iNSTRID

Prečo chutí jedlo najlepšie v krajinách, z ktorých pochádza?

V slovenských mestách nájdeme na každom kroku reštaurácie so zahraničným nádychom. Máme u nás mnoho kvalitných podnikov, v ktorých si jedlo pochádzajúce z iných národností zaručene vychutnáme. Ponúka sa nám obrovský výber možností, či už máme chuť na taliansku pizzu, španielsku paellu alebo preslávenú vietnamskú polievku pho. Pravej chuti jedla sa aj tak dočkáme až v prípade, keď zavítame do krajiny, odkiaľ daný pokrm pôvodne pochádza. Prečo je to tak?

Používanie originálnych surovín

Jedlá zahraničných kuchýň často obsahujú suroviny, o ktorých sa nám na Slovensku ani nesníva. Aj keď sa šéfkuchári snažia zohnať dané ingrediencie z dostupných zdrojov alebo ich nahrádzajú podobnými surovinami, autentickú chuť jedla to väčšinou nezaručí.

Ondrej pracuje ako šéfkuchár v istej talianskej reštaurácii. Taliani sú známy tým, že vo svojej kuchyni používajú výhradne práve natrhané bylinky, domácu zeleninu a čerstvo ulovené ryby.

„Aj keď sa pri varení jedál snažíme používať talianske bylinky, ktoré sami pestujeme, nie vždy sa nám podarí zohnať sviežu zeleninu alebo ryby, keďže Slovensko je v úplne inom teplotnom pásme. Napríklad, rajčiny zo supermarketu nezaručia takmer žiadnu chuť, preto sa snažíme zháňať suroviny od malých pestovateľov. To sa, samozrejme, dá len v určitom období, nie počas celého roka,“ hovorí Ondrej.

Ďalej dodáva, že počas iných dní sa snažia improvizovať. Sám priznáva, že kuchári vždy nedokážu zaručiť takú chuť jedla, aká by bola zákazníkom dopriata priamo v Taliansku.

Dosiahnuť autentickú chuť jedla nie je vždy jednoduché. Fotografia: pixabay.com

Chuť kuchyne najlepšie ovláda pôvodný obyvateľ

Tak, ako vie najlepšie bryndzové halušky uvariť Slovák, iné národné jedla budú zas chutiť najviac od človeka, ktorý z danej krajiny pochádza.

Kapustnicu, bryndzové pirohy alebo zemiakové placky dokáže uvariť aj naslepo každý dobrý slovenský kuchár. Pritom vedia všetci zaručiť, že budú chutiť výborne.

„Už od malička som videl, ako tieto jedlá varí moja mama a stará mama, takže som sa od nich veľa priučil. Dnes ich viem pripraviť tak, že budú chutiť naozaj ako od babičky,“ dodáva šéfkuchár talianskej reštaurácie.

Oveľa ťažšie pre Ondreja je, keď musí uvariť pokrm z jahňaciny alebo iné národné jedlo, pochádzajúce z prímorskej oblasti. Príprava každého pokrmu, ktorý v reštaurácii ponúkajú, predstavuje určitý druh výzvy.

„Za svoju kariéru som sa zatiaľ asi najviac zapotil, keď sme pripravovali jedlo pre talianskych futbalistov. Vtedy som mal pred zákazníkmi naozaj značný rešpekt,“ spomína si.

Jedlo a tajomstvá jeho receptúry

Na tradičných slovenských pokrmoch vyrastal takmer každý Slovák. Všetci dôverne poznáme ich chuť. Vieme o trikoch, vďaka ktorým vieme jedlo uvariť čo najlepšie. Tie sme si prevzali od našich mám a starých mám.

Tiež poznáme suroviny, ktoré budú chutiť v jedlách zaručene dobre. Recepty dedíme z generácie na generáciu. Jedine tak vieme, že bude pokrm presne taký, aký má byť. Inak tomu nie je ani v zahraničí.

Súhlasí aj Ondrej: „Talianske receptúry sa dedia. Každá rodina v Taliansku má svoje recepty, ktoré členovia berú ako rodinné poklady. Ja som mal obrovské šťastie, keďže som niekoľko rokov pracoval ako pomocný kuchár v Neapole. Šéfkuchárom bol starší Talian, od ktorého som sa toho veľmi veľa naučil.“

Vďaka nemu spoznal, ako chutí Taliansko. Taktiež sa tam priučil mnohým fintám, o ktorých by inak nemal odkiaľ vedieť.

Jedine pri používaní originálnych surovín vieme dosiahnuť pravú chuť jedla. Fotografia: pixabay.com

Cestovaním poznávať nové jedlo

Autentickú chuť národných kuchýň máme možnosť spoznať jedine cestovaním a objavovaním pôvodných chutí. Pred návštevou danej krajiny sú veľkým pomocníkom foodblogy a cestovateľské aplikácie, ktoré obsahujú mnoho recenzií a odporúčaní. Vďaka tomu môžeme ochutnať typické národné jedlá v najlepších reštauráciách, aké daný štát či mesto ponúkajú.

„Na cestovaní mám najradšej spoznávanie nových chutí. Pred cestou si vždy prečítam niečo o danej krajine, o jej kuchyni, čo ponúka. Preštudujem si, aké podniky sa v meste nachádzajú a podľa toho sa zariadim. Urobím si podľa odporúčaní zoznam miest, ktoré chcem určite navštíviť. Nakoniec vždy idem na istotu a viem, že nešliapnem vedľa,“ uzatvára cestovateľka Lenka.

Titulná fotografia: pixabay.com

Zdieľať

Peniaze bez hodnoty – ako hyperinflácia mení tvár krajín sveta – II. časť

V minulom článku sme si vysvetlili, čo je hyperinflácia a aké sú príčiny jej vzniku. Na príklade dvoch krajín – juhoamerickej Venezuely a afrického Zimbabwe, bolo možné sledovať, ako sa hyperinflácia vyvíja, a aké stratégie v znižovaní miery tohto ekonomického ukazovateľa, zvolili dotknuté krajiny.

Téma inflácie a hyperinflácie však nie je úplne vzdialená žiadnej krajine sveta, hoci pri bežnej miere si jej potenciálnu moc mnoho ľudí neuvedomuje. Napriek tomu, je súčasťou našich každodenných životov a pri nekoncepčných ekonomických riešeniach, sa môže kedykoľvek vymknúť spod kontroly.

