iNSTRID

Thomas Sean Connery sa narodil írskym rodičom v chudobnej časti Edinburghu. Chudoba ho pripravila o vzdelanie, počas dospievania zanechal školu a pracoval ako nekvalifikovaný robotník.

V sedemnástich bol povolaný do kráľovského námorníctva, o tri roky ho však prepustili pre vážne zdravotné problémy.

Vrátil sa do Edinburghu a pracoval v rôznych zamestnaniach, vrátane plavčíka. Venoval sa kulturistike a v súťaži Mr. Universe z roku 1950 sa umiestnil na treťom mieste! Vedeli ste to?

Po presťahovaní sa do Londýna sa dozvedel o otvorení konkurzu pre muzikál „Južný Pacifik“. Absolvoval kurz tanca a spevu a prekvapivo dostal rolu, v ktorej zostal 18 mesiacov.

Connery sa venoval rodnému Škótsku a pomocou svojho vplyvu tlačil na obnovenie škótskeho parlamentu. Keď sa napokon znovu stretol v roku 1999, 296 rokov po poslednom stretnutí, bol Connery pozvaný, aby vystúpil na prvom zasadnutí, kde ho privítali búrlivé ovácie. Nasledujúci rok ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do rytierskeho stavu – túto poctu nazval „jedným z najpyšnejších dní môjho života“ – požiadal, aby sa ceremónia uskutočnila v Edinburghu.

Connery vydal svoju autobiografiu „Being a Scot“, ktorú napísal spolu s Murrayom ​​Grigorom v roku 2008. Okrem rytierstva a ceny Akadémie získal za svoju dlhoročnú kariéru aj mnoho ocenení, vrátane vyznamenaní Kennedy Center v roku 1999 a American Film Institute, ocenenie za celoživotné dielo v roku 2006.

Connery bol v rokoch 1962 až 1973 ženatý s herečkou Diane Cilentovou. Pár sa rozviedol v roku 1973 a Cilentová zomrela v roku 2011. Po Connerym zostala jeho druhá manželka, maliarka Micheline Roquebrune, s ktorou sa oženil v roku 1975, jeho syn Cilento, herec Jason Connery a vnuk z Jasonovho manželstva s herečkou Miou Sarou.

Connery bol obľúbený publikom  viac ako 40 rokov a bol jedným z najvýraznejších mužov na filmovej scéne. Akonáhle sa stal tajným agentom vytvoreným podľa predlohy Iana Fleminga, pokračoval vo svojej dlhej a zrelej kariére vo filmoch ako „Vietor a lev“, „Muž, ktorý by bol kráľom“ alebo „Indiana Jones a posledná križiacka výprava“.

Jeho postava tvrdého írskeho policajta v Chicagu z obdobia depresie v snímke Briana De Palma z roku 1987 „The Untouchables“ mu priniesla  Oscara za vedľajšiu úlohu (1988).

Napriek tomu, že počas života natočil množstvo kvalitných filmov, statusu najlepšieho Bonda sa nevedel už nikdy striasť a podarilo sa mu ho udržať až do konca života. A to aj v čase, keď mnohí tvrdia, že až Daniel Craig do postavy Bonda vniesol autentickosť a ten správny charakter.

Sean Connery stvárnil postavu Jamesa Bonda celkovo sedemkrát, a to vo v nasledovných filmoch:

• Dr. No (1962)
• From Russia With Love (1963)
• Goldfinger (1964)
• Thunderball (1965)
• You Only Live Twice (1967)
• Diamonds Are Forever (1971)
• Never Say Never Again (1983)

Toto je druhý diel nášho seriálu o projekte Club30 (www.club30.sk). Venuje sa hľadaniu a rozvoju výnimočných mladých ľudí, ktorí jedného dňa prevezmú zodpovednosť možno aj za riadenie celej našej krajiny.

Každému členovi klubu položíme rovnakých päť otázok.

Začíname zakladateľom, Vladimírom Orthom.

Si iný ako ostatní? Dajú ti šancu: Na Slovensko prišiel CLUB30 zameraný na podporu mladých a šikovných

Aké sú podľa vás najväčšie výzvy budúcej generácie slovenských lídrov?

Presadiť sa v náročnej medzinárodnej konkurencii. Súťaživosť a ochota si niečo vytrpieť sú kľúčom k úspechu. V dnešnom globálnom svete je veľmi veľká konkurencia a úspechy čakajú na pripravených a jedinečných ľudí. Okrem toho výnimoční lídri majú povinnosť postarať sa o ostatnú časť populácie. Jedine tímová práca všetkých na čele s lídrom dosiahne úspech. Nikdy to nie je o jednotlivcovi.

Na čo by sa mali mladí ľudia sústrediť, ak chcú byť v budúcnosti lídrami?

Žiaľ, nie je to o tom, že sa rozhodnem, že sa chcem stať lídrom. Niekto to má v sebe a treba to objaviť a pracovať na zlepšovaní. Niekto to nemá, hoci môže na tom aj dennodenne pracovať. Cieľom je objavovať a pomáhať zlepšovať takýto typ ľudí.

Môže podľa vás jeden človek zmeniť celé Slovensko?

Nie, môže však dať do pohybu masy a tie spolu s tým jedným charizmatickým lídrom vedia zmeniť nielen Slovensko, ale aj celý svet.

Čo je vašou osobnou motiváciou vstúpiť do projektu Club30?

Mojím cieľom a životným naplnením je odovzdať svoje skúsenosti, ktoré som za tridsať rokov profesionálnej kariéry získal. Zoskupiť mladých ľudí, ktorí majú chuť veci meniť a objavovať. Viera, že naša malá krajina dokáže byť špičkou v regióne a možno i v celej Európe. Viera vo vedomosti, ktoré bez uplatnenia nemajú zmysel.

Na čo sa ako mentor z Club30 sústreďujete najviac?

Na adeptove schopnosti dosahovať vybrané ciele, hodnoty, lojalitu a chuť niečo dosiahnuť.

Ešte jedna otázka navyše: Prečo by si mal adept vybrať ako mentora práve vás a o aké osobnosti máte záujem vy?

Adept si môže vybrať v živote čo chce a koho chce. Nemusí si vybrať nás, môže kohokoľvek iného, to je slobodný proces.

Sloboda je základnom nášho vnímania, nikto nikomu nič nevnucuje a nikto nič nemusí. Je len na ňom, či súhlasí so systémom, ktorý zavádzame.

