iNSTRID

Frank Costello

Frank Costello sa narodil v Cosenze v Taliansku v roku 1891, a vyrastal vo východnom Harleme. Nakoniec sa stal hlavným členom gangu 104th Street Gang.

V 20. rokoch 20. storočia sa Costello spojil s Lucianom a spoločne sa zapojili do hazardných hier, pašovania a budovali prevádzky. Ako Lucianov najbližší obchodný partner začal Costello získavať široký politický vplyv na miestnej úrovni a nakoniec sa stal hlavným šéfom syndikátu po tom, čo sa Luciano dostal do väzenia za prevádzkovanie prostitúcie.

V 50. rokoch 20. storočia sa Costello stretol so svojimi vlastnými problémami so zákonom, keď ho vláda USA vrhla do väzenia za pohŕdanie a daňové úniky. V roku 1957 ho strelili do hlavy – na príkaz šéfa mafie v New Yorku. Costello ako zázrakom prežil a pokračoval vo svojich operáciách, hoci jeho moc sa výrazne zmenšila. Costello, zasiahnutý infarktom, zomrel vo veku 82 rokov.

Tony Accardo. Zdroj: sfgate.com

Tony Accardo

Tony Accardo sa narodil v roku 1906 v Chicagu a stal sa Caponeovým chránencom, ktorý mu pomohol presadiť sa v Chicagskom zločineckom syndikáte.

V roku 1947 sa Accardo stal šéfom Chicagského syndikátu a po mnoho ďalších desaťročí žil ako zločinec. Pod jeho vedením Accordo rozšíril ziskovosť mafie, presunul sa od vydierania a nelegálnych pracovných podnikov k 1,pašovaniu narkotík,   2,využívaniu hracích automatov, a 3,službám s dievčatami.

Hoci bol Accardo počas svojej kriminálnej kariéry zapletený do množstva vrážd – od jeho údajnej účasti na masakre na svätého Valentína v roku 1929, až po jeho údajnú odvetnú vraždu v reakcii na vlámanie do jeho domu v roku 1978 – nikdy nebol uznaný vinným za tieto zločiny. Namiesto toho bol Accardo v roku 1960 obvinený z daňových únikov, hoci rozsudok bol nakoniec zrušený. Potom, čo odišiel z mafiánskeho života a bol posledným skutočným šéfom v Chicagu, Accardo odmietol svedčiť proti organizácii počas vypočutí v Senáte, odvolávajúc sa na piaty dodatok. Zomrel na srdcové a pľúcne choroby v roku 1992.

Sam Giancana. Zdroj: themobmuseum.org

Sam Giancana

Postavenie Sama Giancana v histórii mafie je predmetom legiend, hlavne kvôli Giancanovmu obsedantnému záujmu o americkú politiku. Giancana sa narodil v roku 1908 v Chicagu a viedol kartel v rokoch 1957 až 1966, po tom, čo šéf Accardo oznámil svoj odchod do dôchodku. Giancanová bezohľadná osobnosť ho preslávila v podsvetí a hovorilo sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou spáchal minimálne tri vraždy do veku 20 rokov a bol zatknutý viac ako 70-krát.

So svojimi väzbami na Josepha P. Kennedyho, ktorý ho požiadal o pomoc pri zabezpečení hlasov v Illinois pre prezidentskú kandidatúru svojho syna Johna F. Kennedyho v roku 1960, bol Giancana údajne rozzúrený, keď JFK dal svojmu novovymenovanému generálnemu prokurátorovi bratovi Robertovi F. Kennedymu zelenú na presadzovanie organizovaného zločinu. Dodnes pretrvávajú konšpiračné teórie, že atentát na JFK bol počinom mafie a konkrétnejšie, že ho zorganizoval sám Giancana.

Po roku strávenom vo väzení v polovici 50. rokov opustil krajinu a žil v Mexiku a častiach Južnej Ameriky. V roku 1974 sa vrátil, aby vláde poskytol svedectvo o svojich znalostiach o pokusoch C.I.A. zavraždiť Fidela Castra. O rok neskôr bol Giancana zavraždený pri varení jedla vo svojom dome v Oak Park, Illinois.

Paul Castellano

Ako krstný otec najmocnejšej zločineckej rodiny v New Yorku – zločineckej rodiny Gambino – bol Paul Castellano známy svojimi obchodnými schopnosťami, čo viedlo k tomu, že mafiánsky boss Carlo Gambino si ho vybral za svojho nástupcu.

Castellano, ktorý sa narodil v roku 1915 v Brooklyne, postúpil medzi mafiánov a využil svoje mafiánske kontakty na infiltráciu do stavebného a potravinárskeho biznisu. Potom, čo sa stal hlavou zločineckej rodiny Gambino, riadil operácie prevažne zo svojho sídla na Staten Island, žil bohato a účtoval si od svojich podriadených vyššie poplatky. To vyvolalo nevôľu v Castellanovej jednotke, konkrétne medzi tými, ktorí nesúhlasili s jeho nástupníctvom, vrátane člena Gambina, Gottiho.

Castellano, zasiahnutý obvineniami na federálnej a štátnej úrovni, bol v roku 1985 náhle zavraždený temperamentným Gottim, ktorý sa obával, že sa ho Castellano zbaví za tajný predaj narkotík. Pretože vražda bola nepovolená, mnohí v mafii nakoniec obvinili Gottiho z následného oslabenia zločineckej rodiny Gambino.

Existuje niekoľko teórií o tom, čo vytvára tieto rozsiahle geometrické diela. Najčastejšie sa skloňujú mimozemšťania, no spomínajú sa aj podivné víry a cestovatelia v čase. Týmto domnienkam však chýba jeden dôležitý prvok: priamy dôkaz.

Neostanú bez povšimnutia

Na rozdiel od iných záhadných javov, akými sú prízraky a duchovia, sa nedá pochybovať, že kruhy v obilí sú skutočné. Dôkazy o ich existencii kolujú po internete v podobe fotografií či videí. Zvyčajne sa objavujú na poliach, v blízkosti ciest a diaľnic. Vďaka tomu netrvá dlho, kým si ich ľudia všimnú a senzácia sa rýchlo rozšíri medzi ostatných.

Podľa mnohých siaha prítomnosť týchto nezvyčajných úkazov do druhej polovice 17. storočia. Ich primárnym dôkazom je obrázok z roku 1678. Zobrazuje pole, na ktorom sú stonky obilnín ohýbané do okrúhleho tvaru. Stačí sa trošku prekopať internetovými odkazmi a celý príbeh sa dá ľahko odhaliť. Knižka, v ktorej sa ilustrácia objavila hovorí o legende „The Moving Devil“ (Kosiaci diabol). Podľa príbehu viedli spory farmárov k poznámke jedného z nich: „Radšej zaplatím samotnému diablovi, aby pokosil moje pole, než by som vyplatil teba.“ Na fotke sa okrem útvaru z obilia nachádza samotný Satan s kosou.

