Sledujte nás na sociálnych sieťach

Instrid je nezávislé digitálne médium, ktoré vzniklo z potreby prinášať čitateľom to, čo v tradičných spravodajských kanáloch často chýba – širší kontext, zaujímavosti zo sveta, neprehliadané témy a originálny pohľad na aktuálne dianie. Zameriavame sa na kvalitný, pútavo spracovaný obsah, ktorý čitateľovi ponúka viac než len povrchné titulky.

Dokáže umelá inteligencia rozlíšiť naše pocity?

Stačí nám iba ľudské poznanie?

Niekedy je problémom medziľudskej komunikácie pochopenie pocitov druhej osoby. Takisto často existuje rozpor medzi tým, čo ľudia hovoria a čo prežívajú vnútri. Napriek tomu, že je to pre nás ťažko rozlúštiteľné, umelá inteligencia skúma aj túto oblasť. Verí sa, že emocionálna AI (artificial inteligence) vie pomôcť pri rôznych životných situáciách.

Kameňom úrazu bývajú aj kultúrne rozdiely, pretože sťažujú vyvodzovanie záverov. Napríklad úsmev môže znamenať niečo v Nemecku a iné v Japonsku. Zamieňanie týchto významov môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Predstavte si japonského turistu, ktorý potrebuje pomoc pri návšteve obchodu v Berlíne. Predavačka by si mohla pomýliť jeho úsmev – prejav zdvorilosti v rodnej krajine – ako náznak toho, že nepotrebuje pomoc.

Umelá inteligencia v spojení s 5G

Príchod komunikačnej technológie 5G nepochybne zaznamenal ďalšiu éru v oblasti prenosu informácií. Nová generácia mobilnej siete predstavuje vyššiu rýchlosť v rámci odosielania dát. Zďaleka to však neostalo pri mobilných telefónoch. Umelá inteligencia vo veľkom využíva jej výhody, preto sú ľudia a stroje prepojení tak ako nikdy predtým. Inteligentná zdravotná starostlivosť, autonómne vozidlá či roboty – 5G pripojenie sa postupne stáva nevyhnutnosťou.

Prepájanie technológie a vedy už dávno nepoznáme iba zo sci-fi filmov. zdroj: pexels.com

Preto pre nadnárodné firmy nie je novinkou, keď ich zamestnanci skúmajú cieľové skupiny prostredníctvom rôznych technológií. Programy v reálnom čase dekódujú výrazy tváre, analyzujú tón hlasu alebo monitorujú pohyby očí. Spoločnosti využívanie tohto spôsobu odôvodňujú oveľa lepším pochopením zákazníkov. Môžu sa tak ľahšie sústrediť na rôzne potreby a spĺňať ich na vysokej úrovni.

Veda za systémami rozpoznávania emócií je však pomerne zložitá. K odvrátenej stránke technologickej revolúcie patrí aj zneužitie AI na ilegálne účely. Útok na 5G systémy môže výrazne ohroziť ich spoľahlivosť. Je preto nevyhnutné preskúmať potenciálne bezpečnostné hrozby a vylepšiť technológie v rámci rozpoznávania emócií.

Program, ktorý by mohol zabrániť nehodám

Veľké riziko pre ľudí predstavuje aj cestná doprava. Pozornosť musia udržiavať nielen vodiči, ale aj chodci. Nad vyriešením tohto problému sa zamýšľal tím výskumníkov pod vedením profesora Hyunbuma Kima z Incheon National University (Južná Kórea). Vytvorili systém virtuálneho rozpoznávania emócií s názvom 5G-I-VEmoSYS. Program detekuje pocity pomocou bezdrôtových signálov a neverbálnej komunikácie.

Technológia rozlišovania emócií má teda veľký potenciál pri zisťovaní akýchkoľvek rozrušených reakcií. Vedci plánujú využiť 5G sieť na pomoc pri zachytení nezodpovedných vodičov alebo uponáhľaných chodcov. Systém v automobile skenuje tvár a v prípade nebezpečenstva rozošle informáciu cez najbližšie sieťové veže. Chodcom v bezprostrednej blízkosti sa odošle upozornenie a budú môcť predvídať ďalšie kroky.

Človek samozrejme oplýva širokou škálou pocitov, no 5G-I-VEmoSYS dokáže zatiaľ rozpoznať päť z nich – radosť, potešenie, neutrálny stav, smútok a hnev. Skladá sa z troch podsystémov, zaoberajúcich sa detekciou, tokom a mapovaním ľudských emócií. Detekciu má pod palcom Artificial Intelligence-Virtual Emotion Barrier (AI-VEmoBAR). Pri zisťovaní emocionálneho prežívania sa spolieha na odraz bezdrôtových signálov od ľudského subjektu. Tieto informácie  potom spracuje umelá inteligencia (AI-VEmoFLOW). Virtuálny tok umožňuje prúdenie špecifických zistení v konkrétnom čase do určitej oblasti.

Stále je na čom pracovať

Významnou výhodou 5G-I-VEmoSYS je, že umožňuje detekciu emócií bez odhalenia tváre alebo iných osobných vecí. Chráni súkromie občanov pri poskytovaní informácií vo verejných priestoroch a používateľ zostáva v anonymite.

Nie každý človek dokáže byť empatický voči iným ľuďom. Zvládnu to teda stroje? zdroj: pexels.com

Vývoj je však ešte v „plienkach“, preto je potrebné myslieť na vážne bezpečnostné problémy. Hackeri sa dokážu dostať k nelegálnej manipulácii a zneužiť anonymitu. Nepríjemná situácia by nastala pre ľudí , ktorí by boli obeťami falošných poplachov.

V takom prípade prevláda názor, že umelá inteligencia nemôže byť spoľahlivá. Hoci tieto obavy ohrozujú spoľahlivosť systému, tím profesora Kima je presvedčený, že sa im dá čeliť ďalším výskumom. „V budúcnosti musíme dosiahnuť dôslednú integritu informácií a podľa toho navrhnúť algoritmy. Dôležitá je shopnosť odhaliť napadnuté alebo nefunkčné zariadenia a ponúknuť ochranu pred potenciálnymi hacknutiami,“ vysvetľuje profesor Kim. Vedci určite postupujú správne, iba dôkladný výskum zabezpečí novým technológiám vlastnosti, ktoré zužitkujeme v bežnom živote.

Zdroje: www.sciencedaily.com, www.umelainteligencia.sk

Zdroj titulnej fotografie: freepik.com

Viete, čo je to holistická zdravotná starostlivosť?

Ilustračná foto: Holistická medicína (Patty Britto)

Holistická zdravotná starostlivosť zahŕňa terapie, ktorých účinnosť bola vedecky dokázaná. Podobne ako alternatívna medicína aj ona sa zameriava na wellness a na prevenciu, nie len na samostatnú liečbu chorôb. Celotelová starostlivosť je viac než len integrácia východnej a západnej medicíny. Je to komplexnejší a individuálnejší spôsob uvažovania o našom zdraví.

Čo zahŕňa takáto liečba?

Ide v podstate o starostlivosti o celého človeka. To znamená: o jeho fyzické, duševné, duchovné a sociálne potreby. Vychádza z poznania, že všetky tieto aspekty ovplyvňujú naše celkové zdravie. Ak sa necítime dobre v jednej oblasti, ovplyvňuje to aj ostatné sféry nášho života.

Lekári, ktorí uplatňujú holistický prístup k zdraviu sa nepýtajú len na vaše príznaky. Pýtajú sa aj na vás, vaše celkové zdravie a váš životný štýl.

Netradičný lekársky prístup

Tí, ktorí poskytujú holistickú starostlivosti sa zaoberajú širokou škálou problémov týkajúcich sa zdravia. Používajú širokú škálu klinicky overených terapií ako napríklad chirurgické zákroky, lieky, zmenu stravy, cvičebné plány, psychologické a duchovné poradenstvo.

Zásady holistickej zdravotnej starostlivosti

Holistická medicína je založená na presvedčení, že každý človek je v konečnom dôsledku zodpovedný za svoje zdravie a pohodu. Medzi jej základné princípy patria tieto:

  • Všetci ľudia majú vrodené liečivé schopnosti.
  • Pacient je dôležitejší ako samotná choroba.
  • Liečba si vyžaduje tímový prístup, na ktorom sa podieľa pacient a lekár.
  • Lekár sa zaoberá všetkými aspektmi života človeka s využitím rôznych zdravotných postupov.
  • Liečba zahŕňa odstránenie príčiny ochorenia, nielen zmiernenie príznakov.

Na koho sa obrátiť?

Do tejto širokej oblasti starostlivosti o zdravie patrí viacero profesii. Môže ísť o vyštudovaných doktorov, ľudových liečiteľov alebo lekárskych pracovníkov.

Osteopat alebo doktor osteopatickej medicíny s licenciou, ktorý lieči zdravotné problémy pomocou osteopatickej manipulačnej medicíny. Táto forma medicíny zahŕňa fyzickú manipuláciu s pohybovým aparátom. Pohybový aparát, ktorý zahŕňa svaly, kosti a nervy, ovplyvňuje celé telo.