Za konkrétnymi príkladmi hyperinflácie z minulosti, vôbec nemusíme cestovať do vzdialených krajín. Dokonca nemusíme ani len opúšťať európsky priestor.

Druhá svetová vojna napáchala škody všade tam, kde až siahal jej mocný vplyv. Keďže Európa bola kľúčovou bojovou oblasťou v rámci tohto globálneho konfliktu, európske krajiny boli následkami vojny mimoriadne silno zasiahnuté. Milióny mŕtvych či zmrzačených ľudí, politická nestabilita a zničené hospodárstvo.

Aj to boli následky, ktoré so sebou vojna priniesla. A práve ekonomické problémy a z nich prameniaca chudoba, nedostatok potravinových a nepotravinových zdrojov a zničený priemysel, viedli k výslednému zhoršovaniu situácie obyvateľstva po vojne.

Hyperinflácia v povojnovom Maďarsku

Keď sa všetky problematické dôsledky vojny spojili dokopy, neveštilo to nič dobré. A práve niečo podobné sa stalo u našich južných susedov. Problémové obdobie začalo v roku 1944. Maďarsko bolo pod nadvládou nacistického Nemecka, a tak sa muselo riadiť pokynmi „zhora“.

Byť satelitom Nemecka však znamenalo, podriadiť všetko od vnútro-politických a medzinárodných záležitosti, až po priemyselnú výrobu, požiadavkám tejto mocnosti. Pre Maďarsko to predstavovalo katastrofu – krajina bola hospodársky zdevastovaná, čo si vybralo svoju daň aj na vtedajšej mene – Pengö.

Okrem toho Maďarsko poskytlo pred koncom vojny Nemecku veľkú finančnú pôžičku. Vzhľadom na výsledok vojny – a síce Nemecko na strane porazeneckých mocností – Maďarom sa peniaze už nikdy nevrátili. Aby toho nebolo málo, až 25 – 40% celkového štátneho rozpočtu Maďarska, malo ísť na povojnové reparácie pre Sovietsky zväz.

Takto vyzerali bankovky v povojnovom Maďarsku. Na obrázku bankovka v hodnote 100 miliónov Pengö. | Foto: reddit.com

Prepad meny a povojnové problémy krajiny, tak vyústili až do najhoršej fázy – rastu inflácie. Keďže prvým krokom, ktorý zvyčajne predstavitelia vlád spravia pri raste inflácie, je tlačenie nových peňazí, nevyhli sa tomuto ,,proti-inflačnému“ opatreniu ani Maďari. Prvý nápad ale zvyčajne nie je ten najlepší, čo platí aj v tomto prípade. Napriek upozorneniam ekonómov, v krátkom čase bola krajina zahltená množstvom peňazí, ktoré ale nemali žiadnu hodnotu.

Od augusta 1945, do júla 1946, bola krajina naplno zamestnaná bojom proti hyperinflácii. Každých 15 hodín sa ceny produktov a služieb zdvojnásobili a denná miera inflačného prírastku predstavovala až 207%!

Hyperinflácia v Maďarsku dospela do takého štádia, že boli tlačené bankovky, ktoré boli tvorené až 21 ciferným číslom – 100 000 000 000 000 000 000. Po predchádzajúcom článku vás asi neprekvapí, že v prepočte na americké doláre, by ste za takúto bankovku vtedy dostali asi 20 centov.

Koniec obrovskej hyperinflácie pre Maďarsko priniesol až príchod novej meny. Od 1. augusta 1946 začala v krajine platiť nová mena – maďarský forint (HUF). Tá ukončila obdobie hyperinflácie a do dnešného dňa je jedinou oficiálnou menou v Maďarsku.

Ekonomický úpadok Juhoslávie

Ako sme už spomínali, ekonomické problémy, vrátane hyperinflácie, sa nevyhýbajú žiadnemu regiónu našej planéty. Od našich južných susedov sa presunieme ešte o niečo južnejšie – na Balkánsky polostrov – konkrétne do bývalej Juhoslávie a dnešného Srbska.

Aj tam bola hospodárska kríza vyvolaná geopolitickým dianím. Avšak miesto svetových vojen, v prípade hyperinflácie na Balkáne, hral rozhodujúcu úlohu rozpad Sovietskeho zväzu.

Na Balkáne zašli s hodnotami bankoviek ešte ďalej – konkrétne táto na obrázku má hodnotu 500 miliárd dinárov. | Foto: shutterstock.com

Keďže oblasť Balkánu bola v historickom kontexte aj v spojitosti so Sovietskym zväzom veľmi strategická, jej význam sa odzrkadľoval aj na ekonomickej prosperite oblasti. Keď však dôjde k rozpadu mocenských celkov, logicky to musí vyústiť do problémov vo viacerých sférach.

A to sa v tomto prípade začalo diať v apríli 1992. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa miestna komunistická vláda dostala do „slepej uličky“ a doliehali na ňu požiadavky na zmenu. To vyústilo až do rozpadu Juhoslávie, a vzniku viacerých menších krajín, ktoré poznáme dnes, vrátane Srbska.

Keďže krajiny predtým fungovali ako jeden celok, nemali medzi sebou vytvorené v podstate žiadne medzinárodné väzby, ktoré by zabezpečovali fungovanie obchodu medzi krajinami. To si vybralo svoju daň na tamojšej ekonomike.

Keďže vládny režim nebol naklonený vzniku nových politických usporiadaní, na export z krajín Juhoslávie bolo uvalené embargo, čo miestne ekonomiky zruinovalo ešte viac. Všetky tieto faktory, vyústili podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, až do strmého rastu inflácie. V období rokov 1992 až 1994, dosahoval denný prírastok miery inflácie v bývalej Juhoslávii výšku 62%.

Svoj vrchol hyperinflácia dosiahla v januári 1994, kedy bola jej zaznamenaná miera až na úrovni 313 miliónov percent! Dosiahnutie tejto hodnoty sa nakoniec ukázalo ako zlomové, pretože následná séria ekonomickým opatrení, zlomila krivku smerom nadol. Napriek tomu sa dotknuté krajiny – najmä Srbsko – nedokázali z jej dôsledkov úplne spamätať a s ekonomickými problémami a vnútroštátnou nestabilitou bojujú dodnes.