Dvojica umelcov vyšla s pravdou von

Mediálny „boom“ prišiel až v 70. rokoch minulého storočia. Terčom bol rozsiahly anglický vidiek, kde obyvatelia postupne nachádzali ďalšie a ďalšie kruhy v obilí. Nasledujúce roky sa obrazce stali prepracovanejšími, čo zaujalo hľadačov nadprirodzena. Najčastejším cieľom ich návštev sa stalo grófstvo Wiltshire.

Wiltshire je zrejme epicentrom zvláštnych úkazov. V jeho blízkosti sa nachádza jeden z najväčších svetových a archeologických skvostov – Stonehenge. zdroj: unsplash.com

V roku 1996 vzniklo na jednom z wiltshirských polí jedno z najznámejších kruhových zobrazení na svete. Ľudia ho pripisovali opačnému prúdeniu vetra, ale panovali aj iné názory. Vraj dielo podľa výpovedí svedkov muselo vzniknúť za menej ako hodinu. Človek by niečo tak premyslené nedokázal za krátky čas vytvoriť. Nikto ale nevedel s istotou potvrdiť, či šlo o pozemskú alebo mimozemskú aktivitu.

Veľká časť kruhov sa pripisuje ľudskému zásahu, čo rovno potvrdili ich tvorcovia. V roku 1991 sa Doug Bower a Dave Chorley z anglického mesta Southampton priznali, že od konca 70. rokov vyrobili viac ako 200 kruhov v obilí. Nepotrebovali na to žiadnu komplikovanú techniku, stačili im laná a drevené dosky. Povrazmi si vyznačili čiary, doskami lámali stonky a vytvárali tak pozoruhodné vzory. Inšpirovala ich udalosť z roku 1966, keď svedkovia hovorili o prítomnosti UFO neďaleko mesta Tulla (Austrália). Ako sa správy o zvláštnych obrazoch šírili ďalej, muži vymýšľali čoraz zložitejšie vzory.

Aké to je byť priamo v strede kruhu?

Milovníci senzácii pravidelne navštevujú veľkolepé obilné umenie, za ktoré podľa nich môžu vyššie sily. Majiteľom fariem však tento novodobý turizmus nevyhovuje. Keďže polia sú rozsiahle, ľudia sa kedykoľvek dostanú na ich územie, aby si obzreli kruhy v obilí. Farmárom narúšajú nielen súkromie, zároveň im šliapaním po poli znehodnocujú úrodu.

Energetické centrum, prítomnosť iných bytostí alebo šikovná práca umelcov? Wiltshire fascinuje kruhmi v obilí aj Stonehengom. zdroj: pinterest.com

Dokumentaristu Chrisa Cartera tento fenomén vždy fascinoval. Ubehlo 40 rokov a Carter sa rozhodol Wiltshire konečne navštíviť. Hneď po príchode do kruhu cítil, že sa nachádza na výnimočnom mieste. Pôsobenie zvláštnej energie sa mu prejavilo aj na tele. „Videli sme, ako naše ruky zbeleli a naskočili nám červené škvrny. Konce prstov nám brneli. Keď sme sa vzdialili, naše ruky sa vrátili do normálu.“ Carter pripúšťa existenciu iného života a kruhy pripisuje snahe o komunikáciu. Vylučuje, že by sa k nám „tí druhí“ chceli dostať násilím a vyhubiť všetok život na Zemi.

Na samotnom tvare konštrukcií dokáže byť niečo skutočne stimulujúce. Reakcia na geometrické tvary sa odlišuje podľa toho, či ide o okrúhly alebo hranatý vzhľad. Ľuďom sú skôr sympatické zaoblené obrysy než ostré rohy. Podľa všetkého je príčinou fakt, že nám pripomínajú blížiace sa nebezpečenstvo. Vezmite do úvahy napríklad také oštepy alebo meče. Ak by mali oblý koniec, určite by ste sa nebáli, že by vás mohli zraniť.

Možno nemusíme rozumieť všetkému

Veľká časť populácie verí v existenciu duchov, anjelov, UFO, telekinézu a ďalšie nevysvetliteľné úkazy. Formovanie kruhov v obilí je hoaxom spôsobenom ľuďmi, napriek tomu je veľa nadšencov presvedčených o mimozemskom zdroji. Možno sa jedného dňa dozvieme o ich nadprirodzenom pôvode, no dovtedy je to hlavne kolektívne verejné umenie.

Nech je pravda akákoľvek, diela sú skutočne pôsobivé. zdroj: pinterest.com

Výskumníci zaoberajúci sa svetovým folklórom tomu hovoria ostentation. V preklade okázalosť –  potreba  niečím prehnane zaujať. Patria sem napríklad falošné fotografie príšery z jazera Loch Ness. Aj keď sa dôkazy ukážu ako nepravdivé, ovplyvní to perspektívu vnímania týchto legiend. Čo si človek nevie racionálne odôvodniť nemusí byť hneď javom medzi nebom a zemou. Inštinkt nám ale niekedy nahovára, aby sme sa nesústredili na fakty a rozum. Tieto pocity pramenia z hlbokej túžby po senzácii, ktorá zrejme nikdy neutíchne.

Zdroje: www.bbc.com, www.livescience.com, www.nationalgeographic.co.uk

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

Alvin ‚Creepy‘ Karpis. Zdroj: alcatrazhistory.com

Väzeň č. 325: Alvin ‚Creepy‘ Karpis

Odsúdenie: Únos

Čas strávený v Alcatraze: 26 rokov (1936–1962)

Na sklonku života: autor, predávkovanie tabletkami

Alvin Francis Karpowicz považoval únos za jednoduchší spôsob, ako zarobiť veľké sumy peňazí, než napríklad vykrádanie bánk. Rodený Kanaďan, známy ako „Creepy“ (pre svoj znepokojujúci úsmev), sa stal mozgom rodiny Barkerovcov, gangu vykrádajúceho banky, ktorý bol známy svojou krutosťou. V relatívne krátkom čase sa Karpis stal jedným z elitnej skupiny „verejných nepriateľov“, do ktorej patrili aj John Dillinger a „Pretty Boy“ Floyd.

Karpis a Barkerovci spolupracovali s rôznymi komplicmi, a v roku 1933 uniesli milionára Williama Hamma za 100 000 dolárov. Táto práca bola taká úspešná, že to urobili znova, a za 200 000 dolárov uniesli bankára menom Edward Bremer. Bremer mal však priateľov na vysokých miestach a J. Hoover z F.B.I. páchateľov vypátral. Barkerovci boli zabití, ale Karpis utiekol polícii – viac ako raz, a bol zatknutý až v roku 1936, keď Hoover osobne vzal Karpisa do väzby po tom, čo agenti zabarikádovali jeho Plymouth Coupe na ulici.

Karpis mal tú hanebnú česť byť najdlhšie držaným väzňom v Alcatraze, kde bol poslaný na doživotný trest, a prežil aj samotné väzenie, ktoré bolo zatvorené v roku 1963. Karpis bol deportovaný do Kanady a predtým, ako v roku 1979 vo veku 72 rokov zomrel na náhodné predávkovanie liekmi na spanie, napísal dve knihy o svojom zločinnom živote.

