iNSTRID

Protestujúci sa o jednej hodine popoludní stretli na Šafárikovom námestí pred budovou Univerzity Komenského. Odtiaľ kráčali až na Námestie slobody, kde bolo pripravené pódium pred Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Informuje spravodajský portál webnoviny.sk tlačovej agentúry SITA. Univerzita Komenského v Bratislave, ako hlavný organizátor protestu, rozdávala účastníkom žlté respirátory.

Áno reforme, nie politizácii

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček pri príležitosti Zodpovedného protestu za slobodné univerzity udelil študentom na utorok poobede rektorské voľno. Vďaka tomu možnosť osobne sa zúčastniť protestu.

„V roku 1989 som ešte ako žiak základnej školy cítil revolučnú atmosféru novembrových námestí. Je smutné, že 32 rokov po Nežnej revolúcii musíme opäť vyjsť do ulíc, aby sme sa postavili za slobodu univerzít. Ale inak nemôžeme. Každá generácia zažije momenty, kedy už nemôže mlčať a musí sa vzoprieť arogancii moci. Ten čas práve nadišiel,“ povedal Marek Števček.

Viac ako tisíc protestujúcich vyjadrilo nespokojnosť s novelou zákona, ku ktorej sa v piatok (12. 11.) skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Na transparentoch bolo vidieť slogany, ako „vaša novela nestojí za veľa“ či „áno reforme, nie politizácii“. Informuje TASR.

Problematická novela

„Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) stále vidí obrovský priestor na politizáciu v rámci predloženej novely. Vidíme tam veľmi veľa problémov a ak ich neodstránime, tak si bude môcť úradujúci minister školstva robiť s vysokými školami, čo chce,“ vyjadril sa Filip Šuran, predseda ŠRVŠ. Zdôraznil, že ak budú odstránené problémy, vedia si predstaviť, že by bola novela predložená aj v Národnej rade SR.

Najzásadnejšie výhrady proti predloženému návrhu novely smerujú k viacerým porušeniam akademických slobôd. Problémom je voľba rektora, postavenie rektora a aj oklieštenie kompetencií akademického senátu. Univerzity nesúhlasia ani s odčerpávaním finančných prostriedkov pre verejné vysoké školy v prospech súkromných vysokých škôl. V tejto súvislosti vznikla aj petícia Za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, ktorú doposiaľ podpísalo okolo 17.000 ľudí.

Prezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Rudolf Kropil povedal, že sú za dobré reformy školstva. Tvrdí, že je potrebné zvýšiť kvalitu vzdelávania, tiež aj uplatňovať európske a svetové poznatky do výučby.

Novela zákona o vysokých školách, ktorá mala podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zaistiť kvalitnejšie vysoké školstvo, priniesť funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium, bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní do 12. novembra. Predstavitelia akademickej obce však žiadali o jej stiahnutie.

„Ja som apeloval na vedenie ministerstva, aby sa zachovalo slušne a pozvalo na rozporové konanie každého, kto vzniesol pripomienku. Ak zákon nestiahnu, tak záleží od toho, ako sa postavia k pripomienkam,“ povedal s tým, že väčšina pripomienok sa týka práve stiahnutia návrhu novely zákona.

Reakcia politikov

Ministerstvo školstva novelu stiahnuť neplánuje. Počas utorkového rokovania vlády to povedal štátny tajomník rezortu Ľudovít Paulis. Zároveň podotkol, že v súčasnom platnom znení zákona je možnosť politizácie omnoho väčšia, pričom ich návrhu dosah ministerstva zásadne obmedzuje.

Podľa predsedu vlády Eduarda Hegera sú protesty študentov dôsledkom nedorozumenia. Vyjadril sa na sociálnej sieti a s organizátormi protestov sa chce stretnúť. Premiér tvrdí, že úlohou reformy vysokých škôl nie je zasiahnuť do ich autonómnosti.

„Reforma riadenia vysokých škôl podporuje akademické slobody smerom ku kvalitnému výskumu, tvorivej činnosti a dosiahnutiu merateľných výsledkov, a to najlepšie v medzinárodnom kontexte. Je hlbokým nedorozumením tvrdiť opak,“ poznamenal Heger.

Opozícia má na problém iný názor. Podľa Petra Pellegriniho, lídra opozičnej strany Hlas, chce vláda bojovať s univerzitami i so študentami. „Jasne vidíme snahu o politické obsadenie vedenia našich slovenských univerzít a spolitizovanie akademickej obce,“ vyhlásil Pellegrini na utorkovej tlačovej konferencii.

A čo ďalej?

„Môj osobný dojem je, že protestné akcie budú nejakým spôsobom pokračovať. Veríme však v slušný a kultivovaný dialóg,“ povedal Števček. Ak ich požiadavky nebudú vyslyšané, tak sa akademická obec bude radiť, ako postupovať ďalej.

Pravidelné pitie kávy nemusí byť iba zlozvyk

Podľa novej štúdie uverejnenej v recenzovanom lekárskom časopise PLOS Medicine, môže byť vaša ranná šálka kávy či čaju spojená s menším rizikom výskytu mŕtvice a demencie. Tento výskum sa realizoval s viac ako 360 000 účastníkmi, a to počas obdobia 10-14 rokov. Najnižšie riziko spomínaných príhod sa podarilo dosiahnuť tým, ktorí pili dve-tri šálky kávy denne, tri-päť šálok čaju alebo kombináciu štyroch-šiestich šálok čaju či kávy. Na výsledky výskumu prišli vedci z Tianjin Medical University v Tianjine (Čína).

„Naše zistenia naznačujú, že mierna konzumácia kávy a čaju samostatne alebo v kombinácii bola spojená s nižším rizikom mŕtvice a demencie,“ uviedli vo svojom vyhlásení autori štúdie.

Nejde o prvú štúdiu tohto typu

Štúdia z roku 2017 publikovaná vo vedeckom časopise The Lancet potvrdila, že až 10% úmrtí po celom svete spôsobili mozgové príhody. Čo sa týka demencie, tá súvisí so všeobecným poklesom funkcie mozgu, no nie je vylúčené, že sa u ľudí objaví následne po mŕtvici. Pitie samotnej kávy/čaju bolo taktiež spojené s nižším rizikom vzniku oboch stavov. Avšak ľudia, ktorí si denne dopriali dve-tri šálky kávy, dve-tri šálky čaju (celkovo štyri-šesť šálok), dopadli s najlepšími výsledkami. Milovníkom kávy (čaju) sa znížilo riziko demencie o 28% a mŕtvice až o 32% (v porovnaní s účastníkmi štúdie, ktorí kávu/čaj vynechali).

Informácie respondentov výskumu boli získané z Biobanky Spojeného Kráľovstva (UK Biobank). Ide o databázu anonymných zdravotných informácií od cca pol milióna dobrovoľníkov v Británii, zhromaždených v rokoch 2006-2020. Štúdia sa zamerala na účastníkov vo vekovom rozpätí 50 až 74 rokov, ktorí potvrdili konzumovanie kávy a čaju. Počas priebehu výskumu sa zistilo, že demencia sa vyvinula iba u 5 079 z nich a 10 053 ľudí zažilo aspoň jednu mozgovú príhodu (štúdia publikovaná v časopise PLOS Medicine).

