Dnešný deň 14. marca je z pohľadu histórie bohatým dátumom. Slováci majú v pamäti predovšetkým vznik prvého Slovenského štátu v roku 1939, svetová história si tento deň spája s narodením Alberta Einsteina (1879) a úmrtím Stephena Hawkinga (2018).
Je tomu presne rok, čo Hawking zomrel a 140 rokov od narodenia Einsteina.
Albert Einstein v roku 1921
Albert Einstein
Azda najvýznamnejší a najslávnejší vedec všetkých čias. Einstein sa narodil 14. marca 1879 v Nemeckom cisárstve a jeho celoživotná práca doviedla vedu do jej súčasného stavu. Einsteinova práca dala za vznik slávnych a laickou verejnosťou dokonale nepochopených teórií relativity (špeciálna a všeobecná), prispela k rozvoju kvantovej mechaniky i kozmológie.
V priebehu života sa stal držiteľom Nobelovej ceny za fyziku za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky. Neskôr sa snažil nájsť odpoveď na to, akým spôsobom možno do jednej teórie zahrnúť špeciálnu a všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku, čo sa mu však nepodarilo. Je možné, že keby sa Einstein narodil dnes a mal k dispozícii všetky nové poznatky, podarilo by sa mu spraviť v „teórii všetkého“ výrazný posun vpred, na prelome 19. a 20. storočia však nemohol o súčasných technológiách ani len snívať.
Einstein bol v čase svojho kariérneho rozmachu slávnou osobnosťou, pri príchode do Ameriky ho dokonca čakali davy fanúšikov a novinárov. Vo svojich časoch bol dokonca slávnejší ako mnohí umelci, čo bolo niečo nevídané. Najmä pri uvedomení si skutočnosti, že väčšina ľudí jeho práci ani nemohla rozumieť. Celebritou sa stal v roku 1919, keď sa počas zatmenia Slnka overila jeho všeobecná teória relativity z roku 1916, ktorá tvrdila, že veľké vesmírne objekty disponujú tak silnou gravitáciou, že sú schopné meniť dráhu fotónov – teda svetla. Po smrti Chajima Weizmanna v roku 1952 mu dokonca Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.
Do Spojených štátov Einstein emigroval v roku 1933 po tom, čo sa v Nemecku začalo rasové prenasledovanie.
Albert Einstein sa stal typickým obrazom vedca a profesora – nedbal na svoj vzhľad, vďaka čomu nadobudol svoj typický „imidž“, údajne bol roztržitý a v praktickom živote zábudlivý. Hral na husliach, rád člnkoval,
Zdroj: Albert Einstein
Stephen William Hawking
Profesor Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942, presne 300 rokov po smrti Galilea) v Oxforde v Anglicku.
Vždy sa zaujímal o vedu. Inšpirovaný Dikranom Tahtom chcel pôvodne študovať matematiku, no jeho otec od neho chcel, aby sa pustil do štúdia medicíny na University College v Oxforde. Stephen sa nakoniec na University College dostal, ale medicínu študovať nešiel. Škola neponúkala štúdium matematiky, tak sa Hawking úspešne uchádzal o štúdium fyziky, pričom získal štipendium. Zaujímala ho termodynamika, relativita a kvantová mechanika.
Aj napriek tomu, že v roku 1962 úspešne zavŕšil štúdium v Oxforde, v štúdiu pokračoval v Trinity Hall v Cambridgei, kde sa venoval teoretickej astronómii a kozmológii. V roku 1965 začal pracovať na svojej dizertačnej práci u profesora Dennisa Williama Sciamu, ktorú o rok neskôr úspešne obhájil. Po dosiahnutí titulu Ph.D. sa stal vedeckým výskumníkom a neskôr stálym členom univerzity Gonville and Caius College v Cambridgei. Po tom, čo v roku 1973 opustil Astronomický inštitút, prešiel do oddelenia aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky.
Postupne sa stal členom viacerých významných učených spoločností, okrem iného Kráľovskej vedeckej spoločnosti, Pápežskej akadémie vied a Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických. Počnúc rokom 1979 do 1. októbra 2009 zastával pozíciu Lukasiánskeho profesora matematiky. Lukasiánskym profesorom bol v minulosti aj Isaac Newton. Hawking zastával tento post viac ako štyridstať rokov a funkcie sa vzdal, keď dosiahol dôchodkový vek. S vyšším vekom však jeho práce neskončili, pôsobil ako vedec na Gonville and Caius College v Cambridgei, zúčasťňoval sa vedeckých konferencií, mnohých prednášok na vysokých školách, komunikoval s médiami a jeho zmysel pre humor ho dostal napríklad aj do Simpsonovcov alebo Teórie veľkého tresku.
