iNSTRID

Stratený Rembrandtov obraz sa našiel po páde zo steny (Ilustračná foto: Flaunter)

Rembrandt van Rijn, notoricky známy  a plodný umelec, predstaviteľ európskeho baroka a jeden z najznámejších umelcov vôbec, pôsobil a tvoril počas holandského zlatého veku (16.-17. storočia). Vytvoril počas svojho života stovky obrazov a leptov, čo viedlo k mnohým sporom o pripisovanie autorstva. Nie je to prvýkrát, čo odborníci označili strateného Rembrandta za repliku. V minulosti vylúčené diela označené ako kópie sa dnes po dôkladných analýzach začínajú znova pripisovať umelcovi.

Tlačová správa Talianskej nadácie pre dedičstvo zverejnila v utorok, že Rembrandtové dielo, ktoré bolo považované za stratené sa našlo. Ide o olejomaľbu na plátne z roku 1632-1633. Maľba nesie názov  Klaňanie sa troch kráľov (The Adoration of the Magi). Tento obraz bol objavený už v roku 2016, keď utrpel malé poškodenie po páde zo steny. Predpokladalo sa, že ide o kópiu známeho umeleckého diela. Po páde bol obraz odoslaný reštaurátorovi umenia Antonella Di Francesco na opravu poškodenia. Sprvu sa taktiež myslelo, že sa táto vzácna olejomaľba zachovala iba prostredníctvom kópií, z ktorých najznámejšie sú uchovávané vo švédskom Göteborgu a ruskom Petrohrade.

Vyjadrenie reštaurátora

Obrovský objav, ktorým bolo zistenie, že sa jedná o pravé dielo od Rembrandta mal veľký emočný vplyv na reštaurátora, ktorý si tento fakt uvedomil ako prvý.

„Počas mojej práce jedna z najkrajších vecí, ktoré sa môžu počas života stať je náhle vedomie, že ste pred dielom veľmi veľkého autora, ktorý sa vám zjaví, ktorý vychádza z jeho neprehľadnej zóny a vyberá si vás, aby ste boli vykúpený z tmy, “ uviedol v tlačovej správe Di Francesco, ktorý musel vyčistiť a zreštaurovať obraz zatemnený starým lakom.

Majitelia

Moderné umenie je dobre známe svojou schopnosťou vzdelávať ľudí a vytvárať príjemné prostredie moderného sveta v úplne novej vízii. Využíva sa ako spôsob vyjadrenia myšlienok, pocitov a emócií založený na zážitkoch bežných ľudí ako sme my. Dnes je aj vyjadrené formou projektorov, interaktívnych obrazoviek alebo videí.

Medzi prvé formy umenia patria jaskynné maľby, ktoré dokazujú, že ľudia boli schopní abstrakcie a umeleckých diel už pradávno. Boli teda schopní komunikovať prostredníctvom umenia, ktoré ale dnes podľa mňa nemá žiadne hranice a je všade okolo nás.

Vyobrazenie moderného umenia zdroj: conntectworld.com

Moderné umenie a jeho dopad na spoločnosť

Umenie je spôsob, akým môžu ľudia zo všetkých kútov sveta komunikovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom umeleckých diel.  Možno najčastejším by som mohol povedať sú práve maľby. Určite ste ale videli napríklad sochy, ktoré majú až dve perspektívy, alebo svetlá, ktoré vytvárajú viacero tvarov. To by som v dnešnej dobe nazval moderným umením. Celkom zaujímavé, že?

Spoločnosť sa v modernej dobe tešila viacerým pokrokom kultúrneho vývoja. Môžete si pod ním predstaviť umenie ako je maľba, grafika, sochárstvo, architektúra, divadlo, tanec, kino, hudba alebo literatúra. S rozvojom technológií sa zmenila prezentácia a spôsob, akým boli tieto prvky zobrazené.

Súčasne so začiatkom modernizmu sa objavili aj ďalšie druhy umenia: fotografia, umenie videa a mediálne umenie. Umenie dospelo do bodu, keď predstavuje krásu vo všetkých jej formách. Človek, príroda a medziľudské vzťahy alebo vzťah človeka s prírodou sú piliermi poznania a inšpirácie samého seba.

Zdroj: everypixel.com

Napríklad, ak sa pozrieme na rast Pinterestu, YouTubu alebo Instagramu, tieto platformy alebo im podobné platformy začali propagovať umenie v online podobe. Ľudia tak začali touto cestou propagovať svoje diela. Dokážeme tak nájsť informácie o rôznych dielach a umení aj na klasických web stránkach. Dôležité je si uvedomiť vplyv sociálnych médií na vzdelávanie, propagáciu a predaj moderného umenia.

Moderné umenie dnes

V modernej spoločnosti sa umenie spája s modernou technológiou a vytvára majstrovské diela, ktoré ešte len nedávno prekročili hranice ľudského myslenia. Umelecké filmy a digitálne umenie najlepšie dokazujú túto myšlienku prostredníctvom špeciálnych efektov, ktoré predtým nemohli kopírovať realitu tak dobre ako je to dnes. Okrem toho vidíme, ako vďaka prístupu na internet dokážeme oceniť, predstaviť si a podeliť sa s ostatnými o krásy umenia.

Obrázky ako moderná forma umenia zdroj: befunky.com

A čo viac, umelci si môžu budovať svoju reputáciu a zarábať na živobytie pomocou online médií. V online prostredí bolo objavených veľa kreatívnych a talentovaných ľudí. Mnohí z nich pokračujú v zlepšovaní svojich výsledkov prostredníctvom rýchlej a efektívnej online tvorbe, ktorej dopomohol práve dnešný rýchly technologický rozvoj.

Momentálne mám na mysli spevákov, ktorí začali pôsobiť na stránkach YouTube (napríklad Alan Walker). Stand-up komediálnych hercov (Jakub Zitron), alebo spisovateľov pracujúcich pre služby, ktoré pomáhajú pri úlohách, vyjadrujú svoju kreativitu prostredníctvom článkov.

