iNSTRID

   Čo ľudí vedie k tomu, aby pomáhali iným? Prečo zakladať nadáciu, keď už okolo nás existuje množstvo iných nadácií a organizácií? Prečo vôbec niečo podporovať? Veľa otázok blízkych a známych pre viacerých z nás, ale ktokoľvek, kto niečomu nerozumie, sa jednoducho opýta.

   Sme presvedčení, že pomáhať iným je stav mysle. Stav mysle, kedy človek začne premýšľať nielen sám o sebe, o svojich blízkych, ale aj o iných ľuďoch, ktorí také možnosti nemajú. Ľuďoch, ktorých niečo trápi, ktorí nevedia ako ďalej.

   Dôvod vzniku našej nadácie je iný, aj keď možno nie až tak jedinečný. Náš záujem je smerovať pomoc na odstránenie príčin a nie následkov. Príčiny väčšiny problémov, ktoré dnes vnímame, sú príčiny nešťastia, zlého zdravotného stavu, neúspechu, depresií a častokrát aj toho najhoršieho. Príčiny, ktoré sa dajú pomenovať jedným slovom a dajú sa odstrániť – vzdelávaním a šírením medzi ľuďmi.

   Existuje viacero foriem vzdelávania, poznáme nielen profesijné, ale aj všeobecné, sociálne, geografické, ekonomické, atď. Podporovaním vzdelávacích programov vieme pomáhať ľuďom tak, aby sa im žilo ľahšie, lepšie a hlavne plnohodnotne. Aby každé ráno u týchto ľudí bolo usmievavé a šťastné.

   Náš záujem budeme smerovať hlavne na podporu škôl, študentských organizácií, ktoré intenzívne prehlbujú rôznorodé krúžky, semináre a všetky možné vzdelávacie mimoškolské aktivity. Svoju pozornosť však upriamime na to hlavné, na študentov.

   Náš tohtoročný program sa bude zameriavať na nasledovné:

   Toastmaster – rečnícke a prezentačné programy:

   Približne pred mesiacom som bol návštevníkom organizácie na zlepšovanie rečníckych schopností „Toastmaster“. Tento skvelý nápad ma veľmi príjemne prekvapil. Nápad, ktorý pomáha študentom rôznych kategórií prezentovať sa a zdokonaliť si tak rečnícke schopnosti. Bola to zaujímavá skupina ľudí, ktorí svoj voľný čas venujú činnosti, ktorá im pomáha zlepšiť svoje kvality.

   Medzinárodná študentská organizácia AISEC:

   Nemenej zaujímavá je študentská organizácia AISEC, medzinárodná organizácia združujúca študentov, ktorým pomáha s ich zručnosťami a osobnostným rozvojom v rámci celosvetového pôsobenia.

   Máme záujem perspektívne vytvárať vyučovací proces s učiteľmi a študentmi, ktorí budú mať možnosť zúčastniť sa študijných a výmenných stáží na univerzitách v USA, čím dôjde k zvýšeniu ekonomického povedomia študentov ekonomických škôl.

   Našim zámerom je ponúkať granty pre tých, ktorí z finančných dôvodov nemajú možnosť sa vzdelávať (nízkopríjmové skupiny), ale aj pre tých, ktorí majú záujem si zvyšovať úroveň vzdelania.

Považujeme za nevyhnutné, aby sme všetky svoje aktivity propagovali čo najviac a získavali tak partnerov z rád študentov, ktorí budú svoje myšlienky šíriť na školách a vo svojom okolí, a zároveň budú mať možnosť posunúť sa o krôčik vpred za vzdelaním a lepším svetom. Nielen pre seba, svojich blízkych, ale aj pre okolie ako také.

   Každý z nás stojí pred voľbou. Pomôcť alebo sa len prizerať. Nadácie do istej miery suplujú pomoc štátu. Upozorňujú na to, čo nie je správne a kde pomoc štátu chýba alebo zlyháva.

   Vo vyspelej kapitalistickej spoločnosti, kde podstatou existencie systému je súťaživosť, garancia súkromného vlastníctva, získava každý člen spoločnosti možnosť pomáhať a tvoriť nielen pre samého seba, ale aj pre tých, ktorí za situáciu, v ktorej sa nachádzajú, nemôžu a častokrát sú odkázaní na pomoc od iných.

   Základným cieľom nadácie je „nenechať Vás pasívnym“ premýšľať, ďakovať, žiť s pokorou a s cieľmi, ktoré nás robia úspešnými. Pomáhať iným, záujem sa vzdelávať a zároveň vzdelávať iných pre dobro spoločnosti.

Vladimir Orth

   V modernej spoločnosti by ste asi iba s ťažkosťami hľadali človeka, ktorý by netúžil po cestovaní, objavovaní nových miest, kultúr a prostredí, po spoznávaní zaujímavých ľudí. Cestovanie celkom nespochybniteľne rozširuje náš pohľad na svet, ľudí a dokáže z nás spraviť tolerantnejšie osobnosti. Tento trend navštevovania viac či menej exotických miest si však vyberá svoju daň, je ňou vnášanie moderného sveta aj do tradičných kultúrne „neznečistených“ lokalít. Na svete je len málo miest, ktoré ešte celkom nepodľahli masovému turizmu. Nenápadné súostrovie v Mikronézii Palau je jedným z nich.

