iNSTRID

V zlatej ére kulturistiky doplnky azda neexistovali a jedli sa zväčša poctivo vyrobené jedlá doma. Ako však profesionáli ako Arnold Schwarzenegger aj tak dosiahli takú svalovú hmotu? Je to možné? Znovu prežite tajomstvá pláže Muscle beach a objavte tajomstvá kulturistiky v článku nižšie.

Pláž Muscle Beach Zdroj: Jerod Harris

Základy stravy počas zlatej éry

Vitamíny, bielkoviny a niekoľko menších doplnkov. Aj napriek tomu, že kulturisti mali omnoho menej zdrojov ako získať potrebnú stravu na nabranie hmoty, dokázali zúročiť tréningy a pripraviť „pôdu“ pre niektoré z najkrajších mužských tiel všetkých čias.

Podľa Arnolda Schwarzeneggera bolo základom jedál mäso, vajcia a syr. Znie to trochu ťažko a nudne, ale fungovalo to. Populárne bolo chudé červené mäso. Kuracie mäso bolo na zozname číslo dva, ale dnes je prioritou. Červené mäso sa často viní za zvýšenie cholesterolu v tele.

Ako štandardné raňajky boli pre Arnolda hamburgre, vajcia a tvaroh. Uprednostňovalo sa použitie celého vajíčka, pretože tuk v žĺtku sa používal na energiu a neukladal sa ako tuk. Tvaroh bol dokonalým zdrojom bielkovín a tiež vápniku.

Vtedy používali na hamburgre Presto, ktorý bol štíhlou čiernou elektrickou tyčkou dostatočne veľkou na to, aby stlačil jedno hamburgerové mäso a za minútu uvaril obe strany. V kuchyni to bol šikovný nástroj na varenie. Dokonca niektorí bodybuilderi tento nástroj hľadajú roky, aby si nejaký znovu zaobstarali, no  nahradil ich gril George Foreman, ktorý je pre mnohých príliš veľký.

Aby sme sa ale vrátili k strave, myšlienkou bolo jesť veľké množstvo bielkovín a tukov a malé množstvo sacharidov. Táto strava nebola iba určená na budovanie svalov, ale aj na odbúravanie tukov, a fungovalo to. Čudné diéty prichádzali a odchádzali, rovnako ako Atkinsova diéta, čo je v podstate rovnaká strava, s ktorou prišli kulturisti dávno pred Atkinsom.

Doplnky výživy v zlatej ére

Rheo H. Blair prišiel s jeho vlastnou diétou ktorá pozostávala z mlieka a vajec, ktoré dominovali na trhu. Jeho teória spočívala v ich zmiešaní zo smotanou, z ktorej ste dostali potrebné bielkoviny a tuky. Larry Scott, Don Howarth a niektorí velikáni vyskúšali túto diétu a podľa ich slov fungovala perfektne. Rheo tiež prišiel s radom vitamínov a tabletiek na trávenie, čo boli malé  guľôčky kyseliny chlorovodíkovej. Boli trochu silné a mohli by vám spáliť dieru v žalúdku, ak by ste nemali dostatok jedla.

V tých dňoch bolo kulturistom úplne jedno, ako chutí jedlo a boli ochotní jesť všetko, aby mohli rásť. Niektorí dokonca chvíľu používali dehydrovaný rybí prášok, keďže išlo o čistý proteín. Môžete si predstaviť chuť; bolo to odporné ako sa dalo. Nevydržali na tom ani mesiac. Jeden slávny kulturista vzal z trhu surovú pečeň, dal ju do mixéra a vypil. Povedal, že z toho mal najlepšie výsledky a keď mnohí keď sa na neho pozreli, verili tomu. Existujú príbehy chlapov, ktorí pili na pláži litre mlieka. Taktiež zvykli brať tabletky s bielkovinami, ktoré dnes neexistujú. Mali nielen vysoký obsah bielkovín, ale aj železo a vitamín B. Niekedy bolo normálne užiť ich aj päťdesiat denne. Po rokoch ich nahradili tabletky s aminokyselinami.

Joe Weider v tom čase vyšiel s niekoľkými rôznymi druhmi bielkovín a doplnkami a mnohé z nich sa uchytili.
Boli prezentované takým spôsobom, že ste si skutočne mohli predstaviť, že nabratia svalstva je jednoduchá záležitosť. Trik na zvýšenie hmotnosti tohto konkrétneho doplnku bol cukor, ktorý sa doň pridal. Veľká časť prírastku hmotnosti bola teda v podobe tuku. Nie príjemné, čo hovoríte?

Jedlá počas zlatej éry

Omelety a tvaroh boli medzi kulturistami obľúbené ako dobré občerstvenie. Boli vhodné ako spôsob získania dodatočných bielkovín pre podporu rastu svalov. Syr sa opäť považoval za dobrý tuk na spaľovanie tuku.

Postupne sa pridávalo kuracie a morčacie mäso, kedykoľvek to bolo možné. Ryby neboli najpríjemnejším výberom jedál, ale aspoň boli chutné. Problém s rybou bol v tom, že keď ste ju zjedli, o hodinu neskôr ste boli opäť hladní. Preto nie je práve najpopulárnejším zdrojom pre rast svalov.

Kľúčom k tréningu a stravovanie v tom čase bola konzistentnosť so stravou a samotným tréningom, ale aj experimentovanie s rôznymi spôsobmi stravovania, až kým nenašli to, čo fungovalo. Každý človek musí prispôsobiť svoju vlastnú rýchlosť metabolizmu a nájsť si systém, ktorý pre neho funguje. Ide skutočne o pokus a omyl, ale nakoniec to funguje. Dnešné diéty sa trochu zmenili a existujú stovky skutočne dobrých doplnkov výživy. Existujú kombinácie bielkovín, amino-kyselín, glutamánov, arginínu a ďalších, o ktorých vtedy kulturisti ešte ani nevedeli. Možno si viete predstaviť ako by sa samotný Arnold Schwarzenegger mohol ešte zlepšiť, ak by mal také informácie aké máme v dnešnej dobe my.

Mercedes-Benz

Značka Mercedes-Benz začala veľmi aktívne budovať svoje portfólio elektrických áut. Dokonca vytvorila vlastný sub-brand s názvom EQ, ktorý je zároveň východiskovým tvarom názvu pre jednotlivé modelové triedy vozidiel.

Spočiatku automobilka predviedla elektrické SUV Triedy EQC, dnes ale portfólio pozostáva z modelov EQV, EQA, EQS a najnovšie aj sedemmiestneho SUV EQB. Najvyspelejším a najluxusnejším elektromobilom a vôbec vlajkovou loďou značky Mercedes-Benz je model EQS, ktorý prišiel nielen s ultimatívnym elektrickým pohonom s dojazdom viac ako 700 kilometrov, ale aj s luxusným interiérom s obrovským obrazovým panelom MBUX Hyperscreen či automatickým zatváraním dverí povelom ruky.

Mercedes-Benz EQS

Tesla

Tesla je považovaná za synonymum elektromobility nielen doma v Spojených štátoch, ale aj v Európe. Najmä sa jej darí v severských krajinách.

