iNSTRID

NASA spustila svoju prvú obrannú misiu DART za účelom cvičenia ochrany Zeme od ohrozenia asteroidom alebo kométou. Americká vesmírna agentúra ňou chce otestovať možnosti, ktoré by mohla podniknúť v prípade, že by Zemi hrozilo nebezpečenstvo zrážky s vesmírnym telesom.

Sonda v rámci misie s názvom Double Asteroid Redirection Test (DART) odštartovala v stredu 24. novembra o 7:20 nášho času z pobrežia Kalifornie. Do vesmíru ju vyniesla raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX. Misia DART stála 324 miliónov dolárov a ak bude úspešná, mohla by prvý krát demonštrovať schopnosť ľudstva odkloniť trajektóriu potenciálne nebezpečného asteroidu preč od Zeme.

Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX, ktorá do vesmíru nesie sondu misie DART [NASA] 

Deväť minút po štarte sa booster Falcon 9 vrátil na Zem a pristál na lodi „Of Course I Still Love You“ ktorá sa v tom čase nachádzala v Tichom oceáne. Spoločnosť SpaceX tak oslavuje už 95 úspešné vertikálne pristátie svojej rakety. Po tom čo sa sonda oddelila od druhého stupňa rakety, odoslala na Zem prvé telemetrické údaje a začala proces orientácie do polohy, v ktorej mohla bezpečne rozvinúť svoje solárne panely. Práve tie budú poháňať okrem ostatných zariadení aj jej iónový motor.

Cieľ misie DART

Ako sme už spomenuli, misia má za úlohu zistiť, aké ťažké by bolo zabrániť stretu asteroidu so Zemou. Sonda misie DART sa pokúsi o zmenu trajektórie asteroidu pomocou „techniky kinetického dopadu“. Plánom misie je teda nasmerovať sondu tak, aby narazila do vesmírneho telesa, a tým zmenila jeho dráhu. Na tlačovej konferencii v pondelok NASA uviedla, že počas misie dôjde k úmyselnému nárazu sondy do vesmírneho telesa. Agentúra sa tým snaží zistiť ako postupovať pri odvrátení takejto hrozby v budúcnosti.

Cieľom sondy je binárna planétka Didymos, ku ktorej by mala doraziť okolo 26. septembra až 1. októbra budúceho roka. Sonda sa dokáže autonómne navigovať až k cieľovému asteroidu. Konkrétne sonda zasiahne malý mesiac nazývaný Dimorphos s priemerom 160 metrov. Ten obieha okolo planétky Didymos s priemerom približne 780 metrov.

540 kilogramová sonda veľkosti chladničky by mala naraziť do vesmírneho telesa rýchlosťou okolo 6,6 kilometra za sekundu. NASA bude následne skúmať, ako veľmi sa po náraze zmenila rýchlosť a dráha malého mesiaca a za pomoci malého satelitu získa fotografie dopadu, trosiek a výsledného krátera. Vedci predpokladajú, že dopad sondy skráti obežnú dráhu Dimorphosu. Túto zmenu budú môcť presne pozorovať aj pomocou ďalekohľadov na Zemi.

Kontrola sondy a jej solárnych panelov [NASA] 

Dvojplanétka Didymos

Dvojplanétka Didymos bola objavená v roku 1996 v rámci projektu zameraného na hľadanie planétok a komét „Spacewatch“. Okolo Slnka obieha každé dva roky po dráhe tvaru vajca. Podľa odborníkov nateraz asteroid ani jeho mesiac nepredstavujú pre Zem žiadne nebezpečenstvo a do budúcnosti by išlo o veľmi nepravdepodobný scenár. Ohroziť Zem by nemali ani v prípade, že by test neprebehol presne podľa plánu. Vedci si však nie sú úplne istí, ako bude Dimorphos reagovať na náraz, hlavne kvôli tomu, že ešte nie je známa jeho vnútorná štruktúra.

Ohrozenie Zeme je zatiaľ nepravdepodobné

Napriek tomu, že ohrozenie Zeme asteroidom zatiaľ vedci považujú za nepravdepodobné, je tu možnosť, že by sa v budúcnosti mohol objaviť asteroid, ktorý bude predstavovať nebezpečenstvo pre Zem a jej obyvateľov. Na základe úspešnosti tejto misie a jej výsledkov by NASA teoreticky mohla vyslať podobnú sondu a nárazom odkloniť dráhu asteroidu.

Aj keď vedci vynakladajú veľké úsilie na identifikáciu potenciálne nebezpečných vesmírnych objektov, zatiaľ sa nám nepodarilo všetky takéto hrozby odhaliť. Asteroidy s priemerom 300 metrov by mohli teoreticky spôsobiť zničenie celého kontinentu. Telesá väčšie ako 1 kilometer by pravdepodobne spôsobili celosvetovú katastrofu.

Zdroje: NASA, BBC, Space.com, The New York Times

Po tom, čo spojenecké sily porazili Nemecko v druhej svetovej vojne, sa Európe stala rizikovým miestom pre všetkých nacistov. Tisíce nacistických dôstojníkov, vysokopostavených členov strany a kolaborantov utiekli cez Atlantik a našli útočisko v Južnej Amerike, najmä v Argentíne, Čile a Brazílii.

Argentína už bola domovom státisícov nemeckých prisťahovalcov a počas vojny udržiavala blízke vzťahy s Nemeckom. Po roku 1945 argentínsky prezident Juan Perón, ktorý sám uznával fašistické ideológie, najal spravodajských dôstojníkov a diplomatov, aby pomohli mnohým v Tretej ríši vytvoriť „krysie línie“ alebo únikové cesty cez španielske a talianske prístavy.

Pomoc poskoval aj Vatikán, ktorý v snahe pomôcť katolíckym vojnovým utečencom napomáhal aj úteku nacistom – niekedy vedome, niekedy nie.

Nižšie sa pozrieme na jednotlivých nacistov, ktorí unikali spravodlivosti v Južnej Amerike.

Adolf Eichmann. Zdroj: history.hnonline.sk

1. Adolf Eichmann

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Eichmann, „najhľadanejší nacista sveta“, bol architektom Hitlerovho „konečného riešenia“ na vyhladenie Židov z Európy. S démonickou dôkladnosťou pripravil tábory smrti, do ktorých bolo prepravených šesť miliónov Židov z celej Európy, a drvivá väčšina z nich tam aj zahynula. Eichmann organizoval identifikáciu, zhromažďovanie a transport európskych Židov do Osvienčimu, Treblinky a ďalších táborov smrti v Nemcami okupovanom Poľsku.

Židovskí preživší pózujú v kasárňach v čerstvo oslobodenom koncentračnom tábore Ampfing, podtábore Dachau. Zdroj: collections.ushmm.org

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Po skončení druhej svetovej vojny sa Eichmann ukryl v Rakúsku. S pomocou františkánskeho mnícha v talianskom Janove získal argentínske vízum a podpísal žiadosť o sfalšovaný pas Červeného kríža. V roku 1950 nastúpil na parník do Buenos Aires pod prezývkou Ricardo Klement. Eichmann žil s manželkou a štyrmi deťmi na predmestí Buenos Aires strednej triedy a pracoval v automobilke Mercedes-Benz.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

Lov na Adolfa Eichmanna sa stal v dejinách ľudstva tým najslávnejším lovom na bývalého vysoko postaveného nacistu, ktorý sa skončil úspešne.

