iNSTRID

Zdravá pokožka hlavy je základ

Esenciálne oleje sa v poslednom čase výrazne ustálili v priemysle starostlivosti o vlasy. Ricínový a rozmarínový olej na sociálnych sieťach zožali úspech práve kvôli trikom, ako si s nimi vypestovať objemnejšie a zdravé vlny. Čajovníkový olej je ďalším populárnym trendom, ktorý pôsobí na zdravej pokožky hlavy a vlasov – a ak sa už neskrýva v niektorých vašich obľúbených šampónoch a kúrach na pokožku hlavy, zvážte jeho pridanie do rutiny. Na potenciálne prínosy tejto zložky pre vlasy a jej najefektívnejšie používanie sa vyjadrili dve dermatologičky –  Rachel Westbay a Ife Rodney, ako aj trichologička Shab Caspara. Viac v nasledovných riadkoch.

Zoznámte sa s čajovníkovým olejom

Olej z čajovníka, tiež nazývaný melaleukový, je esenciálny olej získaný z listov stromu Melaleuca alternifolia. Jeho pôvod siaha až do juhovýchodnej Austrálie. V krajine sa používa po stáročia na pomoc pri hojení rán. Dlhodobo je známy napríklad pre jeho pozitívne účinky pri liečbe akné, plesňových infekcií, suchej pokožke hlavy a mnohým ďalším. To všetko mu prináleží vďaka silným antimikrobiálnym a protizápalovým vlastnostiam, vysvetľuje lekárka Westbay. Dnes je čajovníkový olej vo svojej čistej forme široko dostupný a objavil sa nielen v rade produktov starostlivosti o pleť a make-upu, ale aj v prípravkoch na starostlivosť o vlasy.

Dbajte na správnu koncentráciu a zistite na malom priestore na koži, či nie ste na čajovníkový olej alergický, Zdroj: Pexels.com

Výhody pre vlasy a pokožku hlavy

Boj proti lupinám a psoriáze: „Tea tree oil má protiplesňové schopnosti, ktoré môžu zastaviť produkciu kvasiniek spôsobujúce lupiny,“ hovorí Westbay. Keďže čajovníkový olej je aj protizápalový, môže pomôcť zmierniť začervenanie či svrbenie spojené s lupinami a inými zápalovými stavmi kože, ako je psoriáza.

Môže pomôcť predchádzať vypadávaniu vlasov a stimulovať rast: Znižovaním zápalu pokožky hlavy, bežnej príčiny vypadávania vlasov, môže čajovníkový olej pomôcť obmedziť vypadávanie vlasov a podporiť nový rast. Jedna štúdia zistila, že použitie kombinácie oleja z čajovníka, minoxidilu (zložka schválená FDA na liečbu vypadávania vlasov) a protizápalového liečiva diklofenaku môže byť ešte účinnejšie na stimuláciu rastu vlasov ako používanie samotného minoxidilu.

Okrem toho „olej z čajovníka má silnú antioxidačnú aktivitu,“ dodáva Westbay. Ako taký môže odvrátiť oxidačný stres vo vlasovej pokožke, ktorý môže poškodiť vlasový folikul a v konečnom dôsledku viesť k vypadávaniu. Caspara tiež poznamenáva, že rovnako účinne odstraňuje nahromadené zvyšky produktov na pokožke hlavy. „To môže zabrániť slabému rastu vlasov a zabezpečiť, aby ste mali zdravý základ pre nové pramene,“ hovorí.

Odstraňuje baktérie z vlasovej pokožky: Je antibakteriálny, takže dokáže udržať pokožku hlavy bez škodlivých baktérií zodpovedných za bolestivé kožné infekcie, ako je impetigo a folikulitída. Okrem toho môže pomôcť v boji proti určitým bakteriálnym kmeňom, o ktorých obmedzený výskum ukázal, že môžu prispievať k lupinám.

Reguluje produkciu oleja: „Kvasinky sú často zdrojom nadprodukcie oleja vo vlasovej pokožke,“ hovorí Westbay. Keďže bojuje proti kvasinkám, môže pomôcť pri regulácii nadmernej mastnoty.

Doplnkovej starostlivosti o vlasy by sa nemali vyhýbať ani muži. Problematické kožné prejavy trápia obe pohlavia. Zdroj: Pexels.com

A čo jeho bezpečnosť?

„Tea tree oil je vo všeobecnosti bezpečný pre všetky typy vlasov a textúry, ale predstavuje určité riziká pre tých, ktorí majú citlivú pokožku, ekzémy alebo rosaceu,“ hovorí Rodney. „V niektorých prípadoch môže spôsobiť podráždenie kože či alergické reakcie, takže vždy ho treba otestovať  lokálne, no možno vykonať aj náplasťový test.“

Dôležité vedieť: „Čajovník je súčasťou rovnakej čeľade rastlín Myrtaceae ako klinček, nové korenie, guava a myrta, takže ak ste alergický na niektorý z nich, pravdepodobne ste alergický aj na čajovník. V tom prípade sa mu vyhnite,“ vysvetľuje Rodney. Každý, kto má na pokožke hlavy vyrážku alebo otvorenú ranu, by ho podobne používať nemal, hovorí Caspara.

Najlepší spôsob aplikácie

Najvhodnejšia je aplikácia priamo na pokožku hlavy, ideálne po použití šampónu, hovorí Rodney. Čistý čajovníkový olej je často vysoko koncentrovaný a účinný, preto sa odporúča riediť prípravok s nosným olejom – ako je mandľový, kokosový alebo jojobový – alebo pridaním šampónu podľa vlastného výberu. Lekárka Rodney odporúča, aby ste nepoužívali viac ako 5 až 10 kvapiek oleja z čajovníka, pretože „príliš veľa produktu sa môže usadiť na koži a  vytvoriť šupiny,“ hovorí.

Nepridávajte čajovníkový olej do celej fľaše šampónu. V prípade, že dôjde k podráždeniu a budete ho chcieť prestať používať, musíte sa rozlúčiť s celým produktom. Pamätajte, že ak šampón už obsahuje aktívnu zložku na zníženie lupín, pridanie oleja z čajovníka do zmesi môže zvýšiť vašu šancu na citlivosť.

Nebojte sa pridať zopár kvapiek čajovníkového oleja aj do svojho šampónu, nie však priamo do fľaše. Najpraktickejšie pre vás však bude, ak si zakúpite šampón, ktorý už obsahuje správnu koncentráciu danej látky. Zdroj: Pexels.com

Ďalšie možnosti využitia

• odpudzuje hmyz a parazitov
• je antibakteriálny
• pomáha liečiť popáleniny a poranenia
• podporuje regeneráciu buniek
• minimalizuje strie
• pôsobí na začervenanie a zápal
• upokojuje svrbenie
• zmierňuje svalové napätie a bolesti kĺbov
• zmierňuje bolesti hlavy
• potláča kašeľ a pomáha pri vykašliavaní
• stimuluje priedušky
• uvoľňuje kŕče
• posilňuje obehový systém a stimuluje nervový systém
• môže sa využívať pri masážach, v kúpeli či v sprche

Zdroj: ELLE.com

Neživý predmet, ktorý simuluje ľudský orgán znie ako hudba budúcnosti. Podľa pokroku vedcov je však táto „skutočnosť na čipe“ bližšie, než si myslíme.

