iNSTRID

Diabetes patrí k jednému najčastejšiemu chronickému civilizačnému zabijakovi. Ide o autoimúnne ochorenie, ktorého typickým znakom je zvýšená hladina krvného cukru.

Väčšiu časť diagnostikovaných pacientov trápi cukrovka 2. typu, ktorej vývoj je možné ovplyvniť správnou životosprávou a pohybom. Ako však uvádzame v našom predošlom článku, aj cez to sa toto ochorenie dostalo do rebríčka najčastejších príčin úmrtí, nakoľko od roku 2000 sa zaevidoval jeho 70 % nárast.

Počet diagnostikovaných Slovákov pribúda

Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií s diabetes trpí približne 355-tisíc Slovákov. Pokiaľ ide o cukrovku 2 .typu, eviduje sa s ňou až 91 % pacientov. Najčastejšie ide o vekovú kategóriu 65 až 69 rokov. V prípade diabetes 1. typu ide v porovnaní s 2. typom o vekový pokles, nakoľko najčastejšie sa diagnostikuje ľuďom vo veku 20 až 24 rokov.

Výnimku netvoria ani detskí pacienti, ktorí sa najčastejšie liečia s inzulínom. V tomto prípade ide až o 96 % detí, pričom výnimku netvoria ani režimové opatrenia v podobe diétneho režimu či pohybových aktivít.

Ako uvádza portál Hospodárske noviny, daná diagnóza skracuje život o 10 až 15 rokov. V jej počiatkoch ju nesprevádzajú žiadne výrazné ťažkosti, avšak odborníci tvrdia, že s hyperglykémiami sa pacient stretáva už 8 až 10 rokov pred stanovením diagnózy.

Podľa najnovšej štúdie má počet pacientov s diabetes výrazne stúpnuť. Zdroj: pexels.com

Štatistiky ďalej poukazujú na to, že približne 150-tisíc Slovákov nemá o svojej rozvíjajúcej sa cukrovke ani tušenie. Potvrdili to aj výsledky pilotného preventívno-osvetového projektu Maj svoj cukor pod kontrolou, ktorý sa uskutočnil v decembri minulého roku. Zrealizovala ho Všeobecná zdravotná poisťovňa spolu so Slovenskou diabetologickou spoločnosťou. Počas jedného mesiaca sa im podarilo zachytiť viac ako dve stovky ľudí so začínajúcim alebo rozvinutým ochorením tohto typu.

Aj na základe toho si 14. novembra pripomíname Svetový deň diabetu. Pripadá na deň narodenia objaviteľa liečebných účinkov inzulínu Sira Fredericka Bantinga. Za tento prevratný objav v roku 1923 so svojím kolegom získal Nobelovu cenu za medicínu, dodáva portál UNIQA.

Pravdepodobnosť vysokého nárastu do roku 2050

Slovenskí lekári ročne diagnostikujú toto ochorenie tisíckam pacientom rôznych vekových skupín. Podľa portálu The Guardian jedna z najnovších štúdií prináša zistenie, že s cukrovkou môže trpieť do roku 2050 viac ako 1,3 miliardy dospelých. Zároveň jej diagnostika stúpne vo všetkých krajinách, pričom pôjde o všetky vekové skupiny.

Alarmujúcim je aj to, že sa neočakáva, že niektorá z krajín oznámi pokles miery diabetes v priebehu nasledujúcich 30 rokov. Aj pre to odborníci upozorňujú, že ide o významnú hrozbu pre ľudí a zdravotné systémy.

V novembri si pripomíname Svetový deň diabetu. Zdroj: pexels.com

„Cukrovka zostáva jednou z najväčších hrozieb pre verejné zdravie našej doby a v priebehu nasledujúcich troch desaťročí bude agresívne rásť v každej krajine, vekovej skupine a pohlaví, čo predstavuje vážnu výzvu pre systémy zdravotnej starostlivosti na celom svete,“ približuje danú problematiku doktor Shivani Agarwal.

Dôležitosť sociálno-demografických faktorov

Aj cez to, že cukrovke 2. typu sa dá prostredníctvom správnej životosprávy do značnej miery predchádzať, výskumy naznačujú jej výraznú prevalenciu. Ide najmä o dôsledok narastajúcej obezity spôsobenej viacerými faktormi.

Mieru diabetes zároveň zrýchľuje aj štrukturálny rasizmus, ktorý zažívajú menšinové etnické skupiny. Obyvateľom marginalizovaných komunít sa pripisuje menšia pravdepodobnosť dostupnosti základných liekov, ku ktorým patrí napríklad inzulín. Práve to vedie k ich horšej kontrole hladiny cukru v krvi, čo znižuje ich kvalitu a dĺžku života.

Lekári sa najčastejšie stretávajú s diagnostikou cukrovky 2. typu. Zdroj: pexels.com

Negatívne vplyvy verejného povedomia, politiky a ekonomického rozvoja ľudia z okrajových spoločností výrazne pociťujú. Rasistické politiky v podobe rezidenčnej segregácie neovplyvňujú len miesto, kde jednotlivé skupiny jedincov žijú, ale aj ich prístup k zdravej životospráve a zdravotnej starostlivosti.

Aj v dôsledku toho spoluautorka štúdie Alisha Wade považuje za dôležité uznanie, pochopenie a začlenenie vplyvu sociálnych a ekonomických faktorov na cukrovku do úsilia o obmedzenie globálnej cukrovej krízy.

„Potreba koordinovaných medzivládnych opatrení na riešenie nerovnosti v prevalencii a výsledkoch cukrovky, ako aj základných podmienok zlého zdravia, ako je chudoba a život s obezitou, nebola nikdy väčšia ani naliehavejšia,“ poukazuje na dôležitosť problematiky výkonný riaditeľ charitatívnej organizácie Diabetes UK Chris Askew.

Prečo starší ľudia vždy odsudzovali mladých?

Je za tým čiastočne strach, čiastočne sebalichotenie a čiastočne klam. Deje sa to už tisíce rokov. Ira S. Wolfe je obchodným konzultantom v Pensylvánii. Pred niekoľkými rokmi sa všetci jeho klienti obávali jedného: mileniálov. „Milleniáli boli v tom čase väčšinou tínedžeri alebo práve končili vysokú školu,“ spomína Wolfe, „a bola to hrozná, rozmaznaná, prehnitá, narcistická, egoistická, lenivá generácia. Každý náborový manažér tvrdil: „Čo budeme robiť s týmito malými deťmi?‘“

Wolfovou úlohou bolo na túto otázku odpovedať. v roku 2008 preto napísal knihu s názvom Geeks, Geezers a Googlization. V tom čase mal 58 rokov a snažil sa v nej uviesť návod na medzigeneračné pracoviská – návod, ako dosiahnuť, aby všetci pracovali v harmónii. Deviatu kapitolu bola venoval najnovšej pracovnej sile – nazval ju „Najhlúpejšia generácia?“.