Aj predošlé výskumy potvrdzujú, že káva môže byť spojená s prospešnými vlastnosťami srdca a mozgu. Zdroj:pexels.com

Nezabúdať však na staré známe – všetkého veľa škodí

V súčasnosti existuje množstvo štúdií potvrdzujúcich prínosy pre zdravie, ktoré súvisia s pitím čaju či kávy. Je ale dôležité poznamenať, že konzumácia týchto nápojov síce mohla nášmu zdraviu pomôcť, no žiadnu nevyhnutnú ochranu neposkytovala. V takomto prípade ide aj o nepresnosť získaných údajov, nakoľko účastníci prieskumu mohli byť pri poskytovaní informácií zaujatí.

Dr. Lee H. Schwamm, predseda poradného výboru American Stroke Association a predseda cievnej neurológie vo všeobecnej nemocnici v Massachusetts e-mailom ozrejmil:

„Nemôžeme pripísať príčinnú súvislosť iba tomu, že pitie väčšieho množstva kávy alebo čaju je dobré pre váš mozog. Môžeme len povedať, že ľudia zúčastnení tohto prieskumu, ktorí nahlásili pravidelné pitie kávy/čaju mali menšiu pravdepodobnosť mozgovej príhody či demencie počas 10 rokov sledovania“.

Zdroj:sk.pinterest.com

Oplatí sa „prejsť“ na kávu?

Predošlé výskumy jasne naznačili, že káva môže byť prospešná pre zdravie mozgu. Ďalšia štúdia z roku 2021, ktorá takisto využila britskú Biobanku, ukázala podobné závery. U ľudí bez diagnostikovaného srdcového ochorenia bola pravidelná konzumácia kávy – 0,5 až 3 šálok denne – spojená so zníženým rizikom úmrtia na srdcové choroby, mŕtvicu či predčasnú smrť. Chorobnosť konzumentov kávy sa prirodzene porovnávala s tými, ktorí ju piť nezvyknú.

Iné štúdie zasa potvrdili, že tri šálky kávy za deň môžu znížiť riziko Alzheimerovej choroby.

Podľa britskej Alzheimerovej spoločnosti (UK Alzheimer’s Society) kofeínová káva dokáže pomôcť mozgu hneď niekoľkými spôsobmi. Napríklad zvýšením produkcie faktora stimulujúceho kolónie granulocytov. Nazýva sa G-CSF a pomáha chrániť ,prípadne obnoviť nervové mozgové bunky.

Spoločnosť tiež uviedla, že: „ani káva bez kofeínu ani samotný kofeín nepreukázali, že by týmto spôsobom pomáhali. To naznačuje, že by mohol existovať kombinovaný účinok medzi kofeínom a neznámou zlúčeninou v káve.“

Je na mieste pripomenúť, že „všetkého veľa škodí“ platí aj pri pití kávy. Ľudia, ktorí pijú viac ako šesť šálok kávy denne, mali podľa štúdie publikovanej v časopise Nutritional Neuroscience zvýšené riziko demencie a menší objem mozgu.

Výsledky najnovšej štúdie síce poukazujú na niektoré výhody pitia kávy a čaju, to však neznamená, že je nutné nadpriemerné zvyšovanie počtu vypitých šálok.

„Pozor, cappuccino jedného muža je pre iného espresso,“ povedal Schwamm.

„Nie všetky kávové nápoje majú rovnaké množstvo kofeínu a ľudia odhadujú hodnotu šálky kávy alebo čaju odlišne, takže by sme mali mať na pamäti, že väčšinu vecí je najlepšie konzumovať s mierou. Ak ste sa v minulosti vyhýbali kofeínovým nápojom, mohlo to mať dobrý dôvod a zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by bolo prospešné zvyšovať ich „dávky“. Vo väčšine vecí je preto najlepším prístupom umiernenosť,“ dodal.

Zdroje: edition.cnn.com,  www.nature.com,  journals.plos.org

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Sila duchovna

Ako má každá krajina svoje legendy a bájne postavy, africká mytológia takisto tvorí neoddeliteľnú súčasť kultúry. Príbehy, ktoré sa šírili ústnym podaním boli plné nadprirodzených bytostí alebo duší  predkov, ktoré ovplyvňovali ľudské životy.

Ľudia v Afrike veria, že život sa po smrti nekončí. zdroj: unsplash.com

Pojem Jok zastrešuje všetky bytosti z iného sveta. Jorubovia sú etnickou skupinou, ktorá má najväčšie zastúpenie na juhozápade Nigérie a veria, že každý človek má najmenej tri duchovné bytosti. Emi (dych) je životne dôležitá sila. Sídli v srdci, pľúcach a je živená vetrom. Ojiji v jorubčine znamená tieň, ktorý počas života sprevádza svojho majiteľa a po smrti naňho čaká pri nebeskej bráne. Eleda je strážna duša, ktorú treba živiť obetami. Keď človek zomiera, tieto božské bytosti jeho telo opúšťajú a stretávajú sa s ním v nebi.

Bohovia západnej Afriky

Mnoho západoafrických obyvateľov označuje najvyššieho boha ako Amma (Amen) alebo Olorun. Podľa ľudového rozprávania Amma vytvára Zem a spája sa s ňou. Hviezdy predstavujú rôzne časti tela Ammy. Súhvezdie Orion sa napríklad označuje „sídlo neba“ alebo „Ammin pupok“.

Západoafričania majú aj veľa príbehov o potulnom podvodníkovi, ktorý je spojený so zmenami a hádkami. Ústrednou postavou povestí je Anansi, ktorý môže oklamať svojou ľudskou podobou, pôvod jeho mena však znamená pavúk. Jeho prefíkanosť je v skutočnosti taká legendárna, že inšpirovala samostatné akanské slovo – Anansesem – príbeh príliš neuveriteľný na to, aby sa mu dalo uveriť.

Anansi je prefíkaný a dokáže oklamať tak, že si to jeho obeť ani nevšimne. zdroj: pinterest.com

Napríklad v jednom príbehu Anansi prekabáti obzvlášť divokého leoparda. Chytí ho do pasce tak, že vykope dieru pre šelmu a potom mu zviaže laby pavučinou. Africká mytológia inšpirovala aj popkultúru, pretože charakterové prvky Anansiho majú veľa spoločného s komiksovým superhrdinom Spidermanom.

Východ a stred

Rozprávky pri mesačnom svetle alebo ohni sú v Keni tradičnou súčasťou života. Dospelí rozprávajú deťom bájky hovoriace o živote a morálke. Tiež vysvetľujú ich pôvod a zákony, ktorými sa riadia. Každý kmeň zvyčajne praktizoval monoteizmus – vieru, že existuje jediný Boh, medzi inými menami známy ako Ngai alebo Were. Legenda hovorí, že muž menom Gikuyu vystúpil na vrchol hory, kde stretol Ngai. Boh ocenil krásu krajiny a sľúbil, že dá mužovi všetko čo chce, pokiaľ sa neprestane modliť. Muž mal deväť dcér, no túžil po synoch, ktorí by niesli jeho meno. Boh ho za modlenie odmenil, a tak vznikol národ Gikuyu.

Kmeň Lugbara, ktorý sídli hlavne v Ugande a Kongu za svojho najvyššieho boha považuje toho, ktorý vládne oblohe – Adroa. Verí sa, že z Adroa vznikli dvojčatá a zároveň prvý muž a žena na svete. Gborogboro a Meme mali magické schopnosti, ktoré využívali pri vytváraní sveta. Meme porodila všetky živočíchy, ako aj ďalšie a ďalšie dvojčatá, ktoré ovládali čary. Keď prišli na svet Jaki a Dribidu, založili kmeň Lugbara, ktorý ich dodnes považuje za hrdinov.