Grafici, ktorí majú možnosť vystavovať svoje práce na online platformách a v neposlednom rade aj fotografi, ktorí majú slávu kvôli rýchlemu prístupu širokej verejnosti k svojim umeleckým dielam.

Staré formy umenia

Podľa viacerých kritikov je nedostatok záujmu ľudí o staré formy umenia obviňovaná práve technológia. Tu si napríklad môžete dať príklad o divadle. Na druhej strane si niektorí myslia, že umenie v spoločnosti sa stále oceňuje a že ľuďom nie je ľahostajné, keď sa emócie, nápady pretavia do klasického umenia.

Staré formy umenia zdroj: theartnewspaper.com

Ako dôkaz sú aj dnes divadlá vášňou mnohých a túto aktivitu neustále využívajú ľudia všetkých vekových skupín v jednej miestnosti. Aj keď mnohí vedia, že predstavenia by sa mali neustále vylepšovať, aby odpovedali pokroku digitálneho umenia, podstata ostáva rovnaká – staré formy umenia tu ostanú navždy, a moderné umenie ho nikdy nepredbehne.

Kontroverzné, skutočné alebo dynamické umenie bude vždy súčasťou v živote každého človeka bez ohľadu na to, akú formu má, a preto aj ja zastávam názor že staré umenie nikdy nezmizne z nášho života.

Delta variant, ktorý v Indií spôsobil smrteľnú druhú vlnu koronavírusu, zmutoval.  India ešte v stredu potvrdila, že momentálne disponuje približne 40 prípadmi Delta koronavírusu, ktorý má mutáciu.

Zdá sa, že vďaka nej sa ľahšie prenáša a bude vyžadovať viac testovania. Indický minister zdravotníctva poukázal na štúdie, ktoré hovoria o tom, že Delta Plus variant (nazývaný aj AY.1) sa šíri oveľa jednoduchšie.

Vírusy mutujú stále, väčšina zmien je však bezvýznamných. Niektoré zmeny dokonca poškodzujú samotný vírus. Potom sú tu však aj tie mutácie, vďaka ktorým je ochorenie viac infekčné alebo ohrozujúce- nanešťastie tieto mutácie majú tendenciu byť dominantné.

Čo je to Delta plus?

Variant, ktorý sa v Indií nazýva Delta plus, bol prvýkrát ohlásený v Public Health England bulletin ešte 11. júna. Jedná sa o poddruh Delta variantu, ktorý ako prvá odhalila India. Tento variant nadobudol mutáciu spike proteínu nazývanú K417N. O tejto mutácií ste už mohli počuť aj v súvislosti s Beta variantom, prípadne Gamma variantom COVID-19.

Niektorí vedci sa obávajú, že táto mutácia v spojení s ďalšími prvkami Delta variantu, by mohla byť viac nákazlivou.

Kde všade sa Delta Plus variant vyskytuje?

Informácie k 16. júnu hovoria o 197 prípadoch z 11 rôznych krajín. Konkrétne sa jedná o Veľkú Britániu (36), Kanadu (1), Indiu (8), Japonsko (15), Nepál (3), Portugalsko (22), Rusko (1), Švédsko (18), Turecko (1) a Spojené štáty americké (83).

Najskoršie spozorovaný prípad v Indií bol zo vzorky odobratej 5. Apríla. Podľa informácií zo stredu India aktuálne zaznamenala okolo 40 prípadov Delta Plus variantu, pričom sa jedná o štáty Maháráštra, Kerala a Madhjapradéš.

Prvých 5 prípadov vo Veľkej Británií bolo zachytených 26. apríla. Nakazení boli v kontakte s ľuďmi, ktorí pricestovali alebo len prechádzali cez Nepál alebo Turecko. Zo Spojeného kráľovstva ani Indie neboli hlásené úmrtia spojené s týmito prípadmi.

Aké sú obavy?

Momentálne prebiehajú celosvetové štúdie kvôli zisteniu, aká je efektívnosť vakcín proti Delta Plus variantu.

Vedec Tarun Bhatnagar povedal „Táto mutácia sama o sebe nemusí viesť k tretej vlne koronavírusu v Indií- závisí to aj od vhodného správania sa v súvislosti s COVID-19, avšak môže byť jednou z jej príčin„.

Zdá sa, že Delta Plus má 3 znepokojujúce charakteristiky– zvýšenú prenosnosť, lepšiu schopnosť útočiť na bunky pľúc a potenciálnu odolnosť voči vakcínam a imunite získanej prekonaním koronavírusu.

Zatiaľ čo vakcíny vyzerajú byť efektívne proti originálnemu Deltu variantu, Dr. Scott Gottlieb, bývalý komisát Úradu pre kontrolu potravín a liečiv, povedal pre CBS, že je nepravdepodobné, že by sa Delta Plus stala hlavným zdrojom nových prípadov infikovaných ľudí koronavírusom v Spojených štátoch.

Ešte stále nemáme dostatok informácií ohľadom novej mutácie Delta Plus, Zdroj: Unsplash/ Viktor Forgacs

Aké sú názory vedcov?

Stále sú potrebné dáta na to, aby sme sa o tejto mutácií dozvedeli viac.

Podľa virológa Dr. Jeremy Kamila (Louisiana State University Health Sciences Center, Shreveport) nemáme veľa dôvodov na to, aby sme verili, že táto mutácia je nebezpečnejšia ako originálna Delta.

„Jemnou výhodou Delta Plus variantu je možnosť jeho rozšírenia sa medzi ľuďmi, ktorí sa už koronavírusom predtým nakazili (skoršie počas pandémie) a medzi tých, ktorí majú slabú alebo nekompletnú imunitu po vakcinácii„.

„Zachoval by som pokoj. Nemyslím si, že India alebo ktokoľvek iný zverejnil alebo nazbieral dostatok dát, ktoré by znamenali väčší risk spojený s Delta Plus, že by bol nebezpečnejší ako originálny Delta variant.“

Dr. Kamil ešte dodáva, že nie je prehnane vystrašený, ale určite je fér byť v strehu vzhľadom na túto mutáciu.

