iNSTRID

Petra Vlhová je fenomén. Od svojho debutu v sedemnástich rokoch reprezentuje Slovensko v slalome a obrovskom slalome a dosahuje skvelé úspechy, zároveň si udržiava imidž racionálnej, prirodzene silnej mladej ženy. Dokonale vyvracia reči o tom, že mladá generácia je lenivá, pretože svojím zanietením a intenzitou práce ďaleko presahuje štandardy typické pre náš región.

Pýtali sme sa, čo sú pre ňu vrcholové méty, či pred médiami dbá na imidž, a tiež na to, či sa raz budeme môcť ubytovať v jej apartmáne. Prečo? Čítajte náš rozhovor, pýtal sa Erik Stríž.

Petra, bez pochýb už dnes patríte medzi najpopulárnejších športovcov v histórii Slovenska, avšak stále ste na začiatku kariéry. Existujú méty, ktoré považujete za vrchol lyžiarskej kariéry?

Samozrejme, mám svoje veľké sny, ale snažím sa k tomu pristupovať s pokorou. Vždy sa sústreďujem iba na najbližšie preteky, na najbližšiu jazdu, či priamo v nej na každú jednu bránku. Rovnako ako moje súperky aj ja chcem vyhrať každé preteky, do ktorých nastúpim. Aby ma však konečný výsledok skutočne tešil, musím byť vnútorne spokojná predovšetkým so svojím výkonom. To je dôležitejšie ako samotný výsledok či dosiahnutie akejkoľvek méty.

Ste vzorom pre množstvo mladých ľudí, vnímate svoju kariéru a svoje vystupovanie aj ako určitý spoločenský záväzok?

Nie, takto to nevnímam. Snažím sa predovšetkým nesklamať samu seba, mamu, moju rodinu a ľudí, ktorým vďačím za to, že môžem napĺňať svoje sny. Neriešim, či moje správanie alebo prezentácia spĺňa nejaké normy, na základe ktorých môžem byť vzorom pre mladých ľudí.

Ako nezávislý pozorovateľ hodnotím, že si vás médiá i verejnosť mimoriadne obľúbili. Snažíte sa byť pred kamerami autentická alebo viete počúvať odporúčania marketingových špecialistov, prípadne máte mediálnu stratégiu?

Áno, odporúčania ku komunikácii dostávam pomerne často. V komunikácii však nevnímam žiadnu schému či stratégiu a za všetko, čo poviem, nesiem zodpovednosť iba ja sama. Takže sa predovšetkým snažím o to, aby všetky moje odpovede boli v danom čase pravdivé, čo však, samozrejme, nie vždy uspokojí všetky strany.

Pokiaľ ide o šport, koľko ľudí je súčasťou vášho tímu? Čo všetko majú na starosti?

Najbližší športový tím pozostáva zo siedmich ľudí. Brat Boris tím manažuje a rieši jeho komplexnú logistiku. Lívio je hlavný tréner a zodpovedá za športový program. Maťko je jeho asistent a rieši množstvo úloh v tréningovom procese, ale aj v regenerácii. Gigi má na starosti lyže a výstroj, ale veľmi výrazne pomáha aj priamo pri tréningu. Šimon má na starosti kondičnú prípravu, Marco a Mateo zo športového inštitútu v Miláne zas testovanie a optimalizáciu športovej záťaže. Všetci sa starajú iba o mňa, takže ja sa môžem plne sústrediť iba na lyžovanie.

Popri všetkých tréningoch, súťažiach, cestovaní, ostáva vám vôbec čas na súkromie?

V hlavnej sezóne nie je čas na nič iné ako na lyžovanie. Snažíme sa byť maximálne koncentrovaní a nerobiť žiadne chyby. Celý program je presne naplánovaný a efektívny.

Iste, ale ak práve netrénujete alebo necestujete, čo pre vás znamená oddych? Viete aj doslova nič nerobiť a ležať pred televízorom?

Mimo súťažnej sezóny a tréningového obdobia mám tak tri týždne, keď by som si mohla dovoliť „nerobiť nič“. Akonáhle k tomu dôjde, zavalia ma marketingové a reklamné povinnosti. Takže ak si chcem utrhnúť pár dní iba pre seba, vyrazím vo voľnejšom období na pár dní k Liptovskej Mare a vypnem telefón.

Petra Vlhová a motorky: je šanca, že vás raz uvidíme na štartovacej čiare v niektorom motošporte? Alebo bola vaša účasť v Žaškove iba kuriozitou?

Mám pocit, že každým rokom dostávam k mojim mimolyžiarskym aktivitám viac a viac zákazov a obmedzení. Samozrejme, rozumiem tomu, že v mojej príprave a tíme je nainvestovaných veľmi veľa financií a tak by bola škoda, keby som sa zbytočne zranila pri nejakej zábave. Napriek tomu za seba neručím a môže sa pokojne stať, že sa zase niekde na štarte objavím.

Vieme o MS Juniorov Jasná 2014, o švédskom Åre, o americkom Aspene… ale čo vy osobne považujete za svoje najväčšie doterajšie úspechy?

Samozrejme, v športe ide hlavne o víťazstvá, takže som hrdá, že sa mi tie veľké víťazstva podarilo dosiahnuť. Robím však všetko preto, aby tie najväčšie úspechy ešte len prišli.

Určite prídu a tešíme sa na ne. Prichádzajú ale aj neúspechy a s nimi súvisí moja ďalšia otázka. Ako vyrovnávate s tým, že Slováci typicky podporujú v časoch, keď sa darí, ale pri horších umiestneniach vedia dokonca aj nadávať. Máte už proti nekonštruktívnej kritike vytvorený blok alebo ju vnímate ako určitú neprávosť?

Akákoľvek kritika zo strany fanúšikov nie je vôbec žiadny problém, oveľa horšie sa cítim pri nenaplnení vlastných ambícií.

V jednom rozhovore ste svoj lyžiarsky štýl charakterizovali ako silový, dravý a na hrane rizika. Považujete ho pre seba za typický a jedinečný alebo očakávate, že sa tento štýl časom zmení?

Nemyslím, že pre mňa existuje iná cesta k víťazstvám, takže sa skôr budem tento štýl snažiť ešte viac zdokonaľovať.

A aké máte plány do krátkodobej a dlhodobej budúcnosti? Je vaša pozornosť orientovaná výhradne na lyžovanie?

V tejto fáze života nemám žiadne dlhodobé plány. Snažím sa žiť tento svoj sen a užiť si každý jeden deň. Naučiť sa od ľudí v mojej blízkosti čo najviac, neopakovať rovnaké chyby. Som šťastná, že môžem robiť to, čo ma najviac napĺňa.

Takže dnes nevieme, či sa raz budeme môcť ubytovať v luxusnom hoteli Vlhová, keďže vaším povolaním je práve hotelierstvo?

To by bolo veľmi pekné. Hotel pri lyžiarskej trati so skvelým servisom a na stenách množstvo športových ocenení, za ktorými by boli pekné životné príbehy… Uvidíme, čo život prinesie.

Považujete súčasné Slovensko za dostatočne priaznivé prostredie pre výchovu novej generácie športovcov?

Lyžovanie je finančne extrémne náročné. Myslím, že na Slovensku, kde je podpora mladežníckého športu vystavaná predovšetkým na finančných možnostiach rodičov, je najdôležitejšim zlomom kariéry schopnosť zabezpečiť potrebné financie na kvalitnú výstroj, skúseného trénera a cestovanie na zahraničné preteky. Je to strašne veľa peňazí a mojím jediným šťastím je to, že moji rodičia a brat vymenili svoje sny za tie moje. Bez ich rozhodnutia vložiť všetky rodinné peniaze do môjho lyžovania by som dnes na vrcholovej úrovni nešportovala. Som ich dlžníčkou a dúfam, že im to budem môcť niekedy v živote vrátiť.

Za poskytnutie rozhovoru veľmi pekne ďakujeme. Petre želáme, aby všetky jej doterajšie úspechy zatienila novými, ešte väčšími a naďalej pokračovala v úžasnom reprezentovaní Slovenska vo svete práve v tej autentickej forme, pre ktorú si neustále znova získava naše sympatie.

Od vzniku Československa 28. októbra 1918 ubehlo už 100 rokov. Azda najvýraznejšou osobnosťou, ktorá za vznikom Československa stála, bol jeho prvý prezident, Tomáš Garrigue Masaryk. Pozrime sa na cestu, ktorá ho doviedla k tomu, že sa ako 68-ročný stal prezidentom dvoch národov.