Tesle sa pred rokmi podarilo zaujať najmä tým, že vyhotovila krásny utilitárny dizajn karosérie, ale zaviedla minimalistické interiéry áut a tiež schopnosť autonómnej jazdy. Dnes však modely značky Tesla z estetického hľadiska starnú, pretože sa výrazne neinovovali a strácajú dych s konkurenciou. Tesla však prináša inovácie postupne a obyčajne sa stretávajú s veľkým záujmom verejnosti, vďaka aktualizáciám takzvane „cez vzduch“ sú k dispozícii majiteľom vozidiel prakticky ihneď. Nepredpokladá sa, že by o Teslu v tomto roku výraznejšie klesol záujem kvôli rastúcej konkurencii, ktorá rastie v značkách Mercedes-Benz či Volkswagen.

Tesla Model 3

Volkswagen

Značka Volkswagen si k prvému aprílu spravila žart a vyhlásila, že sa v Spojených štátoch bude prezentovať ako „Voltswagen“. Hoci sa jednalo o vtip, ktorý síce vyzeral dosť dôveryhodne, poukazuje na snahu automobilky profilovať sa práve ako výrobca elektromobilov. V súčasnosti nemecký Volkswagen vyrába elektromobily pod značkou ID, jednotlivé modely sú označené jednoducho číslom. Aj my sme už mali skúsenosť s hatchbackom ID.3, momentálne sa do pozornosti verejnosti dostáva SUV ID.4, v zahraničí už Volkswagen predstavil veľký model ID.6 a v dohľadnej dobe očakávame aj príchod kompaktného modelu ID.2.

Volkswagen ID.6

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTI5MSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExMjkxIC0gUHJ2w6Egc2vDunNlbm9zxaUgcyByZXZvbHXEjW7DvW0gVlcgSUQuMzogQWtvIGphemTDrSBhIHByZcSNbyBqZSB2bGFzdG5lIHJldm9sdcSNbsO9PyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMTM0MSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMC8xMC92dy1pZC4zLWZpcnN0LWVkaXRpb24tcHJ2YS1qYXpkYS0yNy5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlBydsOhIHNrw7pzZW5vc8WlIHMgcmV2b2x1xI1uw71tIFZXIElELjM6IEFrbyBqYXpkw60gYSBwcmXEjW8gamUgdmxhc3RuZSByZXZvbHXEjW7DvT8iLCJzdW1tYXJ5IjoiVm9sa3N3YWdlbiB2eXR2b3JpbCBhdXRvLCBrdG9yw6kgc2Egc3RhbmUgemxhdMO9bSDFoXRhbmRhcmRvbSBjZWzDqWhvIGV1csOzcHNrZWhvIHRyaHUuIE9ww6TFpSB0YWsgdWvDoXphbCwgYWvDvSB2w716bmFtbsO9IG3DoSB2cGx5di4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

NIO

Značka Nio je na burze od septembra 2018 a hoci spočiatku sa jej darilo iba skôr mierne, volatilita bola slabá, napokon sa jej podarilo ceny akcií zdvihnúť nielen pre obchodné výsledky, ale snáď aj pre marketingovú komunikáciu zameriavajúcu sa na poukazovanie priaznivej budúcnosti. Zdá sa pritom, že nedávny rozmach značky Nio povzbudil mnohých čínskych výrobcov, aby tiež získavali prostriedky na rast v USA. Významnou inováciou automobilky je technologické riešenie rýchlej výmeny batérií, ktorou sa má nahradiť dlhý čas strávený nabíjaním.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjQzMCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNDMwIC0gVGVzbGEgYnVkZSBtdXNpZcWlIGJvam92YcWlIHNvIHpuYcSNa291IE5JTywgxI3DrW5za3kgdHJoIGJ1ZGUgxaVhxb5rb3Ugc2vDusWha291IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEyNDMxLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzAxL05JTy1DYXItMTIxMHg2NDItMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlRlc2xhIGJ1ZGUgbXVzaWXFpSBib2pvdmHFpSBzbyB6bmHEjWtvdSBOSU8sIMSNw61uc2t5IHRyaCBidWRlIMWlYcW+a291IHNrw7rFoWtvdSIsInN1bW1hcnkiOiJabmHEjWthIE5JTyBtw6EgdsOkxI3FoWl1IHRyaG92w7oga2FwaXRhbGl6w6FjaXUgYWtvIEdlbmVyYWwgTW90b3JzLCBhbGUgZGVzYXRpbm92w7ogdiBwb3Jvdm5hbsOtIHMgVGVzbG91LiBOYXByaWVrIHRvbXUgamUgZG9tYSB2IMSMw61uZSBwb3Zhxb5vdmFuw6EgemEgZmF2b3JpdGEuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

XPeng Motors

Ďalší čínsky vyzývateľ značky Tesla, Xpeng Motors s podporou čínskeho priemyselného giganta Xiaomi, by mohol zamiešať karty predovšetkým v Spojených štátoch. Automobily tejto značky by mali disponovať vyspelými technológiami a relatívne nízkymi cenami. Spoločnosť má sídlo v Kantone s kanceláriami v Mountain View v Kalifornii a je verejne obchodovateľná na newyorskej burze. Značka vyrába modely SUV (G3) aj sedany (G7).

XPeng G7

BMW

BMW naďalej pokračuje v predstavovaní nových elektrických modelov, medzi najnovšie patria elektromobily iX a iX3. Model iX je nositeľom piatej generácie technológie BMW eDrive, ktorá pozostáva z dvoch elektromotorov, výkonovej elektroniky, technológie nabíjania a z vysokonapäťovej batérie, zaručuje výnimočnú účinnosť. Pohonná jednotka vyvinutá spoločnosťou BMW Group sa vyrába trvalo udržateľným spôsobom bez využívania nebezpečných surovín známych ako vzácne zeminy. Podľa najnovších výpočtov dosiahne maximálny výkon viac ako 370 kW (500 k). To znamená, že model BMW iX bude mať dosť sily na to, aby zvládol zrýchlenie z 0 na 100 km/h za menej ako 5 sekúnd.

BMW iX

Jedna vec je žiť dlho, druhá vec ako dobre. Viac ako dlho by ľudia radšej žili dobre a zdravo, ale ukazuje sa, že v skutočnosti jedno od druhého priamo závisí.

Naším cieľom je žiť čo najlepšie a najdlhšie. Alebo aspoň sa mať čo najdlhšiu dobu najlepšie ako sa len dá.  Preto ľudia už celé desaťročia venujú pozornosť výskumom a štatistikám o tom, kde sa žije dobre a dlhšie.

Vo všeobecnosti panuje názor, že najdlhšie ľudia žijú v Číne a v Japonsku. Vždy, keď sa kdesi píše o dlhovekosti, článok je ilustrovaný fotografiami postarších pánkov žijúcich práve v ázijských krajinách v skromných podmienkach. Nie je to ale úplná pravda, že by sa ľudia dožívali vysokého veku najmä tam. Podľa magazínu ozy.com sú reálne štatistiky o dĺžke života prekvapivé.