Vladimír Mego pre UnitedLife

   Miništát s rozlohou necelých 500 km2 leží v Tichom oceáne v juhozápadnej Mikronézii, asi 800 km na východ od Filipín. Mikronézia je turistickým rajom a to hlavne kvôli tomu, že sa tu nerozlišuje vysoká a nízka turistická sezóna. Priemerná teplota sa tu udržuje na stabilnej hodnote 27 stupňov, zrážky sú častejšie iba v období júl – október, ostrovy ležia mimo pásma tajfúnov, a preto túto geografickú oblasť môžete navštíviť kedykoľvek počas roka. Palauské ostrovy tvorí 16 miništátikov. Skladajú sa z 26 ostrovov a množstva malých neobývateľných ostrovčekov, nazývaných Rock Islands (300 malých ostrovčekov hríbovitého tvaru). Ostrovy ležia v rozsiahlej lagúne obklopenej bariérovým útesom, sú sopečného pôvodu a niektoré boli dokonca vybudované z koralov. Ostrovy Palau získali v roku 1994 nezávislosť od USA a v súčasnosti sú len k nim voľne pridružené a používajú ich menu. Tieto industrializáciou málo dotknuté malebné sopečné a koralové ostrovčeky s množstvom podmorských tunelov a vrakov lodí pomaly, ale sebavedome otvárajú brány turistom z celého sveta.

   Palau obmýva azúrové more, kde žije viac ako 1500 tropických druhov rýb, žralokov, delfínov, mánt, krokodílov a veľa druhov koralov. Nie nadarmo sa Palau nazýva „božské akvárium“. Mnohé ostrovy majú svoj vlastný ekosystém, uprostred niektorých nájdete jazerá. Najslanšie je Medúzové a skutočne v ňom plávajú tisíce veľkých medúz, ktoré však časom stratili schopnosť ublížiť. More je v Palau čisté dokonca aj okolo hlavného mesta a najnáročnejší turisti považujú túto oblasť za jednu z troch najlepších svetových destinácii na potápanie (viditeľnosť je až do hĺbky neuveriteľných 40 metrov). V oblasti sú niektoré svetoznáme potápačské miesta, napríklad Blue Corner alebo Ngemelis Wall, kde z veľmi plytkej vody náhle padá kolmá stena do 300 metrovej hĺbky. K stále väčšej obľúbenosti medzi turistami prispieva aj tropická klíma s celoročnými teplotami okolo príjemných 27 stupňov Celzia.

   Čo však ešte viac pridáva na príťažlivosti Palau je jeho zaujímavá história. Prvými Európanmi, ktorí ostrovy objavili boli španielski moreplavci už v 16. storočí. V roku 1899 ostrovy od Španielska odkúpilo Nemecko a vznikla nemecká kolónia. Počas 1. svetovej vojny boli ostrovy obsadené Japonskom a stali sa jeho územím. V roku 1944 došlo k obsadeniu Palau americkými vojakmi. Vtedy sa na mieste, ktoré pripomínalo raj, rozpútalo peklo. Japonská cisárska armáda sa na inváziu pripravila, z ostrova evakuovali všetkých obyvateľov, a tak sa boje odohrávali len medzi vojakmi. Počas niekoľkých mesiacov padlo sedem tisíc Japoncov a osem tisíc Američanov. Aj preto je Palau dodnes akýmsi múzeom druhej svetovej vojny. Takmer všetko tu jednu z najhorších bitiek pripomína. Zničené vojenské vozidlá a tanky, mohutné japonské delá ukryté v jaskyniach, americké pomníky a japonské chrámy, to všetko dnes priťahuje pozostalých z obidvoch krajín. Ale Palau okrem tohto mementa majú čo ponúknuť aj milovníkom pokojnejšej histórie. Na severe ostrova Bai sa z tropickej vegetácie týčia monolity, teda obrovské kamenné dosky, často s vytesanými tvárami. Skaly sú rovnakou záhadou ako sochy na Veľkonočnom ostrove. História na vás bude dýchať aj pri putovaní medzi jednotlivými dedinami. Cesty, ktoré tieto miesta spájajú, sú lemované tisíc rokov starými kameňmi a vyzerajú ako miniatúrne cesty z doby Rímskej ríše. Najväčším hlavolamom pre archeológov sú ale kopce vytvorené ľudskou rukou Borubuduru, ide o monumentálne kamenné chrámy o veľkosti menšej hory. Najväčší Borubudur je Chelechui na juhu Babelthuapu. Navyše na Palau sa dodnes zachovali mnohé kultúrne zvyky Mikronézie. Na druhú stranu, táto spoločnosť dokázala absorbovať veľa zvykov koloniálnych mocností. A teda aj napriek tomu, že na ostrove Koror, čo je aj hlavné mesto Palau, žije len necelých desať tisíc obyvateľov, tu nájdete múzea, Japonskom vybudované akvárium a výskumné stredisko.

Miestna kuchyňa je tiež veľkou špongiou, ktorá vstrebáva chute a vône z okolitých zemí. Reštaurácie ponúkajú jedlo z Taiwanu, Japonska, USA, nebojte sa, žiadne fastfoody. V centre Kororu nájdete niekoľko nákupných stredísk, internetové kaviarne a hlavne množstvo centier pre potápačov.

  Krásny biely piesok, pobrežie lemované palmami, ktoré sa skláňajú v takmer nepochopiteľnom uhle nad vody oceánu, bujná tropická vegetácia plná kvitnúcich orchideí a 50-tich druhov pestrofarebných vtákov, a predovšetkým neobyčajne rozmanitý a podmanivý život pod morskou hladinou (vody v okolí Palau sú križovatkou troch hlavných morských prúdov sveta, čo sa odráža na rozmanitosti tropického podmorského života) sú hlavnými lákadlami pre cestovateľov z celého sveta.

   Večne neúspešný nominant na Cenu Akadémie, Leonardo DiCaprio, si aj napriek neprítomnosti pozláteného Oscara vo svojej obývačke užíva najlepšie obdobie svojho života. Jeho posledný film Vlk z Wall Street patrí medzi tie najlepšie, ale aj najkontroverznejšie.

Koncert hereckého umenia zasadený do prostredia veľkého biznisu, drogových párty, bohatstva a morálnej nespútanosti, navyše založený na skutočných udalostiach. Snímka Vlk z Wall Street (2013) patrí nielen k tým najúspešnejším a najzaujímavejším, ale zároveň k najkontroverznejším. Leonardo DiCaprio už nie je tou postavou romantického chlapca, do ktorej je zaškatuľkovaný od roku 1997 vďaka snímke Titanic.

