iNSTRID

Zdroj: Anna Delvey

Anna Sorokin bola 2 roky známa ako Anna Delvey, bohatá nemecká dedička. Obľubovala prepych a luxusné oblečenie od svetoznámych značiek. Tvrdila, že disponuje majetkom vo výške 60 miliónov eur, vďaka čomu sa dostala do najvyšších vrstiev New Yorkskej spoločnosti.

Dedička, podnikateľka, podvodníčka, väzenkyňa, týmito všetkými pomenovaniami by sme mohli označiť Annu. Teraz si však mladá dáma môže pridať ďalší titul: profesionálna umelkyňa.

Prvá výstava

17. marca bola v newyorskej štvrti Lower East Side sprístupnená výstava umeleckých diel venovaná „podvodníčke zo Soho“. Jej súčasťou bolo aj päť kresieb, ktoré vytvorila samotná Sorokinová počas svojho pobytu vo vezení.

Breaking 🗞️ #International 🗺️ News: @AnnaDelvey A K.A #AnnaSorokin was hoping to stay in the USA 🇺🇸 as she put in an appeal, which was supposed to be heard on April 19. Now, it looks like that it out of the question. #ByeByeAnna pic.twitter.com/vJeI6Tq7dU

— @HeadStrong INK. 🇪🇸 (@danadanewfame) March 15, 2022

V kreslených skicách sa Anna Delvey Sorokin zamýšľa nad svojou vlastnou osobou a zároveň ide o jej autoportréty až autoparódie. Na jednej z nich sa opaľuje na väzenskom dvore v okuliaroch Miu Miu a blúzke Tom Ford. Na ďalšej je zobrazená, ako používa platobnú platformu pre väzňov.

Výstava dostala názov Free Anna Delvey (v preklade: Osloboďte Annu Delvey). Kurátormi výstavy sa stali umelci Julia Morrison a Alfredo Martinez. Druhý menovaný má rovnako ako Sorokinová isté skúsenosti s väzením. Pred dvoma desaťročiami si odsedel trest za predaj falšovaných Basquiatových kresieb.

Komplikované začiatky

Martinez sa dozvedel o Anniných kresbách z jej instagramu. Hneď sa mu zapáčil jej nápad a rozhodol sa Annu kontaktovať. Niekoľko mesiacov sa Martinez neúspešne pokúšal nadviazať kontakt s Annou Sorokinovou. No nemal šťastie. Nakoniec sa uchýlil k podstrčeniu verejného článku, v ktorom deklaroval svoj záujem. A to zabralo. Odvtedy Martinez a Sorokinová spolu priebežne komunikujú.

Prípravy

S Anniným súhlasom Martinez zväčšil jej väzenské kresby. Ostatné diela na skupinovej výstave sú zväčša Portréty Anny Delvey Sorokin od iných autorov. Na jednom z nich je zobrazená ako členka kráľovskej rodiny, na inom ako zajačik. 25% percent z predaja výstavy pôjde na Sorokinovej rastúce súdne poplatky, povedal Martinez.

„Alfredo Martinez je podvodník, ktorý sa stal umelcom. Pomáha kolegyni podvodníčke debutovať vo svete umenia z väzenia.“ povedala kurátorka výstavy Julia Morrison pre Art Newspaper

Objavili sa aj známe tváre

Vernisáž pred zahájením výstavy navštívila aj Emily Palmer, reportérka, ktorá pre New York Times popísala jej súdny proces. Ukázal sa aj Todd Spodek, právnik, ktorý obhajoval Annu Delvey v jej procese, zobrazenom v Netflixovom filme Inventing Anna. Jednou z osôb, ktorá sa neobjavila, bola, samozrejme, samotná Sorokinová. Vo februári 2021 jej síce skončil trest odňatia slobody v Amerike, ale o šesť týždňov neskôr ju imigračný a colný úrad (ICE) zatkol a odvtedy ju drží vo väzení s tvrdením, že nebola rehabilitovaná. Sorokinová, ktorá má nemecké občianstvo, strávila posledný rok bojom proti deportácii.

Netflix paid Anna Sorokin $320,000 for her story. pic.twitter.com/an5ljXqF5i

— Art Tavana (@arttavana) February 12, 2022

Podľa Morrisonovej a Martineza malo usporiadanie galérie aj ďalšiu funkciu. Dostať Annu do umeleckých kruhov. Ako uznávaná umelkyňa by totižto Anna Sorokinová mohla získať umelecké víza O-1, ktoré by jej umožnili zostať v USA.

Cena za Sorokinovej diela

Annine diela mali cenu 10 000 dolárov za kus. Julia Morrisonová pre magazín Insider uviedla, že existuje jeden kupec, ktorý má záujem získať všetky diela z galérie, a že sa momentálne rokuje o nákladoch.

Hlavný zdroj: Insider, Artnet

Súčasný krátky slovník slovenského jazyka definuje slovo láska aj ako „náklonnosť jedného pohlavia k druhému“. Kampaň výrobcu alkoholu, ktorá nesie názov Každá láska je iná, iniciuje zmenu definície lásky v súčasnom slovníku. Aktuálna definícia je bez pochýb zastaralá. Láska totižto patrí všetkým – a to bez ohľadu na pohlavie, vieru či farbu pleti. „Každý má právo milovať koho chce, pretože každá láska je láska,“ píše sa v samotnej kampani.

Kampaň „Každá láska je láska“ sa rozbehla ešte na deň sv. Valentína (14. februára).  Výzvu k 16. marcu 2022 podporilo už 6008 ľudí. Spoločnosť podľa vlastných slov venuje za každých 1 000 podpisov 250 eur iniciatíve Inakosť. Kampaň môže podpísať každá osoba, ktorá má viac než 18 rokov a má záujem o predefinovanie slova láska smerom k tolerantnosti a rozmanitosti v slovenských slovníkoch.

Spoločnosť Jandl, ktorá sa venuje marketingu a reklame, pre značku vodky pripravila 360° kampaň, v ktorej, ako sama tvrdí, otvára tému tolerantného sveta pre každého, vrátane menšín. Kampaň zahrňuje ústredný spot, vizuály, instagramový účet, instagramový filter či krátke videá s nič netušiacimi členmi rodiny zapojených ľudí, ktorí odpovedali na otázku „ľúbil(a) by si ma stále, aj keby som gej / aj keby mám za partnera človeka inej pleti?“ Do tejto výzvy sa zapojilo množstvo väčších, ale aj stredne veľkých influencerov (počtom fanúšikov). Medzi nimi nájdeme ajnapríklad aj Expl0iteda, Lukáša Frlajsa, Matúša Okajčeka či Beccu.