Náročný proces

Farmaceutický priemysel patrí k jednému z najvyťaženejších odvetví, keďže uvedenie nového lieku na trh stojí miliardy dolárov a môže trvať aj desaťročie. Tieto vysoké finančné a časové investície výrazne prispievajú k dnešným raketovo rastúcim nákladom na zdravotnú starostlivosť.

Predklinické štúdie vychádzajú najmä z výsledkov tetovania bunkových kultúr a zvierat. Obe nanešťastie limituje slabá schopnosť napodobňovať podmienky ľudského tela. Bunkové kultúry v Petriho miske nedokážu replikovať všetky funkcie tkaniva,  ako napríklad interakciu buniek v tele alebo dynamiku živých orgánov. Čo je najzásadnejšie, zvieratá nie sú ľudia – aj pri malých genetických rozdieloch vznikajú veľké prekážky v rámci úspešného merania.

Menej než osem percent vydarených štúdií liečby rakoviny na zvieratách sa dostane do klinických skúšok na ľuďoch. Keďže zvieracie modely často nedokážu predpovedať účinky liekov na ľuďoch, tieto zlyhania by v neskoršom štádiu mohli výrazne zvýšiť náklady či zdravotné riziká pacienta.

Technologické vylepšenie

Na vyriešenie tohto problému výskumníci vyvinuli sľubný model imitujúci ľudské telo – orgán na čipe. Nielenže orgány na čipoch napodobňujú prietok krvi v tele, tieto platformy majú mikrokomory. Tie umožňujú výskumníkom integrovať viacero typov buniek. Vďaka tomu dokážu napodobniť rôzne typy buniek, ktoré sa bežne vyskytujú v orgáne. Prúd tekutiny spája tieto bunky, čo umožňuje výskumníkom študovať, ako sa medzi sebou správajú.

Napríklad model pľúc na čipe je schopný prepojiť mechanické aj fyzické vlastnosti živých ľudských pľúc. Kopíruje rozpínavosť či výdych pľúc a simuluje prepojenie medzi pľúcami a vzduchom. Schopnosť replikovať tieto vlastnosti umožňuje výskumníkom lepšie študovať poškodenie pľúc spôsobené rôznymi úrazmi.

Možné negatíva

Zatiaľ čo pľúca na čipe posúvajú hranice raného štádia farmaceutického výskumu, táto technológia nie je príliš zapojená do vývoja liekov. Hlavnou prekážkou všeobecného prijatia takýchto čipov je ich vysoká zložitosť a nízka praktickosť.

Súčasné modely orgánov na čipe sú pre bežného vedca ťažko použiteľné. Väčšina modelov je na jedno použitie a umožňuje len jeden vstup. Preto sa obmedzuje to, čo môžu výskumníci v danom čase študovať. Navyše je ich výroba nákladná a časovo aj pracovne náročná. Koniec koncov, na zníženie nákladov výskumníci často používajú najmenej zložité modely dostupné pre predklinické štúdie.

Nič nie je stratené

Zníženie technickej angažovanosti pri výrobe a používaní orgánov na čipoch je rozhodujúce, aby celá výskumná komunita mohla naplno využiť ich výhody. To si však nevyhnutne nevyžaduje zjednodušenie modelov. Populárne sú napríklad tkanivové čipy, ktoré sú štandardizované a modulárne, čo umožňuje výskumníkom ľahko zostaviť predpripravené diely, aby mohli vykonávať svoje experimenty.

Od testovania na zvieratách upustili desiatky firiem. V medicíne je však tento postup veľakrát nevyhnutný, zmení sa to niekedy? zdroj: pixabay.com

Nástup 3D tlače tiež výrazne uľahčil vývoj technologických zariadení, čo výskumníkom umožnilo priamo vyrábať celé modely tkanív a orgánov na čipoch. 3D tlač je ideálna na rýchle prototypovanie a zdieľanie dizajnu medzi používateľmi. Navyše uľahčuje hromadnú výrobu štandardizovaných materiálov.

Orgány na čipoch majú nepochybne potenciál predstaviť prelomové objavy vo výskume liekov a umožniť výskumníkom lepšie pochopiť, ako orgány fungujú v zdraví a chorobe. Zvýšenie dostupnosti tejto technológie by mohlo pomôcť vyňať model z vývoja v laboratóriu a umožniť mu, aby sa presadil v biomedicínskom priemysle.

Zdroj: www.bigthink.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Množstvo pracovných povinností, takmer žiaden voľný čas. Aj takto vyzerá život mnohých ľudí, pričom výnimkou nie sú ani mladšie generácie. Stres z povolania nevedie len k zdravotným ťažkostiam, ale aj k vyhoreniu.

Práve syndrómu vyhorenia, ktorý sa stáva fenoménom 21. storočia, sa venovala novinárka magazínu Forbes Zuzana Matuščáková. V spolupráci s Luciou Okšou sa podieľala na knihe Nevyhorení, ktorá prináša skutočné príbehy 21 Slovákov, ktorí si prešli vyhorením. Skúsenosti jednotlivých Slovákov a Sloveniek sú dôkazom, že aj s touto ťažkou diagnózou je možné bojovať.

Problém mnohých Slovákov

Počas jesene 2020 Inštitút stresu a zdravotná poisťovňa Dôvera spustili prieskum zaoberajúci sa danou problematikou, píše portál AkoBuk. Výskum sa zameral na tri oblasti, ktoré sa týkali pracovného vyhorenia, osobného vyhorenia a vyhorenia z práce s klientami. Počas mesiacov október a november sa ho zúčastnilo viac ako 9 000 ľudí, pričom konečnú reprezentatívnu vzorku tvorilo 4 789 respondentov.

Publikácia Nevyhorení ponúka príbehy 21 Slovákov, ktorí zažili syndróm vyhorenia. Zdroj: pexels.com

Výsledky poukázali na niekoľko zaujímavých záverov. Pokiaľ išlo o osobný život, až 58 % účastníkov pociťovalo významné známky syndrómu vyhorenia, pričom u 16 % išlo o alarmujúci stav. Žiadne príznaky vyhorenia necítili naopak len 3 % opýtaných. Z výskumu teda vyplýva, že až tri štvrtiny opýtaných Slovákov sa nachádza v problematickej rovine.

Za typické príznaky vyhorenia účastníci považovali nepretržitý pocit únavy sprevádzaný s emocionálnym vyčerpaním. Pacienti s daným syndrómom sa v mnohých prípadoch stretávajú s nepochopením či pocitmi samoty. Okrem toho sa pretrvávajúce vyčerpanie môže prejavovať aj fyzickými ťažkosťami. Patria k ním bolesť hlavy, zažívacie problémy či náchylnosť k rôznym ochoreniam.

