Instrid je nezávislé digitálne médium, ktoré vzniklo z potreby prinášať čitateľom to, čo v tradičných spravodajských kanáloch často chýba – širší kontext, zaujímavosti zo sveta, neprehliadané témy a originálny pohľad na aktuálne dianie. Zameriavame sa na kvalitný, pútavo spracovaný obsah, ktorý čitateľovi ponúka viac než len povrchné titulky.
Používame dôveryhodné zdroje: Business Insider, Skift Research a MarketWatch
Aktualizácia informácií o plánovanom vstupe spoločnosti Airbnb na burzu od MarketWatch uvádza, že IPO sa uskutoční už v polovici decembra, konkrétne v druhý decembrový týždeň. Opiera sa pritom o analýzy Rohita Kulkarniho, analytika spoločnosti MKM Partners.
Airbnb bude pre investorov lacnejší, vďaka triku s rozdelením akcií pred IPO
Rozdelenie akcií Airbnb pred jeho IPO dáva potenciálnemu verejnému debutu spoločnosti väčšiu dynamiku, pretože teoreticky by bola jej cena akcií nižšia. Samozrejme, žiadne rozhodnutia spoločnosti Airbnb zatiaľ nie sú verejné, takže podrobnosti o IPO sú zatiaľ iba dohadmi.
Airbnb schválila Share Split, rozdelenie akcií v pomere 2:1. Rozhodnutie nastalo v nadväznosti na plánované uvedenie akcií spoločnosti na burzu, kde sa stane verejne obchodovateľnou, uľahčí tak účasť na svojej verejnej ponuke IPO aj drobným investorom.
Pre tých rizikových kapitalistov, ktorí už vlastnia akcie, sa hodnota každej z nich po rozdelení zvýši o 10,4 percenta.
IPO = Initial Public Offering = Počiatočná verejná ponuka Tento pojem sa využíva vtedy, keď sa súkromná spoločnosť uvedenie na burzu, ako napríklad Nasdaq či NYSE.
Airbnb dúfa, že otvorením verejnej ponuky získa 3 miliardy dolárov.
Seth Borko, hlavný analytik spoločnosti Skift Research , vysvetlil, že rozdelenie akcií nemení základnú hodnotu podniku a málokedy má dlhodobé následky.
Airbnb podľa neho pravdepodobne rozdelil akcie z dôvodu logistických a marketingových faktorov.
„Možno existuje problém s počtom akcií v obehu a ich väčší počet uľahčuje upisovateľom ich rozdelenie a pridelenie investorom,“ uviedol Borko. „Alebo možno Airbnb očakáva veľkú účasť malých retailových investorov a myslí si, že nižšia cena akcií zatraktívni kúpu akcií pre túto triedu investorov.“
Dan Wasiolek, hlavný kapitálový analytik spoločnosti Morningstar, súhlasil s tým, že rozdelenie akcií nič nemení na základoch podnikania Airbnb.
„Zdá sa, že ide o ďalšiu predzvesť IPO, ku ktorému dôjde v tomto roku,“ uviedol Wasiolek. „Samotné rozdelenie nemá žiadny vplyv na vnútornú hodnotu spoločnosti. Tešíme sa na získanie prístupu k financiám, akonáhle bude sprístupnené podanie S-1. “
Zvýšené ocenenie tiež odráža obnovenie rezervácií , ku ktorému došlo na Airbnb po prehĺbení pandémie. Vtedy došlo k dotovaniu podniku, podobne ako u veľkej časti iných cestovných spoločností.
Mnoho retailových investorov, na rozdiel od penzijných fondov a iných inštitucionálnych investorov, hľadí na decembrový debut Airbnb s veľkým záujmom. Záujem o akcie spoločnosti majú mať podľa Skiftu jednotliví malí investori obchodujúci napríklad cez aplikáciu Robinhood alebo iné podobné platformy. Umožňujú aj nákup frakcií a všeobecne umožňujú prácu s menšími čiastkami.
Borko zo Skiftu na záver pripomína, že by Airbnb nezaraďoval do rovnakej skupiny ako napríklad Hilton či Marriott, pretože svojimi aktivitami a modelom fungovania sa skôr približuje k službám ako Booking.com či Expedia. Aj toto môže ovplyniť, ako sa bude spoločnosti po IPO dariť.
V máji tohto roka sa svetom predaja nehnuteľností rozšírila správa, že americký herec Sylvester Stallone predáva svoj dom v Los Angeles za 3,35 milióna amerických dolárov. On sám ho pritom iba pred desiatimi rokmi kúpil za cenu vyššiu o milión. Dom s rozlohou približne 450 štvorcových metrov vyzerá ako klasika stará dekády, no jedná sa o relatívne novú stavbu z roku 2008. Umelec chcel predať dom už v roku 2014 za 4,2 milióna a následne v roku 2016 za 3,625 milióna amerických dolárov.
Prostredníctvom stránky, ktorá informovala o opätovnom uvedení domu na trh, sme sa dozvedeli o zaujímavej nehnuteľnosti v Bratislave, ktorej cena je v porovnaní s vilou z Los Angeles viac ako dvojnásobná.
Za viackrídlový dom v uzatvorenej štvrti si predajca pýta 8 400 000 eur. Všetky fotografie a informácie nižšie sú od SVOBODA & WILLIAMS.
Tejto cene zodpovedá veľký pozemok s rozlohou 3 569 štvorcových metrov, samotná nehnuteľnosť s rozlohou 1 470 štvorcových metrov. Len terasy a balkóny majú dokopy rozlohu 308 štvorcových metrov.
Rozloha však nie je všetko, v tomto prípade sa tvorbe astronomickej ceny podieľa aj špičkové vybavenie domácnosti.
Dom obsahuje výťah, posilňovňu, osem spální a sedem kúpeľní, interiérový bazén, saunu, spa, kino či podzemnú garáž.
Navyše je dom energeticky pasívny z architektonického hľadiska vhodne kombinuje moderný vzhľad s prírodnými farbami a dekormi.
Obzvlášť pôsobivá je priestranná záhrada s pestrou architektúrou.