Čo sa týka mňa, na počiatku mojej kariéry som mal šéfa (License Director ABG Olav Hommerstad), ktorý ma naučil veľmi veľa. Hlavne ma naučil myslieť inak, myslieť za hranice svojich potrieb. Bol pre mňa veľkým učiteľom a mal na mňa obrovský vplyv. Rád by som vrátil spoločnosti to, čo som získal.

A tento prístup je aj naším mottom pre mentorov, ktorých Club30.sk združuje.

Naším záujmom je spájať ľudí, odhaliť a zvyšovať profesionálnu a ľudskú hodnotu každého adepta, ktorý hľadá šance, uplatnenie a potrebuje nájsť svoju cestu. Spoločne ju budeme hľadať. Jednoducho povedané, pomôcť nájsť, naučiť, získať alebo objaviť hodnoty, ktoré budú každého budúceho lídra viesť v jeho ďalšom profesionálnom a súkromnom živote.

Čím viac takýchto ľudí objavíme a pomôžeme im spoznať seba samých, vylepšiť tréningom a stretnutiami ich osobnosť, tým je vyššia šanca na úspech nielen ich, ale aj okolia, v ktorom budú pôsobiť.

Za poskytnutie odpovedí ďakujeme.

Ako sa zapojiť do projektu Club30?

Poznáte niekoho, kto je ideálnym adeptom do Club30? Alebo ste to práve vy? Dajte o ňom alebo o sebe vedieť priamo zakladateľom Clubu30 prostredníctvom nasledovného formulára ešte dnes. Najprv však absolvujte testy osobnosti, ktoré Club30 vyžaduje. Nejedná sa o testy na päť minút, vyžadujú si dobrú znalosť anglického jazyka a trpezlivosť.

Jedná sa o prvý filter, ktorý oddelí motivovaných ľudí od tých, ktorí len námatkovo skúšajú, kde sa raz možno môžu uplatniť.

Club30 totiž nie je pre každého – je len pre každého perspektívneho, ambiciózneho a ochotného sa učiť.

O Sprinteroch z AVISu

V ponuke autopožičovne AVIS Slovensko figurujú dodávky Mercedes-Benz Sprinter v dvoch naladeniach naftového motora CDI. Jedná o verzie Sprinter 314 CDI a 316 CDI s automatickou prevodovkou v konštrukčných vyhotoveniach L2H2 a L3H2. Prítomnosť automatickej prevodovky je nevyhnutné špeciálne zdôrazniť, pretože v porovnaní s konkurenčnými ponukami sa jedná o absolútny nadštandard. 

Všetky vozidlá Mercedes-Benz Sprinter, bez ohľadu na motorizáciu a dĺžku, sú vybavené navigáciou, klimatizáciou, Bluetooth handsfree, tempomatom, 360-stupňovými parkovacími senzormi a cúvacou kamerou pre bezpečné parkovanie. Vždy sa jedná o trojmiestne vyhotovenie s obrovským nákladným priestorom s kapacitou až 12 až 14 kubických metrov. 

Testovaný model

My sme sa lepšie pozreli na verziu s naftovým motorom 316 CDI (120 kW, 163 koní, 380 Nm) s automatickou prevodovkou. Má až šesť metrov, no vďaka maximálnej povolenej hmotnosti do 3,5 tony ho môžete šoférovať aj s bežným vodičským oprávnením skupiny B. To je veľmi dôležité, pretože napríklad pri sťahovaní bytu či prevoze materiálu na záhradu nebudete musieť najímať šoféra.

Všetky vozidlá Mercedes-Benz Sprinter, bez ohľadu na motorizáciu a dĺžku, sú v AVIS vybavené navigáciou, klimatizáciou, Bluetooth handsfree, tempomatom, 360-stupňovými parkovacími senzormi a cúvacou kamerou pre bezpečné parkovanie. Vždy sa jedná o trojmiestne vyhotovenie.

Ako prebieha preberanie vozidla

Vozidlo z autopožičovne AVIS si môžete zabezpečiť buď priamo na pobočke (zoznam pobočiek je tu) alebo cez internet. Pri objednávke cez internet môžete využiť aj prípadné zľavy, ak práve autopožičovňa nejaké ponúka. Vozidlo si rezervujete cez jednoduchý formulár, kde stanovíte čas vyzdvihnutia, čas odovzdania a tu môžete aj vyplatiť depozit, ktorý sa môže líšiť v závislosti od kategórie vozidla. Depozit sa vám vráti v plnej výške po tom, čo odovzdáte vozidlo späť do autopožičovne.

Bez ohľadu na to, či ste objednávku vypĺňali online alebo ste sa rozhodli rovno prísť na pobočku, pri preberaní vozidla budete potrebovať platné doklady. Tie predložíte pracovníkom, ktorí vás celým procesom prenájmu prevedú bez zdržiavania. Ak ste neuhradili depozit cez internet, môžete tak spraviť teraz, stačí vám na to platobná karta. 

Pracovníci majú z našej skúsenosti ľudský prístup, sú priateľskí, ochotne odpovedajú na otázky a prenajímané vozidlo vám dôkladne predstavia. Vašou úlohou je dobre sa pozrieť, či auto nemá poškodenia a ak náhodou nejaké spozorujete, je dobré nahlásiť ho pracovníkovi autopožičovne – on ho zapíše do preberacieho protokolu a pri odovzdávaní auta sa vyhnete zbytočným problémom. 

Mercedes-Benz Sprinter sme prebrali s krátkou inštruktážou k funkčnosti prevodovky a vyrazili sme na cesty kriticky hodnotiť, či Mercedes z autopožičovne stojí za tie peniaze.

Sprinter je zvonka pomerne veľký, pôsobí robustne a náročne na riadenie. Lenže stačilo, aby sme prvýkrát sadli za volant, naštartovali motor a všetky pochybnosti sa razom stratili. V Sprinteri sa cítite bezpečne, máte vynikajúci výhľad na okolie a vo veľkej miere k sebavedomiu vodiča prispievajú parkovacie senzory a kamera, vďaka ktorým snáď ani nie šanca, že by ste šuchli iné auto alebo stĺp.

Vyberanie zákrut si vyžaduje o niečo viac pozornosti, aby ste zadným kolesom nezachytili obrubník a v úzkych uličkách musíte dbať na zadný previs, ktorého dĺžku ešte o niekoľko centimetrov zväčšuje aj doplnková nástupná hrana. Treba na ňu myslieť predovšetkým pri parkovaní. Manévrovateľnosť je ale na výbornej úrovni, auto „poslúcha“ na stlačenia pedálov i jemné otáčanie volantom.

