iNSTRID

[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]

V čom je nový koronavírus odlišný od SARS?

SARS, ktorý tiež pochádzal z Číny a strašil svet od konca roka 2002 do polovice roka 2003 a vyžiadal si takmer 800 životov, sa od nového koronavírusu líši najmä jeho kratšou inkubačnou dobou. Vedci potvrdili, že nový koronavírus sa prenáša aj počas prvotných dní od nakazenia, keď ešte nemá nakazený žiadne príznaky. Navonok sa tak javí ako zdravý človek, čo znamená, že bezproblémovo prejde testami teploty na letiskách, vlakových staniciach a iných zariadeniach a bude môcť nevedome ďalej šíriť nákazu. Z tohto pohľadu je nový koronavírus nebezpečnejší ako SARS.

Ďalším významným rozdielom medzi oboma vírusmi je prístup čínskej vlády. Po vypuknutí SARS sa čínska vláda snažila viac ako pol roka zabrániť verejnosti dozvedieť sa o nákaze. Nedostatok informácií spôsobil, že ľudia sa nechránili a nakazilo sa oveľa viac ľudí ako by sa nakazilo, ak by boli včas informovaní.

To boli ale časy, keď ešte prakticky neexistovali sociálne siete a lietalo sa globálne oveľa menej ako dnes. Po prepuknutí vírusu a úniku informácií v roku 2003, následne čínsky ľud vinil vládu za úmrtie svojich blízkych.

Čínska vláda neberie nový koronavírus na ľahkú váhu a rozhodla sa prijať otvorený prístup s tým, že pravidelne informujte o víruse už od prvých prípadov, ktoré sa objavili v decembri 2019. Vláda si uvedomuje, že jej legitimita je postavená na spokojnosti ľudu a vie, že nedokáže zastaviť tok informácií o víruse a to aj napriek tomu, že do značnej miery „moderuje“ všetky v Číne používané sociálne média.

Keďže sa v rokoch 2002 a 2003 nerealizovalo toľko medzinárodných letov ako v súčasti, je pravdepodobné, že by si SARS vyžiadal oveľa viac obetí ak by sa objavil v dnešných podmienkach. Je tiež viac než pravdepodobné, že skutočný počet obetí SARS bol násobne vyšší ako oficiálne čísla, ktoré deklarujú necelých 800 úmrtí. To je spôsobené už spomínaným zamlčaním informácií o víruse, ktoré spôsobilo, že veľké množstvo úmrtí nielen v Číne ale aj v okolitých ázijských krajinách nebolo nikdy klasifikované ako SARS. 

V súčasnosti (čas písania článku koniec januára 2020) je takmer nemožné určiť či bude mať nový koronavírus z Číny silný dopad celý svet. Z mojej skúsenosti so životom v Číne však viem, že čínska vláda vníma tento vírus ako veľkú hrozbu – o tom svedčí najmä ich spolupráca so Svetovou obchodnou organizáciou (WHO).

Čína má za sebou dlhú históriu a jej panovníci si od začiatku mysleli, že je lepšia ako ostatné národy, preto je aj dali meno Zhongguo (中国), čo znamená krajina stredu. Tento názov používajú Číňania doteraz. V mnohom vypovedá o ich predstave kultúrnej a národnej nadradenosti. S bezprecedentným ekonomickým pokrokom, ktorý dosiahli za posledné dekády, si nedokážem predstaviť lepší spôsobom ako dokázať svoje schopnosti „Západu“, ako zvládnuť nákazu vo vlastnej réžii s tým, že by ich vedci dokázali vynájsť liek na nákazu, alebo aspoň účinnú vakcínu.

Je však očividné, že si čínski vedci aj napriek mobilizácii síl s novým koronavírusom nevedia poradiť a preto sú ochotní spolupracovať so zahraničnými organizáciami. To svedčí o to tom, že koronavírus je vnímaný ako hrozba pre čínsky ľud a politický režim. 

Nielen zvýšený pohyb globálneho obyvateľstva, ale aj poddimenzovanosť čínskeho zdravotníctva môžu byť kameňom úrazu pri novom koronavíruse.

Problémom pri zvládaní nového koronavírusu v Číne je aj nedostatok lekárov. Čína má na 1000 obyvateľov podľa oficiálnych štatistík iba 1,8 lekára, pričom na Slovensku je toto číslo na úrovni 2,5 lekára a v škandinávskych krajinách dosahuje 4,5 lekára na 1000 obyvateľov a viac. V praxi to znamená, že všeobecný lekár má v Číne v priemere 3 minúty na jedného pacienta, čo je rozhodne nedostačujúce (nielen) pri novom koronavíruse. Číňania sa navyše do veľkej miery spoliehajú na ľudových liečiteľov a bylinkárov, takže mnohí nakazení ani nevyhľadávajú kvalifikovanú pomoc. 

Netreba však zabúdať ani na úplne laxné (alebo absentujúce) hygienické štandardy v Číne. Počas života v Číne som sa snažila vyhýbať vonkajším trhom s potravinami, na ktorých sa predávali čerstvé zvieratá rôznych druhov. Párkrát som sa im, samozrejme, nevyhla alebo som tam išla zo zvedavosti. Hygienické podmienky na týchto miestach sú absolútne nevyhovujúce. Moja prvá návšteva bola, nanešťastie, v lete. Vonku bolo viac ako 28 stupňov Celzia a na trhu predávali bez akékoľvek chladenia rybie, bravčové či hovädzie mäso, s tým, že mali k dispozícií aj živé zvieratá, ktoré pre zákazníka „zabili“ priamo na mieste. Krvavé chodníky, smrad a okolo bežiace potkany vám nemusím snáď ani spomínať… 

Aké môže mať nový koronavírus dopady na globálny obchod?

Väčšina svetovej výroby sa v súčasnosti koncentruje v Číne. Dôvody prečo tomu tak je a historický základ tohto fenoménu som vysvetľovala v mojom predošlom článku. Práve kvôli tejto skutočnosti môže mať nový koronavírus bezprecedentný vplyv na globálny obchod a zásobovanie. 

Mesto Wuhan v centrálnej čínskej provincii Hubei, ktoré bolo v štvrtý januárový týždeň roku 2020 prakticky hermeticky odstrihnuté od zvyšku Číny, nemá zatiaľ signifikantný vplyv na medzinárodný obchod. Situácia vo Wuhane má však silný negatívny dopad na automobilky General Motors, Nissan, Renault, Honda, či PSA Group, pod ktorú spadá napríklad Citroen a Peugeot. Tieto automobilky vyrábajú väčšinu alebo všetku svoju produkciu áut určených pre čínsky trh práve v tomto meste. Celkovo tvoria príjmy z predaja automobilov v Číne, práve z tovární vo Wuhane, od 5 percent až do viac ako 10 percent globálnych tržieb týchto automobiliek. Vzhľadom na to, že väčšina produkcie z továrne je určená práve pre čínsky trh, sa pravdepodobne straty pre zmienené automobilky prejavia predovšetkým v podobe ušlého zisku z predaja automobilov v Číne. Nemožno však vylúčiť, že pracujú s komponentmi, ktoré sa nevyrábajú na žiadnych iných miestach. To môže znamenať ich nedodanie do globálnych zásobovacích reťazcov, ktoré môže spôsobiť, že výroba určitých modelov automobilov bude musieť byť odložená o niekoľko mesiacov. S tým sa, samozrejme, budú spájať straty pre výrobcov a poškodenie dobrého mena. 

Krízu v podobe koronavírusu začínajú pociťovať aj luxusné značky. Akcie LVMH, Gucci, Kering či Cartier zaznamenali pokles niekoľko percent. Tieto značky sa výrazne spoliehajú na kúpnu silu čínskeho obyvateľstva a to aj počas sviatkov Čínskeho nového roku. Tento rok sú však sviatky poznamenané strachom a ľudia sa miesto kabelkami a luxusnými šperkami zásobujú potravinami. 