Tento článok bol druhým a zároveň posledným z mini-série o hyperinflácii v krajinách sveta. Predchádzajúci článok si môžete prečítať tu.

Zdieľať

Ako chápať súčasné umenie

„Duše žien, ktoré pokračujú navždy“ od Yayoi Kusama (Foto: Kevin Chinchilla)

Slovným spojením Contemporary Art alebo „umenie dneška“ sa označujú umenie, ktoré sa vyrába v súčasnosti, a to maľba, sochárstvo, fotografia, inštalácia, performance a videoart. Súčasné umenie nastupuje na konci moderného umenia v 70. rokoch 20. storočia.

Ako priemyselná revolúcia zmenila vývoj umenia

Zrod modernizmu a moderného umenia možno hľadať v priemyselnej revolúcii, ktorá sa odohrala v polovici 18. storočia. Toto obdobie rýchlych zmien vo výrobe, doprave a technológiách zásadným spôsobom ovplyvnilo sociálne, ekonomické a kultúrne podmienky života vo svete. Pred začiatkom priemyselnej revolúcie pracovali umelci najčastejšie pre bohatých patrónov alebo náboženské inštitúcie. Väčšina diel zobrazovala náboženské alebo mytologické scény, ktoré rozprávali príbehy určené na poučenie diváka. Počas priemyselnej revolúcie (industrializácie) sa zásadným spôsobom zmenil spôsob akým ľudia žili, pracovali a cestovali. Rozšíril sa priestor pre nové myšlienky.

V priebehu 19. storočia mnoho umelcov začalo robiť umenie na základe svojich osobných skúseností a tém, ktoré si sami vybrali. Po publikácii Interpretácia snov v roku 1899 od rakúskeho psychológa Sigmunda Freuda sa spopularizovala myšlienka podvedomia. Umelci začali skúmať svoje sny a ich symboliku a snažili sa zobraziť svoje zážitky.

Niektorí umelci začali spochybňovať predstavu, že umenie musí realisticky zobrazovať svet a začali experimentovať s expresívnym použitím farieb, netradičných materiálov, techník a médií. Medzi tieto nové médiá sa zaradila aj fotografia, ktorej vynález v roku 1839 ponúkol radikálne možnosti zobrazenia a interpretácie sveta.

Čím sa odlišuje moderné umenie od umenia súčasnosti

1. Súčasné umenie nastupuje na konci éry moderného umenia v 20. storočí.

2. Súčasné umenie venuje pozornosť najmä spoločnosti a jej sociálnym dopadom, moderné umenie vyjadruje slobodu a prejav jednotlivca (autora diela).

3. Moderné umenie sa tvorilo predovšetkým na plátnach a fotografiách. Pre súčasné umenie je typické použitie videa, grafického dizajnu, rôznych objektov a nových technológii.

4. Pre moderné umenie je typické skúmanie farieb, čiar, tvarov a foriem. Súčasné umenie nemá jeden jediný cieľ alebo hľadisko, prezentuje širokú škálu tém.

Témy, ktoré spracováva contemporary art

Medzi najčastejšie témy vyskytujúce sa v dielach súčasného umenia patria: identita, globalizácia, migrácia, technológie, súčasná spoločnosť a politická kritika.

Stručný prehľad históriou súčasného umenia

Pop Art

Contemporary Art vzniklo ako reakcia na moderné umenie a jeho korene začali v pop-arte. Pop -art alebo populárne/masové umenie propagovali umelci ako Andy Warhol a Roy Lichtenstein. Ich cieľom bolo zobraziť komerčné produkty ako dostupný druh umenia. Boli inšpirovaný veľkomestskou kultúrou, reklamou, filmom, fotografiou a komiksom.

Pop – Art tvorba na stene v Austine od Phoebe Joynt (Foto: Clark Van Der Beken)

Fotorealizmus

Cieľom fotorealizmu je vytvárať hyper-realistické kresby a maľby, ktoré sú takmer nerozlíšiteľné od fotografie.

Konceptualizmus

Konceptualizmus odmieta myšlienku umenia ako komodity. V konceptuálnom umení má prednosť myšlienka umeleckého diela. Medzi významných konceptuálnych umelcov patria Damien Hirst, Ai Weiwei a Jenny Holzer. Toto umenie dodnes zostáva hlavným hnutím súčasného umenia.

Vrak ľudstva od Khashayar Kouchpeydeh

Minimalizmus

Cieľom minimalizmus je vyhýbať sa zbytočnostiam. Jeho základ tvorí jednoduchosť, úžitok a elegancia.

Minimalizmus (Foto: Isaac Benhesed)

Performance Art

Základom performance art je vykonávaná činnosť. Činnosť jednotlivca, skupiny aj divákov tvorí umelecké dielo.

Performance art ( Foto: Vita Marija Murenaite)

Inštalácia

Inštalácie sú trojrozmerné konštrukcie, inštalované v priestore. Často sú rozsiahle a interaktívne.

Kiasma – Múzem súčasného umenia v Helsinkách (Foto: Tapio Haaja)

Street Art

Ako jedno z posledných hnutí súčasného umenia je pouličné umenie, ktoré sa dostalo do popredia nástupom graffiti v 80. rokoch. Zahŕňa nástenné maľby, inštalácie, maľované obrázky a nálepky umiestnené na verejných priestranstvách. Medzi hlavných predstaviteľov street-art patria Jean-Michel Basquiat a Banksy.

Street-art (Foto: Timon Klauser

Virtuálne Umenie

Virtuálne umenie je vytvárané technickými médiami. Umenie, ktoré sa vytvára pomocou počítačov, vizualizácie, reproduktorov a obrazoviek.