Interiér ako v SUV

Mercedes-Benz Sprinter je dodávka, teda pracovné vozidlo, ale interiér si v značnej miere adoptoval kľúčové dizajnové prvky z osobných áut tejto značky. Vyzerá, akoby bol prevzatý z esúvečka. V skutočnosti Sprinter využíva pomerne tvrdé plastové obloženia a tvrdšie sedadlá, všetko je tu zamerané na praktické využitie a zvýšenú odolnosť. Škoda, že tlačidlá na stredovej konzole sú malé a ďaleko od vodiča, no hlavný displej je dotykový a reaguje s vysokou citlivosťou.

Oceňujeme množstvo odkladacích priestorov na fľaše, mobily, dokumenty a rôzne veľké predmety. 

Nákladný priestor 

To podstatné sa nachádza za plechovou stenou za prednými sedadlami. Nákladný priestor s objemom 14 kubických metrov je nielen obrovský, ale aj vybavený na to, aby sa v ňom bezpečne prevážal takmer akýkoľvek náklad. 

Steny obsahujú kovový rám s početnými otvormi a rebrami, na ktoré možno uchytiť sťahovacie pásy a bezpečne tak upevniť vysoký náklad. Podlaha je úplne rovná a má maximálnu dĺžku 3 272 mm (dĺžka L2), resp. 4 307 mm pri dlhšej verzii L3. H2 znamená výšku nákladného priestoru 1 940 mm. 

Zadné dvere sa dajú roztvoriť až v 270° uhle a ďalší vstup do priestoru je cez bočné posuvné dvere. Dobrou správou je, že všetky dvere sa dajú otvoriť aj zvnútra 🙂 

Spotreba počas nášho testu

Výrobca uvádza spotrebu svojho naftového motora 7,9-7,8 l/100 km, čo môže zodpovedať realite, ak vozidlo nie je veľmi zaťažené a jazdí sa s ohľadom na nízku spotrebu. Automatická sedemstupňová prevodovka preraďuje na vyšší stupeň pri 2 000 otáčkach, ale vodič môže ovládať prevodovku aj manuálne páčkami za volantom. V praxi by ste mali počítať so spotrebou okolo úrovne 11 l/100 km.

Vrátenie auta do autopožičovne

Pred vrátením auta z prenájmu by ste ho mali dobre skontrolovať a predovšetkým dotankovať jeho nádrž. Do Mercedes-Benz Sprinter z autopožičovne AVIS sa tankuje jedine nafta, nádrž má kapacitu 71 litrov. Pri vrátaní auta vás bude opäť smerovať poverený pracovník, ktorý si odpíše stav odometra, teda zhodnotí, či ste neprekročili predplatený kilometrový nájazd a skontroluje stav vozidla. Ak je všetko v poriadku, podpíšete preberací protokol, bude vám vrátený depozit a celý proces odovzdávania  sa tým končí.

Následne vám do e-mailu príde dotazník spokojnosti, ktorý by ste rozhodne mali vyplniť – iba vďaka nemu autopožičovňa dostáva spätnú väzbu od zákazníkov. 

Kľúčové pojmy, tagy:

prenájom dodávky,

prenájom úžitkového vozidla,

prenájom ľahkého úžitkového vozidla,

prenájom avis,

prenájom mercedes benz sprinter,

najlacnejší prenájom dodávky,

dodávka vodičák B,

dodávka vodičské oprávnenie typu B,

prenájom dodávka cena,

prenájom dodávka bratislava,

Tento rok možno nebol práve takým, ako sme si ho v našich mysliach predstavovali, no určite nám priniesol aj niečo, z čoho sa môžeme poučiť. Taktiež veľa zahraničných ciest sme museli z pochopiteľných dôvodov zrušiť, no to nám len otvorilo dvere k novej príležitosti – spoznať naše malé Slovensko, ktoré, zdá sa, nie je až také malé, teda aspoň, čo sa pamiatok a krásnych miest týka. Tentokrát sa vyberieme do „zabudnutého raja“.

Zdroj: Radka Malinčáková

Východné Slovensko – čo prvé sa vám objaví pred očami, keď počujete toto slovné spojenie? Možno Košice, Prešov či dokonca ten slávny výrok, že na východe nič nie je, ktorý našou malou krajinou preletel rýchlosťou svetla, od dediny do dediny, z domácnosti do domácnosti až nám tak utkvel v pamäti, že ho pomaly používame ako ustálené slovné spojenie.

Zdroj: Radka Malinčáková

Správna odpoveď znie panenská príroda a milióny možností, ako si ju vychutnať počas štyroch letných období.

Skončilo leto a vy si myslíte, že turistike je koniec? Práve naopak – najlepšia turistika je na jeseň, kedy vám les pripomína paletu tých najkrajších farieb, aké si ľudská myseľ ani nevie predstaviť – veď predsa príroda je najlepší umelec.

Už keď sme pri tom, tak neostáva to len pri jeseni, ale aj v zime, kedy mráz vytvára krásne biele mozaiky na kmeňoch stromov a inovať akoby sa predbiehala v tom, kto je lepší umelec. Konáre pokryté malými kryštálikmi ľadu zamrznutej pary vytvárajú hotové divadlo a dostávajú vás do rozpakov. Toto je pravá zima na severe.

Zdroj: Radka Malinčáková

Číta sa to tak dobre, až si človek predstavuje šálku vareného vína s vianočným korením a s údivom pozoruje padajúce vločky spoza okna z teplého hniezdočka.

Avšak, tentokrát reč nebude o varenom víne, ale o bežeckom lyžovaní a turistike.

Kto pozná Cestu SNP, ten vie, že začína z Duklianskeho priesmyku alebo ľudovo povedané Dukla – hranica s Poľskom. Ak sa však necítite na túto približne 760 kilometrov dlhú cestu, tak to môžete kľudne z povestnej Dukly namieriť iným smerom – východnejším. Spojenie Dukla a Kalinov – prvá oslobodená obec na Slovensku – je síce niekoľkokrát kratšia, ale taktiež ponúka isté turistické vyžitie s množstvom historických zastávok a príbehov, ktoré sa dotkli tisícok ľudí a zabezpečili nám jasnejšiu budúcnosť.

Zdroj: www.mapy. cz

Trasa je dlhá približne 35 kilometrov, to už záleží od toho, kde začnete a kde skončite, a taktiež aké zachádzky podniknete. Terén nie je veľmi náročný, no je to 35 kilometrov. Dá sa to prejsť aj za jeden deň, no možnosť rozdeliť si to na tri dni, resp. dve noci, nie je vôbec na zahodenie a ponúka možnosť spoznať dané okolie oveľa lepšie a zároveň si vychutnať túto turistiku na plný plyn.

