iNSTRID

Stále sa nekončiace globálne konzekvencie vyplývajúce z medzinárodnej finančnej krízy ďalej postihujú všetky súčasti svetového hospodárstva. Mnohí analytici potvrdzujú, že ak by „spadla“ do negatívnej vývojovej trajektórie i ázijská ekonomika, tak budú tieto dopady, hlavne pre európsky automobilový a strojárenský priemysel, či pre americký vývoz technologických zariadení a know-how, doslova katastrofálne.

Mnohí mienkotvorní odborníci zabúdajú, že aj absorpčná kapacita tejto teritoriálnej enklávy má tiež svoje limity. Prím v ekonomickom raste Ázie dlhodobo dosahuje čínska ekonomika. Nie je to však len z dôvodu, že jej 1,3 miliardy obyvateľov tvrdo pracuje a tak napĺňa svoje dlhé roky potláčané spotrebné ambície, ale hlavne preto, že bol prirodzeným vyústením implantácie grandióznej reformy pripravovanej od roku 1994.

V priebehu jednej dekády bol reštrukturalizovaný celý produkčný segment v primárnom sektore, expandovalo budovanie podpornej infraštruktúry a zásadne sa reorganizoval systém vnútornej správy. Schopnosť dosahovať takmer dve dekády rast HDP, až 10 percent ročne, nemá vo svete obdobu. Vyústením celého procesu bolo dosiahnutie ekonomickej pozície eurozóny, pokiaľ ide o vytvorený HDP (v parite kúpnej sily).

V roku 2013 predstihla Spojené štáty aj pokiaľ ide o kumulovaný vývoz tovaru a služieb. Jej dominancia v príleve zahraničných investícií alebo ich vývoze je nespochybniteľná. EÚ a ani USA však nedocenili silu historických väzieb takzvanej Greater China (Hongkong, Singapur a Taiwan). Detailnejšie analýzy potvrdili, že Čína s ich pomocou úspešne reaguje na rôzne variantné scenáre ovplyvňujúce medzinárodný vývoj. Určité obdobie sa zdalo, že orientácia Číny na masovú produkciu, vývoz výrobkov s nižšou pridanou hodnotou a rast vlastnej spotreby postupne otupia jej vplyv na hospodársky vývoj vo svete a postupne sa tak dostane pod globálny vplyv svetových finančných centier. Detailnejšie analýzy však vyviedli z omylu „salónnych prognostikov“ a potvrdili, že rozvojová stratégia Číny flexibilne a s predstihom reaguje na rôzne variantné scenáre, ktoré ho ovplyvňujú.

Už od prelomu milénií si bola vedomá svojej interdependencie na vedecko-výskumnom potenciále metropol a preto umelo udržiavala vnútornú spotrebu prostredníctvom minimalizácie osobných príjmov na nízkej úrovni. V žiadne inej tranzitívnej ekonomike nebolo možné vyše polovicu HDP nasmerovať do fixných investícií a zvyšovať štátne výdavky na výskum a vedu o 15 až 20 percent ročne. V roku 2011 podielom štátnych výdavkov na vedu a výskum 133,2 miliárd USD predbehla EÚ-27.

V roku 2015 majú byť na investovanie do výskumného a vzdelávacieho systému ročne vložené približne tri perentá z HDP, čo v súčasnosti majú len škandinávske ekonomiky. Na čínskych vysokých školách je vyše šesť miliónov študentov, približne 1,6 milióna študentov v postgraduálnom štúdiu a desiatky tisíc sú štipendistami v zahraničí. Podiel študentov z Greater China tvorí 50 percent zahraničných vysokoškolákov v USA.

Výsledky celého procesu nenechávajú na seba čakať. V roku 2011 bolo v Číne prijatých 526-tisíc patentových žiadostí na nové vynálezy, z toho 77 percent od domácich žiadateľov. Bolo udelených milión patentov. Čína podala v roku 2013 približne 21 500 patentových prihlášok a z tretieho miesta (za USA a Japonskom) v ich počte vytlačila Nemecko. Medzi štyrmi TNK na svete, ktoré podali viac ako dvetisíc prihlášok, sú dve čínske (ZTE a Huawei), pričom Nemecko tam má len firmu Bosch. Globálny inovačný index (2011) ju zaradil na 29. miesto a v indexe inovačného výstupu je na 14. mieste. Už v roku 2014 by sa mala dostať do prvej dvadsiatky na svete. A práve v tejto oblasti sa vytvárajú najväčšie riziká pre ekonomické záujmy EÚ.

Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.

"Nesnažíme sa nahradiť logopéda, dávame mu do rúk nástroj, ktorým môže motivovať dieťa k terapii.” tvrdí Veronika Štrbáková, spoluzakladateľka slovenského startupu Speekle. Ten sa v posledných mesiacoch dočkal mimoriadneho záujmu médií, pretože má potenciál pomôcť logopédom a výrazne zeefektívniť ich prácu.

Existuje veľa detí (a patrili sme medzi nich možno aj my) s rečovou vadou, ktorá by ich mohla bez vhodnej terapie u logopéda v dospelosti mrzieť. Naučiť však dieťa spolupracovať a poctivo trénovať logopédom navrhnuté cvičenia nie je vôbec ľahká úloha, predovšetkým, ak si svoj problém ešte ani neuvedomuje. Z opačnej strany na to išli tvorcovia projektu Speekle. Pomocou počítačovej hry motivujú deti k tomu, aby sa naučili správne vyslovovať napríklad “š”.

Speekle ste mohli v priebehu tohto roka vidieť v pozícii mediálne úspešného startupu so slovenským kapitálom. Či už ide o samotný nápad alebo jeho technickú realizáciu, patrí mu nálepka “Vyrobené na Slovensku”. Na otázku, ako vôbec partia štyroch študentov Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity prišla s takto zaujímavým a spoločensky prospešným produktom, odpovedá Veronika Štrbáková, mediálna tvár projektu Speekle, prekvapivo: “Vedeli sme, že chceme robiť niečo, čo pomôže ľuďom. Najprv sme zvažovali niečo v súvislosti s Alzheimerovou chorobou, cukrovkou a rôznymi inými problémami, neskôr sme chceli učiť rozprávať nepočujúcich. Bol tam však veľký komplexný zložitý problém. Neskôr nám jedna naša profesorka povedala, že prečo by sme mali riešiť nepočujúcich, keď problémy s rečou majú aj obyčajné deti. Tak sme sa pustili do logopédie.”

