Follow us on social media

Instrid is an independent digital media outlet that was born out of the need to bring readers what is often missing from traditional news channels – broader context, interesting facts from the world, overlooked topics and an original perspective on current events. We focus on high-quality, engaging content that offers readers more than just superficial headlines.

Minulý rok skončilo viac ako 40 leteckých spoločností, budú ich nasledovať aj ďalšie

V roku 2020 ukončilo alebo pozastavilo svoju činnosť viac ako 40 leteckých spoločností | Ilustračná fotografia

Silná vládna podpora zabránila niektorým leteckým spoločnostiam v bankrote, podľa leteckých expertov by však v nasledujúcich mesiacoch mohlo zlyhať viac dopravcov.

Spoločnosť Cirium z oblasti cestovných údajov ešte v októbri 2020 zverejnila informácie, že v roku 2020 zbankrotovalo alebo pozastavilo svoju činnosť 43 komerčných leteckých spoločností. Na prvý pohľad sa to zdá ako vysoké číslo, ale treba dodať, že v roku 2019 to bolo 46 a v roku 2018 až 56 leteckých spoločností. Rozdiel je však v tom, že tentokrát sa vec týka aj veľkých leteckých spoločností, ktoré boli počas uplynulých rokov bezpečnými.

Medzi letecké spoločnosti, ktoré koronakrízu neprežili, patrí aj slovenská spoločnosť Go2Sky.

„Účinok pandémie je taký veľký, že v tomto prostredí boli vážne zasiahnuté aj väčšie letecké spoločnosti“, uviedol Rob Morris z spoločnosti Cirium.

„Aj keď sme tento rok zaznamenali menej zlyhaní leteckých spoločností ako takých, počet tých, ktoré prevádzkovali desať alebo viac lietadiel, je už vyšší, ako sme videli v ktoromkoľvek z posledných šiestich úplných rokov. Je teda zrejmé, že pandémia ovplyvňuje veľké letecké spoločnosti a spôsobuje ich zlyhania,“ uviedol Morris.

V dôsledku toho prestal fungovať aj vyšší počet lietadiel. Z dôvodu pozastavenia alebo ukončenia činnosti leteckých spoločností bolo doposiaľ nevyužitých 485 lietadiel, v porovnaní s 431 v roku 2019 a 406 v roku 2018.

Morris ďalej zdôraznil, že letecké spoločnosti môžu skrachovať kvôli zlým obchodným modelom alebo iným miestnym problémom. Veľké a budúce zlyhania v rokoch 2020 a 2021 sú však „nevyhnutne dôsledkom straty dopytu vyvolanej pandémiou“.

„Po desiatich rokoch neustáleho rozširovania dopytu, ktoré viedlo k tomu, že sa globálna dopravná základňa v tom čase takmer zdvojnásobila, tento náhly šok spôsobil, že letecké spoločnosti nemali žiadne príjmy a štrukturálne vysoké náklady,” dodal Morris.

 

Zdroj: CNBS – Over 40 airlines have failed so far this year — and more are set to come

 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjE3MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyMTcwIC0gTGlldGFqw7pjZSBhdXTDoSBidWTDuiBwb2RsaWVoYcWlIHNpbG5laiByZWd1bMOhY2lpLiBCdWRlIGzDrWRyb20gVVNBLCBFw5ogYWxlYm8gw4F6aWE/IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEyMTc0LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzEyL3RldHJhLmpwZyIsInRpdGxlIjoiTGlldGFqw7pjZSBhdXTDoSBidWTDuiBwb2RsaWVoYcWlIHNpbG5laiByZWd1bMOhY2lpLiBCdWRlIGzDrWRyb20gVVNBLCBFw5ogYWxlYm8gw4F6aWE/Iiwic3VtbWFyeSI6IkxpZXRhasO6Y2Ugdm96aWRsw6Egc2EgbcO0xb51IHN0YcWlIGx1a3JhdMOtdm55bSBwcmllc3Rvcm9tIG5pZWxlbiBwcmUgdmXEvmvDqSBsZXRlY2vDqSBzcG9sb8SNbm9zdGksIGFsZSBhaiBwcmUgc3RhcnR1cHkuIEFrbyBqZSBuYSBuaWNoIGFsZSBwcmlwcmF2ZW7DoSBsZWdpc2xhdMOtdmE/IiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzI4MywicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMjgzIC0gU2xvdmVuc2vDoSBkcnXFvmljYSBHUkJBbHBoYSBqZSB1xb4gbmEgb3JiaXRlLCDFoXRhcnRvdmFsYSBuYSBkcnVow70gcG9rdXMgeiBCYWprb251cnUiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTMyODQsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDMvc2xvdmVuc2thLWRydXppY2EtbmFub3NhdGVsaXQtZ3JiYWxwaGEtMjAyMS0xLmpwZyIsInRpdGxlIjoiU2xvdmVuc2vDoSBkcnXFvmljYSBHUkJBbHBoYSBqZSB1xb4gbmEgb3JiaXRlLCDFoXRhcnRvdmFsYSBuYSBkcnVow70gcG9rdXMgeiBCYWprb251cnUiLCJzdW1tYXJ5IjoiTmFub3NhdGVsaXQgR1JCQWxwaGEgamUgcG9rcmHEjW92YXRlxL5vbSBwcnZlaiBzbG92ZW5za2VqIGRydcW+aWNlIHNrQ1VCRSwgb2tvbG8gWmVtZSBtw6EgbGlldGHFpSB2IHByaWVtZXJuZWogdsO9xaFrZSA1NTAga2lsb21ldHJvdi4gIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjozOTk1LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgMzk5NSAtIExldGVja8OpIHRheGkgenZsw6FkbG8gcHJ2w70gbGV0LiBUb3RvIGplIHNww7Rzb2IsIGFrbyBzYSB2eWhuw7rFpSBkb3ByYXZuw71tIHrDoXBjaGFtLiIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjozOTk4LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDE4LzAyL0ltYWdlLTUtMS0yMDB4MjAwLmpwZyIsInRpdGxlIjoiTGV0ZWNrw6kgdGF4aSB6dmzDoWRsbyBwcnbDvSBsZXQuIFRvdG8gamUgc3DDtHNvYiwgYWtvIHNhIHZ5aG7DusWlIGRvcHJhdm7DvW0gesOhcGNoYW0uIiwic3VtbWFyeSI6IkFpcmJ1cyBuZXNwb21hxL51amUgbmEgcHLDoWNhY2ggbmHCoGVsZWt0cmlja29tIGxpZXRhasO6Y29tIHRheMOta3UuIFByb3RvdHlwIHRheGktZHJvbmEgamUgcHJpcHJhdmVuw70gYSBwcsOhdmUgZG9rb25jYSB2eWtvbmFsIHBydsO9IHRlc3RvdmFjw60gbGV0ICYjODIxMTsgcyDDunNwZWNob20uIE1vxb5ubywgxb5lIHphIG5pZWtvxL5rbyByb2tvdiBidWTDuiB0YXjDrWt5IHBvZG9ibsOpIHRvbXV0byBwcm90b3R5cHUgbGlldGHFpSBwb25hZCBuYcWhZSBjZXN0ecKgYSBrcsOhc25lIG9iY2jDoWR6YcWlIG5la29uZcSNbsOpIGRvcHJhdm7DqSB6w6FwY2h5IGEgb2JtZWR6ZW5pYS4gRWxvbiBNdXNrIGNoY2Ugem1pZXJuacWlIGRvcHJhdm7DqSB6w6FwY2h5IHYgbWVzdHNrZWogZG9wcmF2ZcKgdMO9bSwgxb5lIHTDuiB2ZXJlam7DuiBwcmVzdW5pZS4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzQ0MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzNDQwIC0gQWvDqSBtw6Egdmxhc3RuZSBFw5oga2xpbWF0aWNrw6kgY2llbGU/IFByZWjEvmFkIHTDvWNoIG5hamTDtGxlxb5pdGVqxaHDrWNoIGRvIHJva3UgMjAzMCIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMzQ0MSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wMy9ub2FhLTVoWkpWR1BHNnZvLXVuc3BsYXNoLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWvDqSBtw6Egdmxhc3RuZSBFw5oga2xpbWF0aWNrw6kgY2llbGU/IFByZWjEvmFkIHTDvWNoIG5hamTDtGxlxb5pdGVqxaHDrWNoIGRvIHJva3UgMjAzMCIsInN1bW1hcnkiOiJFdXLDs3Bza2Egw7puaWEgamUgbmEgamVkbmVqIHN0cmFuZSBrcml0aXpvdmFuw6EgemEgbcOhbG8gYW1iaWNpw7N6bmUgY2llbGUsIG5hIGRydWhlaiBzdHJhbmUgemEgYWdyZXPDrXZudSBlbnZpcm9ubWVudMOhbG51IHBvbGl0aWt1LiBaYWJ1ZG5pbWUgdsWhYWsgbmEgdGlldG8ga3JpdGlreSBhIHBvenJpbWUgc2Ega29ua3LDqXRuZSBjaWVsZSwga3RvcsOpIHNpIEXDmiBzdGFub3ZpbGEgc3BsbmnFpSBkbyBrb25jYSB0ZWp0byBkZWvDoWR5LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDE3MiwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwMTcyIC0gUHJlZCAxMTAgcm9rbWkgQ2hhcmxlcyBSb2xscyBwcmVsZXRlbCBMYSBNYW5jaGUgdGFtIGEgc3DDpMWlLiBNZXNpYWMgbmEgdG8gemFoeW51bCBha28gMzItcm/EjW7DvS4iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTAxNzQsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMDYvUDkwMzkwNTQ2X2xvd1Jlc19jcy1yb2xscy5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlByZWQgMTEwIHJva21pIENoYXJsZXMgUm9sbHMgcHJlbGV0ZWwgTGEgTWFuY2hlIHRhbSBhIHNww6TFpS4gTWVzaWFjIG5hIHRvIHphaHludWwgYWtvIDMyLXJvxI1uw70uIiwic3VtbWFyeSI6IlJvbGxzLVJveWNlIG9zbGF2dWplIDExMC4gdsO9cm/EjWllIHBydsOpaG8gbmVwcmV0csW+aXTDqWhvIGxldHUgY2V6IGthbsOhbCBMYSBNYW5jaGUsIGt0b3LDvSB1c2t1dG/EjW5pbCB6YWtsYWRhdGXEviB6bmHEjWt5IENoYXJsZXMgU3Rld2FydCBSb2xscy4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

 

 

 

Kto sa postará o chudobných a chorých? Bohatí a zdraví? Nemá to tak byť, riešenie chce koncepciu a špecialistov

Nikto nechce vidieť chudobné a choré deti. Ale na ukončenie chudoby Slováci ešte nevyzreli, nedospeli. Ilustračná fotografia

Chudoba je vážny problém nielen v krajinách tretieho sveta, ale aj u nás na Slovensku. Vyspelý svet dodnes akoby nenašiel spoľahlivý spôsob jej vyriešenia, dokonca ani Slovensko – napriek tomu, že má na to ideálne podmienky. Slovensko patrí k tým šťastným krajinám, ktoré sa nachádzajú v najbezpečnejšej časti sveta – máme prírodné bohatstvo, zdroje pitnej vody, pôdu vhodnú na pestovanie všetkého, čo nám zabezpečí potravinovú nezávislosť, priaznivé podnebie, okrem príležitostných potôp u nás nemáme žiadne veľké prírodné katastrofy (ako zemetrasenia, hurikány, veľké zosuvy pôd, pravidelné lesné požiare) a navyše patríme do európskeho spoločenstva krajín, z ktorého viac čerpáme, ako mu dávame. Navyše tu už viac ako tridsať rokov máme demokraciu, slobodu a garancie pre súkromné vlastníctvo.