Agenti Izraelského Mossadu zajali a uniesli Eichmanna pri operácii 11. mája 1960.

V Izraeli stál Eichmann pred súdom ako vojnový zločinec zodpovedný za deportácie Židov do koncentračných táborov. Po štvormesačnom procese v Jeruzaleme ho uznali vinným a dostal jediný rozsudok smrti, aký kedy izraelský súd vydal. Bol uznaný vinným zo zločinov proti ľudskosti a 31. mája 1962 bol obesený.

Josef Mengele. Zdroj: mult-kor.hu

2. Josef Mengele

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Doktor prezývaný „Anjel smrti“ robil strašidelné experimenty medzi väzňami v tábore smrti v Osvienčime. Dôstojník SS Mengele bol na začiatku druhej svetovej vojny poslaný na východný front, aby odrazil Sovietov, a za svoju statočnosť a službu dostal Železný kríž.

Po zranení a vyhlásení za neschopného aktívnej služby bol pridelený do tábora smrti v Osvienčime. Tam použil väzňov – najmä dvojčatá, tehotné ženy a invalidov – ako ľudských pokusných králikov. Mengele svojimi lekárskymi experimentmi dokonca mučil a zabíjal deti. Väčšina detí, ktoré vybrali na jeho experimenty, boli Rómovia. Väzňov, ktorí experimenty prežili, často onedlho zavraždili kvôli pitve.

Neskôr Auschwitz opustil  a krátko pôsobil v koncentračnom tábore Gross-Rosen, kde na zajatých sovietskych vojakoch uskutočňoval pokusy s bakteriologickými zbraňami. Snažil sa vyvinúť vakcínu proti chorobám, ako bol napr. škvrnitý týfus.

Subjekty experimentu Josefa Mengeleho. Zdroj: researchgate.net

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Po druhej svetovej vojne strávil Mengele viac ako tri roky v úkryte v Nemecku. V roku 1949 s pomocou člena katolíckeho duchovenstva „Anjel smrti“ utiekol cez Taliansko do Argentíny, kde vlastnil obchod s mechanickými zariadeniami a v roku 1958 sa znovu oženil pod vlastným menom v Uruguaji. Lekár žil na rôznych predmestiach Buenos Aires, ale potom, čo počul o Eichmannovom zajatí, odišiel z krajiny, najprv bol v Paraguaji, potom v Brazílii.

AKO UNIKAL SPRAVODLIVOSTI

Západné Nemecko poslalo žiadosť o vydanie do Argentíny, čo sa zdráhalo, a tvrdilo, že preskúmanie je nevyhnutné, pretože zločiny lekára boli „politické“. Lovci nacistov ho prenasledovali celé desaťročia, no Mengele sa napokon v roku 1979 utopil pri brazílskom pobreží, porazený mŕtvicou. Keďže v Brazílii operoval pod falošným menom, jeho smrť nebola overená, kým jeho pozostatky neboli v roku 1985 forenzne testované.

Walter Rauff. Zdroj: aventurasnahistoria.uol.com.br

3. Walter Rauff

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Plukovník SS Rauff sa podieľal na výstavbe a realizácii mobilných plynových komôr zodpovedných za zabitie odhadom 100 000 ľudí počas druhej svetovej vojny. Dohliadal na úpravy nákladných áut, ktoré odvádzali ich výfukové plyny do vzduchotesných komôr v zadnej časti vozidiel, ktoré mohli odviezť až 60 ľudí. Nákladné autá boli odvezené na pohrebiská a počas cesty boli obete otrávené a zadusené oxidom uhoľnatým. Neskôr Rauff dohliadal na operácie gestapa v severozápadnom Taliansku. Tam, podobne ako predtým v Tunisku, získal „povesť absolútnej bezohľadnosti“, neslávne známy tým, že bez rozdielu popravoval Židov aj miestnych partizánov. Koncom roka 1942 pokúsil zariadiť vyhladzovanie Židov v Egypte.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Spojenecké jednotky zatkli Rauffa na konci vojny. Utiekol z amerického zajateckého tábora a ukryl sa v talianskych kláštoroch. Po tom, čo v roku 1948 slúžil ako vojenský poradca prezidenta Sýrie, utiekol späť do Talianska a v roku 1949 utiekol do Ekvádoru a potom sa usadil v Čile, kde žil pod vlastným menom.

AKO UNIKAL SPRAVODLIVOSTI

Nikdy nebol zajatý, Rauff pracoval ako manažér konzervárne kráľovských krabov a v rokoch 1958 až 1962 špehoval pre Západné Nemecko. Jeho miesto pobytu sa dozvedelo potom, čo poslal list so žiadosťou o zaslanie jeho nemeckého námorného dôchodku na jeho novú adresu v Čile. Zatkli ho v roku 1962 v Čile, no nasledujúci rok ho oslobodil najvyšší súd krajiny. Čilský diktátor Augusto Pinochet opakovane odolával výzvam Západného Nemecka na vydanie Rauffa. Nacista zomrel v Čile v roku 1984. Nemeckí a čílski smútoční hostia na jeho pohrebe vzdávali nacistické pozdravy a skandovali „Heil Hitler“.

Už čoskoro si v pokračovaní predstavíme ďalšie tri „hviezdy“ tohto neslávneho zoznamu.

Fyzické prejavy úzkostných porúch

Fyzické prejavy úzkostných porúch môžu byť škodlivé pre celkové zdravie. Môžu však byť aj indikátorom duševného zdravia jednotlivca a v niektorých prípadoch pomáhajú diagnostikovať inak nerozoznateľné úzkostné poruchy. V tomto článku nájdete niekoľko fyzických prejavov úzkostných porúch, ktoré vám pomôžu zistiť či sa týkajú aj vás.

Ilustračná fotografia (prejavy úzkostnej poruchy u detí). Zdroj: verywellfamily.com

Ako sme si spomenuli v predošlom článku, úzkostné poruchy sú najrozšírenejšími duševnými chorobami a zahŕňajú množstvo špecifických porúch vrátane:

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)
Panická porucha
Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
Sociálna úzkostná porucha

Zaujímavá info:

Nie je nezvyčajné, že ľudia s úzkostnými poruchami trpia aj depresiou – a naopak. Takmer polovica ľudí s depresiou má tiež diagnostikovanú úzkostnú poruchu.

Fyzické prejavy

Problémy so spánkom

Od starostí o budúcnosť až po premýšľanie nad minulosťou môže byť pre ľudí s úzkosťou ťažké si oddýchnuť. Strach z nedostatku spánku môže spôsobiť ešte väčšiu úzkosť. Nedostatok spánku môže spôsobiť priberanie, narúšať imunitný systém a dokonca prispievať k srdcovým ochoreniam.

Ilustračná fotografia (problémy so spánkom). Zdroj: news-medical.net

Vysoký krvný tlak

Stavy úzkosti môžu spôsobiť dramatické, dočasné skoky v krvnom tlaku. Zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz, že úzkosť spôsobuje dlhodobú hypertenziu, ale vieme, že tieto krátkodobé skoky môžu spôsobiť poškodenie krvných ciev, obličiek a srdca. Navyše tí, ktorí majú úzkosť, sa častejšie uchyľujú k nezdravým návykom, ktoré môžu viesť k hypertenzii, ako je fajčenie, pitie a prejedanie sa.

