iNSTRID

Kostarika

Kostarika, nádherná krajina v Strednej Amerike, je známa svojou rozmanitou prírodou a bohatou biodiverzitou.

Je to miesto, kde sa stretávajú dažďové pralesy, sopky, rieky a pláže, vytvárajúc ideálne prostredie pre množstvo dobrodružných aktivít.

For those who radi spájajú cestovanie s aktívnym programom a chcú zažiť nezabudnuteľné zážitky, ponúka krajina širokú škálu možností.

Kto sa nebojí výšok ocení množstvo mostov zasadených v pralesoch a horách. Zdroj: https://www.instagram.com/barskam_/

Tu je niekoľko z nich:

1. Zipline a Canopy Tours

Jednou z najpopulárnejších aktivít na Kostarike je ziplining.

Toto dobrodružstvo vás zavedie do korún stromov dažďového pralesa, kde sa môžete spustiť po oceľových lanách a vychutnať si úchvatné výhľady na prírodu pod sebou.

Monteverde a Arenal sú dve oblasti známe svojimi vynikajúcimi zipline trasami, ktoré ponúkajú rôzne dĺžky a rýchlosti pre všetky úrovne odvážlivcov.

2. Rafting na divokej vode

Pre milovníkov vodných športov je rafting na divokej vode skvelým spôsobom, ako spoznať krajinu z iného uhlu a zároveň sa dobiť adrenalínom.

Kostarika má množstvo riek vhodných na rafting, vrátane riek Pacuare a Sarapiquí. Tieto rieky ponúkajú rôzne stupne obtiažnosti, od miernych prúdov pre začiatočníkov až po náročné trasy pre skúsených rafterov.

3. Surfovanie

Kostarika je tiež známa svojimi skvelými podmienkami na surfovanie.

Pláže ako Tamarindo, Jaco a Dominical sú obľúbené medzi surfermi z celého sveta. Nezáleží na tom, či ste začiatočník alebo skúsený surfer, vlny na Kostarike sú ideálne pre všetky úrovne.

Surférske školy a požičovne sú bežne dostupné, takže si môžete ľahko zabezpečiť vybavenie a lekcie.

4. Treking a turistika

Pre tých, ktorí radi objavujú prírodu pešo, ponúka Kostarika množstvo turistických trás a trekov.

Národné parky ako Corcovado, Arenal a Manuel Antonio sú len niekoľkými z mnohých miest, kde môžete vidieť divokú zver, vodopády a úžasné výhľady.

Treking na sopku Arenal alebo cez hory v Monteverde je nezabudnuteľným zážitkom pre každého dobrodruha.

Turistike na Kostarika len ťažko nájdeme konkurenciu, objavovať môžete sopky, vodopády a množstvo ďalších prírodnych krás. Zdroj: https://www.instagram.com/barskam_/

5. Potápanie a Šnorchlovanie

Podmorský svet Kostariky je rovnako fascinujúci ako ten nad vodou.

Potápanie a šnorchlovanie v oblastiach ako Isla del Coco a Golfo de Papagayo vám umožní objaviť koralové útesy, pestrofarebné ryby a dokonca aj veľké morské tvory ako žraloky a raje.

Pre milovníkov podvodných dobrodružstiev je Kostarika skutočným rajom.

Srí Lanka

Srí Lanka, ostrovná krajina v Indickom oceáne, je známa svojou bohatou kultúrou, historickými pamiatkami a nádhernou prírodou.

For those who hľadajú dobrodružstvo a radi autenticky objavujú históriu, ostrov ponúka množstvo aktivít, ktoré vám umožnia zažiť tento tropický raj naplno.

Tu je prehľad niektorých z najlepších dobrodružných aktivít, ktoré na Srí Lanke môžete vyskúšať.

Safari na Srí Lanke je veľmi vďačná aktivita, pretože vaše šance, že uvidíte požadované tvory, sú veľmi vysoké. Zdroj: getyourguide.com

1. Safari v národných parkoch

Srí Lanka je domovom mnohých národných parkov, kde môžete zažiť safari a vidieť divokú zver vo voľnej prírode.

Národný park Yala je preslávený svojimi leopardmi, ale môžete tu vidieť aj slony, krokodíly a množstvo vtákov.

Udawalawe je ďalší park známy svojou populáciou slonov, kde máte takmer istotu, že ich uvidíte v ich prirodzenom prostredí.

2. Jazda na kajaku a rafting

Rieky a vodné trasy Srí Lanky ponúkajú skvelé možnosti pre jazdu na kajaku a rafting.

Kelani River v Kitulgale je obľúbeným miestom pre rafting na divokej vode, s rôznymi stupňami obtiažnosti, ktoré vyhovujú ako začiatočníkom, tak skúseným rafterom.

Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejší zážitok, sú tu rieky a lagúny, kde si môžete vychutnať jazdu na kajaku a objavovať krásy okolitej prírody vo svojom tempe.

3. Paragliding

For those who hľadajú adrenalínový zážitok vo vzduchu, je paragliding skvelou voľbou.

V oblasti Koggala na južnom pobreží Srí Lanky si môžete užiť paragliding s úchvatnými výhľadmi na oceán a pobrežie.

Skúsení inštruktori vás prevedú základmi a zabezpečia, aby ste mali bezpečný a nezabudnuteľný zážitok.

Pobrežia Srí Lanka sú rajom pre surférov, plavcov aj milovníkov oddychu. Zdroj: ninefootstudio.com

4. Surfovanie

Srí Lanka je rajom pre surférov, s plážami, ktoré ponúkajú ideálne podmienky na surfovanie po celý rok.

Arugam Bay na východnom pobreží je svetoznáme surférske miesto, kde nájdete vlny vhodné pre všetky úrovne skúseností.

Na južnom pobreží sú populárne miesta ako Hikkaduwa a Mirissa, kde si môžete užiť skvelé surfovanie a relax na nádherných plážach.

5. Treking a turistika

Pre milovníkov prírody a turistiky je Srí Lanka ideálnou destináciou.

Nádherné horské oblasti, ako je Horton Plains a Adam’s Peak, ponúkajú úchvatné trekingové trasy.

Výstup na Adam’s Peak, ktorý je posvätný pre mnohé náboženstvá, je nezabudnuteľným zážitkom, najmä ak dosiahnete vrchol v čase východu slnka.

Horton Plains ponúka úchvatné scenérie, vrátane známeho World’s End, kde sa krajina dramaticky zvažuje do hĺbky.

Bipolárna porucha, predtým známa ako manická depresia, je charakterizovaná príznakmi intenzívnych zmien nálady alebo „epizód nálad“. Tie sa pohybujú od vysokých „zdvihov nálady“ po nízke „klesania“. Obdobia energického alebo povzneseného správania sú známe ako manické epizódy. A smutné alebo beznádejné časy sú známe ako depresívne epizódy.

