iNSTRID

Ako sa pracovalo pred zavedením elektriny?

Kominár nie je v našich končinách neznámou prácou, povery o tom, že prinášajú šťastie sú známe dodnes. Ide o rešpektované povolanie, v minulosti však ničilo zdravie mnohým deťom. Drobná postava bola výhodou pri lezení do komínov, no chlapci sa o túto prácu neuchádzali dobrovoľne. Buď si ich majstri vybrali v sirotinci, alebo sa chudobní rodičia s kominárom dohodli, aby dostali aspoň nejaké peniaze. Ako lacná pracovná sila, deti sa museli popasovať s úzkym priestorom a vdychovaním sadzí. Nespokojnosť s týmto stavom  vyvrcholila Zákonom o regulácii kominárov. Anglický parlament ho schválil v roku 1864 a deti prestali kominárom pomáhať.

Kým na scénu neprišli elektrické žiarovky, dnes nezvyčajné povolania boli bežnou súčasťou života. Napríklad v Londýne sa osvetľovanie plynových lámp považovalo za prestížnu prácu, ktorá sa dedila z otca na syna. Práca bola relatívne bezpečná, asi najhoršie nebezpečenstvo predstavovalo nahromadenie plynu v plynových lampách. Jeho odpálenie by zakolísalo s lampárovou rovnováhou na rebríku. Lampári si privyrobili aj tým, že chytali vzácne chrobáky, ktoré pritiahlo svetlo. Úlovok potom predávali zberateľom hmyzu, ktorí sa tešili z mimoriadnych kúskov.

Dokým neexistovali budíky alebo ich nezobúdzalo kikiríkanie kohúta, ľudia vstávali vďaka „vyklopkávačom“ (knocker- uppers). Chodievali od domu k domu a dlhou palicou tri až štyrikrát zaklopali na okenicu. Kto však zobúdzal vyklopkávačov? Keďže sa starali o ľudí, ktorí pracovali od skorého rána, čas na oddych prichádzal v poobedňajších hodinách.

Vybrali by ste si niektoré z týchto zamestnaní?

Frenológovia jednoznačne patria medzi nezvyčajné povolania. Teoretická štúdia označovala tvar lebky ako nositeľa duševných a charakterových vlastností. Priekopníkom tohto názoru bol nemecký doktor Franz Joseph Gall, ktorý cestoval po Európe a Severnej Amerike, aby svoju teóriu spopularizoval. Frenológovia zmerali záujemcom obvod hlavy a podľa predpísaného rozdelenia určovali mieru inteligencie, talent, dokonca kriminálne sklony u jednotlivca.

Ak ste chceli vedieť či máte predpoklady na to, aby ste boli úspešní, otázku vám zodpovedal frenológ. zdroj: pinterest.com

Práca v továrni je nielen fyzicky náročná, ale aj monotónna. Zamestnanci potrebovali rozptýlenie a kým rozhlas nefungoval takmer všade na svete, jeho funkciu zastupovali lektori. Zvyčajne sedeli na vyvýšenom mieste v továrni a pracovníkom čítali knihu alebo ich informovali o regionálnych či svetových novinkách. Lektori sa stali obľúbenými spoločníkmi popri práci, niektorí ľudia dokonca prispeli svojím platom, aby ich vyfinancovali.

Vojnové obdobie 20. storočia potrebovalo spoľahlivých ľudí s dobrým sluchom a trpezlivosťou. Úlohou „predradarových poslucháčov“ bolo zachytiť zvuk nepriateľských lietadiel. Potrebovali na to akustické zariadenia, ktoré vyzerali ako obrovské načúvacie rúry. Poslucháči dokázali začuť zvuk z veľkej vzdialenosti a včas upozornili na blížiace sa nebezpečenstvo.

Šašovia doručovali smiech, jazdci zásielky

Ak sa chceme pobaviť, pustíme si dobrú komédiu alebo kvalitný stand-up. V stredoveku túto funkciu spĺňal dvorný šašo, ktorý mal spraviť všetko pre to, aby rozosmial kráľa a jeho blízkych. Ak sa prevalila nejaká aféra alebo mali poddaní príliš veľa požiadaviek, šašo nemal inú možnosť, len trefnou poznámkou zlepšiť kráľovu náladu. Podrezaný jazyk dopĺňalo ich výstredné oblečenie. Typický bol pre nich bláznivý klobúk s cípmi, ktoré mali na koncoch našité rolničky. Pozornosť pútali aj farebnými pančuchami, pričom každá mala iný vzor.

Byť jazdcom Pony Expresu a koňom, ktorý ho niesol, vyžadovalo veľkú dávku vytrvalosti. zdroj: pinterest.com

Nezvyčajné povolania väčšinou trvali roky až storočia, výnimkou je v tomto prípade jazdec Pony Expresu. Išlo o kuriérsku službu, ktorá prepravovala poštu z východného na západné pobrežie Ameriky. Pre extrémnu vyťaženosť jazdcov však trvala iba od roku 1860 do roku 1861. Ak chcel človek odoslať balík z jedného konca Ameriky na druhý, trvalo to 10 až 13 dní. Vyše osemdesiat jazdcov denne prešlo aj 400 kilometrov. Stanice boli rozmiestnené tak, aby každých šestnásť kilometrov na nich čakal nový kôň. Na svoju dobu zarábali kráľovsky – 50 dolárov mesačne (dnešných vyše 1600 dolárov). 

Aj keď mala poštová služba u ľudí úspech, vytvorenie linky Pacific Telegraph predsa len zjednodušilo komunikáciu medzi východnou a západnou časťou. Tým pádom Pony Expres nebol potrebný. Jazdcom treba však uznať, že sa nedali zastrašiť zlým počasím, banditmi alebo divými zvieratami. Záznamy uvádzajú, že za vyše ročnú aktivitu Pony Expresu do cieľa nedorazil iba jeden balík.

Zdroje: www.bussinesinsider.com, www.ethicaljobs.com.au, www.howstuffworks.com

Andres Valencia pózuje so svojimi dielami (Zdroj:Twitter)

Malý Picasso! 10-ročný umelecký zázrak strhol na seba pozornosť na Týždni umenia v Miami, kde si získal množstvo fanúšikov. Na zozname fanúšikov sa vyskytujú zvučné mená ako Channing Tatum, Sofia Vergara a Brooke Shields, pričom predáva diela až za 20-tisíc dolárov za kus.