Vyvracanie mýtov

Mnoho ľudí si vyhorenie spája s vysoko postavenými funkciami či pokročilejším vekom. Opak je však pravdou, nakoľko sa s ním môžu stretnúť aj mladšie generácie vykonávajúce bežné povolanie.

Ako uvádza portál noviny.sk, nemali by sme ho prirovnávať k bežnému stresu, únave či dokonca lenivosti. Ide o dlhodobé vyčerpanie, ktoré vedie až k pasivite k okolitému svetu.

Syndróm vyhorenia je potrebné riešiť s odborníkom. Zdroj: pexels.com

„Lenivý môžete byť na jednu vec, ale všetky ostatné činnosti vás budú baviť. Ak vyhoríte v práci, dokonca na materskej dovolenke alebo pri činnosti, ktorá je gro vášho zamestnania, tak tá strata energie sa týka všetkých oblastí života, čiže tú energiu nebudete mať ani v práci, ani doma, ale ani na záľuby,“ vysvetľuje princíp danej problematiky klinická psychologička a psychoterapeutka Monika Farkašová.

Okrem toho je si dôležité uvedomiť, že sa môže týkať kohokoľvek, pričom výnimkou nie sú ani ženy na materskej dovolenke. Hlavným podnetom je nespokojnosť jedinca so svojím sociálnym alebo osobným životom či to, ako sa vysporadúva so stresovými situáciami.

Daň za prepracovanosť

Príbeh vyhorenia so sebou nesie aj novozélandská politička Jacinda Ardern, ktorá pred pár týždňami oznámila, že odstúpi z funkcie premiérky, informuje portál BBC. Po tom, čo počas viac ako päťročného funkčného obdobia zvládla následky smrteľnej sopečnej erupcie, masovej streľby v krajine či pandémie Covid-19, oznámila, že už nemá viac energie na to, aby svoju prácu robila spravodlivo.

Po danom kroku ju mnohí považujú za jednu z prvých vysokopostavených lídrov, ktorí priznali daň za prepracovanosť spojenú so zodpovednosťou za riadenie krajiny. Okrem toho dané rozhodnutie poukázalo na problematiku syndrómu vyhorenia, ktorý môže byť potenciálne až život ohrozujúci stav.

Práve preto mnohí dúfajú, že môže ísť o významný krok k normalizácii diskusií o duševnom zdraví a práci, nakoľko aj v súčasnosti sú sprevádzané so strachom a stigmou. V dôsledku toho sa odporúča zamestnávateľom zaviesť mechanizmy na podporu zamestnancov, vzhľadom na to, že niektorí jedinci sa vyznačujú so slabšou psychikou.

Možnosti liečby

Stanovenie liečby po diagnostikovaní syndrómu môže mať rôznorodý charakter, informuje portál noviny.sk. V mnohých prípadoch sa odporúča psychoterapia, avšak nevylučuje sa ani predpísanie medikamentóznej liečby od psychiatra.

Syndróm vyhorenia sa stáva fenoménom 21. storočia. Zdroj: pexels.com

„Niekedy pošlem pacienta k psychiatrovi, ktorý môže predpísať medikáciu a v psychoterapii pracujem na zdrojoch. Zdroje pre psychológov znamenajú všetko to, čo vás napĺňa, číže to, čo vás baví. Podľa stupňa vyhorenia alebo problému niekedy stačí, že sa jedinec naučí vnímať svoje pocity. Dovolí si prežívať napríklad hnev a na základe toho si stanoví nejakú hranicu voči kolegom a podobne,“ vysvetľuje klinická psychologička a psychoterapeutka Farkašová.

Práve preto je si dôležité uvedomiť, že psychológovia nenastavujú klientom životný režim, ale zameriavajú sa na zdroje, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života jedinca. Dĺžka liečby je individuálna, pričom jedno sedenie trvá 50 minút.

Dalajláma, Tenzin Gyatso, je tradičnou náboženskou a dočasnou hlavou tibetských budhistov.

Hlavou štátu sa stal vo veku 15 rokov v roku 1950, v tom istom roku, keď čínske jednotky obsadili Tibet.

Dalajláma viedol rokovania s čínskymi predstaviteľmi o tibetskej samospráve s malým úspechom.

V roku 1959 po neúspešnom povstaní proti čínskej nadvláde utiekol z Tibetu do exilu v Indii.

V priebehu rokov dalajláma pokračoval v lobovaní za samovládu v Tibete.

Tibeťania na celom svete ho uctievajú ako svojho duchovného vodcu a kultúrnu ikonu.

Precestoval celý svet, zúčastnil sa meditačných konferencií, prednášal prejavy na univerzitách a v parlamentoch.

Stretával sa s ľuďmi zo všetkých oblastí, od generálnych riaditeľov cez hollywoodske hviezdy, až po hlavy štátov.

Jeho Svätosť štrnásty dalajláma, Tenzin Gyatso. Zdroj: tibetmuseum.org

V roku 1989 dostal Nobelovu cenu za mier

Čínski predstavitelia ho hanobili ako „vlka v mníšskom odeve“, ktorý sa snaží zničiť suverenitu krajiny presadzovaním nezávislosti.

Dalajláma tvrdí, že neobhajuje nezávislosť, ale chce autonómiu, ktorá by Tibeťanom umožnila zachovať si svoju kultúru, jazyk a náboženstvo.

Hoci dalajláma stojí na čele tibetskej exilovej vlády, ktorú neuznáva žiadna krajina, jeho recepcie a stretnutia so svetovými lídrami vyvolali zo strany Číny prísne odsúdenie.

Čína je precitlivená na nepokoje a separatizmus vo svojich pohraničných regiónoch.

Číňania majú pocit, že stretnutia so zahraničnými hlavami štátov dáva dalajlámovi politickú dôveryhodnosť, ktorú si nezaslúži.

Pre Čínu je Tibet citlivou základnou otázkou.

Číňania považujú za neprijateľné, keď vidia, že s dalajlámom sa zaobchádza ako s VIP alebo dokonca ako s hlavou štátu, pretože to považujú za výzvu pre národnú suverenitu Číny a nárok na Tibet.

Kontrola dalajlámu

Na oslabenie kultúrnej a náboženskej identity Tibeťanov, je pre Čínu kľúčom kontrola dalajlámu.

A preto chce Čína rozhodnúť, kto bude ďalším dalajlámom.

Inštitúcia dalajlámu siaha až do roku 1400 a stojí na pilieri reinkarnácie.

Tibeťania veria, že dalajláma má kontrolu nad jeho znovuzrodením a môže si vybrať telo, do ktorého sa reinkarnuje.

Predchádzajúci dalajláma zomrel v roku 1933 a trvalo štyri roky, kým sa našiel jeho nástupca.

Úlohou lámov budhizmu je nájsť svojho nástupcu.

Čína však chce tento proces kontrolovať a vymenovať poddajného dalajlámu.

Čína anektovala Tibet

V roku 1950 Čína anektovala Tibet – narušili jedinečnú identitu krajiny, zasahovali do tibetského budhizmu a útočili na kláštory.

