Category: Archive

Andrew Carnegie is a typical figure of the American dream realized. Originally a financially insecure immigrant, he became the second richest man in history.

   Andrew Carnegie was born on November 25, 1835, into a family of later Scottish emigrants in the small village of Dunfermline, Scotland. At that time, little Andrew had the opportunity to meet the big new world, the USA, but his outlook was not exactly positive. Due to the poor conditions and poor family background, he had to work at the age of 12, which was not so exceptional at that time. He allegedly worked up to 12 hours every day from Monday to Saturday, earning one to two US dollars for one such week of work. At that time, of course, it was a completely different value than it is today, but this amount of money did not have a chance to pull the still young Andrew out of his poor environment. Despite poverty and the omnipresent thrift on everything possible and impossible, the Carnegie family decided to provide their son with at least a rough foundation for future professional and perhaps personal growth. Andrew therefore started attending night school, which later turned out to be the right move. From a laborer's position, which was characterized by rough manual labor, Andrew moved to the position of messenger to the director, who was primarily responsible for administrative and field work. He worked for the same company, but now directly under the boss.    

   "Imagine that you are standing on the threshold of unprecedented success, a bright and beautiful life lies at your feet. So get up and do it!"

   Young Andrew's subsequent career progress was meteoric. Before he was eighteen, he had held several administrative positions in several companies, held important positions in the railroads, in the telegraph company (the predecessor of today's mobile operators), and at the age of eighteen he even became the head of the Pittsburgh division of the railroad company. It was the work in the railroad environment that became so interesting and valuable to him that he devoted all his time to it.

   With his acquired knowledge of local legislation, financial processes and a significant dose of internal motivation, Andrew later decided to invest his money in the company's shares, which later turned out to be the right move. Thanks to the dividends paid, he acquired capital for his later activities, which can be compared perhaps only to JD Rockefeller.

   Like "our" Tomáš Baťa, Andrew Carnegie also acquired a significant part of his wealth during the war. Many consider this success to be Carnegie's fault, but in fact, it was not the Civil War itself, but the demand for a certain commodity during its course that became the basis for the expansion of property and business activity. Steel was a significant innovation in heavy industry in the 19th century, until then mainly iron was used. Steel had great potential and is still widely used today thanks to its technical properties and reasonable purchase price. Carnegie invested his money and time in the emerging steel industry, and it was this step that earned him his spectacular wealth.

   "Excess wealth is an inviolable credit to which the owner is bound until death to manage it for the good of society."

   In 1901, Carnegie made a dramatic change in his life. He sold his company to the US Steel Corporation, founded by the legendary financier JP Morgan. The sale of the company brought him more than $ 200 million, and the 65-year-old Carnegie decided to spend the rest of his life in altruism. He invested a lot of money in educational initiatives, built libraries and contributed to various independent projects, and in the early 20th century he radically increased these investments. He donated about $ 5 million to the New York City library, thanks to which it was able to open several other smaller libraries, and it is rumored that thanks to his financial donations, a total of 2,800 libraries were opened. He did not deny himself an avid reader. In Pittsburgh, he founded the famous Carnegie Mellon University and a little later the Carnegie Foundation and the Carnegie Fellowship for International Peace.

   In addition to his business and charitable interests, Carnegie enjoyed traveling and meeting prominent leaders from various fields. He became acquainted with Mark Twain and U.S. President Theodore Roosevelt, for example. Carnegie also wrote several books and countless articles, his 1889 contribution entitled "Wealth" affirming his belief that people with enormous wealth were socially responsible and should use their money to help others.

   Andrew Carnegie died of pneumonia in Massachusetts in 1919. Interestingly, in his will, he donated almost all of his fortune, which at the time amounted to approximately 350 million US dollars, to charity.

Maria Synakova

Americký industrialista, filantrop, najbohatší človek v histórii. Čo je tak zaujímavé na tomto mužovi, keď je aj 76 rokov po jeho smrti stále vzorom pre mnohých podnikateľov, rovnako ako aj pre “bežných” ľudí?

   “Pracovať, šetriť a rozdávať.”

   John Davison Rockefeller sa narodil v roku 1839 v Richforde, v New Yorku ako druhé zo šiestich detí. Jeho otec pracoval ako drevorubač a neskôr ako obchodný cestujúci, matka Eliza bola gazdinou. Mladý Rockefeller už v detstve vedel, ako si zarobiť peniaze navyše. Choval moriaky, predával zemiaky a cukríky a vďaka jeho úsporám mohol požičať peniaze jeho susedovi, ktorý mu ich vrátil späť aj s úrokmi.

   “Tajomstvom úspechu je robiť bežné veci nezvyčajne dobre.”

   Keďže Rockefeller vykazoval výbornú pamäť na čísla a detailné počítanie, nebolo prekvapením, že svoju kariéru začal ako účtovník. Avšak, jeho ambície boli vyššie. Keď mal 20 rokov, začal podnikať s jeho obchodným partnerom. V roku 1859 neváhal a využil skvelú príležitosť v oblasti ťažby ropy. Založil spoločnosť nazvanú Standard Oil, ktorá dominovala ropnému priemyslu a bola prvým veľkým americkým obchodným trustom. Táto spoločnosť sa stala v priebehu pár rokov monopolom hlavne vďaka jeho podnikateľskému talentu. Nikdy nemal rád, keď sa s niečím plytvalo, preto prišiel s myšlienkou vyrobiť niečo zo zvyškov výroby benzínu, čo môže byť predané. To sa ukázalo ako skvelý krok a tak mohol rozšíriť svoje podnikanie aj do zahraničia a založiť nové pobočky. Investoval peniaze tiež do nových technológii, ktoré umožnili rýchlejšiu výrobu a priniesli kvalitnejšie produkty v porovnaní s konkurenciou.

   “Ak je vašim jediným cieľom stať sa bohatým, nikdy ho nedosiahnete.”