Na chyby mladých ľudí sa nahliada jednoducho. Problémom je aj odlišné nahliadanie na svet a život. Zdroj: Pexels.com

 „O World of Warcraft vedia viac ako o druhej svetovej vojne.“

Wolfe začína: „Aký rozdiel môže priniesť niekoľko desaťročí. Mladý študent a jeho rodičia raz boli zahanbení pre jeho zlé známky na vysvedčení. Mladý robotník mal výčitky, ak sklamal svojho šéfa.“ Už tomu tak nie je. Teraz absentujú  základné slušnosti minulých generácií. Niečo zásadné sa zmenilo. „Toto je generácia, ktorá vyrastala a čítala blogy namiesto kníh. Čítajú aktualizácie o priateľoch na Facebooku namiesto toho, aby čítali aktuálne udalosti v novinách. O World of Warcraft vedia viac ako o druhej svetovej vojne.“

Wolfe samozrejme neprišiel s ničím originálnym. Písal o tom, čo počul a čo sa hovorí aj dodnes – že nová generácia je slabou ozvenou tej starej. Tomuto názoru sa prikláňa aj verzia televízneho moderátora Joea Scarborougha v tweete z roku 2017: „Mladí muži v 40. rokoch oslobodili Európu od nacizmu a Tichomorie od Japonskej ríše. Dnes sedia doma a hrajú videohry.“ 

Frázy, ktoré sú dookola opakujúcim sa refrénom roky počúvaných piesní. No všetci, ktorí radi upozorňujú na neospravedlniteľné chyby mládeže, zabúdajú, ako sa príbeh vyvinie: Ďalšia generácia je prekvapivo v poriadku. Je schopná. Je lepšia. Niektorí z jej členov sú v úzadí, no iní hrdo vykročili a urobili svet lepším. Rozhliadnite sa okolo seba: Všetko, čo poznáme – všetko, na čo sme sa kedy spoliehali, zbožňovali alebo po čom sme túžili – vytvorila generácia, ktorá bola odmietnutá tou pred ňou. Ak by sme sa v priebehu generácií skôr zhoršovali ako zlepšovali, nemali by sme nič. Búchali by sme si hlavy o ruiny pyramíd. Namiesto toho sme vybudovali moderný svet. Naše dnešné životy sú nepopierateľným dôkazom toho, že všetci, čo tvrdili opak, sa mýlili.

Mladí ľudia často prinášajú inovatívne nápady a riešenia, ktorými môže spoločnosť napredovať. Zdroj: Pexels.com

Prečo v spoločnosti stále koluje tento názor? Bojíme sa.

Aby sme pochopili, prečo stále pochybujeme o mladej generácii, musíme najprv pochopiť celý rozsah problému. Nemôžeme sa pozerať len na jedného jednotlivca. Už naše najranejšie texty sú plné zatracovania mládeže. Texty starých Grékov v rokoch 600 až 300 pred Kristom texty hovoria o tom, že sa z detí stali tyrani odporujúci svojim rodičom a hltajúci tie najlepšie maškrty pri stole. V prvom storočí nášho letopočtu zasa Seneca starší píše: „Naši mladí muži sú leniví. Ich talenty zostali nečinné a neexistuje jediné čestné povolanie, pre ktoré by dreli deň i noc.“

Renesanční spisovatelia sa sťažovali na hlučnú mládež spievajúcu oplzlé piesne v nevhodnom spoločenskom prostredí. V predkoloniálnej Afrike sa mladý človek nepovažoval za plnohodnotného človeka, kým neprešiel zasvätením. Dokonca ani vtedy nebol plne rešpektovaný. Musel sa stať rodičom. Jedným z dôvodov, prečo Mao Ce-tung spustil kultúrnu revolúciu, hovorí Mark Elliott, profesor čínskej a vnútornej ázijskej histórie na Harvardskej univerzite, „bol strach, že mladí bez skúseností staršej generácie revolucionárov budú príliš mäkkí. “

Najdôležitejšie je porozumenie. Zdroj: Pexels.com

Zacyklili sme sa v jednej a tej istej myšlienke celé storočia

Ponižovanie mládeže nie je výhradou len starších ľudí.  Napríklad v roku 1980 novinár Gregg Easterbrook, ktorý mal vtedy niečo po dvadsiatke, si všimol niečo znepokojujúce. Mladá generácia sa zdala byť odtrhnutá od sveta, postavila medzi seba a čokoľvek zmysluplné múr ľahostajnosti. Preto sa vydal na stránky Washington Monthly a odsúdil kolektívnu mládež v diele s názvom „Strach z úspechu“. Obvinil dobových dvadsiatnikov, že túžia po nudných a nenáročných zamestnaniach, sabotujú svoje romantické vzťahy a dokonca odmietajú voliť zo strachu, že uveria v zmenu. Tvrdil, že ide o poškodenú generáciu.

Kde sa vzala jeho mladícka negativita? Má minimálne jedného vinníka: Generáciu pred ním. „Moja generácia počúvala, že tá najlepšia vyhrá druhú svetovú vojnu, prekoná depresiu,“ hovorí Easterbrook dnes. „Mladí sa obávali, že nie sú takí dobrí ako starí.“ Prinášame na tento svet novú generáciu, len aby sme ich presvedčili o ich nedostatkoch, aby mohli vzniesť rovnaké obvinenia voči svojim rovesníkom. Posielame deti do budúcnosti a hovoríme im, že tie najkrajšie chvíle už pominuli.

ZDROJ: medium.com

Pre niektorých normálne, no pre väčšinu populácie podivuhodné stvorenia.

Prinášame vám skutočnú špecialitu z ríše psov, poznáte niektoré, alebo ste dokonca majiteľom?:)

Čínsky chocholatý pes

Čínsky chocholatý pes má na hlave, ušiach, nohách a chvoste splývavú pomerne pofidernú srsť.

Okrem toho je jeho koža bez srsti a odhaľuje mäso, ktoré môže byť tmavé alebo ružové.

Kožušina môže byť rôznych farieb vrátane čiernej, bielej, bridlicovej a modrej.

Predpokladá sa, že predkom čínskeho chocholatého psa bol africký bezsrstý pes, ktorý bol ďalej šľachtený v starej Číne a na konci 19. storočia sa dostal do západného sveta.

Čínsky chocholatý pes. Zdroj: Universal Getty Images

V organizácii FCI prevzalo patronát nad čínskym chocholatým psom Spojené kráľovstvo.

Povahovo je čínsky chocholatý pes veselý, oddaný, hravý a priateľský.

Ide o inteligentné a bystré psie plemeno, ktoré rýchlo pochopí povely a snaží sa splniť, čo svojmu majiteľovi na očiach uvidí.

Niekedy je nedôverčivý voči cudzím ľuďom, ale nikdy nie agresívne.

Neimponuje síce veľkosťou, ale na nepozvaných votrelcov vie byť veľmi prísny.

S deťmi vychádza veľmi dobre, ale pretože sa jedná o psa s jemnou konštrukciou, môžu mu niektoré detské hry ublížiť. 

Máloktorý tvor v sebe dokáže spojiť eleganciu a agresivitu na takejto úrovni. Zdroj: stock.adobe.com

Komondor

Tohto psa bezpochyby okamžite ho spoznáte – žiadny iný pes nevyzerá tak ako komondor!

Ich výnimočným znakom je srsť, ktorá rastie v šnúrach a vyzerá ako dredy.

Tento rastafariánsky typ srsti pokrýva kompletne celé telo, takže niekedy je ťažké rozlíšiť „zadok“ a „predok“.

Títo chlapci sú veľkí povahou a veľkými osobnosťami, takže potrebujú pevnú ruku, ale sú z nich aj mimoriadne milujúci rodinní miláčikovia.

Ich jedinečná srsť je zvyčajne biela, ale môžu mať krémový alebo žltohnedý odtieň.

Korene tohto plemena siahajú do Ázie.

Odtiaľ prišli prví zástupcovia v 9. storočí so stepným národom Húnov do dnešnej oblasti Maďarska, ktoré sa tým považuje za krajinu pôvodu.

Tajuplný komondor. Zdroj: akc.org

Bedlingtonský teriér

Na prvý pohľad si môžete myslieť, že sa v skutočnosti pozeráte na malé jahniatko, no v skutočnosti je to pes.

Ide o jedno z najroztomilejších plemien psov, sú rozkošné a sú z nich skvelí rodinní miláčikovia.

Ich telo miestami vykazuje vskutku pozoruhodné znaky – majú hlavu, ktorá pripomína hrušku, ich uši sú trojuholníkové a srsť kučeravá.

Plemeno má dlhú srsť na hlave a tiež na nohách, ale kratšiu srsť na zvyšku tela – kvôli tomu, že boli zvyknutí na lov škodcov.

Bedlingtonský teriér skrýva množstvo záhad aj vo svojom vnútri.

Na jednej strane je jemný a citlivý, na druhej strane je schopný napadnúť a zabiť psov alebo iné zvieratá svojej veľkosti.