V závislosti od typu bipolárnej poruchy môže každá manická alebo depresívna epizóda trvať hodiny až roky.

Ilustračná fotografia (osoba s bipolárnou poruchou). Zdroj: discoverymood.com

Existujú tri typy bipolárnej poruchy, z ktorých každý sa vyznačuje závažnosťou a dĺžkou epizódy nálady.

Bipolárna porucha I
Bipolárna porucha II
Cyklotymická porucha

Príznaky bipolárnej poruchy sú zvyčajne zvládnuteľné správnymi liekmi. Avšak žiť s niekým postihnutým týmto stavom môže byť náročné. Táto osoba môže mať pocit, že súčasne podporovať svojho milovaného a zároveň si zachovať duševné zdravie je neprekonateľnou výzvou.

Či už je to manželský partner, dieťa, rodič alebo blízky priateľ, interakcia s niekým s bipolárnou poruchou môže byť niekedy náročná. Niekedy môže byť ťažké vedieť, či budete zdieľať smiech a úsmevy počas manickej epizódy, alebo či budete musieť ponúknuť podporu a empatiu počas depresívnej epizódy.

Ilustračná fotografia (podpora v partnerskom vzťahu, kde má partner bipolárnu poruchu). Zdroj: helpguide.org

Nasledujúce tipy vám môžu pomôcť postarať sa o seba a zároveň pokračovať v podpore ľudí s bipolárnou poruchou

Či už spolu žijete alebo nie, tieto nápady môžu pomôcť zlepšiť vaše vzťahy a podporiť pozitívnejšie interakcie.

1. Starostlivosť o seba je prvoradá

Môže byť ťažké ponúknuť podporu, ktorú váš milovaný potrebuje, ak sa na to necítite. Okrem iných tipov na starostlivosť o seba sa uistite, že jete zdravo, pravidelne cvičíte, dobre spíte a cvičíte všímavosť a koncentráciu mysle (napr. výber a selekciu myšlienok).

2. Prijmite danú osobu aj s poruchou

Pochopte, že tí, ktorí žijú s bipolárnou poruchou, sa z toho nemôžu jednoducho „vykašľať“ alebo „pozrieť sa na svetlú stránku“. Prijmite, že bipolárna porucha je skutočným a pretrvávajúcim problémom, ktorý je najčastejšie spôsobený chémiou mozgu alebo inými faktormi, ktoré sú mimo kontroly tých, ktorí sú ovplyvnení týmto stavom. Inými slovami, nehnevajte sa na osobu a nerozčuľujte sa nad samotnou poruchou. Nájdenie prijatia môže byť ťažké, ale môže to byť aj prvý krok k trvalému a zdravému uzdraveniu pre vás aj vášho milovaného.

Ilustračná fotografia (cirkus za volantom). Zdroj: uk.motor1.com

3. Zabezpečte ochranné prvky

Je dôležité chrániť svoju fyzickú a finančnú bezpečnosť. Napríklad, ak sa jazda vašej milovanej osoby stáva riskantnou počas manickej epizódy, potom trvajte na šoférovaní alebo odmietnite byť spolujazdcom v jej aute.

Veľkým problémom môžu byť aj peniaze. Ak ste pri platení nájomného alebo účtov závislí na svojej milovanej osobe, zabezpečte si platbu vopred. Nastavte si automatické vklady z účtu, ku ktorému nie je jednoduchý prístup, alebo ak financie pochádzajú od tretej strany, dohodnite sa, že dostanete peniaze priamo od nej. Ak máte prístup k spoločným účtom, zvážte umiestnenie limitov na nákupy kreditnými kartami alebo výbery hotovosti.

Prieskumy uvádzajú, že ľudia s bipolárnou poruchou majú takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú prepustení z práce, takže je dôležité mať pripravený plán finančnej stability.

4. Pripojte sa k skupine podpory

Či už je to na webovej stránke alebo na sociálnych médiách, k dispozícii je široký výber skupín podpory. Môžete si prečítať množstvo užitočných tipov od ľudí, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácií, prípadne sa anonymne poradiť.

5. Cvičte všímavosť

Nezanedbávajte svojho ducha. Mnoho ľudí, ktorí sledujú rozvoj bipolárnej poruchy u milovanej osoby, cíti vinu alebo hanbu, pretože si myslia, že ich činy (alebo ich nedostatok) mohli spôsobiť, že osoba ochorela. To je, ale skutočný nezmysel – bipolárna porucha je stav spôsobený biológiou mozgu so silným genetickým základom. Uvoľnite sa od bremena, ktoré nesiete; neurobili ste nič zlé.

Pochopenie, že bipolárna porucha je zdravotný stav a nikto za to nemôže, vám pomôže prekonať ťažké časy.

Nedostatočný prehľad a nedostatok sebauvedomenia o povahe stavu sú veľmi častými príznakmi manického štádia bipolárnej poruchy. Mnoho ľudí nemá schopnosť pochopiť, čo je zlé, kým sú v tomto stave. Nie je to ich chyba. Počkajte, kým mánia prejde, aby ste sa mohli porozprávať o liečbe. To je tiež ten správny čas vyjadriť, ako ste sa počas tohto obdobia cítili aj vy.

Ilustračná fotografia (výlet s priateľmi). Zdroj: room-matehotels.com

6. Nájdite si čas pre seba

Starostlivosť o seba je nevyhnutná, ale tiež si vyžaduje čas. Či už to znamená ísť na víkend s priateľmi na výlet alebo si jednoducho vyčleniť pár nocí v týždni na omladenie, fyzické odstránenie sa zo svojich rutinných životných podmienok vám môže pomôcť načerpať nové sily.

7. Čítajte si o bipolárnej poruche

Nájdite si čas na štúdium a pochopenie bipolárnej poruchy. Ak sa vybavíte relevantnými znalosťami, pomôže vám to lepšie reagovať na potreby vašich blízkych. Pochopením spúšťačov udalostí bipolárnej nálady a upokojujúcich stratégií sa tiež môžete vyhnúť problematickým situáciám a ponúknuť podporu potrebnú na potlačenie depresívnych epizód.

8. Nastavte limity

Zistite, kde leží vaša hranica. Urobíte, čo môžete, ale po určitom bode sa musíte rozhodnúť chrániť sa. Od začiatku svojmu milovanému veľmi jasne povedzte, aké hranice sa absolútne nedajú prekročiť, ak chce vašu neustálu podporu.

9. Doprajte si dostatok odpočinku

Spánok je obzvlášť dôležitý, najmä ak vás mánia vášho milovaného obťažuje každú hodinu. Ak nespíte dobre, budete menej pripravení čeliť výzvam, ktoré predstavuje bipolárna porucha.

