iNSTRID

Je pravda, že bežný ľud je čistý, nevinný a dobrý a tí hore sú skazení, márnotratní a nemorálni? Alebo je to iba o určitom neuvedomení si väčšiny, že by sa po nástupe do vysokej pozície sama zmenila na nemorálnu? Je strata sebareflexie, pokory a morálky vecou priveľkej slobody, s ktorou si ešte nevieme poradiť alebo niečím, čo je tak prirodzené, ako akákoľvek iná ľudská nedokonalosť?

Hoci to tak znie z úvodu, nezastávam tvrdenie, že “tí hore” sú skazenejší, ako väčšina “tam nižšie”. Platí totiž, že aj horných desať percent sú obyčajní ľudia s celkom obyčajnými vlastnosťami, možno sa iba ich benevolentnosť k morálke prejavuje o to väčšmi, že sú viac na očiach verejnosti a majú viac slobody. Je nevyhnutné uvedomiť si, že zatiaľ, čo kritizujeme kroky ostatných, my sami zlyhávame vo veľmi podobných prípadoch. Ten riaditeľ si nerobí svoju prácu dosť dobre, ale berie za to vysoký plat; ale čo ten murár, ktorý dostane mzdu, avšak svoju prácu vyslovene odflákne? Je jeho vina menšia alebo menej významná, keď nejde o veľké peniaze a veľkú firmu? Veď zodpovednosť má byť univerzálny pojem, bez akosti a úrovne. Nie je ťažké dospieť k záveru, že ten, kto nekoná morálne, zodpovedne a cnostne v každodenných malých veciach, nebude iný ani vo veľkom svete. Je však pravdou aj to, že človek žijúci v prebytku má viac možností uvedomiť si, že už nemá právo myslieť iba na seba a človek pociťujúci zásadný existenčný nedostatok musí niekedy voliť menšie zlo pred tým väčším.

Morálka v bežnom živote i biznise idú ruka v ruke, nie je medzi nimi rozdiel. Čím je však človek úspešnejší a v našej spoločenskej hierarchii vyššie, tým má zodpovednosť za viac vecí. Okrem iného aj za to, ako budú rozmýšľať a konať jeho priaznivci. A práve toto je možné považovať za jeden z priestorov, v ktorom nie je miesto na alibizmus prislúchajúci deťom v škôlke, ale na uvedomenie si vlastnej veľkej zodpovednosti za okolie, v ktorom žijeme. Praktickou ukážkou tohto konceptu je skutočnosť, že firmy sú tvorené ľuďmi podobného charakteru. Keď vojdete do typickej charitatívnej organizácie, nebude prekvapením, keď v nej nájdete morálne vyspelých ľudí s veľkým sociálnym cítením. A nebude prekvapením, keď prídete do treťotriedneho autoservisu a stretnete sa v ňom s aroganciou, hlúposťou a neprofesionalitou u manažérov i pracovníkov. Aký je šéf, takí sú aj jeho podriadení a ako spoločenstvo majú veľký vplyv na svoje okolie. A môžu ho meniť k horšiemu alebo k lepšiemu, stagnácia je v tomto prípade iba ilúzia podmienená alibizmom.

Je na nás, aby sme si uvedomovali potrebu vlastnej pokory, potrebu morálneho uvažovania a konania a sami v sebe prebudili hlas svedomia a aktívne mu naslúchali. Nedokáže to každý, vyžaduje si to nielen inteligenciu, ale aj skúsenosti, pády i vzostupy a neustále vedomie vlastného miesta vo svete. Ale ten, kto takto dospeje, je sám o sebe veľkou šancou k tomu, aby sa pomery začali meniť k lepšiemu.

Erik Striz

The new Peugeot 508 SW is full of ambitions to become a typical representative of the D segment with an above-standard level of comfort, safety and technology. The SW variant has ambitions perhaps a little higher and emphasizes its advantages in every personal contact.

The Peugeot 508 sedan and SW are very important projects for the carmaker. The public is indicating that the French are also interested in customers who have so far preferred German premium cars, and the new 508 represents a vision of the design of the complete model portfolio in the near future. The SW variant, which cannot be described otherwise as magnificent, can be safely considered a very real threat to BMW, Audi and Mercedes-Benz. Where does Peugeot get so much courage?

The Peugeot 508 SW is a majestic car at first glance, which proves its sophistication primarily through its sophisticated design. The automaker paid great attention to this, because it has the potential to appeal to people who have previously avoided French cars. The sophisticated design of the headlights, the attractive profile, the graceful curves of the body and the reasonable amount of chrome accessories used, which complete the premium character of the vehicle, are striking.

The new 508 model (sedan and SW) will boast advanced technology, which confirms the automaker's interest in entering the premium category. The interest of the more technically savvy public is primarily focused on efficient power units that comply with the Euro 6 standard, a parking camera connected to a large touch screen on the center console in the interior, and also the blind spot monitoring function. It is precisely such details that make the difference between a standard and a really good car.

The innovations in the exterior of the car are obvious at first glance and can be noticed even by a less experienced eye, but it still adheres to the major rebranding of the brand and its models introduced a few years ago. The front and rear lights are new (the front now also has full LED technology), the radiator grille with the carmaker's logo in the middle, the front bonnet is more horizontal, and the bumpers have also changed slightly. In short, the 508 model has undergone significant changes, but it still retains its true character. The brand identification is also still straightforward and you will definitely not confuse Peugeot with other cars.

The interior of the new product, which reached the first owners in September, does not give much indication of who the automaker wants to attract. The Germans have serious competition, because the Peugeot interior is at a very high level, and this applies not only to the materials used and the fit of individual elements, but also to the technological equipment and overall driving ergonomics. In the 508 model, the automaker did not apply the i-Cockpit concept, which it successfully uses in smaller cars to save space, because there is plenty of it here. The robust center tunnel and the entire console in the middle, which is now the carrier of up to a 7-inch touch screen, are impressive. The large armrest traditionally hides a large storage space and in front of it are the controls on the front with a high speed lever. In this detail, Peugeot goes against the trend of minimization. The transmission will be a 6-speed manual as standard, with a 6-speed EAT6 automatic available in higher trim levels.

In front of the steering wheel we find classic needle indicators in an elegant design and between them a color display informing about the vehicle status, current driving and providing basic navigation instructions. Cars move into the world of premiumness and increased comfort thanks to advanced equipment for an additional fee. In the case of the Peugeot 508, these are functions such as keyless entry and start, 4-zone automatic air conditioning, Full LED headlights, automatic parking brake or an advanced multimedia, communication and service system in the on-board computer.

