Category: Archive

Výzvy na sociálnych médiách (Social Media Challenges) sú virálne trendy, ktoré vyzývajú ľudí, aby sa zúčastnili na rôznych „výzvach“. V priebehu rokov sa objavili trendy, ktoré zahŕňali bláznivé tance, polievanie sa ľadovou vodou, zbieranie odpadkov a iné. Avšak niekedy môže mať takáto nevinná zábava hrozivé následky. Preto je naozaj veľmi dôležité urobiť správne rozhodnutie a niektorým výzvam sa radšej vyhnúť.

Toto sú najnebezpečnejšie výzvy na sociálnych médiách:

Bird Box Challenge

V postapokalyptickom filme Bird Box herečka Sandra Bullock predviedla rôzne kaskadérske kúsky. Jedným z nich bolo veslovanie na člne cez pereje so zaviazanými očami. A práve táto scéna inšpirovala ľudí na internet, aby sa pokúšali zdolať každodenné úlohy so zaviazanými očami. Aj keď existuje veľa vecí, ktoré môžete skúsiť robiť so zaviazanými očami a pri ktorých vám nehrozí žiadne riziko, niektorí ľudia skúšali naozaj nebezpečné kúsky. V najhoršej forme tejto výzvy mali ľudia šoférovať so zaviazanými očami.

 Outlet Challenge

Tento mimoriadne nebezpečný trend môže v lepšom prípade spôsobiť usmaženie zásuvky. V najhoršom prípade môže spôsobiť požiar alebo úraz elektrickým prúdom. Pri tejto výzve sa ľudia natáčajú, ako strkajú rôzne predmety do časti nabíjačky zapojenej v elektrickej zásuvke.

Skull Brake Challenge

Ako už názov napovedá, ide o naozaj hlúpy a veľmi nebezpečný trend. Cieľom tejto “žartovnej úlohy“ je spôsobiť, aby obeť spadla na zem. Žart pozostáva z dvoch ľudí, ktorí prinútia svoju obeť, aby sa postavila do stredu a skočila, údajne kvôli roztomilému videu. Namiesto skákania však 2 bočný ľudia vykopnú obeti nohy, čo spôsobí, že obeť vyletí do vzduchu a nekontrolovateľne padá dozadu.

Po celom svete bolo kvôli tejto výzve nahlásených množstvo zranení. Dvaja tínedžeri boli dokonca obvinení z ublíženia na zdraví, ktoré spôsobili svojmu kamarátovi pri plnení tejto výzvy.

Hot Water Challenge

Asi ste sa už dovtípili, čoho sa bude týkať táto mimoriadne nebezpečná výzva. Splnenie tejto úlohy zvyčajne pozostáva z hodenia vriacej vody na nič netušiaceho alebo spiaceho človeka. Niektorí ľudia sa jej dobrovoľne zúčastňujú. Niektorí ju rovno vylejú na seba.

Tide Pod Challenge

Tide Pod Challenge sa stala najznámejšou výzvou roku 2017. Ľudia zas dokázali znížiť latku zdravého rozumu, keď pili obsah vrecúšok s pracím prostriedkom.

Fire Challenge

Prečo chcete zamávať cigaretám na rozlúčku vy? Bojíte sa rakoviny pľúc, mŕtvice alebo srdcového ochorenia? Prekáža vám zápach v byte a na oblečení? Alebo sa obávate o zdravie svojich detí a nechcete, aby sa aj z nich stali fajčiari? Ak ešte stále váhate, či stojí za to vzdať sa cigariet a vydať sa na cestu odvykania, možno vás presvedčia dáta.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) je práve fajčenie alebo akákoľvek konzumácia tabaku celosvetovo jednou z najčastejších príčin predčasných úmrtí. Závislosť na cigaretách zabije viac ako osem miliónov ľudí ročne po celom svete.

Podľa posledného dotazníka z roku 2019 fajčí 18,5 percenta Slovákov. Každému z nich hrozí riziko predčasnej smrti, ktorému sa dá predísť. Stačí včas odhodiť cigarety a už nikdy ich nedať do úst. To je ľahké povedať, no ťažšie spraviť. Ako skoncovať so závislosťou raz a navždy? Tu je niekoľko tipov:

Menšie ciele, trvalý výsledok

Koľkokrát ste si už odhodlane povedali, že prestanete fajčiť, naozaj ste prestali a po nejakom čase začali znova? Veľakrát? Nie ste sami. Americký lekár Panagis Galiatsatos, odborník na diagnostiku a liečbu obštrukčnej choroby pľúc z Baltimorskej nemocnice, potvrdil, že niektorí jeho pacienti sa k fajčeniu vrátili aj po tom, ako nefajčili už nejaký čas.

Prestať fajčiť a už nikdy nedať cigaretu do úst môže znieť pre niekoho, kto fajčí roky ako nedosiahnuteľný cieľ. Aj preto Galiatsatos odporúča rozmeniť tento cieľ na drobné a menej náročné ciele. Informoval o tom webový portál  CCN.

Prečo vlastne fajčíte?

Môžete začať s rozpoznaním takzvaných spúšťačov. Ide o situácie, ktoré u vás vyvolávajú chuť na cigaretu. Napríklad, idete si hneď ráno po prebudení zapáliť na balkón? Ak zistíte, čo je spúšťač, vytvorte si nový zvyk. Namiesto cigarety si každé ráno doprajte sprchu.

Cigaretu po jedle nahraďte žuvačkou alebo si hneď umyte zuby. Nečakajte na moment, keď budete musieť situácii čeliť a improvizovať, radšej si vopred naplánujte, ako danú situáciu zvládnete.

Stojí to za to?

Ak budete mať chuť vzdať to a vrátiť sa k cigaretám, pripomeňte si dôvody, prečo ste s odvykaním začali, ale aj čo ste už dosiahli. Nehanbite sa povedať nie fajčiarke s kamošmi a nenechajte ich, aby vás opäť zlákali. Aj jedna cigareta môže byť zradná, myslite na to.

Nezabudnite sa motivovať a odmeniť aj malý progres. Možno budete prekvapení, koľko peňazí ušetríte, keď si odopriete cigarety. Využite ich lepšie. Čo ak ste po čase predsa len neodolali, hoci sa vám doteraz darilo nefajčiť?

Urobte zo zlyhania ponaučenie

Prišlo stresujúce obdobie, vypili ste veľa alkoholu alebo ste sa ocitli v neočakávanej situácii a opäť ste podľahli fajčeniu? Neznamená to, že ste zlyhali úplne. Nevzdávajte to, urobte si prestávke a keď budete pripravení, začnite s odvykaním znova.