Z týchto objektívnych dôvodov by sme mali patriť k svetovej špičke v kvalite života, vzdelania obyvateľstva a finančnej gramotnosti. Evidentne však tento status nedosahujeme, za čím stojí celé panoptikum regionálnych príčin, ale aj podivuhodných prejavov náročnej mentality samotného obyvateľstva.

Jednoznačným indikátorom vyspelosti akejkoľvek krajiny je jej schopnosť postarať sa chudobných, chorých a hendikepovaných. Zatiaľ čo mnohým chorobám sa nedá predchádzať a s hendikepmi sa častokrát jednoducho treba naučiť žiť, je povinnosťou štátu úplne obmedziť typické prejavy chudoby, ktoré sú častokrát práve dôsledkom choroby alebo hendikepu.

Je to možné, vyžaduje si to odborníkov na správnych miestach bez politickej príslušnosti, teda bez zaujatosti a závislosti na aktuálnej vládnej zostave a primerané finančné investície do riešenia chudoby.

Nie je možné, aby bol akýkoľvek obyvateľ vyspelého štátu pod hranicou chudoby. Je celkom nepodstatné, či počas života pracoval, bol nezamestnaný alebo sa „iba“ staral o deti, pretože každý ľudský život má rovnako vysokú hodnotu bez ohľadu na to, ako bol prežitý.

„Na Slovensku je aktuálne zhruba 12 percent rodín pod hranicou príjmovej chudoby, čo predstavuje 640-tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 406 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvomi dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 853 eur mesačne,“ uvádza vo svojom článku pre TREND Lenka Buchláková, finančná analytička spoločnosti FinGO.sk.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyNTA2LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgMjUwNiAtIE1vcsOhbG5lIHBvbmF1xI1lbmlhIHBseW7DumNlIHogdHZvcmJ5IEthcmxhIMSMYXBrYSIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMDUzNCwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAxNi8wNy9rYXJlbC1jYXBlay5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik1vcsOhbG5lIHBvbmF1xI1lbmlhIHBseW7DumNlIHogdHZvcmJ5IEthcmxhIMSMYXBrYSIsInN1bW1hcnkiOiJWeWhuaW1lIHNhIGNpdMOhdG9tIHZ5dHJobnV0w71tIHoga29udGV4dHUgYSBwb3pyaW1lIHNhIG5hIHNrdXRvxI1uw6kgbW9yw6FsbmUgcG9uYXXEjWVuaWEsIGt0b3LDqSBuw6FtIHphbmVjaGFsIMSNZXNrw70gc3Bpc292YXRlxL4gS2FyZWwgxIxhcGVrLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Chudoba je zdrojom stresu, zdravotných problémov a kriminality, zúfalstva, tendencií k povzbudzovaniu jednoduchých pudov a emócií vedúcich k rozvratom spoločnosti a revolúciám – už len preto by mala každá nová vláda cielene vynakladať aspoň raz toľko úsilia na aktívne riešenie chudoby, než tá predchádzajúca. Aby sa udržala pri moci. Napriek tomu sme svedkami toho, že sa tak nedeje.

Prevažnú časť aktívnej práce s chudobnými dnes vykonáva katolícka Cirkev, príspevkové organizácie a súkromníci. Zabezpečujú priamu prácu s ľuďmi, riešia ich každodenné problémy, pomáhajú zvládať náročné životné obdobia, pomáhajú im komunikovať so štátom a domôcť sa práv. Napriek tomu sa jedná o prácu zdanlivo bez cieľa – organizácie sú zahltené drobnou nikdy nekončiacou prácou a nemajú zdroje na to, aby presadzovali systémové zmeny na úrovni riadenia štátu.

To, že sa vôbec musia robiť verejné zbierky, aby sa získali peniaze na činnosť organizácií starajúcich sa ľudí, je verejná hanba pre všetky vlády, ktoré sme na Slovensku od roku 1993 mali. Ak by veci fungovali ako majú, nikto by sa nemusel ponižovať zbieraním drobných od obyvateľstva, pretože tieto peniaze majú prichádzať zo štátnej kasy. Rovnako nesprávne je domnievať sa, že o financovanie charity sa majú postarať bohatí a zdraví. Tí už predsa platia dane, podporujú ekonomiku svojimi nákupmi tovarov a služieb a prípadne vytvárajú pracovné miesta vo svojich firmách.

Občas počujeme alibistické zhodnotenia politikov sprevádzané trápnym úsmevom o tom, že veď zástupcovia týchto organizácií prídu a povedia, čo potrebujú, lenže to je vrcholný prejav pokrytectva. Úlohou vlády a jej predstaviteľov je prísť za týmito organizáciami iniciatívne, spolupracovať s nimi pri návrhu riešení a potom sa postarať o ich napĺňanie, financovanie a kontrolovanie.

V chorej mysli môže zaznieť otázka, že kde sa to všetko vezmú peniaze. Ale zdravá myseľ vie, že tie peniaze tu vždy boli, vždy budú. Či sú to už vlastné peniaze alebo požičané, sú tu a je povinnosťou štátu tieto peniaze si požičať, vyčleniť a správne rozdeliť na riešenie chudoby.

Odmenou budú v dlhodobom horizonte ľudia, ktorí neprepadnú chudobe, budú zarábať peniaze, vzdelávať sa, budú prínosom pre ekonomiku.

Keď Tomáš Baťa v roku 1927 vypracoval úvahu o potrebe budovania ciest za vtedajších 10 miliárd korún namiesto plánovaných troch miliárd, obhajoval ju perspektívnou myšlienkou: „Nebude těchto deset miliard připadat našim potomkům, kteří je budou splácet, jako částka, která nestojí za řeč? Za řeč pro ty, kteří nás budou pokládat za tvory méněcenné, hrabající se v blátě a svinstvu, nedůstojném člověka? Budou moci tito noví lidé vůbec pochopiti, proč jsme váhali zbaviti se toho bláta pořádnými silnicemi? Proč je v nás tak málo odvahy k důstojnému, lidskému životu, tak málo víry v naše děti a ve schopnosti člověka?“

Baťa mal pravdu a tá pravda prekonala aj milénium. Tie miliardy korún sú dnes smiešne malé hodnoty, ak uvážime, s akými miliardami v eurách Česko a Slovensko počítajú dnes.  Táto myšlienka sa dá rovnako dobre preniesť aj na problém s riešením chudoby.  Je naivné myslieť si, že problém sa vyrieši tým, že sa budú postupne uvoľňovať nejaké stovky miliónov eur na riešenie chudoby a že sa vyrieši pravidelnými dávkami. Ako píše vyššie citovaná Buchláková pre TREND, dávky v skutočnosti z pásma chudoby dostanú len jednu tretinu ľudí a dve tretiny v ňom naďalej zostávajú. Problémom je nielen nízka výška dávok, ale aj chýbajúca celková koncepcia riešenia chudoby.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo1MDQ2LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNTA0NiAtIEJhxaVhIGFrbyB2em9yIHByZSBzw7rEjWFzbsOpIHN0YXJ0dXB5OiBQcmXEjcOtdGFqdGUgc2kgamVobyBzbG92w6EgbyB2ZcS+a29zdGkgZmlyaWVtIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjUwNDcsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMTgvMTIvdG9tYXMtYmF0YS16ZHJvai1jdGstMjAweDIwMC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IkJhxaVhIGFrbyB2em9yIHByZSBzw7rEjWFzbsOpIHN0YXJ0dXB5OiBQcmXEjcOtdGFqdGUgc2kgamVobyBzbG92w6EgbyB2ZcS+a29zdGkgZmlyaWVtIiwic3VtbWFyeSI6IlRvbcOhxaEgQmHFpWEgYm9sIHByZSBzdm9qIHrDoXBhbCBkbyBwb2RuaWthbmlhIGEgdnlzb2vDqSBtb3LDoWxuZSBob2Rub3R5IHZ6b3JvbSBwcmUgamVobyBzw7rEjWFzbsOta292IGEgamUgbsOtbSBhaiBwcmUgbW9kZXJuw71jaCBtbGFkw71jaCDEvnVkw60sIGt0b3LDrSBzYSBvYsOhdmFqw7ogcG9zdGF2acWlIG5hIHZsYXN0bsOpIG5vaHksIHByZXRvxb5lIGltIHNwb2xvxI1ub3PFpSBvZHBvcsO6xI1hIHByZXNuw70gb3BhayAmIzgyMTE7IHphbWVzdG5hxaUgc2EgYSBwb2RyaWFkacWlIHNhIGVzdGFiaWxpc2htZW50dS4gU8OhbSBCYcWlYSBuZWJvbCBwcm90aSBzcG9sb8SNZW5za8OpbXUgenJpYWRlbml1LCBwb3Zhxb5vdmFsIHbFoWFrIHphIG5hxaF1IMS+dWRza8O6Li4uIDxhIGNsYXNzPVwidmlldy1hcnRpY2xlXCIgaHJlZj1cIlwiPsSMw610YcWlIHZpYWM8L2E+IiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Aby sme to pochopili, musíme sa pozrieť na jednotlivých ľudí a nie na všeobecné štatistiky.

Jednotlivci sa nevedia vymaniť z chudoby kvôli nasledovným dôvodom:

  • nedostatočné vzdelanie a kvalifikácia = slabo platená alebo žiadna práca;
  • slabá finančná gramotnosť a s tým spojená finančná nezodpovednosť, neschopnosť plánovať rodinný rozpočet;
  • zadĺženosť pôvodne krátkodobými pôžičkami, ktoré si napožičiavali s cieľom vykrytia finančných problémov;
  • vysoké náklady na bežný život = bývanie, strava, cestovanie do školy/práce;
  • zdravotné problémy, s tým spojená neschopnosť nájsť si vhodne platenú alebo akúkoľvek prácu, z toho plynúca celková demotivácia;
  • nepriaznivé rodinné pomery, slabá morálka, zlá výchova, dedenie nevhodných zvykov v súvislosti s financiami
  • a niekoľko ďalších dôvodov na úrovni jednotlivca.