Prekvapivá je najmä skutočnosť, že predmet snahy študentov sa vyvíjal postupne a nebol presne stanovený od úplného začiatku.

V hre Goldy napríklad dieťa vyslovovaním spoluhlásky “š” uspáva draka, aby si nevšimol trpaslíka. Trpaslík získava poklady a v prípade neúspechu stráca životy. Jednoduchý koncept, ktorý funguje a deti motivuje k cvičeniu. Momentálne má Speekle tri hry – Goldy, TailTrails a Squak, ďalšie sa pripravujú a ich aktualizácia bude pre držiteľov licencie bezplatná.

Softvér slúžiaci na aktívnu podporu logopedickej terapie sa začal rysovať pri príležitosti národného kola súťaže Imagine Cup 2013. Vývoj celkom novej a dovtedy neexistujúcej platformy pokračoval ďalej a zbieral úspechy aj na ďalších súťažiach. Vyhral dokonca prestížne ocenenie Podnikateľský nápad roka 2013 a s ním aj výhru 33-tisíc eur. Veľká časť tejto sumy bola projektu, dnes už spoločnosti s ručením obmedzeným, poskytnutá v marketingových a právnych službách, zabezpečila mu však aj nevyhnutné finančné zázemie pre budúci rozvoj.

“Momentálne ešte fungujeme z vlastných zdrojov, ale určite v blízkej dobe budeme hľadať aj investorov.” uvádza Štrbáková a tiež dodáva, že investori majú záujem o dialóg. V súčasnosti si firma ešte vystačí s vlastnými zdrojmi nadobudnutými zo súťaží a z predaja licencií rodičom a logopédom, v budúcnosti zvažuje nejakú investíciu. Licencie sa dnes predávajú nielen odborníkom logopédom, ale najmä bežným domácim používateľom – rodičom, ktorí takto môžu motivovať svoje deti lepšie artikulovať.

Mediálny a komerčný úspech značky Speekle by však mal ešte len nabrať na obrátkach. Aktuálna verzia pre operačný systém MS Windows sa pripravuje rozšíriť na tablety, teda na prostredie iOS a následne Android. Súčasťou prechodu na mobilné zariadenia sú nielen technologické nároky, ale aj záujem o predaj licencií vo forme platenej aplikácie prostredníctvom Google Play a App Store. V tomto prípade by mala byť cena výrazne nižšia, ako u desktopovej verzie, upravený bude aj biznis model.

Tím Speekle na Imagine Cup

Najpodstatnejším predpokladom na to, aby bol softvér komerčne úspešný a predaj licencií dostatočný na plnenie dlhodobého plánu, je jeho efektívnosť. Zaujímalo nás aj to, či už dnes disponuje Speekle údajmi o tom, že ich softvér reálne pomáha deťom.

“Vzhľadom na to, že pôsobíme na trhu veľmi krátko, sa tieto údaje ešte nedajú namerať. Navyše, my sa nesnažíme nahradiť logopéda, dávame mu do rúk nástroj, ktorým môže motivovať dieťa k terapii. Terapia tak môže byť rýchlejšia, pretože dieťa chce zrazu cvičiť. A toto funguje. Máme reakciu od logopedičky, ktorej malý pacient sa naučil správne polohovať jazyk a vyslovovať “š” práve preto, lebo chcel nazbierať čo najviac pokladov bez toho, aby jeho trpaslík strácal životy.”

Tvorcovia Speekle skvele odhadli príležitosť a využili ju. Zo študentského projektu sa stal skutočný obchod s vynikajúcimi vyhliadkami. Pre potencionálnych investorov môže byť motivujúca najmä skutočnosť, že Speekle je jediný softvér na riešenie drobných deficitov v artikulácii a pre jedinečnosť slovenčiny je prakticky nemožné, aby jeho alternatívu na náš trh priniesol zahraničný vývojár. O skutočnom komerčnom potenciále produktov značky Speekle rozhodne zvyšok tohto roka a začiatok toho nasledujúceho. Práve počas tohto obdobia budú uvedené verzie pre mobilné platformy a nové hry.

Petra Sagana na Slovensku ani nie je potrebné predstavovať. Aj keby dnes skončil so svojou profesionálnou kariérou, nastavil by latku tak vysoko, že by ju ešte dlho nikto nevedel prekonať. Šport patrí už dlhé roky k spôsobu, ktorým sa Slovensko pozitívne propaguje vo svete a Peter je dôkazom, že mladí ľudia nie sú menej ambiciózni alebo majú menší potenciál, ako staršie generácie. Petra Sagana sme sa pýtali nielen na bicyklovanie, ale aj jeho mentálnu prípravu a jeho pohľad na svet.

Peter, kedy ste získali prezývku „Terminátor“, páči sa vám?
Prezývku som získal ešte v prvom roku, keď som bol medzi profesionálmi.

Čo si myslíte, že je dôležitejšie – talent alebo výdrž?
Najlepšie je mať obe tieto spojitosti. Talent je daný od Boha, máte ho, ale musíte ho aj udržiavať a vylepšovať a k tomu potrebujete ohromnú výdrž!

Ktoré preteky v sezóne sú pre vás najdôležitejšie? A prečo?
V priebehu jari sú to klasiky, ktoré by som chcel v budúcnosti vyhrávať a v lete je prioritou Tour de France, hlavne obhajoba zeleného dresu a v septembri je to nepochybne svetový šampionát.

Peter „Terminátor“ Sagan

Do akej miery vnímate fanúšikov počas pretekov? Máte nastavený nejaký špeciálny režim?  Prezraďte, popíšte nám to bližšie.
Niekedy ich vnímam, inokedy zasa nie… kedy ako. Samozrejme, že ak uzriem fanúšikov v slovenskom oblečení, tak je to príjemné a povzbudzujúce. Nehovoriac o tom, keď ma prídu povzbudiť moji najbližší.