   Po 27 rokoch na pozícii vedúceho spoločnosti sa Rockefeller rozhodol odstúpiť a venovať sa charite. Veril, že schopnosť zarábať peniaze je darom od Boha a preto by mali byť použité pre dobro ľudstva. Už z jeho prvého zamestnania dával jednu desatinu svojich zárobkov na charitu. Jeho dotácie mali významný vplyv na medicínu, vzdelávanie a výskumné účely, okrem toho podporoval počas celého svojho života viaceré cirkevné inštitúcie, najmä baptistickú cirkev. Založil charitatívnu nadáciu, ktorá je aj dodnes najväčšou nadáciou, potom založil Rockefellerovu univerzitu a Univerzitu Chicago, národný park Acadia a financoval tiež vývoj liekov proti rakovine, zápalu mozgových blán a žltej zimnici.

   Čo môže muža akým bol on viesť k takým záležitostiam, akými sú charita a filantropia? Určite to bola výchova založená na silnom morálnom cítení a intenzívne náboženské presvedčenie. Ale on nebol iba filantrop, ale tiež revolucionár. Revolucionalizoval výučbu medicíny v Spojených štátoch a postavil prvú poriadnu lekársku školu v Číne. Jeho príspevok je tiež v oblasti verejnej hygieny, zakladaní škôl verejného zdravotníctva a podpora celonárodného vzdelávania bez ohľadu na pohlavie, rasu, či vieru.

   Celková hodnota Rockefellerových príspevkov sa odhaduje na približne 550 miliónov dolárov. Ako sa množstvo jeho príspevkov zväčšovalo, Rockefeller založil nadáciu Rockefeller foundation s cieľom “podporovať blaho ľudstva po celom svete”. Syn John D. Rockefeller mladší spravoval všetky otcove nadácie po jeho smrti v roku 1937, vo veku 97 rokov.

   J.D. Rockefeller je vzorom pre každého jedného podnikateľa, pretože nad tvorbu zisku postavil tvorbu zisku za účelom pomoci druhým. Poukazuje na skutočnosť, že ten, komu sa darí, je povinný vrátiť svoj dlh spoločnosti vo forme aktívnej filantropie. Navyše, k tomuto názoru dospeje časom veľa úspešných podnikateľov, ktorí si uvedomujú, že bez toho, aby robili život ľudí lepším, nemá ich podnikanie v dlhodobom meradle zmysel.

“Jedinou otázkou týkajúcou sa bohatstva je, čo s ním urobíte?”

Maria Synakova

Úspešný podnikateľ, revolucionár automobilového priemyslu, po ktorom je označované obdobie jeho života aj ako „fordizmus“. Priniesol nový pohľad na výrobu áut, zaviedol pásovú výrobu, mal nový pohľad na marketing a manažment, vďaka čomu predal milióny automobilov a jeho spoločnosť sa stala známou po celom svete. Dnes už síce meno tejto značky v silnej konkurencii stratilo svoje niekdajšie prvenstvo, ale Henry Ford mal jednoznačne vplyv na technologický rozvoj a automobilový priemysel v súčasnosti.

Henry Ford sa narodil 30. júla 1863 ako jedno zo šiestich detí na rodinnej farme vo Wayne County v Michigane. Aj keď si toto miesto od neho vyžadovalo už odmalička tvrdú manuálnu prácu, už v dvánastich rokoch objavil svoju vášeň pre techniku. Po tom, ako videl prvýkrát lokomotívu, zmenil sa jeho pohľad na predurčenú budúcnosť farmára. Keď mal mladý Ford 15 rokov, otec mu daroval vreckové hodinky, ktoré znovu poskladal. Neskôr začal opravovať hodinky aj jeho kamarátom. V šestnástich rokoch opustil svoje rodisko a usadil sa v Detroite, kde sa vyučil za zámočníka. Potom pracoval ako opravár parných strojov, ale neustále sa zaoberal vývojom strojov, ktoré by využívali benzínový motor, čo bolo v tej dobe ešte odmietané. Medzitým sa v roku 1888 oženil s Clarou Bryant, s ktorou mal neskôr aj svojho jediného syna a kvôli nim sa aj na krátku dobu vrátil späť na farmu.

„Schopnosť nadšenia nesie tvoje nádeje ku hviezdam.“

   O tri roky neskôr získal miesto v Edison Illuminating Company, kde sa ako hlavný inžinier mohol venovať aj vlastným experimentom s benzínovými motormi a vývoju vlastného automobilu. Ten uzrel svetlo sveta v roku 1896, išlo o prvé samohybné vozidlo podobné bicyklu, preto aj malo názov Quadricycle. Toto vozidlo vážilo 230 kg, malo štyri kolesá a dva prevodové stupne. Nemalo spiatočku a maximálna rýchlosť bola 30 km za hodinu.

„Nie je hanbou čestný neúspech, ale strach z neúspechu.“

   Prvá éra Fordovho podnikania za začala založením vlastnej automobilovej spoločnosti Detroit Automobile Company. Pustil sa tak do riskantného plánu predávať autá aj obyčajným nezámožným ľuďom. Keďže spoločníci s ním túto jeho víziu nezdieľali, nechal Ford spoločnosť zbankrotovať a zameral sa na zlepšovanie svojich automobilov. V roku 1901 založil novú spoločnosť s názvom Henry Ford Company, kde sa stretol s rovnakým konfliktom názorov na konečného spotrebiteľa, ktorými mali byť podľa Forda obyčajní ľudia. Spoločnosť preto opustil a tá sa neskôr premenovala na známu značku luxusných automobilov Cadillac Automobile Company.