Podľa profesora Jonathana Brickera z Washingtonskej univerzity v Seattli, väčšina ľudí, ktorá je závislá na cigaretách, prestane, začne a znova prestane fajčiť asi osem až dvanásťkrát, kým sa úplne zbaví závislosti. Aj preto si z každého nevydareného pokusu zoberte ponaučenie.

„Ľudia mi zvyknú hovoriť: ‚Naučil som sa, aké silné sú tieto túžby… Keď som videl, ako môj priateľ fajčí, musel som si zapáliť aj ja,… dozvedel som sa, že najväčším spúšťačom v mojom živote bol stres,“ pre CNN vysvetľuje Jonathan Bricker.

 Naozaj cigareta rieši problémy?

Siahate aj vy po cigaretách najmä vtedy, keď ste vystresovaní alebo nenahnevaní? Myslíte si, že vás cigarety upokoja alebo zbavia stresu? Presvedčenie, že sú cigarety dobré na stres je klamlivé. Ak si zapálite, môže sa vám zdať, že sa ukľudníte, lebo dodáte telu nikotín, od ktorého je závislé. Ale pozor! Keď vám znova klesne hladina nikotínu, cítite sa nervózne kvôli abstinenčným príznakom. Fajčenie na chvíľu telo upokojí, lebo zmierni abstinenčné príznaky, ale stres sa vráti.

Panagis Galiatsatos upozorňuje, že väčšina ľudí si zapáli vtedy, keď si nevie poradiť s nejakým životným problémom, stresom alebo úzkosťou. Ak je aj vašim hlavným spúšťačom stres alebo úzkosť, zamerajte sa na to, aby ste tieto pocity zmiernili. Nebojte sa obrátiť na terapeuta alebo psychológa, ktorý vám môže pomôcť v situáciách, keď si neviete pomôcť sami.

Ak ste niekedy zbierali známky, mince či iné predmety, skúste si spomenúť, kde ste ich naposledy videli. Možno sa na dne starej krabice nachádza predmet, ktorý by vám svojou hodnotou zlepšil pohľad na bankový účet.

Starožitná kuchynská dekorácia

Čo sa javilo ako obyčajný bytový doplnok, má v súčasnosti hodnotu takmer dva milióny dolárov. Odborník na ázijskú keramiku, Mark Newstead, si v kuchyni svojho priateľa všimol neobyčajne prepracovanú vázu. Keď sa opýtal na jej pôvod, kamarát mu odvetil, že jeho otec ju v Londýne kúpil za pár stoviek a neskôr mu vázu daroval.

Podľa farieb, dizajnu a tvaru nádoby chcel poradca pre aukčný dom Dreweatts o predmete zistiť viac. Po konzultácii s ďalšími špecialistami sa ukázalo, že urobil správne. Šesťznaková značka na dne nádoby sa spája s cisárom Qianlong. Štátnik bol v rokoch 1735 až 1796 piatym cisárom dynastie Qing.

Hlavným lákadlom pre potenciálnych zberateľov však nebol vek tohto artefaktu. Skutočná hodnota spočíva v jeho remeselnom spracovaní. Sýta kobaltová farba na exteriéri umeleckého diela sa nazýva „obetná modrá“. Sfarbenie sa dosiahlo vypálením vázy pri viac ako 1200 stupňoch, čo z nej robí unikátny predmet.

Zďaleka nejde o ojedinelý prípad, kedy sa majitelia o skutočnej hodnote veci dozvedeli oveľa neskôr. Toto sú ďalšie najzaujímavejšie nálezy, ktoré dlhé roky zapadali prachom:

Bohatstvo prišlo v pravej chvíli

Autonehoda, pri ktorej Loren Kryzter prišiel o nohu, znamenala pre muža náhlu stratu financií. Našetrené peniaze sa kvôli opakovaným zdravotným prehliadkam minuli veľmi rýchlo. Približne v rovnakom čase zdedil Loren po smrti svojej babičky starú deku, ktorú nikto z rodiny nechcel.

Jednoduchý pruhovaný dizajn síce jeho príbuzných nezaujal, no tieto deky tvorené prevažne indiánmi z kmeňa Navajo boli kedysi spoločensky vysoko cenené. Prikrývku z tej najjemnejšej bavlny zvykli nosiť iba náčelníci. Podobné informácie sa jedného večera dozvedel aj Loren pri pozeraní epizódy Antiques Roadshow. Deku v televízii si porovnal s tou svojou a skúsil šťastie v jednej z aukčných siení. Potom si mohol poďakovať, že sa nad dekou zľutoval, pretože po posúdení sa jej hodnota vyšplhala na 1,5 milióna dolárov.

Ukrytá Deklarácia nezávislosti

Pre Američanov je 4. júl významným sviatkom a prehliadkou patriotizmu. Všadeprítomné vlajky spojené so sprievodmi už neodmysliteľne patria k oslavám Dňa nezávislosti. V roku 1776 bolo vytlačených 500 kópií Deklarácie nezávislosti, no do roku 1989 sa ich počet znížil na 23. V skutočnosti ich ale môže byť oveľa viac.

Muž, ktorý si v roku 1989 kúpil na blšom trhu obraz ani len netušil, aká cennosť sa skrýva medzi plátnom a podkladom. Maľbu kúpil za štyri doláre, a to aj tak kvôli tomu, lebo ho zaujal samotný rám. Dokument sa neskôr vydražil za 2,42 milióna dolárov.

Praktické využitie meteoritu

Určite ste niekedy potrebovali podložiť dvere nejakým kusom dreva. Farmár z Michiganu podobne využíval vyše 10-kilový kus meteoritu. Muž kúpil pozemok od iného farmára, ktorý sa mu neskôr zveril s príbehom o tom, ako pred rokmi vyhrabal zo zeme meteorit.

Nový majiteľ sa teda rozhodol navštíviť Michiganskú Univerzitu, kde kontaktoval profesora geológie. Z podobných nálezov sa väčšinou vykľuli bežné horniny. Po preskúmaní tohto kameňa sa však farmárova historka potvrdila – dvere si skutočne podkladal meteoritom. Krátko na to múzeá prejavili záujem o jeho kúpu, preto sa odhaduje, že cena meteoritu môže dosiahnuť výšku 100 000 dolárov.

Šesťciferná odmena za zberateľstvo

Program Antiques Roadshow zohráva úlohu aj v tomto prípade. Vlastníci starožitností prinášajú predmety odborníkom, ktorí zhodnotia ich cenu. Jedným z prekvapivých objavov sa stala zbierka bejzbalových kartičiek.