Nejak takto podľa obyvateľov Konga vytvoril Bumba vesmír. zdroj: pinterest.com

Konžská demokratická republika si veľmi váži aj boha tvorstva, ktorý veľmi potreboval spoločnosť. Bumba bol osamelý do momentu, kým nezačal dáviť a ako zázrakom stvoril vesmír. Odrazu sa objavilo slnko, mesiac, hviezdy a nakoniec ďalšie planéty. Aby tieto planéty boli aj osídlené,  na Zemi pristálo niekoľko ľudí a deväť zvierat. Zvieratá sa ďalej rozmnožovali a vytvorilo sa každé stvorenie, ktoré dnes poznáme.

Váženie sŕdc a kontakt s predkami

So silnými väzbami na stredomorský a arabský svet sa Severoafričania museli vysporiadať s vplyvom kresťanstva. Egyptská civilizácia však zanechala po sebe znalosti o božstvách, ktorým sa stavali chrámy. Spomedzi najznámejších bytostí stojí za zmienku Anubis, strážca mŕtvych. Je zobrazovaný hlavne ako postava podobná psovi a vedie mŕtvych k bohyni poriadku a spravodlivosti, Ma’at. Pri nej sa vážia ich srdcia a rozhoduje sa o osude. V závislosti od rozhodnutia ich vedie k večnému životu alebo putujú k tvorovi požierajúcom duše, Ammitovi. Démon bol väčšinou zobrazovaný s hlavou krokodíla, trupom divej mačky a zadnou časťou hrocha.

Napol človek, napol šakal – v takejto podobe sprevádzal Anubis mŕtvych. zdroj: tumblr.com – fionahsieh

Africká mytológia je stále prítomná aj na juhu Afriky, napriek tomu, že je ovplyvnená hlavne kresťanstvom a islamom. Práve vďaka rozmanitým kultúram a náboženstvám  sa táto časť nazýva dúhový národ. Napríklad Krováci alebo Khoisanovia (tiež San) veria, že vesmír vytvoril boh Kaang. Kmeň je duchovne založený, vo svojich rituáloch využíva tanec a skalné umenie. Prostredníctvom toho sa snažia prelomiť bariéru medzi fyzickým a duchovným svetom.

Etnická skupina Zulu modlením vzýva svojich predkov (Amadlozi). Ich presvedčenia sú viac než mytologické. Veria, že najbližšie spojenie s Bohom (uMvelinqangi) dosiahnu práve cez spojenie s Amadlozi.

Zdroje: www.africanexponent.com, www.amplifyafrica.com, www.theculturetrip.com

Zdroj: Twitter

Pandémia zmenila náš každodenný rytmus aj vzťah k okolitému svetu. Donútila nás zostať doma, prehodnotiť niektoré svoje postoje, zamyslieť sa nad svojim životom a vrátiť sa späť k budovaniu pevných medziľudských vzťahov. A zmenila aj náš vzťah k domovu. Kedysi v priestoroch, ktoré sme videli len na začiatku a konci dňa, musíme tráviť väčšinu svojho času. Detské izby sa premenili na študovne, spálne na pracovne, obývačky na svätyne oddychu a premýšľania.

Pre niektorých to znamenalo vypratávanie starých a nepotrebných vecí a robenie veľkých poriadkov, ktoré sa počas roka nestíhali. Pre iných to znamenalo, že sa začali obklopovať vecami, ktoré majú radi.

„Chceme sa cítiť bezpečne, pohodlne, chceme sa cítiť chránení a opatrovaní, veci môžu pôsobiť doslova ako zámotok, v ktorom sa cítime bezpečne.“  Jennifer Howard, autorka knihy: Neporiadok: neuprataná história

https://www.reddit.com/r/houseplants/comments/hueagk/my_aesthetic_is_cluttercore/

Minimalizmus vs Maximalizmus

Najkontroverznejší trend sezóny, ak nie roka, sa prejavil v podobe nočnej mory minimalistov.

Šťastie, búrlivosť, komplexnosť, rozprávanie príbehov. Cluttercore ponúka celkom iný pohľad na dizajn než doteraz  naordinovaný minimalizmus.

Minimalizmus v umení a v živote

Cluttercore

Sociálne médiá pomenovali toto nové hnutie #cluttercore. Tento hashtag dosiahol viac ako 13 miliónov zobrazení na TikToku a viac ako 7 000 zmienok na Instagrame. Po desaťročiach, keď sa hovorilo, aby ľudia boli zdržanliví vo výbere vecí a zameriavali sa len na to podstatné, čo naozaj využívajú, prišiel nový trend, ktorý hovorí o presnom opaku.

Cluttercore nie je o tom, že zaplníte miestnosti vecami, ale o tom, že máte radi to, čo už vlastníte. V rapídne meniacom sa svete, uchovávanie materiálnych spomienok pomáha ľuďom zabudnúť na chvíľu a zahĺbiť sa do pokojných myšlienok na minulosť. Pocit hojnosti minulosti je to, prečo je cluttercore práve teraz taký príťažlivý.

Nepotrebné veci

Bohatšie krajiny vyhadzujú každý rok tony vecí a často ich vyhadzujú do chudobnejších krajín, ktoré nemajú infraštruktúru na ich správnu likvidáciu, čím decimujú miestnu krajinu. V tomto kontexte maximalizmus nabáda, aby ľudia nevyhadzovali zbytočne veci, len kvôli tomu, že ich nevyužívajú. Rovnako ako minimalizmus tiež podporuje nakupovanie kvalitných a jedinečných kúskov, ktoré majú pre človeka citový význam.

5 spôsobov ako implementovať cluttercore do domácnosti

Môže sa zdať ľahké začleniť cluttercore do našich domovov, ale v skutočnosti to tak nemusí byť. Predsa len, ľahšie sa povie, ako urobí.

1. Kombinujte kontrastné dobové štýly

Kombinujte predmety z rôznych historických období a geografických regiónov. Trendy sú dobové výšivky, tkáčske výrobky, netradičný nábytok a bujaré dekorácie. Niekedy sa tento štýl môže označovať ako „starosvetská elegancia spojená s nádychom exotiky“.

2. Zhrňte svoj neporiadok na jedno miesto

Náhodný neporiadok pôsobí vizuálne mätúco, preto je vždy najlepšie neporiadok zoradiť, napríklad do skriniek, na police, zoskupiť na stôl alebo na kozub. Alebo zavesiť veľa malých obrázkov do skupiny na stenu, zoradiť džbány na vrchu kuchynskej skrinky, zhromaždiť mušle v miske a podobne.

House vibes #cluttercore #cottagecore pic.twitter.com/wn5gvZzGdk

— Tyler🔮 (@Cardii_Beans_) September 20, 2020

3. Kontrastné doplnky

Britský interiérový dizajnér Matthew Williamson navrhuje, aby sme sa v rámci interiérových doplnkov nedržali jedného striktného štýlu, ale naplnili náš domov množstvom krásnych vecí vrátane odvážnych starožitností a vintage kúskov.