V roku 2017 vyšla publikácia CIA World Factbook, ktorá sa sledovala priemernú dĺžku života obyvateľov všetkých krajín sveta.

Samozrejme, že Japonsko sa umiestnilo veľmi vysoko, dokonca na druhom mieste s priemernou dĺžkou života 85,3 rokov.

Na prvom mieste sa prekvapivo objavilo Monako. Priemerný obyvateľ Monaka sa dožíva až 89,4 roka, teda o štyri roky dlhšie ako v Japonsku.

Magazín Ozy ďalej uvádza, že je veľmi pravdepodobné, že táto dĺžka života úzko súvisí so životným štýlom a prirodzene s výškou príjmov, ktoré v Monaku predstavujú 115 700 amerických dolárov „na hlavu“.

Pohľad na Monako

Veľmi dobre sa umiestnili aj San Maríno, Island, Andorra, Luxembursko, Lichtenštajnsko, Jersey, Guernsey a Ostrov Man.

Až na Jersey sú všetky uvedené v rebríčku TOP30 s najvyšším príjmom na obyvateľa, čo celkom logicky stavia dlhovekosť do priamej úmery s kvalitným životným štýlom a dobrou zdravotnou starostlivosťou. Špeciálne v Monaku sú štatistiky mimoriadne priaznivé aj pre ľudí, ktorí túžia stať sa bohatými: vychádza to tak, že viac ako 31 percent obyvateľov Monaka má ročné príjmy na úrovni vyššej ako jeden milión dolárov.

Môžete si teda dlhovekosť kúpiť? Priamo nie, ale peniaze vám môžu pomôcť žiť lepšie a dlhšie.

Je dôležité  uvedomiť si, že samotné peniaze nie sú príčinou dlhovekosti, ale prostriedkom, ktorý umožňuje ľuďom žiť kvalitnejšie, zdravšie, vďaka nim rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na nepriaznivé životné situácie a zdravotné komplikácie. Aj keď by sa dalo bezpochyby tvrdiť, že bohatý človek kvôli vedeniu firiem alebo náročnej expertíze zažíva veľký stres, v skutočnosti sa nedá považovať za horší ako stres z existenčných problémov, ktorému čelia ľudia s hmotným a finančným nedostatkom. Chudoba, nezamestnanosť a s tým spojený nižší kvalitatívny štandard samotného života a závislosti na alkohole a drogách sú dôsledkom nedostatku peňazí a pochopiteľne sa nepriaznivo premietajú do zdravotného stavu.

Ako dlho budete žiť vy?

Stránka Blueprint Income zverejnila dotazník, ktorý vám dokáže s veľkým nadhľadom prezradiť odhad dĺžky vášho života. Takýto odhad by si vyžadoval nepomerne viac faktorov na celkové vyhodnotenie a nikdy nedokáže zohľadniť náhody, no vie poskytnúť odhad založený na štatistike.

Blueprint Income na základe niekoľkých parametrov určil, že náš vzorový príklad sa dožije 95 rokov, respektíve, že je 75% šanca dožiť sa 87 rokov. Vzorovým príkladom bol muž vo veku 33 rokov vo veľmi dobrom zdravotnom stave s príjmom do 40 000 dolárov ročne, bez cukrovky, nefajčiar, občasný konzument alkoholu. Svoj odhad si môžete vypočítať aj vy na tejto stránke.

Pre zaujímavosť, podľa štatistík Across Private Investments sa na Slovensku muži dožívajú 73,8 roka a ženy o sedem rokov viac.

Odhad dĺžky života priemerného Slováka vo veku 33 rokov podľa Blueprint Income

Ilustračný obrázok (Foto: Aaron Kar)

Európske umenie vznikalo na území Európy od praveku až do súčasnosti. Jeho podobu určovali hlavne antické a kresťanské tradície. Po 15. storočí začala európska kultúra významným spôsobom ovplyvňovať umenie v Amerike. Následne tieto dve kultúrne oblasti vytvorili jeden celok, ktorý dnes nazývame západné umenie.

S výnimkou pravekého umenia predstavuje umenie Mezopotámie najstaršie formy umenia v Ázii. Celok ázijského umenie zahŕňa širokú škálu umenia z rôznych kultúr, regiónov a náboženstiev po celom ázijskom kontinente. Stredoázijské umenie pozostáva predovšetkým z diel turkických národov euroázijskej stepi, zatiaľ čo východoázijské umenie zahŕňa diela z Číny, Japonska a Kórey.

Umelci

Kultúra a prostredie do značnej mieri ovplyvňujú samotného umelca a jeho tvorbu. Jeho osobnosť však zohráva naďalej dôležitú úlohu na formovaní diela. Je zaujímavé, že väčšina ázijských maliarov bola zameraná jednosmerne na vykonávanie umenia, zatiaľ čo európski umelci boli aj vedci, matematici a lekári.

Hlavné rozdiely medzi východným a západným umením

Motív

Európski umelci začali od obdobia renesancie zobrazovať svet s centrálnou perspektívou. Zameriavali sa hlavne na objekty na scéne. Ich hlavným motívom bolo vyobraziť bohatstvo.  Čínski umelci sa snažili vyobraziť  najmä vzťahy prevládajúce v prostredí a zobrazovať samotnú prírodu.

Olejomaľby (Foto: Una Laurencic)

Materiál

Ázijské umenie používa ľahký a tenký materiál. Papier, látky alebo pergamen. Na maľbu sa používa zväčša  mäkký štetec, atrament a farby podobné vodovým farbám. Západné umenie využíva hlavne olejomaľbu, kedy sa olejové farby nanášajú vo viacerých vrstvách. Olejomaľba sa robila na drevených paneloch, neskôr sa začalo používať pružné plátno.

Obraz: Tretí lunárny mesiac, prehliadka kvetov na kopci Asuka (c) Library of Congress

Čas potrebný na tvorbu

Obrazy zátišia namaľované západnými umelcami sú zvyčajne veľmi podrobné, dôraz sa kladie predovšetkým na detaily a tieňovanie. Západnému umelcovi zvyčajne trvá oveľa dlhšie, kým vyhotoví maľbu.

Perspektíva

Spôsob zobrazovania priestorových útvarov na ploche je v západných a východných maľbách zásadne odlišný. V minulosti sa západní maliari pokúšali vytvoriť presný pohľad na to čo vidia, alebo v čo veria. Vyvinuli geometrickú perspektívu na vytvorenie ilúzie trojrozmerného priestoru. Ázijský pohľad zdôrazňuje dynamickú štruktúru ľudských vzťahov s prostredím a vesmírom. Nezávisí od presných zobrazení alebo správneho napodobňovania objektov. Výskum T. Masudy a jeho kolegov na maľbách z 15. až 19. storočia z východoázijských a západných krajín poskytol dôkazy o tom, že východoázijskí umelci umiestnili horizontálne čiary vyššie ako západní umelci a veľkosť osôb vo východoázijských umeleckých dielach bola menšia ako v západných.