Robert ‚Birdman‘ Stroud. Zdroj: britannica.com

Väzeň č. 594: Robert ‚Birdman‘ Stroud

Odsúdenie: Vražda

Čas strávený v Alcatraze: 17 rokov (1942–1959)

Na sklonku života: smrť prirodzenou smrťou vo väzení

Pravdepodobne najslávnejším väzňom v histórii Alcatrazu je Robert Stroud, takzvaný „Birdman of Alcatraz“. Môže za to veľmi úspešný film z roku 1962, (voľne) založený podľa jeho života, s Burtom Lancasterom v hlavnej úlohe. Názov filmu vyvolal všeobecnú mylnú predstavu, že Stroud v Alcatraze choval vtáky. Alcatraz nevpustil do svojich múrov zvieratá žiadneho druhu, Stroud robil svoje experimenty s kanárikami v Leavenworthe, pred svojím pobytom v The Rock.

Stroud bol pôvodne poslaný na ostrov McNeil za bodnutie barmana vo veku 21 rokov, a bol neposlušným a nebezpečným väzňom. Útočil na spoluväzňov a robil všetko pre to, aby rozsieval rozbroje vo väznici. Prevelený do Leavenworthu dobodal na smrť strážcu a jeho trest bol povýšený na doživotie. Aby ho udržali ďalej od spoluväzňov, väzenskí úradníci Strouda izolovali a umožnili mu venovať sa svojmu záujmu o chov vtákov a starať sa o nich, aby ho nejako zamestnali. Stroud napísal na túto tému dve uznávané knihy a začal podnikať s predajom liečby chorôb vtákov.

Po svojom presune do Alcatrazu, kde bol zbavený svojich vtákov, si Stroud vyplnil čas písaním knihy Look Outward: A History of the U.S. Prison System. Z Alcatrazu odišiel do iného väzenia v roku 1959 po tom, čo sa mu začalo zhoršovať zdravie, a v roku 1963 zomrel. Hoci ho väzenskí úradníci považovali za vzor, ​​ako možno väzňa rehabilitovať, spoluväzni naňho pozerali ako na nechutného a nepríjemného človeka. Stvárnenie Strouda ako tichého, namysleného muža vo filme o jeho živote (film, ktorý Stroud nikdy nevidel) sa ľuďom, ktorí ho poznali, zdalo ako nevtipný vtip.

James ‚Whitey‘ Bulger. Zdroj: nbcnews.com

Väzeň č. 1428: James ‚Whitey‘ Bulger

Odsúdenie: Ozbrojená lúpež

Čas strávený v Alcatraze: 3 roky (1959–1962)

Na sklonku života: zabitý vo väzení

Väčšina ľudí rozmýšľa o Alcatraze ako o relikvii minulých čias, kapitole v dávno uzavretej histórii zločinu v Amerike, no existujú bývalí väzni Alcatrazu, ktorí sú dodnes nažive. Jedným z najznámejších je James „Whitey“ Bulger, muž, ktorý začal svoju kriminálnu kariéru ako člen gangu v Bostone začiatkom štyridsiatych rokov, a nakoniec si sedel vo väzení za ozbrojené lúpeže a útoky.

Bulger si odpykal svoj prvý vážny trest vo väzení v Atlante, kde sedeli aj Capone a Gardner. Počas troch rokov, ktoré tam strávil, sa dobrovoľne prihlásil do programu MK-Ultra spoločnosti C.I.A., experimentálnej operácie „ovládania mysle“, ktorá zahŕňala hypnózu, halucinogénne drogy a dokonca aj zneužívanie. Bulger oľutoval účasť na experimentoch a šťastne opustil program po svojom presune do Alcatrazu v roku 1959. Väzenie malo byť otvorené len niekoľko rokov po jeho príchode, hoci Bulger na svoj pobyt v ňom zvláštne spomínal ako na jeden zo svojich najlepších väzenských zážitkov.

Bol preložený v roku 1962 a oslobodený v roku 1965, a potom sa hlboko zamotal do bostonskej írskej mafie. Bulger, ktorý v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia dominoval regiónu so svojimi hazardnými hrami, stávkami a drogami, sa stal jedným z mestských zločineckých bossov. V roku 1994 počas vyšetrovania, sa dal Bulger na útek a zostal na slobode 16 rokov ako dlhoročný utečenec na zozname najhľadanejších osôb F.B.I. V roku 2011 bol konečne vypátraný a koncom roka 2013 bol usvedčený, a odsúdený na dva po sebe idúce doživotia za rôzne trestné činy vrátane vydierania a prania špinavých peňazí. Vo viacerých štátoch ho tiež obvinili z vraždy.

Bulgera ubili na smrť väzni v roku 2018, krátko po prevoze do federálnej väznice Hazelton v Bruceton Mills v Západnej Virgínii. Mal 89 rokov a bol na invalidnom vozíku.

Objavovala nepoznané

Jej inovácie zabezpečili prestíž softvérovemu inžinierstvu. Margaret Hamilton po úspešnom štúdiu prijala prácu v MIT. Pôsobila na oddelení meteorológie, kde zaviedla program, ktorý predpovedal počasie. Programovanie ju stále zaujímalo, hoci v 50. rokoch minulého storočia bolo prakticky v „plienkach“. Pri laboratórnych prácach ju usmerňoval objaviteľ fenoménu motýlieho efektu – Edward Lorenzo.

Svoj talent uplatňovala ďalej a v 60. rokoch získala prácu na projekte SAGE. Stále považovaná za nováčika, Margaret čelila neľahkej úlohe. Predošlým kolegom sa nepodarilo spojazdniť systém pre americkú Air force. Panovala nevyslovená tradícia, že noví zamestnanci dostali ten najťažší pokyn. Mladú programátorku ale neopúšťala však pracovitosť a komplikovaný softvér dokázala dokončiť. Ten sa využíval v počítači, ktorý rozoznával pohyb cudzích lietadiel na domácom území.

Programovanie sa nikdy nebralo ako výlučne ženská profesia. Iné to ale bolo s počítačom. Počas 50. a 60. rokov sa takto neoznačovali stroje, ale ženy. Ručne rátali údaje z rôznych tabuliek a výkazov, nepísali softvéry. V čisto mužskom prostredí Margaret varovali – vraj ju chlapi nebudú počúvať. Našťastie sa prevažne stretla s ľuďmi, ktorí boli odovzdaní svojej práci. Nerozlišovali vedomosti na výlučne mužské a ženské.

Autorka spoľahlivého softvéru

Nazbierané úspechy jej zabezpečili pozíciu hlavnej vývojárky pre NASA. Nasledovali týždne výskumov, všetko muselo fungovať tak, aby misia Apollo 11 dopadla úspešne. Bolo to cieľom aj pre prezidenta Johna F. Kennedyho, ktorý projekt odsúhlasil.

V NASA pracujú tí najlepší z najlepších zdroj: pixabay.com

Keďže v tom čase bolo poznanie počítačovej vedy vzácnosťou, Margaret sa v podstate stala samoukom. „Nebol čas byť začiatočníkom, museli ste sa stať priekopníkmi,“ povedala. Strach z nepoznaného pre ňu nebol prekážkou, skôr výzvou. Kozmonauti vďaka výcviku nemohli spraviť žiadnu chybu a inžinieri s tým boli oboznámení. Rovnaká podmienka sa kládla aj na Margaret a jej tím.