„Aktuálne nemáme žiaden indikátor, ktorý by znamenal, že Delta Plus by mal spôsobovať verejný strach o zdravie alebo paniku. Zatiaľ nevidíme nič znepokojujúce, pričom situáciu starostlivo sledujeme a posilňujme všetky opatrenia týkajúce sa zdravia verejnosti“ povedal Dr. Anurag Agarwal, riaditeľ CSIR- Inštitút genomiky a integratívnej biológie (IGIB) v Dillí.

Prof. David Robertson, vedúci virálnej genomiky a bioinformatiky (University of Glasgow) hovorí „Zatiaľ nevieme či AY.1 má nejakú extra výhodu nad Deltou, no zdá sa nepravdepodobné, že jediným rozdielom by bola len mutácia K417N. … Už však vieme, že samotná Delta sa ľahšie prenáša ďalej a práve toto je dôvodom, prečo je jej prenos tak rýchly.“

Epidemológ Dr. Ramanan Laxminarayan (Centrum pre dynamiku, ekonomiku a politiku ochorení (CDDEP) v Spojených štátoch amerických) súhlasí s tým, že by sa mala venovať pozornosť získaniu nových dát pomocou „rapídneho sekvenovania a solídneho epidemiologického výskumu“ Delta Plus variantu. Doktor Laxminarayan však varuje pred možnosťou zvýšenej prenosnosti.

ZDROJE: Reuters, BBC, Science Media Centre, Independent, India Today, CBC News

Tvrdo pracujeme, aby sme kariérne rástli. Snažíme sa podať čo najlepší výkon, dosiahnuť viditeľný úspech a prekonávať svoje limity. Stres, znechutenie alebo únavu prekrývame úsmevom. Náš život pripomína závod, v ktorom spomaliť znamená zlyhať.

Niekedy stačí málo, zobrať si týždeň voľna, zrelaxovať a načerpať energiu. Ale kto sa postará o deti? Kto bude platiť účty? Kto dá pozor, aby vo firme všetko išlo tak ako má? Zatneme zuby a pracujeme, na extra dovolenku nie je čas.

Stres, vyčerpanie, nespavosť, bolesti hlavy a nechuť môžeme ignorovať niekoľko rokov, no nie navždy. Čím neskôr z tohto hektického kolotoča vysadneme, tým ťažšie získame svoj životný elán späť. Syndróm vyhorenia môže našu psychiku ovplyvniť do takej miery, že už nebudeme schopní zvládnuť základné životné nároky.

Vyhorenie, syndróm modernej doby

Fenomén z povolania, tak klasifikuje Vyhorenie Svetová zdravotnícka organizácia. Podľa WHO je výsledkom chronického stresu na pracovisku, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť. Základnými príznakmi sú pocity vyčerpania, negatívny prístup k práci, cynizmus a zníženie profesionálnej efektivity.

Zjednodušene povedané, ak sa cítite vyčerpaní, začnete neznášať svoju prácu a v práci podávate slabší výkon. Okrem psychických príznakov, môže Syndróm vyhorenia (burn-out) viesť aj k fyzickým príznakom ako sú bolesti hlavy a brucha, problémy so zaspávaním, oslabená imunita a črevné problémy.

V počiatočnej fáze vyhorenia sa človek snaží vyhovieť požiadavkám, neustále má pocit, že nestíha a cíti sa nedocenený. Ak nenastane zmena a stres sa stupňuje, môže sa prejaviť úplná apatia voči ľuďom naokolo, nechuť či ľahostajnosť.

Rizikové profesie

Rôzni ľudia zvládajú stresové situácie rôzne. Ani práca pod vysokým stresom nemusí automaticky viesť k vyhoreniu. Rovnako, práca v kľude nezaručuje, že sa vyhoreniu vyhnete. Ale niektorí jedinci a povolania sú podľa portálu verywellmind.com vystavené vyššiemu riziku než ostatné.

Lekári, sestričky, učitelia, umelci, či manažéri. Najrizikovejšie sú povolania, ktoré si vyžadujú kreativitu alebo emocionálnu angažovanosť, zodpovednosť, či pozitívny prístup. Potvrdzuje to aj medicínska správa z roku 2019, podľa ktorej až 44 % lekárov zažilo vyhorenie.

Toto je päť hlavných príčin vyhorenia zamestnancov podľa správy spoločnosti Gallup z roku 2018 :

1. Časová tieseň

Zamestnanci, ktorí tvrdia, že majú dostatok času na prácu, majú o 70 % menšiu pravdepodobnosť vyhorenia než jednotlivci, ktorí pracujú v časovej tiesni, napríklad zdravotníci a hasiči.

2. Nedostatočná komunikácia a podpora zo strany manažéra

Rovnako nižšiu pravdepodobnosť vyhorenia mali aj zamestnanci, ktorí cítili podporu zo strany nadriadeného.

3. Nejasne stanovená rola zamestnanca

Iba 60 % pracovníkov vie, čo sa od nich očakáva. Ak sú úlohy nejasné, už len jednoduchý pokus zistiť čo robiť, môže viesť k vyčerpaniu.

4. Nezvládnuteľné pracovné zaťaženie

Sme len ľudia, nie stroje. Prílišné pracovné zaťaženie a veľké množstvo úloh môže spôsobiť, že sa aj tí najoptimistickejší zamestnanci začnú cítiť beznádejne. Pocit prepracovanosti môže rýchlo viesť k vyhoreniu.

5. Nespravodlivé zaobchádzanie

Zvýhodňovanie, nedostatočné a nespravodlivé finančné ohodnotenie, rasová alebo iná diskriminácia. Zamestnanci, ktorí majú pocit, že sa s nimi v práci zaobchádza nespravodlivo, majú 2,3-krát vyššiu pravdepodobnosť vyhorenia.

Základom je rovnováha

Na to, aby sme sa vyhoreniu vyhli alebo ho podchytili v počiatočnej fáze je dôležitý balans medzi pracovným a súkromným životom. Po príchode domov z práce by sme nemali riešiť pracovné záležitosti, ktoré vedú k stresu.

