iNSTRID

,,V Lykke máme pár pravidiel. Robíme svoju prácu najlepšie ako vieme. Používame najkvalitnejšie suroviny aké máme. A každé ráno nás štartuje zázvorový shot!“ – uviedli výrobcovia na svojom instagramovom profile

Čo obsahuje zázvorový nápoj?

V Lykke sa riadia heslom, že ich zázvorové shoty musia byť vždy čerstvé, chutné a funkčné. Obsahujú šťavy z citrónov, ktoré dopĺňajú pikantnú chuť zázvoru, a okrem toho sú nápoje obohatené o sladký domáci med z Turca. Využívajú technológiu studeného lisovania, vďaka ktorému sa môžu pýšiť najvyššou možnou kvalitou.Tajomstvom ich receptu je práve ich vlastná včelia farma, kvôli ktorej je med plný minerálov a enzýmov.

Zázvorový nápoj obsahuje vitamíny C, B, A, E a  vysoký podiel gingerolu (účinná látka zázvoru).

Svoju poctivú robotu dokazujú aj tým, že Lykke nápoje nie sú riedené žiadnou kokosovou alebo inou vodou a taktiež nie sú pasterizované. Teda, môžete sa tešiť na plnohodnotnú vitamínovú bombu, ktorú je potrebné skladovať v chladničke. Pozor výrobcovia varujú, že šťava vydrží čerstvá len 4 týždne.

instagramový profil Lykke

Účinky zázvoru na zdravie

Antioxidačné a protizápalové účinky

Kyselina askorbová, terpenoidy, alkaloidy, flavonoidy, flavóny, flavónové glykozidy, rutín či b-karotén sú najdôležitejšie antioxidanty prítomné v zázvore. Tieto antioxidanty pomáhajú znižovať akékoľvek zápaly v tele. Môže byť užitočný pri liečbe reumatoidnej artritídy a osteoartritídy.

Posilňuje imunitu

Zázvor posilňuje imunitný systém a slúži ako prevencia počas chrípkovej sezóny.

Klinickou štúdiou z roku 2009, ktorá bola zameraná na tlmenie menštruačnej bolesti prostredníctvom konzumácie zázvoru, sa zistilo, že práve zázvor má rovnaké zmierňovacie účinky ako Ibuprofén.

Stimuluje krvný obeh

Ak bojujete so studenými končatinami jedením zázvoru sa  stimuluje cirkulácia krvi v dôsledku čoho  by ste mali cítiť hrejivé účinky. Gineroly v zázvore zlepšujú curkovku, zvyšujú citlivosť na inzulín a taktiež pomáha pri diabetických komplikáciách, ako napríklad retinopatia (ochorenie zraku).

Podporuje trávenie

Znižuje pravdepodobnosť výskytu tráviacich ťažkostí a znižuje nadúvanie. Je vhodný pri liečbe syndrómu dráždivého čreva, tiež pri zápche, nadúvaní či pri ostatných gastrointestinálnych poruchách.

Podporuje regeneráciu svalov

Výskumom z roku 2009, ktorý bol zameraný na zistenie či dopĺňaním zázvoru sa po ťažkom fyzickom tréningu zmierni svalovica  sa potvrdilo, že zázvor skutočne podporuje regeneráciu svalov, ale nie pri všetkých druhoch športu.

Aká je denná dávka zázvorového nápoja Lykke?

Nemala by sa prekračovať  maximálna denná dávka –  50ml.

Ako si mám zázvorový koncentrát pripraviť?

Na webovej stránke Lykke uvádzajú tri možnosti prípravy nápoja:

• Zázvorový shot
• ,,Čaj“ – zalejete 30 ml zázvorového koncentrátu 300 ml horúcej vody
• Pitný režim na celý deň – Zalejte 50ml Lykke 2l čistej vody a pridajte čerstvú mätu

Aká je cena produktu?

Ceny sa rôzna v závislosti od webstránky, ktorú navštívite. Aktuálne sa na oficiálnej stránke Lykke predáva za 16 eur plus tri eura poštovné. Najvýhodnejšie ho kúpite na zlavomate, tam stojí 14,99 eur, samozrejme plus poštovné. Zázvorové nápoje Lykke v kamenných obchodoch nehľadajte sú dostupné len na internete. Výrobcovia si chcú totiž zachovať Dánsky minimalizmus.

Slováci si Lykke pochvaľujú

Ľudia si zázvorový nápoj pochvaľujú, porovnávajú ho s konkurenčnými značkami, ktoré hoci uvádzajú vyššiu koncentráciu zázvorovej štavy, no ohnivú chuť zázvoru majú o poznanie slabšiu. Aj napriek vyššej cene sú Slováci ochotní priplatiť si za kvalitu. Pozitívom je aj lokálna výroba a minimalistický dizajn obalu.

Použité zdroje:

• webová stránka Lykke
• facebooková stránka Lykke
• instagramový profil Lykke
• sciencedirect.com
• wiley.com
• pubmed.gov
• pubmed.gov

Výzor je zárukou šťastia, zdravia a úspechu. O tom nás denne presviedčajú herci vo filmoch, modelky na billboardoch a v reklamách. Čoraz viac mladých ľudí začína rátať kalórie, pravidelne navštevovať fitnescentrum, jesť výlučne zdravé potraviny, cez víkend sa prejedať a tajne zvracať.

Poruchy príjmu potravy sú rôznorodé, nejde iba o anorexiu a bulímiu, netýkajú sa iba žien a dievčat. Aj muž, ktorý vyzerá zdravo, môže hladovať, no nikdy sa k tomu neprizná. Počuli ste už o bigorexii, ortorexii alebo záchvatovom prejedaní sa?

Nie som dosť štíhla, nie som dosť svalnatý

Nespokojnosť s vlastným telom sa môže začať formovať už v rannej puberte. Spúšťačom je zmes rôznych faktorov: nízke sebavedomie, tlak sociálneho prostredia a médií. Teenageri sú citliví na urážky od rovesníkov. To, čo si dospelí len šepkajú, deti povedia nahlas a častokrát zveličia. Ideál krásy propagovaný v médiách a na sociálnych sieťach zabíja.

Zatiaľ, čo dievčatá vnímajú samy seba ako príliš tučné, držia diéty a hladujú, chlapci túžia po svaloch a vyšportovanom tele. Napriek tomu, že nakoniec dosiahnu svoj cieľ a od okolia prijímajú komplimenty, cítia prázdnotu, smútok až depresiu. Vždy sa nájde niekto chudší, niekto svalnatejší a vtedy príde pocit zlyhania.

Strach z nedostatku svalovej hmoty

Bigorexia, alebo svalová dysmorphia, je typ psychickej poruchy, pri ktorej jedinec vníma svoje telo ako neatraktívne a nedostatočne svalnaté. Následne začína tráviť hodiny v posilňovni, napriek chorobe alebo zraneniu nie je schopný vynechať tréning a cvičí až do úplného vyčerpania.

Hoci bigorexia nie je zaraďovaná k poruchám príjmu potravy, častokrát je s nimi úzko prepojená. Okrem nadmerného cvičenia je pre ňu charakteristické aj striktné dodržiavanie stravovacieho plánu. Ten najčastejšie pozostáva z jedál bohatých na bielkoviny a chudobných na tuky, súčasťou stravy môžu byť aj steroidy, proteíny a iné výživové doplnky.

Jedinec má vytvorený presný harmonogram, pri ktorom konzumuje stravu každých pár hodín, aj keď nie je hladný. Pokiaľ niečo alebo niekto jeho režim naruší, kompenzuje to cvičením.

Na základe štúdie z roku 2019, do ktorej sa zapojilo 14 000 mladých Američanov, takmer štvrtina mužov trpela poruchami stravovania spojenými s cvičením a túžbou po vypracovanom tele. Vysoké riziko bigorexie je práve u kulturistov a iných športovcov.

Posadnutosť zdravým jedlom

Každý z nás túži byť zdravý. Kupujeme bio zeleninu a ovocie, vyhýbame sa chemickým látkam a obmedzujeme mastné jedlá. Čo ak sa túžba žiť zdravo zmení na posadnutosť? Ortorexia nervosa, alebo aj posadnutosť zdravým jedlom, spôsobí, že sa jedinec vyhýba všetkému, čo nie je zdravé, rozmýšľa o jedle niekoľko hodín denne a vopred plánuje, čo zje.