Integratívni lekári sú licencovaní lekári, ktorí majú integratívny prístup k zdravotnej starostlivosti. Ten zahŕňa kombináciu konvenčnej liečby a integratívnej liečby. Na získanie titulu integratívneho lekára je potrebné formálne vzdelanie. Človek najpr navštevuje lekársku školu, stane sa lekárom s licenciou a potom absolvuje školenie alebo získa potrebnú prax.

Ajurvédsky lekár používa na liečbu zdravotných ťažkostí ajurvédu. Ajurvéda je starobylý systém indickej medicíny. Praktizujúci lekári veria, že zdravotné problémy sú spôsobené nerovnováhou životných energií. Cieľom ajurvédy je dosiahnuť rovnováhu týchto energii prostredníctvom alternatívnych liečebných postupov, stravy, bylinných liekov a zmeny životného štýlu.

Liečiteľ tradičnej čínskej medicíny. Podľa TČM má každý človek životnú silu alebo čchi. Dobré zdravie závisí od vyváženej alebo prúdiacej čchi. Ak je však čchi nevyvážená alebo zablokovaná, výsledkom je choroba. Cieľom TCM je dosiahnuť rovnováhu prostredníctvom akupunktúry, bylinnej medicíny a terapií životného štýlu.

Čo robí holistický lekár a čo nerobí tradičný lekár?

Tradiční lekári vo všeobecnosti liečia symptómy. Poskytujú lekárske riešenia na zmiernenie ochorenia. Holistický lekár sa snaží liečiť telo ako celok. Jeho cieľom je nájsť príčinu ochorenia, namiesto toho, aby odstraňoval príznaky.

Ak máte napríklad ekzém, lekár vám môže predpísať krém. Holistický lekár však môže navrhnúť zmenu stravy a životného štýlu. Holistický lekár môže tiež odporučiť používanie krému a prírodných domácich prostriedkov, ako sú napríklad kúpele z ovsenej múky.

 

 

Volkswagen ID.Buzz: Ikona z 50. rokov sa vracia s odvážnym dizajnom a elektrickým pohonom

Ikona 50. rokov, model T1, umožnila ľudom získať mobilitu a slobodu. S ID. Buzz tento odkaz prenášame do súčasnosti, do éry elektrickej mobility. ID. Buzz prináša ľuďom na cestu veľa sympatickosti a ľudskosti tak, ako to bolo kedysi,“ hovorí šéfdizajnér Volkswagenu Jozef Kabaň o novom modeli ID.Buzz.

Volkswagen ID.Buzz je vôbec prvá dodávka patriaca do rodiny vozidiel ID. a predstavuje významný míľnik v histórii nemeckej automobilky.

Ide o auto, ktoré bolo na rozdiel od už etablovaných elektrických konkurentov postavené úplne od základov s tým, že bude iba elektrické. Z tohto dôvodu bol nový model postavený na koncernovej podvozkovej platforme MEB, ktorá je už známa z elektromobilov ako ID.3, ID.4 či ID.5, ale aj takej Škody Enyaq iV. MEB je v podstate alternatíva k podvozkom MQB, avša navrhnutá pre elektromobily – počíta teda s uložením batérie v podvozku a možnosťou osadenia dvomi pohonnými jednotkami – jedným elektrickým motorom vzadu a druhým vpredu. ID.Buzz však zatiaľ využije iba časť z týchto možností.

Z použitia platformy MEB vyplývajú aj krátke previsy a relatívne kompaktné rozmery. V porovnaní s Volkswagenom T6.1 je novinka kratšia o takmer 20 cm (4 712 mm), no rázvor je kratší len o 2 mm (2 988 mm). V závislosti od špecifikácie môže ID.Buzz dosiahnuť výšku až 1 938 milimetrov a celková šírka je 1 985 milimetrov, čo je o 81 milimetrov viac ako v prípade T6.1.

Toto všetko sa premietlo do priestoru v interiéri, ktorý vyniká svojím praktickým potenciálom.

Vo variante pre cestujúcich, ktorý bude spočiatku dostupný v 5-miestnej konfigurácii, nie je núdza o miesto vpredu ani vzadu. K dispozícii je aj batožinový priestor s objemom až 1121 litrov. Pokiaľ ide o samotný dizajn, interiér odkazuje na kolegov z rodiny ID. Volant a 12,2-palcová stredová obrazovka sú identické s ID.3 či ID.4. Na druhej strane, palubná doska je odlišná, napriek vysokej estetickej hodnote chce prispievať najmä k praktickému využitiu.

 

Zatiaľ čo verzia s päťmiestnou konfiguráciou bude osobnou dodávkou, neskôr bude v predaji aj úžitková verzia, v ktorej sa veľkorysý priestor vzadu využije ako nákladný priestor.  Palubná doska bude v tomto prípade vyrobená z typického plastu, ktorý sa ťažko poškriabe (na rozdiel od dreveného dekoru v osobnej verzii), centrálny displej má len 10“ a počet miest v kabíne je 1 + 2 alebo voliteľne 1 + 1.

Tu bude najdôležitejšia praktickosť. Nákladný priestor má kapacitu 3,9 kubického metra a podľa potreby ho možno vybaviť koľajničkami, madlami v podlahe a na stenách a zabudovať do neho podlahu s ochranou proti poškodeniu. Samozrejme, nechýbajú ani zaujímavé riešenia. Jedným z nich je voliteľný poklop v spodnej časti priečky oddeľujúcej prednú časť interiéru od zadnej, ktorý umožňuje prepravu predmetov dlhších o ďalších 45 cm. V ID.Buzz Cargo teda prepravíme predmety s dĺžkou 2,2 metra + voliteľne 0,45 metra.

 

Technologický náskok

Zatiaľ čo vzhľad vozidla odkazuje ikonický model z 50. rokov 20. storočia, technologická vybavenosť je nepochybne jednou zo silných stránok nového ID.Buzz.

Auto je možné vybaviť množstvom asistenčných systémov, napríklad Trained Parking – automatické manévrovanie do a z parkovacích miest, Car2X (varovanie pred hrozbami v okolí založené na komunikácii medzi vozidlami) a modernizovaný Travel Assist. Štandardne je vozidlo vybavené svetlometmi ID.Light LED. Voliteľne môžu byť svetlá dostupné aj v ešte vyspelejšom matrixovom variante.

Pre majiteľov osobných automobilov to možno nevyznieva tak úžasne, ale vo svete dodávok a osobných dodávok je ID.Buzz jedným z technologických lídrov.

Nechýba ani moderný systém nabíjania. Vďaka možnosti Plug & Charge je možné využívať nabíjaciu stanicu bez potreby používania aktivačných kariet. Po pripojení sa auto samo autorizuje a spustí proces nabíjania. Ďalšou novinkou, hoci nie svetovo jedinečnou, je obojsmerné nabíjanie. To znamená, že ID.Buzz môže fungovať ako powerbanka, respektíve ako zdroj energie pre väčšie elektrické spotrebiče, pre karavan alebo dokonca celú domácnosť.

Žltá verzia pre 5 osôb vrátane vodiča, fialová vzadu je verzia ID.Buzz Cargo pre prevoz nákladu

Pokiaľ ide o výkon pohonu, ten už v elektrických vozidlách zohráva čoraz menší význam. Podstatné je, aby sa batérie dali nabíjať rýchlo, že je krútiaci moment k dispozícii okamžite, že je pohon veľmi pružný a aby auto zvládalo aj diaľničné rýchlosti. Napriek tomu ID.Buzz nie je žiadna slabota: výkon elektromotora na zadnej náprave je 150 kW (204 koní) a krútiaci moment dosahuje 310 Nm. Maximálna rýchlosť je obmedzená na 145 km/h a zatiaľ nie je známe, aký je dojazd so 77 kWh batériou. Malo by ísť o asi 400 kilometrov.

Vieme tiež, že v budúcom roku (s najväčšou pravdepodobnosťou) pribudne do ponuky verzia s menšou batériou a predstavená bude aj 7-miestna verzia. Zatiaľ nie je známe nič o verzii s motorom vpredu alebo pohonom všetkých štyroch kolies.

Tešíme sa na prvé jazdy

ID.Buzz je zaujímavé auto, ktoré dokáže v showroomoch spraviť rozruch, rovnako ako narobilo rozruch na veľtrhu v Hannoveri v roku 2017. Automobil je výnimočný svojím dizajnom (resp. estetikou), ale aj technicky, pretože ide o prvú od základov postavenú elektrickú dodávku. Volkswagen si tak podchytil významný spoločenský status, z ktorého budú môcť ťažiť v konečnom dôsledku zákazníci.

 

 

Gerulata Technologies zverejnila zoznam proruských zdrojov informácií

Technologická spoločnosť Gerulata Technologies 3. marca 2022 zverejnila report, ktorý odhaľuje ruskú propagandistickú sieť na Slovensku. Cieľom tohto reportu je napomôcť slovenským orgánom a obyvateľom v boji proti kremeľskej propagande v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine, kde je práve Rusko agresorom. Spoločnosť zverejnila zoznam top proruských informačných slovenských zdrojov.

