iNSTRID

Zoznámte sa s modernou kaligrafiou

Ak sa chcete naučiť vytvárať modernú kaligrafiu, potom je tento článok určený jednoznačne pre vás.  Moderná kaligrafia je akýkoľvek kaligrafický štýl, ktorý sa neriadi základnými pravidlami tradičných kaligrafických písiem ako sú Copperplate, Spencerian, Italic, Blackletter, ale zároveň sa opiera o niektoré jej tradičné princípy. Rozdielom však je, že moderná kaligrafia vám poskytuje oveľa väčšiu mieru slobody, kreativity a tvorivosti. 

Niektorí tradicionalisti sa však môžu pozerať na tento štýl pohŕdavo. No v súčasnosti si ho obľúbili hlavne nevesty, ktoré hľadali jedinečnú konečnú úpravu svadobných pozvánok alebo študenti, pre ktorých je škola zároveň hrou – predsa, komu sa nečítajú materiály lepšie z upravených poznámok s kreatívnymi farebnými nápismi? Poznámky a skriptá obohatené o kreatívne písmo lahodia nielen oku, ale aj nášmu mozgu, ktorý si takéto zobrazenie jednoduchšie zapamätá.

Základné rozdiely v hlavných ťahoch. Zdroj: pinterest.com

Tradičná kaligrafia vs. moderná kaligrafia – v čom nájdete rozdiel?

Tradičné skripty sa robia pomocou špecifických nástrojov s presnými mierami výšok a uhlov. Na druhej strane moderná kaligrafia má vo svojom výkone väčšiu slobodu, to však neznamená, že si na papier môžeme kresliť čo chceme a nazývať to kaligrafiou. Existuje niekoľko základných pravidiel, ktoré musíte dodržať, aby sa zachovala vizuálna harmónia. Tie sa vám na prvý pohľad môžu zdať komplikované – hlavne ak ste začiatočník. 

Zvolíte si tradičnú?

Tradičná kaligrafia je sofistikovanejšia a elegantnejšia a ako sme už uviedli, má striktné pravidlá, ktoré nemožno porušiť. Už len na pohľad vidíme, že má v sebe hlboko zakotvenú históriu, čím prináša svoje jedinečné čaro. Oproti modernému typu čiary, uhly a medzery musia zostať konzistentné a rovnaké. Paleta farieb zostáva neutrálna, čo dodáva zásadný dojem elegancie. Zvyčajne ju píšeme špicatým perom (fotografia na konci článku).

Tradičná kaligrafia má striktne stanovené pravidlá a je niekoľkokrát náročnejšia. Zdroj: Pinterest.com

Alebo inklinujete k modernej?

Moderná kaligrafia je zábavná, hravá a rozmarná s rôznorodou paletou farieb. Má nie veľmi striktné pravidlá, preto sa ich môže naučiť ktokoľvek. Dokonca aj jej proporcie sa môžu meniť tak, aby vyhovovali štýlu umelca. Dnes je aktuálnejšia a nesmierne populárna. Spája sa v súčasnosti s fixovými perami alebo digitálnymi médiami – môžete tvoriť na vašom tablete či mobile kdekoľvek a kedykoľvek. Zatiaľ čo tradičná kaligrafia je veľmi konzistentná, moderná kaligrafia vám umožňuje zabaviť sa.  Písmo môžete upraviť tak, aby vyhovovalo vášmu projektu –  pozvánky na halloweensku párty môžu byť o niečo kostrbatejšie a strašidelné, zatiaľ čo kartičky s bábätkami môžu byť veselšie a zábavnejšie. Moderná kaligrafia je neformálnejšia a má mnoho rôznych vzhľadov, ktoré môžete skúmať a napodobňovať.

Modernú kaligrafiu dnes obľubujú  nielen nevesty na svadbách. Zdroj: Pexels.com

Nástroje, bez ktorých sa nezaobídete

Modernú kaligrafiu môžete praktizovať s celým radom rôznych nástrojov, akými sú:

• klasické ponorné/namáčacie perá
• ceruzka
• markery
• perá so širokým hrotom
• fixky
• metalické gélové perá
• akvarelové perá
• špeciálne štetce s úzkym hrotom

Tie najpopulárnejšie sú:

Fixové perá  – sú najjednoduchším nástrojom pre začiatočníkov vôbec. Takéto pero má flexibilný hrot, ktorý vám umožní ľahko vytvárať precízne hrubé a tenké čiary.

Tradičné namáčacie perá – tie sa skladajú z dvoch častí – z hrotu a držiaka, pričom držiak môže byť rovný alebo šikmý. Problémom je, že naučiť sa s nimi pracovať trvá o niečo dlhšie, pretože podľa toho, v akom uhle pero držíte sa vám vytvorí hrubší alebo tenší ťah. Tiež ho môžete ľahko zapichnúť do papiera. 

Ceruzka – je zároveň úplnou nevyhnutnosťou. V modernej kaligrafii používame ceruzku hlavne na načrtnutie hrubých čiar, vytvorenie smerníc alebo na precvičovanie kaligrafie.

Pravítko – budete potrebovať na vytvorenie línií. Najlepšie pravítko pre kaligrafov je rolovacie pravítko, ktoré vám umožňuje rýchlo a jednoducho kresliť rovnobežné čiary a iné tvary.

Fixky a guľôčkové perá – pridávanie efektov, vzorov, farieb a takmer čohokoľvek, čo vás napadne, je jednou z výhod pri práci s modernou kaligrafiou.

Ďalší článok, tento raz o zákutiach kaligrafickej histórie nájdete na našom webovom portáli už o týždeň.

Čaro neobyčajných ťahov písma sa teší čoraz väčšej obľube. Zdroj: Pexels.com

Kaligrafické pero vás zasa prenesie svojím vzhľadom späť do histórie. Zdroj: Pexels.com

zdroje: www.lettering-daily.com, www.thepostmansknock.com, www.oliveandreid.com, www.loveleighloops.com

Myslíte si, že tí, ktorí sú krajší, majú ľahší život ako ľudia, ktorí sú podľa spoločenských štandardov považovaní za škaredých alebo priemerných?

Ideológia privilégia pekných je, bohužiaľ, skutočná.  Nie je jednoduché vysloviť ortieľ :,,ty žiješ lepší život, pretože vyzeráš atraktívnejšie.“  Štúdie však ukazujú, že všeobecne príťažlivejší ľudia sú úspešnejší takmer v každej oblasti (randenie, manželstvo, trh práce, politická kariéra a podobne).Teda vďaka svojmu vzhľadu čerpajú určité benefity a majú omnoho viac príležitostí v porovnaní s ostatnými.

Krása je samozrejme subjektívna, prejavuje sa rôznymi spôsobmi prostredníctvom spoločenských štandardov ideálu krásy. Trendy sú však kolísavé a majú so špecifické kritériá, ktoré skutočne dosiahne len málokto.

Z biologického hľadiska sú ľudia prirodzene priťahovaní k atraktívnejším tváram. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

JE TO TABU

Pekné privilégium je téma, ktorá je zrejme tabu. Premýšľame o nej, ale pre plytkosť myšlienky a chýbajúcemu názvu mlčíme. Faktom je, že už na základnej škole sme sa stretli s týmto konceptom. Do triedy prišlo nové dieťa, ktoré vyzeralo dobre, tým pádom bolo okamžite začlenené do populárnej skupinky.

