iNSTRID

V súčasnosti sme vďaka technológiám neustále prepojení s internetom a jeho službami. Tým sa stávame prirodzenými cieľmi pre tých, ktorí chcú zhromažďovať naše osobné údaje. Od zvyčajnej online reklamy až po sofistikovanejšie formy kybernetickej kriminality. Naše údaje sú prakticky v nebezpečenstve.

Je dôležité, aby sme si uvedomili, že internet nie je len miestom, kde sa môžeme zabaviť. Je aj miestom, kde môžu byť naše citlivé údaje sledované, zhromaždené a zneužité. Preto by sme si uvedomiť, že v online priestore neexistujú žiadne náhody a že by sme mali byť aktívni v ochrane svojich osobných údajov. Len takto sa môžeme ochrániť pred zneužitím, ktoré môže mať nevratné následky.

Informovanosť a prevencia sú kľúčové, aby sme si mohli užívať všetky výhody, ktoré internet ponúka. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Vytvorte si silné heslá

Mnohí z nás sa stále spoliehajú na jednoduché heslá, ktoré sú ľahko uhádnuteľné, ako napríklad dátum narodenia, mená blízkych či telefónne čísla. Tento typ hesiel je však pre „zlodejov“ priam pozvánkou.

Z toho dôvodu by sme si mali dať záležať heslách. Ideálnou možnosťou sú rôzne kombinácie znakov – malé a veľké písmená, čísla a symboly. Jedinečné heslá je náročnejšie uhádnuť, čo nám poskytne výhodu pred „nepriateľom“.

Okrem toho odborníci neodporúčajú používať jedno heslo na viacero stránok (služieb a pod). Dôvod je jednoduchý. Ak niekto získa naše heslo od jednej stránky, tak sa mu odkryjú ďalšie možnosti a my dostaneme „šach-mat“. Prevenciou je takzvaný manažér hesiel, ktorý nám vytvorí a ukladá unikátne heslá pre každú službu.

Opatrnosť na verejnej Wi-Fi

Verejná sieť Wi-Fi sa stala v krátkom čase mimoriadne populárnou. Avšak, mnoho z nás nepozná riziká, ktoré s ňou súvisia.

Tieto siete zvyčajne nevyžadujú heslo a majú veľmi malé alebo žiadne zabezpečenie. To znamená, že ak sa pripojíme k takejto sieti, niekto ďalší (zručnejší ako my) sa môže veľmi ľahko dostať k našim osobným údajom.

Podľa časopisu Forbes sú letiska ideálnymi loviskami pre kyberzločincov. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Klimatické opatrenia a hlas nenarodených: Komisára pre budúce generácie by mala mať každá krajina

Pred siedmimi rokmi sa politička Sophie Howe stala vôbec prvou komisárkou pre budúce generácie vo svete. Howe bola ochrankyňou záujmov budúcich generácií vo Walese a poskytovala rady o dlhodobých víziách waleskej vláde – vrátane klímy.

Je to rola, ktorá dáva zmysel, no zároveň vyvoláva množstvo zložitých otázok. Ako môže niekto na Zemi zastupovať ľudí, ktorí sa narodia napríklad o päť, 50 alebo 100 rokov? „Vždy hovorím, že tak trochu zastupujem nenarodených, ale oni sa so mnou veľmi často nerozprávajú,„“ hovorí Howe.  „S presnosťou nevieme, čo budú budúce generácie potrebovať.“

To však neznamená, že by sme to nemali skúšať. Keďže klimatické vplyvy sa budú časom iba zhoršovať. Vlády, spoločnosti, filozofi a mladí ľudia majú čoraz väčšiu úlohu.  Ich dnešné rozhodnutia ovplyvňujú blaho miliárd ľudí, ktorí budú žiť v budúcnosti.  Ukazuje sa, že existujú rôzne spôsoby, ako zahrnúť vplyv našich potomkov do súčasných opatrení v oblasti klímy, od nových prístupov k právnym prípadom a občianskym zhromaždeniam až po komisárov budúcich generácií, ako je Howe a prehodnotenie tradičných spôsobov myslenia z dlhodobého hľadiska.

Politička Sophie Howe je hlasom budúcich generácií. Zdroj fotografie: Vox.com

Komisár pre vaše pra-pra-pravnúčatá

Klimatické zmeny a medzigeneračné problémy sú len kvapkou v mori, čo sa týka dlhodobých rizík, ktorým svet čelí. Od hrozby jadrovej vojny cez technologické riziká spojené s umelou inteligenciou alebo biologickými zbraňami až po dlhotrvajúce sociálne riziká. Tie zahŕňajú problémy, akými sú napríklad rasová nespravodlivosť, hovorí Roman Krznaric, filozof a autor knihy The Good Ancestor.

„Jediná vec, ktorú vieme o klimatickej kríze, je, že má neuveriteľne dlhodobé dôsledky,“ hovorí. „To je jadro medzigeneračného klimatického problému: So Zemou zaobchádzame ako so smetiskom, ekologicky ju degradujeme a vytvárame technologické riziká, akoby na nej nik nežil.“

Transparenty z odkazmi pre dnešné generácie z klimatických štrajkov. Zdroj: Pexels.com

Je riešením zákon?

Nenarodené deti potrebujú hlas v spoločnosti už dnes. „Naša politika nebola navrhnutá tak, aby umožnila generáciám, ktoré ovplyvnia naše klimatické opatrenia, akýkoľvek druh hlasu v systéme.“ Zákon o blahobyte budúcich generácií, ktorý v roku 2015 schválila waleská vláda je jedným zo spôsobov riešenia tohto problému.

Zákon požaduje, aby všetky verejné orgány – od zdravotníckych, cez miestne orgány až po samotnú waleskú vládu – preukázali, ako ich rozhodnutia napĺňajú dnešné potreby bez toho, aby ohrozili schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Stanovuje sedem dôležitých národných cieľov, vrátane prosperujúceho, zdravšieho, rovnocenného, globálne zodpovedného a odolného Walesu v zmysle ekológie. Komisár pre budúce generácie monitoruje a kontroluje pokrok verejných orgánov pri dosahovaní týchto cieľov, pričom vydáva odporúčania.

Myšlienka bola inšpiráciou pre ďalšie krajiny

Budeme generáciou, ktorá sa skutočne zaoberá skutočnými tvrdými, drsnými, masívnymi dopadmi zmeny klímy. – Nisreen Elsaim

Howeová ukončila svoje druhé funkčné obdobie ako komisárka pre budúce generácie pre Wales a čoskoro nastúpi nová menovaná. Vo svojom šesťročnom funkčnom období vydala rôznorodé odporúčania týkajúce sa napríklad kratšieho pracovného týždňa, univerzálneho základného príjmu či vytvorenie národnej prírodnej služby. Zamerala sa aj na opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti domácností a rozvoj vzdelávacieho systému vhodného do budúcnosti s dlhodobými benefitmi.

