iNSTRID

Špargľu si môžete vychutnať surovú alebo varenú a často je hlavnou zložkou polievok, dusených pokrmov, šalátov a iných jedál.

Medzi výhody špargle patrí jej nízka kalorická hodnota a vysoký obsah vitamínov, minerálov a antioxidantov.

Okrem svojej jemnej chuti a unikátneho vzhľadu ponúka táto zelenina celý rad výživových benefitov a prospešných vlastností, ktoré môžu posilniť váš organizmus a podporiť vaše zdravie.

Táto obľúbená zelenina sa dodáva v rôznych farbách: zelená, biela a fialová. Používa sa v jedlách po celom svete, vrátane cestovín či praženice.

Nižšie sú uvedené jej benefity: 

Bohatá na výživu

Špargľa zelená je skvelým zdrojom rôznych živín, vrátane vitamínov, minerálov a antioxidantov.

Obsahuje vysoké množstvo vitamínu K, ktorý je nevyhnutný pre zdravie kostí a zrážanie krvi.

Okrem toho má špargľa vysoký obsah kyseliny listovej, čo je živina, ktorá je životne dôležitá pre zdravé tehotenstvo a mnohé dôležité procesy v tele, vrátane rastu buniek a tvorby DNA.

Takisto poskytuje aj vitamín C, ktorý podporuje imunitný systém, a vitamíny skupiny B, ktoré sú dôležité pre energetický metabolizmus.

Obsahuje málo kalórií

Špargľa má nízky obsah kalórií, ale môže sa pochváliť pôsobivým nutričným profilom.

V skutočnosti len polovica šálky (90 gramov) varenej špargle obsahuje:

• Kalórie: 20
• Bielkoviny: 2,2 g
• Tuk: 0,2 gramov
• Vláknina: 1,8 g
• Vitamín C: 12% RDI
• Vitamín A: 18% RDI
• Vitamín K: 57% RDI
• Folát: 34 % RDI
• Draslík: 6 % RDI
• Fosfor: 5 % RDI
• Vitamín E: 7% RDI

Špargľa obsahuje aj malé množstvá iných mikroživín, vrátane železa, zinku a riboflavínu.

Dobrý zdroj antioxidantov

Antioxidanty sú zlúčeniny, ktoré pomáhajú chrániť vaše bunky pred škodlivými účinkami voľných radikálov a oxidačného stresu.

Oxidačný stres prispieva k starnutiu, chronickým zápalom a mnohým ochoreniam vrátane rakoviny.

Špargľa, podobne ako iná zelená zelenina, má vysoký obsah antioxidantov.

Patria sem vitamín E, vitamín C a glutatión, ako aj rôzne flavonoidy a polyfenoly.

Patrí sem napríklad kyselina askorbová, ktorá chráni bunky pred poškodením voľnými radikálmi a pomáha bojovať proti zápalovým procesom v tele.

Tieto antioxidanty môžu tiež pomôcť znížiť riziko vzniku niektorých chorôb, ako sú srdcové choroby či rakovina.

V mnohých štúdiách na ľuďoch a na zvieratách sa zistilo, že tieto látky znižujú krvný tlak, majú protizápalové, antivírusové a protirakovinové účinky.

V štúdiách sa tiež ukázalo, že zvýšený príjem antioxidantu s názvom antokyanin znižuje krvný tlak a riziko srdcových infarktov a srdcových chorôb.

Konzumácia špargle spolu s iným ovocím a zeleninou môže vášmu telu poskytnúť celý rad antioxidantov na podporu dobrého zdravia.

 Môže zlepšiť zdravie tráviaceho traktu

Špargľa obsahuje vlákninu, ktorá je dôležitá pre správne fungovanie tráviaceho systému.

Vláknina pomáha udržiavať zdravú črevnú flóru, reguluje tráviaci proces a pomáha pri eliminácii toxínov z tela.