„Nikdy neprestaňte hľadať, vždy sa oddávajte svojej zvedavosti, a ak sa vám niečo páči, prineste si to domov. Je to vždy pomalší spôsob hľadania toho, čo potrebujete, ale keď to raz máte, budete to milovať navždy.“ Mathew Williamson

4. Vystavte svoje veci na obdiv

„Viac je vždy viac,“  tvrdí Martin Waller, zakladateľ svetového dizajnérskeho domu Andrew Martin.

5. Nezabudnite nechať voľný priestor

Ak chcete, aby váš domov vyzeral cluttercore cool, nie len ako zaprataný sklad, zvoľte si ucelenú farebnú paletu, usporiadajte zbierky do vitrín a ponechajte niekoľko pokojných miest. Na vytvorenie priestoru na dýchanie stačí jedna čistá plocha alebo prázdna stena v rámci vášho maximalistického interiéru.

Ilustračná foto: Chris Lawton

Tínedžerka Makenzy Beard sa počas lockdownu pustila do maľovania a teraz jej kupci z celého sveta ponúkajú za jej diela tisíce eur. Štrnásťročná dievčina zo Swansea vo Walese uviedla, že svoju umeleckú kariéru začala až vtedy, keď jej obmedzenia spôsobené koronavírusom zabránili hrať hokej a ona „ hľadala niečo iné “.

Začiatky

Keď pandémia Covid 19 prerušila hokejovú športovú prípravu vo Walese, Makenzy sa rozhodla vyplniť svoj voľný čas inou zmysluplnou aktivitou. Pre umenie sa rozhodla aj vďaka svojej mame, ktorá má doma maliarsky ateliér a venuje sa interiérovému dizajnu.

Odkedy Makenzy vzala do ruky štetec z ateliéru svojej mamy, dokončila už sériu portrétov.  Najznámejším z nich je portrét miestneho farmára Johna Tuckera v čiernej vlnenej čiapke a neónovej bunde. Tento obraz sa stal virálnym po tom, čo bol zverejnený na Twitteri. Na internete zožal obrovský úspech a dokonca bol vybraný na výstavu mladých umelcov Kráľovskej akadémie v Londýne. Je pozoruhodné, že tak mladá umelkyňa bez formálneho umeleckého vzdelania, bez zapojenej elektriny v kôlni a s použitím vyradených maliarskych potrieb svojej matky, vytvorila takéto majstrovské dielo len za 20 hodín.

Congratulations  to Makenzy Beard, Year 9, whose painting has been selected for exhibition at the @royalacademy Young Artists' Summer Show. The work will be on display in London 13th July – 8th August. A fantastic achievement, well done!!! 👏🏼 #bishExpressiveArts #bish21 pic.twitter.com/doN60bKVkR

— Bishopston Comprehensive School (@BishopstonSch) June 29, 2021

„Ktokoľvek môže byť dobrým portrétistom, ale myslím si, že na to, aby sme prostredníctvom svojich diel ukázali skutočnú osobnosť a dušu človeka, je potrebné oveľa viac. Myslím si, že na niekoho tak mladého, to Makenzy robí skvele.“ Kimberley Lewisová, riaditeľka galérie Blackwater

Posledný obraz nie je na predaj

Mladá umelkyňa sa na svojich účtoch na sociálnych sieťach pochválila najnovším dielom. Portrét jej starého otca Bernarda Daviesa zverejnila s nasledujúcim popisom: „ Bernard Davies. Dedko pre mňa. Bernard pre teba “.

Napriek veľkému dopytu po posledom portréte uviedla, že tento obraz nebude na predaj, pretože má pre ňu veľkú sentimentálnu hodnotu.

Portrét Bernarda Dawiesa (Twitter Makenzy Beard)

„ Je to pre mňa úplne nový krok. Od toho, ako som mala svoju prácu vo vlastnej kôlni a zverejňovala ju na sociálnych sieťach, až po to, ako moju prácu spoznávajú odborníci z umeleckého sveta a chcú ju mať vo svojich priestoroch, aby ju mohli ukazovať. Je to naozaj príjemné. Nie je to niečo, čo som predtým robila. Predtým som nebola v mnohých galériách. Takže som prešla od nechodenia do mnohých galérií k vystavovaniu vlastných prác v galérii, čo je dosť veľký skok.“

Prečo sú jej portréty také cenené?

Kritici chvália najmä podobu, ktorá je takmer rovnako dobrá ako fotografia. Ako to však býva v prípade presvedčivého portrétu jeho sila presahuje obyčajnú fotku.

Makenzy takisto vynikajúco používa svetlo, zachytáva pohyb a emócie. Jej obrazy majú akúsi dušu. Zachytáva podstatu daného človeka.

Thank you for such a lovely video Ben Price @BBCWalesNews @BBCNews and @BishopstonSch for all of the support over the last few days!
Can’t wait @royalacademy https://t.co/Khi4B6KmZ5

— MakenzyBeard (@MakenzyBeard) July 1, 2021

Všestranné zameranie

Okrem umenia sa Makenzy venuje hokeju. Spoločne so svojou staršou sestrou trénuje štyrikrát do týždňa. Hrá aj netball a je kvalifikovanou plavčíčkou. Makenzy v mnohých rozhovoroch priznala, že sa umeniu plánuje naďalej venovať len ako svojmu hobby. Rada by takisto pokračovala so športom a štúdiom. Svoju budúcu profesiu si zatiaľ nevybrala.

„ Ako rodina sme veľa cestovali. Dievčatá s nami zvykli cestovať s batohom na chrbte po miestach, ako je Kambodža. Myslím si, že práve tam sa Makenzy naučila spoznávať farby a pohyb. A hlavne ľudí, „ prezradila mama Hana pre dailymail.uk

Makenzy Beard momentálne vystavuje svoje diela v galérii Blackwater v Cardiffe.

Bolesť brucha je častou výhovorkou školákov, najmä ak ich nasledujúci deň čaká náročný test. Otázka je, kedy dieťa naozaj klame a kedy sa skutočne cíti zle. Stres je v kombinácii s nevhodným jedálničkom hlavným spúšťačom pomerne rozšíreného, no menej známeho ochorenia – Syndrómu dráždivého čreva (IBS). Podľa spravodajského portálu teraz.sk ním trpí pätnásť percent Európanov, častejšie ženy. IBS ( z angličtiny Irritable Bowel Syndrome) postihuje aj šesť až štrnásť percent školákov. Ako sa ochorenie prejavuje, diagnostikuje a lieči?

O príznakoch sa hanbíme hovoriť

„Pre dráždivé črevo sú typické bolesti brucha sprevádzané problémami s vyprázdňovaním stolice – zápchou alebo hnačkou. Častým problémom býva tiež nafukovanie a pocit brušného diskomfortu. Aj napriek tomu, že ide o problém veľmi častý, nejde o závažné ochorenie. Pokiaľ je diagnóza stanovená správne, nie sú títo pacienti ohrození vo zvýšenej miere ani rakovinou hrubého čreva, či iným závažným ochorením,“ pre teraz.sk sa vyjadril MUDr. Peter Minárik, PhD., gastroenterológ a obezitológ. Dodáva, že ochorenie môže byť spojené s poruchami spánku, chronickou únavou, bolesťami hlavy, chrbta alebo výkyvmi nálad.

Problémom je, že ľudia sa o svojich tráviacich ťažkostiach hovoriť hanbia, dokonca častokrát odkladajú aj lekárske vyšetrenie a nepríjemne symptómy sa stanú súčasťou ich každodenného života.

