iNSTRID

Boli by ste ochotní platiť za inak bezplatný Twitter výmenou za nové funkcie a obmedzenie reklamy?

✓ Pracujeme s dôveryhodnými zdrojmi
Zdroje tejto témy: Bloomberg, XDA Developers

• Spoplatnený Twitter by mal fungovať podobne ako platený YouTube – teda bez reklám
• Cena za takéto predplatné zatiaľ nie upresnené
• Okrem zrušenia reklám by Twitter mohol pristúpiť aj k sprístupňovaniu prémiového obsahu

Podľa agentúry Bloomberg si koncept predplateného Twitteru za posledných niekoľko mesiacov získal viac pozornosti predovšetkým pre pandémiu COVID-19, ale aj pre tlak investorov žiadajúcich inovácie.

„… Twitter by mal prospech zo samostatného toku výnosov, ktorý nie je tak závislý od reklamy,“ uviedol Bloomberg.

Twitter sa dnes nachádza v stave, keď nemôže zvyšovať zisky samotným získavaním nových používateľov.

Sociálna sieť dnes skúma niekoľko rôznych konceptov. Jeden by súvisel s možnosťou zasielania malých súm peňazí (tips) tvorcom exkluzívneho obsahu.

Ďalej si môže tiež účtovať poplatky za používanie doplnkových služieb, ako TweetDeck, čo je populárna alternatíva služby Twitter, ktorá uľahčuje správu viacerých účtov a zoznamov.

Twitter môže tiež účtovať poplatok, ktorý používateľom umožní prístup k prémiovým funkciám, ako napríklad k možnosti „vrátiť späť“ a pokročilých možností prispôsobenia profilu.

Funkciou, ktorá sa v správe agentúry Bloomberg nezmieňuje , ale za ktorú by ľudia nepochybne zaplatili, je možnosť upravovať tweety. Je to funkcia, ktorú používatelia Twitteru požadujú už roky.

Ikona sociálnej siete Twitter, ktorej najcennejším trhom je ten severoamerický. U nás sa Twitter stále dopracoval k tomu, aby ohrozoval Facebook

Platformy sociálnych médií sú zvyčajne zadarmo, pretože tým cielia vytváranie veľkej používateľskej základne. Náklady na prevádzku týchto služieb sú kompenzované reklamami.

Výdavky na reklamu sa však vďaka pandémii výrazne spomalili, a preto Twitter teraz vážne uvažuje o prémiových možnostiach. Bloomberg poznamenáva, že Twitter sa už niekoľko rokov zaoberá myšlienkou možností predplatného.

Šéf twitterového príjmového produktu Bruce Falck pre agentúru Bloomberg uviedol, že zvyšovanie životnosti sociálnej siete „je naším hlavným firemným cieľom.“

Okrem exkluzívneho obsahu alebo spoplatnenia služby TweetDeck spoločnosť Twitter údajne zvažuje aj ďalšie možné prémiové funkcie, medzi ktoré patrí vysoko kvalitné video, podrobnejšie analytické nástroje a informačný kanál bez reklám. Posledná uvedená funkcia by však mohla výrazne zasiahnuť celkový záujem o reklamu na Twitteri.

Dnes si opäť povieme niečo viac o pripravovaných projektoch od Marvel Studios.

Momentálne je v plnom prúde seriál WandaVision, o ktorom si isto povieme viac hneď ako skončí a určite nás navnadí na nadchádzajúce udalosti zo sveta Marvel.

Recenzia a rozoberanie budúcich udalostí vás isto neminie. Posledné dni sa však toho udialo viac aj mimo seriálu WandaVision, tak poďme na to.

Ako prvé sa môžeme pozrieť na Wakandu a jej kráľa Black Panthera.

Okolo tohto hrdinu momentálne najviac krúži otázka ako sa Marvel vysporiada so smrťou hlavného predstaviteľa Chadwicka Bosemana.

Nedávno sa potvrdilo, že štúdio rozhodne neplánuje preobsadiť túto postavu. Riešenie teda bude iné. Posledné dni kolujú chýry, že sa v pokračovaní opäť objaví Michael B. Jordan, ktorý síce na konci jednotky zomrel, ale vo svete Marvel nie je nič nemožné.

Osobne si myslím, že Marvel spraví dobre, ak urobí z Jordana Black Panthera. Rozhodne má dosť silnú star power a je veľká šanca, že fanúšikovia to príjmu pozitívne.

Tou najväčšou novinkou v prípade Wakandy je však to, že Marvel Studios sa dohodli s režisérom Black Panthera Ryanom Cooglerom, že okrem pokračovania Black Panthera pre nich pripraví aj seriál z prostredia Wakandy.

Bližšie informácie zatiaľ nemáme, je však isté, že to bude stáť za to.

Ryan Coogler je talentovaný tvorca a tak od neho možno čakať veľké veci.

Momentálne stále prebieha natáčanie filmu Spider man 3, ktorý nám stále neprezradil svoj oficiálny názov.

O tomto projekte sme už napísali mnoho a očakávania sú našponované na maximum.

Ide o film, ktorý čo do veľkosti môže súperiť aj s Infinity war či Endgame. Pravdepodobne nás čaká stretnutie všetkých doterajších predstaviteľov Spider-mana v jednom filme.

Tom Holland len nedávno zavesil na sociálne siete správu, ktorá ešte viac navnadila fanúšikov:

„Dnes bol jednoducho jeden z najviac významných dní v mojej kariére. Pre tých, ktorí ste tam boli – viete o čom hovorím. A pre ostatných, ktorí tam nemohli byť, mám len jeden odkaz: Radšej sa pripútajte!“

Žeby Tom Holland, Andrew Garfield a Tobey Maguire konečne natočili prvé spoločné scény? Uvidíme.