Čas pre seba, zdravá strava, šport, 8 hodín spánku, stretávanie sa s blízkymi a pravidelný pobyt v prírode sú najlepšou prevenciou proti nadmernému stresu. Dočasnú úľavu môže poskytnúť aj dovolenka, ale týždeň mimo kancelárie vám nebude stačiť na prekonanie syndrómu vyhorenia.

Vyhorenie nie je trvalý stav, dá sa zvrátiť. Dôležité je, aby človek, ktorý sa cíti vyhorený, spravil určité zmeny vo svojom pracovnom prostredí. Porozprávajte sa so šéfom, prediskutujte s ním svoje požiadavky, dohodnite sa na zmenách. Pokiaľ sa všetko vráti do starých koľají, vyhoríte opäť.

Niekedy je nevyhnutný odchod z práce a zmena zamestnania. Pred výberom novej profesie si doprajte čas pre seba, dôsledne vyberajte nové zamestnanie, poraďte sa s terapeutom. Ani najlepšie platená práca nestojí za zničené psychické či fyzické zdravie.

Ľudia v niektorých častiach sveta žijú v extrémnej chudobe a častokrát nemajú na úplne základné potreby ako je čistá voda alebo jedlo.

V súčasnosti je koronavírus každodennou témou, pred ktorou sa nevieme nikde skryť. V súvislosti s vírusom COVID-19 sa vo svete rieši aj vakcinácia a prerozdelenie vakcín do menej rozvinutých krajín. No chudobné krajiny majú okrem coronavírusu aj mnoho iných životných problémov, ktoré je potrebné riešiť.

Svetová banka sa zaoberá problémami rozvojových krajín a jej cieľom je zníženie podielu globálnej extrémnej chudoby na 3 percentá do roku 2030. Skupina Svetovej banky je jedným z najväčších svetových zdrojov financovania pre menej rozvinuté krajiny. Projekty na pomoc najviac chudobných krajinám úplne nezastavila ani pandémia koronavírusu.

Aké projekty sa teraz realizujú a koľko stoja?

Svetová banka uvádza, že v súčasnosti je aktívnych 2 981 projektov po celom svete, spolu za 315,5 miliárd dolárov, na 17 682 miestach, v 135 krajinách. Projekty pre podporu rozvinutých krajín sú rôzneho charakteru a majú za úlohu plniť špecifické ciele. Projekty sa realizujú v oblastiach:

• verejná správa,
• poľnohospodárstvo, rybolov a lesníctvo,
• sociálna ochrana,
• voda a kanalizácia a odpadové hospodárstvo,
• zdravie
• priemysel, obchod a služby,
• energie,
• vzdelávanie,
• šírenie informácií a komunikačné technológie
• finančný sektor.

Projekty na zlepšenie úrovne sa realizujú najmä v krajinách Afriky, Ázie, Strednej a Južnej Ameriky. Najviac aktívnych projektov je v Afrických štátoch.

Projekty v Somálsku

Napríklad pomerne známa krajina – Somálsko je tiež štátom, kde je v súčasnosti rozbehnutých mnoho projektov. Somálsko sa nachádza na Somálskom polostrove, známom tiež ako Africký roh, vo východnej Afrike. Susednými štátmi sú Etiópia na západe, Džibutsko na severozápade a Keňa na juhozápade. Somálsko patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. V Somálsku HDP dosahuje 600 dolárov na 1 obyvateľa.

Počet projektov v tejto krajine je 23, čo je menej v porovnaní s niektorými susedmi. Najviac projektov je v oblasti verejnej správy a sociálnej ochrany. Taktiež celkom veľa projektov je v oblasti energii. Najmenej projektov je v oblasti podpory vody, sanitácie a odpadového manažmentu. Najviac financií ide práve do verejnej správy a najmenej do projektov na pitnú vodu.

Somálsko má veľa oblastí, kde sú len jeden alebo dva projekty a to napríklad Galgaduud (sociálna ochrana), Bakool (projekt energie) alebo Juba Dhexe (projekt energie). Najviac projektov je v oblasti Shabelle Dexe, kde je 6 projektov. Práve v tejto oblasti sa nachádza aj hlavne mesto Magadishu.

Prečo rozvojové krajiny potrebujú nákladnú pomoc?

Rozvojové krajiny s nízkou životnou úrovňou potrebujú pomocnú ruku rozvinutých krajín. V Afrike sú ťažké životné podmienky spôsobené aj klimatickým a geografickým znevýhodnením. Sú tam suchá, nedostatok vody, vysoké teploty, málo využiteľných prírodných zdrojov a zlá politická situácia. Ľudia sa tam narodili do veľmi ťažkých podmienok, ktoré si my ani nevieme predstaviť.

Pomoc pre rozvojové krajiny je potrebná preto, aby vedeli chudobné krajiny ekonomicky rásť a aby sa im zvýšila životná úroveň, aby mali prácu, aby sa mohli vzdelávať, aby sa všetky zdroje využívali a aby aj obyvatelia Afriky mohli byť súčasťou medzinárodnej deľby práce. Nie je riešením im donekonečna zadarmo dávať jedlo, vodu a zdravotné pomôcky, ale kľúčom je pomôcť im vytvoriť také podmienky, aby boli aspoň čiastočne nezávislí.

Vzdelávanie zohráva kľúčovú rolu v tom, aby sa situácia zmenila k lepšiemu. V rámci vzdelávania sú práve v spomínanom Somálsku rozbehnuté 3 projekty. Najdrahší projekt vzdelávania je v oblasti Mudug. Do projektu sa investuje 144 miliónov dolárov a je aktívny od júna 2015 do júna 2022. Celkové náklady na projekt zahŕňajú financovanie od Svetovej banky. Cieľom projektu je posilňovanie systémov riadenia zdrojov, medzivládneho fiškálneho rámca a systémov poskytovania služieb v školstve.

