Koniec striedania zimného a letného času. Dočkáme sa niekedy?
Už v roku 2018 sa internetom šírili ,,dobré“ správy o ukončení neustálych zmien letného času na zimný, a naopak. Štyri milióny Európanov sa zúčastnili online ankety, v ktorej sa zhodli na tom istom – zrušenie striedania času.
Anketa obsahovala dôležité otázky. Napríklad či si želajú zrušiť striedanie letného a zimného času alebo sú za to, aby sa používal celoročne len jeden. Pochopiteľne sa pýtali aj na preferencie (zachovanie letného/zimného). Z výsledkov vyplynulo, že až osemdesiatštyri percent respondentov by uvítalo zrušenie pravidelného striedania času. Najčastejšími dôvodmi boli negatívne vplyvy na zdravie, zvýšenie počtu nehôd na cestách a nedostatočné energetické úspory.
V tom čase sa aktívne diskutovalo o tom, že Slovensko by si uplatnilo zimný štandardný čas (každá krajina EÚ by si mohla podľa vlastného výberu zvoliť to, čo im vyhovuje). Ministerstvo práce dokonca vydalo stanovisko, v ktorom sa písalo:
„Z dôvodu nepriaznivého účinku na zdravie celkovo odporúčame zrušenie každoročných zmien času a ustálenie štandardného takzvaného zimného času, ktorý sa v našich zemepisných šírkach dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území,“
Napokon sa od jednotného času upustilo a navrhol sa odklad na rok 2021.
Opäť to nevyšlo
Rok 2021 mal byť pre nás kľúčovým. Hoci sa Európska únia dohodla, že chce ponechať len jeden ustálený čas a členským štátom dala voľnú ruku vo výbere, tak napokon diskusiu preložila. Dôvodom mala byť celosvetová pandémia koronavírusu. K zjednoteniu času teda nedôjde do konca roka 2026.
Väčšina si želá ustálenie letného času. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA
Spojené štáty v tom majú jasnejšie. Nedávno totiž prišli s návrhom legislatívy, ktorá po schválení zavedie trvalý letný čas. Občania sa celkom jednoznačne zhodli na tejto téme a to aj napriek tomu, že naprieč štátmi panuje liberálno-konzervatívna rôznorodosť. Samozrejme, nájdu sa aj tí, ktorí nie sú z tejto zmeny nadšení. Ak snemovňa návrh schváli a prezident ho podpíše, tak by sa mohol implementovať už v novembri 2023.
Ľudia aj zvieratá majú prirodzený zmysel pre čas, cirkadiánny rytmus, ktorý sa vyvíja už pred narodením. Teda je základnou súčasťou nás a našich životov. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA
Odborníci zjednotenie času vnímajú pozitívne
V dňoch a týždňoch, ktoré nasledujú po zmenách času, vedci spozorovali prudký nárast dopravných nehôd a infarktov. Posúvanie hodín tam a späť tiež narúša našu každodennú rutinu – tento efekt je výraznejší u starších ľudí. Ponechanie letného času by mohlo potenciálne znížiť v mestách kriminalitu. A to tým, že zavedieme ďalšiu hodinu denného svetla v uliciach.
Čo sa týka narušenia zdravotného stavu. Tak zrejme nie je prekvapením, že sa nám posúva spánkový režim (menej spíme v prípade letného času). Teda prvé týždne pociťujeme zlý spánok alebo nedostatok spánku, čo môže mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv na našu pamäť, koncentráciu, reflexy a podobne. Okrem toho nízka kvalita spánku ide ruka v ruke so stravovacími návykmi.
Dánskou štúdiou z roku 2017 sa zistilo, že za vznikom (zvýšená miera výskytu depresívnych epizód) depresií stoji pravdepodobne prechod na letný čas. Má to byť pre to, že práve striedanie času ovplyvňuje ovplyvňujú cirkadiánne rytmy, ktoré priamo súvisia s depresívnou poruchou.
Pár zdravotných tipov na záver
- Skúste sa na prechod dostatočne vopred pripraviť. Odborníci radia ísť spať o 15-20 minút skôr, ako chodíte bežne. Prakticky vás to zásobí oddychom a možno sa vyhnete ,,jarnej“ únave.
- Načerpajte ranné svetlo a užite si prechádzku.
- Kofefín v popoludňajších hodinách alebo spánok poobede tiež nie je výhra. Oba faktory vám sťažia nočný spánok. Poslednú kávu by ste si mali dať o 14.00 h počas prechodu na letný čas.
Ak, ale nemôžete spávať už dlhodobo, tak vám odporúčame prečítať si náš článok zameraný na nespavosť v dôsledku pandémie.