Zberateľka zdedila suveníry po svojej pra-pra-starej mame. Podľa jej rozprávania vlastnila v druhej polovici 19. storočia penzión v Bostone. Hráči Boston Red Stockings sa v hoteli zastavovali a prinášali jej podpísané kartičky. Starej mame sa podarilo zozbierať celý tím a kartičky si uchovávala ako milú spomienku. Keď ich jej pra-pra-vnučka priniesla na posúdenie, rátala s cenou 5 až 10 tisíc dolárov.

Nevedela však, aký unikát sa jej podarilo získať. Samotní odborníci prekvapene skonštatovali, že takto zachovanú a kompletnú zbierku ešte nevideli. Výsledná cena bola nakoniec stonásobne vyššia – rovný milión dolárov.

Je síce pravda, že tieto prípady sa ešte stále radia medzi rarity, no každého z nás by potešil takýto nečakaný vývoj udalostí. Dôležité je hlavne byť v správnom čase na správnom mieste.

Zdroje: www.boredpanda.com, www.smithsonianmag.com

Cover photo source: pexels.com

Mohli by školské problémy vášho dieťaťa pochádzať z jazykovej poruchy? Pozrite si tieto príznaky a vývojovú časovú os, aby ste zistili, či vaše dieťa nemá jazykovú poruchu.

Deti sa učia rozprávať v priebehu niekoľkých rokov počúvaním a interakciou s rodičmi a ostatnými okolo nich. Niektoré deti však neprechádzajú prirodzenými štádiami jazykového vývinu a môžu mať problém, aby samy pochopili čo hovoria ostatní. Niektoré z týchto detí len „hovoria neskoro“, ale iné môžu mať poruchu reči. Ak sa zdá, že vaše dieťa nehovorí alebo nerozumie rovnakou rýchlosťou ako jeho rovesníci, možno máte dôvod sa znepokojovať.

Príznaky jazykových porúch

Existujú dva typy jazykových porúch, expresívne alebo receptívne. Deti s expresívnymi jazykovými poruchami majú problém vyjadriť svoje myšlienky. Ľudia s receptívnymi jazykovými poruchami môžu mať problém porozumieť tomu, čo ostatní hovoria alebo sledovať konverzáciu.

Ak je porucha reči vášho dieťaťa mierna, jej príznaky môže byť ťažké odhaliť. Môže sa vám len zdať trochu „uletené“ alebo dokonca „plaché“. Pozrite sa na nasledujúce základné príznaky, ktoré môžu naznačovať poruchu reči. Ak spozorujete tieto príznaky, porozprávajte sa so svojím pediatrom alebo personálom školy vášho dieťaťa.

Niekto s expresívnou poruchou jazyka:

– Majú na svoj vek obmedzenú slovnú zásobu. 
– Používajú veľa výplňových slov ako „ehm“ alebo namiesto konkrétnych slov používajú rôzne slovné barličky.
– Zamieňajú slovesné časy.
– Opakujú frázy pri rozprávaní príbehu alebo odpovedaní na otázku.
– Často hovoria vety, ktoré nedávajú zmysel.
–  Majú problémy s učením nových slov.
– Často sa zdajú byť frustrovaní ich neschopnosťou komunikovať myšlienky.

Niekto s receptívnou poruchou jazyka môže:

– Zdá sa, že sa nezaujíma o konverzácie alebo spoločenské situácie.
– Má problémy s dodržiavaním pokynov.
– Často nerozumie tomu, čo sa pýtate, a odpovedá nevhodne.
– Vyzerá placho alebo utiahnuto.

Ak vaše dieťa vykazuje príznaky z oboch zoznamov, je možné, že má kombináciu expresívnej/receptívnej jazykovej poruchy. Porozprávajte sa o svojich obavách s lekárom svojho dieťaťa.

Časová os včasnej diagnostiky

Deti napredujú prostredníctvom vývojových míľnikov v rôznom veku, vďaka čomu lekári poskytujú celý rad príkladov. Napríklad bábätká bežne urobia svoj prvý krok niekedy medzi 9. a 12. mesiacom. S rozprávaním je to to isté, neexistuje presný vek, kedy deti povedia prvé slovo alebo použijú prvú vetu. Niektorí sú považovaní za „neskorých rečníkov“. Ide o deti vo veku od 18 do 30 mesiacov, ktoré dobre rozumejú jazyku a prejavujú sociálne zručnosti, myslenie a motoriku typické pre ich vek, no majú obmedzenú slovnú zásobu.

Nie každý „neskorý rečník“ má poruchu jazyka, a zdá sa, že niektoré deti to doháňajú po tom, čo vývojovo zaostávajú za svojimi rovesníkmi. Väčšina odborníkov sa však zhoduje v tom, že vývin reči a jazyka by sa mal uberať základnou trajektóriou.

Ak vaše dieťa vykazuje nasledujúce skoré príznaky jazykovej poruchy, zvážte rozhovor so svojím lekárom o hodnotení.

Skoré príznaky expresívnej jazykovej poruchy zahŕňajú:

– 15 mesiacov: Slovná zásoba menej ako tri slová, dieťa pri vokalizácii používa predovšetkým samohlásky.
– 18 mesiacov: Nehovorí „Mama“, „Dada“ ani neidentifikuje iné známe osoby menom.
– 24 mesiacov: Slovná zásoba menej ako 25 slov, spontánne nevykríkne, keď je prekvapené alebo potešené.
– 30 mesiacov: Nepoužívá jednoduché dvojslovné vety (podstatné meno + sloveso), ale väčšinou ťažko pochopiteľné.
– 36 mesiacov: Slovná zásoba menej ako 200 slov, nepýta sa na známe predmety správnym názvom, opakuje slová iných, keď sa s ním hovorí alebo keď mu niekto položí otázku.

Včasné príznaky receptívnej jazykovej poruchy zahŕňajú:

– 15 mesiacov: Nepozerá sa, ani neukazuje na predmety, keď sú pomenované. Nereaguje pri volaní mena.
– 18 mesiacov: Nedokáže postupovať podľa jednoduchých pokynov v jednom kroku, ako napríklad „Zdvihni loptu.“
– 24 mesiacov: Pri pomenovaní neukazuje na časti tela (ako keď sa rodičia pýtajú „Kde máš nos?“)
– 30 mesiacov: Nereaguje na otázky, ani hovorenými odpoveďami, ani prikyvovaním/krútením hlavou
– 36 mesiacov: Neschopnosť postupovať podľa pokynov v dvoch krokoch („Choď do svojej izby a vezmi si klobúk“). Má ťažkosti s účasťou na skupinových aktivitách, zabudne alebo si pomýli mená známych ľudí.