Je viac než isté, že luxusné značky zaznamenajú ďalší pokles cien akcií. Ten bude spôsobený dočasným širokospektrálnym zrušením skupinových zájazdov čínskych turistov do zahraničia. Európa patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie turistické destinácie pre čínskych turistov. V roku 2018 navštívilo „Starý kontinent“ viac 6 miliónov Číňanov. S rastúcim hospodárskym pokrokom rastie aj životná úroveň obyvateľstva a s ňou aj apetít po luxusných tovaroch. V roku 2019 Číňania nakúpili viac ako polovicu svetových luxusných tovarov. Dôležitým faktom je, že kupovať luxusné tovary v Číne nie je pre bohatých Číňanov vôbec cool. Na luxusné tovary predávané v krajine tiež uplatňuje Čína extra daň z luxusu, ktorá presahuje 30 percent hodnoty týchto tovarov. Práve preto väčšina Číňanov uprednostňuje nákup luxusných statkov v zahraničí, v poslednej dobe predovšetkým v Európe a USA. Zákaz cestovania pre skupiny z Číny bude mať preto nepriaznivý vplyv na luxusné módne značky. Okrem toho je potrebné brať do úvahy a ďalšie ekonomické prínosy z ich cesty, o ktoré bude Európa ukrátená, ako napríklad príjmy leteckých spoločností, ich výdavky v reštauráciách, platby za ubytovanie, či nákup suvenírov a ďalších statkov. 

Napriek zmieneným oblastiam bude podľa mňa kľúčový pre určenie dopadu nového koronavírusu na globálny obchod, vývoj v čínskej provincii Guangdong ležiacej na juhu Číny pri Hongkongu. Táto provincia má vyše 110 miliónov obyvateľov a produkuje sa v nej takmer štvrtina všetkých tovarov Číny určených na vývoz. Guangdong sa orientuje predovšetkým na elektroniku a nábytok a nachádzajú sa v nej mestá Guangzhou, v ktorom sa koná dvakrát ročne najväčší importno-exportný veľtrh, známy ako Canton Fair, a mesto Shenzhen, ktoré je známe ako „čínske Silicon Valley“. Drvivá väčšina všetkých iPhonov je vyrobená práve v tejto provincii. Provincia vyrába aj viac ako 70 percent všetkých svetových smartfónov, viac ako 80 percent všetkých klimatizácií a viac ako 90 percent všetkých osobných počítačov vrátane laptopov. Provincia hlási prvé prípady a je pripravená sa hermeticky odstrihnúť za účelom zabránenia ďalšej nákazy z ostatných častí Číny. Ak sa ale nákaza v tejto provincii rozšíri a výroba nebude po Čínskom novom roku obnovená, možno očakávať katastrofálne následky pre globálne zásobovanie a ponuku tovarov. 

Čo bude ďalej?

Hrozbou rozšírenia koronavírusu v Európe sú nedostatočné kontroly na vstupe, ktoré sú z môjho pohľadu pri takejto hrozbe nepochopiteľné. Netreba tiež zabúdať na desiatky letov, ktoré z Číny prichádzajú do európskych krajín každý deň. V rámci Číny sa vedia ľudia presúvať relatívne rýchlo, nakoľko majú k dispozícií okrem rozsiahlej sietí leteckých liniek aj sieť rýchlovlakov, ktorá pokrýva viac 30 tisíc kilometrov. To znamená, že aj z odľahlejších miest sa dokážu dostať Číňania za pár hodín do metropol, z ktorých sa lieta (aj) do Európy. Zo Šanghaja napríklad každý deň ráno odlieta let s viac ako 200 pasažiermi smerujúcimi do Viedne… Z tohto pohľadu je preto pre nás koronavírus veľkou hrozbou.

Nemôžeme však podceňovať disciplinovanosť Číňanov a autoritatívnu moc čínskej vlády, ktorá na ľudí funguje. Možnosť zatvoriť hranice a prakticky hermeticky uzatvoriť viac ako tucet nakazených miest je rozhodne pozitívnym opatrením pre zabránenie ďalšieho šírenia nákazy. V súčasnom stave je však náročné určiť či nie je aj napriek opatreniam príliš neskoro na zabránenie ďalšieho šírenia vírusu.

Najväčším problémom a prakticky aj testom závažnosti koronavírusu sú oslavy Čínskeho nového roka. Tie kulminovali v tretí a štvrtý januárový týždeň. Počas nich sa presunulo iba v rámci Číny viac ako 800 miliónov ľudí. Vzhľadom na fakt, že vírus môže človek šíriť viac ako 14 dní bez toho, aby vykazoval príznaky nákazy, možno očakávať, že reálnu hrozbu spojenú s ním bude možné posúdiť počas prvých dvoch februárových týždňov, keď sa prejavia príznaky obyvateľstvu, ktoré sa presúvalo za účelom navštívenia rodín počas sviatkov. 

Dúfajme, že sa vírus podarí zastaviť… ak sa to ale nestane včas, až vtedy si uvedomíme, ako sme závislí od Číny…

1. Angkot

Verejná doprava v Indonézii nefunguje celkom tak, ako by si európsky turista želal, no ak chcete zažiť to pravé orechové, tak určite nevynechajte angkot − malá dodávka prerobená na prepravu ľudí. Každá je iná a majitelia si ich prispôsobujú podľa svojho gusta. Stopnete si ju priamo na ulici, posadíte sa, ak je ešte voľné miesto.

These angkoty premávajú zvyčajne s otvorenými dverami, takže o vietor vo vlasoch a strach v očiach bude postarané. Pre tých dobrodružnejších odporúčam počas jazdy stáť vo dverách, čím si pripíšete jeden adrenalínový zážitok na vaše konto.

Ak chcete vystúpiť, tak vodičovi skričte KIRI − vľavo −  a zastaví. Cena je cca 2000 rupií, snažte sa mu dať presnú sumu, pretože výdavku sa nemusíte dočkať, keďže ste turista.

2. Sederhana

Sieť reštaurácii Sederhana sa postará o váš gastronomický zážitok, kde si vychutnáte jedlo zo Sumatry z mesta Padang. Uvidíte ju už z diaľky, pretože má veľmi nápaditú strechu. Samotné jedlo sa volá nasi padang a na ulici ho nájdete jednoducho; stačí hľadať na seba poukladané taniere.

V reštaurácii Sederhana si iba sadnete, nič si neobjednáte a čašník vám donesie približne 25 tanierov (všade to majú ináč, záleží od veľkosti reštaurácie) na dvoch rukách s rôznymi prílohami a jeden tanier s ryžou.

Zaplatíte za každý jeden tanier, ktorý ste načali. Nejde ani tak o to jedlo, ktoré je mimochodom veľmi chutné, ale o celkový zážitok.

3. Warung makan

Ide o tzv. pouličné jedlo, ktoré nájdete na každom rohu. Niektoré ponúkajú na výber viacero jedál a niektoré majú iba jeden druh. Cenovo sú veľmi lacné a nájdete tam pravú lokálnu atmosféru.

Zvyčajne je to veľmi jednoduché a skromné posedenie a domáci hovoria, že ak ste sa poriadne spotili, tak tento warung makan je kvalitný. S každým jedlom vám odporúčam aj krupuk −veľký kreker dodávajúci jedlu ten správny šmrnc.

4. Martabak

Sladká pochúťka, ktorá si získa každého. Ak to mám prirovnať ku niečomu slovenskému, tak by to bola jedna veľká hrubá palacinka s náplňou − čokoláda, čokoláda a banán, čokoláda a arašidy či dokonca čokoláda s kondenzovaným mliekom (salko) a nastrúhaným syrom (túto kombináciu odporúčam najviac).