Zoznam zostavený spoločnosťou Gerulata Technologies obsahuje mix rozličných informačných aktérov. Nachádzajú sa v ňom rozliční politici či rôzne dezinformačné weby. Ich motivácie sú rôzne, politici môžu mať autentické dôvody alebo tak jednajú mysliac na opurtunistické politické zisky. Dezinformačné weby môžu byť  v priamom napojení na ruské štátne záujmy alebo majú záujem len o šírenie rôznych druhov kontroverzie.

Spoločnosť zanalyzovala aktivitu zdrojov počas niekoľkých rokov ich fungovania. Väčšina obsahu bola zverejnená v posledných mesiacoch, pričom väčšina zdrojov nachádzajúcich sa v zozname je dlhodobo konzistentne proruskými, niektoré dokonca siahajú až do čias ruskej anexie Krymu.

Príbehy sa sústreďovali najmä na kritiku sankcií. vykresľovanie západu ako upadajúcej civilizácie. Do kontrastu sa dáva Rusko, nositeľ tradičných hodnôt, a chvála jeho vojenskej sily, ekonomiky, múdrosti či politických elít.

V krízových časoch, príkladom sú výbuchy muničných skladov vo Vrběticiach, sa proruskí aktéri pokúšali oslabiť oficiálnu verziu vyšetrovania, pričom z incidentu obviňovali akési druh tajnej hry západnej spravodajskej komunity.

Proruskí aktéri a obranná dohoda, eskalácia, ktorú Geruta zachytila

V decembri 2021 sme sa stretli s doteraz nevídanou vlnou antiamerikanizmu a naratívov, ktoré boli proti NATO a EÚ. Spúšťačom bolo oznámenie dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a spojenými štátmi (DCA). Proruskí aktéri pretočili význam DCA a komunikovali ju ako  hrozbu pre suverenitu Slovenska a mieru v regióne. Preto sa opäť volalo po neutralite či vystúpení z NATO, pričom sa vyskytovali aj ďalšie pokusy o podkopanie bezpečnostnej architektúry východnej Európy.

Preklad grafu ladenia obsahu súvisiaceho s DCA a jeho dramatický nárast v januári 2022, Zdroj: Gerulata Technologies

Počas prvých dní ruskej agresie na Ukrajine sa ju niektorí z proruských aktérov snažili obhajovať či ospravedlňovať na základe opakujúcich sa klamstiev Kremľa o „obmedzenej špeciálnej vojenskej operácií“ či „denacifikácií Ukrajiny“. Mnohí aktéri si však po konfrontácií s brutálnou realitou invázie čoskoro uvedomili, že otvorené schvaľovanie vojny nie je u divákov životaschopným a urýchlene zareagovali šírením zmiernenej verzie propagandy. Gerulata Technologies zachytila množstvo pokusov o relativizáciu vojny (napr. prirovnaním k operáciám NATO), na zohranie si časti viny na Západe či podkopanie západnej podpory Ukrajine (hovoriac, že vojnu len posilňuje a predlžuje).

Gerulata a ich metodológia výskumu

Spoločnosť začala s ručne anotovaným súborom údajov, ktorý sa väčšinou skladal z Facebook stránok. Ten vznikol zlúčením interných údajov Gerulata Technologies s údajmi od ich partnerov. Gerulata použila vlastnú technológiu „Universe graph technology“ kvôli objavu ďalších proruských aktérov na základe toho, ako zdieľajú svoj obsah a ako sa priraďujú so zdrojmi zo základného súboru údajov. Dodatočné zdroje manuálne skontroloval tím Gerulata kvôli prítomnosti prorusky ladených naratívov.

Následne bol každý zdroj vyhodnotený na základe týchto troch kritérií:

  1. AKTIVITA (activity) ako aktívny je zdroj, koľko obsahu vyprodukoval za posledný rok
  2. DOPAD (impact) – koľko interakcií zdroj generuje
  3. VPLYV (influence) – ako často sa obsah zo zdroja šíri ďalej do proruskej siete

Na základe kombinácie týchto troch parametrov spoločnosť uviedla hodnotu úrovne hrozby. Aktérov v zozname následne zoradila do 5 kategórií hrozieb na základe  z-skóre hodnoty hrozby.

V zozname sa nenachádza hodnotenie toho, ako silne proruský zdroj je. Niektoré zdroje sa sústredia len na proruské naratívy, iné sa im venujú len v zlomku svojho obsahu. Niektoré zdroje sú veľmi radikálne vo svojich vyjadreniach, iné sú miernejšie a sofistikovanejšie. Gerulata nepokladala takéto rozlišovanie zdrojov za relevantné pre účely zostaveného zoznamu.

Spomínaný zoznam si môžete prezrieť kliknutím na nasledujúci odkaz:

Gerulata Top Pro-Russian Threats (Web and FB) [128kB]

Zdroj: Blog Gerulata

Zdroj titulnej fotografie: Blog Gerulata (titulná fotografia zobrazuje mapu proruských informačných aktérov a ďalších prepojených zdrojov)

Počet obetí nenávistných trestných činov stúpa. Aký je motív páchateľov?

Najčastejšie sa stretávame s predsudkami voči určitej rase, pohlaviu, orientácii, náboženskému presvedčeniu, sociálnej triedy a podobne. Avšak medzi predsudkami a diskrimináciou je veľmi tenká hranica.

V podstate hovoríme o nedostatočných znalostiach, ktoré sa opierajú o stereotypy.  Uvedieme veľmi odľahčený príklad: ak sa stretneme s malým dievčatkom, tak automaticky predpokladáme, že má rado princezné a ružovú farbu. Predsudky nás teda stavajú do pozície, v ktorej vidíme ľudí a ich správanie úplne inak.

Rozdiel medzi predsudkom a diskrimináciou

Predsudok je určitý postoj, ktorý možno zmeniť. Väčšina sociológov definuje diskrimináciu ako konanie alebo sériu verbálnych a fyzických činov. Predsudky môžu viesť k diskriminácii. Človek však môže prechovávať predsudky aj bez známok diskriminácie, najmä vtedy ak si svoje predsudky uvedomuje a podniká kroky na ich odstránenie.

Diskriminácia je nespravodlivé zaobchádzanie s jednotlivcami na základe ich charakteristík (rasa, pohlavie, vek, sociálna orientácia). Pozor! Kategorizovanie prirodzene vychádza z ľudského mozgu, teda keď vidíme človeka automaticky mu priraďujeme vek, pohlavie, rasu. Je to preto, aby nám veci dávali väčší zmysel.

Trestný čin

Každoročne sa v Spojených štátoch stane až 250-tisíc ľudí obeťou trestných činov, ktoré sú motivované nenávisťou. Na Slovensku sa údaje pochopiteľne líšia. Podľa oficiálnej správy Ministerstva vnútra za rok 2021 trestný čin spáchalo viac ako osemnásťtisíc ľudí, z toho 63 malo rasový motív.

U nás je obeť trestného činu jasne definovaná: ,, fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená nemajetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody.“ Na druhej strane náš zákon nepočíta s možnou emocionálnou ujmou.

Prečo ľudia páchajú zločiny z nenávisti?

Napríklad, politické šikanovanie zo strany autorít, ktoré uznávame môže mať na nás vplyv. Teda takéto správanie môže viesť k znehodnocovaniu druhých ľudí, o ktorých vieme len veľmi málo informácií a máme pocit ohrozenia. Zvyčajne ide o strach zo straty istôt (práca, spôsob života), a to aj napriek tomu, že tieto obavy nie sú odrazy reality.

Diskriminácia je v našej spoločnosti neakceptovateľná. Za nenávistné prejavy (vyhrážanie sa) je trest odňatia slobody až na tri roky. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Páchatelia nemusia byť vyslovene motivovaní nenávisťou,  namiesto toho môžu zažívať strach alebo hnev. V konečnom dôsledku ich tieto pocity môžu tak zužovať, že sa pretavia do agresie. Čo je ,samozrejme, neospravedlniteľné.

Poznáme dva druhy diskriminácia a to priamu a nepriamu. Priamu rasovú diskrimináciu vnímame napríklad vtedy, keď sme očividne znevýhodnení pre náš pôvod. Nepriama rasová diskriminácia je takpovediac nenápadná – ťažko rozpoznateľná. Táto situácia nastáva vtedy, keď s nami ľudia zaobchádzajú inak len pre farbu pleti.

Štát má povinnosť chrániť práva a dôstojnosť všetkých ľudí v spoločnosti. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

McDevitt a Levin vo svojej štúdii identifikovali štyri primárne motivácie:

  • Páchatelia vyhľadávajúci vzrušenie

Títo ľudia milujú vzrušenie a drámu. Často vidia problémy aj tam, kde nie sú. Chcú mať zámienku na to, aby vyvolali konflikt. Sú nadšení z toho, keď konfrontujú niekoho, kto sa nevie brániť. Veria, že spoločnosť nezaujímajú ich obete. Útočia náhodne.