Skutočná hračka prírody, rozkošný bedlingtonský teriér. Zdroj: pethelpful.com

Xoloitzcuintli

Xoloitzcuintli je jedným z najstarších plemien psov, ktoré existuje, a ich pôvod môže siahať až do čias aztéckej civilizácie!

Podľa povestí, sa na zemi vyskytoval práve v podobe holého psa so šedou kožou, ktorý potom doprevázal duše mŕtvych do podsvetia.

Najstaršie objavené pozostatky týchto psov sa datujú do doby približne 3500 pnl.

Majú veľmi staré spojenie s duchovným svetom a ich počet kedysi klesal kvôli ich spojeniu s pohanstvom.

Väčšina týchto psov je bez srsti, majú štíhle telo a veľké uši – ich vráskavé čelo podškrtáva celkový interdimenzionálny kolorit tváre.

Sú lojálnym a ochranným plemenom, ale potrebujú veľa duševnej a sociálnej stimulácie, v určitých prípadoch sa odporúča pravidelná návšteva psieho psychológa.

Mystický prastarý pes Xoloitzcuintli. Zdroj: dogster.com

Bruselský grifón

Bruselský grifón jev podstate zmes mopsov a bol uznaný ako plemeno koncom 19. storočia.

Sú to drobní psi, ktorí môžu mať celý rad farieb vrátane hnedej, modrej, čiernej, hnedej a béžovej.

Milujú byť blízko svojich majiteľov, ale vedia byť dosť hlasní, ak vám chcú niečo oznámiť.

Grfónovým hlavným povahovým rysom je závislosť na človeku. Veľmi zle znáša zmenu majiteľa, môže dokonca upadnúť do depresie a vydávať zvláštne zvuky.

Nie je to pes, ktorý by mal byť trvalejšie umiestnený na záhrade, potrebuje stály kontakt so svojou rodinou, v opačnom prípade veľmi trpí.

Bruselský grifón je skutočný originál medzi zvieratami, takzvaná psia špička. Zdroj: buzzfeed.com

Všimli ste si na sebe alebo niekom vo vašom okolí pretrvávajúce zdravotné problémy, no nie ste si istý závažnosťou situácie?

Rozpoznajte či ide o niektoré z týchto príznakov a srdcových ochorení, včasná diagnostika vám alebo blízkemu, môže zachrániť život!

Aké sú najčastejšie typy a príznaky ochorenia srdca?

Arytmie

Arytmia patrí medzi najčastejšie srdcové ochorenia.

Jedná sa o súborné označenie porúch srdcového rytmu, najmä frekvencie, šírenie vzruchu v srdci alebo ich kombinácie.

Často ide o nezávažné arytmie, ktoré je možné zachytiť iba dlhodobým monitoringom elektrokardiogramu.

Avšak u osôb s postihnutím srdca môžu byť niektoré arytmie životu nebezpečné!

Príznaky, ktoré pociťujete, môžu závisieť od typu arytmie, ktorú máte – tlkot srdca, ktorý je príliš rýchly alebo príliš pomalý.

Symptómy arytmie zahŕňajú:

• točenie hlavy
• búšenie srdca alebo rýchly tlkot srdca
• pomalý pulz
• mdloby
• závraty
• bolesť v hrudi

Zdravé srdce vs. srdce s arytmiou. Zdroj: metrohospitals.com

Ateroskleróza

Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom nie sú tepny elastické, ale sú zhrubnuté a tuhšie.

Mechanizmom vzniku aterosklerózy je ukladanie tukových častíc (najmä cholesterolu) do steny tepny, tvoriace na nej povlak, ktorý môže prasknúť, čo vyvolá nasadanie krvných doštičiek na poškodené miesto.

Tak sa postupom času prietok cez tepny zmenšuje, tepna sa zužuje až sa môže celkom uzavrieť.

Aterosklerózataktiež znižuje prekrvenie vašich končatín.

Okrem bolesti na hrudníku a dýchavičnosti, príznaky aterosklerózy zahŕňajú:

• chlad, najmä v končatinách
• necitlivosť, najmä v končatinách
• nezvyčajná alebo nevysvetliteľná bolesť
• slabosť v nohách a rukách

Vrodené srdcové chyby

Vrodené srdcové chyby sú srdcové problémy, ktoré sa vyvíjajú, keď plod rastie.

Niektoré srdcové chyby nie sú nikdy diagnostikované, iné sa môžu objaviť, keď spôsobujú príznaky, ako napríklad:

• modro sfarbená pokožka
• opuchy končatín
• dýchavičnosť alebo ťažkosti s dýchaním
• únava a nízka energia
• nepravidelný srdcový rytmus

Ochorenie koronárnych artérií

Ochorenie je charakterizované tvorbou aterosklerotických plátov v srdcových tepnách, v  dôsledku čoho sa tepny zužujú a steny tuhnú.

To vedie k nedostatočnému prekrveniu a okysličeniu srdcového svalu.

Príznaky zahŕňajú:

• bolesť na hrudníku
• pocit tlaku alebo zvierania v hrudníku
• dýchavičnosť
• nevoľnosť
• pocity zlého trávenia alebo plynatosti

Aterotrombotické príhody 

K tvorbe aterosklerotických plátov môže dochádzať nielen v srdcových tepnách, ale aj v tepnách zásobujúcich ostatné orgány tela – napríklad v mozgu či tepnách dolných končatín.

Uzáver cievy v mozgu sa nazýva mozgový infarkt (odborne ischemická cievna mozgová príhoda alebo ľudovo – porážka či mŕtvica).

Proces aterosklerózy postihujúcich viaceré cievne riečiská (viaceré orgány) nazývame generalizovaná ateroskleróza a má zlú prognózu.

Zvyčajne sa vyskytuje u chorých s cukrovkou alebo s chorými obličkami. 

Obmedzenie prietoku krvi v končatinách vyvoláva vznik bolesti pri chôdzi a v pokročilejších štádiách aj v kľude.

Končatina býva bolestivá, bledá a opuchnutá s bolestivou reakciou na každý tlak, čiže aj na chôdzu.

Zdravé srdce vs. srdce s dilatačnou kardiomyopatiou. Zdroj: cidg.org.nz

Kardiomyopatia

Kardiomyopatia je ochorenie, ktoré spôsobuje, že svaly srdca sa zväčšujú a stávajú sa tuhými, hrubými alebo slabými.

Zvyčajne teda ide o oslabenie srdcového svalu, s tým, že srdce nedokáže pumpovať krv do celého tela tak, ako by malo.

Dochádza k poruchám srdcového rytmu až k zlyhaniu srdca.

Niektoré ochorenia sú dedičné a môžu byť prítomné aj u detí.

Príznaky tohto stavu zahŕňajú:

• únava
• nadúvanie
• opuchnuté nohy, najmä členky a chodidlá
• dýchavičnosť
• búšenie srdca alebo rýchly pulz

Infekcie srdca

Termín srdcová infekcia sa môže použiť na opis stavov, ako je endokarditída alebo myokarditída.

Príznaky infekcie srdca zahŕňajú:

• bolesť v hrudi
• preťaženie hrudníka alebo kašeľ
• horúčka
• zimnica
• kožná vyrážka

Infekčná myokarditída

Pôvodcom ochorenia sú najmä vírusy, baktérie a huby.

Najčastejšie ide o vírusovú nehnisavú myokarditídu spôsobenou vírusom chrípky, hepatitídy, mononukleózy, adenovísruom, či HIV.

Bakteriálna myokarditída je prezývaná aj ako hnisavá.

Je vyvolaná najmä Staphylococom aureus a Staphylococus pyogenes, Boreélia burgdorferi, chlamýdiami či Mycoplasmou a inými.

Kvasinkové infekcie Candida, aspergillus a iné huby typu histoplazma, môžu zriedkavejšie spôsobovať myokarditídu, a to najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Infekčná endokarditída

Infekčná endokarditída je zápalové ochorenie srdca, konkrétne jeho vnútorného povrchu a výstelky, ktorá sa volá endokard.

Veľakrát ním trpia najmä ľudia s oslabenou imunitou, obehovým systémom alebo ľudia, ktorí prekonali už iné problémy so srdcom.