Fotografie a informácie o tejto nehnuteľnosti vyvolávajú úžas a umožňujú nám nahliadnuť do sveta, v ktorý je väčšine obyvateľstva cudzia. Jedná sa o svet na vysokej úrovni, obyčajne s mimoriadnou zodpovednosťou za veľké projekty a firmy, ale aj s odmenou v podobe nadštandardného životného štýlu a bývania. Ani väčšinovému obyvateľstvu však nikto nebráni, aby sa snažilo dosahovať aj takéto vysoké ciele – napokon platí, že ešte pred tridsiatimi rokmi bol životný štandard väčšiny ľudí, vzhľadom na dnešné pomery, relatívne nízky. Kto vie, ako to bude vyzerať o ďalších tridsať rokov, v roku 2050…
Skoro každé filmové štúdio chce mať svoje vlastné filmové univerzum. Začalo to s príchodom komiksových filmov od Marvelu, ktoré si všetko starostlivo naplánovalo a v priebehu desiatich rokov vybudovali niečo, čo im ostatné štúdia len ticho závidia.
Warner Bros sa pokúša niečo podobné vytvoriť s komiksovými filmami od DC comics, ale nakoľko sa snažili všetko urýchliť, tak škaredo narazili (Justice League), pričom chvíľu im trvalo, kým sa z toho spamätali. Ale teraz sa snažia ísť vlastnou cestou a instantne nekopírovať Marvel.
Taktiež sme tu mali pokus Universalu o vlastný hororový vesmír, ktorý mala naštartovať Múmia s Tomom Cruisom. Film tak škaredo narazil, že celý hororový monster univers sa rozpadol skôr, ako stihol vzniknúť.
Jeden veľký filmový vesmír vytvára Warner Bros. aj okolo Godzilly. Započalo to s filmom Godzilla (2014), ktorý mal celkom priaznivé hodnotenia od kritikov a diváci sa tiež nesťažovali. V roku 2017 k nám dorazil aj obrovský opičiak so svojím vlastným filmom Kong: Ostrov lebiek, pričom na konci sme zistili, že film je spojený s jeho predchodcom z roku 2014. A minulý rok k nám prišlo pokračovanie Godzilly s podtitulom Kráľ Monštier.
Už dávnejšie vieme, že sa natáčal aj spoločný film týchto dvoch monštier. Godzilla vs Kong sme mali vidieť podľa pôvodného plánu už v apríli tohto roka. Kvôli produkčným ťažkostiam sa premiéra posunula až na november 2020. Tu však zasiahla korona. Ani monštrá ako King Kong či Godzilla sa neschovajú pred týmto vírusom. Momentálne pri filme Godzilla vs Kong svieti dátum premiéry máj 2021. Ani ten však nemusí byť realitou.
Film totižto vôbec nemusíme vidieť v kine. Tak ako sa na streamovacích službách objavil Borat 2, má to v pláne aj Wonder Woman: 1984 (tá pôjde naraz v kinách a aj na HBO Max) a zrejme tento osud postihne aj dve obrovské monštrá. Kde sa tento film pravdepodobne objaví?
Pod Warner Bros spadá streamovacia služba HBO Max, čiže film by sa automaticky mal objaviť tu. Je tu však jedna vec, ktorá môže zamiešať kartami. Objavili sa správy, že Netflix ponúkol Warner bros. neuveriteľnú čiastku 200 miliónov dolárov.
Táto suma kompletne pokryje náklady filmu.
Otázkou teraz je ako sa rozhodne Warner Bros.? Uvidíme film v máji 2021 v kinách? Na HBO Max? Na Netflixe? Alebo si film Godzilla vs Kong vyberie rovnakú cestu ako Wonder Woman: 1984 a film uvidíme v kinách a na jednej zo streamovacích služieb zároveň?
Čas Vianoc sa pomaly ale určite blíži. Čo si spájate s touto udalosťou? Sú to darčeky? Nebodaj zemiakový šalát a ryba? Alebo vianočná kapustnica a sladké medovníčky? Či dokonca varené víno na premrznutom námestí? Asi všetci vieme, že všetko vyššie spomenuté patrí k tomuto sviatku, avšak predvianočné obdobie sa určite spája s vianočnými trhmi.
S čím si spájate vianočné trhy?
Medovina, varené vínko, grilované klobásky, lokše, trdelníky, vianočné dekorácie, svetielka, vôňa ihličia, poriadny mráz a haldy snehu – takto si predstavujem vianočné trhy. V posledných rokoch nám chýba už len sneh, ktorý sa dostaví vždy až neskôr.
Zdroj: www.pixabay.com
Každá krajina, mesto či región majú svoje vlastné spôsoby a cesty ako túto udalosť pripraviť a oslaviť. Niekde začínajú skôr, niekde neskôr. Niekto má 50 stánkov a niekto iba 10. Niekde sneh je a niekde nie. Avšak, atmosféru Vianoc cítiť všade.
Kde sa zrodili vianočné trhy?
Uvažovali ste už aj nad tým ako vznikli vianočné trhy a ako to vyzeralo predtým? História tohto dlhoročného podujatia smeruje za hranice Slovenska, konkrétne do nemecky hovoriacich krajín ako je Rakúsko a Nemecko. Aj z tohto dôvodu sú viedenské vianočné trhy také povestné a originálne.
Zdroj: www.pixabay.com
Písali sa ešte roky stredoveku, kedy sa trhová história začala budovať. Samozrejme, vtedy sa nevedelo, že to vzrástne do súčasnej podoby a že tento sviatok naberie takú silu na svojej podstate. Spočiatku to bol čisto nábeženský zvyk, ktorý sa sústredil výhradne na kostol a jeho bezprostredné okolie. Celé to bolo o oslave narodenia Ježiša Krista, hrávali sa dramatické predstavenia s biblickým námetom, predávali sa naboženské suveníry.
Prilbižne od 15. storočia sa tieto ceremónie preniesli z prostredia kostola aj na ulicu, kde sa zgrupovali húfy ľudí, aby udalosť oslavili. Predavači síce nepredávali varené víno, ale obchod sa pomaly rozšíroval a ľudia začali kupovať viac. To, čo vidíme v súčasnosti pod vianočnými stánkami, to má tradíciu. Vianočné dekorácie s náboženským motívom ako je napríklad Betlehém siaha presne do počiatku tohto trhového zrodenia.
Zdroj: www.pixabay.com
Darčeky ako ich poznáme v súčasnej podobe, tak tie kedysi na Vianoce deti nepoznali. Darčeková tradícia sa spájala skôr s oslavou Sv. Mikuláša v podobe ovocia a sladkého potešenia ako to poznáme ešte aj teraz u staršej generácie, kedy babka dáva do mikulášskej ponožky svojim vnúčencom kilo pomarančov a mandarínok.