Používatelia známej sociálnej siete TikTok upozornili na túto problematiku. So svojimi fanúšikmi sa podelili o vlastné príbehy a skúsenosti. Mnoho žien hovorí, že zažili bezplatné nápoje v baroch, zľavy v kaviarňach, otváranie dverí a dokonca aj bezplatné výmeny pneumatík a to len preto, že vyzerajú krásne. Hovorí sa, že jediní ľudia, ktorí popierajú výsadu krásy, sú práve tí atraktívni. To by teoreticky mohol byť recept k privilégiu pekných.

Postava pripomínajúca presýpacie hodiny, plné pery, malý nos a foxy eyes (takzvané líščie oči) sú nové spoločenské kritéria pre ideál ženskej krásy. Muži musia byť vysokí, vyšportovaní so širokými ramenami.

Uvedomenie si existencie tejto výsady môže byť frustrujúce. Začneme si všímať, ako to v skutočnosti funguje, a že práve my nie sme tí zvýhodňovaní, čo môže viesť k žiarlivosti alebo nenávisti ľudí, ktorí za túto pozornosť nemôžu.

Môže to mať potenciálne súvis aj s evolúciou. Kedysi sme uprednostňovali ľudí, ktorí vyzerali dobre – zdravšie, a preto boli dobrou partnerskou voľbou. Takže áno, krajší ľudia majú tendenciu sa ľahšie orientovať v spoločnosti.

PRÍBEHY Z INTERNETU

• Kedykoľvek som vonku a mám na sebe tepláky, sotva sa mi dostane nejakej pozornosti od predavačov, ktorí sa ma zvyčajne pýtajú, čo potrebujem a či je všetko v poriadku. Keď mám na sebe pekné oblečenie, dostávam všetci sa idú potrhať.
• Je to strašné, ale keď idem po ulici, bojím sa, že ma škaredí ľudia okradnú. Ak sa po ulici prechádzajú dobre vyzerajúci ľudia cítim sa bezpečnejšie. Viem, že to nie je logické ani múdre, no podvedome si to myslím.
• Vo svojom poslednom zamestnaní som pracovala s krásnymi ženami. Všetci sa nad nimi rozplývali, dokonca aj ja som cítila nutkavú potrebu urobiť pre ne čokoľvek.
• Dobrý výzor môže mať aj negatívnu stránku. Môžete v druhých vzbudzovať veľa negatívnych emócií, ako je odpor a fyzická nedostatočnosť. To môže viesť k tomu, že sa s vami bude zaobchádzať nespravodlivo.
• Ako žena, ktorá stála na oboch stranách sa cítim lepšie ako ,,škaredá“. Muži ma fyzicky ani verbálne neobťažujú. Ľudia ma majú mňa radi a berú ma serióznejšie.

Čo s tým môžeme urobiť?

V ideálnom svete by sme zmenili definíciu krásy. Razili by sme cestu, že krása nie je len zovňajšok. Realita je však taká, že privilégium pekných je pravdepodobne niečo, čo sa v spoločnosti nikdy nezruší. Ide o subjektívnu záležitosť. Je len na nás, či budeme rešpektovať ostatných takých akí sú, alebo budeme uprednostňovať sympatickejších jedincov.

Faktom je, že všetci sme neúmyselne milší k neznámemu človeku na základe ich vizuálu, ale ak pochopíme, že vzhľad môže byť len maskou, ktorá nezodpovedá osobnosti človeka, tak by sme mohli docieliť aspoň to, že sa k sebe budeme správať s rešpektom.

O pár dní je to presne 160 rokov, odkedy Cinco de Mayo zanechalo trvalú stopu v histórii Mexika. Navonok to vyzerá, že jediným motívom je zábava, nie je to však celá pravda.

Veľké víťazstvo malej armády

Cinco de Mayo doslova znamená dátum 5. mája. Čím je teda tento deň taký významný? Sviatok oslavuje víťazstvo mexickej armády v bitke pri meste Puebla.  Na vznik francúzsko – mexického konflitu mali dopad voľby nového prezidenta Mexika. Roky predtým bola celá krajina vo finančnom krachu a novozvolený Benito Juaréz nedokázal splácať dlhy európskej vláde.

Ignacio Zaragoza si za úspešné vedenie armády vyslúžil uznanie mexických obyvateľov. zdroj: pinterest.com

Francúzsko, Británia a Španielsko mali voči tomuto problému najväčšie výhrady. Vytvorili trojitú alianciu a vyslali námorné sily do mesta Veracruz. Po rokovaní sa Španielsko spolu s Britániou dohodlo na postupnom stiahnutí armády z Mexika. Opačný postoj mali Francúzi na čele s Napoleonom III., keď sa miesto vyjednávania rozhodli rozšíriť svoje impérium. Francúzske vojská v roku 1861 zaútočili na Veracruz a zahnali Juaréza na ústup.

Po počiatočnom útoku dobre vyzbrojenej francúzskej flotily zamieril mexický ľud pod velením generála Ignacia Zaragozu smerom k Pueble. Zaragoza zhromaždil 2000 oddaných mužov a 5. mája 1862 zdolali takmer 500 francúzskych vojakov. Napriek tomu, že boli Francúzi v značnej prevahe (cca 8000 vojakov), prehra ich zarazila. Hoci boje pokračovali ďalších päť rokov, víťazstvo pri Pueble sa stalo symbolom mexického odporu voči cudzej nadvláde. Mesto sa neskôr premenovalo na Puebla de Zaragoza a okrem múzea sa miesto bitky udržiava ako park.

Je dôležité poznať tamojšiu kultúru

Formy osláv sa v rámci Ameriky a Mexika jemne odlišujú. V meste Puebla sa koná prehliadka charros a escaramuzas – mexických kovbojov a kovbojok. Medzi nimi sa po námestí prechádzajú aj ľudia odetí do kostýmov francúzskych a mexických generálov. Sprevádzajú ich ženy vo farebných šatách, pestrofarebných klobúkoch či stužkách vo vlasoch. Reprezentujú matky, manželky a milenky, lúčiace sa s odchádzajúcimi vojakmi. Spomienková nálada sa zavŕši rekonštrukciou bitky, pri ktorej diváci uhasínajú smäd tequilou.

Mariachi spevom a hrou na hudobné nástroje udržujú atmosféru slávnostného dňa. zdroj: pexels.com

Kým v Puebla má festival hlavne militaristický nádych, USA na jeho pôvodný význam zabúda. Výnimkou sú mexickí Američania, ktorí tento deň vyzdvihovali už počas hnutia za občianske práva. Od 80. rokov 20. storočia sa sviatok začal komercializovať pivnými spoločnosťami, pričom si získal popularitu v celej krajine. Kvôli tomu sa pre mnohých stal výhovorkou, aby mohli pozdvihnúť poháre a tancovať do noci. Dokonca si Cinco de Mayo vyslúžilo prezývku „Cinco de Drinko.“

V tento deň sa teda ukazuje nielen kultúrna hrdosť, ale aj obdiv k boju za demokraciu a nezávislosť. Komunity sa preto každoročne snažia okrem hudby a jedla upriamiť pozornosť aj na historickú skutočnosť. Plánujú sa špeciálne akcie pre mládež a stredobodom záujmu sú mexické tradície. Niektoré z najväčších sprievodov sa konajú v Los Angeles, Chicagu a Houstone. Hlavným bodom programu sú mariachi, mexické ľudové tance či typické jedlá a nápoje.

