iNSTRID

Mal skutočne na práci tajnú misiu alebo ide iba o nezvyčajnú rozprávku? Mužova identita vyvoláva v ľuďoch zvedavosť aj po takmer 70-tich rokoch.

Pravda alebo fikcia?

Človek by si myslel, že vďaka objavom známych moreplavcov máme už väčšinu sveta zmapovanú. Pokiaľ nejde o praveké kmene či chránené územia, vstúpiť môžeme v podstate kamkoľvek. Ak chceme navštíviť ďaleké krajiny, spoľahlivou možnosťou je cesta lietadlom. Pokiaľ prejdete letiskovou kontrolou, všetko je v poriadku a môžete sa bezpečne dopraviť do vysnívanej destinácie. Prechod letiskom sa však stal osudným mužovi, ktorého rodná krajina nebola nikomu známa.

Muž z Tauredu spôsoboval vrásky na čele prítomným úradníkom a policajtom. Záhadou ostalo aj to, ako sa mu podarilo utiecť. Pravdou je, že nevysvetliteľné príbehy počas rokov menia svoje detaily a skutočnosť často ostáva nepoznaná. Je teda legenda o mysterióznom cestovateľovi vôbec pravdivá?

Podozrivý neznámy

Japonsko patrí k štátom s najväčšou hustotou zaľudnenia. Hlavné mesto Tokio ponúka strhujúcu architektúru a veľkolepé záhrady v cisárskom paláci Kókjo. Rovnako atraktívna je aj jeho bohatá popkultúrna história. Letiskom preto pravidelne prechádza tisícka návštevníkov. Inak to nebolo ani v jeden horúci júlový deň roku 1954.

Letisko je rušné miesto, napriek tomu podozrivé správanie neostane nepovšimnuté. zdroj: pexels.com

Letisková ochranka mala v tom čase menšiu zodpovednosť než v súčasnosti. Bezpečnostné pravidlá boli prísnejšie skôr pre cestujúcich z Európy. Elegantne oblečený obchodník upútal pozornosť kontrolórov pri predložení pasu. Vyznačenú krajinu totiž nepoznal nikto z prítomných úradníkov.

Vyzvali ho ozrejmiť náplň svojho príletu. Muž pokojne uviedol, že je to preňho len ďalšia služobná cesta. V rámci roka už cestoval za prácou viackrát a ani teraz to nebolo inak. Jeho rodným jazykom bola francúzština, ale japončinu ovládal plynule. Podľa výsluchu sa bez problémov dokázal dohovoriť aj anglicky a nemecky.

Krajina, o ktorej nikto nepočul

Obyčajná colná kontrola sa začala zamotávať. Pri zvýšenom počte otázok rástlo podozrenie, že ide o pašeráka. Okrem povolania a cieľa cesty chceli strážnici vedieť odkiaľ pochádza. Bez známok nervozity prehlásil, že je muž z Tauredu. Odpoveď sa stretla s odmietavým postojom a cudzinec sa stával čoraz väčšou záhadou.

Taured sa údajne nachádzal medzi Francúzskom a Španielskom, no úradníci tomu nemohli uveriť. Obchodník stále trval na svojom a tvrdil, že krajina existuje už tisícky rokov. V pase mal takisto označené predchádzajúce cesty a v peňaženke mince viacerých európskych štátov.

Nenašiel sa nikto, kto by mužovi potvrdil informáciu o existencii Tauredu. zdroj: unsplash.com

Colníci poskytli mužovi mapu, aby odstránili všetok zmätok. Nech na nej vysvetlí, kde sa jeho rodisko nachádza. Miesto, na ktoré ukázal prstom označovalo malý (existujúci) štát – Andorru. Bizarný prípad nemohli strážnici zamietnuť pod koberec, potrebovali však čas na ďalšie rozhodovanie. Mužovi poskytli nocľah v hoteli kým skontaktovali všetky úrady.

Keď ráno zavítali do hotelovej izby, po mužovi nebolo možné nájsť žiadnu stopu. Rovnako aj z bezpečnostnej miestnosti na letisku zmizli všetky osobné dokumenty. Ako to pri prepracovanom úteku býva, ani jeden zo strážcov si nevšimol nič nezvyčajné.

Falšovanie sa nevypláca

Prípad ostal otvorený a začali sa vynárať nové konšpirácie. Išlo o agenta tajnej služby, podvodníka alebo cestovateľa v čase? Objavili sa teórie o jeho príchode z inej dimenzie. Tak ako jemu nič nehovoril štát Andorra, rovnako neznámy bol pre policajtov Taured.

Historku obklopil zvýšený záujem počas 80-tych rokov, kedy ju v knihe The Directory of Possibilitties uverejnil John Grant. Nepriložil žiadny dôkaz potvrdzujúci pravdivosť svojho rozprávania. Preto panuje názor, že išlo o výmysel. Avšak ani to nie je celkom pravda.

Koľkokrát sa dotyčnému podarilo nepozorovane navštíviť iný štát a užívať si luxus miestnych hotelov? zdroj: pixabay.com

Autorova poviedka bola založená na skutočnosti, no s iným než mysterióznym vysvetlením. Muž z Tauredu mal reálnu predlohu – Johna Allena Kuchara Zegrusa. V roku 1960 ho odchytili japonské úrady, pretože sa viackrát pokúšal odletieť so sfalšovanými dokladmi. Neustále tvrdil, že pochádza z mesta Tamanrasset ležiacom v štáte Tuarid/Tuared. Kým mesto je reálne a nachádza sa v Alžírsku, zmieňovaná krajina neexistuje. Zegrus sa napriek tomu odmietal priznať a miesto toho policajtom tvrdil zaručené informácie o svojej krajine. Nepomohlo to, rok si posedel vo väzbe. Keďže nikdy iným pasom nedisponoval, nemohol opustiť Japonsko.

Inšpirácia pre príbeh je teda jasná. Bezprostredne odkazuje aj na fakt, že niektorí ľudia klamú tak presvedčivo, až uveria svojej lži.

Zdroje: www.eurozpravy.cz, www.historicmysteries.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

Jedni mäso počas troch rokov jedli, druhí nie. Vedci v štúdii, ktorá bola uverejnená v pondelok v časopise Pediatrics, skúmali, či vegetariánska strava môže ovplyvniť rast a vývoj detí. Zaostávali detskí vegetariáni za deťmi, ktoré jedli mäso?

Vegetariánske deti dosahovali podobnú výšku aj nutričné hodnoty ako deti, ktoré mäso jedli. Avšak, štúdia ukazuje, že deti, ktoré mäso nejedli mali častejšie podváhu než deti, ktoré sa stravovali normálne. Táto štúdia reaguje na nové trendy v stravovaní.

Vegetariánska aj vegánska strava sa v posledných rokoch teší obrovskej popularite. Má pozitívny vplyv nielen na životné prostredie, ale aj na zdravie dospelého človeka, čo ukázali viaceré predchádzajúce výskumy. Oveľa menej výskumov sa doteraz zaoberalo jej vplyvom na zdravie detí.

Takáto miska vyzerá lákavo aj pre ľudí, ktorým sa myšlienka vegánstva nepozdáva. Ilustračná fotografia.

