iNSTRID

Medzinárodný reťazec 7-Eleven, ktorý má okolo 77 000 prevádzok začne využívať autonómne vozidlá od spoločnosti Nuro na prepravu tovaru zákazníkom v Mountain View v Kalifornii. Zákazníci, ktorí sa nachádzajú v oblasti doručenia, si môžu zvoliť autonómne doručenie od 8:00 do 21:00. Budú si môcť objednať položky ako hranolky, pizzu, nápoje a domáce potreby. K dispozícii im však nebudú losy, alkohol a cigarety, teda položky, ktorých predaj je vekovo obmedzený.

Službu si budú môcť objednať pomocou aplikácie 7NOW spoločnosti 7-Eleven, alebo cez webovú stránku 7NOW.com. Tam si pri „pokladni“ bude môcť zákazník zvoliť autonómne doručenie, ak je v jeho lokalite dostupné. Následne by mu mala objednávka prísť do 30 minút rovno domov alebo do kancelárie. Jedným z rozdielov však bude, že zákazníkovi nebude objednávka doručená pred dvere, ale bude si ju musieť prevziať vonku pri autonómnom vozidle.

Obchod 7-Eleven [Unsplash] 

7-Eleven ide s dobou

Týmto sa 7-Eleven pripája k rastúcemu počtu reťazcov reštaurácií, ktoré testujú autonómne doručovanie tovaru. Mnohé reštaurácie skúmajú možnosti autonómneho doručenia, buď prostredníctvom robotov pohybujúcich sa po chodníkoch, alebo pomocou autonómnych motorových vozidiel. Napríklad Domino´s taktiež testuje doručovanie autonómnymi robotmi Nuro R2 v americkom meste Huston a americká sieť reštaurácií Chipotle je investorom spoločnosti Nuro.

Spoločnosť 7-Eleven zatiaľ neuviedla, koľko obchodov alebo vozidiel majú v pláne do pilotného projektu zapojiť. Upravená Toyota Prius od spoločnosti Nuro bude prvým vozidlom, na ktorom bude reťazec 7-Eleven testovať autonómne doručovanie. Neskôr sa test presunie na roboty R2, ktoré sú spoločnosťou Nuro špeciálne navrhnuté na autonómne doručovanie tovaru.

Nie je to prvýkrát, čo spoločnosť 7-Eleven experimentuje s autonómnym doručovaním. Už v roku 2016 testovala autonómne doručovanie v štáte Nevada v spolupráci so spoločnosťou Flirtey, ktorá sa zaoberá vývojom dronov.

Autonómne vozidlo Toyota Prius spoločnosti Nuro pred obchodom 7-Eleven [Nuro] 

Autonómne vozidlá budú pod dozorom

Zatiaľ budú mať Priusy na sedadle vodiča ľudského operátora, ktorý bude monitorovať technológiu a zabezpečí úspešné a bezproblémové doručenie. Na základe jeho skúseností s doručovaním bude môcť spoločnosť ďalej prispôsobiť svoje služby. Spoločnosť 7-Eleven uviedla, že je prvou spoločnosťou v Kalifornii, ktorá ponúka komerčnú autonómnu doručovaciu službu. Určite však nebude posledná. Ostatné spoločnosti vrátanie C3, Kitchen United a Chick-fil-A už údajne tiež testovali autonómne roboty za účelom doručovania. Autonómne vozidlá spoločnosti Nuro dokonca používajú aj predajne CVS Pharmacy v Hustone v štáte Texas.

Autonómne vozidlo R2 spoločnosti Nuro [Nuro] 

Spoločnosť Nuro

Spoločnosť Nuro bola založená v roku 2016 Davom Fergusonom a Jiajunom Zhuom, bývalými zamestnancami spoločnosti Google. Tí pracovali na projekte autonómneho auta, z ktorého sa neskôr stal projekt Waymo. Dnes má spoločnosť Nuro hodnotu 5 miliárd dolárov a je jednou z mála amerických spoločností, ktoré na verejných komunikáciách prevádzkujú vozidlá úplne autonómne, teda bez vodiča za volantom. V porovnaní s konkurenciou sa spoločnosť zameriava hlavne na doručovanie a nie na prepravu osôb. Spolupracuje tiež na projektoch so spoločnosťami ako napríklad Kroger alebo FedEx.

Zástancovia tejto technológie tvrdia, že roboty môžu dodávať jedlo udržateľnejším spôsobom a dokonca cenovo dostupnejšie ako vodiči. V posledných mesiacoch dokonca veľké spoločnosti poskytujúce doručovanie Uber Eats a DoorDash predstavili plány na nasadenie autonómnej technológie.

Zdroje: TechCrunch, Restaurant Business Magazine, The Verge, PCMag

Nebezpečenstvá poranenej miechy

Úrazy chrbtice patria medzi najzávažnejšie a najbolestivejšie poranenia. Môže k ním dôjsť pri dopravných nehodách, ale aj pri zdanlivo neškodných aktivitách – napríklad skok do bazéna. Na Slovensku si ročne zraní chrbticu 20 000 až 100 000 ľudí. Prevažne ide o mužov vo veku 18 až 35 rokov. Súbežne s chrbticou sa môže poškodiť aj miecha. Ide o veľmi závažnú diagnózu, ktorá má viacero typov:

Pentaplégia – kompletné ochrnutie všetkých končatín/bránice/svalov brucha a trupu

Kvadruplégia – kompletné ochrnutie všetkých končatín

Kvadruparéza – miecha je čiastočne poškodená, no ochrnuté sú horné aj dolné končatiny

V Spojených štátoch amerických je v súčasnosti vyše 300 000 pacientov, ktorých postihla jedna z týchto diagnóz. Rôzne rehabilitácie stoja nemalé peniaze a len 3% sa vyliečia úplne. Záznamy uvádzajú, že od 80. rokov minulého storočia sa situácia nezlepšila.