Systémové riešenie chudoby si vyžiada viac ako len zopár miliárd eur, viac ako len sľuby a predpoklady a štatistiky. Realizácia takto dôležitých zámerov si žiada nielen peniaze a realistický plán, ale aj individuálnu prácu s jednotlivcami, pochopenie ich spôsobov života a nachádzanie riešení, ktoré budú schopní pochopiť a akceptovať.

Pre systémové riešenie chudoby ako takej je nevyhnutné, aby štát zabezpečil (či už cez Cirkev, súkromné spoločnosti, organizácie, komunity či sám) nasledovné štandardy:

  • každá rodina má mať nárok na bezpečné, zdravé a primerane priestranné bývanie;
  • každý človek má mať nárok na plné kvalitné stravovanie s ohľadom jeho individuálne potreby;
  • každý človek má mať nárok na bezplatné vzdelávanie;
  • každý človek sa má už od malička finančne vzdelávať. Ľudia nepotrebujú vedieť ako funguje Wall Street, podstatné je, aby vedeli, ako majú správne pracovať s vlastnými peniazmi, ako míňať a šetriť, čo sú to dane a aký majú zmysel, ako pracovať s úvermi rozumne a udržateľne;
  • každý človek má mať dostatočne vysoký základný príjem bez ohľadu na to, či pracuje, v akom je zdravotnom stave a sociálnom postavení, aby netrpel finančnou tiesňou. Aby si mohol vybrať zamestnávateľa, ktorý ponúkne viac a nielen toho, ktorý mu dá len minimum, lebo si jeho prácu necení.

Spoločnosť musí konečne prekonať nezmyslený a v 21. storočí už úplne zastaralý názor, že každý je tu sám za seba. Nie individualizmom a sebectvom, ale altruizmom ľudia prežívajú a prosperujú. Je vrcholne nesprávne ešte aj dnes si myslieť, že deti môžu za svoju chudobu, keď vidíme, že aj ich rodičia žili v chudobe a pritom si myslieť, že deti bohatých rodín sú nadanejšie, lepšie, vyspelejšie len preto, že sa narodili do finančne zabezpečenejších rodín. Každý človek bez ohľadu na jeho životné zásluhy má mať nárok na životný štandard, ktorý umožní spoločnosti prospievať ako celku.

Protiargument, že keď každý dostane viac, automaticky dvihne ceny všetkého na trhu, je opäť naivný. Už dávno existujú mechanizmy, ako takejto deformácii trhu zabrániť.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjA5MiwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyMDkyIC0gUGFyYWRveCBwcm9zcGVyaXR5OiBBa28gbcO0xb51IGlub3bDoWNpZSBwb3pkdmlobsO6xaUgbsOhcm9keSB6IGNodWRvYnkiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTIwOTMsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTIva2FydGhpa2V5YW4tay14T2Zzb3NrN3J3NC11bnNwbGFzaC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlBhcmFkb3ggcHJvc3Blcml0eTogQWtvIG3DtMW+dSBpbm92w6FjaWUgcG96ZHZpaG7DusWlIG7DoXJvZHkgeiBjaHVkb2J5Iiwic3VtbWFyeSI6IlVrb27EjWVuaWUgY2h1ZG9ieSB2byBzdmV0ZSBuaWUgamUgbGVuIG8gcGVuaWF6b2NoLCBhbGUgYWogbyDDunByaW1ub20gcG9jaG9wZW7DrSBuw6Fyb2RvdiBpIGplZG5vdGxpdmNvdi4gIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Aj ja som čítal správy o tom, že experiment so základným príjmom vo Fínsku nevyšiel podľa predstáv, pretože po dvoch rokoch a mesačných dávkach po 560 eur údajne nemali ľudia toľko motivácie pracovať viac ako predtým. Je to príliš krátka doba a príliš malá vzorka ľudí (2 000 náhodne vybraných Fínov), čo potvrdil aj jeden z členov riadenia projektu Olli Kangas: „Dva roky sú príliš krátky čas na to, aby sme mohli vyvodiť závery z tak rozsiahleho experimentu. Mali sme dostať viac času a peňazí na dosiahnutie spoľahlivých výsledkov.“  „Výsledok“ tohto experimentu preto nemôžeme považovať za akokoľvek dôležitý pre utváranie našich názorov.

Prečo sa tomu vlastne bránime? Prečo hlúpo ako malé deti trváme na tom, že si ostatní nezaslúžia viac len preto, lebo… doplňte, čo vám práve vyhovuje?

Mnohí ľudia vedú reči o tom, že ako si oni si na rozdiel od tej chudoby museli všetko vydrieť, pritom všetci vieme, že od detstva mali kde bývať, zrejme dostávali vreckové, dostali šancu na vzdelávanie, aj vodičské preukazy im zaplatila rodina a možno im dokonca rodičia dohodili prácu.

To naozaj berieme vážne názory týchto ľudí, keď vieme, im ide o to, aby sa ostatní nemali dosť dobre?

Všetkým sa nám bude žiť lepšie, keď sa na ulici nebudú váľať opití bezdomovci, deti nebudú chodiť po uliciach v špinavých zodratých oblečeniach, nebudú hľadať útechu v pochybných subkultúrach a nebudú tak priepastné sociálne rozdiely. Bude sa nám žiť lepšie, keď už nebudeme denne čítať o násilí, ku ktorému dochádza predovšetkým medzi ľuďmi s nižšími príjmami a nižším vzdelaním. Keď sa všetci budú mať lepšie, bude sa to týkať aj nás.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDY1OSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwNjU5IC0gTWxhZMOtIFNsb3bDoWNpIMW+aWrDuiBwcsOtbGnFoSBkbGhvIHMgcm9kacSNbWksIHNtZSBuYSAyLiBtaWVzdGUgdiBFw5ouIFByZcSNbyBqZSB0byB0YWs/IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEwNjY3LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzA4L2VsaW90dC1yZXluYS1qQ0VwTjYyb1dMNC11bnNwbGFzaC5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik1sYWTDrSBTbG92w6FjaSDFvmlqw7ogcHLDrWxpxaEgZGxobyBzIHJvZGnEjW1pLCBzbWUgbmEgMi4gbWllc3RlIHYgRcOaLiBQcmXEjW8gamUgdG8gdGFrPyIsInN1bW1hcnkiOiIoQWt0dWFsaXrDoWNpYSBww7R2b2Ruw6lobyDEjWzDoW5rdSkgxb1lbnkgc2EgcHJpZW1lcm5lIG9zYW1vc3RhdG5pYSBza8O0ciBha28gbXXFvmksIHZvIHbFoWVvYmVjbm9zdGkgU2xvdsOhY2kgxb5pasO6ICB1IHJvZGnEjW92IHByw61sacWhIGRsaG8uIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDYzMSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwNjMxIC0gTWFqw7ogdG8gZG5lcyBtbGFkw60gbmFvemFqIMWlYcW+xaFpZT8gxIxpIHPDuiBpYmEgcm96bWF6bmFuw60gYSBsZW5pdsOtPyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjowLCJpbWFnZV91cmwiOiIiLCJ0aXRsZSI6Ik1hasO6IHRvIGRuZXMgbWxhZMOtIG5hb3phaiDFpWHFvsWhaWU/IMSMaSBzw7ogaWJhIHJvem1hem5hbsOtIGEgbGVuaXbDrT8iLCJzdW1tYXJ5IjoiVsW+ZHkgdG8gdGFrIGJvbG8uIE1sYWTDrSB2xb5keSB0dnJkaWxpLCDFvmUgdG8gbWFqw7ogxaVhxb5rw6kgYSBrZcSPIHpvc3Rhcm7DuiwgdHZyZGlhIG8gbm92ZWogZ2VuZXLDoWNpaSwgxb5lIG1hasO6IHbFoWV0a28gamVkbm9kdWNoxaFpZS4gQWtvIGplIHRvIG5hb3phaj8iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

 

Hviezda alternatívnej hudby Ben Howard prichádza s novou kolekciou piesní Whiteout

Ben Howard je na Slovensku viacmenej neznámy pojem. Teda aspoň bežnému poslucháčovi. Fanúšikom alternatívnej hudby je však dobre známy, o čom svedčí aj vypredaný koncert v Prahe pred dvomi rokmi. Dokonca koncert vtedy museli presunúť do väčšieho priestoru pre veľký záujem.

Ben začínal ako klasický folkový hudobník, keď presne pred 10 rokmi vydal svoj debut „Every Kingdom“ a okamžite si ho zamilovalo množstvo fanúšikov folkového pesničkárstva. V roku 2014 mu vyšla LP „I Forget Where We Where“, kde vymenil akustickú gitaru za elektrickú, avšak esenciu atmosféry z debutu bolo počuť aj tu.

Predposledný album „The Noonday Dream“ vydal v 2018 a na ňom skĺbil zvuk z prvých dvoch LPčiek a primiešal do toho trochu elektroniky a experimentu.

Aká je však jeho novinka „Collections From the Whiteout“?

Pokračuje v nastolenom trende ponárania sa do hlbín alternatívnej tvorby a experimentovania, alebo sa vrátil ku klasickým folkovým koreňom z čias debutu Every Kingdom? Prvý singel z novinky s názvom What a Day naznačuje druhú možnosť. Ostalo to pravdou aj po vypočutí celého albumu?

Treba povedať, že tvorba Bena Howarda nie je nič pre bežného poslucháča. Ak však máte radi náročnejšiu hudbu, ktorá vás núti trochu premýšľať a hľadať, tak je Ben pre vás ako stvorený. Každým vypočutím nájdete v jeho tvorbe niečo nové, čo ste tam predtým nepočuli. Ak teda máte radi rádiový popík, tak Ben vás zaujme len veľmi ťažko.

Na novinke Collections From the Whiteout mu producentsky vypomohol Aaron Dressner, ktorého meno vám nemusí nič hovoriť. Ide o talentovaného gitaristu alternatívnej rockovej skupiny The National. Jeho meno vám však môže byť známe, ak ste fanúšikom Taylor Swift a špeciálne jej posledných dvoch albumov. Folklore a Evermore. Ide jednoznačne o albumy roka 2020, ktoré najviac prekvapili, tých, čo tvorbu Taylor Swift zavrhovali.

V prípade oboch albumov ide o veľmi dospelé počiny, ktoré si vyslúžili aj cenu Grammy. Veľký podiel na tom má práve Aaron Dressner a jeho záľuba v hraní sa so zvukmi.

Tieto akési zvuky sú typické aj pre novinku Bena Howarda. No nebojte sa, nejde o vesmírne zvuky, ktoré sa často ozývajú po 22:00 z Rádia_FM. Väčšinou ide o gitarové zvuky, alebo klávesy, ktorých tóny na prvé počutie znejú nezvyčajne. A občas aj na druhé počutie. Hudobník vás proste chce prinútiť melódiu hľadať a nie vám ju priniesť na podnose rovno pod nos. Niekomu sa to nemusí pozdávať, ale výhoda je v tom, že takáto hudba sa vám tak rýchlo nezunuje.