  • Defenzívni útočníci

Útočníci si myslia, že konajú v záujme vyššieho dobra. Obraňujú pre nich niečo dôležité – napríklad komunitu, prácu, náboženstvo alebo dokonca krajinu. Svoje kroky patrične plánujú a všetko ,,racionálne“ zdôvodňujú.

  • Konanie z pomsty

Títo páchatelia sú motivovaní pomstou. Riadia sa skúsenosťou  z minulosti. Buď sa stali obeťou incidentu alebo boli svedkom. Takáto negatívna okolnosť v nich zbudila nenávisť a chuť pomstiť sa. Často konajú sami a zameriavajú sa na tých, ktorí sú nejakým spôsobom pridružení k pôvodným páchateľom.

  • Misia

Táto motivácia má priamy súvis s nenávisťou. Páchatelia si doslova robia kariéru na nenávisti. Útoky majú detailne premyslené. Títo ľudia majú svoje špeciálne skupiny, v ktorých sa vzájomne podporujú. Ich cieľom je viesť vojnu proti ich nepriateľom. Ich zločiny často pripomínajú terorizmus

Hoci sa v našej krajine často nehovorí o rasizme, tak je tu prítomný. Z uvedených štyroch základných motívov diskriminácie by sme na Slovensku našli aspoň tri z nich. A to, že v oficiálnych štatistikách sa píše ,,len“ o 63 trestných činoch v súvislosti rasovou nenávisťou neznamená, že ich nie je ďaleko viac.

Európska únia dala stopku ďalšej toxickej látke. Nachádza sa aj vo vašej kozmetike?

O ktorú zložku ide?

Najskôr vás zasvätíme do tajov chémie. Butylphenyl methylpropional je látka syntetického pôvodu, ktorá je bezfarebná, číra alebo jemne nažltnutá kvapalina. Vo voľnej prírode sa bežne nevyskytuje a vyrába sa iba synteticky. Táto olejovitá tekutina je rozpustná v alkohole, parafínovom oleji a čiastočne vo vode. A prečo bola doposiaľ tak náramne obľúbená v kozmetickom priemysle? Má krásnu príjemnú vôňu a široké spektrum využitia. Jej parfumácia vám môže pripomínať konvalinky. Veľmi jednoducho sa ňou maskuje aj pôvodný pach výrobku, ktorý v niektorých prípadoch nie je najpríjemnejší. V konvenčnom kozmetickom priemysle ju výrobcovia využívali ako parfumačnú zložku do výrobkov osobnej hygieny, mydiel či vlasovej starostlivosti. Často bola súčasťou aj dekoratívnej kozmetiky. Nachádzala sa takpovediac takmer všade.

Látka butylphenyl methylpropional (BMHCA) figuruje na zozname 26 najznámejších alergénov a môže mať u citlivejších osôb alergénny potenciál. V zozname ingrediencií musí byť prítomnosť tejto zložky zaznamenaná v prípade, že jej koncentrácia prekračuje 0,001 percenta v prípravkoch, ktoré z pokožky neoplachujeme.  Ak ide o prípravky, ktoré na pleti nezostávajú hovoríme o koncentrácii 0,01 percenta.

Škodliviny na nás číhajú aj spoza kozmetického stolíka. Zdroj: pexels.com

Prečo bola táto látka doposiaľ povolená?

Európska únia v stanovisku vydaným Vedeckým výborom pre bezpečnosť spotrebiteľov (SCCS) vyjadrila znepokojenie nad touto zložkou. Odôvodnením bolo hlavne vysoké riziko zvýšenej citlivosti pokožky. Na konci roku 2017 bol agentúre ECHA predložený návrh jej klasifikácie a mala by podľa návrhu spadať do skupiny látok nazývaných ako CMR. Nebezpečenstvom je, že tieto látky sú karcinogénne, mutagénne a dokonca toxické pre reprodukciu. Aké bolo pozadie za celým procesom zákazu Butylphenyl methylpropionalu? Látky CMR nebolo možné štandardne používať v kozmetických výrobkoch, ale Medzinárodná asociácia vôní (IFRA) predložila SCCS bezpečnostnú dokumentáciu za účelom získania výnimky. Vedecké stanovisko bolo negatívne a IFRA sa opäť pokúsila predložiť novú dokumentáciu s nižšími koncentráciami vhodných na používanie. Druhé vedecké stanovisko bolo negatívne.

Buthylphenyl methylpropional ste mohli doposiaľ nájsť i v známych parfumoch. Zdroj: pexels.com

Prísny zákaz predaja od 1. marca 2022

Výbor pre hodnotenie rizík agentúry ECHA súbežne vyhodnotil návrh klasifikácie a dospel k záveru, že látka Butylphenyl methylpropional by mala skôr získať klasifikáciu výrazne odlišnú klasifikáciu – klasifikáciu na reprodukčnú toxicitu triedy 1B. V máji 2020 zverejnila Európska komisia nariadenie týkajúce sa klasifikácie, označovania a balenia látok a zmesí. V súlade s touto zmenou nariadenia je látka klasifikovaná ako toxická pre reprodukciu s platnosťou od 1.3.2022

Podľa európskych nariadení o kozmetických prípravkoch je používanie všetkých látok klasifikovaných ako CMR zakázané. Do tejto kategórie patria látky karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu. Komisia EU preto zaradila Butylphenyl Methylpropional do prílohy o zakázaných látkach nariadenie o kozmetických prípravkov. Výrobcovia museli okamžite začať s procesom nahrádzania vôní inými a z predajní všetky produkty obsahujúce škodlivú látku k 1. marcu tohto roka stiahnuť.

 

Od 1. marca 2022 sa môžu spotrebitelia pri nákupe kozmetických prípravkov obávať o svoje zdravie o niečo menej. Zdroj: pexels.com

Čo sú vlastne CMR látky v kozmetických prípravkoch?

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky presne definoval pojem CMR:

„C“karcinogénna látka definovaná ako látka alebo zmes látok, ktorá vyvoláva rakovinu alebo
zvyšuje jej výskyt. Látky, ktoré vyvolali nezhubné alebo zhubné nádory pri dobre vykonaných
experimentálnych štúdiách na zvieratách, sa takisto považujú za pravdepodobné alebo podozrivé
ľudské karcinogény, pokiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že mechanizmus tvorby nádoru nie
je pre ľudí relevantný.
„M“mutagénna látka definovaná ako látka alebo zmes látok, ktorá spôsobuje zvýšený výskyt
mutácií v populáciách buniek alebo organizmoch, pričom mutácia je trvalá zmena množstva a
štruktúry genetického materiálu v bunke. Pojem „mutácia“ sa vzťahuje tak na dedičné genetické
zmeny, ktoré sa môžu prejavovať na úrovni fenotypu, ako aj na príslušné modifikácie DNA, ak sú
známe.
„R“ látka poškodzujúca reprodukciu definovaná ako látka alebo zmes látok, ktorá má nepriaznivé
účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien, ako aj vývojovú toxicitu u
potomstva

Celý dokument k nahliadnutiu nájdete kliknutím sem.

Zaujímavosť: Toxické zložky v rúžoch na pery používaných ešte za čias Kleopatry nájdete na našom webovom portáli tu.

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

BMHCA  ste mohli nájsť v produktoch ako:

  • kondicionéry
  • vlasové gély
  • šampóny
  • farby na vlasy
  • pleťové vody
  • parfumy pre ženy
  • krémy na ruky
  • mydla
  • telové mlieka

Vyskytovala sa v zložení pod rôznymi názvami:

  • BUTYLPHENYL METHYLPROPIONAL, BUTYLPHENYL METHLYPROPIONAL
  • BUTYPHENYL METHYLPROPIONAL
  • 2-(4-(terc.) Butylbenzyl)propionaldehyd
  • 2-(4-tert-Butylbenzyl)propionaldehyde
  • 4-Dimethylethyl-α-(1,1-methyl) benzene propanal
  • LILYAL
  • butylphenyl methylpropional
  • Lilial
  • PROTECTOL PP
  • Lilialdehyde
  • Mefloral
  • Lilyall
  • Lilestralis

Odporučenie na záver: Skontrolujte si všetky výrobky na poličke vo vašej kúpeľni, či sa konkrétny názov v zozname ingrediencií (INCI liste) v produkte náhodou ešte stále nenachádza. Rovnako postupujte pri kúpe kozmetiky.

ZDROJE: uvzsr.sk, slozeni-kosmetiky.cz, encyklopedie.biooo.cz, ec.europa.eu

Čierna smrť: choroba, pri ktorej testovanie ani ochrana neexistovali. Je mor stále medzi nami?

Čierna smrť bola ničivá globálna epidémia bubonického moru, ktorá zasiahla Európu a Áziu v polovici 14. storočia. Mor dorazil do Európy v októbri 1347, keď 12 lodí z Čierneho mora zakotvilo v sicílskom prístave Messina.

Ľudí zhromaždených v dokoch čakalo strašné prekvapenie: väčšina námorníkov na palube lodí bola mŕtva a tí, ktorí boli stále nažive, boli vážne chorí a pokrytí čiernymi vredmi, z ktorých vytekal krv a hnis.