Spoločnosť ortorexiu často akceptuje a jedincov, ktorí ňou trpia obdivuje, tým aj nevedome podporuje. Napriek tomu sú dôsledky neliečeného ochorenia vážne. Zozačiatku dochádza k strate záujmov a sociálnej izolácii. Podobne ako pri anorexii môže dôjsť k výraznému úbytku hmotnosti až podvýžive, kedy je nutná hospitalizácia.

Ortorexia, alebo aj strach z nezdravého jedla. Zdroj pexels.com

Zatiaľ čo anorektik sa zameriava na množstvo (kvantitu), ortorektik je posadnutý kvalitou potravín. Radšej zostane hladný, ako by mal zjesť niečo, čo je podľa neho nezdravé, napr. mäso, živočíšne produkty alebo sacharidy.

Záchvatové prejedanie sa- Binge Eating Disorder

Aj zdravý človek sa občas preje, na oslave, dovolenke alebo na návšteve u starej mamy. Veď kto by odolal švédskym stolom alebo babkiným haluškám? Je to normálne, pokiaľ sa neprejedáme pravidelne. Práve binge eating (BED), po slovensky záchvatové prejedanie, je charakteristické nekontrolovanou konzumáciou veľkého množstva jedla napriek tomu, že nie sme hladní.

Začarovaný kruh

O chorobe hovoríme vtedy, ak sa osoba preje minimálne raz za týždeň po dobu troch mesiacov. Po prejedaní prídu výčitky, hanba, pocit zlyhania. Napriek sľubu, že to bolo posledný raz, stane sa to znova a znova.

Obezita nie je pravidlom

Asi 50% ľudí s BED trpia obezitou, no táto porucha sa môže vyskytnúť aj u ľudí, ktorí sú dlhodobo v kalorickom deficite alebo držia určitý typ diéty, kedy je doplnenie energie prirodzeným obranným mechanizmom tela. Predpokladom môže byť aj genetika, pokrivené vnímanie vlastného tela, psychická trauma alebo iné mentálne ochorenie.

Hlavným rozdielom medzi bulímiou a BED je, že po záchvate prejedania jedinec napriek pocitom viny nezvracia, neužíva preháňadla alebo sa iným spôsobom nesnaží vyrovnať kalorický nadbytok.

Práve nedostatočná informovanosť medzi mladými ľuďmi spôsobuje, že nezdravý prístup k jedlu a negatívne vnímanie vlastného tela považujú za celkom bežné. Stereotypné označenie porúch príjmu potravy ako „ženské problémy“ odrádza mužov a chlapcov, aby sa zverili rodine, či priateľom a vyhľadali lekára.

Hovorím si, že byť v Aténach a nevidieť Akropolis je ako spať s otvorenými očami = nemožné. No, pravda je taká, že samotná cesta je vždy tŕnistá. Aj keď, nie tak celkom. Myšlienka navštíviť túto pamiatku vo mne vrela od samotného počiatku pobytu v Aténach, no keďže tu nie som ako turista, nebolo to časovo obmedzené.

Zdroj: Radka Malinčáková

A predsa sa to podarilo. V lete sa mi nechcelo, veď radšej more; v zime sa nechcelo, veď radšej ostať v teple; v jeseni sa nechcelo, lebo toto. Konečne, prišla jar a spolu s jarou aj Medzinárodný deň pamiatok, ktorý sa o to postaral.

Kedy je lepšie navštíviť také „posvätné“ miesto než na samotný medzinárodný deň? Už asi lepší termín z neba nespadne. Ale, poďme k pointe. V dnešnej dobe, dobe opatrení, kedy sa nevie čo a ako, človeka poteší každá maličkosť. Aj príjemný jarný deň. Pri Akropolise.

Zdroj: Radka Malinčáková

Grécko je známe históriou a práve 18. apríl sa nesie v duchu „pamiatky zadarmo“ – rozumej zadarmo vstupy na pamiatky (múzea nie).

Ako to vyzeralo?

S tušením, že davy ľudí budú sprevádzať tento deň som sa vybrala do centra mesta už pred desiatou ráno, a vysvitlo, že to bola výhra. Klasické ráno v Grécku nezačína raňajkami, ale kávou, najideálnejšie čiernou a s náznakom jari by to malo byť Fredo.

Zdroj: Radka Malinčáková

Nie, nie je to meno kávy, ale znamená to, že káva je ľadová. A teda pre priemerného Gréka by to malo znieť takto: fredo espresso sketo – čierna káva bez cukru s ľadom. Veľmi silná kombinácia.

A tak sa mohlo pokračovať vo výstupe na Akropolu, lepšie povedané, zaradiť sa do radu na ten výstup. Keďže už o desiatej ráno boli rady na bránach dlhšie ako by to človek predpovedal, bolo známe, že o tri hodiny neskôr, to nebude žiadna sranda.

Zdroj: Radka Malinčáková, Rad pred vstupom na Akropolu

Vstupné síce bolo zdarma, ale pravidlá nepustia. Vstup bol možný len tak, že ste museli počkať kým ľudia pred vami prejdú niekoľko metrov za bránu. Teda, aspoň to tak vyzeralo, no aké meridla v skutočnosti personál použil, to neviem s určitosťou povedať.

Zdroj: Radka Malinčáková

Aj napriek 30 minútovej čakačke sa to oplatilo. Vedela som, že Akropola je zážitok minimálne na jeden život, no ako nenáročný fanúšik histórie, som nečakala nemožné. Avšak, stálo to zato. Domáci hovoria, že najlepší čas na návštevu Atén, ak teda cieľom nie je pláž, ale pamiatky, je práve jar. Nie je horúco, nie je zima, no slnko je. A musím súhlasiť. Aj keď tie hranice našich teplôt sú rôznorodé. Čo je pre nich teplá jar, to je pre nás malé leto.

Zdroj: Radka Malinčáková

Počasie zamračené, no príjemné teplo. Aj keď výhľad na západne situovaný Hymettus bol skôr neviditeľný ako viditeľný, malo to svoju mystickú atmosféru.

Zdroj: Radka Malinčáková, Výhľad na Plaku a v pozadí Národné záhrady a olympijský štadión

Posádka Akropolu bola prevažne lokálna, veľmi malý náznak zahraničných turistov z pochopiteľných dôvodov. Aj keď niektoré grécke zdroje už hovoria o párty ľuďoch z Holandska prichádzajúcich na ostrovy, Atén sa to netýka.

Zdroj: Radka Malinčáková

Vidieť mesto zo samého centra diania je magické, človek tu pochopí veľa súvislosti s históriou a výkladov počas hodín dejepisu, ktoré prebiehali ešte na základnej škole. Taktiež, prezývka Atén ako biele mesto naberá živé rozmery a konečne tu pochopíte, prečo biele (zhora sú Atény celé biele). Hory Filopapus a Lycabetus sú ako na dlani.

Zdroj: Radka Malinčáková, Hora Filopapus v pozadí

Po slávnej Akropole prišla prechádzka historickým centrom cez Thiseo vlakovú stanicu pozdĺž blších trhov, kde sú veľmi pekné handmade veci. Blšími trhmi sa dá prejsť veľmi rýchlo a skončíte na Monastiraki, kde už miestni predavači ponúkajú čerstvé a sladké jahody. Práve na Monastiraki to vyzerá veľmi živo a nádejne, ľudia si užívajú teplý deň a čakajú na lepšie časy.

Zdroj: Radka Malinčáková, Masívna budova múzea Akropolis

Astronauti môžu tráviť čas na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS aj preto, že Zem rotuje. Ak by to tak nebolo, iba s veľkými ťažkosťami by rakety dosiahli rýchlosť dostatočnú na to, aby sa vyvážila gravitácia s odstredivou silou udržiavajúca stanicu na obežnej dráhe. Ilustračná fotografia.