Táto myšlienka sa šíri ďalej. Gibraltár má už podobného komisára a návrhy zákonov sa pripravujú aj v parlamente Spojeného kráľovstva, Írska a Škótska. Jedného plánuje vymenovať dokonca OSN. Medzitým dokonca aj Futbalová asociácia Walesu prijala sedem cieľov z aktu, aby zarámovala svoju prácu s cieľom stať sa najudržateľnejšou futbalovou asociáciou na svete.

Dnešné generácie nemajú predstavu, akým problémom môžu ich potomkovia v budúcnosti čeliť. Zdroj: Pexels.com

Dôležité je prinútiť konať vlády

Komisárka nanešťastie nemá  právomoc prinútiť vlády konať v oblasti klímy v mene budúcich generácií. Môže sa obrátiť len na súd. V posledných rokoch došlo k prudkému nárastu žalôb v oblasti klímy, ktorých cieľom je využiť právny systém na odstránenie nedostatkov v opatreniach v oblasti zmeny klímy. Mnohé sa zameriavajú na dôsledky, ktoré bude mať na budúce generácie.

V roku 2021 sa dostal prípad mladých ekologických aktivistov až k nemeckému ústavnému súdu. Súd dospel k záveru, že súčasné znižovanie emisií v krajine je nedostatočné na ochranu budúcich generácií. V rozhodnutí sa uvádza, že „jednej generácii nesmie byť umožnené, aby spotrebovala také množstvo CO2, pričom by sa nesnažila o znižovanie emisií.“

Luisa Neubauerová, aktivistka z volebnej skupiny Piatky za budúcnosť Nemecka, bola jednou z tých, čo podali sťažnosť. V rozhovore pre Future Planet krátko po vynesení rozsudku v roku 2021 povedala, že to pomohlo pretvoriť chápanie politiky v klimatickej kríze.

Výraznejšie zmeny klímy a oteplenie sme mohli badať hlavne počas minulého roku. Zdroj: Pexels.com

Zdroj: BBC.com

Znečisťovanie ovzdušia sa v priebehu posledných rokov stáva primárnou témou celosvetových diskusií. Nielenže negatívne ovplyvňuje klímu, ale aj ľudské zdravie.

Pokiaľ ide o Slovensko, ministerstvo životného prostredia na svojej stránke uvádza, že kvalita ovzdušia sa na našom území od roku 2005 v určitých oblastiach zlepšila. Okrem toho dodáva, že medzi najčastejšie príčiny znečistenia životného prostredia patria emisie, či už z vykurovania domácností alebo dopravy.

V dôsledku toho sa nedávno v Národnej rade SR schválil nový zákon o ochrane životného prostredia, informuje portál dnesdycham.sk. V minulosti ho prezidentka Zuzana Čaputová vrátila na opätovné prerokovanie, pričom v novopredloženom návrhu sa akceptovala aj jej pripomienka. Jeho hlavným cieľom je znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia. Výnimkou nie sú ani nové požiadavky na kvalitu palív či obmedzenie nelegálnych dovozov odpadu zo zahraničia na účely jeho spaľovania.

Vážne poškodenie pľúc u nefajčiarov

Znečisťovanie ovzdušia je pre ľudský život nebezpečnejšie než sa zdá. Ako sme písali v našom predošlom článku, ročne zomrie približne až 7 miliónov ľudí v dôsledku tohto problému. Za najčastejšie zdravotné ťažkosti môžeme považovať práve pľúcne ochorenia.

Portál National Public Radio uvádza výsledky štúdie, ktorá sa zaoberala dlhodobým vystaveniam sa mierne zvýšením úrovniam znečistenia ovzdušia. Zistila, že v danom prípade môže ísť o zrýchlený rozvoj poškodenia pľúc, pričom výnimkou nie sú ani nefajčiari. Skúmané látky tvoril aj prízemný ozón, ktorý patrí medzi hlavné zložky smogu.

Výskumu sa zúčastnilo takmer 7 000 dospelých žijúcich v jednotlivých mestách na území USA. Patrili k ním Chicago, Los Angeles, Baltimore, St. Paul, Minnesota, New York City a Winston-Salem. Účastníci boli vystavení priemerným ročným koncentráciám medzi 10 až 25 častí na miliardu prízemného ozónu mimo ich domovov.

Znečisťovanie ovzdušia patrí k najväčším globálnym problémom spoločnosti. Zdroj: pixabay.com

„Zistili sme, že nárast o tri časti na miliardu prízemného ozónu mimo vášho domova sa rovnal fajčeniu krabičky cigariet denne počas 29 rokov,“ tvrdí lekár a epidemiológ Joel Kaufman, ktorý pôsobí na University of Washington. Práve fajčiarom sa najčastejšie diagnostikuje pľúcne ochorenie emfyzém, ktorému môžu čeliť aj ľudia žijúci v lokalitách so znečistením ovzduším.

Nové súvislosti týkajúce sa zdravia

Pľúcne ochorenia však nie sú jediným rizikom tohto globálneho problému. Jedna z najnovších štúdií prináša zaujímavé zistenie v podobe súvislosti medzi vyššou úrovňou znečistenia ovzdušia a rýchlejším úbytkom kostnej hmoty, píše portál ScienceAlert. Daný úbytok sa spája najmä s osteoprózou, ktorá spôsobuje krehkosť kostí a vyššiu pravdepodobnosť ich zlomenia.

Riziko tohto ochorenia stúpa vekom, pričom typické je predovšetkým u žien po menopauze. V dôsledku toho sa zhromaždili údaje o rôznorodej skupine žien po menopauze. Výskumníci sa zamerali na hustotu kostných minerálov, ktoré sú nepriamym indikátorom osteoprózy a rizika zlomenín. Výsledky skúmania priniesli záver, že keď znečistenie stúpalo, hustota minerálov v kostiach klesala.

„Naše zistenia potvrdzujú, že zlá kvalita ovzdušia môže byť rizikovým faktorom pre stratu kostnej hmoty, nezávisle od socioekonomických či demografických faktorov,“ uvádza biomedicínsky vedec Diddier Prada z Kolumbijskej univerzity v New Yorku.

Výskumný tím kladie dôraz najmä na spojenie medzi dusíkom a chrbticou. V priebehu troch rokov sa skok o 10 % tohto znečistenia spojil s priemernou ročnou stratou 1,22 percenta minerálnej hustoty kostí bedrovej chrbtice. Ide o dvojnásobok z množstva, ktoré tím vypočítal z bežného starnutia.

„Prvýkrát máme dôkazy, že najmä oxidy dusíka sa významnou mierou podieľajú na poškodení kostí, a že lumbálna chrbtica je jedným z najnáchylnejších miest tohto poškodenia,“ dodáva Prada.

Výnimkou nie je ani výskyt depresie

V priebehu posledných rokov sa zvýšený výskyt duševných chorôb spájal najmä s pandemickou situáciou. Nová štúdia však prichádza so zistením, že aj dlhodobé vystavenie sa znečisteniu ovzdušia môže spôsobiť výskyt depresie, informuje portál ScienceAlert.