Štúdium a počiatky politickej kariéry

Masaryk bol pomerne všestranný človek. V mladosti za zaúčal za zámočníka a kováča, ale viac ako ku fyzickej práci ho to ťahalo k filozofii, sociológií, žurnalistike a neskôr aj k politike. Pochádzal však z chudobnej rodiny, jeho otec bol kočiš a matka kuchárka, preto nemal predpoklady na veľkú kariéru. Až jeho učitelia si u mladého Masaryka všimli určité danosti a podnietili ho k štúdiu na gymnáziu v Brne a neskôr vo Viedni, kde po zmaturovaní začal študovať filozofiu. Po skončení doktorandského štúdia sa vybral do Lipska, kde stretol aj svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigue. Jej sebestačnosť, vzdelanie a emancipovanosť učarovali Masarykovi natoľko, že ju po nehode na loďke, kde takmer prišiel o život pri záchrane jeho pani domácej, požiadal o ruku. Po svadbe v New Yorku netradične prijal jej priezvisko a vzniklo ikonické meno Tomáš Garrigue Masaryk.

Následne sa vrátil do Viedne, kde po napísaní pôsobivej habilitačnej práce s názvom Samovražda ako sociálny hromadný zjav spoločnosti, bol vymenovaný za docenta filozofie na Viedenskej univerzite. V 32 rokoch sa azda prvýkrát dostal do Prahy, kde na českej univerzite získal miesto mimoriadneho profesora filozofie. V tej dobe sa začal angažovať aj  v českom politickom živote a postupne si svojimi prednáškami získaval najmä mladých študentov, medzi nimi aj Slovákov ako Vavro Šrobár či Milan Rastislav Štefánik. Skupina slovenských študentov v Prahe vytvorila spolok Detvan a na popud Masaryka začala vydávať časopis Hlas zameraný na materiálno-duchovné pozdvihnutie Slovákov.

Svoju politickú kariéru nezačal práve najlepšie, keď sa verejne postavil proti pravosti rukopisov Královedrovského a  Zelenohorského, čím si znepriatelil väčšinu českého národa. Nakoniec sa dokázala nepravosť týchto dokumentov. Prvýkrát politicky verejne vystúpil v mladočeskej strane a bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu. Jeho politické názory boli označované ako politický realizmus, ktorého podstatou bola reforma klasického liberálneho kapitalizmu pomocou sociálneho zákonodarstva, osvetovej práce a zmiernenia triednych rozdielov. Po neustálych nezhodách kvôli spomínaným rukopisom sa po dvoch rokoch mandátu poslanca vzdal a spolu so založením časopisu Nová doba sa venoval viac vedeckej činnosti.

Idea československého štátu

Politicky ostal aktívny aj naďalej a vyhradil sa najmä proti primitívnemu antisemitzmu, keď sa postavil na stranu Žida, neprávom obvineného z vraždy mladého dievčaťa. Stál tiež na strane chorvátskych a srbských vlastencov, ktorí boli súdení na základe vymyslených dokumentov. Až ako 50-ročný sa rozhodol založiť vlastnú realistickú stranu, ktorá svojím programom presadzovala najmä osemhodinový pracovný čas a všeobecné hlasovacie právo. Prvá predstava o Československom štáte vznikla u Masaryka po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914, kedy mal už 64 rokov. Rakúsko-Uhorsko už viac nepovažoval za správne zriadenie a rozhodol sa emigrovať do západnej Európy, kde sa postavil na čelo odboja za rozpad Rakúsko- Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Opäť na to použil svoju žurnalistickú a pedagogickú činnosť. Svoju predstavu o budúcom štáte predložil britskému ministrovi zahraničia v memorande, v ktorom sa úmyselne vyhýbal pojmu „česko-slovenský“ aby to nepôsobilo dojmom ďalšieho zriadenia podobného Rakúsko-Uhorsku. Významne mu pomohol aj Štefánik, ktorý mu vybavil stretnutie s francúzskym predsedom vlády a spolu s Edvardom Benešom založili Česko-slovenskú národnú radu ako dočasnú vládu vznikajúceho Československa.

V Rusku zažil Masaryk Októbrovú revolúciu počas toho, ako tam organizoval československé légie. Vyjadril k nej negatívny postoj a ako bojovník proti antisemitizmu a zástanca demokracie v Európe komunikoval v Amerike aj s vtedajším prezidentom Wilsonom. Jeho zvoleniu za prezidenta predchádzalo Vyhlásenie o nezávislosti Československa a tak bol 14. novembra 1918 zvolený Revolučným národným zhromaždením za prvého prezidenta Československa. Za prezidenta bol zvolený ešte trikrát, až v roku 1935 zo zdravotných dôvodov z funkcie odstúpil.

Tomáš Garrigue Masaryk, portrét s vlastnoručným podpisom

Zaujímavosti zo života TGM

• Masarykov otec bol pôvodom Slovák Jozef Maszárik z Kopčian a mama Češka z Hustopečí.
• S manželkou Charlotte Garrigue mali spolu 6 detí – dvoch synov a štyri dcéry.
• Počas rodinných večier boli všetci členovia domácnosti slušne oblečení a spievali si.
• Jeho syn Jan sa stal ministrom zahraničných vecí a prejavil svoj humor na stretnutí s Írmi a komunistami, kde írskych politikov naučil české vulgarizmy ako štandardné oslovenie komunistických ministrov, ktorí neskrývali svoje prekvapenie.
• Masaryk bol protikatolícky, vyhradzoval sa tiež proti absolutizmu, konzervativizmu, komunizmu, marxizmu a Sovietskemu zväzu.
• Hlásal humanizmus, sociálnu bezkonfliktnosť a nespájal sa so žiadnou konkrétnou cirkvou, aj keď sám bol evanjelik.
• Filozoficky vychádzal najmä z Platóna, ale tiež z idealistických smerov. Zastával náboženský, ale necirkevný svetový názor a eklektický pozitivizmus.
• Zaoberal sa filozofickou analýzou zmyslu českých a svetových dejín, antropologickými a životnými otázkami.
• Zo sociologického hľadiska vo svojich dielach reagoval najmä na problémy doby ako napr. samovražda, moderný človek a náboženstvo, alkoholizmus.
• Jeho vyjadrenia o Slovákoch boli pomerne rozporuplné, keďže sa počas jedného týždňa vyjadril o tom, ako miluje svojráznosť a individualitu Slovenska, ale už o pár dní tvrdil, že slovenský národ neexistuje, že je iba vynálezom maďarskej propagandy.
• Medzi rokmi 1914 a 1937 bol celkom 17-krát nominovaný na Nobelovu cenu za mier, aj keď ju ani raz nezískal.
• Napísal 15 kníh, v ktorých sa zaoberal filozofiou, sociológiou, históriou a politikou.
• Medzi jednu z najznámejších biografií patrí dielo Karla Čapeka Hovory s T. G. Masarykem, ktoré vzniklo z rozhovorov s prezidentom počas rokov 1925 až 1935 a vytvára najkomplexnejší obraz jeho osobnosti.
• Vďaka svojej charizme, skromnosti a životným postojom bol tiež označovaný ako “tatíček”.
• Zomrel 2 roky po jeho odstúpení z funkcie prezidenta, v roku 1937 na zámku v Lánoch ako 87-ročný.

T.G.Masary počas osláv svojich 81. narodenín. Zomrel o rok neskôr.

Citáty:

O demokracii:

“Najhlbší argument pre demokraciu – viera v človeka, v jeho hodnotu, v jeho duchovnosť a v nesmrteľnú dušu. Eticky je demokracia zdôvodnená ako politické uskutočňovanie lásky k blížnemu.”

O politike:

“Všetka rozumná a poctivá politika je vykonávanie a upevňovanie humanity vo vnútri aj navonok. Politiku, ako všetko čo robíme, je nutné podriaďovať zákonom etickým. Nakoniec mávajú takzvaní idealisti vždy pravdu a urobia pre štát, pre národ a ľudstvo viac ako tí politici, ako sa im hovorí, reálni a chytrí. Chytráci sú koniec koncov hlúpi.”

O viere:

“Vždy musíme klásť dôraz na rozum kritický a porovnávajúci. Prirodzené náboženstvo je práve to, že si svojím vlastným rozumom a nadaním uvedomujeme svet a svoj pomer k nemu. Viera v božstvo, náš vzťah k Bohu, skrátka náboženstvo, je výsledok hlbokého premyslenia a skúsenosti vekov. Každý z nás, vedome alebo nevedome nadväzuje na tento historický vývoj a tisícročnú tradíciu.”

Vývoj vo svetovom hospodárstve nadobúda od konca tisícročia nové dimenzie. Rýchlo sa mení nielen samotná podstata medzinárodného podnikania, ale markantný je nástup nových “hráčov” na svetové kolbište.

V Ázii bolo dlhé obdobie dominantné Japonsko, potom takzvané štyri ázijské tigre (Hongkong, Singapur, J. Kórea a Taiwan) a neskôr do hospodárskej súťaže zasiahli štyri tigríčatá (Thajsko, Indonézia, Malajzia a Filipíny). S nástupom 21. storočia prišlo k mohutnej expanzii čínskej ekonomiky, a aj keď už viacerí odborníci poukazujú na perspektívy Indie, stále dôraznejšie sa potvrdzuje, že dominancia Číny nielen v Ázii, ale na celom svete sa bude ešte zosilňovať a bude mať ďalekosiahle dôsledky na všetky ostatné súčasti svetového hospodárstva.