Vegetariánstvo deťom prospieva, ale pozor

Výskumu sa zúčastnilo takmer 9 000 detí vo veku od šesť mesiacov do osem rokov. Rodičia informovali výskumníkov o type stravy ich detí. Boli medzi nimi vegetariáni, nevegetariáni aj dvadsaťpäť vegánov. Deti počas troch rokov pravidelne navštevovali lekára, ktorý im meral index telesnej hmotnosti (BMI), hladiny cholesterolu, vitamínu D a železa v krvi. Okrem toho ich aj vážil a meral.

Keď výskumníci porovnali vegetariánske aj nevegetariánske deti nenašli žiadne významné rozdiely v BMI, výške, hladine železa a vitamínu D. Vegetariánske deti ale mali takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť podváhy.

Podváha môže viesť k podvýžive a naznačuje, že strava nestačí na podporu primeraného rastu, uvádzajú výskumníci v tlačovej správe štúdie. Avšak výskum neskúmal presné zloženie vegetariánskej stravy, ani nebral do úvahy socioekonomický status.

„Výsledky výskumu upozorňujú na potrebu starostlivého plánovania vegetariánskeho stravovania u detí s podváhou,“ v tlačovej správe vysvetľuje Jonathon Maguire, hlavný autor štúdie a pediater v nemocnici St. Michael’s Hospital of Unity Health Toronto. Podľa viacerých odborníkov mohla práve etnická príslušnosť zapríčiniť, že deti vegetariáni vážili menej.

„Deti, ktoré mali podváhu vo vegetariánskych aj nevegetariánskych skupinách boli mladšieho veku a mali ázijský pôvod,“ pre CNN vysvetľuje Amy Kimberlain, hovorkyňa Akadémie výživy a dietetiky, ktorá sa výskumu nezúčastnila. Zároveň nevidí problém vo vegetariánskej strave, ak obsahuje všetky potrebné živiny.

Čo zaradiť do vegetariánskeho jedálnička dieťaťa?

Odborníci odporúčajú zaradiť do detského jedálnička aj mliečne výrobky. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Webový portál CNN odporúča rodičom, ktorí sa rozhodli pre vegetariánsku formu stravy ich detí, aby okrem zeleniny a ovocia do detského jedálnička zaradili aj dostatok strukovín, obilnín a olejov. Deti by mali pravidelne konzumovať aj mliečne výrobky, orechy, semiačka, vajcia a sóju.

Rodičia by si mali dať pozor, aby vegetariánska strava ich detí obsahovala dostatok železa, vitamínu B12 a D. Rastlinné zdroje sú oproti živočíšnym zdrojom totiž chudobnejšie na tieto živiny. Železo nájdeme napríklad vo fazuli, tmavej listovej zeleniny alebo sladkých zemiakoch. Bohatým zdrojom vitamínu B12 je napríklad droždie, mliečne výrobky a cereálie.

Vegánska strava dieťaťu škodí?

Viacerí lekári i výživoví odborníci nevidia problém v tom, že deti nejedia mäso, ak je ich strava obohatená o živočíšne produkty. Niektorí rodičia alebo aj staršie deti ale zvažujú vegánsku stravu. Je čisto rastlinná strava pre deti bezpečná?

The Washington Post uvádza, že prevažne rastlinná strava znižuje výskyt srdcových chorôb, ako aj niektorých druhov rakoviny. Minuloročná poľská štúdia, ktorá pozorovala 187 zdravých detí vo veku päť až desať rokov, zistila, že deti vegáni mali nielen nižšie hladiny telesného tuku, ale aj nižšie hladiny nezdravého cholesterolu. V porovnaní s deťmi, ktoré konzumovali aj živočíšne potraviny boli ale v rovnakom veku nižšie, chýbali im niektoré vitamíny a minerály v kostiach.

Výsledky tejto štúdie naznačili, že vylúčenie živočíšnych potravín z detskej stravy by mohlo zabrániť deťom dosiahnuť optimálnu výšku, stav kostných minerálov a vitamínov. Dôležitá je ale aj dostupnosť rastlinných alternatív v konkrétnej krajine, ktorá mohla ovplyvniť pestrosť jedálnička. Výskumy v Nemecku, Spojenom kráľovstve a na Taiwane totiž prišli s opačnými zisteniami. Deti na vegetariánskej aj vegánskej strave rástli rovnako rýchlo ako ostatné deti.

Nedostupnosť vegánskych produktov v niektorých krajinách môže negatívne ovplyvniť vývoj detí, ktoré sa stravujú čisto rastlinne. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Zlatá stredná cesta

Väčšina odborníkov odporúča rodičom, ktorí chcú viesť deti od malička k vegánstvu alebo vegetariánstvu, aby prevažne rastlinnú stravu doplnili aj o živočíšne produkty a naplánovali ju tak, aby obsahovala všetky potrebné živiny. Rodičia by s výlučne rastlinnou stravou mali počkať kým dieťa neprestane rásť, teda približne do pätnásteho roku života. Dieťa má iné potreby než dospelý, čo musí odrážať jedálniček.

Rovnako by sme mali postupovať aj v prípade, ak staršie dieťa alebo tínedžer túži vyskúšať tento typ stravovania „Niektoré deti túžia byť vegánmi alebo vegetariánmi len dovtedy, kým nezistia, že to zahŕňa pravidelné stravovanie potrebné pre ich rast,“ pre The Washington Post vysvetlila Lauren Crosby, pediatrička z La Peer Pediatrics v Beverly Hills. Odporúča postupné, nie extrémne zmeny stravy.

Či už v práci, počas cesty vlakom alebo večer v bare ste sa už pravdepodobne stretli s niekým, kto vás zahŕňal všetkými možnými informáciami, ktoré ste ani nechceli počuť. Jazykovedci takýchto ľudí nazývajú konverzačnými narcistami, talkoholikmi, nadmernými komunikátormi alebo vysokými verbalizátormi. Niekedy sa takéto neutíchajúce jednosmerné komunikácie označujú ako slovná hnačka, ktorej odborný termín je logorea-chorobná urozprávanosť.

„Takže som odišiel z domu o štvrtej, aby som stihol toto stretnutie. Alebo možno to bolo o pol štvrtej. Myslím, že to bolo o 3:30, pretože som musel zohľadniť premávku. Alebo možno boli vlastne štyri, keď nad tým teraz premýšľam…“  príklad takejto konverzácie od PsychologyToday

Čo je to talkaholizmus?

Psychológ Sidney Jourard v knihe Transparentné ja označuje talkaholizmus ako nezodpovedné sebavyjadrenie, pri ktorom sa hlad po komunikácii rozbehne na plné obrátky a konverzácia sa stáva len zúrivým monológom. Sérioví hovorcovia si neuvedomujú alebo ignorujú základný princíp ľudských vzťahov, striedanie sa. Vo veľkej miere využívajú taktiku získavania pozornosti nazývanú shift-response (neustále presúvanie pozornosti späť na seba) a minimálne využívajú taktiku poskytovania pozornosti inému nazývanú support-response (povzbudzovanie druhého, aby hovoril). Talkoholici sa zvyčajne považujú za konverzačne zdatných, ale zvyčajne im chýba niekoľko základných zručností, ktoré vytvárajú pútavú interakciu a ochotných účastníkov.

Evanjelisti ako ich nepoznáte

Špeciálnou kategóriou super-rozprávačov sú takzvaní evanjelisti. Nie nesúvisí to z ich náboženským presvedčením. V tomto prípade sú evanjelisti ľudia, ktorí sú intenzívne zaujatí nejakou témou, projektom alebo víziou. Žijú len preto, aby o nej šírili evanjelium, pokojne nevnímajúc, že ľudia okolo nich môžu upadnúť do komunikačnej kómy.