Andres Valencia

Andres Valencia je štvrták zo San Diega. Tento rok sa stal najmladším umelcom, ktorý kedy vystavoval na akcii Art Miami. Andres začal maľovať vo veku štyroch rokov. Za svoj vzor považuje Picassa a medzi jeho obľúbencov sa zaradil aj Modigliani, Dalí alebo Basquiat. Nikdy nemal učiteľa výtvarnej výchovy a len nedávno začal maľovať na väčšie plátna. Aj keď počas týždňa úplne vypredal svoju zbierku obrazov v cene od 5 000 do 20 000 dolárov, plánuje sa zlepšovať a v najbližšej dobe hľadať učiteľa výtvarnej výchovy.

„Počas maľovania rád počúvam hudobníkov ako Jimi Hendrix, The Beatles, Freddie Mercury a Michael Jackson.“

Picasso Junior. 10-year-old artist Andres Valencia from San Diego, sells out his entire collection of paintings for up to $20,000 each. Art Miami’s Executive Director: “I’ve never witnessed someone this young so talented”. pic.twitter.com/7q8hds29mP

— Mike Sington (@MikeSington) December 3, 2021

Art Miami 2021

Art Miami je uznávaný ako jeden z najvýznamnejších medzinárodných veľtrhov moderného a súčasného umenia. Tento rok sa konal od 30. novembra do 5. decembra. Predstavilo sa na ňom množstvo ikonických a významných umeleckých diel, dynamických projektov a špeciálnych inštalácií z viac ako 140 medzinárodných galérií.

 Výstava zostáva otvorená na Artsy do 19. decembra.

Takisto je najvyššie hodnoteným medzinárodným veľtrhom umenia z hľadiska návštevnosti v USA a druhým najnavštevovanejším na svete. Každoročne ho navštevujú etablovaní aj začínajúci zberatelia, kurátori, odborníci z múzeí, zástupcovia tlače a osobnosti zo sveta umenia.

Veľtrh umenia a pandémia

Počas prvého dňa veľtrhu sa konalo VIP otvorenie. Prehliadka prebiehala obvyklým spôsobom, pričom popri novších predajcoch, ktorí do centra pozornosti priviedli začínajúcich umelcov, sa predávali aj sedemciferné sumy.

Ďalšie umelecké zázraky

• Aelita Andre
• Advait Kolarkar
• Elisabeth Anisimow

Aelita Andre

„Prvýkrát som začala profesionálne maľovať vo svojich deviatich mesiacoch a moje obrazy maľované akrylom na plátno boli zaradené na samostatnú výstavu v Austrálii, keď som mala dva roky. Abstraktné umenie chcem posunúť úplne novým smerom, najmä sériou zvukomalieb.“

Aelita Andre je pôsobivý mladý talent z Austrálie. Jej abstraktné maľby boli vystavené na samostatných aj skupinových výstavách po celom svete. Aelita sa takisto zaujíma o kozmológiu a teoretickú fyziku. Jej jedinečné zvukové maľby obsahujú nástroje ako súčasť plátna, čím vytvárajú nový zmyslový zážitok.

It's hard to believe, but the acclaimed #artist who painted on these violins is going to turn 12 in a couple of days. Discover Aelita Andre and her beautiful #abstractart on her #Wix website >> https://t.co/kFDmpYUF6E#DailyWixInspiration #art pic.twitter.com/1BWH25EDNk

— Wix (@Wix) January 9, 2019

Advait Kolarkar

Advaitovo umenie žne celosvetový úspech. Vystavoval už aj na newyorskom ArtExpo. Pýši sa ocenením Global Child Prodigy Award a stal sa aj držiteľom High Flyers 50. Advait Kolarkar prekonal tieto významné míľniky už vo veku sedem rokov a priniesli mu aj označenie "zázračné dieťa". Jeho pracovná morálka a zázračná predstavivosť upútali pozornosť milovníkov umenia na medzinárodnej úrovni.

Elisabeth Anisimow

Elisabeth (Lisa) Anisimowová sa narodila ruským rodičom v Los Angeles. Už v ranom veku prejavila záujem o umenie. Keď bola ešte batoľa, matka ju spolu so starším bratom brávala do nádherných petrohradských múzeí, kde Lis trávila dlhý čas a pozorovala umenie. Hoci nikdy nemala žiadne formálne umelecké vzdelanie, jej prvá aukcia diel sa uskutočnila celkom skoro. Predstavila sa počas benefičného podujatia v Los Angeles. Dnes má 15 rokov, je z nej usilovná, po svete cestujúca a medzinárodne uznávaná zázračná umelkyňa, ktorá má za sebou ohromujúco rozmanité umelecké skúsenosti a internetovú stránku so svojimi dielami.  Za svoju inšpiráciu považuje hlavne francúzskou tradíciu a diela Pierra-Augusta Renoira and Clauda Moneta. Dnes je pre ňu charakteristická maľba na živých modeloch a ich začlenenie do maľovaného prostredia, ktoré vytvorila.

Nemecká tlačová agentúra DPA informovala o konci éry Angely Merkelovej. Bývalá nemecká kancelárka včera poobede odovzdala svoj úrad novému kancelárovi. Ten je v štvrtý v poradí z radu sociálnych demokratov.

Merkelová odovzdala úrad so slovami: „Viem, že začínate pracovať s veľkou motiváciou… Prevezmite si túto budovu a pracujte čo najlepšie v prospech tejto krajiny.“ Olaf Scholz sa jej poďakoval za to, že sa angažovala vo funkcii kancelárky.

Žena, ktorá sa nebála viesť

Bývalá vedkyňa s poľskými koreňmi, ktorá prevzala úrad kancelárky Nemecka v roku 2005, sa ocitla v top desiatke najmocnejších žien sveta podľa magazínu Forbes. Napriek tomu, aj po nástupe do funkcie, bývala v rovnakom byte a bežne nakupovala v supermarkete.

Počas šestnástich rokov jej úradovania sa na čele Spojených štátov amerických vystriedali štyria prezidenti. V Spojenom kráľovstve súbežne s ňou za sebou vládli piati premiéri a v Taliansku až ôsmi premiéri.

Geir Moulson, nemecký korešpondent americkej tlačovej kancelárie AP, vyzdvihol jej schopnosť zviditeľniť svoju krajinu a znásobiť vplyv Nemecka. Poukazuje aj na to, že napriek turbulentným časom, Merkelová dokázala udržať Európsku úniu pohromade. Bývalý prezident Barack Obama podotkol, že pre mnohé dievčatá a chlapcov je vzorom počas kríz.