Avšak, originálny martabak je slaný, no veľmi mastný. Ten sladký sa pôvodne volá kue bandung. Nájdete ho takmer všade na ulici a stojí približne 1€.

5. Nasi pecel

Nasi je v indonézštine ryža a nájdete ju takmer všade, keďže tvorí základ každého pokrmu a ak k nej pridáte nejaké klíčky, trochu čili, varené zelené listy a arašidovú omáčku, tak vám vznikne táto pochúťka, ktorú nesmiete vynechať, keď ste v Indonézii. Najlepšie na raňajky.

6. Durian

Ak sa chystáte do Indonézie počas durianoveho obdobia (začína približne koncom novembra, v decembri), tak sa uistite, že toto ovocie nevynecháte. Ide o veľmi špecifickú chuť a ja to prirovnávam k bryndzi, ktorú buď milujete or nenavidíte.

Jeho chuť je veľmi špecifická a na niektorých miestach (letiská, stanice, obchodné centrá) je toto ovocie zakázané kvôli silnému zápachu. V Indonézii sa považuje za kráľa ovocia a existuje veľa druhov durianu.

7. Janji Jiwa

Ide o sieť kaviarní, ktoré ponúkajú veľmi chutnú kávu. V ponuke majú kávu na rôzne spôsoby a dokonca tam nájdete aj čaj. Podobá sa Sturbucksu alebo podobným reťazcom, ale je pravá indonézska a nájdete ju v každom väčšom meste, jediná nevýhoda je, že kávu podávajú iba do plastových pohárov.

Za seba odporúčam es coco presso! Každá jedna kaviareň má na pulte číslo, ktoré označuje koľká v poradí v Indonézii je.

8. Nasi kuning

Ide o ryžu varenú v kokosovom mlieku and kurkume, ktorá sa postará o žltú farbu a kokosové mlieko o jemnú chuť. Ryža môže byť podávaná s kuracím mäsom a zeleninou a môže byť formovaná do rôznych tvarov ako napríklad zaoblený ihlan.

Zdroj: Unilever Food Solutions

Najlepšie je ochutnať túto pochúťku niekde na ulici a dať si k tomu es teh, čo je ľadový čaj, a dokonca si dovolím tvrdiť, že ide o národný nápoj Indonézie.

9. Jamu kunir asem

Milovníci zdravého životného štýlu sa tomuto nápoju určite potešia. Ide o lokálny nápoj, ktorý má veľmi hlbokú históriu a vznikol približne už pred 1300 rokmi v centrálnej Jave, keď ho ľudia začali používať ako alternatívnu medicínu.

Vyznačuje sa oranžovou farbou, aj keď sú aj iné druhy, a veľmi špecifickou chuťou. Na jeho prípravu je potrebná kurkuma and tamarind. Niektorí ho označujú aj ako nápoj príbuzný zázvoru.

10. Lesehan

Lesehan nie je žiadne jedlo, a ani drink. Ide o posedenie na zemi priamo na ulici alebo v nejakej lokálnej reštaurácii, počas ktorého si vychutnáte vaše jedlo a večernú atmosféru.

Lesehan odporúčam zažiť večer počas tmy s nejakou chutnou dobrotou, najlepšie varené arašidy and wedang jahe − zázvorový nápoj, ktorý je avšak veľmi sladký, no pravý indonézsky. Najlepšie miesto je v strede mesta, kde nájdete veľa pouličných stánkov, ruch ulice a pravú atmosféru.

Už pár dní máme vonku nominácie na tohtoročných Oskarov a to znamená, že samotná ceremónia tu bude čo nevidieť. Tento rok je zaujímavý tým, že väčšinu filmov stihol slovenský fanúšik už vidieť aj v našich kinách. Filmy ako Once Upon A Time in Hollywood, Joker, Ford vs Ferrari ( u nás premietané pod názvom Le Mans 66) si odbili premiéru ešte minulý rok a Marriage Story či The Irishman nám umožnil vidieť náš obľubený Netflix. Len na 1917 od skvelého Sama Mendesa si slovenský fanúšik bude musieť ešte počkať do začiatku februára.

V tomto článku by som sa však rád venoval filmu, ktorý si odbil slovenskú premiéru len tento týždeň. Film, ktorý ťažko zaškatuľkovať. Vojnová absurdita alebo komediálna dráma? Reč je o Jojo Králiček. Film prakticky po každej stránke (réžia,scenár, produkcia atď) zastrešil Taika Waititi. Že vám toto meno nič nehovorí? Malo by! Ale to nevadí, lebo s týmto talentovaným tvorcom sa budeme v ďalších rokoch stretávať čoraz častejšie.

Pozornosť kritikov si získal skvelou čiernou komédiou What We Do In The Shadows. Ide o dokumentárnu komédiu na spôsob Borata, ktorá zachytáva životy niekoľkých upírov, ktorí spolu musia bývať a znášať útrapy dnešnej modernej doby. Film bol natoľko úspešný, že minulý rok vzniklo aj jeho seriálové pokračovanie (tento rok dostane druhú sériu).

Bežnému divákovi bude určite povedomý film Thor: Ragnarok, ktorý tiež režíroval Taika Waititi. Jedná sa rozhodne o jednu z tých lepších marveloviek. Hollywood si všíma Waititiho talent a tak mu okrem režírovania jednej epizódy úspešného seriálu zo sveta Star Wars – The Mandalorian, ponúkol režírovať aj vlastný film zo sveta z praďalekej galaxie. Vráťme sa ale späť k tomu hlavnému.

Jojo Králiček, ako som spomínal vyššie, je žánrovo veľmi pestrý film. Príbeh pojednáva o malom chlapcovi menom Jojo, ktorý sa túži dostať do Hitlerjugendu a s touto úlohou mu pomáha jeho imaginárny a tak trochu uletený priateľ Adolf Hitler v podaní samotného Taiku Waititiho. Jeho rady nie sú vždy najúžasnejšie no skutočný problém nastane, keď Jojo zistí, že jeho mama v podaní skvelej Scarlett Johansson doma schováva mladé židovské dievča. Jojov sen stať sa najlepším nacistom, tak dostane vážne zabrať.

Komediálnu zložku má na starosti hlavne samotný Adolf Hitler v podaní Taiku Waititiho. Je vidieť, že v tomto prípade ide o vytúžený projekt tohto tvorcu, lebo úlohu si skutočne užíva. Vždy keď sa objaví na scéne, tak vám automaticky naskočí úsmev na perách. Sekunduje mu aj Jojov malý kamarát Yorki, s ktorým sa zoznámi počas výcviku Hitlerjugendu. O skvelom výkone malého herca Archieho Yates aka Yorkiho, svedčí aj to, že hollywoodski producenti si ho už rezervovali do hlavnej úlohy novej verzie Home Alone.

Film nie je len výlučne komédia a rieši aj náročnejšie témy, ktoré idú ruka v ruke s druhou svetovou vojnou. O vážnejšiu zložku filmu sa stará najmä ženské herecké obsadenie. Matka v podaní Scarlett Johansson, ktorá je členkou odboja avšak pred Jojom to skrýva, aby ho nevystavila nebezpečenstvu. No a v neposlednom rade tu máme aj mladé židovské dievča v podaní mladej talentovanej herečky Thomasin McKenzie, ktorá konfrontuje a narúša Jojové predstavy o tretej ríši.

Film svojou poetikou a vizuálom pripomína to najlepšie od tvorcu Wesa Andersona. Že vám toto meno nič nehovorí? Grandhotel Budapešť alebo Moonrise Kingdom ste určtie videli. A ak sa vám tieto filmy páčili, je veľká šanca, že sa bude aj Jojo Králiček.