  Jordan Belfort, stvárnený Leonardom DiCapriom, bol v čase svojich najväčších životných úspechov v prostredí Wall Street známy svojím vyberaným vkusom a dôrazom na kvalitné doplnky. Apeloval aj na hodinky a najbližšou sa mu stala značka Rolex. A práve tu vznikol zaujímavý konflikt záujmov a paradox.

   Na jednej strane Jordan Belfort ako priaznivec hodiniek značky Rolex, na druhej strane jeho stvárniteľ Leonardo DiCaprio ako ambasádor značky TAG Heuer. A medzi nimi režisér a scenárista filmu, Martin Scorsese, ako fanúšik a tvár značky Rolex. Vyzerá to tak, že Rolex mal prevahu, ale zrejme nie dostatočnú, pretože na ruke hlavnej postavy sa nakoniec objavovali modely od TAG Heuer.

  Hodinky TAG Heuer sa vo filme objavili viackrát a dočkali sa dokonca aj štýlovej prezentácie, ktorú možno označiť aj ako spektakulárnu. Správne identifikovať jednotlivé modely je však otázkou na odborníkov a zarytých fanúšikov značky TAG Heuer, pretože na prvý pohľad zdieľajú viacero čŕt s pôvodnými rolexkami. Skutočný Jordan Belfort si užíval vlastníctvo hodiniek Rolex GMT Master v zlatom prevedení, DiCaprio mal však na rukách (striedavo na pravej a ľavej) TAG Heuer Series 1000. Podobnosť týchto modelov je viac ako pozoruhodná.

   Množstvo záberov s rozumne obsiahnutými hodinkami, ale aj nápadný spomalený záber hodiniek vhodených do davu sa stali jednými z tých, ktoré patria do siene slávy product placementu, tak aj do scén typických pre samotný film. V tomto ohľade však platí, že tvorcovia filmu nezabudli na samotného diváka a nesnažia sa mu vtlačiť do pozornosti prehnane veľké množstvo značiek, ako to máme možnosť vidieť v mnohých iných veľkorozpočtových filmoch.

   Okrem uvedených TAG Heuer Series 1000 sa vo filme objavili aj hodinky z portfólia Rolexu, TAG Heuer tiež poskytol unikátne dobové hodinky TAG Heuer 2000 WN5141 a modely sérií 6000 (90. roky) a 3000 (80. roky). Celkovo ich tvorcovia filmu objednali až sedemnásť.

S oteplením a prídelom jarných lúčov môžeme začať s napravením všetkých doterajších zlozvykov v našom stravovacom režime. Zníženie telesného pohybu na minimum a nesprávne stravovacie návyky, spolu so zle zostaveným jedálnym lístkom počas vianočných sviatkov a zimy, sa totiž odzrkadľujú na našej zlej nálade a následne aj na telesnej hmotnosti.

   Orgánom, ktoré sme zaťažovali celé zimné obdobie tučnými a presladenými jedlami, treba dopriať trochu oddychu. A na začiatok nám pomôže malá jarná detoxikácia. V jarnom období sa zvyšuje funkčnosť pečene, ktorá sa podieľa na prefiltrovaní škodlivých látok a následne ich posiela do našich tukových zásob. Tak ako pečeň, rovnako aj obličky zohrávajú veľkú úlohu pri filtrovaní. Označujú sa aj ako druhý najdôležitejší detoxikačný orgán, treba im preto dopriať oddych a regeneráciu.

   Pozor ale, detoxikácia totiž nie je diéta. Pomôže nám lepšie sa cítiť, môžete pri nej zhodiť pár kíl, ale nevnímajte ju ako diétu. Veľmi vhodné je dopriať si aj neskôr aspoň jeden deň do týždňa tzv. detoxikačný deň alebo dopriať nášmu telu niečo dobré každý deň.

   Prispôsobte váš jedálny lístok pracovnému vyťaženiu, chutiam a zdravému životnému štýlu. Jedlo vás začne baviť a nie unavovať.

   V prvom rade zabudnite na celodenné hladovanie, kde váš denný príjem bude obsahovať len vodu, prípadne detoxikačné výživové doplnky, kokteily, tabletky, prášky. Nastane čas, kedy si vaše telo bude žiadať jedlo a bude oveľa horšie, keď sa budete musieť poriadne prejesť. Nerobte nebezpečné veci vášmu telu!

   Na začiatok si povieme, ako dôležitý je pitný režim. Pri detoxikačných dňoch je potrebné zvýšiť príjem tekutín aspoň na 2,5 až 3 litre denne. Ich príjem je dôležitý, nakoľko pomáha telu vylučovať všetky škodlivé látky z tela. Vhodné sú bylinkové čaje (napr. tie, ktoré obsahujú antioxidanty), ovocné šťavy, minerálne vody. Nepite celý deň jeden druh napr. minerálnej vody, striedajte to. Skúste si každé ráno do odstátej vody nakvapkať pár kvapiek citrónu a vypiť. Nápoj je povzbudzujúci pre tráviaci trakt, pomôže k novému štartu do dňa a verte, že vás preberie.

   Vylučujeme všetky mastné jedlá, vyprážané, pečené, z tučných druhov mäsa, prekorenené, presladené. Rovnako aj ochutené vody (cola, sladené minerálky, osladené džúsy atď.), kávu, alkohol. Pokiaľ máte silnú vôľu, skúste vylúčiť fajčenie.

   Vieme, čomu sa máme vyhýbať, že je dôležité veľa piť. Určite vás preto zaujíma, čo vlastne počas detoxikačnej kúry môžeme jesť.