Ilustračný obrázok (Foto: Giu Vicente)

Zdieľať

„Žena z Marsu“ vás presvedčí, že aj dokonalí ľudia majú svoje trápenia a neúspechy

Obálka knihy Žena z Marsu (2020) o Michaele Musilovej

Najlepšie knihy sú tie, ktoré vás nútia zamýšľať sa nad nimi ešte aj dlho po tom, čo ste ich dočítali. To sa dá povedať aj o filmoch, ale tie sú vždy výsledkom práce desiatok a stoviek ľudí. Kniha, to je obyčajne dielo jedného, dvoch alebo troch ľudí, ako v prípade „Ženy z Marsu“. A táto kniha je presne tou, ktorá vás prinúti sa nielen viac zamýšľať, ale skoro určite ju aj požičiate svojim známym.

Je o Michaele Musilovej, autorstvo patrí Lucii Lackovičovej, o redakčnú a jazykovú stránku sa postarala Andrea Harmanová. Výsledok ich spoločnej práce má 428 číslovaných strán plus obsah na konci. A každá jedna strana, vrátane tých, kde sú len fotografie s popismi, je preniknutá ľudskosťou. Myslím, že práve to je to, čo čitateľ očakáva. Nájde tu však aj dostatočne veľa faktov, ktoré nadchnú väčšinu fanúšikov vesmírneho výskumu.

Ak vás zaujíma viac o vzniku knihy samotnej, vypočujte si epizódu Pálenice Borisa Filana s Luciou Lackovičovou z januára tohto roka.

Nové povinné čítanie pre všetkých, ktorí chcú osobnostne rásť

Na týchto riadkoch sa nebudem snažiť o recenziu knihy, pretože na recenzie sú na Slovensku odborníci z fachu. Určite ale odporúčam túto knihu nášmu typickému čitateľovi UnitedLife.sk, pretože dokáže osloviť a obohatiť každého freelancera, začínajúceho podnikateľa, študenta s ambíciami dostať sa za hranice našej krajiny a vôbec kohokoľvek, kto chce robiť veľké veci, ale obáva sa neúspechov pre príliš malé slovenské pomery.

Hneď na úvod knihy ma vskutku prekvapuje komentár Ivana Bella, prvého a zatiaľ posledného slovenského kozmonauta. Že sa s Michaelou stretol ako s deväťročným dievčatkom, bolo pre mňa rovnako veľkou zaujímavosťou, ako neskoršie zistenie, ako k tomuto stretnutiu došlo. Umiestnenie komentára hneď na začiatok má za cieľ povzbudiť čitateľov záujem – a musím priznať, že som asi učebnicový príklad takéhoto čitateľa, pretože to na mňa zafungovalo. A a každou prečítanou stranou som záujem nestrácal napriek tomu, že azda v každej ďalšej vete bol ďalší a ďalší dôkaz výnimočnosti Michaely Musilovej.

Obyčajne nemám rád, keď niekto len tak mimochodom upozorňuje na svoje úspechy, ale v tomto prípade som nepocítil nechuť dočítať niektorú zo strán, pretože z každého slova je cítiť ľudskosť a skutočnú snahu Michaely presvedčiť čitateľa, že si to všetko vydobyla v podstate sama.

Je mi to sympatické a myslím, že mnohí sa ňou stotožnia. Zrejme aj preto, ako veľmi je otvorená a ako dbá na to, aby čitateľ porozumel aj jej negatívnym motiváciám. Zároveň nimi ale neunavuje, čo považujem za ďalšie plus.

Radi čítame životopisy slávnych ľudí, o ktorých väčšinou vieme len to, že boli v niečom veľmi úspešní. Až keď čítate životopis takejto osobnosti, máte možnosť zistiť, že tá cesta na vrchol popularity a obchodných úspechov bola obyčajne nesmierne náročná a plná zlyhaní. Michaela Musilová si knihu akoby napísala sama a vďaka autentickému autorskému štýlu oslovuje o to viac. Myslím, že aj časté ospravedlňovanie niektorých nedostatkov je len praktickou ukážkou toho, že aj s obrovskými medzinárodnými úspechmi a vnútornou motiváciou prekonávať extrémy sa jedná stále o „normálneho“ človeka.

Musilová vo svojej knihe s prekvapujúcou otvorenosťou píše o neúspechoch, ktoré ju stretli, a o osobných trápeniach, ktoré vyplývali z jej problémov v škole, so vzhľadom a neustálou potrebou druhým dokazovať svoje schopnosti. Zistíte, že hoci sa o nej hovorí, že je z privilegovanej rodiny, v skutočnosti sa musela uskromňovať podstatne viac, ako to robí bežný slovenský študent a musela robiť práce nehodné tak perspektívneho ambiciózneho človeka, aby si zarobila aspoň na bežné každodenné potreby. Alebo, že musela dokonca oslovovať aj charity.

Všetci by sme mohli byť ako ona, len sme to vzdali

Čo ma osobne oslovilo už na začiatku, bola práve táto otvorenosť a schopnosť v nenásilnej forme písať o svojich nedostatkoch a trápeniach. Myslím, že každý, kto mal väčšie ambície už od malička, sa stretol s negatívnymi reakciami okolia a akoby väčším dôrazom na upozorňovanie na nedostatky. Akoby ľudia chceli upozorňovaním na ne dosiahnuť, že aj ten šikovný, ambiciózny a perspektívny sa potom utiahne a nebude sa snažiť vytŕčať z radu. Spomínam si na to, že som ako chlapec v ohnisku na dvore spálil všetky svoje „knižky“, ako som vtedy volal obrázkové a textové príbehy, ktoré som písal niekoľko rokov a skladoval v „periňáku“ postele. Boli ich stovky a zničil som ich kvôli pocitu, že sú nielen priemerné, ale hlavne som sa obával, že by ich mohol niekto nájsť a zahanbiť ma. Tak som na celé roky zanevrel na písanie a kreslenie. Keď som v knihe Žena z Marsu čítal o tom, že Michaela svoje detské sci-fi poviedky dávala do väzby a ponúkala čítať spolužiakom, hovorím, si, že možno by sa aj tie moje stretli s prijatím. A ešte k tomu si do nich kreslila, veď to som robil aj ja! Ale možno, že sme to robili všetci, až kým sme sa nevzdali snov a ambícií.