Názory na čínsku ekonomiku sú interpretované značne rozdielne, no fakty nepustia. Po prevzatí štafety najväčšieho svetového obchodníka a ako súčasť konglomerátu Veľká Čína (Hongkong, Singapur, Taiwan) aj najväčšieho zahraničného investora preberá ďalšie vodcovské pozície a stáva sa rozhodujúcim hospodárskym elementom zemegule. Pokiaľ išlo len o produkciu spotrebného tovaru a nižších technológií, zdalo sa, že nadnárodné korporácie dočasne využívajú jej komparatívne výhody a ich uplatňovaním sa len posilňujú na medzinárodných trhoch. V relatívne krátkom období Čína zúročila svoju dlhodobú rozvojovú stratégiu nadpriemerne koncentrovanú na investície do vedy a vzdelávania (cca 2,5% HDP, čo je asi 4- až 5-krát viac ako SR). V súčasnosti už nie je dňa ani hodiny, aby svetové agentúry neinformovali o nových a nových technológiách a unikátnych výrobkoch „Made in China“. Ukazuje sa, že celoplošné nastavenie Číny na moderné technológie a koncepčné budovanie intelektuálneho i technického zázemia je vnútorne také precízne, že ak nepríde k zásadným celoplošným hospodárskym reformám, postupne mu podľahne aj doteraz nedobytná pevnosť USA.

Ilustračné foto k článku Čína rastie nad očakávania: Nastupuje superglobalizácia alebo deglobalizácia svetového hospodárstva?

Samotný fakt, že v roku 2017 v rebríčku 20 najsilnejších technologických spoločností boli iba 3 z USA a 9 čínskych, pričom žiadna z EÚ, je veľavravný. Americká korporátna elita GAFA (Google, Amazon, Facebook a Apple) je doháňaná čínskym trojzáprahom BAT (Baidu, Alibaba a Tencent). Medzinárodná hospodárska súťaž sa teda čoraz väčšmi presúva do boja o technologickú nadvládu, o ktorú bojujú jej predstavitelia – špičkoví experti a tímy, ktoré ju formujú. Prenáša sa taktiež na inštitúcie, ktoré ich vychovávajú a odborne pripravujú. Čína na tento vývoj reagovala v predstihu, a preto rast prestíže na báze výsledkov domácich univerzít je obdivuhodný. Žiadny z renomovaných univerzitných „proťajškov“ v USA, vrátane združenia Ivy League, nemôže byť na trhu vzdelávania dostatočne atraktívny bez toho, aby nemal tesné vedecko-výskumné a iné väzby na partnerov v Číne.

Dostupné štatistiky potvrdzujú, že Čína starne. Toto konštatovanie je podobné ako v EÚ i NAFTA. Kým jej „súperi“ túto demografickú zmenu riešia hlavne imigráciou, je pozoruhodné, ako sa s tým vysporadúva ázijská veľmoc. Predikcie odborníkov poukazujú na to, že moderné stroje, progresívne výrobné programy a špičkové technológie v krátkom období nahradia až 50% svetovej pracovnej sily a jej dostatok prestane byť dôležitou podmienkou hospodárskeho rastu. Na takúto kartu vsadili aj Číňania. Začali s prípravou 4D a 5D priemyslu, nanotechnológií a unikátnych technologických postupov. Tie sú v EÚ často neznáme a doteraz v nich dominovali USA. Externým efektom týchto zmien je, že svet obnovuje svoju bipolaritu. Na jednom konci rastie Čína a jej pridružené „satelity“ a na druhom upadajú USA.

Táto situácia do značnej miery objasňuje aj aktuálne rozhodnutia americkej administratívy a rastúce napätie na medzinárodných trhoch. Dnes rozdávané karty budú určovať ekonomický rast najbližšie dve až tri dekády a nikto nechce zostať pozadu.

Tento článok vyšiel v magazíne UnitedLife 12 (č. 2/2018). Kliknutím na fotografiu vyššie môžete zadarmo stiahnuť jeho elektronickú verziu v PDF.

Veľká koralová bariéra preukázateľne zomiera. Presný rozsah tejto prírodnej katastrofy sme však dlho nepoznali. Odhalila ho až jedinečná vedecká expedícia. Prinášame vám rozhovor s Paulom Myersom, operačným manažérom organizácie The Great Barrier Reef Legacy (Dedičstvo Veľkej koralovej bariéry) a riaditeľom knižnice The Great Barrier Reef Library.

Vzhľadom na stvrdnutý povrch ich často považujú za kamene. Pretože sú na morskom dne akoby „zakorenené“, mylne ich tiež nazývajú rastlinami. Avšak na rozdiel od kameňov koraly sú živé a v porovnaní s rastlinami si nevytvárajú vlastnú potravu. Možno vám to znie neuveriteľne, ale koraly sú zvieratá a zároveň predstavujú nenahraditeľný unikátny ekosystém, od ktorého závisí ako život v oceáne, tak i na súši.

Koraly dnes čelia krutej realite. Za posledné tri desaťročia svet prišiel o 50 percent z nich a podľa odborníkov v priebehu nasledujúcich 20 rokov s najväčšou pravdepodobnosťou prídeme o všetky koraly na planéte. Pýtate sa, o čo presne ide? Poďte so mnou na východné pobrežie Austrálie na Veľkú koralovú bariéru, najväčší koralový útes na svete, ktorý ako jediný vidieť až z vesmíru. Meria 2 600 kilometrov, pokrýva plochu 345-tisíc štvorcových kilometrov a žilo na ňom vyše 400 druhov koralov. Je domovom pre vyše dvetisíc druhov rýb a pre desatinu ich celosvetovej populácie.

Realita je opäť desivá: Veľká koralová bariéra je už teraz na polovicu mŕtva a pre ďalšie generácie sa stáva minulosťou.

Paul Myers je súčasťou tímu uznávanej unikátnej austrálskej neziskovej organizácie, ktorá má za sebou jednu z najväčších vedeckých expedícií v histórii Veľkej koralovej bariéry, a všetko videl na vlastné oči.

Paul, koncom roka 2017 sa vášmu tímu podarila jedinečná vec. Zrealizovali ste mimoriadne náročnú misiu, ktorá v Austrálii nemá obdobu. Prečo vznikla expedícia Hľadanie super koralov (Super Coral Expedition) a aký bol jej cieľ?

Great Barrier Reef Legacy založili John Rumney a Dr. Dean Miller. Jeho poslaním je využívať vedu na hľadanie riešení, na vzdelávanie a komunikáciu a obnoviť prepojenia medzi verejnosťou a vedou a samotným útesom. Po opakovanom bielení (proces umierania koralov) v rokoch 2016 a 2017 letecké prieskumy ukázali rozsiahle vymieranie v odľahlej severnej oblasti Veľkej koralovej bariéry. Pretože táto oblasť je pre vedcov relatívne nedostupná, nevedeli sa dostať do vody a preskúmať zdravie útesov. A tu pomohla Great Barrier Reef Legacy. Spoločnosť Northern Escape Collection nám darovala plavidlo a my sme zostavili unikátnu trojtýždňovú expedíciu Hľadanie super koralov. Cieľom bolo použiť nový kolaboratívny prístup k vedeckej spolupráci – zostaviť tím špičkových vedcov z rôznych odvetví, ktorí budú spoločne pracovať v rovnakom čase na tom istom útese. Takáto úroveň spolupráce sa na Veľkej koralovej bariére ešte neuskutočnila. Cieľom boli prvé prieskumy vo vode po bielení koralov na ďalekom severe austrálskeho kontinentu.

Loď plná vedcov, morských biológov, profesionálnych potápačov, dobrovoľníkov a odhodlaných členov tímu sa 21 dní plavila popri východnom pobreží od mesta Port Douglas až po najsevernejšiu časť Punsand a Thursday Island. Táto časť Veľkej koralovej bariéry utrpela najväčšie straty, keď v rokoch 2016 a 2017 prišla o viac ako tretinu koralov. Čo sa presne udialo?