Historickú udalosť sledoval na obrazovkách takmer celý svet. Dátum 20. júla 1969 môžeme citovať slovami Neila Armstronga: „Malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“

Pristátie takmer nevyšlo

Len tri minúty pred pristátím na Mesiac mohlo všetko dopadnúť inak. Spustený alarm signalizoval, že sa radarový spínač dostal do nesprávnej polohy. Astronauti by to za taký krátky čas nedokázali vyriešiť, ale Margaret Hamilton áno.

Pristátie na Mesiaci sa odohralo pred takmer 53 rokmi. zdroj: pexels.com

Napriek časovej tiesni bola spolu s ďalšími výskumníkmi v pozore. Vďaka zdokonalenému softvéru ich dokázal počítač o chybe včas informovať. Sama Margaret si je vedomá toho, že „…ak by počítač nepodnikol nápravné opatrenia, pristátie Apolla 11 by nedopadlo tak slávne.“

Vytrvalosť a všímavosť sa vypláca

Kariéra Margaret Hamilton však inžinierstvom neskončila. V roku 1976 sa stala spoluzakladateľkou spoločnosti HOS. Inšpirovaná úspechmi z NASA, chcela vytvoriť produkty na zlepšenie vývoja systémového inžinierstva. O  desať rokov neskôr si založila vlastnú firmu s názvom Hamilton Technologies. Zameriava sa na propagovanie modelového dizajnu „Develop before the fact“.

Margaret pózuje so zošitmi, v ktorých je zapísaný kód pre Apollo 11. zdroj: pinterest.com

Margaretin historický úspech na poli softvérového inžinierstva z nej spravil jednoznačnú ikonu. Aj keď to neprišlo hneď, roky poctivej práce sa nezaobišli bez ocenení. Prezident Barack Obama jej v roku 2016 udelil Prezidentskú medailu slobody. Z komerčnejších uznaní je to napríklad vlastná LEGO figúrka v rámci špeciálneho vydania slávnej stavebnice z roku 2017.

Dnes 85-ročná Margaret stála za úspešnou misiou viac než 50 rokov dozadu. Stále si však spomína na to, ako sa snažila skĺbiť prácu s materstvom. Dcéru niekedy musela so sebou priniesť do práce, tá ju na oplátku rada napodobňovala. Nepozorovane ťukala do klávesnice až sa pár údajov vymazalo. Počítač jednoducho nemal dostatočnú kapacitu na zapísanie väčšieho množstva informácií. Keď si to Margaret všimla, zhrozila sa. Čo ak by takáto situácia nastala počas skutočného odletu? To viedlo k vývoju dôležitého softvéru, ktorý položil základy pre odvetvie uznávané dodnes.

Zdroje: www.interestingengeneering.com, www.medium.com, www.theguardian.com

Zdroj titulnej fotografie: pinterest.com

Kto by to kedy povedal, že antropomorfné hot-dogy sa stanú hitom v umeleckom svete. Ide o investíciu alebo naozaj skvostný kúsok na stenu do obývačky? V tomto článku sa dozviete, ako sa americká umelkyňa Ivy Haldeman dostala na medzinárodnú umeleckú scénu a zožala nevídaný úspech.

Umelkyňa Ivy Haldeman

Ivy je americká povojnová a súčasná umelkyňa, ktorá sa narodila v roku 1985 v Colorade. Tu vyrastala s otcom vojakom a matkou textilnou návrhárkou. Začiatkom roku 2000 sa presťahovala do New Yorku, kde študovala na The Cooper Union. Bakalárske štúdium ukončila na základe štipendia v roku 2008. Rok predtým získala cenu Pietra a Alfriedy Montanovcov za svoje vynikajúce kresby.

Ako vyzerá typické Ivyne dielo

Typické dielo od tejto autorky spoznáte na prvý pohľad, či už podľa farebnej palety alebo objektov na ňom. Umelkyňa používa svetlé oďtiene ružovej, oranžovej a modrej farby. A čo sa deje na jej obrazoch? Na jedných pózujú roztrasené postavy v sakách s ostrými ramenami, ktoré vyzerajú akoby boli na zasadnutí správnej rady. Nemajú však človeka, ktorý by ich mal oblečené na sebe. Na iných nájdete spleť antropomorfných hot- dogov s ľudskými črtami. A tieto polo desivé a polo letargické hot-dogy sa povaľujú, čítajú si, nanášajú hydratačný krém a rozprávajú sa cez banánové telefóny vo vnútri svojich žemlí. Chce to naozaj veľa predstavivosti, aby sa sa človek zahĺbil do hlavnej myšlienky celého konceptu.

„Viem, aké to je, keď sa snažíte byť osobnosťou, ale zistíte, že ste sa ocitli v kolotoči práce a komercie. Takisto viem, aké to je cítiť sa veľmi mužne, ale nevedieť, čo si počať so svojou ženskosťou. Viem, aké to je byť drsným a neotesaným človekom, a zároveň sa usilovať o akúsi eleganciu vyššej triedy.“ Ivy Haldeman

Picks | "Ivy Haldeman’s voyeuristic paintings take a joke—all those pairs of hotdog legs extruded onto Instagram beaches—and pull it even further." Rahel AIma (@cnqmdi) on Ivy Haldeman and Douglas Rieger at Helena Anrather, New York https://t.co/mtCilRkuzC pic.twitter.com/Yr4NtsL6uh

— artforum (@Artforum) May 20, 2018

To, čo predáva

„Ivy zameriava svoju pozornosť na vizuálne kódy ašpirácie a autonómie. Ťažko si predstaviť prax, ktorá by rafinovanejšie mramorovala vzťahy medzi túžbou a konzumom spôsobom, ktorý by bol zároveň taký lákavý a elegantne zložitý.“ galerista Alex Ross, riaditeľom spoločnosti Downs & Ross, ktorá zastupuje  Ivu Haldeman

Áno, nebudete hanlivo hovoriť o svojom klientovi. Avšak tu viac ako pri iných umelcoch, platí, že naozaj predávajú skôr nesúvislé reči, ktorým nikto nerozumie a sexuálny podtón, než hodnota samotného diela. Znudené erotické hot-dogy majú vyjadrovať letargiu, túžbu, luxus a zároveň sa zaoberať otázkami pohlavia a identity. A práve na tieto posledné slová reaguje publikum 21. storočia. O tom svedčí aj fakt, že všetky jej nedávne samostatné výstavy boli celosvetovo a bez výnimky vypredané.

https://twitter.com/simuvacprojects/status/757266414227062784

Koľko si zaplatíte za nadrozmerný hot-dog na stenu?

Keby ste zistili, že zrazu vám všetko dáva zmysel a v hot-dogoch ste uvideli túžbu po ženskosti, ako to opisuje samotná autorka, tak si pripravte poriadne tučnú peňaženku. V minulom roku sa za Haldemanovej akryly na plátne odhadovala na aukcii cena 20 000 až 30 000 dolárov. Namiesto toho sa však vydražili za viac ako 130 000 dolárov.