Jedlo, pitie a rodina

Keď už máte prehľad o histórii, ako by malo vyzerať pohostenie počas Cinco de Mayo? Jedlo zohráva v hispánskej kultúre významnú úlohu. Zdieľanie rôznych regionálnych receptov je obzvlášť dôležité pre umocnenie celkového zážitku. Preto je cieľom ukázať rozmanitosť mexickej kuchyne a vychutnať si pripravené jedlá.

Okrem klasických nachos a tacos spoznajte aj menej známe chody:

Tamales – recept si vyžaduje zmes mäsa, korenín a zeleniny. Spolu sa zabalia do cestíčka z kukuričnej múky, ktoré sa následne obalí kukuričnou šupkou. Na záver sa chuťovka dokončí podobne ako naše buchty na pare.

Menudo – aj keď táto polievka nemusí byť pre slabé žalúdky, paradoxne sú vnútornosti jej hlavnou prísadou. Pôvodní obyvatelia chceli spotrebovať každú časť kôz či kráv, čo viedlo k vzniku pikantného jedla.

Vyprážaná juka – plodina, ktorá sa postupne dostáva aj k nám je prospešná vďaka svojim detoxikačným a protizápalovým účinkom. Textúrou pripomína tekvicu a chuťou zemiaky, preto sa z nej poľahky pripravia chrumkavé hranolky.

Sviatok si okrem tradícií ctí aj prítomnosť blízkych ľudí. zdroj: pexels.com

Tequila či preslávené mexické sódy sú skvelými prísadami pri príprave miešaných drinkov. Osviežujúcim kokteilom je Paloma, ktorá v preklade označuje holubicu – symbol mieru. Nealkoholická verzia pozostáva z grapefruitového džúsu a sódy. Pridať tiež môžete agávový sirup spolu so šťavou z limetky. Ak chcete nejaké percentá naviac, prilejte tequilu. Najlepšie je pripiť si s rodinou a priateľmi, preto sviatok myslí aj na tieto stretnutia. Úcta ku kultúre a dobrá spoločnosť stačia na to, aby ste oslávili Cinco de Mayo počas slnečného májového dňa.

Zdroje: www.theguardian.com, www.today.com

Cover photo source: pexels.com

Výber nového crossoveru nemusí byť vždy komplikovaný. Napriek tomu, že trh je nimi presýtený, je len niekoľko takých, ktoré vedia naozaj osloviť aj špecialistov. Jedným z tých najnovších je Volkswagen Taigo, ktorý kombinuje vlastnosti viacerých karosárskych variantov dovedna. Má solídne priestranný interiér, vskutku férové nacenenie, pestré možnosti konfigurácie, priaznivú spotrebu paliva a predovšetkým vynikajúce jazdné vlastnosti. Neveríte? Prečítajte si akýkoľvek test nového VW Taigo na internete alebo v časopisoch alebo si sami rezervujte testovaciu jazdu u niektorého predajcu. Tipujeme, že budete veľmi milo prekvapení aj v prípade, že ste mali očakávania vysoké.

VW Taigo je crossover-kupé (alebo už SUV-kupé?) V každom prípade má príťažlivé a trendové zadné partie, pritom veľmi triezvy predok, ktorý možno vylepšiť výbavou Style (na fotke) a R-Line.

Čo by ste mali vedieť o modeli Taigo

Na prvom mieste si predstavme Taigo zo širšieho kontextu. Začína na cene 18 490 eur,  v predaji je v troch stupňoch výbavy Life, Style a R-Line a dvomi motormi: 1.0 TSI a 1.5 TSI. Nafta už uplatnenie v Taigu nenašla, hoci si vieme dosť dobre predstaviť, že by o ňu mali ľudia záujem.

Vrcholový R-Line dodáva vozidlu viac športovej estetiky, ale je potrebné povedať, že aj základná verzia Life pôsobí veľmi moderne. Ide pritom o dizajn, ktorý nebudí kontroverziu, je nekonfliktný, triezvy a pritom bude vyhovovať ako mladším ročníkom, tak starším konzervatívnym motoristom.

Za pridanú hodnotu modelu považujeme jeho kompaktné vyhotovenie ideálne do miest, zadné partie v štýle crossover-kupé, ale aj štandardne dodávané LED svetlomety, asistent zachovania jazdného pruhu, parkovacie senzory vpredu a vzadu, 8-palcový digitálny prístrojový panel Digital Cockpit, 6,5-palcový centrálny displej s Android Auto/Apple CarPlay a DAB rádiom, ale aj to, že výrobca sériovo dodáva tento crossover na 17-palcových zliatinových diskoch a so strešným nosičom.

Čo sa oplatí vyzdvihnúť tiež, je krásny interiér s naozaj vysokým dielenským štandardom vyhotovenia. Nevšimli sme si, že by niečo v interiéri vŕzgalo alebo malo príliš veľkú vôľu, povrchové materiály pôsobia hodnotným dojmom. Nie je to žiadny luxus, ale keď do Taiga posadíte kolegu zvyknutého na prémiové automobily, nebude mať veľa dôvodov upozorňovať na nedostatky. Keďže ide o kompaktné SUV, respektíve crossover, priestorové pomery vpredu sú porovnateľné s hatchbackom.

Ideálny posed. Je vyšší ako u hatchbackov, čo poteší nielen seniorov, ale nie privysoký ako pri veľkých SUV. Mnohých nepochybne poteší aj to, že páka prevodovky je klasická, takže slúži ako madlo pre opretie zápästia.

Ideálna motorizácia je tá s 1,5 TSI a automatom

My sme mali príležitosť vyskúšať si verziu vo výbave Style, čo je tá zlatá stredná cesta, s benzínovým motorom 1.5 TSI. Napojený bol na automatickú prevodovku DSG7 a podľa mnohých ide o ideálnu motorizáciu pre Taigo, s čím môžeme len súhlasiť. Nepochybujeme o tom, že väčšina motoristov bude celkom spokojných aj s trojvalcovým agregátom 1.0 TSI, avšak jeden valec a pol litra zdvihového objemu navyše sa vyznačuje ešte vyššou kultivovanosťou, nádhernou pružnosťou aj vo vyšších rýchlostiach a tiež pekným zvukom. Zaujímavosťou je, že počas plynulej jazdy bez záťaže vypína dva valce, čo sa prejavuje na nižšej spotrebe paliva.

Dvojspojková automatická prevodovka DSG so siedmimi prevodovými stupňami radí hladko a skoro nebadateľne, nenecháva motor klesať do zbytočne nízkych otáčok, ktoré by sa prejavovali vibráciami alebo nelichotivým zvukom, naopak ich udržiava v optimálnom spektre, ktoré umožňujú ráznu akceleráciu v prípade potreby. Výjazd z odpočívadla do rýchleho pruhu na diaľnici tak nie je s 1,5-litrovým štvorvalcom žiadny dôvod na obavy. Kto by si chcel užívať výhody manuálneho radenia, má takú možnosť – buď si vyberie Taigo so 6-stupňovým manuálom (len pre 1.0 TSI) alebo využije manuálny režim radenia na prevodovke DSG. V našom prípade to je možné pohybmi páky prevodovky alebo páčkami za volantom.

Zvlášť pozdvihneme dynamiku pri mestských rýchlostiach, ktorej výborne asistuje aj obratnosť vozidla a primerane strmé riadenie. Priemer otáčania je 10,9 metra a váhu 1 336 kg dokáže motor s krútiacim momentom 250 Nm rozbehnúť na rýchlosť 100 km/h za 8,3 sekundy.