Zaoberala sa predovšetkým účinkami znečistenia na psychické zdravie starších ľudí. V dôsledku toho výskumníci skúmali údaje takmer deviatich miliónov jedincov prostredníctvom systému zdravotného poistenia americkej vlády pre osoby vo veku nad 64 rokov. Z výsledkov vyplýva, že počas rokov 2005 až 2016 bolo viac ako 1,52 milióna z nich diagnostikovaných s depresiou.

Zmeny klímy môžu mať vplyv aj na ľudské zdravie. Zdroj: pixabay.com

„Socioekonomicky znevýhodnení jedinci mali v tejto štúdií oveľa vyššie riziko depresie v neskoršom veku. Sú súčasne vystavení sociálnemu stresu a zlým environmentálnym podmienkam vrátane znečistenia ovzdušia,“ uvádza vedecký tím.

K látkam, ktorým sa výskumná vzorka vystavovala, patrili jemné častice ako prach alebo dym či oxid uhličitý pochádzajúci najmä z emisií z dopravy. Výnimkou nebol ani ozón, ktorý vypúšťajú autá, elektrárne a rafinérie.

„Hoci depresia je menej rozšírená medzi staršími dospelými, v porovnaní s mladšou populáciou to môže mať vážne následky, ako sú kognitívne poruchy, komorbidné fyzické ochorenia a smrť,“ dodávajú vedci.

Modré zóny uviedli do pozornosti päť miest, ktoré sú podľa nevedeckých výskumov ideálne na dosiahnutie vysokého veku.

Prežili celé storočie

V súčasnosti je najstarším človekom na Zemi 115-ročná María Branyas Morera. Prebrala štafetu po Lucille Randon, ktorá zomrela 17. januára 2023 vo veku 118 rokov. María sa narodila sa v San Franciscu v Kalifornii, ale o osem rokov neskôr sa s rodinou vrátila do Španielska, aby sa usadili Katalánsku.

Kým María vyrastala v Španielsku, Lucille prežila desiatky rokov na juhu Francúzska. Paradoxne, ani jedna z uvedených krajín nepatrí pod takzvané modré zóny. Ide o miesta, ktoré sa vyznačujú pozoruhodnou dĺžkou života miestnych obyvateľov.

Tento pojem prvýkrát použil autor Dan Buettner v roku 2005. So svojím tímom skúmal miesta, kde žije najväčší počet ľudí vo vysokom veku. Potom na mape zakrúžkovali modrou fixkou kraje, ktoré sa v zozname opakovali najčastejšie. V roku 2008 Buettner vydal knihu Modré zóny: 9 rád pre dlhý život od ľudí, ktorí sa dožili vysokého veku.

Vysoký vek obyvateľov je pre tieto miesta prirodzenosťou

Uvedené regióny sa od seba geograficky a kultúrne vzdaľujú, no majú veľa spoločných čŕt. Vďaka tomu môžu byť kľúčom k pochopeniu, prečo ich obyvatelia žijú dlhšie. Buettner popísal týchto päť miest:

• Ikaria (Grécko): ostrov na východe Egejského mora ponúka všetko, čo by správna stredomorská strava mala obsahovať – domácu zeleninu, olivový olej a plody mora
• Ogliastra (Taliansko): provincia v oblasti Sardínie je domovom niektorých z najstarších mužov na svete. Žijú v horských oblastiach, kde zvyčajne pracujú na farmách a pijú veľa červeného vína.

Pohyb v zdravej miere pomáha telu aj mysli. zdroj: unsplash.com

• Okinawa (Japonsko): domovom najstarších žien na svete je zase 1000 kilometrové zoskupenie ostrovov na juhu Japonska. Ich strava je bohatá na potraviny obsahujúce sóju a praktizujú tai chi, meditatívnu formu cvičenia.
• Polostrov Nicoya (Kostarika): známa turistická zóna je obľúbená aj vďaka svojmu jedálničku. Kukuričné placky a fazuľové pokrmy však miestni poľahky spália fyzickou prácou, ktorú vykonávajú aj v starobe. To je v podstate ich životný plán alebo ako sa hovorí na Kostarike plan de vida
• Adventisti siedmeho dňa v Loma Linda (Kalifornia, USA): Komunita kresťansky založených ľudí bola založená v druhej polovici 19. storočia. O svoje telo sa starajú ako o chrám Ducha svätého, preto dodržiavajú prísnu diétu bohatú na vitamíny a minerály.

Čím sa riadia?

V rámci spoločných znakov predstavil Buettner deväť kľúčových bodov modrých zón:

Fyzická aktivita: Storoční ľudia z modrej zóny sa vo forme udržiavajú fyzickou aktivitou. Napríklad je známe, že komunita pastierov na Sardínii prejde denne viac ako 8 kilometrov.

Cieľ: Okinavčania to nazývajú ikigai, ľudia z Nicoye to nazývajú plan de vida. Obe vyjadrujú myšlienku „prečo sa ráno zobudím“. Tento zmysel života sa považuje za zdroj životnej spokojnosti, ktorý prispieva k dlhšiemu a šťastnejšiemu životu.

Spánok: O Ikarianoch je známe, že si zdriemnu v popoludňajších hodinách, kým adventisti uznáva júsabat alebo deň odpočinku a bohoslužieb raz týždenne.

Pravidlo 80%: Názov zvyku pochádza zo starej okinawskej mantry, ktorá sa hovorí pred servírovaním jedla. Pripomína ľuďom, aby prestali jesť, keď sú ich žalúdky plné na 80 %.

Rastlinná strava: Strava storočných ľudí z modrej zóny sa zakladá prevažne na čerstvých potravinách, ktoré dopĺňajú rôzne obilniny.

Striedma konzumácia alkoholu: Víno z vlastných sadov je predmetom pôžitku, ktorý si ľudia z modrej zóny po práci rozhodne zaslúžia.

Starší ľudia by sa nemali cítiť vyčlenení zo spoločnosti. zdroj: unsplash.com

Silné komunitné väzby: Okinawčania sú známi tým, že vytvárajú bezpečné sociálne siete a poskytujú finančnú a emocionálnu podporu členom komunity.

Milovaní na prvom mieste: Silné rodinné väzby sú základným kameňom dobrého psychického rozpoloženia. Ak starší ľudia cítia, že sú pre svojich blízkych stále dôležití, pridáva im to na istote.

Sociálne povzbudenie: Spoločné zdieľanie radostí aj starostí plynie z komunít, ktoré si ľudia počas života vybudujú.

Súhra viacerých faktorov

Keď sa Maríe spýtali, čo robila pre to, aby sa dožila úctyhodného veku, reagovala úprimne. Svoju dlhovekosť pripisuje „poriadku, pokoju, dobrému spojeniu s rodinou a priateľmi, kontaktu s prírodou, emocionálnej stabilite, žiadnym starostiam, žiadnym výčitkám, množstvu pozitivity a vyhýbaniu sa toxickým ľuďom“.

Šťastie na duši = šťastie navonok. zdroj: unsplash.com

Vedci naznačujú, že ľudia v modrých zónach nemusia nevyhnutne žiť dlhšie. Zatiaľ čo ľudia v Japonsku majú najvyššiu dĺžku života zo všetkých krajín na svete, muži na Okinawe v priemere nežijú tak dlho ako v iných krajinách.