„Angela Merkelová vniesla triedu a dôstojnosť do dôležitej pozície a urobila veľmi ťažké rozhodnutia,“ v júli sa o nej vyjadril bývalý americký prezident George W. Bush pre nemeckú televíziu Deutsche Welle. Opísal ju ako „súcitnú vodkyňu, ženu, ktorá sa nebála viesť“.

Politička kompromisov

Od roku 2005, kedy prvý raz zasadla do úradu nemeckej kancelárky, si musela poradiť s hneď niekoľkými krízami. Správne východiská hľadala počas globálnej ekonomickej krízy, európskej dlhovej krízy, snažila sa vyriešiť  príliv migrantov a utečencov a napokon prestáť koronakrízu, ktorá stále trvá.

Najmä systém prerozdeľovania utečencov, vyvolal vo viacerých krajinách Európskej únie, vrátane Slovenska, obrovskú vlnu kritiky. V uliciach protestovali aj Nemci. Dňa 22. januára 2016 kvôli rozhodnutiu  Merkelovej prestať chrániť  hranice Nemecka a vpustiť do krajiny nekontrolovaný príliv emigrantov, podala skupina šiestich právnikov na Spolkový ústavný súd v Karlsruhe ústavnú sťažnosť. Informovala SITA.

Hoci sa do konfliktu dostala aj s Gréckom počas dlhovej krízy, jej schopnosť vytvárať kompromisy prijateľné pre všetky strany zabránili rozpadu Európskej únie aj napriek mnohým problémom.

Angela Merkelová bola vnímaná aj ako významný líder Európskej únie. Ilustračný obrázok, zdroj: unsplash.com

„Keď prvýkrát prišla na scénu v roku 2005, veľa ľudí ju podceňovalo, no spolu s úlohou Nemecka vo svete rástla,“ povedala Sudha David-Wilpová, zástupkyňa riaditeľa berlínskej kancelárie Marschallovho fondu Spojených štátov amerických.

Bývalý americký prezident Barack Obama jej vo videu z októbrového záverečného summitu EÚ poďakoval za to, že toľké roky stála na vysokej úrovni. „Vďaka vám prekonalo centrum mnoho búrok,“ povedal.

Jej schopnosť vytvárať kompromisy ocenil aj luxemburský premiér Xavier Bettel: „Pani Merkelová bola kompromisným strojom.“ Diskutovala v mene Západu aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas anexii Krymu.

Plánuje čítať a cestovať

Olafovi Scholzovi Merkelová prenechala Nemecko s nižšou nezamestnanosťou a zdravšími financiami, ale aj s dobre zdokumentovanými nedostatkami v digitalizácii. Dosiahla pokrok v presadzovaní obnoviteľnej energie. Kritizovali ju za príliš pomalý postup v otázke zmeny klímy. Podľa niektorých sa málo snažila presadzovať aj rovnosť pohlaví.

Už v roku 2018 Merkelová oznámila, že sa nebude uchádzať o piate funkčné volebné obdobie. Na konci októbra sa vyjadrila, že s načasovaním svojho odchodu je spokojná. Podotkla, že roky vo funkcii ju síce naplnili, no boli náročné. Najmä neustála potreba venovať sa krízam, predchádzať im alebo reagovať na ne. A čo plánuje robiť teraz? Dopriať si veci, na ktoré doteraz nemala čas. Informuje SITA.

„Možno budem trochu cestovať alebo si čítať, alebo si jednoducho užívať voľný čas s vedomím, že v najbližších dvadsiatich minútach nemôže dôjsť k žiadnemu možnému rozruchu,“ uviedla 67-ročná rodáčka v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Prvé „pivovarníčky“ boli ženy

Až do roku 1500 bolo varenie piva primárne ženskou parketou. Trvalo to však iba dovtedy,  pokým ich z viacerých dôvodov nezačali očierňovať–predovšetkým z čarodejníctva. Je pravdepodobné, že napríklad taký špicatý klobúk či metla sa prvýkrát začali spájať práve s pivovarníkmi. Ľudia pijú pivo, obľúbený nápoj z chmeľu už takmer 7000 rokov, pričom pôvodnými sládkami boli ženy. Starí Vikingovia alebo Egypťania – ženy varili pivo na rôzne náboženské obrady, ale aj z dôvodu, že tento praktický nápoj bol bohatý na kalórie. Istá mníška menom Hildegarda von Bingen (žila v dnešnom Nemecku) dokonca v 12. storočí písala o chmeli ako o ingrediencii, ktorú pridávala do svojho receptu na pivo.

Pivo varili napríklad už starí Vikingovia či Egypťania. Zdroj:pexels.com

Obľúbené bolo už v dobe kamennej

Od doby kamennej až do 18. storočia bolo pivo základom domácností väčšiny rodín v Anglicku a tiež v ďalších častiach Európy. Išlo o lacný spôsob konzumácie a konzervovania obilnín. Pre robotnícku triedu nápoj predstavoval dôležitý zdroj živín plný sacharidov a bielkovín. No a keďže pivo bolo v domácnostiach také bežné – dalo by sa povedať, že súčasť stravy priemerného človeka, kvasenie brali ženy ako ich každodennú úlohu. Tie podnikavejšie túto zručnosť využili a vzali pivo predávať na trh. Vdovy či slobodné ženy si znalosťami v kvasení privyrábali peniaze navyše, zatiaľ čo vydaté spolupracovali s manželmi a riadili svoj vlastný biznis.

Neboli to žiadne čarodejnice, ale iba „sládkovia“  

Ak by ste sa pomocou stroja času vrátili napríklad do stredoveku alebo renesancie a prešli sa na tradičný trh, naskytol by sa vám veľavravný pohľad. Ženy v špicatých klobúkoch stojace pred veľkými kotlami. No neboli to žiadne čarodejnice, ale vtedajší sládkovia. Špicaté klobúky nosievali z praktických dôvodov – aby ich zákazníci zazreli na preplnenom trhovisku. Svoje pivo tam prepravovali v spomínaných veľkých kotloch. Aj mačky ako „démoni“ majú svoje racionálne vysvetlenie. Využívali ich najmä obchodníci, ktorí predávali pivo z predajní na odlákanie myší od obilia. Špicatý klobúk a kotlík tak môžu byť odvodené od žien vykonávajúcich túto profesiu.