V týchto dňoch si získava pozornosť aj priazeň fanúšikov seriál WandaVision, no už o pár týždňov ho vystrieda The Falcon and The Winter Soldier. Tento projekt tiež prichádza s menšou novinkou.

Herec Don Cheadle, ktorý vo svete Marvel stvárňuje postavu James „Rhodey“Rhodesa aka War Machina v nedávnom rozhovore potvrdil, že sa tiež objaví v seriály The Falcon and The Winter Soldier.

Otázkou ostáva aká veľká bude jeho úloha. Pôjde len o krátke cameo alebo zohrá dôležitejšiu rolu v celom príbehu?

Taktiež sme zvedaví, či bude na strane hlavnej dvojice, alebo bude pôsobiť v silách štátu. Falcon a Winter Soldier budú opäť riešiť veci na vlastnú päsť, pridá sa War Machine k nim, alebo nie? V príbehu tiež uvidíme novú náhradu za Kapitana Ameriku, istého Johna Walkera ako U.S. Agenta.

Balíček domácich DNA testov zo vzorky slín. Používatelia sa tak za 99 USD môžu dozvedieť najmenšie podrobnosti o svojom pôvode.

Keď spoločnosť 23andMe začala predávať domáce DNA testy za 99 dolárov, predpokladala obrovský komerčný úspech. Ten sa nedostavil, a tak firma musela prepustiť sto zamestnancov, teda až 14 percent svojich personálnych kapacít pracujúcich práve na tomto produkte. (zdroj)

Ani to ale nedemotivovalo spoločnosť, aby sa rozhodla spraviť ďalší, nepomerne zásadnejší krok. Plánuje sa stať verejne obchodovateľnou, čím by mala šancu získať ešte viac kapitálu pre svoje ambiciózne budúce produkty súvisiace s personalizovanou medicínou, ako uvádza Engadget.

Personalizovaná medicína je perspektívny priemyselný segment, v ktorom sa pacient lieči s ohľadom na jeho individualitu. „Klinická prax sa posúva do éry personalizovanej zdravotnej starostlivosti, kde nám pochopenie biologických procesov na molekulárnej úrovni prináša možnosť cielenej liečby na mieru jedinečnosti profilu genómu nádoru pacienta,“ uvádza Foundation Medicine.

23andMe by v súčasnosti malo mať na účtoch majetok v hodnote 900 miliónov amerických dolárov, pričom hodnota celého obchodu by mala dosahovať 3,5 miliardy amerických dolárov. Genetická spoločnosť sa bude s účelom vstupu na burzu fúzovať s Virgin’s VG Acquisition. To je spoločnosť, za ktorou stojí Richard Branson.

Očakáva sa, že fúzia sa uzavrie v druhom štvrťroku 2021 a obsiahne súkromné ​​investície vo výške 25 miliónov dolárov od šéfky spoločnosti 23andMe Anny Wojcicki a od Richarda Bransona zo spoločnosti Virgin.

Aj keď firma 23andMe nepovedala veľa o tom, ako by sa jej stratégia mohla zmeniť po IPO, stihol spropagovať svoje príspevky do genetického výskumu a jej zapojenie sa do terapeutických programov pre zdravotné problémy, ako sú kardiovaskulárne choroby a problémy s dýchaním. Ako naznačil Branson, verejná ponuka by mohla pomôcť spoločnosti 23andMe „urobiť revolúciu“ v personalizovanej medicíne.

„Očkovanie proti Covidu“ – Samotné očkovanie je rýchle, takmer bezbolestné a v drvivej väčšine bez nepriaznivých vedľajších účinkov. Fotografia je ilustračná.

Za posledných 100 rokov vakcíny výrazne ovplyvnili dĺžku a kvalitu života, nižšiu prevalenciu či dokonca eradikáciu určitých nebezpečných infekčných chorôb, vakcinácia zachraňuje tisícky životov ročne, udržuje kolektívnu imunitu a v neposlednom rade zabraňuje ekonomickým stratám.

V roku 2019 vzniklo v čínskom Wu-chane nové ochorenie COVID-19, ktoré zapríčiňuje koronavírus SARS-CoV-2. V rámci stratégie prevencie voči COVID-19 bolo objavené množstvo potenciálne účinných látok, momentálne je približne 200 kandidátov na vakcínu, z toho zopár vakcín už prešlo klinickými testami a započala sa tak globálna vakcinácia.

SARS-CoV-2 a jeho slabá stránka

Vírus SARS-CoV-2 patri medzi jednoreťazcové RNA vírusy. Prostredníctvom svojho Spike glykoproteínu S sa viaže na ľudský receptor ACE 2 (enzým konvertujúci angiotenzín 2) a tým vstupuje do bunky. A práve pochopenie kritického významu S proteínu pre COVID-19 a jeho vstup do bunky odhalilo „Achillovu pätu“ vírusu. Preteky o vývoj vakcín sa mohli začať.

Vakcíny – prehľad

Vakcíny majú za úlohu stimulovať imunitný systém a vytvoriť pamäťové bunky. Na to, aby bola vakcína úspešná, je potrebné, aby vytvorila protilátky proti SARS-CoV-2 a zároveň minimalizovala nežiadúce účinky, medzi ktoré patrí napríklad takzvaná cytokínová búrka alebo vznik virálnych mutácií.