Príčinou vzniku IBS môže byť narušenie bakteriálnej flóry a väčšia dĺžka čreva, zvýšená citlivosť mozgu na niektoré podnety, v minulosti prekonaná infekcia tráviaceho traktu, niektoré potravinové alergie, ale najmä dlhodobý stres.

Stres ako hlavný spúšťač

Stres totiž prepne naše telo do obranného režimu a u mnohých ľudí sa napätie prenáša práve do tráviacej sústavy.  Skutočnosť, že sa zdravotné komplikácie objavujú častejšie, môže viesť k novému stresu a strachu z atakov. Pacient sa ocitne v začarovanom kruhu, ktorý výrazne znižuje kvalitu života.

Zdroj ilustračného obrázka:pexels.com

„Brucho ma bolelo po každom jedle a poriadne sa nafúklo. Bolo to také zlé, že som si nemohla obliecť žiadne normálne nohavice alebo džínsy, namiesto toho som žila v legínach. Bola som unavená a náladová. Nemohla som robiť veci, ktoré by ma normálne bavili, napríklad ísť sa najesť kamarátmi,“ pre britský portál BBC sa zdôverila Laura Tebbs, ktorá trpí IBS, úzkosťami a depresiou.

Problém nie je len v hlave

Práve prekrývanie sa tráviacich ťažkostí so stresom, úzkosťou a inými duševnými problémami vedie k nesprávnemu zaradeniu ochorenia do kategórie psychosomatických. Výsledky nedávnej DNA štúdie publikovanej v časopise Nature Genetics čiastočne ukazujú prepojenie medzi črevom a mysľou.

Profesor Miles Parkes, konzultant gastroenterológ a vedúci výskumného tímu pre britskú BBC vysvetľuje, že úzkosť môže spôsobovať symptómy IBS a naopak. Rovnaká genetická výbava, ktorá vystavuje ľudí zvýšenému riziku IBS, tiež zvyšuje riziko porúch nálady a úzkostných porúch.

„Naša štúdia ukazuje, že tieto stavy majú spoločný genetický pôvod, pričom postihnuté gény môžu viesť k fyzickým zmenám v mozgu alebo v nervových bunkách, ktoré následne spôsobujú symptómy v mozgu a symptómy v čreve,“ objasňuje Parkes.

Tím vedcov skúmal 50 000 jedincov a porovnával vzorky DNA pacientov s dráždivým črevom so zdravými ľuďmi. Cieľom výskumu bolo vyvrátiť tvrdenie, že dráždivé črevo je len emocionálny stav. Tento objav môže v konečnom dôsledku pomôcť zlepšiť diagnostiku a vyvíjať účinnejšie lieky.

Diagnostika a liečba

Keďže sú prejavy ochorenia rôznorodé, určiť správnu diagnózu je ťažké. Lekári musia najskôr vylúčiť všetky závažnejšie ochorenia, napríklad rakovinu hrubého čreva a takisto aj intolerancie, celiakiu, diabetes alebo depresiu. Podmienkou je pociťovanie symptómov minimálne trikrát mesačne po dobu dlhšiu než pol roka.

Syndróm dráždivého čreva odborníci podľa príznakov delia na tri typy a podľa toho sa zvolí aj liečebný postup. Ak trpíte IBS, ktoré je sprevádzané hnačkami, k zmierneniu ochorenia prispieva úprava jedálneho lístka a probiotická liečba. Pre tento typ ochorenia sú príznačné bolesti brucha a riedka stolica, ktorá môže obsahovať hlien. V stravovaní sa treba vyhýbať prílišnej konzumácii vlákniny, teda celozrnným potravinám a orechom. Dôležité je piť veľa vody, aby nedošlo k dehydratácii organizmu.

Pri hnačke sa odporúča konzumovať menej potravín s obsahom vlákniny, pri zápche naopak treba stravu obohatiť o vlákninu. Zdroj obrázka: pexels. com

Pri druhom type sú bolesti brucha naopak spojené so zápchou, tvrdou alebo hrudkovitou stolicou a s problémami pri vyprázdňovaní, ku ktorému dochádza obvykle menej než raz za tri dny. V tomto prípade je dôležitý nielen príjem probiotík, ale tiež vlákniny. Do jedálnička skúste zaradiť ovos, strukoviny, mrkvu, ošúpané zemiaky a ľanové semienka.

Tretím typom je zmiešaný typ. Hnačka sa strieda so zápchou a je sprevádzaná nafukovaním. Nafukovanie a pocit plnosti sú následkom nadmernej tvorby črevných plynov. Riešením je zodpovedajúca úprava stravy, probiotiká a doplnky s tráviacimi enzýmami.

Do jedálnička odborníci v tomto prípade odporúčajú zaradiť ovos, napr. ovsenú kašu na raňajky a ľanové semienka. Ak sa chcete vyhnúť nadúvaniu, plynatosti a kŕčom, obmedziť by ste mali ťažko stráviteľné jedlá a niektoré druhy zeleniny-  napr. kapustu, brokolicu, karfiol, ružičkový kel, fazuľu, cibuľu a sušené ovocie.

Najznámejšie mesto Ameriky

New Yorku patrí veľa prívlastkov. Najľudnatejšie, najslávnejšie, najvyhľadávanejšie… – v mnohých ohľadoch je to pravda. S viac ako 8 a pol milióna obyvateľmi patrí k najväčšiemu mestu Spojených štátov amerických. V hollywoodskych filmoch je niekedy takmer hlavnou postavou, objavuje sa v romantických, akčných aj sci-fi snímkach. New York fascinoval umelcov natoľko, že o ňom skladajú piesne, ktoré len utvrdzujú ľudí v tom, aké je to nezabudnuteľné miesto.

To, že ho poznáme ako „mesto, ktoré nikdy nespí“ spieval už Frank Sinatra v klasike Theme From New York, New York. Podľa zákona však musia newyorské bary zatvárať o štvrtej ráno. Za celodennou zábavou nemusíte ísť až do Las Vegas, v meste sa nájdu aj 24-hodinové bary a reštaurácie, ktoré otvárajú skoro ráno.

Vyznať sa v newyorských značkách môže byť pre cudzinca poriadna výzva. zdroj: pexels.com

Predsa nie je všetko ako vo filmoch a pesničkách. Ak sa chcete s niekým stretnúť, nestačí povedať, že sa vidíte na Times Square alebo Brooklynskom moste. Ani pôvodní New Yorčania nepoznajú každú križovatku, je však známe, že ulice vedú severne a južne, čísla stúpajú z východu na západ.

Za čo vďačí Manhattan svojej panoráme?

Keď niektorí ľudia hovoria o New Yorku, označujú ho aj synonymom Manhattan. Nie je to však úplne pravda. Síce je označovaný ako obchodné a turistické centrum, ide o jeden z piatich mestských obvodov. K zvyšným patrí Bronx, Brooklyn, Queens a Staten Island. Okrem Bronxu, ktorý je spojený s pevninou, ležia ostatné obvody na ostrovoch.