Podporu zmeny definície slova „láska“ vyjadrili aj známe slovenské osobnosti

Výzvu podporili aj niektoré známe slovenské tváre. Herečka Kristína Svarinská napríklad napísala, že „láska je všeobjímajúco univerzálna, stojí nad nami všetkými a nepýta sa, kto sme. Je v nás a s nami bezpodmienečne. Pre všetky živé bytosti, pre samých seba a seba navzájom. Je to láska, je to esencia žitia :)).“ 

Influencer Peter Altof si zas myslí, že „láska je tu pre všetkých tak prečo ju škatuľkovať len na rozdielne pohlavia. Poďme to spraviť oficiálne lebo láska patrí každému.“

A výherca speváckej súťaže SuperStar 2021 Adam Pavlovčin, ktorý svoju tvár kampani aj prepožičal, výzvu podporil, „pretože každá láska je láska a majú na ňu právo všetci. Pre mňa je láska pestrá, rozmanitá a hlavne pre každého. Nepozerá na pohlavie a nevyčleňuje sa iba pre jednu skupinu ľudí v spoločnosti.“

Okrem uvedených odpovedí si môžete prečítať aj dôvody ďalších ľudí, ktorí sa túto výzvu rozhodli podpísať. Ich konkrétne znenie sa nachádza na tejto adrese.

Výzvu „Každá láska je láska“ ľudia podporili aj vlastnými slovami, Zdroj fotografie: www.definicialasky.sk

V zahraničí sa k láske stavajú univerzálnejšie

Napríklad v poľskom slovníku je láska definovaná ako „hlboká náklonnosť k inej osobe, zvyčajne sprevádzaná túžbou.“  Slovník v tomto prípade neodkazuje na náklonnosť k opačnému pohlaviu tak, ako v slovenskej definícii lásky, ale odkazuje na náklonnosť k inej osobe. Takáto definícia znie pomerne univerzálnejšie a nelimituje význam slova len na lásku dvoch rôznych pohlaví.

Veľká Británia sa zas vo svojom slovníku opiera o definíciu lásky ako „mať rád iného človeka a byť k nemu romanticky a sexuálne priťahovaný…“

A napríklad v prípade slovníka pochádzajúceho z Ameriky slovo láska nájdeme definované ako „silná náklonnosť k inému (človeku) vyplývajúca z príbuzenstva alebo osobných väzieb…“

A čo láska znamená pre vás?

Zdroje: Definícia lásky, Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jandl Agency

Zdroj titulnej fotografie: Instagram/ adampavlovcin

Návšteva kina je azda tou najhoršou predstavou pre človeka, ktorý trpí misofóniou. Tolerovať desiatky ľudí konzumujúcich popcorn alebo nachos je odsúdeniahodné. Zdá sa, že obyčajné zvuky, ktoré si ostatní ani len nevšimnú, nás privádzajú k šialenstvu. Z filmového zážitku sa tak rázom stáva fiasko.

Lekári sa problematikou zaoberali a dospeli k záveru, že ide o nerologicku poruchu – misofóniu.

Čo je misofónia?

Misofónia je stav, pri ktorom prežívame silnú emocionálnu reakciu (nenávisť, hnev, úzkosť, odpor, fyziologické utrpenie) na zvyčajné zvuky. Zatiaľ nie je zrejmé, či ide o bežnú alebo o ojedinelú poruchu. Tí, ktorí sú misofóniou poznačení obvykle tvrdia, že ľudia vydávajú zvuky naschvál, aby ich nahnevali.

Na niektorých pôsobí porucha horšie a dokonca môže viesť k izolácii, keďže sa snažia vyhnúť nepríjemnej situácii. Často sa preto cítia trápne a nezdôveria sa s ťažkosťami svojmu lekárovi. Misofónia je skutočná porucha, ktorá vážne ohrozuje fungovanie, socializáciu a v konečnom dôsledku aj duševné zdravie. Zvyčajne objavuje okolo 12 roku života.

Ako sa prejavuje?

Hlavným príznakom misofónie je neprimeraná autonómna reakcia na to, že ostatní vydávajú určité zvuky. Typické reakcie sú:

• hnev
• vyhýbanie sa situáciám
• mrzutosť
• hnus
• verbálna alebo fyzická agresia

Misofónia je teda porucha zníženej tolerancie k špecifickým zvukom. Výraz doslova znamená „nenávisť k zvuku“. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Čo spôsobuje misofóniu?

Misofonická reakcia sa javí ako nedobrovoľný fyzický a emocionálny reflex spôsobený zvukom. Ten priamo aktivuje autonómny nervový systém, ktorý sa nachádza v mozgu a limbický systém, ktorý je prepojený s emóciami. V skratke ide o priame spojenie medzi zvukom a reflexnou (obrannou) reakciou.

V tele sa uvoľňujú sa hormóny adrenalín a norepinefrín (stresový hormón). Srdcová frekvencia a frekvencia dýchania sa rázom zvyšuje. Svaly sa napínajú, krvné cievy sa zúžia a zreničky sa postupne rozširujú. Všetky tieto reakcie sú výsledkom prípravy na ohrozujúci stimul.

Veda vysvetľuje túto fyziologickú reakciu ako „reflexné“ správanie, ktoré bolo vyvinuté spárovaním zvuku s úzkostným stavom. Keď sa tieto dve veci dejú súčasne (strach a zvuk), vytvorí sa neurologické prepojenie v mozgu, ktoré vyvolá misofónnu reakciu. Hovorí sa tomu získaný reflex, pretože nejde vrodenú poruchu. Teda misofónia je vlastne dvojitý reflex.

Britský výskum

Britský výskumný tím vykonal štúdiu na 42 respondentoch, pričom dvadsiati mali misofonickú poruchu. Všetci hodnotili nepríjemnosť rôznych zvukov, vrátane bežných (jedenie a dýchanie), všeobecne rušivých (plaču detí a kriku ľudí) a neutrálnych (napríklad dážď). Očakávania boli potvrdené, pretože iba ľudia s misofóniou označili zvuky jedenia a dýchania ako veľmi znepokojujúce. Obe skupiny sa zhodli na nepríjemnosti všeobecne rušivých zvukoch. Štúdia potvrdila, že misofonické osoby sú omnoho viac ovplyvnené špecifickými zvukmi.

Vedci tiež poznamenali, že respondenti trpiaci misofóniou vykazovali oveľa väčšie fyziologické príznaky stresu (zvýšený pot a srdcová frekvencia) ako osoby bez poruchy

Zaujímavosťou je, že ľuďom s misofóniou nevadí, ak oni mľaskajú alebo vydávajú iný špecifický zvuk. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Najčastejšie pociťujeme odpor k týmto zvukom:

• dýchanie
• prežuvanie
• kliknutie myšou
• štekot psov
• strihanie nechtov
• klepanie nechtov
• prehltnutie
• mľaskanie
• pískanie v nose
• slintanie
• kýchanie
• smrkanie
• zívanie

Liečba misofónie

V súčasnosti neexistujú žiadne liečby misofónie. Jediné, čo môžeme vyskúšať je kognitívno-behaviorálna terapia, pri ktorej hlásilo až 50 percent ľudí zlepšenie symptómov. Lieky sa pochopiteľne na trhu tiež nenachádzajú. Môžu byť však predpísané iné na liečbu súčasne sa vyskytujúcich stavov, ako je úzkosť alebo depresia.