Vianočné dekorácie, ktoré sa predávali boli veľmi jednoduché a dali sa pripraviť z ľahko dostupných materiálov. Udržalo sa to dodnes, kedy vidíme rôzne dekorácie vyrobené zo sušeného ovocia. Zdroj: www.pixabay.com
Ľuďom sa udalosť páčila, nevyzdobovala sa už len cirkev, ale aj ulica – zelené ihličie rozvoniavalo a čoraz viac znázorňovalo čas Vianoc. Postupne sa táto tradícia rozšírila aj do zahraničia, no z dnešných skúsenosti by som povedala, že skôr do tých chladnejších krajín ako do tepla. Veď, kto by uprednostnil vianočnú atmosféru na trhoch v Ríme pred tou viedenskou?
Vianočný turizmus!
Vitajte v súčasnosti – cestovanie za vianočnými trhmi. Praha, Viedeň a Budapešť – toto sú naše tzv. ohniská. Zvedaovsť – prirodzená ľudská vlastnosť. Chceme vidieť ten najkrajší vianočný stromček a vysvietené nočné ulice, chceme ochutnať to najlepšie varené víno a grilovanú klobásku. Chceme zažiť tu pravú atmosféru pripomínajúcu ten najkrajší čas v roku.
Zdroj: www.pixabay.com
Na toto dobrodružstvo zvyčajne stačí jeden víkend. Nepotrebujete veľa času, stačí „zbaliť“ zopár kamarátov, plnú peňaženku a môže sa ísť.
Slováci si najviac obľúbili našich susedov – Praha, Viedeň a Budapešť. Je to najbližšie a ľahko dostupné. Veď aj veľa cestovných kancelárii ponúka vianočné zájazdy s cieľom brázdenia týchto pouličných marketov s vianočnou tématikou, kde uvidíte najkrajšie zdobené stromčeky na námestí mestá, kde sa celé vianočné šialenstvo odohráva. Aj dopravcovia sa preladia na „čas Vianoc“ a ponúkajú tzv. lacné vianočné lístky na vlak či autobus.
Aká je realita?
Už to nie je ten pôvodný sviatok a tradícia, ktorá sa zrodila ešte v stredoveku kdesi v Nemecku, kedy ľudia oslavovali narodenie Ježiša Krista a na ulici sa ozývali radostné výkriky „Prišiel Ježiš Kristus“. Už to nie je ani o tej ľudskej spolupatričnosti. Už to nie je ani oslava organizovaná v kostoloch.
Zdroj: www.pixabay.com
Ide o oslavu gigantických rozmerov, ktorá sa viac-menej stala komerčná. Avšak, toto človek vidí len keď sa hlbšie zamyslí. Vianočnú atmosféru si vychutnáme až po druhej alebo tretej šálke predraženého vína, ale tie spomienky a čas Vianoc ostanú v nás.
Maradona bol kontroverzný, problémový, spolupracoval s mafiou, bral drogy. Lenže bol aj vzorom vytrvalosti, odolnosti, vodcovský typ a pre milióny ľudí bol a stále je bohom. Zomrel v stredu vo veku 60 rokov a Argentína vyhlásila trojdňový štátny smútok, Taliansko sa do neho ponorilo na jeden deň. Ako mohol mať jeden futbalista s číslom 10 na chrbte takú moc?
Ľudia, ktorí o ňom prakticky skoro nič nevedia, ho majú zaškatuľkovaného ako narkomana a podvodníka. Aj kvôli tomu, že zahral rukou v pamätnom zápase s Anglickom na majstrovstvách sveta v Mexiku v roku 1986, no práve táto ruka z neho urobila legendu a boha pre všetkých Argentínčanov. Zrejme ako jediný futbalista na svete svoju cirkev, Cirkev Diega Maradonu.
Nebol len tak obyčajný človek alebo obyčajný futbalista. Podľa mnohých to bol génius, ktorý teraz stoji na rovnakom piedestáli ako Che Guevarra, politička Eva Perónová či automobilový pretekár Juan Manuel Fangio. No pre Argentínu bol tou úplne top osobnosťou. Aj z hľadiska svetovej histórie bol postavičkou, ktorá svojím nadaním patrí do spoločnosti Mozarta, Michelangela, Da Vinciho a podobných majstrov, píše Mart Eslem pre Denik.cz. Zdajú sa vám tieto slová ako príliš silné? Aj nám, no milióny ľudí po celom svete by nesúhlasili s nami.
Maradonov život netvorila iba jeho božia ruka a drogové avantúry. Po mnoho rokov týždeň čo týždeň podával neuveriteľné výkony na futbalovom ihrisku, až to bolo nepochopiteľné a ukazuje to, ako veľmi vyčnieval nad všetkými svojimi súpermi a spoluhráčmi. Výnimočný futbalista si však prešiel život, ktorý by zvládol asi iba málokto z nás.
Diego Maradona aj napriek svojej vodcovskej povahe a neskôr zostarnutému zovňajšku zostal vnútri dieťaťom. Žil pod neuveriteľným tlakom, každý si chcel siahnuť, každý sa s ním chcel odfotiť, ľudia omdlievali, keď ho videli. Fanúšikov chytali priam psychopatické stavy, keď ho videli naživo, záchvaty plaču a keď niekomu v dave podal ruku, bol to pre toho človeka zážitok na celý život.
Je to pre Argentínu je Maradonova smrť obrovský šok aj napriek tomu, že mal už šesťdesiat rokov. Aj reportéri televíznych staníc plakali v priamom prenose a za svoje slzy sa nehanbili. O bežných obyvateľoch Talianska a Argentíny nehovoriac.
Poukazuje to jednak na veľkosť Diega, tak aj na to, ako sú ľudia schopní odovzdať svoje sympatie doslova komukoľvek. Stačí byť výrazná osobnosť a vedieť dobre kopať do lopty, na ostatnom, zdá sa, nezáleží.
Samotný gól rukou, ktorý dal Maradona rukou, sa stal známy ako akt „ruky Boha“. Na jednej strane sa jednalo o podvod, niečo proti pravidlám férovej hry, no Maradonovi prešiel preto, lebo sa odohral za účasti vypätých emócií. Štyri roky predtým prebehla vojna o Falklandské ostrovy (argentínsky Islas Malvinas). Počas krátkeho konfliktu zomrelo niekoľko stoviek Argentínskych vojakov. Bola to obrovská tragédia pre celý národ.
Preto stretnutie vo futbale Argentína proti Anglicku na Majstrovstvá sveta v Mexiku bolo na rovnakej úrovni ako niekdajšie hokejovej bitky Československa a Sovietskeho zväzu. Pre Argentínčana bolo prvotným úlohou poraziť Anglicko ako také, nielen jeho hráčov. Bolo to viac ako vyhrať celý šampionát. Napokon Angličania museli prehltnúť porážku gólom, ktorý nemal platiť, bola to národná pomsta Argentíny Anglicku. Dodnes žiadny Argentínčan, ktorý je skutočným vlastencom, nikdy nepovie, že by ten gól nemal platiť.
