Category: Archive

Amazon, americká spoločnosť prevádzkujúca jeden z najstarších a najväčších internetových obchodov, spustil svoje prvé „centrum mikromobility“ v Spojenom kráľovstve v londýnskej štvrti Hackney. Spoločnosť chce totiž vymeniť tisíce neekologických doručovacích dodávok za elektrické nákladné bicykle. Projekt má pomôcť Amazonu dosiahnuť jeho klimatické záväzky. Spoločnosť už dávnejšie oznámila, že do roku 2030 chce doručiť 50 percent balíkov s nulovými emisiami a očakáva, že do roku 2040 sa stane uhlíkovo neutrálnou.

Spoločnosť sa pomocou svojho nového centra snaží vyriešiť takzvaný „problém poslednej míle“. V logistike sa tento pojem týka dopravy balíka v poslednom štádiu, teda z logistického centra na adresu zákazníka. Práve toto štádium predstavuje obrovské percento celkových nákladov na doručenie. Tie často dosahujú alebo dokonca presahujú 50 percent.

Prvýkrát v Londýne

Začínajúc londýnskou štvrťou Hackney spoločnosť tvrdí, že bude dodávať 1 milión balíkov ročne kuriérmi pešo alebo pomocou elektrických bicyklov. Navyše spoločnosť doručuje balíky aj svojou flotilou elektrických dodávok. Amazon takto bude doručovať balíky v časti londýnskej dopravnej zóny s ultranízkymi emisiami. Tu sa vozidlám účtujú poplatky na základe množstva emisií, ktoré vyprodukujú, avšak elektrobicykle a elektrické vozidlá sú od poplatku oslobodené.

Spoločnosť Amazon uviedla, že v najbližších mesiacoch plánuje otvoriť ďalšie centrá. Spoločnosť už v Spojenom kráľovstve prevádzkuje 1 000 elektrických dodávok, ktoré spolu doručia až 5 miliónov balíkov ročne. Koncom tohto roka tiež plánuje do svojej flotily zaradiť aj nové elektrické dodávky od spoločnosti Rivian z USA.

Vo vyhlásení uviedol manažér Amazonu John Boumphrey, že ich nové elektrické nákladné bicykle a rastúci vozový park elektrických vozidiel im pomôže zabezpečiť viac dodávok zákazníkom s nulovými emisiami ako kedykoľvek predtým v Londýne a Spojenom kráľovstve.

Elektrické nákladné bicykle pre Amazon

Spoločnosť začala používať štvorkolesové nákladné bicykle, ktoré vyzerajú podobne ako miniatúrna dodávka. Na pohon využívajú ako klasické elektrické bicykle pedále a elektromotor, ktorý pomáha vodičovi počas šliapania do pedálov. Zvyčajne sú takéto elektrické vozidlá obmedzené na maximálne rýchlosť 25 kilometrov za hodinu, čo je však úplne postačujúce na účely doručovania v preplnených uliciach veľkých miest. Niektorí kuriéri Amazonu budú dokonca v hustejšie obývaných oblastiach doručovať zásielky pešo.

Elektrické nákladné bicykle ktoré Amazon ukázal verejnosti sú vyrobené spoločnosťou EAV v grófstve Oxfordshire. Štandardný model je poháňaný 250 wattovým motorom s 60 ampérhodinovou batériou. Takýto model by mal dokázať utiahnuť vodiča so 150 kilogramovým nákladom. Dojazd by pritom mal mať okolo 64 kilometrov a maximálnu rýchlosť 25 kilometrov za hodinu. Nákladný box v zadnej časti bicykla poskytuje viac ako 2 000 litrov úložného priestoru. Bicykel disponuje hydraulickými kotúčovými brzdami.

Nie len Amazon

Nie je to prvýkrát, čo Amazon použil takéto nákladné elektro bicykle. Euronews uvádza, že sa už používajú na doručovanie v piatich mestách vo Francúzsku a siedmich metropolitných oblastiach v Nemecku. Elektrické skútre Amazon používa aj v Taliansku a Španielsku. K novembru minulého roka spoločnosť doručila až dve tretiny dodávok v Paríži elektro bicyklami, pešími kuriérmi a elektrickými dodávkami.

Amazon určite nie je jediným dodávateľským gigantom, ktorý skúša využitie štvorkolesových elektrických nákladných bicyklov namiesto klasických dodávok v husto obývaných mestských oblastiach. Spoločnosť UPS začala v Škótsku testovať podobný štvorkolesový elektrický bicykel, ktorý vyzerá ako zmenšená dodávka UPS. Podobné vozidlo v Británii testuje aj DHL.

Zdroje: GeekWire, The Guardian, Engadget, InsideEVs, Treehugger, Motor1.com

Minimalizmus (niekedy označovaný aj ako jednoduchý život) možno definovať ako životný štýl, ktorého cieľom je vylúčiť všetko nepotrebné pre zjednodušenie každodenného života a zameranie sa na to, na čom v živote skutočne záleží. To zahŕňa zbavovanie sa akýchkoľvek materiálnych vecí, ktoré nie sú naliehavo potrebné k šťastiu. Táto filozofia sa stala v posledných desaťročiach čoraz populárnejšia, keď si ľudia začali oveľa viac vážiť čas pred peniazmi. Pozrime sa ale na jej nevýhody.

Prechod z materialistického na minimálny životný štýl môže byť náročný

Aj keď má minimalizmus veľa zásadných výhod, má aj svoje nevýhody. Jednou z nich je, že prechod z materialistického na minimalistický životný štýl môže byť fyzicky i psychicky náročný. Na všetky naše materiálne pohodlné veci si zvykáme pomerne rýchlo, no zmeniť náš životný štýl nie je jednoduché. Preto ísť malými krokmi každý deň smerom k minimalistickému životnému štýlu môže byť sľubnejšie ako príliš rýchla zmena vášho každodenného života.

FOMO efekt

Niektorí ľudia môžu trpieť aj strachom z premeškania – v našej dnešnej spoločnosti označovaného aj ako FOMO (fear of missing out). Vzniká vtedy, ak premýšľame o všetkých veciach a aktivitách, ktorých nemôžeme byť súčasťou pre náš minimalistický prístup k životu. Na sociálnych sieťach vidíte množstvo dizajnových kúskov či iných materiálnych statkov, ktorým musíte odolávať. To vám môže sťažiť zostať na minimalistickej ceste, pretože sa bojíte, že v živote o niečo prichádzate.

Minimalizmus zatiaľ nie je všeobecne spoločensky akceptovaný

Aj keď miera tolerancie k alternatívnym životným štýlom pomaly, ale isto stúpa, voči minimalizmu je stále dosť skepticizmu. Týka sa to najmä konzervatívnych oblastí, kde sú ľudia stále zvyknutí na spoločenské postavenie, ktoré závisí od množstva materiálnych vecí, ktoré si človek môže dovoliť. Preto v závislosti od spoločenského postavenia môže byť pre okolie náročné prijať vás ako hodnotného člena spoločnosti.