Dáta Svetovej banky ukazujú, že takmer 25 rokov extrémna chudoba neustále klesala. Teraz, po mnoho rokoch, sa úsilie o ukončenie chudoby stretlo s najhorším útlmom spôsobeným pandémiou COVID – 19. Očakáva sa, že globálna extrémna chudoba vzrastie po prvýkrát dvoch desiatkach rokov , pretože narušenie pandémie COVID-19 ešte zvyšuje sily konfliktov a zmeny podnebia, ktoré už spomaľovali pokrok v znižovaní chudoby.

Vo väčšine prípadoch ide o skupinu mužov, ktorí sa snažia upútať pozornosť ženy pomocou rôznych zvukových prejavov (drsné sexuálne poznámky či pískanie), tiež nemiestnych gest (tieto definujú ženu ako sexuálny objekt), patrí sem aj trúbenie áut. Niektorí ľudia by mohli tvrdiť, že takéto správanie je jednoduchý prejav náklonnosti, no v skutočnosti je máloktorá žena polichotená.

Mnoho žien po catcallingu zamrzne a nereaguje | unsplash.com

Kam siahajú hranice ženského šatníka?

V tejto oblasti je sloboda veľmi obmedzená. Predtým, než vytiahneme päty z domu si musíme poriadne premyslieť či účes, rúž, šaty,  topánky,  ktoré máme na sebe nebudú na mužské pohlavie pôsobiť až príliš provokačne. Snažíme sa vyhnúť týmto situáciám aj za cenu, že náš obľúbený odev necháme opäť chátrať v skrini.

Ako by sme mali reagovať na catcalling?

Mnohé sme si tým prešli a nikdy sme nezasiahli, pretože sme nevedeli, ako sa brániť. Inštruktorka sebaobrany Bianka Urbanovská pre RTVS uviedla niekoľko efektívnych fráz, ktorými sa môžeme vyhradiť voči catcallingu. Sú nimi napríklad: ,,nepískajte po mne“, ,,nechajte ma“, ,,toto si ku mne nedovoľujte“. Zároveň upozorňuje, že by sme nemali byť voči druhej strane agresívne, aby sa catcalling nepretavil do fyzického násilia.

Bohužiaľ nie vždy je to také jednoduché. V prípade, že sme obeťou catcallingu zväčša sa rozhodneme ignorovať vykrikujúceho cudzinca, pretože sa bojíme následkov. Bojíme sa, že po konfrontácii budeme fyzicky obťažované (znásilnenie, zmlátenie a podobne).

Niekedy však stačí, ak sa na dotyčného človeka poriadne zamračíme, prevrátime očami alebo na znak nesúhlasu pokrútime hlavou. Aj takéto gesto je lepšie ako mlčanie.

Prieskum

Modelka a influencerka Natália Muchová na svojom instagramovom profile robila prieskum na tému sexuálneho obťažovania po pandémii, ktorého sa zúčastnilo až 700 respondentiek. Výsledky ukázali, že  51% zažíva rovnako veľa obťažovania ako pred pandémiou. Štyridsaťdva percent uviedlo, že výrazne viac pociťuje sexuálne obťažovanie a zvyšných 7% pociťuje zlepšenie.

Obťažovaní bývajú aj muži, no nie až v takej veľkej miere | instagramový profil

Stalo sa!

Radka je študentkou vysokej školy v Bratislave a o svoj zážitok sa podelila s redakciou UnitedLife.

,,Pracovala som, ako čašníčka počas leta v miestnom pohostinstve. S catcallingom som sa stretla už aj predtým, no nevedela som, že aj počas pracovnej doby si ma ,,to“ nájde.“ – zdôverila sa

Radka obshluhovala zákazníkov a z vedľajšieho stola sa ozvalo komentovanie jej postavy a celkového vzhľadu. Hoci narážky boli myslené ako kompliment, Radka z toho nemala dobré pocity (cítila sa nepríjemne). Zákazníkov aj naďalej obshluhovala a musela sa tváriť, že poznámky prepočula.

Nezabúdajte, že catcalling je a vždy bola forma pouličného sexuálneho obťažovania. Preto by sme ho nemali brať na ľahkú váhu.

Revolúcia elektromobilov je čoraz bližšie, ale bez potrebnej infraštruktúry a technológií sa nemôže dostať ďaleko. Môžu nám elektromobily skutočne poskytnúť lepší svet?

EV batéria zdroj: economictimes.com

Elektromobily a batérie

Elektromobily zostanú stále na kraji auto priemyslu, kým spoločnosti neponúknu niečo, čo zodpovedá pohodli a použiteľnosti. Áno, posledný bod je najdôležitejší. Cenová dostupnosť. Myslím si, že cenová dostupnosť bude najdôležitejší faktor pre bežného zákazníka. Predsa, bežný človek si nekúpi auto za 20 000 €.

Víziou elektromobilov je zlepšenie všetkých aspektov výkonu a spoľahlivosti. Tiež bude dôležité vyriešiť výrobu batérií, ktoré zodpovedajú výkonu benzínových a naftových vozidiel. Splniť očakávania spotrebiteľov – o to sa snaží každá značka a tu môže pomôcť aj podpora vlády. Vo viacerých štátoch existuje stratégia „cesta k nule“ – tá je zameraná na dosiahnutie nulových emisií do roku 2050.

Prečo si ľudia dnes nekupujú elektrické autá? Jednoducho, sú príliš drahé. Súčasné najlepšie technológie dokážu aspoň uspokojiť potreby menšieho percenta vodičov – ale je dôležité pripraviť pôdu aj pre bežného šoféra, ktorý si také vozidlo môže dovoliť a pravdepodobne pre väčšinu na splátky.

Na ľavo: Prvý elektromobil; v pravo: Tesla Roadster zdroj: interestingengineering.com

Technológia

Výsledkom súčasnej technológie sú veľké batérie s dlhou dobou nabíjania. Aj najlepšie batérie vo svojej triede sú porovnateľne veľké, aby dosiahli požadovanú kapacitu elektrického prúdu.  Pretože sú veľké, sú aj ťažké, čo znamená, že vozidlo počas jazdy spotrebuje viac energie. Z bezpečnostných dôvodov musia byť v súčasnosti dostupné batérie väčšie.