„Čakal som, až mi spoluhráči pribehnúť gratulovať, ale nikto sa neblížil. Tak im hovorím: No tak, oslavujte so mnou, inak to rozhodca neuzná!“
Tým sa Diego v očiach svojho národa stal nesmrteľným.
Čo by sa stalo, keby Maradonov gól rozhodca neuznal? Jeho kariéra by určite vyzerala úplne inak a on by sa možno do svojej rodnej krajiny nemohol ani vrátiť. Taký fanatický vie byť futbalový národ. Nevďačný – alebo prehnane vďačný.
Vtedy vznikla aj ikonická slovná hračka D10S, teda Dios, Boh. Teraz sa v súvislosti s úmrtím Maradonu píše AD10S, teda Adios.
Drogy ho ničili, on ich miloval
Na to, aký bol Maradona v živote mimo ihriska, povedali svoje členovia kapely Oasis:
Keď ešte slávna britská skupina fungovala v pôvodnej zostave, išli dnes rozhádaní bratia Liam a Noel Gallagher po koncerte v Argentíne do jedného baru. A tam sa udiala nasledujúce scénka.
„Vstúpila halda ľudí a čoskoro sme zistili, že medzi nimi je aj Maradona,“ spomínal Noel pre magazín VICE.
Cez svojho tlmočníka si súrodenci vymohli, že sa môžu pridať k partii, ktorú okrem veľkého Diega tvorila aj veľká skupina žien.
Buenos Aires ‘97. What a life. What a legend. (He was under house arrest at the time!!) pic.twitter.com/7TIcTBSP2b
„Diali sa tam určité … veci. A do toho Maradona uprostred miestnosti robil nožičky s viečkom od fľaše. Okolo neho veľa bab. Mal takto veľké zreničky, obrovské. Naše na tom neboli lepšie,“ opisoval situáciu Gallagher. Rozšírené zreničky napokon neboli pre Maradonu výnimočné, v drogách mal nos ponorený častejšie ako ktokoľvek iný.
„Atmosféra bola zvláštna, povedali sme si: poďme urobiť rýchlu fotku a ideme do pr ….,“ pokračoval. Než však Oasis opustili Maradonovu párty, dostali od argentínskej hviezdy odkaz. „Vraj ak odídete s jednou z tých ku…, nechá vás zastreliť,“ povedal im prekladateľ.
Vzhľadom k Maradonovej povesti je pravdepodobné, že historka je pravdivá. Jeho mimoriadne búrlivá minulosť je dobre známa.
Priatelil sa s kontroverznými politikmi, bol podmienečne odsúdený za prechovávanie drog, potom sa prevalili daňové úniky, po novinároch strieľal vzduchovkou, jednému prešiel nohu, rád používal ostré slová, nadávky a vedel sa vyhrážať.
Diego Maradona so skupinou Queen, napravo od Freddieho Mercuryho. Foto: Wikimedia Commons
Kariéru mu ukončil kokaín, keď v tridsiatich šiestich tretíkrát neprešiel dopingovým testom.
Prvýkrát ho pritom okúsil už v roku 1982, no prvý vážny problém mal v Neapole až o deväť rokov neskôr, dostal trest na 15 mesiacov.
V časoch najväčšej slávy totiž fungoval v bláznivom režime: Nedeľa – zápas. Nedeľná noc až stredajšie ráno – divoká party. Streda až sobota – očistný proces. Nedeľa – zápas.
Keď na tie roky v Taliansku spomínal, niekoľkokrát sa kajal a často svojich činov ľutoval.
„Viete si predstaviť, ako dobrý som mohol byť, keby som nikdy nespoznal drogy?“ hovoril o sebe. „Svoju závislosťou som dal súperom do ruky tromfy.“
Inokedy zase o drogách tvrdil: „Zo začiatku ste vďaka nim v eufórii. Je to ako vyhrať majstrovstvá sveta, takže si hovoríte: koho zaujíma zajtrajšok, keď som dnes vyhral šampionát?“
Keď ho pozitívny test na efedrín vyradil v roku 1994 z majstrovstiev sveta, tvrdohlavo sa obhajoval. „Odrezali mi nohy a nenechali ma brániť sa. Neužíval som drogy, neviem, čo sa stalo, prisahám, že som nedopoval. Ale vidím, že to nikoho nezaujíma. “
V tej dobe sa čím ďalej, tým viac stával tieňom fenomenálneho Diega. Toho, ktorý v roku 1986 ako kapitán aj najlepší hráč turnaja doviedol Argentínu k zlatu a o štyri roky neskôr k striebru. Toho, ktorý slabému Neapolu pomohol k dvom titulom či triumfu v Pohári UEFA.
„Urobil som veľa chýb a tvrdo som za ne zaplatil,“ vyhlasoval neskôr.
Po ukončení kariéry častejšie hovoril o svojich démonoch, o problémoch, ktoré prežíval. Donekonečna sa za svoje prešľapy ospravedlňoval.
Počas svojho života musel aj na psychiatrickú kliniku. „Šialenstvo je desivé. Na klinike som sa cítil ako Jack Nicholson vo filme Prelet nad kukučím hniezdom… Bol tam jeden chlap, čo si myslel, že je Robinson Crusoe. Nikto mi neveril, že som Maradona.“
Na prelome tisícročí už mu novinári chystali nekrológy, keď sa predávkoval na dovolenke v Uruguaji. O štyri roky neskôr mal namále ešte viac. Mak 43 rokov, keď ho zachraňovali na jednotke intenzívnej starostlivosti.
„Visel som na vlásku,“ priznal, keď sa vylízal z najhoršieho. „Už som vchádzal do tunela, ale fanúšikovia Boca Juniors ma stiahli späť. A za nimi šli fanúšikovia River Plate, San Lorenza, Racingu, Huracan, Independiente. “
Tentoraz ho na pomyselnej ceste za svetlom už nikto nezastavil. Maradona, narodený 30. októbra 1960, zomrel v stredu 25. novembra 2020 o 22:00, vo veku 60 rokov, na infarkt a jeho smrť sa hneď stala svetovou témou číslo jeden. Jeho právnik a dlhoročný priateľ Matias Morla jeho smrť označil za „idiotský zločin“, ktorý mal byť dôsledkom zanedbanej zdravotnej starostlivosti. Kto vie, ako to bolo naozaj.