Minimalizmus nerieši problémy čarovným prútikom

V súčasnosti existuje nejeden guru, ktorí tvrdí, že má akoby čarovný prútik na vyriešenie všetkých vašich problémov a zabezpečí vám šťastný život. Žiaľ, život nie je taký jednoduchý a vaše problémy zázračne nezmiznú len vďaka minimalistickému životnému štýlu. Mali by ste radšej zvážiť minimalizmus ako nástroj, ktorý vám poskytne viac voľnočasových a duševných kapacít na riešenie problémov v dlhšom časovom rozsahu. To sa môže z dlhodobého hľadiska premietnuť do vyššej úrovne šťastia.

Minimalistický životný štýl je pre väčšie rodiny zložitý

Najmä ak máte deti, môže byť  pre vás náročné minimalizmus praktizovať. Dnes rodičia zvyknú deťom kupovať luxusné hračky a množstvo iných materiálnych statkov. Preto aj vaše dieťa môže očakávať, že urobíte to isté. Ak nie, môže byť sklamané, ak nedostane hračky, ktoré si praje ako darček k narodeninám. Skôr či neskôr začnete týmto spôsobom poľavovať a začnete robiť výnimky.

Vyžaduje si silný charakter

Vo väčšine prípadov minimalizmus a charakter človeka úzko súvisí. Zdržať sa kupovania všetkých materiálnych vecí si vyžaduje silný charakter. Minimalizmus teda budete môcť praktizovať iba vtedy, ak na to máte silnú vnútornú silu. Udržať si tento postoj však môže byť psychicky vyčerpávajúce. Množstvo ľudí nemusí byť dosť silných na to, aby sa minimalizmu venovali dlhodobo.

Psychické problémy a umelý tlak

Niektorí ľudia tiež nemusia byť schopní prispôsobiť sa minimalistickému životnému štýlu duševne zdravým spôsobom. Pre nich nemusí byť táto filozofia správnou cestou, pretože môže spôsobiť vážne problémy s duševným zdravím. Iní zasa môžu trpieť depresiou alebo inými duševnými problémami, pretože im materiálny životný štýl chýba a majú zrazu vo svojom živote isté prázdno. Ďalší zasa môžu brať koncept materializmu príliš vážne. Aby svoj životný štýl zdokonalili, budú chcieť robiť všetko správne a čo i len najmenšie odchýlky môžu spôsobiť, že budú nespokojní. To môže viesť k vážnym úrovniam umelého a zbytočného tlaku. Ten môže skôr poškodiť namiesto zlepšenia kvality života. Ak teda chcete vyskúšať minimalistický životný štýl, neočakávajte od seba príliš veľa, aby ste obmedzili tlak, ktorý môžete pociťovať

Záver však zakončíme jeho výhodami, ktorých je hneď niekoľko:

• Šetrenie peňazí
• Šetrenie zdrojov
• Zníženie úrovne znečistenia
• Spomalenie globálneho otepľovania
• Minimalizmus je udržateľný
• Spoznáte nový životný štýl
• Priestor pre diskrétnosť
• Môžete sa zamerať na vnútorné hodnoty
• Môže zvýšiť vaše duchovné poznanie
• Budete s vysokou pravdepodobnosťou potrebovať menej obytného priestoru
• Jednoduchší pohyb v interiéri
• Rozvoj disciplíny
• Viac času na voľnočasové aktivity
• Menší finančný tlak
• Hmotný tovar si vyžaduje údržbu, budete mať viac času a energie na iné aktivity
• Menej stresu
• menej upratovania
• Vaše šťastie nebude závisieť od materiálnych statkov

  Minimalistický domov vyzerá na pohľad priestrannejšie. Zdroj: pexels.com

Zdroj: environmental-conscience.com

Najnovšia aktualizácia over-the-air (OTA) pre automobily Tesla umožňuje majiteľom modelov s adaptívnym odpružením nastaviť funkciu, kedy sa bude odpruženie automaticky prispôsobovať podmienkam na ceste, čím sa zvyšuje komfort a zároveň sa môže predísť poškodeniu podvozku auta.

Prostredníctvom svojej najnovšej aktualizácie (2022.20) Tesla predstavuje novú funkciu, ktorá analyzuje stav vozovky a podľa toho upravuje svetlú výšku vozidla. Modely so systémom adaptívneho odpruženia sa tak budú môcť vyhnúť poškodeniu podvozku od výmoľov a iných nerovností na povrchu vozovky. Postupom času plánuje Tesla z nazbieraných údajov vytvoriť databázu stavu vozoviek, aby v prípade potreby automaticky spustila adaptívne tlmenie odpruženia aj vo svojich ostatných vozidlách.

Funkcia dostupná len v novších modeloch

Ako sme už spomínali, táto nová funkcia bude fungovať len v modeloch s technológiou adaptívneho odpruženia. Jedná sa teda o najnovší Model S a Model X. Okrem zlepšenia pohodlia vodiča a pasažierov je táto technológia určená aj na ochranu všetkých komponentov vozidla, ktoré môžu byť poškodené na nerovných cestách.

Ford podobný systém zaviedol už pred niekoľkými rokmi ako voliteľnú možnosť pre niektoré jeho modely. Tesla má však výhodu v tom, že využíva informácie zo všetkých svojich áut a zbiera tak množstvo údajov o problémoch na cestách. Elon Musk to potvrdil ešte v roku 2020 kedy povedal, že Tesla Autopilot bude odhaľovať výmole a vytvorí mapy, aby si ich zapamätal a vyhol sa im. Zatiaľ však Tesla len skenuje cesty, aby určila jej stav, ale predpokladá sa, že nakoniec sa bude Autopilot takýmto problémom na ceste aj sám vyhýbať bez nutnosti vodičovho zásahu do riadenia.

Ďaľšie pridané funkcie

Medzi ďalšie nové funkcie patrí výstražný tón, ktorý zaznie, keď sa na semafore rozsvieti zelená alebo sa auto vpredu začne hýbať. Aktualizácia však upozorňuje, že táto funkcia slúži len na upozornenie vodiča a sledovanie semaforu a prostredia okolo auta je stále zodpovednosťou vodiča. Tesla taktiež upravila rýchlejšie napnutie pásov v prípade kolízie, detekciu značiek upravujúcich rýchlosť a monitorovanie tlaku v pneumatikách.

Zdroje: The Verge, WFXB, CarAdvice, Electrek

Achnaton, nazývaný aj Amenhotep IV., grécky Amenophis, bol faraón (1353 – 36 pred Kr.) starovekého Egypta z 18. dynastie, ktorý založil nový kult zasvätený Atonovi, slnečnému kotúču.