Sochárstvo

Na celom svete sa vyrábali sochy z rôznych materiálov. Dôležité postavenie vo východnej kultúre majú sochy vyhotovené v Indii. India je multikultúrna krajina, ktorej sochy propagujú rôzne náboženstvá. Najčastejšie však vyobrazujú bohov hinduizmu a dôležité postavy budhizmus. V západnom svete sa za najvýznamnejšie považujú sochy ovplyvnené kresťanstvom.

Sochy v Indii( Foto: Shivani Dedhia)

Kaligrafia

Kaligrafia je umenie pekne písať. Ide o návrh a realizáciu písma pomocou rôznych písacích nástrojov. Umenie kaligrafie bolo významné takmer pre všetky kultúry na svete. Azda najdôležitejšiu úlohu zohráva aj dodnes v arabskom svete. Islamské náboženstvo zakazuje vyobrazovanie boha, preto sa islamskí umelci snažia jeho vznešenosť preniesť do písma posvätných kníh. Najznámejší druh kaligrafie je nepochybne čínska a japonská kaligrafia. Západná kaligragia sa začala rozvíjať v období antiky a svoj najväčší rozmach dosiahla pošas baroka. Pre toto obdobie bola charakteristická ornamentálnosť písma často hraničiaca s nečitateľnosťou.

Arabská kaligrafia ( Foto: Sidik Kurniawan)

Podstata tohto termínu spočíva v spojení práce a cestovania. Digitálny nomád je zväčša zanietený cestovateľ, ktorý sa popri vykonávaní online práce presúva z jedného kúta sveta na druhý.

Tento trend je vo svete čoraz žiadanejší a preferujú ho prevažne mladí ľudia. Dokonca sa predpokladá, že sa v budúcnosti z nomádstva stane nový štandard, ktorý bude u pracovníkov vyhľadávaný. Už aj v aktuálnej dobe pracuje mnoho zamestnancov na home office. To je len malý krok k tomu, aby človek vycestoval a vykonával prácu z rôznych kútov sveta.

Má to svoje výhody aj nevýhody

Digitálne nomádstvo ponúka veľa výhod. Môžeme navštevovať vysnívané krajiny počas celého roka a popritom zarábať peniaze. Taktiež máme možnosť presúvať sa z miesta na miesto a žiť v ktoromkoľvek štáte na svete. Môžeme si zariadiť vlastný režim a pracovať presne podľa našich preferencií.

„Digitálnym nomádstvom môžeme získať väčšiu slobodu v osobnom a v rodinnom živote. A namiesto 80 percent času v danom dni v práci s kolegami ho strávime napríklad s rodinou a najbližšími. Celkom určite aj o niečo prídeme. Napríklad sa nebudeme osobne stretávať so spolupracovníkmi,“ popisuje pre portál nomadi.sk Jarko Mikeš, jeden z organizátorov Festivalu digitálneho nomáda.

Kvôli životu na cestách sa dá získať oveľa väčší rozhľad. Človek sa naučí riešiť komplikované situácie a vie si zachovať chladnú hlavu za akýchkoľvek okolností. A v neposlednom rade, keď cestovateľ uvidí, aká nízka životná úroveň je v niektorých štátoch, začne si oveľa viac vážiť krajinu, v ktorej žije.

„Negatívom je náročnosť na energiu. Čakanie na letiskách, v prístavoch, na staniciach, ale aj v autách je energeticky veľmi zaťažujúce. Pokiaľ máte rodinu a deti, je to doslova adrenalínová jazda. Chápem ale, že niekto toto priamo vyhľadáva. Ja osobne to beriem ako negatívum,“ pokračuje pre portál nomadi.sk Mikeš.

Digitálne nomádstvo ponúka mnoho výhod, no má aj svoje úskalia. Fotografia: pixabay.com

Život digitálneho nomáda

Životný štýl nomáda môže byť rôznorodý, rozhodne sa však nepodobá bežnej pracovnej rutine. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že nomád neustále mení miesta a krajiny, kde sa na kratšiu či dlhšiu dobu usadí.

„Byť nezávislý a žiť kdekoľvek sa mi zachce, to sa mi veľmi páčilo. Vedel som, že ma láka spoznávať svet a iné kultúry. Vtedy som sa prvýkrát dostal k pojmu digitálneho nomádstva, aj keď v tom období to tak ešte nikto nevolal. Každý rozprával o pojmoch ako nezávislosť na lokalite či vlastný životný štýl,“ hovorí Ľubo pre portál websupport.sk. Presúvanie sa z miesta na miesto popri práci sa stalo jeho životným štýlom pred niekoľkými rokmi.

Analytici, grafici, programátori, finančníci či školitelia. Ľudia, ktorí vykonávajú tieto profesie najčastejšie preferujú život na voľnej nohe. Postupne sa pridávajú aj fitness tréneri, prekladatelia, právnici a účtovníci. Digitálnych nomádov je vo svete čoraz viac. Tento trend sa čoskoro stane bežnou realitou.

Ak vám k práci stačí počítač a pripojenie na internet, digitálnym nomádom sa môžete stať jednoducho. Fotografia: pixabay.com

Ako sa stať nomádom?

Základom je vykonávať prácu, ktorá dovoľuje cestovať po svete. Ďalej musí mať človek dobrodružnú povahu a, samozrejme, pozitívny vzťah k cestovaniu.

Ako píše nomádka Gabka Koščová na svojom blogu blog.gabkakoscova.sk, tento životný štýl nie je pre každého: „Osobne si myslím, že digitálnym nomádom nemôže byť každý. Nie každého baví cestovanie či spoznávanie nového prostredia. Ak premýšľate o tom, že by ste digitálne nomádstvo vyskúšali, poriadne sa zamyslite nad tým, prečo to chcete urobiť. Spokojný digitálny nomád by mal mať podľa mňa určité predpoklady. Je to napríklad pozitívny vzťah k cestovaniu, mal by mať aj dávku sebadisciplíny, určitý cieľ, dostatok financií a taktiež by už mal mať niečo pocestované.“

Ak spĺňate tieto predpoklady a o digitálnom nomádstve už nejakú dobu premýšľate, rozhodne by ste to mali vyskúšať. Skúsenosti, ktoré pri cestovaní nadobudnete sú zaručene najlepším učiteľom do bežného a aj do pracovného života.

Titulná fotografia: pixabay.ocm

Možno si ešte spomeniete na situáciu spred dvoch rokov, kedy médiá zahltili správy z juhoamerickej Venezuely. Aj keď Južná Amerika nie je v našom regióne veľmi rozšíreným predmetom diskusií, udalosti z roku 2019 ju rozhodne dostali viac do povedomia. Nie však spôsobom, akým by si dotknuté krajiny želali. Všade sa skloňovalo slovo hyperinflácia, peniaze rozhádzané v uliciach miest, či dokonca benzín lacnejší ako pitná voda. Áno, aj taká bola realita v tejto juhoamerickej krajine.

Čo krízu spôsobilo?

Za vysokú mieru hyperinflácie – teda extrémnej inflácie, kedy peniaze strácajú svoju hodnotu o viac ako 1 000% – mohla v prípade Venezuely najmä rozšírená korupcia v krajine. Keď sa k tomu pridali nepremyslené kroky vtedajších vlád, krajina upadla do dlhého boja s infláciou.