Skúste nám popísať aký máte proces regenerácie po náročnej etape na Tour de France? Aké procedúry absolvujete tak, aby ste mohli plný síl nastúpiť na druhý deň na ešte náročnejšiu etapu?
Bezprostredne po etape absolvujem pódium a vyhlásenie, potom nasledujú mediálne povinnosti, vzápäti dopingová kontrola, neskôr presun autobusom do hotela, po ňom približne jeden a pol až dve hodiny masáže, okolo deviatej večer večera a potom mám trocha voľna pred spánkom. Najradšej si vychutnávam masáž, ktorá neraz trvá aj dve hodiny…

Ste na začiatku svojej kariéry, ale uvažujete niekedy, čo by ste chceli robiť po jej skončení?
Ešte som nad tým nepremýšľal. Nezaťažujem sa podobnými vecami…

Kde najradšej trénujete, máte obľúbené miesto?
Kedy ako. Keď som v Monaku, tak v jeho okolí, najradšej chodím na taliansku stranu a keď som práve doma v Žiline, tak idem smerom na Považie, Rajec alebo na Oravu.

Peter „Terminátor“ Sagan

Koľko rôznych typov bicyklov máte doma,  aké je ich využitie?
Nemám to zrátané, to by ste sa museli opýtať otca, on je môj archivár. Niektoré mám len tréningové.

Venujete sa aj iným športom vo voľnom čase?
Ak sa naskytne trochu času, tak si zajazdím na motorke, aute, vodných lyžiach alebo v zime si zahrám hokej. Mám rád adrenalínové športy, kde sa do sýtosti vybláznim.

Čo je tá najvyššia méta vo vašom živote, ktorú chcete dosiahnuť?
Posúvať sa stále vyššie a vyššie. Neviem, kde budú hranice…

Čo by ste poradili začínajúcim  cestným cyklistom, pre ktorých ste vzorom?
Poradil by som im, aby na sebe tvrdo pracovali a neklamali samých seba. Chce to však veľa odriekania, úsilia, motivácie a hlavne chcenia. Úspech sa dostaví celkom určite.

Udiali sa vo Vašom živote veľké zmeny po úspechoch na Tour de France? Ako ich vnímate Vy a Vaše okolie?
Neviem, aké zmeny, všetko beží v normále.

Vladimir Orth

Andrew Carnegie is a typical figure of the American dream realized. Originally a financially insecure immigrant, he became the second richest man in history.

   Andrew Carnegie was born on November 25, 1835, into a family of later Scottish emigrants in the small village of Dunfermline, Scotland. At that time, little Andrew had the opportunity to meet the big new world, the USA, but his outlook was not exactly positive. Due to the poor conditions and poor family background, he had to work at the age of 12, which was not so exceptional at that time. He allegedly worked up to 12 hours every day from Monday to Saturday, earning one to two US dollars for one such week of work. At that time, of course, it was a completely different value than it is today, but this amount of money did not have a chance to pull the still young Andrew out of his poor environment. Despite poverty and the omnipresent thrift on everything possible and impossible, the Carnegie family decided to provide their son with at least a rough foundation for future professional and perhaps personal growth. Andrew therefore started attending night school, which later turned out to be the right move. From a laborer's position, which was characterized by rough manual labor, Andrew moved to the position of messenger to the director, who was primarily responsible for administrative and field work. He worked for the same company, but now directly under the boss.    

   "Imagine that you are standing on the threshold of unprecedented success, a bright and beautiful life lies at your feet. So get up and do it!"

   Young Andrew's subsequent career progress was meteoric. Before he was eighteen, he had held several administrative positions in several companies, held important positions in the railroads, in the telegraph company (the predecessor of today's mobile operators), and at the age of eighteen he even became the head of the Pittsburgh division of the railroad company. It was the work in the railroad environment that became so interesting and valuable to him that he devoted all his time to it.

   With his acquired knowledge of local legislation, financial processes and a significant dose of internal motivation, Andrew later decided to invest his money in the company's shares, which later turned out to be the right move. Thanks to the dividends paid, he acquired capital for his later activities, which can be compared perhaps only to JD Rockefeller.

   Like "our" Tomáš Baťa, Andrew Carnegie also acquired a significant part of his wealth during the war. Many consider this success to be Carnegie's fault, but in fact, it was not the Civil War itself, but the demand for a certain commodity during its course that became the basis for the expansion of property and business activity. Steel was a significant innovation in heavy industry in the 19th century, until then mainly iron was used. Steel had great potential and is still widely used today thanks to its technical properties and reasonable purchase price. Carnegie invested his money and time in the emerging steel industry, and it was this step that earned him his spectacular wealth.

   "Excess wealth is an inviolable credit to which the owner is bound until death to manage it for the good of society."

   In 1901, Carnegie made a dramatic change in his life. He sold his company to the US Steel Corporation, founded by the legendary financier JP Morgan. The sale of the company brought him more than $ 200 million, and the 65-year-old Carnegie decided to spend the rest of his life in altruism. He invested a lot of money in educational initiatives, built libraries and contributed to various independent projects, and in the early 20th century he radically increased these investments. He donated about $ 5 million to the New York City library, thanks to which it was able to open several other smaller libraries, and it is rumored that thanks to his financial donations, a total of 2,800 libraries were opened. He did not deny himself an avid reader. In Pittsburgh, he founded the famous Carnegie Mellon University and a little later the Carnegie Foundation and the Carnegie Fellowship for International Peace.

   In addition to his business and charitable interests, Carnegie enjoyed traveling and meeting prominent leaders from various fields. He became acquainted with Mark Twain and U.S. President Theodore Roosevelt, for example. Carnegie also wrote several books and countless articles, his 1889 contribution entitled "Wealth" affirming his belief that people with enormous wealth were socially responsible and should use their money to help others.

   Andrew Carnegie died of pneumonia in Massachusetts in 1919. Interestingly, in his will, he donated almost all of his fortune, which at the time amounted to approximately 350 million US dollars, to charity.

Maria Synakova

Americký industrialista, filantrop, najbohatší človek v histórii. Čo je tak zaujímavé na tomto mužovi, keď je aj 76 rokov po jeho smrti stále vzorom pre mnohých podnikateľov, rovnako ako aj pre “bežných” ľudí?