Úplne sami, tisícky kilometrov vzdialení od akejkoľvek pomoc od riadiacej stanice. Takéto myšlienky môžu postihnúť astronautov, ktorí sa v budúcnosti dostanú na cudzie vesmírne telesá. O to silnejšie môžu byť, keď náplňou misie bude vytvoriť stálu kolóniu.

Osídľovanie vesmírnych telies, predovšetkým Mesiacu a Marsu, sa vo verejnej diskusii vyskytuje čoraz častejšie. Úvahy o tom zaznievajú aj vesmírnych agentúr a spoločností. Zatiaľ čo niektoré to chcú stihnúť do konca tohto desaťročia, iné sa neponáhľajú.

Všetky misie však potrebujú jednu vec, a to je poriadne premyslený plán. Ten by mal rátať so všetkými, aj tými katastrofickými, scenármi. Rovnako dobre musí byť pripravená aj posádka, ktorej členovia sa zapíšu do histórie ako prvý mimozemský osadníci.

Národný úrad pre letectvo a vesmír, NASA, preto pred rokom spustila pokus, počas ktorého chcela simulovať dlhodobý pobyt na planéte Mars. Teraz, po viac než roku, sa štvorica dobrovoľníkov „vrátila späť na Zem“, keďže prvá zo série misii sa skončila.

Základňa na „Marse“

Prvá misia zo série Crew Health and Performance Exploration Analog sa začala v nedeľu 25. júna minulého roku, kedy štyria dobrovoľníci vstúpili do svojho dočasného domova. Ten sa nachádzal v Johnsonovom vesmírnom stredisku (JSC) v Houstone v štáte Texas.

Simulovaná vesmírna základňa mala rozlohu takmer 160 metrov štvorcových a obsahovala všetko, čo by astronauti potrebovali na prežitie. Zaujímavosťou je, že ju postavili za pomoci špeciálnej 3D tlačiarne, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Štvorica dobrovoľníkov z misie CHAPEA-1. Na fotke sú zľava Nathan Jones, Anca Selariuová, Kelly Hastonová a Ross Brockwell. Zdroj: www.nasa.gov

Dočasnými obyvateľmi vesmírneho základne boli Kelly Hastonová, Anca Selariuová, Ross Brockwell a Nathan Jones. Okrem nich sa na misii podieľali aj ďalší zamestnanci úradu, ktorí dohliadali na priebeh simulovanej misie z vonku simulovanej vesmírnej základne.

Hlavnou výskumníčkou misie bola Grace Douglasová. Na misii pracovala aj vedúca vedecká pracovníčka riaditeľstva pre ľudské zdravie a výkonnosť Judy Hayesová. Netreba zabudnúť ani na ďalšie mená: Steve Koerner, Kjell Lindgren a Julie Kramerová Whiteová,

Vitajte späť na Zemi

Všetko má však svoj koniec, a to platí aj pre túto simulovanú misiu. Dobrovoľníci strávili na simulovanej základni neuveriteľných 378 dní. Opustili ju v sobotu 6. júla, pričom ich návrat NASA oslávila ceremóniou „Vitajte doma“ v Johnsonovom vesmírnom stredisku.

„CHAPEA-1 bola jedinečnou skúsenosťou s veľkými výzvami, radosťami a smútkom, s množstvom tvrdej práce, ale aj s poriadnou dávkou zábavy,“ povedala počas živého vysielania z slávnostnej ceremónie Kelly Hastonová, ktorá misii velila zvnútra.

Webový portál NASA uvádza, že počas tohto obdobia absolvovali niekoľko „prechádzok po Marse“, pestovali a zberali niekoľko druhov zeleniny, udržiavali svoje vybavenie a obydlie a pracovali v ďalších stresových podmienkach, ktoré bude posádka na Marse zažívať.

Hastonová vo svojom prejave neskôr dodala: „Je pre mňa veľkou cťou, že som sa na ročnom pobyte na Marse zblížila s tými, s ktorými tu som, aj s tými, ktorých som nechala doma.“ Aj ostatní členovia povedali pre divákov živého vysielania a svojich kolegov niekoľko slov.

Čo bude nasledovať?

NASA z misie získala bohaté skúsenosti a dáta, ktoré využije počas svojich ďalších misií. Tie smerujúce na Červenú planétu by sa mali začať koncom tridsiatych alebo začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia, o čom informoval portál Space.com.

Dovtedy však plánuje získať ďalšie údaje. Druhú CHAPEA misiu naplánovali na jar roku 2025, a rok na to by mala začať v poradí tretia misia zo série. Dáta by mohli úradu ukázať, ako pobyt ovplyvní astronautov po fyzickej a psychickej stránke, no odhalí aj iné nedostatky.

Dobrovoľníčka  Anca Selariuová reagovala na to, prečo sú posadnutí Marsom: „Pretože je to možné. Pretože vesmír môže zjednotiť a vyvolať v nás to najlepšie. Pretože je to jeden z rozhodujúcich krokov, ktorým pozemšťania osvetlia cestu do ďalších storočí.“

Nad myšlienkou budovania kolónií na vzdialených planétach sa zamýšľa aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Jej výskumníci nedávno vytvorili kocky podobné Lego stavebnici, pričom ako hlavný materiál použil prach z milióny rokov starého asteroidu.

Staroveký Egypt, zem faraónov a monumentálnych pyramíd, je tiež krajinou bohatou na mytológiu a legendy.

Tieto príbehy nielenže formovali náboženské a kultúrne predstavy starovekých Egypťanov a ďalších národov, ale poskytujú aj hlboký vhľad do ich každodenného života, hodnôt a filozofií.

Mytológia bola pre nich nástrojom, ktorým vysvetľovali prírodné javy, spoločenské normy a tajomstvá života a smrti.

V tomto článku sa pozrieme na najkľúčovejšie egyptské mýty, ktoré pretrvali stáročia a stále fascinujú svojou symbolikou a hlbokým významom.

From stvorenia sveta bohom Ra, cez dramatické príbehy o láske a zrade medzi Isis a Osirisom, až po úžasné mýty o bohoch ako Ma’at a Anubis, tu je niekoľko z nich.

Príbeh o Ra: Mýtus o stvorení

Ra nielenže stvoril všetkých bohov Zeme, ale tiež každý deň cestoval po oblohe ako slnko.

V noci Ra cestoval do podsvetia, kde porážal spojencov chaosu.

Ra tiež vládol na Zemi ako prvý faraón.

Egyptskí faraóni tvrdili, že pochádzajú z Ra, čím dávali dôveryhodnosť svojmu trónu. Nazývali sa „Synom Ra“.

Isis a Osiris: Vražda a pomsta

O tomto kľúčovom egyptskom mýte sme podrobnejšie písali v článku, ktorý najdete TU.