Zdroj: Radka Malinčáková

Cesta vedie po značenom turistickom chodníku, ktorý je vo veľmi dobrom stave. Turistov tam síce stretnete len zriedka, no je to vychodené. Sem-tam sa stane, že cestu skríži spadnutý strom, ale to vôbec nie je problém.

Začiatok je na červenej značke, no o pár metrov za pripája modrá značka vedúca z Poľska. Začína sa pri Pamätníku československého armádneho zboru a malý kúsok odtiaľ je aj Vyhliadková veža Dukla, kde je možnosť prehliadky aj so sprievodcom. Ak sa rozhodnete pre dvojdňový pochod, tak odporúčam túto vežu pripísať na zoznam a určite sa tam pozrieť.

Zdroj: Radka Malinčáková

Cesta pokračuje stále po hranici a približne po 15 kilometroch sa dostávate na hraničný priechod obce Čertižné, ktorý avšak nie je funkčný. Nachádza sa tam drevený altánok, kde je možnosť prenocovať aj pod holým nebom v stane, čo je zážitok iného rozmeru.

Ak si spravíte zachádzku na poľskú stranu, tak neďaleko od hranice sú dve obce, resp. boli a v súčasnosti sú vysťahované. Ide o obec Czeremcha a Lipowiec, kadiaľ vedie aj cyklistická trasa a kde si veľa Poliakov chodí oddýchnuť na víkend do prírody.

Zdá sa, že tam nič nie je, no má to svoje čaro, najmä, keď je človek z veľkého rušného mesta.

Zdroj: Radka Malinčáková

Po prestávke nad obcou Čertižné prichádza stúpanie, ktoré vyvrcholí na poľskom kopci Kamieň. Ide o Rezerwat przyrody Kamień nad Jaśliskami. Stále sa nasleduje červená značka. Po ceste je aj niekoľko vojenských cintorínov, ktoré boli už dávno zničené, no komunita miestnych ľudí ich zrekonštruovala a dala im druhú šancu, aby spomienka na tých statočných zostala aj naďalej pre ďalšie generácie.

Zdroj: Radka Malinčáková

Zdroj: Radka Malinčáková

Polovicu trasy máme už za sebou a pomaly sa nám začína objavovať turistická značka smerujúca do obce Kalinov. Keď sa nachádzate niekde medzi obcami Habura a Čertižné, tak na samom vrchu na hranici je veľmi pekná prírodná rezervácia rašelinísk, cez ktoré vedie dlhá drevená lávka a následne prechádzka krásnym bukovým lesom za každého ročného obdobia.

Už len kúsok a sme v cieli, v obci Kalinov.

Zdroj: www.severovychod.sk

Cieľ je pri Pamätníku Oslobodenia v Kalinove a hneď vedľa nájdete miestnu reštauráciu.

Najlepšie na tej trase je, že sa dá prejsť jednako ako v lete, tak aj v zime, ale na bežkách, čo už nie je pre každého.

Pešia trasa sa dá prejsť celá za jeden deň, no musíte vyraziť skoro ráno, aby sa to stihlo za denného svetla, taktiež záleží na tom, koľko prestávok podniknete a koľko zachádzok spravíte alebo dva dni a noc v stane.

Zdroj: Radka Malinčáková

V zime sú tu veľmi dobré podmienky na bežky zo začiatkom na Dukly. Trasa Dukla – Čertižné nie je náročná a dá sa zvládnuť. Horšie je to už Čertižné – Kalinov, sú tam viaceré stúpania a strmé kopce, no dá sa to obísť lúkami alebo trasu ukončiť v obci Habura.

Tak kam sa vydáte na svoju najbližšiu turistiku?

ⓘ Pracujeme s dôveryhodnými zdrojmi:  straitstimes.com a theaustralian.com.au

Automobilka vedená britskými miliardárom Jamesom Dysonom odložila realizáciu sedemmiestneho elektromobilu N526 na neurčito s tým, že investor spoločne s vozidlom popil vlastných 500 miliónov britských libier, v prepočte asi 553 miliónov eur alebo 647 miliónov amerických dolárov. Napriek tomu, že sa jedná o čiastku priam astronomickú, miliardár to neľutuje.

Pre austrálsky denník The Australian prezradil, že hoci sa cíti pre tento neúspech nešťastný, aj toto jeho nešťastie má svoje limity: „Je to obrovský smútok a sklamanie. Náš je život založený na riziku a neúspechu,“ hovorí Dyson. „Skúšame veci a zlyhajú. Život nie je ľahký.“

James Dyson v otvorenom interiéri plánovaného elektromobilu N526

73-ročný Brit mal od elektromobilu veľké očakávania, veď okrem rozmerov ideálnych pre použitie v rodinách mal mať dojazd až 965 kilometrov. Nie to pritom prvýkrát, čo zažil neúspech – svoje práčky značky Dyson musel zrušiť po piatich rokoch od uvedenia do predaja, pretože náklady na výrobu týchto typicky fialových produktov boli jednoducho privysoké a neudržateľné. Zrušenie elektromobilu je však v porovnaní s práčkou nepomerne tvrdším zásahom do jeho majetku, pretože prísť o 500 miliónov britských libier „len tak“ je niečo, o čom väčšina ľudí ani len nesníva v najhorších snoch. Tento príklad jednoznačne poukazuje na to, že hoci miliardári zarábajú aj počas spánku, ich pády môžu byť niekedy poriadne tvrdé.

Sklamanie je o to väčšie, že Dyson pomocou špičkových odborníkov vyvíjal vlastné batérie pre elektromobily, ktoré sľubovali dojazd až 965 kilometrov na jedno nabitie. Nabíjací proces mal byť extrémne rýchly a nemal klesať ani v mimoriadnych mrazoch.

Elektromobil Dyson N526 síce jazdí, ale jeho vývoj nebol dokončený. Automobil má hmotnosť 2,6 tony, dĺžku päť metrov a šírku dva metre. Mienil tak konkurovať väčším SUV-čkam na trhu.

Auto vraj zabili peniaze: „Výroba elektromobilov je veľmi nákladná. Batéria, energetický manažment, elektronika a chladenie sú oveľa nákladnejšie ako spaľovací motor,“ vysvetľuje. Ukázalo sa, že každé auto Dyson by musel získať 150 000 libier (166 000 eur), aby dosiahol zisk, čo je oveľa viac ako elektrické modely od veľkých výrobcov automobilov, ktoré sú dotované predajom tradičných benzínových a naftových automobilov.