Inovatívna forma liečby

Vďaka vedcom zo Severozápadnej univerzity (Northwestern university) možno v tomto prípade svitá na lepšie časy. Vyvinuli novú injekčnú terapiu, ktorá využíva „tancujúce molekuly“ na zvrátenie paralýzy a opravu tkaniva po ťažkých poraneniach miechy. Výskumníci aplikovali injekciu do tkaniva obklopujúceho miechy paralyzovaných myší. Prešli štyri týždne a myšiam sa obnovila schopnosť pohybu.

Vďaka využitiu laboratórnych myší sa podarilo objaviť inováciu v oblasti biomedicíny. zdroj: pexels.com

Doteraz bola často zmieňovaným riešením pre pacientov implantácia umelej kostry. Plán bol, že v sebe mala niesť hojivé proteíny, ktoré by mali dosah na zničenú časť, ale táto myšlienka sa doteraz nepresadila. Vedci pôvodný nápad pozmenili a použili injekčnú kvapalinu obsahujúcu upravené peptidy (reťazce aminokyselín). Nanovlákna, ktoré tieto peptidy tvoria, sú podobné mimobunkovej matrici miechy (vláknitý materiál, ktorý poskytuje priestor na rast neurónov).

Terapia výrazne zlepšila regeneráciu vážne porušenej miechy. Prerušené rozšírenia neurónov (axóny) sa vplyvom injekcie obnovili a zmenšilo sa tkanivo, ktoré bránilo celkovej obnove. Takisto sa sformovala izolačná vrstva axónov (myelín), ktorá je dôležitá pri efektívnom prenose elektrických signálov. V mieste poranenia nakoniec začali fungovať krvné cievy, postupne bunkám dodávali živiny a objavilo sa viac motorických neurónov.

„Tancujúce molekuly“ vysielajú dva dôležité signály

Celú štúdiu viedol chemik a profesor Samuel I. Stupp, ktorý mal o výsledkoch jasnú predstavu. „Centrálny nervový systém nášho tela, ktorý zahŕňa mozog a miechu, nemá kapacitu na to, aby sa po úraze alebo po nástupe degeneratívneho ochorenia sám opravoval. Cieľom nášho výskumu je nájsť terapiu, ktorá môže zabrániť tomu, aby jednotlivci ochrnuli po vážnom zranení.“

Nervy umiestnené v tkanive okolo miechy prenášajú vzruchy do mozgu a končatín. zdroj: pinterest.com

Názov „tancujúce molekuly“ vznikol kvôli ich neustálemu pohybu. Ide o dovtedy neuskutočnenú inováciu, pri ktorej sa riadi spoločný pohyb viac než 100 000 molekúl v rámci nanovlákna. Tým, že sa molekuly pohybujú, dočasne vyskočia z týchto štruktúr a dokážu sa efektívnejšie spojiť s receptormi.

Po pripojení k receptorom spúšťajú molekuly dva signály. Prvý vyzve axóny, aby sa regenerovali. Podobne ako elektrické káble, axóny zašlú signály mozgu, ktorý ich odovzdá do zvyšku tela. Druhý signál pomáha poraneným neurónom prežiť, pretože vďaka nemu sa rozrastajú ďalšie typy buniek. Podporuje aj opätovný rast stratených krvných ciev, ktoré vyživujú neuróny a kritické bunky na opravu tkaniva. Gliové zjazvenie zabraňuje mieche v hojení, no myelín postupne ho vytláča okolo prítomných výbežkov nervových buniek.

Objav, ktorý má širšie využitie

Nová forma terapie by preto bola skvelou prevenciou proti paralýze pri chorobách a nehodách (pády, športové zranenia, strelné poranenia…). Samuel I. Stupp však verí, že ich najdôležitejší objav – supramolekulárny pohyb je kľúčovým faktorom bioaktivity.

Poškodená miecha má tkanivá centrálneho nervového systému veľmi podobné s inými zničenými tkanivami. Ponášajú sa na tie, ktoré analyzovali pri pacientoch s neurodegeneratívnymi ochoreniami (Parkinsonova, Alzheimerova choroba). Nové zistenia by sa preto mohli uplatniť na pôde molekulárnej a bunkovej biológie.

Zdroje: www.news.northwestern.edu, www.sciencedaily.com, www.zdravoteka.sk

V našom rozhovore sa dozviete nasledovné:

• ako trénerky zvládajú zatvorenie štúdia počas lockdownu
• s akými predsudkami sa stretli
• aké boli ich začiatky
• prečo tomuto športu podľahli
• čo by odporučili ženám a mužom, ktorí chcú začať
• aké zranenia sa môžu pritrafiť

1. Je lockdown a tanečné štúdia sú povinne zatvorené. Ako sa vysporadúvate s momentálnou situáciou?

Kika: Je to veľmi ťažká doba pre nás všetkých. O to viac, keďže pre nás ako trénerky a rovnako pre naše dievčatá a deti nie je pole dance len šport. Sme komunita, kamarátky a z hodiny chodíme vysmiate, psychicky oddýchnuté a nabité energiou. V tejto dobe plnej zachmúrených tvári a hnevu počas pandémie mne ako trénerke toto chýba najviac. Som človek, ktorý dbá o svoje zdravie i o zákazníčky, nepovažujem za nebezpečné udržiavať telo a dušu v kondícii. Práve naopak. Na hodine je spravidla ibapäť osôb. Určite je to menej nebezpečné, ako keď človek vstúpi do supermarketu medzi desiatky ľudí. Práve dbanie o zdravie a kondíciu aj prostredníctvom športu ako je pole dance považujem za podstatný artikel k udržaniu si fyzického i psychického zdravia. Každopádne verím, že túto situáciu zvládneme a nebude trvať pridlho.

4. Ako ste sa dostali k tomuto športu?

Naty: V dnešnej dobe je už toľko veľa športových aktivít, no mňa osobne nebaví zdvíhať činky v preplnených fitness centrách. Keď som začínala (teraz to už bude takmer sedem rokov, čo sa tomuto športu venujem), bol z toho veľký boom. Preto stačilo len trošku googlenia na internete, následne som uvidela tie úžasné akrobacie, nádherné pózy a fotky a jednoducho som si povedala, že toto musím skúsiť. Keď človek s pole dance raz začne, nevie prestať. Je to aj tým, že každý jeden zvládnutý trik vás posúva ďalej a vy potom chcete viac a viac.