Kedysi sa ľudia domnievali, že Zem je stredom vesmíru a všetko sa točí okolo nás. Neskôr sa astronómia dopracovali k názoru, že stredom vesmíru je Slnko a až v uplynulých storočiach vieme, že je to ešte podstatne komplikovanejšie. Alebo skôr jednoduchšie, záleží na uhle pohľadu, pretože súčasný model vesmíru máme za fakt, pretože mu nasvedčujú aj každodenné pozorovania.  Tie si už vďaka pokročilej technike môže robiť každý sám doma.

No a Zem, Mesiac, Slnko i samotná galaxia Mliečna cesta sú v pohybe tiež – vzájomne, ale vzhľadom k vesmíru ako takému.

Vieme, že Zem obehne okolo Slnka za čas približne 365 dní, čo zodpovedá nášmu kalendárnemu roku.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzIxNCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMjE0IC0gQnVkZSBtb8W+bsOpIGludmVzdG92YcWlIGRvIFNwYWNlWCBzIG/EjWFrw6F2YW7DrW0gemlza3U/IE11c2sgb3puw6FtaWwsIMW+ZSBJUE8gYXNpIGJ1ZGUiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTMyMTUsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDMvc3BhY2V4LXRvdWNoZG93bi5naWYiLCJ0aXRsZSI6IkJ1ZGUgbW/Fvm7DqSBpbnZlc3RvdmHFpSBkbyBTcGFjZVggcyBvxI1ha8OhdmFuw61tIHppc2t1PyBNdXNrIG96bsOhbWlsLCDFvmUgSVBPIGFzaSBidWRlIiwic3VtbWFyeSI6IkVsb24gTXVzayBwb3R2cmRpbCDFoXBla3Vsw6FjaWUgbyB0b20sIMW+ZSBzYSBTcGFjZVggcHJpcHJhdnVqZSBuYSBzdm9qZSBJUE8uIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Ako rýchlo sa točíme?

Rýchlosť rotácie Zeme je konštantná, ale relatívna rýchlosť vás ako fyzickej bytosti závisí od toho, v akej zemepisnej šírke sa nachádzate. Tu je príklad: obvod (vzdialenosť okolo najväčšej časti Zeme) je podľa NASA zhruba 40 070 kilometrov. Táto oblasť sa nazýva rovník. Ak odhadujete, že deň má 24 hodín, vydelíte obvod dĺžkou dňa. Takto sa dosahuje rýchlosť na rovníku asi 1 670 km/h. Pre porovnanie, cestovné lietadlo Boeing 737 Next Generation dosahuje rýchlosť 852 km/h.

V iných zemepisných šírkach sa však nebudete pohybovať tak rýchlo. Ak sa posunieme v polovici našej planéty na 45 stupňov zemepisnej šírky (severnej alebo južnej), rýchlosť vypočítate pomocou kosínu (trigonometrická funkcia) zemepisnej šírky. Dobrá vedecká kalkulačka by mala mať k dispozícii kosínusovú funkciu, ak neviete, ako ju vypočítať. Kosínus 45 je 0,707, takže rýchlosť odstreďovania pri 45 stupňoch je zhruba 0,807 x 1037 = 1 180 km / h. Táto rýchlosť ďalej klesá, keď idete ďalej na sever alebo na juh.

Vesmírne agentúry radi využívajú rotáciu Zeme. Ak napríklad vysielajú ľudí na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, preferované miesto je blízko rovníka. Preto napríklad nákladné misie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu štartujú z Floridy. Tým, že rakety štartujú v rovnakom smere ako rotácia Zeme, dosiahnu rýchlosť, ktorá im pomôže vyletieť do vesmíru.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjg3NSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyODc1IC0gVmlyZ2luIEdhbGFjdGljIHBvc8O6dmEgdGVybcOtbiBwcnbDqWhvIGtvbWVyxI1uw6lobyBsZXR1IGRvIHZlc23DrXJ1IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEyODc2LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzAyL0ZsaWdodC1XaW5kb3ctV2ViLUhlYWRlci0yMDQ4eDEzNjYtMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlZpcmdpbiBHYWxhY3RpYyBwb3PDunZhIHRlcm3DrW4gcHJ2w6lobyBrb21lcsSNbsOpaG8gbGV0dSBkbyB2ZXNtw61ydSIsInN1bW1hcnkiOiJTcG9sb8SNbm9zxaUgVmlyZ2luIEdhbGFjdGljIG5hcGzDoW5vdmFsYSBzdm9qIMSPYWzFocOtIHRlc3RvdmFjw60gbGV0IG5hIG3DoWogcG8gdG9tLCDEjW8gc2EgdiBkZWNlbWJyaSBwcmkgxaF0YXJ0ZSDigJ5rb3ptaWNrZWogbG9kZeKAnCBuZXphcGxpIHJha2V0b3bDqSBtb3RvcnkuICIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Ako rýchlo obieha Zem okolo Slnka?

Rotácia Zeme samozrejme nie je jediný pohyb, ktorý vo vesmíre máme. Naša orbitálna rýchlosť okolo Slnka je podľa Cornella asi 107 000 km/h . To môžeme vypočítať pomerne jednoducho, vezmeme si priemernú vzdialenosť Zeme od Slnka, čo je jedna astronomická jednotka, približne 149 miliónov kilometrov, vypočítame obvod tejto kružnice (dráha Zeme) a vydelíme 365 dňami, respektíve hodinami v roku. Samozrejme, Zem obieha okolo Slnka po elipse, pre jednoduchosť výpočtov ale môžeme počítať s kružnicou s priemerom dvojnásobku priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka.

Pretože rýchlosť sa rovná vzdialenosti prejdenej v danom čase, rýchlosť Zeme sa počíta vydelením 940 miliónov km o 365,25 dní a vydelením tohto výsledku 24 hodinami, aby sa získali kilometre za hodinu. Takže Zem prejde denne asi 2,6 milióna km, čo je 107 226 km/h. Reálny výpočet je o niečo komplikovanejší, ale v praxi môžeme uvažovať nad tým, že Zem krúži okolo Slnka rýchlosťou vyššou ako stotisíc kilometrov za hodinu.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDQ2OSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwNDY5IC0gU2F0ZWxpdHkgU3Rhcmxpbmsgb2QgU3BhY2VYIHXFviBuZWJ1ZMO6IHJvYmnFpSBhc3Ryb27Ds21vbSBwcm9ibMOpbXksIGRvc3RhbGkgdnlsZXDFoWVuaWEiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTA0NzcsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMDcvdmlzb3JzYXQucG5nIiwidGl0bGUiOiJTYXRlbGl0eSBTdGFybGluayBvZCBTcGFjZVggdcW+IG5lYnVkw7ogcm9iacWlIGFzdHJvbsOzbW9tIHByb2Jsw6lteSwgZG9zdGFsaSB2eWxlcMWhZW5pYSIsInN1bW1hcnkiOiJBbWJpY2nDs3pueSBwcm9qZWt0IFN0YXJsaW5rIHNwb2xvxI1ub3N0aSBTcGFjZVggLCBrdG9yw70gemFoxZXFiGEgemFzaWVsYW5pZSBkZXNpYXRvayB0aXPDrWMgc2F0ZWxpdG92IG5hIG9iZcW+bsO6IGRyw6FodSBaZW1lLCBzYSBtYWwgdiBzb2JvdHUgcG9zdW7DusWlIG8ga3JvayBibGnFvsWhaWUgayBzdm9qbXUgY2llxL51LCBrdG9yw71tIGplIHBvc2t5dG92YW5pZSBnbG9iw6FsbmVobyDFoWlyb2tvcMOhc21vdsOpaG8gaW50ZXJuZXRvdsOpaG8gcG9rcnl0aWEgxI9hbMWhw61tIHNwdXN0ZW7DrW0uIFXFviB0cmV0w61rcsOhdCBzYSB2xaFhayDFoXRhcnQgxI9hbMWhw61jaCBzYXRlbGl0b3Ygb2Rsb8W+aWwuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Pohybuje sa aj Slnko a galaxia

Aj Slnko má vlastnú obežnú dráhu v Mliečnej ceste. Slnko je asi 25 000 svetelných rokov od centra galaxie a Mliečna dráha má najmenej 100 000 svetelných rokov. Podľa Stanfordskej univerzity sme asi v polovici cesty z centra. Zdá sa, že Slnko a slnečná sústava sa pohybujú rýchlosťou 200 kilometrov za sekundu alebo priemernou rýchlosťou 720 000 km/h. Aj pri tejto vysokej rýchlosti by slnečnej sústave trvalo asi 230 miliónov rokov, kým prešla celú cestu okolo Mliečnej dráhy. Pre úplnosť, rýchlosť svetla je 300 000 kilometrov za sekundu.