Keď Čína anektovala Tibet, dalajláma v roku 1959 utiekol do Indie s asi tisíckou nasledovníkov.

V súčasnosti sídli tibetská exilová vláda a dalajláma v Dharamsale, ktorá sa nachádza v severnej Indii.

Čína však neuznáva jeho autoritu.

Dalajláma sa vyjadril, že jeho nástupcom môže byť aj žena.

Tradične si dalajláma vyberie svojho nástupcu a pred smrťou svojim pomocníkom povie, kde majú hľadať dieťa, ktoré bude jeho reinkarnáciou.

Dvaja dalajlámovia

Tentoraz nemusí byť nástupníctvo také jednoduché a svet môže skončiť s dvoma dalajlámmi, jedného si vyberie Čína a druhého Dharamsala.

Čína považuje dalajlámu za separatistu, ktorý sa snaží oddeliť Tibet od Číny.

Peking nalial miliardy dolárov a rozbil tradičný tibetský mníšsky rád stavbou čínskych tovární.

Čína vie, že jej zovretie v Tibete môže byť ešte pevnejšie, ak sa jej podarí vybrať ďalšieho dalajlámu, ktorý by bol po krvi Tibeťan a duchom Číňan.

Peking nazval budhizmus starovekým čínskym náboženstvom a Tibeťania boli uväznení za to, že si na steny zavesili fotografie dalajlámu.

Duchovný vodca vie o čínskom pláne a v roku 2011 povedal, že konečnou autoritou nad jeho nástupcom je on, a nie čínski komunisti.

Už meno predurčuje Panosa Cosmatosa venovať sa nadzemským otázkam, ktoré presahujú materiálny svet i všedné zmyslové vnímanie a poznanie. Taliansko-kanadský režisér a scenárista si nepotrpí na kvantitu, jeho doterajšie dva filmy Za čiernou dúhou a Mandy delí osem rokov. Od uvedenia Mandy uplynie už päť rokov, no podľa mála dostupných informácií sa črtá nová snímka s príznačným a zároveň prízračným názvom „Nekrokosm“.

Nekrokosmatos

Cosmatos sa od roku 2018 držal v úzadí, režíroval iba jednu epizódu Kabinetu kuriozít Guillerma del Tora vlani pre Netflix. Stránka The Hollywood Reporter však informuje, že chystá nový celovečerný projekt. Ten je podľa portálu IMDB vo fáze predvýroby. Cosmatos sa opäť dal dohromady s producentskou spoločnosťou XYZ Films a prvýkrát spolupracuje so štúdiom A24, ktoré stojí za viacerými pozoruhodnými snímkami súčasnosti. Ďalším koproducentom je Nate Bolotin, A24 má na starosti zabezpečenie a financovanie globálnej distribúcie.

Pripravovaný film je do značnej miery zahalený rúškom tajomstva, vieme len, že by žánrovo malo ísť o sci-fi fantasy. Na internete je k dispozícii iba krátka premisa: „Fantazmagorická fantasy nočná mora, ktorá sa odohráva ďaleko v neznámej galaxii, kde sa dvaja odlúčení milenci snažia prežiť zlovoľnú inváziu.“ Cosmatos sa ujme réžie a scenár píše spoločne s Maegan Houangovou na základe príbehu, ktorého autorom je takisto táto dvojica.

V značke XYZ Films sa Cosmatos môže oprieť o veľkú producentskú firmu, ktorá sa obchodne a distribučne podieľala už na jeho debutovom filme Za čiernou dúhou. Spolupráca sa obnovila aj pri Mandy, psychedelický hororový triler o pomste mal premiéru na festivale Sundance v septembri 2018 a Cosmatos zožal veľký úspech.

Cage sa mu prisnil

Takmer výhradne pozitívne reakcie si vyslúžil aj Nicolas Cage v hlavnej úlohe. Americký herec zažil nečakaný reštart kariéry po tom, ako roky účinkoval prevažne v banálnych nízkorozpočtových akčných filmoch. Po dlhom čase sa potvrdilo, že Cage je sám o sebe žánrom (v dobrom aj v zlom), o čom sme sa mohli presvedčiť v snímkach ako Divokosť v srdci (r. David Lynch) či Zanechať Las Vegas (r. Mike Figgis). Na výkon v Mandy nadviazal v roku 2019, keď sa predstavil v hororovom sci-fi Farba z vesmíru (r. Richard Stanley) podľa poviedky H.P. Lovecrafta.

Nicolas Cage vo filme Mandy. Zdroj: screenshot, YouTube

Cosmatos pritom pôvodne nechcel obsadiť Caga: „Túto postavu som vždy zamýšľal ako veľmi emocionálnu a až barokovo prepiatu, ale v realistickejšom ponímaní. Keď som sa dopočul, že Nicolas Cage má záujem o túto úlohu, najprv som odmietol. O niekoľko mesiacov sa mi však prisnilo, že som pozeral dokončený film a hral v ňom on. Bolo to také neobyčajné a pôsobivé, že som pochopil, že s jeho hereckým rozpätím, jeho špecifickými schopnosťami a jeho záľubou v dadaistických výkonoch môžeme zájsť do zaujímavejších sfér, ako som si myslel.“

Fantastické a bizarné

Cosmatos neposkytuje veľa rozhovorov, ale aspoň čo-to o chystanej novinke prezradil pre web Den of Geek: „Nekrokosm nie je tzv. hard sci-fi, je to veľmi fantastické a bizarné. Chcel som, aby si fanúšikovia užili Mandy, a chcem, aby si Nekrokosm užili ešte viac. Ďalší film, ktorý plánujem, je totiž omnoho temnejší, čo sa týka tonality aj existencializmu. V Nekrokosme spájam viaceré moje záujmy a predpojatosti do jedného celku viac než kedykoľvek predtým.“

Aké sú jeho záujmy, predpojatosti, motivácie? „Za čiernou dúhou považujem takmer za muzikál. Je to akustický audiovizuálny zážitok minimálne do takej miery, do akej je to film s dejom. Chcel som v tom pokračovať v Mandy a zájsť ešte ďalej, vytvoriť grandióznu a bombastickú rokovú operu.“

„Po smrti rodičov som veľa pil. Začal som chodiť na terapiu a konečne sa mi darilo uvoľňovať emócie, s ktorými som sa dlho nevedel vyrovnať. V okamihu čistej mysle, ktorý je už pravdepodobne preč, som si uvedomil, že som kreatívnu energiu vrhal nesúrodo do fotografovania, koláží a krátkych filmov. Namiesto toho, aby som ju míňal na všetky možné smery, potreboval som ju upriamiť na filmy. Písanie Za čiernou dúhou a Mandy boli terapeutické skúsenosti, v prvom prípade to bolo aj veľmi emocionálne a abstraktné, bol to metaforický spôsob hovoriť o potláčaných emóciách, ktoré som mal v súvislosti s mamou. Mandy som začal písať ako protiliek, ako sopečnú erupciu všetkých týchto emócií, keď som opäť nadobudol schopnosť cítiť ich. Bol to opak, bola to druhá strana mince.“

Za čiernou dúhou. Zdroj: screenshot, YouTube

Zdroje: thehollywoodreporter.com, denofgeek.com, imdb.com, faroutmagazine.co.uk

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Každý rok sa stretávame s predikciou, že ide o posledné chladné leto. Hrozbu globálneho otepľovania spojeného s klimatickou krízou si spoločnosť začína čoraz viac uvedomovať. Nejde len o bezprecedentné zvyšovanie priemernej teploty. Výnimkou nie sú ani zmeny poveternostných udalostí, ktoré sa prejavujú ako požiare alebo záplavy.