V dlhom priebehu egyptských dejín bolo málo postáv tak kontroverzných ako Achnaton. Obdobie okolo vlády tohto egyptského faraóna sa vyznačovalo spoločenskými, politickými a náboženskými otrasmi, aké zažilo len málo kultúr. Za necelé dve desaťročia na tróne, Achnaton presadil nové aspekty egyptského náboženstva, prepracoval umelecký štýl, presunul hlavné mesto Egypta na predtým neobývané miesto, zaviedol novú formu architektúry a pokúsil sa vymazať mená a obrazy niektorých egyptských tradičných bohov.

Skorá vláda

Len málo vedcov teraz súhlasí s tvrdením, že Amenhotep III. pripojil na trón svojho syna Amenhotepa IV.

Tu sa v súlade so všeobecným vedeckým konsenzom predpokladá, že starší faraón zomrel skôr, ako jeho syn získal moc. Zdá sa, že v čase svojho nástupu alebo krátko po ňom sa Amenhotep IV. oženil s Nefertiti.

Počas niekoľkých prvých rokov svojej vlády zaviedol Amenhotep IV. rozsiahle zmeny v oblasti náboženstva, architektúry a umenia. V oblasti Karnaku založil niekoľko nových chrámov zasvätených Re-Harakhte, a bol opísaný ako „svetlo, ktoré je v slnečnom kotúči.“

Navyše, nový boh Aton už nebol zobrazovaný v antropomorfnej forme, ale ako samotný slnečný kotúč, vyvýšený k nebesiam a rozširujúci svoje lúče nad kráľovskú rodinu. Každý lúč končil malou rukou, s ktorou mohol Aton ponúknuť znamenie života kráľovi a kráľovnej alebo dokonca objať ich údy a koruny.

Zmeny v tradičných rituáloch

Na rozdiel od tradičného rituálu predpísaného pre väčšinu egyptských božstiev, ktorý sa vykonával v malých, zatemnených svätyniach v najvnútornejších zákutiach ich chrámov, oddanosť Amenhotepa IV. k Atonovi, sa oslavovala hostinami s veľkým množstvom jedál a vykonávala sa na otvorenom priestranstve.

Atonove chrámy v Karnaku preto pozostávali zo série rozsiahlych dvorov pod holým nebom, v ktorých prakticky nebol vôbec žiadny vnútorný priestor. Jediná zachovaná architektúra z Karnaku naznačuje, že tieto dvory boli lemované zastrešenými portikami s kolosálnymi sochami faraóna, umiestnenými na stĺpoch.

Faraón bez mužských genitálií

Achnatonov nový prístup k náboženstvu sa prejavil aj v iných aspektoch egyptskej kultúry, najmä v umeleckej sfére.

Prvé diela na objednávku kráľa sa objavili v tradičnom tébskom štýle, ktorý používal takmer každý faraón z 18. dynastie, ktorý mu predchádzal. Keď však implementoval nové náboženské myšlienky, kráľovské umenie sa vyvinulo tak, aby odrážalo koncepty atenizmu. Najvýraznejšie zmeny sú vidieť na vzhľade kráľovskej rodiny. Hlavy boli väčšie ako v tradičnom štýle a boli podopreté predĺženými a štíhlymi krkmi. Kráľovská rodina nadobudla viac androgýnny vzhľad, ktorý niekedy dokonca zakrýval rozdiel medzi Achnatonom a kráľovnou Nefertiti. Ich tváre sa vyznačovali veľkými perami, dlhými nosmi a prižmúrenými očami a ich telá mali úzke ramená a pásy, malé trupy a veľké stehná, zadok a brucho.

Veľa vedeckých diskusií sa sústredilo na to, či tieto črty odrážajú skutočný vzhľad faraóna – rozšírený konvenciou na jeho rodinu a služobníkov – a diskutovalo sa o rôznych teóriách o predpokladanej patológii Amenhotepa IV a o tom, aké zdravotné stavy môžu spôsobiť zobrazené anatomické črty.

Najmä karnacké kolosy vykazujú tieto nové vlastnosti v značne prehnanej forme, vrátane tej, ktorá okato zobrazuje faraóna bez mužských genitálií. Či tieto sochy mali predstavovať mužský a ženský element spojený v osobe božského kráľa, alebo či sú to len sochy Nefertiti, nebolo uspokojivo stanovené.

Rôzne pozoruhodné inovácie Amenhotepa IV. vo viacerych kultúrnych sférach možno rozumne považovať za prejav intímneho spojenia medzi umením a náboženstvom v egyptskej kultúre.

Nové hlavné mesto

Tieto kroky smerovali ku kultúrnej revolúcii, ktorá vyvrcholila Achnatonovým rozhodnutím presunúť hlavné mesto Egypta z Téb na predtým neobývané miesto, ktoré pomenoval Achetaten (dnešný Tell el Amarna).

V piatom roku Achnatonovej vlády tvrdil, že „objavil“ polohu nového kráľovského mesta. Kráľ vyhlásil, že Aton sa na tom mieste prvýkrát prejavil a že Aton si toto miesto vybral pre faraóna sám. Zdá sa, že Armana bol vybraný aj preto, že útesy, ktoré lemujú nové mesto, pripomínali symbol Axt, čo znamená „horizont“. Aby bolo možné rýchlo postaviť mesto, boli zavedené menšie stavebné bloky, nazývané talatat, ktoré boli pre nekvalifikovaných robotníkov ľahšie zvládnuteľné. Väčšina mestských a administratívnych budov bola dokončená zhruba o tri roky neskôr.

Wabi Sabi je filozofia a estetika, ktorá sa zameriava na ocenenie nedokonalosti, pominuteľnosti a neúplnosti. Je to veľmi zložitý pojem, ktorý je hlboko zakorenený v japonskej kultúre.

Najklasickejším príkladom wabi-sabi je kintsugi. Kintsugi je veľmi staré japonské umenie opravy čajových misiek. Zvyčajne sa kúsky rozbitej keramiky opäť zlepia pomocou neviditeľného lepidla a potom sa praskliny premaľujú, aby vyzerali opäť ako nové. Kintsugi má opačný prístup. Nesnaží sa zakrývať nedokonalosti. Pri tomto remesle sa na zlepenie rozbitých kusov používa lepidlo so zlatým lakom.

Wabi a Sabi

Jednotlivo sú wabi a sabi dva odlišné pojmy.

• Wabi (侘) pojednáva o rozpoznávaní krásy v skromnej jednoduchosti. Vyzýva, aby sme sa odpútali od márnivovsti a materializmu. Snaží sa o to, aby sme rozvíjali naše duchovné bohatstvo.

• Sabi (寂) sa zaoberá plynutím času. Sleduje ako všetky veci rastú, starnú a chátrajú. Skúma ako sa tento kolobeh prejavuje na rôznych predmetoch. Upozorňuje nás na to, že krása sa skrýva pod povrchom toho, čo skutočne vidíme.