Má sa však za potvrdené, že posledné slová legendy menom Diego Maradona boli: „Me siento mal“ (Cítim sa zle).
Aj napriek tomu, že aktuálne žijeme v obmedzených podmienkach, stále sme v kontakte s inými ľuďmi, či už pri venčení psa, pri nákupe potravín a drogérie, či pri výkone svojej práce. Aj keď aktuálne obmedzenia pominú, nevyhneme sa nutnosti nosiť rúška aj naďalej, preto sa stále oplatí zaoberať sa ich kvalitou účinnosťou.
Sú rúška bezpečné? Áno, ale treba si správne vybrať
Obavy ľudí sú prirodzené, prevažne však zbytočné, pretože nosenie klasických rúšok u väčšiny ľudí nespôsobuje zdravotné problémy. Problémy údajne môžu nastávať skôr pri už rozvinutých chorobách, ako je napríklad astma, kde však má posledné slovo až lekár. Aj na stránkach UnitedLife sme nedávno publikovali preberaný článok Je bezpečné nosiť rúško počas športovania?, v ktorom sme pripomenuli riziká nosenia špecifických a tesných tvárových masiek počas športových výkonov.
Lenže deti v školách počas vyučovania takéto športové výkony, pri ktorých by eventuálne mohlo dôjsť k nedostatočnému okysličovaniu organizmu, nepodávajú. Pravdou pritom je aj to, že niektorí ľudia upozorňujú na vyrážky na tvári, ktoré im vznikli práve nosením jednorazových chirurgických rúšok. Preto sa odporúča v bežnej praxi nosiť textílne alebo zbytočne neexperimentovať a nechať výber správnych materiálov na firmy, ktoré sa výrobou rúšok zaoberajú profesionálne.
Napriek tomu, že nosenie rúšok nie je škodlivé pre samotný organizmus, je správne zaoberať sa ich účinnosťou a pohodlnosťou.
Môžete si rúško vyrobiť sami alebo si vybrať firmu, ktorá sa na ich výrobu špecializuje. Tá má garantovať nielen bezpečnosť, ale aj vysokú účinnosť. Napríklad rúška MeWe s filtrom sú účinné až na 95%, čo je rozhodne napriemer.
Ideálne je meniť rúška aj počas dňa
Je potrebné uvedomiť si, že nosiť počas celého vyučovania jedno bežné rúško nemusí byť celkom bezpečné.
Je nanajvýš rozumné mať pre dieťa každé ráno pripravených hneď niekoľko rúšok a primerane veku ho inštruovať, ako často si má tieto rúška meniť za nové a ako narábať s tými použitými. Dobrým tipom je, aby malo dieťa v školskej taške obyčajné mikroténové vrecko/sášok, do ktorého po výmene odloží už použité rúško a prinesie ho domov bez toho, aby prišlo do kontaktu s predmetmi v taške.
Ak dieťa počas jedného školské dňa vystrieda aspoň dve rúška, môže tým predísť prípadným vyrážkam na tvári, ale aj zvýši svoju bezpečnosť.
Chcite viac ako len minimum
Tí, ktorí chcú pre svoje deti viac ako iba odporúčané minimum, hľadajú riešenia, ktoré sú nielen pohodlné a estetické, ale predovšetkým účinné.
Také rúška existujú a sú v predaji aj na Slovensku. Volajú sa MeWe a sú vyskladnené na Slovensku. Bezpečné rúška obsahujú tri základné filtračné vrstvy a ďalších päť vrstiev vo filtračnej vložke.
Takto vyzerajú rúška MeWe – majú farebné variácie, ale vždy vysokú bezpečnosť, bavlnenú vonkajšiu vrstvu i patentovaný ventil.
Ich vonkajšia vrstva je vyrobená z bavlny, vyrábajú sa v štyroch farebných vyhotoveniach (biela, červená, čierna a sivá), ktoré majú všetky spoločné vysokú účinnosť – výrobca uvádza, že dokážu zachytiť až 95 percent všetkých nečistôt, a to nielen pri nádychu, ale aj pri výdychu.
Tento podstatný detail je mimoriadne dôležitý, pretože účel nosenia rúšok dnes nespočíva ani tak v ochrane seba samého, ale v ochrane ostatných. Nikto z nás totiž nemôže vedieť, či nie je práve infikovaný koronavírusom.
Platí, že nosením chránim predovšetkým ostatných, no keď to robíme všetci, chránime sa tak navzájom.
Podstatný je tiež dizajn rúška MeWe – nemyslíme tým jeho estetiku, ale vnútorné funkčné vyhotovenie. Rúška obsahujú z vnútornej strany priestor pre uloženie filtračnej vložky PM 2.5, ktorá dodatočne chráni okolie i samotného používateľa rúška. Tieto filtre výrobca odporúča meniť po 24 hodinách používania, sú lacné (menej ako euro za kus) a vysoko účinne filtrujú nečistoty. Samotné rúško je možné oprať v práčke na bežnom programe a úplne ho tak dezinfikovať.
Žiadny extrém nie je správny
Pandémia koronavírusu nám opäť ukázala, aké vie byť moderná spoločnosť (ne)pripravená na kritické chvíle. Napriek tomu, že väčšina ľudí uvedomelo prijala svoj diel zodpovednosti a nepodlieha hoaxom a extrémistickým názorom, stále sa nájdu okrajové skupiny ľudí, ktorí to s bezpečnosťou preháňajú alebo ju, presne naopak, úplne ignorujú. Je evidentné, že ani jeden z týchto dvoch krajných prístupov nie je správny.
Správna cesta spočíva niekde uprostred – to znamená držať sa odporúčaní odborníkov, dbať na vlastnú bezpečnosť aj preventívne, neriskovať zbytočne prítomnosťou vo veľkých skupinách ľudí bez ochrany dýchacích ciest, zároveň však nezanedbať bežný život, prácu a záujmy. Výjsť v útrety novej celospoločenskej situácii nemusí byť tak tragické, ako sa niektorí domnievali. Súčasne je potrebné neustále myslieť na to, že pre koronavírus ľudia reálne trpia a zomierajú, preto ho nesmieme brať na ľahkú váhu.
Zadovážením kvalitných a bezpečných rúšok a ich korektným používaním si vyberáte práve túto správnu cestu.
Filip Orth, člen CLUB30, bude učiť svojich rovesníkov, ako sa stať lídrom nielen v biznise
Toto je piaty diel nášho seriálu o projekte Club30 (www.club30.sk). Klub sa venuje hľadaniu a rozvoju výnimočných mladých ľudí, ktorí jedného dňa prevezmú zodpovednosť možno aj za riadenie celej našej krajiny.
