iNSTRID

Kráľ Henrich VIII. Tudor

Henrich VIII. vládol Anglicku 36 rokov (1509-1547) – v čase anglickej renesancie a protestantskej reformácie. Čo ho však preslávilo nebola politika, ale jeho turbulentný romantický život. Mal šesť manželiek a niekoľko mileniek, ktoré si stále držal pri sebe. Jeho túžba po politickom zjednotení a zdravom mužskom dedičovi ho „prinútila“ anulovať dve manželstvá a sťať dve z jeho žien. Jeho životný štýl však zapríčinil nestabilné nástupníctvo a zahraničnú politiku – dokonca odluku s katolíckou cirkvou.

Kto boli manželky Henricha VIII. ? Čím tieto ženy zlákali jedného z najznámejších panovníkov sveta? Akým spôsobom prispeli k rozmachu kráľovskej národnej identity Anglicka? Prečítajte si o osudoch kráľových žien, ale aj dôvodoch rozpadu manželstiev, ktoré mali dopad na celé vtedajšie Anglicko.

Bývalý kráľ Anglicka – Henrich VIII. Tudor ( Henry VIII) Zdroj:sk.pinterest.com

1. Katarína Aragónska – tá najodhodlanejšia

Henrich VIII. nastúpil na trón ako 17-ročný v roku 1509 a o šesť týždňov neskôr sa oženil. Jeho manželkou sa stala Katarína Aragónska, dcéra kráľa Ferdinanda a kráľovnej Izabely Španielskej (Kastílskej). Katarína bola pritom vdova po Henrichovom staršom bratovi Arturovi. Shakespeare  ju dokonca nazval kráľovnou pozemských kráľovien, ktorej sa podarilo stať Henrichovou najdlhšie trvajúcou manželkou.

Manželky Henricha VIII. – Katarína Aragónska (Catherine of Aragon) – prvé a zároveň najdlhšie manželstvo Zdroj:sk.pinterest.com

Prvá ženská veľvyslankyňa v Európe

Kultivovaná a vzdelaná španielska princezná mala čo ponúknuť aj mimo svojej pôsobivej rodinnej línie. Jej všestranné vzdelanie zahŕňalo jazyky, humanitné vedy a aritmetiku, ale aj domáce zručnosti. Bola vášnivou čitateľkou a zbožňovala dobrú literatúru, ktorú študovala od útleho detstva. Vychovávali ju ako kráľovnú, avšak svoj názor sa nikdy nebála prejaviť. Katarína si ako prvého vzala Henrichovho staršieho brata Artura. Ten však ani nie rok po svadbe zomrel a ona sa tak v 17-tich rokoch stala vodovou. V tom čase žila v Londýne a znášala rozmary všetkých mužov v jej okolí.

Dôvodom ich svadby (okrem toho, že Henrich sa nechcel vzdať výhod španielskeho spojenectva) tak bolo presvedčenie Henrichovho otca, že s budúcou kráľovnou sa dá ľahko manipulovať. Opak bol pravdou, pretože sa z nej vykľula inteligentná a silná žena. V roku 1507 pôsobila ako španielska veľvyslankyňa v Anglicku (zároveň prvá ženská veľvyslankyňa v Európe).

Kráľova posadnutosť po dedičovi neustávala

Sobáš sa napokon uskutočnil v roku 1509 a ich 24 spolužitie bolo z väčšej časti šťastné. Od chvíle, keď sa vzali sa však kráľ stal posadnutý pokračovaním tudorovskej línie. Z niekoľkopočetných tehotenstiev kráľovnej prežilo iba jedno dieťa (nie vytúžený chlapec) – dcéra Mary. Postupom času si Henrich vsugeroval, že kvôli svadbe s bratovou manželkou spáchal ťažký hriech a práve preto mu nebol dopriaty syn. Anglicko bolo pobúrené jeho vládou a nastal politický, no najmä náboženský nepokoj. Keďže pápež Henrichovi rozvod nepovolil, hľadal iné spôsoby. V rokoch 1525-1533 sa stal hlavou anglikánskej cirkvi (pápeža „odsunul“ na druhú koľaj) a svoju kráľovskú moc podrobil Bohu a nikomu inému.

Nový arcibiskup z Canterbury (podporovateľ kráľa) Thomas Cranmer tak konečne vyhlásil jeho manželstvo s Katarínou za neplatné. Ich dcéru kráľ označil za bastarda, prišla i o svoj titul princeznej. Hneď potom sa oženil s Annou Boleynovou, do ktorej sa vášnivo zamiloval. Katarínu vyhnal a poslal žiť do exilu – ona však ostal neochvejne silná a svoj titul kráľovnej si udržala až do svojej smrti v roku 1536.

2. Anna Boleynová – divoká, ambiciózna a s chuťou pre reformy

Odtrhnutím od Ríma Henrich vniesol do Anglicka protestantskú reformáciu. Zatiaľ čo jemu spočiatku šlo o rozvod s prvou manželkou, iní reformáciu vnímali ako silu na postavenie sa katolíckej cirkvi. Ľud mal pocit, že cirkev ich zneužíva a reformácia ich povzbudila k okamžitej emancipácii. Medzi týchto odvážlivcov patrila aj Anna Boleynová.

Uznávaný historik a odborník na tudorovské obdobie Eric Ives, hovoril o ženách, ktorými sa Anna Boleynová obklopovala, ako o „aristokratických ženách hľadajúcich duchovné naplnenie“. Počas rokov strávených na francúzskom dvore sa tak stretla s mocnými kráľovskými ženami ako napríklad s Marguerite de Navarre – uznávanou poetkou a dramatičkou. To všetko Anne vštepilo ideály reformácie a ukázalo jej, že mocné ženy sa môžu stať patrónkami umenia či hlásať radikálne myšlienky.

Manželky Henricha VIII. – Anna Boleynová (Anne Boleyn) Zdroj:sk.pinterest.com

Ich dvorenie trvalo sedem rokov

Keď v roku 1522 prišla na anglický dvor bola senzáciou pre mnohých. Hovorila plynulou francúzštinou, vedela tancovať i spievať, hrala na niekoľkých nástrojoch, oplývala bystrým dôvtipom – vyžaroval z nej istý štýlový francúzsky pôvab. Netrvalo dlho a mladí šľachtici sa hrnuli, aby upútali jej pozornosť. Avšak až v roku 1525 sa jej svojím ladným vystupovaním podarilo upútať pozornosť Henricha VIII.

Aj keď sa Anna kráľovi odmietala fyzicky oddať (chcela počkať na „pevnejšiu pôdu“ pre ich vzťah), obaja si k sebe vypestovali hlbokú náklonnosť. Anna nechcela byť iba kráľovou milenkou, a tak ich dvorenie trvalo sedem rokov, pričom bolo zdokumentované v sérii milostných listov. Nebola však len kráľovou novou múzou, pretože aj počas tohto obdobia sa zapájala do dôležitých diplomatických povinností a upevňovala spojenectvo Anglicka s Francúzskom.

Henrich VIII. a Anna Boleynová sa zosobášili 28. mája 1533, v tom istom roku prišla na svet ich prvá dcéra Alžbeta (neskôr Alžbeta I.). Rovnako ako Katarínu Aragónsku, aj Annu sprevádzalo niekoľko potratov a žiadny mužský dedič. Jej kraľovanie sa skončilo po krátkych troch rokoch, keď ju v roku 1536 dali sťať. Obvinená bola z cudzoložstva, zrady, krvismilstva a jej dcéra Alžbeta bola taktiež vyhlásená za bastarda.

Väčšina historikov sa zhoduje, že tieto obvinenia boli umelo vykonštruované a použité na Annino odstránenie. Niektorí tvrdia, že hlavným podnecovateľom bol práve jej manžel (dôvodom mala byť túžba po ďalšom manželstve a synovi). Iné zdroje ale naznačujú, že Annin vynútený pád mohol súvisieť aj s jej odlišnými názormi na reformnú politiku.

