iNSTRID

Celá posilňovňa vo vašich rukách. Tak propaguje svoj produkt firma, ktorá sa uchádza o podporu používateľov platformy Indiegogo.

Prostredníctvom crowdfundingu sa snaží získať dostatok financií na realizáciu sériovej produkcie svojho športového náradia, ktoré nazvala OYO NOVA Gym.

K dnešnému dňu, 29.9.2020, sa firme podarilo vďaka jej kampani vyzbierať sumu 4 291 342 EUR, na ktorú sa vyzbieralo celkom 29 555 jednotlivcov. Ďalšie viac ako tri milióny eur startup získal na inej crowdfundingovej platforme. Pôvodne pritom chcela firma vyzbierať iba 30-tisíc dolárov.

Motiváciou ľudí podporiť tento projekt je získať zľavy na finálny produkt, ktorý firma sľubuje dodať. S rastúcim množstvom príspevkov sa spustila aj sériová výroba, podľa aktualizovaných správ z Indiegogo už tvorca stihol vyrobiť viac ako 40-tisíc kusov tohto svojho náradia.

O čo sa vlastne jedná?

Dnes je v predaji nepreberné množstvo rôznych pokrokových, revolučných, ale aj celkom obyčajných posilňovacích zariadení a pomôcok. Expandery, činky, špeciálne podložky, elektrické náradie, to všetko sa uchádza o pozornosť kúpychtivých zákazníkov. Startup OYO Fitness vytvoril produkt, ktorý by mal všetky tradičné posilňovacie náradie a zariadenia spojiť do jedného kompaktného a prenosného zariadenia, ktoré nazval OYO NOVA Gym.

Jedná sa vlastne o zaradenie pozostávajúce z dvoch ramien spojených v jednom kĺbe, ktorý má nastaviteľný odpor. Na ramená je možné upevniť rukoväte a lanká a ich vzájomným kombinovaním možno vytvoriť alternatívu k činkám, expanderom a strojom. Maximálny odpor, ktorý je schopný zariadenie vyvinúť, je však iba 18 kilogramov. Je teda evidentné, že produkt za 159 amerických dolárov (~135 eur) bude určený predovšetkým pre začiatočníkov, pretože profesionáli a skúsenejší športovci si k nemu pre slabú úroveň záťaže cestu nenájdu.

Do akej miery realita zodpovedá ambíciám, odhadnúť nevieme, ale aj tento produkt a startup sú praktickými ukážkami, že šikovným marketingom a pútavým produktom možno dosiahnuť na trhu úspech ešte skôr, ako produkt vôbec začnete predávať.

Zdroj: Indiegogo – OYO NOVA Gym

• Uber tri roky vedie spory s Transport for London (TfL)
• TfL kritizoval Uber za to, že pasažierov vystavuje riziku
• Výhra pre Uber znamená zaistenie podnikania na silnom trhu

Uber vyhral súdny spor v Londýne, ktorý mu zaistil právo pôsobiť v meste.

Londýn je jedným z najväčších trhov spoločnosti Uber, má  tam 3,5 milióna používateľov a 45-tisíc vodičov.

Akcie Uberu po tomto úspechu vzrástli  o viac ako 7 percent.

Londýnsky súd v pondelok ráno rozhodol v prospech spoločnosti Uber v odvolaní proti mestskému dopravnému orgánu Transport for London (TfL). Spoločnosť TfL v novembri 2019 druhýkrát odobrala licenciu spoločnosti Uber po tom, čo uviedla, že vodiči na prepravu cestujúcich používajú falošnú totožnosť.

Aplikácia pre zabezpečovanie osobnej dopravy sa tak 14. septembra 2020 dostavila na súd, aby sa mohla odvolať proti rozhodnutiu TfL.

Uber bol „spôsobilý a správny“ na to, aby pôsobil v meste, uviedol v pondelok na magistrátnom súde vo Westministri zástupca hlavného sudcu Tan Ikram. Ikram ďalej podľa denníka Business Insider uviedol, že spoločnosť Uber „zaplnila medzery“ (teda nedostatky) vo svojich IT systémoch, čo viedlo k obmedzeniu bezpečnostných rizík, zároveň zlepšila komunikáciu a spoluprácu s TfL.