Ilustračná fotografia (Morový príbeh, zobrazujúci mníchov, ktorí liečia obete moru) Zdroj: kccu.org

Sicílske úrady narýchlo nariadili flotilu „lodí smrti“ odplaviť z prístavu, ale už bolo neskoro: Počas nasledujúcich piatich rokov čierna smrť v Európe zabila približne 25 miliónov ľudí – takmer jednu tretinu populácie kontinentu.

Štúdia súčasných archívov naznačuje, že úmrtnosť kolíše v rôznych regiónoch medzi jednou osminou a dvoma tretinami populácie a vyhlásenie francúzskeho kronikára Jeana Froissarta, že približne jedna tretina európskej populácie zomrela na epidémiu, môže byť celkom presné. Populácia v Anglicku v roku 1400 bola možno polovica toho, čo bola pred 100 rokmi; len v tejto krajine čierna smrť spôsobila dramatické vyľudnenie alebo úplné zmiznutie stoviek dedín. Hrubý odhad teda je, že v Európe zomrelo na mor počas čiernej smrti 25 miliónov ľudí. Obyvateľstvo západnej Európy opäť dosiahlo úroveň spred roku 1348 až začiatkom 16. storočia.

 

Ako sa čierny mor začal?

Ešte predtým, ako „lode smrti“ vtiahli do prístavu v Messine, mnohí Európania počuli chýry o „veľkom more“, ktorý si razil smrtiacu cestu cez obchodné cesty na Blízkom a Ďalekom východe. Začiatkom 40. rokov 14. storočia táto choroba skutočne zasiahla Čínu, Indiu, Perziu, Sýriu a Egypt.

Predpokladá sa, že mor pochádza z Ázie a pravdepodobne sa šíril obchodnými loďami, hoci nedávny výskum ukázal, že patogén zodpovedný za čiernu smrť mohol v Európe existovať už v roku 3000 pred Kristom.

Ilustračná fotografia (nakazený muž – mor zabíjal tak rýchlo, že nezanechal žiadne viditeľné stopy na kostrách) Zdroj: bbc.com

Príznaky čierneho moru

V tele obeti sa prúd baktérií dostáva k najbližšej lymfatickej uzline. Tam sa baktéria usídli, a to až tak dobre, že uzlina napuchne, stvrdne a prenikne aj cez kožu – vytláča nakazený hnis. Keďže blchy pohrýzli ľudí väčšinou do nohy, najbližšia uzlina sa nachádza v slabinách. Tieto zväčšené lymfatické uzliny známe ako morové rany sú hlavným príznakom moru – sú odporné a bolestivé a môžu byť veľké jablko alebo až ako veľký pomaranč. Akýkoľvek pohyb je pritom neznesiteľne bolestivý.

Z týchto zvláštnych opuchov vytekal krv a hnis, po ktorých nasledovalo množstvo ďalších nepríjemných symptómov – horúčka, zimnica, vracanie, hnačka, strašné bolesti – a potom v krátkom čase smrť.

Na tele sa vytvárali aj „božie symboly“ – malé okrúhle vyrážky nazývané aj „ruže“. Tie sa rozširovali po celom tele, obzvlášť okolo infikovaných lymfatických uzlín. Vytvárali sa vnútorným krvácaním a oslabenými stenami krvných ciev a boli jasným znamením, že človek nemá len silnú chrípku.

Keď uzliny praskali cez kožu von, veci nabrali rýchly spád: nasleduje hnačka a vracanie, často aj septický šok ako reakcia na prasknutie uzlín. K tomu sa pridáva zlyhanie dýchania a zápal pľúc.

 

Ako sa čierna smrť šírila?

Choroba bola desivo rýchla – ľudia, ktorí keď išli večer spať boli úplne zdraví, mohli byť do rána mŕtvi.

Dnes vedci vedia, že čiernu smrť, známu ako mor, šíril bacil zvaný Yersinia pestis – francúzsky biológ Alexandre Yersin objavil tento zárodok na konci 19. storočia.

Ilustračná fotografia (zachytený stav v dedine, ktorá zvádzala boj s morom) Zdroj: iteraryocean.com

Vedia, že bacil putuje od človeka k človeku vzduchom, ako aj uhryznutím infikovanými blchami a potkanmi. Oboch týchto škodcov bolo možné nájsť takmer všade v stredovekej Európe, no boli obzvlášť doma na palubách lodí každého druhu – a tak si smrteľný mor razil cestu jedným európskym prístavným mestom za druhým.

Krátko po tom, čo zasiahla Messinu, sa čierna smrť rozšírila do prístavu Marseille vo Francúzsku a do prístavu Tunis v severnej Afrike. Potom sa dostala do Ríma a Florencie, dvoch miest v strede komplikovanej siete obchodných ciest. V polovici roku 1348 zasiahla čierna smrť Paríž, Bordeaux, Lyon a Londýn.

Dnes je tento pochmúrny sled udalostí desivý, no pochopiteľný. V polovici 14. storočia sa však zdalo, že na to neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie.

Nikto presne nevedel, ako sa čierna smrť prenáša z jedného pacienta na druhého a nikto nevedel, ako jej predchádzať alebo ju liečiť. Podľa jedného lekára napríklad „okamžitá smrť nastane, keď vzdušný duch, ktorý unikne z očí chorého, zasiahne zdravého človeka, ktorý stojí blízko a pozerá sa na chorého“.

Následky tejto násilnej katastrofy boli mnohé. Okamžite nasledovalo zastavenie vojen a náhly pokles obchodu, ktorý však trval len krátko. Trvalejším a závažnejším dôsledkom bolo drastické zníženie množstva obrábanej pôdy v dôsledku smrti toľkých roľníkov a robotníkov.

To sa ukázalo ako skaza mnohých vlastníkov pôdy. Nedostatok pracovnej sily ich prinútil radikálne zvyšovať mzdy a zmeniť renty v snahe udržať si svojich nájomníkov. Došlo aj k všeobecnému zvýšeniu miezd pre remeselníkov a roľníkov. Tieto zmeny priniesli novú plynulosť do dovtedajšej rigidnej stratifikácie spoločnosti. Najväčšie zmeny v tejto oblasti zaznamenalo Anglicko, kde došlo ku kolapsu spoločnosti a prakticky nastala spoločenská anarchia a chaos.

Ilustračná fotorafia (púšťanie žilou) Zdroj: panacea.nl

Ako sa čierna smrť liečila?

Lekári sa spoliehali na hrubé a nenáročné techniky, ako púšťanie žilou a pichanie do vredov (praktiky, ktoré boli nebezpečné aj nehygienické) a poverčivé praktiky, ako je pálenie aromatických bylín a kúpanie sa v ružovej vode alebo octe.

Medzitým v panike zdraví ľudia robili všetko, čo mohli, aby sa vyhli chorým. Lekári odmietali vidieť pacientov; kňazi odmietli vykonávať posledné obrady; a obchodníci zatvorili svoje obchody. Veľa ľudí utieklo z miest na vidiek, no ani tam sa chorobe nevyhli: Postihla kravy, ovce, kozy, ošípané a sliepky aj ľudí.

V skutočnosti zomrelo toľko oviec, že ​​jedným z dôsledkov čiernej smrti bol nedostatok vlny v Európe. Mnohí ľudia v snahe sa zachrániť, dokonca opustili svojich chorých a umierajúcich blízkych. Muži opúšťali svoje ženy, matky svoje deti – časy skutočnej katastrofy, ktoré si našťastie v dnešnej dobe nevieme ani predstaviť.

 

Čierny mor: Boží trest?

Pretože nerozumeli biológii choroby, mnohí ľudia verili, že čierna smrť je akýmsi božím trestom – odplatou za hriechy proti Bohu, akými sú chamtivosť, rúhanie, heréza, smilstvo a svetskosť.

Podľa tejto logiky bol jediný spôsob, ako prekonať mor, získať Božie odpustenie. Niektorí ľudia verili, že spôsob, ako to urobiť, je očistiť ich komunity od kacírov a iných výtržníkov – a tak bolo napríklad v rokoch 1348 a 1349 zmasakrovaných mnoho tisíc Židov. (Ďalšie tisíce utiekli do riedko osídlených oblastí východnej Európy, kde mohli by byť relatívne v bezpečí pred zúriacimi davmi v mestách.) Židia neboli ani zďaleka jedinou časťou spoločnosti, ktorá si to odniesla – akákoľvek rasová, náboženská a iná odlišnosť viedla k útlaku a prenasledovaniu.

Ilustračná fotografia: (Flagelanti) Zdroj: britannica.com

Flagelanti

Niektorí muži z vyššej triedy sa pripojili k sprievodom flagelantov, ktorí putovali z mesta do mesta a zapájali sa do verejných prejavov pokánia a trestu: Bili seba a jeden druhého ťažkými koženými remeňmi posiatymi ostrými kúskami kovu, kým sa obyvatelia mesta prizerali. Flagelanti opakovali tento rituál trikrát denne. Potom sa presunuli do ďalšieho mesta a začali proces odznova.