Musilovej ambície pretrvali vďaka jej vnútornej motivácii a preto o nej môžeme čítať knihu, ktorej príbeh sa ale ešte zďaleka neskončil – veď iba nedávno som písal článok o tom, že Musilová sa dostala do užšieho výberu potenciálnych astronautov na cestu okolo Mesiaca:

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzY3MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzNjcwIC0gTmFvemFqIHNsb3ZlbnNrw6EgdmVka3nFiGEgTWljaGFlbGEgTXVzaWxvdsOhIHBvbGV0w60gbmEgTWVzaWFjIGEgxI1vIG3DoSBzcG9sb8SNbsOpIHMgRWxvbm9tIE11c2tvbT8iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTM2ODMsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDQvbWljaGFlbGEtbXVzaWxvdmEtZWxvbi1tdXNrLXN0YXJzaGlwLWxldC1va29sby1tZXNpYWNhLWRlYXJtb29uLTctMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik5hb3phaiBzbG92ZW5za8OhIHZlZGt5xYhhIE1pY2hhZWxhIE11c2lsb3bDoSBwb2xldMOtIG5hIE1lc2lhYyBhIMSNbyBtw6Egc3BvbG/EjW7DqSBzIEVsb25vbSBNdXNrb20/Iiwic3VtbWFyeSI6IlByZWQgbmlla2/EvmvDvW1pIGTFiGFtaSBzYSBvYmphdmlsaSBzcHLDoXZ5IG8gdG9tLCDFvmUgc2xvdmVuc2vDoSBhc3Ryb2Jpb2xvZ2nEjWthIE1pY2hhZWxhIE11c2lsb3bDoSAoTGlua2VkSW4sIEluc3RhZ3JhbSkgcG9sZXTDrSBuYSBNZXNpYWMuIENlbMOhIHZlYyBqZSBvIG5pZcSNbyBrb21wbGlrb3ZhbmVqxaFpYSBhIG5pZWt0b3LDqSBvxI1ha8OhdmFuaWEgc8O6IG5lcHJlc27DqS4gTmEgbmFzbGVkdWrDumNpY2ggcmlhZGtvY2ggY2Vsw7ogesOhbGXFvml0b3PFpSBvYmphc8WIdWplbWUuIMWgcGVjaWFsaXN0a2EgbmEgc2ltdWzDoWNpZSB2ZXNtw61ybnljaCBtaXNpw60gTXVzaWxvdsOhIHYgc8O6xI1hc25vc3RpIHDDtHNvYsOtIGFrbyByaWFkaXRlxL5rYSBzdGFuaWNlIEhJLVNFQVMgbmEgSGF2YWppIGEgZG8gcG92ZWRvbWlhIFNsb3bDoWtvdiBzYS4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Aj keby Musilová nakoniec na cestu okolo Mesiaca neletela týmto komerčným letom, je možné, že sa tak stane v rámci niektorej misie v budúcnosti. No a ultimatívnym cieľom je červená planéta, Mars.

Kniha Žena z Marsu je aj o vede a práci, ale aj o tom, ako extrémne pracovné vypätie a vysoké ambície prežíva uvedomelý človek. Nechcem písať klišé o výnimočnosti knihy, ale isté je to, že samotná Michaela Musilová výnimočnou je – a je evidentné, že príprave knihy venovala práve toľko pozornosti, ako všetkému ostatnému, čomu sa venuje. A že je toho naozaj veľa…

Ak hľadáte svoju ďalšiu knihu, investujte tých 18 eur práve do Ženy z Marsu, nebudete ľutovať. Možno vás práve táto kniha privedie k niečomu, čo ste už dávno zavrhli len preto, lebo ste sa obávali neúspechu alebo odmietnutia.

Zdieľať

Zabudnuté technológie minulosti

Grécky oheň v minulosti zdroj: Joe.art

Grécky oheň

Grécky oheň, ktorý bol v podstate primitívnou formou Napalma, pochádza z Grécka, ale s veľkým úspechom sa táto technológia používala v námorných bitkách čias Byzantskej ríše. Úspešný bol kvôli tomu, lebo dokázal nielen plávať na vrchu vody, ale bolo skoro nemožné ho uhasiť použitím vody. Tajomstvá výroby a nasadenia tejto technológie boli tak prísne strážené, že si ani dnes nie sme istí, ako oheň fungoval. Aj keď stále nevieme, ako vznikol, predpokladá sa, že skladovací systém zohrával pri jeho zapaľovaní a funkčnosti obrovskú úlohu.

Vyobrazenie rímskej mince

Silphium

Tento stratený rod rastliny feniklu sa v rímskych dobách používal ako liek na kontrolu pri pôrode, ale aj na liečenie bežných chorôb. Táto rastlina rástla iba pozdĺž dnešného pobrežia Líbye. Veľmi rýchlo sa stala jedným z najcennejších materiálov v starovekom svete. Bola nielen široko používaná, ale bola dokonca vyobrazená aj na minciach ktoré používali Rimania.

Špekuluje sa, že s tým, že táto rastlina rastie iba v malej časti sveta. So zvyšujúcim sa dopytom bola pravdepodobne nadmerne používaná a dnes už ju nie je možné nikde nájsť. Možno niekto z vás čitateľov raz znovu objaví tento klenot, ktorý sa stratil pred tisíckami rokov.

Flexibilné sklo

O pružnom skle, ktoré sa údajne vyrábalo za vlády Tiberia Caesara v Rímskej ríši, sa dá overiť len veľmi málo. Existujú však veľmi zaujímavé historické anekdoty, ktoré tejto povesti môžu dodať dôveryhodnosť. Podobné technológie fungujú aj dnes, ale je zaujímavé že flexibilné sklo údajne existovalo aj ďaleko v minulosti.

Tieto príbehy zobrazujú sklára, ktorý predložil sklenenú nádobu (v čom sa táto nádoba od iných technológií líši) cisárovi, ktorý si ju prezrel. Vrátil ju sklárovi, ktorý ju pohotovo odhodil na zem. Ten ju vzal zo zeme a ukázal cisárovi nerozbitý pohár ktorý bol v celku. Teraz by ste si mysleli, že takéto technológie budú dôležité. V obave, že tento nový materiál znehodnotí zlato, striebro a ďalšie drahé kovy, cisár zabezpečil, aby nikto nezistil ako sa takéto flexibilné sklo vyrába.