Dealers will offer petrol and diesel power units. The Euro 6 petrol engine 1.6 THP 165 S & S with 165 horsepower and the 2-liter BlueHDi 150 BVM6 diesel, as well as the more powerful BlueHDi 180 variant with an EAT6 automatic transmission, are particularly noteworthy.

Erik Striz

My všetci sme oboznámení s nedávnymi úspechmi počiatočných verejných ponúk technologických spoločností, ako aj rozsiahlymi akvizíciami malých startupov verejne obchodovateľnými technologickými spoločnosťami. Zdá sa, že v správach zakaždým počujete o akomsi malom startupe s miliónmi užívateľov, ktorý sa práve predal za miliardy, nie milióny… Keď si dáme dokopy jedna a jedna, prídeme k záveru, že useri sú dnešnou hlavnou devízou. To platí, a zároveň aj nie.

Príliš veľa dnes začínajúcich technologických startupov sa snaží imitovať úspechy spoločností ako Facebook, Twitter, LinkedIn, Snapchat, atď. Vytvorenie udržateľného startupu je však neuveriteľne náročný projekt, skutočnú firmu totiž tvorí omnoho viac než dostatok užívateľov a počet zobrazení. Technologické odvetvie je plné neúspešných startupov, aj keď mnohé z nich boli v ranných fázach získavania užívateľov veľmi úspešné. Spoločnosti, ktoré sa na trhu udržali, však pochopili význam zoradenia užívateľských dát, na ktorom si vybudovali meno.

Pre tých, ktorí prekonajú počiatočné obvyklé prekážky a vytvoria startup so základnými finančnými prostriedkami, solídnym biznis plánom a ľudskými zdrojmi ponúkame zopár odporúčaní, ako úspešne prejsť od startupu k niečomu trvalejšiemu. Ak sú vašim produktom softvérové alebo webové užívateľské aplikácie a chcete, aby boli klúčom k vášmu úspechu, uistite sa, že investujete do databáz zavčas a často. Je dôležité si uvedomiť, že ponúkať „merateľné údaje“ znamená viac, než rozšíriť hardvér v prípade zvyšujúceho sa počtu užívateľov, pretože tieto údaje hrajú dôležitú rolu počas všetkých startupovych fáz. Prehľadné zoradenie dát nielen zvyšuje hodnotu firmy, ale tiež určuje rýchlosť, akou budete napredovať. Peter Drucker je autorom slávneho výroku: „Nemôžeš riadiť niečo, čo sa nedá zmerať“. Neštruktúrované a zle naformátované dáta sú nemerateľné a nakoniec zostanú iba na prítaž.

Akonáhle spustíte vašu aplikáciu, je nevyhnutné získať okamžitú spätnú väzbu ohľadne jej funkčnosti; na čo sa vaši zákazníci zameriavajú a na čo nie? Pochopenie potrieb vašich zákazníkov poskytuje najväčšiu príležitosť speňažiť vaše služby. Potreby zákazníka často nie sú jasné a nezodpovedajú očividnému a logickému riešeniu, ku ktorému ste pôvodne smerovali. Zdá sa totiž, ze skutoční online užívatelia pri výbere aplikácií vždy na logiku zabúdajú. Vaša iracionálna užívateľská základňa a neustále napredovanie konkurencie robia schopnosti rastu a reštrukturalizácie nevyhnutnými počas spustenia akýchkoľvek prelomových prvkov. Možno bude nutné navrhnúť inú prihlasovaciu stránku pre novú skupinu užívateľov, aby ste sa stali konkurencieschopnými voči ponú­ kateľom podobných služieb. Súčasne možno budete musieť rie­ šiť pokles v návštevnosti, ktorý sa vám podarilo odhaliť pomocou užívateľských analýz. Možno budete musieť ponúknuť dodatočné reporty, po ktorých užívatelia prahnú, aj keď ste na začiatku reporting nevnímali ako žiadanú funkciu. Čokoľvek vás čaká, musíte to naplánovať, vytvoriť, vyskúšať a vyrobiť v priebehu týždňov, ba dokonca dní.

Jediným spôsobom, ako to stihnúť, je správne triedenie dát už od začiatku. Najprv si to premyslite. Nakreslite si to. Predstavte si to. Vytvorte si návrh databázy pomocou nástrojov ako OmniGraffle alebo ceruzka a papier, moji osobní favoriti. Rozdeľte časti tak, aby logicky dávali zmysel a vytvárali vzťahy s rôznymi dátovými bodmi. To vám umožní kombinovať údaje v prospech toho, o čo sa súčasne a v budúcnosti usilujete. Vaša aplikácia bude počas vývoja vyžadovať isté úpravy, no úpravy vo vopred dobre premyslenej databáze sa veľmi líšia od pokusov preorganizovať ju celú kvôli nedostatočnému prvotnéhemu návrhu. Nie je nič rizikovejšie ako reštrukturalizácia celej databázy v spustenom výrobnom prostredí a nič zložitejšie, ako zvládnuť to bez dlhých výpadkov.

Treba mať na pamäti, že reštrukturalizácia databázy sa nevzťahuje len na refactoring jej schémy. Vývojár musí tiež sprístupniť všetky existujúce kódy na používanie novej schémy a potom preniesť všetky dáta zo starej schémy do novej. Obvykle predošlá schéma nie je schopná sústrediť všetky údaje potrebné na naplnenie novej bez manuálneho zásahu. Toto všetko sa musí odohrať predtým, než sa váš produkt dostane na trh a začne znova zhromažďovať informácie. Stiahnutie produktu počas tejto doby z webu môže mať nepriaznivý vplyv na dlhodobý úspech vášho podnikania. Zatiaľ, čo sa nedá používať, vaši konkurenti napredujú. Pri správnom plánovaní ste síce schopní minimalizovať trvanie výpadkov, avšak výpadkom by ste sa mali vyhýbať, pokiaľ je to možné. Starbucks zašiel tak ďaleko, že vykonáva údržby svojich kaviarní počas ich prevádzky, aby zákazníci neboli nútení zmeniť svoje návyky a nezatúlali sa do vedľajších miestnych kaviarní čo i len na jeden deň. Použitie rovnakej taktiky v prípade vašej aplikáciu zaručí, ze vaši užívatelia zostanú tým, čím sú – vašimi užívateľmi.

Dobre premyslená a dobre štruktúrovaná databáza, ktorá má schopnosť reagovať na potreby v podobe jasných a veľavravných údajov je kľúčom k udržaniu si existujúcej užívateľskej základne, jej rozšíreniu a zvyšovaniu náskoku pred konkurenciou. Technická podpora a detailné príklady toho, ako LivePage využíva dáta vo svoj prospech na stránke horseshows.net nájdete na blogu blog.horseshows.net/data.

Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia vládlo v Československu predrevolučné dusno. Režim dodýchával, ale napriek tomu sa mnoho ľudí pozeralo smerom k západným hraniciam, za ktorý- mi čakala vytúžená sloboda. V tomto čase, keď bol podozrivý už aj dlhší pohľad smerom do Rakúska, vzniklo mnoho nápadov ako prekonať dobre chrá- nenú hranicu na západe Slovenska. Podaktorí to skúšali balónom, niektorí loďou, iní klzákmi, či len tak po vlastných. Tu niekde sa dá nájsť aj zárodok myšlienky lietajúceho auta AeroMobil, ktoré malo autorovi otvoriť cestu k slobodnému svetu.

Štefan Vadocz pre United Life 04
(44) | CCO Aeromobil | Bratislava

Štefan Klein, v tom čase študent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktorá bola po „strojarine“ jeho druhou v poradí, si vybral tému lietajúceho auta pre svoju diplomovú prácu. Chopil sa inžinierskej a dizajnovej výzvy, ktorá nedala v minulom storočí spávať ani ľuďom ako bol Henry Ford, ktorý v roku 1940 predpovedal, že k spojeniu auta a lietadla raz musí prísť. Prišli prvé koncepty, modely, rôzne cesty vývoja bez transformácie a tiež s ňou. Zamatová revolúcia oslobodila krajinu a otvorila vzdušný priestor nad krajinou. To dodalo vývoju ďalší impulz, pretože pre človeka z leteckej rodiny neexistuje krajší pocit ako byť vo vzduchu a lietať slobodne ako vták. Po dvadsiatich rokoch vývoja a úspešných letových skúškach s AeroMobilom 1 a 2 vzniká samostatná spoločnosť, do ktorej vstúpil najprv ako investor a „biznis anjel“ Juraj Vaculík. Od začiatku bol nadšený myšlienkou nového produktu, ktorý má šancu spôsobiť revolúciu vo svete dopravy. Financoval a spolu so Štefanom Kleinom koordinoval konštrukciu pred-prototypu AeroMobilu 2.5. V súčasnosti Vaculík vedie spoločnosť už ako jej CEO. V čase, keď vznikali prvé koncepty AeroMobilu bol študentským lídrom revolúcie a pomáhal vytvárať demokratický priestor na Slovensku. So Štefanom Kleinom sa spoznali počas vysokoškolských štúdií a v roku 2010 spojili svoje sily pre projekt, ktorý vznikal najprv v garáži. O tri roky neskôr, keď dokončili pred-prototyp 2.5, nastal zlom.

Rok 2013 bol pre AeroMobil vstupom na globálnu scénu. Projekt, ktorému spočiatku verilo iba zopár nadšencov, zaujal na globálnej konferencii leteckých inžinierov SAE AeroTech v Montreale odborníkov z NASA a zo spoločnosti Boeing. Po prezentácii videa pred-prototypu AeroMobilu 2.5 sa strhla lavína záujmu nielen odborníkov, ale najmä svetových médií ako CNBC, New York Times, Reuters, Wired či Neue Zurcher Zeitung. Prišli prvé nezáväzné objednávky a ponuky na investovanie do projektu. V hangári AeroMobilu je každý deň veľmi živo. Spoločnosť v súčasnosti testuje predvýrobný prototyp AeroMobil 3.0, ktorý je vyrábaný tak, aby splnil certifikačné normy v kategórii ultra ľahkého lietadla a limitovanej edície automobilu M1. Zakladatelia spoločnosti veria, že vďaka skúsenostiam tímu a odbornému zázemiu, ktoré na Slovensku a v okolí existuje, dokážu vozidlo certifikovať a pripraviť na prvé dodávky od roku 2016. Práve prostredie, v ktorom AeroMobil vzniká, dodáva všetkým v tíme optimizmus. Na Slovensku boli doteraz úspešne certifikované populárne modely ultra ľahkých lietadiel Shark a Dynamic, ktoré majú svojich zákazníkov po celom svete, vzniká tu zároveň prototyp unikátneho športového auta Praga. V Českej republike je skúsenosť s leteckou a automobilovou výrobou je celosvetovo ojedinelá; je sa teda o čo oprieť.

Klein a Vaculík radi hovoria o AeroMobile ako o inovácii vyššieho rádu. Veria, že AeroMobil spôsobí revolúciu vo svete osobnej dopravy, ktorá už dnes testuje limity infraštruktúry, ktorú máme k dispozícii. A pritom len 3% povrchu Zeme sú pokryté cestami alebo železnicami. Ľudstvo navyše nedokáže budovať cesty rýchlej­ šie. Rast populácie je dynamickejší ako naša schopnosť stavať nové dopravné spojenia. Vozidlo ako AeroMobil môže časť osobnej dopravy preniesť do vzduchu, efektívne vyriešiť problém preplnených ciest a spojiť oblasti bez cestnej infraštruktúry. Lietajúce auto totiž predstavuje podľa výskumov SAE najefektívnejšiu alternatívu prepravy do 700 kilometrov a najlepšiu možnosť osobnej dopravy od dverí k dverám. Dopravné zápchy na cestách a preplnené letiská sa tak môžu stať minulosťou. AeroMobilu stačí na vzlet a pristátie dvesto metrov trávnatej plochy a dokáže zaparkovať na bežnom parkovacom mieste. V budúcnosti, vďaka technológii, ktorá je už dnes dostupná, by mal mať schopnosť autonómnej prevádzky

Je to zároveň vozidlo, ktoré si zaslúži novú kategóriu, podobne ako motocykel, ktorý nie je motorovým bicyklom ani dvojkolesovým autom. Názov kategórie sa ešte neustálil a lavíruje medzi „roadable aircraft (cestné lietadlo)“ a „advanced flying automobile (pokročilý lietajúci automobil)“.

K vlastnej kategórii je pravdepodobne dlhá cesta, avšak prvé kroky smerom k európskym inštitúciam ako EASA (European Aviation Safety Agency) a JRC (Joint Research Centre) boli urobené. V súčasnosti spoločnosť vytvára tiež štruktúry, ktoré umožnia rozšíriť mož­ nosti financovania projektu a tým akcelerovať jeho vývoj a prípravu potrebnej legislatívy. Finalizuje aj svoj advisory board, ktorý pozostá­va zo svetových rešpektovaných odborníkov na automobilový a letecký priemysel, biznis a legislatívu.