Na druhej strane ľudia sú vynaliezaví, aby predchádzali dráždivým zvukom, tak si zadovážia slúchadlá tlmiace okolitý zvuk. Tiež si púšťajú hlasno televízor alebo hudbu pre hluk v pozadí. Cvičia techniky na zvládanie stresu a rozprávajú sa o svojom probléme s okolím, čím môžu docieliť určitej tolerancie. V konečnom dôsledku je možné sa naučiť žiť s misofóniou, avšak nie je to jednoduché a mali by sme svoj stav konzultovať s lekárom.

Dokážu vykonávať každodenné aktivity, avšak zabúdajú a majú problém s vizuálnym a priestorovým vnímaním. Ľudia s miernou kognitívnou poruchou (MCI) a ich blízki si príznaky ochorenia všimnú, ale nepovažujú ich za také závažné, aby sa zdôverili lekárovi.

Ak ste o tejto poruche ešte nepočuli, nie ste sami. Viac ako osemdesiat percent Američanov potvrdilo, že miernu kognitívnu poruchu nepozná. Prieskum, do ktorého sa zapojilo viac ako 2400 dospelých a 801 lekárov, si objednala Alzheimerova asociácia koncom minulého roka.

„Bolo prekvapujúce potvrdiť, že verejní lekári, ako aj lekári primárnej starostlivosti majú problém rozlišovať medzi miernym kognitívnym poškodením a tým, čo sa považuje za ‚normálne starnutie‘,“ pre CNN sa vyjadril Morgan Daven, viceprezident pre zdravotné systémy Asociácie Alzheimerovej choroby.

Správa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky upozorňuje, že ľudia s miernou kognitívnou poruchou sú ohrozenou skupinou s vysokým rizikom rozvoja demencie. Tá sa podľa tohtoročného výskumu vyvinie do piatich rokov u približne jednej tretiny pacientov s MCI, a to v dôsledku Alzheimerovej choroby.

Mierna kognitívna porucha sa od demencie líši tým, že pacienti, ktorí ňou trpia sú ešte úplne sebestační. Môžu mať problém so zapamätaním si konverzácie, udržaním toku myšlienok počas rozhovoru, navigovaním na známom mieste alebo dokončením každodenných úloh. Aj preto si mnohí ľudia, dokonca aj lekári, mýlia túto poruchu s normálnym starnutím.

Alzheimer alebo demencia?

Ilustračný obrázok, zdroj: unsplash.com

Mierna kognitívna porucha je v mnohých prípadoch predohrou Alzheimerovej choroby, resp. demencie. Sú tieto ochorenia synonymá? Nie. Zatiaľ čo demencia je širší pojem pre stavy, ktoré negatívne ovplyvňujú pamäť, myslenie a správanie, Alzheimerova choroba je jedným z typov demencie. Webový portál healthline.com ju opisuje ako chronický a pretrvávajúci stav, teda nejde o typický znak starnutia.

Šesťdesiat až osemdesiat percent prípadov demencie tvoria práve pacienti s Alzheimerovou chorobou. Väčšine pacientov ju lekári diagnostikujú vo veku 65 rokov. Žiaľ, dodnes neexistuje liek, ktorý by ochorenie úplne vyliečil, ale existujú liečby, ktoré dokážu spomaliť rozvoj ochorenia.

Čo spôsobuje miernu kognitívnu poruchu?

Spánková deprivácia, úzkosť, nedostatok vitamínov, ale aj nesprávna funkcia štítnej žľazy. Tieto faktory a mnohé iné môžu zapríčiniť vznik MCI. Porucha môže vzniknúť aj ako vedľajší účinok liekov, pri neurologických alebo psychiatrických poruchách, systémových poruchách, akou je napríklad vysoký krvný tlak, mŕtvica alebo iné vaskulárne ochorenie.

Správa Ministerstva zdravotníctva SR podotýka, že pri určovaní diagnózy sa lekár spolieha na výsledky kognitívnych testov a hodnotenie aktivít bežného denného života. Kľúčovú rolu pri určení porúch kognitívnych funkcií hrajú subjektívne ťažkosti pacienta alebo jeho blízkych. Množstvo faktorov, príznakov a nedostatok testov sťažuje diagnostiku ochorenia.

Prevencia

Známymi rizikovými faktormi miernej kognitívnej poruchy sú podľa Správy Ministerstva zdravotníctva SR vek nad 65 rokov, organické poškodenia mozgu, nedostatok vitamínu B1 a B12. Niekedy však môžu byť ťažkosti s pamäťou a výsledky testov zodpovedajúce miernej kognitívnej poruche spôsobené inými príčinami. Sú to depresia, chronický stres, náročné životné obdobie.

Ak je mierna kognitívna porucha spôsobená týmito ochoreniami základné ochorenie treba liečiť. Ak nie je príčinou MCI žiadne somatické, či psychické ochorenie je potrebné prijať preventívne opatrenia, ktoré by mohli stav zlepšiť.

„Nie je to všetko len o cvičení, strave, spánku a strese, ale sú to aj zdravotné stavy, ktoré môžu lekári optimalizovať a liečiť – ako je vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a cukrovka,“ pre CNN dodal Dr. Richard Isaacson, riaditeľ Kliniky prevencie Alzheimerovej choroby v Centre pre zdravie mozgu na Floride.

Univerzálnou prevenciou pred každým ochorením je zdravá životospráva. Každý deň by sme si mali dopriať ideálne osem hodín spánku, piť dostatok vody a nezabúdať ani na pohybovú aktivitu. Ministerstvo zdravotníctva takisto odporúča vyhnúť sa alkoholu a liekom na spanie s obsahom benzodiazepínov. Zároveň odporúča každoročné kontroly kognitívnych funkcií a pozornosť upriamuje aj na liečbu depresie.

Líšili sa štýlom, zručnosťami, inováciami a popularitou. Nič nevyvoláva takú vášnivú diskusiu medzi odborníkmi na klasickú hudbu a fanúšikmi ako určenie, ktorí z týchto skladateľov je najdôležitejší. Traja, objavujúci sa neustále na popredných priečkach, sú ale jednoznačne Beethoven, Bach a Mozart. 