Okrem toho existujú určité včasné varovné signály, ktoré sa môžu objaviť pri expresívnych aj receptívnych jazykových poruchách:

– Povie jedno alebo dve slová v rámci normálneho vekového rozsahu, ale nepridáva ďalšie slová a nerozširuje slovnú zásobu.
– Gestá alebo ukazovanie na miesto reči u starších ako 18 mesiacov.
– Nenapodobňuje zvuky alebo slová, ktoré hovoria rodičia.
– Môže rozumieť jazyku doma, ale má ťažkosti s porozumením, keď je mimo domova.

Majte na pamäti, že jeden alebo dva varovné signály neznamenajú, že vaše dieťa má poruchu reči, ale môže to znamenať, že by ste sa mali so svojím lekárom porozprávať o vývoji vášho dieťaťa. Nie každá porucha reči je vývinová. V zriedkavých prípadoch sa porucha reči môže vyvinúť po traumatickej mozgovej príhode, ako je mŕtvica, poranenie hlavy alebo neurologické ochorenie.

Neprešiel ani týždeň a ďalšie múzeum hlási zámerné poškodenie artefaktov. Tentokrát nešlo o útok s podtónom protestu. Mladý páchateľ zjavne neuniesol príval emócii po hádke s priateľkou. Namiesto rozbíjania tanierov doma sa rozhodol porozbíjať historické keramické nádoby v obrovskej hodnote.

Vandalizmus

21-ročný Brian Hernandez  sa minulý týždeň vlámal do múzea v Dallase. Najprv rozbil kovovou stoličkou sklenený vchod do múzea. Keď vošiel dovnútra, začal ničiť najbližšiu zbierku artefaktov. Medzi obeťami jeho vandalizmu bola grécka amfora zo 6. storočia pred n. l., keramická nádoba používaná na uskladnenie tekutín, grécka skrinka z roku 450 pred n. l. , misa zo starovekého Grécka zdobená vinetami Herakla bojujúceho s nemejským levom a keramická fľaša z Caddo s vyobrazením aligátora.

Menšie škody utrpelo aj niekoľko menších predmetov.

Riaditeľ múzea odhadol hodnotu škody na 5 miliónov dolárov. Všetky artefakty boli poistené. Skutočné náklady budú známe až po tom, ako úradníci a poisťovne vykonajú odhad škôd.

Zadržanie ochrankou a telefonát na tiesňovú linku

Predtým ako páchateľa zadržala ochranka múzea, Hernandez údajne vo vnútri múzea zavolal na tiesňovú linku 911. Priznal sa polícii a v súčasnosti je zadržiavaný vo väznici okresu Dallas na základe obvinenia z trestného činu a zo spôsobenia škody vo výške desiatok tisíc dolárov na majetku múzea vrátane vitrín a nábytku.

„Podľa toho, čo vidíme, nebolo úmyslom nič ukradnúť. Bol to len niekto, kto prežíval chvíle hnevu a našiel si tento spôsob, ako ho vyjadriť.“ Riaditeľ Múzea umenia v Dallase

„Nahneval sa na svoju priateľu, tak sa vlámal dnu a začal ničiť majetok múzea.“ Uviedol bezpečnostný pracovník DMA pre Denník Dallas Morning News

Prečo ľudia ničia vecí, keď sú rozrušení?

Hnev je inštinktívnou reakciou na hrozby. Vyvoláva silné, často agresívne pocity a správanie, ktoré nám umožňujú bojovať a brániť sa, keď sme napadnutí. Určitá dávka hnevu je preto nevyhnutná pre naše prežitie. Na druhej strane sa nemôžeme fyzicky vrhnúť na každú osobu alebo predmet, ktorý nás dráždi alebo rozčuľuje.

Úder do steny  alebo rozbitie predmetu sa niektorým ľudom môže zdať ako uvoľnenie stresu a napätia. Aj keď niektoré liečebné ústavy ponúkajú kixbox alebo kontrolované udieranie ako spôsob terapie, výsledky štúdii nepotrvdili, že takéto správanie by malo pozitívny efekt na zlepšenie zvládania hnevu.

Existujú lepšie spôsoby, ako sa zbaviť frustrácie a trápenia namiesto aktivít, ktoré vedú k zlomeným rukám a problémom s políciou.

Ako zvládnuť svoj hnev a vyhnúť sa deštruktívnemu konaniu?

V programe zvládania hnevu, ktorý je často súčasťou rehabilitačných centier pre duševné zdravie, sa dá naučíť zvládať svoj hnev. Nemusíte hnev zadržiavať, stačí ho len vyjadriť inými spôsobmi.

Manažment hnevu

Cieľom zvládania hnevu je znížiť emocionálne pocity aj fyziologické vzrušenie, ktoré hnev spôsobuje. Nemôžete sa zbaviť vecí alebo ľudí, ktoré vás rozčuľujú, ani sa im vyhnúť, ani ich zmeniť, ale môžete sa naučiť ovládať svoje reakcie.

1. Predtým, ako začnete konať, popremýšľajte nad tým čo chcete urobiť/povedať.
2. Zacvičte si.
3. Vezmite si prestávku.
4. Identifikujte možné riešenia konfliktu.
5. Používajte humor na uvoľnenie napätia.
6. Cvičťe relaxačné cvičenia ako hlboké dýchanie, opakujte si upokojujúce slovo či frázu. Môžete tiež počúvať hudbu.
7. Vyhľadajte pomoc.

Naučiť sa ovládať hnev môže byť niekedy náročné. Vyhľadajte pomoc pri problémoch s hnevom, ak sa vám zdá, že sa váš hnev vymyká spod kontroly, spôsobuje, že robíte veci, ktoré ľutujete, alebo ubližuje ľuďom okolo vás.

• Elon Musk je generálny riaditeľ spoločností Tesla a SpaceX, nedávno uzavrel dohodu o kúpe Twitteru
• Odišiel zo Stanfordovej univerzity po dvoch dňoch
• Narodil sa v Južnej Afrike, bol trikrát ženatý a má sedem detí
• Je fanúšikom rappera Kanye Westa

Ak by ste chceli byť miliardárom a nenarodili ste sa do kráľovskej rodiny, tak existuje niekoľko spôsobov, ako sa ním stať. Môžete prísť s nejakým jedinečným nápadom, ako je nový operačný systém alebo sociálna sieť, z ktorej vybudujete gigantickú spoločnosť. Existuje aj ďalšia možnosť – investovanie, alebo sa inšpirujete technologický vizionárom Elonom Muskom.

Musk začal zarábať úplne inak ako väčšina súčasných miliardárov. Namiesto jedného úžasného nápadu mal hneď niekoľko dobrých. Namiesto bezpečného investovania mimoriadne zariskoval. Všetko sa mu vyplatilo, a tak sa z neho stal tento rok najbohatší človek na svete, z prvej priečky vytlačil dokonca zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa.