María k svojmu výroku dopĺňa dve „prísady“, ktoré jej dopomohli k získaniu jedinečného titulu. „Myslím si, že dlhovekosť je aj o šťastí. Šťastie a dobrá genetika.“

Zdroje: www.healthline.com, www.livescience.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Nikdy nie je neskoro osvojiť si zvyky, ktoré sú pre nás prospešné.  Ako nám dokáže pomôcť japonský rituál Oosouji?

Viera v čistotu

S príchodom teplejších dní odkladáme hrejivé bundy a zo skrine vyťahujeme tenšie kúsky. Okrem premeny šatníka prichádza na rad aj povinnosť jarného upratovania. Ide o to účinný spôsob, ako sa zbaviť nepotrebných vecí, ktoré sme nahromadili počas roka.

Vyvarovanie sa zbytočného plytvania je obzvlášť zakorenené v japonskej kultúre. Od 17. do prvej polovice 19. storočia sa Japonci učili šetrnejšiemu životu v období zvanom Edo. Tieto tradície sformovali stáročné budhistické a šintoistické náboženstvá. Prepájajú neživé predmety s ľuďmi, ktorí aj v tomto prípade uctievajú duchov a drobných bôžikov. Príkladom sú yokai – spájajú sa s čistotou a rešpektom k materiálnym statkom.

Božstvá neprijímajú špinu a neusporiadané prostredie láskavo. Obyvatelia Japonska sa musia poriadne umyť, aby mohli v chrámoch obdivovať podobizne kami (šintoistického boha). Tradíciu poctivo dodržiavajú, pretože fyzická čistota je pre božstvá znamením úcty a pokory.

Zbavte sa starých problémov

Pre spomínané náboženstvá je vonkajší poriadok metaforou toho, čo chce človek reprezentovať – nepoškvrnené prostredie v podstate znamená nový začiatok. Skombinujte tento princíp s ťažkými skúškami a epidémiami, ktoré sužovali Japonsko počas svojej existencie a je jasné, prečo sa miestni obyvatelia držali poriadkumilovnosti nielen počas jari.

Rovnaký prístup dodržiavajú Japonci aj dnes. Návštevníkov Tokia prekvapujú značky odporúčajúce nejesť postojačky a vyhadzovať odpadky až po príchode domov. Supermarkety ponúkajú nekonečné množstvo hygienických produktov, z ktorých si môže vybrať naozaj každý.

Keď skončíme s materiálnymi vecami, nemusíme ich vyhodiť do koša, aby sme zaplnili skládky alebo znečistili vzduch a vodu. Môžeme ich venovať ľuďom v hmotnej núdzi alebo sa ich zbavíme zodpovednej likvidácie. zdroj: pixabay.com

Okrem toho, že čistota je zrejmá vo svojej fyzickej prítomnosti, má v Japonsku miesto aj v tradícii, rituáli a symbolike – to všetko v sebe zahŕňa Oosouji. Tento zvyk sa doslovne prekladá ako „veľké upratovanie“,  na ktoré ľudia nedajú dopustiť. Pred novým rokom starostlivo upratujú domy, školy či firemné priestory.

Nejde však len o čistenie prachu a nečistôt. Japonci veria, že sa popri čistení svojho fyzického priestoru zbavujú stagnujúcich spomienok a starých problémov. Upratujú ako okolie, tak aj svoje vnútro a vytvárajú priestor pre nové skúsenosti.

Postupujte podľa pravidiel

Pre Japoncov je smolou priniesť do nového roka „starý biznis“. Ak sa v byte povaľujú účtenky, stará pošta alebo rozhádzané knihy, najlepším riešením je vytvoriť si systém. Aby sa náhodou nestalo, že vyhodíte niečo dôležité a k starým problémom pribudnú ďalšie.

V prípade Oosouji platí, že čím čistejšie, tým lepšie. Tradícia so sebou prináša niekoľko tipov, ako začať.

• Postupujte od vrchu domu oprášením všetkých poličiek
• Pri vchode do každej izby postupujte v smere hodinových ručičiek, aby ste skončili tam, kde ste začali – so sviežim stavom mysle.
• Nechajte jednu krabicu na odpadky a odstráňte ju hneď, ako doupratujete
• Zapojte celú domácnosť. Každý by sa mal rozhodnúť, čo si chce ponechať a čo sa môže vyhodiť

Tímová práca

„Spoločná aktivita sa považuje za spájanie a budovanie charakteru“, hovorí Linda Chance pre internetový portál Penn Today. Ľudia si vytvorili návyk, podľa ktorého sa posudzujú ako užitoční členovia spoločnosti.

zdroj: pixabay,com

Všetko však má svoje tienisté stránky a Oosouji nie je výnimkou. Rodové nerovnosti vyplývajú zo starodávneho nastavenia spoločnosti, v ktorej ženy zastávali hlavnú úlohu vo vytváraní bezchybného príbytku. Záťaž počas upratovania by preto mala byť rovnomerne nastavená medzi partnerov či ďalších členov domácnosti. Rituál vychádzajúci z náboženstva má predsa priniesť rovnaký osoh každému, kto priloží ruku k dielu.

Zdroje: www.asiahub.sk, www.yabai.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com

Od budovania zdravšieho tela až po nájdenie vnútornej rovnováhy, výhody jogy môžete pocítiť na podložke aj mimo nej.

Pravidelné cvičenie jogy vám pomáha vyživovať vašu myseľ, telo a dušu prostredníctvom ásan (fyzických polôh), všímavosti, meditácie a pránájámy (uvedomenie si dychu).

Joga spája fyzické, duševné a emocionálne zdravie prostredníctvom série ásan.

Výhody jogy možno pocítiť v každom type jogy, od upokojujúcej regeneračnej a jin jogy až po energickejšie, ako je vinyasa joga.

Cvičenie jogy po dlhom únavnom dni môže pomôcť stimulovať myseľ, telo a dušu, pretože pomáha udržiavať telo uvoľnené a odbúravať každodenný stres.

Existuje mnoho štýlov alebo ásan, ktoré ľudia používajú na zlepšenie celkovej telesnej kondície.

Začlenenie jogy do každodenného života môže vyživiť vašu dušu a pomôcť vám dosiahnuť vnútorný pokoj.

Zlepšite si flexibilitu

Dôsledné cvičenie jogy vám môže pomôcť k neuveriteľnej flexibilite celého tela, a svaly sú silnejšie a flexibilnejšie.

Ľudia, ktorí pravidelne cvičia jogu, majú vyššiu flexibilitu ako ľudia, ktorí jogu necvičia.

Keď prvýkrát začínate s hodinami jogy, možno budete bojovať s natiahnutím svalov.

Ako budete postupovať vo svojej praxi, začnete si všímať, ako sa vaše telo naťahuje a zlepšujete svoju ohybnosť.