Každému členovi klubu položíme rovnakých päť otázok.
Po rozhovore so zakladateľom Vladimírom Orthom a členmi Ing. Michaelou Královičovou PhD a Jurajom Šulhaňom pokračujeme Filipom Orthom.
Aké sú podľa vás najväčšie výzvy budúcej generácie slovenských lídrov?
Myslím si, že medzi najväčšie výzvy budúcej generácie slovenských lídrov patrí možnosť presadiť sa. Presadenie sa bude veľmi ťažké z pohľadu množstva konkurencie, toto súvisí nielen s počtom obyvateľov, ale aj s množstvom informácii, ktoré sú dnes voľne dostupné.
Kvalita vzdelania, univerzálna dostupnosť informácii, všetko toto prispieva k vyrovnanejšej hracej ploche pre všetkých a teda človek sa musí vedieť odlíšiť, napríklad formou soft skills, jazykových znalostí či všeobecným rozhľadom, ktorý je dôležitý, ale zároveň často podceňovaným.
Všetky spomenuté schopnosti a vlastnosti sú podstatné pre lídra. Myslím si, že ďalšia charakterová črta, ktorá bude alfou omegou, mimo schopnosti odlíšiť sa od ostatných, je adaptabilnosť. Schopnosť sa adaptovať môže znieť veľmi obšírne, avšak žijeme v dobe, kedy táto vlastnosť snáď nevie byť viac vhodná. Pri konštantne sa meniacich zaužívaných spôsoboch, technológiách, nášho života ako takého, je veľmi dôležité byť si tohto vedomý a mať tú schopnosť spozorovať zmenu a následne sa adaptovať. Tým nemyslím to, aby sa človek neustále prispôsoboval a išiel podľa nejakých noriem, štandardov či predpokladov, ale jednoducho tak, aby to mal na zreteli a bol flexibilný. Lebo to je to, čo dnes väčšinu lídrov odlišuje od ostatných a dôvod, prečo dokážu uspieť v čomkoľvek. Tie zmeny sú všade a adaptabilita bude aplikovateľná vo všetkom, o to viac to bude výzva pre budúcich lídrov.
Na čo by sa mali mladí ľudia sústrediť, ak chcú byť v budúcnosti lídrami?
Práve to slovo „sústrediť“ je to, na čo by sa mali mladí ľudia zamerať. Ak chcú byť mladí ľudia v budúcnosti lídrami, musia mať jasnú víziu, držať sa nej a teda byť sústredení. V dnešnom svete je množstvo motívov a dôvodov, kvôli ktorým človek často odbieha od svojho cieľa, následne vzniká problém. Samozrejme, do toho pripadá do úvahy aj fakt, že schopnosť byť lídrom nie je ako ostatné schopnosti.
Byť lídrom v podstate nie je vlastnosť, ktorá sa dá naučiť, nie je to vlastnosť ako ktorákoľvek iná, pretože spája viaceré iné schopnosti a vlastnosti človeka, vďaka ktorým ľudia daného človeka môžu považovať za lídra. Dá sa to z časti naučiť, avšak je to skôr niekoho prirodzená vlastnosť – je to podobné ako pri talente či nadaní, túto vlastnosť treba rozvíjať.
FILIP ORTH
Partner vo Wanderer Capital, študent na Univerzite v Silicon Valley
„Tak, ako pokladám vzdelanie za dôležité, myslím si, že aj príležitosti pre praktickú skúsenosť sú rovnocenne dôležité. Šikovnosť a disciplína nie sú všetko, je potrebné aby sa vedel človek realizovať, navyše v konkurenčnom prostredí, v ktorom dnes žijeme, príležitosti k tomu môžu dopomôcť.
Club 30 je zoskupenie ľudí, ktorí myslia na budúcnosť a pozerajú sa na problematiku vzdelania inak, pretože vedia, že i keď vzdelanie je alfou a omegou v živote človeka, je potrebné mať aj praktickú skúsenosť a byť obklopený úspešnými ľuďmi. Slovensko je krajina šikovných ľudí, avšak títo ľudia potrebujú priestor a platformu, aby sa vedeli realizovať. Schopnosť predať sa a vedieť sa angažovať už nestačia.“
Môže podľa vás jeden človek zmeniť celé Slovensko?
To si nemyslím. Nedá sa povedať, že jeden človek dokáže zmeniť krajinu. Jeden človek vie byť tým lídrom, ktorý povedie ostatných a ktorí spolu s ním budú pracovať na zmene krajiny. Tým chcem povedať to, že i keď to môže vyzerať ako kvázi one man show, tak v skutočnosti vždy sú viacerí ľudia, či už viditeľní alebo v pozadí, ktorí sa na tej zmene podieľajú.
Myslím si, že v tomto prípade by sa to týkalo aj Slovenska, napriek tomu, že tá líderská iniciatíva môže prichádzať od jednej osoby. Človek je svojou podstatou sociálny tvor a takouto formou aj koná, preto je priam nemožné, aby iba jeden individuál viedol niečo väčšie ako on sám.
Iniciatíva, vízia a stratégia môžu prichádzať od jednej osoby, avšak v skutočnosti sú v pozadí viaceré osoby, ktoré ovplyvňujú danú zmenu. Nikdy to nie je one man show či one woman show.
Čo je vašou osobnou motiváciou vstúpiť do projektu CLUB30?
Jednoznačne mojou osobnou motiváciou je zlepšovať sa a byť lepší, či už profesijne, ale rásť aj ako človek. Avšak zároveň chcem pomáhať ostatným a podieľať sa na tom, ako ďalší ľudia rastú.
Vidím zmysel v tom, že si členovia CLUB30 pomáhajú navzájom, bez akéhokoľvek pocitu reciprocity tejto pomoci. Verím v to, že na Slovensku sú šikovní, zanietení a ambiciózní ľudia, ktorí chcú uspieť, avšak nie vždy majú tú platformu či prostredie na uskutočnenie cieľov. Preto dúfam a verím, že budem vedieť práve cez CLUB30 dopomôcť ostatným pri osobnostnom rozvoji a spolu uspejeme v čomkoľvek, čo sme si stanovili.
Na čo sa ako mentor z Club30 sústreďujete najviac?