Horus a Set: Pokračovanie mýtického vražedného sprisahania

Táto rodinná dráma pokračovala v ďalšej sérii konfliktov a bojov medzi Hórom a Setom.

Ma’at: Bohyňa morálky

Ma’at bola bohyňa pravdy, spravodlivosti a morálky.

Bola dcérou Ra a manželkou boha mesiaca Thotha.

Váži srdcia mŕtvych, aby rozhodla, kto by mal mať večnú radosť v posmrtnom živote.

Jej Pero Pravdy bolo rozhodujúcim faktorom – keď bolo položené na váhu a srdce zosnulého bolo ťažšie ako jej pero, nebolo mu dovolené cestovať do raja.

Ak bolo srdce príliš ťažké, démon by ho zožral, čím by zosnulý zomrel druhýkrát.

Množstvo mýtov a legiend bolo zobrazených a zachovaných na papyrusoch.

Anubis: Mýtus o smrti

Anubis bol staroegyptský boh, ktorý mal mnoho úloh súvisiacich so smrťou.

Spočiatku bol pánom mŕtvych, ale keď sa Osiris stal populárnejším, prevzal túto rolu.

Príbeh Anubisa bol potom zmenený a stal sa Osirisovým synom a pomocníkom v posmrtnom živote.

Anubis bol ochrancom hrobov a vynálezcom mumifikácie.

Bol tiež poverený, aby sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia a dohliadal na váženie sŕdc.

Vo svetovej mytológii sú bohovia smrti často spájaní so zlom. To však nebol prípad Anubisa.

Egypťania ho považovali za dobré, ochranné božstvo.

Kniha Thothova

Kniha Thotha je názov pre mnohé staroegyptské texty, o ktorých sa predpokladá, že ich napísal Thoth, egyptský boh písania a poznania.

Book obsahovala všetky vedomosti bohov. Bola ukrytá na dne Nílu a uzamknutá v sérii krabíc strážených hadmi.

Mnoho faraónov sa k nej počas svojej vlády snažilo získať prístup, ale nikdy sa im to nepodarilo.

Hovorí sa, že vedomosti v nej nemali byť nikdy dostupné obyčajným smrteľníkom.

Dievča s ružovo-červenými črievičkami: Mýtus o láske

Zaujímalo vás niekedy, kde vznikla Popoluška?

Toto je príbeh o gréckom dievčati menom Rhodopis, ktoré bolo predané do otroctva v Egypte.

Láskavý muž ju kúpil, poskytol jej domov a obdaroval ju krásnymi darčekmi.

Jedného dňa orol ukradol jednu z jej ružovo-červených črievičiek. Tá bola doručená faraónovi Amasisovi.

Amasis požiadal o stretnutie s majiteľkou tej črievičky a zvyšok, ako sa hovorí, je história.

Dvojica sa do seba hlboko zamilovala a dokonca zomreli v ten istý deň.

Sharks, like most other animals, They act aggressively when they feel threatened.

This behavior is completely natural and sharks are no exception.

In case of a shark feels threatened by a human (as bizarre as it may sound, they also have the right to be afraid), starts acting aggressively to try to scare him. Their success rate in this theater borders on 100%.

Many people and swimmers don't realize this, but Sharks are very often found near them. But they mostly ignore them.

Sharks are... very shy and chaste animals by nature.

What to do when this meeting comes?

First, don't try to swim away. You can't swim past a shark, and if it's curious (which it probably will be if you start panicking and making sudden movements), it will simply catch up to you from behind.

Stop, stay as calm as possible and direct your penetrating gaze at him.

Scientists who study sharks agree that if If you spot a shark, keep your eyes on the predator.

It is important to maintain eye contact with the predator, to let him know that you see him and are watching him.

These tips can be read easily and with a smile from the comfort of a sofa or office chair, and for most of us it is simply It's unimaginable that we would maintain such a level of romantic calm in the event of a shark encounter.

However, it is one of the key recommendations that can help you save the skin, and the rest of the body.

If you lose sight of the shark, The first place you should always look is behind you.because that's how all predators act.

If the sharks investigate something, they will investigate it from behindbecause it is the safest way to do it.

How do you recognize an aggressive shark?

An aggressive shark can be identified by: It zooms in quickly and then moves away.

These takes steps one after another repeatedly, still coming to you He quickly vomits and then swims away.

If The shark is swimming slowly, it could mean it is just curious. and not aggressive.

However, when they start to pick up speed, it is usually associated with aggression.

Shark aggression is usually associated with two reasons: defensive reasons or if a predator is protecting a food source.

There may be some food nearby that it is trying to protect, which is why it may act aggressively towards humans.

If the shark starts to behave aggressively, Back away slowly and don't lose eye contact.

In case of Things get out of control and the shark starts to gain an appetite, It's time to act.

The most common and The most effective advice is to strike his weak spot, which is his nose.

If you have a camera, fins, snorkel handy, feel free to hit him on the nose with anything.

In case you don't have anything, smack him on the nose with your hand or kick him in the nose, at worst you can also try a kick to the chest.

4 important tips if you want to avoid this encounter

#1, Do not swim at dusk or dawn.

That's when they are Sharks most often hunt.

#2, Swim in a group, ideally in an area monitored by lifeguards.

Sharks with more likely to attack isolated individuals, especially if they stay further from the shore.

Plus, if there are other people around, there will be someone there to help you. will help if an attack occurs.

#3, Do not wear jewelry or any shiny metals in the water.

The shimmer that jewelry creates in water is similar to fish scales and could to signal to sharks that prey is nearby.

The same goes for wearing contrasting colors on your swimsuit or wetsuit because they will make you stand out.

#4, If you have an open wound, do not enter the water.

Sharks are more than positively attuned to blood in the water and can smell it from incredibly long distances.

The same goes for other bodily fluids, so if possible, avoid "peeing" in the sea.

Ľudia sa od nepamäti usilovali o to, aby si zjednodušili prácu. Najprv vynašli jednoduché nástroje a využili silu zvierat, neskôr vytvorili jednoduché až komplikované stroje. Týmto spôsobom sme sa dopracovali k robotom, ktoré sú súčasťou rôznych odvetví.

Industriálne roboty sú skvelé na prácu v továrňach, kde sa vyžaduje obrovská precíznosť, na iné využitia stále neboli pripravené. To sa zmenilo až príchodom umelej inteligencie, vďaka čomu sa technológia priblížila o kúsok bližšie k ľudom.

Stroje, ktoré sa podobajú na ľudí a dokážu s nami komunikovať, by mohli byť kľúčové pre úlohy vyžadujúce ľudský kontakt. V súčasnosti im však stále chýba jeden prvok, bez ktorého mnohí odmietnu pomoc od takéhoto stroja – vyjadrovanie emócií skrz mimiku tváre.