Cieľom mnohých spoločností je vyvinúť a integrovať do vozidla batériový systém založený na zmesi vysoko energetických článkov s vysokou hustotou výkonu. Tieto nové typy batérií sú efektívnejšie, majú lepšie skladovanie energie a schopnosť rýchleho nabíjania.

Aj keď bezpečnosť a pohodlie sú pre spotrebiteľov zásadnými faktormi, v procese rozhodovania pre budúcich šoférov elektromobilov zostávajú aj náklady. Riešením tohto problému je najnovší projekt, ktorý skúma výrobu iónových batérií. S využitím najmodernejších zariadení na zväčšovanie batérií budú môcť spoločnosti optimalizovať spôsob znižovania výrobných nákladov na batérie, a zvyšovať ich kapacitu na ukladanie energie.

Tesla Roadster zdroj: techbyte.sk

Správny výkon na správnom mieste

Aj keď sú elektromobily na trhu už nejaký čas, k masovej adaptácii tejto technológii u verejnosti nedošlo. Podľa CEO Tesly sú kľúčovými prekážkami pri kúpe elektromobilov obavy z poplatkov počas cesty a úzkosť z dojazdu. Mnoho kupujúcich, ktorí kúpili elektromobily skôr, si pravdepodobne kúpi elektromobil súčasne s vozidlom so spaľovacím motorom na dlhšie vzdialenosti.

Ako sa budú elektromobily viac rozširovať, vodiči budú chcieť cestovať dlhšie vzdialenosti. Preto bude potrebné viac možností verejného nabíjania, čo v súčasnej dobe chýba. Účtovanie poplatkov na diaľniciach a pozdĺž hlavných cestných komunikácií je podľa mňa oprávneným strachom mnohých vodičov. Jedným z príkladov sú aj kompresory Tesly.

Napríklad nový startup, char.gy, vyvinul technológiu, ktorá umožňuje vodičom pripojiť svoje vozidlo k žiarovke. Inštalácia nevyžaduje žiadne ďalšie napájanie. Spoločnosť vytvorila nový produkt nabíjacieho bodu EV, ktorý sa dá ľahko inštalovať na existujúce žiarovky.

Elektromobil WMG

Spoločnosť WMG taktiež pomohla char.gy rýchlo navrhnúť, vyrobiť a otestovať prototyp novej dosky s elektronikou, ktorá je potrebná na to, aby spĺňala normy EÚ pre verejné nabíjacie stanice. Dobíjacie body sú teraz pripravené na verejné použitie, ktoré podporuje viac ako 1000 nabíjacích miest v Európe.

Verejnosť je z veľkej časti ochotná pristúpiť na elektromobily, ale automobilky si najprv musia vyriešiť cenové náklady. Dobíjanie týchto elektromobilov je ďalším problémom, ktorý vodičom navádza strach. Veď, nič nie je horšie ako doraziť niekde, kde si ani auto nemôžete nabiť. Uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie a osobne dúfam, že adopcia elektromobilov sa k nám na Slovensko dostane čo najskôr.

Svojou nevôľou voči kryptomenám, špeciálne tým, ktoré vznikli v akejkoľvek spojitosti s USA, sa Čína nejak zvlášť netají. Tento týždeň však prišiel z tejto východoázijskej krajiny veľký šok po tom, čo vláda v Pekingu predstavila nové opatrenia, zamerané na boj proti kryptomenám. Vládny boj proti kryptomenám však začal už pred niekoľkými rokmi.

Prvé systematické kroky vlády z roku 2017, sa zamerali na vytlačenie burzy s kryptomenami z čínskeho územia. To samozrejme obchodníkov s touto komoditou nezastavilo, avšak svoje sídla museli presunúť do iných krajín. V posledných týždňoch sa čínska vláda zamerala na nové opatrenia – konkrétne reguláciu tzv. ťažiarov – teda ľudí, ktorých pracovnú činnosť tvorí práve ťaženie kryptomien. Úrady v niektorých provinciách, nariadili okamžité ukončenie ťažby, čo sa vo veľkej miere dotklo najmä Bitcoinu. Berúc do úvahy fakt, že až približne 65% celosvetovej produkcie Bitcoinov je vyťažených práve v Číne, to môže znamenať obrovské problémy pre túto kryptomenu.

V dôsledku intenzívnej čínskej regulácie, dochádza k obrovským poklesom hodnôt kryptomien. Najväčšia z nich – Bitcoin – stratil behom dvoch mesiacov takmer polovicu svojej hodnoty. | Foto: pexels.com

Rekordné prepady

O tom, že regulácia v Číne zasiahne celý trh s kryptomenami nebolo pochýb. Odhady hovoriace o tom, ako veľmi to môže zasiahnuť hodnotu jednotlivých kryptomien, sa však veľmi líšili. Dnes už ale konkrétne dopady poznáme. V dôsledku prijatých opatrení, ukončilo svoju činnosť až 90% všetkých ťažiarov, ktorých sa regulácia dotkla. 

Aj globálny dopad na hodnotu všetkých existujúcich kryptomien je enormný. Podľa portálu CNBC, sa ihneď po zavedení reformy, súhrnná hodnota svetových kryptomien prepadla až o 300 miliárd dolárov! Kým 17. júna sa Bitcoin predával za 39 300 USD, aktuálne už jeho hodnota predstavuje len približne 33 566 USD. Behom dvoch mesiacov, tak Bitcoin stratil takmer polovicu svojej hodnoty. Podobný prepad zažili aj ďalšie kryptomeny, vrátane dvojky na trhu – Etherea. 

Ďalšie regulácie

V rámci balíka reforiem namiereného proti kryptomenám, čínska centrálna banka inštruovala veľkých predajcov a prevádzkovateľov platobných systémov, aby neposkytovali žiadne služby v spojitosti s kryptomenami. 

V niektorých provinciách sa hovorí dokonca o tom, že čínska vláda by do konca tohto kalendárneho roka, chcela úplne ukončiť ťažbu Bitcoinu a Etherea – dvoch najväčších kryptomien. 