Obvykle má bakteriálny alebo mykotický pôvod.

Choroba má veľmi rýchly nástup a ide o život ohrozujúci stav.

Sarín

Sarín preslávili útoky šialeného náboženského kultu Aum Shinrikyo na tokijské metro v polovici 90. rokov.

Skutočnosť, že úmrtia boli relatívne nízke, neodráža toxicitu tejto nervovo paralytickej látky.

Sarín, vyvinutý ako chemická zbraň v druhej svetovej vojne, je smrtiaci organofosfát známy aj ako GB, a je údajne 26-krát smrteľnejší ako kyanid!

Je to látka s veľmi prudkým nástupom – stačí, aby mu bol človek vystavený len niekoľko sekúnd.

Prvými prejavmi po zasiahnutí sú zúženie zreničiek, kŕče a zášklby.

Potom sa začne koža a sliznica sfarbovať do modra až fialova a zasiahnutý človek rýchlo upadá do bezvedomia.

Sarin vdýchnutý do pľúc alebo vstrebaný kožou zabíja ochromením dýchacieho centra centrálneho nervového systému a paralyzovaním svalov okolo pľúc. Následkom je smrť udusením.

Okamžitým účinkom toxínu je strata kontroly nad telesnými funkciami.

Kŕče nasledujú spolu s kómou a smrťou do hodiny.

Sarin vydrží v teréne bez straty toxicity 12–24 hodín.

V súčasnej dobe sa sarin najčastejšie používa ako tzv. binárna munícia.

Je to vlastne chemická zbraň obsahujúca dve oddelené relatívne netoxické chemické látky. Až po zmiešaní (napríklad nárazom alebo odpálením malej rozbušky) sa vytvorí výsledná bojová chemická látka (sarín alebo látka VX).

Práve tento mechanizmus urobil zo sarinu a podobných látok tak obľúbenú zbraň – pre armády sú veľmi bezpečné pri skladovaní, preprave na miesto použitia, aj v bojovej akcii.

Ľudí zasiahnutých nervovým plynom sarínom vo vlakoch centrálneho tokijského metra odvážajú do nemocnice. Zdroj: npr.org

VX

Látka VX je od roku 1993 zakázaná OSN ako zbraň hromadného ničenia.

Nesmie sa vyrábať ani skladovať, smie sa iba skúmať len veľmi malé množstvo za prísnych podmienok.

VX vyvinul Spojené kráľovstvo a považuje sa za najsilnejší nervový jed na Zemi.

Nevyskytuje sa prirodzene, je úplne vyrobený človekom a bol vyvinutý tak, aby zabíjal čo najefektívnejšie.

Vyskytuje sa ako bezfarebná až žltkastá kvapalina bez zápachu.

Preniká do tela cez kožu, oči a dýchacie cesty.

U zasiahnutej osoby najprv vyvoláva nevoľnosť a kašeľ.

Potom ochromuje dýchacie svaly, čo vedie k silným kŕčovitým bolestiam a končí smrťou.

Symptómy sú ako pri saríne, ale VX je silnejší – môžu začať v priebehu niekoľkých sekúnd po expozícii a smrť pravdepodobne nastane v dôsledku zlyhania dýchania.

Šípové žaby

Amazonskí Indiáni sú známi tým, že poťahovali hroty loveckých šípok batrachotoxínovými jedmi z kože určitých druhov žiab.

Batrachotoxín sa zbiera z toxických sekrétov žiab z čeľade Dendrobatidae, hoci ho možno nájsť aj u niektorých chrobákov a vtákov.

Jedovatá šípková žaba je veľká ako koniec palca, no obsahuje dostatok jedu na zabitie 10 mužov!

Z tohto dôvodu si jedovaté šípkové žaby môžu dovoliť byť neuveriteľne jasne sfarbené.

Batrachotoxín je najsilnejší prirodzene sa vyskytujúci neurotoxín, ktorého dávka zodpovedajúca iba 2 zrnkám kuchynskej soli stačí na zabitie dospelého človeka.

Smrť je takmer nevyhnutná a nastáva v priebehu niekoľkých minút.

Krásne a nebezpečné žaby pralesničky. Zdroj: zoom.iprima.cz

Polónium

Prvok polónium je jedom 21. storočia, spája sa so smrťou ruských disidentov a so smrťou palestínskeho vodcu Jásira Arafata.

Je intenzívne toxický pre živé organizmy a ako taký nemá žiadnu známu biologickú úlohu.

Vo svojej najbežnejšej forme, polónium 210, je údajne 250 000-krát toxickejšie ako kyanovodík.

Táto toxicita je rádioaktívnej povahy a je spôsobená uvoľňovaním alfa častíc, ktoré poškodzujú organické tkanivo.

Alfa častice nemôžu preniknúť kožou, ale ak sa polónium požije, vdýchne alebo vstrekne, je smrteľné v najmenších dávkach.

Teoreticky by jeden gram polónia 210 mohol zabiť 10 miliónov ľudí.

Ak vás nezabijú akútne účinky otravy žiarením, pravdepodobne vás zabije nejaká forma rakoviny.

Botulotoxín

Je to vôbec najjedovatejšia látka, ktorú človek pozná.

Odhaduje sa, že jedna čajová lyžička botulotoxínu by stačila na zabitie viac ako 1 miliardy ľudí!

Jeho vražednosť spôsobila, že je tento toxín pre vývojárov zbraní neodolateľný – predpokladá sa, že Saddámova éra Iraku mohla koncentrovať dostatok botulotoxínu na to, aby vyhladili všetkých na Zemi, a to 3-krát.

Toxín je produkovaný baktériou Clostridium botulinum, ktorú možno nájsť na celom svete.

Vo svojej smrteľnej forme sa najčastejšie vyskytuje ako botulizmus.

Botulizmus je život ohrozujúca otrava jedlom obsahujúcim botulotoxín.

Zabraňuje prenosu signálu medzi nervami a svalmi, navonok sa prejavuje ako ochrnutie svalov.

Táto forma otravy jedlom zabila nespočetné množstvo ľudí v priebehu vekov, ale dá sa jej ľahko vyhnúť zohriatím jedla na viac ako 100 stupňov C na minútu.

Táto úžasná krajina má čo ponúknuť z hľadiska kultúry, histórie, gastronómie a v neposlednom rade prírody.

Vrcholom Portugalska je nádherné pobrežie posiate plážami a miestami na surfovanie.

Od malých začiatočníckych vĺn v Porte alebo Cascais, až po búrlivé vody v Nazare, Portugalsko má širokú škálu vĺn, ktoré uspokoja surferov všetkých úrovní.

Či už sa chcete naučiť surfovať, alebo ste skúsený surfer, ktorý hľadá nové a vzrušujúce vlny, Portugalsko je tým pravým miestom.

V Portugalsku je veľa úžasných surfovacích kempov, kde sa môžete ponoriť do kultúry a surfovať s miestnymi obyvateľmi alebo inými cestovateľmi.

Kam ísť surfovať v Portugalsku?

Portugalsko je relatívne malá krajina v západnej Európe, a jej západné a južné pobrežie sa dotýka Atlantického oceánu.

Všeobecne platí, že najlepšie vlny nájdete v strede západného pobrežia, medzi Portom a Lisabonom.

Kedy je najlepší čas na surfovanie v Portugalsku?

Portugalsko je obdarené skvelými podmienkami na surfovanie a pekným počasím po celý rok.

Teplota vody nikdy príliš neklesne, takže aj v zime môžete surfovať s neoprénom.

V lete je horúce a slnečné počasie, takže môžete surfovať bez neoprénu.

Leto je najlepší čas na surfovanie v Portugalsku pre začiatočníkov – jedinou nevýhodou je, že sa zvyšujú davy ľudí na súši, i vo vode a vlnách.

Zima je ideálna pre pokročilých surferov, zhruba od novembra do februára. 