   V prvých dňoch začíname zeleninou a ovocím, ktoré rozdelíme do 5 jedál počas dňa. Ovocie a zelenina by mali v prvých dňoch obsahovať 80% denného príjmu. Môžeme ich skombinovať s otrubami, ovsenými vločkami, ľanovými semiačkami. Začať môžete zeleninou (ovocie a zeleninu v ten deň nemiešajte), rozdeľte si ju do 5 jedál a hlavné jedlo si pripravte na tepelný spôsob (dusená zelenina, vývar zo zeleniny, šaláty – POZOR na dressingy, ktoré obsahujú prísady). Pri varení nepoužívajte zbytočne veľa tukov. Následne na druhý deň môžete vyskúšať ovocný deň. Pozor na kombináciu s ovocnými šťavami, ktoré majú vysoký obsah cukru. Veľmi vhodné sú jabĺčka, grapefruity, ananás, granátové jablko, citróny, pomaranče, višne, egreše, ríbezle. Pokiaľ niektoré druhy ovocia ešte nie sú v sezóne, voľte ich v sušenej forme.Tu si treba dávať tiež pozor na sušené ovocie s vysokým obsahom pridaného cukru.

   Ďalšie dni postupujeme naďalej s prevahou zeleniny a ovocia, len postupne pridávame potraviny, ktoré majú tiež veľmi vysoký obsah nášmu telu prospešných živín. Napríklad ryby, kúsok uduseného kuracieho mäsa, tofu, trošku orechov do šalátu, aj naďalej nezabúdajte na tekutiny. Ku koncu detoxikácie (6. – 7. deň) si pripravte na obed zemiaky, prípadne trochu ryže so zeleninou.

   Upozorňujem, pred každým začatím akejkoľvek jarnej detoxikácie sa poraďte so svojim lekárom. Neodporúčam ju pacientom trpiacim na vysoký krvný tlak, cukrovku, tehotným ženám, deťom do 15 rokov a pri akejkoľvek špeciálnej diéte alebo štandardizovaných diétnych postupoch.

Soňa Zajačeková

   The time when America began to flourish was at the turn of the 19th and 20th centuries. During this period, names such as JD Rockefeller, A. Carnegie, JP Morgan, H. Ford and C. Vanderbilt became known throughout the world. All these gentlemen had something in common - they massively produced, sold and offered services with great interest to a large part of the population. Oil, electricity, iron, railroads and cars for everyday use were in demand throughout America at that time and later also in the world. The realization of these things for sale immediately made the aforementioned gentlemen not only successful businessmen, but also recognized personalities.

  These entrepreneurs built their businesses by buying up their competitors in bulk until they became global multinationals, such as the now-famous General Electric, JP Morgan Chase, US Steel, Ford Motor Company, and many others. One of the first entrepreneurs to use this method was Cornelius Vanderbilt, nicknamed the Commodore. He controlled the railroads, including all the railroads in America, and whenever possible, he would absorb and liquidate the competition to make room for his own company. These were the first monopolistic practices.

   Entrepreneurs at that time wanted to bring their services and goods to the forefront and immediately dominate the market for themselves. The general population in America at that time suffered from poor working conditions, as there were no regulations, working hours or hygiene. People paid for this with their lives, but on the other hand they were glad to have jobs at all, as there was high unemployment.

   Monopolistic practices were finally addressed by antitrust law, and in 1911 the state succeeded in breaking up the world's largest monopoly, Standard Oil, owned by JD Rockefeller. The court ordered him to break up the basic structure of the company into up to 90 different companies. The company, which he had founded in 1870 in Ohio as a small company, Standard Oil Co. Inc., broke up into companies such as Standard Oil of New York and Standard Oil of New Jersey, today known as ExxonMobil and Chevron.

   Andrew Carnegie was a steel magnate. His company, Carnegie Steel Company, is now known as the US Steel Corporation. The name change came after JP Morgan bought it out and consolidated the sector for $13.2 billion. Carnegie's dream was to bring his products to a high level and be the leader in the market. JP Morgan was born into a banking family and a lot was expected of him from the beginning. From the age of eight, his father gave him the responsibility of handling accounting books and accounts receivable, but he liked the idea of investing and supporting businesses. At the time of the development of electricity processing equipment, he teamed up with Edison and they introduced the world to their first electric light bulb. However, Morgan's family did not like this, so they did not support him and asked him to devote himself to the family banking tradition. However, Morgan saw his path in investing and today it seems that he was among the first pioneers of investment banking in general. Among other things, JP Morgan invested in the construction of the Panama Canal, which was a very risky and financially demanding operation at the time.

   A few years later, the generation of the first industrialists was replaced by the second wave. Its main representative was Henry Ford. Ford was known not only for his cars, but also for inventions that later came to be called "mass product" or "mass (belt) production". Ford had the idea of producing cars that ordinary people could buy, since at that time cars were only for the rich. He also encountered bureaucratic obstacles, when they did not want to approve the production of a car. Only after redesigning his vehicle did he receive the necessary permits and begin producing the famous Model T. Ford advanced in his idea of producing cars for everyone and found that it was necessary to establish a belt production line. Its goal was to improve production efficiency and the potential to produce more. Later, other brands such as Max Factor (cosmetics) or Hersheys (chocolate) began to use his method of producing cars through belt production.

   All these entrepreneurs had something in common. It was competitiveness. They invested in various projects to stay at the top and later, when they realized their position, they began to look for new goals. One of them was philanthropy. Each of them liked to earn, but later they also gained a sense of joy from being able to give meaningfully. Carnegie donated 4.8 billion during his lifetime and Rockefeller up to 7.1 billion USD. These contributions were directed to various charitable organizations, schools, universities, hospitals, disease research and libraries around the world. They also supported communities and the surrounding area. Thanks to them, America is so strong and beautiful today.