Ilustračný obrázok: FransA, Pexels

Ako sa vyrovnať s kompulzívnym vyprávačom?

1. Pokúste sa presmerovať rozhovor. Bez toho, aby ste boli konfrontační, uveďte inú tému a požiadajte ostatných, aby sa podelili o svoje myšlienky.
2. Zasiahnite. Láskavo povedzte: „Mária, určitú chvíľu si už rozprávala. Teraz chcem počuť niečo aj o Martinovej novej práci.“
3. Porozprávajte sa v súkromí. Ak toto správanie narúša stretnutia alebo rodinné stretnutia, vezmite si páchateľa bokom, oznámte mu svoje obavy a vyjadrite, aký vplyv má jeho konanie na ostatných.
4. Odíďte z miestnosti. Niekedy je najlepším riešením nechať kompulzívneho rozprávača viesť konverzáciu mimo dosahu sluchu. Koniec koncov, niektorí ľudia sa môžu z rozhovoru tešiť.
5. Organizujte väčšie stretnutia. Rozšírte zoznam hostí o ďalších účastníkov. Nadmieru zhovorčiví ľudia sú vo veľkom dave menej urážliví a ľahšie sa tolerujú, ak sú v miestnosti iní spoločenskí ľudia.

Ilustračný obrázok. Pexels

Chcete sa aj vy otestovať?

Ak si neviete vybaviť v pamäti nikoho takého urozprávaného. Možno ste to práve vy. Viete to zistiť pomocou tohoto testu. Ľudia, ktorí dosiahnú skóre 30 až 39, sú na hranici nadmerného hovorenia. Väčšinu času však dokážu svoje  nutkavé rozprávanie kontrolovať, ale niekedy sa ocitnú v situáciách, keď je pre nich ťažké byť ticho, aj keď by bolo veľmi výhodné, keby nehovorili. Ľudia so skóre nad 40 sú klasifikovaní ako talkaholici.

Ako sa popasovať s vlastnou urozprávanosťou?

1. Uvedomenie
Prvým krokom k riešeniu problému je uvedomenie. Sebareflexia je dôležitou súčasťou rastu. Ak si nie ste istí, či máte problém s prílišným rozprávaním, opýtajte sa dôveryhodných kolegov alebo priateľov, čo si myslia. Pohľad zvonka môže pomôcť osvetliť potenciálne slabé miesta.

2. Nájdite svoj pomer počúvania
Pomer počúvania je množstvo času, ktoré strávite počúvaním, v porovnaní s množstvom času, ktoré strávite rozprávaním.

3. Buďte pripravení
Pripravte si svoje myšlienky vopred, aby ste sa držali témy a neodbočovali od nej. Je dôležité presne vedieť, čo chcete povedať pri prezentácii alebo dôležitom rozhovore s kolegom.

4. Cvičte
Pri prezentáciách a iných dôležitých rozhovoroch je dôležité nacvičiť si, čo budete hovoriť.

5. Menej je viac

Ľudia rýchlo strácajú pozornosť, je pravdepodobnejšie, že ich pozornosť udrží krátke, stručné posolstvo.

Keď spomeniete Kuvajt, prvá vec, ktorá mnohým ľuďom napadne, je vojna v Perzskom zálive v roku 1991. Vojna, ktorú začal iracký diktátor Saddám Husajn, keď napadol Kuvajt s úmyslom prevziať v krajine obrovské zásoby ropy.
Krajina prekonala túto búrlivú minulosť a teraz sa môže pochváliť prosperujúcou ekonomikou, a svojim občanom ponúka jednu z najlepších životných úrovní na svete.

Ako turistická destinácia má Kuvajt pre svojich návštevníkov krásne pláže, historické miesta, vynikajúce galérie, múzeá, úžasné reštaurácie, príjemných ľudí a ešte oveľa viac.
Ak chcete cestovať do menej preskúmaných krajín alebo nie ste nadšení z návratu na niektoré z obľúbených dovolenkových miest, Kuvajt je pre vás tá pravá destinácia.

Kuvajt na mape. Zdroj: deamstime.com

Ak ste sa rozhodli urobiť si výlet do Kuvajtu, pred cestou by ste mali vedieť niekoľko vecí.

Kuvajt sa nachádza v Arabskom zálive a medzi jeho susedov patrí Irak a Saudská Arábia. Je to veľmi malá krajinaKuvajt je veľmi malá krajina s celkovou rozlohou 17 820 kilometrov štvorcových. Ak by ste chceli spoznať tento štát mimo hlavného mesta, budú stačiť 3 – 4 dni. Na hlavné mesto Kuvajt city, postačí len jeden deň.
Ak navštívite Kuwait Towers, slávnu dominantu Kuvajtu, možno budete môcť vidieť celú oblasť Kuvajtu za jasného dňa.

Krajina má približne 4,25 milióna obyvateľov, z ktorých väčšina žije v hlavnom meste krajiny Kuwait City. Arabčina je úradným jazykom národa, ale bežne sa hovorí aj anglicky. Ich mena kuvajtský dinár dosahuje najvyšší výmenný kurz na svete a vďaka ich obrovským zásobám ropy je plyn lacnejší ako voda.

V mesiacoch máj až október sú tu extrémne vysoké teploty, a v lete vystúpia aj nad 50°C. Ak si v tomto období urobíte výlet do Kuvajtu, môže vás počasie obmedziť vo vašej klimatizovanej hotelovej izbe. Je lepšie tam cestovať od novembra do apríla, keď prevláda príjemné počasie.

Panoráma mesta Kuvajt v lete. Zdroj: vivitravels.com

Vstupné požiadavky do Kuvajtu

Kuvajt vyžaduje, aby cestujúci do krajiny požiadali o vízum. Žiadosť o vízum sa dá urobiť rýchlo online a odpoveď by ste mali dostať do 24 hodín. Žiadosť o vízum stojí približne 3 kuvajtské dináre (9 EUR) za 90-dňové jednovstupové vízum.

Váš pas by mal byť platný ešte najmenej šesť mesiacov po skončení plánovaného pobytu v Kuvajte. Kuvajtské imigračné úrady sú veľmi prísne, preto sa uistite, že máte všetky správne cestovné doklady.

Buďte opatrní s rukami a nohami

Keď sa s niekým zdravíte v Kuvajte, uistite sa, že tak robíte pravou rukou. Používanie ľavej ruky na pozdrav miestnych obyvateľov alebo na prijatie niečoho od nich, sa považuje za neúctivé. Je to preto, že ľavá ruka sa bežne používa na toaletné povinnosti a je považovaná za špinavú.

Uistite sa, že máte vždy nohy pevne na zemi. Áno znie to síce vtipne, ale je to realita. Ukazovanie chodidiel v prítomnosti iných ľudí znamená, že ich považujete za špinu. Nielen v Kuvajte, ale je to dôležitý cestovný tip aj pre návštevu Thajska!

Dbajte na to, ako sa obliekate

Na rozdiel od iných štátov Perzského zálivu je Kuvajt liberálnejší, pokiaľ ide o to, ako sa obliekate. Ženy by sa spravidla mali uistiť, že nenosia tesné oblečenie a neodhaľujú ramená, ruky alebo nohy. Aj keď zákon nezakazuje chodiť v krátkych nohaviciach, spoločenský úzus je taký, že všetci nosia dlhé nohavice.