Flexibilita je nevyhnutná pre zdravie kĺbov, držanie tela a rovnováhu, pomáha premazávať svaly a zameriavať sa na fasciu medzi väzmi a svalmi.

Výsledkom je uvoľnenejšie, menej napäté telo, ktoré je menej náchylné na zranenia.

Zvýšite športový výkon

Joga je kreatívny spôsob, pomocou ktorého môžu športovci zlepšiť svoj športový výkon, pretože pomáha pri zlepšovaní základnej sily a vytrvalosti.

Na rozdiel od strojových cvičení, joga zahŕňa rozsah pohybov, ktoré pomáhajú pri integrácii spojenia mysle a tela, a zlepšujú váš celkový výkon.

Joga tiež pomáha posilňovať svaly, väzy a kĺby.

Pevnejšie kosti znamenajú znížené riziko osteoporózy, lepšie držanie tela a zníženú bolesť kĺbov.

Silnejšie svaly tiež pomáhajú zlepšiť držanie tela.

Okrem toho, že vaše telo je silnejšie, joga pomáha aj predlžovať telo.

Ako starodávna forma pohybu, je joga jedným z najlepších nástrojov na podporu zdravia a wellness celého tela.

Zaviažte sa k pravidelnému cvičeniu a začnete vidieť mnohé výhody jogy už po pár hodinách!

Joga vás nabije energiou a vyčistí myseľ. Zdroj: thestatesman.com

Zvýšite energiu

Len málo vecí konkuruje pocitu, ktorý získate po dobrej hodine jogy.

Všetko sa zdá byť jasnejšie a ľahšie.

Po ranných hodinách sa cítite perfektne pripravení začať deň.

Čím viac energie máte, tým ľahšie prežijete deň bez potreby nekonečných šálok kávy.

Budete tiež lepšie spať, keď sa vaše telo začne prispôsobovať svojim prirodzeným rytmom.

Znížite úroveň úzkosti a stresu

V súčasnosti je životný štýl, ktorý ľudia žijú, dosť stresujúci, takže začlenením jogy ako súčasti životného štýlu sa ľudia môžu zbaviť stresu a úzkosti.

Cvičenie jogy vám pomôže dosiahnuť vyššiu úroveň hlbokej relaxácie, ktorá upokojí vašu myseľ.

Jóga ponúka účinný spôsob, ako znížiť stres, upokojiť nervový systém, vyrovnať hladiny kortizolu, zvýšiť hladinu serotonínu a nájsť pocit pokoja.

Zlepšuje koncentráciu

V určitom okamihu života všetci bojujeme so sústredením sa na svoje každodenné úlohy.

Joga sa ukázala ako užitočná pri zlepšovaní vašej pamäte a koncentrácie.

S kvalitne sústredenou mysľou môže človek v živote dosiahnuť čokoľvek.

Pravidelné cvičenie jogy vás môže dostať bližšie k vášmu cieľu, práve zlepšením koncentrácie.

Skvelá výhoda jogy je, že ju môžete cvičiť kdekoľvek! Zdroj: gqindia.com

Podporuje všímavosť

Joga je prax všímavosti, vďaka ktorej ľudia sústreďujú svoju myseľ na prítomný okamih bez toho, aby sa museli starať o čokoľvek iné.

Všímavosť spočíva predovšetkým v tom, že venujete pozornosť emóciám, myšlienkam, pocitom a vášmu okoliu vo vašom prítomnom okamihu.

Joga môže zohrať veľkú úlohu v tom, že vám pomôže užiť si súčasný okamih, bez ohľadu na to, v akom mentálnom rozpoložení sa nachádzate.

Môže teda zohrať veľkú úlohu aj pri zlepšovaní kvality vašich vzťahov v živote.

Pomáha dosiahnuť vnútorný pokoj

Joga je tu už veky, aby pomohla ľuďom dosiahnuť vnútorný pokoj.

Je to zároveň liečebná prax, s ktorou človek môže nájsť pokojné miesto v mysli.

Bez ohľadu na to, akým ťažkostiam vo svojom živote čelíte, joga vám môže pomôcť vyrovnať sa s nimi tým, že zníži vašu bolesť a zlepší sebavedomie a sebaúctu.

Za horúceho letného popoludnia 22. augusta 1972 sa v Brooklyne odohrala jedna z najslávnejších newyorských bankových lúpeží. Štrnásťhodinovú rukojemnícku drámu opísal magazín LIFE v článku „Chlapci v banke” a ten sa stal predlohou pre film Sidneyho Lumeta s názvom Psie popoludnie. Aký bol príbeh Johna Wojtowicza, ktorého pamätihodne stvárnil Al Pacino?

Psie popoludnie (1975)

„John Wojtowicz, tmavý tenký chlapík s dobrým výzorom Ala Pacina alebo Dustina Hoffmana,” opísali autori článku jedného z troch mužov, ktorí vtrhli s brokovnicami do Chase Manhattan Bank. Nie je preto prekvapením, že scenár Franka Piersona, neskôr ocenený Oscarom, skončil v rukách oboch hercov. Pacino bol pre Lumeta prvou voľbou, dva roky predtým spolu natočili biografickú snímku Serpico o policajtovi, ktorý odhalil korupciu v newyorskom policajnom zbore. Tvorcovia oslovili aj Hoffmana, keď si Pacino chcel dať pauzu od filmov a najprv odmietol, nakoniec však privolil.

Kto bol John Wojtowicz a ako sa z veterána z Vietnamu v priebehu niekoľkých rokov stal bankový lupič a ľudový hrdina Američanov v sociálne nepokojných sedemdesiatych rokoch? Syn poľského otca a taliansko-americkej matky vyrastal v Brooklyne, po službe v armáde sa z Vietnamu vrátil v roku 1967 a oženil sa s Carmen Bifulcovou. Mali dve deti a odlúčili sa v roku 1969. Na prelome dekád sa Wojtowicz pohyboval v newyorskej homosexuálnej komunite, kde si začal s transrodovou ženou Elizabeth Edenovou, ktorá potrebovala peniaze na operáciu na potvrdenie zmeny pohlavia. 

Hra osudu

V rozhovore päť a pol roka po zatknutí povedal, že k lúpeži ho motivovala bezvýhradná láska k druhej manželke, hoci Edenovú volal pôvodným mužským menom Ernest a mužskými zámenami: „Miloval som ho a on sa opakovane pokúšal zabiť, lebo nebol šťastný ako muž. Na devätnáste narodeniny som mu chcel dať peniaze, no nemal som ich, tak sa na druhý deň predávkoval, prežil klinickú smerť a v pondelok ho zavreli do cvokárne. V pondelok som bol za ním a v utorok som išiel vykradnúť banku.” Dnes by jeho slová vyzneli kontroverzne. Doba bola iná, o Ernestovi Aronovi píše aj originálny článok v LIFE a slovo manželka dáva do úvodzoviek, zatiaľ čo retrospektíva v Avenue Magazine v roku 2022 spomína výlučne Elizabeth Edenovú.