K dnešnému dňu poznáme viacero typov vakcín proti COVID-19, ktoré sa líšia platformou, patria tu vakcíny na báze:

• inaktivovaného vírusu (Sinovac)
• živého oslabeného vírusu (Institute Pasteur)
• RNA (Moderna, BioNTech/Pfizer, Curevac)
• DNA (Inovio Pharm.)
• proteínových častíc (Janssen Pharm., Sanofi a GSK)
• virálneho vektora (University of Oxford/AstraZeneca, Gamaleya Research Institute)

Európska únia schvaľuje vakcíny prostredníctvom nezávislej Európskej agentúry pre lieky (EMA). Tá do dnešného dňa schválila pre EÚ tri vakcíny, a to od spoločností Moderna, BioNTech/Pfizer a University of Oxford/AstraZeneca.

„Vakcína na koronavírus“ – Momentálne je približne 200 kandidátov na vakcínu, z toho zopár vakcín už prešlo klinickými testami a započala sa tak globálna vakcinácia. Fotografia je ilustračná.

Princíp pôsobenia, výhody, nevýhody rôznych typov vakcín

Živé oslabené/ inaktivované vírusy

Najbežnejší spôsob vakcinácie, s akým sa často stretávame a má vysokú imunitnú odpoveď, je vakcinácia živými-oslabenými alebo inaktivovanými vírusmi. Tie nie sú schopné vyvolať ochorenie, iba navodiť imunitnú odpoveď.

Aj keď je to efektívny spôsob, je tu riziko vzniku mutácií, hlavne pri živých-oslabených vírusoch. Inaktivované vírusy sa používajú napríklad pri očkovaní proti detskej obrne, hepatitíde A a chrípke.

RNA vakcíny

RNA vakcíny sú sľubnou alternatívou proteínových a vírusových vakcín, prezentujú sa bezpečnosťou, vysokou imunitnou odpoveďou a nízkonákladovou produkciou. RNA z vakcíny je potrebné dopraviť do cytoplazmy hostiteľskej bunky, aby mohlo dôjsť k translácii na cieľový antigénový proteín.

Nevýhodou je skladovanie látky pri nízkych teplotách (pri vakcíne Pfizer/BioNTech je to -70 °C) a otázna je i bezpečnosť pri imunokompromitovaných osobách, deťoch, tehotných a dojčiacich ženách.

DNA vakcíny

Princípom je dopravenie DNA do jadra hostiteľskej bunky, kde prebieha transkripcia na mRNA, a potom následne opäť v cytoplazme bunky (tak ako pri vakcíne na báze mRNA) translácia z mRNA na cieľový antigénový proteín.

Nevýhodou je teda mutácia a integrácia do hostiteľského genómu. DNA vakcíny sa dajú veľmi ľahko vyrobiť vo veľkých množstvách, sú schopné stimulovať dlhodobú imunitu, sú však nutné opakované podania dávky a použitie adjuvans (najčastejšie hliník), ktorý zosilňuje imunitnú odpoveď. Vakcíny sú stabilné a nevyžadujú skladovanie pri nízkych teplotách.

Proteínové subčastice

Vakcíny na báze proteínu/ nejakej jeho časti neobsahujú len genetickú informáciu v podobe mRNA alebo DNA, ale obsahujú celý proteín koronavírusu SARS-CoV-2, alebo jeho časť.

Výhodou je relatívne vysoká imunitná odpoveď, nevýhodou zložitejšia produkcia, teda aj vyššia cena, nutné užitie opakovanej dávky a použitie adjuvans.

Vakcína na báze virálneho vektora

Adenovírusové vektory sú najviac využívané nosiče genetického materiálu v génovej terapii. V tomto konkrétnom prípade vakcína obsahuje vírus, ktorý je určený na prenos genetickej informácie koronavírusu SARS-CoV-2. Dochádza k napodobeniu reálnej infekcie a k silnej imunitnej odpovedi.

Výhody sú rýchla produkcia a teda nižšia cena, žiadne adjuvans.

Nevýhodou je, že jedinec už môže mať protilátky proti adenovírusu, preto sa ako alternatíva, napríklad vo vakcíne od spoločnosti AstraZeneca, použil adenovírus šimpanzieho pôvodu, ktorý by mal mať nízku prevalenciu u ľudí.

Na záver…

Každá vakcína má svoje klady a zápory. Podľa štandardnej paradigmy vývoja vakcín trvá tento proces 10-15 rokov, prekrytím preklinických a klinických štúdií do paralelných procesov sa dosiahlo schválenie vakcín za jeden až dva roky.

Chýbajú teda údaje napríklad o dĺžke účinnosti jednotlivých vakcín, presnej kvalite imunitnej odpovede.

Navyše, vakcíny boli študované izolovane a je teda ťažké priamo porovnať ich účinnosť.

Globálna imunizácia pravdepodobne nebude realitou, kým sa nezískajú potrebné údaje – tie, ktoré sa nedajú získať urýchlením procesov. Je možné, že ľudia, ktorí budú zaočkovaní v prvej línii a aj ľudia, ktorí prekonali ochorenie, budú potrebovať preočkovanie. A momentálne sú množstvá vakcín limitované.

Zdroje:

(1) Jeyanathan M., Afkhami S, Smaill F., Miller M.S., Lichty B.D., Xing Z. 2020. Immunological considerations for COVID-19 vaccine strategies. Nat Rev Immunol. 2020 sep; 4:1-18.
(2) Chung J.Y., Thone M.N., Kwon Y.J. 2021. COVID-19 vaccines: The status and perspectives in delivery points of view. Adv Drug Deliv Rev. 2021 mar; 170:1-25.
(3) https://www.ema.europa.eu/en/human-regulatory/overview/public-health-threats/coronavirus-disease-covid-19/covid-19-latest-updates

Poslední preživší detskej obrny sú stále tu. Boja sa, že sa ľudia prestanú očkovať.