Vrátili sme sa s mnohými zaujímavými výsledkami a aj s pocitom nádeje, ktorý nás prekvapil. Keď sme dorazili na miesto, boli sme všetci nervózni. Očakávali sme masy mŕtvych koralov a opustené útesy. Ale nebolo to celkom tak. Zistili sme, že väčšina útesov bližšie k pobrežiu je cintorínom. Bolo to veľmi smutné. Avšak väčšina útesov ďalej od pobrežia je, naopak, veľkolepá! Jedny z najkrajších útesov, čo som osobne videl. Jedna lokalita bola úplne mimoriadna, identifikovali sme tam 181 druhov tzv. tvrdých koralov. Nazvali sme ju Legacy Super Site. Je útesom zatiaľ s najväčšou diverzitou tvrdých koralov na Veľkej koralovej bariére. Teoreticky to vysvetľujeme tak, že vzdialenejšie útesy hlbšia oceánska voda chladila, zatiaľ čo tie bližšie k pobrežiu, sediace v plytkej lagúne, sa zahriali rýchlejšie a na dlhšie obdobie, čo viedlo k ich väčšej devastácii. Zozbierali sme tiež množstvo koralových fragmentov, ktoré šli do laboratória, aby sme lepšie pochopili ich molekulárne a fyziologické vlastnosti. Niektoré boli použité na rozmnožovanie v laboratóriu Austrálskeho inštitútu morských vied, kde sa snažia vypestovať tepelne odolné koraly. Iné vzorky sa použili na mikrobiologické štúdie v snahe pomôcť nám lepšie pochopiť koralový bióm ako celok.

Expedícia dosiahla významné úspechy. Ktoré sú pre vás najvýnimočnejšie?

Táto trojtýždňová expedícia naozaj dosiahla veľa. Objavili sme úplne nový druh koralov – prvý objav po 30 rokoch! Objavili sme druhy úhorov a holotúrií, ktoré ešte neboli v Austrálii zaznamenané, a dva druhy rýb, ktoré boli prvýkrát zaznamenané na Veľkej koralovej bariére. Osobne bola pre mňa zlatým klincom identifikácia „napodobňovacích rias“. Táto riasa napodobňuje koral okolo seba v jeho tvare a forme. Nikdy predtým som o niečom takom nepočul. Ani mnohí ďalší z nás na palube sa s ničím podobným doteraz nestretli. To len podčiarkuje, aké dôležité je sprístupniť útes povolaným, pretože stále sa máme čo naučiť. Myslím si však, že najväčším úspechom bola spolupráca rôznych vedcov a organizácií. Ide o nový model vo vede a výsledky boli veľmi pôsobivé. Každý deň pri večeri počúvať týchto múdrych ľudí diskutovať o svojich pozorovaniach a zisteniach, zdieľať nápady a myšlienky, to bolo naozaj neuveriteľné!

Prieskum koralov v praxi

Čo vás na vašej misii najviac zarmútilo, a naopak, kedy ste cítili zadosťučinenie, že vaša misia má naozaj zmysel a budúcnosť?

Najsmutnejšie bolo vidieť reálny stav niektorých pobrežných útesov. Kolónie prežívajúcich koralov sa dali spočítať. Niektoré z nich boli už len cintoríny s veľmi malým počtom rýb. Charlie Veron, „krstný otec koralov“, už dlhé roky predpovedá zánik našich koralových útesov. Jeho reakcia po prehliadke spomínanej lokality Legacy Super Site s obrovskou rozmanitosťou koralov, rušnej živej metropoly, nám dala nádej. Charlieho prvé slová po vynorení sa boli: „Ešte nekončí.“ Tento útes nám dokázal, že Veľká koralová bariéra je odolná a má šancu. Musíme jej len trochu pomôcť, aby sa zachovala pre budúce generácie.

Zozbierané vzorky koralov

Veľký bariérový útes je nielen jedinečným a nenahraditeľným ekosystémom, ale zohráva aj kľúčovú úlohu pre ekonomiku Austrálie. Závisí od neho veľká časť turizmu, vytvára pracovné miesta, je zdrojom proteínov a je veľmi dôležitý pre budúci život. Aj napriek tomu nie sú názory na jeho aktuálny stav a potrebu ochrany vždy jednotné. Kde vidíte najväčší problém?

Koralový útes čelí niekoľkým problémom. Predovšetkým je potrebné pochopiť, že to nie je iba prírodná katastrofa, ale reálny problém pre ľudí. Bez našich útesov dochádza k strate pracovných miest a príjmov, ale aj k nárastu pobrežnej erózie, znižovaniu počtu rýb a k strate krásneho prírodného prostredia. Skutočne stojí za to ho chrániť. Väčšina vedcov sa zhoduje, že hlavnou hrozbou pre útesy je otepľovanie oceánov. Jednoducho nemôžu prežiť, ak bude teplota naďalej stúpať. Problém zhoršuje aj morská hviezdica nazývaná tŕňová koruna, domorodý predátor, ktorý sa živí koralmi. Hviezdice sa rozmnožili v dôsledku straty svojich prirodzených predátorov a zvýšenej erózie. Rastúce teploty môžu spôsobiť častejšie a silnejšie búrky a cyklóny, čo poukazuje na najväčší problém: mnohé z týchto javov sú navzájom prepojené. Nemôžeme vyriešiť jeden a dúfať, že útes bude v poriadku. Ak má útes mať šancu do budúcnosti, musíme sa sústrediť na všetky problémy zároveň. V súčasnosti zbierame finančné prostriedky na ďalšiu expedíciu Hľadanie riešení. Chceme na Veľkej koralovej bariére testovať nápady a možné riešenia na ochranu koralových útesov. Expedícia sa vydá na plavbu v novembri. Ostaňte s nami v kontakte, aby vám nič vzrušujúce neuniklo!

Sources:
www.greatbarrierreeflegacy.org, www.climatecouncil.org.au, www.floridakeys.noaa.gov

Dr. Karla Callahanová je zakladateľkou a CEO startupu Vizyontech vyrábajúcecho lekárske prístroje, okrem toho vyučuje informačné systémy a analytiku ako zástupkyňa dekana na Univerzite Santa Clara. Dr. Callahanová vyvinula a je držiteľkou patentu USA pre 3D architektúru ultrazvukových systémov Vizyontech. Jej alma mater School of Mines and Technology v Južnej Dakote jej v roku 2015 udelila ocenenie pre bývalých absolventov za úspechy v kariére, budovanie komunity a patentovaný objav.

Počas kariéry v technologických odvetviach pôsobila v oblasti medicínskych prístrojov, polovodičov a informatiky. Zastávala inžinierske aj riadiace pozície v úspešných startupoch a vo veľkých nadnárodných spoločnostiach. V resumé má Texas Instruments, Cypress Semiconductor a American Microsystems. Riadila a rozvíjala multimiliónové spoločnosti s tisíckami zamestnancov v mnohých krajinách. Pred Viziontechom bola Dr. Callahanová CEO United Silicon Structures (US2), startupu vyrábajúceho polozákazkové integrované obvody (ASIC), kde na rýchlu tvorbu prototypov využívali priame zapisovanie elektronickým lúčom na silikónový wafer. Po úspešnom integrovaní letových bezpečnostných protokolov pre Boeing 777 do silikónového čipu predala US2 európskej spoločnosti.

V roku 2015 Asociácia Tau, Beta, Pí, čestná spoločnosť inžinierov, udelila Dr. Callahanovej status výnimočnej inžinierky (Eminent Engineer) za profesionálne úspechy v oblasti technológie, príkladný charakter a vysokú mieru profesionálnej integrity. Dr. Callahanová podporila cez Fulbrightovo štipendium na Univerzite Santa Clara taliansku kohortu v programe podnikateľstva, vystúpila s prednáškou na Stanfordovej univerzite v Kalifornii, Národnej univerzite v Singapure, na troch univerzitách v Turecku (Sabanci, Koҫ a Erciyes) a v programe Univerzity Santa Clara Globálny inkubátor sociálneho podnikania. Rada učí a vedie študentov ako mentorka ku kariére v biznise, inžinierstve, vede alebo technológii a je aktívna v programe STEM (Veda, technológia, inžinierstvo, matematika) pre študentov 7.-8. ročníka Rozšírte si obzory.

Dr. Karla Callahan (autor fotografie: Adam Hays)

Ste veľmi úspešnou podnikateľkou, zúčastnili ste sa mnohých technologických projektov vo veľkých korporáciách a v startupoch, a predsa ste sa rozhodli učiť na univerzite. Čo vás k tomu viedlo?

Dr. Callahanová: Vo všeobecnosti to boli tri dôvody, ktoré ma pritiahli do univerzitného prostredia a k vyučovaniu. Po prvé je to dôležité miesto, kde sa darí inovácii. Po druhé cítim akúsi synergiu medzi mojimi skúsenosťami a vysokoškolskými študentmi a inkubátorovými programami, ktoré sa rozmáhajú po celom svete. Tzv. IMPACT Index (Index efektivity) Medzinárodnej asociácie inovácií v podnikaní (InBIA) v roku 2016 ukázal, že podiel inkubátorových programov napojených na univerzity narástol na rekordných 42%. Po tretie mne sa darilo, bola som úspešná a napĺňa ma teraz pomáhať druhým dosiahnuť ich ciele. Z podnikateľského pohľadu to tiež pomáha pri hľadaní nových zamestnancov, testovaní nápadov a udržovaní presných údajov. V startupoch aj vo veľkých spoločnostiach je kľúčové, aby sa oheň nových nápadov udržiaval získanými skúsenosťami. Tak spoločnosť neprestane inovovať, ostane úspešná pri nižšej spotrebe času aj peňazí.