Zdroje: thecollector.com, www.history.com

DOBRÝ NÁPAD NESTAČÍ. Väčšina z úspechu v podnikaní je mravenčia práca, manažment a schopnosť vidieť dopredu objektívne aj intuitívne. Foto: Riccardo Annandale

• 10. januára 2022 prichádza na Slovensko kniha „Dilema inovátora“ od Claytona Christensena.
• K úspešnému podnikaniu nepotrebujete vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobovať sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
• Každá firma pritom čelí potrebe inovovať – a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné.
• Existuje recept na to, na ktoré inovácie sa oplatí sústrediť? A ktoré sú už príliš veľkým rizikom? Odpovede našiel Clayton Christensen v bestselleri „Dilema inovátora“.

Podnikanie ako večný boj

Čo dnes ohrozuje firmy a živnostníkov najviac? Avizované daňové reformy? Problémy spojené s covidom? Vysoké náklady na podnikanie? Silná konkurencia zo zahraničia, regionálne pomery, nesprávny výber zamestnancov? 

Nepochybne všetky tieto faktory sú príčinou úpadku firiem, avšak najväčšie riziko, ktoré pretrváva generácie, je neschopnosť reagovať na zmeny trhu a požiadavky zákazníkov. 

Kľúčovým pojmom v tomto kontexte je inovácia. Kto sa neprispôsobí, zlyhá. Ale zlyhávajú aj tí, ktorí inovujú. Ako to teda je? Na to našiel odpovede Clayton Christensen.

Clayton Magleby Christensen bol americký akademický a obchodný konzultant, ktorý vyvinul teóriu „rušivých inovácií“. Tá je považovaná za jednu najvplyvnejších podnikateľských myšlienok začiatku 21. storočia, uvádza Wikipedia o Christensenovi, ktorý zomrel začiatkom roka 2020 | Foto: World Economic Forum from Cologny, Switzerland @Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.0

Povinná literatúra pre podnikateľov, manažérov aj živnostníkov

Každý solídny podnikateľ nielen vo svete, ale aj na Slovensku, má vnútornú motiváciu napredovať a rozvíjať svoje podnikanie. Dosahovať to môže ako správnym manažmentom firmy a seba samého, čo je výsledkom kontinuálneho vzdelávania. A kto sa raz vydal na dráhu praktického samoštúdia, ten nepochybne dospel aj k dielu Dilema inovátora od amerického akademika a biznis konzultanta Claytona Christensena (pôvodne The Innovator’s Dilemma, r. 1997). 

Táto kniha prichádza v januári 2022 aj na náš trh – prvýkrát v slovenskom preklade vďaka Nadácii United Philanthropy.

Clayton Christensen ako prvý definoval, ktoré inovácie firmám pomáhajú a ktoré ich ničia. Veľmi stručne zhrnuté platí, že kto sa neprispôsobí prebiehajúcim zmenám, toho prevalcuje konkurencia. A konkurenciou môže byť aj niekto, kto ešte dnes ako konkurencia vôbec nevyzerá. Líder malého podniku môže totálne prekonať akúkoľvek konkurenciu, dokonca aj tú, ktorá funguje dlhé roky. Dôvodom sú inovácie ako také: podstatné sú tie udržiavacie aj prelomové, ale práve schopnosť rozlišovať medzi nimi je kľúčová. 

Ak sa domnievate, že asi každý dokáže odhadnúť kvalitu inovácie vďaka zdravému rozumu, Christensen vás presvedčí, že to rozhodne nie je jednoznačné. Častokrát tieto prevratné inovácie vyzerajú podradne, zbytočne alebo celkom neperspektívne. A práve v tom spočíva šanca pre konkurenciu. 

Christensen sa stal vďaka svojmu životnému dielu uznávanou autoritou medzi najväčšími vizionármi a podnikateľmi sveta, vrátane tých zo Silicon Valley, pretože pochopili, že ním definované prevratné inovácie nielen dramaticky ovplyvňujú zákaznícke správanie, ale predovšetkým zachraňujú firmy.

V knihe Dilema inovátora odpovedá aj na nasledovné otázky:

• Čo je to vlastne tá dilema inovátora? 
• Aké sú rozdiely medzi udržiavacími a prevratnými inováciami?
• Čo je podstatou prevratných inovácií a ako ich využiť pre vlastné podnikanie?
• Ako rozlíšiť prevratnú inováciu od tej, ktorú trh odmietne?
• Ako ustáť náročný konkurenčný súboj otvoreného trhu?
• Ako riadiť firmy, aby boli dlhodobo udržateľné?
• Ako prekonať oveľa väčšiu a finančne lepšie zabezpečenú konkurenciu?

INOVÁCIE POMÁHAJÚ, ALE AJ NIČIA. Inovovať je dôležité, ale záleží aj na tom, aké tieto inovácie vlastne sú. Trvalá udržateľnosť alebo riziko s eventuálnou revolúciou. Obe majú svoje významy. A aj o tomto je kniha Dilema inovátora.

Od januára 2022 na Slovensku

Myšlienky a dielo Christensena spred takmer štvrť storočia sú vysoko relevantné dodnes. Dokonca sa môže zdať, že práve dnes sú ešte aktuálnejšie, pretože firiem je dnes nepomerne viac ako kedykoľvek predtým, čelia tak väčšiemu konkurenčnému tlaku a sú nútené zvládať inovácie lepšie ako ich predchodcovia. 

Ktoré inovácie sú tie správne a ktoré ich môžu prevalcovať a zničiť? Ako tieto typy inovácií rozlíšiť včas, ako ich cielene budovať, udržiavať a kedy sa vybrať ktorou cestou? Na tieto otázky neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď. 

Odpovede si vyžadujú pochopenie súvislostí, znalosť trhu, znalosť svojej spoločnosti a jej produktov a služieb, zákazníkov a mnoho ďalšieho. 

Dilema inovátora od Claytona Christensena nie je čítanie pre každého, ale my ju odporúčame všetkým. Predovšetkým osobnostiam, ktoré tvoria hodnoty, majú záujem o udržateľnosť svojho biznisu, chcú byť viac ako iba priemer. 