Hoci flagelantské hnutie poskytovalo určitú útechu ľuďom, ktorí sa cítili bezmocní tvárou v tvár nevysvetliteľnej tragédii, čoskoro začalo znepokojovať pápeža, ktorého autoritu si flagelanti začali uzurpovať. Tvárou v tvár tomuto pápežskému odporu sa hnutie rozpadlo.

 

Morová maska – prečo ju ľudia nosili?

Morová maska mala pretiahnutý zobák a stala sa symbolom čiernej smrti, ktorý nik nechcel vidieť. Nosili ju najmä lekári, no jej tvar nemal odstrašiť – mal úplne iný význam. Do predĺženej nosovej časti masky sa dávalo korenievonné bylinky, aby človek necítil zápach hnijúcich tiel a mŕtvol.

Ilustračná fotografia (Morová maska) Zdroj: inews.co.uk

Ako skončila čierna smrť?

Mor nikdy neskončil a po rokoch sa vrátil s pomstou. Úradníci v benátskom prístavnom meste Ragusa boli schopní spomaliť jeho šírenie tým, že držali prichádzajúcich námorníkov v izolácii, kým nebolo jasné, že nie sú nositeľmi choroby – vytvorili sociálny odstup, ktorý sa spoliehal na izoláciu, aby spomalila šírenie choroby.

 

Existuje ešte?

Epidémia čiernej smrti prebehla začiatkom 50. rokov 14. storočia, no po stáročia sa mor objavoval každých pár generácií. Moderná hygiena a postupy verejného zdravia výrazne zmiernili vplyv choroby, ale neodstránili ju. Aj keď sú na liečbu čiernej smrti dostupné antibiotiká, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa každý rok stále vyskytuje 1 000 až 3 000 prípadov moru.

Bude mať ďalší iPhone vstavané dotykové pero? Aký je zmysel a budúcnosť stylusov v smartfónoch?

Všetko sa mení, vrátane spôsobu práce

Spotrebiteľské správanie sa vždy vyvíjalo a vždy bude vyvíjať, na to sa môžeme spoľahnúť ako na jednu z mála istôt. Pre spoločnosti, ktoré sa na trhoch uchádzajú o pozornosť zákazníka, je to kľúčový fakt, pretože na jeho základe vznikajú nové evolučné alebo aj revolučné produkty a služby.

Digitálne pero, ktoré zvykneme aj na Slovensku volať stylus, je jedným z príkladov inovácie, o ktorej vo svojej knihe Dilema inovátora písal Clayton Christensen. Spočiatku sa stylusom venovalo iba málo výrobcov mobilných zariadení a v podstate išlo o produkty pre veľmi úzku skupinu zákazníkov. Dnes sú to desiatky miliónov ľudí na celom svete a technologický pokrok, ktorý stylusy prekonali, je pre laika priam neuveriteľný.

Christensenovmu životnému dielu sme na stránkach UnitedLife venovali už viackrát, odporúčame vám zakúpiť si slovenský preklad knihy a podporiť tak nielen vydavateľa, Nadáciu United Philanthropy, ale aj získať tak lepší vhľad do problematiky. V súvislosti so stylusmi si musíme uvedomiť, že napriek ich veľkej popularite nie sú technologickou novinkou – aj to je jedna z vlastností inovatívnych produktov, o ktorých Christensen písal.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyMjEwNywicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDIyMTA3IC0gRMO0bGXFvml0w6kgaW5vdsOhY2llIHPDuiB0aWUsIGt0b3LDvW0gbmlrdG8gbmV2ZXLDrS4gQ2hyaXN0ZW5zZW5vdmEgRGlsZW1hIGlub3bDoXRvcmEgamUgbsOhdm9kb20gcHJlIGZpcm15LCBha28gcHJlxb5pxaUiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MjIxMTMsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjIvMDEvZGlsZW1haW5vdmF0b3JhLmpwZyIsInRpdGxlIjoiRMO0bGXFvml0w6kgaW5vdsOhY2llIHPDuiB0aWUsIGt0b3LDvW0gbmlrdG8gbmV2ZXLDrS4gQ2hyaXN0ZW5zZW5vdmEgRGlsZW1hIGlub3bDoXRvcmEgamUgbsOhdm9kb20gcHJlIGZpcm15LCBha28gcHJlxb5pxaUiLCJzdW1tYXJ5IjoiTmVzY2hvcG5vc8WlIHBvcHJlZG7DvWNoIHNwb2xvxI1ub3N0w60gdWRyxb5hxaUgc2EgbmEgdnJjaG9sZSBqZSBuYWpiZcW+bmVqxaHDrW0gc3ByaWV2b2Ruw71tIGphdm9tIHJvem1hY2h1IHZlxL5rw71jaCBpbm92w6FjacOtLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo1MzAxLCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNTMwMSAtIEFrbyBwcmVkdsOtZGHFpSB0cmVuZCwgZG9weXQgYSB2eXR2b3JpxaUgw7pzcGXFoW7DvSBwcm9kdWt0PyBTdGHEjcOtIHNhIGRyxb5hxaUgamVkbm9kdWNoZWogbWV0w7NkeSIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoyMjgzMSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAxOS8wMi9za2xhZGFjaS1zbWFydGZvbi1odWF3ZWktbWF0ZS14LmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWtvIHByZWR2w61kYcWlIHRyZW5kLCBkb3B5dCBhIHZ5dHZvcmnFpSDDunNwZcWhbsO9IHByb2R1a3Q/IFN0YcSNw60gc2EgZHLFvmHFpSBqZWRub2R1Y2hlaiBtZXTDs2R5Iiwic3VtbWFyeSI6IlphbXlzbGVsaSBzdGUgc2Egbmlla2VkeSBuYWQgdMO9bSwgYWtvIG5pZWt0b3LDqSBzcG9sb8SNbm9zdGkgZG9rw6HFvnUgdnl0dm9yacWlIHByb2R1a3QsIGt0b3LDvSBzYSBuYSB0cmh1IHN0cmV0bmUgcyBvYnJvdnNrw71tIGRvcHl0b20/IEFrbyBqZSBtb8W+bsOpLCDFvmUgdG8gZnVuZ3VqZSBhaiBwcmkgw7pwbG5lIG5vdsO9Y2ggZHJ1aG9jaCBwcm9kdWt0b3YgYSBwcmXEjW8gc8O6IG5pZWt0b3LDqSBhcGxpa8OhY2llIHByZSBtb2JpbHkgb2Rzw7pkZW7DqSBuYSB2ZcSNbsO9IG5lw7pzcGVjaCwgemF0aWHEviDEjW8gaW7DqSBzYSB2IHBydsO9Y2ggaG9kaW7DoWNoIG9kIHV2ZWRlbmlhIHN0YW7DuiBhYnNvbMO6dG55bSBoaXRvbT8iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

Prvé stylusy pre mobily boli len dizajnové tyčinky

História stylusov siaha až do roku 1957, keď ho ako nástroj pre obsluhu grafického programu demonštroval istý Tom Dimond pod názvom Styalator. Ešte predtým sa niečo, čo by sme mohli považovať za stylusy, používalo na obsluhu mechanických počítadiel, nešlo však o elektronické zaradenia.

Dnes sú lídrami vo výrobe a využiteľnosti stylusov pre mobilné zariadenia, ako tablety a smartfóny, spoločnosti Samsung a Apple. Avšak prvé digitálne pero stylus na trhy uviedla spoločnosť PDA v roku 1993, teda pred takmer 30 rokmi. Stylus bol príslušenstvom k zariadeniu Simon Personal Communicator, išlo o veľký telefón s obrovským bezfarebným dotykovým displejom. Ako možno viete, názov spoločnosti PDA sa napokon na dlhé roky stal synonymom inteligentných digitálnych asistentov, ktoré sa neskôr transformovali do smartfónov.

 

 

Ešte aj produkty ako Sony Ericsson P800 a P900 boli považované za zariadenia kategórie PDA. Funkcie stylusu však boli značne obmedzené. Keďže bol displej založený na odlišnej technológii spracovania dotykov, a to tlakom (tzv. rezistentný displej), špička pera mala za úlohu presne zacieliť tlak.

Sony Ericsson P800 a neskôr model P900 môžu byť právom označované za revolučné, pretože sa postarali o rozvoj inteligentných mobilných zariadení pre masy.

Stylusy sa naďalej používali predovšetkým vo svete PDA, ale k masám v podstate neprenikli.

Revolúciou bol až rok 2011, keď Samsung uviedol na trhy smartfón N7000 Galaxy Note. Vtedy nadobudlo používanie stylusu celkom nový rozmer. Zrazu mohol mať aj obrovský 5,3-palcový farebný kapacitný displej také prostredie, ktoré používanie pera priam podporovalo – bolo možné v rýchlosti si zapisovať poznámky, kresliť na obrázky, vytvárať grafiky.