Jojo králiček získal nominácie v kategóriach ako najlepšie kostýmy, najlepší strih, najlepšia výprava, najlepší adaptovaný scenár,najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe a samozrejme najlepší film. Osobne verím, že Scarlett premení nomináciu za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe a odnesie si domov Oskara. Možno sa pošťastí premeniť aj niektorú z menších kategórií no tá hlavná – najlepší filmy, pravdepodobne pripadne niekomu inému. Konkurencia je tento rok až príliš silná.

Vám to však vadiť nemusí. Film si rozhodne zaslúži vašu pozornosť. Ak sa radi smejete, zároveň aj sem tam oceníte o niečo ťažšie témy, tak Jojo Králiček vás môže potešiť hneď dvojnásobne. Ak niečo filmu vytknúť, tak jedine to, že ku koncu trochu stráca dych, ale môžeme to pripísať aj náhlej zmene žánru. Čím viac sa blíži koniec, tým menej sa budete smiať. Nie preto, že by humorná stránka filmu bola zlá, len jej bude čoraz menej a film naberie na vážnosti.

Víza

Na vstup do Ruska víza potrebujete, avšak, ak navštívite iba Petrohrad a Leningradskú oblasť, postačí vám iba jednovstupové vízum vo forme elektronického dokumentu, o ktoré si môžete bezplatne požiadať najneskôr do 4 dní pred odchodom na tejto stránke a platí po dobu 30 dní.

Podľa oficiálnych informácii na stránke MZV môžete hranicu prekročiť na týchto miestach:

• letisko Pulkovo;
• námorne priechody Vysock, Boľšoj port Sankt-Peterburg (morskoj vokzal), Passažirskij port Sankt-Peterburg;
• pozemné priechody Ivangorod, Torfianovka, Brusničnoje, Svetogorsk;
• pohraničný priechod pure chodcov Ivangorod.

Tento elektronický dokument sa zatiaľ nevzťahuje ani na vstup ani na výjazd železničnou prepravou.

Pre viac informácii kliknite na túto stránku.

Pre víza na vstup do iných oblasti Ruska ako je Petrohrad a Leningradská oblasť kliknite na túto stránku. Personál je veľmi ochotný a v prípade nejakých nejasnosti ich neváhajte kontaktovať elektronicky.

Letenky

Bratislava

Ako uviedlo Letisko M. R. Štefánika, tak nízkonakladovka WizzaAir začne z Bratislavy do Petrohradu  a späť lietať od 1. Júna 2020. Tento spoj poteší viacerých z vás, keďže ide až o 4 lety za týždeň – pondelok, streda, piatok, nedeľa.

Praha

Ak chcete letieť z Prahy, tak priame lety majú Czech Airlines, Aeroflot a Eurowings. Letenky hľadajte cez túto stránku, no kupujte priamo cez dopravcu. Nezabudnite si v prehliadači zaškrtnúť priame lety, aby vám to zbytočne nedávalo veľa prestupov.

Viedeň

Z Viedne sa do Petrohradu dostanete so spoločnosťou Aeroflot a letenky odporúčam hľadať cez tento prehliadač a nastavte si ho tak, aby vám ponúkalo iba priame lety. Samotnú letenku kupujte priamo u leteckej spoločnosti.

Budapešť

Ak chcete letieť z Budapešti, tak WizzAir ponúka priame lety, ktoré si môžete nájsť na tejto stránke, no rovnako aj tu platí, že kupujte priamo cez stránku spoločnosti.

Ubytovanie

Najlepšie je sa ubytovať niekde v centre mesta, tak aby ste mali všetko blízko seba a nevyužívali mestskú dopravu. Ak cestujete na rozpočet, tak hostel v centre mesta vás bude stáť približne od 3 eur za noc a vyššie v závislosti od polohy a kvality ubytovania.

Je tam veľa výhodných ponúk aj pre solo cestovateľov.

Ak hľadáte samostatnú dvojposteľovú izbu v centre mesta a prihliadate na budget, tak si pripravte približne 10 eur za noc. Samozrejme čím luxusnejšie ubytovanie, tým vyššia cena.

Osobne si myslím, že na poznávacom výlete nejde o ubytovanie, ale o pestrý program.  

Najlepšie je hľadať cez túto stránku a nastaviť si filter podľa toho, čo vám vyhovuje.

Verejná doprava

Ak si nájdete ubytko v centre mesta, tak vyhráte, pretože veľa sa toho dá prejsť peši, no záleží koľko ste zvyknutí chodiť. Najpohodlnejšia a najrýchlejšia doprava je určite metro, ktoré stojí za návštevu už len kvôli tým historickým staniciam.

Cena

Jedna jazda (metro, autobus, električka, trolejbus) vás vyjde na 55 rubľov (cca 0,80€). Karta na 10 jázd (metro, autobus, električka, trolejbus) stojí 370 rubľov (necelých 6€) a platí 7 dní. Jednodňový lístok na verejnú dopravu stojí 185 rubľov (necelé 3€).

90 minútová jazda akýmkoľvek prostriedkom stojí 68 rubľov (približne 1€).

Viac informácii o cenách and možnostiam verejnej dopravy v Petrohrade nájdete na tejto stránke.

Stanice metra, ktoré treba vidieť

Na červenej linke Kirovsko-Vyborgskaja (linka číslo 1):

• Avtovo
• Kirovsky zavod
• Narvskaja
• Puškinskaja
• Ploščaď Vosstanija

Na fialovej linke Frunzensko-Primorskaja (linka číslo 5):

• Sportivnaja
• Admiraltejskaja
• Meždunarodnaja

Na prestup z jednej linky na druhú použite stanicu Puškinskaja.

!Pri vstupe do niektorých metro staníc si dajte pozor na turniket, pretože sa zatvára a tiež otvára dosť agresívne, tak aby vás to nezranilo!

Kedy ísť

Petrohrad sa nachádza severnejšie ako Slovensko, čo znamená, že v zime tam zažijete pravú ruskú zimu ako z rozprávky a v lete utečiete zo slovenského horúceho počasia. Ja som navštívila Petrohrad počas leta a počasie bolo fantastické.

Aj napriek tomu, že to bolo v auguste, tak teploty boli veľmi príjemné. Človek si to mesto vychutná poriadne, nepotíte sa a ani nemrznete ako v zime. Určite nie je zle zažiť ani poriadnu zimu a mrazy, ktoré doma už poriadne nepoznáme.

V lete však treba počítať s návalom turistov, keďže sú dlhé prázdniny.

Pamiatky

Kdekoľvek sa pohnete, číha na vás nejaká pamiatky. Petrohrad je plný kostolov, histórie, krásnej architektúry, pútavých príbehov a plný zážitkov.

Čo musíte vidieť:

• Nevsky prospekt – nemusíte nič robiť, nikam chodiť; stačí sa prejsť touto ulicou a nasávať tú krásu, ktorú zanechala história
• Ermitráž
• Kostol Preliatej krvi
• Kazanská katedrála
• Palácové námestie
• Petropavlovská pevnosť

Toto sú tie najhlavnejšie pamiatky, ktoré určite nevynechajte, avšak Petrohrad ponúka oveľa viac, takže sa odporúčam riadiť tým, čo vás zaujíma. Stačí si otvoriť google mapy a tie vám ponúknu všetko vo vašom okolí.

Food

Silno odporúčam vyhýbať sa McDonaldom and podobným fastfoodom, taktiež moderným reštauráciám, ktoré ponúkajú napr. taliansku alebo ázijskú kuchyňu a stravovať sa výlučne iba v tzv. bistre stolovaja (столовая). Nájdete tam domácu ruskú kuchyňu za výborné ceny a čerešnička na torte je typická ruská atmosféra.