Ivy Haldeman: "Pulp", on view through September 4th! #ivyhaldeman #contemporarypainting #brooklyn #greenpoint pic.twitter.com/LXPvPeG7mo

— Simuvac Projects (@SimuvacProjects) July 16, 2016

A čo hovoria renomovaní kritici?

Niektorí kritici sa rozplývajú nad Haldemanovej myšlienkami v pozadí celého projektu, iný upozoňuju na zjavné podobnosti s určitými telesnými partiami a intímnymi aktmi a niektorí ju chvália za výber erotického motívu, ktorý tak dobre predáva. Sama Ivy Haldeman sa netají svojou inšpiráciou z Japonska, ktoré je známe svojou hentai kultúrou.

Oddych na pláži? Poznávací zájazd naprieč Európou? Dobrodružstvo v Amazonskom dažďovom pralese alebo luxusná plavba loďou? Za pár mesiacov je tu leto, školské prázdniny a niekoľko dní dovolenky. Možno ste už začali listovať v katalógoch cestovných kancelárií a dohadovať sa s priateľmi, či rodinou na tohtoročnej destinácií. Alebo zostávate skeptickí a pre istotu neplánujete nič?

Najskôr sme rušili plány pre pandémiu koronavírusu. Predpokladali sme, že o rok bude preč. Protipandemické opatrenia však v niektorých svetových destináciách platia dodnes. Potom vypukla vojna na Ukrajine. A tak sa v duchu pýtame, či v súčasnosti má plánovanie ciest zmysel? Ak áno, ako si naplánovať dovolenku tak, aby plány nestroskotali? Sam Kammis, odborník na vernostné programy leteckých spoločností a hotelov a autor na webovom portáli NerdWallet, pri plánovaní odporúča dodržiavať tieto štyri zásady:

1. Rezervujte si letenky čím skôr

Ceny leteniek neklesajú, dokonca sú vyššie ako ekonómovia predpokladali. Podľa Adita Damodarana, ekonóma spoločnosti Hopper, ktorá sleduje trendy cien leteniek a hotelov, sa v súčasnosti ceny leteniek rovnajú predpandemickému roku 2019. Informuje o tom agentúra Associated Press.

Príčinou je zvýšený spotrebiteľský dopyt v niektorých krajinách, ale najmä neustále stúpajúce ceny ropy. Nie všade pozorujeme zvýšený záujem o letenky. Napríklad v Európe dopyt po lietaní pre konflikt na Ukrajine klesol. „V Európe dopyt klesá, ale ceny neklesli,“ pre AP vysvetlil Damodaran. Ekonóm dodal, že ceny sa v skutočnosti zvýšili a to pravdepodobne pre drahšie palivo.

Nech je príčina nárastu cien akákoľvek, je len nízka pravdepodobnosť, že by ceny leteniek výrazne klesli krátko pred hlavnou sezónou. Ak chcete ušetriť, mali by ste ich kúpiť čím skôr.

Ilustračný obrázok: pexels.com.

2. Vyberte si možnosť s bezplatným zrušením

Pandémia nás naučila, že nech si dovolenku plánujeme akokoľvek dôkladne, riziku, že ju budeme musieť zrušiť na poslednú chvíľu sa úplne nevyhneme. Pri plánovaní by sme mali myslieť aj na najhorší scenár. Našťastie, väčšina leteckých spoločností a hotelov v súčasnosti ponúka flexibilné možnosti rezervácie.

Avšak pozor, napríklad letenky základnej ekonomickej triedy zvyčajne túto možnosť neponúkajú. Rovnako opatrní buďte aj byť pri výbere hotelovej izby a hľadajme možnosti s bezplatným zrušením rezervácie či vrátením peňazí.

Údaje z aplikácie Hopper ukazujú, že počet základných ekonomických rezervácií uskutočnených na jeho platformách výrazne klesol v roku 2021 po tom, čo letecké spoločnosti zaviedli flexibilnejšie možnosti pre drahšie tarify. Teraz tieto najnižšie tarify tvoria iba dvadsať percent z celkových rezervácií v porovnaní s takmer štyridsiatimi percentami pred rokom 2021.

3. Pri výbere destinácie skontrolujte aktuálne opatrenia

Aj keď počet prípadov koronavírusu počas jari a leta klesá, nie všetky krajiny opatrenia uvoľňujú rovnako rýchlo ako Slovensko. Napríklad v Južnej Kórey musia ešte stále nezaočkovaní turisti po príchode absolvovať sedemdňovú hotelovú karanténu. Mnohé európske krajiny sú už takmer úplne bez obmedzení. Pri výbere destinácie berte do úvahy aj platné obmedzenia a riziko nákazy.

4. Vytvorte si aspoň jeden plán B

   Ilustračný obrázok: pexels.com.

Aj pri všetkých týchto preventívnych opatreniach sa môže stať čokoľvek. Ďalší prudký nárast prípadov, nový variant alebo vojenský konflikt by mohol zruinovať všetko, čo ste si naplánovali. Ak sa to stane, majte po ruke záložný plán. Ako na to?

Sam Kammis odporúča popri plánovaní svojej hlavnej cesty zvažovať aj iné možnosti. Postupovať môžete tak, že si spravíte aj iné rezervácie s možnosťou úplného storna alebo vrátenia peňazí. Vyhnete sa tak rezerváciám na poslednú chvíľu počas hlavnej sezóny.

Takisto odporúča načrtnúť nápad na tretí výlet s úmyslom zarezervovať si ho na poslednú chvíľu v prípade ak pôvodné plány zlyhajú. Tento krok môže psychologicky pomôcť vyhnúť sa frustrácii zo zmeny plánov.

Nakoniec zvážte viac kratších výletov počas leta namiesto jedného dlhého výletu do jedného cieľa. Tento postup napríklad umožňuje vyhnúť sa sprísňovaniu obmedzení a zhoršení pandemickej situácie v konkrétnej destinácií.

V tomto článku si predstavíme základné otázky a odpovede pre lepšie pochopenie islamu a moslimov všeobecne.

Čo je islam?

Náboženstvo islam bolo založené v 7. storočí nášho letopočtu, a je to náboženstvo a zároveň spôsob života, ktorý vyznáva približne 1,5 miliardy ľudí. Je to druhé najväčšie náboženstvo na svete a jeho stúpenci tvoria asi 25% z celkovej populácie na svete.

Kto sú moslimovia?

1,8 miliarda ľudí zo širokého spektra rás, národností a kultúr na celom svete – od južných Filipín až po Nigériu – spája ich spoločná islamská viera. Asi 18 % žije v arabskom svete, a najväčšia moslimská komunita na svete sa nachádza v Indonézii. Veľké časti Ázie a väčšina Afriky sú moslimské, zatiaľ čo významné menšiny možno nájsť v Sovietskom zväze, Číne, Severnej a Južnej Amerike a Európe.

Expanzia islamského kalifátu v rokoch 622 – 750. Zdroj: sk.wikipedia.org

Čomu veria moslimovia?