Ľudia si počiatky tohto globálneho problému mohli začať uvedomovať už pred niekoľkými storočiami, nakoľko sa začal vytvárať už v 18. storočí počas priemyselnej revolúcie, informuje portál Veda na dosah. V danom období sa začal priemysel vyznačovať so spaľovaním fosílnych palív, ktoré začalo meniť chemické zloženie atmosféry v dôsledku vypúšťania skleníkových plynov do ovzdušia.

Ako sme písali v našom článku, látky znečisťujúce ovzdušie ročne zabijú približne 7 miliónov ľudí. Nejde však len o negatívne vplyvy na ľudské zdravie. Kľúčovú úlohu zohráva aj naša planéta, ktorá najmä kvôli ľudskej činnosti v podobe spaľovania fosílnych palív trpí klimatickou krízou.

Predikcie umelej inteligencie

Už počas roku 2021 Medzivládny panel pre klimatickú zmenu uviedol, že do roku 2040 môže Zem čeliť otepleniu o 1,5 stupňa Celzia, uvádza Denník N. V danom roku sme mohli zaznamenať viaceré požiare v dôsledku vysokých teplôt, ktoré neboli výnimkou ani v roku 2022. Okrem toho vedci upozorňujú, že podobné katastrofy budú naberať čoraz viac na intenzite.

Jedna z aktuálnych štúdií uvádza, že čas na to, aby sme predišli katastrofálnym dôsledkom klimatickej krízy sa kráti, informuje The Guardian. Vedci zo Stanfordskej a Štátnej univerzity v Colorade pomocou umelej inteligencie zistili, že oteplenie o 1,5 stupňa Celzia môžeme pravdepodobne zaznamenať už v nasledujúcom desaťročí. Netreba zabúdať ani na to, že ešte v roku 2015 bolo cieľom Parížskej dohody predísť danému otepleniu, dodáva portál ScienceAlert.

Tvorba emisií má výrazný vplyv na životné prostredie. Zdroj: pexels.com

The Guardian ďalej uvádza, že štúdia upozorňuje, že Zem je pripravená prekročiť otepľovanie o 2 stupne Celzia. Ide o bod zlomu, ktorý môže byť s 50 % pravdepodobnosťou splnený do polovice tohto storočia.

„Máme veľmi jasné dôkazy o vplyve globálneho otepľovania na rôzne ekosystémy od 1 stupňa Celzia, ku ktorému už došlo,“ tvrdí jeden zo spoluautorov štúdie.

„Táto nová štúdia, využívajúca novú metódu, pridáva k dôkazom, že určite budeme čeliť pokračujúcim zmenám klímy, ktoré zintenzívnia dopady, ktoré už pociťujeme,“ dodáva.

Rizikový rast priemernej teploty

Mnoho ľudí si neuvedomuje riziko rastu priemernej teploty Zeme. Medzinárodný panel pre zmenu klímy uvádza, že oteplenie len o zlomok stupňa by mohlo desaťnásobne navýšiť počet rokov, kedy by bola Arktída bez ľadu. Okrem toho ide o výrazné riziko pre ekosystémy na celom svete, od ktorých sú závislí nielen ľudia, ale aj zvieratá či rastliny. V dôsledku toho má rozdiel medzi 1,5 stupňa Celzia a 2 stupňami Celzia následok za dvojnásobne množstvo stratených biotopov pre rastliny. Pokiaľ ide o hmyz, ide o trojnásobok.

Zvýšená teplota okrem uvedených javov prináša aj obdobia sucha, enormné požiare či záplavy. V súčasnosti im ľudstvo čelí viac než v minulosti, avšak pokiaľ sa priemerná teplota zvýši o dva stupne, ich výskyt bude takmer o šesťkrát častejší. ScienceAlert dodáva, že účinky razantného zvyšovania priemernej teploty môžu viesť k hospodárskym poklesom, ktoré povedú ku kríze.

Polárnym živočíchom hrozí vyhynutie. Zdroj: pexels.com

Práve preto sa v súčasnosti dôraz kladie najmä na obmedzenie emisií skleníkových plynov, ktoré môže predísť ďalším katastrofálnym scenárom, uvádza The Guardian. Jeden zo spoluautorov štúdie tvrdí, že stabilizácia klimatického systému si bude vyžadovať dosiahnutie čistej nuly, pokiaľ ide o emisie. Daná norma sa musí však dosiahnuť do polovice tohto storočia, aby sa predišlo navýšeniu 2 stupňov Celzia, dodáva ScienceAlert. Práve preto sú pre väčšinu krajín pri tejto otázke kľúčové roky 2050 až 2070.

Hodnota optimálnej teploty Zeme

Možno sa pýtate, aká je teda hodnota optimálnej priemernej teploty našej planéty. Ide o 14 stupňov Celzia, avšak prekročili sme ju už o jeden stupeň, informuje portál ASB. Predikcie prichádzajú však s razantnejším oteplením, nakoľko do konca tohto storočia môže ísť o prekročenie až 6 stupňov Celzia.

Krajinám Latinskej Ameriky, Afriky či Blízkeho východu hrozí, že sa v budúcnosti stanú nestabilnými regiónmi. Práve preto v dôsledku globálneho otepľovania môže dôjsť k výraznej migrácii obyvateľstva. S predpokladom, že v priebehu roku 2050 môže migrovať viac ako 1,5 miliardy ľudí, počíta aj Svetová banka.

Okrem toho sú ohrozené rôzne živočíšne druhy, pričom kľúčovým je pre nich opäť rok 2050. Patria k ním napríklad polárna líška, medveď biely či rôzne druhy tuleňov. Riziko hrozí aj oblastiam tropických pralesov, nakoľko Amazonská džungľa už v súčasnosti pociťuje výrazné obdobia sucha.

Autori filmu UFO Švédsko mali k dispozícii približne 44-krát nižší rozpočet než tvorcovia snímky Interstellar (3,4 milióna eur – cca 150 miliónov eur). Napriek tomu dokázali natočiť solídne sci-fi plné humorných i srdečných momentov. Štúdio Crazy Pictures nesídli v Hollywoode, ale v Norrköpingu, ktorý sa nachádza 160 kilometrov juhozápadne od Štokholmu. Jeden z piatich spoluzakladateľov Albin Pettersson prezradil viac v rozhovore pre Nordisk Film & TV Fond.