Slovenský preklad knihy Dilema inovátora od Claytona Christensena bude v predaji od 10. januára 2022.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyMDQxOSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDIwNDE5IC0gQWtvIHBydsO9IG9kaGFsaWwsIGFrw70gdnBseXYgbWFqw7ogaW5vdsOhY2llIG5hIGZpcm15IGEgxI1pIGRva8Ohxb51IHByZcW+acWlLiBDbGF5dG9uIENocmlzdGVuc2VuIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjIwNDQwLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzExL2NsYXl0b24tY2hyaXN0ZW5zZW4tMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6IkFrbyBwcnbDvSBvZGhhbGlsLCBha8O9IHZwbHl2IG1hasO6IGlub3bDoWNpZSBuYSBmaXJteSBhIMSNaSBkb2vDocW+dSBwcmXFvmnFpS4gQ2xheXRvbiBDaHJpc3RlbnNlbiIsInN1bW1hcnkiOiJDbGF5dG9uIENocmlzdGVuc2VuIGplIHBvdmHFvm92YW7DvSB6YSBuYWp2cGx5dm5lasWhaWVobyBwb2RuaWthdGXEvmEtbXlzbGl0ZcS+YSBuYSBzdmV0ZS4gSmVobyBkaWVsbyDigJ5EaWxlbWEgaW5vdsOhdG9yYeKAnCBqZSBuYW5hanbDvcWhIGFrdHXDoWxuZSBwcsOhdmUgZG5lcywgZG8gc2xvdmVuc2vDqWhvIHByZWRhamEgcHJpY2jDoWR6YSB2IGphbnXDoXJpIDIwMjIuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyMDIwOCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDIwMjA4IC0gQWsgZmlybXkgbmV6YXJlYWd1asO6IG5hIHByZWJpZWhhasO6Y2Ugem1lbnksIHphanRyYSBtw7TFvnUgc2tvbsSNacWlIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjIwMjMxLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzExL0RpbGVtYS1pbm92YXRvcmEta25paGEtU0stMjAyMS0xLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWsgZmlybXkgbmV6YXJlYWd1asO6IG5hIHByZWJpZWhhasO6Y2Ugem1lbnksIHphanRyYSBtw7TFvnUgc2tvbsSNacWlIiwic3VtbWFyeSI6Ik8gdG9tLCBha28gbcO0xb51IGlub3bDoWNpZSBwb23DtGPFpSwgYWxlIGFqIHpuacSNacWlIHXFviBldGFibG92YW7DqSBmaXJteSwgYXV0b3IgQ2xheXRvbiBDaHJpc3RlbnNlbiBww61zYWwgdcW+IHYgcm9rdSAxOTk3LiBKZWhvIGRpZWxvIOKAnkRpbGVtYSBpbm92w6F0b3Jh4oCcIGplIG5hbmFqdsO9xaEgYWt0dcOhbG5lIGRvZG5lcywgZG8gc2xvdmVuc2vDqWhvIHByZWRhamEgcHJpY2jDoWR6YSB2IGphbnXDoXJpIDIwMjIuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyMTI4MSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDIxMjgxIC0gUmllxaFlbmllIHByZSBmaXJteSwgYWtvIHByZcW+acWlIGtvcm9udSBhaiDDunBhZG9rLiBDbGF5dG9uIENocmlzdGVuc2VuIG9kaGFsaWwsIGFrbyBtYWzDvSBrb25rdXJlbnQgcG9yYXrDrSBhaiBnaWdhbnRvdiIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoyMTI4MywiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8xMi9kaWxlbWEtaW5vdmF0b3JhLTEuanBnIiwidGl0bGUiOiJSaWXFoWVuaWUgcHJlIGZpcm15LCBha28gcHJlxb5pxaUga29yb251IGFqIMO6cGFkb2suIENsYXl0b24gQ2hyaXN0ZW5zZW4gb2RoYWxpbCwgYWtvIG1hbMO9IGtvbmt1cmVudCBwb3JhesOtIGFqIGdpZ2FudG92Iiwic3VtbWFyeSI6IkFieSBwb2RuaWt5IHByb3NwZXJvdmFsaSwgbXVzaWEgaW5vdm92YcWlLiBOaWVrZWR5IHRvIHpuYW1lbsOhIGxlcMWhaWUgcm96dW1pZcWlIGRvcHl0dSwgaW5va2VkeSBwcmVkdsOtZGHFpSB0cmVuZHkgc2vDtHIsIGFrbyBuYWQgbmltaSBwcmVtw73FocS+YSBrdG9rb8S+dmVrIGluw70uXHJcbiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Po páde Ríma sa učenie prestalo veľmi vážiť, experimentovať sa odrádzalo a originalita sa stala nebezpečnou. Počas raného stredoveku medicína prešla do rúk kresťanskej cirkvi a arabských učencov.

Prekladatelia a svätci

Niekedy sa uvádza, že raná kresťanská cirkev mala nepriaznivý vplyv na pokrok v medicíne. Choroba bola považovaná za trest a hriech, a takéto trestanie si vyžadovalo iba modlitbu a pokánie. Navyše, ľudské telo bolo považované za posvätné a pitva bola zakázaná.

Snáď najväčšou službou, ktorú cirkev preukázala medicíne, bolo uchovávanie a prepisovanie klasických gréckych lekárskych rukopisov. Tieto boli preložené do latinčiny v mnohých stredovekých kláštoroch a nestoriánski kresťania (východná cirkev) založili školu prekladateľov, ktorí previedli grécke texty do arabčiny. Táto slávna škola a tiež veľká nemocnica sa nachádzali v Jundi Shāhpūr v juhozápadnej Perzii, kde bol hlavným lekárom Jurjīs ibn Bukhtīshūʿ, prvý z dynastie prekladateľov a lekárov, ktorá trvala šesť generácií. Neskorším slávnym prekladateľom bol Hunayn ibn Isḥāq, ktorého preklady mali vraj cenu zlata.

Svätý Kozmas a svätý Damián ošetrujúci ranu na hrudi. Zdroj: catholicharboroffaithandmorals.com

Približne v tom čase sa objavilo množstvo svätých, ktorých mená sa spájali so zázračnými liekmi. Medzi prvých z nich patrili bratia-dvojičky, Kozmas a Damián, ktorí podstúpili mučeníctvo a stali sa patrónmi medicíny. Iní svätí boli vzývaní ako mocní liečitelia určitých chorôb, ako napríklad svätý Vít (tanec svätého Víta) a svätý Anton pre erysipel (alebo oheň svätého Antona). Kult týchto svätých bol rozšírený v stredoveku a neskorší kult, kult sv. Rocha pre mor, bol rozšírený počas morových rokov 14. storočia.

Stredoveká a renesančná Európa

Salerno a lekárske fakulty

Približne v rovnakom čase, keď arabská medicína prekvitala, bola v Salerne v južnom Taliansku založená prvá organizovaná lekárska škola v Európe. Hoci škola v Salerne nepriniesla žiadneho brilantného génia a žiadny prekvapivý objav, bola to vynikajúca lekárska inštitúcia svojej doby a základ veľkých stredovekých škôl, ktoré boli čoskoro založené v Montpellier a Paríži vo Francúzsku a v Bologni a Padove v Taliansku.

Salerno priťahovalo učencov z blízkeho i ďalekého okolia. Bolo pozoruhodne liberálne v niektorých svojich názoroch a prijímalo aj ženy ako študentky medicíny. Škola za mnohé vďačila osvietenému cisárovi Svätej ríše rímskej Fridrichovi II., ktorý v roku 1221 nariadil, že nikto nesmie vykonávať lekársku prax, kým nebude verejne schválený pánmi zo Salerna.

Salernitánska škola vyrábala aj vlastnú literatúru. Najznámejším dielom s neurčitým dátumom bol Regimen Sanitatis Salernitanum („Salernitanský sprievodca zdravím“). Je napísané vo veršoch a objavilo sa v mnohých vydaniach, preložené do viacerých jazykov.

Stredovekí lekári

Stredovekí lekári analyzovali symptómy, skúmali sekréty a stanovovali svoje diagnózy. Pacientom predpisovali diétu, odpočinok, spánok, cvičenie alebo kúpele, alebo podávali emetiká a preháňadlá. Chirurgovia mohli liečiť zlomeniny a dislokácie, vykonávať amputácie a niekoľko ďalších operácií. Niektorí z nich predpisovali ópium, mandragoru alebo alkohol na zmiernenie bolesti. Pôrod bol prenechaný pôrodným asistentkám, ktoré sa spoliehali na folklór a tradície.

Veľké nemocnice boli zriadené v stredoveku náboženskými nadáciami a ošetrovne boli pripojené k opátstvam a kláštorom. Lekári a sestry v týchto ústavoch boli členmi reholí a spájali duchovné a telesné liečenia.

Albertus Magnus. Zdroj: sciencephoto.com

Šírenie nového učenia

Medzi učiteľmi medicíny na stredovekých univerzitách bolo veľa tých, ktorí lipli na minulosti, ale nebolo málo tých, ktorí sa rozhodli preskúmať nové myšlienkové smery. Nové učenie renesancie, zrodené v Taliansku, rástlo a rozširovalo sa pomaly. Dvaja veľkí učenci 13. storočia, ktorí ovplyvnili medicínu, boli Roger Bacon, aktívny pozorovateľ a neúnavný experimentátor, a Albertus Magnus, významný filozof a vedecký spisovateľ.

Zákazy pitvy ľudí sa pomaly rušili a Mondinodei Liucci  patril k prvým, ktorý s pitvami začali vo veľkom. Jeho Anothomia, publikovaná v roku 1316, bola prvou praktickou príručkou anatómie. Na prvom mieste medzi chirurgmi tej doby bol Guy de Chauliac, lekár troch pápežov v Avignone. Jeho Chirurgia magna („Veľká chirurgia“), založená na pozorovaní a skúsenostiach, mala hlboký vplyv na priebeh operácie a jej vývoj.