Aj Mliečna cesta sa pohybuje vo vesmíre v porovnaní s inými galaxiami. O asi 4 miliardy rokov dôjde k zrážke Mliečnej dráhy s jej najbližším susedom, galaxiou Andromeda. Obe sa k sebe rútia rýchlosťou asi 180 kilometrov za sekundu.

Všetko vo vesmíre je preto v pohybe.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo4NDg4LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgODQ4OCAtIFZvIHZlc23DrXJlIHN0csOhdmlsYSByZWtvcmRuw71jaCAzMjggZG7DrS4gUHJlxI1vIHRhbSBib2xhIENocmlzdGluYSBLb2NoIHRhayBkbGhvPyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjo4NDkwLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzAyL2V4cDYxX2tvY2hfdGh1bWJzdXAtMzIweDI0MC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlZvIHZlc23DrXJlIHN0csOhdmlsYSByZWtvcmRuw71jaCAzMjggZG7DrS4gUHJlxI1vIHRhbSBib2xhIENocmlzdGluYSBLb2NoIHRhayBkbGhvPyIsInN1bW1hcnkiOiJLb2Nob3bDoSBwcm9wYWd1amUgbXnFoWxpZW5rdSwgxb5lIHZlc23DrXJueSB2w71za3VtIHBhdHLDrSBhaiDFvmVuw6FtLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Čo by sa stalo, keby sa Zem prestala točiť?

V súčasnosti sa má za to, že nie je šanca, že sa Zem len tak prestane točiť alebo že by bola vyvrhnutá do otvoreného priestoru mimo našu slnečnú sústavu.

NASA tvrdí, že pravdepodobnosť zastavenia rotácie Zeme je na nasledujúcich niekoľko miliárd rokov „prakticky nulová“.

Čisto teoreticky (ale nerealisticky) by však došlo k strašnému efektu, ak by sa Zem náhle zastavila. Atmosféra by sa stále pohybovala pôvodnou rýchlosťou rotácie Zeme, čo znamená, že všetko by bolo zmietnuté z pevniny, vrátane ľudí, budov a dokonca aj stromov, pôdy a skál, uvádza NASA.

Je možné, že v priebehu miliárd rokov by sa mohla Zem prirodzeným spôsobom spomaliť a vykonávať iba jednu rotáciu každých 365 dní. Táto situácia sa nazýva „synchrónna so Slnkom“ a prinútila by jednu stranu našej planéty vždy smerovať k Slnku a druhú stranu mať natrvalo odvrátenú. Napríklad náš Mesiac už v zemsko-synchrónnej rotácii je, preto jedna strana mesiaca vždy smeruje k nám a druhá strana je od nás odvrátená.

Ak by sa Zem prestala úplne točiť, mohli by sa vyskytnúť ďalšie podivné efekty, tvrdí NASA. Za prvé by magnetické pole pravdepodobne zmizlo, pretože sa predpokladá, že je čiastočne generované rotáciou. Stratili by sme svoje farebné polárne žiary a pravdepodobne by zmizli aj Van Allenove radiačné pásy obklopujúce Zem. Za druhá,  Zem by tak bola nahá proti zúrivosti slnka. Zakaždým, keď vyslalo na Zem výron koronálnej hmoty (nabité častice), dopadli by na povrch a všetko ožiarili, čo by bolo fatálne ohrozenie existencie života ako takého.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzE1NiwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMTU2IC0gTWVzaWFjIG3DoSB2ZcS+a8O9IG5ldmlkaXRlxL5uw70g4oCeY2h2b3N04oCcIGFrbyBrb23DqXRhLCBvYsSNYXMgcHJlamRlIGFqIFplbW91IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEzMTU4LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzAzL21lc2lhYy1tYS16YS1zZWJvdS1jaHZvc3Qtc29kaWtvdnljaC1jYXN0aWMuanBnIiwidGl0bGUiOiJNZXNpYWMgbcOhIHZlxL5rw70gbmV2aWRpdGXEvm7DvSDigJ5jaHZvc3TigJwgYWtvIGtvbcOpdGEsIG9ixI1hcyBwcmVqZGUgYWogWmVtb3UiLCJzdW1tYXJ5IjoiVG8sIMW+ZSBNZXNpYWMgemEgc2Vib3UgxaVhaMOhIHRpc8OtY2Uga2lsb21ldHJvdiBkbGjDvSBjaHZvc3QsIHNhIHZpZSB1xb4gdHJpZHNhxaUgcm9rb3YuIFRlcmF6IHNhIGFsZSBkb3p2ZWTDoW1lIHZpYWMgbyBqZWhvIHDDtHZvZGUuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Štúdio Universal nám novým trialerom pripomína očakávaný prírastok k nekonečnej sérii Fast and Furious. Tento krát už s číslovkou 9. Opäť sa jedná o film, ktorý sme mali vidieť už minulý rok. Situácia vo svete prinútila štúdio Universal túto snímku odložiť. Viac ako len jeden krát. Filmu sa však konečne dočkáme 17.6.2021. Teda dúfajme.

Po dlhšej pauze sa k réžii opäť vracia Justin Lin, ktorý režíroval štvrtú, piatu a aj šiestu časť tejto šialenej série. Následne ho vystriedali James Wan a F. Gary Gray. Tí, čo si mysleli, že sériu už nemožno posunúť do šialenejšej roviny, budú prekvapení. Nový trailer napovedá, že sa to stále dá. Mnohí si robili srandu, že Torreta a spol už treba len poslať do vesmíru. Zdá sa, že už v nasledujúcej časti by sa to mohlo stať skutočnosťou. Pozrite si najnovší trailer a posúďte sami.

Justin Lin už má vo vrecku zmluvu na režírovanie desiatej a aj jedenástej časti, ktoré budú spolu s deviatou časťou tvoriť jeden celistvý príbeh. K dispozícií je už aj oficiálna synopsia filmu, ktorá znie takto:

„Dom Toretto (Vin Diesel) vedie uzavretý život mimo spoločnosti s Letty a jeho synom Brianom, ale obaja vedia, že nebezpečenstvo vždy číha za hranicami ich pokojného života. Tentokrát táto hrozba prinúti Doma čeliť hriechom svojej minulosti, ak sa rozhodne zachrániť tých, na ktorých mu najviac záleží. Jeho crew bude musieť opäť spojiť sily, aby spoločne zastavili svetové sprisahanie vedené najprefíkanejším zabijakom, s akým sa kedy stretli – s mužom, ktorý je taktiež aj strateným bratom Doma.“

V hlavných úlohách sa opäť predstaví stará známa partia v podaní Vina Diesela, Michelle Rodriguez, Tyrese Gibson, Ludacris, Nathalie Emmanuel, Jordana Bowster, či Helen Mirren. Ako stratený brat Doma Torreta a aj ako hlavný záporák  v jednej osobe sa predstaví John Cena a sekundovať mu bude Charliez Theron, ktorá si zopakuje svoju úlohu z predchádzajúcej časti.

Vysádzanie stromov je prínosné, ale ak nám ide o redukcie emisií z dopravy, existujú aj lepšie riešenia – napríklad skalník, ukazuje najnovšia štúdia. Na fotografii je diaľničný obchvat Bratislavy pri Auparku, vpravo krík skalníka.

Nekvalitné ovzdušie je neviditeľný zabijak

Údajne až 74 percent obyvateľov Európy v mestách dýcha vzduch, ktorý dosahuje nezdravých hodnôt drobných častíc PM 2.5. To sú častice s priemerom menším ako 2,5 mikrometra, ich vdýchnutie nepriaznivo ovplyvňuje pľúca aj srdce. Toto znečistenie sa má podľa World Economic Forum  podieľať až na 417-tisícoch predčasných úmrtiach ročne iba v Európe, čo je alarmujúce číslo.