Smutný hrdina bol ochotný riskovať všetko, no čokoro zistil, že osud sa s ním pohral. Pancierové vozidlo, ktoré každý deň odváža hotovosť, prišlo tentoraz skôr a v pobočke zostalo len 38 000 dolárov v hotovosti – zlomok z toho, v čo Wojtowicz dúfal. So siedmimi rukojemníkmi a komplicom Salvatorem Naturilem (John Cazale) – tretí z partie Robert Westenberg ušiel z banky tesne pred lúpežou – zostal v budove obkľúčenej políciou. Spísal požiadavky, jedna z nich bola, aby policajti priviedli Edenovú z nemocnice, ona sa s ním však odmietla stretnúť.

John Cazale a Al Pacino. Zdroj: screenshot, YouTube

Wojtowiczova romantická predstava sa rozpadla, odsedel si päť rokov a dožil v ústraní v matkinom dome na sociálnej podpore. Zomrel v roku 2006 na rakovinu ako 60-ročný. Naturileho zastrelila polícia na Kennedyho letisku, odkiaľ chceli lupiči odletieť do zahraničia, a Wojtowicz čelil vo väzení pokusom o vraždu za to, že vraj zapredal svojho spolupáchateľa. Edenová zomrela v roku 1987 na zápaľ pľúc spojený s AIDS ako 41-ročná.

Zvláštne kamarátstvo

Medzi lupičmi a rukojemníkmi vzniklo zvláštne puto, boli v tom spolu, kým policajti vonku boli cudzí. Shirley Ballová nevyužila možnosť utiecť do bezpečia, rozhodla sa zostať s kolegyňami, alebo ako ich ona volala, s dievčatami: „Ak by tí chlapci boli hostia u mňa doma v sobotu večer, bolo by to zábavné. Najmä Johnovo správanie, to, ako všade poskakoval, ako rozprával. John ma volal ,pusa’, lebo som bola tá zhovorčivá. Pusa, urob to, pusa, urob hento. Oboch som ich mala naozaj rada. Snažili sa byť milí s výnimkou toho, keď sa dostali do kúta. Boli takí čestní, že nám povedali, že nás zabijú, keď budú musieť.”

V magazíne LIFE na to spomínal aj manažér pobočky Robert Barrett: „Vravel som im, chlapi, mal by som vás nenávidieť, ale dnes som sa nasmial viac ako za posledné týždne. Bola to forma kamarátstva.” Lupiči a rukojemníci mali po hodinách aj jeden spoločný cieľ – zúfalo sa chceli dostať von.

John Wojtowicz sa nedočkal šťastného konca, jedno sa mu však podarilo. Porušil zákon, ale v sociálne napätých sedemdesiatych rokoch v USA sa pre mnohých stal symbolom statočného boja. Keď k banke doručili tri pizze, kázal Shirley Ballovej zaplatiť za ne, ona odmietla a 1000 USD v jednodolárovkách poletovalo po chodníku. Agentov FBI, ktorí ich chytali, odmenil prihliadajúci dav bujarým potleskom.

Psie popoludnie. Zdroj: screenshot, YouTube

Ako dokument

Sidney Lumet sa počas kariéry venoval problémom spoločnosti, či už to bol Serpico, alebo jeho debutový film Dvanásť rozhnevaných mužov. Sociálny rozmer zdôraznil aj v Psom popoludní a dal si záležať na realistickom až dokumentaristickom zobrazení udalostí. Nepoužil žiadnu hudbu a trval na tom, aby sa nakrúcalo v uliciach Brooklynu a nie v štúdiu, vďaka čomu pôsobia zábery ako z priameho prenosu bankovej lúpeže. Najal približne 300 komparzistov do davu, ten sa však každým dňom rozrastal o nových o nových ľudí, ktorí sa najmä vo večerných hodinách chodili pozerať, čo sa to deje. Profesionálni komparzisti inštruovali okoloidúcich a bolo z toho hromadné improvizačné cvičenie.

Attica! Attica!

Pacino, rodený Newyorčan, na radu asistenta réžie improvizoval aj scénu, v ktorej vyburcoval dav skandovať „Attica! Attica!”. Pripomenul najkrvavejšie väzenské protesty v histórii krajiny z roku 1971. Väčšinu zo 43 obetí zastrelili poriadkové jednotky, keď potlačili vzburu väzňov, ktorí sa dožadovali lepších životných podmienok v Attice.

Ku koncu filmu má Sonny Wortzik (meno Johna Wojtowicza vo filme) dva emocionálne vyčerpávajúce telefonáty so svojimi manželkami. Keďže Psie popoludnie sa natáčalo chronologicky, Pacino mal toho rovnako ako jeho postava plné zuby a chcel sa konečne dostať z banky. Aby Lumet vyťažil z jeho únavy čo najviac, oba telefonáty nakrútil na jeden záber a potom scénu zopakoval bez oddychu. Vo filme je druhý záber a Pacinova vyčerpanosť je skutočná. K jeho hereckému výkonu stačí povedať to, čo povedal Robin Williams: „Al Pacino mohol dostať cenu za celoživotné dielo už v roku 1975.”

Zdroje: magazín LIFE (books.google.sk), avenuemagazine.com, mentalfloss.com, vulture.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Ako dlho by som mal počúvať binaurálne beaty?

Pokiaľ ide o zdravie a osobný rozvoj, všetci chceme rýchle výsledky.

Ale všetko má svoje hranice a nie všetko sa dá uponáhľať.

Krátka odpoveď na to, ako dlho by som mal počúvať binaurálne rytmy, je táto:

Mali by ste počúvať aspoň 15 minút.

Čokoľvek nad 15 minút je všeobecne prospešné.

Skladby bývajú štandardne dlhé 15, 30 alebo 60 minút, pretože to zaručuje dobré výsledky.

Toto je však všeobecné pravidlo, ktoré sa môže medzi skladbami líšiť.

Počúvanie dlhšie ako hodinu alebo dve v jednej relácii, nemusí nevyhnutne poskytovať žiadne ďalšie výhody a v niektorých prípadoch ani nie je ideálne.

Prečo je viac ako 15 minút optimálne?

Povedzme, že sa cítite vystresovaní a chcete si vypočuť skladbu, ktorá vás dostane do stavu relaxácie.

To sa nestane okamžite.

Binaurálne rytmy fungujú tak, že vedú váš mozog do nového stavu mysle.

Čas potrebný na to, aby sa to stalo, sa bude líšiť v závislosti od toho, aký je stav vašej dominantnej frekvencie mozgových vĺn v danom čase.

V každom danom čase bude mať váš mozog pomerne rôznorodú štruktúru mozgových vĺn, ale takmer vždy sa nachádzate v určitom dominantnom stave (theta, alfa, beta atď.).

Stres má rád vysokú úroveň mozgovej aktivity a zníženie na pomalší rozsah môže trvať 5 alebo viac minút.

Prečo je dôležité skladbu dopočúvať

Problémom pri skrátení relácie je to, že niektoré skladby menia frekvenciu v rôznych bodoch.

Napríklad stopa môže začínať na 12 Hz a potom sa počas 3 minút zníži na 6 Hz.