Lekcia anatómie od Dr. Willena van der Meera (1617). Zdroj: culturacolectiva.com

Renesancia v 14., 15. a 16. storočí bola oveľa viac než len oživením záujmu o grécku a rímsku kultúru. Bola to skôr zmena pohľadu, dychtivosť po objavovaní, túžba uniknúť z obmedzení tradície a objavovať nové oblasti myslenia a konania. V medicíne bolo prirodzené, že anatómia a fyziológia, poznanie ľudského tela a jeho fungovania, by mali byť prvými aspektmi lekárskeho učenia, ktorým by sa mala venovať pozornosť tých, ktorí si uvedomili potrebu reformy.

Revolučná teória cirkulácie krvi

Bolo to v roku 1543, keď Andreas Vesalius, mladý belgický profesor anatómie na univerzite v Padove, publikoval De humani corporis fabrica („O štruktúre ľudského tela“). Na základe jeho vlastných rozborov táto kľúčová práca opravila mnohé z Galenových chýb. Vesalius svojimi vedeckými pozorovaniami a metódami ukázal, že Galéna už nemožno považovať za konečnú autoritu. V jeho práci v Padove pokračoval Gabriel Fallopius a neskôr Hieronymus Fabricius ab Aquapendente; bola to jeho práca o žilových chlopniach, De venarum ostiolis, ktorá pomohla jeho žiakovi Williamovi Harveyovi rozvinúť jeho revolučnú teóriu cirkulácie krvi, jeden z veľkých medicínskych objavov.

Chirurgia profitovala z nového pohľadu v anatómii a veľký reformátor Ambroise Paré dominoval tejto oblasti v 16. storočí. Paré bol chirurgom štyroch francúzskych kráľov a právom bol nazývaný otcom modernej chirurgie. Vo svojej autobiografii, napísanej po tom, čo odišiel z 30-ročnej služby Paré opísal, ako zrušil bolestivú prax kauterizácie na zastavenie krvácania a namiesto toho používal obväzy.

Paracelsus. Zdroj: bystricoviny.sk

Lekársku scénu 16. storočia oživil záhadný lekár a alchymista, ktorý si hovoril Paracelsus. Narodil sa vo Švajčiarsku a veľa cestoval po Európe, získaval lekárske zručnosti a popri tom cvičil a vyučoval. V Hippokratovej tradícii Paracelsus zdôrazňoval silu prírody liečiť, no na rozdiel od Hippokrata veril aj v silu nadprirodzených síl a násilne útočil na vtedajšie liečebné postupy. Dychtivý po reforme dovolil, aby jeho neznášanlivosť prevážila nad jeho diskrétnosťou, ako keď prednášal v Bazileji verejným spálením diel Avicennu a Galena. Úrady a zdravotníci boli pochopiteľne pobúrení. Paracelsus, široko známy vo svojej dobe, zostáva dodnes kontroverznou postavou. Napriek svojej turbulentnej kariére sa však pokúsil priniesť racionálnejší prístup k diagnostike a liečbe a namiesto bylinných liekov zaviedol používanie chemických liekov.

Súčasník Paracelsa Girolamo Fracastoro z Talianska bol učenec odlišných metód a názorov. Fracastoro sa zaujímal o epidemické infekcie a ponúkol prvé vedecké vysvetlenie prenosu chorôb. Vo svojom veľkom diele De contagione et contagiosis morbis vyslovil teóriu, že semená niektorých chorôb sú nepostrehnuteľné častice prenášané vzduchom alebo kontaktom.

Eco-Art alebo ekologické umenie sa zaoberá aktivizmom a upozorňuje na problémy životného prostredia.  Eko-umelci sa zaujímajú o životné prostredie, a preto často vytvárajú umenie, ktoré zlepšuje danú oblasť z hľadiska životného prostredia alebo poukazuje na konkrétny environmentálny problém. Táto oblasť umenia sa v dnešnej dobe raídne rozširuje hlavne z dôvodu narastania obáv z klimatických zmien.

Princípy Eco-Art

• Navrh nových spôsobov spolužitia s naším prostredím.
• Materiály a sily životného prostredia.
• Sanácia a rekultivácia poškodeného prírodného prostredia alebo obnovovanie ekosystémov umeleckým spôsobom.
• Využítie prírodných materiálov.
• Informovať verejnosť o environmentálnych problémoch.
• Kreatívne navrhovať nové spôsoby udržateľnosti.

Lorenzo Quinn

Taliansky umelec Lorenzo Quinn je jedným z najviac populárnych umelcov v tomto odvetví. Upútal pozornosť médii svojim dielom Support. Jeho dielo bolo vystavené počas Bienále v Benátkach v roku 2017.

Postavil dve obrovské detské ruky, ktoré sa vynárali z vody, aby podopreli hotel Ca‘ Sagredo. Tento zvučný odkaz mal varovať pred hrozbou klimatických zmien a pred hrozbou zvyšovania hladiny mora. Starobylé základy, na ktorých sú Benátky postavené, sú neustále ohrozované zvyšovaním hladiny mora a nahromadeným znečistením z turistických lodí.

Artist Lorenzo Quinn installed these giant hands to demonstrate the devastating effects climate change could have on Venice. pic.twitter.com/NYAYRnWEAA

— AJ+ (@ajplus) May 17, 2017

Olafur Eliasson

Keď sa hovorí o angažovaných ekologických umelcoch, nikdy netrvá dlho, kým sa objavilo meno Olafura Eliassona. Jeho diela sa často nachádzajú v centre environmentálneho umeleckého hnutia a obsahujú silné posolstvá. Azda jeho najznámejším eco-dielom je Ice Watch z roku 2015. Toto dielo bolo vystavené na konferencii COP-21 s cieľom varovať pred topením ľadovcov. Eliasson prepravil bloky plávajúceho ľadu z Grónska do európskych hlavných miest, kde mohli diváci deň za dňom sledovať, ako sa ľadovce topili a mizli pred očami.

Ice Watch in front of @Bloomberg European headquarters in London#icewatchlondon pic.twitter.com/MPs6KG5c5F

— StudioOlafurEliasson (@olafureliasson) December 11, 2018

Nancy Holt

Nancy Holt je významná osobnosť land-artu. Svojimi slnečnými tunelmi preslávila púšť v Utahu. Tunely boli vytvorené z valcovitých útvarov, ktoré boli perforované, aby pri prechode slnečných lúčov vytvárali súhvezdia. Holt sa snaží inšpirovať diváka k pocitu spojenia s prostredím, s vesmírom a prírodou všeobecne.

Land artist Nancy Holt, Sun Tunnels (1973), Great Basin Desert, Utah at sunrise #womensart pic.twitter.com/CEU0fvSRG2

— #WOMENSART (@womensart1) February 16, 2018

Angeles Peña

Umelkyňa argentínskeho pôvodu Angeles Peña využíva vo svojej práci fotografiu. Fotografuje chladné a hrozivé krajiny, ktoré na snímkoch dosahujú majestátne rozmery. Séria fotografii sa snaží ukázať, ako vonkajšia fasáda týchto neuveriteľných krajín môže odhaliť hlbšiu a zásadnejšiu pravdu. Dnes je jej práca svedectvom rastúcich obáv zo zmeny klímy. Spolu s ďalšími ekologickými umelcami Frankom Seguinom a Cheng Chang Wuom sa Angeles Peña zaradila do dlhého radu umeleckých fotografov, ktorí sa venujú ekológii.