Podstatne horšia je však bilancia predčasných úmrtí globálne: štatistiky od World Health Organization hovoria až o 7 miliónoch úmrtiach ročne (zdroj), pričom samotnému nekvalitnému ovzdušiu sú vystavené tri miliardy ľudí. Až 34 percent úmrtí pritom spôsobuje ischemická choroba srdca, ktorá vyvrchoľuje zlyhaním srdca. Azda každý z nás pozná aspoň niekoľko ľudí, ktorí zomreli práve na dôsledky ischemickej choroby srdca, teda sa jedná o tému dotýkajúcu sa nás priam bytostne. Takáto smrť totiž hrozí aj nám.

Nielen z tohto dôvodu má zmysel nachádzať a zavádzať do praxe aktívne opatrenia na redukciu znečistenia ovzdušia, ale aj tie pasívne. Jedným z nich sa zdá byť vysádzanie nových stromov, kríkov a zelene ako takej. Lenže aj medzi jednotlivými rastlinami existujú rozdiely, niektoré sa ukazujú ako podstatne vhodnejšie na použitie ako pasívnych „čerpadiel“ škodlivín z prostredia.

Vedci z Royal Horticultural Society (RHS) podľa všetkého objavili nový spôsob, ako efektívnejšie pracovať so znečistením a emisiami oxidu uhličitého z dopravy. Metóda spočíva v tvorbe „zelených križovatiek a ciest“ kríkmi, ktoré World Economic Forum označil ako „super rastlinu“. Téme sa venoval magazín The Guardian v článku z februára 2021.

O dvadsať percent efektívnejší skalník

Takzvaný skalník je schopný absorbovať až o 20 percent viac znečistenia z dopravy v meste ako bežná zeleň, ktorá sú obyčajne popri cestách.  Vďačí za to kombinácii hustého porastu a pevných listov s povrchovými chĺpkami.

Počas jedného týždňa je meter dlhý krík skalníka schopný absorbovať zo svojho prostredia toľko znečistenia, koľko jeden automobil vyprodukuje počas 800 kilometrov dlhej jazdy (zdroj uvádza ekvivalentných 500 míľ).

Vedci vo svojej štúdii porovnávali viaceré druhy rastlín a ich schopnosť absorbovať škodlivé emisie z dopravy. Najvýznamnejšie sa v tomto kontexte preukázali práve skalníky, ktoré boli priamo pri ceste a ideálne široké aspoň dva metre.

Skalníky sú v porovnaní so stromami vysadenými popri cestách vhodnejším riešením aj z toho dôvodu, že v ľudskej výške dokážu pohlcovať až 63 percent uhlíkových častíc.

Nezabudnime na ostatné druhy zelene

Nemožno ale zabúdať ani na ďalšie druhy rastlín, napríklad obyčajný brečtan. Keď sú zelené steny brečtanu na stenách budov, dokážu v lete fungovať ako izolácia a udržiavať budovy v chlade.

Hloh obyčajný a živé ploty zasa zadržiavajú dažďovú vodu a svojím dielom pomáhajú predchádzať povodniam.

Vytváranie zelených lokalít v zastavaných a dopravne vyťažených mestách má zmysel. A ukazuje sa, že rovnako ako ich tvorba má zmysel dôsledne ich študovať, aby sme si vedeli vybrať tie najlepšie riešenia.

Možno, že správne riešenia nás napokon dovedú k tomu, že nebude potrebné definitívne zakázať benzínové a naftové automobily, pretože  nové motory už budú v takmer úplnej miere redukovať akékoľvek emisie a ten zvyšok sa bude zachytávať napríklad pomocou zelene pri cestách. Uvidíme…

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTY2NCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExNjY0IC0gSmUgbGVwxaFpZSBzYWRpxaUgc3Ryb215IGFsZWJvIG5lY2hhxaUgbGVzeSBvcMOkxaUgdnlyw6FzxaUgcHJpcm9kemVuZT8gVsO9c2FkYmEgbmVtdXPDrSBiecWlIHbFvmR5IG5hamxlcMWhw61tIHJpZcWhZW7DrW0iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTE2NjYsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTEvam9oYW5uZXMtcGxlbmlvLWdwMGVLZzJBSDBNLXVuc3BsYXNoLmpwZyIsInRpdGxlIjoiSmUgbGVwxaFpZSBzYWRpxaUgc3Ryb215IGFsZWJvIG5lY2hhxaUgbGVzeSBvcMOkxaUgdnlyw6FzxaUgcHJpcm9kemVuZT8gVsO9c2FkYmEgbmVtdXPDrSBiecWlIHbFvmR5IG5hamxlcMWhw61tIHJpZcWhZW7DrW0iLCJzdW1tYXJ5IjoiS3JhamlueSBuYSBjZWxvbSBzdmV0ZSBzYSB6YXbDpHp1asO6IHZ5c2FkacWlIG1pbGlhcmR5IHN0cm9tb3YsIGFieSB0w71tIHBvZHBvcmlsaSBvYm5vdnUgbGVzb3YuIE5vdsOhIMWhdMO6ZGlhIHbFoWFrIHVrYXp1amUsIMW+ZSBzbWUgcG9kY2VuaWxpIHNpbHUgcHJpcm9kemVuw6lobyBvcMOkdG92bsOpaG8gcmFzdHUgbGVzb3YgdiBib2ppIHByb3RpIHptZW5lIHBvZG5lYmlhLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo4NzgzLCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgODc4MyAtIEFya3TDrWRhIHplbGVuaWUsIGplIHRvIHpsw6Egc3Byw6F2YSBwcmUgdsWhZXRrw71jaCIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjo4Nzg1LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzAyL2Ryb24tc25pbW9rLWFya3RpZGEuanBnIiwidGl0bGUiOiJBcmt0w61kYSB6ZWxlbmllLCBqZSB0byB6bMOhIHNwcsOhdmEgcHJlIHbFoWV0a8O9Y2giLCJzdW1tYXJ5IjoiVmVkY2kgdsSPYWthIGRyb25vbSBhIHNhdGVsaXRvbSBuYSBvYmXFvm5laiBkcsOhaGUgc2xlZHVqw7ogQXJrdMOtZHUsIGFrbyBzYSBzdMOhdmEgxI1vcmF6IHplbGVuxaFvdS4gSmUgdG8gbmVwcmlhem5pdsOhIHNwcsOhdmEgcHJlIHJlZ2nDs24sIGFsZSBhaiBjZWzDuiBwbGFuw6l0dS4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzQ0MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzNDQwIC0gQWvDqSBtw6Egdmxhc3RuZSBFw5oga2xpbWF0aWNrw6kgY2llbGU/IFByZWjEvmFkIHTDvWNoIG5hamTDtGxlxb5pdGVqxaHDrWNoIGRvIHJva3UgMjAzMCIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMzQ0MSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wMy9ub2FhLTVoWkpWR1BHNnZvLXVuc3BsYXNoLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWvDqSBtw6Egdmxhc3RuZSBFw5oga2xpbWF0aWNrw6kgY2llbGU/IFByZWjEvmFkIHTDvWNoIG5hamTDtGxlxb5pdGVqxaHDrWNoIGRvIHJva3UgMjAzMCIsInN1bW1hcnkiOiJFdXLDs3Bza2Egw7puaWEgamUgbmEgamVkbmVqIHN0cmFuZSBrcml0aXpvdmFuw6EgemEgbcOhbG8gYW1iaWNpw7N6bmUgY2llbGUsIG5hIGRydWhlaiBzdHJhbmUgemEgYWdyZXPDrXZudSBlbnZpcm9ubWVudMOhbG51IHBvbGl0aWt1LiBaYWJ1ZG5pbWUgdsWhYWsgbmEgdGlldG8ga3JpdGlreSBhIHBvenJpbWUgc2Ega29ua3LDqXRuZSBjaWVsZSwga3RvcsOpIHNpIEXDmiBzdGFub3ZpbGEgc3BsbmnFpSBkbyBrb25jYSB0ZWp0byBkZWvDoWR5LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTc3OCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExNzc4IC0gxIzDrW5za2UgbGVzeSBhYnNvcmJ1asO6IG92ZcS+YSB2aWFjIHVobMOta2EsIGFrbyBzaSB2ZWRjaSBteXNsZWxpLiBVxb4gbWFqw7ogcHJlc27DqSDEjcOtc2xhIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjExNzgwLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzExL2NpbmEuanBnIiwidGl0bGUiOiLEjMOtbnNrZSBsZXN5IGFic29yYnVqw7ogb3ZlxL5hIHZpYWMgdWhsw61rYSwgYWtvIHNpIHZlZGNpIG15c2xlbGkuIFXFviBtYWrDuiBwcmVzbsOpIMSNw61zbGEiLCJzdW1tYXJ5IjoiQWdyZXPDrXZuYSDEjcOtbnNrYSBlbnZpcm9wb2xpdGlrYSB2w71zYWRieSBzdHJvbW92IHByYXZkZXBvZG9ibmUgem9ocsOhdmEgdsO9em5hbW7DuiDDumxvaHUgcHJpIHptaWVyxYhvdmFuw60gamVqIGtsaW1hdGlja8O9Y2ggZG9wYWRvdi4gU3RhbmUgc2EgbmFwb2tvbiBsw61kcm9tIHYgZG9zYWhvdmFuw60gdWhsw61rb3ZlaiBuZXV0cmFsaXR5PyIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzE0MSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMTQxIC0gS3RvIGEgxI1vIG5hanZpYWMgem5lxI1pc8WldWplIHZ6ZHVjaCB2IEV1csOzcGU/IERvcHJhdmEgamUgYcW+IG5hIHRyZcWlb20gbWllc3RlIChpbmZvZ3JhZmlrYSkiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTMxNDIsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDMvaW5mb2dyYWZpa2EtbmFqdmFjc2ktcHJvZHVjZW50aS1jbzItdi1ldXJvcGUtZXVyYWN0aXYuanBnIiwidGl0bGUiOiJLdG8gYSDEjW8gbmFqdmlhYyB6bmXEjWlzxaV1amUgdnpkdWNoIHYgRXVyw7NwZT8gRG9wcmF2YSBqZSBhxb4gbmEgdHJlxaVvbSBtaWVzdGUgKGluZm9ncmFmaWthKSIsInN1bW1hcnkiOiJKZWRpbsOhIHBvxL5za8OhIGVsZWt0csOhcmXFiCB2eXByb2R1a3VqZSB6YSByb2sgdG/EvmtvIGVtaXNpw60gQ08yIGFrbyBjZWzDqSBTbG92ZW5za28gZG9rb3B5LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