Ludwig van Beethoven (1770- 1827) komponoval skladby už takmer hluchý

Nemecký skladateľ a klavirista Ludwig van Beethoven je všeobecne považovaný za najväčšieho skladateľa všetkých čias, aký kedy žil. Jeho život a kariéra boli poznačené progresívnou hluchotou, choroba mu ale nezabránila skomponovať niektoré zo svojich najvýznamnejších diel počas posledných 10 rokov života, keď takmer nepočul. Beethovenove významné diela zahŕňajú sonáty, symfónie, koncerty a kvarteta. Známa je napríklad Symfónia č. 9 d mol op. 125, rázna Symfónia č. 5 c mol op. 67, tajuplná Sonáta mesačného svitu a romantická Pieseň pre Elišku.

BEETHOVEN. Zdroj: pinterest.com

Spočiatku staromódny Johann Sebastian Bach (1685 – 1750)

Johann Sebastian Bach bol nemecký skladateľ a organista z obdobia baroka. Jeho súčasníci ho obdivovali pre jeho talent, no jeho skladby považovali za staromódne. Znovuobjavenie jeho diela na začiatku 19. storočia viedlo k takzvanému Bachovmu oživeniu, v ktorom bol považovaný rovnako ako Beethoven za jedného z najväčších svetových skladateľov vôbec. Medzi jeho najslávnejšie skladby patria Brandenburské koncerty, The Well-Tempered Clavier, BWV 846–893, Suity pre violončelo bez sprievodu, BWV 1007–1012, Orchestrálne suity, BWV 1066–1069 a Omša h mol, BWV 232.

JOHANN SEBASTIAN BACH. Zdroj: Pinterest.com

Zázračné dieťa Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791)

Rakúsky skladateľ klasického obdobia Wolfgang Amadeus Mozart je všeobecne uznávaný ako jeden z najväčších skladateľov západnej hudby. Je jediným skladateľom, ktorý písal a vynikal vo všetkých hudobných žánroch svojej doby. Hovorí sa, že dokázal hrať už ako 3 ročný  a hudbu komponoval vo veku piatich rokov.  Bol skutočne zázračným dieťaťom. Medzi pozoruhodné skladby patrí Figarova svadba, Elvira Madigan a Klarinetové kvinteto A dur, K 581.

WOLFGANG AMADEUS MOZART. Zdroj: Pinterest.com

Johannes Brahms (1833 – 1897) na ľudovú nôtu

Johannes Brahms bol nemecký skladateľ a klavirista z obdobia romantizmu, no inklinoval skôr ku Tradičnej klasickej hudbe. Písal v mnohých žánroch vrátane symfónií, koncertov, komornej hudby, klavírnych diel a zborových skladieb, z ktorých mnohé zasiahol vplyv ľudovej hudby. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Symfónia č. 3 F dur, uspávanka Wiegenlied  op. 49, č. 4 obľúbená dodnes a rezké Uhorské tance.

JOHANNES BRAHMS. Zdroj: pinterest.com

Megalomanský Richard Wagner (1813 – 1883)

Nemecký skladateľ a teoretik Richard Wagner rozšíril opernú tradíciu a dopomohol k revolúcii v západnej hudbe. Jeho kompozície majú zväčša dramatický charakter. Medzi Wagnerove hlavné diela patria opery Lietajúci Holanďan, Tannhäuser, Lohengrin, Tristan a Izolda, Parsifal a tetralógia Prsteň Nibelungov, ktorej súčasťou je aj Valkýra. Bol jednou z najkontroverznejších postáv klasickej hudby pre megalomanské sklony a antisemitské názory. 

RICHARD WAGNER. Zdroj: pinterest.com

Otec modernej hudby Claude Debussy (1862 – 1918)

Francúzsky skladateľ Claude Debussy je často považovaný za otca modernej klasickej hudby. Vyvinul nové zložité harmónie a hudobné štruktúry, ktoré je možné prirovnať k umeniu vtedajších impresionistických a symbolistických maliarov či spisovateľov. Medzi jeho hlavné diela patrí Clair de lune, La Mer, Predohra k Faunovmu popoludniu a opera Pelléas et Mélisande.

CLAUDE DEBUSSY. Zdroj: Pinterest.com

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893) a jeho Labutie jazero

Piotr Iľjič Čajkovskij, ktorý v období romantizmu písal hudbu so širokou emocionálnou príťažlivosťou, sa stal jedným z najpopulárnejších ruských skladateľov. Vyučoval sa v západoeurópskej tradičnej hudbe. Následne si osvojil prvky francúzskej, talianskej a nemeckej hudby s osobitným ruským štýlom. Niektoré z jeho najznámejších diel boli skomponované pre balet, vrátane čarovného a nezabudnuteľného Labutieho jazera, Šípkovej Ruženky či nebojácneho Luskáčika op. 71. Úspech zožal aj kvôli Klavírnemu koncertu č. 1 b mol op. 23 a Marche Slave, op. 31. Viac nielen o jeho sexuálnej orientácii sa dočítate v našom článku kliknutím na tento odkaz.

PIOTR IĽJIČ ČAJKOVSKIJ. Zdroj: Pinterest.com

Inovátor Frédéric Chopin (1810 – 1849)

Frédéric Chopin bol poľský francúzsky skladateľ a klavirista z obdobia romantizmu. Ako jeden z mála komponistov sa venoval jedinému nástroju, ktorým bol klavír. Mal nesmierne citlivý prístup ku klaviatúre a vytvoril množstvo inovácií v prstoklade a používaní pedálu. Ľudia ho poznajú  predovšetkým vďaka tvoreniu klavírnych skladieb. Medzi najznámejšie patria: Nocturne, op. 9 č. 2 v E-dur, Nokturno in C-sharp moll, B. 49 a Heroická polonéza.

FRÉDÉRIC CHOPIN. Zdroj: Pinterest.com

Plodný Joseph Haydn (1732 – 1809) 

Ľahkosť, vtip a elegancia. Takto sú charakterizované jeho kompozície. Rakúsky skladateľ Joseph Haydn bol jednou z najvýznamnejších osobností vo vývoji klasickej hudby 18. storočia. Pomohol vytvoriť formy a štýly pre sláčikové kvarteto a symfóniu. Haydn bol plodným skladateľom a medzi jeho najznámejšie diela patrí Symfónia č. 92 G dur, Cisárske kvarteto a Violončelový koncert č. 2 D dur. 

JOSEPH HAYDN. Zdroj: Pinterest.com

Antonio Vivaldi (1678 – 1741)

Antonio Vivaldi bol taliansky skladateľ a huslista z obdobia baroka. Písal hudbu pre opery, sólové nástroje a malé súbory. Často je ale oslavovaný práve pre koncerty, v ktorých sa striedajú virtuózne sólové pasáže s pasážami pre celý orchester.  Za svoj život napísal neuveriteľných 500 koncertov.  Najznámejším z nich je skupina štyroch husľových koncertov s názvom Štyri ročné obdobia. Jeho mandolínový koncert C dur, RV 425, Koncert pre štyri husle a violončelo h mol op. 3, č.10 či Koncert pre dve trúbky C dur sú rovnako hravé a živé.