Muskov podnikateľský experiment

Už ako 12-ročný zistil, že má nadanie pre počítače, navrhol svoju vlastnú videohru. Školské časy nemal jednoduché, bol obeťou šikany. Raz bol hospitalizovaný po tom, čo ho spolužiaci zhodili zo schodov a mlátili ho, až kým neodpadol. Keď mal 17 rokov odišiel do Kanady, aby nemusel nastúpiť do vojenskej služby. Začal chodiť na Queens University v Ontariu.

V roku 1992 prestúpil na University of Pennsylvania, kde študoval fyziku a ekonómiu (získal dva tituly). Počas štúdia na univerzite si Musk so spolužiakom prenajali niekoľkoizbový rodinný dom, ktorý začali prevádzkovať ako nočný klub. Toto bol vlastne jeho prvý podnikateľský experiment.

Neskôr sa zapísal na doktorandské štúdium na Stanforde, po dvoch dňoch z univerzity odišiel.

Prvých 22 miliónov dolárov

Elon spolu s jeho bratom (Kimbalom Muskom) si uvedomovali potenciál internetu. Spoločne založili firmu Zip2, ktorá poskytovala online služby obchodného adresára. V tom čase Musk doslova žil v kancelárii, kde sa aj sprchoval. V roku 1999 predali Zip2 spoločnosti Compaq a zarobili prvých 22 miliónov dolárov.

Okamžite začal pracovať na ďalšom projekte. Desať miliónov dolárov investoval do startupu X.com. Zlúčil sa so spoločnosťou Confinity a vytvorili PayPal. Stal sa generálnym riaditeľom PayPalu – ale nie na dlho. V momente, keď odišiel na dovolenku ho rada z funkcie odvolala, zostal teda jediným akcionárom. V roku 2002 PayPal kúpil eBay a Elonovi pristalo na účte 180 miliónov dolárov.

SpaceX a Tesla

Musk sníval o tom poslať myši alebo rastliny na Mars. Začiatkom roku 2002 založil spoločnosť, ktorá bola známa ako Space Exploration Technologies alebo SpaceX. Investoval do nej 100 miliónov dolárov z predaja podielu spoločnosti PayPal. Nasledujúci rok vložil 6 miliónov dolárov do Tesly. Vtedy za ňou stála dvojica zakladateľov, ktorá snívala o elektrických športových autách. Prevádzkovanie oboch spoločností bolo tŕnisté.

Nakoniec sa Muskove investície začali vyplácať. V roku 2008 SpaceX podpísala zmluvu s NASA v hodnote 1,6 miliardy dolárov, medzitým Tesla v roku 2012 začala vyrábať prvé masovo predávané auto, Model S. Dnes je Tesla gigantom, ktorý ovláda približne dve tretiny amerického trhu s elektrickými vozidlami. SpaceX je nesporným lídrom v oblasti súkromného prieskumu vesmíru.

V roku 2016 Musk založil spoločnosť The Boring Company a neurotechnologický startup Neuralink. Oba majú teraz hodnotu stoviek miliónov dolárov. V súčasnosti má v rukách zmluvu na kúpu sociálnej siete Twitter. Jeho cieľom je spraviť z platformy lepšiu verziu, odstráni spamových robotov a zavedie overovanie všetkých užívateľov pre zvýšenie dôveryhodnosti siete.

Uvidíme s akým nápadom príde o pár rokov.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyNDU5MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDI0NTkwIC0gRWxvbiBNdXNrIGNoY2Uga8O6cGnFpSBUd2l0dGVyIHphIDQzIG1pbGnDoXJkIGRvbMOhcm92IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjI0NTkxLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIyLzA0L25hdGhhbi1kdW1sYW8tNEZIRjRrQ25qOEEtdW5zcGxhc2gtNzcweDQ3MC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IkVsb24gTXVzayBjaGNlIGvDunBpxaUgVHdpdHRlciB6YSA0MyBtaWxpw6FyZCBkb2zDoXJvdiIsInN1bW1hcnkiOiJNaWxpYXJkw6FyIGEgZ2VuZXLDoWxueSByaWFkaXRlxL4gc3BvbG/EjW5vc3RpIFRlc2xhIEVsb24gTXVzayBjaGNlIGvDunBpxaUgVHdpdHRlci4gUG9kxL5hIG96bsOhbWVuaWEgU0VDIChBbWVyaWNrZWoga29taXNpZSBwcmUgY2VubsOpIHBhcGllcmUgYSBidXJ6eSkgTXVzayBwcmVkbG/FvmlsIHBvbnVrdSwgxb5lIG9ka8O6cGkgdsWhZXRreSBha2NpZSBUd2l0dGVydSB6YSBjZW51IDU0LDIwIGRvbMOhcm92ICg1MCwxMiBldXIpIHphIGFrY2l1LiBTYW1vdG7DuiBzcG9sb8SNbm9zxaUgdGFrIG9ob2Rub3RpbCBuYSA0MyBtaWxpw6FyZCBkb2zDoXJvdiAodGVkYSAzOSw1IG1pbGnDoXJkIGV1ciksIHphdGlhxL4gxI1vIGplaiB0cmhvdsOhIGhvZG5vdGEgc2EgWyZoZWxsaXA7XSIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Spôsobuje aj vám návrat do kancelárie vrásky na čele? Ešte stále ste si nezvykli na ranné vstávanie, čakanie v kolónach a stres? Pociťujete úzkosť z osobných stretnutí, hoci ste pred rokom nadávali na prácu z domu? Nie ste sami. Podľa nedávneho prieskumu sa u každého tretieho respondenta spájal návrat do kancelárie s nervozitou a depresiou.

Pandémia trvala dlho a na prácu z domu prešla väčšina zamestnancov z kancelárií. Chtiac-nechtiac sme si na virtuálne prostredie museli zvyknúť. A keď sme si zvykli a vytvorili rutiny, home-officom odzvonilo a sociálnu úzkosť pociťujú aj tí, ktorým komunikácia s klientmi doteraz nerobila problém.