To vyvrcholilo v rokoch 2018 a 2019, kedy hyperinflácia dosiahla mieru až 9 586%. Miestne autority sa snažili zraziť masívny rast krivky rôznymi opatreniami. Keďže vtedajšia mena – venezuelský bolívar fuerte (VEF) úplne stratila svoju hodnotu, vláda krajiny sa rozhodla pre stiahnutie pôvodnej meny z obehu a vydanie novej – venezuelský bolívar soberano (VES).

Vďaka tlačeniu novej meny, sa mieru hyperinflácie podarilo čiastočne zmenšiť. Zmiernili sa aj dopady tejto ekonomickej pohromy na obyvateľstvo krajiny, a tak sa podarilo ukľudniť situáciu sprevádzanú ozbrojenými konfliktami, rabovaním a všeobecným zvýšením kriminality.

Na nákup potravín vo Venezuele v časoch hyperinflácie, by ste potrebovali podobný kufrík. | Foto: pexels.com

Kým však k zmierneniu dopadov došlo, ekonomická a bezpečnostná situácia v krajine, vyústila do vysokej miery emigrácie, ktorej hlavný prúd smeroval najmä do okolitých juhoamerických krajín. Jedna z venezuelských migračných trás končila aj v stabilnejšej Európe a množstvo Venezuelčanov našlo svoje nové útočisko v Španielsku.

Keďže vláda Venezuely v období rokov 2016 – 2018 nepublikovala ekonomické dáta, rok 2019 bol v histórii venezuelskej ekonomiky oficiálne najhorším. Podľa odhadov niektorých ekonómov, sa však v roku 2018 vyšplhala miera hyperinflácie na neuveriteľných 130 060%!

V období po roku 2019 sa situácia začala postupne stabilizovať a miera inflácie sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom násobne znížila. V máji 2020 klesla na hodnotu 2 296% a v auguste toho roka sa zvýšila na 2 358%. Napriek výraznému percentuálnemu poklesu miery inflácie v porovnaní s minulými obdobiami, krajina ešte stále nie je z najhoršieho vonku.

Ako (ne)bojovať s hyperinfláciou – príklad z Afriky

Ďalšou krajinou, ktorá by sa mohla deliť o svoje bohaté skúsenosti s hyperinfláciou, je africké Zimbabwe. Za touto udalosťou tiež netreba pátrať ďaleko do minulosti. Svoj vrchol totiž hyperinflácia v Zimbabwe dosiahla v roku 2008.

Krajina bola v minulosti britskou kolóniou. Po odchode kolonizátorov, rovnako ako ostatné africké krajiny, aj Zimbabwe bojovalo s množstvom vnútorných problémov. V čase najväčšej krízy v krajine vládol dlhodobý diktátor Robert Mugabe.

Ten sa problémy s infláciou, ktorú vyvolali konfliktné postoje Zimbabwe na medzinárodnej úrovni, rozhodol riešiť svojským spôsobom. A zrejme tým najhorším. Finančnú podporu ozbrojených zložiek krajiny, začal realizovať prostredníctvom novo-tlačených peňazí. Tie začali pribúdať v stále väčších objemoch, čo spôsobovalo násobný pokles ich reálnej hodnoty.

Viaceré kroky miestnej vlády prispeli k zlej situácii v krajine. Poľnohospodárstvo, ako hlavný zdroj obživy, podliehalo prísnej regulácii, čo viedlo k zhoršeniu životných podmienok miestnych. Takmer všetky následne prijaté reformy situáciu len zhoršovali a vyústili až do konfliktu medzi etnickými skupinami Ndebele a Shona.

Aj takýmito bankovkami bolo možné platiť v Zimbabwe v časoch najväčšej miery inflácie. Nekúpili by ste si však za ne takmer nič. | Foto: cnn.com

Rekordné cifry na bankovkách

Medzitým vláda pokračovala v tlačení peňazí a hodnotu najväčšej bankovky zimbabwianskeho dolára (ZWD), na svojom „vrchole“ tvorilo až 15 cifier. Išlo o 100 triliónovú bankovku, ktorú si aj dodnes môžete zakúpiť od miestnych. Stojí približne 5 eur, čo je ale násobne viac, oproti reálnej hodnote z roku 2008.

S ešte horším riešením prišiel Mugabe v roku 2007, kedy infláciu jednoducho zakázal. Všetko, čo s infláciou súviselo – zvyšovanie cien za produkty a služby – postavil mimo zákon a ozbrojené zložky zasiahli proti každému, kto na infláciu nejakým spôsobom poukazoval, resp. v jej dôsledku zvyšoval ceny.

Záchrana v podobe čiastočného zníženia miery inflácie, prišla až s reformou v roku 2009.  Tá umožnila niektorým obchodom v krajine prijímať platby v cudzích menách – najmä v eurách (EUR), amerických dolároch (USD) a juhoafrických randoch (ZAR). Následne boli tieto meny stanovené aj za oficiálne a pri finančných operáciách sa využívala ich kombinácia.

Napriek akceptácii platieb v cudzích menách, výplaty pre zamestnancov chodili stále v miestnych dolároch. V konečnom dôsledku teda mali zamestnanci na výplatných páskach sumy v biliónoch zimbabwianskych dolárov, ktorých hodnota však nepresiahla 1 USD.

Absolútny vrchol dosiahla hyperinflácia v novembri 2008, kedy jej miera bola až 79 600 000 000%! Od roku 2006, kedy bola miera inflácie okolo 1 281%, však vláda v Zimbabwe prestala tieto štatistiky uvádzať. A tak aj vrcholná hodnota tohto obdobia, je ekonomickým odhadom poverených autorít.

Návrat do krízy

V roku 2016 už malo Zimbabwe až 9 oficiálnych mien, ale väčšina transakcií aj tak prebiehala v amerických dolároch. Napriek postupnému klesaniu inflácie v krajine od vrcholu v roku 2008, sa v posledných rokoch začala situácia výrazne zhoršovať.

Podobne ako v prípade Venezuely, aj Zimbabwe v roku 2019 opäť zasiahla silnejúca vlna hyperinflácie. Čiastočne za to môže menová reforma, ktorá začala sťahovať z obehu cudzie meny a nahrádzať ich novým zimbabwianskym dolárom (ZWL).

Týmto ťahom miera inflácie opäť stúpla a z priemerného podielu 10,61 %  v roku 2018, vyrástla až na 622,78 %  v roku 2020. Keďže pandémia COVID-19 obmedzila aj prístup k spoľahlivým dátovým zdrojom, informácie o aktuálnom stave inflácie v Zimbabwe sú zatiaľ veľmi nejasné.

Tento článok je súčasťou dvojdielnej mini-série, ktorej témou je hyperinflácia v krajinách sveta. Na II. časť série sa môžete tešiť presne o týždeň.

Všetci sme si všimli za posledné roky, že zima trvá dlhšie, než to bolo kedysi. Letá sú príliš horúce s dažďovými búrkami, ktoré sú z roka na rok čoraz silnejšie a často aj nebezpečnejšie.