Práve v čase, keď sa ženy začali udomácňovať na pivných trhoch v Írsku, Anglicku i ďalších častiach Európy – začala reformácia. Fundamentalistické náboženské hnutie zo začiatku 16. storočia prinieslo prísne rodové normy a jeho cieľom bolo skoncovať s čarodejníctvom. Mužom sa tak naskytla dokonalá príležitosť na zbavenie sa konkurencie pri ich obchodovaní s pivom. Obvinili pivovarníčky, že sú bosorky a namiesto kvalitného piva v kotlíkoch pripravujú kadejaké magické elixíry. Fámy sa bohužiaľ ujali a pre ženy bolo čoraz nebezpečnejšie predávať pivo, aby ich náhodou neoznačili za čarodejnice. Nešlo len o druh spoločenskej potupy, no mali právo ich stíhať či odsúdiť na trest smrti.

Kotlík, v ktorom sa kedysi pripravovalo pivo sa stal súčasťou ikonografie spojenej s čarodejnicami. Zdroj:sk.pinterest.com

Niektorí (muži) fámam neverili, avšak ako sládkov ich nechceli

Niektorí muži naozaj neverili, že ženy sládky sú čarodejnice. Boli ale presvedčení, že ich manželky by nemali tráviť čas pri výrobe piva. Vyžadovalo si to veľa času a odhodlania – hodiny prípravy samotného piva, upratovanie a napokon dvíhanie či prenášanie ťažkých zväzov raže/obilia. Podľa nich mali namiesto toho tráviť svoj čas doma výchovou detí. V roku 1500 im v niektorých anglických mestách skutočne zakázali nápoj predávať, a odôvodnili to tým, že z nich nechceli mať zničené staré ženské.

Egyptská žena varí pivo počas toho ako ju chlapec pozorne sleduje. Zdroj:sk.pinterest.com

 Zostalo mužským prvenstvom 

Ikonografia bosoriek v klobúkoch pretrvala – rovnako aj mužské prvenstvo v pivnom priemysle. Najlepšie pivné spoločnosti na svete vedú muži, a to na pozíciách generálnych riaditeľov, to platí aj pre členov predstavenstva. Až na zopár výnimiek je pivo uvádzané ako nápoj pre mužov. Je tomu tak aj v menších remeselných pivovaroch. Štúdia na Stanfordskej univerzite totiž prišla so zistením, že zatiaľ čo 17 % remeselných pivovarov má generálnu riaditeľku, iba 4% týchto závodov zamestnávajú na pozícii sládka ženu. Ide konkrétne o supervízorku dohliadajúcu na celý proces varenia.

História nám však dokazuje, že by to takto vôbec nemuselo byť a miesto v pivnom priemysle patrí i ženám.

Zdroje: www.smithsonianmag.com, braciatrix.com, www.history.com

Služby pre ľudí, od ľudí

Vráťme sa späť v čase a priblížme si nezvyčajné povolania, ktoré by dnes už nenašli uplatnenie. Ak mladý človek hľadal brigádu, jednou z možností bolo stavať kolky pre hráčov bowlingu. Pracovníci zvyčajne sledovali hru a po každom súťažiacom usporiadali kolky na bowlingovej dráhe pre ďalšieho hráča. Gottfried Schmidt však v roku 1936 prišiel na trh s mechanickým stavačom kolkov a študenti si museli hľadať prácu inde.

Predavačov v potravinách stretávame aj dnes, počas prohibície (1920-1933) mali ešte jednu špeciálnu funkciu. Amerika za zámienkou zníženia kriminality a zlepšenia zdravia svojich občanov zaviedla prísny zákaz výroby a predaja alkoholických nápojov. Samozrejme, že ľudia hľadali spôsoby ako obísť pravidlá. Tichí obchodníci (hush shopkeepers) svoje meno dostali podľa toho, že podpultovo predávali alkohol na dohodnutom tichom mieste.

Mliekari boli v minulosti veľmi populárni, s uvedením trvanlivého mlieka na trh postupne ustupovali. zdroj: pinterest.com

Ďalším roznášačom obľúbeného nápoja, tentoraz legálne, bol mliekar. Predtým, než do domácností pribudli chladničky, mliekar skoro ráno zvonil pri dverách s čerstvým mliekom vo fľaši. Povolanie stratilo svoju popularitu v 70. rokoch minulého storočia. Dnes sa v niektorých krajinách (aj na Slovensku) využívajú mliečne automaty.

Ostatné potraviny si takisto potrebovali zachovať v kuchyniach svoju čerstvosť, preto sa muži zamestnávali ako rezači ľadu. Chodili k jazerám a pomocou ručnej píly alebo zariadení ťahaných koňmi vyrezávali veľké kusy ľadu. Predtým sa vyrezal kanál, cez ktorý posúvali bloky ľadu na doručenie. Bola to nebezpečná práca, ktorá sa často vykonávala v ťažkých poveternostných podmienkach – nie je preto prekvapením, že sa ľad pod nohami prepadával.

Silný hlas a obchodovanie s potkanmi

„Počúvajte počúvajte počúvajte!“ Takto začínalo hlásenie „mestského krikľúňa“ (town crier), ktorý bol známy aj ako zvonár, keďže nielen krikom, ale aj zvonením na seba pútal pozornosť. Dnes zvonár patrí medzi nezvyčajné povolania, vídať ho skôr pri dobových oslavách. V stredovekej Európe a Severnej Amerike bol nosičom nových správ a oznámení. Okrem zvučného hlasu k požiadavke na prijatie patrila aj schopnosť čítať, keďže bežní občania boli v tých časoch prevažne analfabeti. Oznam zvonár uzatváral slovami: „Boh ochraňuj kráľa“ alebo „Bože ochraňuj kráľovnú“.

Typická uniforma zvonára. zdroj: unsplash.com

Počas 19. storočia Londýn ekonomicky prosperoval, no Viktoriánska éra je neslávne známa aj všadeprítomnou špinou. Keďže sa majetní obyvatelia prevážali v kočoch s konskými povozmi, nie je ťažké domyslieť si, na čo sa dalo ľahko šliapnuť. Veľkým strašiakom boli aj potkany, ktoré sa v kanáloch premnožili, preto sa mesto nevyhlo niekoľkým epidémiám cholery.

Odchyt potkanov sa ukázal ako veľký biznis, ktorý okrem likvidácie slúžil aj na ich predaj. Organizátori zápasov, kde medzi sebou súperili hlodavce a psy tento obchod často využívali. Lapači chytali potkany ručne, aby ich prilákali, natreli si ruky zmesou esenciálnych olejov. Potkany sa často bránili a lapačov pohrýzli, čo viedlo k bolestivým infekciám. Ak sa im však podarilo zviera chytiť, strčili ho do klietky a na námestí sa predvádzali okoloidúcim. Vyrábali si vlastné jedy a ich účinok na potkany demonštrovali pred davom.