Priberanie alebo strata hmotnosti

Psychosociálny stres, vrátane depresie a úzkostnej poruchy, je spojený s priberaním aj stratou hmotnosti. Štúdie zistili, že niektorí jedinci sú náchylní jesť v strese viac, iní menej. Prírastok hmotnosti môže viesť k vysokému krvnému tlaku, kardiovaskulárnym ochoreniam a cukrovke 2. typu. Výkyvy hmotnosti, či už smerom nadol alebo opačne, zaťažujú aj náš tráviaci trakt a môžu spôsobiť množstvo ochorení.

Nevysvetliteľné bolesti

Bolesť býva pomerne častým príznakom úzkostnej poruchy. Osoby s GAD sú obzvlášť náchylné na nevysvetliteľné bolesti. Chronická bolesť môže sťažiť prácu a každodenné činnosti.

Ilustračná fotografia (bolesti hlavy pri úzkostnej poruche). Zdroj: lvhn.org

Bolesti hlavy

Bolesti hlavy sú bežným príznakom a niekedy aj dobrým indikátorom úzkostnej poruchy – najčastejšie GAD. Rovnako ako chronická bolesť môžu opakujúce sa bolesti hlavy ešte viac sťažiť fungovanie alebo prácu tým, ktorí majú úzkosť.

Oslabená imunita

Predpokladá sa, že depresia a úzkosť majú negatívny vplyv na imunitný systém, takže ľudia trpiaci týmito stavmi sú náchylnejší na ochorenia.

Žalúdočné problémy

Úzkostné poruchy môžu spôsobiť bolesti žalúdka a kŕče. Úzkosť a depresia sú spojené so syndrómom dráždivého čreva a príznaky tohto syndrómu dokáže úzkosť výrazne zhoršiť.

Časté močenie

Častým príznakom úzkosti je nutkanie ísť močiť. Niektorí lekári si myslia, že je to spôsobené prirodzenou reakciou tela „bojuj alebo uteč“. Keď jednotlivec pociťuje úzkosť, svaly močového mechúra sa stiahnu a vyvíjajú tlak na močový mechúr. Nadmerné močenie potom môže jednotlivcov odviesť od toho, čo robia, čo môže viesť k ešte väčšiemu stresu.

Ilustračná fotografia (záchvat paniky). Zdroj: helpguide.org

Záchvat paniky

Je to náhly nástup strachu alebo úzkosti, ktorý vrcholí v priebehu niekoľkých minút a zahŕňa najmenej štyri z nasledujúcich príznakov:

• búšenie srdca
• potenie
• trasenie alebo chvenie
• pocit dýchavičnosti 
• pocit dusenia
• bolesti alebo napätie na hrudníku
• nevoľnosť alebo gastrointestinálne problémy
• závraty, točenie hlavy alebo pocit na omdletie
• pocit tepla alebo chladu
• pocit necitlivosti alebo mravčenia
• pocit odlúčenia od seba alebo reality, známy ako depersonalizácia a derealizácia
• strach – „zblázniť sa“ alebo stratiť kontrolu
• strach zo smrti

Príznaky záchvatov paniky sú podobné príznakom srdcových chorôb, problémov so štítnou žľazou, porúch dýchania a iných ochorení. V dôsledku toho môžu ľudia s panickou poruchou často chodiť na pohotovosť alebo k doktorom. Môžu sa domnievať, že zažívajú život ohrozujúce zdravotné stavy iné ako úzkosť.

V ďalšom článku si priblížime niekoľko užitočných tipov, ako bojovať úzkosťou a vyhnúť sa záchvatom paniky.

Detská televízna hviezda, neskôr oceňovaná speváčka, Selena Gomez, si zahrala v známych celovečerných filmoch Monte Carlo či Hotel Transylvania. V roku 2013 vydala svoj prvý hudobný album a mnohé z jej pesničiek sa stali popovými hitmi. Okrem toho spolupracuje s charitou, založila vlastnú produkčnú spoločnosť, ako aj ekologicky orientovanú značku oblečenia. Od začiatku svojej kariéry predala 7 miliónov albumov a 22 miliónov singlov.

Platforma inšpirovaná životom

Mohlo by sa zdať, že v živote Seleny Gomez je všetko dokonalé. Avšak aj ona má za sebou niekoľko ťažkých zdravotných kríz, ktoré pútali pozornosť médií. Medzi rokmi 2012 až 2014 jej lekári diagnostikovali autoimúnne ochorenie lupus. Práve zdravotné komplikácie jej spôsobovali úzkosti a depresiu, následkom čoho musela zrušiť svoje turné v roku 2016.

„Vyrastať na očiach verejnosti je veľký tlak. V tých prvých rokoch je to dosť ťažké pre každého, ale predstavte si to so svetom, ktorý vás posudzuje a komentuje každý aspekt vášho života a voľby,“ vyjadrila sa pre CNN.

Gomez otvorene hovorila aj o svojich zápasoch s úzkosťou a depresiou. Keď mala dvadsať rokov, istý čas pobudla v psychiatrickej liečebni. Na svojej sociálnej sieti vyše sto miliónom sledovateľnom povedala, že sa „akosi zbláznila“ a odvtedy si dala niekoľko dlhých prestávok od sociálnych médií, čiastočne kvôli negatívnym komentárom. V apríli 2020 odhalila, že má bipolárnu poruchu.

Podľa nej sociálne médiá ovplyvňujú našu predstavu dokonalosti a cítime sa kvôli ním osamelejší. „V skutočnosti som veľkým zástancom detoxov od sociálnych sietí. Rada zostávam v spojení a rada vidím, čo sa deje, ale je dôležité, aby som ubrala čas zo scrollovania. Snažím sa pamätať na to, že každý zvyčajne zdieľa len svoje najlepšie fotografie a že sa nemusím cítiť zle za to, že nevyzerám rovnako,“ vyjadrila sa pre CNN.

O svojom mentálnom zdraví hovorí nahlas

Na rozdiel od niektorých iných celebrít, Selena Gomez svoje psychické problémy netají, ba čo viac, rozpráva o nich nahlas. Myslí si, že rozprávať o duševnom zdraví je dôležité a sama chce byť katalyzátorom pozitívnych zmien. Práve jej osobný boj s mentálnymi poruchami ju inšpiroval k vyvinutiu novej mediálnej platformy, ktorú plánuje spustiť vo februári 2022. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Platforma má spájať ľudí s duševnými poruchami. Má byť miestom, kde sa budú ľudia stretávať a pochopia, že nie sú sami, ktorí čelia depresiám či úzkostiam. Množstvo zástancov duševného zdravia sa na webovej stránke podelí o svoje odborné znalosti, počnúc Minaa B., licencovanou terapeutkou v New Yorku, a Johnom Kimom, licencovaným terapeutom a hostiteľom podcastu „The Angry Therapist“.

Ilustračný obrázok. Zdroj: unsplash.com

Nielen slová, ale činy

Okrem pripravovanej platformy, založila Selena Gomez fond s cieľom vyzbierať 100 miliónov dolárov počas desiatich rokov na financovanie vzdelávania v oblasti duševného zdravia. Fond spustila v júli 2020 jej kozmetická značka. Gomez sa vyjadrila, že takýmto spôsobom chce riešiť epidémiu chronickej osamelosti a uľahčiť ľuďom prístup k zdrojom a službám, ktoré potrebujú na podporu duševnej pohody.