Poznáme našu pranostiku, že Martin chodí na bielom koni. Martinovia oslavujú meniny 11. novembra, čo v minulosti už znamenalo aj príchod chladného počasia a sneh už od toho dňa, nikoho neprekvapil. Dnes, sme svedkami toho, že často aj Vianoce oslavujeme bez snehu. Už nie sú také krásne idilické ako kedysi, keď sme boli deti.

V súčasnosti, poriadne sneží až v januári a neraz nás vie prekvapiť aj v apríli, ako je to príkladom tuhto roku. Na Veľkú noc sme mali počasie, aké očakávame na začiatku zimného obdobia. Veľké premeny teplôt, zo dňa na deň, spôsobuju to, že už máme pocit, že existujú iba dve ročné obdobia. Akoby jar a jeseň vôbec neprišli, ale z letných tričiek sa hneď prezliekame do zimných búnd.

Prečo sa toto deje? Čo zapríčiňuje tieto zmeny a aké sú možné následky? Je globálne otepľovanie hrozbou tohto storočia?

Príčiny

Hlavnou príčinou týchto javov sú klimatické zmeny. Keď povieme klimatické zmeny, tým máme na mysli práve globálne otepľovanie.

Globálne otepľovanie znamená, že sa zvyšuje priemerná teplota Zeme, čo v budúcnosti môže mať smrteľné následky pre každý ekosystém, vrátane človeka. Zmeny klímy už teraz majú vážne dôsledky na nás, ale aj na životné prostredie. Tie dôsledky sú väčšinou negatívneho charakteru a preto je nevyhnutné sa touto témou zaoberať.

Prečo prebieha globálne otepľovanie?

Pod pojmom globálne otepľovanie si väčšina z nás predstaví, že Slnko je čoraz silnejšie a preto je aj Zem horúcejšia, čo následne zapríčiňuje topenie polárnych ľadovcov a celkovo teplejšie počasie. Nie je to celkom tak. V skutočnosti, Slnko svojou aktivitou iba minimálne utýka na otepľovanie. Faktom ale je, že od roku 1750 Slnko nezvýšilo svoju priemernú aktivitu a množstvo energie ktoré od neho dostávame.

Taktiež sa uvádza, že aj sopečné erupcie sú jedným z faktorov na otepľovanie. Toto tvrdenie nebolo vyvrátené, ale je dokázané, že Slnko a sopky k otepľovaniu prispievajú minimálne, a to iba dvomi percentami.

Tak čo je hlavnou príčinou tohto javu? Je to práve ľudská činnosť.

Po priemyselnej revolúcii, sa do ovzdušia začalo dostávať čoraz viac oxidu uhličitého (CO2), (o tretinu viac než predtým), ktorý príroda nedokáže absorbovať. Lesy dokážu absorbovať najväčšie množstvo CO2, ale v súčasnoti lesy ničíme pre poľnohospodárske potreby a chov hospodárskych zvierat. Zvyšný plyn narúša rovnováhu na Zemi.

Oxid uhličitý je jeden s tzv. skleníkových plynov. Skleníkové plyny zachytávaju teplo vychádzajúce zo Zemi a blokujú jeho únik do vesmíru. Týmto spôsobom nastáva zvýšenie skleníkového efektu, ktorý je vlastne hlavnou príčinou globálneho otepľovania.

Následky globálneho otepľovania

Globálne otepľovanie nemá vplyv len na človeka. Od začiatku minulého storočia, sa na svete stalo viac ako 30 000 prírodných katastrof.

Topením polárnych ľadovcov hladina ocánov výrazne stúpla (v priemere o 19cm). Oceány vstrebávajú zhruba štvrtinu CO2 a dokážu pohltiť až 90% nadbytočného tepla. Toto však mení ich chemickú štruktúru, čo má negatívny dopad na živočíchy žijúce v oceánoch a moriach.

Taktiež, za následky globálneho otepľovania považujeme rýchlejšie vymieranie niektorých živočíšnych druhov. Takýmto príkladom je vymieranie včelích komunít, ktoré sa za posledné desaťročia zmenšili o 50% alebo niektoré úplne vymreli.

V neposlednom rade, jedným z následkov otepľovania sú extrémy počasia. Zaznamenávame rekordy vysokej a nízkej teploty, veľké horúčavy, suchá, následne búrky, hurikány, záplavy. Z týchto extrémov sa objavujú aj zdravotné problémy u ľudí.

Globálne otepľovanie je najväčšia hrozba 21. storočia. Očakáva sa že hladiny oceánov budú narastať, čo bude príčinou na zaplavenie mnohých miest. Letné teploty budú stúpať, tým bude znížená vlhkosť pôdy a samozrejme aj jej plodnosť. Mnohé živočíšne druhy nedokážu prežiť v zmenenom prostredí. V nepriaznivých podmienkách, vzniknutých klimatickou zmenou, nedokážu žiť ani ľudia a masove budú nútení opúšťať svoje domovy. V dôsledku znešistenia ovzdušia budú alergie, astma a infekcie veľmi častými ochoreniami, v porovnaní so súčasným stavom.

Tento proces vyzerá ako nezvratný. V podstate nezvratný naozaj je, ale predsa len sa táto zmena klímy dá spomaliť. Planétu zachránime znížením emisií skleníkových plynov. Každý jeden z nás sa môže podieľať na zachránení našej Zeme tým, že znížime svoju uhlíkovú stopu. Buďme zodpovednejší a chráňme si svoju planétu!

Zdroje: finreport.sk, ecohero.sk, nrdc.org

,,V Lykke máme pár pravidiel. Robíme svoju prácu najlepšie ako vieme. Používame najkvalitnejšie suroviny aké máme. A každé ráno nás štartuje zázvorový shot!“ – uviedli výrobcovia na svojom instagramovom profile

Čo obsahuje zázvorový nápoj?

V Lykke sa riadia heslom, že ich zázvorové shoty musia byť vždy čerstvé, chutné a funkčné. Obsahujú šťavy z citrónov, ktoré dopĺňajú pikantnú chuť zázvoru, a okrem toho sú nápoje obohatené o sladký domáci med z Turca. Využívajú technológiu studeného lisovania, vďaka ktorému sa môžu pýšiť najvyššou možnou kvalitou.Tajomstvom ich receptu je práve ich vlastná včelia farma, kvôli ktorej je med plný minerálov a enzýmov.

Zázvorový nápoj obsahuje vitamíny C, B, A, E a  vysoký podiel gingerolu (účinná látka zázvoru).

Svoju poctivú robotu dokazujú aj tým, že Lykke nápoje nie sú riedené žiadnou kokosovou alebo inou vodou a taktiež nie sú pasterizované. Teda, môžete sa tešiť na plnohodnotnú vitamínovú bombu, ktorú je potrebné skladovať v chladničke. Pozor výrobcovia varujú, že šťava vydrží čerstvá len 4 týždne.

instagramový profil Lykke

Účinky zázvoru na zdravie

Antioxidačné a protizápalové účinky

Kyselina askorbová, terpenoidy, alkaloidy, flavonoidy, flavóny, flavónové glykozidy, rutín či b-karotén sú najdôležitejšie antioxidanty prítomné v zázvore. Tieto antioxidanty pomáhajú znižovať akékoľvek zápaly v tele. Môže byť užitočný pri liečbe reumatoidnej artritídy a osteoartritídy.