Moslimovia veria v jedného, ​​jedinečného, ​​neporovnateľného Boha, v ním stvorených anjelov, a v prorokov. Prostredníctvom prorokov boli ľudstvu prinesené Božie zjavenia: v Súdny deň a individuálnu zodpovednosť za činy, v úplnú Božiu autoritu nad ľudským osudom, a v život po smrti.

Moslimovia veria v reťazec prorokov počnúc Adamom, vrátane Noeho, Abraháma, Izmaela, Izáka, Jakuba, Jozefa, Jóba, Mojžiša, Árona, Dávida, Šalamúna, Eliáša, Jonáša, Jána Krstiteľa a Ježiša. Ale posledné Božie posolstvo pre človeka, opätovné potvrdenie večného posolstva a zhrnutie všetkého, čo bolo predtým, bolo zjavené prorokovi Mohamedovi prostredníctvom Gabriela.

Čo znamená islam?

Arabské slovo „islam“ znamená „podriadenosť“ a pochádza zo slova, ktoré znamená „mier“. V náboženskom kontexte to znamená úplné podriadenie sa Božej vôli. „Mohamedánstvo“ je teda nesprávne pomenovanie, pretože naznačuje, že moslimovia uctievajú skôr Mohameda ako Boha. „Alah“ je arabské meno pre Boha, ktoré používajú arabskí moslimovia aj kresťania.

Majú islam a kresťanstvo odlišný pôvod?

Nie. Spolu s judaizmom sa vracajú k prorokovi a patriarchovi Abrahámovi a ich traja proroci pochádzajú priamo od jeho synov, Mohamed od staršieho syna Izmaela, a Mojžiš a Ježiš od mladšieho syna Izáka. Abrahám založil osadu, ktorá je dnes mestom Mekka, a postavil Ka’bu, ku ktorej sa všetci moslimovia obracajú, keď sa modlia.

Čo je to Korán?

Korán je záznamom presných slov, ktoré Boh zjavil prostredníctvom anjela Gabriela prorokovi Mohamedovi. Mohamed si to zapamätal a nadiktoval svojim spoločníkom a pisárom, ktorí ho počas jeho života krížovo kontrolovali. Ani jedno slovo z jeho 114 kapitol, súry, sa v priebehu storočí nezmenilo, takže Korán je v každom detaile jedinečným a zázračným textom, ktorý bol Mohamedovi zjavený pred štrnástimi storočiami.

O čom je Korán?

Korán, posledné zjavené Slovo Božie, je hlavným zdrojom viery a praxe každého moslima. Zaoberá sa všetkými témami, ktoré sa nás ako ľudí týkajú: múdrosť, doktrína, uctievanie a zákon, no základnou témou je vzťah medzi Bohom a jeho stvoreniami. Zároveň poskytuje usmernenia pre spravodlivú spoločnosť, správne ľudské správanie a spravodlivý ekonomický systém.

Čo je to Ka’ba?

Ka`ba je miesto uctievania, ktoré Boh prikázal postaviť Abrahámovi a Izmaelovi pred viac ako štyrmi tisíckami rokov. Budova  postavená z kameňa sa nachádza na mieste, o ktorom mnohí veria, že to bolo pôvodné miesto svätyne, ktorú založil Adam. Boh prikázal Abrahámovi zvolať celé ľudstvo, aby navštívilo toto miesto, a keď tam dnes idú pútnici, ako odpoveď na Abrahámovo zavolanie hovoria: „K službe tvojej, Pane“.

Kto je Mohamed?

Mohamed, sa narodil v Mekke v roku 570, v čase, keď kresťanstvo v Európe ešte nebolo úplne etablované. Keďže jeho otec zomrel pred jeho narodením a matka krátko potom, vychovával ho jeho strýko z váženého kmeňa Kurajšovcov. Ako vyrastal, stal sa známym pre svoju pravdovravnosť, štedrosť a úprimnosť, takže bol vyhľadávaný pre svoju schopnosť rozhodovať v sporoch. Historici ho opisujú ako pokojného a meditatívneho človeka.

Mohamed bol hlboko nábožensky založený a dlho nenávidel dekadenciu svojej spoločnosti. Z času na čas sa stalo jeho zvykom meditovať v jaskyni Hira blízko vrcholu Jabal al-Nur, „hora svetla“ neďaleko Mekky.

Ako sa Mohamed stal prorokom a Božím poslom?

Vo veku 40 rokov, keď bol na meditatívnom ústraní, dostal Mohamed svoje prvé zjavenie od Boha prostredníctvom anjela Gabriela. Toto zjavenie, ktoré pokračovalo dvadsaťtri rokov, je známe ako Korán.

Len čo začal recitovať slová, ktoré počul od Gabriela, a hlásať pravdu, ktorú mu Boh zjavil, on a jeho malá skupina nasledovníkov trpeli krutým prenasledovaním, ktoré narástlo do takej zúrivosti, že v roku 622 im Boh dal príkaz emigrovať.

Táto udalosť – hidžra, „migrácia“, pri ktorej odišli z Mekky do mesta Medína, predstavuje začiatok moslimského kalendára.

Po niekoľkých rokoch sa Prorok a jeho nasledovníci mohli vrátiť do Mekky, kde odpustili svojim nepriateľom a definitívne založili islam. Predtým, ako Prorok vo veku 63 rokov zomrel, väčšia časť Arábie bola moslimská a do storočia po jeho smrti sa islam rozšíril až do Španielska na západe, a smerom na východ až do Číny.

Úzke alebo inak skinny džínsy boli pre mnohé z nás základom každodenného outfitu. Na vrchole módnej vlny sa držali veľmi dlho. Ale to, čo bolo kedysi naším bezpečným oblečením, základom takmer každého looku, sa dnes zdá byť proporčne nie úplne v poriadku. Čo stojí za týmto rýchlym úpadkom? Bývala redaktorka ELLE, Donna Wallace má v tom jasno. Podľa jej slov, pridávanie elastických materiálov, stenšovanie látky a uberanie na kvalite, spôsobilo degradáciu tohoto kedysi slávneho strihu riflí. Nehovoriac o tom, že elastan, ktorý nájdete vo svojich typických skinny džínsoch alebo džegínsoch, je nerecyklovateľný a je veľmi škodlivý pre našu planétu.

„ Džegínsy ich zničili! Hneď ako značky začali džínsoviny zošľachťovať a pridávali do nich príliš veľa elasticity, stali sa gýčovými.“ Donna Wallace

Kvalitné jeansy sú výhodná investícia. Elastanu sa vyhýbajte. (Foto Marcel Strauss)

Sme odvážnejší

Na módne trendy viac ako predtým vplýva móda z ulíc. Aj vďaka sociálnym sieťam máme dnes nekonečné množstvo inšpirácii. Inšpirujú nás skutoční ľudia, ktorí využívajú trendy v reálnom živote. Vieme sa s nimi viac stotožniť, a preto sa nebojím zariskovať s výberom extravagantnejšieho kúsku. V minulosti sa takmer každý držal svojho osvedčeného štýlu, no dnes si kupujeme rôzne strihy a druhy oblečenia, ktoré volíme podľa našej aktuálnej nálady.