Zdroj: Business Insider

Mnohí sa obávajú, že vylepšenie schopností človeka či zvyšovanie jeho produktivity prostredníctvom technológií, tzv. human augmentation, by bolo dostupné výhradne pre bohatých a že naše telá by sa mohli stať prípadným terčom kyberzločincov. Také sú výsledky prieskumu, ktorý realizovala bezpečnostná spoločnosť Kaspersky. Správa, ktorú spoločnosť k prieskumu vydala, je nesmierne zaujímavá pre každého človeka, ktorý s údivom sleduje najnovšie dianie okolo firmy Neuralink Elona Muska.

Prieskum realizovaný pre spoločnosť Kaspersky odhalil celkovo pozitívne naladenie ľudí pre vylepšovanie schopností ľudského tela pomocou technológií. 92 % respondentov by zmenilo nejaký svoj fyzický aspekt, ak by to šlo, zatiaľ čo takmer dve tretiny (63 %) by zvažovalo technologický zásah do svojich tiel na ich vylepšenie – či už natrvalo alebo dočasne.

Do štúdie bolo zapojených 14 500 dospelých v 16 krajinách Európy a severnej Afriky, pričom technologickému vylepšeniu ľudského tela sú najviac naklonení Taliani (81 %) a najmenej zase Briti (33 %). Niektorí respondenti dokonca vyslovili želanie pripojiť k svojim telám smartfóny.  

Väčšina ľudí mala jasno v tom, že chce, aby sa technologické vylepšenie schopností človeka používalo pre dobro ľudstva, pričom 53 % ľudí sa vyjadrilo, že by mali byť použité na zlepšenie kvality života. Naprieč krajinami sa ľudia vyslovili, že cieľom akéhokoľvek technologického zásahu do ľudského tela by malo byť zlepšenie celkového fyzického zdravia (40 %) alebo zraku (33 %). 

Pretrvávajú však niektoré obavy, napríklad respondenti sa obávajú toho, že takéto technologické vylepšenie ľudského tela by bolo dostupné len pre bohatých (69 %), zatiaľ čo takmer 9 z 10 (88 %) ľudí uviedlo, že sa obávajú, že by ich telá mohli byť hacknuté kyberzločincami. 

Koncept technologického vylepšenia ľudského tela (tzv. human augmentation) – proces znovuvytvorenia alebo zlepšovania našich fyzických a duševných schopností už nie je len výmyslom či myšlienkou science fiction, a to najmä preto, že digitálne technológie sú čoraz dôležitejšou súčasťou našich každodenných životov. 

Má liečiť depresie, odhaliť blížiaci infarkt či zlepšiť pamäť. Mikrosenzor v lebke je už pripravený na použitie

„Technologické vylepšenie ľudských schopností je dnes jedným z najvýznamnejších trendov v oblasti technológií. Už teraz vidíme široké spektrum praktických aplikácií ich nasadenia v každodenných oblastiach nášho života, ako je zdravotná a sociálna starostlivosť, šport, vzdelávanie a doprava. Exoskeletony pri požiaroch a záchranných akciách alebo 3D tlač ľudských orgánov sú len jednými z mnohých príkladov. Je však na mieste, že ľudia cítia aj obavy. Nadšenci do technologických vylepšení ľudského tela už teraz testujú hranice toho, čo je možné, ale potrebujeme spoločenskú zhodu v oblasti štandardov, aby sme zaistili, že technologické zásahy do ľudského tela dosiahnu plný potenciál svojho využitia a zároveň budú minimalizované akékoľvek riziká,“  hovorí Marco Preuss, riaditeľ Globálneho tímu pre výskum a analýzu (GReAT) spoločnosti Kaspersky v Európe. 