Vyrástla som v rodine, kde sme sa vždy pýtali „prečo“. A hneď sme to išli „zistiť“, pričom sme toho veľa konštruovali, experimentovali, rozoberali všetko možné na súčiastky, čítali a kládli mnoho otázok. Toto ma priviedlo ku kariére v inžinierstve, designe a vo výrobe. Ako vidíte v mojom resumé, pracovala som vo veľkých spoločnostiach a v štyroch startupoch, ktoré sa vždy zameriavali na navrhovanie produktu a jeho implementáciu. Vyžadovalo to riešenie mnohých problémov. Vytvoriť niečo nové, riešiť problémy a budovať biznis vyžaduje veľa kritického myslenia.

Počas svojej kariéry som zamestnala a riadila doslova tisícky ľudí v 22 krajinách. Môžem povedať, že som strávila veľa času a zdrojov s dôrazom buď na vyhľadávanie ľudí, alebo na tréning kritického myslenia. Byť vynikajúci je zručnosť a ako taká vyžaduje prax. Pevne verím, že kritické myslenie treba začať vyučovať na univerzitách skôr. Gartner, popredná svetová spoločnosť zaoberajúca sa výskumom v oblasti informačných technológií a poradenstvom, nedávno robil prieskum u niekoľko sto firiem o schopnostiach čerstvo zamestnaných absolventov. Chceli vedieť, ktoré z týchto zručností boli žiadané a ktoré chýbali. Kritické myslenie bolo medzi najžiadanejšími, ale chýbajúcimi. Aj preto som sa rozhodla ovplyvniť túto zmenu a stať sa súčasťou riešenia ako profesorka na Univerzite Santa Clara.

Čo podľa vás predpovedá, či startup prežije a bude úspešný? A čo je podľa vás úspech?

Dr. Callahanová: Na túto tému už bolo toľko konferencií, inkubátorov, kníh atď. – zjavne nikto nemá správnu odpoveď, ani ja. Isté základné aspekty však platia, čo mi potvrdzuje vlastná skúsenosť z podnikania aj z posudzovania biznis prezentácií a konzultácií pre niekoľko podnikateľov.
Dvoma kľúčovými faktormi sú pravdepodobne hĺbka motivácie a odolnosť zakladateľov. Musíte mať víziu a veriť jej, zároveň denno-denne odpovedať na tvrdé otázky a riešiť problémy zo všetkých sektorov. Musíte predať to, čo ešte neexistuje, čo možno nikdy predtým neexistovalo, musíte si byť absolútne istý, že to uskutočníte, nech sa stane čokoľvek – pritom čelíte obrovskému strachu a pochybnostiam o sebe samom, hoci len na pár sekúnd, kým ste schopný znovu vysielať pozitívnu energiu. Je úžasné, že tieto vlastnosti vidíme u úspešných podnikateľov na celom svete. Motivácia a odolnosť sú kritické pre sústavné neúnavné úsilie ovplyvniť ekosystém alebo kulturálne „trenie“ či odpor, ktorý sa vždy vyskytne a mení sa v závislosti od odvetvia a zemepisnej lokality.

Charakterizovať úspech pre startupovú spoločnosť je dnes ťažšie ako v minulosti. Zakladatelia rozhodne musia venovať čas tomu, aby si zavčasu zadefinovali úspech sami pre seba. Pre podnikateľa v Indii alebo v Afrike je úspechom poskytovať solárnu energiu pre ich dedinu a dosahovať určitý zisk. Podnikateľovi, ktorý žije v Kalifornii, médiá hovoria, že úspech znamená stať sa cez noc milionárom pri prvej verejnej ponuke akcií alebo byť tzv. startupovým jednorožcom.

Toto sú dôležité otázky a všetci by sme chceli poznať odpovede! Videla som rozdiely pri každej z mojich spoločností, ako aj pri tých, kde som mentorom alebo odhadcom. Veľmi veľa faktorov môže ovplyvniť, či startup prežije, najmä v prvom kritickom roku. Definícia úspechu je ťažká a často sa v priebehu života spoločnosti mení – ak patríte k tým šťastným, čo prežili! Aj faktory úspechu sa menia, ako sa firma vyvíja, lebo v dnešnom prostredí musíte rýchlo reagovať.

Keď už spoločnosť rozbehnete, ďalším základným faktorom úspechu je, že váš produkt alebo služba musí zapĺňať potrebu trhu a zákazníci musia byť ochotní za ňu platiť. Kľúčovou otázkou je – hovorí tím so zákazníkmi priamo? V dnešnom svete obrovského množstva dát sú stretnutia tvárou v tvár kritické, aby ste vedeli, či sa pre vašu víziu ľudia rozlúčia s peniazmi. Každý návrh a rozhodnutie musí mať za cieľ posilnenie spoločnosti v dlhodobom meradle. Osobné zámery a vlastné záujmy musia byť druhotné.

Aké percento startupov má podľa vás schopnosti dosiahnuť a zároveň prežiť tlaky na akvizíciu od mamutích spoločností? A prečo?

Dr. Callahanová: Všeobecné znalosti hovoria, že 90% startupov zanikne v priebehu roka. Rozsiahle štúdie a analýzy dát ukazujú, že po prvom roku majú nové startupy šancu na prežitie 0,3 – 26%. Skutočnosť a mágia podnikateľov spočíva v tom, že my všetci vieme, že uspejeme! Financovanie je v tejto diskusii kritickým ústredným bodom. Financie sú pre prežitie startupu a jeho pohyb vpred ako životodarná tekutina. Schopnosť dosiahnuť úspech súvisí so schopnosťou pritiahnuť dostatok financií na postup po jednotlivých medzníkoch a na udržanie si predstihu pred konkurenciou. Svet finančnej podpory je komplexný, ustavične sa mení a je subjektom sám osebe. V súčasnosti akvizičný tlak z veľkých spoločností sa chápe ako dobrý spôsob pre startupy, aby mali finančný exit pre svojich investorov. Deje sa veľa akvizícií, lebo firmy majú veľa peňazí a zároveň hľadajú inovácie, aby sa udržali konkurencieschopné.

Ak sa pozrieme na zoznam Fortune 500 najdôležitejších spoločností v USA v 50. rokoch 20. storočia a dnes, 88% firiem už na zozname nie je. Čo je podľa vás príčinou? Myslíte si, že je možné byť permanentne úspešný a udržať sa v rebríčku viac ako 50 – 100 rokov? Vezmime si len dnešné ikony ako Apple, Alphabet, Tesla atď. James Collins vo svojej knihe o manažmente Z dobrého skvelé (Good to Great) hovorí o tomto úspechu. Aký je váš názor?

Dr. Callahanová: Pri analýze, ako firmy prežijú 50 – 100 rokov, si môžeme pomôcť použitím štyroch rozličných globálnych „šošoviek“. Dívame sa späť alebo dopredu na obodobie 70 rokov. Tieto globálne spoločenské šošovky sú komunikácia, doprava, vzdelanie a právne prostredie. Každá „šošovka“ má variabilnú rýchlosť zmeny v tomto časovom období.

Ale v prvom rade najzákladnejšou otázkou je účel alebo poslanie firmy. Som presvedčená, že v súčasnosti akceptovaná misia a základný ekonomický model „zvyšovania bohatstva akcionárov“ je v základe chybný. Veľa sa už popísalo o nezamýšľaných dôsledkoch takéhoto cieľa. Mnohé korporátne a súkromné akvizície vyústili do zániku alebo bankrotu veľkého počtu firiem.

História nám ukazuje, čo sa v USA stalo spoločnostiam Baby Bell a železničným firmám. Súčasná ikona Amazon je úspešná už 26 rokov, od založenia v roku 1992. Ostane rovnako impozantná ďalších 26 rokov, keď bude musieť čeliť kvantovým počítačom, novovznikajúcim ekonomikám a meniacim sa globálnym zákonom? Pomôžu jej implantované telefóny, samojazdiace autá, robotika a umelá inteligencia rásť ešte rýchlejšie? Vedenie bude musieť byť naďalej pružné, proaktívne vítať zmeny a rozdeliť zisky do investícií potrebných z dlhodobého hľadiska – to, čo Jeff Bezos robí, odkedy založil Amazon.

Ako podľa vás súčasné trendy „rozvratu sektorov“ ovplyvnia budúci vývoj startupov?