San Francisco v Kalifornii má dve tváre: jednu úspešnú a tú odvrátenú, kde bežní ľudia nestíhajú platiť svoje životné potreby. Foto: Amogh Manjunath @therealamogh

Pri ceste Kaliforniou som si nenechal ujsť vidieť miesta ako Bay Area a San Francisco (srdce Silicon Valley). Nie, nejdem tu opisovať, aké je to mesto, ani všetko ostatné, čo už bolo popísané.

To, čo by som chcel popísať je to, čo väčšine ľudí uniká a snažia sa uvedenú informáciu zo svojej mysle vymazať. Obrovské množstvo bezdomovcov, ktorí tam žijú. A hneď v prvom okamihu vstupu do mesta to uvidíte.

Dal som si jednu otázku: Ako je to možné? Všade naokolo je obrovské množstvo moderných budov, v ktorých sídlia najznámejší technologickí giganti, ako SalesForce, Uber, Airbnb, Twitter, Stripe, Lyft… a zároveň San Francisco je srdcom startupovej scény. Točia sa tu miliardy a každý pri spomenutí Silicon Valley odpadáva od úžasu, aké je moderné a vyspelé. To je pravda, ale prečo je tu také množstvo bezdomovcov, pre ktorých je tento sen len vzdialenou fikciou?

Zamyslieť sa nad tým je na mieste.

Čo ak tento úžasný pokrok/napredovanie určitá časť ľudstva proste nestíha? Čo ak rozvoj otvára dvere tak rýchlo, že nie každý má rovnakú príležitosť?

Táto úvaha sa zakladá na základnom princípe, ktorý vraví, že len priama úmera medzi rozvojom komplexného pracovného trhu a nástupom inovácií odstraňuje chudobu.

Napriek tomu práve na uliciach nielen San Francisca vidíme, že to nie je pravda.

Ľudia, ktorí tam po uliciach žijú, nemajú sny, ktoré by naplnili stránky novín. Ich jedinou túžbou je prežiť nasledujúci deň, najesť sa a niekde prespať.

Technologicky založená spoločnosť odvrhne ľudí, ktorí tempo, ktoré udáva, nie sú schopní splniť a zároveň je ochotná odmeniť tých, ktorí spĺňajú jej náročné predpoklady.

Medzera medzi týmito skupinami sa tak rýchlo rozširuje, že určite sa nebavíme o zopár jedincoch. Kultúra a systém, ktorý žijeme, vzhliada na ikony a zároveň zabúda na ostatných.

Ale v čom sa líši tento typ ľudí od tých úspešných? Proste nie sú fit na programovanie a podnikanie. Ten neustály nátlak byť úspešným a vedieť si zabezpečiť svoj život je tak silný tlak, že aj tá časť populácie, ktorá nežije na ulici, má ťažkosti sa s tým dennodenne vyrovnať. Problém, ktorý tu je, nevznikol včera, existuje dlhodobo a stále sa zväčšuje.

Uspieť v Silicon Valley znamená zarábať dostatok peňazí na to, aby ste boli schopní v ňom žiť. Len za posledný rok sa priemerný ročný nárast bezdomovcov zvýšil o 15 percent.

Práve táto skupina zabezpečuje dennodenne služby, ktoré však cenovo nie sú schopné súťažiť s ohodnoteniami technologických gigantov. Nie je cenová úmera medzi úspešnými a menej úspešnými a tá vyháňa ľudí z ich domov, pretože aj keď pracujú, nie sú schopní tieto vysoké nároky plniť.

Hlavným problémom je nedostatok dostupného bývania práve pre tieto skupiny ľudí.

Tento problém však nie je len tam v San Franciscu, ale všade na svete, kde je výrazný rozdiel medzi najšikovnejšími a tými menej schopnými.

Obrovský cenový rozdiel v mzdách obyvateľov takýchto miest, nárast cien ubytovaní a stravy majú za dôsledok nastupujúci trend bezdomovcov na uliciach. Nižšia schopnosť takýchto ľudí sa transformovať alebo presťahovať tam, kde je situácia menej náročná a rozdielna.

Práve táto situácia, ktorá si vyžaduje riešenie, je mementom aj pre ostatné mestá a krajiny, ktoré chcú opakovať úspech Silicon Valley. Každé mesto potrebuje infraštruktúru, učiteľov, šoférov autobusov, sestričky, upratovačov ulíc, čašníkov, kuchárov, skupinu ľudí, ktorá robí bežné činnosti, ktoré nie sú až tak veľmi dobre platené. Je dôležité na týchto ľudí myslieť a nevytláčať ich. Sú súčasťou miest a pokiaľ si neustrážime ceny, ktoré sú schopní platiť za nájmy alebo kúpu nehnuteľnosti, budeme mať taký istý problém.

Sociálna solidarita voči ostatným by mala byť príkladom pri vytváraní miest ľudí pre ľudí.

Následkom zvyšujúcich sa nárokov na existenciu sa rozhodlo veľké množstvo technologických gigantov opustiť kremíkové údolie. Sťahuje svoje centrály mimo Kaliforniu, veľký záujem je o Texas, kde sú vytvorené podmienky pre podnikanie technologických spoločností, hlavne sú príjemnejšie a infraštruktúra schopná spĺňať ich požiadavky. Medzi prvými, ktorí majú takúto odvahu sú HP, SpaceX, Oracle a ďalší.