What a Day, znie ako klasický jemne folkový song, na aké sme od Bena zvyknutí. Ďalšie lastovičky v podobe piesní Crowhurst Meme a Follies Fixture, už však naplno ukazujú producentský prínos Aarona Dressnera a sú skvelým príkladom zvuku celej nahrávky Collections From the Whiteout.

Ben v rozhovoroch často spomína, že pred natáčaním novinky mal veľký tvorivý blok. Na albume to však nie je počuť a to aj vďaka producentovi, ktorý pomohol nájsť Benovi nové, neprebádané cesty. Treba dodať, že niektoré piesne si produkoval len a len Ben a jednou z nich je aj pieseň Rookery. Ide o jeden z vrcholov albumu. Počujeme tu Bena v jeho najznámejšej a aj najlepšej polohe. Len on, akustická gitara a množstvo emócii.

Za hlavné vrcholy však možno označiť dvojicu piesní Metaphysical Cantations a Make Arrangements. Tu najlepšie počuť ako Benovi  veľmi pomohol Dressnerov vplyv pri tvorbe nového materiálu.  Naopak tými slabšími miestami na novinke Collections From the Whiteout sú jednoznačne piesne Finders Keepers a Unfurling. V tomto prípade naozaj ide len o akési zvuky. Tu sa producenti nechali až moc uniesť. Hlavne prvá menovaná pôsobí, ako keby v produkcii došlo k chybe a omylom sa zmiešali dve piesne dokopy.

Ben opäť nesklamal a do svojej diskografie pridal dielo, ktoré sa v nej rozhodne nestratí. Novinka má skoro 54 minút, no nudí len minimálne. Bez slabších miest sa to síce nezaobišlo, ale aj tak je Collections From the Whiteout jasné víťazstvo. Ak máte radi inteligentnejšiu hudbu, ktorá vás núti premýšľať, tak nový album Bena Howarda vás nemôže sklamať.

 

Umelá inteligencia a blockchain vstúpia aj do športu. 11 predpovedí trendov od Analytics Week

E-Športy majú veľkú popularitu už dnes, ale v blízkej budúcnosti možno očakávať ich ešte väčší rast | Reprofoto youtube videa What are eSports?

Svet športu sa neustále mení.

S rýchlym nástupom technológií, meniacou sa demografiou športovcov a zmenami v spotrebiteľských návykoch je nesmierne dôležité rýchlo sa prispôsobiť novým trendom.

Kluby, federácie, médiá, výrobcovia zariadení, textilné spoločnosti, poskytovatelia športových služieb a stávkové spoločnosti by si mali najviac uvedomovať dôležitosť 11 hlavných trendov vo svete športu, ktoré zverejnil magazín Analytics Week.

Športy sa v 21. storočí vo významnej miere prispôsobia technologickému pokroku – ešte viac, ako sme toho svedkami boli doteraz.

Analytics Week uvádza, že do celého tohto multimiliardového priemyslu sa hlboko integrujú novinky, ktoré ho zásadne zmenia.

Predpovedá napríklad dramatický nárast popularity netradičných športov, masívne využívanie umelej inteligencie a blockchainu, novej generácie senzorov sledujúcich vitálne funkcie športovcov s cieľom dosahovania lepších výsledkov, pripomína tiež vplyv globalizácie podmienenej pandémiou ochorenia COVID-19 a tiež prudký rast e-športov.

Samostatným trendom by tiež malo byť rozmanitejšie využívanie virtuálnej a rozšírenej reality v športoch, stávkovanie naživo v reálnom čase a tiež trvalé zníženie kapacity športových štadiónov – pretože všetky športové podujatia budú streamovateľné cez internet.

Okrem toho má byť ešte väčší dôraz kladený na spoločenskú hodnotu značiek a športovcov, ako aj nové možnosti angažovania sa fanúšikov.

 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTU1MywicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExNTUzIC0gQWtvIHZpcnR1w6FsbmkgaW5mbHVlbmNlcmkgemFyw6FiYWrDuiBza3V0b8SNbsOpIHBlbmlhemU/IEplZG7DoSBzYSBvIG1pbGnDs25vdsO9IGJpem5pcy4iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTE1NTYsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTEvdmlydHVhbG5pLWluZmx1ZW5jZXJpLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWtvIHZpcnR1w6FsbmkgaW5mbHVlbmNlcmkgemFyw6FiYWrDuiBza3V0b8SNbsOpIHBlbmlhemU/IEplZG7DoSBzYSBvIG1pbGnDs25vdsO9IGJpem5pcy4iLCJzdW1tYXJ5IjoixIxvIMS+dWTDrSB6YXVqw61tYSBuYSBvc29iZSwga3RvcsOhIGplIGZpa3TDrXZuYT8gVG8gaXN0w6kgc2EgbcO0xb5lbWUgcMO9dGHFpSBkZXTDrSBhaiBkb3NwZWzDvWNoLCBrdG9yw71tIHPDuiBzeW1wYXRpY2vDqSB0ZWxldsOtem5lIGEgZmlsbW92w6kgcG9zdGF2eSwgdG90byBqZSBsZW4gbyBuaWXEjW8gcHJlcHJhY292YW5lasWhaWUuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo2NzMxLCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNjczMSAtIFYgTW9za3ZlIHXFviBtYWrDuiByZXZvbHXEjW7DvSBrbHViIHZpcnR1w6FsbmVqIHJlYWxpdHkgcHJlIGRvc3BlbMO9Y2giLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6NjczNSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAxOS8wOC82ODE2MDg0OC1iODJkLTQ1YWQtODU0Zi1jNDBkYzIxNjlmN2ItMTAyNHg2ODItMzIweDI0MC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlYgTW9za3ZlIHXFviBtYWrDuiByZXZvbHXEjW7DvSBrbHViIHZpcnR1w6FsbmVqIHJlYWxpdHkgcHJlIGRvc3BlbMO9Y2giLCJzdW1tYXJ5IjoiQW5uYSBQZXR1a2hvdmEgemFsb8W+aWxhIGZpcm11LCBrdG9yw6EgbcO0xb5lIGJ5xaUgdHJlbmRzZXR0ZXJvbSBjZWzDqWhvIG5vdsOpaG8gcHJpZW15c2x1LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzEwNSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMTA1IC0gMTAgc3RhcnR1cG92IHpvIFNpbGljb24gVmFsbGV5LCBrdG9yw6kgc2Egb3BsYXTDrSBzbGVkb3ZhxaUiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTMxMDksImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDMvcGV4ZWxzLXRoaXNpc2VuZ2luZWVyaW5nLTM4NjE5NjkuanBnIiwidGl0bGUiOiIxMCBzdGFydHVwb3Ygem8gU2lsaWNvbiBWYWxsZXksIGt0b3LDqSBzYSBvcGxhdMOtIHNsZWRvdmHFpSIsInN1bW1hcnkiOiJQcmFrdGlja8OpIHZ5dcW+aXRpZSB1bWVsZWogaW50ZWxpZ2VuY2llLCBkb3J1xI1vdmFuaWUgesOhc2llbG9rIGRyb25taSwgdmlydHXDoWxuYSByZWFsaXRhIHNvIHN0YXJvbm92w71tIHZ5dcW+aXTDrW0uIFN0YXJ0dXB5IHpvIFNpbGljb24gVmFsbGV5LCBrdG9yw6kgc2Egb3BsYXTDrSBzbGVkb3ZhxaUgYSBpbsWhcGlyb3ZhxaUgc2EgbmltaS4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjY4NSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNjg1IC0gWmHEjW7DuiBhdXRvbW9iaWxreSBuYWt1cG92YcWlIGEgcHJpasOtbWHFpSBiaXRjb2lueT8gVGVzbGEgw6FubywgR2VuZXJhbCBNb3RvcnMgdsOhaGEiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTI2ODYsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDIvbWFyeWJhcnJhLWxhbmRzY2FwZS1lMTUyNTI2MjMxNjY3Ni5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlphxI1uw7ogYXV0b21vYmlsa3kgbmFrdXBvdmHFpSBhIHByaWrDrW1hxaUgYml0Y29pbnk/IFRlc2xhIMOhbm8sIEdlbmVyYWwgTW90b3JzIHbDoWhhIiwic3VtbWFyeSI6Ik5hZsO6a29sIE11c2sgYnVibGludSBiaXRjb2ludSBhbGVibyB0ZWp0byBtZW5lIHByb3NwZWwgYWogeiBkbGhvZG9iw6lobyBoxL5hZGlza2E/IiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjYyMywicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNjIzIC0gQWtvIGJ1ZGUgdnl6ZXJhxaUgxaFrb2xzdHZvIHYgYnVkw7pjbm9zdGk/IFZpYWMgbWllc3RhIGkgc3BvbHVwcsOhY2UiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTI2MjYsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDIvcGV4ZWxzLWl2YW4tYmVydG9sYXp6aS0yNjgxMzE5LmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWtvIGJ1ZGUgdnl6ZXJhxaUgxaFrb2xzdHZvIHYgYnVkw7pjbm9zdGk/IFZpYWMgbWllc3RhIGkgc3BvbHVwcsOhY2UiLCJzdW1tYXJ5IjoiUG9rcm9rIGplIHptZW5hIGEgaWJhIGJsw6F6b24gc3TDoWxlIHJvYsOtIGRvb2tvbGEgdGllIHZlY2kgcyBvxI1ha8OhdmFuw61tIGluw6lobyB2w71zbGVka3UuIEFrIGNoY2VtZSBsZXDFocOtY2ggxL51ZMOtLCBqZSBwb3RyZWJuw6kgbGVwxaFpZSBpY2ggdnpkZWzDoXZhxaUuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

 

Bundy za dvetisíc, košeľa za 11-tisíc. Luxusná talianska značka Moncler sa sústredila na Čínu s veľkým úspechom

Výrobca luxusných „nafúknutých“ búnd Moncler zaznamenala podstatné komerčné úspechy a zhodnotenie svojho kapitálu, pritom sa naďalej pripravuje na rázny rast vďaka zameraniu sa na Čínu a mladých zákazníkov.

Talianska spoločnosť zaoberajúca sa luxusným tovarom (burzový index: MONC. Taliansko) trpela spolu s ďalšími maloobchodmi na zatvorenie obchodov a zákazy cestovania v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.

Vrchné odevy tejto značky patria k tým drahším na trhu, za bundy zákazníci platia väčšinou sumy od 1 000 do 2 000 amerických dolárov, ale v portfóliu značky je aj kockovaná flanelová košeľa „Acosta“ za 11 885 dolárov. Talianom sa darilo značne lepšie ako mnohým jej konkurentom vďaka silnému online predaju a prekonania očakávaného rastu v Číne.