Aj keď je to zdanlivo nemožné, zdá sa, že tento príbeh môže mať určitú vierohodnosť. Podľa špekulácií, ak by rímsky sklársky priemysel nejako získal kyselinu boritú alebo borax (obidva z nich sú prírodnými materiálmi), konečný produkt by bol relatívne „nerozbitný“.

Koloseum v Ríme Zdroj: Britannica.com

Rímsky betón

Všimli ste si, že cesta, ktorá bola opravená minulý rok, sa už rozpadla? Alebo snáď tá stará drobivá betónová budova čakajúca na zbúranie? Čím to je, že sa náš moderný betón rozpadne v priebehu storočia, ale rímsky betón stojí už tisícročie? Najväčší rozdiel je v chemickom zložení.

Rímsky betón obsahoval vysoké množstvo vulkanickej horniny a vápna a po zavedení morskej vody by spôsobil reakciu medzi prísadami a vytvoril neuveriteľne silnú reakciu. Náš moderný cement túto zmes neobsahuje a má životnosť asi 50 rokov, často menej, ak je vystavený morskej vode.

Aby toho nebolo málo, zdá sa, že „rímska metóda“ výroby betónu je omnoho ekologickejšia a ročne by do ovzdušia vypustila menej oxidu uhličitého. Čo viac sa nenaučíš.

Technologický génius minulosti

Technológie Nikola Tesly

Počas svojho života vytvoril niekoľko fantastických vynálezov a jeho technológie používam dodnes. Od striedavého motora až po skutočné živé ukážky bezdrôtového prenosu energie v jeho laboratórnom prostredí. Samozrejme, existujú aj technológie ktoré poznáme mnohý dodnes, ale Tesla toho vynašiel omnoho viac. Jeden z jeho menej známych patentov však odkazuje na niečo, čo sa môže javiť ako veľmi známe a v posledných rokoch si získalo popularitu.

Tesla ju vyslovene nenazýval ako „dron“, ale v novembri 1898 vymyslel bezpilotné vozidlá a patentoval si myšlienku „prístroja na riadenie mechanizmu pohybu vozidiel“. Tesla si predstavoval napájanie tohto zariadenia elektrickými vlnami, a hoci neuviedol ich menom, mal v skutočnosti pravdu v používaní rádiových vĺn na bezdrôtové ovládanie.

Tesla je presvedčený o ničivom potenciáli bezpilotných vozidiel a vo svojom patente uviedol: „… z dôvodu svojej istej a neobmedzenej ničivosti bude mať tendenciu vytvárať a udržiavať trvalý mier medzi národmi.“
Prvý „vojnový dron“, Kettering Bug, bol vytvorený počas 1. svetovej vojny, bol však prinajlepšom nespoľahlivý a bol dokončený príliš neskoro na to, aby sa mohol do vojny zapojiť.

Deštruktívny potenciál, na ktorý sa spoločnosť Tesla odvolávala, nebol realizovaný takmer ďalšie storočie a v súčasnosti sa v tejto kapacite využíva iba na vedenie vojen a udržiavanie mieru. Ukázalo sa, že stačila oveľa hrôzostrašnejšia a deštruktívnejšia zbraň, aby sa veľmoci nehádali medzi sebou, a nebol to dizajn spoločnosti Tesla. Dieťa z projektu na Manhattane, atómová bomba.

Zdieľať

Odzvonilo papierovým vizitkám? Šikovný gadget Tappi stačí priložíť k telefónu a kontakty sú viditeľné

O tom, že žijeme v uponáhľanej dobe skutočne niet pochýb. Denno-denne sa snažíme zredukovať námahu a časovú náročnosť v rôznych sférach nášho života. Dnes sa pozrieme bližšie na ďalšiu technológiu, ktorá nám môže uľahčiť každodenný život, respektíve zdieľanie kontaktov. Predstavíme si šikovný gadget Tappi, ktorý slúži ako digitálna vizitka.

Kto sa podieľa na tvorbe Tappi?

Za celým projektom stojí celý tím šikovných ľudí. Hlavou projektu je Dominik Papcun, ktorý zastáva pozíciu CEO (najvyšší výkonný riaditeľ). Ďalej sú tu vývojári aplikácie, tvorca web stránok a grafický designer.

Súčasťou tímu je aj slovenský youtuber Expl0ited (Peter Altof), ktorý sa pre túto ideu nadchol. Momentálne je v predaji aj jeho merch Tappi Content, ktorým potešil svojich verných fanúšikov.

Merch slovenského youtubera Expl0iteda v spolupráci s Tappi, Zdroj: Instagram Tappi.me

Ako Tappi vzniklo?

Bolo práve leto 2020, kedy prišiel prvotný impulz predchádzajúci vzniku digitálnej vizitky. Jednalo sa o prosté prehľadávanie internetu a hľadanie diery na trhu. „Vznik Tappi nebol jednoduchý, nakoľko som prvotne sám nevedel, čo všetko to bude obnášať a koho vlastne potrebujem, aby sme to urobili správne“ prezradil Dominik Papcun.

Práca na technológií započala približne koncom augusta 2020. Svetlo sveta mal gadget uzrieť koncom novembra toho istého roka. Keďže celý proces bol náročnejší ako sa očakávalo a technológiu bolo potrebné vyšperkovať do nespochybniteľnej finálnej podoby, neoficiálny začiatok bol v januári.

Oficiálny začiatok sa datuje až na apríl. Dominik navyše vznik Tappi organizoval na diaľku prostredníctvom telefonátov a správ, pretože žije v zahraničí.

Pomenovanie „Tappi“ je odvodené od úkonu, ktorý je potrebné vykonať pre uskutočnenie požadovaného efektu- zdieľania sociálnych sietí. Osobe vedľa je potrebné „tapnúť“ o telefón svojim gadgetom.

Ako digitálna vizitka funguje?

„Náš gadget funguje na princípe NFC technológie a teda je to úplne to isté ako keď v obchode idete platiť mobilom. Je to jednoduché, rýchle a praktické. Všetky nové telefóny už NFC podporujú“ opísal Dominik.

Výhodou vo funkčnosti digitálnej vizitky je aj fakt, že čítanie kontaktov podporuje ako operačný systém iOS, tak aj Android. Osoba, ktorá údaje potrebuje z gadgetu čítať nepotrebuje aplikáciu. Tá slúži len na nastavenie vizitky.