ANTONIO VIVALDI. Zdroj: Pinterest.com

ZDROJ: britannica.com

Bájne príbehy o neuveriteľných bohatstvách sa tradujú naprieč storočiami. Hľadači pokladov skúšali nájsť zmiznuté drahocennosti vďaka najmodernejším prístrojom, no márne. Niekedy k ich odcudzeniu došlo počas vojny, veľakrát zmizli kvôli prírodným katastrofám.

Flor de la mar

V 16. storočí došlo k potopeniu jedného z najväčších svetových pokladov, ktoré sa dodnes nenašli. V čase potopenia bolo portugalské plavidlo plné ukradnutých cenností. Hodnota levích sôch, trónu z čistého zlata a vzácnych šperkov sa odhaduje na takmer tri miliardy eur.

Na dne oceánskych vôd je ukrytý majetok s obrovskou hodnotou. zdroj: pixabay.com

Loď pôvodne slúžila na prepravu tovaru a korenia, jej samotná kostrabola dvakrát mohutnejšia než iné plavidlá. Práve to sa jej stalo osudnou 20. novembra 1511. Na spätnej ceste do Portugalska Flor de la mar čelila silnej búrke a vlnobitiu. Poškodené sťažne svojou váhou zničili drevenú konštrukciu a poklady sa spolu s loďou potopili neďaleko indonézskeho ostrova Sumatra.

Pekinský muž

Dôležitým bohatstvom celého ľudstva sú aj pozostatky našich predkov. Pomáhajú nám pochopiť vývoj človeka a zistiť, kde všade sa rozhodol usídliť. Dedinka Zhoukoudian sa v roku 1923 stala miestom objavenia kostry druhu Homo erectus. Neskoršie vykopávky poskytli niekoľko lebiek a čeľustí, kosti tváre a končatín a zuby asi od 40 jedincov. Dôkazy naznačujú, že fosílie neďaleko Pekingu pochádzajú z obdobia pred približne 770 000 až 230 000 rokmi.

Rekonštrukcia lebky Pekinského muža. zdroj: pinterest.com

Nález získal meno Pekinský muž a stavbou lebky pripomínal dnešného človeka. Čína objav vlastnila dokým sa nestala obeťou Japonskej invázie v roku 1941. Odvtedy sa nevie, kde by pozostatky mohli byť. Podľa niektorých išlo a akciu pre Spojené štáty americké, ktoré chceli kosti získať, no počas prevozu sa stratili. Je ale možné, že územie Číny neopustili a stále sú niekde hlboko pod Pekingom.

Poklady ostrova Oak

Ostrov v Novom Škótsku je pre prieskumníkov záhadou už od 19. storočia. Kolujú o ňom mnohé legendy, ukrýva vraj Archu zmluvy, Shakespearové rukopisy či Svätý grál. Hoci tieto dohady neboli nikdy potvrdené, geológovia našli niekoľko artefaktov –  zlaté mince, brošňu s drahokamom a strieborné prstene. Povráva sa, že skutočný poklad sa nájde, až keď pri jeho hľadaní zomrie sedem mužov. Do dnešného dňa prišlo o život šesť bádateľov.

Nájde sa niekedy na ostrove Oak aj niečo iné okrem cenných mincí? zdroj: pixabay.com

Ako sa tajomné predmety mohli dostať na ostrov uprostred ničoho? Hodnoverne pôsobí teória o Williamovi Phipsovi. William bol v 17. storočí známym moreplavcom, ktorého financovali Angličania. Keď na trón nastúpil katolícky kráľ Jakub II., protestantská väčšina ho chcela zvrhnúť. Phips v tom čase objavil vrak španielskej lode s mincami v hodnote štyroch miliónov dolárov. Protestanti ho presvedčili, aby absolvoval ešte jednu platbu a priniesol ďalšie poklady. Tie by poslúžili na zaplatenie prevratu.

Phips sa pred návratom domov zastavil na ostrove Oak. Spolu s posádkou sa rozhodli obrovské bohatstvo dočasne ukryť do vykopanej jamy. Je však pravdepodobné, že sa počas kopania uvoľnila podzemná voda a zaplavila miesto úkrytu. William o veľkom probléme informoval anglickú šľachtu, ktorá vyslala na ostrov odborníkov a potápačov, no výsledok bol neúspešný. Preto sa rozhodli vytvoriť ďalšie záplavové tunely a šachty. Chceli tak zabrániť tomu, aby sa k pokladu dostal niekto iný. Teóriu podporuje aj analýza nájdených ostatkov, ktoré sa datujú do druhej polovice 17. storočia, v čase vlády Jakuba II.

Náhrdelník Patiala

Šperk vytvorilo klenotníctvo Cartier na žiadosť maharadžu Bhupindera Singha. Išlo o vládcu indického štátu Patiala a na Singhovom krku sa náhrdelník trblietal od roku 1928. Dve desaťročia predstavoval symbol moci, bohatstva a vycibreného európskeho vkusu. Kráľovská pokladnica však v roku 1948 ohlásila, že náhrdelník s piatimi retiazkami a 2 930 diamantmi nevysvetliteľne zmizol.

Maharadža sa luxusným náhrdelníkom hrdo chválil. Dnes je ale neisté, či jeho časti ostali v pôvodnom stave. zdroj: pinterest.com

Do klenotu bol zasadený 428-karátový diamant De Beers, jeden z najväčších na svete. Záhadne sa objavil na aukcii Sotheby’s v roku 1982 s vtedajšou hodnotou tri milióny eur. Trvalo ďalších šestnásť rokov, kým sa vďaka náhodne podarilo nájsť jednu z honosných retiazok. Nachádzala sa v londýnskom starožitníctve a kúpila ho firma Cartier. Chýbajúce kamene, robustné diamanty vrátane De Beers sa nahradili replikami, no ďalšie časti sa dodnes nenašli.

Ak by vzácna ozdoba existovala v pôvodnej forme, dnes by stála 30 miliónov eur. Je však ťažké predstaviť si, že by sa tento či iné drahocenné poklady dobrovoľne odovzdali z rúk súkromných majiteľov do múzeí či výstavných siení. Poprípade sú pred nami roky bádaní či náhodných objavov, ktoré by odkryli bohatstvá nevyčísliteľnej hodnoty.

Zdroje: www.history.co.uk, www.lovemoney.com, www.tribuneindia.com

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com

Americký startup s názvom Venturi Astrolab oznámil 10. marca vývoj svojho vozidla určeného na prepravu nákladu a ľudí po povrchu Mesiaca. Spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že rover FLEX zlepší logistiku a zníži náklady na povrchový prieskum Mesiaca. FLEX je štvorkolesový rover veľký asi ako klasické auto. V priebehu nasledujúcich rokov má spoločnosť v pláne vybudovať hneď niekoľko takýchto roverov aby pomohla agentúre NASA ale aj komerčným spoločnostiam v snahe o trvalú ľudskú prítomnosť na Mesiaci.