Aké zmeny v medzinárodnom obchode s Áziou spôsobil COVID-19?

Kedy skončí pandémia? Existujú tri možnosti

Veľký test ochranných rúšok na tvár. Je drahšie nutne lepšie?

Keď sa spoja odborníci z viacerých krajín, majú príležitosť dosiahnuť ciele, ktoré zmenia svet. V prípade koronavírusu a ochorenia Covid-19 to platí tiež a aj obyčajná osveta verejnosti sa ukazuje ako jedna zo správnych ciest vedúcich k potlačeniu pandémie.

Doteraz sme koronavírus poznali z notoricky známych vizualizácií a 3D modelov v podobe gule s vystúpujúcimi „kvietkami“ pripomínajúce koronu okolo Slnka. Preto sa vírus nazýva koronavírus – podľa efektu korony okolo Slnka, ktorý je dobre pozorovateľný napríklad počas zatmenia Mesiacom.

V skutočnosti sú to však modely, ktoré nemusia nutne zodpovedať realite. Tieto modely vznikali na podklade vedeckých údajov, lenže v skutočnosti vyzerá všetko vždy trocha inak ako teória.

Video vyššie však ukazuje koronavírus práve tak, ako vyzerá naozaj. Vizualizácia je 3D modelom konkrétneho vírusu sledovaného čínskym elektrónovým mikroskopom metódou tomografie Cryo-EM  a vyfarbeným pre nás, ľudí, aby sme jednoduchšie rozlíšili tie vyčnienivajúce „kvietky“.

Vírus SARS-CoV-2 je v skutočnosti veľmi malý, jeho priemer je menej ako 100 nanometrov, čo je hodnota nepozorovateľné bežnými mikroskopmi.

O tvorbu videa a modelu sa postarala rakúska spoločnosť Nanographics, na zhotovení modelu sa podieľali aj experti zo Slovenska, potvrdil Peter Mindek, jeden zo zakladateľov spoločnosti Nanographics.

„Vedcom z Nanographics sa s pomocou spolupracovníkov z Vedecko-technickej univerzity kráľa Abdalláha v Saudskej Arábii podarilo z týchto snímok zhotovených pomocou skenera vytvoriť 3D zobrazenie vírusu. Na vytvorení 3D zobrazenia sa podieľali aj Slováci Ivan Viola a Peter Mindek,“ uvádza TA3.

Toto je doteraz najrealistickejší obraz koronavírusu SARS-CoV-2 | Foto: nanographics.at

Jeff Bezos je pre mnohých podnikateľov a zakladateľov e-shopov vzorom, pretože nielen vybudoval vlastnú platformu, ale založil fakticky celý e-commerce priemysel. | Foto: Amazon CEO Jeff Bezos. (© Amazon, All Rights Reserved)

Dvadsaťsedem rokov po tom, čo Amazon opustil svoju garáž a zmenil ju na jednu z najcennejších spoločností na svete, zakladateľ Jeff Bezos v utorok uviedol, že končí vo funkcii výkonného riaditeľa.

Čo vlastne tento človek vytvoril a aké boli jeho najvýznamnejšie rozhodnutia, ktoré doviedli Amazon k svojej dnešnej veľkosti?

Knihy boli začiatkom, ale určite nie koncom

Jeff Bezos pôsobil vo veľkých reťazcoch kníhkupectiev ako Borders a Barnes & Noble, kým v roku 1994 začal predávať knihy online. V čase, keď sa spoločnosť o tri roky neskôr stala verejnou, ponúkala už viac ako 2,5 milióna titulov a dosiahla ročný obrat 148 miliónov dolárov.

„Amazon.com nemôže existovať vo fyzickom svete,“ uviedol Bezos pre Forbes v roku 1996, čo je prvý rok, čo sa spoločnosť v tomto magazíne objavila. „Žiadna metropolitná oblasť nemôže podporiť kníhkupectvo s miliónom titulov,“ dodal.

Jeff Bezos v roku 1996 a dnes | Reprofoto Forbes

Lenže Bezos nemal v úmysle zastaviť sa pri knihách. Do roku 1998 začala spoločnosť Amazon rozširovať svoju ponuku o všetky druhy vecí, ako napríklad CD, DVD, oblečenie, hračky a kancelárske výrobky. Bezos tiež začal naznačovať svoje nadštandardné ambície, zrušil slogan spoločnosti „Najväčšie kníhkupectvo na Zemi“ a začal označovať Amazon ako internetového predajcu, ktorý by ponúkal „Najväčší výber Zeme“.

Privítanie predajcov tretích strán

V roku 1999 Amazon vyzval predajcov tretích strán, aby začali uvádzať tovar na trh a priamo konkurovali produktom, ktoré Amazon sám predával.

Títo predajcovia (väčšinou malé a stredné podniky) teraz tvoria chrbtovú kosť gigantu elektronického obchodu a dnes tvoria zhruba 60% predaja produktov, čo je dvojnásobok percenta, ktoré predstavovali pred desiatimi rokmi.

Vývoj loga Amazonu v priebehu rokov. V prvých rokoch bola evidentná snaha pripomínať pôvod názvu v juhoamerickej rieke aj vizuálne. A prečo práve Amazonka? Jedná sa o zdanlivo nekonečnú rieku s obrovským počtom ramien a zákrut, čo malo symbolizovať ponuku obchodu.

Z dvojdňovej prepravy je nový normál

V roku 2005 predstavil Bezos nový vernostný program s názvom Amazon Prime s lákavou výhodou: Za 79 dolárov ročne mohli zákazníci na ich objednávky dostávať dvojdňovú dopravu zadarmo.

To rýchlo formovalo očakávania zákazníkov týkajúce sa nakupovania online a zvyšok odvetvia sa dostal do konkurenčnej nevýhody.