„Podnik, ktorý neprináša nič iného než peniaze, je úbohý podnik.“

   Tretí pokus o založenie si vlastnej spoločnosti sa ukázal ako úspešný a priniesol Fordovi najväčšiu slávu. V roku 1903, kedy sa narodil aj Fordov syn Edsel, založil so svojimi spoločníkmi firmu Ford Motor Company. Základné imanie firmy bolo 28 tisíc dolárov, ktoré vyzbierali od radových občanov. Už za prvý rok dokázala firma vyrobiť neuveriteľných 1700 automobilov a niekoľko prototypov, ktoré vyhrávali automobilové závody a lámali rýchlostné rekordy. V tejto spoločnosti sa Fordovi podarilo aj naplniť svoju víziu vyrábať lacné a kvalitné automobily pre každého. Túto víziu ale dosiahol až zavedením výroby na montážnej linke, ktorá umožňovala masovú produkciu áut.

„Môžete mať voz svojej obľúbenej farby, pokiaľ máte najradšej čiernu.“

   V roku 1906 až 1908 zaviedol výrobu legendárnych modelov N a T, ktorých cena bola iba 825 dolárov, vďaka čomu boli dostupné aj pre bežných ľudí. Model T bol prvým sériovo vyrábaným automobilom zo štandardizovaných súčiastok, poháňaný štvorvalcom s výkonom 15 kW, dosahoval rýchlosť 70 km/h, vážil 544 kg a mal spotrebu 13 až 22 litrov na 100 km. Po zdokonaľovaní procesu výroby sa doba výroby jedného vozidla zredukovala na 93 minút. Cena modelu sa napokon znížila až na rekordných 360 dolárov. Zaujímavosťou je, že celé auto bolo vyrobené z konopí a jazdilo na konopný benzín. Do roku 1927 sa len z modelu T predalo neuveriteľných 15 miliónov kusov. Úspech spoločnosti znamenal revolúciu nielen v automobilovom priemysle, ale mal vplyv aj na modernú kultúru, preto je toto obdobie často označované ako „fordizmus“.

„Spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní.“

   Obrovský dopyt po automobiloch vytvoril požiadavku na otvorenie novej továrne, kde bola v roku 1913 zavedená aj technológia pásovej výroby navrhnutá samotnými zamestnancami, ktorých inšpirovalo pásové zariadenie na jatkách. Ford sa po tomto úspechu a zvýšení tržieb rozhodol zvýšiť svojim zamestnancom mzdu o dvojnásobok (na 5 dolárov za deň), čím si chcel zaistiť, aby mal stálych zamestnancov. Zaviedol tiež sociálny program pre stálych zamestnancov, ktorý zahŕňal zdravotnú starostlivosť, športové a kultúrne vyžitie a špeciálne prémie. Tieto benefity sa týkali iba zamestnancov, ktorí žili počestným životom, teda neholdovali alkoholu a hazardu. Kvôli takejto kontrole zamestnancov Ford zaviedol tiež sociologické oddelenie spoločnosti.

Keby som mal posledných 5 dolárov, tak 3 z nich venujem na reklamu.“

   Rekord v predaji modelu T zabezpečil automobilke prvenstvo na trhu a až 50 percentný podiel na americkom trhu. Tento rekord nebol prekonaný počas nasledujúcich 45 rokov. Časom Ford odkúpil akcie od všetkých akcionárov a stal sa jediným vlastníkom spoločnosti Ford Motor Company. Po ukončení výroby modelu T nastúpil do vedenia spoločnosti aj Fordov syn Edsel a začali s výrobou rovnako úspešného modelu A.

„Idealista je ten, kto pomáha ostatným k prosperite.“

   Počas 1. svetovej vojny Ford vystupoval ako pacifista, dokonca sponzoroval mierovú loď do Európy. V roku 1936 založil Ford Foundation, prostredníctvom ktorej poskytoval granty na výskum, vzdelávanie a rozvoj. Bol však tiež zanieteným antisemitom, čo otvorene hlásal aj v novinách The Dearborn Independent. Je tiež autorom knihy Medzinárodné židovstvo – celosvetový problém. Jeho nemecká pobočka Ford Werke AB dodávala nemeckej armáde nákladné vozidlá a civilistom upravenú verziu modelu T. Podporoval tiež Adolfa Hitlera, ktorému každý rok posielal na narodeniny 50 tisíc dolárov a výťažok z predaja automobilov Ford v Nemecku venoval NSDAP. Po vstupe USA do 2. svetovej vojny sa spoločnosť Ford Motor Company zapojila do výroby bombardérov B-24. Po viacerých zmenách vo vedení firmy sa na čelo spoločnosti postavil Fordov vnuk Henry Ford mladší. Aj keď to vyzeralo tak, že podnik zbankrotuje, podarilo sa mu postaviť ho znovu na nohy a pretrvať až dodnes.

Henry Ford zomrel 7. apríla 1947 vo veku 83 rokov na mozgovú príhodu v noci vo svojom dome.

Vytvorenie si názoru na Henryho Forda nechávame na každého čitateľa. Jeho minulosť obsahuje mnoho svetlých aj temných stránok, čím sa dostáva do pozície revolucionára, vynálezcu a filantropa, na druhej strane však zároveň aj antisemitu a politického aktivistu, ktorý neváhal využiť svoju moc v prospech podpory vojnového režimu. Jeho vplyv je značný dodnes a nebyť jeho inovatívnych myšlienok na automobilový priemysel, systém výroby a sociálny program na udržovanie stálych zamestnancov, kto vie, na čom by sme dnes jazdili a ako by sme pracovali.