Posilňuje imunitu

Zázvor posilňuje imunitný systém a slúži ako prevencia počas chrípkovej sezóny.

Klinickou štúdiou z roku 2009, ktorá bola zameraná na tlmenie menštruačnej bolesti prostredníctvom konzumácie zázvoru, sa zistilo, že práve zázvor má rovnaké zmierňovacie účinky ako Ibuprofén.

Stimuluje krvný obeh

Ak bojujete so studenými končatinami jedením zázvoru sa  stimuluje cirkulácia krvi v dôsledku čoho  by ste mali cítiť hrejivé účinky. Gineroly v zázvore zlepšujú curkovku, zvyšujú citlivosť na inzulín a taktiež pomáha pri diabetických komplikáciách, ako napríklad retinopatia (ochorenie zraku).

Podporuje trávenie

Znižuje pravdepodobnosť výskytu tráviacich ťažkostí a znižuje nadúvanie. Je vhodný pri liečbe syndrómu dráždivého čreva, tiež pri zápche, nadúvaní či pri ostatných gastrointestinálnych poruchách.

Podporuje regeneráciu svalov

Výskumom z roku 2009, ktorý bol zameraný na zistenie či dopĺňaním zázvoru sa po ťažkom fyzickom tréningu zmierni svalovica  sa potvrdilo, že zázvor skutočne podporuje regeneráciu svalov, ale nie pri všetkých druhoch športu.

Aká je denná dávka zázvorového nápoja Lykke?

Nemala by sa prekračovať  maximálna denná dávka –  50ml.

Ako si mám zázvorový koncentrát pripraviť?

Na webovej stránke Lykke uvádzajú tri možnosti prípravy nápoja:

• Zázvorový shot
• ,,Čaj“ – zalejete 30 ml zázvorového koncentrátu 300 ml horúcej vody
• Pitný režim na celý deň – Zalejte 50ml Lykke 2l čistej vody a pridajte čerstvú mätu

Aká je cena produktu?

Ceny sa rôzna v závislosti od webstránky, ktorú navštívite. Aktuálne sa na oficiálnej stránke Lykke predáva za 16 eur plus tri eura poštovné. Najvýhodnejšie ho kúpite na zlavomate, tam stojí 14,99 eur, samozrejme plus poštovné. Zázvorové nápoje Lykke v kamenných obchodoch nehľadajte sú dostupné len na internete. Výrobcovia si chcú totiž zachovať Dánsky minimalizmus.

Slováci si Lykke pochvaľujú

Ľudia si zázvorový nápoj pochvaľujú, porovnávajú ho s konkurenčnými značkami, ktoré hoci uvádzajú vyššiu koncentráciu zázvorovej štavy, no ohnivú chuť zázvoru majú o poznanie slabšiu. Aj napriek vyššej cene sú Slováci ochotní priplatiť si za kvalitu. Pozitívom je aj lokálna výroba a minimalistický dizajn obalu.

Použité zdroje:

• webová stránka Lykke
• facebooková stránka Lykke
• instagramový profil Lykke
• sciencedirect.com
• wiley.com
• pubmed.gov
• pubmed.gov

Výzor je zárukou šťastia, zdravia a úspechu. O tom nás denne presviedčajú herci vo filmoch, modelky na billboardoch a v reklamách. Čoraz viac mladých ľudí začína rátať kalórie, pravidelne navštevovať fitnescentrum, jesť výlučne zdravé potraviny, cez víkend sa prejedať a tajne zvracať.

Poruchy príjmu potravy sú rôznorodé, nejde iba o anorexiu a bulímiu, netýkajú sa iba žien a dievčat. Aj muž, ktorý vyzerá zdravo, môže hladovať, no nikdy sa k tomu neprizná. Počuli ste už o bigorexii, ortorexii alebo záchvatovom prejedaní sa?

Nie som dosť štíhla, nie som dosť svalnatý

Nespokojnosť s vlastným telom sa môže začať formovať už v rannej puberte. Spúšťačom je zmes rôznych faktorov: nízke sebavedomie, tlak sociálneho prostredia a médií. Teenageri sú citliví na urážky od rovesníkov. To, čo si dospelí len šepkajú, deti povedia nahlas a častokrát zveličia. Ideál krásy propagovaný v médiách a na sociálnych sieťach zabíja.

Zatiaľ, čo dievčatá vnímajú samy seba ako príliš tučné, držia diéty a hladujú, chlapci túžia po svaloch a vyšportovanom tele. Napriek tomu, že nakoniec dosiahnu svoj cieľ a od okolia prijímajú komplimenty, cítia prázdnotu, smútok až depresiu. Vždy sa nájde niekto chudší, niekto svalnatejší a vtedy príde pocit zlyhania.

Strach z nedostatku svalovej hmoty

Bigorexia, alebo svalová dysmorphia, je typ psychickej poruchy, pri ktorej jedinec vníma svoje telo ako neatraktívne a nedostatočne svalnaté. Následne začína tráviť hodiny v posilňovni, napriek chorobe alebo zraneniu nie je schopný vynechať tréning a cvičí až do úplného vyčerpania.

Hoci bigorexia nie je zaraďovaná k poruchám príjmu potravy, častokrát je s nimi úzko prepojená. Okrem nadmerného cvičenia je pre ňu charakteristické aj striktné dodržiavanie stravovacieho plánu. Ten najčastejšie pozostáva z jedál bohatých na bielkoviny a chudobných na tuky, súčasťou stravy môžu byť aj steroidy, proteíny a iné výživové doplnky.

Jedinec má vytvorený presný harmonogram, pri ktorom konzumuje stravu každých pár hodín, aj keď nie je hladný. Pokiaľ niečo alebo niekto jeho režim naruší, kompenzuje to cvičením.

Na základe štúdie z roku 2019, do ktorej sa zapojilo 14 000 mladých Američanov, takmer štvrtina mužov trpela poruchami stravovania spojenými s cvičením a túžbou po vypracovanom tele. Vysoké riziko bigorexie je práve u kulturistov a iných športovcov.

Posadnutosť zdravým jedlom

Každý z nás túži byť zdravý. Kupujeme bio zeleninu a ovocie, vyhýbame sa chemickým látkam a obmedzujeme mastné jedlá. Čo ak sa túžba žiť zdravo zmení na posadnutosť? Ortorexia nervosa, alebo aj posadnutosť zdravým jedlom, spôsobí, že sa jedinec vyhýba všetkému, čo nie je zdravé, rozmýšľa o jedle niekoľko hodín denne a vopred plánuje, čo zje.

Spoločnosť ortorexiu často akceptuje a jedincov, ktorí ňou trpia obdivuje, tým aj nevedome podporuje. Napriek tomu sú dôsledky neliečeného ochorenia vážne. Zozačiatku dochádza k strate záujmov a sociálnej izolácii. Podobne ako pri anorexii môže dôjsť k výraznému úbytku hmotnosti až podvýžive, kedy je nutná hospitalizácia.