   “Pracovať, šetriť a rozdávať.”

   John Davison Rockefeller sa narodil v roku 1839 v Richforde, v New Yorku ako druhé zo šiestich detí. Jeho otec pracoval ako drevorubač a neskôr ako obchodný cestujúci, matka Eliza bola gazdinou. Mladý Rockefeller už v detstve vedel, ako si zarobiť peniaze navyše. Choval moriaky, predával zemiaky a cukríky a vďaka jeho úsporám mohol požičať peniaze jeho susedovi, ktorý mu ich vrátil späť aj s úrokmi.

   “Tajomstvom úspechu je robiť bežné veci nezvyčajne dobre.”

   Keďže Rockefeller vykazoval výbornú pamäť na čísla a detailné počítanie, nebolo prekvapením, že svoju kariéru začal ako účtovník. Avšak, jeho ambície boli vyššie. Keď mal 20 rokov, začal podnikať s jeho obchodným partnerom. V roku 1859 neváhal a využil skvelú príležitosť v oblasti ťažby ropy. Založil spoločnosť nazvanú Standard Oil, ktorá dominovala ropnému priemyslu a bola prvým veľkým americkým obchodným trustom. Táto spoločnosť sa stala v priebehu pár rokov monopolom hlavne vďaka jeho podnikateľskému talentu. Nikdy nemal rád, keď sa s niečím plytvalo, preto prišiel s myšlienkou vyrobiť niečo zo zvyškov výroby benzínu, čo môže byť predané. To sa ukázalo ako skvelý krok a tak mohol rozšíriť svoje podnikanie aj do zahraničia a založiť nové pobočky. Investoval peniaze tiež do nových technológii, ktoré umožnili rýchlejšiu výrobu a priniesli kvalitnejšie produkty v porovnaní s konkurenciou.

   “Ak je vašim jediným cieľom stať sa bohatým, nikdy ho nedosiahnete.”

   Po 27 rokoch na pozícii vedúceho spoločnosti sa Rockefeller rozhodol odstúpiť a venovať sa charite. Veril, že schopnosť zarábať peniaze je darom od Boha a preto by mali byť použité pre dobro ľudstva. Už z jeho prvého zamestnania dával jednu desatinu svojich zárobkov na charitu. Jeho dotácie mali významný vplyv na medicínu, vzdelávanie a výskumné účely, okrem toho podporoval počas celého svojho života viaceré cirkevné inštitúcie, najmä baptistickú cirkev. Založil charitatívnu nadáciu, ktorá je aj dodnes najväčšou nadáciou, potom založil Rockefellerovu univerzitu a Univerzitu Chicago, národný park Acadia a financoval tiež vývoj liekov proti rakovine, zápalu mozgových blán a žltej zimnici.

   Čo môže muža akým bol on viesť k takým záležitostiam, akými sú charita a filantropia? Určite to bola výchova založená na silnom morálnom cítení a intenzívne náboženské presvedčenie. Ale on nebol iba filantrop, ale tiež revolucionár. Revolucionalizoval výučbu medicíny v Spojených štátoch a postavil prvú poriadnu lekársku školu v Číne. Jeho príspevok je tiež v oblasti verejnej hygieny, zakladaní škôl verejného zdravotníctva a podpora celonárodného vzdelávania bez ohľadu na pohlavie, rasu, či vieru.

   Celková hodnota Rockefellerových príspevkov sa odhaduje na približne 550 miliónov dolárov. Ako sa množstvo jeho príspevkov zväčšovalo, Rockefeller založil nadáciu Rockefeller foundation s cieľom “podporovať blaho ľudstva po celom svete”. Syn John D. Rockefeller mladší spravoval všetky otcove nadácie po jeho smrti v roku 1937, vo veku 97 rokov.

   J.D. Rockefeller je vzorom pre každého jedného podnikateľa, pretože nad tvorbu zisku postavil tvorbu zisku za účelom pomoci druhým. Poukazuje na skutočnosť, že ten, komu sa darí, je povinný vrátiť svoj dlh spoločnosti vo forme aktívnej filantropie. Navyše, k tomuto názoru dospeje časom veľa úspešných podnikateľov, ktorí si uvedomujú, že bez toho, aby robili život ľudí lepším, nemá ich podnikanie v dlhodobom meradle zmysel.

“Jedinou otázkou týkajúcou sa bohatstva je, čo s ním urobíte?”

Maria Synakova

Úspešný podnikateľ, revolucionár automobilového priemyslu, po ktorom je označované obdobie jeho života aj ako „fordizmus“. Priniesol nový pohľad na výrobu áut, zaviedol pásovú výrobu, mal nový pohľad na marketing a manažment, vďaka čomu predal milióny automobilov a jeho spoločnosť sa stala známou po celom svete. Dnes už síce meno tejto značky v silnej konkurencii stratilo svoje niekdajšie prvenstvo, ale Henry Ford mal jednoznačne vplyv na technologický rozvoj a automobilový priemysel v súčasnosti.

Henry Ford sa narodil 30. júla 1863 ako jedno zo šiestich detí na rodinnej farme vo Wayne County v Michigane. Aj keď si toto miesto od neho vyžadovalo už odmalička tvrdú manuálnu prácu, už v dvánastich rokoch objavil svoju vášeň pre techniku. Po tom, ako videl prvýkrát lokomotívu, zmenil sa jeho pohľad na predurčenú budúcnosť farmára. Keď mal mladý Ford 15 rokov, otec mu daroval vreckové hodinky, ktoré znovu poskladal. Neskôr začal opravovať hodinky aj jeho kamarátom. V šestnástich rokoch opustil svoje rodisko a usadil sa v Detroite, kde sa vyučil za zámočníka. Potom pracoval ako opravár parných strojov, ale neustále sa zaoberal vývojom strojov, ktoré by využívali benzínový motor, čo bolo v tej dobe ešte odmietané. Medzitým sa v roku 1888 oženil s Clarou Bryant, s ktorou mal neskôr aj svojho jediného syna a kvôli nim sa aj na krátku dobu vrátil späť na farmu.