Okrem problematiky mentálneho zdravia sa herečka i speváčka venuje množstvu iných dobročinných akcií, fondov, plesov a charite. Je známa tým, že sa stala najmladšou ambasádorkou UNICEF a v rámci neho absolvovala množstvo misií. Jednou z nich bola návšteva Ghany v roku 2009 a neskôr aj cesta do Čile.

V interview s Associated Press povedala, že chcela využiť svoj vplyv celebrity a dostať problémy v Ghane viac do povedomia ľudí: „Som veľmi poctená, že mňa deti počúvajú a berú do úvahy. Predtým, ako som tam šla, som ani nevedela, že nejaká Ghana existuje, dokonca som to ani nevedela vygoogliť a teraz som tam bola a viem, kde to je a ako tam je. Je to celkom neuveriteľné.“

História budovy

Charlestonská väznica bola vyše 100 rokov miestom pre rôzne pochybné existencie. Mestečko ležiace v Južnej Karolíne začalo so stavbou budovy v roku 1802 na verejnom pozemku. Pôvodne sa vybudovali štyri poschodia. Na samom vrchu sa týčila dvojposchodová osemuholníková veža, z ktorej sa naskytol výhľad na celé mesto. To sa rozvíjalo pomerne rýchlo, preto v roku 1855 začali rozširujúce práce, aby mohla prijať väčšie množstvo väzňov. Rušná bola hlavne počas obdobia Občianskej vojny (1861-1865). Za múrmi sa nachádzalo veľa vojnových zajatcov, ktorí vo väzení skonali. Preto sa povráva, že ich duše sú v celách stále uväznené.

Zákazku na renováciu dostali miestni architekti John Seyle a Louis Barbot. Okrem zadného krídla pridali aj detaily z románskeho slohu, vďaka ktorým väznica nadobudla dramatický gotický vzhľad. O jedenásť rokov neskôr mesto zasiahlo zemetrasenie a poškodeniu sa nevyhla ani táto stavba. Ako väzenie fungovala do roku 1939 a v jej blízkosti sídlila aj nemocnica a chudobinec.

Odsúdení neprávom

Neslávne známy John a Lavinia Fisher takisto strávili čas za mrežami väznice, kde sa vraj dodnes zjavujú ich prízraky. Lavinia je medzi milovníkmi kriminálnych prípadov známa ako prvá sériová vrahyňa v Amerike. Vraj v spoločnom hostinci Six Mile House s manželom zabíjali zablúdených ľudí, ktorí súrne potrebovali nocľah. Kým Lavinia servírovala hosťom čaj doplnený o jedovatý oleander, John počkal kým ich nápoj uspal a po zabití ich obral o peniaze.

Na povrch však vyplávali nové skutočnosti. Bývalý vyšetrovateľ vrážd Bruce Orr sa prípadu podrobne venoval a vydal knihu Šesť míľ do Charlestonu: Skutočný príbeh Johna a Lavinie Fisherových (Six Miles to Charleston: the True Story of John and Lavinia Fisher). V publikácií tvrdí, že nielenže bol pár nevinný, v skutočnosti sa stal obeťou politickej korupcie.

Lavinia Fisher. zdroj: pinterest.com

Six Mile House v prvej polovici 19. storočia napadol gang, ktorý v hostinci vyvolal paniku. Manželia spolu s ďalšími zákazníkmi ušli, no neskôr sa vrátili aby si ochránili majetok, ktorý im patril. Strhla sa bitka a aj keď po sebe nezanechala obete, všetkých prítomných zatkli a prijala ich Charlestonská väznica. Udalosti pre Fisherovcov nabrali rýchly spád. Oni a ich priateľ, spolumajiteľ hostinca, boli odsúdení na obesenie za diaľničnú lúpež, ktorú nespáchali.

Keďže nikto ďalší z členov gangu nebol obesený, je možné, že sa miestna vláda potrebovala zbaviť majiteľov, ktorí by sa svojho pozemku nevzdali? V skutočnosti dnes na tom istom pozemku sídli Charlestonska námorná nemocnica, takže táto teória nie je vylúčená. Jediná vec, ktorá sa z pôvodnej historky potvrdila, môže byť spúšťačom nadprirodzených javov, ktoré s dejú vo väznici. Pri verejnej poprave Lavinia vykríkla mrazivé posledné slová: „Ak máte správu, ktorú chcete poslať do pekla, dajte mi ju, ja ju doručím!“ Skôr než ju kat stihol obesiť, vzala zvyšné sekundy do vlastných rúk a zoskočila zo stupienka.

Miesto, kde duše nenašli pokoj

Ďalšie príbehy a tragédie, ktoré sa vo väzení udiali, len pridávajú na jej strašidelnej atmosfére. Denmark Vesey sa v Charlestone preslávil tým, že viedol otrocké povstanie. V roku 1822 Vesey vymyslel plán, ktorý zahŕňal oslobodenie otrokov a zabitie ich vlastníkov. Domobrana však prišla na jeho plán a v júli rovnakého roku ho spolu s ďalšími mužmi odsúdili na smrť obesením.

Jacque Alexander Tardy bol neľútostný francúzsky pirát, ktorý miesto férového súboja preferoval trávenie svojich protivníkov. Do Charlestonu sa presťahoval v roku 1825 a pred obyvateľmi sa vydával za zubára. Pri pokuse ukradnúť čln ho chytili a odsúdili na dva roky. Po prepustení pokračoval v zločineckej činnosti a neskôr si vzal život. Hovorí sa, že jeho nepokojná duša naďalej cestuje a spôsobuje spúšť.

Charlestonská väznica sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch najstrašidelnejších miest Ameriky. zdroj: pinterest.com

Zo všetkých mien, ktoré na mieste prežili svoje posledné chvíle sa Charlestonská väznica snažila vyťažiť čo najviac. Pravidelne sa organizujú prehliadky vedené sprievodcom a možno aj ďalšími účastníkmi zo záhrobia. Niektorí návštevníci tvrdia, že videli pohybujúce sa predmety, počuli hlasy a búchanie na dvere. Či ste priaznivci nadprirodzena alebo skeptici, už z fotky treba uznať, že staré väzenie vyžaruje tajuplnú energiu.

Zdroje: www.charlestoncvb.com, www.nightlyspirits.com, www.nps.gov

Čokoládový líder Barry Callebaut

Švajčiarska značka Barry Callebaut je vo svete čokolády ozajstným pojmom. Ide totiž o popredného svetového výrobcu čokoládových a kakaových produktov. Svoje vysokokvalitné výrobky dodáva spoločnostiam ako Nestlé, Hershey, Unilever a Mondelez. Veľké množstvo špičkových reštaurácií a profesionálov volí práve túto čokoládu kvôli jej klasickej, po desaťročia nezmenenej chuti. Spoločnosť taktiež pri výrobe čokolády uprednostňuje praženie celých zŕn namiesto praženia kakaových jadier – rovnako ako to zvykli robiť pred 100 rokmi. To však neznamená, že Callebaut neoplýva dostatkom kreativity alebo neskúša nové veci – práve tento uznávaný výrobca čokolády objavil rubínovú novinku.