Rešpektujte miestne zákony a kultúru

Kuvajt je moslimská krajina. Ak sa tam nechcete dostať do problémov, uistite sa, že neurazíte ich náboženské presvedčenie. Niektoré veci, ktorým sa treba vyhnúť, sú:

• Homosexuálne činy.
• Spolužitie, ak nie ste manželia.
• Prechovávanie alkoholu, narkotík, pornografie alebo bravčových produktov. Tie sú v krajine úplne zakázané.
• Verejný prejav náklonnosti zo strany heterosexuálnych párov.
• Ak cestujete počas svätého mesiaca ramadán, je nezákonné jesť, piť, fajčiť alebo žuť žuvačku na verejnosti.

Vykonanie ktoréhokoľvek z týchto krokov vás môže dostať do vážneho problému. Negatívne hovoriť o kuvajtskom emírovi je tiež neprípustné. Takéto reči vás môžu dostať do väzenia až na sedem rokov!

Kuvajtský tanier – machboos. Zdroj: youtube.com

Jedlo a pitie

Vzhľadom na veľký počet cudzincov v krajine existuje veľa kuchýň, ktoré môžete vyskúšať. Je to prevažne mix arabskej, indickej a iránskej kuchyne. Čiže nie je to len kebab, ale aj morské plody a skvelá jahňacina. Bravčové mäso tu nenájdeš.Rozhodne sa oplatí ochutnať kuvajtské jedlá, ako Machboos, ryžovú špecialitu pripravovanú s ryžou basmati ochutenou korením, a kuracím alebo baraním mäsom.

Ako sa pohybovať v Kuvajte

Kuvajt má efektívny systém verejnej dopravy. Na presun môžete využiť autobusy, ktoré odchádzajú z rôznych staníc v pravidelných intervaloch, a sú lacné.
K dispozícii sú aj taxíky, ale táto možnosť môže byť dosť nákladná, pretože vodiči nepoužívajú taxameter. Ak sa rozhodnete použiť taxík, pred začatím cesty sa s vodičom porozprávajte o cene.

Ďalšou možnosťou je prenájom auta, no to je taktiež drahé, a jazda v Kuvajte nie je niečo, čo by vás bavilo. Doprava na cestách môže byť nočnou morou a záznamy o bezpečnosti na cestách sú viac ako znepokojujúce.

Obľúbené miesta na návštevu v Kuvajte

Kuvajtské veže

Toto je hlavná turistická atrakcia a ikona celého hlavného mesta – Vodné veže stojace na brehu Perzského zálivu. Kuvajtské veže, ako sa zvyknú prezývať, sa dvíhajú už z diaľky. Sú tri, najvyššia z nich meria 187 metrov a dve z nich na sebe držia veľký glóbus.  Z vrcholu hlavnej veže je vidieť väčšinu krajiny. To vám dá predstavu o tom, aký je Kuvajt malý. Hlavná veža má tiež reštauráciu, kde si pochutnáte na kuvajtskej kuchyni.

Veľká mešita

Pri návšteve tejto mešity sa dozviete viac o moslimskom náboženstve krajiny. Prehliadky sú ponúkané denne, ale musíte si vopred objednať sprievodcu.

Podľa jedného z mála obyvateľov Failaky bol tento dom počas vojny zasiahnutý raketou. Zdroj: aljazeera.com

Ostrov Failaka

Mnoho turistov navštevuje tento ostrov, aby videli skazu spôsobenú vojnou v Perzskom zálive. Mnoho nemocníc, škôl, úradov na ostrove bolo počas vojny zničených a už neboli obnovené.

Mubarakia

Bazár v centre mesta, kde dostanete tovar od výmyslu sveta, a večer sa to mení na skvostné gurmánske miesto.

Arabská púšť je pravdepodobne jedným z najlepších zážitkov, ktoré môžete v Kuvajte podniknúť, a najlepšie si ju vychutnáte medzi októbrom a marcom.Zdroj: iamaileen.com

Navštívte púšť

Vydajte sa hlboko do kuvajtskej púšte a užite si kempingový zážitok, ktorý si určite zamilujete. Nezabudnite si vziať opaľovací krém, UPF oblečenie, klobúky a slnečné okuliare, teplota tam je šialená!

Festival Camel Racing v Kuvajte. Zdroj: adventurerfamily.com

Ťaví pretekársky šport

Zamierte do Kuwait Camel Race Club v Kabd a určite sa poriadne zabavíte na pretekoch na ťavách. Tieto ťavy dosahujú rýchlosť až 60 km/h a sú ovládané robotickými džokejmi.

Zrkadlový dom

Ďalšia top atrakcia v Kuwait City. Múzeum je vyrobené výlučne zo zrkadiel, ktoré vytvorila talianska umelkyňa Lidia a jej zosnulý manžel, táto atrakcia je skutočne impozantná.

Oddych na pláži

Po hodinách prehliadok mesta určite uvítate oddych na pláži. Kuvajt má veľa verejných a súkromných pláží, z ktorých si môžete vybrať. Skvelú pláž nájdete v Hilton Kuwait Resort alebo Al Corniche Club.

Vedeli ste, že pôvodný DeLorean DMC12 bol prepadákom a výrobca kvôli nemu zbankrotoval? Teraz má veľké plány.

Pôvodný a nový DeLorean DMC12. Charakter ostal zachovaný, ale v modernej interpretácii a s veľkorysým tvarovaním karosérie z nehrdzavejúcej ocele.

Ikonické auto nášho detstva sa vracia, hoci v novej podobe.

Španielsky dizajnér Ángel Guerra sa už pred dvomi rokmi rozhodol vzdať poctu ikonickému „časostroju“ DeLorean DMC12 tým, že pri príležitosti 40. výročia spustenia jeho výroby vyhotoví jeho novú generáciu. Vznikla v počítači a hoci nemala potenciál na vznik v reálnom svete, celkom dobre si vieme predstaviť, že sa práve takéto autá čoskoro premávali aj po slovenských cestách.

Interpretácia originálneho dizajnu z prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia (vývoj prebiehal už v 70. rokoch) od Guerra pôsobí vyvážene, vzdáva originálu poctu a nesnaží sa ho prerábať na niečo excentrické. Dá sa povedať, že Španiel dodal DeLoreanu mladú tvár a pritom zachoval jeho pôvodný charakter.

Kľúčovými prvkami dizajnu sú predovšetkým krídlové dvere, ale aj dynamický profil, úzka horizontálna predná maska s tenkými svetlometmi a celkový imidž športového auta.

DeLorean sa skutočne vracia

Posledné správy však poukazujú na to, že vlastník značky DeLorean má predsa len smelé plány. Počas tohto roka mieni predstaviť až 5 nových áut. Prvý z modelov avizuje v krátkom teasingu spred niekoľkých týždňov:

A práve dnes prišiel s celkom novým videom, ktorý odhaľuje zadné partie pripravovaného vozidla:

Neslávne známy DMC12

Skutočný a pôvodný DeLorean DMC12 sa začal vyrábať v roku 1981 a vyrábal sa len do roku 1982. Mal teda iba dva roky na to, aby sa zapísal do histórie, čo sa mu podarilo nielen vďaka dizajnu od legendárneho Giorgetta Giugiara z Italdesign, ale aj vďaka filmovej sérii Návrat do budúcnosti, v ktorom bol strojom času.