Pravidelná konzumácia špargle môže tiež podporiť zdravú črevnú flóru a zmierniť problémy so zažívaním.

Pol šálky špargle obsahuje: 1,8 gramu vlákniny, čo je 7 % vašej dennej potreby.

Podporuje chudnutie

Vďaka svojmu nízkemu obsahu kalórií a vysokému obsahu vlákniny je špargľa skvelou voľbou pre tých, ktorí sa snažia schudnúť alebo udržiavať si svoju váhu.

Vláknina pomáha udržiavať pocit nasýtenia, čo môže zabrániť prejedaniu sa, zatiaľ čo nízky obsah kalórií znamená, že ju môžete konzumovať vo veľkých množstvách bez obáv o prírastok na váhe.

Špargľa má tiež nízky obsah sacharidov, čo ju robí vhodnou pre tých, ktorí sa snažia obmedziť svoj príjem sacharidov, najmä tých s vysokým glykemickým indexom.

Špargľa zelená nie je len chutná zelenina, ale aj výživná super potravina.

Jej bohatý obsah živín, antioxidantov a vlákniny robí z nej skvelú voľbu pre každého, kto dbá o svoje zdravie a pohodu.

Takže neváhajte a začnite pridávať túto výnimočnú zeleninu do svojho jedálnička už dnes!

The Dead Internet Theory, čiže teória mŕtveho internetu, naznačuje, že že väčšinu toho, čo je na internete, už nevytvárajú ľudia. Ľudský faktor je vraj vo veľkej miere nahradený robotmi a obsahom generovaným AI, vysvetľuje forbes.com. Aj keď pre mnohých je to iba online konšpiračná teória, ktorá raz za čas opakuje, s rozvojom umelej inteligencie začína byť táto teória čoraz reálnejšia.

Môže byť teória mŕtveho internetu hrozbou pre ľudstvo?

Internet je rušné miesto s miliardami príspevkov rôzneho obsahu a obrovským množstvom účtov na sociálnych sieťach a informáciách o ľuďoch. Teória mŕtveho internetu hovorí o tom, že väčšina z obsahu, ktorý vidíte na internete, nepochádza od ľudí. Všetko je generované algoritmami a softvérom AI, takže internet nie je v skutočnosti miestom pre ľudí. Namiesto toho sú ľudia na sieti menšinou bez toho, aby o tom vedeli.

Keďže internet je v súčasnosti primárny spôsob, akým ľudia získavajú informácie a stal sa veľmi vplyvnou a ústrednou technológiou pre modernú ľudskú spoločnosť, bolo by zarážajúce, ak by väčšina obsahu internetu bola falošná a nevytvorená ľuďmi. Hrozilo by, že zavádzajúce informácie rôzneho typu, ktoré často na internete kolujú, by tak mohli byť ešte väčším rizikom pre celú spoločnosť.

Teória mŕtveho internetu hovorí o tom, že väčšina z obsahu, ktorý vidíte na internete, nepochádza od ľudí. Zdroj: unsplash.com

Čím väčšie pokroky, tým väčšie riziko

Pár rokov dozadu by sa nad predstavou falošného či mŕtveho internetu asi každý iba zasmial, no dnes to už vôbec nemusí byť nereálne.

Umelá inteligencia a moderné technológie už dokážu vytvoriť akýkoľvek obraz, ľudské tváre, či dokonca rozhovory, ktoré neexistujú, čím môžu reálne oklamať mnoho ľudí.

Ak aj nie je pravda, že väčšina internetu je riadená a vytváraná neživými entitami, niektoré jeho časti určite áno, a čím viac tieto technológie postupujú, je možné, že percento umelo vytvoreného obsahu na sieti bude aj naďalej rásť.