Milovníci čokolády majú dôvod na radosť

Nová odroda bola skúmaná viac ako 10 rokov, kým si čokoládoví experti z Barry Callebaut všimli, že zložky niektorých kakaových bôbov dokážu vyprodukovať čokoládu s nezvyčajnou farbou a chuťou. Podobne ako hrozno pre kvalitné víno, aj tieto kakaové bôby museli byť selektované a ošetrované v špeciálnych klimatických podmienkach. Tie poskytuje podľa Collebaut najmä Ekvádor, Brazília či Pobrežie Slonoviny (Afrika).

Hoci je presná metóda produkcie rubínovej čokolády zahalená obchodným tajomstvom, niektoré publikácie veria, že aspoň čiastočne poodhalili výrobu rubínového kakaa. Sú to bôby z odrody Brazil Lavados, ktorá má prirodzenú ružovkastú farbu a kyslú, no jemnú chuť. Zrnká získavajú intenzívnejšiu farbu po ošetrení kyselinou a po ich odtučnení (ide o štandardný proces v čokoládovom priemysle) získajú ozajstnú ružovú farbu.

Kakaové bôby slúžiace na výrobu rubínovej čokolády. Zdroj:www.barry-callebaut.com

Zdroj:https:www.barry-callebaut.com

Jemná a nie príliš sladká

Po predstavení bielej čokolády v roku 1936, ide o prvý nový druh za viac ako 80 rokov. Rubínová čokoláda je dnes známa svojou jedinečnou chuťou. Nepripomína tmavú ani mliečnu čokoládu a len mierne sa podobá bielej. Môže sa pochváliť svojou prírodnou chuťou a istou kyslosťou. Nie je príliš sladká a má celkovo jemnú arómu. Neobsahuje žiadne bobuľové ovocie, príchuť či pridané farbivá.

„Aby sa dosiahol lesk a šmrnc, ktorý spotrebitelia milujú, musí byť čokoláda temperovaná. Komponenty, ktoré tvoria čokoládu, zahŕňajú množstvo rôznych kryštálov kakaového masla – známych ako beta kryštály. Tie sa pri rovnakej teplote neroztopia, nestuhnú a nelesknú (záleží však od typu čokolády a množstvo kakaového masla v nej)“, povedal šéfkuchár Dimitri Fayard – ocenený spoločnosťou Barry Callebaut a hlavný šéfkuchár amerických gurmánskych značiek.

Zdroj:sk.pinterest.com

Za ostatnými však zaostáva

Štúdia z roku 2019 porovnávala rubínovú čokoládu s jej tmavými, mliečnymi a bielymi náprotivkami. Výskumníci zistili, že rubínová čokoláda vykazuje odlišný obsah fenolov ako všetky ostatné druhy čokolády (fenoly sú mierne kyslé aromatické zlúčeniny). Obsah jej fenolov sa pohybuje niekde medzi mliečnou a bielou čokoládou. Avšak keď vedci podrobili čokoládu senzorickému skúmaniu, nedopadla práve najlepšie. Čo sa týka čokoládovej vône, najvyššie skóre získali polosladká a horká čokoláda. Rubínová čokoláda bola hodnotená ako najmenej preferovaná. Skúmaniu podrobili aj bielu čokoládu s jahodou (kvôli podobným senzorickým vlastnostiam ako rubínová) – a aj tá bola ohodnotená vyšším skóre. S najlepším konečným hodnotením obstála polosladká čokoláda.

Čokolády posudzovalo 20 vyškolených pracovníkov (15 žien a 5 mužov), ktorí mali predchádzajúce skúsenosti s hodnotením cukrárskych výrobkov.

Budúcnosť rubínovej čokolády

Tento produkt je stále relatívne nový, no už stihol preniknúť hneď na niekoľko trhov. Prvé masové vydanie rubínovej čokolády prišlo v roku 2018, a to pri uvedení novej príchute Kit Kat v Japonsku a Južnej Kórei. Spoločnosť Nestlé (výrobca Kit Kat) mala exkluzívnu šesťmesačnú zmluvu na predaj ružovej čokolády. Po jej vypršaní začali takisto viaceré spoločnosti (v rôznych krajinách) s predajom týchto ružových výrobkov. Väčšinou však nejde iba o „čistú čokoládu“. Napríklad Magnum začala s produkciou zmrzlinových tyčiniek máčaných v rubínovej čokoláde. Costa Coffee a Starbucks zasa predávajú nápoje na báze ružovej čokolády.

S čokoládou to myslia vážne aj regulátori. Americký úrad pre potraviny a liečivá stanovil štandard pre rubínovú čokoládu – musí obsahovať minimálne 1,5 % beztukovej kakaovej sušiny a minimálne 20 % hmotnosti kakaového tuku. Takisto nemôže obsahovať príchute, ktoré napodobňujú mlieko, maslo, ovocie alebo ďalšie farbivá.

Štvrtý druh čokolády zatiaľ nepatrí k „bežným tovarom“ a jej relatívne nízke zásobovanie na svetovom trhu limituje výrobu či následnú distribúciu. Zdá sa však, že ju u konzumentov čaká perspektívna budúcnosť.

Zdroj: www.barry-callebaut.com

Zdroje: www.barry-callebaut.com, www.zmescience.com, www.newfoodmagazine.com

Poruchy duševného zdravia, niekedy označované ako choroby, ovplyvňujú myšlienky, nálady a správanie postihnutých jednotlivcov. Môžu postihnúť ľudí každého pohlavia, veku, etnickej príslušnosti alebo socioekonomickej skupiny. Poruchy sa môžu pohybovať od miernych až po ťažké a ako každý zdravotný stav môže ochorenie spustiť veľa faktorov.

Hoci neexistuje jasná súvislosť medzi genetikou a pravdepodobnosťou poruchy duševného zdravia, faktory životného štýlu, ako je strava a aktivita jednotlivca, môžu ovplyvniť nástup depresie, úzkosti a iných stavov.

Poruchy duševného zdravia môžu byť príležitostné alebo chronické. Ovplyvňujú schopnosť jedinca komunikovať s ostatnými a fungovať každý deň. Hoci existujú určité kroky na zlepšenie celkového duševného zdravia, niektoré poruchy sú závažnejšie a môžu vyžadovať odborný zásah.

Ilustračná fotografia (žena s poruchou nálady)

Priblížime si 5 najčastejších porúch duševného zdravia a ich súvisiace symptómy. V ďalších častiach si jednotlivé skupiny rozoberieme bližšie.

1. Poruchy úzkosti
2. Poruchy nálady
3. Psychotické poruchy
4. Demencia
5. Poruchy príjmu potravy

1, Poruchy úzkosti

Najbežnejšia kategória porúch duševného zdravia. Úzkostné poruchy spôsobujú, že ľudia zažívajú úzkostný a častý strach a obavy. Zatiaľ čo mnohí môžu zažiť tieto pocity, povedzme, počas pracovného pohovoru alebo verejného vystúpenia (keďže to môže byť normálna reakcia na stres), ľudia s úzkostnými poruchami ich pociťujú bežne a pri typicky nestresujúcich udalostiach. Záchvaty úzkosti môžu naraz trvať až šesť mesiacov alebo viac.