Aj klinická psychologička Naomi Torres-Mackie pre webový portál healthline.com potvrdila, že sociálne zručnosti sa u väčšiny ľudí počas pandémie zhoršili. Podľa nej za to môže strata osobného kontaktu a uprednostňovanie videohovorov. Upozorňuje, že návrat do normálu môže byť pre niektorých zamestnancov obzvlášť náročný: „Rutina vytvára psychologický komfort a každý zásah môže vyvolať pocity úzkosti, nepokoja a zlú náladu.“

To, že práca z domu bola pre zamestnancov menej stresujúca potvrdili aj dve štúdie z roku 2022. Podľa jedného z výskumov až sedemdesiat percent amerických zamestnancov na plný úväzok počas predchádzajúceho roka pracovalo dištančne. Až deväťdesiat percent z tých, ktorí pracovali z domu potvrdilo, že ich produktivita práce neklesala a osemdesiatštyri percent z nich bolo dokonca šťastnejších.

Žiaľ, nie každý zamestnanec môže pracovať z domu aj po uvoľnení opatrení. Ak aj vy bojujete so sociálnou úzkosťou po návrate do officu, vyskúšajte niekoľko rád od psychológov z healthline.com.

1. Úzkosť nie je hanba. Akceptujte ju

Aby sme dokázali spracovať naše pocity, musíme ich akceptovať, nech sú akékoľvek. Ak sa snažíme oklamať samých seba, že sme v poriadku, hoci nie sme, úzkosť sa zvykne zhoršiť. Zhorší sa aj vtedy, keď sa začneme porovnávať s ostatnými. Hoci sa nám môže zdať, že ostatní zvládajú situáciu lepšie, nikdy nevieme, čo prežívajú. Pripomeňme si, že sa nemusíme cítiť skvele nonstop a snažme sa zvládať situáciu najlepšie ako vieme.

„Ak dokážete akceptovať, že vás trápia úzkostné pocity a znormalizujete ich pre seba – pre mnohých ľudí je stresujúce vrátiť sa do kancelárie – potom pravdepodobne zistíte, že intenzita a frekvencia týchto pocitov začne klesať,“ pre healthline.com vysvetlila klinická psychologička Naomi Torres-Mackie.

2. Pomalými krokmi späť do normálu

Aj v tomto prípade platí staré známe porekadlo: „ pomaly ďalej zájdeš.“ Pokiaľ zamestnávateľ nie je proti, zo začiatku dochádzame do kancelárie len zopár dní v týždni a zvyšok si odpracujeme z domu.

3. Nový režim, nová rutina

„Mať nastavenú rutinu môže znížiť stres a uľahčiť prechod do kancelárie,“ pre healthline.com vysvetlila Natasha Bowmanová, ktorá sa zaoberá duševným zdravým na pracovisku. Odporúča naplánovať si nielen čas, kedy budeme v kancelárii, ale aj ostatné denné aktivity mimo kancelárie.

4. Vytvorte si zoznam úloh

   Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com

Ak si nájdeme čas ráno po zobudení alebo večer pred spaním a spíšeme si zoznam úloh, dodá nám to pocit, že máme veci pod kontrolou. Postupné vyčiarkovanie splnených termínov zmierňuje pocit stresu a ak nás v kancelárii zahltia úlohami, cítime sa tak viac organizovane a nemusíme sa obávať, že na niečo zabudneme.

5. Doprajte si čas

Urečnený kolega, práca v tesnej blízkosti iných, nekonečné kolóny. Pri práci z domu sme týmto situáciám čeliť nemuseli a preto môže chvíľu trvať, kým si  znovu zvykneme. Nezabúdajme, že je v poriadku dopriať si čas.

6. Vyhľadajte odbornú pomoc

Pokiaľ sme sa len nedávno vrátili do kancelárie z home officu a medzi spolupracovníkmi sa cítime rozrušene, netrpezlivo alebo nervózne, po nejakom čase tieto pocity pravdepodobne zmiznú sami od seba.

„V prípade, ak vaša úzkosť pretrváva alebo sa zhoršuje, neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc alebo sa porozprávajte so svojím lekárom,“ zdôrazňuje klinická psychologička Natalie Christine Dattilo. Zároveň dodáva, že úzkosť zmierňuje aj pravidelné cvičenie, dostatok spánku, sociálny kontakt, spísanie listu vďačností alebo meditácia.

Problém nielen v práci, ale aj v škole

„Si nervózna – musíš mať menštruáciu“ – komentár, ktorý pravdepodobne počula každá žena v určitom okamihu svojho života. Táto téma je v spoločnosti ešte stále tabuizovanou. Odísť z práce počas menštruácie môže znieť radikálne, ale nie je až takou novou myšlienkou. V niektorých krajinách bežnou praxou už desaťročia, pretože zamestnankyne sa počas týchto dní menej sústredia na prácu. Zamestnávatelia na Slovensku  takúto výhodu neposkytujú. S podobným problémom sa potýkajú aj mladé dievčatá na základných a stredných školách – takéto ospravedlnenie niektorí vyučujúci neprijímajú, dokonca aj pokiaľ ide o hodinu telesnej výchovy. 

30 až 40 percent ženskej populácie trpí silnými menštruačnými bolesťami každý mesiac

30 až 40 percent menštruujúcich žien trpí každý mesiac silnými bolesťami sprevádzanými ďalšími príznakmi. Medzi ne patrí zvýšená teplota, migréna, nechutenstvo, vracanie či slabosť. Niektoré z nich majú stavy vrátane endometriózy alebo maternicových fibroidov, ktoré zhoršujú bolesť, zatiaľ čo iné trpia veľmi silným menštruačným krvácaním – to všetko môže sťažiť prácu. Štúdie ukazujú, že menštruačné kŕče sú zodpovedné v priemere za deväť dní straty produktivity za rok. Nepohodlie a závažná bolesť pripomína v ojedinelých prípadoch dokonca srdcový infarkt. Len si predstavte, s akou radosťou a optimizmom sršíte v práci po srdcovom infarkte. Aj preto v súčasnosti čoraz viac žien vyžaduje od svojich zamestnávateľov, aby im poskytli platené voľno. 

Pokrokové Japonsko má prvenstvo

Japonsko sa k tomuto nápadu priklonilo už dávno: bolo prvou krajinou, ktorá do svojho pracovného práva zahrnula menštruáciu – už v roku 1947. Každá žena, ktorá mala bolestivú menštruáciu alebo vykonávala prácu, ktorá by mohla zhoršiť menštruačné bolesti, si mohla vziať seirikyuuka (čo znamená „fyzickú dovolenku“ ‚). Odvtedy nasledovali ďalšie krajiny vrátane Indonézie, Taiwanu, Filipín a Talianska (hoci len pre ženy, ktoré majú dysmenoreu – silnú bolesť v panve alebo bruchu). Španielsko sa čoskoro stane prvou západnou krajinou v Európe, ktorá ponúkne menštruačné voľno. To umožní ženám so silnými bolesťami zostať doma až tri dni v mesiaci. 