Čo by to znamenalo, ak by sa dokázalo, že tieto teórie sú skutočne pravdivé? Už sme videli, ako boti na platformách ako X (predtým Twitter) a Facebook môžu robiť čokoľvek, od manipulácie s verejnou mienkou až po udržiavanie podvodov a dezinformácií. Jedna štúdia spoločnosti Cheq zaoberajúca sa kybernetickou bezpečnosťou odhaduje, že až 12 percent na X by mohli byť boti. V roku 2019 Facebook zlikvidoval ohromujúce 3 miliardy falošných účtov, ktoré by nepochybne zahŕňali značný počet robotov, píše washingtonpost.com.

Niet pochýb o tom, že algoritmy, AI a mnohé ďalšie varianty autonómneho softvéru môžu mať skutočné a vážne dôsledky pre životy ľudí na tejto planéte. Či už sú to ľudia radikalizovaní na sociálnych sieťach, algoritmy vytvárajúce echo komory alebo ľudia, ktorí neexistujú a majú vplyv na skutočných ľudí, totálne prevzatie by mohlo ľudskú spoločnosť poslať na úplne inú cestu histórie.

Dokážeme to rozlíšiť?

Teória mŕtveho internetu je jednou z tých konšpiračných teórií, o ktorých sa hovorí stále dookola, pretože hovoria o veľmi konkrétnom strachu alebo obavách. Podľa odborníkov by sme si mali dávať pozor na čokoľvek, čo vidíme a počujeme na webe, pokiaľ ide o ľudské autorstvo. Pravda je však taká, že nedokážete odhaliť, či to skutočne vytvoril alebo napísal človek.

Umelci a spisovatelia sú v poslednom období nešťastní z toho, že internet je pohltený obrázkami a textami vytvorenými umelou inteligenciou, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, ale na prvý pohľad to nikto nedokáže zistiť. Po novom dokáže AI generovať aj realistické videá, vďaka modelu Sora od lídra OpenAi.

Podľa zástancov teórie mŕtveho internetu je dnešný web sterilný a bezduchý, mnoho obsahu je  recyklovaného alebo vyslovene falošného.  Dokonca aj Tim Berners-Lee, vynálezca World Wide Web, je sklamaný stavom svojho diela, keď hovorí: „Web nie je web, ktorý sme chceli, po žiadnej stránke,“ priznal.

Či je teória mŕtveho internetu iba konšpiračnou teóriou alebo je pravdivá, zatiaľ netušíme, keďže chýbajú priame dôkazy. Je však možné, že v najbližších rokoch sa staneme svedkami veľkých zmien na internete, s ktorými sa budeme musieť jednoducho zžiť a zmieriť.

Tvorcovia nového experimentu v USA hľadali spôsob ako motivovať členov fitnes centier k pravidelnému cvičeniu. Tridsiati vedci z pätnástich rôznych univerzít v USA zapojili do výskumu viac než 60 000 amerických návštevníkov telocviční.

Navrhli jednoduché programy, ktoré povzbudzovali účastníkov, aby si plánovali tréningy vopred. Tréning im v polhodinovom predstihu pripomenula aj textová správa. Čo myslíte, podarilo sa výskumníkom prinúť ľudí cvičiť?

Finančná odmena za cvičenie

Celý experiment bol založený na systéme plánovania, pripomienok a odmien. Automatizovaný systém odoslal pripomienky prostredníctvom textových správ pred plánovaným časom a motivačný program udeľoval body za každé cvičenie, ktoré bolo možné vymeniť za malé finančné odmeny. Výsledky novej štúdie zverejnili v časopise Nature.

„Tieto faktory zvyšujú motiváciu, obmedzujú zabúdanie a pomáhajú ľuďom plánovať vopred, aby sa vyhli prekážkam,“ povedala vedúca autorka štúdie, Katy Milkmanová, profesorka na Pensylvánskej univerzite.

Stimulácia, ktorá ponúkla za každú návštevu body v hodnote približne 0,22 amerických dolárov zvýšila podľa štúdie frekvenciu cvičenia o 9 %.

Pokiaľ účastníci experimentu vynechali len jeden deň, pri ďalšej návšteve telocvične dostali navyše 0,09 USD.