Zadné sedenie vo Volkswagene Taigo – dve dospelé osoby sa tu odvezú v pohode, o deťoch nehovoriach. Tri osoby sa už musia trocha potlačiť.

Skvelé jazdné vlastnosti, bez preháňania

Často vyzdvihované jazdné vlastnosti modelu Taigo sú výsledkom vyladenia podvozka a tlmičov. V prvom rade je tento pasívny podvozok naladený tak, aby poskytoval čo najväčší komfort pre posádku, takže efektívne tlmí nerovnosti a nedáva pocítiť tvrdé dorazy, zároveň ale dodáva vodičovi sebadôveru vďaka tomu, že predsa len vie sprostredkovať autentický kontakt s vozovkou a prepáči drobné prehrešky spoza volantu. Že sa to tak trochu vylučuje? Nemusí to byť vždy pravda, čoho dôkazom je práve tento crossover.

Evidentne nevadí ani vyšší posed, teda aj vyššie položené ťažisko, podvozok s karosériou ochotne spolupracujú aj v ostrej zákrute, zo sedadla viete jemnými pohybmi pedála a volantu precízne manévrovať auto. Zaujala nás veľmi slabá tendencia k nedotáčavosti a skôr neutrálny prejav, čakali sme podstatne skoršie narazenie na limity v tomto ohľade. V praxi to znamená, že vodič nebude musieť čeliť krízovej situácii, keď privysokou rýchlosťou vletí do zákruty na výjazde z diaľnice.

Je Volkswagen Taigo zábavné auto? Nepochybne ním byť môže a rovnako bude dobrým parťákom aj pre rozvážneho vodiča s ľahkou nohou. Čo rozhodne odporúčame pridať aj k výbave Style, je nastavenie jazdného profilu a elektronická uzávierka diferenciálu XDS. Za 290 eur tak získate možnosť ešte výraznejšie ovplyvňovať jazdné vlastnosti vozidla, teda aj jeho spotrebu.

Keď sme už pri tej spotrebe, počas posledných 900 kilometrov testovací model Taigo jazdil za 7,7 l/100 km, ktoré vykázal palubný počítač. Nie je to málo, no ani veľa. Keď sme si však dali pozor na to, ako jazdíme, teda sme viac predvídali budúce brzdenia a spomalenia a neprekračovali maximálnu povolenú rýchlosť, s ľahkosťou sme sa dostali k priemernej hodnote 6,5 l/100 km pri prevažne mestskej prevádzke. A to už je veľmi fajn hodnota, ide o praktickú ukážku toho, že práve jazdný štýl je tým hlavným, čo má vplyv na spotrebu auta. Metodika WLTP tejto motorizácii namerala spotrebu 6,1 l/100km, čo je pre nás ďalší podnet na sebareflexiu a snahu jazdiť ešte trocha viac šetrne.

Výber zo základnej aj príplatkovej výbavy: má aj matrixové svetlá!

Je nepochybné, že Taigo bude predmetom záujmu mladých rodín, čo kladie nároky na vnútorný priestor vozidla a jeho vybavenie.

Z tohto hľadiska má Taigo čo ponúknuť tiež, už základná výbava ponúka vysokú úroveň bezpečnosti aj praktického potenciálu, napríklad:

• Airbag vodiča, spolujazdca s deaktiváciou, bočné airbagy vpredu, hlavové airbagy vpredu a vzadu
• Airbag medzi vodičom a spolujazdcom
• bezpečnostné funkcie ESC, ABS s EBV, ASR, EDS, MSR
• asistent rozpoznávania kolízie s chodcom a cyklistom chodcom s funkciou núdzového brzdenia (Pedestrian and Cyclist Recognition)
• systém na sledovanie diania pred vozidlom a systém núdzového brzdenia (Front Assist a City Brake)
• asistent zachovania jazdného pruhu (Lane Assist)
• Systém rozpoznania únavy vodiča
• ISOFIX systém na uchytenie detských sedačiek na sedadle spolujazdca a na zadných krajných sedadlách
• Parkovacie senzory vpredu a vzadu s optickým a akustickým upozornením
• LED predné svetlomety, LED denné svetlá, LED zadné svetlá
• strešný nosič čierny
• manuálna klimatizácia Climatic

Vo výbave Style výrobca pridáva niekoľko veľmi podstatných prvkov výbavy, ktoré považujeme smelo považovať za jednu z najlepších ponúk v súčasnej ponuke vyspelých crossoverov:

• bezpečnostný balík IQ.DRIVE: aktívne vedenie v jazdnom pruhu a asistent jazdy v dopravnej zápche, adaptívny tempomat,
• fantastické Matrix LED predné adaptívne svetlomety IQ. Light + hmlové svetlá s odbočovacou funkciou
• Rádio Ready2Discover, 8″ farebný dotykový displej,
• športové sedadlá vpredu.

Šikovná funkcia: infotainment reaguje na pohyby ruky pred displejom, môžete tak napríklad prepínať rádiostanice.

Automatická 2-zónová klimatizácia Climatronic je v každej výbave za príplatok 350 eur a kto by si chcel nakombinovať výbavu Life aj s IQ.Light svetlometmi, má takú možnosť za 1100 eur. Azda jedinou výčitkou je, že za cúvaciu kameru Rear Assist je potrebné v každej výbave doplácať 260 eur – na druhej strane podotýkame, že ten obraz z kamery je neporovnateľne lepší, ako tá základná u niektorých iných výrobcov.

Možností personalizácie výbavy má crossover naozaj veľa, všetky nájdete v cenníku, katalógu a technických údajoch k modelu Taigo.

Získavať energiu z morských vĺn je oveľa komplikovanejšie, než by ste si mohli myslieť.

Obnoviteľné zdroje energie sú budúcnosť. Vieme to preto, lebo si uvedomujeme potrebu udržateľnosti a neudržateľnosť súčasných najrozšírenejších spôsobov získavania energie.

Oceán je pokrytý doslova vlnami energie. Keby sme túto energiu dokázali premeniť na elektrinu, stačilo by to na pokrytie spotreby celého ľudstva. Znie to veľkolepo, ale podľa odborníkov je to pravda. Zatiaľ je to však iba sen. Prečo?

Zatiaľ sme totiž nenašli skutočne účinný spôsob, ako vlnami roztočiť turbínu. A roztočenie turbíny je najlepší spôsob, ako previesť mechanickú energiu pohybujúcej sa látky na elektrinu.

Okrem solárnych panelov (3%) vyrábame všetku elektrinu pomocou roztáčania turbín. Veterné a vodné turbíny sú nám dobre známe, ale aj uhoľné, plynové a jadrové elektrárne používajú turbíny. Funguje to tak, že tieto elektrárne v podstate palivom vyrábajú teplo, ktorým ohrievajú vodu a tá sa mení na vodnú paru, ktorá roztáča turbíny.

Uhoľné, jadrové i plynové elektrárne sú v podstate závody na výrobu vodnej pary. Tá roztáča turbíny, ktoré vyrábajú elektrinu – a tá sa posiela až k nám domov.

Lenže vlna na vode nie je stabilný tok celej látky, ale iba jej miestna oscilácia. Dá sa to porovnať so štadiónom, vlna sa pohybuje davom ľudí, tí sa ale nepohybujú zo strany na stranu, ale iba hore a dole. Keby chodili všetci ľudia dookola, mohli by roztáčať turbínu, ale pri pohybe hore a dole by bolo potrebné vyhotoviť komplikovanejší mechanizmus.

