iNSTRID

Veľké Tokio. Býva tu vyše 38 miliónov ľudí a je to najľudnatejšia oblasť na Zemi s najväčšou ekonomikou i železničnou sieťou zo všetkých miest.

Ale prečo je najľudnatejšie mesto na Zemi práve tu, na hornatom ostrove v Ohnivom kruhu? Ohnivý kruh (angl. The Pacific Ring of Fire) je zóna , kde vzniká až 90 % všetkých zemetrasení a sopečných erupcií, ktorá obkolesuje základňu Tichého oceánu.

Súčasné Tokio je výsledkom geografie, politiky a histórie, tak poďme na to.

Tokio je hlavné mesto Japonska, ostrovného štátu v Tichom oceáne. Nachádza sa v nížine Kantó, najväčšom rovinatom území v Japonsku. Je to strategicky výborné miesto pre mesto, najmä pre prítomnosť prístavu.

Tokio malo tak dobrú polohu, že šógun Tokugawa Iejasu, vládca Japonska, sem presťahoval politické aj správne centrum, zatiaľ čo cisár stále žil v Kjóte. A Tokiu sa vtedy hovorilo Edo, vysvetlíme si to. Presun hlavného mesta vyvolal rýchly nárast populácie, čo sa čakalo, lebo národné vlády nasleduje veľa pracovníkov. Ale opatrenia dynastie Tokugawa vyhnala počty do extrému.

Najskôr si musíme vysvetliť hierarchiu japonskej spoločnosti 17. storočia. Japonsko bolo feudálnou spoločnosťou na čele s cisárom, ale v tomto období bol iba „bábkou“. Skutočnou moc mal šógun a po ňom daimjóovia, krajskí vládcovia. Pod nimi boli samuraji, výhradne bojovníci. A základňu tvorili roľníci, robotníci a obchodníci. Tokugawský šógunát bol dlhým obdobím relatívneho mieru a úloha samurajov sa zmenila z bojovníkov na správcov a úradníkov. Presunuli sa do miest, aby boli bližšie štátnym aj krajským vládam.

To viedlo k celojaponskej urbanizácii a v 17. storočí už bolo Japonsko (mimo Európy) najurbanizovanejšou spoločnosťou. 16% zo 30 miliónov obyvateľov žilo v mestách. Šógun tiež špeciálnou politikou zabezpečil, aby Edo rástlo rýchlejšie ako iné mestá. Vyžadoval od daimjo, aby žili striedavo rok v Edu a rok vo svojom meste. Ich rodiny však museli celý čas bývať v Edu. Týmto krokom šógun upevnil svoju moc, pretože polovica krajských vlád neustále sídlila v Edu.

Edo bolo národnou metropolou a a žilo tu plno byrokratov. Populácia samurajských úradníkov stále kolísala medzi 350 až 400-tisícmi. Tento obrovský počet úradníkov prilákal do Eda tiež 500 000 robotníkov, obchodníkov, sluhov a remeselníkov. Okolo roku 1700 bolo Edo zrejme najväčším mestom na svete s asi miliónom obyvateľov.

Ako vyzeralo miliónové mesto v 18. storočia? Odrážala sa v ňom ako striktná spoločenská hierarchia, tak tiež schopnosť obrany. Hlavné mestá sa stavali okolo hradu daimjóa, alebo ako v Edu, šogúna. Hrad obklopoval územie samurajov a prostý ľud tvoril vonkajší kruh. Samurajskí bojovníci tak boli medzi prostým ľudom a vyššou hierarchiou. Na rozdiel od európskych miest japonské neboli opevnené. Pozemky nižších tried sa tu brali skôr za formu ochrany pred votrelcami, nie niečo, čo potrebuje ochranu.

Často pomocou priekop a riek budovali ešte väčšie izolácie. Ulice boli úzke a hrboľaté s križovatkami troch ciest, obyčajne s pravidelným geometrickým pôdorysom. Ulice v štvrti prostého ľudu boli často rozvrhnuté do mriežky. Šírka ciest sa často pohybovala medzi 5,4 až 20 metrami.

Edo vynikalo v majstrovským využitím pôdy s dvojpodlažnými obchodmi u hlavných tried s hustým osídlením za nimi. Jedna z najšialenejších vecí na Edu bola hustota zaľudnenia, až 58 000 obyvateľov na 1 km². A ešte šialenejšie je, že sa všetci tiesnili v jednopodlažných domoch. Edo naďalej rástlo aj v novom období Meidži. Toto obdobie začalo po páde šógunátu Tokagawů, kedy bolo obnovené cisárstvo.

Cisárske vojská Edo dobyla roku 1868. Cisár presunul hlavné mesto z Kjóta do Eda a usadil sa na hrade Edo, ktorému sa teraz hovorí Cisársky palác. Cisár tiež premenoval Edo na Tokio čiže Východné hlavné mesto. Obdobie Meidži prinieslo celý rad zmien, jednalo sa o koniec feudálneho rozdelenia na daimjó, samurajov a prostý ľud. Japonsko skončilo s politikou izolácie a začalo obchodovať s okolím a navštevovať cudzinu. Tieto interakcie viedli k masívnej industrializácii a modernizácii a za jednu generáciu bolo Japonsko politickou a vojenskou mocnosťou Pacifiku.

Obdobie Meidži premenilo aj Tokio. Cisár po prevzatí moci ukončil vládu krajských daimjó a ich hlavné sídla pripadli vláde. To v Tokiu uvoľnilo veľa miesta, pretože daimjóovia tam vlastnili pozemky. Niektoré nehnuteľnosti sa v rámci japonskej industrializácie predali podnikom – napríklad spoločnosť Mitsubishi tu kúpila jednu nehnuteľnosť, ktorú vlastní dodnes. Iné pozemky sa zmenili na parky, vojenské základne alebo vládne budovy.

Koniec 19. storočia sa na celom svete nesie v znamení železnice. Japonsku utiekol štart, ale snažilo sa to dohnať. V predchádzajúcom období sa od osobnej dopravy odrádzalo, cesty neboli udržiavané. Japonsko svoje železnice postavilo vďaka značnému kapitálu a nadobudnutým znalostiam. Prvá trať vybudovaná roku 1872 spojila Tokio s Jokohamou. Väčšinu prvých tratí stavali súkromné ​​spoločnosti, ale vláda nakoniec trate znárodnila okrem lokálnych do mesta.

To pripravilo pôdu pre súčasnú železničnú sieť, neuveriteľne hustú, ale vlastnenú rôznymi súkromnými spoločnosťami. Na začiatku obdobia Taišo v Tokiu žilo už vyše 7 miliónov ľudí a rýchlo sa rozrastalo. Problémy vyplývajúce z priemyselnej revolúcie dosahovali kritickú úroveň. Tokio bolo preľudnené, bez prístupu k pitnej vode a kanalizácii a plné domov z dreva, ktoré často horelo. Netýkalo sa to len Tokia, všetky priemyselné mestá sveta mali rovnaké problémy, ale Japonsko sa líšilo extrémne centralizovanou vládou.