Tieto body si mohli uplatniť na jednom z internetových obchodov. 45 percent intervencií výrazne zvýšilo týždenné návštevy telocvične počas štyroch týždňov, ale len osem percent účastníkov vytrvalo aj po skočení experimentu.

Túžba byť in

Jedným z ďalších úspešných zásahov bola funkcia, ktorá používateľom pripomínala, že chodiť do posilňovne je rastúci trend a cvičí čoraz viac Američanov. „Nielen peňažné odmeny, ale aj propagácia cvičenia zvýšili návštevnosť fitnes centier o 24 percent,“ vysvetlila prostredníctvom emailu Katy Milkmanová.

Zároveň dodáva, že tento typ intervencie ovplyvňuje iné aspekty psychológie než základný program plánovania, pripomínania a odmeňovania.

Reálne očakávania, lepší výsledok

Riaditeľka Boston Roybal Center for Active Lifestyle Interventions na Brandeis University, Margie Lachmanová, odporúča začiatočníkom stanoviť si najskôr malé ciele. Tie podľa nej motivujú k dlhodobému cvičeniu.

„Ak si stanovíte ciele a potom ich splníte, je to obohacujúce. Ak si stanovíte ciele, ktoré je príliš ťažké okamžite dosiahnuť, budete sa cítiť zle a sklamaní,“ vysvetľuje. Dodala, že cvičenie by malo byť niečo, čo vás baví. Milkmanová  tiež odporúča vytvoriť si plán, nastaviť si pripomienky v kalendári a v telefóne.

Cvičenie nie je len o číslach na váhe

K pravidelnému cvičeniu nás často motivujú aj dôvody, pre ktoré sme si kúpili permanentku do fitnes centra. Odporučil nám pohyb lekár, máme sedavé zamestnanie, chceme schudnúť alebo nás prehovorili kamaráti? Vytvorili sme súhrn zdravotných benefitov pravidelného cvičenia podľa webového portálu healthline.com.

Najmä v súčasnosti, keď mnohí z nás pracujú z domu, pociťujeme absenciu pohybu. Pravidelné cvičenie dokáže zmeniť nielen čísla na váhe, ale aj našu náladu. Zmierňuje stres, pocity úzkosti a depresie. S oxidačným stresom je úzko prepojená aj kvalita pokožky.

Oxidačný stres nastáva, keď antioxidačná obrana tela nedokáže úplne opraviť poškodenie buniek spôsobené zlúčeninami známymi ako voľné radikály. Tie poškodzujú  štruktúru buniek a negatívne ovplyvňujú stav pokožky. Práve mierna a pravidelná pohybová aktivita (nie intenzívna a vyčerpávajúca) zvyšuje produkciu prirodzených antioxidantov v tele, ktoré chránia bunky pokožky a zároveň odďaľujú prejavy starnutia.

Cvičenie je oveľa zdravším spôsobom chudnutia než diéty. Na rozdiel od diét, ktoré spomaľujú metabolizmus, pravidelný pohyb podporuje zdravý metabolizmus. Ľudské telo takýmto spôsobom prirodzene spaľuje väčšie množstvo kalórii. Pohyb je tiež predpokladom silných svalov a kostí a prevenciou voči osteoporóze.

Každodenné pohybové aktivity zároveň chránia pred chronickými ochoreniami, udržujú v norme krvný tlak a hladinu cholesterolu. Naopak, nedostatok pravidelného cvičenia, dokonca aj z krátkodobého hľadiska, môže viesť k výraznému zvýšeniu brušného tuku, čím sa zvyšuje riziko cukrovky 2. typu a srdcových chorôb.

Podľa výskumov by sa pohybovým aktivitám mali venovať aj starší ľudia. Starnutie, v kombinácii s oxidačným stresom a zápalom, podporuje zmeny v štruktúre a funkcii mozgu, pravidelné cvičenie naopak zlepšuje prietok krvi do mozgu, čím udržiava zdravú pamäť aj mozog.