Maria Synakova

Téma všeobecná je téma nudná. Téma osobná je zábavná, to je pre mňa vysvetlenie záhady zvanej bulvár (ten tlačený papierový, nie široká ulica :))

   Tak začnem pohľadom osobným. Založil som Jana. Tak nejako sa to hovorí. Požičal som mu peniaze. Jano je môj dôležitý klient, z istého pohľadu pre našu firmu kritický. Niektoré veci mu nevyšli a dočasne mu chýbali peniaze. V minulosti mal skvelé obdobia a tak som mu požičal rád. Investícia do budúcej spolupráce. Čas plynul, o Janovi som počúval ako sa mu nedarí a začala sa vo mne rodiť obava o mojepeniaze. Blížil sa čas splatenia pôžičky a Jano sa nehlásil. Ja som bol vyťažený a tiež som ho nenaháňal. A tu je ešte jeden aktér, známa Mirka. Mirke sa Jano páčil. S Mirkou sme sa poznali dlho, sem tam sme sa stretli a prehodili pár slov, stretol som ju aj v tom období a vlastne ani neviem prečo som sa jej posťažoval, že mám obavu, či mi Jano peniaze vráti. Ostala zarazená. Mal som pocit, že jej búram predstavu, ktorú mala rada. Prišiel deň splatenia pôžičky, čo som v tom okamihu ani presne nevedel a zvoní mi telefón. Volá Jano. Preblesklo mi hlavou, že nemá a ja prídem o peniaze. V telefóne sa ozval Janov hlas: „Zdravím, peniaze som predvčerom previedol, mal by si ich mať na účte, volám, aby som ti poďakoval“. Poviem Vám, mám pocit previnenia, nemal som pochybovať a už vôbec nie robiť unáhlené závery. A teraz do nudných vôd. Píše sa rok 2008 a ekonomický svet je nad priepasťou. Hovorí sa o zrútení systému, o dominovom efekte, o anarchii v uliciach. Trhy sa rútia dolu a nemá to konca. Niekto by mal zakročiť a pomôcť. Ten niekto je samozrejme americký daňový poplatník – vytiahne stámilióny pre každého, kto je vproblémoch. A je dosť silný a bohatý na to, aby jeho potenciálny fatálny problém eskaloval do masového dominového efektu s politickým rozmerom. Kongres a senát sú zajedno, sme posledná hranica, ďalej sa ísť nedá. Hranica medzi anarchiou a civilizáciou, musíme konať. Slovutní páni, nenáleží mi hodnotiť, na názor mám právo a nemyslím, že toto bolo dobré riešenie, ale stalo sa.

   700 miliárd USD pre bankový sektor (Troubled Asset Relief Program), 187 miliárd USD pre Fannie Mae a Freddie Mac, pre AIG 85 miliárd dolárov, „menšia suma“ pre GM (33 miliárd, až šokujúco veľa). Náklady na zahraničné základne USA na Okinawe, v Európe a na Blízkom Východe nie sú ani tretina ročne, a to ide o primárne americké záujmy. Je to tak veľa, že pozrieť sa na to optikou bežného spotrebiteľa je vlastne absurdné. Veď ide o viac ako o auto pre každú americkú rodinu alebo tablet pre každého pozemšťana (teda aj toho z Botswany a aj z Prešova :)). Prípadne by sme za to mohli premostiť Beringovú úžinu alebo prehradiť Gibraltár. Skutočne je to veľmi veľa peňazí.

   Vox populi

   Taká nehoráznosť, toľko peňazí, to je trestuhodné, koho upálime? Toto nemôže ostať tak, toto sa už nemôže opakovať. Zakážme im to, obmedzme im platy, zdaňme ich…pozatvárať by ich bolo najlepšie. Taká škoda,
také zlo. To len tak ľahko neprebolí…

   Fakty

   TAPR splatená v plnom rozsahu, daňový poplatník zarobil. Fannie Mae a Freddie Mac – čiastočne splatené. Fannie Mae splatené 105 miliárd USD z celkovej pomoci 117,1 miliárd USD, Freddie Mac splatené 41,4 miliardy dolárov zo 71 miliárd. GM, časť akcií držia vlády USA a Kanady, úver je splatený čiastočne. GM investuje stovky miliónov do montážnych závodov v Kansase a Detroite, dôvodom je zachovanie pracovných miest. AIG splatené. 14. decembra 2012 Ministerstvo financií USA predalo svoj posledný podiel v AIG. V dôsledku týchto predajov vláda USA daňovým poplatníkom zabezpečila kladné zhodnotenie viac ako 22 miliárd USD. 1. januára 2013 AIG začala reklamnú kampaň s názvom „Vďaka, Amerika“.

   Rast svetového materiálneho bohatstva bol za posledné tri dekády ohromujúci a nemal v histórii obdobu. Čo bolo príčinou? Možno ani nechceme vedieť odpoveď. Je však dobré vedieť, že keď sa chce, zdroje prestávajú byť z praktického hľadiska obmedzené a je k dispozícií potenciál nebývalého rozsahu a možno prvýkrát s ním vieme aj racionálne zaobchádzať.

   Musím zavolať Mirku a dať veci aspoň trochu do poriadku, ak sa to dá. Iba som chcel povedať, že niekedy je lepšie s hodnotením počkať. Aspoň kým fakty nie sú známe a deje uzavreté.

Peter Bobik
Analýzu vypracovala spoločnosť pbkon, s.r.o.

 V prvom rade by som chcela spresniť nasledovné – netvrdím, že som stopercentný vitarián, pretože by to bola čistá lož. Nie som. Stále pravidelne podlieham radostiam rafinovaného cukru a výsledkom vychýrených rakúskych pekárenských zručností.

Ale môžem čestne prehlasovať, že som vitariánom v srdci, pretože pevne verím v to, aj keď mnohé cesty vedú do Ríma, že táto pretransformuje váš život.

   Pravidlá hry v surovej strave sú priame a jasné – vynechať tepelnú úpravu. Čo sa zo začiatku môže javiť ako nemožná úloha, má obrovský potenciál stať sa vaším každodenným tancom s vlastnou kreativitou a potulkami menej vychodenými cestami. Pri rozhodovaní o tom, či je vaša potrava skutočnou potravinou, platí – ak neviete určiť rastlinu alebo zviera, z ktorého pochádza, nejedzte to. Ak čisto surová strava pre vás v tomto momente nie je tým pravým, konzumácia skutočných potravín ním bude.