Takže sa snažíme previesť vlny na niečo, čo bude môcť roztáčať turbínu.

Skúsili sme dutiny, v ktorých voda stúpa a klesá, čím tlačí vzduch turbínou a núti je otáčať sa. Skúsili sme plávajúce trubice, ktorých spoje sa na vlnách ohýbajú, čo poháňa pumpy stlačujúce tekutinu, ktorá roztáča turbíny. A tiež sme vyskúšali akési veľké plávajúce nádoby, cez hranu ktorých môže voda natiecť dnu a pri vychádzaní von roztáčať turbínu. Ani jeden z týchto spôsobov sa ale neukázal ako efektívny.

Tiež si ľudia všimli, že pri brehu sa vlny lámu, tak chceli využiť tento jav. A tiež pohoreli, pretože to fungovalo vždy iba chvíľu.

Skrátka, ani jedno z doteraz vyskúšaných riešení nevedelo generovať dostatok elektriny a hlavne za málo peňazí. A cena výroby elektriny je v celom procese doslova kľúčová.

Je tu však ďalší významný problém. Každé zariadenie umiestnené na povrchu vody alebo pod jej hladinou je vystavené extrémnym podmienkam. Slanej vode, piesku, nečistotám, ľudskému odpadu, rôznym morským organizmom, búrkam či silným vlnám. Všetky tieto faktory vplývajú na potrebu neustálej a nákladnej údržby zariadení, čo robí proces výroby energie vysoko neefektívnym.

Teda je to všetko o vhodnom dizajne, ktorý zatiaľ neexistuje. Alebo predsa?

Bóje vedia vyrábať elektrinu aj bez turbíny, ale draho a neefektívne

Ľudia špekulovali a našli spôsob, ako vyrábať energiu z vodnej masy aj použitia turbíny. Napríklad bóje pohupovaním sa na vodnej hladine naťahujú generátor a ten vyrába elektrinu. Lenže táto elektrina je drahá na výrobu a nevzniká jej dostatok.

Výroba elektriny z morských vĺn je dnes náročný, ale pomerne perspektívny biznis. Ak niekto príde s technológiou, ktorá bude vedieť vyrobiť lacnú elektrinu z morských vĺn, doslova to zmení svet.

Zatiaľ to vyzerá tak, že vodu vieme na efektívnu výrobu energie využiť predovšetkým prostredníctvom vodných elektrární umiestnených na riekach. To už ale je o vlnách…

Zdroj: Minute Physics

Nezáleží na tom či sa dodrží presný postup, keďže jednotlivé domácnosti ho pripravujú trochu inak. Puding ašura privolá nostalgiu každému, kto ho ochutná.

Má biblický pôvod?

Každý z nás má to jedlo, ktoré v ňom vyvoláva príjemné spomienky. Či už ide o sladkú vôňu nedeľnej krupice alebo horúci zemiak vytiahnutý priamo z pahreby, poľahky nás prenesie do minulosti. Niektoré jedlá proste chutia lepšie v domácom prostredí než v reštaurácii. Výnimkou sú lokálne obchody, kde môžete nájsť pokrmy s tradičnou receptúrou. Poctivá príprava a kvalitné suroviny sú takisto základom pre dezert s historickým a kultúrnym významom – ašura.

Legenda hovorí, že tento dezert bol vyrobený na Noemovej arche. zdroj: pixabay.com

Turecký nákyp sa pripravuje z takmer dvadsiatich prísad, no to nie je jeho jedinou zaujímavosťou. Hovorí sa mu aj „Noemov puding“. Kým mnohí ľudia považujú legendu o Noemovej arche len za poučný mýtus, iní veria, že tento príbeh je historicky presný. Podľa nich Noe so svojím poslaním predstavuje skutočné udalosti spred tisícok rokov.

Islamská bájka hovorí o tom, ako prorokova rodina pripravila oslavný dezert. Archa týčiaca sa na hore Ararat prežila veľkú povodeň spolu s početnou posádkou rôznych živočíchov. Puding sa vyrobil kombináciou zostávajúcich ingrediencií. Ašura je tak plná rôznych obilnín, ovocia, orechov a strukovín.

Symbol priateľstva a jednoty

Základom dezertu je ryža, cícer a rôzne druhy fazuliek. Príprava trvá relatívne dlho, všetky strukoviny sú cez noc namočené, na druhý deň sa dusia do zmäknutia. Po ochutnaní zanechá ašura na jazyku závan sušených hrozienok a marhúľ. Môže sa podávať hneď po dovarení, vtedy konzistenciou pripomína kašu. Ak chvíľu „postojí“, získa textúru podobnú pudingu.

V Noemovom pudingu nesmú chýbať strukoviny. Podáva sa na desiaty deň prvého mesiaca v roku a symbolizuje šírenie lásky spolu s hojnosťou. zdroj: unsplash.com

Okrem toho, že Noemov puding nesie prívlastok najstaršieho dezertu na svete, zachováva si dôležitý duchovný význam. Arabský jazyk prekladá aşure ako číslo desať a odkazuje na desiaty deň v prvom mesiaci islamského kalendára. Začiatok nového roka sa počas mesiaca Muharram sústredí na budovanie tolerancie a dobrých vzťahov. Odvoláva sa na moslimského vodcu a mučeníka Husajna. Ten odmietol vládu Yazida I., ktorý sa pasoval za samozvaného vládcu na území dnešného Iraku. Násilne potlačil rebélie Husajna a jeho priaznivcov tým, že ich v roku 680 pripravil o hlavu.

Utrpenie Husajna a jeho ľudu sa pripomína pôstom a zákazom pitia alkoholu. Pred spaním sa zje malá porcia jedla, dovolené je konzumovať iba zeleninu, prípadne strukoviny. S prihliadnutím na mučeníkovu smrť ľudia obmedzujú používanie nožov, dokonca aj keď ide o krájanie cibule. Smútok nemusia držať práve v čase, keď sa priateľom a rodine podáva sýty dezert.

Iný kraj, iný recept

Lákavá predstava pokoja a sladkosti prechádza do arménskej a gréckej kuchyne. Na oslavu príchodu Vianoc a Nového roka uvaria Arméni anoush abour (sladkú polievku). Nákyp z pšenice, sušených fíg či marhúľ sa sladí medom a zdobí semiačkami granátového jablka. Gréci majú podobný recept nazývaný koliva (malá minca). Podáva sa po obrade Mnimosyna na pamiatku mŕtvych. Gréci pripravujú rovnaký dezert počas obdobia Veľkého pôstu.

Miernu variáciu známu pod menom kutia jedia pravoslávne komunity na Balkáne, ale aj katolícki kresťania. Srbi poznajú podobnú pochúťku zvanú zhito pripravovanú pri oslavách Nového roka. Symboliku nových začiatkov oceňuje profesorka architektonickej histórie a archeológie na istanbulskej univerzite Bahcesehir, Suna Cagaptay. Sladké jedlo sa prepája so spomienkami na minulosť a úctou voči súčasným vzťahom. V drobných obmenách existuje  po celom svete. „Len veľmi málo receptov má takú silu. Ašura je všeobecne známa, nesie biblické a moslimské odkazy a smeruje nás k podobnému mysleniu, “ zamýšľa sa Cagaptay.

Sušené ovocie je skvelým zdrojov antioxidantov, vďaka ktorým máme lepší prietok krvi či trávenie.