Dr. Callahanová: Startupové spoločnosti samy spôsobujú sektorový rozvrat, ktorý súčasne otvára príležitosti na ďalšiu inováciu. Príklady momentálne nachádzame vo finančných technológiách (fintech), 3D tlači, v medicínskej robotike a logistike. To sú len niekoľké oblasti s dobrým prílevom rizikového kapitálu a nápadov. Vráťme sa k štyrom šošovkám. Technologický rozvrat v komunikácii už pokročil tak ďaleko, že zariadenia sú dostupné takmer všade na Zemi. Toto bol dobrý čas vyvážiť tento rozvrat startupmi s peňažnými aplikáciami. V roku 2017 bolo v Indii vyše 85 miliónov aktívnych indivdiuálnych používateľov mobilnej peňaženky.

Do akej miery, podľa vašich skúseností, kvalita vzdelania ovplyvňuje navigovanie úspech startupu v budúcnosti?

Dr. Callahanová: Kauffmanova nadácia (Kauffman Foundation) a veľa iných skupín na univerzitách, vo vládach, v inkubátoroch aj v menej formálnych štruktúrach študuje kvalitu formálneho vzdelávania a jej vplyv na úspech startupov. Dáta ukazujú, že hoci kvalita vzdelávania je dôležitým faktorom, nie je dostatočná sama osebe. V histórii je niekoľko príkladov, ktoré slúžia ako argument obom stranám. Skutočnosť je zatiaľ taká, že tradičné formálne vzdelanie samo osebe zďaleka nepredpovedá úspech startupu.

Moje skúsenosti ukazujú, že pre úspech startupu treba vzdelanie, poznatky, skúsenosti a kreativitu posudzovať kolektívne v tíme zakladateľov, zamestnancov, poradcov, investorov atď. Ak chceme pochopiť, ako podnikateľ môže prispieť k úspechu startupu, musíme všetko, čo prináša, skúmať nad úzky rámec inštitúcií. Z tohto pohľadu kolektívne „mentálne zdroje“ za spoločným úsilím hrajú veľkú rolu.

Ako vnímate kapitálové hodnoty? Kde sú podľa vás najväčšmi prítomné z dlhodobého hľadiska?

Dr. Callahanová: Návratnosť použitého kapitálu, investície a ich návratnosť, ziskovosť, rast podielu na trhu, akvizície, obchodné vojny a špecifiká daňovej legislatívy predstavujú komplexný súbor kritérií. V súvislosti s inováciami, startupovými spoločnosťami, vládnymi programami a rozličnými stimulmi sa tu otvára mnoho ďalších možností. Tím alebo ekosystém jednotlivcov so spektrom vedomostí takto môže posúdiť každú príležitosť z pohľadu najrelevantnejších faktov.

Dr. Karla Callahan (autor fotografie: Adam Hays)

Myslíte si, že úspech spoločnosti spočíva len v rukách zakladateľov alebo má zemepisná lokalita, kde spoločnosť sídli a operuje, tiež dôležitý vplyv?

Dr. Callahanová: Geografická lokalita a krajina sú veľmi dôležité. Kultúra spoločnosti v danej lokalite bude rozhodne hrať úlohu pri motivácii a odolnosti zakladateľov. Hovorila som o tom vyššie. Stupeň vytrvalosti, ktorá je potrebná, sa tiež líši podľa ekosystému alebo miery kulturálneho „trenia“ či rezistencie voči zmenám, a to v závislosti od odvetvia a zemepisnej lokality. Viaceré krajiny majú skvelé vládne grantové programy na financovanie inovácií, ktoré dosahujú ciele len veľmi pomaly práve v dôsledku kulturálne ovplyvnenej kompatibility, čo sa až teraz začína skúmať.
Štyri šošovky komunikácie, vzdelania, dopravy a právnej legislatívy sa budú tiež odlišovať v závislosti od lokality, budú teda vyžadovať dlhšiu analýzu a konverzáciu. Moc a radosť podnikania je v tom, že existujúce potreby chcú byť naplnené a tým vytvárajú úžasnú energiu pre startupy.

Myslíte si, že vertikálna štruktúra spoločnosti spĺňa požiadavky doby? Očakávate nové vývinové štádiá?

Dr. Callahanová: Rozličné vertikálne štruktúry existujú v mnohých odvetviach a firmách. Vertikálna štruktúra v hierarchii manžmentu v USA rozhodne významnou mierou ustúpila do pozadia s rozvojom komunikačných technológií, databáz a organizačnej softvérovej integrácie ako CRM, ERP a SCM. Príkladom môžu byť zmeny v IBM, kde prešli z 18 úrovní manažmentu pred niekoľkými desaťročiami na súčasných 8. Vertikálna štruktúra, kde spoločnosti rozširujú alebo zužujú svoje dodávateľské reťazce, je v súčasnosti veľmi premenlivá a závisí od odvetvia, konkurencie a rozsahu. Ako príklady poslúžia Walmart, Amazon a Taiwan Semiconductor Manufacturing Corp (TSMC). Tieto oblasti sa budú naďalej meniť, ako sme videli pri zoštíhlení General Electric a pokračujúcom raste Apple.

Je možné, že pri zániku celých odvetví prídu ich náhrady „bez komplikácií“ alebo prídu aj komplikácie a s nimi krízy?

Dr. Callahanová: Som presvedčená, že je dobré očakávať komplikácie ako normu, lebo ľudia, spoločnosti, vlády, my všetci odolávame zmene v záujme zachovania samého seba. Ale len do určitého bodu. Ľahko si vieme predstaviť, že kováči odolávali autám, až kým si nekúpili svoje vlastné! Keď efektivita, bezpečnosť, jednoduchosť a úspornosť začnú hovoriť samy za seba, niekedy celé odvetvie zanikne s menšou rezistenciou. Napríklad antibiotiká vo všetkých smeroch predčia obklady z minulosti. Zároveň počas prechodových období komplikácie často môže „vytvárať“ sama konkurencia, aby si ponechala otvorené dvere pre vlastný produkt či službu.

Ak by ste si mohli zaželať niečo, čo by bolo aj uskutočniteľné, čo by ste si želali?

Dr. Callahanová: Toto je najťažšia otázka, pretože si nie som istá, či sa to dá uskutočniť… Želala by som si, aby sa pri vývine technológií a pri formulovaní noriem a zákonov etika brala do úvahy oveľa skôr. Aby mala rovnakú váhu ako ústredná snaha o zisk, bohatstvo a moc. Veľa nad tým rozmýšľam, ako sa čoraz rýchlejšie blížime ku konvergencii robotiky, strojového učenia, umelej alebo syntetickej inteligencie a k ďalším métam pred nami.

UnitedLife s poradovým číslom 12 je pre nás významným míľnikom. Na jednej strane magazín oslavuje piate výročie vzniku, ktoré sme sa rozhodli „osláviť“ novým grafickým spracovaním a ešte pestrejším výberom tém. Naďalej sa ale držíme nášho motta Lifestyle with values, teda Životný štýl s hodnotami.

Stiahnuť zadarmo ako PDF tu

Milí čitatelia,

nesmierne ma teší, že ste prejavili záujem o nové vydanie časopisu UnitedLife. Tentokrát sme pre vás pripravili obsahovo mimoriadne pestré číslo a pre mňa osobne je veľkým potešením, že vám môžeme priniesť exkluzívne rozhovory s Petrou Vlhovou a profesorkou Karlou Callahanovou. Prvý z nich sa týka vytrvalosti a odolnosti ľudského ducha vo fyzickej a psychickej rovine, druhý odpovedá na večné otázky o význame snahy, pokroku a inovatívnosti. Špeciálne sa chcem poďakovať všetkým našim autorom, ktorí venovali novému číslu zvýšenú pozornosť a poskytli nám skvelé hodnotné materiály, ktoré dokonale vystihnú dobu, ktorú žijeme a grafikovi, ktorý pre nás pripravil novú vizuálnu podobu magazínu.

Súčasná doba je hektická a náročná na pozornosť. Všetko sa mení a inovuje takou závratnou rýchlosťou, že začíname strácať dych. Držať krok s dobou, v ktorej sa neustále avizuje strata istôt, pretože vždy stojíme na prahu niečoho úplne nového, môže byť vyčerpávajúce. Sme pod tlakom a v strese nielen v práci, ale aj v súkromí, pretože každý chce kúsok z nás a my chceme rovnaký kúsok z ostatných. Takto rozkúskovaní prechádzame životom a vyhýbame sa tomu, aby sme tu boli pre seba samých.

Práve preto je nevyhnutnosťou, aby sme sa naučili zastaviť, oddychovať a venovať sa iba sebe. V tomto kontexte nachádzam význam tlačených časopisov. Vedieť sa posadiť na pohodlnú pohovku, uložiť telo do takej neutrálnej polohy, aby nám čo najmenej zavadzalo, a ponoriť sa do zaujímavých textov je oslobodzujúce. To je niečo, čo tablety, displeje mobilov a monitory notebookov poskytnúť nedokážu, pretože vyžadujú interaktivitu. Už dvadsať rokov počúvame predpovede, že tlačené médiá to majú definitívne zrátané, ale realita ukazuje presný opak. Keď sa pozriete na pestrý mix titulov na pultoch predajní, zistíte, že časopisov je dokonca viac ako kedykoľvek predtým. A tak v tejto dobe charakterizovanej stratou istôt si môžeme byť istí aspoň tým, že tento náš papierový relax ešte zopár generácií vydrží.