Barbara Hepworth

Dielo Barbary Hepworthovej ponecháva veľký priestor na interpretáciu. Jej vlastné komentáre k dielam alebo rozhovory sú zriedkavé. Ľudská postava a téma ľudskosti tvorí základnú inšpiráciu pri tvorbe  jej diel. Skutočnosť, že väčšina jej sôch pochádza zo začiatku 20. storočia, ukazuje, do akej mierytáto umelkyňa predbehla svoju dobu.

https://twitter.com/womensart1/status/1442157511994392586

Jérémy Gobé

Koraly sú hlavnou témou tvorby ekologického umelca Jérémyho Gobé. Jeho projekt s názvom Corail Artefact svedčí o naliehavosti záchrany koralových útesov a iných podmorských biosystémov. Tento francúzsky umelec sa dlhodobo zaoberá problematikou životného prostredia a skúma štruktúru a tvorbu koralov.

Banksy

Banksy je vúdcou osobnosť street artu a hnutia proti establišmentu. Vo svojej práci sa zaoberá viacerými sociálnymi otázkami ako mierom, svetovým hladom a samozrejme aj environmentalizmom. Tento britský umelec často používa obrazy zvierat, ako sú potkany alebo opice. Týmto zvieratám dáva ľudské vlastnosti a správanie, aby urpiamil pozornosť na závažné problémy. Niekoľko jeho grafitov sa priamo zaoberalo životným prostredím.

I love hanging out with people that make me forget to look at my phone.

— Official Banksy (@BankskyPosts) September 14, 2014

Antony Gormley

Umelecká spoločnosť uznáva Antonyho Gormleyho za jeho sochy a inštalácie. Vo svojich dielach Antony skúma vzťah ľudského tela a okolitého priestoru.

https://twitter.com/artsofexistence/status/1433178956115632129

Nový Zéland vo štvrtok predstavil plán, ktorým chcú z trhu natrvalo odstrániť tabak. Ich hlavným cieľom je zabezpečiť, aby mladí ľudia (vo všetkých etnických skupinách vrátane chudobnejších domorodých obyvateľov Maoriov) nikdy nezačali fajčiť. Od roku 2023 bude mať každý občan do 15 rokov doživotný zákaz užívania nikotínu. To znamená, že predaj či distribúcia cigariet ,,novej“ generácii sa bude považovať za trestný čin. V praxi to bude vyzerať tak, že deti vo veku štrnásť rokov si nikdy nezadovážia tabakové výrobky legálnou cestou.

Prestavte si, že  by bol spomínaný zákon už v platnosti a vy máte 14 rokov. Teda každým ďalším pribúdajúcim rokom by sa hranica zákazu zvyšovala. Výsledkom by bola úplná segregácia cigariet, ktorá by pokryla celú populáciu. A takto to vlastne bude fungovať. Avšak v roku 2050 v krajine bude ešte stále nikotín voľne dostupný pre starších ľudí (to sú tí, na ktorých sa zákon nevzťahuje).

Snažia sa úroveň fajčenia znížiť pod päť percent.

Podľa dostupných údajov  v krajine fajčí 13,5 percenta obyvateľov. Lenže toto meradlo neodráža realitu medzi domorodým maorským obyvateľstvom, kde je prekročená ,,norma“ takmer o dvadsať percent. Aby sme si to vedeli porovnať so Slovenskou republikou, tak najaktuálnejšie dáta pochádzajúce spred troch rokov jasne hovoria o tom, že u nás fajčí o päť  percent viac populácie ako na Novom Zélande. Pričom ešte pred desiatimi rokmi by sme hovorili o štyridsiatich percentách.

Robia to pre zdravie ľudí

Hlavnou príčinou úmrtí na Novom Zélande je rakovina spôsobená fajčenim tabaku. Keďže ide o smrť, ktorej sa dá ,,elegantne“ predísť, tak sa  vláda rozhodla raziť tvrdú bezcigaretovú cestu.  Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že zbytočné straty na životoch sa týkajú najmä maorských, tichomorských a nízkopríjmových komunít.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO varuje pred tabakovou epidémiou! Upozorňuje fajčiarov na to, že tabak zabíja každý rok viac ako osem miliónov ľudí. Pričom sedem miliónov úmrtí sa týka tuhých fajčiarov. Zvyšných 1,2 milióna je naopak výsledkom pasívneho fajčenia. Dalo by sa povedať, že práve tabak zabíja až polovicu svojich užívateľov. Tiež poukazujú na to, že všetky formy tabaku sú škodlivé od cigariet, vodných fajok cez bezdymové výrobky, cigary až po žuvací tabak.

Už desať rokov sa snažia eliminovať trh s cigaretovým tovarom | unsplash.com

O prvú elimináciu sa pokúsili už v roku 2011

Nový Zéland prvýkrát oznámil tento cieľ v roku 2011. Odvtedy neustále zvyšujú ceny cigariet. Práve v tejto krajine si kúpite jedny z najdrahších cigariet na svete. Balíček stojí asi 30 novozélandských dolárov, čo je v prepočte približne 18 eur. Zvyšovanie cien síce dopomohlo k zníženiu úrovne fajčenia, no vláda v tom už nechce pokračovať. Myslia si, že jediné, čo ich obyvateľom pomôže je úplný zákaz predávania cigariet.

Reforma môže mať dopad na čierny trh

Tvrdým zásahom proti tabakovému priemyslu sa môže v krajine vytvoriť priestor pre čierny trh. Avšak nie v dohľadnej dobe, keďže minimálne ďalšie polstoročie bude v obchodoch tabak voľne dostupný (nie pre vyčlenenú generáciu). Obyvateľom sa kontroverzné rozhodnutie nepáči.  Najčastejšie argumenty sa týkali najmä občianskych slobôd a obáv z pašovania tabaku. Naopak lekári sa z návrhu tešia, pretože zákaz fajčenia by mohol  pomôcť zdravotníckemu systému a ušetrili by im odhadom 5,5 miliardy novozélandských dolárov.

Teda od roku 2023 sa pre obyvateľov nad 15 rokov nič nemení. Predaj tabakových výrobkov je povolený ešte minimálne na ďalších 50 rokov. Hoci pašeráci budú mať možnosť zarábať na čiernom trhu, no nebude to až tak skoro.  Nepopulárnym krokom vláda nechce ísť proti obyvateľom, ale snažia sa ušetriť ako ich životy, tak aj 5,5 miliardy novozélandských dolárov ročne. Postupom času by sa Nový Zéland mal stať krajinou ,,bez dymu“.

New Orleans – rodisko jazzu

Jazz a jeho vznik sa datujú do začiatku 19. storočia. Africkí otroci sa po práci pravidelne schádzali na námestí v New Orleans. Nešlo o náhodné miesto, v roku 1817 mestské nariadenie povoľovalo zhromažďovane zotročených ľudí na námestí Kongo. Nedeľa bola ich voľným dňom a na spoločnom priestore tancovali, spievali a predávali tovar.

Prirodzene im chýbal domov, preto si medzi sebou spievali piesne domovských krajín. Karibská hudba sa miešala s africkými rytmami a cirkevnými melódiami z juhu Spojených štátov. Kľúčovým bol rytmus pochádzajúci z Afriky – habanera.

V uliciach New Orleans dodnes nájdete množstvo jazzových podnikov. zdroj: pixabay.com

New Orleans je významné aj ako prístavné mesto, preto nie je prekvapením, že sa v ňom prejavila kultúrna rozmanitosť. Prisťahovalci z rôznych kútov sveta možno prichádzali za prácou a lepším životom, no rovnako obohacovali západný svet. Vrátane tradičného jazzu, vznikali ďalšie jemu príbuzné štýly. Medzi najhlavnejšie patrí swing, bebop, cool jazz, latin jazz, jazzrock a iné. Dnes sú jazzoví hudobníci po celom svete a stretávajú sa na rôznych festivaloch.

Kľúčová je autentickosť

Z afro-americkej hudby získal jazz rytmus, bol ovplyvnený blues a špecifickou hrou na klavíri (ragtime). Európske pôsobenie znamenalo využitie harmónie a nástrojov klasickej hudby – saxofón, trúbka, klavír atď. Hudobná improvizácia vychádzala z afrických aj európskych hudobných tradícií.