Na záver pripomíname, že aj pri cvičení je dôležité poznať mieru. Doprajte si čas odpočinku a prispôsobte tréning svojmu zdravotnému stavu. Nezdravá závislosť na cvičení vedie k viacerým zdravotným komplikáciám, vrátane porúch príjmu potravy.

Chirurgovia z Massachusettskej všeobecnej nemocnice vykonali 16. marca tohto roku historicky prvú transplantáciu prasacej obličky živému človeku. Príjemcom orgánu sa stal 62-ročný Richard Slayman, ktorý trpel ochorením obličiek v konečnom štádiu, informuje euronews.com. Podľa prvých správ sa z operácie dobre zotavoval a očakávalo sa jeho skoré prepustenie do domáceho liečenia.

Iba osemnásť dní od transplantácie publikovala nemocnica na sociálnej sieti X (predtým Twitter) príspevok s dobrou správou: „S radosťou vám oznamujeme, že Rick Slayman, náš prvý pacient, ktorému bola transplantovaná geneticky upravená prasacia oblička, bol dnes prepustený z nemocnice. Dobre sa zotavuje a bude pokračovať v rekonvalescencii doma so svojou rodinou,“ napísali lekári, ktorí operáciu vykonali.

Zachránila ho oblička od prasaťa

„Tento moment, keď opúšťam nemocnicu s jedným z najlepších zdravotných záznamov za dlhú dobu, som si prial už mnoho rokov,“ uviedol Slayman vo vyhlásení zverejnenom nemocnicou. „Teraz je to skutočnosť a jeden z najšťastnejších okamihov môjho života.“ Pacient sa teší, ako si bude môcť užívať život s rodinou bez nutnosti absolvovať pravidelné dialýzy.

Slayman, ktorý pracuje pre massachusettské ministerstvo dopravy, bojoval s ochorením obličiek viac ako desať rokov. V roku 2018 chodil na dialýzu a podstúpil transplantáciu ľudskej obličky, jeho stav sa však postupne zhoršoval a pôsobil stále beznádejnejšie.

Nedostatok vhodných orgánov nakoniec viedol k rozhodnutiu transplantovať Slaymanovi geneticky upravenú prasaciu obličku. Lekári museli požiadať o schválenie Úrad pre kontrolu potravín a liekov, ktorý operáciu povolil v režime pre „súcitné použitie“ („compassionate use“). Toto schválenie sa udeľuje iba v prípadoch, keď pacient trpí závažnou alebo bezprostredne život ohrozujúcou chorobou či stavom a neexistuje žiadna alternatívna liečba.

(Ne)úspešné transplantácie zvieracích orgánov

Ľudské aj prasacie obličky majú podobnú veľkosť, ale nie sú úplne kompatibilné. Aby sa znížilo riziko, že Slaymanov imunitný systém napadne transplantovaný orgán, bolo nutné vykonať 69 genetických úprav. Na tento účel bol použitý nástroj na úpravu génov CRISPR, ktorý bol v roku 2020 ocenený Nobelovou cenou za chémiu.

Odborníci veria, že tento raritný zákrok prinesie pacientovi pevné zdravie po dlhú dobu. Doterajšie transplantácie zvieracích orgánov totiž nedopadli dobre. V roku 2022 zomrel približne dva mesiace po zákroku prvý pacient s transplantovaným prasacím srdcom. Podľa Lekárskeho centra Marylandskej univerzity trpel David Bennett početnými komplikáciami a v jeho novom srdci boli nájdené stopy vírusu, ktorý infikuje ošípané.

V minulom roku zomrel šesť týždňov po transplantácii prasacieho srdca ďalší pacient. Lawrence Faucette pred operáciou umieral na zlyhanie srdca a vzhľadom na pokročilý stav ochorenia bol považovaný za nespôsobilého na transplantáciu ľudského srdca. Transplantácia srdca z prasaťa tak bola jeho poslednou šancou na život, avšak jeho organizmus začal zhruba po mesiaci vykazovať známky odmietnutia orgánu.