Ďakujem, že ste si vybrali práve UnitedLife, prajem vám príjemné čítanie.

Erik Striz
zastupujúci šéfredaktor

Kompletný obsah UnitedLife č. 12:

Obchod a ekonomika

• 6 Prečo až toľko pesimizmu? Zle už bolo, teraz bude dobre.
• 12 Čína rastie nad očakávania: Nastupuje superglobalizácia alebo deglobalizácia svetového hospodárstva?
• 18 Prečo by sa mali firmy sústrediť na automatizáciu?

Mobilita a technológie

• 14 Renault Megane R.S. Trophy
• 20 Volkswagen T-Roc
• 24 Roboty v logistike
• 26 Nebezpečné inteligentné domácnosti: Svet sa definitívne zmenil, hackeri útočia aj na žiarovky.
• 52 Solárne elektromobily: Vyrieši stará technológia novodobé problémy?

Rozhovory a osobnosti

• 28 Petra Vlhová
• 42 Dr. Karla Callahan: „Tradičné formálne vzdelanie samo osebe zďaleka nepredpovedá úspech startupu“
• 54 Tomáš Garrique Masaryk
• 64 Filip Jančík: Slovenský talent svetovej úrovne

Životný štýl a enviro

• 10 Hranice nemožného
• 34 United Philanthropy
• 36 Budúcnosť rodinných domov tkvie v modularite a 3D tlači
• 39 Temecula Valley: Vinárska oblasť južnej Kalifornie
• 48 Time Flow Clock: Unikátne vodné hodiny
• 58 Veľká koralová bariéra: Corals are animals – and they are dying out

Elektromobily sú pôsobivý koncept mobility budúcnosti a Európska únia koná konkrétne kroky, aby v najbližších rokoch obmedzila používanie áut na spaľovací pohon. S elektromobilitou pritom prichádzajú nové závažné ekologické problémy, nepochopiteľne sa finančne podporujú bohatí ľudia na úkor strednej triedy a na skutočných znečisťovateľov planéty sa zabúda.

„Je potrebné zvažovať oveľa viac, než len predaj elektrifikovaných automobilov,“ povedal Carlos Tavares, šéf koncernu PSA ešte v auguste 2018 a pokračoval: “… od výroby po recykláciu batérií, používanie vzácnych kovov až po celkové náklady na vlastníctvo, infraštruktúru, poplatky a ďalšie. Ak chcete čistú energiu, musíte sa opýtať, ako vyrábate túto energiu.“

Tieto slová poukazujú na to, že ani riaditeľ veľkého automobilového koncernu nemusí byť presvedčený o tom, že elektromobilita je tou správnou cestou pre mobilitu budúcnosti. Pri jej uplatňovaní vyvstávajú veľmi závažné otázky, ktorým bude musieť automobilový priemysel čeliť. Momentálne tieto otázky necháva otvorené, pretože predovšetkým Európska únia tlačí výrobcov automobilov k radikálnej elektrifikácii svojho súčasného modelového portfólia. Súčasťou tejto stratégie je vylúčenie aj nafty ako paliva pohonných jednotiek.

Elektromobil Renault Zoe s dojazdom 400 km

Elektromobilita dnes čelí najmä nasledovným problémom:

1. Získavanie energie nie je čisté, pretože stále sa využíva jadro a fosílne palivá. Holandsko využíva na pohon všetkých elektrických vlakov výlučne elektrinu z veterných turbín, lenže dnes je to výnimka. Ak majú elektromobily predstavovať najväčšieho odberateľa elektrickej energie na svete, musia nevyhnutne získavať energiu obnoviteľne a bez odpadu.
2. Akumulátory v elektromobiloch vyžadujú ťažbu vzácnych materiálov, ktorých je Zemi obmedzené množstvo. Dnes nikto nevie, ako sa nahradia, až sa vyčerpajú.
3. Dnes neexistuje ucelený spôsob, ako by sa dali kompletne recyklovať batérie a akumulátory. Keď stratia časť zo svojej kapacity, dajú sa používať napríklad v rodinných domoch ako zásobárne energie, lenže to nie je recyklácia, iba ich druhý životný cyklus. Ako sa budú definitívne recyklovať, dnes nevieme.
4. Uhlíková stopa elektromobilu je porovnateľná s autom na spaľovací pohon, pretože táto uhlíková stopa vzniká pri jeho výrobe. Aj pri vyššie spomenutých batériách. Ďalšia uhlíková stopa vzniká práve výrobou energie pre pohon. Nevýhodou elektromobilov je, že svoju uhlíkovú stopu na prostredí zanechajú ešte pred tým, ako prejdú svoj prvý kilometer. Francúzsky blog France Revolution Investigative Reporter cituje slová riaditeľa jadrového observatória. Stéphane Lhomme uvádza, že uhlíková stopa elektromobilu sa vyrovná uhlíkovej stope auta so spaľovacím motorom až po 10 rokoch každodenného jazdenia 15 až 30 km denne.
5. Elektromobily sú drahé na výrobu a predaj a hoci sú dotované štátmi, v praxi to znamená, že tieto dotácie dostávajú bohatí ľudia, ktorí si elektromobily môžu dovoliť. Občania strednej triedy si nemôžu dovoliť elektromobil a preto sa na ne nevzťahujú dotácie – takže to znamená, že privilegovaní sú ešte viac zvýhodňovaní, doslova na úkor chudobnejších. Nebolo by správne poskytnúť tieto dotácie ako odkup starého naftového alebo benzínového auta?

Interiér elektromobilu Renault Zoe

Na lode a lietadlá sa nemyslí

Najväčší kameňom úrazu celého konceptu elektromobility a jej drastického uplatňovania v osobnej doprave je skutočnosť, že náročné emisné normy a pravidlá sa nevzťahujú na nákladnú dopravu. Tá je pritom obzvlášť závažným znečisťovateľom životného prostredia.

Podľa odhadov France Revolution Investigative Reporter a ďalších zdrojov je vzhľadom na výkon a veľkosť motorov a nízku kvalitu používaného paliva 40 najväčších nákladných lodí a lietadiel sveta rovnakým znečisťovateľom ako 760 miliónov automobilov na planéte. Niektoré zdroje uvádzajú, že rovnaký dopad na životné prostredie ako všetky spaľovacie autá sveta má 16 najväčších lodí.

Loď, ktorá preváža v kontajneroch tovar z Číny, na každej spiatočnej ceste z Ázie do Európy údajne spáli až 10-tisíc ton paliva. Flotila takýchto lodí je pritom obrovská: je ich až 3 500. K nim je potrebné pripočítať až 17 500 tankerov prevážajúcich ropu, tisíce nákladných lietadiel a stovky tisíc ďalších lodí s vysokými emisiami oxidu uhličitého.

V tomto kontexte sa tlak ekológov na osobnú automobilovú dopravu zdá byť bizarný, dokonca trocha absurdný. Samozrejme, že technologický vývoj napreduje a elektromobilita je jednou z ciest, ktoré sa ľuďom páčia. Ak ale máme nahradiť súčasné technológie lepšími a modernejšími, musíme mať na ne ešte vyššie nároky ako kedykoľvek doteraz a zvažovať aj ich budúci dopad na životné prostredie.

Zatiaľ sa ukazuje, že elektromobilita vážne problémy sveta nerieši.

Smartfóny a tablety sa stanú jedným zariadením. Budú mať malý a zároveň veľký displej. Takáto budúcnosť nás nielen čaká, ona je už priamo tu. Prvý skladací mobil na svete sa predáva za 1 388 eur a stojí toľko, čo nový iPhone. Žiadna prestrelená cena. Navyše spoločnosť Samsung na svojej tohtotýždňovej konferencii oznámila novú generáciu svojich mobilov, ktoré budú skladacie už v štandarde. Stojíme na prahu novej éry.

Nie je to Samsung, nie je to Apple, nie je to LG. Prvý komerčne dostupný smartfón so skladacou konštrukciou a ohybným displejom má spoločnosť Royole. Nič vám táto značka nehovorí? Ani nám nie, ale svetovo prvý ohybný skladací telefón predáva za 1 388 eur (128 GB verzia), čo je cena porovnateľná s najnovšími iPhone vo vyššej výbave. Smartfón Royole FlexPai sa dá zakúpiť aj vo verzii s pamäťou 256 GB za cenu 1 539 € a ponúka ohybný displej už druhej generácie. V rozloženom stave má displej relatívnu uhlopriečku 7,8 palca, rozlíšenie je 1920×1440 pixelov.