  V najlepšom prípade to zahŕňa váš spôsob života, stav vašej mysle a vášho srdca. Môj už aj tak veľmi voľnomyšlienkársky prístup k jedlu sa zmenil v tom zmysle, že pred konzumáciou hocičoho som najprv zhodnotila nasledovnú otázku: Dodávam práve svojmu organizmu základné stavebné prvky a živiny, alebo je to iba prázdna várka? Ak je to iba prázdna várka, čo je mojím dôvodom na konzumáciu? V mojom prípade zmena spôsobu, akým vnímam jedlo, viedla k automatickému zvýšeniu príjmu surových a skutočných potravín, a to iste platí aj naopak. Vychutnajte si štíhlejšiu postavu, ak to je tým, čo hľadáte, no najprínosnejšou pre váš bude získaná ľahkosť bytia. Okrem rôznych iných neželaných vedľajších efektov, cukor a spracované potraviny ovplyvňujú hormonálny systém, ktorý ma značný a nezabrániteľný dopad na to, ako sa cítite po emocionálnej aj fyzickej stránke, ale je to hlavne dopad na emócie, ktorého si ľudia väčšinou nie sú vedomí.

   Ťažké jedla vás stiahnu so sebou. Prázdne cukry vás nechajú prázdnymi naďalej. Tuky spôsobujú osamelosť. Kľúčom k tejto rovnici je jednoduché uvedomenie si toho, ze sa stávame tým, čo jeme, v prenesenom aj skutočnom zmysle slova. Už len to je dobrým dôvodom na to, aby ste začali budovať svoje telo s väčšou starostlivosťou. Ponukám zopár tipov, ako začať.

   1. Využite predstavivosť pri výrobe ranných smoothies a vyberajte si sezónne, ak je možné i lokálne ovocie. Pridajte zázvor ak potrebujete nakopnúť imunitu. Rozmixovaním ovocia a zeleniny s pridaním vody do formy smoothie získate tak všetko to dobré, čo v nich je. Ak by ste ich miesto toho iba odšťavili, zbytočne vyhadzujete veľa dužiny, čo značí veľa vlákniny, ktorá napomáha peristaltike, znižuje cholesterol, cukor v krvi a slúži ako prevencia pred srdcovými chorobami.

   2. Predpokladám, že naši čitatelia si sú vedomí spornej otázky konzumácie lepku. Netvrdím, že musíte načisto prestať s chlebom, no pšenica v dnešnej podobe nemá so pšenicou spred 50 rokov veľa spoločného. Ak sa vám to nezdá, skúste vynechať lepok na týždeň, alebo iba pár dní a posúďte sami.

   3. Dajte sa s ľuďmi do reči. Ak poznáte miestnych trhovníkov a farmárov, môžete si byť istí, že organickými sú aj vaše potraviny, nielen ich štítok.

   4. Ak ste na bezmäsitej strave, posypte si každé jedlo konopnými semiačkami. Sú totiž najúžasnejším, najzdravším a najbohatším zdrojom proteínov a esenciálnych mastných kyselín.

   Nezabúdajte, že sú to tie malé, ale za to pravidelné rozhodnutia, na ktorých najviac záleží. Tak, ako sa dobrá nálada zmení na dobrý deň, ktorý sa mení na dobrý život, tak sa vy s každým kúskom skutočnej stravy budete meniť na šťastnejšieho človeka.

Soňa Zajačeková

Sergeiy Stakhovsky (born 6 January 1986 in Kiev) is a Ukrainian professional tennis player. He turned professional in 2003 and played mainly at the Challenger level from 2005 to 2008. He reached his highest ATP singles ranking of 31st in September 2010 and 33rd in doubles the same month. He won his first career title in March 2008, when he was ranked 209th as a lucky loser and defeated highly-seeded Ivan Ljubičić in the final, becoming the first lucky loser to win a title since Christian Miniussi in 1991. He is the older brother of tennis player Leonard Stakhovsky. He is currently coached by Alexander Sobkin. The tennis player is known for defeating seven-time winner and defending champion Roger Federer in the second round of Wimbledon 2013, ending his record-breaking streak of 36 consecutive Grand Slam quarterfinal titles.

   1. Is tennis popular in your family, does your brother play it too? And why tennis in particular?

   That's right, sports are popular in our family. My father played basketball during his student days and thanks to that he got into medical school in Kiev. My mother played table tennis, my older brother played basketball until he was eighteen, and even made it to the Ukrainian national team. My younger brother got a scholarship to Penn State College thanks to tennis, where he plays for the university and is studying Petroleum Engineering. When I was six years old, my grandfather took me to tennis and I really liked it, but in addition to tennis, I also went swimming and basketball.

   2. How would you describe your relationship with tennis?

   It's a job I do with great joy. Very demanding physical and mental work. Tennis has been my life for over 20 years and I'm glad I managed to make a name for myself in it.

   3. Last year at Wimbledon you defeated Roger Federer (ATP3). Describe your feelings to us. What was it like?

   It was a special day in my career. Roger had only lost three matches in ten years before playing me on Centre Court at Wimbledon. It was incredible to play in front of 15,000 people and it was even more amazing to walk away victorious.

   4. When you play, what do you think about during the match?

   During the match, I am always looking for tactical options to get to my opponent. I look for his weak points, where he makes more mistakes, where he serves more often, etc. Concentration is very important in tennis. Even though a tennis match is very long, a single ball can decide its outcome.

   5. In your opinion, how is it possible to reach the top in today's "professional" tennis? What is the most important thing?

   In my opinion, the more important thing is the determination to work and of course the right implementation team. Tennis has become a very athletic sport, every tennis player is extremely fit and is able to play several 5-set duels several days in a row.

  
6. What do you plan to do after your active career ends? What are your hobbies besides tennis?

  I have a lot of opportunities, thanks to tennis I have gained many valuable contacts. At the moment, after tennis, I would like to join the Ukrainian Olympic Committee, because I think that my sports knowledge can be applied there and help the next generation of athletes. In addition, I will finally have enough time to devote to my foundation.