Tieto dve koncepcie spolu vytvárajú a zastrešujú filozofiu prístupu k životu: „Prijmite to, čo je. Zostaňte v prítomnom okamihu a oceňte jednoduché, pominuteľné fázy života.“

Prastará legenda

Pôvod Wabi Sabi možno nájsť v japonskom príbehu o mníchovi menom Sen no Rikyu. Sen no Rikyuu bol mním zo šestnásteho storočia, ktorý vytvoril teóriu čajového obradu, ktorá sa dodnes praktizuje v súčasnom Japonsku.

Podľa legendy sa mladý Rikyu túžil naučiť kódexy rituálu čajového obradu predkov. Preto sa sám vydal za uznávaným čajovým majstrom menom Takeeno Joo. Čajový majster chcel vyskúšať schopnosti svojho nového učňa a požiadal ho, aby sa staral o záhradu. Rikyu ju vyčistil od vrchu až po spodok. Hrabal ju až kým nebola dokonalá. Predtým však, ako svoju prácu predstavil svojmu majstrovi, zatriasol čerešňou a na zem spadli kvety sakury. Tento dotyk nedokonalosti priniesol na scénu krásu, a tak sa zrodil pojem Wabi Sabi.

Sen no Rikyu je stále považovaný za jedného z najväčších a najvplyvnejších čajových majstrov v histórii Japonska. Pomohol premeniť čajový obrad, ktorý sa predtým praktizoval s luxusným náčiním a bujarými prejavmi, na rafinovaný rituál s jednoduchými predmetmi v minimalistickej atmosfére. Rituál podľa Rikyua sa riadi heslami: harmónia, čistota, úcta a pokoj.

Aké je Wabi Sabi?

Estetické
Ako japonská estetika, tak aj wabi-sabi má výrazný vplyv na moderný život, pretože zodpovedá kráse, ktorá spočíva v pokore, strohosti a pominuteľnosti života.

Nedokonalé
Podľa budhistickej myšlienky je život v zásade bolestivý a neuspokojivý. Predmety vyrobené podľa estetiky Wabi Sabi sú preto asymetrické a plné nedokonalostí.

Hľadí na svet reálnymi očami
Wabi Sabi prijíma myšlienku, že veci sú nedokonalé, a že nič nie je trvalé.

Rafinované
Hoci sa Wabi Sabi môže zrodiť z nedokonalostí, túto estetiku nie je ľahké zvládnuť. Nie je to tak, že čokoľvek s nedokonalosťami možno považovať za Wabi Sabi. Tento termín sa používa veľmi úsporne na označenie predmetov, ktoré vyžarujú najvyšší ideál krásy.

https://twitter.com/SongJoann/status/1451676999395602432

Ako pridať kúsok Wabi Sabi do každého priestoru?

Ak chcete, aby estetika wabi-sabi definovala váš domáci dekor a dizajnový štýl, namiesto toho, aby ste pridávali nové a lesklé interiérové dekorácie a predmety na vytvorenie moderného domova, vyberte si estetiku dizajnu, ktorá zahŕňa osobné predmety domáceho charakteru. Napríklad umelecké dielo vyrobené dieťaťom alebo výraznú vázu s jedným kvetom.

Napriek aktuálnym správam v médiách, ktoré naznačujú, že útoky žralokov sú na vzostupe, takéto útoky na ľudí sú mimoriadne zriedkavé a ešte zriedkavejšie sú smrteľné.

Zatiaľ čo počet zaznamenaných útokov žralokov v posledných rokoch vzrástol, miera na obyvateľa nie. Náš druh jednoducho prechádza masívnou populačnou explóziou, takže viac ľudí trávi čas vo vode, najmä keď sa rozširujú možnosti vodnej rekreácie, a teda viac z nás je vystavených riziku stretnutia so žralokmi.

Vyvíjame tiež oveľa efektívnejšie metódy dokumentovania týchto stretnutí, ktoré mohli byť v minulosti nedostatočne hlásené – a čo je možno najdôležitejšie, získavame lepšie pochopenie toho, prečo sú strety so žralokmi pre ľudí rizikové, a čo sú rozhodujúce faktory útokov.

Donedávna prevládajúce názory, pripisovali útoky žralokov na ľudí, ako nesprávne zamerané pokusy o kŕmenie.

To znamená, že sme si mysleli, že žraloky uhryzli ľudí, pretože vyzerali ako potrava, To nie je, ako sa ukazuje, úplne presné. V dôsledku intenzívneho skúmania správania žralokov sa však objavila skupina ďalších faktorov zodpovedných za útoky žralokov. Obraz surferov s rukami visiacimi na doskách, ktorých žraloky zospodu vnímajú ako tulene, bol do značnej miery zavrhnutý. Žraloky majú mimoriadne silný zrak a je nepravdepodobné, že by si pomýlili surfera s tuleňom. V zakalených vodách však môže nepravidelný pohyb ľudí a kontrast medzi ich pokožkou a oblečením zmiasť žraloky.

Predpokladá sa, že najmä v plytších vodách pri brehu, kde sa menšie druhy môžu kŕmiť húfmi menších rýb, dochádza k mnohým stretnutiam so žralokmi jedonoducho zo zmätku. Žralok, fokusovaný na to, aby zachytil čokoľvek, čo na diaľku vyzerá ako mlácajúca sa ryba – napríklad chodidlo s opáleným vrchom a bledším spodkom – môže náhodne uhryznúť človeka v rozbúrenom príboji preplnenej pláže. Vo väčšine prípadov tieto typy stretnutí pozostávajú z jedného uhryznutia, po ktorom žralok odpláve.

Prečo sú však surferi a iní plavci v hlbšej vode napadnutí, ak ich žraloky nevnímajú ako potravu?

V prípade veľkých bielych žralokov, ktoré sú spolu so žralokmi modrými a tigrími najväčšími a najnebezpečnejšími druhmi, o ktorých je známe, že útočia na ľudí, existujú rôzne svedecké výpovede.

Od tých, ktorí útoky prežili, vieme, že žraloky možno jednoducho skúmali cudzie predmety vo vode. Väčšina útokov sa určite nepodobala na veľkolepé techniky lovu, keď majú žraloky chuť na tulene. Keď je na jedálnom lístku tuleň, alebo iná prirodzená potrava pre žraloka, biely žralok sa približuje zospodu veľkou rýchlosťou, pričom často prerazí hladinu a vyhodí zviera do vzduchu predtým, ako sa presunie na kŕmenie.

Naproti tomu väčšina stretnutí s ľuďmi je oveľa menej výbušná. Dokonca aj smrteľné útoky najčastejšie vedú k odchodu žraloka po uhryznutí alebo dvoch, bez záujmu o konzumáciu nešťastného plavca.

Vzhľadom na silu, s akou sú tieto stvorenia schopné útočiť, bolo navrhnuté ďalšie vysvetlenie.