Miestne úrady, na rozdiel od Európy a USA, nemali dostatok moci k riešeniu problémov. Navyše projektovanie na západe bolo spoluprácou projektantov, architektov, sociálnych reformátorov, inžinierov a vládnych úradníkov. Pri plánovaní mesta mali na zreteli predovšetkým verejné blaho a kvalitu života. V Japonsku všetko riadila vláda, ktorú zaujímala skôr infraštruktúra ako preľudnenie a sociálne reformy.

Nanešťastie pre chudobnejších  obyvateľov boli tieto reformy nevyhnutne dôležité, rodiny často žili v bytoch s rozlohou 9 m² a vonkajšie latríny zdieľalo 15 až 20 rodín. Prvý zákon o územnom plánovaní v Japonsku, schválený roku 1919, symbolizoval z diaľky všadeprítomný betón. K vydaniu tohto zákona bolo treba veľa úsilia, vláda totiž nechcela regulovať súkromný majetok alebo plánovať nad rámec infraštruktúry.

Zaujímavý fakt: Slovensko má rozlohu 49 035 km², Tokio 622 km²

Japonsku chýbala silná občianska spoločnosť sa spolky a organizáciami žiadajúcimi reformu územného plánovania. Neboli skoro žiadne krajské vlády a Tokio riadila priamo národná vláda. Zákon o územnom plánovaní roku 1919 zaviedol územné a stavebné zákony a riadenie rastu. Zákon o územnom plánovaní sa osvedčil po Veľkom zemetrasení v Kantó roku 1923. Zemetrasenie s magnitúdou 7,9 Tokio spustošilo.

V mestách bývajú otrasy nebezpečné, ale smrtiace sú až následné požiare. V Japonsku zomrelo asi 140 000 ľudí, vrátane mnohých obetí následných požiarov. Mesto prestavbu využilo k modernizácii ciest, železníc a verejných služieb. Pribudli parky a na zníženie rizika požiarov sa stavalo podľa nového zákona. Obdobie po prestavbe medzi rokmi 1930 a 1945 zastihlo Japonsko vo vojenskom režime. A tokijským územným plánom sa nevenovala pozornosť.

Ale v Tokiu vtedy došlo k významným udalostiam. Po prvé, v roku 1943 sa v Tokiu zmenila správna štruktúra. Mesto a jeho prefektúra sa zlúčili do rozsiahlejšie metropoly Tokio, ktorá mesto spravuje dodnes. Roku 1945 prišiel ďalší významný míľnik, armáda USA zbombardovala väčšinu Tokia. Považuje sa to za najničivejšie bombardovanie v dejinách. Zomrelo približne 100 000 civilistov a ďalší milión prišiel o domov. 41 km² Tokia bolo zrovnaných so zemou, čo sa rovná polovici Manhattanu.

Prestavba škôd po vojne trvala roky. Ale snaha o prestavbu bola úplne iná, než po predchádzajúcom zemetrasení. Vtedy sa ekonomike darilo a prúdila sem pomoc z celej krajiny. Lenže prestavbu nepotrebovalo zďaleka len Tokio. Toto bola veľká výzva nielen pre Tokio – aj s rozsiahlymi plochami zelene siahajúcimi až k centru.

Väčšina mesta sa prestavala štýlom ad hoc podľa zachovaných ciest a hraníc pozemkov. To málo, čo Japonsko malo v rokoch po vojne, išlo na obnovu ekonomiky. To sa vyplatilo, ekonomika Japonska aj Tokia rástla od 50. do 80. rokov závratnou rýchlosťou. V Tokiu sa začalo usadzovať čoraz viac obrovských korporácií, ktoré sa vďaka zameraniu Japonska na export stali celosvetovými značkami. Týka sa to značiek Honda, Hitachi, Sony, Mitsubishi, Canon, Toshiba a Subaru.

Na to sa naviazal dlhý trend migrácie z vidieka do miest, Tokio sa neustále rozrastalo. Vyše 70% japonskej populácie žilo v mestách a najväčším z nich bolo Tokio. A jeden plán sa nakoniec uskutočnil, boli ním prípravy na Olympijské hry v Tokiu 1964. Bol to veľký návrat Japonska na svetovú scénu a mesto dostalo príležitosť využilo na zlepšenie infraštruktúry. Postavili 138 km diaľníc a tiež ohromne rozšírili systém metra.

Ekonomický rozkvet vyriešil časť skorších problémov, ale vytvoril nové. Čo vznikne, keď na jedno miesto dáte bez pravidiel továrne, autá a ľudí? Znečistenie. Ešte zhoršené zlým územným plánovaním. Územné členenie našťastie zaviedol zákon z roku 1919, ale neriešilo rozdelenie domov od tovární, obmedzenie zástavby ani dopravu a smog.

V 60. rokoch prestalo rast centrum Tokia a rástlo predovšetkým do okolitej oblasti. Tokio nemalo normy územného členenia ako mestá v USA a noví developeri často budovali nevyhovujúce verejnej služby. Bola tu aj zvláštnosť: husté a súkromné ​​prímestské trate komplikovali rozrastanie.

To spôsobilo prudký neregulovaný rast ďalej za perifériu. Odpoveďou na nové výzvy bol roku 1968 prijatý zákon o územnom plánovaní. Rozšíril počet prípustných zón v mestách zo štyroch na osem. Samosprávy síce neprinútili developerov stavať infraštruktúru či na ňu prispievať, ale zákon tiež umožnil verejnosti účasť pri plánovaní v rámci snáh o demokratický obraz Japonska po okupácii USA.

A to najdôležitejšie, plány mohlo pripraviť vedenie mesta, nielen ústredná vláda. Japonský ekonomický rast ďalej pokračoval v 70. a 80. rokoch a populácia Tokia sa medzi 1955 a 1985 viac ako zdvojnásobila. Ale jej rast spomalil v 90. rokoch potom, čo praskla ekonomická bublina. Počet obyvateľov v 90. rokoch vzrástol o necelé 2 milióny, medzi rokmi 2000 a 2010 o 2 milióny.

Od 90. rokov je Tokio vyspelou modernou metropolou a jedným z kultúrne i ekonomicky najvýznamnejších miest na svete. Rast v porovnaní s rokmi po vojne spomalil, ale najväčšia metropolitná oblasť na svete aj počet jej obyvateľov stále rastie. Dosiahla toho vďaka presunu kapitálu, rýchlej industrializácii, centralizovanému plánovania a ekonomickému boomu.

Budovanie svalu pomocou proteínu

Existuje široká škála proteínových práškov, z ktorých si môžete vybrať. To môže sťažiť hľadanie toho správneho typu. Závisí to ale aj od toho, koľko proteínu potrebujete doplniť do výživy. Kulturisti používajú rôzne druhy proteínového prášku, aj keď existujú niektoré typy, ktoré sú populárnejšie ako iné. Proteín je veľmi dôležitý pri stavbe svalov a je za potreby si najprv povedať, aké typy existujú.

Srvátkový proteín

Srvátkový proteín

Srvátková bielkovina sa získava z kravského mlieka. Vaše telo trávi a absorbuje srvátku veľmi rýchlo, a preto je to veľmi dobrá voľba práve po tréningu, keď chcete do tela dostať rýchlo sa uvoľňujúce bielkoviny. Srvátkový proteín má tri formy – koncentrát, izolát a hydrolyzát. Koncentrát býva najlacnejší, pretože je v ňom 70 až 80 percent bielkovín a má hlavne vyššie percento sacharidov a tukov. Izolát je čistejší, pretože prechádza dlhším filtračným procesom, a hydrolyzát je najčistejší typ srvátkového proteínu.