   7. You attend a number of tournaments every year, which one is your favorite and why?

   I really enjoy returning to tournaments where I played well. But Paris is very special to me, because that's where I met my wife Anfisa.

  8. To what extent is the tennis match carried beyond the court? Is it even possible to have friends among the opponents?

  Every player is different, but it is common for players from the same country to stick together more. It is difficult to have friends on the circuit because it is difficult to play against them. So every player tries to keep their distance. I have a very friendly relationship with only two players – Mikhail Youzhny and Sergei Bubka Jr. But I talk to all the players, I communicate with them every day.

   It's strange, but tennis is a very lonely sport and even though it attracts thousands of spectators, you're still alone on that court, no one will help you much during the match.

   9. What led you to start your own charity?

   It was a combination of factors that ultimately led to the founding of AceTheCancerFung. My paternal uncle died of stomach cancer in 2008, and I knew I wanted to start something that would fight this insidious disease and help people through this difficult time. And since my father is a professor of onco-urology, I knew that if I gave the money to his department, it wouldn't go to waste.

   It is very important to do good to people. Small, everyday good deeds can make a big difference. People these days don't believe in good deeds that are just done; they look for a reason behind everything, and that scares me personally.

   10. What would you like to achieve in your career? What is the pinnacle of your career for you?

 I would like to climb higher in the rankings than I already was (31). I think I have all the means and a good management team that can help me with that. The main thing is to be healthy and have the desire to work. I really hope that the peak of my career is still ahead of me! I have won four ATP tournaments and I hope that another title will be added there soon.

   11. What advice would you give to budding tennis enthusiasts, perhaps future pros?

   I can only say one thing: hard work always pays off. Never give up. Never stop believing. It's a tough sport and only a tiny percentage of all enthusiasts can make it in tennis, but no one knows when someone will succeed. Maybe at 18, maybe at 22, maybe at 26. You have to give everything to tennis if you want to be successful.

Vladimir Orth

Withlovenské národné divadlo v septembri otvorí jubilejnú deväťdesiatu piatu sezónu, počas ktorej repertoár našej prvej scény rozšíri osemnásť nových titulov. Tretinu z nich uvedie SND do konca tohto roka.

Slovenské národné divadlo pre United Life 04

   Prvou premiérou Činohry SND v nadchádzajúcej sezóne bude inscenácia Polnočná omša. Hra jedného z najvýraznejších slovenských dramatikov minulého storočia Petra Karvaša sa odohráva na Štedrý deň roku 1944. Neoslavuje však vojnových hrdinov, ale skúma a detailne analyzuje postoje i vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny. Príležitosť režírovať túto hru dostal mladý umelec Lukáš Brutovský.

Národné divadlo v Prahe, Slovenské národné divadlo a Vígsínház Budapešť pri príležitosti vypuknutia prvej svetovej vojny vytvorili spoločnú inscenáciu 1914 v réžii mága moderného divadla – svetovo uznávaného Roberta Wilsona. V unikátnom koprodukčnom projekte sa stretne špička českého, slovenského a maďarského činoherného divadla. Našu prvú scénu reprezentuje člen Činohry SND Ján Koleník, ktorý so svojimi hereckými kolegami vyrozpráva podobenstvo nielen o roku 1914, ale hlavne o našom živote dnes, sto rokov po začiatku desivej vojny, ktorá v skutočnosti odštartovala dvadsiate storočie.

   Slovenské a slovanské témy budú rezonovať v sezóne 2014/2015 na javisku Činohry SND. Na motívy poviedok Boženy Slančíkovej Timravy a v dramatizácii Daniela Majlinga vznikne inscenácia Bál, pod režijnou taktovkou Michala Vajdičku. Priamo pred našimi očami sa v reálnom čase zábavy odohrávajú príbehy všetkých „ale“, ktoré dramatizujú naše životy.

   Prestížne berlínske divadlo Deutches Theatre vyzvalo Činohru SND na spoluprácu pri tvorbe inscenácie Bludička, ktorá vznikne v rámci projektu Art of Ageing, teda Umenie starnúť, iniciovaného na pôde Európskej divadelnej konvencie. Novo vzniknutú hru z pera nemeckogruzínskej dramatičky Nino Haratschwili možno vnímať cez prizmu stretnutia svetov dvoch žien – Natálie zo Slovenska a Lary z Nemecka. Text je písaný priamo pre členov Činohry Slovenského národného divadla Emíliu Vášáryovú, Dušana Jamricha a nemeckú herečku Gabriele Heinz.

  Opera Slovenského národného divadla pri príležitosti 150. výročia narodenia Richarda Straussa uvedie inscenáciu hudobnej drámy Salome v réžii výraznej osobnosti nemeckého divadelníctva Hansa-Joachima Ruckhäberlea a v hudobnom naštudovaní Friedricha Haidera. Operný prepis biblického príbehu o Jánovi Krstiteľovi a nevlastnej dcére židovského panovníka v plnej miere zrkadlí dusnú atmosféru konca 19. storočia.

   Naša prvá baletná scéna otvorí jubilejnú sezónu SND prvým slovenským baletom Angelika, ktorý skomponoval Eugen Suchoň. Pri príležitosti okrúhleho výročia jeho narodenia a úmrtia uvedú baletnú inscenáciu v rámci päťdesiateho ročníka Bratislavských hudobných slávností. Réžie a choreografie baletu Angelika sa zhostí Mauro de Candia.

Keď stojím na vlakovej stanici a vnímam ponáhľajúcich sa cestujúcich, ktorí sa strmlav hrnú do vagónov, nepozerajúc vľavo či vpravo, nechtiac rozmýšľam nad tým, akú paralelu to má s naším životom.

Nie je náš život hlavne o tom, že stojíme na nejakej vlakovej stanici a vyberáme si vlak, na ktorý nastúpime? Prečo si zvolíme práve ten jeden vlak? A akú cestu nám daný vlak prinesie? A prečo napriek tomu, že po čase zistíme, že daná cesta nie je správna, v nej naďalej zotrvávame? Prečo je také ťažké rozhodnúť sa prestúpiť na iný vlak? V živote robíme neustále rozhodnutia.