Ázia je v súčasnosti najväčším trhom spoločnosti Moncler.

Správa spoločnosti Bain Consultancy, o ktorú sa vo svojom príspevku opiera magazín Barrons predpovedá, že takmer polovica tržieb spoločností zaoberajúcich sa luxusným tovarom bude pochádzať z Číny – a to už v priebehu nasledujúcich štyroch rokov!

Akcie spoločnosti Moncler za posledných päť rokov získali 240% zhodnotenie, za posledné tri mesiace sa vyšplhali o 17% na 49,55 eur (59 dolárov), čím prekonali francúzskeho rivala Hermes International (RMS.France), ktorý rástol o 10% a LVMH Moet Hennessy Louis Vuitton (MC.France), ktorý vyrástol o 8,5%.

Vývoj hodnoty akcií značky MONCLER na trhu počas uplynulých piatich rokov. | Reprofoto Google Finance

Vyššie tržby, ale aj vyššie investície

Na konci minulého roka spoločnosť Moncler po súhlase od protimonopolného úradu akvizovala  Stone Island, taliansku prémiovú neformálnu módnu značku, ktorá jej umožní prístup na atraktívny trh s odevmi pre mladých ľudí, obyčajne dvadsiatnikmi.

Okrem toho spoločnosť  investovala veľké prostriedky do technológií a minulý rok prešla na interné riadenia svojho e-shopu, čo znamená, že má lepšiu kontrolu nad základňou zákazníkov a vlastnými zásobami.

Online trh je kľúčový, ale rast z roku 2020 nemožno očakávať opäť

Pandémia koronavírusu a ochorenia COVID-19 všeobecne výrazne podnietila obchodníkov, aby venovali viac pozornosti online predajom. Týka sa to aj Slovenska. Pandémia koronavírusu znamenala revolúciu v správaní slovenských zákazníkov v online priestore. Slováci na internete minuli v roku 2020 až 1,75 miliardy eur, čo predstavuje oproti roku 2019 nárast až o 29 percent. Ako to ale býva, v značnej výhode boli veľkí predajcovia, ktorí svoje e-shopy prevádzkovali ešte pred pandémiou. Tie totiž disponovali aj výdajňami tovaru, čo zákony povoľujú, a tiež mali výhodu, že ich už zákazníci poznali a tak im dôverovali.

 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjY4OCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNjg4IC0gU2xvdmVuc2vDvSBlLWNvbW1lcmNlIHZ5csOhc3RvbCBhxb4gdHJldGludSAtIGt2w7RsaSBwYW5kw6ltaWkiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTI2ODksImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDIvcnVwaXhlbi1jb20tUTU5SG16SzM4ZVEtdW5zcGxhc2guanBnIiwidGl0bGUiOiJTbG92ZW5za8O9IGUtY29tbWVyY2Ugdnlyw6FzdG9sIGHFviB0cmV0aW51IC0ga3bDtGxpIHBhbmTDqW1paSIsInN1bW1hcnkiOiJQb8SNYXMgbG9ja2Rvd25vdiBuYSBTbG92ZW5za3UgdnpuaWtsbyBuaWVrb8S+a28gc3RvdmllayBub3bDvWNoIGUtc2hvcG92LiAiLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjY2MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNjYwIC0gS3RvIHByw61kZSBvIHByw6FjdSBrdsO0bGkgcG9rcm9rdT8gWmTDoSBzYSwgxb5lIHNrb3JvIHbFoWV0Y2kgYSBuaWUgamUgdG8gemzDqSIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMjY2NCwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wMi9tdXNldW1zLXZpY3RvcmlhLTdZVXZBVWJmU1YwLXVuc3BsYXNoLmpwZyIsInRpdGxlIjoiS3RvIHByw61kZSBvIHByw6FjdSBrdsO0bGkgcG9rcm9rdT8gWmTDoSBzYSwgxb5lIHNrb3JvIHbFoWV0Y2kgYSBuaWUgamUgdG8gemzDqSIsInN1bW1hcnkiOiJNw6Egc2EgcG9rcm9rIG5hc2lsdSBvYm1lZHpvdmHFpSwgYWJ5IG1hbGkgxL51ZGlhIHByw6FjdT8gRGlnaXRhbGl6w6FjaWEsIGF1dG9tYXRpesOhY2lhIGEgcm9ib3RpesOhY2lhLiBUaWV0byB0cmkgcG9qbXkgc3RvamEgemEgbmHFoWltaSB2eWhsaWFka2FtaSBkbyBibMOtemtlaiBidWTDumNub3N0aSwgdiBrdG9yZWogbW5vaMOtIHogbsOhcyBwcsOtZHUgbyBwcsOhY3UgYSBwb3ZvbGFuaWUga3bDtGxpIHBva3Jva3UuIFByw6F2ZSB0YWsgaXN0bywgYWtvIG8gbmUgcHJpY2jDoWR6YWxpIG5hxaFpIHByZWRrb3ZpYS4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTU1MywicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExNTUzIC0gQWtvIHZpcnR1w6FsbmkgaW5mbHVlbmNlcmkgemFyw6FiYWrDuiBza3V0b8SNbsOpIHBlbmlhemU/IEplZG7DoSBzYSBvIG1pbGnDs25vdsO9IGJpem5pcy4iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTE1NTYsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTEvdmlydHVhbG5pLWluZmx1ZW5jZXJpLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWtvIHZpcnR1w6FsbmkgaW5mbHVlbmNlcmkgemFyw6FiYWrDuiBza3V0b8SNbsOpIHBlbmlhemU/IEplZG7DoSBzYSBvIG1pbGnDs25vdsO9IGJpem5pcy4iLCJzdW1tYXJ5IjoixIxvIMS+dWTDrSB6YXVqw61tYSBuYSBvc29iZSwga3RvcsOhIGplIGZpa3TDrXZuYT8gVG8gaXN0w6kgc2EgbcO0xb5lbWUgcMO9dGHFpSBkZXTDrSBhaiBkb3NwZWzDvWNoLCBrdG9yw71tIHPDuiBzeW1wYXRpY2vDqSB0ZWxldsOtem5lIGEgZmlsbW92w6kgcG9zdGF2eSwgdG90byBqZSBsZW4gbyBuaWXEjW8gcHJlcHJhY292YW5lasWhaWUuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjE5MywicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyMTkzIC0gQWvDqSB6bWVueSB2IG1lZHppbsOhcm9kbm9tIG9iY2hvZGUgcyDDgXppb3Ugc3DDtHNvYmlsIENPVklELTE5PyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMjE5NiwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMC8xMi90aW1lbGFiLXByby1DZktWMENlY25VOC11bnNwbGFzaC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IkFrw6kgem1lbnkgdiBtZWR6aW7DoXJvZG5vbSBvYmNob2RlIHMgw4F6aW91IHNww7Rzb2JpbCBDT1ZJRC0xOT8iLCJzdW1tYXJ5IjoiQ09WSUQtMTkgdWvDoXphbCBmbGV4aWJpbGl0dSDEjcOtbnNreWNoIHbDvXJvYmNvdiwgbmFkbsOhcm9kbsOpIHNwb2xvxI1ub3N0aSBzaSB1dmVkb21pbGkgbnV0bm9zxaUgZGl2ZXJ6aWZpa292YcWlIHbDvXJvYnUuIMWkYcW+acWlIHrCoHRvaG8gYnVkZSDDgXppYS4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

 

Ak chcete byť naozaj úspešným, aj sa ním stanete. Menej rozprávajte, viac konajte

„Čím viac vidíte, že niekto o niečom hovorí, tým menej to asi robí.“ | Foto: © CC0 Kristina Flour

 

Väčšina ľudí hovorí, že chcú byť úspešnými. Ale ak by nimi skutočne chceli byť, stali by sa nimi. Zvykol som hovoriť ľuďom „Chcel by som vedieť hrať na piano“. Potom mi niekto povedal, „Nie, nechceš. Keby si chcel, našiel by si si čas na cvičenie.“ Prestal so to hovorievať, pretože mal pravdu. To boli slová Benjamina P. Hardyho, ktorého vo svojom článku citoval autor Reece Robertson na platforme Medium.com.

Robertson sa vo svojom pomerne krátkom príspevku veľmi trefne vyjadruje k téme úspechu a reálneho záujmu ľudí o úspech.

Kladie si otázku, prečo vlastne ľudia tvrdia, že niečo chcú, keď nie sú ochotní vynaložiť energiu a čas na to, aby si tento zámer splnili.

„Že chcú byť spisovateľmi, ale nepíšu. Že chcú byť kuchárom, ale nikdy nevaria. Že chcú byť svetovým športovcom, ale nikdy netrénujú,“ píše autor a dodáva zaujímavú myšlienku, že problémom ľudí je ich neschopnosť prevziať zodpovednosť za napĺňanie vlastných zámerov a snov.

Znie to tak jednoducho, až to pôsobí nedôveryhodne, ale nemožno poprieť, že má autor pravdu.

Robertson pokračuje vskutku zaujímavým príspevkom, z ktorého vyberáme niekoľko podstatných citácií a myšlienok, rozhodne vám však odporúčame anglický článok If You Really Wanted to Be Successful, You’d Be Successful prečítať celý na Medium.com.

 

„Najväčšou prekážkou v tvojom živote nie je tvoj šéf, práca, ekonomika, iní ľudia alebo Boh. Si to ty sám.“
– Anthony Moore

„Pokiaľ sa nepozrieme úprimne pozrieť do zrkadla a pripustíme, že sme príčinou všetkého, čo sa v našom živote deje, nebudeme mať moc zmeniť náš život.“
– Benjamin P. Hardy

Je teda čas prevziať zodpovednosť. Je čas prestať obviňovať svet okolo seba a byť iniciatívny. Je čas prestať byť obeťou svojich podmienok a namiesto toho vytvoriť podmienky, ktoré chcete.
– Reece Robertson

„Nepridávajte sa k ľahkému davu; nebudete rásť. Choďte tam, kde sú vysoké očakávania a požiadavky na výkon.“
– Jim Rohn

„Čo ak ste v skutočnosti neboli zaneprázdnení, ale iba rozptýlení?
Byť skutočne produktívny znamená, že ignorujete všetky veci, ktoré ste mohli urobiť, a robíte iba to, čo by ste mali robiť.“

– Reece Robertson

„Čím viac vidíte, že niekto o niečom hovorí, tým menej to asi robí.“
– Reece Robertson

Koľko ľudí na svete s vami zdieľa deň narodenia a kedy sa u nás rodí najviac detí? Niektoré narodeniny sú bežnejšie ako iné

Nech sa nám zdá náš narodeninový deň akokoľvek výnimočný, v skutočnosti ho zdieľame s miliónmi ďalšími ľuďmi na celom svete. Na Slovensku je to podstatne menej, hovoríme o stovkách, maximálne tisícoch.