Vedecký tím z Tokijskej univerzity v Japonsku nedávno zverejnil svoju štúdiu, v ktorej opísali, ako vytvorili robotickú tvár s „ľudskou kožou“. Tá vyzerá na prvý pohľad desivo, výsledky ich prácu môžu pomôcť v rôznych odvetviach, nielen v robotike.

Dôležitá je sterilita

„V tejto štúdii sa nám podarilo do určitej miery replikovať ľudský vzhľad vytvorením tváre s rovnakým povrchovým materiálom a štruktúrou ako u ľudí,“ uviedol profesor Tokijskej univerzity a vedúci tímu výskumníkov Shoji Takeuchi v tlačovej správe.

Pri svojom výskume sa inšpirovali prirodzenou štruktúrou väzov ľudskej kože. Pomocou kolagénového gélu vytvorili takzvané „kotvy“, pričom tento gél nanášali do malých otvorov v tvare písmena V na povrchu robota, vďaka čomu dokázali kožu odolnejšie upevniť.

"Prirodzená pružnosť kože a silný spôsob priľnavosti znamenajú, že koža sa môže pohybovať spolu s mechanickými komponentmi robota bez toho, aby sa odtrhla alebo odlúpila,“ vysvetlil vedúci tímu Takeuchi a dodal, že tento proces je veľmi náročný.

Neskôr opísal svoju skúsenosť: „Manipulácia s mäkkými, vlhkými biologickými tkanivami počas procesu vývoja je oveľa ťažšia, ako by si ľudia mimo tejto oblasti mohli myslieť. Ak sa napríklad nedodrží sterilita, môžu sa do tkaniva dostať baktérie a tkanivo odumrie."

Priestor na zlepšenie

Vedecký tím za touto štúdiou sa domnieva, že výsledky z nej by mohli robotom priniesť rad nových schopností – zvýšená mobilita, zabudované snímacie schopnosti, čoraz realistickejší vzhľad. Potenciál vidia aj v oblastiach lekárskeho výskumu.

Zaujímavá je myšlienka orgánu na čipe, ktorá však nie je nová. Doteraz našla využitie napríklad pri vývoji a testovaní nových liečiv. Tvár na čipe by mohla pomôcť pri výskume starnutia pokožky, kozmetiky, chirurgických zákrokov, plastickej chirurgie.

Moderné zdravotníctvo sa nezaobíde bez moderných technológií. Zdroj: unsplash.com/@nci

Avšak tomu bude predchádzať ďalší výskum. Takeuchi už teraz vidí, čomu by sa mohli venovať v ďalšej fáze výskumu: „Samoregenerácia je veľká vec – niektoré materiály na chemickej báze sa dokážu samoregenerovať, ale potrebujú spúšťače, ako je teplo, tlak alebo iné signály.“

Nové výzvy identifikovali aj v potrebe vloženia povrchových vrások a hrubšej pokožky, aby dosiahli prirodzenejší vzhľad tváre. Zamerať sa chcú aj vytvorenie výrazov, ktoré by boli podobné ľudským. Dosiahnuť to chcú zabudovaním aktuátorov alebo svalov do robota.

Nie sú jediní na trhu

Nejde však o ich prvý výskum v tejto oblasti. Portál New Scientist informuje o štúdii z roku 2022, v ktorej sa pokúsili vytvoriť prirodzene vyzerajúci robotický prst. Aj v tomto prípade na to použili zmes kolagénu a buniek ľudskej kože, čím vytvorili vrstvy.

Ich pokus bol úspešný, keďže palec sa dokázal ohýbať, pričom sa na ňom vytvárali vrásky ako na normálnom ľudskom palci. „Je to oveľa realistickejšie ako silikón,“ zhodnotil vtedy Takeuchi. Lenže onedlho ich prst vyschol, pretože nemal cievy, ktoré by dodávali vlhkosť.

Avšak nie sú jediní, ktorí sa pokúšajú vytvoriť robotov, ktorý sa podobajú ľudom. Robot Ameca je často považovaný za „najpokročilejšieho humanoidného robota na svete“, keďže využíva umelú inteligenciu, aby sa rozprávala s ľuďmi a primerane reagovala, uvádza CNN.

Prirodzene však pôsobí najmä kvôli jej očiam. „Oči sú oknom do duše. Podľa očného kontaktu čítame emócie druhých,“ zhodnotil Will Jackson, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Engineered Arts. Hovorí, že jej oči poskytujú „najväčšiu vyjadrovaciu schopnosť“.

Okrem toho však dokáže realisticky napodobňovať ľudské výrazy tváre, ako aj čiastočne replikovať aj gestiku človeka. Robot je modulárny, čo spoločnosti umožňuje ho vylepšovať tým, že vymenia niektoré jeho časti, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Tím holandských vedcov z Inštitútu Maxa Plancka sa zaoberal otázkou, čo u ľudí ovplyvňuje lateralitu (dominanciu alebo preferenciu jednej strany). Skúmali genetické mutácie z genómov viac ako 350-tisíc ľudí a chceli nájsť stopy dokazujúce, že určité aspekty DNA ovplyvňujú, ktorú ruku uprednostňujeme pri základných úkonoch, píše portál smithsonianmag.com odvolávajúci sa na odborný magazín nature.com.

Zistili, že to, ktorá ruka je dominantná, ovplyvňujú tubulíny – proteíny, ktoré vytvárajú vnútornú kostru buniek. Podľa Wikipédie je tubulín „dimérny proteín, skladajúci sa z dvoch podjednotiek – alfa-tubulínu a beta-tubulínu. Je predovšetkým základnou zložkou mikrotubulov a tieto tvoria dôležitú súčasť cytoskeletu eukaryotických buniek.“

V rôznych kútoch sveta sa percentá ľavákov líšia

Autori štúdie vysvetľujú, že v embryonálnom štádiu vývoja človeka sa ľavá a pravá strana mozgu zapájajú odlišne. Tieto rozdiely následne vedú k tomu, že ľudia majú v priebehu svojho vývoja špecifické preferencie – napríklad ku ktorej strane sa nakláňajú, keď sa objímajú, na ktorej strane úst majú tendenciu žuť a ktorou rukou držia ceruzku alebo pero.

Ľavá ruka je dominantná iba u 10 percent svetovej populácie, avšak skutočný počet ľavorukých sa môže v rôznych regiónoch sveta pohybuje 2 do 14 percent. Vedci predpokladajú, že rozdiely odrážajú vynucovanie používania pravej ruky v niektorých kultúrach, aj u nás bolo v minulosti bežné „preučovanie ľavákov.“

Predchádzajúca štúdia, ktorú vykonali pred štyrmi rokmi, spojila ľavorukosť so 48 génovými mutáciami. Väčšina z nich sa nachádzala v oblastiach DNA, ktoré neobsahujú gény pre tvorbu proteínov, ale môžu mať regulačné funkcie a podieľať sa na riadení génovej expresie. Podľa vedcov išlo o úseky, ktoré môžu riadiť gény súvisiace s tubulínmi.