   When America entered World War I, it was an industrialized country with a strong economy. It was also because of this that it became a buffer within the global community, and it was during this period that the vision of the „American Dream“ was born. For the first time in history, there was a strong middle class with the needs and ability to purchase the goods and services so important to the country’s economic growth. These facts allowed the emergence of a superpower that is still one of the most powerful in the world today.

   But many people don't realize that what happened in America was only possible at that time, and only these few entrepreneurs were able to change not only themselves, but also the world around them. Nowhere else has anything like this happened like in America. All of this would not have been possible without this small group of people who were able to make their dreams come true with the conditions they had at that time and in that place. Right in America.

 Philip Orth

   Cloud. A new term that has entered the vocabulary of many people working in an office or
home-office. Cloud services represent, first and foremost, a radical simplification of communication between employees and more efficient company operations.

  Cloud is essentially a space on a large-capacity server reserved specifically for the needs of a particular client. This cloud then serves as a fairly common FTP storage, but with the possibility of broader support from applications and additional services. In practice, the cloud proves to be particularly useful in eliminating the need to send the same file to multiple people via email. In this article, we will introduce several such cloud services that every IT worker, technical department manager, graphic designer or freelancer should know and possibly consider using.

   Google Drive

  The Drive service is one of the most popular and reliable. Each user gets 15 GB of space for free, and the service allows direct playback or even editing of files. This is an excellent solution, especially for companies that work with a large number of documents and need to edit them quickly (for example, shared reports in Excel). In addition to standard uploading to the server, the Drive service also offers integration with Windows, MacOS, Android and iOS. Google Drive then appears in the system as another disk and you can move files to it as easily as when copying files within the system. Files stored in Google Drive can be shared either only with specific people or with anyone who has a link to the file. One file can be up to 10 GB in size, and for a monthly fee, the cloud space can be increased to 200 TB.

drive.google.com

   Dropbox

   One of the best cloud services in the world, according to many even the best. Dropbox is fast, reliable and with a little effort will offer a lot of extra space. The basic free package of 2 GB can be expanded either by gradually inviting colleagues to the service, by recommendation or by connecting to social networks, or for a relatively small fee it allows you to expand the space from 50 to 100 GB. For companies, there is a paid Teams program for five or more users, each of whom gets up to 200 GB.

   The Dropbox environment is very simple, sometimes even trivially minimalist. This is also why Dropbox is so popular. Files stored in Dropbox can be shared either with specific people only or with anyone who has a link to the file. The service, like Google Drive, can be integrated with the system on a computer or smartphone and documents can be moved to it very conveniently for sharing.

dropbox.com

   Boxing

   If you use Sony Xperia smartphones in your company or personally, the Box service will provide you with up to 50 GB of space completely free of charge and without time limits. If you do not use Sony Xperia, you will receive 10 GB for free and additional gigabytes for an additional fee. There is also a Business package for companies with a monthly fee of €12 and space of up to 1 TB. The Box service is just as reliable as the previous two, extremely fast and secure, can be integrated with the system on your computer and offers internal applications for advanced content management. Depending on the tools provided and the size of the storage, they are divided into the Personal, Business and Enterprise categories. For companies and their efficient operations, it may be interesting to assign labels (tags) to uploaded files, which improve their clarity. In the free version, one file can have a maximum size of 100 MB, in the paid version this maximum increases to 1 GB.

box.com

   Skydrive

   Microsoft is also trying to be a leader not only in the offline space, but also in the online one. It is not yet able to cope well with the new user behavior closely related to the use of Internet services, but it is trying. One of the proofs of this effort is the Skydrive service, which works on the same principle as all other clouds. Skydrive offers up to 7 GB of space for free for any use, has a built-in photo gallery and can cooperate with the Office Web Apps web office suite. You can share files via email invitation, direct link and also social networks. For additional fees from 8 to 74 € per year, this space can be expanded from 20 to 200 GB.

   In the Skydrive environment, you can create your own folders, files, and upload your own. Skydrive also allows you to create documents directly in the browser, just like Google Drive, but with all the features known from the MS Office environment.

skydrive.com

   At the Piešťany Zlaté Stuhy 2013 vintage car show, we had the opportunity to see a flood of beautiful vehicles from well-known brands, as well as many that belonged to the automotive top of their time. At the aforementioned exhibition in Piešťany, among the many polished vintage cars, we were also attracted by elegant Packards, especially the model 38. Packard luxury cars are a relic of the past. The past we only know from black and white photographs and period short films. That's why these powerful vehicles have an unmistakable charm and elegance that even premium manufacturers can't match.

   Packard cars have a not very long, but rather a varied and rich past. In a very short time they became representatives of prestige, high social status and first-class taste. The first car with the Packard brand came out of production in 1899 as a product of the Packard Electric Company. Its founders were brothers William Doud Packard and James Ward Packard, who decided after the initial success of their car to establish another company exclusively for the purpose of building cars – the Ohio Automobile Company. This company was finally renamed the Packard Motor Car Company in 1902, which created the basis for the production of the most luxurious car in the world at that time.

   Size, power, luxury, high selling price, exceptional technical reliability and conservative elegant design. These features determined the immodest sales of Packard vehicles, which became typical of the American elite, but also of statesmen and even underworld bosses, real gangsters. The Packard Twelve Sedan model from 1934 was also owned by the famous Al Capone. The technical specialty of the car company was the use of an in-line eight-cylinder engine even at a time when other manufacturers of large vehicles began using V8 engines - those with a V-shaped cylinder arrangement.

    Packard offered at the time of its greatest glory a large number of vehicles divided into model series and classes, using a large number of design variants. A large number of model series were also produced as a classic sedan (at that time with a different design than today), Touring and also as a Convertible cabriolet. The sum of all vehicles, including custom ones, is astonishing - Packard produced up to 1553 vehicle types from 1899 to 1958. The first was the now collectible and extremely valuable Packard Model A and the last was the Packard Series 58L in the Station Wagon version.