Spoločnosť stojí v súčasnosti pred vstupom do ďalšej fázy, kedy po predstavení prototypu otvorí ďalšie možnosti externého financovania projektu z troch základných oblastí:

• Privátne financovanie individuálnych investorov, ktorí majú záujem investovať do inovatívneho odvetvia a podporiť vznik nového trhu.

• Verejné zdroje EÚ na podporu výskumu a zefektívnenie dopravy alebo inštitucionálni investori, privátne fondy a pod.

• Strategické partnerstvo s výrobcom technológií, ktorý bude v inovácii vidieť možnosť obohatenia svojho výrobného programu.

Investori AeroMobilu veria a zaujímajú sa o to, ako spustiť pozitívne zmeny vo svete osobnej dopravy. Tím spoločnosti má za sebou prvé prezentácie pre investorov v Silicon Valley, záujemcov o výrobu z Číny, či prvé ohlasy zo Saudskej Arábie. Je však stále otvorený ďalším investičným ponukám a financovaniu napríklad cez privátne fondy.

V roku 2011 ste založili značku Amazing Planet, považujete ju za slovenskú, keď má anglický názov a medzinárodný úspech?

Keď sme hľadali názov projektu, tak bolo jasné, že sa to musí orientovať tak, aby to bola medzinárodná značka. Na Slovensku používame slovenský ekvivalent názvu Amazing Thailand, ale od začiatku sa to malo dobre hľadať v abecedných zoznamoch, tam bolo jasné, že áčkom by sa to mohlo začínať. Navyše vtedy bežala taká reklama na Amazing Island a to slovo “amazing” sa mi veľmi páčilo; a planéta je úplne logická. Slovo “world” sme veľmi nechceli, slovo “planet” skôr evokuje modrú planétu, teda niečo pozitívne. Alternatív bolo viac, ale takto sme sa rozhodli nakoniec.

Vstupovali ste do projektu s uceleným biznis plánom alebo to bolo skôr o vášni k foteniu a úspech prišiel až ako “odmena”?

Prišlo to až potom. Ja som do toho nevstupoval s tým, že raz budem predávať. Pôvodne to bol taký test, mali sme celkom slušný archív z dovoleniek, takých skôr amatérskych, potrebovali sme ich dať dokopy. Nakoniec vznikla prezentácia a časom aj myšlienka, že môžeme spraviť výstavu. Potom sa založili firmy a už to celé išlo. Takže nebol tam žiadny taký cieľ, že musí to fičať, ale podarilo sa.

Ste držiteľom prestížneho titulu Master QEP, uzná- vaným odborníkom a vaše diela vlastnia aj svetoví prominenti. A takisto ste určite vzorom pre tisíce fotografov u nás aj vo svete. Ste niekedy ešte konfrontovaný s potrebou vlastnej profesionálnej pokory? Máte napriek úspechom cieľ a motiváciu zlepšovať sa?

Určite, človek sa nikdy nenarodí ako majster sveta, ani tak nikdy nezomrie. Neprestáva sa učiť na vlastných chybách a ďalej sa formuje. Inšpiraciu hľadám medzi ľuďmi, ktorí mi dodávajú energiu. Tu teda nie je žiadna taká konečná, žeuž som všetko dosiahol. Ten, kto to povie, v podstate už skončil.

Máte v tejto chvíli niekoho, komu ste mentor? Ak nie, plánujete niekedy v budúcnosti posunúť svoje znalosti aj iným fotografom?

Určite. Mám okruh ľudí, ktorí sledujú to, čo robím a v rámci možností im rád pomáham. Sú to väčšinou mladí ľudia. Ale nie, nerobím žiadne školenia alebo nejaké semináre. Jednak na to nie je veľmi čas a možno, že ani nie som tak odborne znalý, aby som to vedel.

Neviem, myslíte?

Tak viete, sú ľudia, ktorí sú na takéto veci školení, učení a robia to roky. Mož­ no, že by som to prakticky vedel robiť, ale tá teória… To by som sa asi musel roztrhať.

Ešte k tým mladým fotografom. Je možné stať sa naozaj dobrým, aj komerčne uspešným, ak amatér nemá hned k dispozícii profesionálnu techniku? Čo je základom úspechu, je to len o fototechnike?

O fototechnike to určite nie je, tá je už dnes iba otázkou financií. Takže za tým musí byť niečo iné. Také klasické fotenie nevzniká len vďaka dobrému objektívu, ale aj treba mat na to aj veľké nadanie alebo svoj profil. Časom sa vytvorí profil a určite zohravajú úlohu aj kontakty. Nie je to teda o tom, že každý, kto má dobru techniku, bude hneď úspešný. Keby to tak bolo, tak by bolo na celom svete veľmi veľa úspešných a dobrých fotografov, i keď aj teraz ich je dosť, ale tie čísla by boli oveľa väčšie. Nie je to iba také jednoduché. V každom prípade je to kombinácia viacerých možností, či už umenia vlastného, schopnosti sa presadiť, čo tu na Slovensku v tomto prípade nie je až taký veľký problém ako v iných krajinách.

Tento rok vás čakajú ešte tri výstavy a veľa ste ich už absolvovali. Na všetkých vyzerajú tie fotky krásne a jedinečne a vyzerá to tak, že naozaj jediná vec, ktorú potrebujete k nich vytvoreniu je špičková technika. Ako ste povedali, nie je to pravda, ale koľko z vašich fotografií je nevydarených a koľko ich nakoniec uvidí verejnosť?

Nefotím všetko, to znamená, že keď vidím motív a má dobrú kompozíciu, tak to odfotím. Druhá vec, ani takto vo veľkom štýle nefotím, že by som nafotil všetko a potom z toho vyberal. Nepovažujem to za nejak mimoriadne výhodné. Skrátka, keď vidím ten moment, že je úžasný, odfotím ho, ale určite, že keď je človek v helikoptére a visí nad nejakým prameňom a úžasným motívom, tak tam tých fotografií narobí viac, ak by zlyhala technika. Takže fotím to viackrát a z viacerých uhlov, ale určite nefotím všetko. Tým pádom ani nemám žiadny drastický megavý­ber.

Koľko krajín ste dodnes navštívili kvôli foteniu? Prípadne koľko ich bolo tento rok?

Nedávno som sa zaregistroval na jednej stránke, aby som mal prehľad presne v tom, na čo sa pýtate. Doteraz to bolo 104 krajín, ale pre mňa toto číslo nie je až také dôležité. Pretože v niektorých krajinách som sa zastavil veľakrát. Nie je pre mňa dôležité navštíviť všetky krajiny planéty a povedať, že som bol všade, ale tam, kde si myslím, že je to výborné na fotenie.