Tubulíny sú dlhé trubicovité vlákna, ktoré riadia tvar a pohyby buniek. V novej štúdii genetík a tiež neurológ Clyde Francks uvádza, že mikrotubuly zrejme ovplyvňujú, ktorá ruka je dominantná, pretože tvoria riasinky – vláskom podobné objekty v bunkovej membráne, ktoré počas vývoja človeka usmerňujú tok tekutín.

Výsledky štúdie

Francks so svojim tímom dôkladne skúmal genetické údaje 313 271 pravákov a 38 043 ľavákov z britskej Biobanky. Aby sa predišlo skresleniu genetickej asociácie, definovali štyri samostatné, geneticky homogénne skupiny jedincov, a to s ázijskými predkami, černošskými predkami, čínskymi predkami a bielymi predkami. Ako sa následne ukázalo, miera ľavorukosti sa medzi týmito skupinami líšila.

Analýza objavila konkrétne mutácie v beta-tubulínovom géne TUBB4B, ktoré boli u ľavákov 2,7-krát častejšie ako u pravákov. Táto skutočnosť môže poukazovať na úlohu mikrotubulov a proteínov s nimi spojených v rozvoji laterality mozgu. Hoci sa táto štúdia týkala relatívne malého počtu ľudí, vzácne genetické varianty môžu napovedať o vývojových mechanizmoch mozgovej asymetrie u človeka.

Tieto genetické mutácie boli spojené s rozdielmi v štruktúre mozgu, najmä v bielej hmote, ktorá obsahuje cytoskelet mozgu spájajúcej oblasti súvisiace s jazykom. Štúdia okrem iného naznačuje, že ľavorukí jedinci môžu mať výhodu pri vykonávaní verbálnych úloh.

Ľaváci tiež často zastávajú vysoké posty či politické funkcie. Zdroj: unsplash.com

Majú ľaváci bližšie k umeniu?

Aj keď medzi umelcami je skutočne veľa ľavákov, priamy súvis s používaním ľavej ruky a umeleckými sklonmi žiadna štúdia zatiaľ nepotvrdila. Všeobecne sa však hovorí, že títo ľudia sú kretívnejší a preto sú prirodzene úspešnejší v oblasti umenia či hudby, ale často tiež zastávajú vysoké posty či politické funkcie.

K slávnym a úspešným ľavákom patria napríklad: Vincent van Gogh, Michelangelo Buonarroti, Isaac Newton, Albert Einstein, Marie Curie, Paul McCartney, Ringo Star, Kurt Cobaina, David Bowieh, ale napríklad aj Bill Gates, Mark Zuckerberg či bývalí prezidenti USA Bill Clinton a Barack Obama.

Bizarné, nebezpečné, úsmevné, aj takto by sa dali nazvať niektoré športy z tohto zoznamu.

Počuli ste už o nich alebo ste mali tú možnosť ich vyskúšať?

Buzkashi

Aj keď sa táto hra hrá v rôznych oblastiach Strednej Ázie, je národným športom Afganistanu.

Názov doslova znamená „biť kozu“ v turečtine a zahŕňa hráčov na koni, ktorí sa snažia potiahnuť koziu mŕtvolu k cieľu.

V minulosti mohli hry trvať niekoľko dní, ale dnešné zápasy majú časové limity.

Jazdci zvyčajne nosia ťažké oblečenie a fungujú na systéme cti, kde sa očakáva, že nebudú úmyselne zhadzovať ostatných hráčov alebo biť svojich súperov.

Zápasy sa zvyčajne konajú v piatok a priťahujú tisíce fanúšikov, pričom najobľúbenejší jazdci sú sponzorovaní bohatými Afgancami.

Buzkashi je jedným z najkontroverznejších športov na celom svete. Zdroj: azerhorse.org

Metlobal

Toto je splnený sen pre všetkých fanúšikov Harryho Pottera.

Idea metlobalu, fiktívnej hry pre čarodejníkov, bola taká chytľavá, že fanúšikovia z nej spravili realitu!

Tím siedmich hráčov hrá s metlou medzi nohami a kombinuje najmä prvky rugby a vybíjanej.

Nosenie manželiek

Vo Fínsku vymysleli šport „nosenie manželiek,“ známy aj ako „behanie s manželkami.“

Tento šport je každoročná súťaž, kde manželia bežia po prekážkovej dráhe s manželkami na chrbte.

Víťaz údajne dostane manželkinu váhu v pive.

Najznámejšia súťaž sa koná v Sonkjärvi vo Fínsku, kde bol tento šport vynájdený.

Existujú rôzne štýly nosenia, vrátane nosenia na chrbte, hasičského nosenia a estónskeho štýlu, kde žena visí dolu hlavou s nohami okolo mužových ramien.

Šport sa rozšíril aj do iných častí sveta, vrátane USA a Austrálie. 

Desivá, vražedná, ale aj krásna a umelecká. To je brazílska Capoeira. Zdroj: thecollector.com

Capoeira

Capoeira, známa aj ako tanec vojny, je brazílsky štýl boja, ktorý kombinuje tanec, hudbu a akrobaciu.

Takmer vždy sa vykonáva na hudbu, ktorá určuje tempo.

Hoci jej história nie je úplne presne známa, podľa väčšiny údajov sa vyvinula v Brazílii medzi africkými otrokmi v 19. storočí.

Dnes je capoeira inšpiráciou pre mnohé bojové scény v populárnych filmoch a televíznych reláciách.

Sepak Takraw

Sepak takraw je šport, ktorý má obzvlášť vysokú obľubu v Malajzii a Thajsku.

Prvýkrát sa hral v 15. storočí a stal sa takmer oficiálnym športom týchto dvoch juhovýchodných ázijských krajín.

Názov doslova znamená „kopaná lopta,“ používa malajské slovo pre „kop“ a thajské slovo pre „lopta.“

Je to niečo medzi futbalom a volejbalom: 2 tímy, každý zložený z 3 hráčov, sa stretnú na opačných stranách kurtu rozdeleného sieťou a snažia sa udržať loptu vo vzduchu. Háčik? Nemôžete používať ruky.

Hráči sepak takraw môžu udierať loptu len nohami, kolenami alebo bradou.

Zúrivosť vrhačov snehových gulí je často bezmedzná. Zdroj: mlb.com

Yukigassen

Tu je šport, s ktorým by sa mohli stotožniť mnohé deti: je to v podstate obrovská guľovačka.