Scéna, v ktorej sa prvýkrát objavil DeLorean DMC12 vo filme Návrat do budúcnosti (1985):

Pre zaujímavosť, spoločnosť DeLorean Motor Cars, Ltd. vyrábala tento model v Belfaste v severnom Írsku a do svojho bankrotu vyrobila na 9-tisíc exemplárov. Dnes ich naďalej jazdí asi 6 500 kusov a majú mimoriadnu hodnotu. Kedysi mali cenu tiež vysokú, lenže bankrot spoločnosti bol predsa len niečím zapríčinený – model DCM12 mal problém, že napriek športovému vzhľadu mal veľmi slabý výkon a jazdné vlastnosti, ktoré majiteľov veľmi nemilo prekvapovali.

Skrátka, dizajn na jednotku, no funkčne išlo o priemerné vozidlo s premrštenou cenou. V roku 2017 bol magazínom Time Magazine nominovaný do skupiny 50 najhorších áut sveta.

Motor od skupiny Peugeot-Renault-Volvo V6 PRV s objemom 2,85 litra dosahoval maximálny výkon 97 kW (130 koní) a krútiaci moment 207 Nm.

Z konštrukčného hľadiska však malo ísť o vyspelejší automobil typu GT s nezávislými nápravami vpredu aj vzadu a s karosériou z nelakovanej nehrdzavejúcej ocele.

Čo si myslíte o novom DeLorean DMC12 vy? Je podľa svet pripravený na takéto nevšedné vozidlá a podarí sa výrobcovi napraviť nelichotivú reputáciu pôvodného modelu?

Potraviny odložené v mrazničke na horšie časy sa po rozmrazení dajú bez problémov využiť. Rovnako chcú vedci uchovať energiu získavanú z prírodných zdrojov.

Ekologické hospodárenie sa nezaobíde bez problémov

Obnoviteľné zdroje za posledné roky zaznamenali rozmach svojej využiteľnosti. Slúžia ako ekologickejšia alternatíva oproti zaužívanému spaľovaniu fosílnych palív. Znižovanie emisií CO2 je prioritou pre zlepšenie zdravia našej planéty. Výroba veternej či slnečnej energie je však limitovaná prírodnými cyklami.

Všetku silu solárnych panelov treba okamžite využiť alebo uskladniť maximálne na pár dní. zdroj: unsplash.com

Prevádzkovatelia majú zabezpečené krátkodobé riešenia, no aj tie sa môžu stretnúť s komplikáciami. Najpoužívanejším mechanizmom je prečerpávacia vodná nádrž, avšak veľakrát dopláca na geologické a regulačné obmedzenia.

Klimaticky prospešná výroba zeleného vodíka by dokázala naplniť predstavy sezónneho skladovania. Pomyselnou brzdou je ale snaha prísť na to, kam s ním. Hromadné a predovšetkým dlhodobé uchovávanie vedie ku kontaminácii. Neskôr by sa musel zelený vodík pred použitím opäť čistiť, čo vedie k ďalšej spotrebe energie.

Výhodné „odloženie“ energie

Výskumníci z Pacific Northwest National Laboratory (PNNL) vyvinuli riešenie pre uskladnenie, ktoré zvládne niekoľko mesiacov. Inovatívna batéria efektívne uchováva energiu celé mesiace bez toho, aby sa poškodila. Vytvorenie „zmrazovacej a rozmrazovacej batérie“ je krokom k batériám použiteľným na úsporu energie vo viacerých sezónach. Ak batéria vydrží celú jar, môže sa použiť na jeseň a naopak.

Koncept zmrazovania a rozmrazovania je známy každému, kto svoje auto nechal „odpočívať“ v garáži príliš dlho. Batérii to neprospieva a svojou nečinnosťou klesá jej efektívnosť. Pozoruhodné je, že batéria PNNL si počas 12 týždňov zachovala 92 percent svojej kapacity. Prototyp svojou veľkosťou pripomína hokejový puk. Vedci však aj tento pokrok vnímajú nanajvýš pozitívne. Prerušované zdroje energie – slnečné svetlo, vietor – tak budú mať oveľa dlhšiu životnosť.

Nižšie materiálové náklady

K spomínanému javu dochádza, pretože elektrolytom batérie je roztavená soľ – molekulárny príbuzný obyčajnej kuchynskej soli. Materiál je kvapalný pri vyšších teplotách, ale pevný pri izbovej teplote. Batéria sa najskôr nabije zahriatím až na 180 stupňov Celzia, čo umožňuje iónom pretekať cez tekutý elektrolyt a vytvárať chemickú energiu. Po úplnom nabití sa batéria ochladí na okolitú teplotu, preto elektrolyt stuhne. Stáva sa pevným a ióny, prepravujúce energiu, zostávajú takmer nehybné.

Energia nestráca na kvalite. Je konzervovaná, rovnako ako potraviny v mrazničke. zdroj: pexels.com

Zmrazovacia batéria obsahuje materiály, ktoré sa dajú bežne získať. Jednou z najväčších výhod zariadenia je zloženie súčiastky, nazývanej separátor. Umiestňuje sa medzi anódou a katódou, tie sú v tomto prípade z hliníka a niklu. Väčšina batérií z roztavenej soli s vyššou teplotou obsahuje keramický separátor. Jeho výroba si zvyčajne vyžaduje viac peňazí a hrozí jej vyššie riziko poškodenia. Batéria PNNL používa sklolaminát, a to vďaka stabilnej chémii batérie.

Takto sa výskumný tím vyhol vzácnym, drahým a vysoko reaktívnym materiálom. Ďalší bežný, lacný prvok, síru, doplnili do elektrolytu na zvýšenie energetickej kapacity batérie. „Zníženie nákladov na batérie je kľúčové. Preto sme si vybrali bežné, lacnejšie prvky a zamerali sa na odstránenie keramického separátora,“ hovorí Guosheng Li, vedúci štúdie.

Dôležitý krok vpred

Majitelia podnikov sa zaujímajú o celý proces využitia PNNL batérii do budúcnosti. Jarnú energiu by uložili do veľkých batérií a potom ju uvoľnili. Ideálne na konci roka, kedy sú vetry v regióne pomalé, hladina riek klesne a dopyt po elektrine vrcholí. Plusom batérií je takisto lepšia schopnosť verejných služieb prekonať výpadok prúdu počas silných búrok. Po hurikáne, lesnom požiari alebo inej pohrome by sa sprístupnilo veľké množstvo energie na dodanie do siete.

Keď batéria dosiahne optimálnu prevádzkovú teplotu, vybije sa a prináša energiu do siete. zdroj: pixabay.com

Výskumníci poukazujú na to, že sezónne batérie musia byť skonštruované tak, aby sa nabíjali a vybíjali len raz alebo dvakrát do roka. Na rozdiel od batérií určených na napájanie elektrických áut, notebookov alebo iných spotrebiteľských produktov nepotrebujú vydržať stovky či tisíce cyklov.

Vince Sprenkle, hlavný strategický poradca v PNNL predkladá jasnú predstavu. „Predstavte si veľkú batériu na 12-metrovom návese pri veternej elektrárni. Batéria sa nabije na jar a potom sa kamión odvezie po ceste do rozvodne, kde je batéria k dispozícii počas letných horúčav.“ Projekt by týmto spôsobom zvýšil používanie obnoviteľnej energie a uľahčil možnosti jej šírenia.