Ostrov Manhattan ponúka množstvo najznámejších turistických atrakcií. zdroj: unsplash.com

Manhattan obtekajú rieky Hudson a East River a ostrov je charakteristický pre svoju panorámu. Siluetu tvoria výškové budovy a mrakodrapy, ktoré sa vynímajú na pohľadniciach, magnetkách a ďalších suveníroch. Dolný Manhattan (Lower Manhattan) bol kedysi charakteristický „Dvojičkami“, kým v Midtowne stojí najvyšší newyorský mrakodrap – Empire State Building. Ak ho chcete navštíviť, vraj musíte vyjsť na samý vrch (102. poschodie), aby návšteva mrakodrapu stála za to. Nie je to však pravda, „už“ od 86. poschodia sa môžete dočkať nezabudnuteľného 360 stupňového výhľadu.

Empire State Building sa ťahá do výšky 381 metrov. zdroj: pexels.com

Stred ostrova však nepokrývajú vysoké stavby. Dlhé roky sa hovorilo, že dôvodom je pôda, ktorá na okrajoch Manhattanu disponuje veľmi dobrým základom na stavbu mrakodrapov. Budovy sa tam jednoducho dajú vložiť ako kúsky skladačky. Medzi časťou Midtown a Dolným Manhattanom sa pôda stáva mäkkou a neprispôsobivou na náročné stavby.

„Bedrock Myth“ je v dnešnom čase naozaj len mýtom, keďže sa geológovia usilovali prísť na to, čo je skutočná príčina toho, ako Manhattan vyzerá dodnes. Profesor ekonomiky na univerzite Rutgers, Jason Barr, vysvetľuje: „Nie je to otázka toho, kde môžete stavať. Je to otázka dopytu alebo toho, kde chcete stavať.“ Vzhľadom na ekonomickú a demografickú históriu Manhattanu sa v strede ostrova nachádzali aj najľudnatejšie prisťahovalecké štvrte. Jednoducho na tých miestach neexistovala ekonomicky výhodná potreba stavať vysoké budovy.

Duchárske legendy

Na východnom pobreží sa bežne usporadúvajú letné tábory, kde sa deti navzájom strašia legendou o Maniakovi Cropseym. Tento zlých duch mstí svoju manželku a sna, ktorých o život pripravil požiar založený neopatrnými deťmi. Každý rok si preto vyberie jednu obeť spomedzi táborníkov a pripraví ju o život. Čo znie ako povera na vystrašenie má v skutočnosti reálne kontúry. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sériový vrah Andre Rand údajne začal unášať deti zo Staten Islandu. Hoci bol Rand podozrivý v piatich prípadoch, nakoniec bol odsúdený iba za dva z nich, čo mu stačilo na 50 rokov za mrežami.

Ostrov slobody nemá o turistov núdzu. zdroj: pexels.com

Ešte v časoch, keď bolo mesto známe ako New Amsterdam, sa objavovali správy o tajomnej lodi plávajúcej po rieke Hudson. Za súmraku a veľkej hmly obyvatelia tvrdili, že loď kormidloval Henry Hudson, ktorý v roku 1609 narazil na plytčinu kvôli nepozornej posádke. Vraj nech sa ten, kto uvidí plavidlo, oblúkom vyhýba vode.

Kapitán William Kidd bol obesený za pirátstvo v roku 1701 a povery o jeho zakopanom poklade dodnes vyvolávajú zvedavosť. Ide hlavne o bohatstvo, ktoré údajne zanechal na ostrove Bedloe, dnes známom ako Ostrov slobody. V 19. storočí znela legenda natoľko lákavo, že sa dvaja vojaci rozhodli hľadať poklad. Jasnovidec im dal inštrukcie, aby o polnoci za splnu hľadali najväčšiu plochú skalu. Poklad sa im vraj podarilo nájsť, malo to však háčik – ducha ktorý sa pred nimi oháňal šabľou. Zo strachu vojaci utiekli a keď sa vrátili, nenašli ani truhlicu, ani ducha. Pointou teda je, že ak by ste mali záujem kopať pod Sochou slobody, radšej to nerobte.

Zdroje: www.bussinesinsider.com, www.newyorkcity.sk, www.nycgo.com, www.thetravelwomen.com

PRÁZDNE RIADITEĽOVO KRESLO: Veľmi ľahko sa môže stať, že firma, ktorá doteraz podnikala úspešne, už zajtra začne strácať zákazníkov v prospech konkurenta, ktorý priniesol na trh revolučnú novinku.

• 10. januára 2022 prichádza na Slovensko kniha „Dilema inovátora“ od Claytona Christensena.
• K úspešnému podnikaniu nepotrebujete vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobiť sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
• Každá firma pritom čelí potrebe inovovať – a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné.
• Existuje recept na to, aké inovácie sa oplatí robiť viac? Ktoré sú už príliš veľkým rizikom? Odpovede našiel Clayton Christensen v bestselleri „Dilema inovátora“.

Clayton Magleby Christensen bol americký akademický a obchodný konzultant, ktorý vyvinul teóriu „rušivých inovácií“. Tá je považovaná za jednu najvplyvnejších podnikateľských myšlienok začiatku 21. storočia, uvádza o Christensenovi, ktorý zomrel začiatkom minulého roka, Wikipedia.

Jeho myšlienky a dielo spred takmer štvrť storočia je vysoko relevantné dodnes. Dokonca sa môže zdať, že práve dnes sú ešte aktuálnejšie, pretože firmy čelia hrozbe v podobe totálnej automatizácie výroby, rozsiahleho využívania umelej inteligencie či internetu vecí, ktorý má potenciál úplne zmeniť ako výrobu a vývoj, tak aj spotrebiteľské správanie. Jedno z najvýznamnejších diel autora má názov Dilema inovátora (v origináli The Innovator’s Dilemma) a ide o knihu populárnu predovšetkým medzi podnikateľmi s vysokými ambíciami a cieľmi, ktoré presahujú priemer. Kniha už čoskoro príde aj náš trh v slovenskom preklade vďaka Nadácii United Philanthropy, ktorá minulý rok priniesla do predaja aj výnimočnú knihu Z tretieho sveta medzi elitu: Úspešný príbeh Singapuru od Lee Kuan Yewa.

Prečo by ste si túto knihu mali kúpiť alebo ju venovať svojim priateľom, napríklad ako vianočný dar?

CLAYTON CHRISTENSEN do svojej smrti v januári 2020 pôsobil v neziskovom think-tanku Clayton Christensen Institute.

Príklad z praxe

Riskantné alebo konzervatívne inovácie, trvalá udržateľnosť, eventuálne zisky z inovovania… znie to nudne. Pre bežného človeka je priam obťažujúce venovať pozornosť takýmto témam, lenže osobnosti, ktoré stoja za malými, strednými aj veľkými spoločnosťami, sú vnútornou motiváciou hnaní k tomu, aby svoj obchod zveľaďovali a udržiavali životaschopným nielen počas niekoľkých rokov. Konkurencia je pre nich výzvou, ktorej prekonávaním rastie celá spoločnosť. A títo ľudia princípy objasnené v knihe Dilema inovátora oceňujú. Problematika sa ich osobnostne týka. Vytvárať hodnoty znamená prekonať seba samého a vydolovať z ľudí to najlepšie nielen metaforicky, ale v každom ďalšom rozmere.