Žraloky sú jednoducho zvedavé, a keďže sú dominantnými predátormi vo väčšine oceánskych ekosystémov, neboja sa.

Ich ústa tiež fungujú ako jemne vyladené zmyslové orgány, ktoré žralokom slúžia ako prostriedok na preskúmanie, a určenie možnej potravinovej hodnoty. Ich ďasná a mierne pohyblivé zuby sú také citlivé, že sa predpokladá, že dokážu odhadnúť pravdepodobný obsah tuku v potenciálnej koristi. Ľudia zďaleka nedosahujú BMI tuleňov.

Takže viaceré stretnutia s človekom sú pravdepodobne výsledkom toho, že žraloky aktívne posudzujú, či stojí za to zjesť človeka, nie cielený pokus ho zjesť. Rozdiel je dôležitý: žraloky počas takýchto útokov nerobia „chyby“.

Ďalším faktorom, ktorý môže byť v hre, je teritorialita žralokov.

Aj keď nemusia mať nevyhnutne územia v tom zmysle, ako to majú suchozemskí predátori, medzi žralokmi existuje zrejmá hierarchia dominancie.

Systém je jednoduchý: najväčšie žraloky získajú najlepšie miesta na lov. Vpády menších žralokov sú zablokované a votrelci sú v prípade potreby násilne vysťahovaní. Niektoré stretnutia žralokov môžu byť výsledkom prirodzeného inštinktu žraloka brániť svoj zdroj potravy pred ostatnými záujemcami.

Bez ohľadu na konečnú príčinu útokov žralokov sme pre nich oveľa väčšou hrozbou ako oni pre nás. Zničili sme ich populáciu, pričom každý rok sme ich zámerne aj ako vedľajší úlovok ulovili približne 100 miliónov.

Aktivisti z environmentálnej skupiny Just Stop Oil, ktorá tvorí koalíciu aktivistických organizácií v Spojenom kráľovstve, sa prilepili na dva obrazy. Najprv sa prilepili na obraz v Kelvingrove Art Gallery v Glasgowe a 30. júna napadli obraz aj v Courtauld Inštitúte v Londýne. V Courtauldovom inštitúte sa dvaja aktivisti prilepili na obraz Broskyne v kvete (1889) od Vincenta van Gogha, ktorý sa považuje za vrchol impresionistických a postimpresionistických zbierok múzea.

Nakoniec bolo zatknutých 5 mladých priaznivcov hnutia Just Stop Oil po tom, ako niektorí postriekali farbou steny a podlahy galérie a nalepili sa na rámy obrazov. Všetci zatknutí boli predvolaní na glasgowský šerifský súd.

Volanie o pomoc?

Mladí aktivisti svojím činom vyzývajú vládu v Spojenom kráľovstve, aby zastavila nové ťažby ropy a plynu. Takisto žiadajú, aby sa umelecké inštitúcie v krajine pridali k hnutiu Just Stop Oil v občianskom odpore.

Prečítajte si vyjadrenia 21-ročného Louisa McKechnie z Weymouthu a 24-ročnej Emily Brocklebankovej z Leedsu, ktoré zverejnila organizácia na svojich stránkach.

„Ako dieťa som tento obraz miloval, otec ma naň zobral, keď sme navštívili Londýn. Stále milujem tento obraz, ale viac milujem svojich priateľov a rodinu. Viac milujem prírodu. Budúce prežitie mojej generácie si cením viac ako svoju verejnú povesť. Vedci hovoria, že musíme skoncovať s licenciami na fosílne palivá. Vláda im sype piesok na hlavu. Nie som ochotný napochodovať na smrť kvôli spoločnostiam a ich vládnym bábkam. Je nemorálne, aby kultúrne inštitúcie stáli bokom a prizerali sa, ako naša spoločnosť upadá do kolapsu. Galérie by sa mali zatvoriť. Riaditelia umeleckých inštitúcií by mali vyzvať vládu, aby okamžite zastavila všetky nové projekty v oblasti ropy a plynu. Buď sme v odpore, alebo sme spoluvinníkmi.“ LouisMcKechnie

„Dnes podnikám kroky, pretože nemôžem žiť v bubline normálnosti, keď sa spoločnosť okolo nás rúca a ľudia na globálnom juhu tak veľmi trpia. Miliardári bohatnú, zatiaľ čo zdravotné sestry stoja v radoch pri potravinových bankách, desiatky miliónov ľudí na celom svete hladujú a polovica svetovej populácie je vystavená extrémnemu nebezpečenstvu v dôsledku horúčav, povodní, požiarov a hladomoru. Zatiaľ sa umelecký establišment, politici a spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá pozerajú inam. Milujem umenie, všade, kam idem, navštevujem všetky galérie. Umenie je také dôležité, zachytáva históriu a okamih v čase, ale umelci a umelecká ustanovizeň zlyhávajú, pretože sa zameriavajú na nesprávne veci. Potrebujeme, aby sa všetci sústredili na genocídne plány vlády, ktorá chce umožniť spoločnostiam ťažiacim fosílne palivá ťažiť viac ropy. Je to jedna z najväčších nespravodlivostí v dejinách. Musíme sa postaviť na odpor.“ Emily Brocklebank

Organizácia Just Stop Oil

Just Stop Oil je klimatická aktivistická skupina v Spojenom kráľovstve, ktorá využíva občiansky odpor s cieľom zabezpečiť, aby sa vláda Spojeného kráľovstva zaviazala zastaviť udeľovanie licencií na nové fosílne palivá a ich ťažbu.

• 14. februára 2022 začala organizácia svoju činnosť.
• 13. marca 2022 jej členovia narušili 75. ročník udeľovania cien Britskej filmovej akadémie (BAFTA).
• 20. marca 2022 sa jej dvaja členovia pokúsili narušiť futbalový zápas na štadióne Arsenal Emirates v Londýne, ale boli zadržaní.
• 21. marca jeden člen prerušil hru na futbalovom zápase v Goodison Parku v Liverpoole, keď vbehol na ihrisko a priviazal sa za krk k bránkovej tyči.
• Nasledujúci deň sa jeden protestujúci nakrátko dostal na ihrisko na štadióne Molineux vo Wolverhamptone.
• 24. marca sa šesť protestujúcich pokúsilo narušiť zápas na štadióne Tottenham Hotspur v severnom Londýne.
• Od 1. apríla 2022 protestanti uskutočňujú protesty v celom Anglicku, pričom blokovali aj 10 kritických ropných zariadení s úmyslom prerušiť dodávky benzínu do juhovýchodného Anglicka.

Zdroje: Just Stop Oil, Guardian

• Po referende, ktoré zmenilo situáciu v oblasti práv LGBTQ vo Švajčiarsku, sa prvé páry rovnakého pohlavia zosobášili minulý piatok.