Je nejaké miesto, na ktoré by ste sa vyslovene neodvážili ísť fotiť? A naopak, je miesto, na ktoré sa aj radi vraciate?

Tých je miest je veľmi veľa, či už krajiny ako Aljaška, Hawaii, Namibia, Nový Zéland, Island, Austrália, samozrejme západ USA, Antarktída, tieto krajiny sú naozaj veľmi dobre rozoberať. No a také miesta, kde sme plánovali ísť, ako Etiópia, to je veľmi drastické miesto, ale naoniec sme tam ani nešli, keďže sa začali boje. Takže to sú také miesta, kde som nebol, ale rád by som tam išiel. Uvidíme, ako to dopadne.

A existuje teda miesto, na ktoré by ste vyslovene nešli? Z obavy napríklad…

Všetky nezaujímavé miesta, tam by som nerád išel, na Balaton napríklad. Neviem vám povedať, človek chodí tam, kde ho to baví. Tých miest, kam by som ne­šiel, je asi drvivá väčšina.

Obehli ste prakticky svet a rôzne výnimočne prírodné skvosty, zdá sa vám pri nich ešte slovenská príroda zaujímavá, výnimočná?

Tak viete, národná hrdosť hovorí, že aké to tu máme úžasné a každý by chcel odo mňa počuť, že aké máme fantastické Slovensko. Do určitej miery to pravda je a ja sa tu, samozrejme, cítim veľmi dobre. Aj preto, lebo tu mám svojich kamarátov, blízkych, rodinu, Slovensko je moja krajina a vždy ňou ostane. Ale na druhej strane sa nerád pretvarujem a tvárim, že je to tu najkrajšie. Hlavne keď viem, že ako sa tu tá príroda chráni a ako sa nechráni, aj napriek tomu, že sú tu určité miesta pekné, ale nepoviem, že najkrajšie v Európe. Máme tu krásne miesta, ale ja som tak trocha zanevrel na Európu, pretože mi tu všetko pripadá veľmi podobne. Asi aj preto sa mi zdá, že čím ďalej, tým lepšie a čím vzdialenejšie, čím exotickejšie, čím menej dostupnejšie. To je pre mňa naozaj také to odtrhnutie sa od reality, taký úlet. Postupne ale zbieram aj krásy Slovenska.

Monacké knieža Albert II. sa o va- šej tvorbe vyjadril, že upozorňuje ľudí dobrej vôle na stav našej planéty. Stretli ste sa počas vašich ciest s výraznejším dopadom ľudí na životné prostredie? Z vašich fotografií sa Zem javí ako čisté a nedotknuté miesto.

Určite áno, ten zásah a vplyv človeka je veľmi veľký. Je to dané aj tým, že je čoraz viac turistov, cestovateľov, takže tí automaticky miesta, ktoré boli dlho nedostupné, nepoznané, robia ľahko dostupné vďaka internetu a vôbec kvôli celej globalizácii. To platí aj pre tie predtým náročnejšie destinácie. To má automaticky vplyv na životné prostredie, je to ale prirodzený vývoj. Ja sa snažím hľadať miesta, ktoré sú výnimočné práve svojou príjemnou scené­riou, krajinkou, štruktúrou, takže mne sa napriek všetkému stále darí nájsť miesta. Ale poznám aj takého fotografa, ktorý už prestal fotiť a navštevovať niektoré miesta, pretože ho to tam presne pre toto už prestalo baviť.

Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a želáme veľa osobných i pracovných úspechov.

Erik Striz

Vzdelávanie sa presunulo na internet. Zrejme iba malé percento ľudí si uvedomuje, že dnes je možné študovať online na úrovni porovnateľnej so strednými školami a univerzitami. Online kurzy a prednášky pomáhajú ľudom vzdelávať sa v danej oblasti zo širekého výberu bez ohľadu na vek.

Pri volení prednášok si vyberáte z dvoch základných kategórií – spoplatnené a prednášky zdarma. Pochopiteľne, spoplatnené prednášky sú oveľa komplexnejšie a zahŕňajú extra funkcie. Príkladom je rozpoznávanie algoritmu vašej klávesnice pri písaní, čím sa potvrdí že ste to skutočne vy, kto absolvuje celý kurz. Navyše je tu vyššia šanca, že budete odmenení lichotivejším potvrdením o absolvovaní.

Potvrdenie o absolvovaní je druh certifikátu pre absolventov kurzu o jeho úspešnom zakončení, ktoré je podmienené dosiahnutím určeného počtu bodov. Celkový počet bodov je stanovený profesorom a univerzitou, ktorá kurz ponúka. Vo väčšine kurzov je celkový počet bodov dosiahnuteľný zapájaním sa do diskusií, pridávaním príspevkov na fórach, počtom ukončených kvízov a skúšok a hlavne video prednášok, ktoré hrajú klúčovú úlohu. Okrem toho je stanovený najnižší počet bodov, ktorý účastník na úspešné absolvovanie kurzu musí dosiahnuť v každej z vyššie uvedených disciplín. Na druhej strane je svetlou stránkou vačšiny kurzov možnosť absolvovať testy aj viackrát.

Každý kurz je vedený univerzitným profesorom a ponúka pevný bodový systém a detailné osnovy obsahujúce témy na každý týždeň. To predstavuje výhodu a cenný zdroj informácií pri výbere toho správneho kurzu, pretože si viete vypočítať priemernú dobu potrebnú na študijné aktivity, zistiť v akých jazykoch sa kurz ponúka, overiť si celkovú dĺžku jeho trvania a takisto sa dozviete viac o univerzite a profesorovi, pod ktorých záštitou sa koná.

Osobne som už niekoľko takýchto kurzov úspešne absolvoval a musím povedať, že zloženie skupín študentov bolo veľmi rôznorodé. Stretol som účastníkov rozdielneho veku a národností, profesijne pochádzajúcich z mnohých odvetví. Coursera a edX sú príkladmi spoločností na trhu s online vzdelá­vaním a online kurzy ponúka takisto značný počet univerzít patriacich do Ivy League.

patriacich do Ivy League. Som presvedčený, že tento druh celosvetového vzdelávania a štúdia má významný dopad v globálnom merítku. Ponúkane kurzy majú vysokú hodnotu nielen vďaka získanému potvrdeniu o absolvovaní, ktoré sa vám v budúcnosti môže veľmi zísť. Hovorí vo váš prospech pri prijímacom pohovore na univerzitu ako príklad mimoškolských aktivít, takisto ako potvrdzuje vaše vedomosti a schopnosti v danej oblasti pri výberovom procese do zamestnania. Tak či tak bude potvrdenie o absolvovaní kurzu prínosom pre vás životopis a výborným spôsobom, ako poukázať na skúsenosti získané počas kurzu.