Amazon sa dostal o krok vpred aj vďaka viac ako 100 logistickým centrám, v ktorých balí a odosiela tovar. Postavil tiež vlastné dopravné flotily, ktoré súperia s poštou. ShipMatrix nedávno odhadol, že Amazon dopravuje až dve tretiny vlastných balíčkov.

V roku 2019 spoločnosť pritom uviedla, že bude ďalej investovať, aby členom Prime poskytla garantovanú jednodňovú prepravu.

Jeff Bezos na jednej zo svojich prezentácií. Jeho majetok v súčasnosti prekračuje hranicu 200 miliárd amerických dolárov | Foto: Amazon.com

Vytvorenie dojnej kravy na financovanie maloobchodu

V roku 2006 začala spoločnosť Amazon ponúkať služby cloud computingu iným podnikom. Vybudovala túto technológiu na prevádzkovanie svojej vlastnej webovej stránky a domnievala sa, že by ju mohla outsourcovať.

Pod názvom Amazon Web Services služba rýchlo prilákala zákazníkov od NASA až po Netflix. Pre spoločnosť slúžila ako dojná krava, v roku 2019 dosiahla tržby 35 miliárd amerických dolárov a pomohla vyrovnať straty z maloobchodu.

Zámer dostať sa do kamenných obchodov

Spoločnosť Amazon vykonala prvý veľký vpád do kamenného maloobchodu v roku 2017, keď oznámila akvizíciu Whole Foods za 13,4 miliárd dolárov.

Odvtedy znížila ceny stoviek výrobkov a  zaviedla špeciálne výhody pre členov Prime, ako je bezplatné dodanie potravín zo všetkých svojich obchodov.

V skutočnosti to nie je v rozpore s tým, čo Bezos tvrdil pre Forbes v roku 1996 o nemožnosti fyzickej predajne. Jeho slová sa totiž týkali Amazonu ako takého, zatiaľ čo Whole Foods a jej podobné projekty nachádzajú vo fyzickom svete reálne opodstatnenie.

Priekopnícka automatická platba

Spoločnosť Amazon otvorila prvý obchod Amazon Go pre verejnosť v roku 2018 a zákazníkom ponúkla možnosť vyzdvihnúť si predmety a odísť bez čakania v rade na platby. Jeho technológia „Just Walk Out“, ktorá využíva kombináciu kamier a umelej inteligencie na automatické sledovanie toho, čo kupujúci vkladajú do svojich vozíkov, bola odvtedy uvedená na viac ako dvoch desiatkach miest.

Technológia je k dispozícii aj iným maloobchodníkom; Hudson a OTG experimentujú s touto technológiou v niekoľkých obchodoch typu grab-and-go na letisku.

Počas tejto cesty sa stal najbohatším človekom na planéte

Bezos sa prvýkrát objavil na zozname Forbes 400 v roku 1998 potom, čo uviedol svoju spoločnosť na burzu s čistým imaním 1,6 miliardy dolárov, čím sa stal 102. najbohatším človekom v USA a získal mu prvé miesto na titulnej strane Forbesu.

Takmer o dve desaťročia neskôr, v roku 2017, predbehol po prvý raz Billa Gatesa ako najbohatšieho človeka na svete.

Jeho čisté imanie v tom roku tiež prekročilo 100 miliárd dolárov.

Dnes je Bezos najbohatším človekom na planéte s čistým imaním 196 miliárd dolárov, a to vďaka 11% podielu v spoločnosti, ktorá sa naďalej vzpiera gravitácii. A navyše aj po potom, čo exmanželke MacKenzie dal štvrtinu svojho podielu po rozvode.

V auguste 2020 sa stal vôbec prvým človekom s majetkom v hodnote viac ako 200 miliárd amerických dolárov.

Vyťažíme, vyrobíme, spotrebujeme, zahodíme: presne to je náš doterajší, prevažne lineárny spôsob existencie. Prečo sme to robili aj napriek tomu, že to ohrozuje našu planétu? Nedochádzalo nám, že prírodné zdroje sú obmedzené a jedného dňa ich spotrebujeme?

Nevadilo nám, že spotrebou fosílnych palív a emisiami skleníkových plynov meníme podnebie?

Mám pocit, že sme si to neuvedomovali až kým nezačala naša planéta nahlas kričať o pomoc. Tá však našťastie prichádza a som nesmierne rada, že k nej dochádza nielen vďaka iniciatíve EÚ, ale aj Slovenska. Čo mám na mysli?

EURÓPA JE V STRAŠIDELNÝCH ČÍSLACH, AKČNÝ PLÁN EÚ SME POTREBOVALI AKO SOĽ

Zoberte si, že dnes priemerný Európan skonzumuje až 16 ton materiálu ročne, z čoho je 6 ton odpadu, pričom polovica skončí na skládkach. Globálna spotreba materiálov sa od roku 1900 zdesaťnásobila a ďalší nárast globálnej ekonomiky spôsobí, že do roku 2050 náš dopyt po potravinách a ďalších základných zdrojoch narastie o ďalších 70 %.

Čo by nás čakalo, keby sme takto pokračovali? Potrebovali by sme viac ako 2 planéty na to, aby sme boli nasýtení! To, že planéta potrebuje pomoc si našťastie uvedomujú aj členské štáty EÚ.

Svedčia o tom aj iniciatívy a právne predpisy, ktoré riešia udržateľnosť zdrojov a výrobkov. Rada by som však poukázala hlavne na nový akčný plán obehového hospodárstva, na ktorý minulý rok nadviazala Európska komisia a zaoberá sa životným cyklom produktov.