Paradoxom je, že toto náročné obdobie prichádza len chvíľu po udalostiach, ktoré svitli nádej pre svet kryptomien. Najskôr bol Bitcoin ustanovený za oficiálnu menu stredoamerického štátu El Salvador, neskôr sa Elon Musk vyjadril, že do budúcna nevylučuje akceptovanie Bitcoinu, ako platidla v Tesle. 

Čína skúša nový model

Popri všetkých obmedzeniach, prijatých s cieľom výrazne znížiť silu burzy s kryptomenami, rozbehla Čína aj úplne nový projekt. Vytvorili totiž centrálne riadenú digitálnu menu (e-jüan), ktorá je vôbec prvou svojho druhu na svete. Tento prekvapivý krok si vyslúžil množstvo pozitívnych ohlasov a je mu predpovedaná sľubná budúcnosť.

Čína zbrojí proti klasickým kryptomenám. Napriek tomu rozbieha projekt vlastnej digitálnej meny, ktorá má spoločné črty práve s kryptomenami. | Foto: pixabay.com

Napriek prvotnej podobnosti s kryptomenami, pôjde o platidlo založené na úplne inom princípe. Kryptomeny sú decentralizované, teda nepodliehajú reguláciám žiadnej zo svetových bánk. To nebude prípad e-jüanu, keďže ten bude pod kontrolou čínskej národnej banky. Ďalej bude toto nové platidlo kryté Čínskou ľudovou bankou, čo znamená vyššiu stabilitu a pokrytie prípadných strát, spôsobených kolapsom meny. Krajina v nedávnej minulosti nakúpila väčšie množstvo zlata, avšak zatiaľ nie je jasné, či bude e-jüan krytý formou fyzických aktív. 

Okrem toho si od tejto meny Čína sľubuje aj väčšiu bezpečnosť. Keďže bude mena centralizovaná, všetko vrátane potrebnej infraštruktúry na držanie meny, bude pod kontrolou národných finančných organizácii Číny, čo v konečnom dôsledku bude znamenať výrazne vyššiu stabilitu a predvídateľné výkyvy, v porovnaní s kryptomenami.

Čína zároveň pri svojom medzinárodnom ťažení očakáva, že sa jej podarí globalizovať čínsky jüan a posilnením svojej aktuálnej meny tak získa väčší vplyv na svetových burzách. O tom, že nejde len o smelé plány svedčí aj fakt, že s testovaním e-jüanu už sa aj reálne začalo. Do pilotného projektu sú zapojené provincie Shenzen, Xiongan a Suzhou. V prípade úspechu, sa pôsobnosť meny rozšíri aj do väčších centier – Macao a Hong Kongu, a zároveň by sa mala stať aj oficiálnym platidlom, počas Zimných olympijských hier, ktoré sa uskutočnia budúci rok v Pekingu. 

S každou novou „kérkou“ sa im žiada ďalšia, až majú nakoniec potetovanú väčšinu tela. Prečo je tomu tak?

Existuje mnoho polemík o tom, či môže tetovanie skutočne preniknúť do závislosti, alebo ide len o záľubu spojenú s vášňou. Veľa odborníkov sa však prikláňa k prvej možnosti.

S každým novým tetovaním rastie chuť

„Čím viac tetovaní a skúseností s tetovaním človek má, tým viac času venuje hľadaniu nových motívov na internete alebo kdekoľvek inde. Uvažuje o tom, kam ich umiestniť na tele. Najvtipnejšie bolo, keď ku mne prišla jedna pani na tetovanie a odchádzala s tým, že je to jej prvé a posledné tetovanie, vraj jej to stačí. Ešte v ten večer mi volala, kedy mám opäť čas,“ hovorí o svojej skúsenosti pre portál zena.sme.sk tatér Richard Adamko.

Ako ďalej pokračuje skúsený tatér, človek si dá najviac záležať pri výbere prvého tetovania. Zákazník vždy hľadá niečo, čo ho vystihuje, má preňho nejaký zmysel alebo skrytý význam.

S príchodom ďalších tetovaní človek nad výberom váha oveľa menej. V nasledujúcich prípadoch už nejde ani o tak symboliku, ale skôr o to, že chce zákazník zasa niečo nové.

V akom prípade sa z tetovania stáva závislosť?

 „Z mojej skúsenosti zákazníci, ktorí majú viac ako päť tetovaní, už zväčša neprestanú. Prichádzajú aj noví a noví klienti, ktorí si hneď po prvej kérke dohodnú ďalší termín. Nemyslím si, že niekto chce dobrovoľne prestať s tetovaniami, v súčasnosti je to móda. Tetovania sú tu takpovediac odjakživa a ide o krásny spôsob, ako na svojom tele vyjadriť nejakú myšlienku, názor, osobný postoj, koníček,“ pokračuje Richard.

Psychológovia definovali niekoľko atribútov, kvôli ktorým môžeme zdobenie tela trvalými kresbami považovať za závislosť. Samozrejme, všetko závisí aj od typu osobnosti a od toho, kam je človek schopný zájsť.

Počas procesu tetovania sa z tela vyplavuje adrenalín, ale aj endorfíny. Fotografia: pixabay.com

Vylučovanie adrenalínu

Tetovanie je spojené s bolesťou. Ak sú ľudia vystavení bolesti, z tela sa im prirodzene vyplavuje adrenalín. Vylučovanie adrenalínu je pri procese tetovania bežnou záležitosťou. Práve ten môže zato, že sa ľudia na takomto skrášľovaní stávajú závislí.

„Na konci 20. storočia boli zavedené pojmy ako „adrenalínový nadšenec“ či „adrenalínový závislák“. Ide o ľudí, ktorí zámerne vyhľadávajú situácie, pri ktorých sa im do krvi vyplavuje adrenalín, pretože ten pocit milujú. Človek nemusí byť nijako zvláštny, aby mal rád pocit pred tetovaním, počas neho či po ňom. Adrenalín skrátka robí svoje,“ vysvetľujú na portáli sme.zena.sk.