Ešte pred rokom páry rovnakého pohlavia nemali dovolené uzavrieť v krajine manželstvo. Jediným spôsobom, ako mohli formálne spečať svoju lásku, bolo registrované partnerstvo. Medzi manželstvom a registrovaným partnerstvom exitujú právne rozdiely. Jednoducho povedané tieto dva zväzky nie sú rovnocenné, čo v konečnom dôsledku predstavuje problém, pretože si nemôžu adoptovať dieťa, sú obmedzovaní v každej jednej oblasti (zdravotníctvo, dedičstvo, spoločnosť a pod.).

Vo väčšine krajín tieto páry musia prežiť bez akejkoľvek ochrany, čo ich robí zraniteľnými voči ekonomickej a emocionálnej nestabilite.

Švajčiarsko hlasovalo o rovnosti v manželstve

Žiadne páry to nemajú v živote jednoduché, tie homosexuálne čelia ešte jednej prekážke – bojujú za to, aby ich vzťah bol právne rovnocenný. Minulý rok v septembri, po siedmich rokoch parlamentnej diskusie, Švajčiarsko hlasovalo v referende o manželskej rovnosti. Parlament musel potvrdiť alebo jednoznačne zamietnuť udelenie práva párom rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo.

V tom čase sa robili prieskumy, ktoré preukazovali vyspelosť obyvateľstva. Až 63 percent opýtaných súhlasilo s udelením tohto práva párom rovnakého pohlavia. Pochopiteľne sa ozývalo aj hlasné „nie“. Švajčiari boli svedkami rôznych kybernetických útokov na webovú stránku národného výboru – Občianske manželstvo pre všetkých.

Na základe výsledkov referenda (64,1 percentná podpora)  s názvom – Manželstvo pre všetkých, Švajčiarsko legalizovalo manželstvá osôb homosexuálnej orientácie. Stalo sa tak 29. krajinou, ktorá sa uchýlila k takejto „modernizácii“ spoločnosti. Páry rovnakého pohlavia si môžu adoptovať deti, majú nárok na umele oplodnenie a tiež požiadať o švajčiarske občianstvo.

• Švajčiarsko dekriminalizovalo homosexualitu v roku 1942
• Registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia uzákonilo v roku 2007
• Išlo o jednu z posledných západných krajín, ktorá LGBTI komunite nepovolila uzatvorenie manželstva

Prvé „Áno“ Manželstvu pre všetkých

Prvé páry rovnakého pohlavia si vo Švajčiarsku konečne povedali áno, po necelom roku od referenda. Medzi prvými novomanželmi boli 46-ročná Aline a 45-ročná Laura, ktoré sú neformálne spolu už 21 rokov. Aline a Laure prišli na radnicu a vymenili si sľuby, ktoré spečaťujú ich lásku.

„S veľkým potešením vám oznamujem, že ste sa oficiálne vydali,“ povedala Marie Barbet-Sapuy, ktorá chcela osobne uskutočniť túto prvú historickú svadbu.

„Je pre nás naozaj dôležité, aby sme sa takto zviditeľnili, aby sme ukázali, že manželstvo je otvorené pre každého,“ povedala Laure novinárom.

Ďalší pár, ktorý odchádzal z matriky boli dvaja muži. Manželia si pod Alois Carnier a Peter Leu si pod lustrom v zrkadlovom salóne vymenili dojemné slová a zaspomínali si na spoločné roky a lásku jeden k druhému za prítomnosti blízkych priateľov a rodiny. Po 19 rokoch od uzavretia registrovaného partnerstva mohli požiadať o manželstvo.

Neskôr v piatok sa konala ďalšia svadba medzi dvoma mužmi: Danielom, 54-ročným interiérovým dizajnérom a 51-ročným stylistom Xavierom, ktorí tvoria pár už 15 rokov. Dvojica si vymenila sľuby pri hraní klasickej hudby, aby sa zabezpečilo, že sa budú počuť iba oni. Zosobášení za obrovského potlesku vyšli ruka v ruke k čakajúcej svadobnej torte a šampanským, kde Xavierov otec povedal hosťom: „Ďakujem Švajčiarsko. Konečne.“

Manželstvo neplatí všade

Paradoxne, ak ste uzatvorili manželstvo rovnakého pohlavia, tak nie je akceptované na celom svete, zatiaľ čo manželský zväzok medzi mužom a ženou je všeobecne uznávaný. V prípade, že by sa takýto pár odsťahoval do iného štátu (konzervatívnejšieho), tak následkom by mohli byť právne problémy, pokiaľ ide napríklad o dedičské konanie.

V mnohých krajinách sa ľudia zvyčajne stretávajú s kritikou pri téme o manželskej rovnosti. Niektorí tvrdia, že zmenou definície manželstva by štáty zmenili jednu z najzákladnejších a najcennejších inštitúcií spoločnosti, čo by umožnilo novú formu sociálneho organizovania s neznámymi dôsledkami. V preklade – bojíme sa toho, čo nepoznáme.

The Gipsy Marionettist

Rasid Nikolic je profesionálny bábkoherec a pouličný umelec pochádzajúci z bývalej Juhoslávie.  Narodil sa v roku 1989 tesne po páde Berlínskeho múru a pred balkánskym konfliktom. V súčasnosti žije v Taliansku v mestečku Turín, ktoré je jedno z hlavných priemyselných a kultúrnych miest severozápadného Talianska –  hlavné mesto regiónu Piemont.  Pre svoju umeleckú činnosť si zvolil prezývku The Gipsy Marionettist. Tá mu pripomína jeho korene a pomáha prostredníctvom magicko-romantického stereotypu spojiť sa s publikom, čo dodáva zasa príležitosť vysvetliť a zdieľať poznatky o kultúre, na ktorú je hrdý. Rasidove etnické pozadie silno ovplyvňuje jeho prácu, umelecký smer a aktivizmus.

Tvoja práca poteší srdce dieťaťa i dospelého človeka. Kde to všetko začalo?

Od 16 rokoch som žil sám v okupovanom meste v Španielsku v tábore. V mojej kultúre je úplne bežné, že ak máte 16, je načase dospieť. Chcel som objavovať. Vtedy som začal vystupovať na ulici s žonglovaním a s tangom. Vyskúšal som množstvo vecí, no raz som uvidel bábkoherca v uliciach Granady. Tá šou bola v skutočnosti ale taká zlá, že som si pomyslel, že ja to viem urobiť lepšie. Vtedy som to po prvýkrát skúsil.

No začať by nebolo pre mňa také jednoduché, keby ma nezaučil môj starý otec. Pracoval s drevom a už ako dieťa ma učil vyrezávať tvary. Vnímal som to iba ako hobby a každým dňom som sa zlepšoval. Bola to zábava. A tak sa zo mňa stal bábkoherec. V ten moment som si uvedomil, že mojim najväčším cieľom je robiť niečo, čo je hlboké pre všetkých, zároveň tvoriť a robiť niečo fyzicky. Dizajnovaním som začal vytvárať nové štruktúry založené na realite. Odvtedy ubehlo 17 rokov a  momentálne je bábkoherectvo mojím jediným zamestnaním.