„Schopnosť nadšenia nesie tvoje nádeje ku hviezdam.“

   O tri roky neskôr získal miesto v Edison Illuminating Company, kde sa ako hlavný inžinier mohol venovať aj vlastným experimentom s benzínovými motormi a vývoju vlastného automobilu. Ten uzrel svetlo sveta v roku 1896, išlo o prvé samohybné vozidlo podobné bicyklu, preto aj malo názov Quadricycle. Toto vozidlo vážilo 230 kg, malo štyri kolesá a dva prevodové stupne. Nemalo spiatočku a maximálna rýchlosť bola 30 km za hodinu.

„Nie je hanbou čestný neúspech, ale strach z neúspechu.“

   Prvá éra Fordovho podnikania za začala založením vlastnej automobilovej spoločnosti Detroit Automobile Company. Pustil sa tak do riskantného plánu predávať autá aj obyčajným nezámožným ľuďom. Keďže spoločníci s ním túto jeho víziu nezdieľali, nechal Ford spoločnosť zbankrotovať a zameral sa na zlepšovanie svojich automobilov. V roku 1901 založil novú spoločnosť s názvom Henry Ford Company, kde sa stretol s rovnakým konfliktom názorov na konečného spotrebiteľa, ktorými mali byť podľa Forda obyčajní ľudia. Spoločnosť preto opustil a tá sa neskôr premenovala na známu značku luxusných automobilov Cadillac Automobile Company.

„Podnik, ktorý neprináša nič iného než peniaze, je úbohý podnik.“

   Tretí pokus o založenie si vlastnej spoločnosti sa ukázal ako úspešný a priniesol Fordovi najväčšiu slávu. V roku 1903, kedy sa narodil aj Fordov syn Edsel, založil so svojimi spoločníkmi firmu Ford Motor Company. Základné imanie firmy bolo 28 tisíc dolárov, ktoré vyzbierali od radových občanov. Už za prvý rok dokázala firma vyrobiť neuveriteľných 1700 automobilov a niekoľko prototypov, ktoré vyhrávali automobilové závody a lámali rýchlostné rekordy. V tejto spoločnosti sa Fordovi podarilo aj naplniť svoju víziu vyrábať lacné a kvalitné automobily pre každého. Túto víziu ale dosiahol až zavedením výroby na montážnej linke, ktorá umožňovala masovú produkciu áut.

„Môžete mať voz svojej obľúbenej farby, pokiaľ máte najradšej čiernu.“

   V roku 1906 až 1908 zaviedol výrobu legendárnych modelov N a T, ktorých cena bola iba 825 dolárov, vďaka čomu boli dostupné aj pre bežných ľudí. Model T bol prvým sériovo vyrábaným automobilom zo štandardizovaných súčiastok, poháňaný štvorvalcom s výkonom 15 kW, dosahoval rýchlosť 70 km/h, vážil 544 kg a mal spotrebu 13 až 22 litrov na 100 km. Po zdokonaľovaní procesu výroby sa doba výroby jedného vozidla zredukovala na 93 minút. Cena modelu sa napokon znížila až na rekordných 360 dolárov. Zaujímavosťou je, že celé auto bolo vyrobené z konopí a jazdilo na konopný benzín. Do roku 1927 sa len z modelu T predalo neuveriteľných 15 miliónov kusov. Úspech spoločnosti znamenal revolúciu nielen v automobilovom priemysle, ale mal vplyv aj na modernú kultúru, preto je toto obdobie často označované ako „fordizmus“.

„Spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní.“

   Obrovský dopyt po automobiloch vytvoril požiadavku na otvorenie novej továrne, kde bola v roku 1913 zavedená aj technológia pásovej výroby navrhnutá samotnými zamestnancami, ktorých inšpirovalo pásové zariadenie na jatkách. Ford sa po tomto úspechu a zvýšení tržieb rozhodol zvýšiť svojim zamestnancom mzdu o dvojnásobok (na 5 dolárov za deň), čím si chcel zaistiť, aby mal stálych zamestnancov. Zaviedol tiež sociálny program pre stálych zamestnancov, ktorý zahŕňal zdravotnú starostlivosť, športové a kultúrne vyžitie a špeciálne prémie. Tieto benefity sa týkali iba zamestnancov, ktorí žili počestným životom, teda neholdovali alkoholu a hazardu. Kvôli takejto kontrole zamestnancov Ford zaviedol tiež sociologické oddelenie spoločnosti.

Keby som mal posledných 5 dolárov, tak 3 z nich venujem na reklamu.“

   Rekord v predaji modelu T zabezpečil automobilke prvenstvo na trhu a až 50 percentný podiel na americkom trhu. Tento rekord nebol prekonaný počas nasledujúcich 45 rokov. Časom Ford odkúpil akcie od všetkých akcionárov a stal sa jediným vlastníkom spoločnosti Ford Motor Company. Po ukončení výroby modelu T nastúpil do vedenia spoločnosti aj Fordov syn Edsel a začali s výrobou rovnako úspešného modelu A.

„Idealista je ten, kto pomáha ostatným k prosperite.“

   Počas 1. svetovej vojny Ford vystupoval ako pacifista, dokonca sponzoroval mierovú loď do Európy. V roku 1936 založil Ford Foundation, prostredníctvom ktorej poskytoval granty na výskum, vzdelávanie a rozvoj. Bol však tiež zanieteným antisemitom, čo otvorene hlásal aj v novinách The Dearborn Independent. Je tiež autorom knihy Medzinárodné židovstvo – celosvetový problém. Jeho nemecká pobočka Ford Werke AB dodávala nemeckej armáde nákladné vozidlá a civilistom upravenú verziu modelu T. Podporoval tiež Adolfa Hitlera, ktorému každý rok posielal na narodeniny 50 tisíc dolárov a výťažok z predaja automobilov Ford v Nemecku venoval NSDAP. Po vstupe USA do 2. svetovej vojny sa spoločnosť Ford Motor Company zapojila do výroby bombardérov B-24. Po viacerých zmenách vo vedení firmy sa na čelo spoločnosti postavil Fordov vnuk Henry Ford mladší. Aj keď to vyzeralo tak, že podnik zbankrotuje, podarilo sa mu postaviť ho znovu na nohy a pretrvať až dodnes.

Henry Ford zomrel 7. apríla 1947 vo veku 83 rokov na mozgovú príhodu v noci vo svojom dome.