Noemov puding zdôrazňuje výživnú domácu kuchyňu v okolitých regiónoch. Prítomnosť ingrediencií, ako je cícer a fazuľa, poukazuje na hojnosť a prosperitu. Ašura môže byť najstarším receptom, ktorý zodpovedá dnešným superjedlám. Vysoký počet živín a nulové konzervačné látky by určite zabezpečili sladkej kaši úspech aj u nás. Plusom je takisto nízky obsah soli vďaka použitiu viacerých prírodných produktov.

Pokrm je plný vlákniny, železa, horčíka či zinku. Nielen vegáni si užijú jedlo s vitamínmi A, E a B. Bezlepkový produkt mal podľa legendy zasýtiť celú posádku Noemovej archy. Nepochybne teda vyhovie náročnejšiemu jedákovi.

Zdroje: www.bbc.com, www.friendsoffethiye.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

Predstavte si, že vystresovane sedíte v práci a zrazu vás objíme najlepší priateľ. Ako sa cítite? Aspoň na chvíľu pokojne, bezpečne, pohodlne, ale neviete vysvetliť prečo? Za tieto pozitívne pocity, ktoré spôsobuje objatie, môže oxytocín, prezývaný aj hormón lásky alebo maznania. Keď sa objímeme, dotýkame alebo sedíme blízko niekoho iného, hladiny tohto hormónu stúpajú. Oxytocín v mozgu aktivuje centrá potešenia, a tak sa cítime šťastnejšie a pokojnejšie.

Podľa webového portálu verywellmind.com oxytocín zohráva kľúčovú úlohu v živote matky pri pôrode dieťaťa a dojčení. Spôsobuje, že si dôverujeme, cítime sa k sebe pripútaní a chceme byť spolu čo najdlhšie. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Potrebu objatia pociťoval už praveký človek, ktorý neustále pred niečím utekal. Objatie znamenalo, že tu je v bezpečí. Aj keď väčšinu z nás neprenasledujú levy, tigre ani medvede, stále zažívame množstvo každodenného stresu. Náš nervový systém nevie rozlíšiť emocionálny stres od toho fyzického. Je teda logické, že keď sme vystresovaní z práce, túžime po objatí rovnako ako keby sme utekali pred tigrom. Avšak, objatie podľa viacerých výskumov nielen zlepšuje náladu, ale aj celkové zdravie. Vybrali sme 5 dôvodov prečo sa objímať častejšie:

1. Lepší spánok

Zabudnite na rátanie ovečiek, namiesto toho pred spaním skúste niekoho vrúcne objať. Hoci oxytocín priamo neovplyvňuje spánok, zmierňuje úzkosť, ktorá súvisí so spánkom. Viaceré výskumy ukázali, že objatie od milovanej osoby znižuje stresový hormón kortizol, keďže dotyk deaktivuje tú časť mozgu, ktorá reaguje na hrozby. Uvoľňovanie oxytocínu pôsobí upokojujúco a vy spíte pokojnejšie.

2. Odolnejšia imunita

Sociálna podpora zo strany blízkych neovplyvňuje len ako sa cítime, ale zároveň udržuje naše telo zdravé. Dokazuje to  štúdia, v ktorej účastníci, ktorí sa objímali častejšie boli menej často chorí a ak ochoreli, mali ľahší priebeh ochorenia.

3. Zdravšie srdce

V jednej štúdii vedci rozdelili asi 200 dospelých do dvoch skupín. V prvej skupine sa partneri držali za ruky desať minút, po ktorých nasledovalo dvadsať sekundové objatie. Partneri v druhej skupine sedeli v tichosti. Tým, čo sa držali za ruky a objímali sa znížil krvný tlak a srdcová frekvencia. Výskumníci naznačili, že toto môže zlepšiť toleranciu stresu, čo vo všeobecnosti vedie k lepšiemu dlhodobému zdraviu srdca.

4. Lepší tímový výkon

   Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Fyzický dotyk dokonca súvisí so zlepšeným fyzickým výkonom. Štúdia, ktorá skúmala Národnú basketbalovú asociáciu došla k záverom, že tímy, ktoré sa dotýkali a objímali viac, dosahovali lepšie výsledky ako tímy s nižšou mierou dotykov. Objatia a dotyky totiž dokázali hráčom, že si môžu navzájom dôverovať.

5. Pocit bezpečia

Vedci zistili, že dotyk, napríklad objatie, zabránilo ľudom s úzkosťou, aby sa izolovali. Prekvapivé je zistenie, že nemuselo ísť o ľudský dotyk, ale stačilo objať plyšového medvedíka.

Keď nám chýba objatie…

Túžba, dokonca až hlad po objatí, môže pripomínať túžbu po čokoláde. Objímanie totiž podľa webového portálu verywellmind.com aktivuje rovnaké centrá odmeňovania ako jedenie, takže ak sa vám nedostáva fyzickej náklonnosti, môžete mať pocit, že hladujete po dotykoch. Nedostatočná fyzická náklonnosť zapríčiňuje osamelosť, depresiu, stres, poruchy osobnosti, dokonca aj fyzickú bolesť.

Naše moderné spoločenské zvyky považujú dotyk niekoho, s kým sa veľmi nepoznáme, za nevhodný.  Portál healthline.com pripomína, že ak sa chcete cítiť lepšie, pokojnejšie, šťastnejšie a zdravšie, začnite viac žiadať o objatia a rozdávať ich. Požiadate o ne najskôr priateľov a členov rodiny, ktorí sú vám najbližšie. Veda dokazuje, že pravidelné objatia s najbližšími, aj keď krátke, majú obzvlášť pozitívne účinky na váš mozog a telo.

Filmové majstrovské dielo Francisa Forda Coppolu Krstný otec (1972), založené na rovnomennom kriminálnom románe Maria Puza z roku 1969, zaznamenáva fiktívnu rodinu Corleoneovcov a jej vzostup k jednej z najmocnejších mafiánskych rodín v Amerike.

Krstný otec v hlavnej úlohe s Marlonom Brandom ako Vito Corleone, a Al Pacinom ako jeho syn Michael, bol chválený kritikmi aj publikom, a splodil dvojicu pokračovaní: Krstný otec II (1974) a Krstný otec III (1990).

Krstný otec je výrazne ovplyvnený mnohými skutočnými mafiánmi a udalosťami. Tu sú niektoré zo skutočných príbehov za týmito filmami.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo3NTk0LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNzU5NCAtIEZyYW5jaXMgQ29wcG9sYSB2IHNsb3ZlbnNrb20gcm96aG92b3JlOiBGaWxtIGplIGlsw7p6aWEsIGFsZSBobGF2YSBtxZV0dmVobyBrb8WIYSBib2xhIHNrdXRvxI1uw6EiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6Nzk1MiwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAxOS8xMi9mcmFuY2lzLWZvcmQtY29wcG9sYS1zbG92ZW5za3ktcm96aG92b3ItaW50ZXJ2aWV3LTMyMHgyNDAuanBnIiwidGl0bGUiOiJGcmFuY2lzIENvcHBvbGEgdiBzbG92ZW5za29tIHJvemhvdm9yZTogRmlsbSBqZSBpbMO6emlhLCBhbGUgaGxhdmEgbcWVdHZlaG8ga2/FiGEgYm9sYSBza3V0b8SNbsOhIiwic3VtbWFyeSI6IkZyYW5jaXNhIENvcHBvbHUgc21lIHNhIHDDvXRhbGkgbmEgdG8sIGFrbyBzYSB2IG1pbnVsb3N0aSB2ZWRlbCB2eXNwb3JpYWRhxaUgcyBuZWdhdMOtdm55bWkgcmVha2NpYW1pIG5hIGplaG8gdHZvcmJ1LCDEjW8gYm9sIGplaG8gbmFqdsOkxI3FocOtIMW+aXZvdG7DvSDDunNwZWNoIGFsZWJvIG5hIHRvLCBha8O9IGZpbG0gcG92YcW+dWplIHphIHN2b2ogbmFqb2LEvsO6YmVuZWrFocOtLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Ako inšpirácia pre postavy poslúžili skutoční mafiáni: Vito Corleone sa inšpiroval Frankom Costellom

Postava Vita, ktorú stvárnil Brando, bola vlastne kombináciou niekoľkých mafiánov. Rovnako ako skutočný mafián Joe Profaci, aj Vito mal obchod s olivovým olejom, ktorý slúžil ako zásterka pre jeho nezákonné aktivity, a udržiaval svoj okruh malý a intímny.