5. Tancujete na tyči už zopár rokov, čo vás na tom najviac napĺňa?

Naty: Tento šport nie je len o tancovaní, ako si veľa ľudí predstavuje a má voči nemu predsudky. Ide o šport, pri ktorom vám zaberá a pracuje každý kúsok tela, každý jeden sval. Navyše sa tým zvyšuje flexibilita. Nie je pravidlom, že by si človek dokázal dať nohy za uši alebo ovládať šnúru. Práve to je na tom to pekné, že vás to k tomu nevedomky vedie v podobe strečingov. Celkovo tento šport oslobodzuje myseľ, človek pri ňom doslova „vypne“ a na nič nemyslí. Je to psychohygiena na tisíc percent, zvyšuje sa disciplína a v neposlednom rade ovocie v podobe spevneného svalstva alebo veľakrát aj v podobe zhodených kilogramov. S pole dance si jednoducho zamilujete svoje vlastné telo.

Natália – plná entuziazmu a nadšenia pre tanec i akrobaciu, foto: archív štúdia

6. Už ste sa pri tréningu aj zranili?

Naty: Ako každý šport, aj tento nesie riziko úrazu – najčastejšie ponaťahované šľachy, svaly a modriny. Ide o náročnú fyzickú aktivitu. Ja som mala jeden pád, ktorý nebol vážny. No Janka mala horší úraz – nešťastne spadla z cviku dolu hlavou, čo si vyžiadalo zlomený stavec, následnú hospitalizáciu a samozrejme rekonvalescenciu.

7. Kde čerpáte inšpiráciu pri tvorbe choreografií?

Janka: S dievčatami radi napredujeme a vytvárame rôzne choreografie, ktoré sú výborné na kondíciu a zlepšovanie sily. Je pri tom zábava, ale aj kus driny . No ten výsledok vždy stojí za to, keď si aj naše zákazníčky choreografiu osvoja a vidia finálny efekt. Zostanú ohromené, pretože to, čo sa im na začiatku zdalo nezdolateľné,  nakoniec zvládnu na výbornú. Čerpáme inšpiráciu aj na Instagrame od talentovaných zahraničných pole danceriek, no nikdy nekopírujeme. Snažíme sa byť originálne a choreografiu spájame vždy so srdcom. 

8. Prečo sú ženy pri tancovaní obnažené?  Má to nejaký špecifický význam?

Janka: Na tréning príde každá zákazníčka v krátkych nohaviciach a tričku bez ponožiek . Má to svoje opodstatnenie – nahá koža nám zabraňuje zošmyknutiu a rovnako sa telo lepšie uchytí ku tyči. Samozrejme je možné použiť aj špeciálne kožené oblečenie a rôzne chrániče, no každé telo si postupne zvykne a prirodzene jednoduchšie priľne na tyč.

Trénerka Janka i napriek tomu, že je na materskej dovolenke sa udržuje v kondícii. V minulosti obľubovala skôr silové cviky na tyči, neskôr si však zamilovala i exotický pole dance, foto: archív štúdia

9. Dôležitá je i flexibilita. Stačí nám jednoduchý strečing alebo je potrebný špeciálny tréning pred samotnou hodinou?

Janka: Flexibilita je dôležitá pri tomto športe, ale nie povinná. Máme dievčatá, či už malé alebo dospelé, ktoré nedokázali na začiatku urobiť ani šnúru do polovice a po istom čase sa zvládnu krásnu šnúru a rozštep. Cviky na pole dance sú rôzne. Využívame z časti prvky z baletu aj z gymnastiky, no i silové cvičenie. Dôležité ale je, že dievčatá sa učia citu a ladnosti. Pred každou hodinou sa dôkladne zahrejeme, urobíme strečing, čiže zákazníčky sa učia flexibilite i popri tréningu. O niekoľko mesiacov sú prekvapené, aké zmeny pociťujú na svojom tele.

10. Čo by ste na záver odkázali ženám a mužom, ktorí chcú s pole dance začať , no predtým vôbec nešportovali?

Kika: Odkázala by som im jediné: Neváhajte a príďte. Silu získate časom. Na prvú hodinu prišli i také dievčatá, čo sa nedokázali ani vyšplhať a dnes sa ladne točia a zvládajú aj náročné cviky. Mne osobne dal pole dance veľa – okrem zdravotných benefitov a fyzickej kondície aj veľa priateľstiev. Chodím si na hodinu vyčistiť hlavu a veľakrát mi pomohol aj tanec na tyči prekonať zlé obdobia v živote. Vtedy idú všetky problémy bokom, Vnímam len hudbu a tancujem. Do choreografií prenášam momentálnu náladu a svoje pocity. Je to skutočne nádherný šport. Náročný, no zároveň krásny, jemný a ženský.

11. A čo ak ich prvé náročné tréningy odradia?

Naty: Samozrejme, ako pri každom športe, prvé tréningy, respektíve hodiny, sú rozhodujúce a áno, aj najnáročnejšie. Práve preto sa prvým štyrom až piatim hodinám venujeme najmä všeobecne: Ako správne uchopiť tyč, aké sú správne pohyby, ako dopadať  na zem a tým sa vyhnúť všemožným zraneniam. Každá žena má iné telo a preto ku každej pristupujeme individuálne. Prvé hodiny venujeme najľahším a základným cvikom. Snažíme sa všetkým vysvetliť, že napriek tomu, že je to náročné, po čase príde zaslúžené ovocie. Ako inšpiráciu k úspechu používame naše vlastné neúspechy a hlavne hodiny a hodiny skúšania. Keď táto chvíľa nastane, každá jedna má úsmev na tvári od ucha k uchu.

3nity PoleDance štúdio Topoľčany, foto: archív štúdia

Pravekí lovci

Krokodíly sú jednými zo živočíšnych druhov, ktoré svoj vzhľad v zásade nezmenili. Pomalé evolučné tempo je u nich výhodou, keďže stavba ich tela bola od začiatku prispôsobená na prežitie. Koža na chrbte je zložená z tvrdých štruktúr (osteodermy), ktoré ju robia prakticky nepriestrelnou.