Kazeínový proteín

Kazeínový proteín pochádza tiež z kravského mlieka, ale vyrába sa trochu inak ako srvátka. Trávenie kazeínového proteínu trvá dlhšie, čo z neho robí lepšiu voľbu, hlavne napríklad pred spaním, kedy si väčšina kulturistov vezme kazeín. Kazeín je zvyčajne drahší ako srvátka a ak si chcete dať proteín po tréningu, odporúčam skôr srvátkový proteín, ktorý sa vstrebáva rýchlejšie.

Proteín s príchuťou čokolády

Rastlinné bielkovinové prášky

Pre vegetariánov a vegánov môžu byť veľmi užitočné rastlinné bielkovinové prášky. Najlepším typom je prášok z konope alebo sójových bielkovín. Niektoré rastlinné prášky neobsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré vaše svaly potrebujú, takže si musíte vybrať aj iné zdroje proteínov a vyberať si medzi nimi. Môžete si aj objednať niekoľko rôznych a zmiešať ich spolu, aby ste dostali do tela dostatok proteínu v jednej nádobke.

Zďaleka to nie je úplne celý zoznam proteínov a máte k dispozícii množstvo ďalších zdrojov proteínov, ako sú vajcia, hovädzie mäso ale tieto sa už oddeľujú samostatne od proteínových práškov. Najobľúbenejšia býva však srvátka, kazeín, konope a sója.

Ak sa chcete radšej vyhnúť doplnkom výživy, nie je potrebné do stravy pridávať proteínový prášok, pretože je možné dosiahnuť denný príjem bielkovín aj cez normálnu stravu, ako je hydina, červené mäso, ryby, fazuľa a mliečne výrobky. Výživový poradcovia odporúčajú vyskúšať rôzne druhy proteínového prášku, aby ste zhodnotili, ako dobre ich trávite, a skúste ich obmieňať minimálne každé dva až štyri týždne.

Bielkoviny

Či už konzumujete proteínový prášok alebo iba uvažujete o jeho pridaní do stravy, môže byť ťažké zistiť koľko proteínu si máte dať každý deň. Väčšina proteínových práškov sa dodáva s plastovou odmerkou, ktorá je zväčša na jednu porciu prášku. Veľkosť porcie sa ale líši medzi značkami – a v závislosti od úrovne vašej aktivity. Do toho spadá aj množstvo ďalších faktorov a možno budete potrebovať viac alebo menej z jednej odmerky.

Zdroje bielkovín Zdroj: gymzv.sk

Koľko proteínu?

Je ľahšie odhadnúť, koľko prášku by ste mali použiť, ak máte presnú predstavu o svojich denných potrebách bielkovín, ktoré závisia od vášho veku, hmotnosti, úrovne aktivity a pohlavia. Podľa všeobecných predpisov potrebujú zdraví dospelí muži 56 gramov bielkovín denne a ženy 46 gramov bielkovín denne.

Športovci môžu potrebovať viac, najmä ak majú za cieľ budovať svalovú hmotu. Aktívni dospelí potrebujú až 0,6 gramu bielkovín na kilogram hmotnosti za deň a športovci, ktorí naberajú svalstvo, potrebujú až 0,9 gramu na kilogram.

Ak v bežnej strave nemáte dostatok bielkovín a chcete si ich doplniť práškom, pozorne si prečítajte štítky s informáciami o produkte. Nie všetky prášky poskytujú rovnaké množstvo bielkovín na odmerku. Taktiež množstvo, ktoré chcete použiť, sa môže líšiť v závislosti od toho, či je vašim cieľom chudnutie alebo naberanie svalovej hmoty.

Typická 30-gramová odmerka srvátkového proteínu má napríklad 110 kalórií a 23 gramov bielkovín. Rovnaké množstvo izolátu srvátkového proteínu má 113 kalórií a 27 gramov bielkovín. Ak sa chystáte chudnúť, držanie jednej odmerky zmiešanej s vodou alebo mliekom zníži počet vašich kalórií. Stále ale poskytuje dostatok bielkovín, ktoré vám pomôžu narásť alebo schudnúť. Pre zvýšenie svalovej hmoty si odporúčam pridať až dva odmerky zmiešané s mliekom (pre extra kalórie) alebo v krajnom prípade s jogurtom.

„Začnite športovať, viac sa hýbte a zdravšie sa stravujte,“ odporučí vám lekár takmer pri každej diagnóze. Hoci to znie jednoducho, zmena každodenných návykov si vyžaduje viac úsilia ako prehltnutie niekoľkých tabletiek. Depresia nie je výnimkou. To, čo jeme, neovplyvňuje len naše fyzické zdravie, ale aj psychické. Kombinácia zdravého životného štýlu a terapie je kľúčovým faktorom účinnej liečby.

Čo jesť a prečo?

Na depresiu a úzkosť neexistuje nijaká špeciálna diéta, avšak niektoré potraviny sú v boji s negatívnym myslením účinnejšie ako iné. Strava bohatá predovšetkým na sérotonín, Omega-3 mastné kyseliny, vitamíny skupiny B a zinok, zabezpečuje optimálne fungovanie nervového systému a zmierňuje depresívne symptómy.

Práve sérotonín, nazývaný aj hormón šťastia, pomáha pri prenose nervových signálov a spôsobuje zužovanie ciev. Zároveň ovplyvňuje spánok a termoreguláciu. Na produkcii sérotonínu sa podieľa napríklad vitamín B6.

Omega-3 mastné kyseliny prispievajú k správnej činnosti mozgu, zlepšujú pamäť a koncentráciu, znižujú hladinu cholesterolu v krvi a zároveň ovplyvňujú metabolické procesy. Patria medzi esenciálne mastné kyseliny, čo znamená, že si ich telo nedokáže vyprodukovať a musíme ich prijímať v strave. Odborníci odporúčajú zjesť aspoň jedno jedlo denne bohaté na Omega-3, pričom by sme sa mali vyhýbať jedlám s vysokým obsahom Omega-6.

Podľa náučnej literatúry sme vytvorili zoznam piatich potravín s vysokým obsahom esenciálnych mastných kyselín, zinku a vitamínov B.

Orechy

Orechy obsahujú Omega 3 mastné kyseliny, minerály a vitamíny. Zdroj: unsplash.com

Kešu, mandle, arašidy, vlašské alebo para orechy, najlepšie nesolené. Nezáleží, ktoré z nich si vyberiete, môžete ich jesť na raňajky s jogurtom alebo namiesto sladkostí ako rýchly snack. Obohatia vaše telo o železo, vápnik, fosfor, draslík a zinok.

Zatiaľ čo vlašské orechy obsahujú najviac Omega-3 mastných kyselín, kešu a mandle podporujú tvorbu sérotonínu. Menej známe para orechy sú zdrojom vitamínov skupiny B a arašidy obsahujú kyselinu listovú, ktorá pozitívne vplýva na náladu.