Rovnako ako Carlo Gambino, aj Vito mal povesť skromnej postavy pod radarom. Postava Krstného otca je však najviac podobná skutočnému mafiánovi Frankovi Costellovi, ktorý bol strategický, rozumný a známy ako „predseda vlády“ mafie kvôli svojim múdrym radám. Rovnako ako Costello, aj Vito využil svoje diplomatické schopnosti a svoje kontakty s vplyvnými podnikateľmi a politikmi, aby si udržal svoju moc, a tiež odradil svojich podriadených od zapojenia sa do obchodu s narkotikami.

Johnny Fontane sa inšpiroval Frankom Sinatrom

Podobnosti medzi postavou Johnnyho Fontana (hrá ho Al Martino) a spevákom Frankom Sinatrom boli také nápadné, že Sinatru to údajne rozčuľovalo.

Bugsy Siegel. Zdroj: britannica.com

Moe Greene sa inšpiroval Bugsym Siegelom

„Vieš, kto som? Som Moe Greene!“ zvolal vzdorovitý Moe Greene na Michaela v Krstnom otcovi. Greene, ktorého stvárnil Alex Rocco, bol obrovskou, drzou osobnosťou, ktorá pomohla oživiť scénu v Las Vegas. V skutočnom živote to urobil mafián Bugsy Siegel. Ako nájomný vrah organizácie Murder Inc. na východnom pobreží sa Siegel presťahoval na Západ, pomohol vybudovať Vegas, a prevádzkoval luxusné kasíno Flamingo. Siegel nemal žiadne zábrany predvádzať sa a pohybovať sa v dave celebrít, a Greene vyjadril rovnaké vlastnosti. Oboch židovského pôvodu, Siegela a Greena, tiež postihol podobný osud, keď cez ich telá prestrelili guľky, pričom každý muž dostal guľku do očných jamiek. Siegel bol však zabitý za krádež peňazí od mafie, zatiaľ čo Greeneova neúcta ku Corleonovcom urýchlila jeho koniec.

Michael Corleone bol inšpirovaný Salvatore „Bill“ Bonanno

Mafián Joseph Bonanno nechcel, aby sa jeho syn Bill dostal do rodinného podniku. Joseph prinútil svojho syna, aby šiel na právnickú fakultu – rovnako ako Vito svojho syna Michaela.

Napriek želaniam svojho otca si Michael – rovnako ako Bill – našiel cestu do mafiánskeho života. Tým sa však spoločná niť končí. V skutočnom živote sa Billova osobnosť podobala skôr Michaelovmu staršiemu bratovi Fredovi. Bol okázalý, túžil po pozornosti, žil z bohatstva svojej rodiny, a nikdy sa mu nedostalo úcty, ktorú tak veľmi chcel od mužov svojho otca.

Salvatore Tessio sa inšpiroval Gasparom DiGregoriom

V Krstnom otcovi Corleonovci zistili, že jeden z nich sa sprisahal proti Michaelovmu nástupu k moci. Najprv je podozrenie nasmerované k drzejšiemu mafiánovi, no rodina čoskoro zistí, že za pokusom o atentát na Michaela na mafiánskom summite stál tichý Salvatore Tessio (hrá ho Abe Vigoda).

Skutočný gangster Gaspar DiGregorio bol inšpiráciou pre postavu Tessia. Keď sa Joseph Bonanno pokúsil preniesť svoju moc na svojho syna, DiGregorio cítil krivdu a začal rozdeľujúcu kampaň proti vodcovi mafie, ktorú noviny nazvali Banánovou vojnou. Ako to urobil Tessio vo filme, DiGregorio sa pokúsil o stretnutie dvoch frakcií s úmyslom zavraždiť Bonnanovcov. Na rozdiel od DiGregoriovej žiarlivosti a túžby po moci, však Tessio chcel Michaela odstrániť. Zatiaľ čo DiGregorio nedokázal zabiť svojich rivalov a zomrel v tme, Tessio bol „vzatý na jazdu“ a popravený za svoju zradu.

Natáčanie Michaelovej reštaurácie bolo inšpirované stretnutím medzi Lucky Lucianom a Joeom Masseriom

Natáčanie filmu v reštaurácii bolo inšpirované jednou z najznámejších verejných popráv v histórii mafie. V roku 1931 ho známy mafián Lucky Luciano, ktorý sa snažil uzurpovať moc od svojho mentora a šéfa Giuseppe „Joe“ Masseria, pozval na obed do reštaurácie na Coney Island. Keď Luciano odišiel na pánsku toaletu, Masseria sa dočkal svojho predčasného konca, keď ho zastrelila skupina nájomných vrahov.

Do dejín Portugalska sa zapísal jeden príbeh viac než ostatné. Je to príbeh zakázanej lásky. Tento vzťah sa neskončil tak, ako by chceli jeho aktéri, pretože Inês zabili kráľovskí prisluhovači. Avšak, čo život rozdelil, smrť opäť spojila.

Ako to celá začalo?

Všetko sa to začalo v 14. storočí, keď sa princ Pedro (1320-1367), ktorý bol v tom čase právoplatným následníkom trónu, zoznámil s Konstanciou z kráľovstva Castela, s ktorou sa mal oženiť v dohodnutom manželstve. Pedro sa však nezamiloval do Konstancy, ale do jednej z jej dvorných dám. Tá sa volala Inês de Castro (1325 – 1355) a princovu lásku opätovala.

Pedro a Inês mali spolu tajný románik, ktorý sa stal verejným hneď po tom, ako kráľovná Konstancia zomrela pri pôrode Pedrovho dieťaťa. Jej smrť Pedrovi umožnila, aby svoj vzťah s Inês oznámil oficiálne. Nie všetci na kráľovskom dvore boli z tohoto rozhodnutia nadšení. Otec, kráľ Afonso IV., im vzťah zakázal a takisto nedovolil, aby sa zosobášili. Napriek tomu sa Pedro a Inês rozhodli žiť spolu v Coimbre a mať spolu deti. Nakoniec splodili spolu 3 deti. Kráľ Afonso IV. bol neustále pod tlakom kvôli rastúcemu nesúhlasu so zväzkom na kráľovskom dvore. Preto sa v januári 1355 rozhodol konať a nariadil vraždu Inês de Castro.

