Socha Aristotela
Sokrates
Patrí medzi najlepších svetových filozofov všetkých čias a jeho sokratovská metóda položila základy západných systémov logiky a filozofie. Bol to učenec, učiteľ a filozof narodený v starovekom Grécku. Sokratov život je zaznamenaný len z niekoľkých zdrojov: dialógov Platóna a Xenofóna a hier Aristofanesa.
Súčasníci sa líšia v tom, ako sa Sokrates prejavoval ako filozof. Xenofón aj Aristofanes uvádzajú, že Sokrates dostával za vyučovanie zaplatené, zatiaľ čo Platón píše, že Sokrates prijatie platby výslovne odmietol, pričom ako dôkaz uvádzal svoju chudobu.
Veril, že filozofia by mala dosiahnuť praktické výsledky pre lepšie blaho spoločnosti. Pokúsil sa vytvoriť etický systém založený na ľudskom rozume a nie na teologickej doktríne.
Poukázal tiež na to, že ľudská voľba bola motivovaná túžbou po šťastí. Konečná múdrosť pochádza z poznania seba samého. Čím viac človek vie, tým väčšia je jeho schopnosť uvažovať a robiť rozhodnutia, ktoré prinesú skutočné šťastie. Túto filozofiu premietol do politiky, pričom najlepšia forma vlády podľa neho nie je ani tyrania, ani demokracia. Vláda namiesto toho fungovala najlepšie, keď jej vládli jednotlivci, ktorí mali najväčšie schopnosti, znalosti a cnosti a dokonale chápali sami seba.
Keď sa grécka politická klíma obrátila proti nemu, bol v roku 399 p.n.l. odsúdený na smrť. Tento rozsudok prijal, radšej než aby utiekol do vyhnanstva. Útek bral ako priznanie svojej viny, a keďže sa za vinného nepokladal, ostal vo väzení a vykonal trest smrti (nepokladal smrť za trest) nad sebou samým, tým, že vypil jed.
Platón
Staroveký grécky filozof, ktorý bol študentom Sokrata a učiteľ Aristotela. Na rozdiel od Sokrata Platón zanechal množstvo spisov a v roku 387 p.n.l. otvoril v Aténach školu, kde bezplatne vyučoval svojich žiakov. Zomrel ako osemdesiatročný počas písania jednej zo svojich prác. Môžeme povedať, že Platón založil politickú filozofiu a predstavil dialektickú aj dialogickú formu písma ako spôsob skúmania rôznych myšlienkových oblastí.
Jedna z jeho najväčších myšlienok je teória foriem – názor, často označovaný ako platonizmus, že tí, ktorých presvedčenie sa obmedzuje iba na vnímanie, nedosahujú vyššiu úroveň vnímania, ktorá je k dispozícii iba tým, ktorí vidia mimo materiálny svet.
Dôležitým pilierom pre vývoj celej filozofie bola jeho viera v to, že materiálny svet je zdanlivý a neustále sa meniaci svet, ale že iný, neviditeľný svet poskytuje nemennú príčinnú súvislosť so všetkým, čo vidíme.
Socha Platóna
Vypichli by sme jeho fenomenálne podobenstvo o jaskyni a v nasledujúcich riadkoch si ho priblížime.
Platón opisuje skupinu ľudí, ktorí bývajú v podzemnej jaskyni. Sedia chrbtom k vchodu a majú zviazané ruky i nohy, takže vidia len jaskynnú stenu. Za nimi je vysoký múr, za ktorým prechádzajú ľuďom podobné postavy, ktoré držia ponad okraj múru rozličné figúrky. Za týmito figúrkami horí oheň, vrhajú na stenu jaskyne pohybujúce sa tiene. Keďže takto sedia od narodenia, považujú tiene predmetov, ktoré sú premietané za skutočné, pretože nemôžu nič vedieť o tom, čo sa deje za ich chrbtom.
Jednému z obyvateľov jaskyne sa podarí vyslobodiť a najprv sa sám seba pýta, odkiaľ sa tie tiene na stene v jaskyni berú. Spočiatku je od ostrého svetla oslepený a pohľad na ostré obrysy figúrok ho oslepuje – doteraz videl stále len ich tiene. Ak by preliezol múr a vyškriabal sa z jaskyne von, bol by oslepený ešte viac. Ale potom keby si pretrel oči, by videl, svet v jeho plných farbách a kontúrach. Vracia sa do jaskyne aby oslobodil aj ostatných, no tí ho vysmejú, neveria mu a na koniec ho zabijú.
Aristoteles
Aristoteles je jedným z najdôležitejších a najvplyvnejších mysliteľov a učiteľov v histórii ľudstva, ktorý je často považovaný – popri svojom mentorovi Platónovi – za otca západnej filozofie a zakladateľa logiky. Bol to Platónov žiak a neskôr vychovávateľ syna Filipa Macedónskeho, budúceho Alexandra Veľkého
Jeho spisy a myšlienky o metafyzike, etike, vedomostiach a metodologickom skúmaní sú jadrom ľudského myslenia. Aristoteles bol nielen filozofom, ale bol aj vedcom, čo ho viedlo k úvahe o obrovskom množstve tém a do značnej miery k názoru, že všetky koncepty a znalosti sú v konečnom dôsledku založené na vnímaní.
Aristotelov široký záber zahŕňa fyziku, biológiu, psychológiu, lingvistiku, logiku, etiku, rétoriku, politiku, vládu, hudbu, divadlo, poéziu a metafyziku.
Založil vlastnú školu Lykeion, ktorá lákala študentov z celého gréckeho sveta. Vypracovali vlastné učebné osnovy zamerané na učenie jej zakladateľa. V súlade s Aristotelovým princípom skúmania spisov iných ako súčasti filozofického procesu zhromaždilo lýceum zbierku rukopisov, čím vytvorili jednu z prvých veľkých knižníc na svete.
Práve na lýceu Aristoteles pravdepodobne zložil väčšinu zo svojich približne 200 diel, z ktorých sa zachovalo iba 31. Aristotelove prežívajúce diela boli pravdepodobne myslené skôr ako poznámky z prednášky než ako literatúra. Veľká časť jeho spisov je stratená a môžeme sa domnievať, že boli ešte kvalitnejšie ako tie, ktoré sa nám zachovali. Rímsky filozof Cicero povedal, že „ak bola Platónova próza strieborná, Aristotelova bola tečúca rieka zlata“.