Ilustračná fotografia (surferi v Porte). Zdroj: boaondaguesthousepeniche.com

Najlepšie lokality

Porto

Porto je druhé najväčšie mesto v Portugalsku a medzi turistami je veľmi obľúbené.

Toto mesto v severnom Portugalsku je plné farebnej architektúry, chutného jedla a zábavných aktivít: jednou z nich je surfovanie!

Hneď za centrom mesta sa nachádza úsek pláží so zlatým pieskom a vlnami vhodnými pre všetky úrovne surfovania.

Najlepšie na lokálnom surfovaní je, že vlny nie sú také preplnené, pretože väčšina cestovateľov prúdi na juh.

No sever Portugalska je tiež nádherný, po väčšinu roka má teplé počasie a nemusíte tu bojovať o vlny.

Takto sa surfuje v Costa da Caparica. Zdroj: youtube.com

Costa da Caparica

Costa da Caparica je oblasť, ktorá sa nachádza južne od Lisabonu, a je bohato posiata krásnymi plážami.

Pobrežie sa tiahne približne 30 km a ideálne úseky pláži nájdete doslova na každom rohu!

Je to jedno z najobľúbenejších miest na surfovanie smerom z Lisabonu, takže vlny môžu byť trochu preplnené.

Ak ste ochotní jazdiť a objavovať okolie, určite v tejto oblasti nájdete pokojnejšiu pláž s menším počtom ľudí.

Peniche

Peniche je ďalším z najlepších miest na surfovanie v Portugalsku a často sa považuje za hlavné mesto surfovej portugalskej scény.

Toto miesto sa nachádza 90 km severne od Lisabonu a má množstvo plážových úsekov vhodných na surfovanie.

Surfovanie je tu dobré po celý rok, pretože Peniche je malý polostrov obklopený vlnami, ktoré vyhovujú rôznym druhom smerov vetra a vlnobitia.

Peniche je ideálne pre začínajúcich surfistov od mája do septembra, pretože vlny sú v lete menšie.

Pokročilí surferi budú uprednostňovať zimné mesiace od septembra do mája, kedy sa zväčšuje veľkosť a výkon Atlantického oceánu.

Niektoré z najlepších pláží v Peniche na surfovanie, ktoré vyhovujú surferom všetkých úrovní po celý rok, zahŕňajú Cantinho Da Baia, Areia Branca, Santa Rita a Foz do Arelho.

Ericeira

Ďalším skvelým miestom na surfovanie v Portugalsku je Ericeira, očarujúce pobrežné mesto v obci Mafra, len 35 km od Lisabonu.

Je tu viacero miestnych škôl surfovania a taktiež si tu môžete požičať surfy za sympatické ceny.

Letné mesiace prinášajú teplú vodu a malé vlny, ktoré sú ideálne pre začiatočníkov – posvieťte si na Foz do Lizandro, Ribeira D’Ilhas a São Julião.

Ericeiru si zamilujú aj pokročilí surferi, ktorí tú nájdu rajské vlny a jedinečnú všadeprítomnú priateľskú atmosféru.

Každú chvíľu čelíme novému trendu stravovania. Keto, paleo, low-carb diéty a mnohé ďalšie získali veľkú popularitu, nie len vďaka známym osobnostiam. Avšak posledných pár rokov sa do popredia dostáva nový fenomén – takzvaný fasting alebo v slovenčine prerušovaný pôst.

Čo je prerušovaný pôst?

Väčšina diét sa riadi princípom kalorického deficitu. To znamená, že denne prijímate menej energie z jedla, ako vaše telo spotrebuje pri bežných činnostiach. Prerušovaný pôst je druh stravovacieho modelu, prostrednictvom ktorého docielime zníženie príjmu kalórií.

Niektoré štúdie naznačujú, že prerušovaný pôst môže (ale nemusí) pomôcť znížiť chuť do jedla tým, že upravuje hormonálne hladiny spojené s pocitom sýtosti a hladu

„Jedným zo vzorov, ktorý sa stal trochu populárnym, je takzvaná diéta 5:2,“ hovorí doktor Frank Hu, vedúci katedry výživy na Harvard T.H. Chan School of Public Health.

Pri tejto metóde sa ľudia stravujú päť dní v týždni normálne, ale počas dvoch dní pôstu obmedzia príjem potravy len na 500 až 600 kalórií.

Výhody prerušovaného pôstu

• Chudnutie

Zaujímavosťou je, že súčasné vedecké dôkazy o zdravotných benefitoch prerušovaného pôstu u ľudí často pochádzajú zo štúdií na zvieratách. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Zámerným vynechávaním jedál dochádza k redukcii kalorického príjmu a následne aj k úbytku hmotnosti. Výskumy potvrdili, že prerušovaný pôst môže skutočne pomôcť znížiť váhu o približne tri až osem percent v priebehu troch až dvadsiatich štyroch týždňov. Priemerná miera úbytku sa pohybuje medzi 0,25 a 0,75 kíl za týždeň.

• Znížené riziko vzniku cukrovky druhého typu

Keďže pôst vedie k nižšej spotrebe energie, dosiahnutý úbytok hmotnosti môže zlepšiť inzulínovú rezistenciu a hladinu glukózy v krvi. Pôst v podstate robí to, čo väčšina liekov na cukrovku, teda zlepšuje citlivosť na inzulín.

K problematike sa vyjadrila aj odborníčka na diéty Emily Horstman. Tá tvrdí, že jediným pozitívom je zvýšenie povedomia o stravovacích návykoch jednotlivca. Ten, kto sa začne sústrediť na načasovanie svojich jedál, si môže uvedomiť, kde buď zaostáva, alebo konzumuje nadmerne.

Kto by nemal držať prerušovaný pôst?

Ak uvažujete o prerušovanom hladovaní, určite sa o tom porozprávajte so svojím lekárom. Experti sa zhodli na tom, že fasting by nemali dodržiavať tehotné a dojčiace ženy, ktokoľvek mladší ako 18 rokov, osoby s anamnézou poruchy stravovania alebo iných psychických porúch súvisiacich so stravovaním. Taktiež ľudia so zlým zdravotným stavom – najmä cukrovkou.

Nevýhody prerušovaného pôstu

Rovnako ako mnohé diéty, ktoré prišli predtým, tento trend preskakuje vzdelávanie o zdravých potravinách. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Prerušovaný pôst vám nepomôže pochopiť, aké potraviny poskytujú vášmu telu najlepšiu výživu. Tí, ktorí majú nedostatočné informácie o potravinách počas pôstu trpeli fyzickými problémami vrátane prechladnutia, bolesti hlavy, nedostatku energie, zlej nálady a nesústredenosti .

Preto je potrebné sa v tejto oblasti vzdelávať a zistiť, aké jedlá máte zaradiť do „rutiny“. Teda mali by ste si vytvoriť jedálniček na mieru, ktorý bude obsahovať tie správne živiny.

Hladovanie môže zvýšiť hladinu kortizolu (stresového hormónu), ktorý môže vyvolať problémy, ako je škrípanie zubov a bolesť v ústach.

Jeden z najvplyvnejších hororov Upír Nosferatu končí oslavy storočnice, odkedy vydesil nič netušiacich divákov na berlínskej premiére. Pre hematofágneho grófa z Transylvánie to nie je až taký dlhý čas, no my smrteľníci sme o ňom stihli natočiť tucty filmov. Dvíhame čaše červeného a vyberáme desať z nich.

Výstava na Oravskom hrade. Zdroj: archív MB

Upír Nosferatu (1922)

Dracula sa prvýkrát na plátne objavil o rok skôr, maďarský film Draculova smrť od Károlyho Lajthaya sa však nedrží románu Brama Stokera. Zaoberá sa vidinami ženy v psychiatrickej nemocnici, kde stretne ďalšieho pacienta, grófa Draculu, ktorý môže byť skutočný alebo len ďalší prelud. Upír Nosferatu je prvá adaptácia knihy, hoci neautorizovaná, nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau nedostal povolenie od Stokerovcov, a preto premenoval Draculu na Orloka.