Ďalšie kľúčové zistenia prieskumu:

• Dospelí v južnej Európe, vrátane Španielska, Portugalska, Grécka a Talianska, patria spolu s Marokom ku krajinám s najotvorenejším prístupom k technologickému vylepšovaniu ľudských schopností.

• Dospelí vo Veľkej Británii a Francúzsku sa voči technologickému vylepšovaniu ľudských schopností zdajú byť najskeptickejší, proti tejto koncepcii je 36 % Britov a 30 % Francúzov. Viac než polovica dospelých vo Francúzsku (52 %) a Veľkej Británii (52 %) verí, že technologické vylepšovanie ľudských schopností človeka bude pre spoločnosť nebezpečné, čo je vysoko nad priemerom štúdie (39 %). 

• Schopnosť zvýšiť atraktívnosť svojho tela oslovila viac než tretinu žien (36 %) a iba štvrtinu mužov (25 %), zatiaľ čo mužom viac záleží (23 %) na zvyšovaní svojej sily než ženám (18 %).

• Takmer polovica opýtaných (47 %) sa domnieva, že vlády by mali regulovať možnosti technologického vylepšovania ľudských schopností. Najviac je za vládne intervencie Veľká Británia (77 %), na opačnej strane sa nachádza Grécko (17 %).

• Tretina ľudí (33 %) je nadšená z myšlienky technologického vylepšovania ľudských schopností, ale ženy (21 %) sú touto predstavou predsa len o niečo viac znepokojené než muži (15 %).

Project Power: Chceli by ste tabletku, ktorá vám na 5 minút dá superschnopnosť?

Čo si o tom myslia špecialisti?

Zistenia prieskumu boli prezentované na online konferencii Kaspersky NEXT, kde na tému technologického vylepšenia ľudských schopností debatovali poprední odborníci zo súkromného aj akademického sektora:

„Myslím si, že väčšina ľudí bude ochotná akceptovať technologické vylepšenia svojich schopností, pokiaľ sa budú uskutočňovať veľmi malými postupnými krokmi a uvidia v nich ekonomické a zdravotné benefity,“ myslí si Zoltan Istvan, autor a zakladateľ Transhumanistickej strany. „Historicky sa ľuďom spočiatku technologické inovácie nepáčia, ale prijímajú ich, pretože si uvedomujú, že v stávke je ich práca, živobytie aj národná bezpečnosť,“ dodáva.

Pre profesora Juliana Savulescu je najdôležitejšou oblasťou technologického vylepšenia ľudských schopností tá psychologická – zlepšovanie kognitívnych a morálnych schopností. „Najväčšou hrozbou, ktorej čelíme, je nerovnosť v kapacitách ľudského správania, vrátane morálneho správania.“  Profesor Savulescu ďalej varuje: „Technologické vylepšenie schopností človeka má potenciál existujúce rozdiely ešte prehĺbiť, takže výzvou pre vlády na celom svete je, ako potenciál ľudského vylepšenia využiť pre dobro.“ 

David Jacoby, hlavný bezpečnostný analytik Globálneho tímu pre výskum a analýzu spoločnosti Kaspersky v Európe dodáva: „Pri pohľade do minulosti, zlí aktéri vždy našli spôsob, ako nové technológie zneužiť – avšak vo všeobecnosti boli tieto technologické pokroky pre ľudstvo pozitívne – a som si istý, že sa to dotkne aj technologického vylepšovania ľudských schopností. To znamená, že musíme zostať ostražití a dávať si pozor na hrozby zneužitia alebo útoku, aby myšlienka na bezpečnosť neprišla prineskoro, keď sa už technologické vylepšovanie ľudských schopností stane každodennou realitou.“

O prieskume

Prieskum realizovala prieskumná agentúra Opinium Research v období od 9. do 27. júla 2020. Do prieskumu bolo zapojených 14 500 dospelých ľudí zo 16 krajín, vrátane Belgicka, Českej republiky, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Maďarska, Maroka, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Španielska, Talianska, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. 