Narodeniny bývajú špeciálnym dňom pre každého jednotlivca, ale každý tak často stretáva človeka, ktorý má rovnaké narodeniny . Môže sa to zdať pomerne nepravdepodobné, ale pri niektorých narodeninách viac ako iné je to naopak. Ak ste niekedy premýšľali, koľko ľudí zdieľa vaše narodeniny, už nemusíte hľadať.

Narodeniny sú v živote skoro každého človeka významným dňom, pretože patrí iba jemu a oslave jeho narodenia. Tento deň v živote jednotlivca je obyčajne o to hodnotnejší, že zvyčajne má v ten deň narodeniny iba on. S rastúcim počtom ľudí, ktorých poznáme, však môžu prichádzať aj zhody okolností – rovnaké dni narodenia.

Ak by sme chceli získať približný, respektíve priemerný odhad, koľko ľudí na svete má v rovnaký deň narodeniny, vypočítame si to veľmi jednoducho:  každý deň predstavuje 1/365, teda percentuálne 0,274%. Pretože sa svetová populácia odhaduje na viac ako sedem a pol miliardy, v jeden deň sa priemerne narodí 20 438 356 ľudí.  Teda viac ako dvadsať miliónov.

Ak ste sa však narodili v priestupný deň 29. februára, mali by ste svoje narodeniny zdieľať iba s 1/1461 populáciou Zeme sa rovná 1461 (pretože prichádza raz za štyri roky, teda 366 + 365 + 365 + 365 dní). To predstavuje priemerne 0,068% celosvetovej populácie, čo je už len 5 072 800 ľudí.

To sú však spriemerované odhady, v reálnom svete do týchto výpočtov vstupujú sezóny vyššej pôrodnosti. V priebehu roka naozaj existujú určité sezóny, počas ktorých sa rodí viac ľudí a teda v určitých častiach roka má v rovnaký deň narodeniny viac jednotlivcov ako vo zvyšku roka.

Prečo sú niektoré dni populárnejšie ako iné?

Aj keď sa logicky zdá, že šanca na narodenie v ktorýkoľvek daný deň by mala byť asi jedna z 365,25, reálna pôrodnosť sa neriadi rovnomerným rozdelením – na narodenie sa detí má vplyv veľa vecí.

Napríklad v Spojených štátoch sa tradične sa vysoké percento manželstiev uzatvára v júni, čo vedie k tomu, že veľa detí sa narodilo vo februári a v marci. Podobne je to aj na Slovensku, podstatná časť svadieb sa koná na jar a v lete, čomu môžu zodpovedať štatistiky narodení detí trištvrte roka neskôr.

Významný vplyv na počatie detí majú tiež obdobia, keď sú ľudia odpočinutí a uvoľnení, predovšetkým v čase dovoleniek. Zdroj tohto príspevku, Thought Co.,  tiež kladie dôraz na sviatočné dni ako Valentín či americký Deň vďakyvzdania. Pripomína tiež, na schopnosť partnerov počať dieťa má vplyv aj životné prostredie, v ktorom sa práve nachádzajú.

Od 90. rokov 20. storočia údajne niekoľko vedeckých štúdií ukázalo, že v čase pôrodov existujú sezónne výkyvy. Napríklad pôrodnosť na severnej pologuli zvyčajne dosahuje vrchol medzi marcom a májom a najnižšia je medzi októbrom a decembrom. Tieto počty sa samozrejme veľmi líšia v závislosti od veku, vzdelania, socioekonomického stavu a rodinného stavu rodičov.

Slovenské reálie

Štatistický úrad SR pred štyrmi rokmi vydal rozsiahlu správu Hlavné trendy populačného vývoja v SR v roku 2017, ktorá ponúka niekoľko zaujímavých faktov týkajúcich sa pôrodnosti na Slovensku.

Úhrnná plodnosť žien sa po dvadsiatich rokoch posunula nad hranicu kritickej plodnosti a dosiahla 1,52 dieťaťa na jednu ženu. Početne sa najviac detí narodilo matkám vo veku 30 – 34 rokov, v prepočte počtu živonarodených na 1 000 žien stredného stavu matkám vo veku 25 – 29 rokov.

Všeobecne sa na Slovensku dlhodobo najviac detí rodí v mesiacoch júl, august a september. „Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že najviac detí sa u nás rodí v polovici septembra,“ uvádza zdroj.

Oficiálne webové stránky Európskej únie na základe údajov od Štatistického úradu SR z roku 2019 ďalej uvádzajú, že dlhodobý pokles pôrodnosti a neuspokojivý vývoj úmrtnosti v SR mali za následok postupné znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva až do tej miery, že v r. 2001 – 2003 došlo k úbytku obyvateľov z prirodzeného pohybu, t. j. počet živonarodených detí bol nižší ako počet zomretých osôb. Zásluhou kladného migračného salda však ani v spomínaných rokoch nedošlo k celkovému úbytku obyvateľstva.

Od roku 2004 prirodzený prírastok obyvateľstva dosahoval kladné hodnoty s maximom v roku 2011 (8 910 osôb); najnižšia hodnota bola dosiahnutá v roku 2007 (568 osôb). V roku 2018 dosiahol prirodzený prírastok obyvateľstva 3 346 osôb.

 

Zdroje: Thought Co.,

 

Desať vecí, ktoré môžete spraviť aj vy pre „záchranu planéty“

Typický obraz smetného koša pred slovenskými domami a bytmi: plný odpadu, ktorý nie je separovaný a je ho zbytočne veľa.

Keď je reč o ochrane životného prostredia, obyčajne sa skloňujú pojmy ako automobilová, letecká a lodná doprava, priemysel, výroba, vysoká spotreba obyvateľstva, odlesňovanie a ďalšie. Je otázne, kto je vlastne pôvodcom vysokej spotreby a znečisťovania, či sú to jednotliví ľudia, ktorí vytvárajú dopyt, alebo výrobcovia, ktorí vytvárajú ponuku. Tejto téme sa už venovali v samostatnom editoriáli so sugestívnym nadpisom Kto môže za neekologické produkty, zákazníci? Autor príspevku si kladie otázky týkajúce sa pôvodu znečisťovania planéty, či sú ním dopyt alebo ponuka:

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjAwOSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyMDA5IC0gRG9weXQgYWxlYm8gdsO9cm9iYT8gS3RvIG3DtMW+ZSB6YSBuZWVrb2xvZ2lja8OpIHByb2R1a3R5LCB6w6FrYXpuw61jaT8iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTIwMTMsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTIvcGh1b25nLXRyYW4tY1lMZmwtVUZjYzgtdW5zcGxhc2guanBnIiwidGl0bGUiOiJEb3B5dCBhbGVibyB2w71yb2JhPyBLdG8gbcO0xb5lIHphIG5lZWtvbG9naWNrw6kgcHJvZHVrdHksIHrDoWthem7DrWNpPyIsInN1bW1hcnkiOiJOZXNtaWVtZSBzaSByb2JpxaUgcG9zbWXFoWt5IHogxL51ZMOtLCBrdG9yw71tIHrDoWxlxb7DrSBuYSDFvml2b3Rub20gcHJvc3RyZWTDrS4gSmUgYWxlIHJvenVtbsOpIHDDvXRhxaUgc2EsIMSNaSBqZSBpY2ggc25haGEgdsO0YmVjIHpteXNsdXBsbsOhLiAiLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

Svetový fond na ochranu prírody (WWF, World Wide Fund for Nature) zverejnil zoznam desiatich tipov, ktoré považuje za realizovateľné každým z nás, ak sa chceme podieľať na zlepšovaní kvality nášho životného prostredia. Naozaj platí, že ak chceme zmeniť svet, musíme začať od seba, a to v praktickom každodennom ohľade.

WWF sa zamerala na nasledovné tipy, ktoré by sme si mohli osvojiť všetci:

#1 Nepodceňujme silu nášho hlasu. Sme prvá generácia, ktorá vie, že ničí životné prostredie a zároveň prvá, ktorá vďaka internetu a slobode slova môže verejne vypovedať o týchto problémoch.

#2 Buďme informovaní a vzdelávajme sa. Čím viac vieme o dianí v našom okolí a moderných technológiách a výskumoch, tým viac vieme vnímať širší kontext.

#3 Máme byť politicky angažovaní. Tento bod nepochybne vzbudí aj vlnu nevôle, avšak je pravdou, že ak chceme naozaj dosiahnuť zmenu, musíme na ňu apelovať nielen na osobnej a lokálnej úrovni, ale aj na tej veľkej-politickej.

#4 Cestujme zodpovedne. Mohlo by sa zdať, že pandémia COVID-19 nás prinútila sedieť doma, lenže stovky miliónov ľudí na celom svete aj dnes jazdia autom iba niekoľkokilometrové trasy, hoci by ich v pohode zvládli pešo alebo bicyklom. Cestovať zodpovedne znamená využívať iné možnosti dopravy ako tie, ktoré sú v čase ich prevádzky záťažou pre životné prostredie.

#5 Stravujme sa udržateľne. Mať v jedálničku každý deň avokádo je fajn, je to zdravé, ale zrejme neudržateľné. Podporujme lokálnych dodávateľov potravín a stravujme sa v rámci možnosti sezónne. Je rozumné stravovať sa rozumne a s ohľadom na životné prostredie.

#6 Redukujme odpad. Nielen recyklácia, ale aj všeobecne zodpovedný prístup k tvorbe odpadov má zmysel. Čím menej odpadu vyprodukujeme v domácnosti, o to menej odpadu bude ležať na skládkach a ďalej sa šíriť do prostredia.

#7 Kontrolujme svoju spotrebu. Možno to vôbec nie je tak ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá. Redukcia svojej osobnej spotreby je kľúčom k udržateľnosti a podľa mnohých aj k lepšej slobode jednotlivca, ktorý stratí svoju závislosť v podobe nakupovania zbytočností.

#8 Hľadajme spôsoby, ako podporiť organizácie a jednotlivcov bojujúcich za zlepšenie kvality životného prostredia, vrátane ochrany zvierat. Dať peniaze je pre mnohých to najjednoduchšie, čo môžu robiť pravidelne.

#9 Sledujme dokumenty o stave životného prostredia od WWF: Living Planet Report – toto viac súvisí s bodom č. 2

#10 Staňme sa dobrovoľníkmi, osobne sa usilujme robiť niečo hodnotné, hoci aj na lokálnej úrovni.