Čo ochutnať:

• Boršč
• Pohánka s rôznymi prílohami
• Šči (kapustová polievka)
• Šašlík (ražniči)
• Pirohy
• Okroška (studená polievka)

Ruská kuchyňa je veľmi pestrá a chutná. Jedlá možno nie sú až také zdravé akoby si človek prial, no domorodci sa prispôsobili životným podmienkam, ktoré im príroda nadelila. Keďže tam vládne veľkú časť z roka zima, ich jedlo je tomu prispôsobené.

Ako dlho

Čím viac voľna máte, tým lepšie. Samozrejme, dá sa to zvládnuť aj za 3 celé dni, no bude to rýchle, ale pri správnom pláne sa vám to podarí. Ak si na tento výlet vytýčite 7 dní, nudiť sa nebudete a Petrohrade spoznáte trochu hlbšie.

Ak ste sa rozhodli pre Francúzsku riviéru, tak vedzte, že to neoľutujete a už teraz sa pripravte na nabitý program. Francúzske pobrežie je samo o sebe nádherné a v kombinácii s horami stojí aj za krátku návštevu. Nepotrebujete na to ani veľa dni dovolenky a stačí vám aj predlžený víkend či zopár dní v týždni.

Ako sa dostať na Francúzsku riviéru

Letisko Nice je veľmi dobre prepojené s Viedňou a ponúka spoje každý jeden deň. Nízkonákladovka Wizzair tam lieta v nedeľu a stredu, no pri kombinácii s ostatnými prepravcami si výlet môžete naplánovať aj na iné dni.

Čo vidieť a kde sa ubytovať

Mestá ako Cannes, Nice a dokonca malé Monako určite nevynechajte a užite si ich letnú atmosféru a historické centrá, no keďže ide o turistami veľmi vyhľadávané letoviska, tak na ticho a osamelé prechádzky popri pláži zabudnite a skôr sa pripravte na davy na každom kroku.

Približne 3 kilometre od Cannes sa nachádza malé mestečko Golfe-Juan, kde sa môžete ubytovať a odtiaľ si plánovať výlety do okolia. Nachádzajú sa tam aj dve pláže a je lacnejšie ako väčšie mestá. Veľké plus je, že v sezóne je tam menej turistov. Výlet si môžete naplánovať na september, kedy sú aj denné teploty nižšie a celková atmosféra jedinečná.

Golfe-Juan je prepojené chodníkom až do Cannes, kde sa viete dostať po svojich, no samozrejme, je tam aj priame vlakové spojenie, ktoré trvá približne 5 minút alebo autobus, ktorým to trvá dlhšie.

Do Monaka si nemusíte robiť žiaden itinerár; stačí, tam prísť ráno a ísť s prúdom. Mesto je veľmi malé a dá sa všetko zvládnuť peši. Určite odporúčam okruh okolo kasína a pozrieť si ten luxus and značky áut, ktoré poznáme iba z amerických filmov.

Aj napriek svojej malej rozlohe je Monako štát, ktorý nepatrí do EÚ; avšak peniaze si tam meniť nemusíte; všade sa dá platiť eurom. Pozor si dajte na prichádzajúce a odchádzajúce hovory, pretože poplatky sú veľmi vysoké.

Človek sa tam na krátky čas cíti ako v inom svete a zároveň vás napadajú myšlienky, prečo je svet taký nespravodlivý voči niektorým ľuďom, pretože práve v Monaku vidíte nadštandardný prepych.

Monako je tiež slávne vďaka pretekárskej súťaži zvanej Veľká cena Monaka, ktorá sa jazdí každoročne.

Ak máte mesta už dosť, tak si to radšej namierte do hôr, ktoré sa nachádzajú veľmi blízko. Za návštevu stojí Verdonský kaňon, do ktorého vedú serpentíny obklopené mohutnými skalami. Na tento deň odporúčam požičať si auto, pretože bez auta to nedáte.

Pozor ale na počasie, ktoré sa môže veľmi náhle zmeniť. Ja som mala to „šťastie“ zažiť túto prírodnú nádheru za veľmi zlého počasia, keď zo skál padali veľké balvany a cesty boli uzatvorené

.

Nech vás to ale neodradí a výlet si naplánujte na celý deň s množstvom zastávok v malých takmer nikým nenavštevovaných dedinkách a nasávajte pravé Francúzsko.

Ako sa prepravovať

Po celej riviére premáva mestská doprava, ktorá spája letisko v Nice s mestom Cannes. Nasadnete na autobus číslo 210 a dostanete sa až do centra mesta. Taktiež je riviéra prepojená aj vlakom, ktorý vás prepraví po celom pobreží až do Monaka. Ceny za vlak sú vyššie, ale rýchlejšie ako autobus.

Ja som pri ceste do Monaka zvolila vlak z Golfe Juan priamo do centra. Cesta trvala približne hodinu a vlak premáva každých 30 minút. Naspäť som sa rozhodla pre autobus číslo 100, ktorým cesta trvá síce dlhšie, ale ponúka iné výhľady na pobrežie ako cesta vlakom. Oplatí sa vyskúšať aj aj.

Cena lístka za autobus je 2€ bez ohľadu na to, kde nastúpite a kde vystúpite, ide až do Cannes s veľkým množstvom zastávok. Autobus je v niektorých hodinách veľmi preplnený, a preto odporúčam istú dávku trpezlivosti.

Vo vlaku sa nenachádza žiaden sprievodca a nikto teda nekontroluje lístky iba si ich pred začiatkom cesty označíte. Odporúčam vám neriskovať a lístok si ozaj zakúpiť, keďže z času na čas sa môže stať, že lístky budú kontrolovať a mastná pokuta nestojí zato.

Lístky na vlak si zakúpite priamo na stanici, kde sú aj automaty alebo priamo cez túto stránku, ktorá má aj aplikáciu. Lístky na autobus si kúpite rovno u šoféra a odporúčam mať drobnejšie peniaze. Lístok z letiska na autobus si kúpite priamo tam a odporúčam obojsmerný.

Koľko dni potrebujete na taký výlet

Záleží akým tempom chcete spoznávať tento kus Francúzska, no ak máte obmedzený počet dní, tak to hravo zvládnete za tri dni, resp. predlžený víkend.

Na prvý deň odporúčam pozrieť Monako, ktoré stihnete doobeda a poobede cestou z Monaka sa zastavte pozrieť Nice na pár hodín. Nezabudnite si pribaliť aj plavky, aby ste sa schladili na pláži zvanej Plage de Carras, ktorá sa nachádza na skok od starého mesta.

Na druhý deň si naplánujte Verdónsky kaňon a podvečer mesto Cannes a tretí deň si dajte úplne zľahka a iba relaxujte na pláži, vychutnávajte si príjemnú atmosféru a ochutnajte domácu kuchyňu napríklad v tejto reštaurácii v Golfe-Juan, ktorú vlastní Slovák. Z menu si môžete vybrať čerstvé ryby, ktoré sú samozrejmosťou a to všetko si vychutnáte v prístave s výhľadom na lodenicu.

Pomedzi to všetko nezabudnite na čerstvý croissant and dobrú kávu.

Na záver iba toľko, že návšteva tejto časti Francúzska stojí rozhodne zato a má čo ponúknuť.

[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]

Takmer všetky krajiny sveta majú problém s množstvom odpadu. Do veľkej miery sa dá množstvo odpadu zredukovať triedením a vhodným systémom uskladňovania. Značnú pomerovú časť množstva tohto odpadu tvoria plasty, často jednorazové. Nie sú to iba slamky a umelohmotné taniere, ale aj rôzne obaly. Európska únia vykonáva kroky k vedúce k významnej redukcii výroby týchto jednorazových plastov, čo má v dlhodobom horizonte zmysel. Aby sa však podarilo udržať environmentálny status alebo ho ešte zlepšiť aj globálne, je potrebné, aby s vlastnými iniciatívami prišli aj USA, Čína, India a ďalší veľkí znečisťovatelia.