Neskôr sa zvýši na 8 Hz, ostane tam 10 minút a potom sa zvýši na 10 Hz a tam ostane, kým stopa nedokončí.

Nebojte sa, ak vám niečo z toho prerastá cez hlavu a zotrvajte.

Ide o to, že ak pri určitých skladbách ukončíte reláciu skôr, nedokončíte celý cyklus frekvencií a nedosiahnete požadovaný výsledok.

Predstavte si to, ako keď v polovici skončíte hodinu jogy alebo pilatesu.

Nezískate výhody plného sedenia, ktoré je cielene navrhnuté učiteľom.

Niektoré skladby sú v posledných 5 minútach navrhnuté tak, aby vás priviedli späť z hlbokej relaxácie do uvoľneného, no plne vedomého stavu.

Ak dokončíte reláciu v polovici, môžete sa na chvíľu cítiť trochu leniví, pretože váš mozog bol strhnutý na dominantnú nízku frekvenciu a zostáva tam.

Skrátka, najlepšie je reláciu vždy dokončiť. Na výber máte skladby v rôznych trvaniach, takže si to viete prispôsobiť podľa vašich aktuálnych časových možností.

Sú dlhšie relácie binaurálnych rytmov efektívnejšie?

Zatiaľ čo skutočne krátka relácia neprinesie veľa výhod, extrémne dlhá relácia nemusí nevyhnutne poskytnúť väčší úžitok ako krátka.

Znamená to, že dlhšie nie je automaticky lepšie. Mohlo by sa zdať, že získavate väčšiu hodnotu, ale nie je to tak.

Po dlhšom čase sa dostanete do bodu, kedy sa výnosy zmenšujú. Nehovoriac o tom, že budete rozptýlení.

Budete musieť vstať a urobiť niečo iné: niekto vám zavolá, budete sa musieť najesť alebo ísť na záchod.

Jednoducho to nie je praktické.

V prípade použitia binaurálnych rytmov na sústredenie a koncentráciu, by bola dvojhodinová relácia pri práci pravdepodobne dobrým časovým úsekom.

Odporúča sa však, aby ste si počas toho urobili krátku prestávku.

Môžem si urobiť rýchlu prestávku pri počúvaní binaurálnych beatov?

Môžete stlačiť pauzu a vrátiť sa tam, kde ste prestali?

Odpoveď je, že to závisí od mnohých faktorov: kde sa nachádzate, na aký dlhý čas si chcete dať prestávku a prečo.

Ak ste len na začiatku, mali by ste reláciu začať odznova.

Váš mozog sa pravdepodobne aj tak úplne neusadil, takže je najlepšie ho reštartovať.

Ak ste približne v polovici (napr. po 15 minútach), rýchlo ísť nabrať vodu alebo ísť na toaletu, by malo byť v poriadku.

Ak však prerušenie trvá dlhšie ako niekoľko minút, odporúča sa začať znova.

Navyše, ak prerušíte svoju reláciu telefónnym hovorom alebo sa rozprávate s niekym osobne, úplne narušíte stav svojej mysle, takže je najlepšie začať odznova.

Rodina Bruca Willisa prednedávnom oznámila, že 67-ročný bývalý americký herec trpí frontotemporálnou demenciou (FTD). Vlani mu diagnostikovali afáziu, ktorá spôsobuje problémy s jazykom a rečou. Afázia vzniká z rôznych príčin, najčastejšie po cievnej mozgovej príhode. V prípade Willisa je však teraz jasné, že jeho ťažkosti s hovorením boli prvotnými príznakmi tejto obzvlášť ťažkej formy demencie.

Bruce Willis

Frontotemporálna demencia je strešný termín pre všetky choroby, ktoré spôsobujú postupnú stratu mozgového tkaniva v prednej a postranných častiach mozgu. Aj keď ide o pomerne zriedkavé ochorenie, je jedným z najčastejších dôvodov vzniku demencie u ľudí vo veku do 65 rokov. Na svedomí má približne 40 percent prípadov v tejto vekovej kategórii, uvádzajú štúdie dostupné na portáloch sciencedirect.com a thieme-connect.com.

Tento stav má aj ďalšie pomenovania – Pickova choroba, frontálna demencia, sémantická demencia či primárna progresívna afázia. Vyvíja sa pomaly, niekoľko rokov. Nárast abnormálnych proteínov zasahuje kľúčové oblasti v mozgu a za následok má zmeny správania, osobnosti a rečového prejavu. Na rozdiel od iných druhov demencie, ako je napríklad Alzheimerova choroba, nastáva strata pamäte až v neskoršej fáze ochorenia.

Ilustračný obrázok. Zdroj: unsplash.com

Symptómy

Existujú tri rozdielne varianty frontotemporálnej demencie. Každý z nich sa najprv prejavuje odlišne a je možné pomýliť si ich s inými diagnózami. Prvý variant zapríčiňuje zmeny správania, najmä to, ako človek koná v spoločenských situáciách. Pacienti strácajú takt a môžu robiť unáhlené rozhodnutia. Môžu sa aj správať nevhodne, napríklad dávať sexuálne návrhy. U niektorých sa objavujú fanatické rituálne správanie či úplná strata empatie a starostlivosti.

Tieto symptómy poukazujú na poškodenie predných lalokov, časti mozgu, ktorá určuje naše správanie, kontroluje naše impulzy, ovláda naše emócie a riadi reč a pohyb. Keď predné laloky prestanú fungovať, ľudia prichádzajú o schopnosť sebareflexie a pozorovania toho, ako sa zmenili. Mimoriadne náročné je to pre ich blízkych, ktorí sa s pacientmi nemôžu úprimne porozprávať, pretože tí nerozumejú tomu, kde je problém.

Ťažké je aj určenie diagnózy, rovnaké symptómy sa vyskytujú aj pri iných ochoreniach, keď dochádza k poškodeniu predných lalokov (cievne mozgové príhody, nádory). Dôležité sú snímky mozgu a kompletná zdravotná dokumentácia. Aby to mali lekári ešte zložitejšie, choroba sa v mnohom podobá na viaceré psychiatrické poruchy, ako sú napríklad depresia, schizofrénia a obsedantno-kompulzívna porucha. Najmä v počiatočných štádiách to môže viesť k nesprávnym diagnózam.

Gény dávajú nádej

Nie je známe, ktorý z variantov diagnostikovali Willisovi, ale jeho rodina informovala, že prvotné príznaky súviseli s ťažkosťami s rečou. To zväčša poukazuje na nábeh ďalších dvoch variantov. V týchto prípadoch dochádza k postupnej strate schopnosti hovoriť a porozumieť jazyku. Ako choroba postupuje, odumierajú mozgové bunky v predných a postranných lalokoch. Nezáleží na variante, pacienti napokon zažijú väčšinu spomenutých symptómov. K nim sa pripoja problémy s chôdzou a pohybom. Ku koncu už mnohí nedokážu jesť a prehĺtať.