Dnes už Nosferatu nemá silu prvotného šoku, no aj po sto rokoch pretrváva atmosféra hrôzy. Absencia dialógu v nemom filme umožňuje sústrediť sa na ďalšie aspekty, Murnau napríklad využíva celozáberové farebné filtre na rozlíšenie dňa a noci, svetelných podmienok a nálady. Modrá a zelená značia noc, ružová a žltá reprezentujú deň alebo súmrak. Orlok vďačí za nezameniteľnú siluetu a odpudivý vzhľad okultistovi, producentovi a vedúcemu výpravy Albinovi Grauovi, ktorého pôvodné náčrty sú ešte podivnejšie než dokončený film. Natáčalo sa na Slovensku: na Oravskom hrade, vo Vysokých Tatrách, Vrátnej doline, na Váhu aj zrúcanine Starhrad.

S holou hlavou, špicatými ušami, zhrbenými ramenami, vyziabnutým telom, zahnutými pazúrmi, kriedovou tvárou, hustým obočím, prepadnutými očami a hlodavčími rezákmi je Orlok vyvhreľ aj medzi upírmi. Neopomínajme dôležitú stránku smutného hrdinu, ktorý sa nerozhodol, že bude škaredým, krvilačným masovým vrahom roznášajúcim mor. Zásluhu na komplexnosti postavy i celkovom dojme má herec Max Schreck. Šírili sa legendy, že Orloka stvárnil tak presvedčivo, lebo sám bol upír. K tomu sa však ešte dostaneme.

Odporúčanie:

Dracula (1931)

Dracula dorazil do Hollywoodu o deväť rokov neskôr, tentoraz už v autorizovanej adaptácii a réžii Toda Browninga. Svojský prízvuk mu prepožičal herec maďarského pôvodu Béla Lugosi, predstaviteľ grófa v divadelnej hre, z ktorej vychádza snímka. Lugosiho vzhľad s naolejovanými čiernymi vlasmi, motýlikom a štýlovou kapucňou a jeho zvodný pohyb po londýnskych večierkoch sa stali drakulovským archetypom, ale zároveň aj predlohou pre popkultúrne figúrky bez Orlokovho tragického rozmeru. Oddeľujú sa dve tradície, na jednej strane tragický Nosferatu a na druhej romantický Dracula.

Odporúčanie:

Dracula roku 1972 (1972)

V bizarnej, trochu béčkovej a prekvapujúco zábavnej britskej verzii sa Dracula (Christopher Lee) zamiešal do skupiny londýnskych hipíkov. Zasadenie do prítomnosti sa vtedy stretlo s negatívnymi ohlasmi, no z dnešného pohľadu už hipisácke roky pôsobia rovnako archaicky ako temné uličky Európy devätnásteho storočia. Tvorcovia prvýkrát otvorili cestu modernizovať príbeh mimo viktoriánskeho obdobia, v odvážnom duchu Brama Stokera, ktorý vo svojom románe oprášil stáročné upírske legendy. Dávajte si pozor na meno Alucard.

Odporúčanie:

Nosferatu – Fantóm noci (1979)

Werner Herzog síce premenoval Orloka naspäť na Draculu, no v súlade s Upírom Nosferatu sa jeho remake drží znakov nemeckého expresionizmu a vyčerpávajúce podanie Klausa Kinského upiera postave ľudskosť. Široké zábery prírody, ktoré sa nakrúcali vo Vysokých Tatrách, a mystický soundtrack skupiny Popol Vuh predchádzajú nevyhnutné – stretnutie Draculu s Harkerovcami a záplavu potkanov prenášajúcich mor. Osudová predurčenosť neuberá na atmosfére, ba naopak, Herzog uťahuje skrutky beznádeje a jeho film zostáva jedným z najzásadnejších spracovaní príbehu.

Odporúčanie:

Bram Stoker’s Dracula (1992)

Naspäť k romantike a extravagantným kostýmom. Snímka Francisa Forda Coppolu vyčnieva menami nabitým hereckým obsadením a dáva do popredia zatratenú lásku medzi Draculom (Gary Oldman) a Minou Harkerovou (Winona Ryderová). Ich vzťah popiera zákonitosti času, geografie i logiky a prináša osvieženie v prepracovanom gotickom šate. Anthony Hopkins ako profesor Abraham Van Helsing si rád lupne a srší zmyslom pre humor aj pri otázke, či chce na Lucy vykonať pitvu: „Nie, nie, nie. To nie je presné. Chcem jej len odseknúť hlavu a vytrhnúť jej srdce.” Nezabudnuteľný je aj Tom Waits ako pavúky a hmyz požierajúci Renfield v blázinci.

Odporúčanie:

Interview s upírom (1994)

Drakulovia sa pohybujú v rôznych obdobiach aj v tomto filme, v ktorom si Tom Cruise a Brad Pitt „adoptovali” upírske dievča (Kirsten Dunstová). Veľký apetít neposlušného dieťaťa spôsobuje aj humorné situácie v ináč mierne letargickom rozhovore medzi Pittom a Christianom Slaterom. Snímka otvára, no dostatočne nerozvíja hlbšie otázky a napriek krutému koncu dievčaťa sa nevie zbaviť povrchného vyznenia. Po záverečnej scéne, keď Cruise pristane na Slaterovom kabriolete na moste Golden Gate a celý kolobeh sa začína odznova za zvuku Sympathy For The Devil, pýtame sa len jedno: Prečo nie v origináli Rolling Stones?

Odporúčanie:

Závislosť (1995)

Už názov napovedá, že renegát Abel Ferrara poňal upírsku tematiku ako alegóriu. Študentka filozofie (Lili Taylorová) sa na ulici stala obeťou uhryznutia a čoskoro sa u nej začnú prejavovať symptómy závislosti. Vadí jej svetlo, aj vnútri musí nosiť slnečné okuliare, zdroje hľadá v pofidérnych štvrtiach a kradne peniaze, až kým Christopher Walken neobráti všetko naruby. Na svoje si naozaj prídu nadšenci filozofie, film ponúka mnohé citáty a zaoberá sa aj témami dedičného hriechu a spásy podľa katolíckej náuky. Zaujímavá je aj sliedivá kamera.

Odporúčanie:

V tieni upíra (2000)

E. Elias Merhige spojil fiktívny film o filme and samostatný upírsky film do jedného. Po vzore Upíra Nosferatu využíva postupy nemého filmu s clonami a kartičkami, ktoré komentujú dej. Niektoré scény zamaskoval na nerozoznanie od originálu, niekedy nevieme, či ide o jeho zábery, alebo prestrihol tie z roku 1922. Willem Dafoe hrá Maxa Schrecka, ktorý hral Orloka, excelentne, až legendy o Schreckovom upírstve získavajú na dôveryhodnosti. Možno je tým upírom Dafoe, čomu by nasvedčovala údajne improvizovaná a každopádne zábavná scéna, v ktorej si posilnený šnapsom neokrôchane pochutnal aj na okololetiacom netopierovi. Horor a humor patria vo vhodnom podaní k sebe a vzájomne sa umocňujú. John Malkovich je takisto skvelý ako Friedrich Wilhem Murnau, posadnutý dokončením filmu dokáže úplne ignorovať, čo sa deje vôkol neho.

Odporúčanie:

Smäd (2009)

Z premisy, že upír si svoje upírstvo nezvolil dobrovoľne, vychádzal aj juhokórejský vizionár Park Chan-wook a použil na to alegóriu s chorobou. Samaritánsky katolícky kňaz (Song Kang-ho) sa v záujme výskumu nechal nakaziť vírusom a zachránila ho transfúzia, ktorej vedľajšie účinky sa vylučujú s jeho asketickými zásadami. Krv si zháňa umiernene, v nemocnici a eutanáziou nevyliečeteľne chorých pacientov, kým ho zvýšené libido neprivedie k milenke (Kim Ok-bin). Tá už zďaleka nie je taká ohľaduplná a aby zastavil jej besnenie, musí obetovať aj seba. Park kombinuje fantazijné vlastnosti upírov s ultrarealistickým zobrazením dermatologických symptómov ochorenia, ktoré sa hodia skôr do Pasoliniho Evanjelia podľa Matúša, celkovo však kreuje silný zážitok. Svoje postavy nešetrí do konca, pred drastickou samovraždou na pobreží ich nechá vytrápiť sa v priamoúmerne krutej a komickej hre na schovávačku.