UFO Švédsko (2022)

Film rozpráva príbeh o dospievajúcej rebelke umiestnenej do pestúnskej starostlivosti, ktorá má podozrenie, že jej otec nie je mŕtvy, ale že ho unieslo UFO. Za pomoci združenia UFO Švédsko je odhodlaná zistiť pravdu. Dej je zasadený v 90. rokoch 20. storočia v malom švédskom meste. Producentská spoločnosť sa inšpirovala združením „UFO Sweden“, ktoré vo Švédsku spravuje najväčší UFO archív na svete  ̶̶̶  Archív pre nevysvetliteľné javy.

Ako dokážete natáčať spektakulárne a vizuálne založené filmy za menej ako štyri milióny eur?

„Snažíme sa to robiť čo najchytrejšie. Sme zodpovední za vizuálne aj praktické efekty a rátame s nimi už vo fáze písania scenára. Všetko je naplánované a dopredu vieme, čo je a čo nie je možné. Pokúšame sa dodržiavať rozpočet a držať ho pod kontrolou, to je kľúčové. Samozrejme, kooperujeme aj s ďalšími spoločnosťami a niekedy nastanú rozpory, na čo použiť vizuálne a na čo praktické efekty. Posledné slovo však máme my a sústredíme sa na to, aby bol výsledok čo najlepší. Ak potrebujeme minúť trochu viac peňazí, aby bol film lepší, urobíme to. V tomto prípade sme použili viac praktických efektov ako kedykoľvek predtým. Na kameru chceme zachytávať čo najviac, nie sme fanúšikovia CGI. Preferujeme alternatívne riešenia, predovšetkým miniatúry.“

Môžete objasniť, ako ste v sci-fi žánri namiesto typického trópu o mimozemskej invázii vytvorili príbeh založených na osobnostiach postáv? Tínedžerka hľadá odpovede za hranicami nášho sveta, aby porozumela svojmu vnútru.

„Naďabili sme na dokument o skutočnej organizácii UFO Švédsko. Zistili sme, že má svoje archívy v Norrköpingu, kde žijeme, a vyšlo najavo, že je to najväčší ufo archív na svete! Navštívili sme členov spolku, ktorí vedú úplne normálny život. Majú bežnú prácu, akurát vo voľnom čase si založili túto asociáciu. Naozaj vo vesmíre hľadajú odpovede na VEĽKÉ otázky. Bola to pre nás nesmierna inšpirácia, od ktorej sme sa odrazili. Charakter Denise tam figuroval od začiatku, najskôr však v nie v hlavnej úlohe. Keď sme z nej spravili ústrednú postavy, všetky čriepky zapadli do seba. Jej otec zmizol a ona sa vydala po jeho stopách, aby v UFO Švédsko našla odpovede. Je to v prvom rade film o rodinnom pute. Hľadá otca a nájde skupinku, ktorá sa stane jej rodinou. Nikdy sme netúžili nakrútiť film o mimozemskej invázii, vesmírnych lodiach a skaze sveta. Mali sme verzie scenára, ktoré pripomínali hollywoodske sci-fi z 80. rokov, potom také, ktoré sa podobali na švédske kriminálky. Nebolo jednoduché pozrieť sa na to z originálneho pohľadu. Inšpirovali sme sa napríklad seriálom Stranger Things či filom E.T. – Mimozemšťan od Stevena Spielberga.“

UFO Švédsko. Zdroj: screenshot, YouTube

Prečo ste dej zasadili do 90. rokov minulého storočia?

„Zbožňujeme nostalgiu. Videli sme mnoho filmov z osemdesiatok a pomysleli sme si, že by bolo milé spraviť niečo v deväťdesiatkach. V tomto období sa zároveň zrodila digitálna éra. Denise je technologická maniačka, zatiaľ čo jej kamaráti v UFO Švédsko nemajú poňatia, ako funguje počítač. Považovali sme to za zábavný prvok.“

Ako to išlo s financovaním?

„Na rozdiel od nášho prvého filmu, s ktorým sme boli natenko, pretože ľudia z priemyslu nám spočiatku neverili, tentoraz to bolo oveľa ľahšie. Zvolili sme klasický model verejnej podpory s tým, že SF Studios boli hlavným koproducentom. Keď robíte takýto film, ľudia musia dôverovať vášmu scenáru, ktorý bol solídny, a finálnej verzii. Keď sme koproducentom skúšobne premietli snímku, mali sme nadšené ohlasy. Veľmi sa im to páčilo a film sme distribuovali do niekoľkých krajín.“

Aké sú vaše ďalšie plány?

„Stále budeme pripravovať nové filmy a dúfame, že čo najskôr začneme pracovať na ďalšom. Bude sa niesť v podobnom duchu ako UFO Švédsko, bude o obyčajných ľuďoch vo veľkom dobrodružstve, spojí to osobné a to spektakulárne.“

Dočkáme sa pokračovania UFO Švédsko?

„Áno, je to možné!“

Denise. Zdroj: screenshot, YouTube

Zdroje: nordiskfilmogtvfond.com, imdb.com, ufo.se

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

Manuly sa pred Himalájskymi návštevníkmi ukrývali až do roku 2019. Čo bude ďalším prekvapením, ukážu ďalšie expedície.

Expedícia na Everest

V roku 2019 sa tím National Geographic v spolupráci s Iniciatívou za večnú planétu vydal na jednu z najkomplexnejších vedeckých expedícií. Cieľom výpravy sa stala hora, ktorá siaha až do nebies – Mount Everest. Výskumníci nainštalovali dve najvyššie položené meteorologické stanice na svete a z ľadového povrchu odobrali vzorku na skúmanie. Okrem dobrodružných túr sú teda ľadovce v okolí Himalájí predmetom rôznych odborných výprav, pretože poskytujú zásobu sladkej vody pre viac ako jednu miliardu ľudí.

Členovia tímu vykonali priekopnícky výskum v piatich oblastiach vedy, ktoré sú rozhodujúce pre pochopenie environmentálnych zmien a ich dopadov: biológia, glaciológia, meteorológia, geológia a mapovanie. zdroj: unsplash.com

Takmer štvortýždňová cesta bola mimoriadne obohacujúca nielen pre skupinu meteorológov, ale aj pre širšiu vedeckú komunitu. V teréne zozbierali vzorky z miest vo výške takmer 6 000 m. n. m. , podľa ktorých zistili prítomnosť vzácnej divokej mačky. Manul stepný prezrádza bohatú biodiverzitu horského ekosystému a východný Nepál pripisuje na zoznam miest, kde sa vyskytuje.

„Je fenomenálne objaviť dôkaz tohto vzácneho a pozoruhodného druhu na vrchole sveta,“ uviedla Dr. Tracie Seimon zo Zoologického zdravotného programu spoločnosti Wildlife Conservation Society.

Pred návštevníkmi sa skrývajú

Počet turistov navštevujúcich národný park Sagarmatha a vrch Mount Everest za posledných päťdesiat rokov výrazne vzrástol z niekoľkých stoviek na vyše 40 000 tisíc ročne. Preto je pozoruhodné, že sa dôkazy o manulovi objavili iba nedávno.