Frontotemporálna demencia je zdrvujúca diagnóza, ktorá zmení život. Je nevyliečiteľná a liečba pomáha len veľmi málo. V súčasnosti sa kladie dôraz na zvládanie príznakov a maximalizáciu kvality života. Pacientom sa pomáha so zvládaním ich emócií a správania, podávajú sa antidepresíva a antipsychotíká.

Je tu však aj nádej. Vedci pokročili v uplynulých rokoch v pochopení toho, ktoré mozgové bunky sú zasiahnuté. Jeden z ôsmich pacientov má frontotemporálnu demenciu v rodine, dôležité stopy k pochopeniu ochorenia sú v detailnej analýze genetiky. Teraz bude podstatné preniesť výskum do skoršej a kvalitnejšej diagnostiky a vývoja liekov, ktoré zastavia alebo zvrátia túto devastujúcu chorobu.

Bruce Willis. Zdroj: pixabay.com

Stanovisko rodiny

„Ako rodina by sme sa chceli všetkým poďakovať za podporu a súcit pre Bruca za uplynulých desať mesiacov. Vaša štedrosť ducha je úžasná a sme za ňu nesmierne vďační. Vieme, že máte Bruca radi rovnako ako my, a preto by sme vám chceli poskytnúť nové informácie. Odkedy sme na jar 2022 oznámili diagnózu afázie, Brucov stav pokročil. Už máme špecifickejšiu diagnózu: frontotemporálna demencia (známa ako FTD). Nanešťastie, ťažkosti s rečou sú len jedným zo symptómov ochorenia, ktorým trpí Bruce. Je to bolestivé, ale je aj úľava, že máme jasnú diagnózu.”

Zdroje: theconversation.com, theaftd.org

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com

V súčasnosti sa čoraz viac stretávame s pojmom udržateľná móda. Spája sa najmä so starostlivosťou o našu planétu, ale výnimku netvoria ani lepšie pracovné podmienky, v ktorých sa oblečenie vyrába.

Do povedomia sa dostal po páde budovy Rana Plaza, v ktorej bangladéšski obyvatelia pracovali na výrobe oblečenia známych textilných reťazcov. Dané nešťastie je známe aj ako najväčšia tragédia módneho priemyslu, pričom prišlo o život 1 134 ľudí, informuje portál Interez. Známym faktom je aj to, že majitelia budovy vedeli o jej narušenej statike, avšak zisky zvíťazili nad ľudskosťou. V objekte sa okrem spomínanej továrne nachádzali aj banka, byty či obchody.

Danej téme sa venovala aj greeninfluencerka a bývalá modelka Natália Pažická, ktorá sa na svojom instagramovom účte venuje otázke udržateľnosti. Poukazuje najmä na nedôstojné podmienky, v ktorých sa oblečenie vyrába, nakoľko ide o prácu za pár centov denne. Okrem toho dáva do povedomia aj rôzne odevné reťazce, ktoré sú typické pre greenwashing (pozn. red. prezentovanie výrobkov ako ekologické, pričom tomu tak nie je).

Fast fashion a udržateľná móda

Ako sme si mohli všimnúť, výklady obchodov v nákupných centrách sa menia neuveriteľnou rýchlosťou. Mohli by sme to prirovnať až k nútenému diktovaniu trendov, ktoré pre ich krátku životnosť nemajú žiadnu hodnotu. Výnimkou nie sú ani pravidelné výpredaje, počas ktorých je oblečenie v mnohých prípadoch ešte drahšie než v pôvodnej cene.

Pred pár dňami internetom obehla správa, že známy švédsky odevný reťazec H&M Group spolu s recyklačnou skupinou Remondis založili spoločný podnik, uvádza Forbes. Daná spoločnosť má niesť názov Looper Textile Co, pričom sa má zameriavať na zber, triedenie a predaj použitých a nechcených odevov.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Natália Pažická (@nataliapazicka)

„Dnes sa v Európskej únií vyzbiera menej ako 40 % použitého oblečenia,“ tvrdí generálna riaditeľka spomínaného nového podniku Emily Bolon.

„Použité a nepotrebné odevy sa musia najprv zozbierať a roztriediť do rôznych skupín, napríklad podľa typu materiálu alebo odevu, aby sa mohli opätovne použiť či recyklovať. Preto ide 60 % spotrebiteľského textilu priamo do odpadu,“ dodáva.

Okrem uvedených úkonov má byť pre Looper primárnym cieľom aj predĺženie životného cyklu približne 40 miliónom kusov oblečenia v priebehu roku 2023. Práve preto spojenie spoločností Remondis a H&M Group môže byť úspešnejšie než sa zdá.

Obvinenie z greenwashingu

Síce ide o pozitívny krok fast fashion spoločnosti k udržateľnosti, netreba zabúdať na minulosť. Ako uviedla aj Natália Pažická na svojom Instagrame, odevný gigant H&M bol v minulosti obvinený z greenwashingu.

Portál Renewable Matter uvádza, že žalobcom bola americká študentka marketingu Chelsea Cammodore. Predmetom žaloby boli odevy kolekcie Conscious Collection, ktoré za prezentujú ako šetrné voči planéte. Okrem toho Commodore nebola jediná, ktorá s daným tvrdením nesúhlasila. Na základe toho odborníci tvrdia, že ide o varovanie, ktoré by textilné spoločnosti nemali ignorovať.

Podľa webovej stránky H&M uvedené odevy sú naozaj vytvorené tak, aby boli aspoň trocha šetrné pre planétu. Práve preto každý produkt danej kolekcie obsahuje najmenej o 50 % viac udržateľnejších materiálov, ako sú napríklad organická bavlna alebo recyklovaný polyester. Na podloženie svojich tvrdení sa značka pripojila aj k Higg Indexu, ktorý je známy ako index udržateľnosti pre textilný a módny priemysel.

Ľudia vyrábajúci oblečenie pre fast fashion reťazce zarobia pár centov denne. Zdroj: pexels.com

Vyvinula ho organizácia Sustainable Apparel Coalition, ktorej hodnotenia boli uvedené na webovej stránke H&M. Po spomínanom súdnom spore však tento odevný gigant považoval za rozumnejšie ich odstrániť.

Ako dospieť k udržateľnosti?

Ako sme písali v našom predošlom článku, podporiť udržateľnú módu je jednoduchšie než sa zdá. Za najideálnejší krok sa považuje, ak by sme si v priebehu roka zadovážili len tri nové kusy oblečenia. Pre súčasné generácie to však nie je najjednoduchšie riešenie, nakoľko 21. storočie sa vyznačuje aj s veľkou mierou materializmu.

Kľúčovú rolu však zohráva aj nákup kvalitného oblečenia. Odporúča sa podporiť skôr menšie lokálne značky, ktoré vyrábajú odevy z udržateľnejších materiálov, než textilných gigantov tvoriacich najvyšší podiel na trhu. V dôsledku toho portál Eco Hero prináša pár československých módnych značiek, ktoré sú typické pre udržateľnosť. Patria k ním Heavenly, Cila alebo Česká bio móda. Ich výrobky tvoria prírodné materiály, ku ktorým patria bio bavlna, ľan či bambus.