Čierne diery vraj nie sú čierne
V roku 1974 učinil Hawking mimoriadne prekvapivý objav, že čierne diery nie sú úplne čierne. Ak berieme do úvahy správanie sa hmoty v malých rozmeroch, častice i žiarenie môžu z diery uniknúť. Čierna diera vysiela žiarenie, až pokým nevyčerpá svoju energiu a následne exploduje. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie (prípadne Bekenstein-Hawkingovo žiarenie), po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.
Od roku 1974 sa Hawking pokúšal o skĺbenie všeobecnej teórie relativity a kvantovej mechaniky do jednej teórie. Jedným z výsledkov bola predstava, ktorú navrhol začiatkom 80. rokov spolu s Jimom Hartlom. Tak, ako priestor, aj čas má konečné rozpätie, nemá však žiadnu hranicu ani okraj. Ak je táto predstava správna, potom možno fyzikálne zákony aplikovať všade, aj na začiatok vesmíru. Spôsob, akým vesmír začal, by teda určovali vedecké zákony.
V roku 2006 prezentoval Stephen Hawking spolu s Thomasom Hertogom z CERNu nový pohľad na porozumenie vesmíru, ktorý študuje vesmír nie od počiatku do súčasnosti, ale zo súčasnosti do minulosti. Vedci predpokladajú, že vesmír nemá len jeden začiatok a históriu, ale množstvo rôznych počiatkov a histórií, a že zažil všetky. Ale pretože väčšina z týchto iných alternatívnych dejín zmizla veľmi skoro po veľkom tresku, aby zanechala vesmír, ako ho pozorujeme dnes, najlepší spôsob, ako porozumieť minulosti, je študovať ho nie od začiatku do súčasnosti, ale naopak.
Hawkingova a Hertogova teória by mohla objasniť, prečo majú niektoré konštanty prírody špeciálne „naladené“ hodnoty, a toto „naladenie“ umožňuje existenciu života vo vesmíre. Jedná sa napríklad o kozmologickú konštantu alebo o hustotu temnej energie. Podľa novej teórie si súčasný vesmír vybral histórie, ktoré viedli k správnym hodnotám daných konštánt. Inak by sme tu neboli.
Amyotrofická laterálna skleróza
V čase Hawkingovho príchodu do Cambridgeu sa u nádejného vedca začali objavovať symptómy amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS). Jedná sa o druh postihnutia motorických neurónov, keď pacient stráca kontrolu nad pohybovým svalstvom a s postupujúcou chorobou stráca celkovú schopnosť pohybu. Počas prvých dvoch rokov na Cambridgei sa Hawkingov zdravotný stav zhoršoval, avšak po čase sa choroba stabilizovala a vrátil sa k intenzívnemu štúdiu. Bolo to šokujúce, pretože nikto nepredpokladal, že by choroba mohla mať taký pomalý priebeh – od diagnostikovania choroby dávali lekári Stephenovi dva až tri roky života, a to mal vtedy 21 rokov.
V roku 1974 už nebol schopný sám jesť, ani vyjsť z postele. Jeho reč sa stala rozmazanou, a tak mu rozumeli len ľudia, ktorí ho dobre poznali. V roku 1985 dostal počas návštevy výskumného centra CERN v Ženeve zápal pľúc, čo v jeho prípade znamenalo ohrozenie života. Dôsledkom ochorenia boli akútne ťažkosti s dýchaním, ktoré sa dali vyriešiť len prostredníctvom tracheotómie. Vedec tým prišiel o reč. Od tejto doby Hawking používal na komunikáciu hlasový syntetizátor.
Pôvodný syntetizátor mal americký prízvuk a Hawking ho používal dlhú dobu, aj keď už bol značne zastaralý. Na otázku, prečo zostal dlhý čas verný danému prístroju, odpovedal, že nikdy nepočul hlas, ktorý by sa mu páčil viac a s ktorým by sa stotožňoval. Išlo o zariadenie, ktoré umožňovalo Hawkingovi napísať na počítači pomocou malých pohybov tela vety, ktoré chcel vysloviť a následne syntetizátor hlasu povedal všetko, čo Hawking napísal.
V roku 2004 sa však nakoniec našla náhrada pôvodného prístroja a Hawking až do smrti používal systém Voice Text od spoločnosti Neo Speech. Tento počítačový systém pripojený k invalidnému vozíku bol ovládaný Hawkingom pomocou jediného prepínača a špeciálneho softvéru, ktorý dovoľoval paralyzovanému vedcovi rozprávať, vytvárať prednášky, študovať tlač, knihy a internet, písať e-maily a robiť všetko, čo sa len s počítačom dá. Tiež umožňoval ovládať rôzne prepojené funkcie v jeho domácnosti, dnes by to nazvali smart-home.
Zdroj: Život a dielo Stephena Hawkinga