Zdroje: www.scitechdaily.com, www.techbox.sk

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Trojica sklenených sôch od čínskeho disidentského umelca Ai Weiwei bola minulý týždeň za bieleho dňa odcudzená z galérie Lumas v centre mesta Hamburg. Každá socha má inú farbu a znázorňuje ruku so vztýčeným prostredníkom. Predajná cena každej z nich sa pohybuje okolo 9 500 eur. Trojica sôch odkazuje na známu fotografickú sériu od čínskeho umelca s názvom Štúdia perspektívy (1995-2017), v ktorej vztyčuje prostredný prst na monumenty a politicky významné miesta po celom svete. Tieto významné sklenené ruky boli ústredným prvkom galérie a boli vystavené na očiach verejnosti v galérii.

Zlodej ukradol tieto tri sochy za bieleho dňa

Alarm sa nespustil!

Jeden zo zamestnancov galérie Lumas uviedol pre MailOnline, že alarm, ktorý mal sochy chrániť, sa nespustil. Podľa hamburskej polície konal zlodej so šikovnými prstami sám. Ku krádeži došlo v pondelok 27.4.2022 medzi poludním a 18.00 hodinou. Polícia dokonca zriadila horúcu linku pre svedkov, ktorí v tejto súvislosti niečo spozorovali, alebo ktorí môžu poskytnúť informácie o páchateľovi alebo mieste, kde sa sochy nachádzajú.

Ai Weiwei

Ai Weiwei sa narodil v roku 1957 v Pekingu v Číne. Umelec navštevoval Pekinskú filmovú akadémiu a Parsons School of Design v New Yorku. Kvôli svojim anti-politickým dielam žije momentálne v exile. U nás nie je až tak známy, aj keď pomáhal navrhovať ikonický štadión Vtáčie hniezdo pre olympijské hry v Pekingu v roku 2008.  Neskôr bol však v Číne terčom série politicky motivovaných súdnych procesov. V roku 2011 strávil Weiwei 81 dní vo väzení na základe obvinení z daňových únikov. Bol držaný v cele bez okien s rozmermi menej ako 4 x 4 m. Známeho umelca neustále sprevádzali dvaja strážcovia a musel si pýtať povolenie na pitie vody. Po získaní svojho pasu od úradov v roku 2015 sa Weiwei presídlil do Nemecka a potom sa presťahoval do Veľkej Británie.

„Myslím, že najdôležitejším médiom súčasnosti je Twitter.“ Ai Weiwei

Ai Weiwei & his controversial installation to Vienna ▶️ https://t.co/3CD8SbocgP @AiWeiwei #art pic.twitter.com/AIXzbkJJA5

— COSHAMIE (@coshamie) July 18, 2016

Weiwei na sociálnych sieťach

Od roku 2006 Ai Weiwei podporuje svojimi online aktivitami slobodu prejavu prostredníctvom ambicióznych umeleckých projektov a blogov. Väčšina jeho práce je zameraná hlavne na kritiku súčasného čínskeho politického a kultúrneho života. Mnohí ho označujú za experta vo využívaní sociálnych médií. Jeho široké publikum sa rozprestiera ďaleko za hranicami Číny. Okrem Twitteru používal Weiwei aj svoj vlastný blog, ktorý bol zrušený v roku 2009. Počas vyšetrovania čínskymi úradmi a počas vypočúvania nemohol Ai Weiwei písať na Twitteri. Po prepustení sa Twitter stal jediným prostriedkom umelcovej komunikácie s jeho masívnymi fanúšikmi v Číne aj mimo nej, a to aj napriek podmienkam prepustenia na kauciu, podľa ktorých Twitter nesmel už nikdy používať. Jeho prítomnosť na Twitteri bola občas prerušená, ale naďalej zostáva aktívnym.

My #selfie with Ai Weiwei https://t.co/eJfGhPKbw8 #AiWeiWei #art @21erhaus @belvederewien @aiww #Vienna #exhibition pic.twitter.com/wDsay0mORX

— mila cataldo (@milacat) July 16, 2016

Ocenenia

O úspechu tohto umelca svedčia nielen vysoké ceny jeho diel ale aj významné ocenenia. Získal čestný doktorát na Fakulte politických a sociálnych vied Univerzity v belgickom Gente (2010). Za zmienku stojí aj zisk Skowheganskej medaily (2011) a Ceny za súčasné čínske umenie (2008). Jeho diela sa objavili na významných výstavách v Kunsthaus Bregenz (2011); Victoria & Albert Museum, Londýn (2011); Asia Society Museum, New York (2011); Tate Modern, Londýn (2010); São Paulo Bienal (2010); Haus der Kunst, Mníchov (2009); Mori Art Museum, Tokio (2009); a Documenta XII (2007).

Zdroje: DailyMail, ArtNews, HamsteadTheatre, Art21

V tomto článku sa dočítate o tom čo môže pomôcť Vám, alebo Vašim blízkym, pokiaľ niekto prešiel traumou.

Čo je trauma a ako ovplyvňuje naše duševné zdravie, vrátane toho, ako si môžete pomôcť, aké liečby sú dostupné a ako prekonať prekážky pri získavaní správnej podpory. Obsahuje aj tipy pre ľudí, ktorí chcú podporiť niekoho, kto prešiel traumou.

Čo je trauma?

Prechádzať veľmi stresovými, desivými alebo skľučujúcimi udalosťami sa niekedy nazýva trauma. Keď hovoríme o emocionálnej alebo psychickej traume, môžeme mať na mysli:

• situácie alebo udalosti, ktoré považujeme za traumatické
• ako nás ovplyvňujú naše skúsenosti.

Traumatické udalosti sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku a môžu spôsobiť dlhotrvajúce poškodenie. Každý má inú reakciu na traumu, takže niektoré účinky si môžete všimnúť rýchlo, ale aj dlho potom.

Ak ste boli postihnutí traumou, je dôležité si uvedomiť, že ste prežili najlepšie ako ste mohli, a máte bežné, normálne reakcie.

Prechádzanie ďalšou traumou môže tiež spôsobiť, že vás začnú ovplyvňovať minulé skúsenosti alebo zhoršiť existujúce problémy. Je v poriadku požiadať o pomoc kedykoľvek – vrátane prípadov, keď si nie ste istí, či ste nezažili traumu.

Aké skúsenosti môžu byť traumatické?

Čo je traumatické, je osobné. Ostatní ľudia nemôžu vedieť, ako sa cítite o svojich vlastných zážitkoch alebo či boli pre vás traumatické. Môžete mať podobné skúsenosti ako niekto iný, ale ovplyvnené inak.

Trauma môže zahŕňať udalosti, pri ktorých sa cítite:

• vystrašený
• pod hrozbou
• ponížený
• odmietnutý
• opustený
• znehodnotený
• nebezpečné
• nepodporovaný
• uväznený
• bezmocný

Medzi spôsoby, ako môže k traume prísť, patria:

• jednorazové alebo prebiehajúce akcie
• byť priamo poškodený
• byť svedkom ublíženia niekomu inému
• žiť v traumatickej atmosfére
• byť postihnutý traumou v rodine alebo komunite

Vaša skúsenosť s traumou môže súvisieť s časťami vašej identity, vrátane toho, či ste boli obťažovaní, šikanovaní alebo diskriminovaní.

Môže trauma spôsobiť problémy duševného zdravia?