Program Artemis

Spoločnosť Venturi Astrolab svoj rover FLEX primárne navrhla pre program Artemis agentúry NASA. Práve tento kozmický program plánuje obnovenie letov na Mesiac. Je to medzinárodný program pod vedením NASA, na ktorom sa však okrem USA podieľajú aj vesmírne agentúry Japonska, Kanady, Brazílie, Austrálie a Mexika. Jeho primárnym cieľom je vyslať na povrch Mesiaca do roku 2025 prvú ženu a ďalšieho muža. Napriek tomu, že tento dátum sa môže ešte zmeniť, už dnes je isté, že plánované misie programu Artemis budú potrebovať spoľahlivú a flexibilnú technológiu lunárnej dopravy. Podľa spoločnosti by mohol rover okrem lunárnych misií pomôcť aj pri budúcich misiách na Marse.

Lunárny rover misie Apollo 17 v roku 1972 [Unsplash] 

Samozrejme, podobné robotické vozidlá sa vo vesmíre už nachádzajú. Napríklad na Marse sa rover Curiosity pohybuje od roku 2012 a nie je tam sám. Hneď niekoľko podobných vozidiel sa nachádza aj na Mesiaci. Svoje roboty tu má NASA, Čína, ale na povrchu sa nachádzajú aj stroje Sovietskeho zväzu. Čínsky rover Yutu-2, o ktorom sme už písali, sa v súčasnosti pohybuje po odvrátenej strane Mesiaca.

Na mesačný povrch si dokonca svoje prieskumné vozidlá priniesli aj posádky misie Apollo 15, 16 a 17, ktoré prebehli v rokoch 1971 až 1972. Práve vďaka nim mohli astronauti preskúmať väčšiu oblasť počas ich časovo obmedzeného pohybu po povrchu Mesiaca. Tieto tri vozidlá prešli spolu v priemere asi 30 kilometrov a po ukončení misií ostali na Mesiaci.

Univerzálne vozidlo FLEX (The Flexible Logistics and Exploration rover)

Vozidlo FLEX sa však od svojich predchodcov dosť odlišuje. Vozidlo totiž nie je navrhnuté len na špecifické výskumné úkony. Vďaka jeho dizajnu môže slúžiť ako flexibilné vozidlo pre logistiku a zároveň môže byť prispôsobený na prepravu astronautov. Vozidlo by tak malo rovnako pomôcť astronautom pri prieskume Mesiaca, ako aj pri prácach okolo lunárnej základne. Jeho rýchlosť sa zatiaľ odhaduje na 17,7 kilometra za hodinu a nosnosť takmer 1 500 kilogramov.

Prototyp roveru FLEX v kalifornskej púšti [Venturi Astrolab] 

FLEX by po dokončení mohol byť schopný po mesačnom povrchu odviesť až dvoch astronautov, čo je v súlade s požiadavkami NASA Lunar Terrain Vehicle (LTV). NASA túto požiadavku zadala v roku 2020 ako jednu z kritérií pre vývoj novej generácie lunárnych roverov. Uvádza sa, že s plne nabitými batériami by vozidlo mohlo voziť dvoch astronautov osem hodín. Okrem požiadaviek NASA musí rover zvládnuť aj kruté pracovné podmienky na Mesiaci. Tam ho totiž čaká ďalšie množstvo výziev.

Lunárny rover musí byť veľmi odolný

Odhliadnuc od zvýšenej radiácie, vozidlo bude musieť prežiť aj lunárnu noc, pri ktorej sa mesačný povrch ponorí do tmy na dva týždne a teploty môžu klesnúť pod -130 stupňov Celzia. Spoločnosť však uvádza, že tieto problémy už vyriešila. Dodala, že FLEX bude mať izoláciu a dostatočnú vnútornú kapacitu batérie na to, aby umožnila roveru vydržať a zostať počas tohto obdobia nažive.

Simulácia práce astronautov s roverom FLEX [Venturi Astrolab] 

Inovácie, ktoré astronautom určite pomôžu

Návrh roveru od spoločnosti Venturi Astrolab sa líši hlavne v jeho inovatívnom logistickom systéme. Ten mu umožňuje zbierať a pokladať moduly s rôznym obsahom. Rover sa dokáže prikrčiť k povrchu, zdvihnúť náklad a preniesť ho na špecifické miesto. Je schopný sa pohybovať automaticky, ale môže byť ovládaný aj na diaľku. Mohol by tak pomôcť s umiestnením vedeckých pokusov, prieskumných zariadení, prenosom náradia na výstavbu, odobratých vzoriek pôdy alebo by tento systém mohol pomôcť pri výkone mnohých ďalších prác, ktoré budú súčasťou lunárnej misie. Spoločnosť by tiež chcela vytvoriť štandardné prepravné kontajnery pre náklad na Mesiaci, rovnako ako tomu je na Zemi.

Aj keď je ešte určite priskoro tvrdiť, že vozidlo FLEX uvidíme na Mesiaci spolu s nadchádzajúcou misiou, je to zaujímavý pohľad na to, ako by mohla vyzerať doprava na Mesiaci. Prototyp roveru FLEX bol nedávno testovaný v kalifornskej púšti, kde strávil dokopy 5 dní. Spoločnosť predviedla použitie roveru na vyzdvihnutie a presun nákladu a umiestnenie vertikálneho solárneho panelu. Na testovaní roveru sa zúčastnil aj bývalý astronaut Kanadskej vesmírnej agentúry Chris Hadfield.

Vývoj pokračuje

Spoločnosť uvádza, že predstavený prototyp musel byť robustnejší, nakoľko na neho vplývala zemská gravitácia. Finálny prototyp určený pre lunárnu misiu by tak mal vážiť len okolo 500 kilogramov, pretože na Mesiaci je gravitácia v porovnaní s tou zemskou 6-krát menšia. Finálna verzia teda nebude musieť byť tak robustná a ani tak výkonná v porovnaní s predstaveným prototypom. Napriek tomu však spoločnosť uvádza, že vozidlo bude veľmi odolné. Podľa generálneho riaditeľa Astrolabu Jareta Matthewsa budú môcť astronauti na vozidle jazdiť „ako keby ho ukradli a nemuseli sa oň starať“.

Zdroje: Futurism, Space.com, The Verge, Reuters, Enterpreneur

Užitočný technologický pomocník

Pamätáte si plastové prstene meniace farbu podľa nálady? Je samozrejmé, že odvtedy technológie výrazne pokročili. Inteligentné prstene sa zaradili medzi moderné zariadenia našej doby. Všetky majú samozrejme veľavravný prívlastok „smart“ – patria k nim hodinky, mobily, dokonca okuliare. Zahŕňajú funkcie pripomínajúce úlohy, na ktoré by sme inak zabudli. Samotné prstene nie sú zatiaľ v obľube tak ako ich elektronickí „príbuzní“, avšak vďaka dômyselnému dizajnu sa to môže čoskoro zmeniť.