Dalo by sa povedať, že vzhľad krokodílov je nadčasový. Milióny rokov si zachovávajú svoj zjav, ktorý im zaručene pomohol prežiť svojich vzdialených príbuzných, dinosaury. zdroj: unsplash.com

Pred 82 až 73 miliónmi rokov bol jednoznačne postrachom obrí krokodíl so zubami veľkými ako banány. Deinosuchus, doslova „hrozivý krokodíl“ meral osem až dvanásť metrov a vážil aj päť ton. Živil sa prevažne mäkkýšmi a korytnačkami, plašil dinosaury, ktoré sa priblížili k brehu. Tieto hrôzostrašné prehistorické zvieratá žili na území dnešnej juhovýchodnej časti Severnej Ameriky a Mexika.

Film Hady v lietadle možno svojho času v divákoch vyvolal doživotnú traumu ísť na toaletu, ak by však tušili ako vyzerala Titanoboa, bol by to pre nich slabý odvar. Po vyhynutí dinosaurov sa 15-metrový had stal najväčším suchozemským predátorom. Keď sa korisť (korytnačky, menšie krokodíly) dostala dostatočne blízko, jej osud bol spečatený. Jeden a pol tonový had bez váhania zasiahol a svoju potravu rozdrvil v smrtiacom zovretí.

Prešiel však dlhý čas, kým ľudia zistili o obrovskom hadovi, ktorý žil asi pred 60 miliónmi rokov. V roku 2002 sa v kolumbijskej uhoľnej bani našiel mohutný stavec. Po analýze zistili, že Titanoboa kraľovala tropickým pralesom v Južnej Amerike.

„Pekelné prasatá“ a bylinožravý medveď

Stopy po vyhynutom zvierati – entelodontovi sú staré 19 až 38 miliónov rokov. Čeľaď podobná prasaťu svojím unikátnym zjavom zastrašovala nepriateľov a preto si zaslúžila pomenovanie „pekelné prasatá“. Mali zuby veľké ako ľudské zápästie, hrubé kosti v tvári používali na  súboje medzi sebou alebo s inými zvieratami. Rozmerná čeľusť tiež slúžila na rozrytie pôdy a vyhrabanie korienkov, ktorými sa živili. Boli však všežravé a miesto striehnutia na korisť odstrašili zvieratá, ktoré sa im „postarali“ o večeru.

Najväčší z rodu pravekých prasiat – Daeodon – mohol vážiť až 900 kilogramov. zdroj: pinterest.com

Entelodont sa podľa bádania rozšíril z Mongolska do Európy a Severnej Ameriky. Archeológovia našli fosílie na miestach ako Nebraska, Wyoming a Južná Dakota. Postupná zmena klímy znamenala pre prehistorické zvieratá ich zánik. Zelené lesy sa premenili na trávnaté polia a pri ceste za potravou na nich čakali rýchlejšie mäsožravce.

Homo sapiens museli počas Doby ľadovej čeliť medveďovi jaskynnému (Ursus spealeus). Vedci sa nevedia zhodnúť či žili v symbióze alebo nie, našli však zopár indícií. Vo švajčiarskej jaskyni Drachenloch sa našlo niekoľko medvedích lebiek. Sedem z nich bolo usporiadaných tak, aby čelilo prednej časti jaskyne, ďalších šesť ostalo vložených do jaskynných výklenkov. Praľudia ich zrejme uctievali a dôkladne pozorovali – svedčia o tom aj maľby nájdené v Chauvetovej jaskyni (Francúzsko), ktorých vek sa odhaduje na 32 000 rokov.

Keďže jaskyne začali obývať naši predkovia, postupne vytlačili jaskynného medveďa zo svojho prirodzeného prostredia. Potravu si tak zver hľadala v lese a vedci usúdili, že nenapádali ľudí, ale pochutnávali si na rastlinách. Vzhľadovo však rozhodne nevyzerali neškodne. Kým ich príbuzný, medveď grizly, dosahuje v stoji výšku takmer 2,5 metra, jaskynný medveď mal viac než tri metre.

Predchodcovia dnešných nosorožcov

Chauvetovu jaskyňu spomenieme ešte raz kvôli tomu, že praveké kresby odhalili ďalší druh, ktorý už neexistuje – srstnaté nosorožce. Kvôli extrémne chladnému počasiu im narástla srsť hrubá niekoľko centimetrov, ktorú na jar zhodili a vystačili si s kratšou. So súčasnými nosorožcami mali zhodnú výšku a váhu (cca 1,80m, 3 tony). Okrem teplej pokrývky tela sa odlišovali dlhším telom, hlavou a kratšími nohami. Za ramenom sa im vyvinul hrb, ktorý slúžil na podopieranie rohov.

Je až neuveriteľné, v akom dobrom stave bol srstnatý nosorožec objavený. zdroj: pinterest.com

Tvor mal veľmi zlý zrak, preto sa riadil hlavne čuchom a sluchom. Zareagoval na akékoľvek nebezpečenstvo a keď sa cítil v ohrození, neváhal zaútočiť. K vyhynutiu prispelo otepľovanie, ktoré ich v posledných rokoch paradoxne odhaľuje. V roku 2020 miestni obyvatelia vo východnej Sibíri narazili na zamrznuté telo mladého nosorožca srstnatého v topiacom sa permafroste. Zamrznutá zem zachovala vnútornosti, srsť a dokonca aj roh.

Prečo dosahovali prehistorické zvieratá také rozmery? Niektorí výskumníci sa domnievajú, že zvieratá rástli v dôsledku väčšej koncentrácie kyslíka v atmosfére. Alebo jeden zánik spustil veľký pokrok. Prvá komplexná štúdia ukazuje, že po vyhynutí dinosaurov začali živočíchy meniť svoju veľkosť. Odrazu mali väčšiu možnosť výberu potravy, takže tomu prispôsobili svoje telá. Na otázku prečo postupne prestali rásť, môže byť viac odpovedí. Prevažuje však fakt, že so zvyšujúcou teplotou mali masívne zvery problém rozptýliť telesné teplo.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.newscientist.com, www.sciencedaily.com, www.tech.sme.sk

1. Monetov dom, Giverny (Francúzsko)

Nezisková organizácia Fondation Monet so sídlom v Giverny prevádzkuje a chráni Monetov dom so záhradami, v ktorom žil dlhých 43 rokov. Býval v ňom spolu so svojou rodinou od roku 1883 až do svojej smrti v roku 1926.