Prvý Samsung Galaxy Note s integrovaným stylusom z roku 2011

Dnes je najnovším takýmto zariadením Samsung Galaxy S22 Ultra, posledným modelom rodiny „Note“ bol Note20 a jeho väčšia verzia Ultra. V skutočnosti ide len o zmenu mena, podstata ostáva rovnaká – využívať stylus čo možno najlepšie. Dnes na trhu nájdeme zopár iných smartfónov s integrovanými perami, napríklad Moto G Stylus 5G či LG Stylo 6.  Apple zatiaľ takýto produkt s integrovaným perom Pencil neponúka.

Tenké pero s ohromnou technikou vnútri

Moderné stylusy, či už tie od Samsungu, HP alebo od Apple, sa používajú v smartfónoch aj tabletoch a nejde len o obyčajné perá reagujúce na displej. Skrýva sa v nich hotová veda.

Mnohých isto prekvapí, že drahšie stylusy nefungujú na všetkých zariadeniach. Napríklad pero z môjho Samsungu nefunguje na telefónoch iných značiek, ale ani na cenovo dostupnejších modeloch rovnakého výrobcu. V hre sú totiž pojmy ako elektromagnetické pole, rozličné frekvencie, integrácia so softvérom, Bluetooth či indukčné nabíjanie kondenzátorov.

Spravidla pri použití stylusu displej nereaguje na dotyky prstami, prípadne reaguje celkom odlišne, a vďaka integrovaným tlačidlám podporuje rozšírenie funkcionality. S jedným perom môžete kresliť, písať, mazať, označovať, prípadne na diaľku ovládať svoje zariadenie.

Z osobnej skúsenosti viem potvrdiť, že stylus skutočne nachádza uplatnenie v každodennom živote. Priam pozýva k tomu, aby sa používateľ stal aktívnejším, čo sa v internetovej praxi označuje pojmom „pro-user“. V prvom rade je to práve možnosť rýchleho zapisovania poznámok a nákresov. V druhom rade ide o precíznejšiu a rýchlejšiu prácu s textom na webových stránkach. No a nepochybne jedným z najčastejších spôsobov použitia je diaľkové ovládanie smartfónu. Kto často fotí, ten ocení možnosť kedykoľvek vytiahnuť z mobilu pero a diaľku zhotoviť fotografie tlačidlom. Zabudované senzory pohybu navyše vedia rozpoznať, ako perom v ruke pohybujete, takže v súčinnosti s operačným systémom Android a zodpovedajúcemu softvéru reaguje na takzvané „air actions“, teda bezdotykové akcie. Keď perom do vzduchu nakreslíte vodorovnú čiaru sprava doľava a popri tom podržíte bočné tlačidlo, v otvorenej galérii na displeji mobilu sa otvorí nasledujúca fotografia. Rovnakým princípom môžete prepínať slajdy na prezentácii, ktorú priamo z mobilu premietate cez projektor na desaťmetrovú stenu.

Pri práci s textom vie byť moderný stylus na nezaplatenie. To, čo on, síce zvládnu aj prsty, ale presná špička prácu zrýchľuje.

Za samostatnú kapitolu používania relatívne malého stylusu môžeme považovať aj pokročilú prácu s textom. Kto často a veľa píše a pracuje s textom, ten si zrejme po niekoľkých dňoch so stylusom začne takúto prácu nielen užívať, ale najmä odhalí jej výhody. Moderné smartfóny sú na prácu s textom prispôsobené výborne, takže aj písanie stredne dlhých textov okolo 1 800 znakov nie je žiadnym problémom.

Serióznejšia práca, v ktorej používateľ pracuje s citáciami, formátovaním textov alebo edituje už existujúce materiály, takýto stylus poskytuje vyššiu presnosť výberu a kontextové funkcie s rýchlejšou obsluhou.

Budúcnosť stylusov? Napríkad aj ako externé kamery a mikrofóny

Moderné stylusy určené pre tablety a smartfóny sú už dnes nepochybne mimoriadnym kúskom modernej techniky, ale majú pred sebou ešte dlhé roky vývoja. Je čo vylepšovať.

V uplynulých mesiacoch v komunite nadšencov kolovali zvesti o tom, že juhokórejský technologický gigant zamýšľal do svojich digitálnych pier S Pen integrovať kameru. Dokonca mal podať patentovú prihlášku na „prenosný terminál s oddeliteľnou kamerou“. Už dnes sa pomocou stylusu ovládať kamera dá na diaľku, ale iba tie štyri, ktoré sú priamo na tele mobilného telefónu.

Integrácia kamery priamo do tenkého tela digitálneho pera by bola nielen významnou technologickou inováciou, ale aj celkom novým druhom nástroja. Razom by mal používateľ k dispozícii nielen 100-násobné priblíženie z miniatúrneho teleobjektívu na mobile, ale aj miniobjektív pre zhotovovanie videa či fotiek z malých nedostupných priestorov, napríklad v elektrotechnickej praxi.

Objavuje sa celkom nové bezpečnostné riziko – pero položené kdesi na poličke je podstatne menej nápadné ako akákoľvek malá kamera, čo by otváralo cestu k sledovaniu osôb v ich súkromí.

Nákres z údajnej patentovej prihlášky od Samsungu, v ktorej sú zadné kamery na mobile v skutočnosti súčasťou vyberateľného pera. V najnovšom modeli smartfónu napokon takúto techniku výrobca nepoužil.

 

Podobne môžeme nahliadať aj na vstavanie mikrofónu, avšak napríklad pre blogerov, novinárov a umelcov by mohlo byť nanajvýš atraktívne mať bezdrôtový mikrofón neustále poruke priamo v tele svojho mobilu.

Čisto teoreticky môžeme zájsť ešte ďalej – napríklad uvažujme o integrácii reproduktora, čo by zo stylusu spravilo plnohodnotné bluetooth handsfree, avšak s otáznou využiteľnosťou.

 

Je skoro isté, že digitálne perá, stylusy, majú pred sebou ešte pomerne dlhú cestu, počas ktorej sa bude ich funkčnosť rozširovať a zrejme si nájdu cestu aj k väčšinovému zákazníkovi. Zatiaľ stále platí, že tieto príslušenstvá preferujú aktívnejší a profesionálne orientovaní spotrebitelia, ktorí vopred vedia, ako ich využijú. Nie je však pravdou, že kto raz tieto perá začal používať, automaticky podľahol ich kúzlu, svedčí o tom viacero diskusných príspevkov na Reddite. Platí to isté ako pri akejkoľvek inej technike – naozaj zmysluplná je až vtedy, ak nachádza využitie v práci.

 

Deti s ADHD sú obeťami mylných predstáv v spoločnosti. Toto je 5 z nich

Impulzívne a hyperaktívne deti sú aj v súčasnosti často nepochopené a napomínané. V škole dostávajú nálepku lajdákov, v rodine nespratníkov, a to aj napriek tomu, že o poruche pozornosti a hyperaktivite (ADHD) vieme viac než v minulosti.

Deti s ADHD majú podľa webového portálu healthline.com problém zostať pokojne sedieť, nedokážu sa potichu hrať, prehnane rozprávajú, neznášajú čakať v rade alebo prerušujú ostatné deti. Práve tieto prejavy neurovývojovej poruchy spôsobujú, že deti nosia domov poznámky a zlé známky.

Čo je ADHD?

Ak chceme pochopiť deti s ADHD, musíme si uvedomiť, že hovoríme stave duševného zdravia. Práve tento stav spôsobuje nezvyčajnú hyperaktivitu, impulzívnosť, nesústredenosť alebo neposednosť. Ide o jednu z častých porúch u detí. Len v USA lekári diagnostikovali ADHD takmer deviatim percentám detí vo veku tri až sedem rokov.

Hoci zábudlivé, nepozorné a neposedné je takmer každé druhé dieťa, u osôb s ADHD sú výkyvy energie častejšie a intenzívnejšie. Pre dieťa s ADHD je teda omnoho náročnejšie ticho sedieť na vyučovaní, hlásiť sa, počúvať svojich spolužiakov alebo sústrediť sa na úlohy. Napriek tomu sa ADHD neradí k poruchám učenia.

Hoci sa ADHD u detí vyskytuje často, lekári a výskumníci nepoznajú presné príčiny. Predpokladajú, že ADHD má neurologický pôvod, dôležitá je aj genetika. Podľa výskumu je jedným z faktorov nedostatok dopamínu, ktorý pomáha prenášať signály z jedného nervu do druhého. Táto chemická látka zohráva úlohu aj pri spúšťaní emocionálnych reakcií a pohybov. Iný výskum naznačuje, že ľudia s ADHD majú menší objem šedej hmoty v mozgu.

Tri typy, každý iný

Nepozorný, hyperaktívny a zmiešaný typ. Americkej psychiatrická asociácia delí ADHD práve na tieto tri typy na základe prevládajúcich symptómov. Deti s prvým typom poruchy robia v domácich úlohách chyby z nepozornosti a počas dlhej prednášky v škole nedokážu zostať sústredené. Keď sa s dieťaťom rozprávate, takisto môžete mať pocit, že je mysľou niekde inde.