Vytvorenie si názoru na Henryho Forda nechávame na každého čitateľa. Jeho minulosť obsahuje mnoho svetlých aj temných stránok, čím sa dostáva do pozície revolucionára, vynálezcu a filantropa, na druhej strane však zároveň aj antisemitu a politického aktivistu, ktorý neváhal využiť svoju moc v prospech podpory vojnového režimu. Jeho vplyv je značný dodnes a nebyť jeho inovatívnych myšlienok na automobilový priemysel, systém výroby a sociálny program na udržovanie stálych zamestnancov, kto vie, na čom by sme dnes jazdili a ako by sme pracovali.

Maria Synakova

Téma všeobecná je téma nudná. Téma osobná je zábavná, to je pre mňa vysvetlenie záhady zvanej bulvár (ten tlačený papierový, nie široká ulica :))

   Tak začnem pohľadom osobným. Založil som Jana. Tak nejako sa to hovorí. Požičal som mu peniaze. Jano je môj dôležitý klient, z istého pohľadu pre našu firmu kritický. Niektoré veci mu nevyšli a dočasne mu chýbali peniaze. V minulosti mal skvelé obdobia a tak som mu požičal rád. Investícia do budúcej spolupráce. Čas plynul, o Janovi som počúval ako sa mu nedarí a začala sa vo mne rodiť obava o mojepeniaze. Blížil sa čas splatenia pôžičky a Jano sa nehlásil. Ja som bol vyťažený a tiež som ho nenaháňal. A tu je ešte jeden aktér, známa Mirka. Mirke sa Jano páčil. S Mirkou sme sa poznali dlho, sem tam sme sa stretli a prehodili pár slov, stretol som ju aj v tom období a vlastne ani neviem prečo som sa jej posťažoval, že mám obavu, či mi Jano peniaze vráti. Ostala zarazená. Mal som pocit, že jej búram predstavu, ktorú mala rada. Prišiel deň splatenia pôžičky, čo som v tom okamihu ani presne nevedel a zvoní mi telefón. Volá Jano. Preblesklo mi hlavou, že nemá a ja prídem o peniaze. V telefóne sa ozval Janov hlas: „Zdravím, peniaze som predvčerom previedol, mal by si ich mať na účte, volám, aby som ti poďakoval“. Poviem Vám, mám pocit previnenia, nemal som pochybovať a už vôbec nie robiť unáhlené závery. A teraz do nudných vôd. Píše sa rok 2008 a ekonomický svet je nad priepasťou. Hovorí sa o zrútení systému, o dominovom efekte, o anarchii v uliciach. Trhy sa rútia dolu a nemá to konca. Niekto by mal zakročiť a pomôcť. Ten niekto je samozrejme americký daňový poplatník – vytiahne stámilióny pre každého, kto je vproblémoch. A je dosť silný a bohatý na to, aby jeho potenciálny fatálny problém eskaloval do masového dominového efektu s politickým rozmerom. Kongres a senát sú zajedno, sme posledná hranica, ďalej sa ísť nedá. Hranica medzi anarchiou a civilizáciou, musíme konať. Slovutní páni, nenáleží mi hodnotiť, na názor mám právo a nemyslím, že toto bolo dobré riešenie, ale stalo sa.

   700 miliárd USD pre bankový sektor (Troubled Asset Relief Program), 187 miliárd USD pre Fannie Mae a Freddie Mac, pre AIG 85 miliárd dolárov, „menšia suma“ pre GM (33 miliárd, až šokujúco veľa). Náklady na zahraničné základne USA na Okinawe, v Európe a na Blízkom Východe nie sú ani tretina ročne, a to ide o primárne americké záujmy. Je to tak veľa, že pozrieť sa na to optikou bežného spotrebiteľa je vlastne absurdné. Veď ide o viac ako o auto pre každú americkú rodinu alebo tablet pre každého pozemšťana (teda aj toho z Botswany a aj z Prešova :)). Prípadne by sme za to mohli premostiť Beringovú úžinu alebo prehradiť Gibraltár. Skutočne je to veľmi veľa peňazí.

   Vox populi

   Taká nehoráznosť, toľko peňazí, to je trestuhodné, koho upálime? Toto nemôže ostať tak, toto sa už nemôže opakovať. Zakážme im to, obmedzme im platy, zdaňme ich…pozatvárať by ich bolo najlepšie. Taká škoda,
také zlo. To len tak ľahko neprebolí…

   Fakty

   TAPR splatená v plnom rozsahu, daňový poplatník zarobil. Fannie Mae a Freddie Mac – čiastočne splatené. Fannie Mae splatené 105 miliárd USD z celkovej pomoci 117,1 miliárd USD, Freddie Mac splatené 41,4 miliardy dolárov zo 71 miliárd. GM, časť akcií držia vlády USA a Kanady, úver je splatený čiastočne. GM investuje stovky miliónov do montážnych závodov v Kansase a Detroite, dôvodom je zachovanie pracovných miest. AIG splatené. 14. decembra 2012 Ministerstvo financií USA predalo svoj posledný podiel v AIG. V dôsledku týchto predajov vláda USA daňovým poplatníkom zabezpečila kladné zhodnotenie viac ako 22 miliárd USD. 1. januára 2013 AIG začala reklamnú kampaň s názvom „Vďaka, Amerika“.

   Rast svetového materiálneho bohatstva bol za posledné tri dekády ohromujúci a nemal v histórii obdobu. Čo bolo príčinou? Možno ani nechceme vedieť odpoveď. Je však dobré vedieť, že keď sa chce, zdroje prestávajú byť z praktického hľadiska obmedzené a je k dispozícií potenciál nebývalého rozsahu a možno prvýkrát s ním vieme aj racionálne zaobchádzať.

   Musím zavolať Mirku a dať veci aspoň trochu do poriadku, ak sa to dá. Iba som chcel povedať, že niekedy je lepšie s hodnotením počkať. Aspoň kým fakty nie sú známe a deje uzavreté.

Peter Bobik
Analýzu vypracovala spoločnosť pbkon, s.r.o.