Hudobníci vám aj tak neponúknu presnú definíciu jazzovej hudby. Práve sloboda a možnosť improvizácie dovoľuje umelcom tvoriť melódie, ktoré sú charakteristické len pre nich. To znamená, že môžete počúvať tú istú pieseň, ktorú hrá tucet jazzových umelcov a počuť tucet rôznych zvukov. Štýl každého hudobníka je iný, rovnako ako ich improvizované sóla. Melódie môžu mať rovnaký základ, ale kúsok vlastného vplyvu pretvorí pieseň na niečo nové, svieže.

Od 20. rokov minulého storočia tento žáner naberal na popularite a zanechal výraznú stopu na vývoji populárnej hudby. Staršie generácie zvyknuté na klasické orchestrálne symfónie krútili hlavou nad svižným jazzovým tempom, neočakávanými zvratmi v melódií a nezameniteľnými hlasmi spevákov. Napriek tomu však z predstaviteľov tohto žánru vzišli najväčšie skladateľské a spevácke hviezdy. Miles Davis bol známy tým, že hral na trúbku tichým šepotom. Prenikavý hlas Louisa Armstronga je napodobňovaný imitátormi dodnes. Džezová speváčka Ella Fitzgerald počas svojho života získala 13 cien Grammy. Vokály Billie Holiday dodnes patria medzi nenapodobiteľné a zároveň inšpirujúce. Frank Sinatra je okrem hudobných ocenení držiteľ troch sošiek Oscara.

Životopisný film o Billie Holiday s názvom Lady Sings The Blues priniesol speváčke a herečke Diane Ross Zlatý glóbus za Ženský objav roka.

Kráľ jazzu so smutným osudom

Aj keď sa za prvú oficiálnu nahrávku považuje skladba Livery Stable Blues (1917) od skupiny The Original Dixieland Jass Band, titul „kráľ jazzu“/ „otec jazzu“ nesie Charles „Buddy“ Bolden. Rodák z New Orleans bol známy svojou schopnosťou ponoriť sa do tranzu, počas ktorého okrem hudby nezáležalo na ničom. Prvýkrát priniesol na pódium improvizáciu, keď sa na pódiu so svojou populárnou kapelou ponáral hlbšie a hlbšie do jazzových rytmov. Ľudia už z diaľky počuli živelné zvuky a hneď vedeli, že ich môžu pripisovať práve „kráľovi Boldenovi“.

Louis Armstrong o Buddym povedal, že „bol príliš dobrý pre svoju dobu“. zdroj: pinterest.com

Autor Encyklopédie jazzu, Leonard Feather píše aj o Boldenovi: „Keďže jeho kariéra predchádzala výrobe komerčných nahrávok tohto druhu hudby, nie je z neho nič iné ako legenda.“ Jeho príbeh však ostal zachovaný vďaka členom jeho kapely – Kingovi Oliverovi a Bunkovi Johnsonovi. Práve oni neskôr mentorovali Louisa Armstronga.

Fanúšikovia si Buddyho talent neužili príliš dlho. Počas festivalu v roku 1907 zastal v dave a začal kričať. Hovorilo sa, že išlo o nejaké postihnutie mozgu, iní ľudia dokonca hovorili, že naňho niekto použil kliatbu voodoo. Napokon mu lekári v tom čase diagnostikovali demenciu pracecox, ktorá je dnes známa ako schizofrénia. Tridsaťročného Boldena matka prihlásila do štátneho ústavu pre chorých v Louisiane. V ústave ostal až do svojej smrti, kde naposledy vydýchol ako 54-ročný.

V roku 2020 mu atlantský saxofonista Jeff Compton vzdal poctu v podobe opery o jeho tvorbe a živote. Opera Buddyho Boldena je komorný, 45-minútový kúsok, v ktorom nové skladby predstavujú príbeh Boldena na sklonku jeho hudobnej kariéry a duševné zrútenie, ktoré nasledovalo.

Zdroje: www.americanhistory.si.edu, www.bbc.com, www.jazzinamerica.org, www.neworleans.com

Jednostupňová raketa New Shepard spoločnosti Blue Origin v rámci misie NS-19 v sobotu 11.12.2021 úspešne odštartovala k hranici vesmíru. Členom posádky bol Michael Strahan, bývalá futbalová hviezda a televízny moderátor americkej šou Good Morning America a tiež Laura Shepard Churchley, najstaršia dcéra Alana Sheparda, prvého amerického astronauta, ktorý v roku 1961 letel do vesmíru.

Na palube sa okrem nich nachádzali aj ďalší štyria platiaci pasažieri: generálny riaditeľ spoločnosti na prieskum vesmíru Voyager Space a filantrop Dylan Taylor, investor a inžinier Evan Dick, zakladateľ spoločnosti Bess Ventures Lane Bess a jeho syn Cameron Bess.

Posádka misie NS-19 [Blue Origin]

19. úspešný let rakety New Shepard spoločnosti Blue Origin

Štart rakety bol pôvodne naplánovaný na štvrtok, no musel byť kvôli nepriaznivému počasiu presunutý. Znovupoužiteľná suborbitálna raketa New Sheppard nakoniec vzlietla z kozmodrómu spoločnosti Blue Origin blízko amerického mesta Van Horn v štáte Texas v sobotu, 11.12.2021, o 16:00 nášho času.

Pasažieri na palube zažili vo výške asi 106 kilometrov 3 minúty beztiaže. Po zhruba 11 minútovom lete modul „RSS First Step“ so šiestimi členmi posádky bezpečne pristál v púšti pomocou troch padákov. Na Zemi ich hneď po pristátí privítal zakladateľ spoločnosti Blue Origin Jeff Bezos.

Pre spoločnosť bol toto 19. úspešný let rakety New Shepard od roku 2015, šiesty úspešný let tohto roka a tretí let s ľudskou posádkou na palube.

Štart rakety New Shepard so šiestimi členmi posádky [Blue Origin] 

Najvyšší človek vo vesmíre

Michael Strahan sa s výškou 195 centimetrov stal najvyšším človekom, ktorý letel do vesmíru, čím vytvoril tak nový rekord. Tiež sa stal prvým novinárom a prvým afroameričanom, ktorý sa zúčastnil na suboorbitálnom vesmírnom lete. Strahan však nie je prvým novinárom vo vesmíre. Prvenstvo patrí Toyohiro Akiyamovi, ktorý v roku 1990 odštartoval na ruskú vesmírnu stanicu Mir.

Strahan po pristátí povedal Bezosovi, že sa chce do vesmíru vrátiť. Svoj zážitok z letu opísal ako niečo neskutočné a neuveriteľné.

Michael Strahan počas výcviku na misiu NS-19 [Blue Origin] 

Dcéra Alana Sheparda

Laura Shepard Churchley sa vďaka sobotňajšiemu letu stala prvou dcérou astronauta, ktorá prekročila hranicu vesmíru. So sebou si do vesmíru zobrala aj kúsok z kapsuly Freedom 7 a tiež golfové loptičky ako spomienku na tie, ktoré jej otec nechal na Mesiaci.

Lane Bess a jeho syn Cameron Bess sa zapísali do histórie ako prvý pár: rodič a dieťa, ktorý sa spolu dostal do vesmíru. Cameron sa zároveň stal aj prvou pansexuálnou osobou vo vesmíre.

Laura Shepard Churchley počas tréningu misie NS-19 [Blue Origin] 

Posledný let spoločnosti Blue Origin v tomto roku

Spoločnosť Blue Origin tento let venovala predchádzajúcemu pasažierovi Glenovi de Vriesovi, ktorý zahynul pri havárii lietadla 11. novembra, necelý mesiac po jeho lete do vesmíru na palube rakety New Shepard s hercom Williamom Shatnerom a dvoma ďalšími pasažiermi.

Sobotňajší let bol posledným naplánovaným americkým súkromným letom v tomto roku. Nakoľko sa tento rok vesmírna turistika rozbehla naplno, v roku 2022 sa pravdepodobne máme na čo tešiť.