Názory v spoločnosti sú rôzne

Americkí odborníci na právo a prácu však poznamenali, že ide o komplikovaný problém s mnohými možnými dôsledkami. Jessica L. Barnack-Tavlaris, profesorka psychológie na College of New Jersey, viedla štúdiu, ktorá skúmala postoje Američanov k takýmto politikám. Vo výskume publikovanom v roku 2019 ona a jej spoluautori zistili, že 45 percent zo 600 opýtaných ľudí by podporilo menštruačnú dovolenku v Spojených štátoch a ďalších 16,3 percenta by podporilo, ak by spĺňala určité podmienky – napríklad ak by bola neplatená a ak si príznaky menštruácie vyžadovali lekársky zásah. Najčastejšími témami objavujúcimi sa medzi respondentmi bol práve politický potenciál podporovať ženy a naopak – obavy o férovosť voči mužom.

Menštruačná dovolenka a jej výhody

„Menštruačná dovolenka je naozaj veľmi pokrokový a progresívny krok,“ hovorí Cindy Duke, pôrodníčka a gynekologička so sídlom v Las Vegas. „Tak dlho sa menštruácia spájala s hanbou,“ uvádza a dodáva: „Začať dialóg môže pomôcť ženám trpiacich v tichosti, k tomu, aby si vyžiadali čas, ktorý potrebujú. Môže ich to tiež povzbudiť, aby vyhľadali pomoc lekára pri prvých príznakoch.“

„Samotná menštruácia nerovná sa porucha“ hovorí profesorka psychológie Barnack-Tavlaris. „Existujú však poruchy súvisiace s menštruačným cyklom. Pre tých, ktorí majú nadmerné krvácanie alebo extrémne bolesti, flexibilita práce určite pomôže zmierniť tento strach a pomôže im dosiahnuť pohodu.“ Barnack-Tavlaris však zdôraznila, že je dôležité spojiť novú politiku menštruačnej dovolenky s celopodnikovým vzdelávaním. "Inak podporujeme tento mýtus, že ľudia, ktorí majú menštruáciu, nemôžu fungovať, alebo že sú emocionálne nestabilní a nevhodné na prácu,“ povedala.

zdroj: www.sifted.eu, www.washingtonpost.com, www.www.bbc.com, www.benefitnews.com

Múmia je osoba alebo zviera, ktorej telo bolo po smrti vysušené alebo inak konzervované.

Keď sa povie múmia, ľudia si často predstavia verzie ľudských foriem z filmov ranej hollywoodskej éry, zabalené do vrstiev obväzov, s roztiahnutými rukami, ako sa pomaly posúvajú dopredu. Múmie možno doslova nevstanú zo svojich starovekých hrobiek a nezaútočia, ale sú celkom skutočné a majú fascinujúcu históriu.

Čo sú múmie?

Prax uchovávania tela ako múmie je rozšírená po celom svete a v priebehu dlhého času.

Mnoho civilizácií – Inkov, austrálskych domorodcov, Aztékov, Afričanov, starovekých Európanov a ďalších – praktizovalo nejaký druh mumifikácie po tisíce rokov, aby si uctili a zachovali telá mŕtvych.

Mumifikačné rituály sa líšili podľa kultúry a predpokladá sa, že niektoré kultúry mumifikovali všetkých svojich občanov. Iní vyhradili obrad prechodu pre bohatých alebo ľudí so statusom. Keďže väčšina baktérií nemôže prežívať v extrémnych teplotách, vystavenie mŕtvoly slnku, ohňu alebo mrazu bol nekomplikovaný spôsob, ako vytvoriť múmiu.

Niektorí budhistickí mnísi praktizovali sebamumifikáciu tak, že trávili roky hladovaním svojich tiel a jedli len potraviny, ktoré podporovali rozklad. Akonáhle sa ich telesný tuk stratil, strávili ešte niekoľko rokov pitím jedovatej šťavy, aby vyvolali zvracanie, a zbavili sa tak telesných tekutín. Jed tiež urobil z tela nepríjemných budúcich hostiteľov pre chrobákov, ktorí sa živia mŕtvolami.

Keď nastal správny čas, mníchov pochovali zaživa, aby čakali na smrť a mumifikáciu. Smrť prišla rýchlo, no sebamumifikácia fungovala len málokedy.

Egyptské múmie

Bez ohľadu na to, ako bolo telo mumifikované, konečným cieľom bolo zachovanie čo najväčšieho množstva kožného tkaniva – a kňazi starovekého Egypta sú považovaní za odborníkov na tento proces.

Egyptské suché podnebie uľahčilo vysušenie a mumifikáciu mŕtvoly, ale Egypťania bežne používali prepracovanejší proces, aby zabezpečili, že mŕtvi zažili bezpečný prechod do posmrtného života.

Proces mumifikácie pre kráľovské rodiny a bohatých často zahŕňal:

• umývanie tela
• odstránenie všetkých orgánov okrem srdca a ich uloženie do pohárov
• balenie tela a orgánov do soli na odstránenie vlhkosti
• balzamovanie tela živicami a éterickými olejmi, ako je myrha, kasia, borievkový olej a cédrový olej
• zabalenie zabalzamovanej mŕtvoly do niekoľkých vrstiev plátna

Múmie faraónov boli umiestnené v zdobených kamenných rakvách nazývaných sarkofágy.

Potom boli pochovaní v prepracovaných hrobkách naplnených všetkým, čo potrebovali pre posmrtný život, ako sú vozy, nástroje, jedlo, víno, parfumy a domáce potreby. Niektorí faraóni boli dokonca pochovaní s domácimi zvieratami a služobníctvom.

Múmie ako liek

Liečivé prípravky vyrobené z práškových múmií boli populárne medzi dvanástym a sedemnástym storočím. Počas toho času bolo nespočetné množstvo múmií vykopaných a spálených, aby uspokojili dopyt po „múmiovom lieku“.

Záujem o múmie ako liek bol založený na údajných liečivých vlastnostiach bitúmenu, typu asfaltu z Mŕtveho mora. Predpokladalo sa, že múmie sú balzamované bitúmenom, ale to bolo len zriedka – väčšina bola balzamovaná živicami.

Múmie idú do hlavného prúdu

Azda najznámejšou múmiou v modernej histórii je kráľ Tutanchamon, bežne známy aj ako kráľ Tut.

Jeho hrob a mumifikované telo objavil v roku 1922 britský archeológ Howard Carter. Bol to vzrušujúci nález, ktorý však bol zatienený niekoľkými nevysvetlenými úmrtiami.