Pre nás ostatných, ktorí ešte potrebujeme vnútornú motiváciu objavovať a vzdelávať sa myšlienkami velikánov, existuje dobrý príklad od pána Li Weia, manažéra komercializácie technológií v singapurskej Agentúre pre vedu, technológie a výskum (A*STAR Singapore):

John je produktový špecialista v dobre etablovanej technologickej spoločnosti. Jeho spoločnosť je lídrom trhu už niekoľko desaťročí, ale jedného dňa Johnova firma skončí s podnikaním a on príde o svoju prácu. Za jediný rok spoločnosť stratila takmer všetkých zákazníkov – prešli ku konkurentovi, ktorý zákazníkom ponúkol prevratnú inováciu. John je, samozrejme, nešťastný, pretože jeho spoločnosť predsa nespravila nič zlé – dokonca priebežne svoju ponuku inovovala, a to aj na základe reálnej spätnej väzby od zákazníkov.

Čo si John neuvedomuje, existuje podstatný rozdiel medzi udržiavacími a prevratnými inováciami. Jeden aj druhý typ inovácií je nesmierne dôležitý, ale zatiaľ čo tie udržiavacie sú obyčajne konzervatívnejšie, tie prevratné sú riskantné s určitou šancou, že sa stanú budúcim štandardom a drvivou konkurenčnou výhodou. Johnova firma pritom môže byť akákoľvek – výrobca textilu, softvérová alebo stavebná spoločnosť, personálna agentúra, ale John môže byť pokojne aj freelancer so zopár spolupracovníkmi.

Citát od Steva Jobsa, že ľudia nevedia, čo chcú, medzičasom zľudovel a nie vždy je chápaný správne. Jobs v skutočnosti povedal „Ľudia nevedia, čo chcú, kým im to neukážete,“ reagoval tak na otázky, či Apple inovuje na základe spätnej väzby od zákazníkov. Takýto prístup k inovovaniu produktov nie je nesprávny, ale je pomerne striktne obmedzený, preto bráni skutočným inováciám.

Príkladom modernej revolučnej inovácie je internet, ktorý významne zmenil spôsob podnikania spoločností a veľmi negatívne ovplyvnil tie firmy, ktoré sa mu nechceli prispôsobiť. Len sa pozrite sa klasické kníhkupectvá a Amazon. Amazon zmenil moderný svet a aj tie klasické kníhkupectvá, ktoré napokon prežili, za to vďačia predovšetkým internetu a koncepcii podnikanie v štýle Amazonu.

INOVÁCIE POMÁHAJÚ, ALE AJ NIČIA: Inovovať je dôležité, ale záleží aj na tom, aké tieto inovácie vlastne sú. Trvalá udržateľnosť alebo riziko s eventuálnou revolúciou? Obe majú svoje významy. A aj o tomto je kniha Dilema inovátora.

Prečo je dilema inovátora aktuálna aj po 24 rokoch?

Najprv to bola vodná para, potom elektrifikácia a masová výroba vo fabrikách, napokon komputerizácia, ktorá trvá až dodnes. Dobre vieme, že veľkolepé využívanie počítačovej techniky vo všetkých priemysloch čochvíľa narazí na svoje limity, a že musí prísť niečo ďalšie. Otvorene sa o tomto ďalšom kroku hovorí ako o štvrtej industriálnej revolúcii, prípadne ako o priemysle 4.0. Tento neurčitý pojem reprezentuje vyššiu úroveň komputerizácie, spájanie kybernetického a fyzického, Internet vecí (IoT) a Internet systémov (IoS). Stroje akéhokoľvek charakteru doplnené o Internet vecí riadené umelou inteligenciou už nepotrebujú človeka. Takéto inovácie existujú už dnes a prežívajú prudký rozvoj. Jeden z dôsledkov tejto industriálnej revolúcie má byť výrazné zasiahnutie do zamestnanosti a zmena našej práce. Týka sa to nielen pracovníkov vo výrobe, ale aj manažmentu, vývojárov a predajcov.

Toto všetko sú pritom veci na vnútornej strane firiem – zákazník dostane aj pri plne automatizovanej výrobe rovnaký produkt ako predtým. Inovácie vo vzťahu k zákazníkom ostávajú naďalej v rukách ľudí (častokrát jednotlivcov) a práve ľudia stanovujú budúce konkurenčné výhody. Preto sa nimi musia zaoberať všetky firmy, všetci lídri.

Ako tieto typy inovácií rozlíšiť včas, ako ich cielene budovať, udržiavať a kedy sa vybrať ktorou cestou? Na tieto otázky neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď. Odpovede si vyžadujú pochopenie súvislostí, znalosť trhu, znalosť svojej spoločnosti a jej produktov a služieb, zákazníkov a mnoho ďalšieho. Tomu všetkému sa venuje Clayton Christensen vo svojej knihe Dilema inovátora.

Nie je to čítanie pre každého, ale tí, ktorí majú záujem o udržateľnosť svojho biznisu, chcú byť viac ako iba priemer, tí by mali toto dielo považovať za kľúčový prvok vo svojom vzdelávaní. Slovenská verzia knihy Dilema inovátora od Claytona Christensena bude v predaji už od 10. januára 2022.

Pfizer po vakcíne Corminaty prichádza  s novým liekom, ktorý nesie názov Paxlovid. Spoločnosť uviedla potešujúcu správu- antivirálna tabletka znižuje šance na hospitalizáciu a smrť v dôsledku COVID-19 až o 90% u rizikových dospelých.

Vedci z celého sveta hrajú akési pomyslené preteky v tom, kto z nich vynájde tabletku proti COVID-19, ktorú si pacient bude môcť vziať z pohodlia domova, aby zmiernil svoje symptómy, urýchlil rekonvalescenciu a zmenšil tak bremeno, ktoré musia niesť lekári a nemocnice.

Paxlovid sa tak zdá byť veľmi nádejným prostriedkom na boj s ochorením COVID-19.

Ako dopadlo testovanie lieku Paxlovid

Pfizer už zverejnil predbežné výsledky štúdie, do ktorej bolo zapojených 775 dospelých ľuďoch. Pacientom, ktorým bol krátko po objavení sa symptómov COVID-19 podaný Paxlovid spolu s ďalším antivirotikom, sa redukovali kombinované šance na hospitalizáciu alebo úmrtie v súvislosti koronavírusu o 89% v porovnaní s pacientmi, ktorým bolo podané placebo.

Menej ako 1% pacientov, ktorým bol podaný Paxlovid, potrebovalo hospitalizáciu a nikto z nich neumrel. V skupine pacientov, ktorým bolo podané placebo, boli výsledky horšie. 7% ľudí potrebovalo hospitalizáciu a 7 pacientov umrelo.

„Dúfali sme, že sme objavili niečo výnimočné, ale je veľmi vzácne vidieť lieky, ktoré prejdú testovaním s takmer 90% účinnosťou a 100% ochranou pred úmrtím,“ prezradil Doktor Mikael Dolsten, vedúci vedecký pracovník spoločnosti Pfizer.

Účastníci štúdie neboli zaočkovaní, ich symptómy boli od miernych po stredne závažné, pričom mali vysoké riziko hospitalizácie kvôli zdravotným problémom ako obezita, cukrovka alebo ochorenia srdca. Liečba začala od 3 až 5 dní od objavenia sa prvých príznakov ochorenia COVID-19 a trvala 5 dní. Pacienti, ktorí tabletku dostali skôr mali o niečo lepšie výsledky. Tieto zistenia podčiarkli potrebu rýchleho testovania a následnej liečby.

Pfizer uviedol aj niekoľko detailov ohľadom vedľajších účinkov lieku. Asi 20% problémov bolo rovnakých v oboch skupinách (skupina, ktorá dostala liek verzus skupina, ktorá dostala placebo).