O aké povolania by sme mohli prísť v budúcnosti?

Nezvyčajné povolania často vznikajú z nutnosti. Nie je novinkou že vo väčších mestách vás reštaurácií obslúži robot. Automatizované stroje šetria peniaze a čas. Prinesú jedlo na stôl, odnesú ho a robotickým hlasom zaželajú dobrú chuť. V prípade, že sa pokazia, je to aj tak práve človek, ktorý ich opäť spojazdní. Zatiaľ čo 21. storočie ponúka technologický pokrok, ktorý vytláča ľudských pracovníkov zo svojich miest, vznikajú aj nové povolania. V duchu hesla „na internete nájdeš všetko“ sa obchod presunul do online prostredia. From správcov webových stránok až po youtuberov – z koníčkov sa stalo povolanie, ktoré vďaka kvalitnej práci a určite aj troške šťastia dokáže človeka bez problémov uživiť.

Roboty sú v reštauráciách výhodným pomocníkom, najmä počas prebiehajúcej pandémie COVID-19. zdroj: unsplash.com

Ako dlho ale potrvá kým niektoré zamestnania „vyjdú z módy“? Ak môžu hostí obsluhovať stroje, pokojne sa môže stať, že ani jedlo nebude navždy pripravované klasicky. Kto videl československý seriál Návštevníci, určite si spomenie na legendárne amarouny. Farebné želé v sebe ukrývalo chuť najrôznejších jedál a súčasná molekulárna gastronómia pracuje s rovnakým konceptom. Preto sa nám to môže zdať nemysliteľné, ale jedného dňa bude možno povolanie kuchára či čašníka minulosťou.

Zdroje: www.goodhousekeeping.com, www.londonist.com, www.tophoreca.sk

Placebo efekt a viera v nadprirodzeno aktivuje rovnakú časť nášho mozgu. (Ilustračný obrázok: Nadezhda Moryak)

Viac ako 80 % svetovej populácie praktizuje nejakú formu nábozženstva, pričom ešte väčšie percento populácie je duševne založené.  Otázky ohľadom spirituality a religiozity zostávajú aj naďalej nevyriešené, aj keď sa dotýkajú takmer každého z nás. Michael Fergusson sa so svojím vedeckým tímom odhodlal na výskum, ktorý by nám mal pomôcť pri hľadaní ďalších odpovedí.

Periakvaduktálna sivá oblasť nášho mozgu

Pocity spirituality alebo religiozity človeka závisia od zvýšenej aktivity v periakvaduktálnej šedej oblasti. Táto prastará oblasť mozgového kmeňa nám pomáha uveriť neuveriteľnému a prekonávať bolesť.

Periakvaduktálna sivá oblasť hrá dôležitú úlohu v našej reakcii na strach, bolesť a altruistické správanie. Z viacerých lekárskych záznamov, vedeckých výskumov a pozorovaní vieme, že poškodenie tejto oblasti mozgového kmeňa spôsobuje bludné myslenie. Za hlavný dôvod jej vývinu sa udáva zmiernenie strachu zo života v neznámom a nepredvídateľnom prostredí.

Mozgový kmeň (lat. Truncus cerebri, Caudex cerebri, Truncus encephali) je oblasť mozgu pod mozočkom a predným mozgom. Táto oblasť sa nenachádza v časti rozdelenej na dve hemisféry. Skladá sa z 3 sekcií v zostupnom poradí: stredný mozog, Varolov most a predĺžená miecha.

Placebo efekt

Naše očakávania ovplyvňujú vnímanie bolesti najviac zo všetkých zmyslových zážitkov, čo tvorí podstatu placebo efektu.

Placebo efekt je definovaný ako jav, pri ktorom niektorí ľudia pociťujú benefit po podaní látky alebo liečby, ktorá nemá žiadny známy medicínsky účinok.

Zdraví ľudskí účastníci sa zúčastnili štúdie, kde ich klamlivo presvedčili, že krém označený ako „lidokaín“ zníži bolesť spôsobenú stimulom. Krém však neobsahoval žiaden lidokaín. Analýza magnetickou rezonanciou odhalila systém modulácie bolesti, ktorý zahŕňal periakvaduktálnu sivú dráhu v mozgovom kmeni. Práve tá sa aktivovala vtedy, keď subjekty hlásili menšiu bolesť po použití falošného krému na útlm bolesti

Magnetiká rezonancia sa používa často pri výskumoch a vyšetreniach nášho mozgu (Ilustračná foto: National Cancer Institute)

Efekt viery a vnímanie bolesti

„Môže pohľad na obraz Panny Márie zmierniť bolesť? Áno, ale musíte byť oddaným praktizujúcim katolíkom, inak to nebude fungovať.“

V štúdii publikovanej v časopise Pain oddaní katolíci vnímali nepríjemné elektrické impulzy na ruke ako menej bolestivé, keď sa pozerali na zobrazenie Panny Márie, ako keď sa pozerali na obraz Dáma s hranostajom od Leonarda da Vinciho.

Avšak zarytí ateisti a agnostici nepociťovali zmiernenie bolesti pri pozorovaní obrazu Panny Márie ani obrazu od da Vinciho. Bolesť cítili stále s rovnakou intenzitou. Vedci skenovali účastníkov prieskumu magnetickou rezonanciou. Tá ukázala, že úľava od bolesti u katolíkov sa spájala s výrazne zvýšenou mozgovou aktivitou v oblastiach mozgu, ktoré sa podieľajú na kontrole našej emocionálnej reakcie na bolesť.

Vlna kritiky

Aj keď vedecké štúdie predkladajú len čiastkové a overené hypotézy, z cirkvi sa zdvihla vlna kritiky. David L. Smith, rímskokatolícky kňaz a klinický psychológ, spochybňuje myšlienku, že náboženská viera je zakorenená v nejakej konkrétnej štruktúre alebo funkcii mozgu.

"Ak v mozgu skutočne existujú "božské neuróny" or "božské oblasti", sú chybné u agnostika a chýbajú u ateistu?"

Doktor Dean Hamer, behaviorálny genetik, oponuje na kritiku svojím ďalším výskumom. Napriek tomu, cieľom jeho práce nie je dokázať existenciu Boha, čo je doménou náboženstva, ale ukázať, že spiritualita je skutočný jav, ktorý sa dá opísať a zmerať. Podľa Hamera spiritualita pochádza z génov a náboženstvo z mémov (kultúrneho ekvivalentu génov, rôznych ideí, hodnôt alebo vzorcov správania, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu negeneticky, často napodobňovaním).