Ortorexia, alebo aj strach z nezdravého jedla. Zdroj pexels.com

Zatiaľ čo anorektik sa zameriava na množstvo (kvantitu), ortorektik je posadnutý kvalitou potravín. Radšej zostane hladný, ako by mal zjesť niečo, čo je podľa neho nezdravé, napr. mäso, živočíšne produkty alebo sacharidy.

Záchvatové prejedanie sa- Binge Eating Disorder

Aj zdravý človek sa občas preje, na oslave, dovolenke alebo na návšteve u starej mamy. Veď kto by odolal švédskym stolom alebo babkiným haluškám? Je to normálne, pokiaľ sa neprejedáme pravidelne. Práve binge eating (BED), po slovensky záchvatové prejedanie, je charakteristické nekontrolovanou konzumáciou veľkého množstva jedla napriek tomu, že nie sme hladní.

Začarovaný kruh

O chorobe hovoríme vtedy, ak sa osoba preje minimálne raz za týždeň po dobu troch mesiacov. Po prejedaní prídu výčitky, hanba, pocit zlyhania. Napriek sľubu, že to bolo posledný raz, stane sa to znova a znova.

Obezita nie je pravidlom

Asi 50% ľudí s BED trpia obezitou, no táto porucha sa môže vyskytnúť aj u ľudí, ktorí sú dlhodobo v kalorickom deficite alebo držia určitý typ diéty, kedy je doplnenie energie prirodzeným obranným mechanizmom tela. Predpokladom môže byť aj genetika, pokrivené vnímanie vlastného tela, psychická trauma alebo iné mentálne ochorenie.

Hlavným rozdielom medzi bulímiou a BED je, že po záchvate prejedania jedinec napriek pocitom viny nezvracia, neužíva preháňadla alebo sa iným spôsobom nesnaží vyrovnať kalorický nadbytok.

Práve nedostatočná informovanosť medzi mladými ľuďmi spôsobuje, že nezdravý prístup k jedlu a negatívne vnímanie vlastného tela považujú za celkom bežné. Stereotypné označenie porúch príjmu potravy ako „ženské problémy“ odrádza mužov a chlapcov, aby sa zverili rodine, či priateľom a vyhľadali lekára.

Hovorím si, že byť v Aténach a nevidieť Akropolis je ako spať s otvorenými očami = nemožné. No, pravda je taká, že samotná cesta je vždy tŕnistá. Aj keď, nie tak celkom. Myšlienka navštíviť túto pamiatku vo mne vrela od samotného počiatku pobytu v Aténach, no keďže tu nie som ako turista, nebolo to časovo obmedzené.

Zdroj: Radka Malinčáková

A predsa sa to podarilo. V lete sa mi nechcelo, veď radšej more; v zime sa nechcelo, veď radšej ostať v teple; v jeseni sa nechcelo, lebo toto. Konečne, prišla jar a spolu s jarou aj Medzinárodný deň pamiatok, ktorý sa o to postaral.

Kedy je lepšie navštíviť také „posvätné“ miesto než na samotný medzinárodný deň? Už asi lepší termín z neba nespadne. Ale, poďme k pointe. V dnešnej dobe, dobe opatrení, kedy sa nevie čo a ako, človeka poteší každá maličkosť. Aj príjemný jarný deň. Pri Akropolise.

Zdroj: Radka Malinčáková

Grécko je známe históriou a práve 18. apríl sa nesie v duchu „pamiatky zadarmo“ – rozumej zadarmo vstupy na pamiatky (múzea nie).

Ako to vyzeralo?

S tušením, že davy ľudí budú sprevádzať tento deň som sa vybrala do centra mesta už pred desiatou ráno, a vysvitlo, že to bola výhra. Klasické ráno v Grécku nezačína raňajkami, ale kávou, najideálnejšie čiernou a s náznakom jari by to malo byť Fredo.

Zdroj: Radka Malinčáková

Nie, nie je to meno kávy, ale znamená to, že káva je ľadová. A teda pre priemerného Gréka by to malo znieť takto: fredo espresso sketo – čierna káva bez cukru s ľadom. Veľmi silná kombinácia.

A tak sa mohlo pokračovať vo výstupe na Akropolu, lepšie povedané, zaradiť sa do radu na ten výstup. Keďže už o desiatej ráno boli rady na bránach dlhšie ako by to človek predpovedal, bolo známe, že o tri hodiny neskôr, to nebude žiadna sranda.

Zdroj: Radka Malinčáková, Rad pred vstupom na Akropolu

Vstupné síce bolo zdarma, ale pravidlá nepustia. Vstup bol možný len tak, že ste museli počkať kým ľudia pred vami prejdú niekoľko metrov za bránu. Teda, aspoň to tak vyzeralo, no aké meridla v skutočnosti personál použil, to neviem s určitosťou povedať.

Zdroj: Radka Malinčáková

Aj napriek 30 minútovej čakačke sa to oplatilo. Vedela som, že Akropola je zážitok minimálne na jeden život, no ako nenáročný fanúšik histórie, som nečakala nemožné. Avšak, stálo to zato. Domáci hovoria, že najlepší čas na návštevu Atén, ak teda cieľom nie je pláž, ale pamiatky, je práve jar. Nie je horúco, nie je zima, no slnko je. A musím súhlasiť. Aj keď tie hranice našich teplôt sú rôznorodé. Čo je pre nich teplá jar, to je pre nás malé leto.

Zdroj: Radka Malinčáková

Počasie zamračené, no príjemné teplo. Aj keď výhľad na západne situovaný Hymettus bol skôr neviditeľný ako viditeľný, malo to svoju mystickú atmosféru.

Zdroj: Radka Malinčáková, Výhľad na Plaku a v pozadí Národné záhrady a olympijský štadión

Posádka Akropolu bola prevažne lokálna, veľmi malý náznak zahraničných turistov z pochopiteľných dôvodov. Aj keď niektoré grécke zdroje už hovoria o párty ľuďoch z Holandska prichádzajúcich na ostrovy, Atén sa to netýka.

Zdroj: Radka Malinčáková

Vidieť mesto zo samého centra diania je magické, človek tu pochopí veľa súvislosti s históriou a výkladov počas hodín dejepisu, ktoré prebiehali ešte na základnej škole. Taktiež, prezývka Atén ako biele mesto naberá živé rozmery a konečne tu pochopíte, prečo biele (zhora sú Atény celé biele). Hory Filopapus a Lycabetus sú ako na dlani.

Zdroj: Radka Malinčáková, Hora Filopapus v pozadí

Po slávnej Akropole prišla prechádzka historickým centrom cez Thiseo vlakovú stanicu pozdĺž blších trhov, kde sú veľmi pekné handmade veci. Blšími trhmi sa dá prejsť veľmi rýchlo a skončíte na Monastiraki, kde už miestni predavači ponúkajú čerstvé a sladké jahody. Práve na Monastiraki to vyzerá veľmi živo a nádejne, ľudia si užívajú teplý deň a čakajú na lepšie časy.

Zdroj: Radka Malinčáková, Masívna budova múzea Akropolis