Návštevník by si pri vstupe doň mal ako prvé predstaviť hlučnú atmosféru ôsmich detí a vôňu skorých raňajok, ktoré pripravoval sám Claude Monet výlučne z čerstvej domácej zeleniny. Rodinný dom je pokrytý popínavými ružami a rastlinami, zvnútra zreštaurovaný čo najvernejšie. Všetky izby v ňom sú ladené v živých farbách. Žltá jedáleň či modrá obývačka, pri ktorých má návštevník pocit, akoby zároveň vstúpil do jedného z umelcových obrazov.

Prostredie okolo domu je ako stvorené pre tých, ktorí vyhľadávajú umelecké skvosty. Monet najradšej pracoval vonku, inšpiroval sa svojimi záhradami, ktoré roky pretváral a sadil tisíce kvetov. Veril totiž, že je dôležité obklopiť sa prírodou a maľovať na čerstvom vzduchu. Mnohé z jeho obrazov predstavujú práve jeho dom a záhradu – napríklad lekná v jazierku, japonský most alebo plačúca vŕba.

Domy známych umelcov – dom Claude Moneta v Giverny. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroj:sk.pinterest.com

2. Múzeum Fridy Kahlo, Mexiko

 „Natretý na modro, akoby hostil trocha oblohy. Je to typický dom pokoja v malom meste, kde dobré jedlo a spánok dávajú človeku dostatok energie na to, aby žil bez väčších problémov a pokojne zomrel“. mexický básnik Carlos Pellicer

Múzeum Fridy Kahlo patrí k tým najnavštevovanejším v Mexico City. Modrý dom (podľa žiarivých modrých stien) alebo La Casa Azul je miesto kde sa v roku 1907 narodila, žila a zomrela svetoznáma maliarka. La Casa Azul zosobňuje intímny vesmír Fridy Kahlo. V dome najprv bývala so svojou rodinou a neskôr s manželom Diegom Riverom. Manželia v ňom stihli privítať množstvo zaujímavých (aj zahraničných) hostí. Podmanivá dvojica umelcov prilákala osobnosti ako Leon Trockij, Nelson Rockefeller či George Gershwin. Frida chcela zo svojho domu nechať urobiť múzeum, aby tak vzdalo poctu jej milovanému Mexiku. Diego Rivera po jej smrti toto prianie splnil a návštevníci z celého sveta dnes môžu poznať prostredie, ktoré umelkyňu inšpirovalo k tvorbe. Okrem obrazov Diega a Fridy v ňom možno vidieť populárne umelecké diela, fotografie, dokumenty, knihy a nábytok. Súčasťou Modrého domu je aj nádherná záhrada, z ktorej môžete obdivovať výstavu maliarkiných šiat (Frida’s Dresses).

La Casa Azul – Múzeum Fridy Kahlo Zdroj:sk.pinterest.com

Domy známych umelcov – Frida Kahlo Zdroj:sk.pinterest.com

3. Múzeum domu Salvadora Dalího, Španielsko

Kedysi dom Salvadora Dalího (dnes Múzeum domu Salvadora Dalího) sa nachádza v malej dedinke Port Lligat v španielskom Katalánsku. Dalí v ňom žil a pracoval v rokoch 1930-1982. Múzeum dnes predstavuje všetko, čo by sa dalo očakávať od majstra surrealizmu. Rozľahlá stavba sa spočiatku využívala ako rybárska chata a až počas umelcovho pobytu v nej sa premenila na domov. Labyrintová štruktúra domu sa z jedného východiskového bodu (Medvedej haly) rozprestiera a pokračuje až k zónam, ktoré sú prepojené úzkymi chodbami. Všetky izby majú okná rôznych tvarov a proporcií. Exteriér a záhrady sú posiate sochami či rôznymi umeleckými inštaláciami (napríklad obrovské alabastrové vajcia, klavíry a bazén v tvare penisu). Vo vnútri sa nachádzajú hodnotné umelecké diela, množstvo točitých schodísk s prístupom na medziposchodia a nečkané výhľady na more.

Dalího záľubou bolo preparovanie zvierat, a tak návštevníkov privíta (hneď pri vchode) ľadový medveď a tri zmrazené labute v strednom krídle knižnice.

Napriek okázalému vkusu umelca múzeum ponúka pokojnejšiu stránku jeho života. Túžil po skalnatej pobrežnej krajine, ktorú zvykol nazývať „geologický pokoj“. V spálni mal zavesené zrkadlo, takže on a Gala (jeho manželka a zároveň múza) mohli sledovať východ slnka počas toho ako ležali v posteli. Po jej smrti dom opustil a usadil sa na hrade Púbol.

Bývalý dom Salvadora Dalího. Zdroj:sk.pinterest.com

Exteriér Múzea domu Salvadora Dalího. Zdroj:sk.pinterest.com

4. Leighton House, Múzeum umenia v Spojenom Kráľovstve

Aristokratický umelec Lord Frederic Leighton zrekonštruoval svoj dom, aby sa stal „súkromným palácom umenia“. Osobné veci po umelcovej smrti predali, no múzeum prerobilo interiér a celú zbierku tak, aby sa čo najviac podobala pôvodnej verzii. Vystavené sú olejomaľby, sochy a diela Leightonových súčasníkov z 19. storočia.  Naraziť môžete na ultramarínovo modré schodiská či jedinečnú Arabskú sálu – zlato-kupolovitý poklad lemovaný mozaikami a maľovanými islamskými dlaždicami. Na poschodí je obrovské štúdio, kde majiteľ hostil vzácne návštevy, umelcov ako Dante Gabriel Rossetti či samotnú kráľovnú Viktóriu. Steny múzea lemujú Leightonove maľby a náčrty. V súčasnosti sa múzeum umenia (Leighton House) nachádza v západnom Londýne, v oblasti Holland Park v kráľovskej štvrti Kensington a Chelsea.