EÚ CHCE OSTAŤ KONKURENCIESCHOPNÁ. NAŠŤASTIE!

Presuňme sa k spomínanému akčnému plánu EÚ, ktorý si podľa mňa zaslúži pozornosť. Keďže si EÚ uvedomuje svoju pozíciu v globálnej ekonomike a chce ostať konkurencieschopná, prišla s týmto plánom, v rámci ktorého chce dosiahnuť pár pozoruhodných cieľov: zlepšiť životnosť produktov, opätovne ich využívať, zvýšiť množstvo recyklovaných materiálov vo výrobkoch, zredukovať uhlíkovú stopu, obmedziť výrobky na jedno použitie či zakázať zneškodňovať nepredané výrobky dlhodobého použitia. Tento akčný plán pritom obsahuje aj kapitolu zameranú na elektromobily a batérie.

NAŠŤASTIE! Konečne totiž budú zavedené kvóty na obsah recyklovaných materiálov v batériách, výrobcovia batérií a áut budú musieť zabezpečiť zber batérií na konci životnosti a ich recykláciu.

Postupne sa tak vymenia nedobíjateľné batérie za dobíjateľné, pri ich výrobe budeme znižovať uhlíkovú stopu a získavanie surovín bude absolútne transparentné a etické. A verte, že Slovensko, ktoré budeme môcť po novom nazývať aj „mekkou výroby batérií do elektromobilov“, je na tieto zmeny pripravené.

ČASY SA MENIA, OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO TIEŽ

Áno, fosílna energia nám stále poskytuje teplo v našich domácnostiach, elektrinu na napájanie spotrebičov, prepravu či ťažbu a transformáciu surovín na produkty každodennej spotreby. Sú to veci, ktoré spôsobujú značné emisie skleníkových plynov. Ako ich zmierniť? Riešením je obehové hospodárstvo zamerané na recykláciu zdrojov a ich opätovné využívanie, vďaka čomu obmedzíme emisie z tradičných postupov nakladania s odpadmi. Čo je však ešte dôležitejšie, recyklácia znižuje množstvo energie potrebnej pri priemyselnej výrobe, v rámci ktorej sa transformujú primárne suroviny na finálny produkt.

ELEKTROMOBILY MÔŽU KONEČNE PLNOHODNOTNE PLNIŤ SVOJU MISIU

Najväčší posun vpred v otázke eliminácie skleníkových plynov by mal nastať práve v odvetviach nákladnej a osobnej prepravy. Avšak má to jeden háčik! Ak len vymeníme autá poháňané fosílnymi palivami za elektromobily poháňané batériami, určite to nebude stačiť. Zmena musí nastať hlavne v rámci výroby týchto batérií. Darmo by sme totiž jazdili na ekologických vozidlách, ak sú ich batérie vyrábané neekologicky. Našťastie však nastali zmeny aj v tomto smere a myslím si, že teraz už môžeme s čistým svedomím povedať, že neekologická výroba takýchto batérií sa už čoskoro stane len mýtom.

BATÉRIE MÔŽU BYŤ VÝHODNÉ EKONOMICKY AJ EKOLOGICKY

Dopyt po elektromobiloch rastie extrémne rýchlo nielen kvôli silným politickým stimulom krajín, ale aj znižovaniu nákladov na batérie. Pravdou však je aj to, že rast tohto dopytu vyvoláva obavy z možného nedostatku kobaltu, niklu či lítia. Tu však za seba nechám hovoriť čísla.

Vedeli ste, že:

• do roku 2030 sa počíta s výrobou vyše 300 miliónov elektrických vozidiel?

• dopyt po batériách do elektromobilov dosiahne hodnotu 735 GWh do roku 2025 a hodnotu 1890 GHWh do roku 2030, čo bude predstavovať viac ako 80 % celkového dopytu po batériách?

• globálna hodnota lítia sa v súčasnosti odhaduje na zhruba 3 mld. dolárov, kobaltu na 1,5 mld. dolárov a niklu na 0,5 mld. dolárov?

• pri súčasných trhových cenách dosiahne kombinovaná hodnota týchto komodít na uspokojenie dopytu po batériách 46 mld. dolárov do r. 2025 a 134 mld. dolárov do r. 2030?

Aj napriek tomu, že hovoríme o enormných číslach, vnímam ich aj pozitívne. Viete prečo? Práve tieto zistenia nás donútili konať a priviedli nás k obrovskej ekologicky prospešnej zmene. Znižovať sa bude nielen cena batérií, ale aj negatívny dopad na planétu.

Dá sa to pritom 2 spôsobmi: vývojom a výrobou lítiových batérií menej náročných na kobalt alebo recykláciou. A práve v tejto oblasti určuje trendy už aj Slovensko vďaka vzniku InoBat Auto, kde sa budú takéto batérie vyrábať, ale aj recyklovať. Tomu ja osobne hovorím WIN-WIN: znížené výrobné náklady a batérie ako súčasť obehového hospodárstva.

SLOVENSKO NAPREDUJE: LEPŠIA ŽIVOTNOSŤ, VÝKON, BEZPEČNOSŤ A DLHŠÍ DOJAZD BATÉRIÍ

Na Slovensku sa kladie dôraz hlavne na výskum a vývoj lítiových batérií. Cieľom slovenskej spoločnosti InoBat Auto je ponúknuť automobilkám konkurenčné batérie rýchlejšie ako tradiční výrobcovia, pričom prvé vzorky sa nám podarilo vyrobiť už koncom minulého roka.