Myslím si a verím, že za pomoci dnešných a budúcich technológií sa stáva predstava toho, že raz vymeníme školské lavice za webovú kameru a domáci notebook viac než reálnou. Celý tento vývoj by vskutku mohol viesť až k novej ére vzdelávania, to však záleží jedine na ľudoch a ich rozhodnutiach, ako to už väčšinou býva. Online vzdelávacie kurzy sa môžu stať pevnou súčasťou domáceho vyučovania, čo by mohlo viesť až k úplnej zmene školského systému. Kurzy na webe sú tak možno len začiatkom nového vzdelávacieho systému, ktorý je zatiaľ iba v plienkach.

 Filip Orth

Jar aj jeseň so sebou prinášajú citeľné zmeny v našich pocitoch a organizmoch. Na jar si naše telá žiadajú hocičo zelené, čo práve vzišlo z matky zeme; počas leta sme plní energie a hravo aktívni. Naša denná dávka šťastia prichádza priamo z oblohy v podobe spŕšok slnečného žiarenia. Na prelome sezón sa však obraciame smerom dovnútra, doslovne ako aj metaforicky.

Začíname si uvedomovať vnútornú túžbu zamýšľať sa nad tým podstatným a zároveň sa zohrievať zvnútra pomocou správnej výživy. Keď jeseň rozčechrá prvé listy, istým spôsobom sa sťahujeme z vonkajšieho sveta späť ku svojim koreňom, spájame sa opäť s našou dušou. Hodnotíme smer našich životných ciet, podľa potreby ho upravujeme a rastieme.

Predovšetkým ženy to poznajú veľmi dobre. Čokoláda je ich utešiteľkou počas celej cesty životom aj v momentoch, kedy sú zahnané dovnútra nepriaznivým počasím. Ony však vedia veľmi dobre rozpoznať ten rozdiel medzi vytváraním vnútorné­ ho tepla pomocou polievok, omáčok a dobrôt a medzi emocionálnym kompenzovaním svojich starostí a potrieb. V takom prípade je potrebná hlbšia výživa tela aj duše, ktorá sa dá získať mnohými spôsobmi. Patrí medzi ne aj pečenie chleba, ktoré sama odporúčam. Nevedela som pochopiť, prečo si viac ľudí nepečie chlieb doma, keď som zistila, že je to rýchlejšie a ľahšie, ako som si kedy predstavovala. Jediné, čo potrebujete, je zmes vašich obľúbených prísad, keďže existuje široká škála múk na pečenie, semiačok na dochutenie a vylepšenie a receptov na vyskúšanie, okrem iného zahrňujúcich prísady ako jogurt, orechy alebo mrkva. Na miesení cesta je jednoducho niečo základné a inštinktuálne a nič nepripomína atmosféru domova viac ako vôňa čerstvo upečeného chleba.

Takisto sa to nenazýva slepačia polievka pre dušu bezdôvodne. Pravidelným zavedením polievok do vášho jedálnička vám už nikdy viac nebude zima, ani keď bývate v pôvodných domoch s centrálnym vykurovaním, ktoré sa obvykle zapne až koncom októbra. Pridajte do nich hojne čierne korenie, kardamón, kajenské korenie, bazalku, oregano alebo škoricu a studené nohy budú minulosťou. Cesnak je tiež výborný stimulátor krvného obehu a navyše činí zázraky pre váš imunitný systém. Zvyšná koreňová zelenina vrátane cibule, kvaky, repy, cvikly a zázvoru pomôže organizmu prispôsobiť sa súčasnému ročnému obdobiu a dodá výživné látky. Zázvorový kúpeľ vás zahreje, uvoľ­ ní vaše svalstvo a pomáha predchádzať a liečiť prechladnutia a chrípky. Poľahky si ho pripravíte zmiešaním 200g pomletého zázvoru v dvoch litroch vody, ktoré slabo varíte po dobu 20 minút a následovne vylejete do pripraveného kúpeľa. Sladké zemiaky, tekvica a mrkva takisto okrem iného podporujú imunitný systém dávkami betakaroténu a hrejivou tmavooran­ žovou farbou. Medzi ďalšie obľúbené potraviny schopné telo doslova zahriať patria rukola, špenát a prekvapujúco aj mango. Orechy, semienka a ich oleje a výťažky poslúžia ako chutná a hrejivá ochranná vrstva.

Príchod jesene spoznám každoročne podľa času, kedy z políc opäť vytiahnem dobrú knihu a plechové škatuľky s čajmi. Zvestujú príchod magického obdobia vôní, pocitov, umenia, stretnutí a chvíľ strávených premýšľaním. Blíži sa čas, kedy sa jedlá stávajú korenistejšími, kedy si ľudia pochutnajú aj na cviklovom koláči a kedy vás rozvoniavajúce pečené gaštany vylákajú do dláždených ulíc. Aj preto na záver ponúkam malú, rýchlu a chutnú dobrôtku. Jediné, čo potrebujete, je zmiešať dva zrelé banány, 120g kokosovej/miešanej múky, sódu bikarbónu, jedno vajce, kardamón a škoricu; piecť 40 minút pri 180ºC, nasledovne nakrájať cesto na pásiky a znovu piecť 45 minút pri 150ºC a potom si už len vychutnávať vaše vlastné domáce banánové sušienky.

Soňa Zajačeková

A každá generácia vychováva ďalšiu generáciu, pre ktorú sú typické určité druhy správania, hodnoty či vlastnosti. Vonkajšie podmienky, platné spoločenské normy a daná doba generáciu formuje a dotvára. Ľudia žijúci dnes v krajinách OECD sa v podstate ešte nikdy predtým nemali lepšie. Každý má možnosť voľby a slobodu rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia bez závažných následkov.

  Lisa Marie Black pre United Life

Dnes máme slobodu vysloviť svoj názor, rozhodnúť sa, kde chceme žiť a pracovať, s kým chceme žiť, s akým pohlavím, či byť single, v pevnom vzťahu alebo vzťahu, dnes môžeme byť v manželstve či rozvedení, žiadne spoločnenské konzekvencie nehrozia. Ženy majú možnosti v kariére, sú sebestačnejšie a samostanejšie. Neohrozujú nás žiadne reálne hrozby straty bezpečnosti či istôt. Moderná medicína a vzdelanie sú dostupné pre každého. V podstate by sme mali byť mimoriadne šťastná generácia, preto­ že ešte žiadna predtým sa nemala tak dobre – a to je fakt! Sme ale šťastní? Nie je to práve sloboda, ktorá v nás vytvorila chaos a pocit nespokojnosti? Nie sme predovšetkým jej vinou mnohokrát takí dezorientovaní? Alebo s ňou iba nevieme zaobchádzať? A sme vôbec skutočne slobodní? Či len žijeme v zajatí očakávaní a ná­ rokov perfektného sveta?