Domy známych umelcov – Leighton House. Dnes Múzeum umenia v Spojenom kráľovstve. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: fondation-monet.com, www.museofridakahlo.org, www.euronews.com

Spoločnosť Tesla začala od štvrtka s predajom štvorkolky Cyberquad for Kids, vyrobenej spoločnosťou Radio Flyer. Zákazníci si ju môžu objednať na stránke internetového obchodu spoločnosti Tesla. Spoločnosť však uvádza, že štvorkolky začne dodávať najskôr o dva až štyri týždne.

Štvorkolka pre deti prichádza na trh viac ako dva roky po tom, čo spoločnosť Tesla predstavila väčšiu štvorkolku Cyberquad. To sa stalo ešte v novembri roku 2019, kedy ju spolu s automobilom Tesla Cybertruck predstavil zakladateľ spoločnosti Tesla Elon Musk, no doteraz ešte ani jedna štvorkolka nebola zákazníkom dodaná. Musk vtedy tvrdil, že sa štvorkolka Cyberquad bude dať dokúpiť ako príslušenstvo k elektromobilu Cybertruck. Nateraz teda Tesla ponúka aspoň jej detskú verziu.

Štvorkolka Cyberquad for Kids [Tesla] 

Cyberquad for Kids

Tesla sa pri tvorbe štvorkolky Cyberquad for Kids nechala inšpirovať ikonickým dizajnom svojho automobilu Cybertruck. Za 1 900 dolárov sa môže štvorkolka pýšiť „celooceľovým rámom“ s plne nastaviteľným odpružením a takisto odpruženými sedadlami. Vzadu má štvorkolka okrem motora vo výbave aj kotúčovú brzdu. Od Cybertrucku si tiež požičala dizajn predných a zadných svetiel vo forme LED panelu. V porovnaní s ostatnými elektrickými štvorkolkami pre deti je síce drahšia, no z radu vozidiel spoločnosti Tesla ide o najlacnejší model.

Aká je maximálna rýchlosť?

Na jedno nabitie by mala štvorkolka prejsť až 15 míľ, čo je okolo 24 kilometrov, no dojazd môže byť ovplyvnený hmotnosťou vodiča, jazdným terénom a rýchlosťou jazdy. Tesla udáva, že štvorkolka dokáže jazdiť maximálnou rýchlosťou 15 kilometrov za hodinu, no rýchlosť jazdy sa dá nastaviť. K dispozícii sú 3 nastavenia: 8 kilometrov za hodinu dopredu, 15 kilometrov za hodinu dopredu a 8 kilometrov za hodinu dozadu. Vozidlo čerpá elektrickú energiu z lítium-iónových batérií, ktorých úplné nabitie trvá 5 hodín.

Štvorkolka pre deti od spoločnosti Tesla [Tesla] 

Od 8 rokov

Nová štvorkolka je určená pre deti od 8 rokov s maximálnou hmotnosťou 68 kilogramov. Momentálne sa bude Cyberquad for Kids predávať len pre zákazníkov v USA. Zákazníkom, ktorí si štvorkolku objednali, spoločnosť Tesla nezaručuje doručenie do Vianoc. V čase písania tohto článku tiež internetový obchod spoločnosti Tesla uvádza, že detská štvorkolka je už vypredaná.

Ako sme už spomenuli, Tesla ponúka detskú štvorkolku Cyberquad for Kids za 1 900 dolárov, čo je približne 1 680 eur. Dospelí zákazníci si však na väčší model štvorkolky Cyberquad budú musieť ešte počkať. Predpokladá sa, že sa, rovnako ako elektromobil Cybertruck, na trh tento rok ešte nedostane.

Zdroje: Tesla, CNN, The Verge, TechCrunch

Spoločnosť Uber predstavila tri nové bezpečnostné funkcie, ktoré zavádza do svojej aplikácie. Aplikácia teraz používateľa upozorní, ak jazda vedie neočakávanou trasou, pripomenie pasažierom, aby sa pripútali a umožní vodičom a pasažierom nahrávať audiozáznam počas jazdy. Nové funkcie by mali prispieť k tomu, aby sa pasažieri a vodiči cítili počas jazdy bezpečnejšie.

Spoločnosť Uber povolila nahrávanie zvuku v 14 krajinách Latinskej Ameriky a túto funkciu začne testovať v troch mestách Spojených štátov amerických. Budú ju môcť využívať používatelia v meste Luisville v štáte Kentucky, v Kansas City v štáte Missouri a v Raleigh-Durham v Severnej Karolíne.

Po skončení skúšobného obdobia si spoločnosť od používateľov vyžiada spätnú väzbu. Spoločnosť Uber uviedla, že následne by sa táto funkcia mohla spustiť aj v ďalších mestách USA. Zatiaľ však neuviedla, kedy tak plánuje urobiť.

Aplikácia Uber [Unsplash] 

Zvukový záznam

Zvukové záznamy z jazdy je možné odoslať spoločnosti Uber ako bezpečnostné hlásenia. Môžu ich posielať rovnako ako vodiči, tak aj pasažieri. Spoločnosť tiež udáva, že nová funkcia je voliteľná a pasažierov upozorní, ak vodič spustí nahrávanie zvukového záznamu.

Zvukový záznam z jazdy bude zašifrovaný a uložený na zariadení používateľa. Spoločnosť taktiež ubezpečuje používateľov, že aplikácia nebude zvukové nahrávky po vytvorení automaticky odosielať. Uviedla, že je na používateľovi, aby sa rozhodol, kedy začne audiozáznam nahrávať a rovnako aj to, či bude záznam zdieľať so spoločnosťou Uber alebo nie.

Táto funkcia je podľa spoločnosti populárnym spôsobom propagácie bezpečných a príjemných interakcií počas cesty. V lokalitách kde spoločnosť  túto funkciu zaviedla, uviedlo 70% respondentov, že sa vďaka nej cítia pri cestovaní bezpečnejšie.