Zdroje: Space.com, CNET, CBC

Prvá skladba v štyroch rokoch 

Počuli sme už azda mnohé reči… „s talentom sa musíš narodiť“, „talent sa buduje hodinami cvičenia“ alebo napríklad „vyrastal v rodine s nadanými rodičmi“. Aká bola cesta za úspechom jedného z najznámejších ruských hudobných skladateľov? Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 v ruskom meste Votkinsk banskému inžinierovi Ilľovi Petrovičovi Čajkovskému a Alexandre Andrajevnej pôvodom z Francúzska.

Neubehlo veľa času a už ako štvorročný chlapec spolu so svojou sestrou zložil prvú skladbu venovanú matke. Neuveriteľne nadané dieťa o dva roky na to ukázalo svoj talent i inak – v šiestich rokoch dokázal plynule komunikovať v nemeckom i vo francúzskom jazyku. Ide o jazyky, ktoré patria medzi najnáročnejšie a učiť sa ich je pre mnohých výzvou aj v dospelosti. Ako rástol, jeho záujem o vzdelanie narastal, no rovnako rástla jeho láska k matke. Nanešťastie už v detstve sa musel vyrovnať s jej smrťou, ktorú zapríčinila vtedajšia nákaza cholerou. Únikom z reality bola pre neho práve hudba. Miloval klasickú hudbu a inšpiroval ho rakúsky klasicistický hudobný skladateľ Mozart. Netrvalo dlho a zložil svoje prvé dielo –  talianskú canzonettu Mezza notte (krátka pieseň v talianskom štýle).

Piotr Iľjič Čajkovskij – jeden z najznámejších a najuznávanejších skladateľov na svete, foto: pinterest.com

Z právnickej školy na hudobné konzervatórium ako homosexuál

Rodičia Piotra neboli z jeho záľuby k hudbe priveľmi naklonení, preto začal študovať na petrohradskej škole pre nižšiu šľachtu. Tá bola zároveň i právnickou fakultou.  Počas štúdia a dospievania zistil, že jeho sexuálna orientácia sa zmenila. Začali ho priťahovať muži a jeho neuróza a depresia, ktorou trpel sa čím ďalej, tým viac prehlbovala. Jedným z pozitív štúdia na právnickej škole boli pre neho návštevy divadiel a opier. V hĺbke svojej duše vedel, že jeho srdce patrí hudbe. No po dlhých rokoch i napriek tomu školu úspešne doštudoval a nastúpil na ministerstvo spravodlivosti na post úradníka. Práca ho nenapĺňala, no vynaložil obrovskú snahu v nej uspieť.

Akonáhle pochopil, že práca na ministerstve nie je jeho životným poslaním, nastúpil na konzervatórium pod vedením ruského pianistu, skladateľa a dirigenta Antona Rubinštejna. Bol náramne talentovaný a snaživý, čomu nasvedčoval aj fakt, že počas štúdia dokázal skomponovať až dvesto variácií skladby za jeden jediný deň. Po štúdiu začala jeho kariéra pomerne rýchlo napredovať. Prijal miesto učiteľa harmóniu na uznávanom Moskovskom konzervatóriu a po ďalšie roky svoj život zasvätil skladaniu hudby z obdobia romantizmu.

foto: pexels.com

Rozprávkový Luskáčik

Čajkovského Luskáčik je svetovo najpopulárnejší balet s rozprávkovým dejom v dvoch dejstvách a troch obrazoch. Kto by ho nepoznal? V čase Vianoc je nesmierne obľúbeným, pretože sa jeho dej odohráva na Štedrý večer. Vznikol podľa predlohy známej rozprávkovej poviedky Luskáčik a Myší Kráľ.  Čajkovskij do partitúry vložil kúsok seba vystrihnutý zo svojho detstva plného čistoty, hravosti a nekonečnej detskej radosti.  Živosť strieda tajomnosť a zasnívanosť zároveň. To je jeden z dôvodov, prečo Luskáčik dokonale tiež symbolizuje vianočné obdobie. Po tom ako sa balet dostal na výslnie v Rusku, zavítal aj ku nám na Slovensko do Slovenského národného divadla v Bratislave. Tá sa odohrala 14. novembra 1928.

Noty zadarmo si môžete stiahnuť kliknutím na nižšie uvedený link:

» Waltz_of_the_Flowers

Labutie jazero

Opäť jeden z najznámejších baletov vôbec – Labutie jazero, ktoré má štyri dejstvá. Jeho premiéra sa odohrala vo Veľkom baletnom divadle 4. marca 1877 v Moskve. No Čajkovskij zožal slávu až s choreografiou Leva Ivanova a Mariusa Petipu. Túto inscenáciu mali možnosť vidieť diváci následne až v roku 1895 v Mariinskom divadle v Petrohrade. Rovnako je v súčasnosti Čajkovského inscenácia najobľúbenejšia aj v baletných kruhoch na vystúpeniach. Príbehom celého deja je láska princa Siegfieda, ktorý je zároveň hlavným hrdinom a nádhernej princeznej Odetty – zakliatej labuti. V Porovnaní s ihravým Luskáčikom, v Labuťom jazere je hudba dynamickejšia a silnejšia, čomu vypovedá i povaha celého príbehu.

Noty zadarmo si môžete stiahnuť kliknutím na nižšie uvedený link:

» Swan_Lake

foto: archív galérie mesta Topoľčany

Všetky Čajkovského opery:

• 1867 – 1868: Vojvoda, Op. 3
• 1869: Undina – nebola nikdy dokončená
• 1870 – 1872: Opríčnik
• 1874: Kovač Vakula , Op. 14; neskôr známa pod názvom Črievičky
• 1877 – 1878: Eugen Onegin, Op. 24
• 1878 – 1879: Panna Orleánska
• 1885: Črievičky – dokončená v tomto roku
• 1885 – 1887: Čarodejka
• 1890: Piková dáma, Op. 68
• 1891: Jolanta, Op. 69

Všetky Čajkovského balety:

• 1875 – 1876: Labutie jazero, Op. 20
• 1888 – 1889: Spiaca krásavica, Op. 66
• 1891 – 1892: Luskáčik, Op. 71

Čajkovskij sa venoval tiež symfonickej tvorbe, vytváral diela pre orchester, zbor, komorne teleso a klavír.  No známe sú i jeho klavírne a husľové koncerty.

foto: pexels.com

Zdroje: snd.sk, zazivasen.sk, musescore.com, britannica.com, biography.com

Mačky domestikovali pred 10-12 tisíc rokmi

Mačky sú súčasťou ľudských životov už tisíce rokov, dá sa dokonca povedať, že mali nezastupiteľnú úlohu v mnohých kultúrach. Aj keď vždy záhadnej mačke nie všetky civilizácie dokázali porozumieť, svoju hodnotu si obhájila.

Vo všeobecnosti sa prvá domestikácia mačiek (cca pred 4000 rokmi) pripisuje Egyptu. Nie je to však celkom tak, pretože ich história v roli ľudských spoločníkov siaha oveľa ďalej. Dnes je známe, že divé mačky žili medzi obyvateľmi Mezopotámie pred viac ako 100-tisíc rokmi. Domestikované pritom boli pred 10-12 tisíc rokmi p. n. l. – približne v rovnakom čase ako psy, ovce a kozy. Archeologické vykopávky z posledných desiatich rokov priniesli dôkazy, že „blízkovýchodná“ mačka divá je najbližším príbuzným súčasnej mačky domácej.

Prvá poľnohospodárska revolúcia zmenila lovcov a zberačov na farmárov, ktorí opustili svoj nomádsky spôsob života. A práve farmári na Blízkom východe boli s najväčšou pravdepodobnosťou prvými ľuďmi, ktorým sa podarilo úspešne skrotiť divé mačky. Následne o niekoľko tisíc rokov neskôr sa pozdĺž námorných obchodných ciest rozšírili do starovekého Egypta.