Životnosť gadgetu sa pokladá za neobmedzenú. Technológia nefunguje na batérie, dokonca je aj vodeodolná. Svoje praktické využitie teda bez problémov nájde v každodennom živote.

Pre lepšiu orientáciu je na Instagrame Tappi.me dostupná aj mini príručka, ktorá obsahuje popis digitálnej vizitky- čo to je a na čo sa používa, na akom princípe funguje. V príručke nájdete aj sprievodné fotografie, grafiky a aj návod ako si do vizitky pridať kontaktné informácie.

Prostredníctvom digitálnej vizitky Tappi je možné zdieľať všetky sociálne siete a kontaktné údaje uvedené vyššie, Zdroj: Instagram Tappi.me

Pre koho je gadget určený?

Cieľová skupina produktu nemá žiadne prísne ohraničenia „zameriavame sa na všetkých ľudí, pretože veríme, že si všetci chceme urobiť život jednoduchším“. Dominik vidí pokrok práve v jednoduchosti zdieľania kontaktov „nepotrebujeme žiadne papieriky na písanie čísla alebo menenie si vizitiek navzájom“.

Čo sa chystá?

V budúcnosti sa môžeme tešiť na spoluprácu s rôznymi šikovnými ľuďmi. Ich mená zostali tajomstvom. Dominik nám však prezradil, že v prípravnej fáze je množstvo noviniek. Tie zahŕňajú nové designy, produkty a tiež možnosť vlastného designu aj pre jednotlivcov (momentálne je vlastný design dostupný len pre podnikateľov v minimálnom odbernom počte 50 ks).

Digitálna vizitka by mohla byť nápomocná nie len pre zaneprázdnených podnikateľov, ale aj pri prostom zoznamovaní sa. Už žiadne mini papieriky vo vreckách, ktoré sa takmer vždy záhadným spôsobom nenávratne vyparia.

Zdroje: Tappi.me, Instagram Tappi, E-mailová komunikácia s CEO projektu Dominikom Papcunom

Zdieľať

Čo je korupcia a akú úlohu v tejto téme zohrávate práve vy?

Korupcia je protiprávny čin, ktorý môže byť trestaný odňatím slobody.

Aká je hranica medzi darom a úplatkom?

Keď je človek niekomu vďačný, má potrebu sa odvďačiť a to nie je nič zlé. Niektorí si kladú rôzne otázky, napríklad: „Čo je vhodné?“, „Čo je už príliš?“, „Je to málo?“ alebo „Je to veľa?“. Kde je teda hranica medzi darom a úplatkom? Odpoveď na túto otázku poskytuje Úrad vlády Slovenskej republiky:

Úplatok:

Tajný
Existuje očakávanie konkrétnej protihodnoty
Ovplyvňuje chod určitých procesov
Hodnota veci je obvykle vyčísliteľná

Dar:

Verejný
Neočakáva sa protihodnota (prejav náklonnosti alebo vďačnosti)
Právomoci prijímateľa nie sú podstatné
Hodnota nie je podstatná

Identifikácia rôznych aspektov korupcie je dôležitá a je potrebné, aby sme vedeli rozlíšiť, čo je korupcia a čo nie. Organizácia Transparency International definuje korupciu ako „zneužitie zverenej moci na súkromný zisk“. Korupcia je najčasnejšie vo forme úplatku alebo podplácania.

Je v poriadku, ak mi známy vybaví nadštandardnú službu?

V dnešnej dobe, je pomerne časté a samozrejmé, že ak mám známeho v zdravotníckom zariadení, na polícií, na súde, či na inom úrade, tak mi vybaví niečo nadštandardne rýchlo alebo zariadi službu v lepšej kvalite. Ale je to správne?

Takéto správanie vyzerá nevinne, ale v skutočnosti to môže niekomu uškodiť. Ak vy sa dostanete na rad skôr, niekto iný musí čakať dlhšie. Podobné praktiky môžeme označiť za zneužívanie moci vo forme klientelizmu, ktorý podobne ako korupcia môže mať nepriaznivý dopad na ostatných ľudí.

Na rozdiel od korupcie, klientelizmus nie je založený na úplatkoch ale na princípe osobných kontaktov. Klientelizmus je neoficiálny, zákulisný systém dohôd v spoločnosti, ktorého charakteristickým znakom je ochrana, protekcia, prípadne poškodzovanie záujmov subjektov, ktoré sa na dohodnutých väzbách nepodieľajú.

Prečo je korupcia a klientelizmus problém?

Organizácia Transparency International uvádza, že:

1 z 5 ľudí na celom svete boli nútení zaplatiť úplatok v oblasti zdravotnej starostlivosti
Každý rok vo svete zomrie 140 000 detí na následky korupcie v zdravotníckych systémoch
Zo 7 500 000 miliárd dolárov ročne vynaložených na zdravie je 500 miliárd dolárov stratených kvôli korupcii.
Každý piaty občan (20 %), ktorý prišiel do styku so súdmi, využil svoje osobné kontakty na získanie nadštandardnej služby alebo na zabránenie problémom
Polícia má najvyššiu mieru úplatkárstva (23 %)

Tieto čísla nie sú zanedbateľné a dokazujú, že korupcia a klientelizmus je veľkým problémom. Ľudia na celom svete každý deň čelia úplatkom za prístup k službám. Je Slovensko výnimkou?

Korupcia na Slovensku nie je len výnimočným prípadom. Podľa indexu vnímania korupcie CPI je Slovensko za rok 2020 na 60. mieste. Index porovnáva 180 krajín a Slovensko sa delí o 60. miesto s Jordánskom a Arménskom.

Prvé krajiny s najlepším skóre sú Nový Zéland spolu s Dánskom a na poslednom mieste v rebríčku je Južný Sudán a Somálsko. Čo sa týka Európy, Slovenská republika sa nachádza na chvoste rebríčka. Grécko je tesne pred našou krajinou, na 59. mieste a Česká republika, s ktorou sa tak radi porovnávame, je na 49. mieste.

Ako bojovať proti korupcii a klientelizmu?

Neexistuje žiaden zaručený postup na boj proti korupcii a klientelizmu. Dôležité je zvyšovanie povedomia o týchto problémoch. Ako môžete prispieť k tomu, aby sa Slovenská republika stala spravodlivejšou krajinou?