Nezávislá skupina medických expertov, ktorá monitorovala testovanie lieku, odporučila, aby bolo čoskoro ukončené. Je to štandardný postup v prípade, že predbežné výsledky ukážu prínos lieku takto jasne. Dáta ešte nie sú sprístupnené na externé preskúmanie, čo je taktiež bežným procesom preverovania nového lekárskeho výskumu.

Vakcinácia stále zostane najlepším spôsobom ochrany pred infekciou. Objavom tohto lieku by však bola liečba infekcie efektívnejšia a jednoducho použiteľná. Objav takejto liečby je rozhodujúcim v potlačení prípadných ďalších vĺn ochorenia COVID-19.

Predbežné výsledky testovania lieku Paxlovid dopadli potešujúco, takmer 90% pacientov sa vyhlo hospitalizácii či smrti, Zdroj: Unsplash/Mufid Majnun

Paxlovid a ďalšie lieky proti COVID-19

Na Slovensku momentálne EMA posudzuje liek Molnupiravir od spoločnosti Merck Sharp & Dohme (MSD). Toto antivirotikum, ktoré taktiež slúži na liečbu COVID-19, je zatiaľ podmienečne schválené len v jednej krajine- vo Veľkej Británii. Spoločnosť ešte v septembri 2021 vyhlásila, že Molnupiravir znižuje riziko hospitalizácie a smrti v dôsledku ochorenia COVID-19 o 50%. Experti však varujú pred porovnávaním predbežných výsledkov Molnupiraviru a Paxlovidu kvôli odlišnostiach v štúdiách.

Pfizer by však mohol ťažiť zo svojho bezpečnostného profilu. Zatiaľ čo do testovania Molnupiraviru neboli zapojené tehotné ženy kvôli potenciálnemu risku vrodených vád, Pfizer takéto obmedzenia pri testovaní nezaviedol.

Paxlovid je liekom, ktorý je súčasťou desiatky rokov starej „rodiny antivírusových liekov“ známych ako inhibítory proteázy. Práve tieto lieky započali revolúciu v liečbe HIV a hepatitídy C. Takéto lieky blokujú kľúčový enzým, ktorý vírusy potrebujú na to, aby sa v ľudskom tele dokázali rozmnožovať.

Tento liek bol po prvýkrát identifikovaný počas vypuknutia SARS s pôvodom v Ázii v roku 2003. Výskumníci spoločnosti Pfizer sa minulý rok rozhodli, že liek oživia a preskúmajú ho v súvislosti s COVID-19 nakoľko sú si tieto dva koronavírusy podobné.

Zdroje: Time, Pfizer, The Indian Express, Webnoviny

Zdroj titulnej fotografie: Pixabay/Pexels 

Zozačiatku išlo len o experiment.

Odteraz si už nebudete môcť vybrať video podľa spätnej väzby iných používateľov | pixabay.com

V marci YouTube spustil experiment, ktorého výsledky spoločnosť prinútili skryť zobrazenie počtu ,,nepáči sa mi to“ na videu. Účelom bolo zistiť, či takýmto spôsobom je možné ochrániť tvorcov pred masovým obťažovaním. Predstavte si to tak, že na platforme sú ľudia, ktorí majú vybudovanú väčšiu komunitu a cielene pošlú svojich fanúšikov, aby dali dislike (prípadne negatívny komentár) nejakému inému účtu na konkrétne video.

Marcovým pokusom sa skutočne potvrdilo, že ak odstránime počet dislike-ov, tak ľudia nebudú ,,zbytočne“ klikať na toto tlačidlo.

Pre youtuberov môže byť nekonštruktívny dislike domotivujúci, pretože niektorí jedinci ho používajú bez opodstatnenia. V takom prípade ide o zneužívanie tlačidla, čomu chce platforma predchádzať.

Pre tvorcov obsahu sa v podstate nič nemení. V zásade všetko ostane úplne rovnaké, pretože oni budú mať k dispozícii reálne čísla. To sa však nedá povedať o bežných užívateľoch, ktorí sa pre nepopulárny krok YouTubu ocitnú v pomyselnej bubline. Najhorší scenár môže vyzerať tak, že si otvoríme video, ktorého počet dislike-ov bude prevyšovať nad počtom like-ov. Teda za bežných okolností by sme svoj čas využili efektívnejšie.

V stredu 10. novembra spoločnosť YouTube verejnosti oznámila, že v krátkom časovom intervale zavedie súkromnú funkciu ,,nepáči sa mi to“ na svojej platforme. Sú si vedomí nesúhlasov či už zo strany používateľov alebo tvorcov, no veria, že ich konanie je správne. Popritom dávajú ľuďom jasne najavo, že ich rozhodnutie je nezvratné.

Všetky pripomienky a nápady im môžete zasielať TU.

Prečo má YouTube tlačidlo ,,nepáči sa mi to“?

Zrejme ste si všimli, že tie najznámejšie sociálne siete neponúkajú negatívne hodnotenie príspevkov. Môžete niekomu ,,darovať“ svoje srdiečko, stlačiť palec hore alebo napísať komentár. Prečo potom YouTube dlhé roky ponúkal takúto funkciu?

Posudzovanie videí prostredníctvom palca hore alebo dole nebolo kedysi možné. Na výber ste mali z piatich hviezdičiek, pričom ľudia najčastejšie klikali na jednu alebo na všetkých päť. Z toho dôvodu sú od roku 2010 zavedené palčeky | pixabay.com

Hodnotením (či už negatívnym alebo pozitívnym) ľudia vytvárajú verejnú odozvu na obsah daného videa. Používatelia takto dávajú tvorcovi priestor na ďalšie zlepšovanie sa. Tlačidlo ,,nepáči sa mi to“ je  naozaj dôležité. Pomáha YouTubu korigovať uverejnený materiál. Ak sú porušené pravidla komunity (to sa dá zistiť aj z počtu dislike-ov) YouTube musí zasiahnuť a takéto video odstrániť.

Kritika zo strany youtuberov

Mnohí sa zhodnú na tom, že tlačidla ,,páči sa mi to“ a ,,nepáči sa mi to“ sú adekvátnou odozvou na videá. Funkcia slúži ako indikácia toho, či video, ktoré si chceme pozrieť stojí za to. Odhliadnuc od organizovaných útokov, vtedy má youtuber možnosť skryť túto sekciu. Ako sa k situácii vyjadrili tvorcovia?

,,Je to ako keď, pustíte hru svojmu malému bratovi. Dáte mu do ruky odpojený ovládač, pričom on si myslí, že je zapojený a hrá hru, ale v skutočnosti nehrá“- kritizuje skrytie počtu dislike-ov na videách známy švédsky youtuber PewDiePie

Zároveň upozorňuje na to, že tento krok môže mať aj fatálnejšie následky. Keďže uvidíme len počet zahliadnutí a počet like-ov ľahko sa môže stať, že firmy začnú zneužívať novovytvorené podmienky. Stačí, že divák uvidí len to, čo uvidieť má.

Nad situáciou sa zamyslel aj populárny slovensky youtuber Duklock, ktorý tvrdí, že tento spôsob ,,ochrany“ nemá žiaden pozitívny prínos, pretože ako tvorca aj tak uvidí, koľkým ľuďom sa jeho práca nepáči.

,,Nemôžeme dávať všetkým len pochvalu v podobe like-ov“ – dodal Duklock