Pochádza z Hokkaida v Japonsku a názov doslova znamená „snehová bitka.“

Yukigassen sa hrá medzi dvoma tímami, každý so 7 hráčmi.

Keď je hráč zasiahnutý snehovou guľou, je vyradený z hry.

Bezpečnostné opatrenia sú kľúčové: hráči nosia špeciálne prilby s ochrannými štítmi.

Pred zápasom sa vyrobí až 90 snehových gulí vopred.

Keď tímy vstúpia na kurt, zábava začína! Súťaže sa dnes konajú vo Fínsku, Nórsku, Švédsku, Austrálii, Kanade, Rusku a na Aljaške.

Závody tiav

Austrália nie je jediným fanúšikom závodov tiav, ale ponúka dve z najväčších udalostí: Camel Cup, ktorý sa koná každý rok v Alice Springs, a Boulia Desert Sands v Queenslande, ktorý má výhru 25 000 dolárov.

Ťavy môžu bežať až 65 km/h v šprinte a 40 km/h približne hodinu.

Závody tiav, podobne ako závody koní, sú populárnym diváckym športom a stávkovanie je neodmysliteľnou súčasťou.

Súťažiaci často prichádzajú z oblastí Blízkeho východu, ako je Bahrajn, Jordánsko, Katar a Saudská Arábia.

Súťaže krásy tiav sa často konajú v spojení so závodmi tiav, a na niektorých miestach je trh, kde predávajú alebo ponúkajú výrobky z tiav.

Even in the 21st century, there are places on Earth where few set foot.

Lonely mountain peaks, desert hinterlands, Arctic ice floes, or the vast frozen ice sheets of Antarctica are among the places that come to mind first as remote.

But what about distant islands full of adventures, Are there any currently?

Some of the most remote points on the planet are islands so far from other landmasses (or far from air routes and shipping lanes) that they are often forgotten by the rest of the world.

Here is a list of a few such islands that continue to they inspire the imagination of adventurers and explorers.

This view is not uncommon on the Kerguelen Islands. Source: acadie.cheminsdelafrancophonie.org

Kerguelen Islands

The Kerguelen Islands, sometimes called the Kerguelen Islands, are a group of windswept islands in the Indian Ocean full of glaciers, mountains, rocky outcropsin vast grassy plains.

With average daily temperature from 2.1 to 8.2 °C are not a popular choice for human settlement, but islands are a haven for seals, albatrosses, gulls and four species of penguins.

Today the islands are an important place for scientific research.

French research stations carry out studies in the fields of geology, climatology and biology.

Islands are also important for monitoring environmental changes and impacts of climate change on ecosystems.

Spitsbergen. Source: quarkexpeditions.com

Spitsbergen

With an area of 39,044 square km, Spitsbergen (often called Spitsbergen in Slovakia) is the largest island of the Svalbard archipelago and also the largest island in Norway.

Given its location approximately 830 km east of the coast of Greenland and approximately 950 km north of the coast of Europe, it is not surprising that the island is covered in snow and ice and A significant population of polar bears lives here.

Bounty Bay in the Pitcairn Islands. Source: immigration.pn

Pitcairn Islands

They are one of most isolated places in the world and are made up of 4 volcanic islands Pitcairn, Henderson, Ducie and Oeno.

Of these, only Pitcairn is inhabited, which has a fascinating history and unique culture.

They are located in Pacific Ocean and are part of the United Kingdom's Overseas Territories.

Pitcairn is best known as refuge of mutineers from the British ship HMS Bounty, who settled here in 1790.

The island has an area of only 4.6 km², but offers a diverse a landscape full of rocky cliffs, fertile valleys and beautiful beaches.

It is the center of one of the largest marine reserves in the world, covering a vast area of 830,000 km² of ocean, providing protection for diverse marine life.

Tristan da Cunha. Source: telegraph.co.uk

Tristan da Cunha

According to Guinness World Records is Tristan da Cunha the most isolated inhabited island in the world.

It is the largest island in the group of islands of the same name, located in the middle of the South Atlantic Ocean.

From The island of St. Helena is 2,000 km away and 2,800 km from South Africa.

It has a permanent population of approximately 270., a radio station, a museum, a swimming pool, a supermarket and a shop with all other goods.

Island discovered in 1506 by a Portuguese navigator Tristão da Cunha, after whom it is named.

The first permanent settlement was established only in 1816, when The British called in a small military garrison to prevent the French from using the island as a base to free Napoleon., who was in exile on St. Helena at the time.

After the crew left here a few brave men remained and became the first permanent residents.

The island's dominant feature is the central volcanic cone, Queen Mary's Peak, which reaches a height of 2,062 meters.

The island is surrounded by steep cliffs and can only be accessed by sea, which significantly limits contact with the outside world.

Mysterious statues on Easter Island. Source: nationalgeographic.com

Easter Island

Easter Island is one of the most isolated inhabited islands in the world.

His The nearest inhabited neighboring island is Pitcairn Island, 2,075 km away.

It is located 3,767 km from Santiago in Chile, which administers it.

The most famous and iconic The island's features are giant stone statues known as moai.

These statues, which are more than 900 on the island, were created by the ancient inhabitants of the island between 1400 and 1650.

Moai, often up to 10 meters high and weighing several tens of tons, they represent the ancestors of the island people and are a symbol of their spiritual and political expression.

Their exact the purpose and how they were moved around the island remains a subject of research and fascination to this day.

The island was inhabited by Polynesians around 1200 AD.

Easter Island's isolation led to the development of a unique culture and society that survived until 18th century, when the island was discovered by Europeans.

The island was named after the day of its discovery – Easter Sunday in 1722, when Dutch Admiral Jacob Roggeveen landed on its shores.

Can the growing vegan movement have a real impact on factory farming? And can zero-waste advocates instigate a change in the way we as a civilization deal with waste and packaging? These two and many other related questions are becoming increasingly important in the shadow of a looming global ecological catastrophe, but it is equally important to ask who is responsible for the current situation and to what extent can changing consumer behavior affect it.

In this article, I also address the following questions:

• What influence do eco-activists have on production?
• Is the customer really the master of production?
• Who has the power to force manufacturers to produce environmentally friendly and safely?
• Why are European rules justified in the shadow of the ecological crisis?

Ecological movement

So-called biomothers, zero-waste individuals and communities, vegans, supporters of waste separation or people who proactively collect waste from the streets and nature in their free time. These and numerous other groups of people have a personal interest in ensuring that their personal impact on the environment is not negative, but positive, or at least neutral. It is a virtue that is becoming increasingly necessary, especially in times when the impact of humanity as such on the environment is extremely unfavorable, perhaps in every possible way. It seems that even targeted tree planting is not necessarily the right solution, because in the end it is still a human intervention in nature.