Buďte trendy

Čo v tomto roku priniesli nové trendy? Stále je v kurze uvoľnená silueta a komfort. Po boyfriendoch, prišli mom jeans, ktoré sú stále in. Čo sa týka strihu, hitom sú široké a uvoľnené strihy, najlepšie s highwaist (vysokým pásom). Farebne idú do popredia svetlé oďtiene džínsoviny ako aj biela a bežová farba.

• Super baggy jeans

Džínsy so širokými nohavicami, ľudovo nazývané baggy jeans, boli populárne od začiatku 90. rokov 20. storočia do polovice roku 2000. Dnes ich uvádzame ako prvé, lebo sa stali absolútnym hitom roku 2022 re generáciu Z. Nechajú vyniknúť pás a sú super pohodlné. Tieto rifle sú obľúbenou voľbou streetového štýlu a sú rovnako pohodlnou alternatívou k teplákom. Supermodelky ako Bella Hadid a Hailey Bieber si osvojili, ako nosiť tieto voľné džínsy na každodenné nosenie.

• 90s High Waist Relaxed Jeans

Trendy prichádzajú a odchádzajú. Avšak je len málo štýlov, ktoré sú lichotivejšie ako džínsy s vysokým pásom. Pás, ktorý sa pod hrudníkom stenšuje, dodáva tvar a elegantnú líniu a zároveň zvýrazňuje vaše prednosti. A ak ich ešte nevlatníte, mali by ste ich čo najskôr zaradiť do vašeho šatníka.

@karinastylediaries

@abercrombie Denim Guide – these are my favorite pairs! They all fit tts/25 I wear the shirt length and am 5’5” #denimguide

♬ original sound – childhood charts

• Beige jeans

Jedným zo starších trendov sú aj bežové nohavice alebo džínsy. Od roku 2019 si béžové outfity držia svoju popularitu. Niektorým módnym návhárompripomínajú farbu masla, sušienok alebo šálky čaju, čo koniec-koncov nie je vôbec zlé. Ak chcete zjemniť svoj šatník a neupustiť od džínsoviny, bežová, maslová a biela sú skvelými možnosťami.

• Straight leg jeans

Pokiaľ ide o obliekanie podľa typu postavy, džínsy s rovnými nohavicami odpustia nedostatky viac ako ich tesnejšie predchodkyne. Sú univerzálne lichotivejšie, obopínajú boky a dobre sedia takmer každej postave. Džínsy s rovnými nohavicami dávajú členkom trochu viac priestoru na dýchanie a ich rovný strih nie je ani príliš obtiahnutý, ani príliš tesný.

Nice jeans. #jeans #denim #OOTD pic.twitter.com/0SSiY54sDJ

— WENARS (@shenzhen_wenars) November 23, 2021

• Mom jeans

Mamkine džínsy zažili obrovské znovuzrodenie v roku 2010. Gigi Hadid, Kourtney Kardashian, Alessandra Ambrosio a ďalšie módne ikony sa nevedeli nabažiť tohoto špecifického džínsového štýlu, ktorý nečakane zvýrazni vaš pozadie a predĺžil nohy, a popritom sa v nich cítite veľmi komfortne. Po tom ako v roku 2021 generácia Z vyhlásila, že skinny jeans sú out, mom jeansy dostávajú opäť svoju šancu zažiariť.

Mom jeans 😋💕 Zara Overruns 💋 pic.twitter.com/HXkAt0jA3Q

— DRESSED AT BEST (@dressedatbest) March 6, 2020

Reklamy, reflektory, osvetlené budovy, osvetlenie fasád, parkoviská či športové štadióny – to sú typy zariadení, ktoré sú zodpovedné za vytváranie svetelných emisií

Chýba nám úplná tma?

Svetelný smog alebo „fotoznečistenie“ je výsledkom vývoja spoločnosti a prechodu z poľnohospodárskeho života na industriálnu činnosť. Prebytočné umelé svetlo znečisťuje našu planétu spolu s plastovým odpadom, skleníkovými plynmi a odpadovými vodami.

Kvôli svetelnému znečisteniu nedokážu obyvatelia Singapuru vidieť Mliečnu dráhu voľným okom. zdroj: unsplash.com

Zosilnená žiara bráni tomu, aby sme večer mohli vidieť oblohu posiatu jasnými hviezdami. V dnešnom svete je to takmer nemožné. Keď sa pozrieme na čísla, 99% Európy a Ameriky zalieva svetlo aj počas najhlbšej noci. Po skončení pracovnej doby ostávajú vysvietené početné firmy, nákupné centrá alebo pouličné lampy.

Existujú tri druhy svetelného znečistenia: oslnenie, neporiadok a svetelné rušenie. Oslnenie je nadmerný jas, ktorý dokáže potrápiť naše oči napríklad pri šoférovaní. Fotka z Times Square je síce povinným turistickým cieľom, no vysvietené reklamy spôsobujú svetelný neporiadok. Svetelný ruch pouličných lámp dokáže premeniť pokojné zaspávanie na nepríjemné prehadzovanie.

Narušený spánkový cyklus

Astronómov stavia svetelný smog do nepríjemnej situácie, keďže im sťažuje ich prácu. Vysoká miera znečistenia podstatne znižuje schopnosť sledovať nebeské objekty vo vysokej kvalite. Vynaliezavosť však ako obyčajne nemá hraníc. Americký astronóm John E. Bortle vytvoril efektívnu Bortleovu stupnicu. Vďaka nej dokážete zaradiť intenzitu jasu nočnej oblohy do jednotlivých úrovní viditeľnosti.

Najradšej zaspávate v osvetlenej izbe? Radšej zhasnite, vaše telo sa vám poďakuje. zdroj: pexels.com

Nie je to iba problém vedcov, ale aj bežných ľudí. Cirkadiánne rytmy sú skupinou fyziologických a neurologických zmien. Známe sú tiež ako telesné hodiny a súvisia s 24-hodinovým cyklom. Spolu so zapadajúcim Slnkom sa do nášho organizmu uvoľňuje melatonín, preto začíname cítiť únavu. K najvyššej produkcii dochádza od 2:00 do 4:00, pričom ráno jeho hodnoty postupne klesajú.

Zistilo sa, že svetelný smog obmedzuje produkciu melatonínu počas noci. Kvôli tomu sa spánkové cykly narúšajú, čo má dopad na náš imunitný systém. Oslabená imunita a nižšia produkcia hormónov zvyšuje riziko rakoviny prsníka alebo prostaty.

Priveľa žiary zmiatlo ríšu zvierat

Spolu so zdravotnými problémami svetelné znečistenie narúša správanie voľne žijúcich živočíchov. Netopiere patria medzi cicavce, ktorým priveľa svetla sťažuje prežitie. Tieto nočné predátory sú dobre prispôsobené na lov v noci a aktívne sa vyhýbajú osvetleným oblastiam. Žiaľ, ich hmyziu korisť priťahujú žiariace lampy a neóny. Ak sú zdroje umelého svetla umiestnené mimo úkrytu netopierov, svoje miesto neopustia napriek tomu, že by ostali bez večere.