Náboženstvo má korene vo výchove a spiritualita v prírode.

Mozaika bola súčasťou parketu jednej z lodí cisára Caligulu

Historickú pamiatku objavili prvýkrát v 30. rokoch 20.storočia. Kedysi tvorila celok tanečného parketu jednej z monumentálnych lodí cisára Caligulu, na ktorých usporadúval veľkolepé a zhýralé oslavy.

Taliansky expert na staroveký mramor a kameň Dario Del Bufalo podpisoval v roku 2013 kópie svojej knihy Porphyry. Všetko sa začalo v New Yorku, keď si vypočul viac ako zaujímavý rozhovor. Dvojica listovala stránky knihy, pričom narazila na fotografiu cisárovej mozaiky odcudzenej koncom druhej svetovej vojny (predtým mala byť umiestnená v múzeu pri jazere Nemi – až do podpálenia všetkých budov nacistickými Nemcami v roku 1944).

Muž pochválil knihu a povedal žene: „Helen, pozri, to je tvoja mozaika.“ Ona prikývla a súhlasila.

Mramorové majstrovské dielo bolo získané z hlbín jazera Nemi v 30. rokoch minulého storočia, no počas nasledujúceho desaťročia sa jednoducho vyparilo. Obchodníčka s umením Helen Fioratti s jej manželom Nereom mozaiku kúpili od istej aristokratickej talianskej rodiny v 60. rokoch (podrobnosti o tom, ako sa k nej dostala šľachtická rodina, sú stále záhadou). Odniesli ju do svojho bytu na Manhattane a využívali ju ako konferenčný stolík približne 45 rokov. Anderson Cooper (pre reláciu na CBS News) potvrdil, že neoceniteľný artefakt je späť tam, kam naozaj patrí. Iba prednedávnom ho vystavili v talianskom múzeu rímskych lodí (Museum of the Roman Ships) na brehu jazera Nemi. Len kúsok od miesta, kde na nej kedysi oslavovali rímski vojaci a hostia.

Ukradnutá mozaika z Caligulovej lode je späť v Taliansku. Zdroj:sk.pinterest.com

„Výletná“ loď Caligulu. Zdroj:sk.pinterest.com

Mozaika potvrdzuje luxus cisárskych lodí

Artefakt tvorí zelený a biely mramor s fialovo-červeným porfýrom. Na mozaikovom tanečnom parkete ľudia prehýrili noci i dni a cisár sa svojimi plavidlami mohol iba pýšiť. Išlo v podstate o obrovské člny pre rímskeho cisára na usporiadanie dekadentných večierkov, na ktorých sa nachádzali dokonca záhrady, kúpele či galérie. Najväčšie plavidlo meralo viac ako 73 metrov (na dĺžku) – približne ako lietadlo Airbus A380. Mozaika iba potvrdzuje vtedajší luxus a dôležitosť cisárskych lodí.

„Tieto lode boli ako budovy: Nemali vyplávať a potvrdzovali veľkosť toho cisára, ktorý chcel prostredníctvom lodí ukázať veľkosť svojej vlády nad Rímskou ríšou,“ povedal starosta Nemi Alberto Bertucci počas odhalenia diela v Múzeu rímskych lodí.

Pozostatky Caligulovej lode v jazere Nemi (1929) Zdroj:en.wikipedia.org

Jeden z milióna

V relácii CBS – 60 Minutes Overtime, Del Bufalo označuje objav ako „jeden z milióna“. Po stretnutí s Fioratti a jej manželom odborník ihneď nahlásil incident úradom, ktoré im v roku 2017 mozaiku odobrali a odovzdali talianskej vláde. Mozaika neobsahovala známky po požiare, čo naznačuje, že z múzea pri jazere ju ukradli ešte pred vyhorením.

„Súcitil som s ňou (Helen Fioratti), no nič iné som urobiť nemohol. Môjmu múzeu v Nemi chýbalo to najlepšie – čo prežilo storočia, vojnu, požiar a napokon aj predajcu talianskeho umenia,“ povedal Del Bufalo.

Fiorattiovcom predaj sprostredkoval taliansky policajt, známy pre jeho úspechy v získavaní umeleckých diel, ktoré ukradli nacisti. Úrady manželov nikdy nežalovali a ani oni sa proti zbaveniu nijako nebránili. Helen predaj charakterizovala ako „nevinný nákup“, ktorý vlastnili roky a ľudia ho nikdy nezabudli pochváliť.

Po zavraždení Caligulu v roku 41 n. l. všetky plavidlá s najväčšou pravdepodobnosťou potopili, aby sa zmazali stopy po brutálnej vláde cisára. Voda ich ukrývala až do konca 20. rokov minulého storočia, kým taliansky diktátor Benito Mussolini nenechal jazero vypustiť. Práve vtedy mali zvyšné vraky spoločne s artefaktmi opäť uzrieť svetlo sveta. Po spomínanom požiare v roku 1944 sa však všetky lode premenili na popol.

Manhattanskí prokurátori naďalej pracujú s hypotézou, ktorá tvrdí, že verejnosti nemusela byť v múzeu vystavená vôbec. Vyšetrovatelia tiež zisťujú kedy a za akých okolností získala dielo rodina, ktorá ho Fiorattiovcom predala.

Dario Del Bufalo navštívil výstavu mozaiky Caligulu v múzeu Nemi v Taliansku. Zdroj:www.archyde.com

Zdroje: www.smithsonianmag.com, allthatsinteresting.com

Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmenu legislatívy, ktorá by mohla riešiť aj šírenie medicínskych dezinformácií. Šírenie nepravdivej informácie sa po novelizácií Trestného zákona môže stať trestným činom. Novela poputuje do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa ešte pravdepodobne uskutoční diskusia s odborníkmi, ale aj s verejnosťou. Zatiaľ sa jedná len o návrh, v pripomienkovom konaní sa tak ešte môže pozmeniť.

„Je dôležité, aby ľudia dostávali pravdivé informácie, keď sa rozhodujú o dôležitých otázkach, ako je napríklad očkovanie,“ odôvodnila Kolíková.

Odňatie slobody za šírenie nepravdivej informácie

Novela trestného zákona by mala obsahovať nový paragraf. Vďaka nemu by producenti dezinformácií mohli byť potrestaní odňatím slobody na 1 až 5 rokov. Ak by sa jednalo o škody veľkého rozsahu, dezinformátorom môže hroziť 4 až 10 rokov.

"Kto vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu, alebo sa dopustí iného obdobného konania slovne alebo písomne, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo iného záznamu, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov,“ prezrádza Kolíková čítaním nového paragrafu.