BMW, Mercedes, Audi a Jaguar Land Rover „dosahujú obrovské straty z každého elektrického automobilu, ktorý predávajú,“ vysvetľuje. „Robia to preto, lebo celkovo znižujú ich priemerné emisie CO2 a NO2, čo im pomáha dodržiavať právne predpisy EÚ. Nemám vozový park. Musím na každom aute zarobiť, inak by som ohrozil celú spoločnosť. Nakoniec to bolo príliš riskantné,“ uzatvára Dyson.

Elektromobily sú vo všeobecnosti nesmierne nákladný biznis. Je iba málo firiem na svete, ktoré sú reálne schopné vyrábať elektromobily so ziskom, no nie je to ani známa americká Tesla. Tesla napríklad už „spálila“ 19 miliárd amerických dolárov a stále nie je zisková.

Prirovnávanie je prirodzená ľudská vlastnosť, robíme to všetci – možno si to neuvedomujeme, ale je to fakt. Niekedy nás to ženie vpred, pretože chceme dobehnúť tých lepších; istým spôsobom je to aj motivátor.

To isté funguje aj medzi krajinami, jedny sú lepšie, jedny sú horšie, no každá má to svoje čaro a vyniká v niečom inom. Stáva sa to pomaly národným športom, ale my Slováci to vidíme čoraz častejšie čierno-bielo. Buď je niečo dobré alebo zlé. Hneď ako sa dostaneme za hranice Slovenska, tak aj tá bageta, ktorú sme si kúpili o polnoci na čerpacej stanici na diaľnici v Rakúsku, sa nám zdá chutnejšia a lepšia. Aj keď pravdou je, že je to rovnaká bageta, akú by sme si kúpili na Slovensku, ale psychika nepustí. Aj keď nájsť konkurenta pravému čerstvému slovenskému chlebu alebo čerstvým rožkom je priamo nemožné. Hlavne južné krajiny a ich povestné pekárničky majú veľmi chutné pečivo, no poctivý slovenský chlieb nenahradí žiaden chrumkavý maslový croissant.

Zdroj: www.pixabay.com

V našich mysliach máme zakorenené, že západný svet je ten „najlepší“ a vždy sa porovnávame, aj keď nerobíme to naschvál, proste ide to samo od seba. Niekedy aj káva, ktorú si dáme na benátskom námestí sa nám zdá ako z inej planéty (rozumej veľmi dobrá) a tá na Slovensku je zrazu nedobrá – a to len kvôli tomu, že si za ňu priplatíme a nasávame čarovnú atmosféru. V skutočnosti je tá káva veľmi nekvalitná a platíme si za miesto s výhľadom a nie za kávu.

Zdroj: www.pixabay.com

Je to prirodzené, človek je veľmi ovplyvniteľný tvor – vždy chce to, čo má sused a za každú cenu. To platí aj o krajinách a ich obyvateľoch. Len jeden výlet do Nemecka vie spraviť peknú šarapatu v názoroch o tom, aké je Slovensko neschopné. Veď tí Nemci majú najlepšie diaľnice, najlepšie platy, bývanie, sociálny systém atď. Písať by sa tu dalo čokoľvek, no porovnávať Nemecko a Slovensko je ako porovnávať nebo a zem. Nemožné.

Zdroj: www.pixabay.com

Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že Slovensko nie je na tom vôbec najhoršie. Len čo sa týka úradných záležitostí a byrokracie, tak to máme určite na lepšej úrovni ako také Grécko. Človek až v Grécku a na úradoch pochopí, prečo tu mali krízu. V tomto smere určite vyniká Slovensko a naša organizovanosť.

Zdroj: www.pixabay.com

Je veľmi prirodzené, že keď ideme do vyspelejšej krajiny, tak Slovensko vidíme čierno, no keď ideme do horšej krajiny, tak Slovensko je zrazu top krajina na život. Otázka znie, prečo si to nevieme objasniť v našej mysli a vyrovnať sa s našou krajinou ešte pred samotným vycestovaním.

Keď je reč o Slovensku medzi zahraničnými, tak uši nejedného z nás sú napäté a len počúvame, čo si o nás vlastne tam vonku myslia. Asi nie je veľkým prekvapením, že väčšina si nás pletie buď so Slovinskom, susedným bratom či dokonca Ruskom, no tých tipov, kde Slovensko je a čo to vlastne za krajinu je, existuje nespočetne veľa.

Zdroj: www.pixabay.com

Niekedy je človek milo prekvapený a niekedy nemilo zarazený. Už sa mi stalo aj to, že som po debate s cudzincom uvažovala, že aký edukačný systém majú. Veď ani ten náš nie je najlepší, ale mať obraz o tom ako vyzerá Európa a aké krajiny sa v nej nachádzajú by mal predsa každý Európan ovládať.

Zdroj: www.pixabay.com

Keď sa so zvedavosti spýtam mojich známych, čo si myslia o Slovensku, ale tak otvorene, tak väčšina odpovedí je takmer totožná. Najprv to opíšu so servítkou na ústach, že malá krajina, veľmi pekná príroda, milí ľudia a chutné jedlo. No keď ich poprosím o úprimný názor, tak bryndzové halušky chutia iba málokomu, ceny sú veľmi nízke a z prírody navštívili iba Štrbské pleso. Tiež vyhlásia, že Bratislava vyzerá veľmi socialisticky, avšak Staré mesto má svoje čaro, aj keď prvý dojem pri vystúpení z vlaku je trošku odstrašujúci.

Zdroj: www.pixabay.com

Potom tu sú ešte úvahy, že ako si Slováci dovolia také drahé autá, ktoré vidia premávať sa ulicami a ako si dovolia tak veľa cestovať, vzhľadom na našu finančnú situáciu. Podľa slov cudzincov je to trochu paradox – považujú nás za chudobnú krajinu, no keď Slovensko navštívia, tak menia názor.

Zdroj: www.pixabay.com

Možno to bude tým, že sa zdržiavajú iba v hlavnom meste, kde je koncentrácia zbohatlíkov určite vyššia ako na Hornom Zemplíne, čo v konečnom dôsledku zanecháva ten „lepší“ dojem. Tiež si nás spájajú s nie až tak dávnou históriou a niekedy je veľkým prekvapením, keď si stále myslia, že sme ZSSR. Keď nás považujú za Česko-Slovensko, tak to je ten lepší prípad.