Suverénne najväčším znečisťovateľom a producentom jednorazových plastov je, vzhľadom k svojej veľkosti prirodzene, Čína. Vyrába takmer 30 percent všetkých výrobkov (celkovo Ázia produkuje 50 percent svetového plastu); nasledujúcimi dvoma regiónmi sú Severoamerická zóna voľného obchodu s 19 percentami a Európa s 18 percentami.

Iba pred niekoľkými rokmi Čína vyhlásila, že už viac nebude prijímať odpad zo zahraničia, ani ten určený na recykláciu, čím dala jasné znamenie, že to s environmentálne ladenou politikou myslí vážne.

Teraz z Číny prichádzajú ďalšie nečakane pozitívne správy, že vyhlasuje obrovskú „vojnu“ proti jednorazovým plastom.

V nasledujúcich piatich rokoch táto krajina obmedzí alebo zakáže výrobu používanie rôznych druhov jednorazových plastov, od slamiek po kozmetické doplnky. Autority varujú, že spoločnosti, ktoré nebudú rešpektovať nové nariadenia, budú zaradené na čiernu listinu.

Aby bolo možné zrealizovať takto rozsiahly projekt úspešne, musia nové obmedzenia prichádzať pomaly, postupne a s ohľadom na lokálne potreby. Napríklad plastové tašky budú vo väčších mestách zakázané skôr ako v tých menších.

Prvé opatrenia prichádzajú na rad už tento rok. Do konca roku 2020 bude výroba a predaj plastového riadu a vatových tampónov úplne zakázaná. Chemické prostriedky s mikroguľôčkami sa prestanú vyrábať ako prvé a potom neskôr budú zakázané z predaja. Reštauračný priemysel dostane do konca tohto roku nariadenie prestať používať slamky na jedno použitie, zatiaľ čo podiel používania ostatných plastových predmetov sa zníži o 30 percent.

Ak máte radi nezvyčajné, historické alebo čímkoľvek výnimočné autá, v Petersen Automotive Museum v Los Angeles si určite prídete na svoje.

Autá z filmov ako Die Another Day, Green Hornet, Austin Powers, osobné vozidlá Steva McQueena, Roberta Kennedyho pred jeho zavraždením, unikátny šesťmetrový Rolls Royce Phantom 1 z roku 1925, prvé Ferrari, papamobil, DeLorean s pozlátenou karosériou a ďalších dvesto jedinečných vozidiel.

V trvalej expozícii Petersen Automotive Museum je obrovské množstvo hodnotných áut, pričom hodnota mnohých  presahuje hodnotu jeden milión amerických dolárov a nájdu sa tu aj kúsky za desiatky miliónov.

Petersen Automotive Museum v Los Angeles má nielen pútavú expozíciu, ale aj vonkajšiu architektúru. Foto: Petersen Automotive Museum

Zaujímavosťou je, že tieto autá neskutočnej hodnoty si môžete pozrieť za úsmevne malé vstupné – iba 16 amerických dolárov. Je však najlepšie overiť si online, či v čase vašej plánovanej návštevy vôbec bude voľný slot pre návštevníkov, pretože vždy na niekoľko najbližších dní je múzeum z veľkej časti vypredané.

Priložené video od blogerky Supercar Blondie je však nakrútené v čase, keď v múzeu žiadne iné návštevy nie sú, čo je unikát sám o sebe.

V roku 2012 zasiahol Kubu a pobrežie Spojených štátov amerických tropický cyklón Sandy. Spôsobil obrovské škody na majetku a v jeho dôsledku prišlo o život až 185 ľudí, prevažne v USA. S priemerom 1 600 kilometrov sa jednalo o historicky najväčší pozorovaný hurikán v Atlantiku a celkové škody na majetku údajne presiahli 50 miliárd amerických dolárov.

Napriek tomu, že Kuba bola zasiahnutá ničivou prírodnou silou z väčšej časti, škody v USA boli väčšie pre rozsiahlejšiu výstavbu.

Najväčšie škody boli spôsobené priamo v New Yorku, kde sa teraz zvažuje postavenie oceánskej hrádze. Jej cena by mohla dosahovať závratných až 200 miliárd amerických dolárov, ale jej význam spochybňuje nielen sám americký prezident Donald Trump. Ani vedci nevedia s istotou odhadnúť, do akej miery a či vôbec bude hrádza skutočnou prekážkou pred prírodnými živlami. Navyše ak existuje perspektíva, že vzhľadom k meniacej sa klíme budú hurikány stále silnejšie.

Výskum možných výhod a nedostatkov prípadnej stavby s názvom New York Harbour Storm-Surge Barrier teraz realizuje US Army Corps of Engineers s tým, že prvé správy s výsledkami výskumu by mali byť k dispozícii v roku 2022.

Zatiaľ sa uvažuje nad tým, že by hrádza mohla daňových poplatníkov USA výjsť na 122 až 200 miliárd dolárov a jednalo by sa až o 25 rokov trvajúcu výstavbu.

Ako by mala táto hrádza vyzerať, je tiež predmetom výskumu. Zatiaľ sa uvažuje napríklad o umelých ostrovoch prepojených plotmi či hrádzami. Tie však majú za cieľ obmedziť silu búrok, nemajú žiadny potenciál zamedziť vzostupu oceánskej hladiny. A jej rastúca výška bude problémom už čoskoro, o čom nás presviedčajú správy od odborníkov z celého sveta.

Zdroj témy: US Army Weighs Up Proposal For Gigantic Sea Wall to Defend NY From Future Floods

New York, ilustračné foto

New York, ilustračné foto

Mesiac vo Vietname, mesiac v Kambodži, potom Indonézia, či dokonca Myanmar. Určite ste sa už stretli s človekom, ktorý dal výpoveď v práci, zbalil si zopár osobných vecí a kúpil si jednosmernú letenku do ďalekej juhovýchodnej Ázie.

Na prvý pohľad to znie ako jedno veľké dobrodružstvo, spoznávanie sveta alebo dokonca cesta do neznáma, kde noha turistu nezavíta až tak často ako do nejakej slnečnej Barcelony či upršaného Londýna – no častokrát nejde iba o pohodový výlet, ale je za tým niečo viac.

Veľa z vás si kladie otázku, prečo by toto spravil človek s istou kariérou a svetlou budúcnosťou. Prečo by si niekto dobrovoľne vybral dlhodobé cestovanie po nie veľmi turistických krajinách, kde je všetko oveľa náročnejšie; v krajinách, kde je sám a nepozná nikoho; v krajinách, kde to nie je jednoduché pre domácich a nie to ešte pre bieleho turistu?

Napadajú vás otázky rôzneho druhu, rôzne závery, dôvody či teórie, no pravdu sa dozviete, až keď sa s tým človekom na túto tému otvorene porozprávate.

Aj ja som sa dostala do tejto situácie a rozhodla som sa  pre šesť mesiacov v Indonézii.

Vždy ma lákala takáto skúsenosť, skúsenosť života, kde to nie je jednoduché a predsa to každý zvláda s úsmevom na tvári.

Stretla som tu množstvo ľudí z rôznych svetadielov, rôznych kultúr, zvykov a tradícií. Doviedlo ma sem viacero dôvodov, ako napríklad spoznať nám tak vzdialenú krajinu, ktorú každý pozná iba vďaka ničivým zemetraseniam a cunami, či exotiky zvanej Bali, no chcela som spoznať aj samu seba and nasmerovať svoj život tým správnym smerom, chcela som presne to, čo spravili tí, ktorí dali výpoveď v práci a odišli do Ázie.