 V prvom rade by som chcela spresniť nasledovné – netvrdím, že som stopercentný vitarián, pretože by to bola čistá lož. Nie som. Stále pravidelne podlieham radostiam rafinovaného cukru a výsledkom vychýrených rakúskych pekárenských zručností.

Ale môžem čestne prehlasovať, že som vitariánom v srdci, pretože pevne verím v to, aj keď mnohé cesty vedú do Ríma, že táto pretransformuje váš život.

   Pravidlá hry v surovej strave sú priame a jasné – vynechať tepelnú úpravu. Čo sa zo začiatku môže javiť ako nemožná úloha, má obrovský potenciál stať sa vaším každodenným tancom s vlastnou kreativitou a potulkami menej vychodenými cestami. Pri rozhodovaní o tom, či je vaša potrava skutočnou potravinou, platí – ak neviete určiť rastlinu alebo zviera, z ktorého pochádza, nejedzte to. Ak čisto surová strava pre vás v tomto momente nie je tým pravým, konzumácia skutočných potravín ním bude.

  V najlepšom prípade to zahŕňa váš spôsob života, stav vašej mysle a vášho srdca. Môj už aj tak veľmi voľnomyšlienkársky prístup k jedlu sa zmenil v tom zmysle, že pred konzumáciou hocičoho som najprv zhodnotila nasledovnú otázku: Dodávam práve svojmu organizmu základné stavebné prvky a živiny, alebo je to iba prázdna várka? Ak je to iba prázdna várka, čo je mojím dôvodom na konzumáciu? V mojom prípade zmena spôsobu, akým vnímam jedlo, viedla k automatickému zvýšeniu príjmu surových a skutočných potravín, a to iste platí aj naopak. Vychutnajte si štíhlejšiu postavu, ak to je tým, čo hľadáte, no najprínosnejšou pre váš bude získaná ľahkosť bytia. Okrem rôznych iných neželaných vedľajších efektov, cukor a spracované potraviny ovplyvňujú hormonálny systém, ktorý ma značný a nezabrániteľný dopad na to, ako sa cítite po emocionálnej aj fyzickej stránke, ale je to hlavne dopad na emócie, ktorého si ľudia väčšinou nie sú vedomí.

   Ťažké jedla vás stiahnu so sebou. Prázdne cukry vás nechajú prázdnymi naďalej. Tuky spôsobujú osamelosť. Kľúčom k tejto rovnici je jednoduché uvedomenie si toho, ze sa stávame tým, čo jeme, v prenesenom aj skutočnom zmysle slova. Už len to je dobrým dôvodom na to, aby ste začali budovať svoje telo s väčšou starostlivosťou. Ponukám zopár tipov, ako začať.

   1. Využite predstavivosť pri výrobe ranných smoothies a vyberajte si sezónne, ak je možné i lokálne ovocie. Pridajte zázvor ak potrebujete nakopnúť imunitu. Rozmixovaním ovocia a zeleniny s pridaním vody do formy smoothie získate tak všetko to dobré, čo v nich je. Ak by ste ich miesto toho iba odšťavili, zbytočne vyhadzujete veľa dužiny, čo značí veľa vlákniny, ktorá napomáha peristaltike, znižuje cholesterol, cukor v krvi a slúži ako prevencia pred srdcovými chorobami.

   2. Predpokladám, že naši čitatelia si sú vedomí spornej otázky konzumácie lepku. Netvrdím, že musíte načisto prestať s chlebom, no pšenica v dnešnej podobe nemá so pšenicou spred 50 rokov veľa spoločného. Ak sa vám to nezdá, skúste vynechať lepok na týždeň, alebo iba pár dní a posúďte sami.

   3. Dajte sa s ľuďmi do reči. Ak poznáte miestnych trhovníkov a farmárov, môžete si byť istí, že organickými sú aj vaše potraviny, nielen ich štítok.

   4. Ak ste na bezmäsitej strave, posypte si každé jedlo konopnými semiačkami. Sú totiž najúžasnejším, najzdravším a najbohatším zdrojom proteínov a esenciálnych mastných kyselín.

   Nezabúdajte, že sú to tie malé, ale za to pravidelné rozhodnutia, na ktorých najviac záleží. Tak, ako sa dobrá nálada zmení na dobrý deň, ktorý sa mení na dobrý život, tak sa vy s každým kúskom skutočnej stravy budete meniť na šťastnejšieho človeka.

Soňa Zajačeková

Sergeiy Stakhovsky (born 6 January 1986 in Kiev) is a Ukrainian professional tennis player. He turned professional in 2003 and played mainly at the Challenger level from 2005 to 2008. He reached his highest ATP singles ranking of 31st in September 2010 and 33rd in doubles the same month. He won his first career title in March 2008, when he was ranked 209th as a lucky loser and defeated highly-seeded Ivan Ljubičić in the final, becoming the first lucky loser to win a title since Christian Miniussi in 1991. He is the older brother of tennis player Leonard Stakhovsky. He is currently coached by Alexander Sobkin. The tennis player is known for defeating seven-time winner and defending champion Roger Federer in the second round of Wimbledon 2013, ending his record-breaking streak of 36 consecutive Grand Slam quarterfinal titles.

   1. Is tennis popular in your family, does your brother play it too? And why tennis in particular?

   That's right, sports are popular in our family. My father played basketball during his student days and thanks to that he got into medical school in Kiev. My mother played table tennis, my older brother played basketball until he was eighteen, and even made it to the Ukrainian national team. My younger brother got a scholarship to Penn State College thanks to tennis, where he plays for the university and is studying Petroleum Engineering. When I was six years old, my grandfather took me to tennis and I really liked it, but in addition to tennis, I also went swimming and basketball.

   2. How would you describe your relationship with tennis?

   It's a job I do with great joy. Very demanding physical and mental work. Tennis has been my life for over 20 years and I'm glad I managed to make a name for myself in it.

   3. Last year at Wimbledon you defeated Roger Federer (ATP3). Describe your feelings to us. What was it like?

   It was a special day in my career. Roger had only lost three matches in ten years before playing me on Centre Court at Wimbledon. It was incredible to play in front of 15,000 people and it was even more amazing to walk away victorious.