Dnes žijú mačky na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Vedci sa domnievajú, že ich výskyt na farmách mal svoje opodstatnenie. Živili sa totiž hlavne myšami, ktoré sa chceli dostať do skladu s obilím – takto sa podľa nich začal dlhý a vzájomne prospešný vzťah ľudí s mačkami. Mačky kedysi neboli iba lenivé zvieratá povaľujúce sa na príhodných miestach. Strávili tisíce rokov ako lapači potkanov na lodiach a farmách, kým sa úplne udomácnili.

„Povedal by som, že mačky si vybrali ľudskú spoločnosť, ale šlo o komenzálny  (spolu žijúci) vzťah – bolo to výhodné pre obe strany,“ vysvetlil Dr Geigl z Institut Jacques Monod v Paríži.

Za zabitie mačky hrozil trest smrti

Špecifická láska starých Egypťanov k mačkám je viac ako známa. Toto elegantné stvorenie obdivované pre svoje lovecké schopnosti dosiahlo božský status a stalo sa pevnou súčasťou staroegyptskej spoločnosti. Množstvo honosných malieb na hroboch, vznešené sochy či prepracované šperky sú dôkazom egyptskej náklonnosti k nim. V krajine faraónov sa mačky rozmaznávali, rešpektovali a chránili. Rituálne zabíjanie mačiek sa nezakazovalo, ak ju však niekto zabil svojvoľne čakal ho tvrdý trest – častokrát aj trest smrti (tento zákon pretrval v Egypte až do roku 450 p. n. l.) Vývoz mačiek zo starovekého Egypta bol tak prísne zakázaný, že sa vytvorila pobočka vlády výlučne na riešenie tohto problému. Vysielali tak svojich vládnych agentov, aby našli a vrátili mačky, ktoré sa ľuďom podarilo prepašovať.

Mačky sa stali božským symbolom Egypta. Zdroj:sk.pinterest.com

Bohyňa s mačacou hlavou

Mačacia bohyňa či bohyňa Bastet (zobrazovaná ako mačka alebo žena s mačacou hlavou) patrila medzi najobľúbenejšie božstvá egyptského panteónu. Považovala sa za strážkyňu krbu a domova, ochrankyňu ženských tajomstiev, chránila pred zlými duchmi, chorobami a v neposlednom rade kraľovala mačkám. Za rituálne mesto tejto bohyne sa označovalo Bubastis („Dom Bastet“), v ktorom podľa Herodota (484 – 425 p. n. l.) na jej počesť vybudovali obrovský chrámový komplex. Podľa neho sa taktiež Egypťania starali o svoje mačky až do tej miery, že ich bezpečnosť kládli nad ľudský život a majetok. Keď napríklad ich domy pohltili plamene, záchranou mačiek sa zaoberali viac než čímkoľvek iným.

Hérodotos ďalej píše: „Keď zomrie mačka, všetci obyvatelia domu si oholia obočie (na znak hlbokého smútku).“

Mŕtve mačky prevážali do Bubastis, kde ich balzamovali a pochovali v posvätných nádobách. Obdobie smútku sa skončilo, keď ľuďom znova narástlo obočie. Mumifikované mačky sa našli najmä v Bubastis, ale aj na iných miestach v Egypte – pochované s majiteľmi alebo aspoň v ich blízkosti. Svedčili o tom pečate, ktoré sa našli na múmiách.

Replika sochy Bastet – mačacej bohyne. Zdroj:sk.pinterest.com

Vznešené postavenie sa im podarilo udržať

Mačky si v Egypte po stáročia udržiavali svoje vznešené postavenie, ktoré staroveké zdroje dokumentovali do najmenších detailov. Ani zmeny „režimu“ ich piedestál neohrozili a stali sa neoddeliteľnou súčasťou ľudských dejín. Uctievali ich aj ľudia v ptolemaiovskom a rímskom Egypte (Aegyptus), a to počas ďalších mnohých rokov.

Svoje postavenie stratili až s príchodom kresťanstva. V dnešnej modernej dobe sociálnych sietí a vysokorýchlostnej komunikácie sa im však opäť podarilo preniknúť do ľudských domácností.

Podľa Herodota v domoch, v ktorých mačka zomrela prirodzenou smrťou si všetci členovia domácnosti oholili obočie. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: www.bbc.com, www.worldhistory.org, www.thecollector.com

Zdroj titulnej fotografie: thecollector.com

Spoločnosť Engineered Arts, ktorá v minulosti vytvorila človeku podobného robota Mesmer, teraz predstavila svojho nového robota. „Ameca“ je nový humanoidný robot, ktorý na rozdiel od jej predchodcu, robota Mesmer, nemá realistické vlasy a ani pokožku, namiesto toho ale dokáže realisticky napodobňovať ľudské výrazy tváre.

Engineered Arts

Spoločnosť Engineered Arts je dizajnérom a výrobcom humanoidných robotov od roku 2005 so sídlom v Spojenom kráľovstve.

V zverejnenom videu je vidno, ako sa robot Ameca prebúdza. Počas toho sa tvári zmätene a frustrovane, neskôr prejavuje mierny údiv. Okrem mimiky dokáže robot čiastočne napodobniť aj gestiku človeka. Vo videu spolu s výrazmi tváre prirodzene pohybuje rukami. Robot si začne obzerať svoje ruky a v úžase dvíha obočie. Ku koncu videa sa robot po spozorovaní diváka tvári prekvapene a nakoniec sa usmeje a diváka privíta gestom ruky.

Realistické výrazy tváre

V porovnaní so staršími videami robotov spoločnosti sa animácia tváre značne vylepšila. Výrazy tváre robota Ameca sú bez pochýb oveľa plynulejšie a realistickejšie. Spoločnosť tvrdí, že pri vývoji použila 3D skener na zachytenie tvárí ľudí. Tak robotovi poskytla informácie o presnej štruktúre kostí, textúre pokožky a realistických výrazov tváre.

Tvár robota Ameca [Engineered Arts] 

Ameca zatiaľ nevie chodiť

Na základe videa môžeme konštatovať, že Ameca má plne pohyblivú hlavu, krk, ramená, paže, ruky a prirodzenú mimiku. Vďaka tomu dokáže na človeka prenášať emócie prostredníctvom jej výrazov tváre. Spoločnosť Engineered Arts uviedla, že zatiaľ žiaden z jej robotov nedokáže chodiť. Dodala však, že sa plne venuje aj vývoju tejto funkcie. Nakoľko je Ameca modulárny robot, spoločnosť má v pláne postupom času robota naďalej vylepšovať.

Na svojej webovej stránke spoločnosť Engineered Arts uvádza, že Amecu považuje za platformu pre vývoj budúcich robotických technológií. Spoločnosť tvrdí, že Ameca zatiaľ nepoužíva umelú inteligenciu a možnosti tejto technológie ponecháva na vývojárov.

Humanoidný robot Ameca [Engineered Arts] 

Už pri predstavení robota Mesmer spoločnosť uviedla, že na animáciu pohybov tela a hlavy využíva vysokorýchlostné a tiché motory s vysokým točivým momentom. Spoločnosť tiež vyvinula softvér, pomocou ktorého ovláda pohyby robota. Ameca je teda od začiatku navrhnutá tak, aby všetky jej časti spolu dokonale spolupracovali. Robot tiež používa množstvo senzorov, medzi ktoré patria napríklad kamery, hĺbkové senzory LiDAR a mikrofóny.

Aká je cena?

Zatiaľ o cene robota Ameca neexistuje žiadna informácia, no pravdepodobne nepôjde o malú sumu. V každom prípade má však spoločnosť Engineered Arts v pláne robota ponúknuť na kúpu alebo k prenájmu na akcie a podujatia. Spoločnosť ho tiež plánuje predviesť na veľtrhu CES 2022 v Las Vegas, ktorý by mal prebehnúť v dňoch 5. až 8. januára 2022.

Zdroje: The Verge, TechSpot, Engadget, Futurism