Vybavenie smart prsteňov sa neustále zdokonaľuje. Prešli si niekoľkými menej úspešnými prototypmi, od začiatkov na startupoch po verejne známe spoločnosti. Podnetom bol aj fakt, že ľudia sú čoraz náročnejší pri výbere technologických zariadení.

Krúžok na prste zaujme hlavne tým, koľko informácií dokáže zachytiť. Je v nich zabudovaný NFC (near field communication) čip, ktorého systém chráni používateľa pred škodlivými aktivitami. Výhodou je, že využíva čo najmenšiu vzdialenosť medzi vami a objektom, na ktorý je smart prsteň zameraný. Ďalej sú v ňom zabudované senzory a synchronizácia údajov funguje vďaka bluetooth pripojeniu.

Vhodné nielen pre športovcov

Ak ste priaznivcami fitness a zdravého životného štýlu, existujú rôzne modely prsteňov, ktoré vám budú vyhovovať. Sofistikované technológie sledujú hladinu glukózy alebo oznámia, koľko kalórii ste spálili. Práve pri cvičení sú smart prstene veľmi praktické. Mobil je príliš robustný, smart hodinky môžu prekážať počas vykonávania niektorých cvikov. Zhromaždené informácie sa do aplikácie v telefóne nahrávajú v reálnom čase, preto si viete sledovať svoj progres bez obáv, že by ste nemali presné údaje.

Smart hodinky možno čoskoro z tróna zosadia inteligentné prstene. zdroj: pexels.com

Poruchami spánku trpí čoraz viac ľudí. Pokiaľ počítanie ovečiek nezaberá, s riešením opäť prichádzajú malé elektronické krúžky. Sledujú koľko času trávite v jednotlivých spánkových cykloch a čo sa s vaším telom deje. Na základe výsledkov prinášajú odporúčania ako si zlepšiť kvalitu spánku a predĺžiť jeho trvanie. Aj tu je výhodou, že na ruke neprekáža tak ako fitness hodinky.

V dobe digitálnych platieb a bezkontaktného prístupu je prsteň naozaj užitočný. Inteligentný program má v sebe optický senzor, ktorý rozpoznáva či ho práve nosíte. Keď ho zložíte, automaticky sa uzamkne a nikto iný sa  k vášmu účtu nedostane.

Vycítia stres a dbajú na bezpečnosť

Uponáhľaný spôsob života nás oberá o možnosť zastaviť sa a spomaliť. To využili výrobcovia, ktorých prstene sa zameriavajú na meranie hladiny stresu. Využívajú na to elektrodermálnu aktivitu – používa sa aj pri testoch na detektore lži.

Keďže sa technologické vychytávky sústredia prevažne na mužských používateľov, niektoré firmy chcú zaplniť dieru na trhu pre ženské publikum. Postupne svoje smart prstene obohacujú o ďalšie funkcie –  sledovanie menštruačného cyklu či informácie o súčasnej polohe. Tie sa dokážu poslať príslušným orgánom v prípade, ak sa žena ocitne v nebezpečenstve.

V čom sú praktické a čo treba zlepšiť?

Výhodou prsteňov je dlhá výdrž batérie. Dôvodom je to, že nemusia spotrebovať energiu na rozmernú obrazovku, preto sa vybijú po troch až siedmich dňoch. Ak si to porovnáme s hodinkami či náramkami, rozdiel je evidentný. Tie totiž bez nabitia fungujú maximálne dva dni.

Z hľadiska dizajnu a estetiky sa inteligentné prstene navrhli tak, aby nepútali pozornosť. Dostupné sú v rôznych farbách a veľkostiach. Niektoré inteligentné prstene majú dokonca vymeniteľné kovové kryty s rôznymi odtieňmi. Pri výrobe sa kladie dôraz na použitie hypoalergénneho materiálu, aby ich mohlo využívať širšie spektrum ľudí.

Kedysi sme prsteň vnímali ako šperk, vývojri však jeho využitie posunuli na nový level. zdroj: unsplash.com

Pri kúpe vhodného smart prsteňa je dôležité poznať jeho parametre. Práve jeho veľkosť v pomere s množstvom vymožeností vyvoláva otázniky o správnom fungovaní. Je na výrobcovi, aby odstránil softvérové chyby, a tak zlepšil dôveryhodnosť produktu. Od nej sa odvíja aj cenové rozpätie od 20 eur až po desaťnásobne vyššiu sumu.

Inteligentné prstene sa teda rozhodne dokážu na trhu uplatniť. Ide o sľubnú nositeľnú technológiu, z ktorej budú mať úžitok rôzne typy používateľov. Či ste fitness nadšenci alebo chcete za nákupy platiť pohodlnejšie, smart prstene sa efektívne prispôsobia vašim požiadavkám.

Zdroje: www.guidingtech.com, www.interestingingeneering.com, www.smartringnews.com

Zdroj fotografie: pinterest.com

Serpents – porcelain  © Jeff Koons Edition 1988

Jeff Koons patrí medzi najvýznamnejšie a najkontroverznejšie postavy súčasného umeleckého sveta. Jeho obrovský vplyv siaha od umenia až do sveta módy a hudby. Okrem svojich provokatívnych diel je známy aj početnými súdnymi spormi. Jeho sochy a iné diela sú známe kopírovaním už existujúcich foriem a obrazov z populárnej kultúry. Preto bol Koons v minulosti viackrát obžalovaný za porušenie autorských práv.

Umeleckí zberatelia jeho tvorbu označujú ako neo-pop. Svojimi dielami povyšuje gýč na vysoké umenie a vyvoláva veľmi protichodné reakcie u kurátorov aj obyčajných divákov. Autor sám akékoľvek pokusy o kategorizáciu svojich diel odmieta a najmä popiera, že by jeho práce mali akýkoľvek skrytý význam.

Posledný súdny spor prehral

Jeff Koons prehral súdny spor so 74-ročným talianskym poisťovateľom. Milánsky súd rozhodol, že socha zobrazujúca dvoch hadov je originál, a nie falzifikát ako tvrdil americký umelec Koons. Toto rozhodnutie znamená, že hodnota pravého diela, ktorú vlastní maklér, pravdepodobne prudko stúpne. Zatiaľ čo hodnota druhej verzie (napodobeniny) vystavenej v umeleckej galérii Univerzity v Ohiu by sa podľa odborníkov mala výrazne znížiť.

Sudcovia oprávnili zberateľa žiadať od umelca odškodné v ďalšom pojednávaní.