   Dôvody, prečo sa pre daný smer rozhodneme, môžu byť rôzne. Väčšinou si myslíme, že na danej ceste nájdeme to, po čom túžime a čo nás robí šťastnými. Niekedy sa musíme pre daný smer rozhodnúť nie preto, že by sme chceli, ale preto, že nás vonkajšie okolnosti k tomu donútili. Niektorí z nás radšej nechajú dane rozhodnutia na druhých a nastúpia všade tam, kam im nastúpiť radia.

   Najhoršie sú na tom ale tí, ktorí neustále prestupujú buď z vlaku do vlaku alebo sedia nespokojne v jednom vlaku neustále snívajú o tom, aké by to bolo krásne v úplne odlišnom vlaku. Už chápete, kam tým mierim? Už sa vám niekedy stalo, že ste po niečom túžili a nakoniec keď ste do dosiahli, neboli ste šťastní? Pýtali ste sa, prečo a ako je to možné? Je možné, že vaše túžby neboli vaše skutočné želania a to po čom ste túžili boli iba premietnuté túžby vašich rodičov, či spoločnosti? V takomto prípade buď vo vlaku naďalej zotrváte a zostanete možno spokojní, ale nikdy nebudete šťastní. Akurát ste sa zmierili s priemernosťou.

   Väčšina v tejto priemernosti prevegetuje svoj život, nadáva na neho, ale nie je schopná ho zmeniť. Alebo sníva o živote inom. Sťažovať sa alebo iba snívať je celkom pohodlná a dôverne známa pasívna aktivita. Alebo sa môžete rozhodnúť, zaoberať sa tým, kto v skutočnosti ste, kam chcete ísť a aká je vaša skutočná nahota. Ísť až do svojho jadra vyžaduje značnú mieru odvahy a niekedy sa vám môže stať, že to, čo uvidíte, sa vám vôbec nebude páčiť. Pohľad do vlastného jadra je ale nevyhnutný, ináč nebudete poznať sami seba a svoje skutočné potreby.

   Ak tak urobíte, budete schopní rozhodnúť sa prestúpiť na iný vlak. Váš nový smer sa vám možno zo začiatku bude zdať náročný, budete cítiť neistotu a je možné, že budete na začiatku neustále pochybovať a spomínať na starý dobrý dôverne známy vlak. Vždy je ale lepšie konať a hľadať svoje šťastie. Život je predsa úžasný a ponúka tisíce možností. A my, miesto toho, aby sme z týchto možností okúsili, radšej neriskujeme a zotrvávame v tom, čo dôverne poznáme.

   Napriek tomu, že sme z toho zúfalí, frustrovaní. Zvoliť si svoj vlak je v podstate veľmi jednoduché. Je to váš život, vy rozhodujete o pravidlách, vy rozhodujete o vašom vlaku. Je to vaša voľba, niet sa koho či čoho báť. Nikto nemá právo vás posudzovať či odcudzovať, všetky pravidlá si vymysleli ľudia pre lepšiu kontrolu vlakov.

   Nestrácajte čas rozmýšľaním, prečo to či ono nie je možné alebo sa nedá. Nenechajte lenivosť, aby vás premohla, nenechajte pohodlie a istotu, aby z vás spravili robotov, ktorí sa chovajú bojazlivo, zatrpknuto, predvídateľne a dá sa nimi manipulovať.

   Objavte svoje skutočné nahé JA a choďte za svojím snom. Nezáleží na tom koľko máte rokov, kde sa nachádzate, ale hlavne vykročte, ostatné kroky prídu sami. Nepremrhajte zo samého strachu či letargie svoj život. Buďte úprimní sami k sebe. Tešte sa.

A verte mi, je to vždy len a len na vás, pre ktorý vlak či smer sa rozhodnete a či svoje šťastie v živote nájdete!

   The time when America began to flourish was at the turn of the 19th and 20th centuries. During this period, names such as JD Rockefeller, A. Carnegie, JP Morgan, H. Ford and C. Vanderbilt became known throughout the world. All these gentlemen had something in common - they massively produced, sold and offered services with great interest to a large part of the population. Oil, electricity, iron, railroads and cars for everyday use were in demand throughout America at that time and later also in the world. The realization of these things for sale immediately made the aforementioned gentlemen not only successful businessmen, but also recognized personalities.

  These entrepreneurs built their businesses by buying up their competitors in bulk until they became global multinationals, such as the now-famous General Electric, JP Morgan Chase, US Steel, Ford Motor Company, and many others. One of the first entrepreneurs to use this method was Cornelius Vanderbilt, nicknamed the Commodore. He controlled the railroads, including all the railroads in America, and whenever possible, he would absorb and liquidate the competition to make room for his own company. These were the first monopolistic practices.

   Entrepreneurs at that time wanted to bring their services and goods to the forefront and immediately dominate the market for themselves. The general population in America at that time suffered from poor working conditions, as there were no regulations, working hours or hygiene. People paid for this with their lives, but on the other hand they were glad to have jobs at all, as there was high unemployment.

   Monopolistic practices were finally addressed by antitrust law, and in 1911 the state succeeded in breaking up the world's largest monopoly, Standard Oil, owned by JD Rockefeller. The court ordered him to break up the basic structure of the company into up to 90 different companies. The company, which he had founded in 1870 in Ohio as a small company, Standard Oil Co. Inc., broke up into companies such as Standard Oil of New York and Standard Oil of New Jersey, today known as ExxonMobil and Chevron.