Je jedno, kto si o nás čo myslí, dôležité je ako sa cítime my na našom malom Slovensku, pretože máme veľký potenciál.

Farmu tvorí viac ako 6 200 stĺpov, každý z nich je vysoký 2,4 m. FOTO: TIMOTHY DAVID

SINGAPUR – Mestská farma, ktorej cieľom je produkovať zeleninu s vysokou nutričnou hodnotou bez obetovania akejkoľvek chuti využitím technológie internetu vecí (IoT), bola oficiálne uvedená do života minulý štvrtok (22. októbra 2020) v Singapure.

Spoločnosť Commonwealth Greens, ktorá prevádzkuje moderné pestovacie technológie, pôsobí v Jurongu od mája. Lesnú farmu tvorí viac ako 6 200 stĺpov, každý z nich je vysoký 2,4 m a pripomína lístie rastúce z vetiev stromu.

Stĺpy sú umiestnené v šiestich rôznych miestnostiach s veľkosťou bežného bytu  a umožňujú rast niekoľkých druhov listovej zeleniny. Nachádzame tu šalát, kel, mangold a bylinky. Na pestovanie rastlín sa používa technika zvaný hydropónia, čo je pestovanie rastlín bez pôdy v živnom roztoku.

Zdá sa, že mesiac október môžeme pokojne označiť ako mesiac Sacha Barona Cohena.

Minulý týždeň na Netflixe vyšiel film The Trial of The Chicago 7, kde hral jednu z hlavných úloh aj Cohen. Teraz tu máme ďalší film, tentokrát od Amazon Prime, tiež s Cohenom v hlavnej úlohe. Áno, priviedol opäť k životu najslávnejšieho kazašského reportéra Borata.

Neviem, či si spomínate, ale prvý diel mal veľmi dlhý podtitul. Inak to nie je ani v prípade novinky. Jej celý názov je Borat Subsequent Moviefilm: Delivery of Prodigious Bribe to American Regime for Make Benefit Once Glorious Nation of Kazachstan.

V úvode novinky vidíme Borata v kazašskom pracovnom tábore. Dostal sa tam preto, lebo jeho 14 rokov staré príhody z US and A spravili Kazachstanu veľkú hanbu a celý svet si z tejto krajiny robil len a len posmech. Všetko kvôli Boratovi. Teraz však Borat dostáva druhú šancu.

Kazašský prezident ho poverí doručením  špeciálneho darčeka druhému najmocnejšiemu mužovi Ameriky, viceprezidentovi Spojených štátov amerických, Michael Pencovi. Na túto cestu sa spolu s Boratom vydá aj jeho 15-ročná dcéra, ktorá by si rada v Amerike našla manžela (ak sa to dá tak nazvať).

Kto videl 14 rokov starý prvý diel, vie, čo má čakať. Drsný a tak trochu „záchodový“ humor. Borat svojimi hlúpymi (ale vtipnými) otázkami dostáva do úzkych svoje nič netušiace obete a priam sa vyžíva v trápne, ktoré z daných situácií doslova srší. Ak sa vám teda páčil prvý diel, je veľká šanca, že sa budete smiať aj na jeho novom pokračovaní.

Prvá cesta Borata do US and A je jedna z najvtipnejších komédií za posledných 20 rokov. Avšak má svoje muchy. Prvú tretinu sa prakticky neprestanete smiať, no následne je tých skvelých vtipov menej a naopak pribúda tých, ktoré sú skôr len trápne než vtipné a trápne. V tomto ohľade pôsobí novinka oveľa viac vyvážene. Vtipné situácie sú rovnomernejšie rozvrhnuté počas celej doby trvania filmu. To ale neznamená, že ani tu sa nevyhneme vtipom, ktoré nie sú až tak vtipné a trefné.

Veľkým prínosom pre film je mladá bulharská herečka Maria Bakalova stvárňujúca 15-ročnú Boratovú dcéru, alebo ako vraví sám Borat, 15-ročného nemužského syna. Jej rozhovor s texaskou influencerkou o tom, ako si nájsť svojho sugar daddyho, patrí k tým najvtipnejším. Americké vody internetu však rozčerila hlavne jedna z finálnych scén filmu, kde Boratová dcéra spovedá bývalého starostu New Yorku, súčasného poradcu a dobrého priateľa Donalda Trumpa, Rudolpha Giulianiho. Kauzou sa mala stať jeho ruka v rozkroku. Odporúčam pozrieť a spraviť si názor.

Film sa natáčal tajne a ešte začiatkom septembra absolútne nik netušil, že sa chystá. Do filmu sa podarilo zapracovať aj súčasne problémy sveta. Koronu a všetky lockouty či blackouty, ktoré ju sprevádzajú. Z toho tiež dokázal film vyťažiť niekoľko vtipných situácii. Treba podotknúť, že Borat 2 oveľa viac funguje ako film. Jeho predchodca pôsobil, skôr ako zhluk reportáži. Tie síce tvoria gro aj nového pokračovania, avšak pôsobia celistvejšie a to najmä vďaka dejovej línii točiacej sa okolo vzťahu Borata a jeho dcéry. Film vás prekvapí aj tým, že obsahuje minimálne jeden vtipný a nečakaný zvrat.

Ak ste fanúšikmi Cohena, prvý Boratov film ste videli niekoľkokrát a máte radi jednoduchý a sprostý humor, nové pokračovanie vás rozhodne nesklame. Takže rýchlo na Amazon prime a pustite si ho! Dokonca je to možné aj zadarmo. Stačí ak si vytvoríte účet a prvý týždeň máte zadarmo. Ak nechcete nič platiť, tak po pozretí si účet môžete zrušiť.

The Trial of the Chicago 7: Máme dočinenia s novou filmovou klasikou?

Čo vieme o novom Batmanovi? Bude to kriminálka v novom štýle, Pattinson bude mať veľa nepriateľov

Bondovku No Time To Die v tomto roku neuvidíme!

Bezpečnostné funkcie pre smartfóny sa v priebehu uplynulých rokov dramaticky vyvinuli a stali iba ťažko prekonateľnými. Doslova hocikto si dnes môže svoj mobil zabezpečiť prostredníctvom PIN kódov, špeciálnych vzorov, tvárovej biometrie či pomocou vlastného odtlačku prsta.

Nová správa od neziskovej organizácie Upturn z Washingtonu, DC odhaľuje, ako polícia dokáže prenikať do telefónov podozrivých, aj keď ich bezpečnosť je čoraz sofistikovanejšia: na základe zmlúv s digitálnymi forenznými firmami, ktoré sa špecializujú na obchádzanie zámkov prístupu a kopírovanie zašifrovaných dát.