Avokádo

Exotické ovocie, ktoré si obľúbili zástancovia zdravej výživy po celom svete. Niet divu, obsahuje až jedenásť druhov vitamínov. Málokto ale tuší, že avokádo pomáha pri depresii a úzkosti. Až päť z 11 vitamínov je zo skupiny B.

Dôležitý je aj vysoký obsah Omega-3, teda zdravých tukov. Ak vám nechutia ryby, alebo ste vegetarián či vegán, avokádo aj orechy sú skvelou náhradou živočíšnych produktov.

 Strukoviny

Cícer, šošovica, fazuľa a sója, práve strukoviny by mali mať stále miesto v našom jedálničku. Obsahujú plnohodnotné rastlinné bielkoviny, majú nízky glykemický index a vďaka komplexným sacharidom dokážu zasýtiť.

Šošovica, cícer a fazuľa sú výnimočné vysokým obsahom kyseliny listovej. Odporúčaná denná dávka tejto kyseliny je 400 mg, pričom šálka varenej šošovice obsahuje až 90 percent dennej dávky. Sója obsahuje esenciálne mastné kyseliny a všetky strukoviny sú zároveň bohaté na vitamín B6.

Mlieko a syry

Práve syry obsahujú tryptofán, aminokyselinu, ktorá je potrebná k produkcii sérotonínu. Podľa nemeckého lekára a spisovateľa Zittlaua vznikajú akútne záchvaty depresie práve pri znížení hladiny tryptofánu v mozgu. Tryptofán obsahujú aj zemiaky, banány, sezam, strukoviny, orechy a avokádo.

Mliečne výrobky a mlieko majú aj vysoký obsah vitamínov B6 a B12. Depresívni pacienti majú okrem nedostatku kyseliny listovej aj výrazný nedostatok vitamínu B12, práve tieto vitamíny totiž v mnohých oblastiach spolupracujú. Vitamín B12 pomáha nervovému systému prispôsobovať sa zmenám. Okrem mliečnych výrobkov je bohatým zdrojom aj rakytník.

Kávu si doprajte len výnimočne

Šálka kávy je pre mnohých ideálnym budičom, keksíkmi často zajedáme nervozitu a alkohol býva odreagovaním sa od stresu. Hoci kofeín, rafinované cukry a alkohol patria medzi rýchle zdroje energie, práve ľudia trpiaci depresiou a úzkosťou by sa im mali vyhýbať. Kofeín a alkohol totiž zasahujú do spánkového cyklu a môžu vyvolávať pocity úzkosti.

Sladkosti a fast food, teda rafinované cukry, neudržujú stálu hladinu energie, práve naopak, ich konzumáciou dochádza ku kolísaniu. Ak túžite po sladkom, dajte si kvalitnú horkú čokoládu, ktorá zároveň pomáha produkovať sérotonín.

Kofeín, alkohol a rafinované cukry môžu spôsobovať úzkosť. Zdroj: pexels.com

Ani zdravá strava však sama o sebe nedokáže zázraky, dôležitá je najmä konzultácia s odborníkom a správne nastavená liečba. Proti zlej nálade pomáha aj pohyb na čerstvom vzduchu, šport, chôdza alebo práca v záhrade. Pri týchto činnostiach ľudské telo produkuje endorfíny a znižuje sa hladina kortizolu, hormónu zodpovedného za stres.

Maskné obsahuje spojenie dvoch slov- maska a akné. Jeho pôvod teda asi nie je potrebné vysvetľovať bližšie. V čase pandémie koronavírusu tento nepríjemný dermatologický problém potrápil nejednu tvár.

Nosením rúška alebo respirátora síce konáme vyššie dobro a zabraňujeme šíreniu ochorenia Covid-19 (a určite by sme v tom mali aj naďalej pokračovať), avšak dlhodobé nosenie tejto ochrannej pomôcky si vyberá svoju daň v podobe nepekných vyrážok pod ňou.

Maskné potrápi nie len problematickú pleť, ale útočí aj na ľudí, ktorí zvyčajne problémy s pleťou vôbec neriešia. Ďalšími vedľajšími účinkami nosenia rúška sú aj rôzne začervenania, podráždenia a svrbenie.

Dermatologička Meghan Feely tento typ akné prirovnáva ku akné, ktorým často trpia atléti, ktorí musia nosiť helmu. V ich prípade sú vinníkmi tiež nečistoty, maz a pot, ktoré sa dostanú do pórov. Toto vytvorí ideálne prostredie pre baktérie.

Kde sa maskné bežne vyskytuje a ako vyzerá?

Tieto problémové vyrážky nájdeme na častiach tváre, ktoré pokrýva rúško či respirátor. Prejavy maskné sa rôznia, pretože Vašu tvár môžu pokrývať len upchaté alebo zväčšené póry alebo malé čierne bodky, avšak pre tých menej šťastných je tu aj možnosť aknóznych cýst.

Čo ho spôsobuje?

Podľa dermatologičky Angeline Yongovej za maskné stojí neustále obtieranie ochranných pomôcok tváre o našu pokožku. To spôsobuje mikro-trhlinky, ktoré zjednodušujú baktériám a nečistotám usadenie sa v našich póroch. Netreba však zabúdať aj na ďalší faktor- vlhkosť, ktorá sa pod našim rúškom či respirátorom udržiava.

Doktorka Yongová zo Singapuru vysvetľuje vznik vlhkého prostredia pod ochrannými pomôckami horných dýchacích ciest takto- „dýchanie pod rúškom vytvára teplé a vlhké prostredie, ktoré vedie ku vzniku potu, mazu a baktérií. Aby toho nebolo málo, rúška a respirátory boli vyvinuté práve ako blokáda. Toto všetko je receptom na pleťovú pohromu“.

Problémy s akné potrápia nejednu tvár, Zdroj: Pixabay.com/jmexclusives

Čomu sa pri nosení rúšok a respirátorov vyhnúť?

Dr. Yongová radí vyhnúť sa hustým krémom. Pod rúško alebo respirátor  je nutné zvoliť tie ľahšie, napríklad  nič nepokazíte ľahkým hydratačným krémom. Vyhnúť by ste sa však mali napríklad vazelíne.

V prípade, že si rúško neperiete alebo ho často nemeníte (ak je jednorázové), baktérie sa dostávajú hlbšie do pokožky. Pri praní si však treba dávať pozor aj na prací prostriedok, ktorý vie tiež spôsobiť nepríjemnosti.

Odporúčaním je aj nenosiť make-up na miestach, ktoré rúško alebo respirátor prekrývajú. Ľudia si tiež bežne myslia, že akné treba vysúšať, avšak to vedie len k ďalšiemu vyhádzaniu vyrážok. Hydratácia je jednoducho cesta.

Ako sa s maskné vysporiadať?

Hygiena a starostlivosť o pleť by mali byť alma mater. Prevencia je, ako obyčajne, najlepším riešením. Hygiena, samozrejme, zahŕňa pravidelné umývanie rúk, najmä predtým ako sa chystáte dotknúť tváre.