Trauma môže niekedy priamo spôsobiť problémy duševného zdravia, alebo spôsobiť, že budete náchylnejší na ich rozvoj. Patrí medzi potenciálne príčiny všetkých problémov duševného zdravia. Môže byť ťažké povedať, ktoré problémy sú spôsobené traumou.

Je tiež známe, že niektoré stavy sa vyvíjajú ako priamy dôsledok traumy, vrátane posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), a komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy (komplexná PTSD).

To, ako sa vás to týka, môže závisieť aj od iných vecí, ako napríklad:

• predchádzajúce skúsenosti s traumou
• iné stresy alebo starosti v danom/neskôr
• ubližovanie blízkymi ľuďmi
• či vám niekto pomohol alebo vás podporil

Ak ste niekomu povedali o tom, čo sa stalo a on vás nepočúval ani vám nepomohol, mohlo vám to brániť v získavaní podpory, ktorú ste potrebovali, alebo ste sa cítili sami – čo mohlo následky traumy ešte zhoršiť.

Ako vás môže trauma postihnúť?

Trauma postihuje každého inak. Môže ísť o:

• ako naše telo reaguje na nebezpečenstvo
• bežné účinky traumy na duševné zdravie
• trauma a fyzické zdravotné problémy

Ako naše telo reaguje na nebezpečenstvo?

Keď sa cítime vystresovaní alebo ohrození, naše telo uvoľňuje hormóny nazývané kortizol a adrenalín. Toto je automatický spôsob prípravy tela na reakciu, na nebezpečenstvo a nemáme nad tým žiadnu kontrolu.

To môže mať celý rad účinkov, ktoré sa niekedy nazývajú:

• pocit ochrnutia alebo neschopnosti sa pohybovať
• boj alebo protest
• skrývanie sa alebo vzďaľovanie sa
• snažíte sa potešiť niekoho, kto vám ubližuje

Štúdie ukázali, že stresové signály môžu pokračovať dlho po tom, čo trauma skončí. Môže to ovplyvniť vašu myseľ a telo, vrátane toho, ako myslíte, cítite sa a ako sa správate.

Bežné účinky traumy na duševné zdravie

Toto sú niektoré bežné účinky traumy, ktoré by ste mohli rozpoznať:

Flashbacky – opätovné prežívanie aspektov traumatickej udalosti alebo pocitu, ako keby sa to stalo teraz, čo sa môže stať bez ohľadu na to, či si pamätáte konkrétne podrobnosti.

Záchvaty paniky – typ reakcie na strach. Sú zveličením reakcie vášho tela na nebezpečenstvo, stres alebo vzrušenie.

Disociácia – jeden zo spôsobov, ako sa vaša myseľ vyrovnáva s ohromujúcim stresom. Môžete sa cítiť znecitlivení, oddelení od tela, alebo ako keby bol svet okolo vás neskutočný.

Problémy so spánkom – môže byť pre vás ťažké zaspať alebo zostať spať, v noci sa cítite nebezpečne, pociťujete úzkosť alebo strach z nočných môr.

Nízka sebaúcta – trauma môže ovplyvniť spôsob, akým si vážite, a vnímate sami seba.

Smútok – prežívanie straty môže byť traumatizujúce, vrátane toho, že niekto zomrie, ale aj iných druhov strát. Mnoho ľudí prežíva smútok v dôsledku toho, ako im trauma zmenila život. Môžete mať pocit, že trauma spôsobila, že ste niektoré veci v živote vynechali, čo môže tiež viesť k pocitom straty.

Sebapoškodzovanie – ubližovanie si ako spôsob, zvládnuť traumu. To môže zahŕňať poškodenie častí vášho tela, ktoré boli napadnuté alebo zranené počas traumy.

Samovražedné pocity – vrátane zaujatia myšlienkami na ukončenie života, premýšľaním o metódach samovraždy alebo plánovaním si samovraždy.

Užívanie alkoholu a návykových látok – spôsob, akým sa môžete pokúsiť vyrovnať s ťažkými emóciami alebo spomienkami.

Príliš veľa aktivít, škola, rozvod rodičov, šikana, či finančné problémy v rodine. Toto všetko stresuje deti aj tínedžerov. V prieskume Americkej psychologickej asociácie (APA) z roku 2013 až 83 percent opýtaných tínedžerov uviedlo, že škola je jednou z hlavných príčin stresu. Novší výskum z roku 2018 ukazuje, že nie je jedinou. Mladých ľudí vo veku 15 až 21 rokov stresujú aj sociálne problémy, ako napríklad klimatické zmeny, násilie na školách, sexuálne obťažovanie, rastúca miera samovrážd, ale aj to, či zapadnú v kolektíve.

Zatiaľ čo krátkodobý stres môže viesť k väčšej snahe a lepším výsledkom, chronický stres je nebezpečný. Podľa APA dokáže oslabiť imunitný systém dieťaťa, zvýšiť krvný tlak, viesť k obezite, ochoreniam srdca, úzkosti a depresii. Na rozdiel od dospelých, deti nie vždy vedia svoje pocity opísať.

Ako rozpoznám, že je moje dieťa v strese?

Aj keď sa vám dieťa nezdôverí, že prežíva stresujúce obdobie, niektoré symptómy vám to napovedia. Podľa webového portálu verywellmind.com sú jedným z prejavov stresu u detí a tínedžerov problémy so spánkom. Napriek únave dieťa nemôže zaspať alebo sa neustále budí, prežíva nočné mory alebo sa pomočuje. Všimnúť si môžete aj zmenu v stravovacích návykoch. Dieťa zrazu zje toho výrazne menej alebo oveľa viac než predtým. Menšie deti nedokážu identifikovať stres a tak sa namiesto toho sťažujú na bolesti hlavy a brucha.

Stres spôsobuje aj zmenu v správaní. Dieťa zrazu nedodržiava pravidlá, nechce sa zúčastňovať aktivít, ktoré ho predtým bavili a radšej zostane doma. Staršie deti nemusia byť schopné dokončiť domáce úlohy a nechcú pomáhať v domácnosti. Stať sa môže aj to, že dieťa je zrazu agresívnejšie, šikanuje a nosí domov horšie známky. Mladšie deti si zase môžu začať cmúľať prsty alebo obhrýzať nechty.

Stres spôsobuje aj emocionálne výkyvy u detí a tínedžerov. Dieťa môže byť náladové, alebo bez príčiny nahnevané, podráždené a neschopné ovládať svoje emócie. Chronický stres spôsobuje, že deti a tínedžeri sa boja skúšať nové veci a spoznávať nových ľudí.

Príčiny stresu u detí

Práve škola je častou príčinou stresu u detí aj tínedžerov. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Ak chceme dieťaťu pomôcť zvládať stres, najskôr musíme pochopiť prečo je vystresované. Portál verywellmind.com uvádza ako častú príčinu preplánovaný harmonogram dieťaťa. Príliš veľa krúžkov, kurzov, športových aktivít a málo prestávok na oddych alebo hru prináša viac škody ako úžitku.

Stres u detí spôsobuje aj nátlak byť výborný v škole, odlúčenie od rodičov, finančná neistota v rodine, obavy o zdravie milovanie osoby, rozvod, smrť blízkeho alebo presťahovanie sa. Avšak, stres môžu zapríčiniť aj pubertálne zmeny, šikana, hádky s priateľmi, ale aj strach z desivých svetových udalostí vrátane vojen.