V praxi to znamená, že ak osoba vyprodukuje obsah (správu, video, nahrávku, video), ktorý bude šíriť zavádzajúce či nepravdivé informácie, a týmto konaním ovplyvní názor spoločnosti na významnú tému (napr. očkovanie), môže to skončiť odňatím slobody až na niekoľko rokov.

Podľa Kolíkovej produkcia alebo šírenie nepravdivej informácie, ktorá je „spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva“, ohroziť zdravie ľudí či ich životy alebo aj ovplyvniť obyvateľov Slovenskej republiky pri ich rozhodovaní o dôležitých otázkach, by takýto čin mohol byť potrestaný 1 až 5 rokmi väzenia.

Ak má páchateľ osobitý motív, ktorého príkladom je majetkový prospech či už pre seba alebo niekoho iného, spodná hranica trestu sú 3 roky a horná 8 rokov. V prípade núdzového stavu je to 4 až 10 rokov.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odsudzuje nepravdivé informácie ako také. „Či sa už bavíme o informáciách o očkovaní alebo nie, takéto dezinformácie by mali byť brané ako trestný čin," prezradila.

Cieľom ustanovenia je reagovať na narastajúci počet nepravdivých informácií. ktoré ľudia vyrábajú a šíria hlavne v súvislosti s pandémiou COVID-19, a ktoré sú spôsobilé ohrozovať zdravie a aj životy ľudí.

Názory na nový možný trestný čin sa rôznia

Tomáš Strémy, ktorý pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej Univerzity Komenského v Bratislave, takýto návrh považuje za nadbytočný. Svoj postoj odôvodňuje existenciou paragrafu § 361 Trestného zákona, ktorý upravuje trestný čin šírenia poplašnej správy.

"Som toho názoru, že trestný čin šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona pokrýva vyššie uvedené konanie, okrem tej alternatívy objektívnej stránky ‚vyrobí‘, avšak uvedené by bolo možné vyriešiť novelizáciou trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361,“ vysvetlil Strémy pre Aktuality.

Daniel Milo, právnik a analytik ministerstva vnútra, zastáva k novému možnému trestnému činu kladnejší postoj. Aj on sám bol súčasťou pracovného stretnutia, na ktorom sa diskutovali možnosti ohľadom úpravy zákonov na zamedzenie šírenia škodlivých dezinformácií.

Odvoláva sa aj na svedectvá nemocničného personálu či pacientov, vďaka ktorým vieme, že dezinformácie ovplyvňujú aj ochranu zdravia pred COVID-19. Iniciatíva Kolíkovej rezortu je podľa neho správna, no presná formulácia zákona bude až výsledkom procesu.

"Akékoľvek obmedzenie základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu, totiž musí spĺňať ústavou a medzinárodnými dohovormi stanovené limity (tzv. test proporcionality). Najmä účel, ktorý je ním sledovaný, a nevyhnutnosť takéhoto obmedzenia v demokratickej spoločnosti. Verím, že výsledkom tejto diskusie bude právna úprava, ktorá zamedzí negatívnym dôsledkom šírenia dezinformácií a zároveň bude takéto obmedzenie plne v súlade so systémom základných práv a slobôd,“ prezradil Milo pre Aktuality.

Sources: Aktuality, Hospodárske noviny, Pluska, Webnoviny

Zdroj titulnej fotografie: Pixabay/memyselfaneye

Bol typickým tínedžerom. Mal rád rýchle autá, párty a  so svojou tvorbou chcel preraziť na internete. Reč je o mladíkovi z New Jersey, ktorý si založil kariéru na terorizovaní vlastných susedov.

Nezvládol vplyv sociálnych sietí | wikitrusted.com

Zachary pochádzal z bohatej rodiny, na šestnáste narodeniny  dostal auto za desaťtisíce  dolárov. Rád sa na svojom profile chválil peniazmi a majetkom, ktorým v mladom veku disponoval. V roku 2018 sa presťahoval k svojim prarodičom do mesta Vineland v Amerike. Po dovŕšení sedemnástich rokov sa stal členom Národnej gardy Spojených štátov amerických. O dvanásť mesiacov  neskôr sa oženil a z nepochopiteľných dôvodov začal šikanovať susedov bývajúcich vedľa nich.

Tínedžer sa netajil tým, že obľubuje rýchlu a hlučnú jazdu. A tak sa vozil po pokojnej štvrti  rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu. Zo začiatku mu susedia mladícke výstrelky tolerovali. No, neskôr si uvedomili, že takto sa nedá žiť večne. Najmä nie v obytnej zóne, kde bola rýchlosť obmedzená na 40 kilometrov za hodinu.

Začiatok dlhodobého sporu

Nebezpečnou jazdou Zachary neohrozoval len seba, ale aj všetkých obyvateľov ulice. Preto rodina Durhamových zakročila a išla sa sťažovať jeho prarodičom. Po dohovore sa susedom naoko ospravedlnil a naďalej bezohľadne šoféroval. Manželia Durhamoví pravidelne konfrontovali mladíka pre jeho arogantný prístup. Ani po dvoch rokoch sa situácia nezmenila.

Chlapca neustále ,,dobré mienené rady“ začali vytáčať, a tak v apríli 2020 reakciu svojich susedov natočil a zverejnil na TikToku. Vtipné video, v ktorom Catherine Durham nazýval ,,Karen“ sa rázom stalo vitálnym. V krátkom časovom intervale získalo viac ako 3 milióny pozretí. Dá sa povedať, že toto bol začiatok konca.

*Význam pomenovania Karen – je to hanlivé pomenovanie pre ženu, ktorá je nepríjemná a má so všetkým problém. Ak sa jej niečo nepáči, tak to okamžite musí riešiť s kompetentnou osobou. Na tento názov v súčasnosti existuje veľmi veľa memes.

Po dosiahnutí trojmiliónového úspechu sa Zachary stal stredobodom pozornosti. Získal mnohých fanúšikov, ktorí ho podnecovali k ďalšej tvorbe videí. Chceli vidieť, ako rodine prepichne pneumatiky, alebo ako na ich dom nahádže vajíčka. Opitý slávou susedom znepríjemňoval život, ako to len išlo. Vykrikoval po nich, zámerne vytáčal motor, skrátka snažil sa od nich dostať reakciu, ktorá by bola opäť hitom internetu.