Čo vidíte na obrázku vy? Rorschachov test vraj poznáme všetci. Skutočne?

Odoslať e-mail v roku 1984 bolo náročné, postup ukazuje dobové video

Sú klasické rúška pre deti v školách bezpečné? Alternatíva existuje, úplne bezpečná a overená

Z Cybertrucku si internet síce uťahuje, Elon Musk však hlási už 200-tisíc predobjednávok

Jedná sa o crossover/SUV stojaci na koncernovej platforme MEB špeciálne vytvorenej pre elektromobily. Stojí na nej už napríklad nová Škoda Enyaq iV, ale na Volkswagen sú kladené o niečo vyššie nároky v každom ohľade. ID.4 má byť lídrom trhu i koncernových súrodencov.

Model ID.4 síce nadväzuje na nedávno predstavený elektrický hatchback ID.3, ale v tomto prípade sa bude jednať o globálny model, navyše prvé výlučne elektrické SUV značky Volkswagen.

Pohon nového SUV je výlučne elektrický, s použitím benzínových či naftových motorov sa vôbec nepočíta.

Elektrický pohon je koncipovaný na dnešné pomery netradične: elektrický motor je uložený vzadu a poháňa zadné kolesá. Neskôr bude v predaji aj verzia s dvomi motormi a pohonom 4×4.

Maximálny výkon pohonného systému je 150 kW (204 k) a krútiaci moment dosahuje 310 Nm.

Akumulátor má kapacitu 82 kWh (77 kWh netto), hmotnosť 493 kilogramov, maximálny nabíjací výkon až 125 kW a umožňuje automobilu dosahovať reálny dojazd do 520 kilometrov. Za pol hodinu nabíjania tak vozidlo prejde ďalších 320 kilometrov.

Aj napriek tomu, že motor je uložený vzadu,  batožinový priestor je priestorovo veľkorysý, ponúkne objem s kapacitou od 543 dm^3 a sklopením zadných operadiel sa dá  zväčšiť na 1 575 litrov.

Nemenej zaujímavá je koncepcia interiéru, ktorá fakticky úplne vylúčila používanie fyzických tlačidiel. Vzhľad prednej časti interiéru je tak veľmi moderný, využíva displeje na zobrazovanie údajov i ovládanie funkcií.

Centrálny displej bude mať veľkosť závislú na tom, ktorú verziu elektromobilu si zákazník vyberie – vo verzii ID.4 1ST má uhlopriečku 25,4 cm (10 palcov), v ID.4 1ST Max až 30,5 cm (12 palcov). Obidve verzie sú sériovo vybavené navigačným systémom Discover Pro, ponúknu aj online hlasové ovládanie, streaming médií zo smartfónu cez App Connect, Android Auto, Apple CarPlay a Mirror Link. K dispozícii je tiež bezdrôtová nabíjačka mobilu.

Okrem toho ID.4 ponúkne aj head-up displej s rozšírenou realitou a špecialitu v podobe sériovo dodávaného osvetlenia IQ.Light – je vytvorené ako úzky pás pod predným oknom. „V mnohých situáciách, napríklad pri odbočovaní a brzdení podporuje vodiča intuitívne zrozumiteľnými svetelnými efektmi,“ uvádza sa v tlačovej správe.

„…  ID.4 zrýchli z pokoja na tempo 100 km/h za 8,5 sekundy, maximálna rýchlosť je kvôli efektívnemu využitiu energie obmedzená na 160 km/h. V roku 2021 modelový rad ID.4 rozšíri špičková verzia s pohonom všetkých kolies dvoma elektromotormi a vyšším výkonom,“ uvádza Volkswagen.

Obidva uvádzacie modely (ID.4 1ST a ID.4 1ST Max) sú limitované na celkový počet 27-tisíc exemplárov. Keď sa rozpredajú, začne sa predaj predkonfigurovaných modelov.