Dôležitý je správny postoj každého jedinca, netolerancia voči týmto aktivitám, odmietnutie úplatku a ohlásenie korupčného správania. Ak chceme aby korupcia a klientelizmus nemali v našom štáte miesto, mali by sme podobné činy spoločensky odsúdiť. A aj keď tieto praktiky sú lákavé, snažme sa začať od seba a vždy sa zachovať čestne.

Dnes hlavným koordinačným a poradným orgánom v boji proti korupcii je Úrad vlády SR, ktorý robí potrebné kroky a opatrenia prostredníctvom odboru prevencie korupcie. Orgány ústrednej štátnej správy nemôžu vyšetrovať samotný trestný čin korupcie, ale prípady posunú Národnej kriminálnej agentúre – NAKA.

Na ohlasovanie korupcie je zriadená bezplatná antikorupčná linka a takisto e-mailová adresa boja proti korupcii. Tieto kontakty je možné nájsť na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky. Spoločnosť ako celok, ale aj každý jednotlivec v nej nesie určitú časť zodpovednosti za úspešnosť predchádzania korupcie a klientelizmu v krajine.

Zdieľať

Všetci sme klamári, ale to nevadí, veda nás ospravedlňuje.

Faktom je, že všetci sme už boli oklamaní a patrične sme niekoho obalamutili. Na počiatku tohto nekonečného víru klamstiev stojí milosrdná lož, ktorú veľmi dobre poznáme. Odhalené tajomstvo s Ježiškom, ktorý nosí darčeky nám otvára dvere do úplne nového sveta. Postupom času prevezmeme štafetu a naučíme sa kvalitnejšie ohýbať pravdu v náš prospech. Staneme sa takpovediac majstrami vo svojom odbore.

ilustračná fotografia dievčaťa s prstom na perách, zdroj: unsplash.com

Klameme všetci

Pomocou rôznych zaužívaných klišéovitých fráz sa snažíme napríklad upevňovať vzťahy. Ako vzor uvedieme pozitívnu reakciu na nevhodný dar. Tento proces nie je taký jednoduchý, pretože okrem verbálnej odozvy musíme aktívne potláčať mimiku, ktorá je zrkadlom našich myšlienok.

Láskavé lži sa v našich životoch objavujú častejšie, ako by sme boli ochotní priznať.

Upokojiť vás môže skutočnosť, že ide o spoločenský problém. Avšak, ak to robíme všetci, tak nie sú naše konverzácie neefektívne? Nuž, to sa zrejme nedozvieme, pretože cieľom človeka, ktorý klame je presvedčiť komunikanta, aby uveril alternatívnej pravde. Zas na druhej strane netreba zabúdať, že existujú faktory (napr. povahové vlastnosti človeka), ktoré nás ovplyvňujú pri samotnom rozhodovaní.

Prečo toľko klameme?

Najpredávanejší autori amerických novín the New York Times David Maxfield a Joseph Grenny na youtubovom channeli VitalSmarts Video divákom vysvetľujú, prečo ľudia klamú. Joseph Grenny pripravil experiment, v ktorom mali teenegeri hádzať látkové vankúšiky do troch očíslovaných otvorov.

Aby bol experiment o niečo zaujímavejší, tak im bola prisľúbená finančná odmena v závislosti od počtu presných hodov. V praxi to vyzeralo tak, že ak sa účinkujúci experimentu trafil do otvoru číslo jeden, tak dostal iba 1 dolár, ak sa trafil do čísla tri, tak dostal 3 doláre.

Počas záverečného sčítania o svojom výsledku klamalo až 80 percent respondentov. Experiment sa pokúsili spraviť ešte raz s tým, že študenti museli podpísať dohodu, v ktorej sa zaviazali k pravdovravnosti. Pod prísľubom morálnej zodpovednosti sa výsledok otočil a 80 percent študentov uviedlo pravdivý údaj.

Z experimentu zisťujeme, že klamaním si uľahčujeme život a, že kľúčom k morálnosti je neustále si ju pripomínať.

Klamú extroverti častejšie ako introverti?

Nie všetci extroverti sú náchylní na klamstvá. Poľskí vedci zistili, že extroverti, ktorí disponujú vysokou inteligenciou, výbornou pamäťou a aj perfektnou schopnosťou sústredenia sa, si zväčša vyberajú na dosiahnutie svojho cieľa ľahšiu cestu (podvod). Zároveň vysvetľujú, že takéto konanie je pre extrovertov mimoriadne atraktívne, pretože zo spoločenského statusu čerpajú rôzne benefity.

Introverti a extroverti s nižšou inteligenciou sa prevažne držali pravidiel a nevyužívali klamstvo v svoj prospech. Pre introvertov nie je až taká láskavá možnosť podvodu.

Klamstvo aktivuje náš mozog

Klamanie je tvorivá činnosť, pri ktorej aktivujeme až tri časti mozgu. Prednú cingulárnu kôru, ktorá je zodpovedná za sledovanie chýb. Dorzolaterálnu prefrontálnu kôru táto oblasť je zapojená do plánovania, odôvodňovania a rozhodovania. Rovnako zohráva dôležitú úlohu pri emóciách. A taktiež temenná kôra, ktorá spracováva informácie, prúdiace z jednotlivých zmyslov a spracovávaniu reči.

Ľudia, ktorí sa snažia klamať samých seba potrebujú na to vynaložiť omnoho viac úsilia ako ľudia, ktorí chcú oklamať ,,iba“ svoje okolie.

Zaujímavosti o klamstvách

Nie sme jediný druh, ktorý využíva lesť vo svoj prospech. Túto zručnosť si osvojili aj Kapucínske opice. Mláďatá, ktoré si chcú zadovážiť potravu musia staršie opice oklamať zvukmi, ktoré signalizujú poplach. Takýmto spôsobom ich odplašia od jedla, ktoré následne skonzumujú.
V priemere vyslovíme dve klamstvá denne.

Touto otázkou záverečnou nechávame článok otvorený: ,,Chceli by ste, aby sa zmenili na pravdu všetky klamstva?“

Zdieľať

Výsledky tohtoročných Oskarov sú vonku. Prekvapili?