Zdroje:

• Silicon Valley Business Journal 27.jan 2020: Which came first in driving homelessness, the addiction or the eviction?
• Cbs local: Silicon Valley’s Homeless Population Explodes, According To New Survey
• CHM,29.5.2020,Michael Cassidy: HOMELESSNESS: THE PROBLEM THAT EVEN SILICON VALLEY CAN’T SEEM TO SOLVE
• Mercury news 7.nov 2017: Silicon Valley’s homeless: Everyday workers in shadow of tech affluence
• Fox KTVU,14.dec 2020, Silicon Valley exodus: Bay Area tech companies leaving for Texas

Horká čokoláda na tanieri

Mnoho benefitov pramení priamo z antioxidačných látok, ako je polyfenol, ktorý sa nachádza v kakau, ale aj v zelenine, ovocí či v červenom víne. Polyfenolové zlúčeniny sú zodpovedné za zníženie zápalu, reguláciu hladiny glukózy, spomalenia starnutia a taktiež chránia organizmus pred rôznymi ochoreniami. Horká čokoláda je bohatá na meď, horčík, zinok, fosfor a železo.

Aké sú výhody horkej čokolády?

1. Prevencia rakoviny

Pravidelná konzumácia tmavej čokolády nezabráni vzniku onkologického ochorenia, avšak pentamer, ktorý sa v čokoláde nachádza zabráni deleniu a rastu rakovinotvorných buniek. Experimentom na potkanoch sa zistilo, že horká čokoláda bola schopná znížiť rast a šírenie rakoviny hrubého čreva.

2. Znižuje hladinu cholesterolu

Klinická štúdia zverejnená v Southern Medical Journal z roku 2009 preukázala, že iba sedem dní konzumácie čokolády stačilo na zlepšenie lipidových profilov a znížila reaktivitu krvných doštičiek u mužov i žien. Je možné, že kakaové maslo, ktoré tmavá čokoláda obsahuje, podporuje tvorbu ,,dobrého“ cholesterolu a bráni tomu, aby sa hromadil v tepnách.

3. Liek na kašeľ

Hovorí sa, že čokoláda je účinnejšia ako lieky a sirupy určené na kašeľ. Má to byť kvôli tomu, že obsahuje kako, ktoré efektívnejšie bojuje s bacilmi a vírusmi. Zároveň svojou hutnosťou a lepkavosťou vytvára v hrdle povlak, ktorý zabraňuje dráždivému kašľu.

4. Pomáha pri demencii

Vedci z Harvardskej Univerzity v Spojených štátoch amerických zistili, že starším ľuďom, ktorým bola diagnostikovaná demencia  sa po mesiaci dennej konzumácie kakaového nápoja zlepšil prívod krvi do mozgu až o 8%.

5. Má antidiabetické účinky

Diabetici sa nemusia vyhýbať horkej čokoláde, pretože flavonoidy v nej znižujú  tlak a zlepšujú metabolizmus. Štúdiou z roku 2018 sa podarilo dokázať, že konzumáciou 70% čokolády môžeme znížiť hladinu glukózy.

6. Zlepšené zdravie srdca

Flavonoidy sú chemické zlúčeniny, ktoré znižujú krvný tlak a zlepšujú prietok krvi do srdca. Ľudia, ktorí konzumujú horkú čokoládu majú veľmi nízku šancu dostať infarkt či mozgovú príhodu.

Štokholmskou štúdiou z roku 2009 je dokázané, že ľudia po infarkte, ktorí  si pravidelne dopriali horkú čokoládu mali až o 66% menšiu pravdepodobnosť srdcového úmrtia v porovnaní s tými, ktorí čokoládu nejedli.

7. Horká čokoláda má priaznivý vplyv na plod dieťaťa

Vedci z Fínskej univerzity v Helsinkách robili výskum na tehotných ženách, ktorý mal potvrdiť priaznivý vplyv čokolády na ich dieťa. Počas určitého časového obdobia si budúce mamičky zaznamenávali úroveň stresu a množstvo skonzumovanej čokolády. Šesť mesiacov po pôrode matky tvrdili, že ich deti boli veselé a často sa smiali. Deti matiek, ktoré  v tehotenstve konzumovali čokoládu mali menší strach z nových vecí ako deti matiek, ktoré ju nejedli.

8. Potláča chuť do jedla

Horká čokoláda udržuje chute na uzde. Výskumom z roku 2010 sa zistilo, že špecifický odor čokolády môže potlačiť chuť do jedla. Môžeme, teda predpokladať, že aj samotnou konzumáciou sa naša chuť do jedla zníži.

Ako si mám vybrať horkú čokoládu?

Najlepšie urobíte, ak sa pri výbere sústredíte na obsah kakaa v čokoláde. Tmavá čokoláda by mala pozostávať zo 70 a viac percent kakaa. Majte na pamäti, že čím viac kakaa obsahuje, tým bude čokoláda horkejšia.

Neskladujeme ju v chladničke, pretože sa na nej môže začať tvoriť biely film. Uchovávame skladkosť v suchej a chladnej miestnosti.

Ako často môžem konzumovať čokoládu?

Hoci je horká čokoláda pre náš organizmus prospešná, nepreháňajte to s ňou. Denne vám stačí zjesť jeden štvorček z tabuľky čokolády.

Použité zdroje:

• newscientist.com
• pubmed.ncbi.nlm.nih.gov 1
• pubmed.ncbi.nlm.nih.gov 2
• ncbi.nlm.nih.gov
• faseb.onlinelibrary.wiley.com
• Knižná publikácia Sarah Hermanovej: Vedeli ste? Otázky a odpovede, ktoré vás zaskočia

Vitamíny sú pre nás dôležité a musia byť dodávané stravou, keďže si ich ľudské telo nedokáže vyprodukovať. V prípade ich nedostatku sa často cítime unavene a vyčerpane.

Vitamíny nájdeme v ovocí, zelenine, mäse, mlieku, obilninách ale napríklad aj v prírode. Tie totižto do tela nevnášame stravou, ale napríklad kožou (napr. vitamín D).

Často nám lekári povedia, že nám chýba konkrétny vitamín. Niektorí hneď zabehnú do lekárne a kúpia si ho v podobe tabletiek alebo práškov. Takéto doplnky výživy sú nie vždy tak účinné, ako by sme my to očakávali.

Na lepšiu imunitu potrebujeme najmä dostatok spánku, veľa vody a v neposlednom rade zdravú a vyváženú stravu. Pozrime sa na to, kde sa ktorý vitamín vyskytuje a na čo je dobrý.

Vitamín A (Retinol)

Výskyt: Jeho hlavným zdrojom sú plnotučné mlieko (do odstredeného mlieka a margarínu sa umelo pridáva), vajcia a pečeň. Existujú však aj látky, z ktorých sa po konzumácii dokáže v tele vytvoriť vitamín A. Tieto látky sa nachádzajú v žltej a oranžovej zelenine a ovocí, taktiež aj v kapuste a špenáte.

Vplyv na zdravie: Podporuje rast, pomáha normálnej funkcii žliaz a rezistencii voči infekciám. Je potrebný pre normálny rast a vývoj tela, obzvlášť pre zdravé kosti a zuby. Chráni sliznice pred infekciami a je základom pre tvorbu fotosenzitívneho pigmentu dôležitého pre zrak.

Vitamín B1 (Tiamín)

Výskyt: Jeho hlavným zdrojom je droždie, obilné klíčky a syr.

Vplyv na zdravie: Je dôležitý pre metabolizmus cukrov, udržiava potrebnú hladinu kyslíka v krvi.

Vitamín B2 (Riboflavín)

Výskyt: Väčšina rastlín a plodov obsahuje riboflavín vo veľmi malom množstve. Podstatne bohatším zdrojom sú kvasnice, mlieko, mäso, ryby. Zistilo sa, že pasterizáciou mlieka sa stráca 20% riboflavínu a čím je mlieko trvanlivejšie, tým menej riboflavínu obsahuje. Riboflavín obsahuje aj droždie, pečeň, srdce, obličky, tvaroh, orechy, špargľa či špenát.

Vplyv na zdravie: Riboflavín je dôležitý pre dobrý stav kože, očí, funkciu srdca a ďalších orgánov. Je súčasťou mnohých biochemických procesov v organizme.

Vitamín B6 (Pyridoxín)

Výskyt: Najdôležitejším zdrojom vitamínu B6 v potrave sú ryby, hovädzia pečeň, ostatné vnútornosti a cícer. Takisto ho nájdeme v orieškoch, obilninách, kapuste, zelených fazuliach, banánoch, avokáde.

Vplyv na zdravie: Má dôležitú funkciu pri metabolizme bielkovín, aminokyselín a červených krviniek (eritrocitov).