Ešte nikdy predýtm sa nekonzumovalo toľko psychofarmák, ako práve dnes. Farmaceutický priemysel je obrovský generátor peňazí. Samozrejme, že konzumácia psychofarmák pomáha vo veľa prípadoch prekonať ťažké krízy, ale medzičasom sa z nich stali bonbóny na šťastie. Lenže v skutočnosti žiadne šťastie neprinášajú a jediné, čo prinesú, je množstvo vedľajších účinkov. Napríklad v Spojených štátoch užíva desať percent populácie antidepresíva a je tu aj najväčší výskyt autizmu. Štúdie zistili koreláciu medzi užívaním antidepresív a narodením autistických detí.

Ale prečo sme teda taká nešťastná generácia? Kedysi dávno sa ľudia rodili do istej spoločenskej triedy a ich životný údel a možnosti im boli vopred jasné a zrejmé. Skutočná sloboda neexistovala, ale boli pevne stanovené pravidlá, podľa ktorých sa ľudia museli riadiť. Takto vyrastajúca generácia, oblopená mantinelmi, ktoré nebolo možné prekročiť, síce nebola slobodná, ale bola spokojnejšia, pretože každý vedel, kde je jeho miesto a nemal zbytočné očakávania, ktoré by sa aj tak nenaplnili. Tým ale nechcem povedať, že takto nastavený svet je správny. Je len oveľa jednoduchšie sa v ňom orientovať. Dnešná generá­ cia má obrovské možnosti a veľmi veľa opcií na výber. A veľakrát sme v tom výbere stratení. A tak sa snažíme budovať náš vlastný perfektný svet, ktorý sa od nás očakáva. Všade čítame slogany, ako be happy, have fun a smile…Čítame návody a knihy, ako byť dobrou matkou, otom, milencom, partnerom, partnerkou, ako čo najlepšie vyzerať, obliekať sa a maľovať, ako sa čo najlepšie predať v práci, ako čo najlepšie fungovať, ako čo najviac zarobiť a ako byť šťastnými.

Médiá a spoločnosť nás iba utvrdzujú v tom, že len keď budeme dokonalí, krásni, bohatí a úspešní, budeme aj šťastní. A tak si teda budujeme náš perfektný svet, zahltení informáciami, ktoré sú tiež prístupné okamžite, hneď. Naša miera frustrácie je tak nízka, že sme schopní urobiť čokoľvek, aj predať samých seba, na zachovanie ilúzie nášho dokonalého sveta. Hrdosť, odvaha, trpezlivosť, lojalita či česť sú cnosti, ktorých sa rýchlo zbavíme, ak niekde blízko nájdeme výhľad na zveľadenie nášho dokonalého sveta. Správame sa zbabelo. Pretože so sklamaniami, prehrami a dierami sa v našom perfektne a dokonale prepracovanom a naplá­ vanom živote jednoducho nepočíta – je to osobná prehra nášho ega. Pretože pre nedokonalých niet v dokonalom svete miesta. Dnes máme možnosť konečne si vychutnať slobodu, ale zvolili sme diktatúru perfektného sveta. Svet a ani ľudia avšak nikdy dokonalí neboli a ani nebudú.

Perfektný svet je iba ilúzia, ktorá sa zoči voči realite veľmi rýchlo rozplynie a s bonbónmi na šťastie iba nastane flegmatizmus. Nie sú to práve tie nedokonalosti, omyly a slabiny, ktoré sú na nás také krásne, pretože sú výnimočné a jedinečné? Veď povedzte, čo je na dokonalosti také krásne? Ved z tých prehier a pádov sa učíme, duchovne rastieme, vo vnútri krásnieme. Svet nikdy nebol dokonalý, svet iba je, čo je. A je iba na nás, či možnosti skutočnej slobody dneška aj využijeme. S pokorou, cnosťami a so správnymi hodnotami v nás dokážeme nájsť neobyčajnú silu a až potom bude aj sloboda pre nás šťastím, nie trestom. Šťastie je v nás a nie v dokonalom, umelom svete.

Ferko Urbánek, a prominent Slovak playwright, novelist, poet and author of more than 50 plays, very accurately captured the meaning of theatre. In his work Dramatic Literature, he wrote about how theatre cultivates people, builds national sentiment and provides space for the expression of emotions that we normally hide under the mask of dignity.

General meaning of theater

It might seem that the institution of theatre as such has been receding into the background of most people's interest in recent decades. It is being pushed to the margins primarily by the mass media and modern cinema, which became a phenomenal multi-billion dollar business at the beginning of the 21st century. It is now a space for more or less visible reactions to the current political, economic or social situation in the country and the world, but in the past, theatre was such a medium. Satire embedded in classical works of art was a cultivated and sometimes indirect reflection of what was happening around us. The importance of theatre is undeniable, because it is a manifestation of the culture of a nation and its level. Whether it is musical, dance or purely acting performances, their quality and topicality point to the state of society as such, political power, and even the intelligence of the nation and its emotionality. One of the basic indicators of the degree of freedom in a given country is how art is accepted there. This is also the reason why in Slovakia we do not always understand eccentric and sometimes even tasteless performances, which are, for example, a relatively common thing with a stable audience in the United States. In our country, alternative theater still adheres to a certain line of morality and dignity, perhaps also out of fear of negative reactions.

History of world theater

Most of us are aware that theatre originated in ancient Greece and its internal rules would be completely unacceptable today. For example, only men could act, even female characters, actors wore masks and the number of actors on stage was limited. However, even before the sixth century BC, there was something that is considered the beginning of theatre or acting. Primitive man could not explain natural phenomena, he considered lightning or rain to be supernatural and tried to gain their favor with dances, animal masks and various theatrical ceremonies.

In ancient Rome, theatre took on a slightly more professional character than in ancient Greece: women could act, masks were not required, there was no maximum number of actors, and even separate buildings were built – real theatres. Compared to contemporary acting, ostentatious mimicry and gesticulation were used more, the performance of which was at the expense of verbal expression. Although Roman theatre was not as successful as Greek theatre, it was of international importance, as Rome helped spread theatre to the rest of Europe. Interestingly, after the decline of the empire, theatre was also banned, as the Christian elite of the time considered it undesirable. Despite this, the Church preserved all the banned ancient plays, as well as literary works and all ancient education. And thanks to the Church, theatre was once again used as a tool to address the masses later in the 9th century AD. Latin dramatic performances were performed in churches during Easter services (the so-called Easter tropes), as sources state. The theater was the church, and religious genres such as mystery, miraculum, and morality emerged. However, secular – plebeian genres also emerged: farce and pastoral.