Ako mentor z CLUB30 sa chcem sústrediť na viaceré aspekty človeka. Musím však poznamenať, že je to individuálne od človeka, snažím sa vidieť daného človeka mnohostranne a teda hľadať jeho silné, ale aj slabé stránky. Tak , aby som vedel pomáhať rozvíjať oblasti, v ktorých sa daný človek vidí, zároveň pomohol so slabšími stránkami. To vytvorí možnosť, aby sa človek zdokonaľoval.
Mojím hlavným cieľom je však vidieť tie silné stránky a na tie sa zamerať. Je všeobecne známe, že človek nevie byť výnimočný vo všetkom, respektíve je to veľmi nepravdepodobné, preto sa radšej zameriam na tú plejádu oblastí, v ktorých vyniká. Rád uvidím, ako rozmýšľa a podľa akých hodnôt sa orientuje, podľa toho viem aj prisúdiť, akým spôsobom budem mentoring smerovať. Každý je iný a preto je prirodzené, že môj mentoring bude flexibilný, zároveň bude zdieľať určitú formu hodnôt a očakávaní.
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a prajeme veľa úspech pri podpore mladých lídrov!
Prírodný poklad turistov z Bratislavy – aj takto by sa dali nazvať Malé Karpaty, ktoré sú veľmi populárne najmä na krátku turistiku a jednodňový výlet z hlavného mesta. Síce Vysoké Tatry neprekonajú, ale majú svoje čaro. Tiahnu sa z Bratislavy a končia v okolí Nového Mesta nad Váhom, čo znamená, že nejde len o nejaký malý kopček, ale skutočné hory. Sú súčasťoou Alpsko-himalajskej sústavy a konkrétne na Slovensku sa radia do Západných Karpát.
Hory sú našim poznávacim znakom medzi zahraničnými turistami, ktorí sa na Slovensko prídu pozrieť vo väčšine prípadov len do Bratislavy, pretože tie skutočné hory sú ďaleko. Avšak, aby spoznali pravý kúsok nášho Slovenska, môžu nazrieť aj do Malých Karpát. Samozrejme, to neplatí len pre zahraničných, ale určite aj pre domácich turistov.
3 tipy na turistiky blízko Bratislavy
Zdroj: www.pixabay.com
1. Somár
Nejde o štvornohé zviera, ale jeden z najvyšších vrchov Malých Karpát. Vrch Somár sa nachádza severovýchodne od Bratislavy a východiskovým bodom môže byť Svätý Jur. Do Svätého Jura sa viete dostať autom, no samozrejme chodí tam aj osobný vlak a autobus – viac informácii o pravidelných spojoch nájdete tu.
Najlepší začiatok je z centra mesta, kde je Kostol svätej Trojice a vedie tadiaľ žltá a modrá značka. Okrem iného tadiaľ ide aj trasa Svätojakubskej cesty na Slovensku a konkrétne úsek Trnava – Bratislava, ktorá Vás dovedie k ruinám kaplnky Sv. Jakuba v Bratislave – trasa je značená mušľou. Ide o slovenskú verziu známeho Camino de Santiago v Španielsku, ktorá je značená na turistických chodníkoch spravovaných Klubom slovenských turistov.
Zdroj: www.mapy.cz
Taktiež, ak začnete od kostola, vedie tadiaľ aj cyklistická trasa. Zo začiatku sa treba držať iba modrej značky, no neskôr presne v bode Salaš sa napájate na červenú značku, ktorá označuje aj známu Cestu SNP končiacu na Devíne.
Mesto Svätý Jur sa nachádza v nadmorskej výške 180 m.n.n. a Somár vo výške 649 m.n.n., čo robí prevýšenie 469 m.n.m. Trasa zo Svätého Jura nie je jediná a viete sa sem dostať aj z obce Limbach či Pezinskej Baby – záleží len na Vás. Naplánovať si túto trasu aj s viacerými medzizastávkami môžete tu.
2. Devínska Kobyla
V tomto prípade ďaleko chodiť netreba – dokonca ani von z mesta. Trasa je nenáročná a ide skôr o príjemnú prechádzku ako o náročnú turistiku, ale veď to je to, čo na programe počas ničím nerušenej nedele nesmie chýbať.
Do štartovacieho bodu Kútiky v Karlovej Vsi sa viete dostať aj mestskou hromadnou dopravou električkami 4 a 9, kde nájdete turistický rázcestník, podľa ktorého je potrebné sa orientovať. Ide sa po červenej značke, ktorá je zároveň značením Cesty SNP.
Zdroj: www.mapy.cz
Táto oblasť patrí do CHKO Malé Karpaty a cestou na Kobyly prejdete aj Jezuitskými lesmi a výškovým bodom Pri Bielej studničke, na ktorú treba z plánovanej trasy mierne vybočiť. Chodník vedie aj cez Švábsky vrch, na ktorý sa dostanete po modrej značke z Dúbravky, kde je rázscetník pri kostole s cintorínom. Neďaleko tohto rázcestníka v Dúbravke sa nachádza Park Horánska studňa, pomenovaný po studni, ktorá bola v minulosti výdatným zdrojom vody.
Po dosiahnutí cieľa uvidíte modernú architektonickú rozhliadňu, vďaka ktorej bude zážitok z turistiky o čosi bohatší. V okolí sa nachádza aj Náučný chodník Bratislavské luhy a cyklistická trasa.
3. Biely kríž – Erdödyho kopec – Spariská
Ide o turistickú trasu s východiskom v jednom bode a cieľom v druhom, avšak, stále začnete a skončíte v Bratislave. Do štartu sa doveziete mestskou hromadnou dopravou do zastávky Cintorín Rača, kde uvidíte rázcestník znázorňujúci Vás smer modrou značkou. Dalo by sa začať aj z MHD zasávky Potočná. Ďalej už iba pokračujete po modrej značke s prvým rázcestím Slalomka a následne Miligrunt. Vedie tadiaľ aj cyklotrasa a Šenkársky potok.
O malú chvíľu Vás víta rázcestie Biely kríž, ktorý je zároeň odpočívadlom pre turistov a miestom na stanovanie. Taktiež v tomto bode sa mení turistická značka Vašej trasy z modrej na červenú, ktorou smerujú aj turisti Cesty SNP a tiež Svätojakubínska cesta z Trnavy. Nájdete tam aj Horáreň Biely Kríž s možnosťou ubytovania sa.
Zdroj: www.mapy.cz
Odtiaľ už smerom na Erdodyho kopec v nadmorskej výške 471 m.n.n. a odtiaľ opäť po červenej znaške na Spariská, ktoré sú o čosi nižšie vo výške 387 m.n.n. Tento bod je zároveň posledným bodom cesty a trasa smeruje späť do mesta cez vrch Malá Baňa a pokračuje až do račianskeho amfiteátra, kde nájdete aj parkovisko. Celý okruh má 14 km, ale záleží na zachádzkach.