Podľa správy orgány činné v trestnom konaní vo všetkých 50 štátoch USA uzavreli kontrakty s dodávateľmi ako Cellebrite a AccessData na prístup a kopírovanie údajov z uzamknutých telefónov. Aj keď sa polícia pri uzatváraní významných prípadov spoliehala na dôkazy získané z týchto telefónov, autori správy Upturn tvrdia, že tento postup je z veľkej časti tajný a jeho zverejnenie predstavuje bezpečnostnú hrozbu. To aj napriek tomu, že sa o samotný proces starajú externé súkromné spoločnosti

V rokoch 2015 až 2019 Upturn zistil takmer 50 000 prípadov polície používajúcich forenzné nástroje u mobilných zariadení (MDFT). Autori správy tvrdia, že nástroje poskytujú informácie o životoch ľudí ďaleko nad rámec akéhokoľvek vyšetrovania a len málo policajných oddelení obmedzuje spôsob a čas ich použitia. Tím zaslal verejné záznamy štátnym a miestnym orgánom činným v trestnom konaní po celej krajine a zistil, že viac ako dvetisíc agentúr niekedy použilo MDFT.

Polícia môže v súvislosti s prípadom požiadať majiteľa, aby jej odomkol telefón dobrovoľne.  Úspech tohto procesu sa však veľmi líši podľa regiónu. Spoločnosť Upturn zistila, že ľudia súhlasili s 53 percentami z viac ako 1 500 extrakcií vykonaných v šerifovej kancelárii Harris County v štáte Texas. V Atlante už bol udelený súhlas majiteľa iba v 10 percentách z takmer 1 000 extrakcií dát.

Ak majiteľ odmietne odblokovať telefón, polícia v USA musí požiadať o vydanie zatykača. V roku 2016 spoločnosť Apple namietala proti žiadosti FBI o poskytnutie prístupu vyšetrovateľom k uzamknutému telefónu iPhone 5C patriacemu jednému zo strelcov, o ktorých sa predpokladalo, že v kalifornskom San Bernardine zabili 16 ľudí. FBI sa tak obrátila na externú firmu, ktorá pomohla orgánom činným v trestnom konaní zámok obísť.

Vo svojej správe spoločnosť Upturn preskúmala stovky príkazov na domovú prehliadku požadujúcich použitie MDFT na priestupky i trestné činy, od podozrenia z vraždy po krádež v obchode. Autori tvrdia, že polícia často poskytovala iba nepatrné odôvodnenie, že chce odomknúť telefón. Ďalej sa zatykače obvykle neobmedzujú na konkrétne informácie, ktoré priviedli políciu k telefónu. Namiesto toho zatykače a MDFT umožňujú polícii použiť čokoľvek v telefóne proti podozrivému.

V roku 2017 reagovala polícia v Coon Rapids v Minnesote, asi 30 minút od Minneapolisu, na správu dvoch mladistvých, ktorí sa v McDonalde pobili kvôli 70 dolárom. V príkaze na prehliadku, ktorý získal spoločnosť Upturn, dôstojník uviedol, že údaje z mobilov odhalia, či texty „môžu obsahovať diskusie o 70 dolároch“. Polícia dorazila, oboch mladistvých zatkla a nakoniec získala úplné kópie ich telefónov vrátane denníkov hovorov, obsahu textov a e-mailov, histórie vyhľadávania na internete a údajov GPS.

Správa Upturn podrobne neuvádza, ako bolo s jednotlivými údajmi po vyšetrovaní nakladané. Tím však zistil, že údaje extrahované z telefónov sa iba zriedkakedy mažú. Zákony v Novom Mexiku, Utahu a Kalifornii vyžadujú vymazanie údajov, ktoré sa bezprostredne netýkajú vyšetrovania, ale drvivá väčšina štátov v USA tak nekoná. Polícia v iných štátoch legálne uchováva údaje získané z telefónu, aj keď ich vlastník napokon nebol odsúdený za predmetný trestný čin.

Zdroj článku: How Police Can Crack Locked Phones—and Extract Information

V Európe platí GDPR, teda pravidlá pre nakladanie s osobnými údajmi ľudí. GDPR sa pritom nevzťahuje iba na prostredie webových stránok a aplikácie pre mobilné zariadenia, ale pre osobné údaje ako také – teda vrátane kamerových systémov používaných na prevádzkach, pre spoločnosti prevádzkujúce akékoľvek služby a tiež pre štátne inštitúcie. GDPR by malo zaručovať, že osobné údaje, ku ktorým sa dostane napríklad polícia, nemajú byť zneužívané, prax je ale otázna ako v štátnej sfére, tak v tej súkromnej.

Ako odblokovať zamknutý mobil?

Podľa Google je jediný spôsob, ako znova odblokovať telefón, ktorý sa vám nedopatrením podarilo zablokovať a neviete prísť na spôsob jeho odomknutia, jeho kompletné vymazanie. Teda resetovanie do továrenskeho stavu. Pripomína, že údaje, ktoré sú zálohované v účte Google, teda napríklad fotky cez aplikáciu Fotky či e-maily, budú po prihlásení sa do konta obnovené, ale dáta zo samotnej pamäte mobilu sa už vymažú.

Podobne je to aj v pri zariadeniach značky Apple, ktoré používajú operačný systém iOS.

Má to svoj dôvod, pretože ak by existovali alternatívne možnosti odomknutia, naučil by sa ich každý zlodej. Napriek tomu stále existujú metódy, ktorými je možné vniknúť do telefónu a získať z neho dáta, hoci sa jedná o proces náročný na výpočtovú techniku a nejedná sa jednoduché obchádzanie úvodnej zamykacej obrazovky.

Nejeden Slovák to pozná, prvá cesta do zahraničia za prácou nie je med lízať. Obnáša to množstvo papierovačiek a vybavovačiek, no na druhej strane to má svoje čaro. Predstava, že si nájdete nejaký prenájom, ktorý zdieľate s Talianom a k tomu máte na byte po ruke aj Poliaka, je určite zaručenou skúškou života a nekonečným množstvom zážitkov, ktoré by kľudne stačili aj na jednu knihu.

Tí, ktorí sa v tom našli, určite vedia o čom je reč. Je jedno o akú kombináciu národnosti ide a je jedno v akej krajine ste, stále je to veľmi dobrý spôsob ako spoznať stereotypy danej krajiny aspoň týmto spôsobom, už keď sa do tej krajiny nemáte možnosť vybrať.