Prečo sú pre mňa prelomové? Budeme ich šiť na mieru výrobcom áut, v rámci vývoja a výskumu sa sústreďujeme na vylepšenie vlastností anódy, katódy aj z hľadiska hustoty energie a vylepšujeme konštrukcie elektrolytu a elektród. Skvelé je, že tak dokážeme zabezpečiť želanú životnosť, výkon aj bezpečnosť našich batérií a zvýšiť ich dojazd až o 20 %. Navyše, batérie vytvárame na platforme High Throughput technológie podporenej umelou inteligenciou a ich výroba bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov.

ČO S BATÉRIAMI, KTORÉ DOSLÚŽIA? DÁME IM NOVÝ ŽIVOT

Aj keď Slovensko bolo v otázke elektromobility oproti iným krajinám „pozadu“, v rámci inovácií sme pár krokov vpred. Práve u nás sa budú vďaka InoBat Auto vysokovýkonné batérie vyrábať aj recyklovať tak, aby mohla batéria po skončení životnosti opäť „ožiť“. Máme byť na čo pyšní! Uzatvoríme totiž kruh a prispejeme k eliminácii ťažby neobnoviteľných zdrojov.

Projekt recyklácie sa pritom bude realizovať v 2 fázach. Už tento rok začneme budovať linku na fyzickú šrotáciu batérií, ktoré budeme po ukončení životnosti sťahovať z trhu a recyklovať.

V skratke: vybité batérie sa rozoberú na moduly, vložia sa do šrotovacej linky, rozdrvia sa na čiastočky veľkosti piesku a prechádzajú do fázy sušenia, kde sa v plynotesnej komore oddelí čierna hmota od nežiaducich častíc.

Nebezpečenstvo požiaru a výbuchu je ale eliminované, spĺňa emisné požiadavky a upravený plyn chceme v InoBat-e ďalej využívať aj na tvorbu tepla pre fabriku. V druhej fáze, ktorú budeme realizovať približne o 2 roky, bude hydrometalurgická linka, kde bude prebiehať spracovanie čierneho prachu. Výsledok? 95 %-ná miera spätného získavania kovov, zníženie výrobných nákladov o 35 % a zníženie produkcie CO₂ o 20 %.

Záleží mi na životnom prostredí a chcem čistejšiu planétu pre ďalšie generácie. Preto som veľmi rada, že môžem byť súčasťou spoločnosti InoBat Auto, ktorá sa s hrdosťou zapája do obehového hospodárstva, vďaka čomu sa môžeme stať úspešnými tvorcami a realizátormi stratégie „od kolísky po kolísku“. Zároveň, zelené batérie budeme nielen vyrábať, ale aj recyklovať a vďaka novej recyklačnej linke opätovne využívať materiály aj pri výrobe ďalších batérií.

Raketoplán Columbia štartuje na svoju prvú misiu STS-1: 12. apríl 1981 | Foto: NASA

Dnes, 1. februára 2021, uplynulo už 18 rokov od tragédie raketoplánu Columbia.

V roku 2003 sa raketoplán Columbia rozpadol, keď sa vracal zo 16-dňovej misie späť na Zem, pričom v jeho troskách zahynulo všetkých sedem astronautov na palube.

Posádka začala svoju misiu 16. januára 2003. Na palube boli veliteľ Rick D. Husband, pilot William C. McCool, veliteľ užitočného zaťaženia Michael P. Anderson, David M. Brown, špecialista na misie, Kalpana Chawla, špecialistka na misie, Laurel Blair Salton Clark, špecialista na misie a Ilan Ramon, špecialista na užitočné zaťaženie. (zdroj)

Posádka raketoplánu Columbia. Všetci astronauti prišli počas pristávania o život v roku 2003.

Raketoplán sa rozpadol počas svojho návratu na Zem nad Texasom. Podľa radarových meraní sa Columbia rozpadla nad Texasom vo výške asi 63 km pri rýchlosti 5,6 km/s.

Podľa neskorších vyšetrovaní bolo príčinou tejto tragédie poškodenie tepelného štítu na nábežnej hrane krídla. Toto poškodenie spôsobil pri štarte kus penovej izolácie, ktorý odpadol z hlavnej palivovej nádrže. Do vzniknutej štrbiny vnikla žeravá plazma a zničila celý raketoplán. (zdroj)

NASA pri vyšetrovaní katastrofy pozastavila lety raketoplánov na viac ako dva roky. Následne urobila množstvo opatrení známych pod názvom RTF (Return to Flight) opatrenia, ktoré zvýšili bezpečnosť pri ďalších letoch zostávajúcich troch orbiterov.

Columbia bola prvým raketoplánom, ktorý cestoval na obežnú dráhu Zeme. Jej prvej misii (STS-1) velil skúsený John Young a pilotom bol nováčik Robert Crippen. Columbia bola na obežnej dráhe od 12. apríla do 14. apríla 1981 a Zem obehla 36-krát. Columbia potom absolvovala ešte ďalšie štyri lety za sebou, kým nebol v prevádzke ďalší americký raketoplán – Challenger. Oba tieto raketoplány boli napokon zničené pri katastrofe.

Začiatok každého roka znamená pre NASA niekoľko pochmúrnych výročí. Pripomína si tragédiu požiaru v Apollo 1, ktorý zabil troch budúcich astronautov (27. januára 1967) a 28. januára 1986 sa raketoplán Challenger krátko po štarte rozpadol a všetkých sedem astronautov na palube zahynulo.

Počas uplynulých 9 rokov už NASA neprevádzkovala raketoplány. Američania presne 21. júla 2011 ukončili éru raketoplánov. Tým posledným bol Atlantis, potom sa v NASA museli spoliehať len na ruské rakety Sojuz.

Koncom mája 2020 sa však uskutočnil let ľudskej posádky ako výsledok spolupráce medzi SpaceX a NASA. Začala sa nová éra ľudských letov do vesmíru.