Čistota rúška je ďalším dôležitým bodom, na ktorý treba myslieť. Keď sa oň nestaráme, nemeníme ho dostatočne často, a to látkové perieme raz do týždňa, netreba sa diviť, že naša pleť sa nám takýmto spôsobom odvďačí. Tabu je aj škrabanie si vyrážok, môže to skončiť jazvami.

Dôkladné čistenie pleti by taktiež nemalo byť opomínané. Po umytí si tváre vodou Mudr. Gottvaldová tiež odporúča naniesť hydratačný krém. Za ideálny čas považuje 20 minút pred nasadením rúška. Zázraky robí práve bariéra vytvorená krémom medzi pleťou a rúškom. Táto vrstva tiež obmedzuje spomínané mechanické trenie.

Po príchode domov a zložení rúška či respirátora sa odporúča opätovné vyčistenie pleti. Doktorka Gottvaldová odporúča prípravky, ktoré obsahujú AHA alebo PHA kyseliny. Ľahučký hydratačný krém pred spánkom a hydratačná maska jeden krát do týždňa sú tiež obrovskými pomocníkmi.

Skvelým tipom ako sa zbaviť už vzniknutého maskné je aj kúpa a aplikácia detského krému proti zapareninám.

Dôležité je aj nechať pleť dýchať vždy, keď je to možné. Napríklad nosenie rúška či respirátora je v rámci aktuálne platných opatrení v boji proti pandémií koronavírusu možné vynechať a vychutnávať si slnečné žiarenie na tvári v prípade, že sa vo vašom okruhu piatich metrov nenachádza osoba iná ako tá, ktorá s vami žije v spoločnej domácnosti.

O dôležitosti zdravého životného štýlu je neradno pochybovať. Pitie dostatočného množstva tekutín a tiež vyhýbanie sa stresovým situáciám so sebou prináša blahodarné účinky. A to nie len v podobe peknej pleti!

Zdroje: BBC, Wired, Dermaestet, Bioderma-sk,

Tento neviditeľný nepriateľ má rôzne podoby, ktoré v nás zanechávajú badateľné stopy. Je ako nočná mora, z ktorej sa nakoniec zobudíme, no jej negatívne účinky sa v nás postupne zakoreňujú. Strach nemá hranice, doslova sa môžeme báť všetkého. Bojíme sa hmyzu, ktorý je od nás niekoľkonásobne menší, bojíme sa myšlienok, bojíme sa ľudí, bojíme sa vyjsť z našej komfortnej zóny, bojíme sa chorôb a v neposlednom rade aj smrti.

Hovorí sa, že máme strach z nepoznaného, ale je to naozaj pravda? Nebojíme sa aj toho, že nepríjemná situácia, ktorá už v našom živote nastala sa niekedy zopakuje?

Niekedy máme strach zo strachu.

Vyvoláva v nás nepríjemné pocity

Nevýhodou je, že prichádza bez ohlásenia a premieňa našu myseľ na more neistôt. Razom cítime vnútorný nepokoj, zovretý žalúdok či návaly tepla. Minúty sa premieňajú na hodiny a hodiny na dni, skrátka ide o nekonečný kruh. A potom? Z ničoho nič zmizne.

Treba si však uvedomiť, že život v permanentnom strachu nás môže pripraviť o rozum. Ak sa obávame smrti, tak je prirodzené, že sa bojíme samotného života, pretože koniec je jeho neodlučiteľnou súčasťou. Je úplne v poriadku pociťovať strach, no ak ho v správnu chvíľu podchytíme, môžeme s ním začať efektívne pracovať.

Tipy ako narábať so strachom

Aj, keď sa naučíte zaobchádzať so strachom ako takým, tak to neznamená, že vás už nikdy nenavštívi. Podľa všetkého sa vyskytne ešte mnoho situácií, ktoré vás vystresujú a vtedy budete môcť vyskúšať nasledujúce metódy. Tipy, ktoré prinášame pochádzajú z britskej charitatívnej organizácie – Nadácia pre duševné zdravie a z knihy od O strachu od Osha.

1. Prestante sa vyhýbať nepríjemným situáciám 

Niekedy nás strach brzdí pri dosahovaní cieľa, prestávame robiť veci, ktoré máme radi. Myseľ nám predostiera rôzne scenáre, ktoré môžu a nemusia nastať. V dôsledku týchto deštruktívnych myšlienok vyprodukovaných strachom premeškáme príležitosť zistiť či naše obavy boli opodstatnené. Akonáhle začnete pochybovať zastavte sa, z hlboká začnite dýchať a pokúste sa analyzovať príčinu vašich starostí. Následne si môžete určiť malé ciele, ktoré vás donútia čeliť svojmu strachu.

2. Meditáciou k úspechu

Meditácia je činnosť, ktorá donúti vašu myseľ nemyslieť. Inými slovami stanete sa ľuďmi, ktorí prežívajú prítomný okamih, teda aktívne si precvičujete sústredenosť. A ak v meditácií budete pokračovať postupne prestanete premýšľať nad budúcnosťou a odbremeníte sa od minulosti. Meditácia pomáha aj s úzkosťami, depresiami či spánkom. Na Netflixe sa nachádzajú seriály, ktoré učia ľudí rôznym meditačným technikám, ktoré si môžete osvojiť aj vy.

Oficiálny trailer na sériu o meditácii od Netflixu

3. Prijatie strachu

Mnoho ľudí si myslí, že najlepším riešením je potlačiť strach, ale opak je pravdou. Potlačením strachu si len vytvárame strach z toho, že sa ešte niekedy objaví. Ak v danom okamihu trpíte obavami, spýtajte sa samých seba: ,,Čo môžem s nimi môžem urobiť?“. Ak odpoveďou na vaše útrapy je plač, tak sa z chuti vyplačte, avšak najdôležitejšie je prijatie strachu.

4. Zmeňte životný štýl

Snažte sa vyvarovať nadmernému množstvu rafinovaného cukru, konzumujte hlavne ovocie a zeleninu. Tiež sa odporúča obmedziť kofeínové nápoje ako napr. káva, cola, čaj. Cvičenie je tiež veľmi nápomocné, pretože zamestnáte svoju hlavu a nebude mať možnosť premýšľať nad všetkými možnými nástrahami života.

5.. Radosť je liek

Strach prichádza vtedy, keď sa nemáme z čoho tešiť. Najefektívnejším spôsobom, ako čerpať benefity z radosti je pripomínať si ju. Faktom je, že život sa skladá z maličkosti a mnohých samozrejmostí, na ktoré zabúdame. Preto si skúste vytvoriť zoznam činností a vecí, ktoré vás tešia. Môže to byť fotografovanie, tancovanie, kreslenie, čítanie kníh, pozeranie komédií či hladkanie šteniatok.

Tehotenské štipendium vám pomôže finančne sa pripraviť na príchod nového člena rodiny.

Ako pokryť zvýšené výdavky počas tehotenstva?

Na vysokých školách je možné získať motivačné alebo sociálne štipendium. Po novom, od 1. apríla 2021 štát poskytuje aj takzvané tehotenské štipendium, ktoré je určené pre tehotné študentky s trvalým pobytom na Slovensku. Budúca mamička  má nárok na tehotenské štipendium, iba ak jej nevznikol nárok na inú výplatu tehotenského.