Technické údaje ID.4

Kompletná fotogaléria Volkswagen ID.4 1st Edition (Max)

A zase ten Netflix. Naposledy sme vám recenzovali Project Power, ktorý mal premiéru na netflixe minulý mesiac. A dopadlo to, tak ako väčšina filmov z produkcie tohto streamovacieho giganta. Teda zle. Teraz tu máme novinku The Devil All The Time. Stojí za ňou prakticky neznámy režisér Antonio Campos. To, čo robí, tento film zaujímavým je herecké obsadenie. Tom Holland, Robert Pattinson, Bill Skarskard, Jason Clark, Sebastian Stan či Mia Wasikowska. Takýto herecký ansábel málokedy nájdete v Hollywoodskom filme. Stačí to na dobrý film?

Dej filmu sa odohráva v 60tych rokoch na stredozápade Ameriky. Ústrednou postavou je mladý muž, ktorého stvárňuje Tom Holland. Zhlukujú sa okolo neho divné a zlé existencie ľudí, ktorí ubližujú jeho blízkym. On to však nenechá len tak a urobí všetko, aby ochránil svoju rodinu. V tomto filme sa toho, ale odohráva omnoho viac, než len to čo som vám práve načrtol.

The Devil All The Time svojim spôsobom pripomína snímky slávneho režiséra Alejandra Gonzaleza Iňarritu a to konkrétne Babel, 21 Gramov či Amorres Perros. Tie opisujú mozaiku zdanlivo nesúvisiacich príbehov a osudov rôznych ľudí. V prípade novinky The Devil All The Time je prepojenie jednotlivých postáv oveľa očividnejšie.

Ide o veľmi temnú snímku. Depresia a smútok srší z každej sekundy. Väčšina postáv sa dá označiť za zlých ľudí a tých pár pozitívnych postáv, čo tu nájdete, nedopadne moc dobre. Preto ak ste nadmieru pozitívne naladený človek, tento film nebude pre vás. Ak však máte radi melancholické a kruté snímky The Devil All The Time je pre vás jasná voľba.

Herecká zložka filmu je to, čo vyzdvihuje tento film na vyšší stupeň. Tom Holland tu viac-menej hrá surovejšiu verziu „vášho priateľského suseda Spidermana“. Bill Skarskard ako muž, ktorý trpí následkami bojov z bojových polí 2 svetovej vojny, tiež exceluje a to aj napriek tomu, že sa objavuje len v prvej štvrtine filmu. Nenapadá mi nik, koho výkon by sa nedal pochváliť.

Jeden muž však vysoko vyčnieva nad ostatnými. Robert Pattinson, Už sú dávno preč časy, keď hral upíra v romantických fantasy bláboloch. Tí, čo aspoň trocha sledujú svet filmu, vedia, že Robert už dávno ukázal, akým skvelým hercom je. Ak patríš k tým, ktorý v Pattinsonovi stále vidia len upíra Edwarda, rozhodne si pozri The Devil All The Time. Slizky a odporný farár v jeho podaní je tak hnusný, až je proste skvelí. Už teraz sa teším na jeho verziu Bruca Wayna v novom spracovaní Batmana.

Film má skoro 2 a pol hodiny no dej našťastie plynie rýchlo. Možno ti aj bude ľúto, že koniec prišiel tak (prekvapivo) skoro. Prvú hodinu sa síce film možno trochu viac rozbieha, ale to len preto, že nám dáva priestor na nasatie tej depresívnej atmosféry. O to viac vás zasiahne všetko čo nasleduje potom.

Ako vznikol e-mail? Skôr ako internet.

Vedeli ste, že internet ako taký vznikol v švajčiarskom CERNe? CERN, teda Európska organizácia pre jadrový výskum, už pri svojej výstavbe vzbudzoval kontroverzie, pretože médiá i laická verejnosť sa spytovali, na čo je vôbec dobré investovať miliardy do niečoho, čo zdanlivo neprinesie hmatateľné výsledky. V roku 1954 už síce svet poznal jadrové zbrane a dôsledky ich použitia, ale vedci vedeli, že stále toho majú dosť čo objavovať.