During World War II, the Packard Motor Car Company shifted its focus from automobile production to aircraft engine production. Packard obtained a license to produce the Merlin V-1650 engine from Rolls-Royce, the then and current leader in large engine production, and sold it with great success. The Merlin engine was used in both American and British aircraft. Although World War II was an incredible disruption to the world economy and resulted in a prolonged period of setbacks, Packard found that the period was profitable.

   The war ended in 1945, and for Packard it meant the end of a very successful time. The company returned to the production of large luxury cars, but the demand for them was no longer as great as expected. The period that meant a new beginning for humanity meant the beginning of the end for Packard. Despite the fact that since 1946 Packard had produced up to 146 car models, it could not find customers for them. In 1954, Packard Motor Car Company merged with Studenbaker to improve its financial situation and the cars were renamed Packardbaker. The last car produced, the 58L, in 1958, meant the end of the brand, whose cars are now among the top in the world of vintage cars. Paradoxically, Packard was not brought to its knees by the war, but by its later consequences and the very active efforts of companies such as Ford.

   John Pierpont Morgan bol americkým finančníkom, bankárom, filantropom a zberateľom umenia. Jeho najväčší prínos pre Ameriku spočíval v získaní prostriedkov na vybudovanie železničnej siete v USA počas veľkej krízy v roku 1907. Amerike tiež pomohol splatiť veľký štátny dlh a spolufinancoval založenie US Steel. Podporoval aj známeho vynálezcu Nikola Teslu a bol dlhoročným správcom Metropolitan Museum of Art. Vďaka nemu sa zrušilo clo na dovoz umeleckých predmetov, čím sa zaslúžil o získanie najkrajších zbierok pre toto múzeum. Vzbudil záujem vyšších vrstiev o financovanie umenia, čím presiahol svoje finančné zameranie.

J. P. Morgan, ktorého v detstve nazývali Pierpont, sa narodil 17. apríla 1837 v Hartforde, v Connecticute, kde strávil aj značnú časť svojho detstva. Absolvoval strednú školu English High School of Boston, ktorá sa zameriavala na metematiku a pripravovala mladých mužov na kariéru v obchodníctve. O rok neskôr však musel školu opustiť kvôli reumatickej horúčke, ktorá mu spôsobovala také veľké bolesti, že nemohol chodiť. Po roku liečenia sa však vrátil a školu dokončil. Keďže mal jeho otec záujem na tom, aby bol J.P. vzdelaný a čo najlepšie pripravený na budúcu kariéru, poslal ho študovať ďalej do Švajčiarska, kde sa naučil plynule po francúzsky a následne na univerzitu v Göttingene, kde sa zdokonaľoval v nemčine.

   Keďže Morganov otec bol bankár a spolumajiteľ obchodníckej bankovej firmy, bolo prirodzené, že mladý Morgan začal svoju kariéru bankára práve u otca. Neskôr pôsobil vo viacerých firmách rovnakého zamerania a na žiadosť jeho otca sa stal jeho mentorom a zároveň obchodným partnerom Anthony J. Drexel, s ktorým si v roku 1871 založili súkromnú bankovnícku firmu Drexel, Morgan & Company. Po Drexelovej smrti sa firma v roku 1895 premenovala na J. P. Morgan & Company, ktorá sa neskôr stala jednou z najmocnejších bánk vo svete a vedúcou finančnou firmou v krajine. Americkej vláde dokonca pomohla počas krízy v roku 1895 a aj v roku 1907.

   Jedným z hlavných cieľov, ktoré si Morgan stanovil, bolo zmodernizovanie manažmentu podnikov a ich návrat k profitabilite. Jeho proces reorganizácie problémových podnikov je často nazývaný aj „morganizácia“. Morganova reputácia lákala mnohých investorov. Vďaka Morganovmu financovaniu mohol Adolph Ochs odkúpiť New York Times, z ktorých sa stali jedny z najznámejších amerických novín.

   Ďalším z Morganových cieľov bolo odkúpiť Carnegieho oceliarstvo, spojiť ho s podobnými podnikmi a vytvoriť United States Steel Corporation. V roku 1901 založil U.S. Steel, prvú miliardovú spoločnosť na svete, ktorá bola svojou veľkosťou porovnateľná s najväčšími železnicami. U.S. Steel sa snažila o zníženie nákladov, rozšírenie produktových línií a zlepšenie distribúcie. Časom začal podnik dominovať nielen v oceliarstve, ale aj vo výstavbe mostov, lodí a železníc, čím sa stal monopolom. Jeho pozícia bola taká stabilná, že bolo ťažké konkurovať mu a spoločnosť U.S. Steel sa stala najväčším výrobcom ocele na svete.

   Úspechy neostali nepovšimnuté a v roku 1911 podala vláda žalobu na Morgana kvôli vytvoreniu monopolu. O rok neskôr sa Morgan a jeho obchodní partneri stali predmetom kongresového vyšetrovania a Morgan svedčil pred komisiou, ktorá napokon uzniesla, že malý počet finančných lídrov uplatňoval značnú kontrolu nad mnohými podnikmi.

   Vo svojom osobnom živote sa Morgan venoval plachteniu a zúčastnil sa niekoľkých amerických jachtárskych súťaží. Bol vášnivým zberateľom umenia a vytvoril jednu z najvýznamnejších zbierok svojej doby. Jeho prvá žena Amelia Sturges zomrela pár mesiacov po svadbe, ale so svojou druhou ženou Frances Tracy vychovali štyri deti.

   J. P. Morgan zomrel počas zahraničnej cesty 30. apríla 1913 vo veku 76 rokov počas spánku v Grand Hoteli v Ríme. V ten deň viali vlajky na Wall Street na pol žrde, počas prevozu jeho tela bol akciový trh na dve hodiny zatvorený a firmu zdedil jeho mladší syn J. P. Morgan. Dnes je J. P. Morgan starší považovaný za jedného z vedúcich amerických obchodníkov a má zásluhu na formovaní národa do dnešnej podoby s prívlastkom majster financií.