„Úzkosť“ je v skutočnosti všeobecný pojem, ktorý zahŕňa množstvo špecifických porúch vrátane:

A, Generalizovaná úzkostná porucha
B, Obsedantno-kompulzívna porucha
C, Panická porucha
D, Posttraumatická stresová porucha
E, Sociálna úzkostná porucha

Ilustračná fotografia (žena trpiaca depresiou)

2, Poruchy nálady

Odhaduje sa, že 1 z 10 dospelých trpí nejakým typom poruchy nálady. Aj keď je normálne občas zažiť zmeny nálady, ľudia s poruchami nálady žijú s trvalejšími a závažnejšími príznakmi, ktoré môžu narušiť ich každodenný život. V závislosti od konkrétnej poruchy môžu ľudia pociťovať pretrvávajúcu smutnú, úzkostnú alebo „prázdnu“ náladu, a medzi ďalšie pocity patria pocity beznádeje, nízke sebavedomie, nadmerná vina, znížená energia a ďalšie. Terapia, antidepresíva a starostlivosť o seba môžu pomôcť pri liečbe porúch nálady.

Najbežnejšie poruchy nálady sú:

A, Veľká depresia
B, Dystýmia
C, Bipolárna porucha
D, Porucha nálady vyvolaná látkou

Veľká depresia

Veľká depresia je oslabujúca choroba, ktorá sa zvyčajne opakuje počas celého života človeka. Symptómy zahŕňajú únavu, nesústredenosť, zmeny chuti do jedla a myšlienky na samovraždu.

Dystýmia

Prejavuje sa dlhodobou depresívnou rozladenosťou a podráždenosťou. Chronicky sa vyskytujú aj poruchy spánku, ako sú nespavosť alebo aj zvýšená spavosť. Na rozdiel od depresie má menej výraznú hĺbku, na druhej strane má tendenciu k dlhodobému chronickému priebehu.

Bipolárna porucha

Bipolárna porucha je jednou z niekoľkých porúch nálady, pri ktorých sa emócie u ľudí menia od manických až po nebezpečne nízke (depresívne). Extrémy sú také závažné, že môžu poškodiť vzťahy, viesť k zlým akademickým alebo pracovným výkonom a prípadne viesť k samovražde. Väčšina ľudí s bipolárnou poruchou je diagnostikovaná vo veku okolo 25 rokov.

Porucha nálady vyvolaná látkou

Poruchy duševného zdravia a poruchy súvisiace s užívaním látok sa môžu vyskytovať súčasne, takže liečba oboch porúch je nevyhnutná. Viac ako jeden zo štyroch dospelých s vážnymi problémami duševného zdravia, ako je úzkosť, depresia, schizofrénia a poruchy osobnosti, má tiež poruchu užívania návykových látok. Jedinci s duálnou diagnózou musia dostať liečbu oboch problémov.

Ilustračná fotografia (schizofrénia)

3, Psychotické poruchy

Tí, ktorí trpia psychotickými poruchami, nemusia vedieť, čo je skutočné a čo nie. Táto skupina duševných porúch mení individuálny zmysel pre realitu. Vedci sa domnievajú, že určité vírusy, problémy s fungovaním špecifických mozgových okruhov, extrémny stres alebo trauma a niektoré formy zneužívania drog môžu hrať úlohu pri rozvoji psychotických porúch.

Medzi najčastejšie psychotické poruchy patria:

A, Schizofrénia
B, Schizoafektívna porucha
C, Krátka psychotická porucha
D, Porucha s bludmi
E, Psychotická porucha vyvolaná látkou

Ilustračná fotografia (demencia). Zdroj: nytimes.com

4, Demencia

Aj keď sa mylne považuje za jedinú poruchu svojho druhu, demencia je pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu špecifických duševných stavov. Tí, ktorí trpia poruchami súvisiacimi s demenciou, môžu zaznamenať pokles ich kognitívnych schopností – často natoľko závažný, že naruší každodenný život a nezávislé fungovanie. Zatiaľ čo táto kategória zahŕňa množstvo stavov, Alzheimerova choroba predstavuje 60 až 80 % prípadov demencie. Pomaly ničí pamäť a myslenie a nakoniec človeka zbavuje schopnosti vykonávať tie najjednoduchšie úlohy.

Iné formy demencie:

A, Parkinsonova choroba
B, Frontotemporálna demencia
C, Huntingtonova choroba
D, Wernicke-Korsakoffov syndróm

Žena trpiaca anorexiou. Zdroj: edition.cnn.com

5, Poruchy príjmu potravy

Poruchy príjmu potravy sú viac než len vzťah jednotlivca k jedlu. Sú to zložité duševné poruchy, ktoré si často vyžadujú zásah lekárskych a psychologických odborníkov. Tieto stavy spôsobujú rozvoj nezdravých stravovacích návykov, ako je posadnutosť jedlom, telesná hmotnosť alebo tvar tela. V závažných prípadoch môžu mať poruchy príjmu potravy vážne zdravotné následky a ak sa neliečia, môžu viesť dokonca aj k smrti. Bežné príznaky zahŕňajú vážne obmedzovanie jedla, prejedanie sa alebo branie preháňadiel, vracanie alebo nadmerné cvičenie.

Medzi najčastejšie typy porúch príjmu potravy patria:

A, Mentálna anorexia
B, Mentálna bulímia
C, Poruchy prejedania sa
D, Porucha ruminácie

Ortuť v našom životnom prostredí

Ortuť je látka, ktorá sa v prirodzenom stave nachádza na Zemi, ale vyrába sa aj pre lekárske a priemyselné odvetvie. V našom prostredí je prítomná v troch formách. Elementárny kov sa nachádza v ortuťových teplomeroch a niektorých zubných výplniach. Ako anorganická zlúčenina ju nájdeme v uhlí a uvoľňuje sa pri jeho spaľovaní. Vo vode sa vplyvom baktérií mení na organickú zlúčeninu (metylortuť) a tá sa dostáva do rýb.

Tekutá ortuť nepresiakne cez povrch, ale vytvorí na ňom plochý pliešok. zdroj:www. pinterest.com

Konzumácia rýb napriek tomu nie je problémom, ale existuje pár výnimiek. V štáte Viktória (Austrália) môžu mať niektoré sladkovodné druhy rýb vyššiu hladinu ortuti. Je to práve kvôli ťažbe zlata, ktoré je rozšírené takmer v celej krajine. Napríklad aj v meste Gouldbur sa zvýšila hladina ortuti v sedimente koryta riek natoľko, že veľké pstruhy potočné a červenoplutvé sa tiež zaraďujú medzi rizikovú skupinu rýb na spotrebu.

Výsledky analýzy kostí z obdobia praveku

Nadmerné prijímanie tejto látky môže vyvolať u človeka rozsiahle zdravotné komplikácie. Vysoké koncentrácie ortuťových pár môžu rýchlo spôsobiť vážne poškodenie pľúc. Pri konzumácii veľkého množstva rýb alebo mäkkýšov môžu niektoré anorganické zlúčeniny ortuti dráždiť tráviaci systém. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je ortuť jednou z desiatich hlavných látok, ktoré vyvolávajú „veľké zdravotné obavy“.

Nedávna štúdia našla najskorší dôkaz otravy ortuťou v 5000-ročných kostiach ľudí. Výsledok priniesla dlhodobá analýza pozostatkov z 23 rôznych archeologických miest, prevažne išlo o španielske a portugalské jaskyne. Dokopy skúmali 370 jedincov, ktorí žili v 5000-ročnom časovom rozpätí.