CERN napokon výsledky dosahuje a hoci sa jedná o fundamentálny výskum, akým je aj výskum vesmíru, jedným z vedľajších produktov je aj samotný internet. Ten vznikol práve na pôde tohto vedeckého laboratória kvôli potrebe rýchlej komunikácie medzi pracovníkmi.

Prekvapivo však e-maily v CERNe nevznikli. E-mail je starší ako internet. Vznik e-mailu objasňujú viaceré zdroje, ktoré sú sumarizované na Wikipedii: „Spustenie systému mainframového počítača so zdieľaním času (CTSS – Compatible Time-Sharing System) v MIT v roku 1961 umožnilo pomocou terminálov prihlásenie viacerých užívateľov do centrálneho systému s možnosťou uloženia a zdieľania súborov. V roku 1965 bolo navrhnuté do tohto systému pridať príkaz „MAIL“, ktorý by pridával súkromné správy pre každého užívateľa, ktoré len on môže čítať, do súboru „MAIL BOX“. Príkaz bol pôvodne určený na správy systému o zálohovaní súborov ale potom sa používal aj ako spôsob komunikácie viacerých používateľov.

E-mail sa rýchlo rozšíril a stal sa sieťovým e-mailom, čo umožňovalo používateľom posielanie správ medzi rôznymi počítačmi. Raná história sieťového e-mailu je nejasná; systémy AUTODIN mohli byť prvé, ktoré umožňovali prenos elektronických textových správ medzi rôznymi počítačmi (1966), ale je možné, že niečo podobné mal už skôr systém SAGE.

Počítačová sieť ARPANET mala hlavné slovo v ďalšej evolúcii e-mailu. Existuje správa, ktorá poukazuje na experimenty v prenose e-mailov medzi systémami krátko po vzniku ARPANETu v roku 1969. Ray Tomlinson začal v roku 1972 používať znak @ na oddelenie mena používateľa od názvu stroja. Všeobecný názor, že bol pôvodcom e-mailu je prehnaný, hoci jeho programy SNDMSG a READMAIL boli v skorom vývoji veľmi dôležité. ARPANET významne zvýšil popularitu e-mailu, a ten sa zároveň stal trhákom ako aplikácia v rámci ARPANETU.“

E-maily valcujú WhatsApp a WeChat

Ešte pred niekoľkými rokmi teda nebol e-mail takou samozrejmosťou ako dnes. A vyzerá to tak, že doba e-mailov sa pomaly končí, pretože ich v masívnej miere nahradzujú četovacie platformy, ako WhatsApp, WeChat, Messenger a ďalšie. Napríklad v Číne v obchodnej komunikácii sa e-maily prakticky vytlačili do úzadia, pretože každý tam používa aplikáciu WeChat. Písala o nej naša dopisovateľka Michaela Královičová v článkoch Zákaz aplikácie WeChat môže uškodiť USA viac ako Číne a Ako funguje online marketing v Číne, ktorá má zakázaný Google, Twitter, Facebook, Youtube, Instagram aj WhatsApp? – oba vám rozhodne odporúčame prečítať, jedná sa o nesmierne zaujímavé témy a výborne spracované príspevky.

Na videu nižšie môžete vidieť televíznu reportáž o tom, ako sa v roku 1984 odosielal e-mail. Prekvapujúco sa nejednalo o nič jednoduché a bežný človek by nad týmto spôsobom komunikácie vtedy iba krútil hlavou. Veď prečo niekomu posielať list elektronicky a bez vlastnoručného podpisu, keď už existujú pošty, obálky a klasické listy? A ešte k tomu na zariadenie, ktoré je neprenosné, potrebuje elektrinu a je drahé? No podľa reportéra v reportáži sa už vtedy jednalo o „extrémne jednoduché pripojenie“.

Prešlo vyše tridsať rokov a dnes už málokto venuje komunikácii s priateľmi a rodinou toľko pozornosti, aby im zaslal klasický list. Aj e-maily to majú spočítané, všetko prešlo do cloudu a četovacích aplikácii. Na tomto príklade môžeme vidieť, ako rýchly vývoj prebieha počas našich životov.