Podľa ľudových povier a príbehov vedie narušenie hrobu múmie k smrti. Táto povera však na Cartera nijako dramaticky nezapôsobila, ani ho nezastavila v exhumácii Tutovej hrobky. Napriek tomu, keď niekoľko ľudí zapojených do jeho expedície zomrelo predčasne z neprirodzených príčin, tento príbeh vyvolal senzáciu v médiách – aj keď takzvaná kliatba ušetrila Carterov život.

Múmie sa začiatkom 20. storočia stali viac než len náboženskými symbolmi starovekého sveta, a to vďaka debutu románu Brama Stokera  – Klenot siedmich hviezd, v ktorom boli predstavené ako nadprirodzení darebáci.

Ale práve stvárnenie múmie od Borisa Karloffa vo filme Múmia,  z roku 1932 urobilo z múmií mainstreamové monštrá.

Neskoršie filmy ako The Mummy’s Tomb a The Mummy’s Curse zobrazovali múmie ako silne obviazané nemé bytosti, tak ako sú dnes známe. Fiktívne múmie necítia bolesť a rovnako ako iné hororové príšery, je ťažké ich zabiť. Najefektívnejším spôsobom, ako ich poslať do trvalého zániku, je podpáliť ich.

Napriek tomu, že sú skutočné – a strašidelné – múmie nemajú rovnakú slávu ako zombie, vlkolaci a upíri. To sa môže zmeniť, keď Hollywood vydá nové múmie filmy s mrazivými dejmi a znervózňujúcimi špeciálnymi efektmi.

Metóda spoločnosti SpinLaunch šetrí financie aj čas tým, že vrhá užitočné zariadenia do vesmíru pomocou obrovskej odstredivky.

Drahý biznis

Objavovanie vesmíru je záležitosťou, ktorá ani zďaleka nie je na konci svojej cesty. Hoci rakety s ohnivým chvostom vyzerajú pôsobivo, sú neuveriteľne nákladnou záležitosťou. Problém s raketami je zhrnutý v tom, čo sa nazýva raketová rovnica. Vo vesmírnej fyzike sa rovnicou vysvetľuje princíp zrýchľovania tohto dopravného zariadenia.

Základným konceptom pohonu je totiž vyhadzovanie nosnej hmoty, pričom raketový motor vytvára hnaciu silu. Hoci sa druhy paliva líšia v závislosti od toho, ako vplývajú na životné prostredie, stále ide o drahú záležitosť. Samotná cena paliva, jeho množstvo a celkové prípravy na štart siahajú do astronomických súm.

Čo keby však existoval lepší a lacnejší spôsob, ako dostať náklad na obežnú dráhu? Mohli by sme satelity posielať do vesmíru prostredníctvom obrovského katapultu? Ak to znie ako šialený plán, potom je načase, aby ste sa zoznámili so spoločnosťou SpinLaunch. Posledné mesiace testovania majú vysoký potenciál premeniť nápad na realitu.

Špeciálny urýchľovač sa postará o vesmírne zariadenia

Namiesto vypúšťania satelitov tradičným spôsobom s obrovskými raketami a tonou paliva chce SpinLaunch naložiť satelity do „odpaľovacieho vozidla“. To sa roztočí v masívnej vákuovo uzavretej centrifúge, kým sa nepohybuje neuveriteľne rýchlo. Centrifúga potom uvoľní zariadenie v správnom momente a pošle ho do vesmíru. Keď bude vysoko nad zemským povrchom, vozidlo sa otvorí a malý zosilňovač navedie satelit na obežnú dráhu.

Systém by nebol schopný uniesť extrémne zaťaženie, ale majitelia spoločnosti rátajú s jeho výhodným využitím. Urýchľovač je vysoký vyše 50 metrov, čo je viac než symbol New Yorku – Socha slobody.  Zariadenie dokáže dopraviť dva malé satelity s celkovou váhou 200 kilogramov. Plusom je, že ich na obežnú dráhu dopraví počas jedného štartu za menej peňazí a s možnosťou dvoch spustení za deň.

Iba s použitím energie dodanej centrifúgou sa zariadenie vyšplhá do výšky 60 kilometrov nad Zemou. Je to rovnaká vzdialenosť, pri ktorej viacstupňové rakety Space X „odhadzujú“ svoju prvú časť. Moduly užitočného zaťaženia SpinLaunch budú musieť urobiť to isté. Akonáhle dosiahnu potrebný bod, mechanizmus sa oddelí, aby odhalil satelity namontované na malom raketovom motore.

Letiaca kamera

Myšlienka o praktickom presune nákladu do vesmíru existuje už dlhšie, no úspešná demonštrácia sa podarila až v októbri 2021. SpinLaunch použil zmenšenú verziu na vymrštenie 10-metrového projektilu do atmosféry.

V apríli 2022 testovací model opäť predviedol svoje možnosti. Testovacie vozidlo s digitálnou kamerou sa do vesmíru dostalo s rýchlosťou viac ako 1 600 km/h. Aby sa o startupe dozvedela širšia verejnosť, spoločnosť zverejnila zábery z kamery. Riskom je, že sa vám zatočí hlava, ale ak máte silný žalúdok, unikátne video vás určite zaujme.

Zaplní dieru na trhu?

„Je to radikálne odlišný spôsob zrýchlenia projektilov a nosných rakiet na hypersonickú rýchlosť pomocou pozemného systému,“ povedal pre CNBC generálny riaditeľ SpinLaunch, Jonathan Yaney.

Čo to teda znamená pre budúcnosť? Využitie kinetickej energie miesto chemickej je nepochybne lacnejšou a šetrnejšou spúšťacou metódou. Plne funkčný systém zredukuje náklady na spustenie na 500 000 dolárov, čo je 20-násobné zníženie. Keďže sa ušetrí na jednom projekte, financie ľahšie poputujú do iných spoločností, ktoré sa zaoberajú výskumom vesmíru.

Ďalšou výhodou je plánovanie. Vypustenie rakety si vyžaduje veľa príprav: od jej konštrukcie, prepravy na pristávaciu plochu až po tankovanie. To znamená, že prejde niekoľko týždňov, kým dôjde k spusteniu letu. Benefitom startupu je, že môže organizovať viac spustení za jeden deň.

Obmedzenia prichádzajú pokiaľ ide o prepravu ľudí. Spustenie centrifúgy si vyžaduje 10 000-násobok gravitačnej sily. To stačí na odtrhnutie kože a svalov z ľudskej bytosti. Na užitočnosti tohto zariadenia to však nič nemení. Ak sa podarí testovanie so satelitom od NASA, vesmírna agentúra je pripravená zvážiť nákup služieb z orbitálneho štartovacieho zariadenia.

Zdroje: www.bigthink.com, www.freethink.com

Zdroj titulnej fotografie: pinterest.com