Osudný deň

Legenda hovorí, že Inês bola zabitá v Quinta das Lágrimas v Coimbre. Tu môžete navštíviť fontánu, kde je stále vidieť krv na skalách. V skutočnosti ju však zabili v Paços de Santa Clara, tiež v Coimbre. Pedro nikdy neodpustil zradu svojmu otcovi. Pôvodne chcel viesť proti nemu povstanie, avšak jeho mama zasiahla a upokojila ho. Po kráľovej smrti v roku 1357 sa Pedro konečne ujal koruny. Hńeď nariadil zatknúť a popraviť Inêsiných vrahov tak, že im vytrhol srdce. Tento čin mu vyniesol titul „krutý“.

Smrť ich znova spojila

Kráľ Pedro a Inês sa po ich smrti opäť stretli. Po Inêsinej smrti ju Pedro korunoval za kráľovnú, čím sa stala prvou a jedinou portugalskou kráľovnou korunovanou po smrti. Kráľ Pedro sa postaral o to, aby bol tento kráľovský titul viditeľný na jej hrobke, a potom nariadil, aby jeho hrobka bola vedľa jej hrobky a zostala vedľa nej naveky. Kráľovské hrobky boli postavené v rokoch 1358 až 1367. Sú vytesané z bieleho mramoru, ktorý takisto pochádza z portugalskej Coimbry. Hrobky sú detailne prepracované v gotickom štýle. Po ich celom plášti je možné sledovať výjavy z ich spoločného života. Ich autor nie je známy. Hrobky sa nachádzajú v Mosteiro de Alcobaça, ako si to želal kráľ Pedro. Najprv sa nachádzali v južnom transepte kostola, ale potom boli premiestnené do hrobky. Od 20. storočia boli premiestnené späť na pôvodné miesto.

Despite his father’s urging, Peter refused to take anyone else as a wife and eventually Alfonso banished Inês from court and had her imprisoned in the Monastery of Santa Clara-a-Velha in Coimbra (Eugénie Servières, ‘Appeal by Inês de Castro’, 1822) pic.twitter.com/JsIcjvbKsN

— Whores of Yore (@WhoresofYore) June 14, 2021

Koleso života

Na čelnej strane  Pedrovej hrobky sa nachádza koleso života, ktoré zobrazuje 12 momentov z jeho života:

• Inês objíma svoje deti,
• manželov a ich deti,
• Inês a Pedro hrajú šach,
• dvojica tráviaca spoločný čas,
• Inês pozoruje niekoho na podlahe,
• Pedro sedí na veľkom tróne,
• Inês chytená svojimi vrahmi,
• Inês odhaľuje tvár jedného zo svojich vrahov,
• Inêsina vražda,
• Inês leží mŕtva,
• potrestanie jedného z Inêsiných vrahov,
• kráľ Pedro zabalený do rubáša.

When he died, Peter was buried opposite Inês, so that when the day of judgment finally comes, Peter and Inês can see each other as they rise from their graves together. pic.twitter.com/ErsBLVcgBa

— Whores of Yore (@WhoresofYore) June 14, 2021

Zdroj: CenterofPortugal, DailyArtMagazine

Postíte sa šestnásť hodín a osem hodín jete. Vynecháte raňajky alebo večeru. Dvakrát do týždňa nejete nič a ostatné dni sa stravujete normálne. Stačí, ak dodržíte harmonogram a kilá pôjdu dole. To nám sľubuje prerušovaný pôst, obľúbený trend v stravovaní.

Intermittent fasting, alebo prerušovaný pôst, je stravovací harmonogram, v ktorom sa strieda obdobie pôstu s obdobím počas ktorého môžete voľne konzumovať stravu. Tá by mala byť plnohodnotná a nutrične vyvážená. Je tento spôsob diéty pri boji s nadváhou a obezitou naozaj účinný?

Kalorický deficit je základ

Podľa posledného výskumu metóda prerušovaného pôstu v boji s obezitou v porovnaním s klasickým obmedzením kalórií neprináša žiadne výhody. Štúdia, publikovaná v časopise New England Journal of Medicine, rozdelila 139 dospelých s nadváhou a obezitou do dvoch skupín. Vedci ich sledovali rok.

„Naše údaje naznačujú, že obmedzenie príjmu kalórií zapríčiňuje väčšinu priaznivých účinkov prerušovaného pôstu,“ pre CNN vysvetľujú vedci z Southern Medical University v Guangzhou v Číne. Rovnaký názor zastáva aj Alice Lichtenstein, riaditeľka a vedúca vedkyňa z Laboratória kardiovaskulárnej výživy Tufts University. Tvrdí, že zníženie telesného tuku, krvného tlaku a hladín glukózy a lipidov závisí od zníženia príjmu kalórii. Nezáleží, kedy jeme a pijeme, ale koľko kalórii skonzumujeme.

Členovia prvej výskumnej skupiny obmedzili svoj denný príjem potravy na 1 500 až 1 800 kalórií u mužov a 1 200 až 1 500 kalórií denne u žien. Muži a ženy v druhej skupine jedli rovnaké množstvo kalórií, ale len medzi ôsmou až šestnástou hodinou. Na konci roka všetci účastníci výskumu schudli od 6,4 do 8,2 kilogramov.

Avšak, prerušované hladovanie neprinieslo žiadny významný rozdiel v strate hmotnosti medzi týmito dvoma skupinami. Medzi skupinami neexistovali rozdiely ani v obvode pása, krvnom tlaku, či indexe telesnej hmotnosti BMI.

Prerušovaný pôst nie je pre každého. Lekári ho neodporúčajú pacientom s cukrovkou 1.typu, tým, ktorí trpeli poruchou príjmu potravy, ani tehotným a dojčiacim ženám. Vyhnúť by sa mu mali aj tí, ktorí sa venujú intenzívnemu tréningu, snažia sa nabrať svalovú hmotu alebo majú prácu, ktorá si vyžaduje intenzívne rozmýšľanie. Zdroj obrázka: pexels.com

Výhody prerušovaného pôstu

Hoci posledný výskum poprel prínos prerušovaného pôstu v boji s obezitou a nadváhou, viaceré predchádzajúce výskumy poukázali na jeho výhody. Napríklad štúdia z roku 2020 prišla k záverom, že obmedzenia kalórií na skrátené obdobie dňa, môže viesť k zníženiu krvného tlaku, strate hmotnosti, ale aj dlhšiemu životu. Avšak, väčšina z týchto výskumov sa uskutočnila na myšiach a štúdie na ľuďoch trvali oveľa kratšie.

Slovenský webový portál lekar.sk tvrdí, že prerušované hladovanie môže pozitívne vplývať aj na kardiovaskulárny systém a bunkovú reparáciu. Keď sa postíme, bunky v tele iniciujú reparačný proces odstraňovania poškodených buniek a bunkových metabolitov nazývaný autofágia. Zvýšená autofágia môže poskytnúť ochranu pred niekoľkými chorobami, vrátane rakoviny a Alzheimerovej choroby.

Prečo prerušovaný pôst v niektorých prípadoch účinkuje pre CNN vysvetlil doktor David Katz, špecialista na medicínu a výživu: „Obmedzenie času namiesto kalórií neprispieva k metabolickej mágii. Je formou disciplíny, ktorá pomáha kontrolovať kalórie.“ Zároveň odporúča zamerať sa na kvalitu potravín a nechať kontrolu množstva, aby sa o seba postarala sama. Strava zložená prevažne zo zdravých rastlinných a nutrične bohatých potravín zasýti aj pri nízkej hladine kalórií.