Keďže je bábkoherectvo na ulici tvojou jedinou prácou, dokážeš sa ním uživiť? Pre umelcov to môže byť niekedy ťažké.

Tohto som sa nebál. Všetko je to iba o mentalite. Pochádzam z najchudobnejšieho prostredia, aké si len dokážete predstaviť – život v rómskom kempe mimo mesta, nemali sme ani topánky. Nemali sme v skutočnosti nič a k tomu sme utekali pred vojnou. Nerozmýšľam nad tým, ako si zarobiť peniaze jednoducho. Práve naopak, pracujem veľa. Len som hľadal niečo, čo ma bude robiť šťastným, niečo čo prinúti byť stále lepším a lepším a kde budem mať interakciu s ľuďmi. Vo svojich vystúpeniach sa preto snažím vtiahnuť do nich aj publikum, preto nerád robím šou výhradne iba pre deti.

Niekedy na publikum zvýšim hlas, začnem sa s nimi doťahovať a ľudom sa to páči. Majú to radi aj napriek tomu, že by bol problémom jazyk. Prešiel som si aj vystúpeniami na narodeninových oslavách cez festivaly až po televíziu a vyučujem na umeleckej škole v Taliansku – toto je maximum, kam som sa dokázal dostať s mojou prácou. Výhodou však je, že oproti iným umeleckým činnostiam je bábkohercov málo a aj z nich sa urobí istá selekcia. Rovnako môže byť umelec dobrý v predaní svojej šou, no to ešte neznamená, že je to dobrá šou.

Budeš aj v slovenskej televízii v talentovej súťaži…

Áno, ale lepšie sa dokážem odprezentovať na ulici než v televízii. Ak sa budete pozerať na môj program, bude veľmi chladný – len bábka a to je všetko.

Nebolo to pre teba stresujúce?

Vôbec nie, som zvyknutý hovoriť na ľudí a som pri tom uvoľnený. V skutočnosti, ja sám tú uvoľnenú atmosféru robím. Nebojím sa ničoho a všetko sa dá naučiť. Vystúpite na javisko, urobíte niečo hlúpe a akonáhle to urobíte viac krát po sebe, tým to bude jednoduchšie. Je to len o tréningu.

Je lepšie, keď vystupuješ na ulici, pretože ľudia ťa dokážu vidieť naživo a precítiť energiu.

Ulica je miestom, kde som sa naučil vystupovať a je jediným miestom, kde to dokážem robiť správne.

Svoje bábky vyrábaš vlastnoručne, doslova do nich vdychuješ život a každá z nich má svoj vlastný príbeh a dušu. Je niečo, čo by si chcel o nich odhaliť?

Niektoré z nich sú antropomorfnými verziami mojich rodičov – môjho otca, matky ale aj sestry. Hlavným dejom je cestovanie s mojou rodinou a jej prezentácie. Niekedy zvyknem hovoriť aj o rómskej kultúre.

(antropomorfizmus = prenášanie ľudských vlastností a osobitostí na vonkajšie prírodné sily alebo mýtické bytosti)

Okrem kreatívnych a umeleckých aktivít si aj rómskym aktivistom. Je náročné búrať v spoločnosti stereotypy o rómskej kultúre?

Myslím, že to závisí aj na vašom veku. Na tom, ako veľmi ste otvorení alebo či ste mali skúsenosť rozprávať sa s Rómami a spoznať ich kultúru. Prvé, čo ako rómsky aktivista robím, je prezentácia samého seba. Pokračujem vysvetľovaním o čom táto kultúra je, aké je jej pozadie – je to niečo ako cestovanie do svojho vnútra a rodinných príbehov. To ale neznamená, že máme ako ľudia akceptovať všetky rómske idey. Len ich poznať a porozumieť im. Sú veci, ktoré sa mi nepáčia, také čo nezapadajú do dnešnej reality. Nie vo všetkých, ale v niektorých komunitách majú svadbu aj mladšie deti. S tým osobne nesúhlasím.

Prečo sa podľa teba hovorí, že Rómovia sú skvelými hudobníkmi?

Myslím, že je za tým určite nejaký príbeh. Faktom však je, že rómčina nie je písaný jazyk, iba hovorený. Rozprávanie je tiež možnosť ako urobiť nejaký zvuk. Učili sme sa ho na základe zvuku, nie písma. No každý Róm vie popri tom aj iný jazyk. Ja sám hovorím štyrmi.  Najlepšia možnosť učenia je začať cestovať – keď sa dostanete do problému alebo budete v núdzi, vtedy spoznáte vašu silnú stránku a nájdete cestu.

Čo najviac miluješ na svojom živote?

Nové veci prichádzajúce do života. Skúsenosti, stretávanie nových ľudí, zamilovať sa do každého mesta, ktoré navštívim, objaviť nových umelcov. Časť, ktorú milujem najviac je tá, že stretnem na jednom mieste umelcov z rôznych kútov sveta. V skutočnosti som úplne normálny človek – občas sa nudím a pozerám Netflix. No ak si porovnám môj život s inými, skvelým uvedomením je, že som naozaj šťastný. Nie šťastný, ako keby som vyhral v lotérii, ale viem, že ma postihlo šťastie. Áno, musel som veľa pracovať, ale zároveň som mal šťastie.

Niektorí bohatí ľudia možno nie sú takí šťastní ako niekto, kto jednoducho miluje to, čo robí…

Myslím, že niektorí ľudia práve nevkladajú vášeň do toho, čo robia, prečo to robia, v čo veria. Je to ako niečo v zmysle „vaši rodičia ti to povedali, tak to urobíš“. No na druhej strane je najväčším učiteľom bolesť. Množstvo ľudí, ktorých poznám veľa počas svojho života trpeli, no nechcú, aby boli zranení iní.  Naopak, snažia sa konať dobro. Každý je však iný. Nemôžem povedať, že niekto je silnejší, niekto má väčší problém. Každý si nesie svoj vlastný kameň. Byť bohatý je pre mňa krokom späť, pretože vám to nedá možnosť učiť sa alebo vyjsť z komfortnej zóny.

Keď si pred rokmi odišiel zo svojej krajiny, pricestoval si do Talianska aj s rodičmi?