Maria Synakova

Po úspešnom absolvovaní Fakulty matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského pracovala v spoločnosti Symsite Research. V roku 2005 nastúpila na miesto biznis analytika Tatrabanky, kde sa zúčastňovala na viacerých projektoch v rámci banky i mimo nej. Dnes stojí na čele privátneho bankovníctva, tímu, ktorého je dôležitou súčasťou už od roku 2007. Katarína Boledovičová je vydatá a má dve deti.

   1. Aké je to byť ženou, ktorá riadi inštitúciu, kde profesne „prevažujú“ muži?

   Jednoznačne je to výzva. Avšak ženská intuícia a schopnosť paralelne stíhať viac vecí naraz sú v komplexnom svete výhodou, ktorú následne viem využiť. Mám pocit, že obrovskou výhodou je moja materská skúsenosť. Niekedy je pri množstve vecí potrebná ohromná trpezlivosť, ktorej naučia práve deti. Koniec koncov, každý jedinec chce byť pochválený. Potrebuje len priestor, aby sa mohol ukázať, aby mohol predviesť svoj najlepší výkon. „Manažovanie“ detí je veľmi podobné aj reálnemu manažmentu, iba úlohy a situácie sú iné.

   2. Čo je pre vás motívom – inšpiráciou robiť to, čo robíte?

   Zaujímaví ľudia, ktorých denne stretávam, klienti, biznis partneri či kolegovia. Všetci z nich sú výnimočné osobnosti. Privátne bankovníctvo nie je len o riaditeľovi, ale práve o tíme, vďaka ktorému môžeme vytvárať najlepšie privátne bankovníctvo na Slovensku. Práve môj tím je pre mňa veľkou inšpiráciou. Rovnako však aj banka ako celok, ktorá posúva hranice bankovníctva vo svete. Je skvelé robiť v inštitúcii, ktorá môže mať ocenenie ako najlepšia vo svete. A tým je aj ocenenie pre naše mobilné bankovníctvo. Práve tu nachádzam inšpirácie, pretože viem, že tvoríme budúcnosť. Podieľanie sa na tvorbe budúcnosti je najlepšou motiváciou.

   3. Aký je váš vlastný názor na to, čo sa udialo v roku 2008 vo svetovom finančnom systéme?

   Neviem, či názor na pomerne komplexne popísanú udalosť, respektíve zdôvodnenie krízy, môže byť iné. Vždy lakomosť a snaha chcieť stále viac povedie k podobnému výsledku. Aj preto sa krízy vo svete opakujú a budú vznikať. Bola to kríza morálky, len následky boli ekonomické.

   4. Myslíte si, že regulácia finančného systému zabráni vytváraniu kríz?

   Nemyslím si to. Boli problém vlastné hypotéky alebo túžba ľudí mať lepšie domovy ako tie, na ktoré reálne mali alebo boli schopní splácať? Je možné regulovať morálku?

   5. Aký je podľa vás typický profil klienta privátneho bankovníctva?

   V zásade konzervatívny, má však očakávanie vyšších výnosov – ak sa pozrieme na investičný profil klienta. Priemerný privátny klient má nad 57 rokov, viac menej už exitoval z aktívneho denného biznisu. V každom prípade má vysoké nároky na službu, ktorú dostáva. Snažíme sa preto neustále zvyšovať kvalitu a rozsah služieb, aby sme boli schopní plniť čo najviac klientských potrieb a požiadaviek v čo najvyššej kvalite.

  6. Čo si myslíte, do akej miery je súčasný globálny finančný systém postavený na virtuálnej alebo reálnej hodnote?

   Záleží na tom, ako definujete hodnotu. Ak je virtuálna hodnota všetko, čo si nemôžeme reálne chytiť, tak je odpoveďou áno. Na druhej strane, je podľa mňa prirodzené, že sa chcem podieľať na zisku spoločnosti. Kúpim si jej akciu ako podiel na hodnote firmy a dostávam časť zisku vo forme dividendy. Ak to spraví mnoho investorov, pretože niektoré spoločnosti to preferujú, automaticky vyženú cenu akcií nahor.

   Skôr si myslím, že problémom je monetárna politika centrálnych bánk. Ich „tlačenie peňazí“ a teda degradovanie slova „hodnota“.

  7. Aký je váš názor na pomer ceny trójskej unce v roku 1970 (uvedenej v USD) v závislosti na Brettonwoodskú dohodu verzus dnešnú hodnotu USD k hodnote indexu Dow Jones?

   Ostanem pri predchádzajúcej odpovedi. Degradovanie slova „hodnota“. Tak, ako sme si vybrali zlato alebo akciový index, si môžeme vybrať akýkoľvek statok či službu. Odpoveďou je inflácia.

   Možné sú dva pohľady. Aktuálne hodnota pomeru DJIA vs. Gold je približne 12,3, teda za 12 uncí viete kúpiť DJI. Ako je vidieť z grafu, v roku 1970 sme boli vyššie (niekde okolo 20), čo znamená, že akcie (merané DJI) sú v cenách zlata lacnejšie. Teda stále je zaujímavé investovať do podnikania (resp. akcií), pretože v pomere k cene je zlata je to stále zaujímavé.

   Druhý pohľad je, že zlato v pomere k cenám za podnikanie je drahé a pomer vie vyskočiť tým, že zlato pôjde pri 800 USD za uncu, čo by bola hodnota DJI verzus zlato 20.