SpaceX a NASA sa podaril let ľudí do vesmíru. Prečo je to historická udalosť, keď už ľudia na ISS lietajú?

SpaceX napokon zvládlo štart Starshipu, no pristátie bolo veľmi tvrdé (aktualizácia)

Satelity Starlink od SpaceX už nebudú robiť astronómom problémy, dostali vylepšenia

Enormne znížené náklady i posielanie popola na orbit. Výber úžasných faktov o SpaceX

Aj vás zaujalo, že značka Jeep začala vyrábať a predávať elektrifikované verzie svojich populárnych modelov? Napríklad Jeep Compass alebo Renegade kúpite aj v konfigurácii 4×e, čo znamená, že zadná náprava je poháňaná elektrickým motorom, ktorý automobilu zabezpečuje inteligentný pohon všetkých štyroch kolies. Jedná sa však o plug-in hybridy schopné prejsť na čisto elektrický pohon iba do 50 kilometrov.

Dá sa zájsť ešte ďalej a ponúknuť skutočne terénne vozidlá s výlučne elektrickým pohonom? Áno, dá. Robí to americký General Motors so značkou Hummer, ktorá bola doteraz synonymom pre automobilovú vulgárnosť, totálnu ekonomickú nezmyselnosť a škodlivosť pre životné prostredie. Teraz by to však mohlo byť celkom inak, znovuzrodenie značky Hummer prichádza v podobe modelu s jednoduchým názvom EV.

A nejedná sa už o nejakú divokú štúdiu, ale reálny model s označením modelového roku 2022. Jeho predaj v Európe bude značne komplikovanejší, ale nie je vylúčený. Teraz poznáme ceny pre Spojené štáty americké, ktoré nie sú vôbec tak vysoké, ako sme pôvodne očakávali.

Nový Hummer viditeľne nadväzuje na svojho predchodcu, všetky jeho kľúčové dizajnové prvky ale interpretuje pre novú dobu.

Jednotlivé konfigurácie budú niesť názvy EV², EV^2x, EV^3x a začiatok predaja Hummer ohlasuje edíciou Edition 1.

Cena za Edition 1 bude ešte vyššia, a to 112 595 USD, ale ostatné verzie budú nacenené vskutku veľkoryso:

• EV² od 79 995 USD, 
• EV^2x od 89 995 USD,
• EV^3x od 99 995 USD.

Najlacnejšia verzia bude v predaji až v rokoch 2023-2024 a po pick-upe sa do predaja dostane aj karosársky variant SUV.

Najdrahšia uvádzacia verzia Edition 1 tradične ponúkne špičkovú technologickú výbavu a punc exkluzivity. Táto konfigurácia bude disponovať pohonom všetkých kolies s max. výkonom až 1000 koní, adaptívnym vzduchovým pružením, čiastočne autonómnym jazdným režimom Super Cruise, 13,4-palcovým infotainmentom či akceleráciou z nuly na 100 km/h len za tri sekundy.

Ak sa vám to zdá byť priveľa, vedzte, že Hummer už dnes avizuje aj iný, priam neuveriteľný technický údaj: maximálny krútiaci moment má dosahovať až 15 591 Nm. To je asi tak 30-násobok toho, čím disponujú lepšie moderné naftové pick-upy a jedná sa o údaj dosiahnutý zohľadnením prevodových stupňov  – samotné pohonné ústrojenstvo má reálne dosahovať krútiaci moment na úrovni okolo 1 490 Nm. Je to stále enormne veľa, ale bližšie k realite.

Elektrický Hummer by mal byť schopný prejsť na jednu plne nabitú batériu až 563 kilometrov a umožní nabíjanie rýchlosťou do 350 kW. Elektrická sieť pracuje s napätím 800 voltov.

Takže už len čakať na to, kedy General Motors skutočne tieto nové vozidlá dodá platiacim zákazníkom a či bude nový Hummer vedieť konkurovať Tesle Cybertrucku…

Už skoro rok sa tešíme na pôvodnú verziu alebo skôr víziu filmu Justice League. Vždy bola dieťaťom Zacka Syndera, až do kým nemusel projekt opustiť z rodinných dôvodov a všetko prenechať v rukách Josha Wheedona. Všetci vieme ako to dopadlo. Roky prosenia zo strany fanúšikov dosiahli zadosťučinenie pred rokom, keď Snyder ohlásil, že svetlo sveta uzrie verzia filmu, akú si predstavoval on.

https://www.youtube.com/watch?v=XIOU_k4mwDw

V posledných dňoch sa objavilo niekoľko dôležitých noviniek k Zack Synders Justice League, ktoré vás potešia.

Môžeme začať tým, že toto dielo nakoniec nebude miniséria alebo film rozdelený na 4 časti. Justice League uvidíme ako klasický film. Teda nie až tak klasický, lebo bude mať úctyhodné štyri hodiny.

Ďalšou novinkou je upresnenie dátumu, kedy film uvidíme. Doteraz sme mali informáciu, že snímky sa dočkáme v marci 2021. Len pred nedávnom však štúdio Warner Bros potvrdilo termín 18.3.2021. Teda ani nie za dva mesiace uvidíme pravdepodobne najočakávanejší komiksový film zo stajne DC comics.

A posledná novinka poteší všetkých fanúšikov tohto projektu na Slovensku či Česku. Doteraz sme mali potvrdené, že film sa objaví len na streamovacej platforme HBO Max, ktorá je dostupná len v Amerike. Teda aspoň zatiaľ. Len včera však prišlo s oznámením HBO Go, že film Zack Synders Justice League bude dostupný od 18.3.2021 aj na ich platforme.