Technologický gigant Samsung iba tento týždeň na svojej medzinárodnej tlačovej konferencii oznámil svoje plány do budúcnosti a týkajú sa predovšetkým inovácie v podobe ohybných displejov. Zahnuté displeje Infinity (resp. displeje Edge) už používa v smartfónoch série Galaxy S (aktuálne v 9. generácii) od šiestej generácie, nový typ displejov s názvom Infinity Flex Display je ale oveľa vyspelejší. Umožní ohýbanie až o 180 stupňov, čím otvára dvere úplne novej používateľskej skúsenosti a celkom novému dizajnu. Zatiaľ Samsung neuviedol termín spustenia predaja alebo podrobnosti o pripravovanom modeli, ukázal iba funkčný prototyp s dvomi displejmi a vskutku zaujímavým charakterom.

„Pretože Infinity Flex Display predstavuje platformu budúcej generácie, Samsung pozýva vývojárov, aby sa tejto cesty zúčastnili od samého počiatku. Vďaka spolupráci s komunitou vývojárov Googlu a Androidu maximalizuje Samsung potenciál tejto novej formy, aby vytvoril optimalizovaný užívateľský zážitok s ohybným displejom,“ uvádza výrobca

Vrak nepotopiteľnej lode Titanic zožierajú podmorské baktérie a už čoskoro sa stane súčasťou bahna na dne oceánu. Istá spoločnosť preto ponúka jedinečnú plavbu ponorkou k vraku. Je to posledná šanca pre ľudstvo vidieť Titanic ešte ako-tak celý.

Príbeh zaoceánskej lode Titanic je natoľko pôsobivý a tragický, že ho pozná prakticky celý svet. Potopil sa v noci zo 14. na 15. apríla 1912 Vo veľkej miere k povedomiu o tejto lodi prispel rovnomenný film s Leonardom DiCapriom a Kate Winslet v hlavných úlohách v réžii Jamesa Camerona, ktorý svoj život zasvätil práve výskumu Titanicu. Je jedným z mála ľudí, ktorí videli jeho vrak na vlastné oči až na samom dne Atlantického oceánu v hĺbke 3,8 kilometra.

Dnes poznáme zábery vraku Titanicu ako niečo samozrejmé, ale vedzte, že vrak tejto lode bol objavený iba pred 33 rokmi! Dovtedy, samozrejme, bola vedomosť o jeho potopení historickým faktom, ale vtedajšie technológie nedokázali nazrieť tak hlboko pod hladinu oceánu. Až 1. septembra 1985 na 41° 43′ 55′ severnej šírky a 49° 56′ 45′ západnej dĺžky našli kamery Arga špeciálnej nepilotovanej ponorky tímu Roberta Ballarda a Jeana-Louisa Michela. Ani to ale neprebehlo úplne jednoducho. Prvého septembra sa našiel prvý z 29 kotlov a až o deň neskôr našla ponorka aj trup lode. Bol to hrôzostrašný pohľad, ktorý navyše dramaticky otriasol dovtedy známou verziou príbehu o potopení Titanicu. Dovtedy sa z výpovedí preživších uvádzalo, že loď klesla ku dnu s iba minimálnymi poškodeniami. Kamerami sa ale zistilo, že Titanic bol prelomený na dve polovice a zadná časť plavidla ležala až 750 metrov od trupu lode!

Fotografie z roku 1985 ešte odhaľujú pozostatky po cestujúcich (foto: Institute for Exploration/NOAA)

Zaujímavosťou bolo, že v roku 1985 sa podarilo nafotiť ešte pomerne veľa drobných objektov a predmetov, ktoré patrili cestujúcim. V priebehu rokov sa množstvo z nich vytiahlo na hladinu a dnes predstavujú zberateľské unikáty. Dnes je situácia oveľa odlišnejšia. Množstvo predmetov sa za ďalších 33 rokov stratilo v hlbinách kvôli baktériám, ktoré postupne a vytrvalo rozožierajú všetko, čím bol Titanic kedysi. Je isté, že ďalšie dve desaťročia už Titanic „neprežije“ ani ako potopený vrak a stane sa súčasťou oceánskeho bahna na dne. Vedecké odhady dokonca tvrdia, že tieto baktérie každý jeden deň „zožerú“ až 180 kilogramov materiálu z lode! Čítate správne, 180 kilogramov denne.

Baktérie sú tu veľmi aktívne aj napriek tomu, že teplota vody v hĺbke 3,8 kilometra predstavuje iba 1°C a tlak dosahuje 377 atmosfér, teda 3 895 267 kg/m2!

So zámerom zabezpečiť aspoň bonitným ľuďom možnosť vidieť Titanic poslednýkrát na vlastné oči prišla istá súkromná spoločnosť s vyhliadkovými plavbami k vraku. Za 11-dňovú exkurziu, počas ktorej zákazníci absolvujú aj prípravu a dekompresiu, si firma Deep Ocean Expeditions (DOE) pýta 105-tisíc amerických dolárov. Koľko ľudí sa reálne do tohto projektu zapojí, je otázne. Isté však je, že ľudstvo má posledných dvadsať rokov, aby Titanic dôsledne preskúmalo, pretože potom už po ňom nič nezostane.

O evolúcii zvykneme čítať predovšetkým v súvislosti s minulosťou. Vieme, akým vývojom prechádzal človek a myslíme si, že my, Homo Sapiens Sapiens, sme vrcholom evolúcie. Lenže to nie je pravda! Aj ľudia sa naďalej vyvíjajú a vyvíjať budú, až pokiaľ bude trvať ľudský rod.

V priebehu uplynulých tisícročí prebiehali zmeny na človeku pomerne pomaly a vo veľkej miere reagovali na klimatické podmienky a zmeny spôsobu života. Dnes je ale svet iný, oveľa viac praje diverzite a už za posledných sto rokov vidíme na priemernom človeku zmeny, ktoré predtým trvali celé stáročia či tisícročia. Ľudia už za posledných 130 rokov zaznamenali zmenu priemernej výšky – zatiaľ, čo v roku 1880 bol priemerný americký muž vysoký 170,18 centimetrov, dnes je to 177,80 centimetrov. Nárast za niečo vyše sto rokov o viac ako sedem centimetrov je priam úžasný a hovorí o tom, ako sa v Amerike žije.

Doterajšia evolúcia zohľadňovala (ako už bolo napísané vyššie) predovšetkým prostredie, klimatické podmienky, predátorov. Tá súčasná na ne reaguje tiež, ale je výrazne ovplyvnená vyšším životným štandardom a skutočnosťou, že moderný človek vo vyspelých krajinách nemusí bojovať o svoj život. Má možnosť využívať lekársku starostlivosť a realizovať sa aj v prípade, že nie je prirodzeným alfasamcom, dokonca ani klasickým „zberačom“.

Robotický astronaut a jeho súčasník – človek v skafandri.

Evolúcia podľa Darwina neuvažuje nad vedomým vývojom alebo takým vývojom, ktorý by reagoval na samotnú podstatu prostredia. Žirafám nenárastol dlhý krk preto, lebo sa snažili dosiahnuť koruny stromov, ale preto, že prežili a mali potomstvo práve tie žirafy, ktoré mali dlhšie krky a vedeli si ľahšie zaobstarať potravu.

Pri modernom človeku je to teraz inak. Potomkov nemá iba ten najodolnejší, najsilnejší a najschopnejší. Deti môže mať hocikto, dokonca aj telesne hendikepovaný človek. Je to tak správne, pretože ľudia nie sú zvieratá, pre ktoré fyzický hendikep znamená dramaticky zhoršený život.

V konečnom dôsledku to znamená, že ľudia sa už viac nemusia vyvíjať v kontexte prispôsobenia sa na prostredie, ale s ohľadom na inteligenciu a technologickú vyspelosť spoločnosti. Nie je absurdné predpokladať, že budúci vývoj človeka ako takého bude úzko spätý s technológiami, genetikou, bionikou či dokonca ovplyvňovaním celého genofondu.

Mali by sme prijať myšlienku, že ľudí časom v dobrom zmysle slova pohltí technológia – či už sa rozprávame o elektromechanických či bionických vylepšeniach vlastného tela alebo o aktívnom využívaní umelej inteligencie v prospech ľudstva.

Robotka Sophia (zdroj foto: Wikimedia Commons/ITU Pictures)

Odporúčame vám pozrieť si nasledovné video od Business Insider, ktoré sa venuje práve tejto problematike. Vedci sa zhodujú, že ľudia budúcnosti budú vyšší (najmä ak budú obývať planéty so slabšou gravitáciou), technológie im umožnia lepšie počuť, vidieť hoci aj infračervené žiarenie a komunikovať na diaľku. Ničím výnimočným by nemali byť ani bionické protézy určené pre celkom zdravých ľudí.