Príčinou stresu nemusia byť len životné skúsenosti, ktoré dieťa priamo prežíva, ale aj vystresovaní rodičia. Deti vedia byť extrémne vnímavé a dokážu zistiť, že sa stresujete alebo trápite. Vystresovaný rodič môže následne preniesť stres na dieťa. Ak hľadáme príčinu stresu u detí, mali by sme sa uistiť, či tou príčinou nie sme my sami.

Dokazuje to aj americká štúdia, ktorá zistila, že deti, ktorých rodičia trpeli psychickými poruchami, v dospelosti častejšie pociťovali úzkosť. Čím dlhšie a intenzívnejšie prežívali stres v detstve a čím horšie bolo duševné zdravie ich rodičov, tým viac stresu prežívali v dospelosti.

Ako pomôcť dieťaťu zvládať stres?

Úlohou rodiča nie je zbaviť dieťa stresu, ale naučiť ho zvládať ho. Stres vzniká predovšetkým v hlave, a preto je dôležité odbúrať negatívne myšlienky príjemnejšími formami trávenia času. Najbežnejšia a zároveň najúčinnejšia metóda je rozhovor s dieťaťom. Dieťa by malo pochopiť, že aj z nepríjemnej situácie sa môže poučiť a stať sa silnejším. Portál verywellmind.com uvádza niekoľko tipov ako si dať rady s detským stresom:

• Buďte pre dieťa osobou, ktorá ho bez odsudzovania vypočuje a poskytne mu bezpečie
• Dovoľte svojmu dieťaťu podeliť sa o svoje pocity a dobre poslúchajte. Neprerušujte ho, nesnažte sa ho umlčať, alebo zmeniť to, čo cíti. Vyhnite sa aj dlhým prednáškam a neobviňujte ho.
• Mladším deťom pomôžte pomenovať ich pocity a vysvetlite im, ako sa stres prejavuje
• Vytvorte dieťaťu rutinu. Každý deň rovnaký čas jedla a spánku môže pôsobiť upokojujúco
• Uistite sa, či má vaše dieťa dostatok spánku, pestrej stravy a pohybu
• Nájdite si každý deň čas na hru alebo rozhovor s dieťaťom a venujte mu plnú pozornosť
• Vopred ho pripravte na stresové situácie, načrtnite mu, čo môže očakávať, a odpovedzte mu na otázky
• Povzbudzujte staršie deti, aby si zapisovali svoje pocity alebo viedli denník

Čo vám napadne ako prvé, keď počujete výraz „body-shaming“?

Určite sa vám vybavil obraz človeka s nadváhou, z ktorého si robia srandu. Samozrejme, aj to je realita. Avšak na opačnej strane spektra nájdeme všetkých prirodzene štíhlych ľudí, ktorí sú rovnako vystavovaní každodennej ,,šikane“.

Otázka znie, prečo je fat-shaming neslušný, ale skinny-shaming tolerujeme?

Všetci veľmi dobre poznáme vety typu: 

,,Ježíš ty si chudá,“ – „Najedz sa, prosím ťa,“ – ,,Žiješ z lásky?“- ,,Nemáš anorexiu?,“ -,,Si kosť a koža,“ – ,,Vyzeráš choro,“- „Ženské telo vyzerá inak.“ Drsné však?

Toto je len zlomok príkladov, ktoré nám zväčša adresujú ľudia pár sekúnd po zoznámení sa. Áno, to je skinny shaming a deje sa to. Bohužiaľ, nehovorí sa o ňom, pretože stojí v úzadí za fat shamingom.

Čo je skinny shaming?

Skinny shaming je ostrá kritika štíhlej postavy. V podstate hovoríme o akejsi diskriminácii, ktorá odzrkadľuje charakter adresáta. Na druhej starne môže ísť aj o obyčajnu nevedomosť. V každom prípade sa nečakaný úder pod pás pochopiteľne podpíše na našom sebavedomí a psychickom zdraví. Nepoznáme príbehy ľudí, ktorí majú menej kíl (a naopak). Niektorí majú rýchly metabolizmus, môžu zjesť aj koňa a nepriberú ani gram. Iní trpia psychickými alebo fyzickými poruchami, pre ktoré nemôžu pribrať.

Nikto by nemal byť pre svoju váhu znevýhodňovaný alebo zosmiešňovaný. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

SKUTOČNÝ PRÍBEH

Pamätám si, keď som sa prvýkrát stretla so skinny shamingom. Mala som desať rokov. Ponevierala som sa pri kuchynskom stole, kde boli aj iní ľudia. V tom vošla do izby babičkina kamarátka, ktorá sa na mňa pozrela a chladne skonštatovala: ,,Preboha, kŕmia ju vôbec rodičia?“ Vtedy som spozornela a všimla som si, že všetci v miestnosti pritakávajú.

Nikto neprejavil empatiu, nikto tej žene nepovedal, že je drzá. Tvárili sa, že sa nič nestalo a veselo pokračovali v rozhovoroch. Ja som zostala stáť zahanbená a premýšľala som, čo je so mnou zle. Doteraz sa mi vynára ten pocit prázdnoty a rozrušenia. Ani po niekoľkých rokoch sa však nič nezmenilo. Ak sa s niekým podelím o svoj príbeh, tak sa zväčša nedočkám empatie. Skinny shaming sa stal takpovediac spoločensky prijateľný.

Niektorí ľudia v dôsledku ,,šikany“ začnú nosiť voľnejšie veci, vyhýbajú sa čiernej farbe, pretože ich zoštíhľuje (zbytočne upozorňuje na chudé časti tela). Cítia, že sa musia prispôsobiť, aby sa vyhli negatívnej odozve. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Je skinny shaming v poriadku?

Celkom určite nie je v poriadku zahanbovať niekoho na základe jeho telesnej hmotnosti, bez ohľadu na číslo. V prípade skinny shamingu si ľudia väčšinou neuvedomujú, že v skutočnosti niekoho ,,zosmiešňujú“. Myslia si, že ide o dobre mienenú radu. Akoby sa niečo rázom zmenilo, keď vyslovia čarovnú formulku ,,kúp si niečo na jedenie“. Môžeme ich zrejme len ubezpečiť, že nemusia mať o nás obavy.

Dá sa proti tomu bojovať?

Štíhlosť sa často považuje za akési privilégium, vďaka odvekému kritériu krásy. No, nie je vylúčené, že sa nám spoločnosť nebude vysmievať za to, že sme až príliš chudí (nech to znamená čokoľvek). Pravdupovediac je zvláštne v akom svete žijeme, pretože sa neustále prispôsobujeme názorom druhých. Samozrejme sú spôsoby, ako efektívne bojovať proti skinny shamingu. V prvom rade musíme začať milovať naše telo, aby nás nerozhodil názor ľudí, ktorí nie sú v našom živote dôležití. Faktom je, že niektorí nás budú aj tak súdiť.

Ďalším účinným spôsobom je nezostať ticho. Ak nám niekto verbálne ublíži, tak mu zdvorilo vysvetlíme, kde spravil chybu. Vzdelávajme ľudí.

Pamätajme, že cieľom je mať zdravé telo, nie chudšiu alebo plnšiu postavu. Navyše krása vychádza zvnútra. Ak ste sa niekedy hanbili za svoje telo (bezohľadu na proporcie), tak najlepšou radou je, začnite sa milovať takí, akí ste. Buďte vďační za to, že ste zdraví a kašlite na to, čo si o vás myslí ,,svet“.