   4. When you play, what do you think about during the match?

   During the match, I am always looking for tactical options to get to my opponent. I look for his weak points, where he makes more mistakes, where he serves more often, etc. Concentration is very important in tennis. Even though a tennis match is very long, a single ball can decide its outcome.

   5. In your opinion, how is it possible to reach the top in today's "professional" tennis? What is the most important thing?

   In my opinion, the more important thing is the determination to work and of course the right implementation team. Tennis has become a very athletic sport, every tennis player is extremely fit and is able to play several 5-set duels several days in a row.

  
6. What do you plan to do after your active career ends? What are your hobbies besides tennis?

  I have a lot of opportunities, thanks to tennis I have gained many valuable contacts. At the moment, after tennis, I would like to join the Ukrainian Olympic Committee, because I think that my sports knowledge can be applied there and help the next generation of athletes. In addition, I will finally have enough time to devote to my foundation.

   7. You attend a number of tournaments every year, which one is your favorite and why?

   I really enjoy returning to tournaments where I played well. But Paris is very special to me, because that's where I met my wife Anfisa.

  8. To what extent is the tennis match carried beyond the court? Is it even possible to have friends among the opponents?

  Every player is different, but it is common for players from the same country to stick together more. It is difficult to have friends on the circuit because it is difficult to play against them. So every player tries to keep their distance. I have a very friendly relationship with only two players – Mikhail Youzhny and Sergei Bubka Jr. But I talk to all the players, I communicate with them every day.

   It's strange, but tennis is a very lonely sport and even though it attracts thousands of spectators, you're still alone on that court, no one will help you much during the match.

   9. What led you to start your own charity?

   It was a combination of factors that ultimately led to the founding of AceTheCancerFung. My paternal uncle died of stomach cancer in 2008, and I knew I wanted to start something that would fight this insidious disease and help people through this difficult time. And since my father is a professor of onco-urology, I knew that if I gave the money to his department, it wouldn't go to waste.

   It is very important to do good to people. Small, everyday good deeds can make a big difference. People these days don't believe in good deeds that are just done; they look for a reason behind everything, and that scares me personally.

   10. What would you like to achieve in your career? What is the pinnacle of your career for you?

 I would like to climb higher in the rankings than I already was (31). I think I have all the means and a good management team that can help me with that. The main thing is to be healthy and have the desire to work. I really hope that the peak of my career is still ahead of me! I have won four ATP tournaments and I hope that another title will be added there soon.

   11. What advice would you give to budding tennis enthusiasts, perhaps future pros?

   I can only say one thing: hard work always pays off. Never give up. Never stop believing. It's a tough sport and only a tiny percentage of all enthusiasts can make it in tennis, but no one knows when someone will succeed. Maybe at 18, maybe at 22, maybe at 26. You have to give everything to tennis if you want to be successful.

Vladimir Orth

Withlovenské národné divadlo v septembri otvorí jubilejnú deväťdesiatu piatu sezónu, počas ktorej repertoár našej prvej scény rozšíri osemnásť nových titulov. Tretinu z nich uvedie SND do konca tohto roka.

Slovenské národné divadlo pre United Life 04

   Prvou premiérou Činohry SND v nadchádzajúcej sezóne bude inscenácia Polnočná omša. Hra jedného z najvýraznejších slovenských dramatikov minulého storočia Petra Karvaša sa odohráva na Štedrý deň roku 1944. Neoslavuje však vojnových hrdinov, ale skúma a detailne analyzuje postoje i vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny. Príležitosť režírovať túto hru dostal mladý umelec Lukáš Brutovský.

Národné divadlo v Prahe, Slovenské národné divadlo a Vígsínház Budapešť pri príležitosti vypuknutia prvej svetovej vojny vytvorili spoločnú inscenáciu 1914 v réžii mága moderného divadla – svetovo uznávaného Roberta Wilsona. V unikátnom koprodukčnom projekte sa stretne špička českého, slovenského a maďarského činoherného divadla. Našu prvú scénu reprezentuje člen Činohry SND Ján Koleník, ktorý so svojimi hereckými kolegami vyrozpráva podobenstvo nielen o roku 1914, ale hlavne o našom živote dnes, sto rokov po začiatku desivej vojny, ktorá v skutočnosti odštartovala dvadsiate storočie.

   Slovenské a slovanské témy budú rezonovať v sezóne 2014/2015 na javisku Činohry SND. Na motívy poviedok Boženy Slančíkovej Timravy a v dramatizácii Daniela Majlinga vznikne inscenácia Bál, pod režijnou taktovkou Michala Vajdičku. Priamo pred našimi očami sa v reálnom čase zábavy odohrávajú príbehy všetkých „ale“, ktoré dramatizujú naše životy.

   Prestížne berlínske divadlo Deutches Theatre vyzvalo Činohru SND na spoluprácu pri tvorbe inscenácie Bludička, ktorá vznikne v rámci projektu Art of Ageing, teda Umenie starnúť, iniciovaného na pôde Európskej divadelnej konvencie. Novo vzniknutú hru z pera nemeckogruzínskej dramatičky Nino Haratschwili možno vnímať cez prizmu stretnutia svetov dvoch žien – Natálie zo Slovenska a Lary z Nemecka. Text je písaný priamo pre členov Činohry Slovenského národného divadla Emíliu Vášáryovú, Dušana Jamricha a nemeckú herečku Gabriele Heinz.

  Opera Slovenského národného divadla pri príležitosti 150. výročia narodenia Richarda Straussa uvedie inscenáciu hudobnej drámy Salome v réžii výraznej osobnosti nemeckého divadelníctva Hansa-Joachima Ruckhäberlea a v hudobnom naštudovaní Friedricha Haidera. Operný prepis biblického príbehu o Jánovi Krstiteľovi a nevlastnej dcére židovského panovníka v plnej miere zrkadlí dusnú atmosféru konca 19. storočia.

   Naša prvá baletná scéna otvorí jubilejnú sezónu SND prvým slovenským baletom Angelika, ktorý skomponoval Eugen Suchoň. Pri príležitosti okrúhleho výročia jeho narodenia a úmrtia uvedú baletnú inscenáciu v rámci päťdesiateho ročníka Bratislavských hudobných slávností. Réžie a choreografie baletu Angelika sa zhostí Mauro de Candia.