Ak chceme vychovať novú generáciu úspešných lídrov, musíme začať už dnes. Túto úlohu na seba vzali podnikatelia, členovia CLUB30, ktorí sa zaviazali odovzdať svoje know-how mladým šikovným ľuďom. S členmi CLUB30 (www.club30.sk) sme spravili už niekoľko rozhovorov, nájdete ich na konci tohto príspevku. Okrem členov klub spolupracuje aj s hosťami, inšpiratívnymi osobnosťami, a to formou rozhovorov. Jeden taký poskytla aj Milena Holweg, vedúca divízie Volkswagen v Porsche Slovakia.
Holweg sa narodila v roku 1974, vyštudovala Ekonomickú univerzitu vo Viedni (Vienna University of Economics and Business). V spoločnosti Porsche Slovakia pracuje už trinásty rok, z toho spočiatku ako brand manažér Audi a od roku 2013 ako vedúca divízie Volkswagen. Predtým pôsobila v Porsche Austria (2003-2008) ako projektový manažér pre oblasť CEE a v KTM Sportmotorcycle AG (2000-2003) ako Sales Manager.
O projekte CLUB30
CLUB30 (www.club30.sk) je projekt, ktorý má za cieľ vytvoriť kompaktnú a spoľahlivú platformu pre práve takéto vzdelávanie mladých ľudí. Vybrané osobnosti z podnikateľského prostredia sa zaviazali, že zadarmo formou stáží a priebežného vzdelávania ukážu mladým ľuďom, na čo sa majú sústrediť, ako systematicky pracovať na vlastnej budúcnosti, ako pracovať so sebou i ostatnými ľuďmi. Základom je nielen komunikácia, ale aj uvedomenie si vlastnej hodnoty.
„Naším cieľom nie je nahradiť tradičné vzdelanie,“ uvádza Club30 na svojich stránkach. „Naším cieľom je doplniť vzdelanie o praktické skúsenosti a pomôcť odhaliť seba samého. To, čo člena charakterizuje, v čom je jedinečný.“
Ako Club30 ďalej uvádza, jeho zámerom nie je nútiť každého, aby sa stal podnikateľom, ale identifikovať mladých, šikovných a ambicióznych ľudí, ktorí majú chuť zmeniť svet.
Čo to znamená v praxi?
Členovia klubu ponúknu svoje svoje znalosti a skúsenosti adeptom tým, že ich príjmu priamo medzi seba do každodennej práce. Mladí ľudia sa tak zúčastnia samotného chodu firmy, ako aj rozhodovacích procesov a komunikácie, ktorá vo vnútri firmy prebieha. Adepti sa tak bez záväzku, že raz budú v danej firme musieť pracovať ako zamestnanci, môžu oboznámiť s vedením firiem a ľudí ešte skôr, ako im to umožní ich vlastný kariérny postup. Majú možnosť poučiť sa na chybách iných a nájsť si svojho mentora.
Takýmto spôsobom sa môžu vytvoriť dokonalé základy pre úspešnú novú generáciu slovenských lídrov, ktorí raz povedú nielen firmy, ale i celú krajinu.
Doplnkovou formou vzdelávania je aj inšpirovanie sa významnými osobnosťami z podnikateľskej či akademickej pôdy.
Len pár dní dozadu sme vám predstavili niekoľko noviniek zo sveta Marvel. No ich najväčší konkurent DC Comics tiež nezaháľa a niekoľko noviniek sa vyrojilo aj okolo ich pripravovaných filmov ako The Suicide Squad či Justice League. Mnohí z vás sa tešia hlavne na snímku The Batman s Robertom Pattinsonom, ale o tej veľa nového nevieme, len to, že natáčanie je stále v plnom prúde. Poďme však k novinkám.
Pôvodná verzia Justice League z roku 2017 je už všetkým dobre známa. Málokto na ňu spomína v dobrom. Zack Snyder uprostred natáčania odstúpil kvôli rodinným problémom (úmrtie jeho dcéry) a k réžii sa dostal Josh Whedon, ktorý si predtým urobil meno filmom Avengers, alebo aj Avengers: Age of Ultron (aj keď toto je diskutabilné). Nuž, svojou prerábkou Justice League si to meno opäť pokazil. Fanúšikovia spísali petíciu, ktorá dosiahla až milión podpisov. To nenechalo producentov chladnými, až sa všetko vyvŕbilo tak, že Zack Snyder dostal šancu ukázať fanúšikom svoju verziu filmu.
Tú uvidíme v prvej polovici roka 2021 na HBO Max. Od producentov dokonca dostal ďalších 70 miliónov na dotáčky. Materiál, ktorý za tieto peniaze natočil, však zaberie len 4 minuty stopáže filmu. Netreba sa však báť, že by zmena oproti pôvodnej verzií mala byť minimálna. Zack Snyder sa vyjadril, že 80% filmu, ktorý on natočil, sa vôbec neobjavilo v kino verzii.
Kým kinoverzia mala cca 2 hodiny, tak nová Zackova verzia bude mať až 4 hodiny! Preto sa producenti rozhodli toto dielo rozdeliť na 4 hodinové časti a urobiť tak z Justice League filmovú minisériu. Jeden trailer už uzrel svetlo sveta na konci augusta. Nižšie však nájdete úplne nový, ktorý je čierno-biely, čo mu dodáva úplne iný šmrnc.
https://www.youtube.com/watch?v=vVEa1aPy7P4
Zaujímavú novinku však má aj pripravovaná The Suicide Squad Jamesa Gunna. Jedna veľká hollywoodska hviezda pred pár dňami zverejnila na sociálnej sieti príspevok, kde informovala, že ide práve natočiť pár scén pre pripravovanú komiksovku. Nejedná sa o nikoho iného ako Sylvestra Stalloneho.
Nebude to prvý film, pri ktorom sa títo dvaja stretnú. Sly sa objavil už v Gunnovom filme Guardians of the Galaxy a vyzerá to tak, že si títo dvaja páni naozaj sadli. Veríme, že ich spolupráca bude minimálne tak úspešná ako ich posledná spolupráca pre Marvel.
Sly sa tak pridáva k už aj tak dosť nabitej zostave hercov. Margot Robbie, Idris Elba, John Cena, Taika Waititi, Viola Davis, Joel Kinnaman, Jai Courtney a mnoho ďalších. Na film si však ešte chvíľu počkáme. Kino premiéra je naplánovaná na 5.8.2021.