 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDc0NywicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwNzQ3IC0gMTAwJSByZWN5a2zDoWNpYSBvZHBhZHUgYmV6IHRyaWVkZW5pYSBqZSByZWFsaXRvdSwgcm9iaWEganUgxIxlc2kuIE1hasO6IMWhYW5jdSB6bWVuacWlIHN2ZXQiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTA3NTIsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMDgvcmVjeWtsYWNpYS1vZHBhZHUta2F0YWx5dGlja3ltLXN0aWVwZW5pbS5qcGciLCJ0aXRsZSI6IjEwMCUgcmVjeWtsw6FjaWEgb2RwYWR1IGJleiB0cmllZGVuaWEgamUgcmVhbGl0b3UsIHJvYmlhIGp1IMSMZXNpLiBNYWrDuiDFoWFuY3Ugem1lbmnFpSBzdmV0Iiwic3VtbWFyeSI6IsW9aWFkbmUgdHJpZWRlbmllIG5pZSBqZSBwb3RyZWJuw6ksIG8gcmVjeWtsw6FjaXUgem1lc292w6lobyBvZHBhZHUgc2EgcG9zdGFyYWrDuiB0ZWNobm9sw7NnaWUuICIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjozOTU5LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgMzk1OSAtIE5hanbDpMSNxaFpZSBzbWV0aXNrw6Egc3ZldGE6IG5hIG5hanbDpMSNxaFvbSBkZW5uZSBrb27EjcOtIDIwLXRpc8OtYyB0b24gb2RwYWR1ISIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjozOTYyLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDE4LzAxL3NjcmFweWFyZC0yNDQxNDMyXzk2MF83MjAtMjAweDIwMC5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik5hanbDpMSNxaFpZSBzbWV0aXNrw6Egc3ZldGE6IG5hIG5hanbDpMSNxaFvbSBkZW5uZSBrb27EjcOtIDIwLXRpc8OtYyB0b24gb2RwYWR1ISIsInN1bW1hcnkiOiJOYWp2w6TEjcWhaWUgc21ldGlza28gc3ZldGEgamUgdiBKdcW+bmVqIEvDs3JlaSBhIHJvxI1uZSBuYSDFiG9tIHByaWJ1ZG5lIG5lcHJlZHN0YXZpdGXEvm7DvWNoIDYsMyBtaWxpw7Nub3YgdG9uIG9kcGFkdS4gVG8gamUgYcW+IDIwLXRpc8OtYyB0b24ga2HFvmTDvSBqZWRlbiBkZcWILCDEjW8gcHJlZHN0YXZ1amUgYcW+IDE0IHRvbiBuYSBrYcW+ZMO6IG1pbsO6dHUhICZuYnNwOyBNb2Rlcm7DoSBzcG9sb8SNbm9zxaUgamUgemFsb8W+ZW7DoSBuYSBrb256dW1lIGEgcyB0w71tIGlkZSBydWthIHYgcnVrZSBwcm9kdWtjaWEgb2RwYWR1LiBBaiBuYXByaWVrIHRvbXUsIMW+ZSB2eXNwZWzDqSBrcmFqaW55Li4uIDxhIGNsYXNzPVwidmlldy1hcnRpY2xlXCIgaHJlZj1cIlwiPsSMw610YcWlIHZpYWM8L2E+IiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDY1OSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwNjU5IC0gTWxhZMOtIFNsb3bDoWNpIMW+aWrDuiBwcsOtbGnFoSBkbGhvIHMgcm9kacSNbWksIHNtZSBuYSAyLiBtaWVzdGUgdiBFw5ouIFByZcSNbyBqZSB0byB0YWs/IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEwNjY3LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzA4L2VsaW90dC1yZXluYS1qQ0VwTjYyb1dMNC11bnNwbGFzaC5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik1sYWTDrSBTbG92w6FjaSDFvmlqw7ogcHLDrWxpxaEgZGxobyBzIHJvZGnEjW1pLCBzbWUgbmEgMi4gbWllc3RlIHYgRcOaLiBQcmXEjW8gamUgdG8gdGFrPyIsInN1bW1hcnkiOiIoQWt0dWFsaXrDoWNpYSBww7R2b2Ruw6lobyDEjWzDoW5rdSkgxb1lbnkgc2EgcHJpZW1lcm5lIG9zYW1vc3RhdG5pYSBza8O0ciBha28gbXXFvmksIHZvIHbFoWVvYmVjbm9zdGkgU2xvdsOhY2kgxb5pasO6ICB1IHJvZGnEjW92IHByw61sacWhIGRsaG8uIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo0MjA3LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNDIwNyAtIE5lbWVja8O9IHN0YXJ0dXAgdnlyw6FiYSB6IG9kcGFkdSBtYXRlcmnDoWwgbmEgM0QgdGxhxI0iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6NDIwOCwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAxOC8wNC90ZW1wLTIwMHgyMDAucG5nIiwidGl0bGUiOiJOZW1lY2vDvSBzdGFydHVwIHZ5csOhYmEgeiBvZHBhZHUgbWF0ZXJpw6FsIG5hIDNEIHRsYcSNIiwic3VtbWFyeSI6IlbFoWFkZSBwb8SNw7p2YW1lIG8gdG9tLCDFvmUgcGxhc3R5IGEgdsO0YmVjIG9kcGFkIGplIHBvdHJlYm7DqSB6YmllcmHFpSwgcmVjeWtsb3ZhxaUgYSB2eXXFvsOtdmHFpSBzIG1pZXJvdSB0YWssIGFieSBuZWJvbG8gemHFpWHFvm92YW7DqSDFvml2b3Ruw6kgcHJvc3RyZWRpZS4gViBwcnZvbSByYWRlIGplIG5ldnlobnV0bsOpIHphbWVkemnFpSB0b211LCBhYnkgc2EgYmlvbG9naWNreSBuZXJvemxvxb5pdGXEvm7DvSBvZHBhZCBuZWRvc3TDoXZhbCBkbyBwcsOtcm9keSwgbW9yw60gYSByaWVrLCBhbGUgcyB0w71tLCBrdG9yw70gdGFtIHXFviBqZSwgc2kgbXVzaWEgxL51ZGlhIHBvcmFkacWlIHRpZcW+LiBTIHZlxL5taS4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo3ODI0LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNzgyNCAtIE5lcm9iw61tZSBkb3PFpSwgYWJ5IHNtZSBuYXBsbmlsaSBzdm9qZSBla29sb2dpY2vDqSBhbWLDrWNpZSwgZW1pc2llIENPMiBzdMOhbGUgcmFzdMO6IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjc4MjUsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMTkvMTEvTmVrb27DoW1lLW5pxI0tYWJ5LXNtZS1uYXBsbmlsaS1zdm9qZS1la29sb2dpY2vDqS1hbWLDrWNpZS1HcmV0YS1UaHVuYmVyZy0xLTMyMHgyNDAuanBnIiwidGl0bGUiOiJOZXJvYsOtbWUgZG9zxaUsIGFieSBzbWUgbmFwbG5pbGkgc3ZvamUgZWtvbG9naWNrw6kgYW1iw61jaWUsIGVtaXNpZSBDTzIgc3TDoWxlIHJhc3TDuiIsInN1bW1hcnkiOiJTcHLDoXZhIE9TTiBob3ZvcsOtLCDFvmUgc3ZldCBtdXPDrSBzdHJvam7DoXNvYmnFpSBhZ3Jlc2l2aXR1IHN2b2ppY2ggesOhdsOkemtvdiB2IG9ibGFzdGkga2zDrW15LCBhYnkgemFicsOhbmlsIGVudmlyb25tZW50w6FsbmVtdSBrb2xhcHN1LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

 

Aké má vlastne EÚ klimatické ciele? Prehľad tých najdôležitejších do roku 2030

Vedeckí pracovníci vypúšťajú do vzduchu meteorologický balón skúmajúci ozónosféru | Ilustračná fotografia od NOAA

Pri príprave tohto príspevku sme čerpali informácie z materiálov Európskej únie

 

Rok 2021 je stále na svojom začiatku, do konca dekády tak ostáva takmer celých deväť rokov. Zdanlivo je to dostatok času na to, aby sa Európskej únii podarilo napĺňať svoje environmentálne ciele.

Zahŕňajú nielen znižovanie emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, ale aj aj zvýšenie celkovej energetickej účinnosti a zvýšenie podielu získavania energie z obnoviteľných zdrojov.

Ultimatívnym cieľom Európskej zelenej dohody (European Green Deal) je klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050, k nemu však vedie nesmierne dlhá a náročná cesta, ktorá si vyžaduje nielen úpravy existujúcich zákonov a vytváranie nových, ale aj podporu vývoja nových technológií.

K cieľu teda vedú jednotlivé kroky, pričom kontrolným bodom má byť rok 2030.

Kľúčové ciele do roku 2030 sú zatiaľ nasledovné:

  • Minimálne 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov (od roku 1990)
  • Najmenej 32-percentný podiel získavania energie z obnoviteľných zdrojov
  • Minimálne 32,5-percentné zlepšenie energetickej účinnosti

Štyridsaťpercentné zníženie emisií skleníkových plynov sa realizuje prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami, nariadenia o spoločnom úsilí s cieľom znižovania emisií členských štátov a nariadenia o využívaní pôdy, zmene využívania pôdy a lesnom hospodárstve.

Komisia však v septembri 2020 navrhla zvýšiť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na najmenej 55% v porovnaní s rokom 1990 – tento cieľ a tiež dva ďalšie sa teraz aktualizujú, Komisia má predložiť svoje návrhy do júna 2021.

Podstatnú úlohu v dosahovaní týchto ambicióznejších cieľov má predstavovať odčerpávanie skleníkových plynov.

Či sa bude jednať o odčerpávanie emisií pri ich vzniku alebo o odčerpávanie už vylúčených emisií, by sme sa mali dozvedieť práve v lete po podaní návrhu.

Pre úplnosť dodávame, že klimatickým cieľom pre rok 2020 bolo zmenšenie objemu emisií skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990, čo bolo častým terčom kritiky pre príliš slabú ambicióznosť. Podľa údajov EÚ však napokon emisie CO2 v rokoch 1990 až 2019 napokon klesli o 24 percent, pričom medziročný pokles v rokoch 2018 až 2019 bol o podstatných 3,7 percenta.

Na druhej strane sa podľa EÚ emisie CO 2 z medzinárodnej leteckej dopravy v roku 2019 naďalej zvyšovali, v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2018) vzrástli o 3% a pokračovali v stúpajúcom trende. Zmenu mohol priniesť rok 2020, kedy prepukla pandémia ochorenia COVID-19 a s tým spojené uzemnenie drvivej väčšiny komerčných leteckých liniek.