Odporúčanie:

Prežijú len milenci (2013)

Adam a Eva sa zosobášili už niekoľkokrát bez toho, aby sa rozviedli. Pocta Jima Jarmuscha monogamii a mnohým historickým osobnostiam a dielam kultúry či vedy je krehká ako jej protagonisti (Tom Hiddleston, Tilda Swintonová). V 21. storočí vysychajú kvalitné zdroje a zostane len krajné východisko. Typicky rozvláčna Jarmuschovka je citlivo vystavaná a odohráva sa v príjemnej audiovizuálnej atmosfére, piateho netopierika stratila, pretože sa neskončila v najlepšom a nenechala nič na predstavivosť diváka.

Odporúčanie:

Dracula sa nedávno opäť vrátil na Slovensko, rovnomenný seriál v hlavnej úlohe s dánskym hercom Claesom Bangom (Štvorec) sa nakrúcal aj v Banskej Štiavnici, Zuberci a na Oravskom hrade. Tri diely z produkcie BBC sú dostupné na Netflixe. Gurmáni už cítia mladú krvičku, americký režisér Robert Eggers (Maják, Severan) chystá remake Nosferatu na rok 2024. Nech tento prierez drakulovskou tvorbou slúži ako memento, že latka je nastavená vysoko. Eggers sa názvom zaviazal, ktorého upíra chce oživiť.

Drakulovský hrad v Transylvánii. Zdroj: unsplash.com

Zdroje: bbc.com, hollywoodreporter.com, bfi.org.uk, slovakia.travel, movie-locations.com, scripts.com

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com

Jeho slnečnice poznajú všetci

Vincent van Gogh. Známy svojimi slnečnicami či ďalším opakujúcim sa symbolom – symbolom, ktorý mu dodával silu v najhorších chvíľach. Každý prvok prírody sa v jeho svete chvel významom. Slnečnice boli jeho symbolom radosti a oddanosti. Hviezdy boli záblesky neba. Prečo sa práve cyprusy stali jeho symbolom statočnosti?

V lete roku 1889 prišiel Vincent van Gogh ako dobrovoľný pacient do azylového domu Saint-Paul-de-Mausole v Saint-Rémy. Na jeho zotavenie dohliadal celý tím lekárov. Umelec však mal vlastný liek, ktorý si sám predpísal. Bolo ním spojenie s prírodou a zahĺbenie sa do svojho umenia. Stále viac sa upínal na jednu črtu okolitej provensálskej krajiny –  prastaré cyprusy.

Hviezdna noc, jún 1889

Nádherné línie a proporcie, egyptský obelisk, zelená farba v pozoruhodnej kvalite. Tento písomný popis cyprusov zaznamenal Van Gogh vo svojom azyle v Saint-Rémy. Môžete ho vidieť vyjadrený vo vizuálnej podobe na všetkých jeho plátnach zobrazujúcich strom v rokoch 1889 a 1890, najmä vo Hviezdnej noci.

Kedysi mali cyprusy a obelisky okrem vyjadrenia vytrvalosti pôvabný tvar spájajúci Zem s oblohou.  Funkciu, ktorú Van Gogh najdramatickejšie využil na tomto plátne. Egyptské obelisky boli symbolmi Ra, boha Slnka a podobne ako cyprusy spájali chladnú zem s nebeským ohňom.  Vyjadrovali nádej a nesmrteľnosť. Tým, že maľoval cyprusy ako obelisky chcel vyjadriť vznešenosť, nadčasovosť a monumentálnosť prírody. Čerpal z nich útechu vo chvíľach zúfalstva.

Hviezdna noc, jún 1889. Zdroj: MoMA, NYC

2. Pšeničné pole s cyprusmi, jún 1889

„Stále sa zaoberám cyprusmi. Rád by som s nimi urobil niečo ako plátna slnečníc – udivuje ma, že ich ešte nikto nestvárnil tak, ako ich vidím,“ poznamenal Van Gogh v liste svojmu bratovi Theovi. O cyprusoch a ich výrazovom potenciáli premýšľal už od príchodu do Provensálska vo februári 1888, no zlom v jeho umení nastal až po jeho príchode do Saint-Rémy.

Gogh si bol vedomý toho, čo sa deje vo svete umenia. Bol ambiciózny a vždy myslel na svoj odkaz. Vysoké tuje boli od začiatku motívom rezonujúcim na mnohých úrovniach. Motívom symbolického Provensálska, ktorý by ho odlíšil.  Slúžil ako druh podpisu a symbol regiónu, ktorý miloval. 

Pšeničné pole s cyprusmi, jún 1889. Zdroj: Metropolitné múzeum umenia, NYC

Cyprusy, jún 1889

Nájsť jedinečný štýl maľby prírody? Ten považoval za dôležitý odrazový mostík. Pri prvom príchode do Provensálska chcel založiť umeleckú kolóniu, pričom túžil po prítomnosti svojho kolegu, maliara Paula Gauguina, ktorého prácu obdivoval. Holanďana zaujali Gauguinove odvážne myšlienky o umení a jeho duchovnej úlohe. Gauguin veril, že umelci by mali študovať prírodu naživo, ale následne by mali využiť silu ľudskej predstavivosti na úpravu vzhľadu zintenzívnením tvarov a farieb.  Gauguin sa pripojil k Van Goghovi v Provensálsku v októbri 1888, no v decembri odišiel pre Holanďanovo nevyspytateľné správanie.

Van Gogh však trval na tom, že cyprusy boli prostriedkom umeleckej jedinečnosti.  Maľba je príkladom jeho jedinečného prístupu: Stvárnil strom ako keby to bol akýsi zamrznutý stĺp dymu, ktorý sa zvíjal nahor s krútiacimi sa čiarkami štetca. Rovnakú techniku použil aj na pozadie okolitých oblakov a polí. Štýl bol produktom jeho hlbokých citov k prírode. Energie jedna na druhú nadväzujú – sila pôdnych minerálov, ktoré cyprusy čerpajú, sa zjednocuje v extáze s dynamikou vetra, kopcov a mesiaca.

Cyprusy, jún 1889. Zdroj: Metropolitné múzeum umenia, NYC

4. Nočná vidiecka cesta v Provensálsku , máj 1890

„Je tmavou škvrnou v slnkom zaliatej krajine,“ napísal Van Gogh svojmu bratovi Theovi o cyprusoch ktoré ho obklopovali.  Je jednou z jeho najzaujímavejších temných poznámok.  Temnota, ktorú Van Gogh vnímal, odráža tradičné asociácie cyprusov so smrťou a nesmrteľnosťou – dôležité pojmy pre umelca, ktorý hľadá istotu uprostred životných peripetií.  Rýchlorastúce tuje sa vysádzali na cintorínoch pričom ich drevo sa následne používalo na rakvy. V spisoch klasických autorov ako Ovidius a Horácio  sa objavili v kontexte úmrtia. Tieto asociácie pretrvali po stáročia a znovu sa objavili v hrách Shakespeara a románoch Victora Huga, autorov, ktorých Van Gogh poznal a obdivoval.

Oceňoval, že ide o storočné stromy, no zdá sa, že poznal ich spojenie so znovuzrodením, nesmrteľnosťou a smrťou. Od začiatku ich spájal s hviezdami a pšenicou, čo boli jeho osvedčené metafory večnosti a večných kolobehov života. Po tisícročia stáli ako ochrancovia krajiny pred prudkými severskými vetrami. V diele dominuje cyprus v strede kompozície, ktorý rozdeľuje hviezdu a mesiac na nočnej oblohe. Nižšie sa nachádzajú dvaja muži kráčajúci preč od starobylého stromu podobného obelisku. Pravdepodobne sú nimi Van Gogh a Gauguin.