Zdroj: www.pixabay.com

Najlepšie je samozrejme byť na „mieste činu“ a priamo tam spoznávať miestnu kultúru, zvyky a tradície, no nie všetko je ideálne. Veď v konečnom dôsledku každá skúsenosť je dobrá skúsenosť.

Mnohokrát som si povedala, že veď Európa je taká jednotvárna, všetci sme si rovní, všetci sme si veľmi podobní nielen výzorovo, ale aj kultúrne. Ach, aký veľký omyl. Síce v porovnaní s takou Austráliou sme síce malý oriešok, no kultúrne sme orešisko. To, čo je pre nás normálna vec, pre niekoho to nie je až taká bežná záležitosť.

Zdroj: www.pixabay.com

Len také špagety, ktoré zvykneme jesť s kečupom sú pre nás lakocinka. Keď to odpozoroval Talian, s ktorým som zdieľala byt v Španielsku, tak neveril vlastným očiam a označil ma tzv. „food killer“, keby len tušil, o čo prichádza. Aby to nebolo len o mne, tak aj ja som odpozorovala niečo, čo mi nešlo do hlavy. Taliansko a cestoviny idú ruka v ruke, ale v skutočnosti to nie je iba ruka v ruke, je to duša v duši. S akou láskou pripravoval obyčajné cestoviny, s akou úctou ich varil, s akou vášňou ich pred varením vážil, aby mu vyšla presná porcia, ani o jednu cestovinku viac – hotové divadlo.

Zdroj: www.pixabay.com

Ďaleko chodiť nemusíme a pre istotu ostaneme pri Talianoch, keďže tí sú, čo sa týka jedla tzv. „Monkovia“. Veľmi opatrne ho pripravujú, veľmi im na ňom záleží. Keď mladá Talianka vo veku asi 22 rokov odpozorovala kamarátku z Poľska ako si na raňajky pripravuje šakšuku – jedlo libanonského pôvodu, ktoré by som asi nazvala ďalekým príbuzným slovenského leča – málom chytila záchvat a ďalej si užívala svoje raňajky ala Bebe keksy máčané v mlieku. Ďalší tzv. „food killer“ podľa slov Talianov. Hm, keby len vedeli, o čo prichádzajú.

Zdroj: www.pixabay.com

Južania to majú asi v krvi, pretože stále ostávame na juhu, no posunieme sa východnejšie od Talianska – Grécko. Predtým než som Grécko poriadne nezažila, považovala som ho za kráľa slovenských cestoviek a obľúbenú letnú destináciu.

Teraz Grécko vnímam tak trochu inak. Bez obáv si túto krajinu dovolím pomenovať krajinou kávy. Síce kávu tu nepestujú, no sú na nej závislí. Už mi aj hlavou prebehla myšlienka, že ako to teda môže vyzerať v takej Kolumbii, čo je ozajstná krajina kávy – musí to byť masaker. Gréci pijú kávu od rána do večera a od večera do rána, avšak nepijú jej tak veľa, ale pijú ju tak dlho.

Zdroj: www.pixabay.com

Jedna šálka kávy predstavuje minimálne dve hodiny sedenia na jednom mieste, no rekordy sa začínajú lámať až keď sa dostanú do dôchodkového veku a vtedy sa už ozaj nikam ponáhľať nemusia.

Keď som kávu vypila pomerne „rýchlo“ za pol hodiny, tak som bola označená za tú, ktorá nerozumie káve. Ja som kamarátovi na oplátku povedala, že on je ten, ktorý nerozumie času – kto má teda pravdu? Po istej úvahe nad touto kávovou záležitosťou som dospela k záveru, že si vážne vedia vychutnať aj obyčajnú šálku trpkej kávy bez cukru a mlieka, ktorá chutí skutočne trpko, čo nasvedčuje skutočnosti, že tento ich kávový rituál je národnou tradíciou.

Zdroj: www.pixabay.com

Už keď sme pri káve, tak jednu takú som zažila v Indonézii a čo je lepšie ako káva a zaujímavá debatka. Domáca neverila vlastným ušiam, keď som jej povedala, že my Európania sme síce všetci bieli, ale všetci sme rozdielne bieli. Naša konverzácia sa niesla veľmi príjemným duchom a vzájomným spoznávaním na míle vzdialených kultúr. Vtedy sa dozvedela, že je veľmi jednoduché vidieť rozdiel medzi Európanom Španielom a Európanom Nórom – veď je to ako nebo a zem. Argumentovala, že veď ako je to možné, veď „všetci ste bieli“. Bieli síce áno, ale stačí sa pozrieť a hneď je jasné, že ide o severana a nie južana.

Zdroj: www.pixabay.com

Presne tieto rozdiely si milujem všímať, keď som niekde vo veľkom meste, pri šálke kávy na rušnej ulici. Volám to „people watching“ a na veľmi malej vzorke ľudí je vidieť tie obrovské rozdiely, že aj keď síce sme z jednej malej Európy, všetci sme iní, nielen povahovo a kultúrne, ale aj výzorovo. Veď už aj podľa oblečenia sa to dá zistiť.

Zdroj: www.pixabay.com

Raz sa mi stalo, že som cestovala autobusom zo španielskej Malagy na výlet na Gibraltár. Chlapík, ktorý sedel vedľa rozprával anglicky. My sme sedeli dvaja a rozprávali sme sa našim jazykom. Chlapík sa podozrivo otáčal na nás a hneď mi tam niečo nesedelo. Celého som si ho prešla od hlavy po päty a od piat po hlavu, no niečo mi stále bolo divné. Avšak, bola som si istá, že nás rozumie. Nechápala som, ako je možné, keďže bol oblečený na štýl severana, no jeho tvár sa približovala skôr slovanským črtám a jeho angličtina síce bola dobrá, ale jeho prízvuk smeroval k našim bratom. Akcia „cudzinec“ bola odhalená, bol to Čech žijúci dlhé roky v Nórsku. Presne toto je ten príklad, že keď si všímame detaily, vieme veľa veci odpozorovať a prísť im na koreň.

Nejde o súdenie oblečenia, veď každý nech sa oblieka ako chce, ale ide skôr o to, že každá krajina má isté zvyklosti v každom jednom smere života a oblečenie, náš výzor, správanie, reč a všetko možné sú presne tie znaky, ktoré nám určujú náš pôvod. Vďaka cestovaniu a životu v zahraničí sa môžeme istým spôsobom priúčať novým kultúram a stereotypom, ktoré nám ponúkajú iný uhol pohľadu.