Sporná socha

Porcelánové dielo s výškou 34 cm, ktoré zobrazuje dvoch veselých hadov v zelených motýlikoch, je súčasťou série sôch, ktoré vytvoril milánsky výrobca Fidia S.n.c. pre Koonsovu výstavu Banality v Kolíne nad Rýnom v roku 1988. Univerzita v Ohiu kúpila svoju verziu v roku 1989. Taliansky zberateľ kúpil svoju verziu na aukcii strateného majetku v Miláne za 500 000 lír (približne 500 eur v dnešných peniazoch) v roku 1991. V čase oboch nákupov bol americký umelec Jeff Koons mimo odborných kruhov len málo známy.

Obe verzie diela Serpents sú totožné a nesú na podstavcoch rovnaký názov. O tom, ktoré z nich je pôvodné dielo, musel rozhodnúť až milánsky súd.

V októbri minulého roka súd v Miláne potvrdil predchádzajúce rozhodnutie vydané dva roky predtým, v ktorom sa konštatovalo, že zberateľská verzia je autorizovaným autentickým umeleckým dielom pána Jeffreyho Koonsa. Predpokladá sa, že verzia z Ohia  je klonom vytvoreným po tom, ako sa originál považoval za stratený.

Súdny spor spočiatku inicioval Jeff Koons

Koons inicioval predchádzajúci právny spor v roku 1997 po tom, ako taliansky zberateľ zaradil dielo do aukcie v newyorskej Christie’s Gallery. Tento súdny spor zablokoval predaj diela a predložil tvrdenie, že dielo je falzifikát. Počas súdneho procesu však Koons zmenil svoju verziu a povedal, že zberateľovo dielo síce bolo v Kolíne skutočne vystavené, ale išlo o chybný prototyp a malo byť zničené. Súd označil Koonsov návrh za neopodstatnený.

Prípad sa znovu objavil v Taliansku v roku 2014, keď istý milánsky galerista prejavil záujem o kúpu diela a požiadal Koonsa, aby overil jeho pravosť. Po tom, ako umelec povedal, že ide o prototyp, zberateľ požadoval, aby mu zaplatil náhradu za stratený predaj. Koons zasa žiadal zberateľa, aby zaplatil odškodné vo výške 8 miliónov eur, čo je priemerná hodnota diela zo skupiny diel Serpents. Milánsky súd uznal za pravdu majiteľovi diela a dospel k záveru, že dielo je autorizovaným a autentickým Koonsovým dielom, čiže originálom.

Ďalšie pojednávania a odškodnenie

Podľa rozsudku sa prípadné budúce žiadosti o náhradu škody vydané zberateľom budú riešiť samostatným rozsudkom. Koons sa proti poslednému rozhodnutiu súdu odvolal a prípad bude ešte definitívne prerokovaný na talianskom kasačnom súde.

Zdroj: The Artnewspaper

Smartfóny, notebooky a tablety umožňujú pracovať kdekoľvek a kedykoľvek. V bare na pláži? Žiadny problém. Na chate v horách? Takisto. Jediné, čo potrebujeme je internet. Vďaka technológiám nemusíme presedieť hodiny v kancelárii alebo každý deň dochádzať do práce. Pri niektorých povolaniach môžeme pracovať ako digitálni nomádi a z rôznych kútov sveta.

Užívajú si cestovanie, slobodu a dobrodružstvo, popri tom pracujú na plný úväzok. Aj takto žijú digitálni nomádi. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Avšak, digitálne technológie a možnosť pracovať neustále a všade spôsobili, že pracujeme viac. Prečo? Akonáhle sa ráno pripojíme na internet zahltia nás emaily, na ktoré musíme odpovedať čo najskôr. Je víkend a nám neustále zvoní telefón. Odpovieme a riešime pracovné problémy, hoci sme chceli ísť s deťmi na výlet.

Som vorkoholik?

Očakáva sa od nás, že budeme k dispozícii kedykoľvek, keď sa v práci niečo pokazí a my tam zrovna nie sme. Je jedno, či je nedeľa alebo desať hodín večer. Stanoviť si hranicu medzi prácou a voľným časom sa nám dnes javí ako nemožné. Jedného dňa sa zobudíme a uvedomíme si, že práca úplne pohltila náš život. Sme od práce skutočne závislí?

Väčšina výskumníkov definuje vorkoholika ako človeka, ktorý pracuje nadmerne a nutkavo a nedokáže sa od práce odtrhnúť. Podľa portálu healthline.com vorkoholici zvyčajne trávia dlhé hodiny v kancelárii, sú posadnutí svojím pracovným výkonom, pracujú aj doma a neustále kontrolujú emaily či textové správy.

Práca pre mnohých z nich predstavuje únik od osobných problémov a pomáha im zabudnúť na úzkosť, pocity viny a bezmocnosti. Ak im niekto povie, aby si oddýchli, nepočúvajú ho. A ak pracovať nemôžu, pociťujú stres. Ďalším varovným signálom je rušenie rodinných plánov pre prácu.

Závislosť alebo tvrdá práca

Nie každého, kto usilovne pracuje dlhé hodiny môžeme označiť za vorkoholika. Napríklad v Spojených štátoch amerických ľudia bežne pracujú viac ako 50 hodín týždenne. „Naša kultúra odmeňuje ľudí, ktorí tvrdo pracujú,“ pre healthline.com vysvetľuje americký klinický psychológ a hlavný klinický referent v centre pre liečbu závislostí Brain Wind.

Aký je teda rozdiel medzi niekým, kto iba pracuje dlhé hodiny a skutočným vorkoholikom? Podľa Winda má závislý človek problém odpútať sa od práce aj keď je mimo kancelárie alebo má voľno. „Možno dostávame chvály a uznania od nadriadených a kolegov,  ktoré nás povzbudzujú k tvrdšej práci bez toho, aby sme si uvedomovali, že máme závislosť. Svoje správanie ospravedlňujeme tým, že máme ambície a pracujeme na dosiahnutí úspechu.“ hovorí Wind.

Prečo je vorkoholizmus nebezpečný?

Závislosť od práce vedie k chronickému stresu. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Hoci sa táto závislosť spočiatku prináša viaceré benefity, ako napríklad zvýšenú produktivitu alebo väčší zárobok, postupom času produktivita klesá a nielen to. Štúdia Kansaskej univerzity z roku 2013 zistila, že ľudia, ktorí pracujú viac ako 50 hodín týždenne, pravdepodobne pocítia fyzické aj psychické následky.

Podľa inej štúdie z roku 2012 neustále premýšľanie o práci u vorkoholikov vedie k vysokej úrovni stresu, úzkosti, depresii a problémom so spánkom. Pri chronickom strese dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a hladín kortizolu. To telo vystavuje väčšiemu riziku kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky a dokonca aj smrti.