Vitamín B12 (Kobalamín)

Výskyt: V mlieku, syroch, vajciach, rybách, pečeni, obličkách.

Vplyv na zdravie: Pre ľudský organizmus je nenahraditeľný pre krvotvorbu (tvorbu červených krviniek), vývoj a funkciu nervovej sústavy, syntézu ribonukleovej a deoxyribonukleovej kyseliny (RNA a DNA) a ďalšie metabolické funkcie.

Vitamín C (Kyselina L-askorbová)

Výskyt: Jej hlavným zdrojom sú čerešne acerola, ríbezľa čierna, šípky, kivi, brokolica, ríbezľa červená, papája melónová, citrusy (pomaranč, limetka, citrón, grapefruit), jahody, karfiol, paprika, kel, kapusta. Ďalšími zdrojmi sú špenát, zemiaky, paradajky, brusnice.

Vplyv na zdravie: Kyselina L-askorbová je potrebná na reguláciu metabolizmu aminokyselín, udržiavanie pevnosti cievnych stien (najmä kapilár) a tkanivové dýchanie. Podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek, vývoj kostí, zubov a chrupaviek.

Vitamín D

Výskyt: Telo si ho vytvára samé pôsobením slnečného žiarenia. Nájdeme ho aj v potravinách s vysokým obsahom tuku ako sleď, úhor, losos, huby, žĺtky a niektoré syry a ďalšie mliečne výrobky.

Vplyv na zdravie: Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápnika a fosforu, posilňuje imunitný systém, účinný je pri liečbe niektorých ochorení kože, pôsobí aj antikancerogénne. V tehotenstve zabezpečuje správny vývoj kostry plodu.

Vitamín E (Tokoferol)

Výskyt: Vitamínom E sú bohaté obliné klíčky, rastlinné oleje, orechy, sójové bôby, zelená listová zelenina, celozrnná múka, vajcia, obilniny, ryby.

Vplyv na zdravie: Vitamín E sa považuje za účinný antioxidant. Ovplyvňuje tvorbu červených krviniek zúčastňuje sa obnovy a rastu svalovej hmoty a ďalších tkanív. Je dôležitý pre prevenciu samovoľných potratov, má účinok na potenciu. Podporuje činnosť pohlavných žliaz. Spomaľuje proces starnutia buniek a tkanív, preto sa pridáva do kozmetických prípravkov.

Vitamín K (Fylochinón)

Výskyt: Hlavným zdrojom je plnotučné mlieko, karfiol, vaječné žĺtko, ryža, špenát, sójový olej a paradajky.

Vplyv na zdravie: Fylochinón je dôležitý faktor zrážania krvi.

Základom silnej imunity je pravidelná a pestrá strava. Vitamíny sú pre nás dôležité a preto ich pravidelný príjem nám ušetrí peniaze, ale hlavne zachová pevné zdravie!

Zdroje: Shär.sk, Preventívne.sk, Tvojesrdce.sk, Fitpass.rs

Zľava: Elon Musk, Michaela Musilová a Jusaku Maezava

Pred niekoľkými dňami sa objavili správy o tom, že slovenská astrobiologička Michaela Musilová (LinkedIn, Instagram) poletí na Mesiac. Celá vec je o niečo komplikovanejšia a niektoré očakávania sú nepresné. Na nasledujúcich riadkoch celú záležitosť objasňujeme.

Špecialistka na simulácie vesmírnych misií

Musilová v súčasnosti pôsobí ako riaditeľka stanice HI-SEAS na Havaji a do povedomia Slovákov sa dostala aj vďaka tomu, že sa venuje simuláciám života ľudí na Marse a Mesiaci. Takéto simulácie sú kľúčovým výskum v kontexte budúcich letov ľudských posádok na Mesiac a Mars. Aby ľudia v týchto podmienkach dokázali prežiť, musí existovať dostatok poznatkov a skúseností už zo Zeme. Tieto simulácie sú pritom presné, pokiaľ sa jedná o každodenný život zúčastnených.

Na simulovaných misiách sa však testujú aj ľudské vzťahy. Musilová s tým má už šesťročné skúsenosti, počas ktorých zažila vyše 20 misií. „Najdlhšia trvala niečo vyše mesiaca. Mala som absolvovať aj osemmesačnú simulovanú misiu NASA v roku 2018, no tú sme, žiaľ, museli prerušiť pre zranenie jedného člena posádky,“ uviedla astrobiologička pre Forbes.

Najbližšie Musilovú čaká misia počas plavby na mori, kde bude veliteľkou a riadiť simuláciu misie na Mars: „Ide o náročnejší typ simulovanej misie, keďže nám budú hroziť rôzne nebezpečenstvá a namiesto simulovaných skafandrov budeme mať pri ponoroch potápačskú výstroj.“

Michaela Musilová v skafandri pred stanicou HI-SEAS na Havaji | Foto: Adam685@Wikimedia Commons

Dvaja miliardári a „naša Michaela“

V súčasnosti sa Musilová objavuje v správach vďaka jej účasti v projekte prvého komerčného letu okolo Mesiaca. Let technicky realizuje spoločnosti SpaceX, ktorá patrí do portfólia miliardára Elona Muska.  Ešte v roku 2018 spoločnosť vypredala miesta pre prvý komerčný let civilnej posádky okolo Mesiaca bez pristátia na jeho povrchu, všetky však zakúpil jeden človek – japonský miliardár Jusaku Maezava.

Ten v marci spustil celosvetovú registráciu, výsledkom ktorej má byť výber osmich civilistov, ktorí s ním poletia vo vesmíru, obletia Mesiac a napokon sa vrátia späť na Zem. Civilisti sú v tomto prípade aj vedci a je vysoko pravdepodobné, že finálny výber bude pozostávať z osobností, ktoré majú za sebou silný príbeh. Michaela Musilová medzi také osobnosti rozhodne patrí, ale v kontexte cesty okolo Mesiaca má pred sebou ešte dlhú cestu. Spočiatku sa do programu registrovali milióny ľudí, z nich sa spravil výber pár tisíc, v ktorom je aj Musilová.

Výhodou sú nepochybne jej neuveriteľne bohaté pracovné skúsenosti, ale aj vnútorná motivácia, schopnosť hovoriť deviatimi jazykmi a celkovo 22 ocenení a cien. Pýtate sa, kedy to všetko mohla stihnúť? Vedzte, že má iba 32 rokov (narodená 11.10.1988).

Ešte bude musieť absolvovať pohovor a ak by prešla aj týmto sitom, musela byť prejsť finálnym pohovorom a lekárskou prehliadkou v máji 2021.

Cesta okolo Mesiaca a späť na Zem

Slováci majú vstup do vesmíru náročnejší

Let sa má uskutočniť v roku 2023 a jedná sa o momentálne jediný spôsob, akým sa môže Slovák dostať do vesmíru. Slovenským občanom totiž Európska vesmírna agentúra (ESA) neumožňuje, aby sa hlásili do programu výberu astronautov. „Slovensko by muselo byť aspoň pridruženým členom ESA, aby sme mali takúto možnosť,“ vysvetlila Musilová pre TASR s dodaním, že by sa tak mohlo stať už koncom tohto roka. Druhou šancou by podľa TASR mohla byť zmena občianska Musilovej na americké a uchádzať sa tak o účasť v programe NASA.

Podstatná časť jej profesionálnej činnosti je totiž vykonávaná práve v zámorí, hoci mala záujem vrátiť sa aj na Slovensko aj na dlhší čas.  Lenže po tom, čo sa po jej príchode do krajiny nezmyselne zmenili podmienky pre udelenie grantu, sa však musela vrátiť do USA.

„Misia programu dearMoon má byť let okolo Mesiaca ďalej, než kedy človek v minulosti letel. Prihlásila som sa, pretože sa mi páčil nápad Maezavu zobrať so sebou ľudí, ktorí sú kreatívni a chcú pomáhať ďalším ľuďom. Je to tak skvelá možnosť, ako sa zapojiť do nového typu vesmírnych misií, ktoré sú vedené cez súkromný sektor a nielen cez vesmírne agentúry, ako to bolo donedávna,“ povedala Michaela Musilová, uvádza TASR.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dr. Michaela Musilova (@astro_michaela)