Analýza DNA vzoriek trusov odobratých z preskúmaných lokalít potvrdila, že Mount Everest obývajú  dva exempláre manulov a o teritórium sa delia s líškou obyčajnou. Vedci našli vo vzorkách aj dôkazy o malých hlodavcoch, ktoré sú dôležitou potravou pre divoké mačky.

Plyšový vzhľad a divoká povaha

Manuly sú približne rovnako veľké ako bežné domáce mačky, no s niekoľkými rozdielmi. Krátke nohy spolu so zvyškom tela pokrýva hustá a nadýchaná srsť. V skutočnosti sú menšie a ľahšie než sa na prvý pohľad zdá, keďže im telo pred chladom chráni kožušina. Anglická terminológia ich označuje aj ako Pallas cat, podľa objaviteľa Petra Simona Pallasa.

Mount Everest nie je práve najdostupnejšie miesto, preto manuly využili príležitosť dostať sa čo najďalej od ľudí. zdroj: unsplash.com

Lezenie po kamenných rímsach a skalných stenách je pre tieto divoké cicavce prirodzené, preto vo všeobecnosti nie je ich prítomnosť na Mount Evereste prekvapením. Manul sa vyskytuje v Strednej Ázii, od Kaspického mora cez Irán, Afganistan, Pakistan a severnú Indiu až po strednú Čínu, Mongolsko a južné Rusko.

Prirodzené prostredie

Biotop manulov sa vyznačuje extrémnym podnebím s malým množstvom zrážok, nízkou vlhkosťou a širokým rozsahom teplôt. Títo malí predátori uprednostňujú údolia a skalnaté oblasti, kde vedia nájsť úkryt, preto sa vyhýbajú otvoreným priestranstvám. Nie sú rýchli bežci, takže čo sa týka snehovej pokrývky, znesú ju maximálne do výšky desať centimetrov.

Mačky okrem hrubého kožucha izoluje pred chladom aj osrstený chvost, ktorý sa dá omotať okolo tela ako teplý rukávnik. Dobre vyvinutá membrána – tretie viečko – poskytuje ochranu pred studeným vetrom a pravidelnými prašnými búrkami. Sú schopní lezci a plochú hlavu s nízko nasadenými ušami dokážu prestrčiť cez úzke priestory. Väčšinu dňa sa schovávajú v jaskyniach alebo priehlbinách pod kameňmi, prípadne si osvoja nory iných tvorov, ako sú svište alebo líšky.

Starostlivosť o chránené živočíchy

Napriek tomu, že sa 12 % divokých mačiek v Mongolsku leží v chránených oblastiach, práve tu prevažuje nelegálny lov ohrozujúci budúcnosť manulov. Krásna kožušina sa na čiernom trhu stáva luxusnou položkou. Rozvoj ťažby a infraštruktúry im uberá z prirodzeného územia a pripravuje ich o potravu.

Farba manulov sa líši od svetlosivej po žltkastú až hrdzavú, pričom biele končeky vlasov vytvárajú efekt podobný námraze. zdroj: pixabay.com

Od roku 2012 existuje Pallas’s Cat Working Group (PCWG) – sieť pozostávajúca z približne 30 členov z rôznych krajín, ako aj medzinárodných odborníkov. PCWG sa zameriava na zjednotenie úsilia špecialistov na štúdium a ochranu mačiek Pallas v celom globálnom rozsahu.

V roku 2016 vznikla Pallas’s cat International Conservation Alliance (PICA).  Cieľom PICA je zvýšiť vedomosti o distribúcii mačiek a o zachovaní ich druhu. Podobné expedície sú preto dôležité pre pochopenie toho, ako si tieto naoko neškodne vyzerajúce mačky nažívajú v nehostinnom prostredí.

Zdroje: www.interestingengineering.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com

V minulosti mnohí odborníci opisovali pamäť ako malý archív plný jednotlivých pamäťových záznamov, v ktorých sú uložené informácie. Neskôr sa pamäť prirovnávala k nervovému superpočítaču pod pokožkou hlavy. Dnes sa však odborníci domnievajú, že pamäť je oveľa komplikovanejšia a že ide o proces prebiehajúci v celom mozgu.

Naša pamäť je zakódovaná a uložená pomocou elektriny a chemických látok. Nervové bunky sa spájajú s inými bunkami v bode nazývanom synapsia. Ako sa učíme a spoznávate svet, dochádza k zmenám na našich synapsiách a dendritoch, V mozgu sa vytvára viac spojení. Mozog sa organizuje a reorganizuje v reakcii na naše skúsenosti. Vytvára  spomienky vyvolané účinkami vonkajších vstupov podnietených skúsenosťami, vzdelaním alebo tréningom.

Synapsia je miesto styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos vzruchov z bunky do bunky.

Kto rozhodne o tom, čo si zapamätáme?

Vedci sa domnievajú, že hipokampus spolu s časťou mozgu nazývanou frontálna kôra sú zodpovední za analýzu rôznych zmyslových podnetov a rozhodovanie o tom, či si ich stojí zapamätať. Ak chceme správne zakódovať spomienku do jazyku elektriny a chemický reakcii, musíme sa sústrediť. Keďže nemôžeme neustále venovať pozornosť všetkému, väčšinu toho, s čím sa denne stretávame, jednoducho odfiltrujeme.

Akonáhle si informáciu zapamätáme, táto informácia musí byť uložená. Mnohí odborníci sa domnievajú, že existujú tri spôsoby uloženia informácii v našej pamäti:

• zmyslová fáza,
• krátkodobá pamäť,
• dlhodobá pamäť.

Keďže nie je potrebné, aby sme v našom mozgu všetko uchovávali, jednotlivé štádiá ľudskej pamäte fungujú ako akýsi filter, ktorý nás pomáha chrániť pred záplavou informácií, s ktorými sme denne konfrontovaní.

Aký je účel našej pamäte?

Spomienky a skúsenosti, ktoré sú uložené v našom mozgu, majú za cieľ ovplyvniť budúce konanie. Ak by sa už uskutočnené činy neukladali a nemohli by sa vybaviť, nebolo by možné sa niečo učiť. Nemohli by sa rozvíjať jazykové schopnosti, vzťahy ani osobná identita.

Funkciou emócií je posilniť našu pamäť, aby sme si lepšie zapamätali zážitky, ktoré sú dôležité pre naše prežitie. Ak sa vám zdá, že sa vám vybavujú náhodné spomienky, pravdepodobne ste pri nich pociťovali nejakú silnú emóciu, a preto vo vás rezonujú a ľahšie sa vybavujú.

Pamäť je nespoľahlivá

Ľudská pamäť je notoricky nespoľahlivá, najmä pokiaľ ide o detaily. Existuje nespočetné množstvo dôvodov, prečo môže dôjsť k drobným chybám alebo prikrášleniu, keď si spomíname na minulé udalosti. Závisí to od toho, čo považujeme za pravdivé alebo čo by sme si priali, aby bolo pravdivé, až po to, čo nám o minulej udalosti povedal niekto iný alebo čo chceme, aby si myslel. A vždy, keď sa tieto chyby vyskytnú, môžu mať dlhodobý vplyv na to, ako si danú spomienku vybavíme v budúcnosti. Niekedy si napríklad mozog dopĺňa vlastné detaily a požičiava si ich z iných spomienok, aby vytvoril dojem úplného obrazu.