Aplikácia Uber s novými funkciami [Uber] 

Pomocou aplikácie sa tiež spoločnosť snaží zvýšiť informovanosť o dôležitosti bezpečnostných pásov. Po nastúpení pasažierov do vozidla ich vodičov telefón upozorní a vyzve, aby si zapli bezpečnostné pásy. Mnoho ľudí totiž priznáva, že sa hlavne počas kratších ciest nepripútavajú. Pasažiera tiež upozorní aj aplikácia na jeho mobilnom telefóne.

Spoločnosť udáva, že upozornenie zavádza ako odpoveď na spätnú väzbu od vodičov, ktorí uvideli, že by podobnú funkciu uvítali, keďže sú počas jazdy zodpovední za bezpečnosť pasažierov práve oni. Podľa štatistík sú autonehody hlavnou príčinou úmrtí Američanov mladších ako 54 rokov.

Uber je spoločnosť zaoberajúca sa poskytovaním prepravy osôb osobnými automobilmi [Unsplash] 

Bezpečnosť na prvom mieste

Spoločnosť Uber tiež rozšírila svoju službu RideCheck, ktorú predstavila ešte v roku 2019. Okrem detekcie nehôd alebo neočakávaných zastávok teraz používateľa upozorní aj na to, ak zaznamená neočakávanú zmenu trasy jazdy. Teda v prípade, že vodič pôjde nezvyčajnou trasou alebo zastaví, aplikácia pošle pasažierovi a vodičovi upozornenie. Aplikácia pasažiera vyzve, aby spoločnosti oznámil, či je všetko v poriadku. Pasažier bude môcť následne upozornenie odmietnuť, upraviť svoju trasu alebo kontaktovať tiesňovú linku.

Zdroje: Engadget, TechCrunch, CNET

Zlatý vek cestovania bol zlatým aj pre menu v lietadlách

Extravagancia – týmto slovom by sa dal zlatý vek cestovania opísať asi najlepšie. Miesta v lietadlách bolo dostatok, letušky nosili čižmy po kolená a uniformy od Diora či Pierra Cardina. Skutočnou lahôdkou bolo však jedlo podávané v kabínach lietadla. Homáre, ovocné taniere, Tournedos Rossini (legendárna kombinácia filet mignon a foie gras-husacej pečene, ozdobená plátkami čiernej hľuzovky) alebo šampanské s cigarami podľa výberu. Jedlá ako z gurmánskej reštaurácie si mohli cestujúci vychutnávať priamo v oblakoch.

Jedlo v lietadlách nebolo vo svojich začiatkoch ani exkluzívne a ani bezplatné. Prvýkrát sa podávalo na prerobených bombardéroch Handley Page Transport z obdobia 1. svetovej vojny. Obedový box vtedy stál cca 8,40 €. Zabalené a „studené“ jedlá začali letecké spoločnosti ponúkať pasažierom v 30. rokoch 20. storočia. Lietanie sa ale postupom času prudko rozrástlo a nastali aj prvé zmeny.

Outfity letušiek zo 60. rokov. Zdroj:sk.pinterest.com

Studené boxy vystriedali kulinárske špeciality

Dnes už neexistujúca spoločnosť Pan American World Airways (Pan Am), známa svojou „koktail-párty“ službou, podávala napríklad koktaily z tropického ovocia, krémovú paradajkovú polievku a pečené kura na vínovej omáčke s fazuľkami a zemiakmi Delmonico. Bolo to koncom 30. rokov a jedálne lístky na palubách stáli naozaj „za hriech“. Pýšili sa hravými ilustráciami a dlhými zoznamami vín i liehovín. V 60. rokoch dokonca dopravca zriadil špeciálne charterové letové menu – obsahovalo drinky ako Bourbon Scotch, Mannhattan, ale aj grilované ryby s petržlenovou vňaťou a kroketami, tropický šalát či čokoládový rumový koláč. Konali sa oslavy, festivaly, na archívnych fotografiách spoločnosti bolo lietadlo vianočne ozdobené. Scandinavian Airlines zasa pripravili vozíky, na ktorých boli podnosy s rôznymi údeninami, syrom a chlebom.

„Americké alebo európske cigarety?“ Ďalšia extra služba poskytovala bohatý výber cigariet na skrátenie dlhých letov. Letušky mávali pri sebe veľké nože na krájanie šunky a steakov. Jedenie nebolo iba o kŕmení cestujúcich, no aj o zážitku.

Bohatý výber jedál počas zlatého veku cestovania. Zdroj:sk.pinterest.com

Ukážka z menu spoločnosti Pan American World Airways. Zdroj: Facebook Pan Am Museum Foundation.

Miešané vajíčka v economy class (tzv. coach class)

Jedlá a vybavenosť počas zlatej éry boli rozmanité aj v nižších triedach (tzv. economy class, resp. coach class). Anne Sweeney pôsobila v rokoch 1964 – 1975 ako letuška v Pan Am. Preletela celú zemeguľu a navštívila všetky kontinenty okrem Antarktídy. Kedysi si povolanie letušky vyžadovalo aj skutočné kuchárske zručnosti.

„Náš päťtýždňový tréningový program venoval asi 70 % času školeniam o jedle a službách – a to vraj kvôli tomu, aby sme iba nevytiahli niečo predvarené zo zásuvky. V prvej triede ste museli rozostaviť vozíky a uvariť jednotlivé predjedlá či pečené hovädzie mäso. Na raňajky sme varili vajíčka na objednávku. Niekedy sme ich museli miešať priamo v coach triede,“ spomína Sweeney.

V economy class sa síce nepodávali také špeciality ako vo vyšších triedach, no takisto sa ich oplatilo vyskúšať. Menu zahŕňalo napríklad chicken vol-au-vent (pečenú placku plnenú mäsom alebo morskými plodmi v omáčke), beef bourguignon (francúzsky hovädzí guláš na červenom víne) a hovädzí stroganov.

Stravovanie v lietadlách vyzeralo kedysi úplne inak. Zdroj:sk.pinterest.com

Éra kaviáru a cigár sa udržať nedokázali

„Po deregulácii sa na trhu objavili nízkonákladoví dopravcovia a začali súťažiť s tými z vyšších tried,“ povedal Shea Oakley, historik komerčných leteckých spoločností.