   Andrew Carnegie was a steel magnate. His company, Carnegie Steel Company, is now known as the US Steel Corporation. The name change came after JP Morgan bought it out and consolidated the sector for $13.2 billion. Carnegie's dream was to bring his products to a high level and be the leader in the market. JP Morgan was born into a banking family and a lot was expected of him from the beginning. From the age of eight, his father gave him the responsibility of handling accounting books and accounts receivable, but he liked the idea of investing and supporting businesses. At the time of the development of electricity processing equipment, he teamed up with Edison and they introduced the world to their first electric light bulb. However, Morgan's family did not like this, so they did not support him and asked him to devote himself to the family banking tradition. However, Morgan saw his path in investing and today it seems that he was among the first pioneers of investment banking in general. Among other things, JP Morgan invested in the construction of the Panama Canal, which was a very risky and financially demanding operation at the time.

   A few years later, the generation of the first industrialists was replaced by the second wave. Its main representative was Henry Ford. Ford was known not only for his cars, but also for inventions that later came to be called "mass product" or "mass (belt) production". Ford had the idea of producing cars that ordinary people could buy, since at that time cars were only for the rich. He also encountered bureaucratic obstacles, when they did not want to approve the production of a car. Only after redesigning his vehicle did he receive the necessary permits and begin producing the famous Model T. Ford advanced in his idea of producing cars for everyone and found that it was necessary to establish a belt production line. Its goal was to improve production efficiency and the potential to produce more. Later, other brands such as Max Factor (cosmetics) or Hersheys (chocolate) began to use his method of producing cars through belt production.

   All these entrepreneurs had something in common. It was competitiveness. They invested in various projects to stay at the top and later, when they realized their position, they began to look for new goals. One of them was philanthropy. Each of them liked to earn, but later they also gained a sense of joy from being able to give meaningfully. Carnegie donated 4.8 billion during his lifetime and Rockefeller up to 7.1 billion USD. These contributions were directed to various charitable organizations, schools, universities, hospitals, disease research and libraries around the world. They also supported communities and the surrounding area. Thanks to them, America is so strong and beautiful today.

   When America entered World War I, it was an industrialized country with a strong economy. It was also because of this that it became a buffer within the global community, and it was during this period that the vision of the „American Dream“ was born. For the first time in history, there was a strong middle class with the needs and ability to purchase the goods and services so important to the country’s economic growth. These facts allowed the emergence of a superpower that is still one of the most powerful in the world today.

   But many people don't realize that what happened in America was only possible at that time, and only these few entrepreneurs were able to change not only themselves, but also the world around them. Nowhere else has anything like this happened like in America. All of this would not have been possible without this small group of people who were able to make their dreams come true with the conditions they had at that time and in that place. Right in America.

 Philip Orth

   Cloud. A new term that has entered the vocabulary of many people working in an office or
home-office. Cloud services represent, first and foremost, a radical simplification of communication between employees and more efficient company operations.

  Cloud is essentially a space on a large-capacity server reserved specifically for the needs of a particular client. This cloud then serves as a fairly common FTP storage, but with the possibility of broader support from applications and additional services. In practice, the cloud proves to be particularly useful in eliminating the need to send the same file to multiple people via email. In this article, we will introduce several such cloud services that every IT worker, technical department manager, graphic designer or freelancer should know and possibly consider using.

   Google Drive

  The Drive service is one of the most popular and reliable. Each user gets 15 GB of space for free, and the service allows direct playback or even editing of files. This is an excellent solution, especially for companies that work with a large number of documents and need to edit them quickly (for example, shared reports in Excel). In addition to standard uploading to the server, the Drive service also offers integration with Windows, MacOS, Android and iOS. Google Drive then appears in the system as another disk and you can move files to it as easily as when copying files within the system. Files stored in Google Drive can be shared either only with specific people or with anyone who has a link to the file. One file can be up to 10 GB in size, and for a monthly fee, the cloud space can be increased to 200 TB.

drive.google.com

   Dropbox

   One of the best cloud services in the world, according to many even the best. Dropbox is fast, reliable and with a little effort will offer a lot of extra space. The basic free package of 2 GB can be expanded either by gradually inviting colleagues to the service, by recommendation or by connecting to social networks, or for a relatively small fee it allows you to expand the space from 50 to 100 GB. For companies, there is a paid Teams program for five or more users, each of whom gets up to 200 GB.

   The Dropbox environment is very simple, sometimes even trivially minimalist. This is also why Dropbox is so popular. Files stored in Dropbox can be shared either with specific people only or with anyone who has a link to the file. The service, like Google Drive, can be integrated with the system on a computer or smartphone and documents can be moved to it very conveniently for sharing.

dropbox.com

   Boxing

   If you use Sony Xperia smartphones in your company or personally, the Box service will provide you with up to 50 GB of space completely free of charge and without time limits. If you do not use Sony Xperia, you will receive 10 GB for free and additional gigabytes for an additional fee. There is also a Business package for companies with a monthly fee of €12 and space of up to 1 TB. The Box service is just as reliable as the previous two, extremely fast and secure, can be integrated with the system on your computer and offers internal applications for advanced content management. Depending on the tools provided and the size of the storage, they are divided into the Personal, Business and Enterprise categories. For companies and their efficient operations, it may be interesting to assign labels (tags) to uploaded files, which improve their clarity. In the free version, one file can have a maximum size of 100 MB, in the paid version this maximum increases to 1 GB.

box.com

   Skydrive

   Microsoft is also trying to be a leader not only in the offline space, but also in the online one. It is not yet able to cope well with the new user behavior closely related to the use of Internet services, but it is trying. One of the proofs of this effort is the Skydrive service, which works on the same principle as all other clouds. Skydrive offers up to 7 GB of space for free for any use, has a built-in photo gallery and can cooperate with the Office Web Apps web office suite. You can share files via email invitation, direct link and also social networks. For additional fees from 8 to 74 € per year, this space can be expanded from 20 to 200 GB.

   In the Skydrive environment, you can create your own folders, files, and upload your own. Skydrive also allows you to create documents directly in the browser, just like Google Drive, but with all the features known from the MS Office environment.

skydrive.com