Analýza niektorých kostí, najmä ramennej kosti, ramennej kosti medzi ramenom a lakťom, odhalila nezvyčajne vysoké hladiny ortuti, hladiny, ktoré by neboli spôsobené stravou alebo rozkladom po smrti. Rozličným testom sa podrobili najmä ramenné kosti. Tie odhalili natoľko vysoké hladiny ortuti, že sa nedajú považovať za následok stravy alebo rozkladu.

Minerál so smrteľnými účinkami

Nezvyčajne vysoké hladiny ortuti boli podľa vedcov spôsobené sulfidom ortuťnatým, ktorý sa nachádza v cinabarite. Toto tvrdenie je podporené aj faktom, že jedna z najväčších baní na ťažbu minerálu sa nachádza práve v španielskom Almadéne. Ďalšie ložiská sú v oblastiach Peru (Huancavelica , Talianska (Iudrio) alebo Kalifornie.

Nerast cinabarit. zdroj: www.pinterest.com

Cinabarit vzniká zrážaním stúpajúcich horúcich vôd a pár, ktoré sa pohybujú cez rozbité horniny. Tvorí sa v hĺbkach, kde sú teploty nižšie ako 200 stupňov Celzia. Zvyčajne sa utvára v horninách obklopujúcich nedávnu sopečnú činnosť, ale môžeme ho nájsť aj v blízkosti horúcich prameňov.

Nerast sa používa najmenej 2000 rokov ako zložka liekov v čínskej a indickej ajurvédskej medicíne. Hoci môže mať určitý priaznivý vplyv na niektoré choroby, užívanie produktov, ktoré ho obsahujú, spôsobuje toxické poškodenie obličiek, mozgu, pečene, reprodukčného systému a iných orgánov.

Ortuť ako súčasť rituálov

Podľa doteraz zistených údajov začali ľudia s ťažbou cinabaritu v období neolitu, čiže približne pred 7000 rokmi. Najvyššie hladiny ortuti boli namerané v kostiach z doby 2900 až 2300 rokov pred Kristom, respektíve od neskorého neolitu do strednej doby medenej (čo bol prechod medzi neolitom a dobou bronzovou).

Toxický minerál, nazývaný aj rumelka vyniká svojou jasnočervenou farbou. V minulosti sa po rozdrvení na jemný prášok používal na výrobu pigmentov. Zdobili sa ním šperky alebo sa pridával do farieb, ktoré sa využívali na nástenné maľby alebo zdobenie sošiek. V hrobkách z tohto obdobia, ktoré sa našli v južnom Portugalsku a Andalúzii lemovali červené maľby celý priestor. Preto je možné, že v týchto priestoroch sa ľudia zdržiavali aj počas slávnostných obradov či rituálov. Nevedomky vdychovali ortuťové výpary a vedci sa dokonca domnievajú, že prášok z horniny konzumovali.

Kým WHO za normálnu hladinu ortuti považuje jednu až dve časti na milión (parts per million), kosti obsahovali až 400 ppm. To len potvrdzuje presvedčenie, že tom čase sa rumelka stala vysoko symbolickou, pravdepodobne posvätnou substanciou, „ktorá bola vyhľadávaná, obchodovaná a široko používaná v rôznych rituáloch a spoločenských praktikách,“ píšu autori v štúdii.

Zdroje: www.thebl.news, www.livescience.com, www.geology.com, www.betterhealth.com

Pred štyrmi z piatich obrazov, ktoré Arthur Brand našiel spolu s holandskou políciou v roku 2015. Boli ukradnuté z Holandského múzea a skončili v rukách ukrajinských gangstrov (a tajnej služby). Stále ostáva 19 stratených obrazov. (Zdroj: Twitter)

Stačí jeden telefonát. To stačí, aby Arthur Brand mohol začať pátrať po umeleckom diele za niekoľko miliónov eur. V marci minulého roka tento 50-ročný detektív s modrými očami, svetlými rozpustenými vlasmi a šibalským úsmevom získal späť Picassov obraz Buste de Femme, ktorý má podľa neho hodnotu približne 75 miliónov eur.

Začiatky

Brand žil v južnom Španielsku a ako študent na výmennom pobyte sa prvýkrát začal zaujímať o svet umenia, keď sa pridal k niekoľkým mladým ľudom, ktorí hľadali poklad. Pri tomto pátraní objavili tri strieborné rímske mince. Vtedy nastal v jeho živote zlom a rozhodol sa, že jeho život sa bude uberať podobným smerom. Začal prečesávať noviny a vyhľadávať príbehy o ukradnutých umeleckých dielach, pričom si zapisoval mená ľudí, ktorých sa to týkalo.

V súčasnosti pracuje na viacerých prípadoch vrátane krádeže obrazu La Nappe Blanche od Georgesa Braqua zo švédskeho múzea v roku 1993 a prípadu z Isabella Stewart Gardner Museum z roku 1990: najväčšej umeleckej lúpeže v histórii, pri ktorej dvaja zlodeji prezlečení za policajtov ukradli z bostonskej inštitúcie umelecké diela v hodnote približne 500 miliónov dolárov. Hoci je známy svojou detektívnou prácou, jeho hlavným zdrojom príjmov je tradičnejšie poradenstvo v oblasti umenia. Zaujímavé je, že tento detektív sa väčšinou púšťa do vyšetrovania na vlastnú päsť a na vlastné náklady. Iba raz si ho najalo múzeum. Za svoje úspechy tiež zriedkavo dostáva priamu finančnú odmenu, hoci za svoj posledný nález z decembra minulého roka, keď vrátil do Magdalen College Oxfordskej univerzity ukradnutý prsteň Oscara Wilda, prijal skromnú sumu 3 tisíc libier.

„Rozlúsknutie typického prípadu môže trvať asi osem rokov. Je to veľmi ťažká práca. Veľa krvi, potu a sĺz. Nikto vás neplatí, ale nakoniec o tom môžete písať knihy, ktoré sú preložené do siedmich alebo ôsmich jazykov.“

.@Madonna Madonna, this one is for you. We recovered the stolen 'La Musicienne' by De Lempicka, from your Vogueclip pic.twitter.com/2bYqF2pZy0

— Arthur Brand (art detective) (@brand_arthur) July 27, 2016

Ukradnutý prsteň

Vrátenie dávno strateného prsteňa neprebiehalo úplne podľa predstáv. Arthur poslal fotografie nájdeného prsteňa Oxfordskej univerzite. Tí mu však povedali, že je falošný. Domnievali sa totiž, že grécky nápis na prsteni je na vnútornej strane, nie na vonkajšej.

„Nemohol som tomu uveriť: Neviem šoférovať auto, neviem vymeniť žiarovku, ale vo svojej práci nerobím chyby.“

Brand bol presvedčený, že má pravdu a Oxford sa mýli.  Tak sa pustil do vlastného výskumu. Nakoniec sa mu podarilo objavť list, v ktorom Wilde tvrdí, že nápis je na vonkajšej strane.