Polícia nahlásene incidenty neriešila, pretože súdy boli zatvorené kvôli pandémii koronavírusu

Spor vyvrcholil 4. mája, keď prenasledoval ich sedemnásť ročného syna, ktorý sa bicykloval. Trúbil a schválne na neho nabiehal autom, akoby ho chcel zraziť. To bola posledná kvapka v pohári. Rodičia už ďalej nechceli nečinne čakať a vošli na Zacharyho pozemok. Ten vyšiel z dverí s nožom a paralyzérom v ruke. Údajne po jednom z Durhamových synov vystrelil paralyzérom, čo naštvalo ich otca a ten zakročil.

Manželka Z. Lathama situáciu zaznamenávala na telefón. Znovu malo ísť o materiál na sociálnu sieť. 

Pán Durham (povolaním bol väzenským dôstojníkom) mal schmatnúť mladíka, ktorý sa z jeho zovretia dostal tak, že ho bodol nožom do pravej ruky. Následne sa stiahol do svojej garáže. Avšak W. Durham tam za ním prišiel. Strhla sa krátka násilná bitka, počas ktorej tínedžer prepichol susedovi pľúca. Napokon bol Zachary obvinený z neúmyselného zabitia. Catharine a jej dvaja synovia boli obvinení z napadnutia a neopravného vniknutia na cudzí pozemok (porušovania domovej slobody).

Nepoučil sa

Po incidente sa Zachary presťahoval na Floridu. Tam naďalej pokračoval v terorizovaní Durhamových, pretože neustále nahrával urážlivé videa týkajúce sa ich rodiny. Dokonca prezradil ich adresu. Nakoniec sa dostal do väzby. Avšak nie kvôli vražde, ale preto, že ohrozoval motoristu airsoftovou zbraňou. V máji 2021 mal súdne konanie pre neúmyselné zabitie W. Durhama, ktoré bolo dvakrát odročené. V súčasnosti neexistujú žiadne aktuálnejšie informácie, ktoré by nám prezradili viac o osude mladého tiktokera.

Medzinárodný reťazec 7-Eleven, ktorý má okolo 77 000 prevádzok začne využívať autonómne vozidlá od spoločnosti Nuro na prepravu tovaru zákazníkom v Mountain View v Kalifornii. Zákazníci, ktorí sa nachádzajú v oblasti doručenia, si môžu zvoliť autonómne doručenie od 8:00 do 21:00. Budú si môcť objednať položky ako hranolky, pizzu, nápoje a domáce potreby. K dispozícii im však nebudú losy, alkohol a cigarety, teda položky, ktorých predaj je vekovo obmedzený.

Službu si budú môcť objednať pomocou aplikácie 7NOW spoločnosti 7-Eleven, alebo cez webovú stránku 7NOW.com. Tam si pri „pokladni“ bude môcť zákazník zvoliť autonómne doručenie, ak je v jeho lokalite dostupné. Následne by mu mala objednávka prísť do 30 minút rovno domov alebo do kancelárie. Jedným z rozdielov však bude, že zákazníkovi nebude objednávka doručená pred dvere, ale bude si ju musieť prevziať vonku pri autonómnom vozidle.

Obchod 7-Eleven [Unsplash] 

7-Eleven ide s dobou

Týmto sa 7-Eleven pripája k rastúcemu počtu reťazcov reštaurácií, ktoré testujú autonómne doručovanie tovaru. Mnohé reštaurácie skúmajú možnosti autonómneho doručenia, buď prostredníctvom robotov pohybujúcich sa po chodníkoch, alebo pomocou autonómnych motorových vozidiel. Napríklad Domino´s taktiež testuje doručovanie autonómnymi robotmi Nuro R2 v americkom meste Huston a americká sieť reštaurácií Chipotle je investorom spoločnosti Nuro.

Spoločnosť 7-Eleven zatiaľ neuviedla, koľko obchodov alebo vozidiel majú v pláne do pilotného projektu zapojiť. Upravená Toyota Prius od spoločnosti Nuro bude prvým vozidlom, na ktorom bude reťazec 7-Eleven testovať autonómne doručovanie. Neskôr sa test presunie na roboty R2, ktoré sú spoločnosťou Nuro špeciálne navrhnuté na autonómne doručovanie tovaru.

Nie je to prvýkrát, čo spoločnosť 7-Eleven experimentuje s autonómnym doručovaním. Už v roku 2016 testovala autonómne doručovanie v štáte Nevada v spolupráci so spoločnosťou Flirtey, ktorá sa zaoberá vývojom dronov.

Autonómne vozidlo Toyota Prius spoločnosti Nuro pred obchodom 7-Eleven [Nuro] 

Autonómne vozidlá budú pod dozorom

Zatiaľ budú mať Priusy na sedadle vodiča ľudského operátora, ktorý bude monitorovať technológiu a zabezpečí úspešné a bezproblémové doručenie. Na základe jeho skúseností s doručovaním bude môcť spoločnosť ďalej prispôsobiť svoje služby. Spoločnosť 7-Eleven uviedla, že je prvou spoločnosťou v Kalifornii, ktorá ponúka komerčnú autonómnu doručovaciu službu. Určite však nebude posledná. Ostatné spoločnosti vrátanie C3, Kitchen United a Chick-fil-A už údajne tiež testovali autonómne roboty za účelom doručovania. Autonómne vozidlá spoločnosti Nuro dokonca používajú aj predajne CVS Pharmacy v Hustone v štáte Texas.

Autonómne vozidlo R2 spoločnosti Nuro [Nuro] 

Spoločnosť Nuro

Spoločnosť Nuro bola založená v roku 2016 Davom Fergusonom and Jiajunom Zhuom, bývalými zamestnancami spoločnosti Google. Tí pracovali na projekte autonómneho auta, z ktorého sa neskôr stal projekt Waymo. Dnes má spoločnosť Nuro hodnotu 5 miliárd dolárov a je jednou z mála amerických spoločností, ktoré na verejných komunikáciách prevádzkujú vozidlá úplne autonómne, teda bez vodiča za volantom. V porovnaní s konkurenciou sa spoločnosť zameriava hlavne na doručovanie a nie na prepravu osôb. Spolupracuje tiež na projektoch so spoločnosťami ako napríklad Kroger alebo FedEx.

Zástancovia tejto technológie tvrdia, že roboty môžu dodávať jedlo udržateľnejším spôsobom a dokonca cenovo dostupnejšie ako vodiči. V posledných mesiacoch dokonca veľké spoločnosti poskytujúce doručovanie Uber Eats a DoorDash predstavili plány na nasadenie autonómnej technológie.

Zdroje: TechCrunch, Restaurant Business Magazine, The Verge, PCMag