Letecké spoločnosti tak boli nútené „obmedziť“ svoj režim. Komerčné lety sa zaradili k hromadnej doprave, čo umožnilo miliardám ľudí cestovať po svete za oveľa nižšie náklady. Zmena neobišla ani spôsob stolovania počas letov. Spoločnosti totiž potrebovali zarobiť a zároveň udržať ceny leteniek konkurencieschopné. A tak začali rušiť zaužívané služby, ktoré bývali bezplatné – kontrola batožiny či široký výber jedál. Podľa Oakleyho táto zmena viedla k tomu, že letecké spoločnosti zarobili približne 35 miliárd dolárov ročne. Účtovanie poplatku za každú službu navyše sa tak stalo normou ekonomických letákov.

„Za starých čias to bolo o službe. Teraz ľudia chcú rýchlosť,“ vyjadril sa Enda Kavanagh – produktový manažér pre skúsenosti zákazníkov počas letu spoločnosti Aer Lingus.

Zdroje: edition.cnn.com, www.cntraveller.in,

www.washingtonpost.com

Mladosť môžeme vnímať ako synonymum slobody, neviazanosti a rebélie. Žiaľ, súčasnú generáciu práve o pocit voľnosti okradol nový koronavírus. Imidž mladosti sa zmenil. Mladí, ktorí sa predtým bavili na koncertoch a festivaloch, museli zostať doma zavretí s rodičmi dúfajúc, že po prvej vlne sa situácia vráti do normálu. Po prvej prišla druhá, po druhej tretia, intenzívnejšia než tie predchádzajúce. Nádej sa zmenila na zúfalstvo.

Nespokojnosť a zhoršené psychické zdravie

Podľa online prieskumu spoločnosti Median SK o psychickom zdraví a spokojnosti mladých sa piatim percentám Slovákov vo veku 16 až 35 rokov pre pandémiu nového koronavírusu veľmi zhoršil psychický stav. Ďalších jedenásť percent uviedlo, že sa ich psychické zdravie výrazne zhoršilo a štvrtina pocítila určité zhoršenie. Informovala TASR.

Dosahy pandémie na psychické zdravie uvádzali častejšie ženy, ďalej mladší do veku 25 rokov alebo obyvatelia Trenčianskeho, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. Vrásky na čele im vytvára aktuálna politická situácia, ale aj spoločnosť, v ktorej žijú. Naopak, spokojní sú so svojou prácou, štúdiom alebo zdravím.

Práve voliči strán KDH, Progresívne Slovensko alebo Republika pocítili vážne alebo výrazné zhoršenie duševného zdravia. Naopak, voliči strán SaS, OĽANO, Aliancia alebo ĽSNS zaznamenali žiadne alebo len malé zhoršenie. Prieskumu sa zúčastnilo 1001 respondentov vo veku od 16 do 35 rokov od 18. do 22. októbra.

Pomáha aj Národná linka

Osloviť svojich blízkych, zdôveriť sa im s psychickými problémami alebo vyhľadať odborníka môže byť zahanbujúce aj náročné. Mnohí radšej uprednostnia rozprávať sa s niekým cudzím ako s vlastnými rodičmi či priateľmi. Ideálne v anonymite a okamžite.

Túto úlohu na Slovensku plní Národná linka na podporu duševného zdravia. Skúsení psychológovia bezplatne radia tým, ktorí v danom momente potrebujú ich usmernenie. Poradenstvo ponúkajú nielen ľudom zasiahnutým pandémiou, ale každému, kto sa ocitne v ťažkej situácii.

Podľa Ministerstva zdravotníctva SR od leta využilo Národnú linku takmer 900 ľudí. Jeden hovor trvá priemerne pol hodinu, no najdlhšie trvali až 90 minút. Odborníci riešia podľa rezortu zdravotníctva predovšetkým duševné problémy v súvislosti s pandémiou ochorenia covid-19. Linka poskytuje poradenstvo nielen pre verejnosť, ale aj pre zdravotníkov, na ktorých je v súčasnosti vyvinutý extrémny tlak, informuje TASR.

„Zahŕňa to poskytovanie informácií a nasmerovanie volajúceho k dostupnej psychologickej, respektíve psychiatrickej starostlivosti v jeho okolí, ale aj krízovú intervenciu pri zvládaní akútnej stresovej reakcie či príznakoch oneskorenej reakcie na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť,“ pre spravodajský portál teraz.sk sa vyjadril jeden zo psychológov poskytujúci poradenstvo na linke.

Strach, osamelosť aj beznádej

Väčšina dôvodov prečo sa ľudia obracajú na Linku je spojená s pandémiou koronavírusu. Často ide o obavy z nakazenia, vyrovnávanie sa so smrťou príbuzných, ale aj určitý pocit ohrozenia sociálnych istôt. Mnohí sa cítia osamelí, nevedia sa zmieriť s nútenou karanténou a stratou sociálnych kontaktov.

Nielen mladým chýbajú sociálne kontakty. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Na psychológov sa obracajú aj ľudia trpiaci depresiou, úzkostnými stavmi a pocitmi beznádeje. Na Slovensku je aj nedostatok terapeutických denných skupín, stacionárov aj psychiatrov. Chýbajú najmä psychiatri pre deti a mládež. Takisto je tu výrazná nedostupnosť pomoci duševne chorým. Hoci sa Linka snaží aspoň čiastočne ich absenciu pokryť, situáciu treba neodkladne riešiť.

Žiadať o pomoc nie je hanba

Národná linka na podporu duševného zdravia funguje v pracovných dňoch od štrnástej do dvadsiatej druhej hodiny a počas víkendov od desiatej hodiny ráno do osemnástej. Na Štedrý deň bude linka fungovať od desiatej rána do desiatej večera a počas Silvestra od desiatej rána až do polnoci.

Ak aj vy budete pociťovať psychický nátlak, depresiu, úzkosti, osamelosť, či strach, pamätajte, že Linka je k dispozícii pre každého. Požiadať o pomoc, radu, či usmernenie nie je hanba. Odborníkov na duševné zdravie môžete kontaktovať na telefónnom čísle 0800 193 193.