Po istom čase v Indonézii som si uvedomila, že my, Európania, aj napriek tomu, že máme všetko, nemáme nič.

Pozitivizmus ako hnacia sila 

Fráza „dobrosrdečnosť ľudí nemá hranice“ znie tak filmovo a nereálne, až to väčšina z nás vymedzila zo svojho slovníčka a osvojila si frázy ako „nikdy nikomu never“ či „ak si nepomôžeš sám, nikto ti nepomôže“, no nie všade to tak je. Neznie to veľmi škaredo? A pritom je tak jednoduché zmeniť to.

Život v rozvojových krajinách je ťažký z hľadiska finančnej situácie, pretože vyžiť z približne sto eur na mesiac chce odvahu a dobrú stratégiu, no aj napriek týmto existenčným nepríjemnostiam to ľudia zvládajú so širokým úsmevom na tvári a dávkou pozitívnej energie, čomu sa nestíham čudovať.

Človek si tu vážne uvedomí skutočný zmysel života, hodnoty, ktoré nie sú poškvrnené peniazmi a veľkým egom a ľudskú dobrotu.

Indonézania sú veľmi jednoduchí ľudia a k spokojnému životu nepotrebujú veľa; stačí im ich rodina a strecha nad hlavou. Po dlhom rozmýšľaní a nekonečných úvahách nad svojim slovenským životom som dospela k názoru, že rozdiel nie je v tom, že my sme zlí a ľudia v Ázii sú dobrí, ale v našich prioritách. Máme iné priority a to je dôvodom, prečo tu dobrosrdečnosť vidíme na každom rohu.

Dobrosrdečnosť je zadarmo

Slováci sú taktiež dobrosrdeční, ale háčik je v tom, že to neukazujú takmer vôbec, zatiaľ čo ľudia tu ju rozdávajú stále, keď majú príležitosť.

Našou prioritou je dobrá práca a finančne stabilný život; študujeme, aby sme si našli dobrú prácu; pracujeme, aby sme si mohli vziať hypotéku na náš nový byt; no a pomedzi to všetko sme tak zaneprázdnení, že čas na naše medziľudské vzťahy už neostal. A presne toto je ten rozdiel. To, o čo sa snažíme celý život, nás nakoniec dobieha a utekáme tam, kde „nič nie je“, aby sme sa priučili životu a spoznali to, čo sme zanedbali v honbe za „lepším“ životom.

Je to trochu smutné, ale, žiaľ, pravdivé. Dobrosrdečnosť nájdete na ktoromkoľvek ostrove v Indonézii, no v turistických rajoch ako je Bali či Lombok je trochu zmiernená v porovnaní s tou pravou Indonéziou, keďže domáci sa prispôsobujú správaniu turistov.

Život v Indonézii si dovolím prirovnať k nejakému príbehu z futuristickej knihy. Pripadám si tu ako v knihe Karla Čapka v diele R.U.R. Život v Indonézii je pomalý, bez stresu, s úsmevom na tvári a úprimnými pocitmi a ten život v Európe je akoby futuristické dielo, ktoré ukazuje aký život nás čaká onedlho. My máme pohodlný a vyšší životný štýl a Indonézania majú ľudské hodnoty. Ak by sa to spojilo, tak by vznikla dokonalá krajina na život.

Odpoveď na otázku, prečo ľudia dávajú výpovede a odchádzajú do Ázie je mi už jasná.

• Spoznajú tu seba
• Uvedomia si, že na život nepotrebujú všetko, za čím sa naháňajú
• Zmenia postoj voči svojim blízkym a okoliu a začnú byť ľudskejší

[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]

Ako vzniklo napätie medzi USA a Čínou?

Aj napriek „prvej fáze“ obchodnej dohody, ktorá bola podpísaná USA a Čínou 15. januára 2020, zostávajú vzťahy medzi oboma krajinami napäté. Táto obchodná dohoda nerieši fundamentálne problémy medzi týmito dvoma krajinami. Prečo sa nevedia Spojené štáty a Čína dohodnúť? Vo svojom minulom článku som poukázala na to, že Čína a USA majú spoločné viac ako sa môže zdať. Obe krajiny sú napríklad extrémne zadlžené. Na rozdiel od Číny, ktorej väčšina dlhu je voči domácim subjektom (tzv. vnútorný dlh), USA sú značne zadlžené voči vonkajšiemu svetu a Čína je jej druhý najväčší veriteľ. Tento stav vytvára medzi nim napätie.

Proces zadlžovania USA voči Číne začal začiatkom 80. rokov minulého storočia. Vtedy sa ešte extrémne chudobná Čína začala otvárať zahraničnému obchodu. Americké spoločnosti predávajúce svoj tovar po celom svete otváranie sa Číny vítali nakoľko im umožnilo vyrábať v Číne lacné výrobky čím ušetrili miliardy amerických dolárov. Spúšťačom nutnosti o znižovanie nákladov pre americké spoločnosti nadnárodného charakteru boli ropné šoky, ktoré spôsobili nárast inflácie a tým aj zvýšenie ich výrobných nákladov o desiatky percent. Čína, ktorá ponúkala rozsiahle investičné stimuly, bola aj napriek svojej pôvodnej hospodárskej zaostalosti prirodzenou voľbou pre americké firmy. Lákala ich predovšetkým lacná pracovná sila a absencia odborov, či zákonov ochraňujúcich práva zamestnancov.

Americký gigant Walmart si udržiava svoje vedúce postavenie v maloobchode (nielen) vďaka dovozu tovaru z Číny. Misiou spoločnosti je dlhodobo dodávať tovar bežnej spotreby pre bežného amerického spotrebiteľa za rozumnú cenu. Tento záväzok dokázal Walmart splniť tým, nahradil amerických dodávateľov čínskymi. V dôsledku zmeny stratégie zbankrotovali mnohí americkí výrobcovia.

Ilustračné foto. Zdroj: Walmart

Walmart teda vlastne za účelom porazenia inflácie (v tomto prípade vo forme medziročného zvyšovania finálnych cien pre spotrebiteľov) presunul svoju dodávateľskú sieť do Číny. Americkí spotrebitelia sa nesťažovali, že ich tovar pochádza z Číny pretože boli radi, že kupovali jedlo, oblečenie, drobnú elektroniku a ďalšie veci bežnej spotreby za tie isté ceny počas niekoľko po sebe idúcich rokov. Bežného spotrebiteľa nezaujímalo kde bol vyrobený jeho tovar, rozhodujúcim kritériom pre neho bola a stále zostáva cena.

Plynutím rokov však začalo zatváranie tovární v USA dôsledkom presunu produkcie do Číny naberať na obrátkach a americkí (už nezamestnaní) robotníci a ich odbory sa začali sťažovať na porušovanie podmienok férového obchodu zo strany Číny – či už prostredníctvom neoprávnených dotácií na elektriku pre lokálne firmy alebo uplatňovania dumpingu, t.j. predaja tovaru do zahraničia za ceny, ktoré sú nižšie ako tie výrobné za účelom zničenia konkurencie v cieľových destináciách a následného ovládnutia trhu a zvýšenia cien pre finálnych spotrebiteľov.

Prečo pokračuje toto napätie?

USA a Čína za roky vzájomného obchodovania dospeli do štádia kedy sú navzájom ekonomicky prepojené a závislé. Vzájomné napätie medzi ekonomikami spôsobuje mnoho faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:

• vysoká zadlženosť USA voči Číne,

• snaha o návrat amerických tovární späť do USA,

• kontrola Číny nad väčšinou svetových zásob vzácnych kovov, ktoré sú nenahraditeľné vo výrobe mnohých druhov tovarov,

• snaha o globálnu technologickú dominanciu oboch ekonomík,

• a porušovanie obchodných podmienok zo strany Číny.