Ošípané sú na xenotransplantáciu pravdepodobne vhodnejšie než akékoľvek iné zvieratá. Zdroj: unsplash.com

Budú zvieracie orgány nádejou budúcnosti?

Koncept medzidruhovej transplantácie je známy ako xenotransplantácia. Ide o odobratie orgánu z jedného organizmu do druhého. Hlavným rozdielom medzi ňou a bežnou transplantáciou je v tom, že sa transplantuje medzi odlišnými živočíšnymi druhmi.

Tušili ste, že počiatky tohto nápadu siahajú do 17. storočia? Francúzsky lekár Jean-Baptiste Denys v roku 1667 vykonal transfúziu jahňacej krvi do žíl mladého chlapca. Zázrakom mu krv pomohla, ale ďalší jeho pacienti nemali také šťastie.

Prvá takáto transplantácia srdca u človeka bola vykonaná v roku 1964 pomocou srdca šimpanza. Thomas Starzl uskutočnil prvú transplantáciu pečene zo šimpanza na človeka v roku 1966. V 90. rokoch vykonal transplantáciu pečene z paviána na človeka. V oboch prípadoch bolo prežitie xenoimplantátov krátke v dôsledku odmietnutia štepu.

Roky výskumov priniesli zistenie, že ošípané sú na xenotransplantáciu pravdepodobne vhodnejšie než akékoľvek iné zvieratá. Dôvodom sú ich veľké vrhy, krátke obdobia gravidity a orgány, ktoré sú podobné ľudským. Napríklad na popáleniny sa v súčasnosti používajú štepy z bravčovej kože alebo sa pri kardiovaskulárnych problémoch využívajú ich srdcové chlopne.

Slnečný ochranný faktor (SPF) je ako tajný štít, ktorý chráni vašu pokožku pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia.

Možno si myslíte, že ho potrebujete iba počas horúcich letných dní, ale pravda je, že je dôležitý každý deň, počas celého roka.

Všetci by sme mali nosiť SPF každý deň.  V zime alebo v lete – bez ohľadu na počasie.

Je to preto, že UV (ultrafialové) žiarenie je prítomné každý deň a nadmerné vystavovanie sa slnku môže spôsobiť rôzne vážne poškodenia pokožky. Od predčasného starnutia až po rôzne formy rakoviny kože.

Čo je SPF?

Ochranný slnečný faktor (SPF) predstavuje schopnosť opaľovacieho krému chrániť pred špecifickou časťou ultrafialového (UV) svetla nazývaného UVB a UVA.

UVB lúče sú zodpovedné za spáleniny a rakovinu kože.

Existujú dve ďalšie časti UV svetla: UVC lúče (ktoré neprechádzajú zemskou atmosférou) a UVA lúče (ktoré sú tiež zodpovedné za rakovinu kože a starnutie kože).

Opaľovací krém so širokým spektrom môže chrániť pred UVB aj UVA lúčmi.

Ochrana pred UV žiarením

Slnečné žiarenie obsahuje dve hlavné typy UV žiarenia – UVA a UVB.

Oba môžu poškodiť pokožku a prispieť k jej starnutiu a vzniku rakoviny.

SPF funguje ako štít, ktorý blokuje alebo absorbuje tieto škodlivé žiarenia, chrániac pokožku pred ich nežiaducimi účinkami.

Prevencia pred rakovinou kože

Jedným z najdôležitejších dôvodov pre používanie SPF každý deň je prevencia pred rakovinou kože.

Rakovina kože je jednou z najčastejších foriem rakoviny, ale väčšina prípadov by sa dala ľahko zabrániť primeranou ochranou pred slnkom.

SPF chráni pokožku pred UV žiarením, ktoré je jedným z hlavných faktorov, ktoré k rakovine kože prispievajú.