Život v močiaroch nie je jednoduchý ani pre žaby a ropuchy. Oslnenie z umelých svetiel môže ovplyvniť domov týchto obojživelníkov, hlavne v období párenia. Umelé svetlá narúšajú nočné kvákanie, ktoré je súčasťou rozmnožovacieho rituálu.

Morské korytnačky sú „kľúčovým druhom“, ovplyvňujú ostatné živočíchy vo svojom okolí. Svetelný smog však čiastočne môže za ich ohrozenie. zdroj: pixabay.com

Pri morských korytnačkách má vznik nového života dokonca fatálnu dohru. Liahnu sa v noci na pláži a ich úlohou je predrať sa cez piesok do mora. Pomáha im v tom jasný horizont nad oceánom, aj keď v súčasnosti sa k nemu tak ľahko nedostanú. Pouličné osvetlenie pozdĺž pobrežia vie vyliahnuté korytnačky kruto zmiasť. Pomýlené mláďatá putujú k asfaltovej ceste, kde sa len ťažko skryjú pred autami.

Vtákom komplikujú umelé svetlá nielen lov, ale aj migráciu. Vedie ich svit, no každoročne uhynú milióny z nich pri náraze do osvetlených kancelárskych budov. Sťahovanie vtákov je proces, ktorý má po stáročia rovnaké pravidlá. Neprirodzene jasná obloha spôsobí priskorý presun a výsledkom je, že húfy vtákov dorazia do teplých krajín zbytočne. Nevhodné klimatické podmienky im bránia v hľadaní potravy či uhniezdení sa.

Začnite od seba

Hoci svetelný smog často ostáva bez povšimnutia, nesmieme zabúdať na jeho následky. Postupné zmeny viete urobiť aj vo vašich domácnostiach. Myslite preto na svoje zdravie a zároveň prispejte k ochrane životného prostredia. Na začiatok stačí dodržiavať niekoľko krokov:

• Využívajte LED osvetlenie, voľte teplejšie tóny žiaroviek
• Vyhýbajte sa modrému svetlu. Najviac sa šíri zo slnka, prijímame ho tiež cez naše mobily a notebooky. Noste kvalitné slnečné okuliare a v nastavení telefónu si vypnite jeho vyžarovanie
• Vyhnite sa zaspávaniu pri zapnutej televízií alebo lampe
• Pri odchode z práce za sebou zhasnite

Zdroje: www.darksky.com, www.livescience.com

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Upokojuje, rozveseľuje, spája. Hudba po viac než tisícročia sprevádza ľudské životy. Je tu, keď sa bavíme, snívame, oslavujeme, relaxujeme, nudíme i smútime. V súčasnosti ju máme na jednom mieste, stačí si len vybrať obľúbenú pieseň a označiť ju srdiečkom.

V 21. storočí si hudbu vyberáme, dokonca zdieľame náš hudobný vkus s celým svetom. Avšak, zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo o vás prezrádza typ alebo žáner hudby, ktorú počúvate? Odzrkadľuje vašu osobnosť alebo je len náhodným mixom emócií? Viacerí vedci a psychológovia hľadali spojenie medzi hudbou a osobnostnými črtami. Na čo prišli?

Skupina škótskych výskumníkov z Heriot-Watt University v jednej rozsiahlej štúdii sledovala viac ako  36 000 účastníkov z celého sveta. Výskumníci ich požiadali, aby ohodnotili viac než stovku hudobných žánrov a opísali svoju osobnosť. Adrian North, jeden z členov výskumného tímu, naznačil, že ľudia sa prostredníctvom hudby definujú a používajú ju ako prostriedok na nadviazanie kontaktu. Informuje o tom webový portál verywellmind.com. Na základe zozbieraných informácií od účastníkov výskumu, vedci k jednotlivým hudobným žánrom priradili osobnostné črty. Definuje hudobný žáner aj vás?

Pop

Fanúšikovia štyridsiatich najlepších popových hitov boli zväčša extrovertní, úprimní a konvenční. Milovníci popovej hudby sú podľa výskumu pracovití a majú vysoké sebavedomie. Výskumníci zároveň naznačujú, že majú tendenciu byť menej kreatívni a nepokojnejší.

Rap a hiphop

Napriek stereotypu, že milovníci rapu sú agresívnejší alebo násilnejší, výskumníci nič také nezistili. Fanúšikovia tohto hudobného žánru zvyknú byť sebavedomí a spoločenskí.

Country

Poslucháči country hudby sú zvyčajne pracovití, tradiční a spoločenskí. Zatiaľ čo country piesne sú často o nešťastnej láske, ľudia, ktorí inklinujú k tomuto žánru, majú tendenciu byť emocionálne stabilní. Podľa výskumníkov sú skôr konzervatívnejší a nemajú radi zmeny.

Rocková/heavy metalová hudba

Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Napriek agresívnemu dojmu, ktorý rocková a heavymetalová hudba občas vytvára, výskumníci zistili, že fanúšikovia tohto štýlu hudby sú zvyčajne nežní a kreatívni, ale často sú introvertní s nízkym sebavedomím.

Indie

Obľúbenci nezávislého žánru sú zvyčajne introvertní, intelektuálni a kreatívni. Podľa výskumníkov nie sú veľmi pracovití a ani šetrní. Pasivita, úzkosť a nízke sebavedomie sú ďalšie osobnostné charakteristiky milovníkov štýlu indie.

Tanečná hudba

Podľa vedcov sú ľudia, ktorí uprednostňujú tanečnú hudbu, zvyčajne spoločenskí a asertívni, ale nie veľmi nežní. Taktiež radi skúšajú nové veci.

Klasická hudba

Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Ak radi počúvate Beethovena alebo Mozarta, podľa výskumov ste skôr introvert. Nechýba vám zdravé sebavedomie, kreativita a spokojnosť so svetom okolo seba.

Jazz, blues a soul

Vedci zistili, že ľudia, ktorí majú radi jazz, blues alebo soul, sú extrovertnejší s vysokým sebavedomím. Majú tiež tendenciu byť veľmi kreatívni, inteligentní a v pohode.

Svedomití ľudia milujú country, extroverti pop

Podobné závery priniesla aj iná nedávna štúdia zverejnená v časopise Journal of Personality and Social Psychology. Výskum ukázal, že typ našej osobnosti súvisí s hudobnými preferenciami. Zúčastnilo sa ho viac než 350 000 ľudí z viac ako päťdesiatich krajín sveta. Účastníci najskôr vyplnili osobnostný dotazník a v druhej časti výskumu si vypočuli krátke hudobné klipy.

Zistenia odhalili priame prepojenie extrovertnej osobnosti so súčasnou hudbou, ako je napríklad pop či elektro. Svedomití ľudia obľubovali nenáročné žánre, ako napríklad country. Nenáročné a jemné žánre, napríklad soft rock či romantické balady, preferovali prívetiví ľudia.

„Ľudí síce rozdeľuje geografia, jazyk a kultúra, ale to, že má introvert v jednej časti sveta rád rovnakú hudbu ako introvert niekde inde, robí z hudby most. Hudba pomáha ľuďom porozumieť si a nájsť spoločnú reč, “ pre CNN vysvetľuje autor štúdie David Greenberg.