Čína a jej držba amerického dlhu

Čína je po Japonsku druhý najväčší veriteľ Spojených štátov. Celkovo aj napriek zbavovaniu sa určitej časti amerického dlhu v roku 2019, drží Čína americký dlh v hodnote viac ako 1 bilión dolárov. To je 1/17 celkového amerického dlhu a 1/6 celkového amerického dlhu voči zahraničiu. Je pravdepodobné, že keby Čína teraz požiadala o splatenie celého dlhu, USA by musela vyhlásiť bankrot. Nešlo by však o výhru Číny nakoľko by kvôli bankrotu USA prišla o viac ako bilión dolárov. Takejto situácii sa bude Čína snažiť vyhnúť, nakoľko americký dlh predstavoval cca 1/14 jej hrubého domáceho produktu za rok 2018. Možno teda očakávať, že nesplatenie dlhu na požiadanie zo strany USA by spustilo hospodársku krízu v Číne a tomu sa bude chcieť čínska vláda vyhnúť za každú cenu.

USA chce presunúť výrobu in-house, ale má to háčik

Kvôli presunu výroby do Číny boli mnohé výrobné kapacity v USA zastavené už koncom 90. rokov minulého tisícročia. Následne sa k nim pridali aj ďalšie výrobné oblasti. USA si už v súčasnosti uvedomuje, že opätovný reštart výroby po viac ako 10 rokoch (v niektorých prípadoch môže ísť o viac ako 20 rokov) nebude jednoduché. Keďže sa výroba výlučne realizovala v Číne počas celých desaťročí, americká pracovná sila nemá tréning a zručnosti potrebné k vykonávaniu takejto práce. Ďalším problémom je zaostalosť technologických parkov v USA, netreba však zabúdať ani na pomerne vysoké mzdové náklady v USA, pri ktorých nemajú možnosť konkurovať Číne. Problémom je tiež previazanosť výrobných reťazcov v Ázii, v rámci ktorých majú čínske spoločnosti kontrolu nielen nad čiastkovou výrobou v Číne ale riadia celé výrobné reťazce bez ohľadu na to, v ktorej z okolitých krajín sú tie ktoré súčiastky (alebo tovary) vyrábané.

Sú tovary „made in China“ skutočne „made in China“?

Jedným zo základných spúšťačov obchodnej vojny je už spomínaný americký dlh voči Číne. Veľa ekonómov vedie debaty či je americký dlh voči Číne skutočne taký vysoký ako ukazujú oficiálne štatistiky. Tie totiž vychádzajú z tradičného systému vyčísľovania dát v zahraničnom obchode, ktorý sa spolieha na štatistiky obchodnej a platobnej bilancie krajín.

Tieto rigidné vyčísľovania dát boli relevantné pre jednoduché obchodovanie s tovarom, ktorý bol vyrobený a následne predaný s prirážkou, nedokážu ale zhodnotiť prínos krajiny, ktorá pre výrobu finálneho výrobku importovala väčšinu výrobných vstupov vrátane technológie (napríklad z Japonska, Nemecka, či Južnej Kórey). Viaceré renomované štúdie, vrátane tej od The Economist, odhalili, že pridaná hodnota pri výrobe napríklad jedného iPhonu v Číne nie je viac ako 10 percent. Tá je v tomto prípade takmer výlučne generovaná pracovnou silou. Ekonómovia sa preto pýtajú prečo by mal systém vyčísľovania bilancie zahraničného obchodu dovoľovať Číne započítať si každý predaný iPhone do Spojených štátov v jeho plnej hodnote?!

Vzácne kovy

Ďalším s problémov medzi USA a Čínou je držba vzácnych kovov zo strany Číny. Čína má v súčasnosti kontrolu nad viac ako osemdesiatimi percentami svetovej zásoby vzácnych kovov, ktoré sú používané a nenahraditeľné (nielen) pri výrobe elektroniky. Nie všetky zásoby sú v Číne ale Čína svojou otvorenou diplomaciou dokázala kúpiť ložiská a bane aj v krajinách, s ktorými by Spojené štáty či Európska únia neboli ochotní uzavrieť obchodnú dohodu kvôli svojim princípom napríklad nepodporovania autoritárskych politických režimov.

Huawei a boj o 5G siete

Aj napriek medializácii zákazu pre Huawei na americkom trhu, hlási táto firma za rok 2019 nárast tržieb vo výške takmer 20 percent. Je potrebné uvedomiť si, že Huawei nie je iba poskytovateľom internetového pripojenia. Firma predáva mobilné telefóny a gadgety pod značkou Huawei a Honor a tržby z predaja telefónov rastú rýchlym tempom bez ohľadu na americký zákaz. Ten sa tejto obchodnej divízie vôbec nedotkol, nakoľko Huawei na americkom trhu svoje smartfóny nepredávala ani pred zákazom. Americký zákaz je možné považovať za snahu získania dominancie nad globálnymi 5G sieťami a ostatnými prepojeniami. Trumpova administrácia postavila celý svet pred hrozbu spojenú so zazmluvnením čínskej 5G siete. Pri výbere poskytovateľa siete by si mali krajiny Európskej únie zvážiť, ktorý z potenciálnych poskytovateľov môže ich dáta zneužiť horším spôsobom…

Dajú sa vôbec tieto spory vyriešiť?

Väčšina spomenutých bodov napätia medzi USA a Čínou je spôsobená extrémnou obchodnou previazanosťou. Čína získala v dôsledku otvorenia sa zahraničnému obchodu prístup nielen k zahraničnému kapitálu ale aj know-how a technológii. Už počas rokov keď ju všetci považovali za výrobňu lacného oblečenia, investovala do vývoja vlastných technológií a posúvala sa čoraz vyššie vo výrobnom hodnotovom reťazci.

Keďže americkí a európski zákazníci chceli nakupovať lacné tovary, tolerovanie rôznych dotácii a zvýhodňovania čínskych firiem lokálnou vládou bolo dlhodobo tolerované. Väčšina dotácii však nie je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, ktoré sa Čína zaviazala dodržiavať pri svojom vstupe do organizácie v roku 2001. Počas súčasnej svetovej hospodárskej recesie, sa tradične krajiny utiekajú späť k protekcionizmu, čo vyústilo aj do Trumpovej snahy disciplinovať Čínu.

Problém s nekalými obchodnými praktikami je určite potrebné riešiť, nie však „Trumpovou cestou“.

Čína je momentálne vo výhode nakoľko súčasný americký prezident, Donald Trump, sa orientuje na vlastnú krajinu a je nezodpovedný v zahraničnej politike. Keby bol Trump racionálnym prezidentom, uvedomil by si, že Čína v oblasti zahraničného obchodu a výrobných sietí už svetu „prerástla cez hlavu“. Verím, že je nutné iniciovať celosvetovú kampaň cieliacu na nastavenie obchodných podmienok, ktoré budú prospešné pre všetky krajiny sveta, nielen pre tú, ktorá si z nich zoberie iba to najvýhodnejšie s tým, že bude ignorovať tie, ktoré pre ňu výhodné nie sú. Takéhoto konania sa ale od Trumpa s najvyššou pravdepodobnosťou nedočkáme. Nie je totiž typ lídra, ktorý dokáže zjednotiť Európsku úniu, Austráliu, Japonsko, či krajiny Juhovýchodnej Ázie za účelom opätovného nastavenia férových obchodných podmienok s Čínou. Z tohto pohľadu nakoniec vychádza Čína ako víťaz, nakoľko ide ďalej za dosahovaním svojich ambicióznych cieľov a to pri miernych obmedzeniach vo forme zvýšených ciel zo strany USA, nie celého sveta.

Zdroje: The Economist, MMF, Svetová Banka, UNCTAD