This was followed by the period of humanistic and Renaissance theatre, theatre from the Baroque to pre-Romanticism and finally Romanticism and Realism in the 19th century. In the first half of the 20th century, impressionism began to be applied, i.e. the depiction of feelings, thoughts, moods, the expression of an immediate sensory impression. It was during this period that our Slovak National Theatre and professional acting were also born.

History of the SND

The year 1919 plays an important role in the history of Slovak theatre. It was during this period that the demand for the first professional theatre scene arose, when the SND Cooperative was entrusted with the establishment of the Slovak National Theatre. As early as 1920, all three SND ensembles began operating in the building of the former Municipal Theatre in Bratislava under the baton of the director of the East Bohemian Society, Bedřich Jeřábek.

The Slovak National Theatre Opera began its activities on 1 March 1920 with a production of the opera Kiss by the Czech composer Bedřich Smetana. A day later, the drama troupe presented Alois and Viléma Mrštíkov's play Mariša. The Slovak National Theatre Ballet debuted with a production of the ballet Coppelia by Léo Delibes on 19 May 1920 (source: Wikipedia). The first Slovak professional actors were Andrej Bagar, Ján Borodáč and Oľga Borodáčová-Országhová, Jozef Kello and Gašpar Arbét formed the core of the Promotional Drama Troupe of the SND. This troupe was also called Marška and it is interesting that most of the performances were in Czech.

The Slovakization of the Slovak National Theatre was completed only in 1938, after Slovakia gained autonomy within the Czech Republic. At that time, Czech Drama ceased to exist and many Czech actors and singers left Slovakia. A year later, after the establishment of the independent Slovak Republic, the so-called Slovak State, Slovak-language plays began to be performed; in those years, the SND performed works by Slovak authors, including works by our classics. At that time, the theatre was already represented by top personalities and an artistic team capable of high-level staging, regardless of whether they were domestic or international works.

Historically, however, the most significant year seems to be 1989 and the revolution, after which theatres throughout Czechoslovakia were given a wider choice of dramatic works and were also allowed to devote more creativity to their performance. At the same time, however, completely new needs emerged, especially the economic demands on the operation of theatres and the need to appeal not only to the demanding audience, but primarily to the majority audience. Despite this, it does not seem that the quality of the SND repertoire is declining, quite the opposite.

The future of theater

Theatre can be a relatively lucrative business, as evidenced by the constantly growing number of smaller or alternative theatres. There are assumptions that over time the majority of viewers will also get fed up with modern cinematography and their attention will be focused on the real art of acting in plays that mean the world. This suggests that the theatre of the future will strive to win the favor of an increasingly large number of people not only in classical and cultivated ways, but also in tabloid style and exaggerated expressiveness. We observe such a trend especially abroad, where morality no longer plays a significant role in theatre repertoires.

However, the exact opposite approach to the development of art is expected from the SND. Progress cannot be stopped and we will undoubtedly encounter increasingly daring productions on these stages, but there is always a path to artistic and cultural maturity that is not subject to short-term economic pressures and that has the character of a tool for cultivating the nation.

"The educational significance of theatre is also reflected in the audience, which improves through the characters presented, and feelings that would otherwise remain hidden are awakened in it. Dramas and tragedies soften feelings, deepen them and make them more perfect, comedy teaches us to avoid rudeness and teaches with gentler jokes. Theatre maintains the social life of a particular village or town. A diverse audience gathers at performances, thereby contributing to the understanding of a healthy democracy..” Ferko Urbanek

Erik Striz

Možno raz príde doba, keď bude ľudstvo žiť v Matrixe, dovtedy však budeme existovať jeden vedľa druhého, obklopovať sa inými ľuďmi, materiálnymi statkami a prostriedkami potrebnými i nepotrebným k životu.

Život sa neuveriteľne zrýchľuje, dnes máme okamžitý prístup k informáciám, doslova na počkanie, komunikujeme online s celým svetom, z výrobných liniek každú minútu prúdia nové autá, ale aj tak čoraz častejšie podliehame zhonu a nezdravému životnému štýlu.

Človek ako jedinec nežije vo vzduchoprázdne. Musí sa prispô­sobovať, strpieť konanie v prospech v rodiny, okoliu, školy a autoritatívnych inštitúcií. Čoraz častejšie pred nami stoja križovatky a rozhodnutia a je len na nás, aký smer si vyberieme. A predsa čoraz častejšie splývame s davom… S davom turistov v Benátkach, kde nemusíte nazrieť do mapy a húf z celého sveta vás strhne a vypľuje na Námestí svätého Marka. Veď musíme tam ísť, pretože všetci tam boli a musíme spraviť selfie pri zvonici Campanile. Pritom je možné, že krásne a podstatné veci nám unikajú práve v tých uličkách. Veci okolo seba vnímame automaticky, berieme veci ako nám ich podajú iní, často bez toho, aby sme sa zamysleli. Stávame sa nepodstatnými a neviditeľnými. Aby sme takými neboli, ponúkam zopár výrokov so silnými myšlienkami, ktoré zostanú pravdivé aj o niekoľko ďalších generácií.

Ver tomu, kto to skúsil. (Vergilius)

Náš život je taký, aký ho urobia naše myšlienky. (Marcus Aurélius)

Keď človek veľmi dlho hĺba o tom, že niečo urobí, často nakoniec neurobí nič. (E.Youngová)
Keď si uvedomíš, že ti nič nechýba, patrí ti celý svet. (Lao-c´)
Vysoká škola: dvesto ľudí prečíta tú istú knihu. Zásadná chyba. Dvesto ľudí by mohlo prečítať dvesto kníh. (John Cage)
Naozajstným zdrojom poznania je omyl. (Karel Čapek)
Problémy narastajú, čím viac sa človek blíži k cieľu. (Goethe)
Ak chceš byť múdrym, nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť. (Lavater)
Učíme sa pre život, nie pre školu. (Seneca)
A na záver jedna krásna múdrosť zo života Johna Lennona:
„Keď som mal päť rokov, mamička mi povedala, že kľú-
čom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka
sa ma spýtala, čo chcem byť, keď vyrastiem. Povedal
som „šťastný“. Povedala mi, že som nerozumel otázke.
Ja som povedal, že ona nerozumie životu.“

Martin Viktory