 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzA2NCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMDY0IC0gTmFtaWVzdG8genZhcm92IGEgc2tydXRpZWsgc2EgbWFqw7ogZGllbHkgbGVwacWlLiBSZWR1a292YW5pZSBobW90bm9zdGkgc2EgemTDoSBiecWlIGvEvsO6xI1vdsO9bSB2IGJvamkgcyBDTzIiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTMwNjUsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDMvbGVwZW5pZS1uYW1pZXN0by16dmFyb3YtMi5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik5hbWllc3RvIHp2YXJvdiBhIHNrcnV0aWVrIHNhIG1hasO6IGRpZWx5IGxlcGnFpS4gUmVkdWtvdmFuaWUgaG1vdG5vc3RpIHNhIHpkw6EgYnnFpSBrxL7DusSNb3bDvW0gdiBib2ppIHMgQ08yIiwic3VtbWFyeSI6IktlYnkgc2EgbWF4aW11bSBtb8W+bsO9Y2ggc3Bvam92IGxlcGlsbywgaG1vdG5vc8WlIHByaWVtZXJuw6lobyBhdXRhIGJ5IHZyYWoga2xlc2xhIG8gdGFrbWVyIDIwMCBrZy5cclxuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjYxNCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNjE0IC0gU2hlbGwgdmVyZWpuZSB2eWhsw6FzaWxvLCDFvmUgb2R0ZXJheiBidWRlIHZ5dcW+w612YW5pZSByb3B5IHXFviBsZW4ga2xlc2HFpS4gQ2llxL4gamUgbnVsb3bDqSBDTzIiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTI2MTUsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDIvbWFyYy1yZW50c2NobGVyLUYxckVTMHNWdUl3LXVuc3BsYXNoLTEuanBnIiwidGl0bGUiOiJTaGVsbCB2ZXJlam5lIHZ5aGzDoXNpbG8sIMW+ZSBvZHRlcmF6IGJ1ZGUgdnl1xb7DrXZhbmllIHJvcHkgdcW+IGxlbiBrbGVzYcWlLiBDaWXEviBqZSBudWxvdsOpIENPMiIsInN1bW1hcnkiOiJVxb4gbmlrZHkgbmVidWRlIHogcm9weSB2eXLDoWJhxaUgdG/EvmtvLCDEjW8gZG90ZXJhei4gU3BvbG/EjW5vc8WlIG3DoSB6w6FzYWRuw70gcGzDoW4gcHJlY2hvZHUgbmEgxI1pc3TDuiBlbmVyZ2l1IGEgamVqIGNpZWxlIHPDuiBtaW1vcmlhZG5lIGFtYmljacOzem5lLlxyXG4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjI5MiwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyMjkyIC0gQ08yIGplIHByw6F2ZSBuYWpkcmFoxaFpZSB2IGhpc3TDs3JpaSwgbcOhIG5hcsOhc8WlIG5hIHZ5xaFlIGR2b2puw6Fzb2JvayIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMjI5NCwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wMS9hZHJpYW4tYmFsYXNvaXUtOUhaNEF2RjAxN0ktdW5zcGxhc2guanBnIiwidGl0bGUiOiJDTzIgamUgcHLDoXZlIG5hamRyYWjFoWllIHYgaGlzdMOzcmlpLCBtw6EgbmFyw6FzxaUgbmEgdnnFoWUgZHZvam7DoXNvYm9rIiwic3VtbWFyeSI6IkNlbmEgZW1pc27DvWNoIHBvdm9sZW5pZWsgc2EgdnnFoXBsaGFsYSBuYSBoaXN0b3JpY2vDqSBtYXhpbXVtLCB1dsOhZHphIEV1cmFjdGl2LiBWIHBvbmRlbG9rIHN0w6FsYSB0b25hIENPMiAzMyw1OCBldXIuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTk3NCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExOTc0IC0gw5pTUEVDSCEgQVZJUyBhIFBheWxlc3MgQ2FyIFJlbnRhbCBwcmVrb25hbGkgc3ZvaiB6w6F2w6R6b2sgem7DrcW+acWlIGVtaXNpZSBDTzIgcHJlIGNlbMO6IHN2b2p1IGZsb3RpbHUiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTE5NzgsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTIvVFNfQVZJUy1QQVlMRVNTLUNBUi1SZW50YWwtZW1pc2llLmpwZyIsInRpdGxlIjoiw5pTUEVDSCEgQVZJUyBhIFBheWxlc3MgQ2FyIFJlbnRhbCBwcmVrb25hbGkgc3ZvaiB6w6F2w6R6b2sgem7DrcW+acWlIGVtaXNpZSBDTzIgcHJlIGNlbMO6IHN2b2p1IGZsb3RpbHUiLCJzdW1tYXJ5IjoiU3BvbG/EjW5vc8WlIFVuaXRlZCBSZW50YWwgR3JvdXAsIHMuci5vLiwgIGzDrWRlciB2IHByZW7DoWptZSBhIGxlYXNpbmd1IGF1dG9tb2JpbG92IG5hIFNsb3ZlbnNrdSwga3RvcsO9IHDDtHNvYsOtIG5hIHRyaHUgc28gem5hxI1rYW1pIEFWSVMgYSBQYXlsZXNzIENhciByZW50YWwsIGRvc2lhaG9sIHNwbG5lbmllIHN2b2pobyB6w6F2w6R6a3Ugem7DrcW+acWlIGVtaXNpZSBDTzIgdiByb2t1IDIwMjAgcHJlIGNlbMO6IHN2b2p1IGZsb3RpbHUuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo3ODI0LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNzgyNCAtIE5lcm9iw61tZSBkb3PFpSwgYWJ5IHNtZSBuYXBsbmlsaSBzdm9qZSBla29sb2dpY2vDqSBhbWLDrWNpZSwgZW1pc2llIENPMiBzdMOhbGUgcmFzdMO6IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjc4MjUsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMTkvMTEvTmVrb27DoW1lLW5pxI0tYWJ5LXNtZS1uYXBsbmlsaS1zdm9qZS1la29sb2dpY2vDqS1hbWLDrWNpZS1HcmV0YS1UaHVuYmVyZy0xLTMyMHgyNDAuanBnIiwidGl0bGUiOiJOZXJvYsOtbWUgZG9zxaUsIGFieSBzbWUgbmFwbG5pbGkgc3ZvamUgZWtvbG9naWNrw6kgYW1iw61jaWUsIGVtaXNpZSBDTzIgc3TDoWxlIHJhc3TDuiIsInN1bW1hcnkiOiJTcHLDoXZhIE9TTiBob3ZvcsOtLCDFvmUgc3ZldCBtdXPDrSBzdHJvam7DoXNvYmnFpSBhZ3Jlc2l2aXR1IHN2b2ppY2ggesOhdsOkemtvdiB2IG9ibGFzdGkga2zDrW15LCBhYnkgemFicsOhbmlsIGVudmlyb25tZW50w6FsbmVtdSBrb2xhcHN1LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Nové auto, ktoré už zlodeji neukradnú: VW Golf 8 exceloval v testoch ADAC pred odcudzením

Volkswagen Golf 8. generácie je v predaji od minulého roka

Volkswagen Golf ôsmej generácie sa prakticky nedá odcudziť. 

Vyplýva to z rozsiahleho testu nemeckého autoklubu ADAC až 360 rôznych automobilov, rozličných výrobcov, tried a cenových úrovní rokov s rokom výroby 2014 až 2020.

Moderné automobily často bývajú kritizované za to, že vymenili komfort za bezpečnosť. Populárne a obyčajne príplatkové odomykanie, zamykanie a štartovanie bez kľúča (keyless) je pohodlné a praktické, zároveň ale veľmi nebezpečné. Ukazuje sa, že zlodejom stačí iba niekoľko sekúnd a trocha sústredenia na to, aby vedeli od nič netušiaceho majiteľa získať bezdrôtový signál z jeho autokľúča, ktorý má vo vrecku a skopírovať ho pre zneužitie.

Automobilky o tomto probléme vedia a aktívne ho riešia, čím sa aj z moderných áut stávajú sofistikované počítače plné bezpečnostného softvéru chrániace samotné vozidlo pred hackerskými útokmi.

Nanešťastie, taktiky zlodejov sú vždy o pol kroka vpred a rýchlo vedia nájsť nedostatky aj v celkom novom zabezpečení.

Nemecký ADAC minulý rok zverejnil výsledky testu 360 nových áut s rokom výroby 2014 až 2020, ktoré boli priam šokujúce: z 360 áut sa dalo relatívne bezproblémovo odomknúť až 354 z ich! Toto neuveriteľné číslo vypovedá o reálnych hrozbách, ktoré číhajú na novopečených majiteľov áut. Pre úplnosť dodávame, že ADAC v rámci rovnakého testu skúmal aj bezpečnosť motoriek, preto uvádza údaj o „419 testovaných vozidlách“.

Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo päť modelov automobilov, ktoré nebolo možné odomknúť ani po väčšej snahe, bolo vyššej triedy (teda sa jednalo o drahé vozidlá), iba jedno jediné patrilo do nižšej strednej triedy dostupnej pre masy. Týmto výnimočným vozidlom bol nový Volkswagen Golf ôsmej generácie, ktorý je práve teraz v predaji.

Za tento výsledok vďačí najmodernejšej technológii, ktorou je ultra širokopásmové pripojenie UWB (Ultra Wide Band). Pri ňom použité čipy dokážu z doby „letu“ rádiového signálu veľmi presne stanoviť vzdialenosť elektronického kľúča od vozidla. Pri použití predlžovača rádiového signálu tak automobil nereaguje. Golf 8 je historicky prvým modelom kompaktnej triedy, ktorý začal využívať technológiu UWB.

Volkswagen Golf vo verzii Alltrack – kombi s terénnym charakterom

Už základná línia „Golf“ pritom zahŕňa napríklad komunikačný protokol Car2X, predné LED svetlá, štartovacie tlačidlo bez kľúča Keyless Go, digitálny kokpit s uhlopriečkou 26 cm (10,25″), asistent zachovania jazdného pruhu „Lane Assist“, asistenčný systém na monitorovanie premávky pred vozidlom „Front Assist“ (s funkciou núdzového brzdenia City Brake a rozoznávaním chodcov a cyklistov Pedestrian and Cyclist Recognition), digitálny združený prístroj Active Info Display s uhlopriečkou 26 cm, rádio „Composition“ s farebným dotykovým displejom 21 cm a mobilnými online službami We Connect Plus predplatenými na 3 roky, rozhranie Bluetooth, multifunkčný volant či automatickú klimatizáciu „Air Care Climatronic“.

 

Aktuálna generácia Golfu priniesla do koncernovej nižšej strednej triedy kuriózne detaily, napríklad takéto senzorové ovládače vonkajšieho osvetlenia

Na Slovensku sa dá nový VW Golf zakúpiť už od akciových 16 990 eur v konfigurácii Golf 1.0 TSI 66 kW 5MT, ďalej za 18 340 eur za konfiguráciu Golf 1.0 TSI 88 kW 6MT či s naftovým motorom 2.0 TDI 85 kW za 21 200 eur. V predaji je tiež ako mild-hybrid 1.5 eTSI DSG od 22 660  eur, hybrid spaľujúci benzín a CNG za 24 340  eur či dokonca plug-in hybrid 1.4 TSI eHybrid DSG od 37 020 eur.

Volkswagen Golf vo verzii kombi sa volá Variant, na fotografii s hybridným pohonom eTSI