Tieto deti mávajú problém dokončiť rozrobené úlohy, organizovať si povinnosti, takisto zabúdajú alebo strácajú bežné veci, ako napríklad kľúče či mobil. Tínedžeri s týmto typom ADHD zabúdajú na spätné telefonáty, platenie účtov, či dohodnuté schôdzky. Odborníci si myslia, že veľa nepozorných detí nemá správne určenú diagnózu, lebo na hodinách nevyrušujú a nepútajú pozornosť.

Hyperaktívne deti nedokážu obsedieť. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Pri druhom- hyperaktívnom type sú symptómy očividnejšie. Deti sa často mrvia, krútia na stoličke alebo klopú prstami. Taktiež majú problém zostať v lavici, nedokážu sa hrať potichu a skáču druhým do reči.

Najčastejší je zmiešaný typ ADHD, ktorý je kombináciou nepozorných aj hyperaktívnych symptómov. Bez ohľadu na to, akým typom poruchy dieťa trpí, mylné predstavy v spoločnosti o ochorení môžu skomplikovať liečbu ochorenia.  S mýtmi sa v praxi stretáva aj americká psychiatrička Vania Manipod. Spísala súhrn  5 najčastejších mýtov a objasnila prečo nie sú pravdivé, tu sú:

1. ADHD je čisto chlapčenský problém

Faktom je, že mladé dievčatá nemajú taký problém s hyperaktivitou alebo správaním ako chlapci. To však neznamená, že touto poruchou netrpia, ale lekári ju nediagnostikujú. U dievčat sa často objavuje prvý typ ADHD, pre ktorý je charakteristická nepozornosť, nesústredenosť a zasnívanosť. Lekárka Vania Manipod upozorňuje, že neliečený stav sa môže v dospelosti viesť k úzkosti, náladovosti a  antisociálnej osobnosti.

2. Môžu za to rodičia

Spoločnosť často súdi rodičov za to, že nedokážu ovládať správanie hyperaktívneho dieťaťa. Avšak nikto nevidí výčitky, ktoré pociťujú vo svojom vnútri rodičia detí s ADHD.

3.  Sú to lenivci

Zdroj ilustračného obrázka :pexels.com.

Keďže medzi prejavy ochorenia patrí aj nezáujem, dezorientácia a nedostatok motivácie, deti, ale aj dospelí s ADHD, často získavajú nálepku lenivých ľudí. Následne sa cítia vinní, lebo nie sú takí produktívni, ako od nich ostatní očakávajú. Skutočnosť je však taká, že ľudia s ADHD chcú uspieť, ale majú problém začať a dokončiť to, čo iní môžu považujú za „jednoduché“ úlohy. Mýtus, že pacienti s ADHD sú jednoducho leniví spôsobuje u nich pocit zlyhania, ktorý vedie k nízkej sebaúcte a nedostatku sebadôvery.

4. ADHD nie je vážny problém

Hoci ADHD nie je život ohrozujúce, môže mať vážne dôsledky na celkovú kvalitu života človeka. Pre ľudí s touto poruchou je ťažké držať krok so školskými povinnosťami. V dospelosti žijú v neustálom strachu, že prídu o prácu a nebudú schopní finančne pokryť životné náklady.

5. Nie je to skutočná porucha

Niektorí ľudia, ale aj autori odborných kníh spochybňujú existenciu ADHD alebo nehovoria o nej ako o zdravotnej poruche. Je pravda, že určiť poruchu môže byť problémové, keďže príznaky sú napríklad časté u väčšiny detí, avšak viaceré výskumy našli rozdiely v zložení aj fungovaní mozgu človeka s ADHD.

 

Medzi najznámejšími umelcami sa nájdu aj ľaváci

Ilustračná foto: Damien Kind

Známy mýtus hovorí, že ľaváci sú kreatívnejší. Avšak vedecky ešte nebolo dokázané, že by ľaváctvo priamo súviselo s väčšou kreativitou alebo výtvarnými schopnosťami. V skutočnosti sa ukazuje, že tvorivé myslenie aktivuje rozsiahlu sieť, ktorá neuprednostňuje ani jednu z hemisfér v mozgu. Aj keď nájdeme medzi svetoznámymi umelcami veľa ľavákov, táto skutočnosť ešte nedokazuje pravdivosť tohoto mýtu. Niektorí z umelcov mohli byť dokonca nútení používať ľavú ruku kvôli chorobe alebo zraneniu a niektorí mohli byť takisto obojruční.

Už sa tak rodíme

Plody začínajú hýbať rukami približne v 9.-10. týždni tehotenstva. Na začiatku druhého trimestra sa u detí prejavuje jasná preferencia cicania jedného palca pred druhým. Preferenčná ruka je teda pravdepodobne pevne zakódovaná už pred narodením. Napriek tomu väčšina odborníkov na vývoj tvrdí, že rodičia pravdepodobne nezistia, ktorá ruka je dominantná u ich dieťaťa, skôr ako vo veku 2 alebo 3 rokov. Mnohé deti si počas raného detstva naďalej striedajú ruky pri rôznych úlohách.

Naša mozgová kôra sa skladá z dvoch hemisfér, ľavej a pravej. A tieto dve hemisféry sú spojené. Každá z hemisfér je dominantná pre iné funkcie. Napríklad u väčšiny ľudí pochádza ovládanie jazyka z ľavej strany mozgu a ovládanie pohybu ľavej strany tela z pravej strany mozgu.

Ilustračná foto: Kelly Sikkema

Faktom napriek všetkému ostáva, že mozog ľavákov a pravákov sa líši. Najväčší rozdiel pozorujú vedci v tom, že hlavné vlákno spájajúce obe mozgové hemisféry, je u ľavákov a obojrukých ľudí väčšie ako u pravákov. Preto by mali byť niektorí ľaváci schopní rýchlejšie spracúvať informácie medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou, čo by im umožnilo vytvárať viac spojení a lepšie sa zapojiť do kreatívneho myslenia.

Vynútená pravorukosť

Kultúrne predsudky voči ľavákom existovali počas celej histórie ľudstva. V stredoveku sa dokonca verilo, že diabol je ľavák. Americkí učitelia a lekári ešte na začiatku 20. storočia verili, že ľaváci sú náchylnejší na duševné poruchy, a preto naliehali na študentov, aby používali pravú ruku. Nové výskumy potvrdili, že existuje súvislosť medzi ľavorukosťou a duševnými stavmi, ako je schizofrénia. Nedávna rozsiahla štúdia v Spojenom kráľovstve zistila silnú súvislosť medzi oblasťami mozgu, ktoré sa podieľajú na preferencii jednej ruky, a pravdepodobnosťou výkyvov nálad, nepokoja a neurotizmu.

Slávni ľaváci

  • Vincent van Gogh, holandský postimpresionistický maliar, bol považovaný za jedného z najväčších umelcov všetkých čias. Jeho život bol ťažký. Bojoval s duševnou chorobou, chudobou a relatívnou neznámosťou, kým nezomrel vo veku 37 rokov na následky strelného poranenia, ktoré si spôsobil sám. O tom, či bol Vincent van Gogh ľavák, sa vedú spory. Samotné Van Goghovo múzeum v Amsterdame tvrdí, že van Gogh bol pravák, avšak amatérsky historik umenia urobil veľmi presvedčivé pozorovania, ktoré poukazujú na ľavorukosť. Všimol si, že gombík na van Goghovom kabáte je na pravej strane, čo je zároveň rovnaká strana ako jeho paleta, čo naznačuje, že van Gogh maľoval ľavou rukou.

Foto: Tabitha Turner

  • Leonardo da Vinci bol florentský polyhistor. Bol považovaný za tvorivého génia, hoci sa najviac preslávil ako maliar. Leonardo bol dyslektik a bol aj obojručný. Dokázal kresliť ľavou rukou, zatiaľ čo pravou rukou písal poznámky odzadu. Jeho poznámky tak boli napísané v akomsi zrkadlovom kóde okolo jeho vynálezov.

 

  • Peter Paul Rubens, flámsky barokový umelec, pracoval v rôznych žánroch a jeho krikľavé, zmyselné obrazy boli plné pohybu a farieb. Niektorí uvádzajú Rubensa ako ľaváka, ale na portrétoch pri práci je vidieť, že maľuje pravou rukou. Jeho životopisy to vysvetľujú tak, že sa u neho s vekom vyvinula artritída pravej ruky, vďaka, ktorej ju ďalej nemohol poriadne používať.

 

  • Michelangelo Buonarroti je považovaný za najslávnejšieho umelca talianskej renesancie a umeleckého génia. Podľa historikov nájdeme dôkaz o jeho ľavorukosti na Sixtínskej kaplnke. Na jej strope namaľoval Adama ako ľaváka.

Foto:Calvin Craig

  • M. C. Escher  bol holandský grafik. Patrí k najznámejším svetovým grafikom dodnes. Najviac ho preslávili jeho kresby, ktoré sa vymykajú racionálnej perspektíve, tzv. nemožné konštrukcie. Na videách ho možno vidieť, ako starostlivo pracuje ľavou rukou na svojich dielach.

Hlavný zdroj: ThouhghtCo