Tehotné študentky môžu dostať finančnú pomoc  v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Tehotenská dávka pomôže študentkám kompenzovať zvýšené výdavky počas tehotenstva. Štipendium je možné využiť na špeciálne materiálne potreby, ktorými sa potrebuje vybaviť každý rodič, ešte pred narodení dieťaťa.

Tehotenské štipendium sa vypláca mesačne vo výške 200 eur. O schválení tehotenského štipendia rozhoduje rektor vysokej školy alebo dekan fakulty. Študentka, ktorá prerušila štúdium z dôvodu tehotenstva, má taktiež nárok na tehotenské štipendium.

Nárok na tehotenské štipendium zaniká:

• vznikom nároku na výplatu príspevku po narodení dieťaťa,
• vznikom nároku na výplatu tehotenského príspevku,
• skončením tehotenstva,
• skončením štúdia.

Aké sú ďalšie finančné možnosti po narodení bábätka?

Po narodení dieťaťa je možné využiť rôzne formy príspevkov od štátu. Dobrým štartom do rodičovstva je jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa. Suma príspevku je vo výške až 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého až tretieho pôrodu. Ak sa narodí súčasne viac detí, v tom prípade sa suma spomínaného príspevku pri narodení dieťaťa zvýši o 75,69 € na každé dieťa, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní. Pri viac súčasne narodených detí je možné využiť ročne aj príspevok v sume 110,36 eur.

Ďalšou finančnou pomocou je rodičovský príspevok, ktorý je určený na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Výška rodičovského príspevku je aktuálne 275,90 eur mesačne. Pri informáciách o rodičovskom príspevku sa môžete stretnúť aj so sumou 378,10 eur mesačne, avšak táto suma sa vypláca len oprávnenej osobe, ktorej sa pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte.

Ak máte záujem po narodení bábätka ďalej študovať dennou formou, máte možnosť požiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa. V tomto prípade ide o náhradu rodičovského príspevku, ktorá sa poskytuje najviac v sume 280 €. Ak je dieťa v starostlivosti štátnej materskej školy, výška sumy starostlivosti o dieťa je 80 € a ak je dieťa v starostlivosti inej fyzickej osoby, napríklad starého rodiča, príspevok je vo výške 41,10 €. Príspevok sa vypláca mesačne.

Ďalšia forma podpory, ktorú môžete využiť je prídavok na dieťa, ktorý sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Výška prídavku na dieťa v roku 2021 je 25,50 €. Ak si nepriznáte daňový bonus na nezaopatrené dieťa, tak v tom prípade sa dá v danom roku požiadať o príplatok k prídavku na dieťa. Výška príplatku k prídavku na dieťa je v tomto roku 11,96 €. Suma sa vypláca mesačne, spolu s prídavkom na dieťa. 

Je podpora rodičov na Slovensku dostatočná?

Všetky krajiny Európskej únie poskytujú rodinné dávky alebo príspevky na deti v nejakej forme. Jednotlivé krajiny si určujú svoje vlastné pravidlá, výšku príspevku a podmienky pri poskytovaní pomoci mladým rodinám.

V niektorých krajinách ponúkajú pravidelnú finančnú podporu, zatiaľ čo iné krajiny poskytujú pomoc vo forme daňových úľav. Rôzne sú aj podmienky čerpania rodičovských dávok, či prídavkov na dieťa. Niekde sú dlhšie obdobia vyplácania príspevkov a dávok, v iných krajinách naopak kratšie.

Slovensko patrí medzi krajiny, kde je možné poberať rodičovský príspevok až do tretieho roku života dieťaťa. Slovenský rodičia sa môžu starať o dieťa doma dlhšie ako v niektorých iných krajinách. Nie vo všetkých krajinách sveta sú podobné podpory pre rodičov samozrejmé.

Narodenie dieťaťa je finančne náročná záležitosť. Avšak sú rôzne druhy a formy príspevkov, ktoré môžete využiť. Žiaden príspevok sa nezačne vyplácať automaticky, ale je potrebné doručiť písomnú žiadosť príslušnému úradu, na základe ktorej bude vydané rozhodnutie o príspevku.

Ďalšie tipy, ako sa finančne pripraviť na rodičovstvo , si môžete prečítať v našom staršom článku – Narodenie dieťaťa z finančného hľadiska: na čo myslieť a ako ušetriť?

Pred niekoľkými dňami sa na internete objavil tajuplný web alienradio.fm s ešte tajuplnejším obsahom. V rovnakom čase sa začali po celom svete objavovať reklamné pútače s neznámymi znakmi. Netrvalo dlho a ľudia rozlúštili tieto tajomné odkazy. Všetko nasvedčuje tomu, že sa jedná o propagáciu zo strany kapely Coldplay. Čo odhaľuje tajuplný odkaz? Jeho znenie je: Higher Power, Coldplay, 7. máj.

Zdá sa, že formácia okolo speváka Chrisa Martina sa pomaly pripravuje na vydanie nového albumu. 7. mája budeme mať možnosť počuť prvú ochutnávku z neho. Niekoľko nezávislých periodík a recenzentov už malo možnosť vypočuť si singel s názvom Higher Power. Označili ho ako popovú hymnu leta 2021. Že pôjde o vyslovene popovú vec naznačuje aj jej producent Max Martin. Ten sa podpísal už pod také popové hity ako Baby One More Time od Britney Spears, či I Want It That Way od Backstreet Boys.

Podľa vydavateľstva Parlophone, pod ktoré spadá aj kapela Coldplay, môžeme vydanie nového albumu očakávať niekedy ku koncu roka v predvianočnom období.

Čo sa týka turné, tam je už predikcia náročnejšia. Plán je, že svetové turné prebehne v priebehu  budúceho roka. Všetko však záleží od situácie vo svete.

Coldplay sa tak len rok a pol od vydania posledného albumu Everyday Life opäť hlásia o slovo s novým materiálom.

Už v čase propagácie posledného albumu Coldplay hlásali, že na ďalší album nebudeme čakať dlho. Taktiež padali tvrdenia, že kým Everyday Life má byť komornejší album, kde chceli viac ukázať svoju umeleckú stránku, nasledujúci album bude skôr pre masové publikum, teda niečo ako ich album A Head Full Of Dreams.

Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že bude tak ako hovorili.

Pyramídy v Egpyte

Pyramídy v Gíze

Pyramídy v Gíze, ktoré boli postavené počas starej egyptskej ríše, sa môžu zdať ako iba extravagantné stavby, ale sú tiež jedným z najlepších zdrojov historikov na pochopenie života v starovekom Egypte. Vo vnútri stien sú pokryté ilustráciami poľnohospodárskych postupov, života v meste a náboženských obradov. Existuje však jedna záhada, ktorú pyramídy nevysvetľujú; ako boli postavené.

Pre historikov zostáva záhadou už tisíce rokov, ale práca niekoľkých archeológov za posledných niekoľko desaťročí priniesla nesmierny pohľad na to, ako pyramídy vznikli.