Krátko po namaľovaní obrazu Holanďan Provensálsko opustil a presťahoval sa do mesta neďaleko Paríža, pričom stále túžil po myšlienke tvorivého partnerstva s Gauguinom. Cyprus na obraze je základom prírody, spirituality, umeleckých ambícií a kultúrnych dejín, ktoré držali Van Gogha na juhu Francúzska.

Nočná vidiecka cesta v Provensálsku , máj 1890. Zdroj: Metropolitné múzeum umenia, NYC

Život ukončil samovraždou

Júl 1890 – Vang Gogh spáchal samovraždu. Jeho rakva bola posiata slnečnicami a vetvičkami cyprusov.  Dva charakteristické motívy, ktoré ho sprevádzali aj na pohrebe. V súčasnosti si ho spájame najmä so slnečnicami – symbolom oddanosti a radosti. Jeho slnečnice mali byť len doplnkom, no zároveň i ekvivalentom stálych a večných cyprusov.

Cyprusy boli Van Goghovým symbolom odolnosti a vynaliezavosti. Odhodlanie pokračovať,  schopnosť čeliť výzvam, ktoré mu stáli v ceste. Vychádzal z histórie, vlastnej predstavivosti či tradičnej symboliky z umenia a literatúry, čím výrazne obohatil svoju tvorbu.

ZDROJ: BBC.com

ČO JE NEUROPLASTICITA?

Vedeli ste, že ľudský mozog prechádza neustálymi zmenami prostredníctvom procesu známeho ako neuroplasticita?

Neuróny sú nervové bunky, ktoré tvoria mozog a nervový systém.

Plasticita označuje schopnosť mozgu meniť a vyvíjať sa.

Nervové tkanivo v mozgu má obrovskú schopnosť plasticity.

Neuroplasticita, tiež známa ako plasticita mozgu, je teda schopnosť mozgu adaptovať a meniť sa.

Je to termín, ktorý označuje schopnosť nervového systému reagovať na vnútorné alebo vonkajšie podnety zmenou štruktúry, funkcie mozgu a rastom neurónových sietí.

Štrukturálne a funkčné zmeny pochádzajú z poškodenia mozgu, environmentálnych zmien, nových skúseností alebo štrukturálnych zmien pripisovaných učeniu.

Neuroplasticita nám pomáha prispôsobiť sa fyziologickým zmenám, novým skúsenostiam a environmentálnym tlakom.

Keď prechádzame novými skúsenosťami, vytvárame nové nervové spojenia medzi neurónmi a prepájame mozog, aby sa prispôsobil novým situáciám.

Zatiaľ čo k neuroplasticite dochádza na dennej báze, môžeme tiež povzbudiť a stimulovať plasticitu mozgu.

Kvalitný spánok je základ, a 20 minútové zdriemnutie poobede príjemný a efektívny bonus. Zdroj: mybrainfirst.com

Charakteristiky, ktoré neuroplasticitu definujú

1. Môže sa meniť s vekom.

Plasticita sa odohráva počas celého života, no určité typy zmien prevládajú počas špecifických vekových období života.

Mozog má tendenciu sa veľa meniť počas raných rokov života – ako rastie a formuje sa nedospelý, plne nerozvinutý mozog.

Vo všeobecnosti sú mozgy mladých ľudí citlivejšie a viac reagujú na zážitky a skúsenosti, než mozgy oveľa starších ľudí.

2. Zahŕňa rôzne druhy procesov.

Plasticita prebieha počas života neustále a týka sa aj iných mozgových buniek ako neurónov, a to aj gliových a cievnych buniek.

3. Môže k nej dochádzať z dvoch rôznych dôvodov.

Plasticita sa môže diať ako výsledok učenia, zážitkov a vytvárania pamäťových stôp, alebo v dôsledku poškodenia mozgu.

Zatiaľ čo ľudia kedysi verili, že mozog sa stáva po určitom veku nemenným, novšie výskumy odhalili, že mozog sa v dôsledku učenia nikdy neprestáva meniť.

V prípadoch, keď dôjde k poškodeniu mozgu, ako napríklad pri mozgovej mŕtvici, môžu byť poškodené niektoré oblasti mozgu, ktoré sú spojené s určitými funkciami.

Následne však môžu zdravé časti mozgu prevziať tieto funkcie a tieto schopnosti môžu byť znovu obnovené.

4. Vonkajšie podmienky.

Pri tomto procese zohrávajú zásadnú úlohu vonkajšie podmienky a genetika na to môže mať vplyv tiež.

Interakcia medzi vonkajšími podmienkami a genetikou tiež zohráva úlohu pri ovplyvňovaní plasticity mozgu.

5. Mozgová plasticita nie je vždy žiaduca.

Zmeny mozgu sú vždy vnímané ako zlepšenie, ale nie je tomu tak vždy.

V niektorých prípadoch môže byť mozog ovplyvnený psychoaktívnymi látkami alebo patologickými podmienkami, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na mozog a správanie.

Typy mozgovej plasticity

1. Funkčná plasticita: schopnosť mozgu presunúť funkcie z poškodených oblastí na iné nepoškodené oblasti.

2. Štrukturálna plasticita: schopnosť mozgu v dôsledku učenia skutočne meniť svoju fyzickú stavbu.

Vyskúšajte hru kráľov a váš mozog sa vám poďakuje. Zdroj: mindmentorz.com

Techniky na lepšie prepojenie našich kognitívnych dráh

Nakŕmte svoj mozog

Váš mozog tvorí len malú časť vašej celkovej telesnej hmotnosti, no spotrebuje štvrtinu všetkého, čo zjete.

Ak chcete vylepšené nervové dráhy, budete potrebovať vylepšenú stravu.

Vitamín D a horčík sú hlavné priority, ak chcete podporiť neuroplasticitu.

Z potravín sú výbornou voľbou vlašské orechy, čučoriedky a avokádo.

Zdriemnite si

Je zrejmé, že dobrý nočný spánok medzi siedmimi a deviatimi hodinami vás (aj váš mozog) vždy pripraví na lepší deň.

Krátky popoludňajší spánok v dĺžke približne 20 minút však ešte viac zvýši potenciál neuroplasticity.

Krátke zdriemnutie podporuje rast dendritických tŕňov, ktoré fungujú ako kľúčové spojky medzi neurónmi vo vašom mozgu.

Rozšírte si slovnú zásobu

Skúste sa každý deň naučiť jedno nové slovo.

Podľa odborníkov tento jednoduchý čin podnieti množstvo nových nervových dráh, zrakových aj sluchových.

Používajte slabšiu ruku

Cvičenia nedominantnej ruky sú vynikajúce na vytváranie nových nervových dráh, ako aj na posilnenie prepojenia medzi existujúcimi neurónmi.

Napríklad, ak ste pravák, skúste si vyčistiť zuby ľavou rukou – a potom to skúste pri balansovaní na jednej nohe, získate tak dvojitý bonus!

Naučte sa žonglovať

Žonglovanie sa často uvádza ako vynikajúci prostriedok na zlepšenie neuroplasticity, a pomáha prepájať obe naše hemisféry.

Uložte si malú súpravu loptičiek vo svojej pracovnej zásuvke na povzbudenie mozgu, kedykoľvek budete mať medzi úlohami pár sekúnd.

Čím lepšie vám to pôjde, tým väčšie výhody získate.

Hrajte šach

Šach je hra kráľov, ktorá je nie len zábavná, no má aj nekonečný potenciál pre neuroplasticitu.

Šachisti majú v prednej cingulárnej kôre podstatne viac šedej hmoty ako tí, ktorí nepoznajú en passant a rošádu.

A na to, aby ste sa mohli zabaviť a využívať mentálne výhody, nepotrebujete ani ďalšieho hráča alebo dosku.

Do telefónu si stiahnite aplikáciu zadarmo alebo sa na stolovom počítači jednoducho prihláste na jednu z mnohých stránok.

Viete si hru zahrať kedykoľvek počas dňa keď budete mať priestor čo i len 10 minút.