Môže veda vysvetliť deja vu?

Pocit déjà vu si spájame so záhadami a dokonca aj s paranormálnymi javmi.

Podľa vedcov je déjà vu pamäťový jav. Vzniká vtedy, keď sa stretávame so situáciou, ktorá je podobná skutočnej našej spomienke, ale nedokážeme si ju úplne vybaviť. Náš mozog teda rozpozná podobnosť medzi našou súčasnou skúsenosťou a skúsenosťou z minulosti. Avšak zostane nám pocit, že danú situáciu nevieme presne zaradiť.

Déjà Vu v doslovnom preklade znamená „už videné“. Je to pocit, že ste už niečo videli, ale zároveň viete, že ste to vlastne ešte nevideli, a preto mnohých ľudí tak zaskočí.

Zdroje: HowStuffWorks, BrainGymmer, PsychologyToday, ScientificAmerican, VeryWellMind, HealthLine,

Ilustračná foto: Suzy Hazelwood, Pexels

Dračia krv, Socotra

Sokotra je domovom rešpekt vzbudzujúcich, prehistoricky vyzerajúcich stromov, niekedy nazývaných dračie stromy, alebo stromy sokotranských drakov.

Ich tvar prevráteného dáždnika zaisťuje, že každá kvapka vody z rosy alebo vzácneho dažďa, steká dole do centrálneho kmeňa a dostane sa ku koreňom.

Strom dostal svoje meno podľa znepokojivo krvavo červenej živice, ktorá vyteká z kôry, ak je narezaná alebo poškodená – je to obrana proti škodcom a chorobám.

V Európe v 17. storočí bola považovaná za magický liek na všetko.

Dračie stromy. Zdroj: therevelator.org

Baobab, južná Afrika

Baobaby v centrálnej južnej Afrike patria medzi najhustejšie stromy široko ďaleko – vyzerajú, akoby ich do zeme hodili hore nohami, ich konáre sú na ich obrovský obvod príliš tenké.

Ich korene sú ako špongie, ktoré sa môžu rozširovať, keď naberajú vodu v období dažďov, čo priťahuje slony.

O týchto veľkých tvoroch je známe, že odtrhávajú časti stromu, aby sa mohli napiť.

Baobaby sú široko rozšírené v južnej Afrike, najmä v Zimbabwe a okolo Limpopo v Južnej Afrike.

Madagaskar je tiež živnou pôdou pre baobaby, najmä v okolí Morondavy so slávnou Avenue of Baobabs.

Mesačné stromy

V roku 1971 astronaut Stuart Roosa z Apolla 14 prepravil stovky semien stromov do vesmíru ako súčasť experimentu lesnej služby USA.

Po jeho návrate boli semená zasadené, aby sa určili vplyvy cestovania vesmírom na rast.

Dnes sa týmto stromom výborne darí na mnohých miestach po celej krajine, vrátane škôl, knižníc, univerzít a na pôde štátnych hlavných miest a Bieleho domu.

Mangrovové lesy. Zdroj: en.wikipedia.org

Mangrovník

Mangrovové lesy sú skupinou stromov a kríkov, ktoré sa nachádzajú pozdĺž chránených subtropických a tropických pobreží.

Majú jedinečnú schopnosť rásť v dosahu prílivu a odlivu v slanej pôde.

Musia sa tiež prispôsobiť pôde, ktorej chýba kyslík, pretože korene sú často ponorené pod vodou.

Sú tiež súčasťou biologicky najzložitejších ekosystémov na planéte. Pod koreňmi pod vodou ponúkajú mangrovy ochranu rybám a iným vodným tvorom.

Mangrovy tiež zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri ochrane pobrežia pred búrkami a stúpajúcimi vodami – čo je v dôsledku klimatických zmien čoraz dôležitejšie.

Strieborná breza. Zdroj: sciencephoto.com

Strieborná breza, Fínsko

Tento strom je naživo skutočne ohromujúci – jeho kôra sa vyvinula tak, aby odrážala svetlo!

Rovnako ako ostatné stromy, aj breza žije v symbióze s hubami, ktorých mikroskopické vlákna sa zapájajú do koreňov a rozvetvujú sa pod lesom, čím získavajú živiny, ku ktorým sa korene stromov nedostanú.

Na oplátku strom udržuje hubu plnú ďalších potrebných živín.

Životným partnerom brezy sú halucinogénne a veľmi nebezpečné muchotrávky.

Ravenala madagaskarská. Zdroj: freepik.com

Ravenala madagaskarská

Madagaskar je snom prírodovedcov, pretože sa odčlenil od zvyšku Afriky asi pred 90 miliónmi rokov, dosť dlho na to, aby sa jeho rastliny a zvieratá vyvinuli vlastným, jedinečným spôsobom.

Cestovateľský strom dostal svoje meno podľa svojho úchvatného vejára listov, o ktorom sa hovorí, že sa orientuje tak dôsledne, že ho možno použiť ako kompas.

Cestovateľský strom má veľké, jasne tyrkysovo modré semená, čo je veľmi vzácny prvok u rastlín.

Dôvod prečo? Vyvinul sa spolu s lemurom, ktorý má v očiach iba modré a zelené receptory.

Akékoľvek červené alebo žlté semená, ktoré sú štandardné, by sa tak stratili.

Semená lemury prehltnú a roznesú ich v lese spolu s malou kôpkou hnojiva.

Kauri, Nový Zéland

Strom kauri na severnom ostrove Nového Zélandu môže dorásť až do výšky 45 metrov.

Živica zo stromov, ktorá príležitostne odpadáva v hrudách, sa hromadila tisíce rokov – to znamená, až kým podnikatelia koncom 19. storočia nezistili, že je to dokonalá prísada do lakov a priemyslu.

V 90. rokoch 19. storočia sa tu rozprúdila zlatá horúčka živice – na ostrov dorazilo vyše 10 000 kopáčov.

Novozélandská vláda bola dosť rozumná na to, aby zdanila vývoz a zaplatila za rozmach infraštruktúry.

Všetka spadnutá živica je teraz pozbieraná, ale stromy, ktoré zostali, sú stále rovnako nádherné.

Čerešňa Yoshino. Zdroj: plantingtree.com

Čerešňa Yoshino, Japonsko

Obdobie kvitnutia čerešní v Japonsku – alebo čas hanami – je jedno z najväčších prírodných podujatí na svete.

Ružovo-biely kvet je dokonale krásny a japonci ho vnímajú posvätne, až priam túžobne.

Stromy sú vnímané s veľkou úctou a pre zahraničného návštevníka je hanami skvelou príležitosťou zažiť spoločenskú etiketu a čaro večierkov, ktoré sa konajú pod stromami.

Keď začnete kvitnúť, symbol čerešňového kvetu je všade – na firemných logách, oblečení, porceláne a nevyhnutne aj na tetovaniach.