Radosť z tetovania kvôli endorfínom

Okrem toho, že je pri zdobení kože ihlou telo zaplavené adrenalínom, z organizmu sa vyplavujú aj hormóny šťastia.

Práve kvôli endorfínom je celý proces pre menej náročný, keďže hormóny šťastia zmierňujú bolesť. Endorfíny taktiež spôsobujú radosť z každej novej „kérky“ na našom tele. Aj to je príčinou toho, že sa ľudia do tetovacích štúdií vracajú aj niekoľkokrát.

Viac než tisíc – toľko tetovaní ma na tele Brit Tommy Welles. Fotografia: pixabay.com

Spojitosť so sebapoškodzovaním

Sebapoškodzovanie definujeme ako psychickú poruchu, kedy človek pociťuje istý pôžitok pri pociťovaní bolesti. Rovnako takýmto osobám môže robiť radosť pohľad na krv alebo na začervenanie.

Ako ďalej definujú na portáli sme.zena.sk, striedajúce stavy bolesti a pokoja sú pri tetovaní bežné: „Je rozdiel, keď si niekto vyberie dobrovoľne veľkú plochu, ktorú chce mať potetovanú, a keď to urobí len preto, aby cítil bolesť.“

V druhom prípade už môžeme jasne hovoriť o tom, že daná osoba trpí okrem závislosti na tetovaní aj psychickou poruchou.

Tisíc tetovaní na tele

Jasným príkladom toho, že sa človek môže stať závislý na tetovaní, je 79-ročný Brit Tommy Welles. Ten má na svojom tele už viac, než tisíc tetovaní. Svoju poslednú „kérku“ so znením „I love you always, love Tom“‘, si dal vytetovať pre svoju zosnulú manželku.

„Hoci som Sandre sľúbil, že si nenechám urobiť žiadne tetovania na hlave, bol som taký nahnevaný na to, že zomrela, že jediná vec, ktorá mi pomohla zlepšiť môj stav, bolo ďalšie tetovanie,“ priznal Tommy pre portál www.dailymail.co.uk.

Svoje telo zdobil tetovaniami vyše 52 rokov. Momentálne sa na ňom nenachádza jediná časť, ktorá by nebola ozdobená „kérkou“.

Titulná fotografia: pixabay.com

Surrealizmus využíval často hypnózu a automatizmus (Foto: Mk. Hamilton)

Je dôležité si uvedomiť, že surrealizmus vznikol z dadaizmu (umeleckého hnutia, ktoré sa objavilo v Európe a New Yorku ako reakcia na hrôzy prvej svetovej vojny). Surrealisti s Dadou zdieľali spoločný záujem o anarchiu a revolúciu, ale cítili, že Dade chýba jasný politický smer. Koncom roku 1922 táto rastúca skupina radikálov opustila Dadu.

Dnes máme sklon myslieť na surrealizmus ako na umelecký smer, ktorý vznikol v 20. storočí v Paríži. V čase vzniku a formovania surrealizmu sa surrealisti považovali skôr za činiteľov spoločenských zmien a členov medzinárodného hnutia. Túžili po revolúcii a veľkú časť 20. rokov 20. storočia sa pokúšali spojiť s francúzskou komunistickou stranou a bojovať proti vplyvu západu. V najčistejšej podobe bol surrealizmus spôsobom života.

Surrealizmus a psychoanalýza

Surrealizmus bol od svojho vzniku úzko spätý s moderným vývojom v psychológii a psychoanalýze. Líder surrealistov, básnik André Breton vyštudoval medicínu a počas prvej svetovej vojny slúžil v psychiatrickej liečebni, čo priamo ovplyvnilo jeho tvorbu aj vývoj celého surrealizmu. Pre vývoj raných surrealistických techník mala mimoriadny vplyv štúdia hypnózy a takzvaného automatizmu. Nemecký umelec Max Ernst priniesol skupine podrobné informácie o rozvinutejších teóriách bezvedomia od Sigmunda Freuda, ktoré sa stali najväčšou inšpiráciou pre surrealizmus. Značná časť Freudovej práce bolo venovaná potlačenej sexualite, táto myšlienka sa stala hlavným zameraním politických vyhlásení a aktivít odporujúcich konvenčnej morálke.

Surrealisti vo svojej vyhrotenej podobe stáli proti bežným normám a snažili sa podnecovať správanie, ktoré podľa nich súviselo s podvedomými túžbami. Oslavovali šialenstvo ako formu duševného oslobodenia a radi zverejňovali ilustrácie predmetov, ktoré vytvorili pacienti v psychiatrických nemocniciach. Oslobodenie duše a pocit šťastia prisudzovali oslobodeniu sa od dusivých spoločenských noriem.

Porušené a znehodnotené telo alebo objekty fetišizmu sú  bežnými znakmi surrealistického vizuálneho umenia.

Ženy a surrealizmus

Ženy boli ústredným predmetom surrealistického umenia. Na jednej strane boli vnímané ako desivé, ale erotických predmety, na druhej strane boli idealizované ako nádherné a záhadné zdroje inšpirácie.

Manželky a milenky mužských surrealistov boli často kľúčovými postavami celého hnutia. Boli oslavované v surrealistickom umení a priamo sa zúčastňovali na aktivitách hnutia. Najvýraznejšou postavou bola nepochybne Gala Dalí. Najskôr manželka surrealistického básnika Paula Eluarda, potom milenka Maxa Ernsta a nakoniec manželka Salvadora Dalího, ktorý jej venoval všetku svoju tvorbu.

Je zaujímavé, že v tomto období sa presadilo a preslávilo veľa ženských umelkýň. Na výstave vo Frankfurte bolo vystavených 260 diel od 34 významných umelkýň surrealizmu. S pomedzi mnohých fascinujúcich ženských maliarok a umelkýň spomenieme dve mená. Frida Kahlo, ktorej životu, tvorbe a útrapám sme venovali celý článok, ktorý si môžete prečítať tu a Toyen (vlastným meno Marie Čermínová), ktorá bola česká maliarka a predstaviteľka ženského surrealizmu v Európe.