WhatsApp má už 2 miliardy aktívnych používateľov. Prinášame vyjadrenie spoločnosti

USA nemôžu prijať peniaze za TikTok, tvrdí Trump

Zákaz aplikácie WeChat môže uškodiť USA viac ako Číne

Vlastný Youtube, Uber a Netflix už Číne nestačia, začína boj o dominanciu v umelej inteligencii

Naozaj bolo všetko tak zlé? Nie, nebolo, ale keď sa chcete zamerať na to negatívne, zabudnete na to pozitívne.

Ak máte radi historické zábery starej Bratislavy, vedzte, že televízne reportáže spred 30 rokov sa vám asi až tak páčiť nebudú. Lenže aj z nich sa postupne stáva história, na ktorú sa raz budeme pozerať s nostalgiou. Tak to totiž býva vždy, aj pamätníci niekedy radi spomínajú na 40. roky 20. storočia, pretože boli práve vtedy mladí, bez ohľadu na celospoločenskú situáciu.

Moderná Petržalka môže byť krásnym miestom pre život, či už jednotlivcov, párov, tak aj rodín. Avšak koniec osemdesiatych a celé deväťdesiate roky boli pre Petržalku nešťastným obdobím, pretože trpela na kriminalitu, neporiadok a celkovo nezdravo vyzerajúce verejné priestory. Situáciu z roku 1988 opisuje nasledovná reportáž, ktorá sa však zameriava na problém vypuklý ešte aj dnes – nedostatočný dôraz na ekológiu.

Sídlisko Dlhé diely je dnes najľudnateľnejšie v Bratislave. Celá Karlova Ves má viac ako 35-tisíc obyvateľov, čo je v podstate jedno bežné slovenské mesto. Centrum sídliska Dlhé Diely sa vyvíjalo do roku 1989 pre pôvodne plánovaný počet približne 17-tisíc obyvateľov.

Hneď po Nežnej revolúcii sa v Československu diali zmeny, niekedy pozitívne, inokedy menej. Transformáciu prechádzal aj známy bratislavský bulvár Obchodná ulica, ktorá bola pred tridsatimi rokmi značne odlišná od jej dnešnej podoby. Súčasnej Obchodnej ulici chýba jej staromestský charakter, ten ústupil modernému dizajnu fasád a výkladov, po vozovke už jazdia iba električky, policajné autá a z času na čas dodávky.

Neslávne známa diaľnica z Bratislavy do Prahy

Singapur je úžasný priestor plný úžasných ľudí. Je hmatateľným dôkazom, kam to až môže spoločenstvo ľudí dotiahnuť, ak jednotlivci nebudú nasledovať iba vlastné súkromné záujmy, ale aj vyššie dobro celku. Samozrejmou a prirodzenou súčasťou toho všetkého je potom aj individuálne šťastie každého obyvateľa, pretože žije v peknom, funkčnom a bezpečnom prostredí.

Súčasný Singapur patrí medzi najvyspelejšie krajiny na svete a prejavuje sa to aj na takýchto detailoch, ako je automatické zatemňovanie okien na vlakoch práve v čase, keď prechádzajú okolo súkromných domov. Na videu nižšie môžete vidieť, ako to funguje v praxi – okná na vlakoch sú vybavené na elektrinu reagujúcou vrstvou, ktorá zmení sklo z priehľadného na priesvitné v okamihu, ako sa vlak dostane vedľa okien s bytmi v jednej z rezidenčných štvrtí. Je to aktívna ochrana súkromia obyvateľov, ktorí nie sú tak zvyknutí používať záclony a závesy, ako je tomu v našom regióne.

Verejná doprava v Singapure (Singapore Mass Transit System) patrí k najprepracovanejším na svete a využíva platformu LRT, teda Light Rail Transit Line. Mimoriadne zaujímavá je tým, že je úplne automatizovaná, teda riadená bez vodičov. Rovnako automatické je aj vyššie uvedené zatmievanie okien.