Podľa British Skin Foundation je rakovina kože najbežnejšou formou rakoviny v Spojenom kráľovstve – a jej výskyt neustále rastie.  

V súčasnosti je každý rok diagnostikovaných najmenej 100 000 nových prípadov a táto choroba každoročne zabije v Spojenom kráľovstve viac ako 2 500 ľudí.

To je sedem ľudí každý deň.

Zatiaľ čo všetky typy pokožky sú náchylné na poškodenie slnkom, riziko je vyššie, ak ste prirodzene bledší.

Opálenie nezvyšuje ochranu – a nikdy by ste nemali nechať pokožku spáliť, bez ohľadu na typ alebo farbu pleti.

Melanóm je typ rakoviny kože, ktorá sa môže šíriť do iných orgánov v tele.

Najčastejším znakom je objavenie sa nového znamienka alebo zmena existujúceho znamienka.

Nemelanómová rakovina kože označuje skupinu rakovín, ktoré sa pomaly vyvíjajú v horných vrstvách kože.

Vystavenie UV žiareniu zo slnka hrá hlavnú úlohu pri vzniku oboch týchto typov rakoviny kože.

Nosenie účinného opaľovacieho krému každý deň po celý rok je kľúčovým spôsobom, ako chrániť pokožku.

Zatiaľ čo väčšina z nás si užíva vyhrievanie sa na slnku a má tendenciu cítiť sa sebavedomejšie/príťažlivejšie s trochou opálenia, fakty sú jasné.

Nadmerné vystavovanie sa UV žiareniu pri slnečnom svetle spôsobuje poškodenie vašej pokožky, čo následne zvyšuje riziko rakoviny kože.

Ochrana pred príznakmi starnutia

Zlých správ je viac. Slnko predčasne starne vašu pokožku.

Slnečné žiarenie je hlavným faktorom, ktorý prispieva k predčasnému starnutiu pokožky.

UVA žiarenie môže spôsobiť stratu kolagénu a elastínu v pokožke, čo vedie ku vzniku vrások a stratám elasticity.

Je to odlišné od chronologického (vnútorného) starnutia, ktoré závisí od času a genetiky.

Až 90 % predčasného starnutia pokožky je spôsobené slnečným žiarením: vrásky, ochabnutie, matnosť, suchosť, začervenanie a pigmentácie.

Dobrou správou je, že to môžete obmedziť každodenným používaním opaľovacieho krému.

Prevencia pigmentácií

Slnečné žiarenie môže spôsobiť aj pigmentačné nerovnosti, ako sú pigmentové škvrny a melasma.

Tieto tmavé alebo hnedé škvrny na pokožke sa môžu objaviť na rôznych častiach tela. A to najmä na tvári, rukách a dekolte.

Sú výsledkom nadmerného produkcie melanínu, pigmentu, ktorý dáva koži farbu.

Slnečné žiarenie môže stimulovať produkciu melanínu, čo vedie k vzniku týchto škvŕn.

SPF pomáha minimalizovať vznik týchto nerovností tým, že bráni nadmernému produkciu pigmentu a udržiava rovnomerný tón pokožky.

Celoročná ochrana

Aj keď sa zdá, že slnko svieti slabšie počas chladných mesiacov, UV žiarenie je stále prítomné.

To znamená, že aj keď je vonku zamračené alebo dokonca prší, SPF je stále nevyhnutný na ochranu vašej pokožky pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia.

Je zrejmé, že opaľovací krém nie je len niečo, čo by sme mali používať počas letných dovoleniek.

Je to denná ochrana, ktorá chráni našu pokožku pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia, rakovinou kože, predčasným starnutím a pigmentačnými nerovnosťami.

Takže nezabudnite na SPF vo svojom každodennom rituáli starostlivosti o pleť a darujte svojej pokožke neoceniteľnú ochranu a starostlivosť, ktorú si zaslúži.