Moji rodičia so mnou utiekli z bývalej Juhoslávie do Berlína, kde sme zostali jeden rok ako utečenci. Potom sme si vzali všetko čo sme mali spolu s peniazmi a začali nový život v Taliansku, kde sme však neboli vítaní ako v Nemecku. Umiestnili nás do tábora doslova v strede ničoho. Nemali sme nič.  Taliansko je jedna z najrasistickejších krajín v Európe a situácia je tam skutočne zlá, no je to náročné celkovo práve v Európe. Pre väčšinu ľudí sú Rómovia tí, čo si nezaslúžia dôstojný život a vnímajú nás ako pouličných psov. Napríklad v Česku, na Slovensku alebo v Maďarsku je komunita Rómov väčšia, preto to istým spôsobom zasahuje v týchto krajinách aj politiku. V Taliansku nie –  je tam iba 0,2 % rómskeho obyvateľstva. Som si ale istý, že v budúcnosti bude situácia lepšia. Problémom je, že tam dnes ešte neexistuje politické hnutie, ktoré by sa tým zaoberalo.

Dozvedeli sme sa o odvrátenej strane Talianska. Čo sa ti naopak na tejto krajine páči?

Povedal by som, že práve veľa tých „fyzických“ vecí – je tu dobré počasie, jedlo, veľmi príjemné miesto na vyhrievanie sa na ulici či kultúrny turizmus. Taliansko je tiež akoby hlavné centrum pre pouličných umelcov v Európe, preto je pre pre tvorcu vhodné začať v nejakej jeho časti. Bežný človek pozná tak 2-3 maliarov, no nie je prekvapením, že talian ich pozná aj 50. Pravdou je, že už ani taliani nie sú zanietení do umenia tak, ako bývali. No pre mňa je podstatné, že moja práca sa tu berie seriózne. Pre miestnych nie som klaun.

Je pre teba lepšie robiť šou výhradne pre deti alebo pre dospelých?

Nikdy som nerobil šou iba pre deti. Moja šou patrí do ulíc – to znamená, že nikdy nenájdete ulicu plnú detí, bez jediného dospelého človeka. Vystupujem pre každého, kto je vo svojom vnútri dieťaťom. Ak ma náhodou zavolajú na nejakú udalosť určenú iba deťom, tak pozvanie neprijímam, pretože to nefunguje. Musím pracovať s rodinami. Každopádne mojou pointou a hlbšou filozofiou je, že môj program musí byť zážitkom pre celú rodinu. Naozaj nedáva zmysel, že rodičia odložia svoje deti a pôjdu si niečo vypiť. Potom sa cítim ako babysitter.

4. marca narazilo do Mesiaca telo rakety, vďaka ktorému Mesiac získal nový dvojitý kráter. Astronómovia o tomto náraze informovali už na začiatku tohto roka. Ich výpočty a predpovede naznačovali, že k nárazu dôjde vnútri krátera Hertzsprung, ktorý sa nachádza na odvrátenej strane mesiaca.

Sonda agentúry NASA Lunar Reconnaissance Orbiter, ktorá krúži okolo Mesiaca od roku 2009, zaslala na Zem snímky mesačného povrchu, na ktorých sa dala identifikovať poloha nového kráteru. Kozmická loď tak skutočne zaznamenala miesto dopadu rakety v obrovskom kráteri Hertzsprung. Podľa snímok vieme, že náraz rakety vytvoril dva krátery, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Východný kráter má priemer 18 metrov a západný kráter je o niečo menší, s priemerom 16 metrov. Keďže sa prekrývajú, vytvárajú tak na mesačnom povrchu priehlbinu, ktorá je v najdlhšom rozmere široká približne 28 metrov.

Dvojitý kráter?

Aj napriek tomu že astronómovia náraz časti rakety do Mesiaca očakávali, dvojitý kráter, ktorý náraz vytvoril, bol pre nich prekvapením. Použité rakety majú zvyčajne najväčšiu hmotnosť na svojom konci. Práve tu sú totiž uložené motory a zvyšok rakety tvorí viac menej už len prázdna palivová nádrž. Prítomnosť dvojitého kráteru však naznačuje, že objekt, ktorý na mesačný povrch 4. marca narazil, mal veľkú hmotnosť na oboch svojich koncoch.

Nejasný pôvod

Presný pôvod rakety, ktorá sa po obežnej dráhe pohybovala roky, nie je doteraz jasný. Astronómovia preto dúfajú, že by im práve nález dvojitého kráteru mohol pomôcť určiť, koho raketa teda v skutočnosti dopadla na Mesiac. Aj pri letmom pohľade na Mesiac zistíme, že je posiaty mnohými krátermi. Je to kvôli absencii ochrannej atmosféry, v ktorej by malé asteroidy zhoreli. V skutočnosti tak len narazia na mesačný povrch a zanechajú po sebe kráter.

Nebezpečný vesmírny odpad

V tomto prípade však ide o prvý neúmyselný náraz vesmírneho odpadu s Mesiacom, o ktorom odborníci vedia. Samozrejme, že nejde o prvý kráter na Mesiaci vytvorený činnosťou človeka. Na Mesiaci sa napríklad nachádzajú krátery vzniknuté počas misií Apollo 13, 14, 15 a 17. Pri porovnaní s novovzniknutým dvojitým kráterom sú však oveľa väčšie. Krátery od misií Apollo vznikli úmyselne, keď NASA nasmerovala tretie stupne rakiet Saturn V na mesačný povrch. Skoro všetky krátery od rakiet Saturn V sú široké viac ako 35 metrov.

Nikto to nesleduje

Prvý si trajektóriu časti rakety všimol Bill Gray, nezávislý výskumník zameraný na orbitálnu dynamiku a vývojár astronomického softvéru. Ten pôvodne raketu identifikoval ako horný stupeň rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX. Ten v roku 2015 vyniesol do vesmíru americké observatórium DSCOVR (Deep Space Climate Observatory). Neskôr však oznámil, že sa pomýlil a raketa bola pravdepodobne súčasťou čínskej lunárnej misie z roku 2014. Napriek tomu, že toto tvrdenie NASA potvrdila, čínske ministerstvo zahraničných vecí ho poprelo. Podľa nich raketa mesačnej misie Chang’e-5 zhorela v zemskej atmosfére pri jej návrate.

Problémom je, že žiadna vesmírna agentúra nesleduje svoj vesmírny odpad tak ďaleko od Zeme. Práve neistota pôvodu horného stupňa rakety rozvírila debatu o potrebe dôkladnejšieho monitorovania odpadu. Odborníci tvrdia, že najväčšou hrozbou je vesmírny odpad na nízkej obežnej dráhe Zeme. Ten ohrozuje posádku Medzinárodnej vesmírnej stanice ale aj prevádzku satelitov. Je totiž reálna možnosť že sa kusy vesmírneho odpadu môžu so satelitom zraziť a vytvoriť tak viac odpadu.

Vedci nateraz odhadujú, že okolo Zeme obieha najmenej 26 000 kusov vesmírneho odpadu o veľkosti väčšej ako veľkosť tenisovej loptičky. Práve takéto úlomky sú dostatočne veľké na to, aby dokázali zničiť satelit.

Zdroje: TechCrunch, Space.com, Forbes, The New York Times