Prečítajte si Singapure viac

Iba nedávno aj na Slovensku vyšla kniha s mimoriadnym posolstvom – ponúknuť aj Slovákom návod, ako vytvoriť z malej krajiny veľkú, vyspelú, ekonomicky i morálne silnú a stabilnú. Stačí si ju len prečítať a pochopiť, že nachádzať správnych lídrov a nechať sa nimi viesť je tá správna cesta.

Jedinečná kniha o budovaní Singapuru ide do predaja

Singapur – mesto, v ktorom sa budete cítiť ako hlavný hrdina z futuristickej knihy

Z tretieho sveta medzi elitu

Začiatkom augusta americký prezident Donald Trump vyhlásil, že mieni zabrániť TikToku, aby mohlo svoje služby prevádzkovať na území Spojených štátov aj tým, že od firmy vynúti špeciálnu platbu. Tá mala prejsť aj na prípadnú americkú spoločnosť, ktorá by TikTok pre miestny trh akvizovala, otvorene sa uvažovalo o Microsofte či Oracle. Informáciu vtedy priniesol aj denník Business Insider. Nebolo upresnené, o akú čiastku by sa malo jednať a či vôbec vláda Spojených štátov má právo niečo takéto vyžadovať.

Ukazuje sa, že nemá.

„Amazingly, I find that you’re not allowed to do that, you’re not allowed to accept money,“ Trump povedal novinárom. V preklade to znamená, že s úžasom zistil, že nie je oprávnený prijať takéto peniaze. V skutočnosti to až také prekvapenie nie je, pretože takáto špeciálna platba vytvorená účelne kvôli jednej spoločnosti údajne nenachádza oporu v americkej legislatíve.

Spor medzi Donaldom Trumpom a aplikáciou TikTok je jedným z dôsledkov jeho politiky, ktorá bráni Spojené štáty pred čínskym vplyvom. Prezident aktívne zavádza opatrenia, aby Číne zabránil ďalej sa etablovať na americkom trhu, čo pred časom silno rezonovalo v súvislosti so zákazom značiek Huawei a ZTE. V prípade TikToku a jeho vydavateľa ByteDance má Trump obavy, že čínske autority môžu prostredníctvom nej zbierať informácie o Američanoch. Jedná sa o aplikáciu na zdieľanie krátkych videí jej používateľov, momentálne patrí medzi najvyužívanejšie aplikácie na svete.

Pôvodne sa mala aplikácia predať do rúk amerického kapitálu do 15. septembra 2020 s tým, že ak sa to nepodarí dotiahnuť do konca, aplikácia sa na území USA zakáže. Napokon sa nestalo ani jedno, ani druhé. Pritom práve Donald Trump sa dožadoval toho, aby sa v USA pôsobiaca pobočka TikToku dostala do amerického vlastníctva. Napokon však Trumpova administratíva zmenila názor a vyžaduje úplný zákaz TikToku, čo má docieliť aj avizovanou likvidačnou platbou pre USA.

Hodnota TikToku je podľa odhadov 50 miliárd amerických dolárov, podľa tvorcov je však táto čiastka značne podhodnotená.

Na tému USA verzus Čína, respektíve Trump verzus Čína, sme venovali zvláštnu pozornosť aj v nasledujúcich príspevkoch, ktoré vám rozhodne odporúčame prečítať:

Zákaz aplikácie WeChat môže uškodiť USA viac ako Číne

Obchodná vojna medzi USA a Čínou – čo je jej pôvodca a prečo podpísanie dohody neznamená jej koniec?

USA a Čína majú spoločné viac ako sa zdá

Ako nakupovať tovar z Číny vo veľkom a neprísť o tisíce eur?

Ako funguje online marketing v Číne, ktorá má zakázaný Google, Twitter, Facebook, Youtube, Instagram aj WhatsApp?

Outsourcing do juhovýchodnej Ázie nemá zmysel. Čína je pre Západ naďalej nenahraditeľná.