   8. Ako by podľa vás mal klient vnímať privátneho bankára, s čím by sa mal na neho obracať?

   Neexistuje limit: „Toto už privátny bankár nerieši“. Teda ak máme na mysli veci, ktoré sú korektné a legálne. To znamená, že je veľmi dobre, ak sa na bankára obracia so všetkými požiadavkami, ktoré v konečnom dôsledku treba zaplatiť alebo prefinancovať. Vzťah bankára a klienta je založený na vzájomnej dôvere. Klient hľadá odborníka na finančné trhy a prostredníka medzi ním a bankou. Je to osoba, s ktorou rieši všetky svoje záležitosti týkajúce sa banky, financovania či správy svojho majetku. Vzťah privátneho bankára a klienta zavisí aj od toho ako dlho spolupracujú a nie je výnimkou, že tento vzťah možno nazvať priateľským.

   9. Často kladenou otázkou je: „Sú finančné prostriedky zárukou šťastného a bezstarostného života, čo si o tom myslíte“?

   Šťastie je iba muška zlatá. Určite nie je zárukou. Prostriedky nám však dávajú možnosti realizovať sa, či robiť šťastie iným. To robí prirodzene šťastných aj nás. Preto by som to skôr zhrnula inak. Finančné prostriedky sú len jedným z nástrojov, vďaka ktorým môžeme byť šťastnejší. Určite nie sú zárukou ani podmienkou pre šťastie. Napríklad ja som šťastná, že sú moje deti zdravé a mám prácu, ktorá ma baví.

   Niekedy si dostatočne nevážime to, čo máme a pritom možno stačí veľmi málo – mať raz za deň teplé jedlo, každú noc spať a nemať v krajine konflikt. Už toto nás radí medzi päť percent šťastných na svete.

   10. Mať čarovný prútik a môcť niečo vo svete zmeniť, na čo by ste sa zamerali, čo by ste zmenili?

   Odstránila by som závisť a nenávisť a, naopak, pridala ľuďom lásku, nádej a pozitívne myšlienky. Apropo, nemyslím si, že by ten prútik bol niečo rozprávkové. Verím, že každý z nás môže použiť svoj život ako čarovný prútik.

   11. Ako bankár, čo by ste poradili našim čitateľom?

   Ako bankár a rovnako investor radím určite diverzifikovať. Rozložiť svoje portfólio do viacerých inštrumentov či sektorov. Rozbiť ho na drobné a byť si istý, že s takto nastavenou stratégiou môžem byť víťaz v každej situácií. Nikto z nás nemá čarovnú guľu a nikto nevie zaručiť, ktoré aktívum bude mať najlepšiu výkonnosť. Ani v podnikaní nikto negarantuje, že nemôže prísť zlé obdobie. Ak však rozložíme svoje portfólio dostatočne, zabezpečíme si prirodzený cashflow.

Vladimir Orth

   Globalizácia je v dnešnej dobe vysoko nadhodnotená. Samotný pojem globalizácia má vo svete špecifický význam a označuje spoločnosti alebo organizácie, ktoré si začínajú vytvárať medzinárodný vplyv alebo rozširujú svoju oblasť pôsobenia v medzinárodnom merítku.

   Najčastejšie sa s globalizáciou stretneme pri vysvetľovaní rozpínavosti medzinárodných, globálnych alebo svetových trhov. Napriek tomu, že príkladov globalizovaných spoločností nachádzame vo svete mnoho, učebnicovým príkladom spoločnosti s celosvetovým pôsobením je Procter&Gamble. Avšak globalizácia ako taká je nadcenená a často považovaná za rozšírenejšiu, ako v skutočnosti je, pričom presný opak je pravdou, čo dokazujú viaceré štatistiky a dáta.

   V praxi je táto teória známa pod prezývkou „globaloney“ a viaceré štatistiky ju potvrdzujú; známym príkladom je počet telefónnych hovorov. Ľudia zvyknú používať svoje telefóny aj na medzinárodné hovory, neobmedzujú sa výlučne na tie domáce. Na základe toho preto je potom pomer medzi domácimi a zahraničnými hovormi často precenený. Jedna štatistika pomocou grafu ukazuje dve percentá medzinárodných hovorov, ľudia majú však sklon toto číslo v svojich predstavách mnohonásobne nafúknuť. Väčšina ľudí odhaduje počet medzinárodných hovorov na 30 percent namiesto skutočných dvoch. Veľmi podstatné je tým pádom pochopiť ľudskú náchylnosť preháňať aj o globalizácii, pretože rozdiel medzi 2 a 30 je značný.

   Skutočnosť, že všetky krajiny na svete majú jedného hlavného exportéra, iba podporuje globaloney. Viaceré štatistiky dokazujú, že rovnaký alebo veľmi podobný jazyk je pre exportujúce a importujúce krajiny dôležitejším faktorom, ako napríklad geografická poloha susediacich krajín. Globaloney je v dnešných dňoch horúcou témou, pretože sa nás všetkých dotýka a ľudia majú stále zvyšujúcu sa tendenciu globalizáciu preceňovať čoraz zanietenejšie. Táto téma zostáva naďalej kontroverznou, no ako však exporty mnohých spoločností, dostupné údaje a globaloney naznačujú, rozsah globalizácie nie tak významný; ako sme to videli na príklade telefónnych hovorov.

   Ja osobne súhlasím s názorom, že globalizácia je preceňovaná komunitami na celom svete a myslím si, že telefónne hovory, televízne programy a internetové stránky nie sú globalizované do tej miery, do akej sa zdajú byť. Napriek tomu si myslím, že tento trend predstavuje budúcnosť sveta a spoločnosti, organizácie, produkty a vôbec všetko sa bude uberať práve týmto smerom, ktorý bude náskokom pre hocikoho v ďalekej alebo dokonca blízkej budúcnosti. Pre mnohé produkty a služby predstavuje spôsob úspešného preniknutia na zahraničný trh. Napriek tomu zostáva globalizácia naďalej preceňovaná a pokiaľ ľudia nepochopia jej základne princípy si nemyslím, že sa to v blízkej budúcnosti zmení.

 Philip Orth