„Bol som na Oxford taký nahnevaný. Bolo to najhlúpejšie dobrodružstvo môjho života. Cítil som sa nimi tak neuveriteľne znevážený, že som sa rozhodol na odovzdanie prsteňa neprísť.“

Boj sa časom

Koncom roka 2018  dostal Arthur Brand zaujímavý telefonát. Zavolal mu iránsky obchodník s umením žijúci v Nemecku. Iránskemu zberateľovi kníh Džafarovi Gháziovi ukradli niekoľko veľmi cenných kníh. Obchodník s umením Brandovi povedal, že ho oslovili traja muži s väzbami na iránske veľvyslanectvo, ktorí povedali, že hľadajú knihu s názvom Diván Háfeza, rukopis z 15. storočia. Iránci si mysleli, že ak nájdu knihu prví, budú ju môcť doniesť do Iránu, aj keď legálne kniha patrí niekomu inému.

„Kriminálny svet umenia je ako pyramída, na vrchole je 30 alebo 40 osôb, ktoré viac-menej kontrolujú celý nelegálny trh s umením.“

Svoje vyšetrovanie začal v Londýne, pretože podľa neho je to jedno z centier zločineckého sveta umenia. Nakoniec sa mu podarilo vyhrať tento boj s časom a knihu navrátiť pôvodnému majiteľovi.

Svet umenia

Falošné umenie je po drogách a zbraniach treťou najväčšou trestnou činnosťou na svete.  Arthur Brand sa dokonca domnieva, že až 10 % toho, čo je vystavené v múzeách, je falošné.

Zdroj: BBC

Najzaujímavejšie črty japonskej medicíny sú rozsah, v akom bola vyvinutá, a rýchlosť, s akou sa po pomalom začiatku stala vedeckou a atraktívnou pre celý svet.

V raných dobách sa choroba považovala za zoslanú bohmi alebo za spôsobenú vplyvom zlých duchov. Liečba a prevencia boli založené prevažne na náboženských praktikách, ako sú modlitby, zaklínadlá a exorcizmus. Neskôr sa začali vo veľkom používať aj drogy a púšťanie žilou.

Úplne prvým vonkajším medicínskym vplyvom bola čínska tradičná medicína zavedená cez Kóreu v 5. storočí.  Terapeutický prístup bol vedený cez lieky, akupunktúru a moxovanie. Ženšen a práškový roh boli hlavnými terapeutickými prostriedkami. Aj dnes môžete vidieť rady ženšenových produktov v každej lekárni.

Počnúc rokom 608, keď boli mladí japonskí lekári vyslaní do Číny na dlhé obdobie štúdia, bol vlajkovou loďou  japonskej medicíny čínsky vplyv.

Tamba Yasuyori. Zdroj: commons.wikimedia.org

V roku 982 Tamba Yasuyori dokončil 30-zväzkové Ishinhō, najstaršie dodnes existujúce japonské lekárske dielo. Táto práca pojednáva o chorobách a ich liečbe, klasifikovaných najmä podľa postihnutých orgánov alebo častí tela. Je založená na starších čínskych lekárskych prácach, pričom koncept jin a jang je základom teórie príčinnej súvislosti chorôb.

V roku 1570 vydal Menase Dōsan 15-zväzkové lekárske dielo, v najvýznamnejšom z nich, Keitekishū, sú choroby klasifikované a opísané v 51 skupinách. Dielo je nezvyčajné tým, že obsahuje časť o chorobách staroby. Ďalší významný lekár a učiteľ tej doby, Nagata Tokuhun, zastával názor, že hlavným cieľom lekárskeho umenia bolo podporovať prirodzenú silu človeka a, že bolo zbytočné zotrvávať pri stereotypných metódach liečby, pokiaľ lekár nespolupracoval s pacientom.

V 16. storočí  domorodé lekárske školy zdôrazňovali kňazskú úlohu lekárov a lekárske praktiky boli prísne stráženým tajomstvom. Táto úcta k lekárom pokračuje dodnes.

Ako sa lekárska prax vyvíjala

Lekárska fakulta v 16. storočí mala zoznam 17 prísnych pravidiel. Nasleduje päť z nich:

• Vyučovanie medicíny by sa malo obmedziť na vybrané osoby.
• Nemali by ste bez dovolenia hovoriť ostatným o tom, čo ste sa naučili o liečbe.
• Nemali by ste ľuďom robiť potraty.
• Nemali by ste hovoriť zle o iných lekároch.
• Nemali by ste nadväzovať kontakty s lekármi, ktorí nepatria do tejto školy.

Ak poznáte lekárske fakulty v Japonsku, môžete si všimnúť súčasné podobnosti.

Trepanačné nástroje, približne rok 1790. Zdroj: pinktentacle.com

Európsku medicínu zaviedli do Japonska v 16. storočí jezuitskí misionári a opäť v 17. storočí holandskí lekári.

Svojmu ústrediu písali podrobné správy o svojich pozorovaniach lekárskych praktík v Japonsku. Nasledujúce správy sú zo  z roku 1585:

• V našich končinách sú častým javom tuberkulóza, dna a bubonický mor – všetky tieto choroby v Japonsku nie sú.
• V našich končinách lekári predpisujú prostredníctvom lekární – japonskí lekári posielajú pacientom lieky priamo zo svojich domovov.
• V našich končinách sa perly používajú na ozdobu – v Japonsku neslúžia na nič iné ako na mletie na výrobu liekov.

V 18. storočí vznikli preklady európskych kníh o anatómii a vnútornom lekárstve a v roku 1836 sa objavilo vplyvné japonské dielo o fyziológii. V roku 1857 skupina japonských lekárov vyškolených v Holandsku založila lekársku školu v Edo (neskôr Tokio), ktorá sa považuje za začiatok lekárskej fakulty Cisárskej univerzity v Tokiu.

V roku 1857 sa Japonsko vyhlásilo za otvorené svetu.

Z Japonska boli vyslané misie do USA, Británie, Francúzska a Nemecka, aby posúdili vládne štruktúry, vojenské organizácie, súdy a všetky druhy produktov. Cieľom bolo nájsť to najlepšie, priniesť ho späť do Japonska a zlepšiť ho.

Pre lekárske vzdelávanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti však nebolo potrebné vysielať misie po celom svete – nemecký systém bol jasnou voľbou.

Japonský veľvyslanec Hiroshi Oshima sa stretáva s Hitlerom na otvorení výstavy japonského umenia v Berlíne v roku 1939. Zdroj: worldwartwodaily.filminspector.com

20. storočie

Všetky aspekty nemeckej medicíny prúdili do Japonska vo veľkom. Hovorilo sa: „Nikdy v histórii nenastal prípad, že by krajina, ktorá by nebola pod koloniálnou nadvládou, tak prijala vonkajší systém.

Tento vplyv vyvrcholil zjednotením Japonska s Nemeckom v druhej svetovej vojne. Ku koncu vojny dopravila nemecká ponorka do Japonska kultúru organizmov produkujúcich penicilín. Spolupráca bola prospešná, no vojna bola nakoniec katastrofou a zabrzdila rozvoj zdravotníctva na 20 rokov.

Potom však zotavenie a rozvoj pokračovali rýchlejšie, než by ktokoľvek predpovedal. Od roku 1961 existoval systém povinného zdravotného poistenia, ktorý zaisťoval rovnakú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Lekárske fakulty sa rozšírili, aby poskytovali viac lekárov, rozkvitol objavný výskum nových liekov a každý rok sa zlepšovali merania zdravia. Dojčenská úmrtnosť klesla na najnižšiu na svete a dĺžka života mužov aj žien patrí medzi najvyššie.