Súčasťou toho, čo spôsobilo toľko intríg, bola schopnosť Egypťanov vytvoriť pyramídu bez toho, aby ešte objavili koleso. Preprava mohutných kameňov použitých na stavbu pyramíd – niektoré s hmotnosťou až 90 ton – musela byť veľmi náročná. Nevynašli pomôcky, prístroj, ktorý by uľahčil zdvihnutie tých veľkých kameňov na vyvýšené miesto. Tiež nemali železné nástroje ako napríklad sekáč na tvarovanie kameňa.

Khufu, najväčšia z pyramíd v Gíze, bola začatá v roku 2 550 pred n. l. Je vysoká 481 metrov. Khufu a jej susedné pyramídy prežili 4 500 rokov vojen a poveternostných vplyvov prírody – a ich merania sú neuveriteľne presné – až so  zlomkom centimetra.

Mnoho historikov je navyše presvedčených, že stavebný materiál pre pyramídy pochádzal z takmer 500 míľ ďaleko.
Niektorí vedci predpokladali, že Egypťania valili svoje kamene po púšti. Možno im chýbalo moderné koleso, ako si ho dnes myslíme, možno využili veľké kamene pozdĺž zeme. Keby zdvihli svoje kamene na tieto kmene, mohli ich úspešne prevrátiť cez púšť. Bohužiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by to Egypťania urobili tak dômyselne, ako by to bolo: v egyptskom umení ani v spisoch nie sú k dispozícii nijaké popisy kameňov – ani ničoho iného.

Potom je tu výzva, ako zdvihnúť kamene do polohy na čoraz vyššej pyramíde. Starí grécki historici narodení po stavbe pyramíd verili, že Egypťania postavili rampy podobné lešeniu pozdĺž vonkajšej strany hrobiek a vynášali kamene hore týmto spôsobom, zatiaľ čo niektorí moderní historici poukazujú na zvláštne vzduchové vrecká, ktoré naznačujú, že rampy mohli byť skutočne vo vnútri steny pyramíd, a preto po nich po exteriéri nezostali žiadne stopy.

Stavba Sfingy v Egpyte

Teória o pyramídach

Nedávno vyšli najavo dva nové objavy o tom, ako boli pyramídy postavené. Prvý vynájdený, keď sa holandský tím pozrel na egyptské umenie znázorňujúce robotníkov, ktorí cez púšť presúvali obrovské kamene na saniach. Uvedomili si, že postava vylievajúca vodu do cesty kameňa nebola súčasťou žiadnej slávnostnej ponuky – namáčal piesok.

Voda pomáha zrnkám piesku držať sa spolu, aby drasticky znížili trenie. Tým zostrojil repliku sánok a otestoval ich teóriu. Zistili, že Egypťania boli schopní pracovať s väčšími kameňmi, ako si archeológovia a historici vôbec predstavovali.

Egyptský expert Mark Lehner tiež vytvoril teóriu o tom, ako boli pyramídy postavené. Aj keď dnes pyramídy sedia uprostred rozľahlej púšte, v časoch pyramíd boli obklopené prílivom rieky Níl. Lehner predpokladá, že ak by ste sa pozreli pod mesto Káhira, našli by ste starodávne vodné toky, ktoré smerovali nílsku vodu na miesto stavby pyramíd. Egypťania mohli kamene naložiť na člny a prepraviť po rieke priamo na stavenisko. Najlepšie na tom všetkom je, že existuje dôkaz: jeho vykopávky odhalili starodávny prístav priamo pri pyramídach, kde mohli kamene pristáť.

Papyrus

Pozoruhodným objavom bolo zistenie Pierra Talleta, archeológa, ktorý v roku 2013 prechádzal papyrusový denník muža menom Merer, ktorý sa javí ako byrokrat poverený prepravou materiálov do Gízy. Po niekoľkých rokoch prekladu Tallet zistil, že Merer napísal písomné opisy svojich skúseností s dohľadom nad tímom 40 robotníkov, ktorí otvárali hrádze, aby odviedli vodu z Nílu do umelo vytvorených kanálov, ktoré viedli priamo k pyramídam.

Svoje cesty zaznamenal niekoľkými obrovskými vápencovými blokmi z Turej do Gízy. Jeho spisy ponúkli najpriamejší pohľad na to, ako boli pyramídy postavené, a pomohol zodpovedať jednu z najväčších otázok histórie.

Vďaka všetkým technologickým pokrokom, ktoré sme dosiahli v dnešnom svete, je ťažké si predstaviť život bez nich. Časť toho, prečo tajomstvo stavby egyptských pyramíd zaujíma toľko ľudí, je to, že sú tieto stavby skutočne pokrokové.

Ak by dokázali vytvoriť také obrovské a podmanivé štruktúry aj bez použitia kolesa, čo potom môžeme vytvoriť pomocou našich bohatých inovácií modernej doby? A čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme konečne zistili, aké nástroje a metódy Egypťania používali.

Z geografického hľadiska je Wall Street len ďalšou z ulíc New Yorku. Je dlhá 800 metrov, tvorená ôsmimi blokmi budov a leží na Dolnom Manhattane. Čo ju však robí takou špeciálnou?

Na tejto pomerne krátkej ulici, nájdete mnoho významných architektonických pamiatok a organizácií, ktoré v nich sídlia. Za všetky môžeme spomenúť Federal Hall – pôvodnú newyorskú radnicu. Okrem toho, tu v minulosti sídlil aj trh s otrokmi a iné miesta, dotvárajúce genius loci vtedajšieho New Yorku.

V uliciach New Yorku, nájdete časté prieniky modernej architektúry, s tou z dôb minulých. | Foto: pexels.com

Niet však divu, že sa sem dlhodobo upierajú zraky takmer celého finančného sveta. Ulica je totižto v súčasnosti sídlom dvoch najväčších búrz na svete – The New York Stock Exchange a NASDAQ. 

Ako sa však z ulice, na ktorej sa stretávali hlavní predstavitelia New Yorku, stalo centrum svetového obchodu?

História Wall Street

Úplné počiatky ulice siahajú do obdobia, kedy táto časť mesta, niesla názov New Amsterdam, čo bolo výsledkom holandskej kolonizácie. Aj ulica mala holandský názov – de Waalstraat – a bola klasickým miestom pulzujúceho newyorského života.

Okrem toho sa s touto ulicou spájajú aj viaceré historické udalosti. Wall Street bola miestom inaugurácie prvého prezidenta Spojených štátov – Georga Washingtona, a takisto bola budova Federal Hall, miestom prijatia listiny práv, známejšej ako Bill of Rights. 

V 20. storočí, sa však ani táto ulica, rovnako ako väčšina New Yorku, nevyhla výstavbe mrakodrapov. Spolu s mrakodrapmi sa začala viac rozvíjať celá oblasť a na Wall Street sa usadilo niekoľko burzových trhov. Postupne ich začalo pribúdať viac a viac a ich vplyv vo svete financií neustále narastal. Dodnes sa práve Wall Street označuje, za hnací motor newyorskej ekonomiky.

The New York Stock Exchange (NYSE)

Najväčší spomedzi všetkých burzových trhov sveta, je práve The New York Stock Exchange, prezývaný aj The Big Board. Podľa údajov zverejnených v roku 2018, dosahovala hodnota spoločností, obchodovaných na tejto burze, výšku 30,1 trilióna amerických dolárov (USD). Súčasné štatistiky z februára 2021 ukazujú, že aktuálna hodnota trhu, sa pohybuje na úrovni 25,62 triliónov USD. 