We covered this topic in a separate article on UnitedLife.sk. It looks like The most a person can do for nature is to simply leave it alone. Although such hunters would undoubtedly be able to make strong arguments about how the overpopulation of a certain species of animal would cause major problems – for us, humans.

The efforts of individuals and communities to achieve a neutral impact on the environment cannot be ridiculed or even considered wrong. The approach of "ecologically active" people only hits upon a misunderstanding and a natural fear of losing the standard of living that humanity has purposefully built for itself, and increasing it is the natural goal of each of us. 

But the real question is not whether the call to reduce people's impact on the environment is correct, the real question is who holds the real responsibility. Do individuals, even if there are tens or hundreds of millions of them, have any influence on what and how will be produced?

Unlimited demand, unlimited supply. Illustrative photo. Author: Bernard Hermant

Demand is the master of production, …

 "Do you think that the director is the master of production? This too, the master of production is demand"," says the character Busman in the original play RUR, written by Karel Capek. 

This is a powerful idea, but it shifts the responsibility for production onto the customers themselves. It assumes that the greater the demand for a certain good, the more producers will want to satisfy that demand, using means that may not be in line with the rules of social responsibility. But this conclusion is only part of the truth. It is an idea that answers questions about the quantity and quality of the product itself, not about the method of its production. People don't want a product because it is harmful or because its production involved concepts such as modern slavery, the release of greenhouse gases into the atmosphere, or the degradation of drinking water.

When vegans demand a diet free of animal products, they do so for ideological reasons. However, if we all became vegan, many animal species would become extinct (cows, pigs, chickens) because they would no longer have any purpose – they are bred only for human consumption. Apparently, a large number of additional forests would have to be cut down to make room for growing plant-based food for all of humanity. So their intention to have an ecologically clean product does not necessarily mean that they will help nature. 

A customer may, through their interest, encourage the safe production of a product, but in reality, they will only create a new product - the original, not entirely safe in terms of production, will continue to be produced for other customers. 

Is the consumer really responsible for what is sold in stores? After all, he only buys what is available. Illustrative photo. Author: Phuong Tran

...but customers buy what's on sale

"Some people say, 'Give customers what they want.' But that's not my approach. Our job is to figure out what they're going to want before they do. I think Henry Ford once said, 'If I'd asked customers what they wanted, they would have told me, "A faster horse!"' People don't know what they want until you show it to them. That's why I never rely on market research. Our task is to read things that are not yet on the page.” – Steve Jobs (source).

In one of his many interviews, Steve Jobs revealed more about his way of looking at the market.

Instead of market research, he evidently trusted more in the intuition and expertise of specialists who know better how the product market should develop. Jobs argued that customers do not actually know what they want. His role, in this case as a manufacturer and developer, is to create for them what they will want. As an example, he cited the pioneer of the automotive industry Henry Ford, who, according to him, would not have succeeded if he had asked people what they wanted. Most of them could not even imagine such a car at the turn of the 19th and 20th centuries.

This idea is extremely valuable in our context because it points to the reality of production and its impact on the environment. And to who holds the real responsibility. If it is the task of companies to develop and develop products, it is also their responsibility to do so safely. Their goal is a cheap, high-quality and safe product, as another great man, Tomáš Baťa, put it:

"The well-being of the entire population in the country can only be built when production serves trade and trade serves production. In this way, people employed in production get enough work and a good income, and people working in trade achieve large turnovers and large profits, of course, because both production and trade helped customers to get cheap goods. The whole point and human mission of trade and traders is to find ways to help their customers get good and cheap goods," states Tomas Bata in his speech published in the book Reflections and Speeches. 

In the first half of the 20th century, Baťa could not have guessed how negatively large-scale production would affect the world, but we can certainly estimate that he would have considered improving production for the benefit of the environment to be important - this follows from his lifelong work and personal intention to improve the quality of the environment in which we live. 

It is true that although people seemingly want products that are already on the market, they cannot be held responsible for having bought them and thereby actually supporting the way they are produced. The manufacturer is responsible for ensuring safe production, and the whole process begins with the development of the product, together with the concept of its safe production. Higher authorities have and are able to exert pressure on manufacturers – legislators in Europe, North and South America, China, Russia and Africa. At present, the most active authority in this context is the European Union, or rather the European Commission. We can feel its efforts in the financial support of environmentally safe production methods for new and transforming companies, in the adoption of strict emission standards for the automotive industry, in the support of waste separation, and so on. Toys and products imported into Europe from other continents must also meet the criteria for material design and can only be sold after they have been homologated. 

The United States has a different approach to product marketing – while Europe is preemptive, the US prefers openness to everything and then banning the inappropriate. Of course, regulations are also valid in the US, but the discrepancy between EU and US policy was the subject of the so-called Transatlantic Agreement, which the now-deceased Professor Baláž wrote about for UnitedLife. 

An exterior warehouse full of goods destined for export. Their price will increase further due to duties and taxes. Illustrative photo. Author: Sean Foster

Customs and taxes

At the global level, restrictions on the movement of goods across markets come into play. If it is not possible to ban imports, there is another way, especially popular in the US as a way to protect the domestic economy: tariffs and taxes. By overcharging imported products and raw materials, such as steel or cars, the market can become less interested in the already expensive products and raw materials and demand will be satisfied at home. 

However, this approach distorts the market and negatively affects consumer behavior - even if a customer would prefer a product made with respect for the environment, he will not have the opportunity to choose it because it was not produced by a company that the state prefers. In this case, we again end up with the responsibility for the ecological safety of production being in the hands of higher authorities and governments.

"All reasonable people in America wish for economic cooperation, because they know that it benefits both parties. In practice, however, this cooperation is carried out unilaterally. American manufacturers even managed to obtain a monopoly in Europe for the supply of many articles, such as sewing machines, calculating machines, cars, etc. Unfortunately, American manufacturers are proceeding just as energetically in preventing counter-service. As soon as a European manufacturer manages to catch up with an American competitor, the latter rushes to Washington and enforces the introduction or increase of the tariff, and if the European manufacturer does not give rest even then, he will increase the tariff even more. I speak for myself experience," writes Tomáš Baťa about customs and taxes. 

It makes sense to put pressure on the authorities

From the above it follows that changes in consumer behavior can have an impact on the market and the product offering, but ultimately the responsibility for environmentally and health-safe production lies with the producers themselves and the legislators who set the limits for the producers. They should be able to provide the producers with clear rules for production, set limits, monitor their compliance and sanction companies that do not comply with the laws. 

So can an individual consumer change the world of production and positively influence its impact on the environment? Probably yes, if they focus on correctly targeting their appeal to the aforementioned higher authorities, legislators. 

For fun – if you are interested in nature in its original pure form and the diversity and prospects of life on Earth, don't miss the most extensive documentary from the legendary David Attenborough with the name A LIFE ON OUR PLANET.