NYSE sídli v hlavnej budove tejto finančnej štvrte – The New York Stock Exchange Building. Vlastníkom tejto burzy, je americká holdingová spoločnosť Intercontinental Exchange. 

Hlavná budova burzy na Wall Street – New York Stock Exchange Building. | Foto: pickfair.com

Počiatky tejto burzy siahajú do roku 1792. Prvotne boli na Wall Street obchodované komodity ako tabak, obilniny a už spomínaní otroci. Neskôr sa ale trh začal vyvíjať a 24 finančných maklérov, položilo základy prvého burzového trhu na Wall Street.

Prvými obchodníkmi na tejto burze, boli vládne organizácie – First Bank of the United States, Bank of New York a Bank of North America. V ďalších desaťročiach sa burzové prostredie neustále vyvíjalo a v roku 1864, bola založená nová burza – The Open Board of Stock Brokers – priamy rival NYSE. 

Do fungovania tejto burzy, neraz zasiahli aj nepredvídateľné vonkajšie okolnosti, ktoré paralyzovali fungovanie trhu. Jednou z najsilnejších udalostí, ktorá prinútila prevádzkovateľov uzavrieť NYSE, bola 1. svetová vojna. Krátko po odznení posledných náznakov vojny, bola burza uzatvorená opäť. Príčinou bol bombový útok priamo na Wall Street, ktorý si vyžiadal dovedna až 40 životov. Poslednými udalosťami, ktoré vyvolali zatvorenie burzy, boli hurikán Sandy v roku 2014 a technické problémy burzových systémov, ktoré sa ale nepreukázali ako dôsledok kybernetického útoku, a tak burzu ochromili len na niekoľko hodín.

Obchodovanie na The Big Board, prebieha aj do súčasnosti tradične aukčným spôsobom, výlučne v pracovných dňoch. Otvorenie aj zatvorenie burzy, každý deň oznamuje zvonec. Od roku 2007, umožnila burza prístup na trh aj prostredníctvom vlastného online marketu. Tento spôsob obchodovania na burze, ešte viac posilnila súčasná pandémia COVID-19, vďaka ktorej sa musel celý burzový trh presunúť do online priestoru, čo otvorilo dvere mnohým novým burzovým maklérom.

NASDAQ

Druhým najväčším burzovým trhom po NYSE, sídliaci len na skok od Wall Street, je už spomínaný NASDAQ. Názov predstavuje skratku zo slov the Nationa Association of Securities Dealers Automated Quotations. Táto burza sa začala vyvíjať výrazne neskôr ako NYSE, keďže vznikla až v roku 1971. 

Prvotná idea NASDAQ nebola vytvoriť priamy burzový trh. Spočiatku táto burza – prvá elektronická burza na svete – poskytovala výlučne ponukový systém komodít, ktoré sa však priamo cez organizáciu nedali obchodovať.

Budova New Yorskej burzy NASDAQ. | Foto: pinterest.com

Už niekoľko rokov po svojom vzniku, NASDAQ zaradil do svojej ponuky aj možnosť priameho obchodovania. To viedlo k výraznému rastu finančných tokov, realizovaných na tejto burze. Postupne sa burza spojila aj s ďalšími trhmi – napr. London Stock Exchange, z čoho vznikol prvý medzinárodný burzový trh. 

V rámci tejto organizácie je možné obchodovať na troch úrovniach. Prvá je tzv. Capital Market – určený pre spoločnosti, s nižšou úrovňou trhového financovania (obchodovanie akcií, komodít), druhý level je Global Market – 1450 spoločností, spĺňajúcich prísne požiadavky vlády a NASDAQ, v oblasti financií a likvidity. Poslednou, najvyššou úrovňou, je Global Select Market – tvorený 1200 exkluzívnymi partnermi organizácie, ktoré spĺňajú najprísnejšie požiadavky, a zároveň sú najatraktívnejšie pre veľkých investorov. 

Podľa posledných zverejnených štatistík, dosahuje objem obchodovaných komodít na tejto burze, celkovú hodnotu 19,51 trilióna USD. Najbližšie v poradí – tretia najväčšia svetová burza Hong Kong Exchanges, dosahuje v tom istom období len približne tretinu z hodnoty NASDAQ – konkrétne 6,76 trilióna USD. 

Ak vás zaujíma téma financie, ďalšie zaujímavosti z tohto sveta, či tipy na to, ako narábať s financiami, môžete si prečítať aj naše články o inflácii tu a tu, tipy na knihy o financiách tu a o technike efektívneho sporenia tu. 

Ivan Lendl a v pozadí jeho trojposchodový dom na predaj

Ivan Lendl je bývalý česko-americký profesionálny tenista. Prvý titul Majstra ČSSR v dvojhre získal na dvorcoch v ostravských Komenského sadoch. Kvôli dlhodobým sporom s vtedajším komunistickým režimom sa presťahoval do USA, kde v roku 1992 dostal občianstvo. Neskôr sa stal jednotkou svetového tenisu.

Jeho domov v Connecticute je teraz na predaj za 16,45 milióna dolárov.

Usadlosť sa nachádza na adrese 400 5 1/2 Mile Rd. v Cornwalle a leží na viac ako 445 akroch, teda 1,8 milióna štvorcových metrov.

Neobyčajný statok s nádherným domom v gregoriánskom federálnom štýle navrhol americký architekt Allan Greenberg špeciálne pre svetovo preslávenú tenisovú legendu.

„Prejdite bránami okolo výbehov pre kone, stodoly a po dlhej a kľukatej príjazdovej ceste k bezchybnému kamennému domu,“ vyzývajú realitní makléri v prezentácii domu. „Vstúpte na prvé poschodie a prejdite veľkým schodiskom do hlavného poschodia osvetleného prirodzeným svetlom. Prakticky každá izba sa môže pochváliť francúzskymi dverami do krásnych záhrad a terás.“

Ako sa dalo očakávať, v domácnosti nájdete tenisový kurt a tiež samostatnú trofejovú miestnosť.

Dom ďalej obsahuje knižnicu obložená drevom, priestrannú obývaciu izbu, jedáleň a spálne, všetky s krbmi a širokými podlahami z dubového dreva.

Nechýba tu spomenutá trofejná miestnosť, ktorá je zároveň kanceláriou a kuchyňa šéfkuchára s najmodernejším vybavením. Komornícka komora uzatvára prvé poschodie domu.

Na druhom poschodí je hlavná spálňa s dvomi veľkými priechodnými šatníkmi, obývacia izba a luxusná nadrozmerná kúpeľňa. Ani tu nechýba pracovňa, detská knižnica a tri ďalšie spálne.

Na treťom poschodí je potom ďalších päť spální s vlastnou kúpeľňou.

Medzi ďalšie kryté vybavenie patrí krytý bazén susediaci s dvoma šatňami, sauna, malá aj veľká telocvičňa. Vonku je vyhrievaný bazén, tenisový kurt a ihrisko. K tomu si pripočítajte 3-poschodovú garáž prepojenú s kancelárskymi priestormi na druhom poschodí.

No a toto všetko s výhľadom na úpätie Connecticutu.