Instrid je nezávislé digitálne médium, ktoré vzniklo z potreby prinášať čitateľom to, čo v tradičných spravodajských kanáloch často chýba – širší kontext, zaujímavosti zo sveta, neprehliadané témy a originálny pohľad na aktuálne dianie. Zameriavame sa na kvalitný, pútavo spracovaný obsah, ktorý čitateľovi ponúka viac než len povrchné titulky.
„Bolo to v januári 2005, kedy prebiehala inaugurácia Georgea W. Busha. Chris pracoval s malou jednotkou v mestečku Tala v Iraku. Bol tam už niekoľkokrát, mala to byť rutinná hliadka. Snažím sa spomenúť, čo presne povedal, keď mi zavolal, mal by som to vedieť, ale nemôžem si to vybaviť. Ale viem, že ma obliala horúco pri predstave, čo pre nás tie fotky budú znamenať,“ začína svoje rozprávanie Panco Bernasconi, bývalý editor Chrisa Hondrosa.
„Sám vedel, aké dôležité tie snímky sú, čo presne zachytil a čo to pre nás znamená.“
„V ten deň už jednotka bola v jednej prestrelke, takže asi preto boli v strehu. Rozhodli sa ísť na hliadku k večeru, už bola tma. Popisoval, ako v diaľke zazrel svetlá a vojaci ich videli tiež.“
Bolo to svetlo osobného auta, ktoré sa pohybovalo vo vojnovej zóne a nereagovalo na výzvy amerických vojakov.
„Svetlá sa približovali, vojaci kričali, nech zastaví a Chris vedel, že je niečo zle. Auto nezastavilo a bolo počuť len opakované krupobitie striel. Zrazu auto zabrzdilo o obrubník. A potom počuli detský plač. V tej chvíli všetkým došlo, čo sa stalo. Vojaci otvorili dvere, a vnútri bolo šesť detí. Vystupovali z auta v šoku a s krikom,“ pokračuje vo svojom rozprávaní pre magazín TIME Bernasconi.
Vtedy vojaci už vedeli, čo sa stalo, ale asi iba ťažko si vedeli predstaviť, aký vývoj udalostí tým spôsobia.
„Vojaci sa na ne [deti] pozerali a potom si Chris všimol aj rodičov vpredu. Opísal mi tela otca, pána Hassana, a matky, a ako vojaci dali telá do vriec. Potom vzali deti bokom, aby ich prezreli. Niektoré boli pokryté krvou. Jeden z chlapcov, Rakkan, mal ranu na boku, tak ho ošetrili. Potom vojaci vzali deti do nemocnice v Talafaru. Chrisa prekvapilo, ako dobre bola vybavená. Veliteľ nariadil, aby deti nevideli telá rodičov, už aj tak toho prežili dosť.
Na druhý deň boli Chrisove fotky všade. Zhlboka vydýchol a povedal mi: „Budú sa kvôli nim diať veci.“
Pretože to nie sú len tak nejaké fotky. Bežne z tých oblastí takéto nevídame. Ľudia sa nad nimi pozastavia.
Bola to prvá séria fotiek z Iraku, ktorá ukázala skutočnú cenu vojny pre civilistov tak priamym, desivým a zničujúcim spôsobom. Myslím, že takéto snímky si vyžadujú pozornosť a my ako žurnalisti, ako editori, sme povinní zariadiť im dlhý život, aby sa zdieľali a hovorilo sa o nich.
Zo všetkých fotografií, ktoré Chris zachytil, vyšla jedna ikonická, to malé dievčatko, Samara Hassan. Meno aj vek, päť rokov, sme zistili neskôr. Hoci v tom okamihu bola neznáma, každý si ju hneď z tej fotky vybaví. Malé krvou postriekané dievčatko, skrčené vedľa topánok vysokého amerického vojaka. Mnohí snímku kvôli svetlu prirovnávali k obrazom dávnych maliarov, krv stekajúcu po tvári k výjavom ukrižovania, ku krvavým slzám.
Všetci zdieľame vizuálnu pamäť slávnych obrazov a výjavov z histórie a keď sa im priblíži moderná fotografia, hoci len okrajovo, ľuďmi to pohne. Myslím, že história pre ten okamih, vojnu a konanie zúčastnených, sa stále píše. Tá chvíľa bude analyzovaná pre vyššie ciele. Tak už to s históriou je.
Nejde o obyčajný snímku, ide o niečo väčšieho,“ uzatvára Bernasconi.
Chris Hondros zomrel 20. apríla 2011 počas prestrelky v Misratah v Lýbii. Mal iba 41 rokov.
ⓘ Pracujeme iba s dôveryhodnými zdrojmi: cnn.com, wired.com a theverge.com
Uber, Lyft, Doordash a ďalšie spoločnosti, ktoré vstúpili do kampane za 200 miliónov amerických dolárov, v utorok večer zvíťazili v najnovšom spore so štátom Kalifornia. Zvíťazili v hlasovaní, pričom toto víťazstvo im umožňuje naďalej zaobchádzať so státisícmi pracovníkov ako s nezávislými dodávateľmi.
58 percent voličov štátu schválilo návrh č. 22 (Prop 22), ktorý odmietal nedávno prijatý štátny pracovný zákon. Ten totiž vyžadoval, aby spoločnosti najímali svojich vodičov a doručovateľov ako zamestnancov a platili im tradičné dávky, vrátane zdravotnej starostlivosti, nemocenského poistenia a kompenzácie. Kampaň v hodnote 200 miliónov dolárov spoločnosti pripravili na to, čo sa kedysi javilo ako vysoko nepravdepodobné: zvrátiť prácu štátnych zákonodarcov a súdov, ktorí sa postavili proti Uberu a jemu podobným spoločnostiam.
Kampaň bola mimoriadna, údajne najdrahšia v histórii Kalifornie a vraj o nej vedel každý obyvateľ krajiny. Kampaň zaplavila reklamami internet, televízie, rádiá i poštové schránky.
Spoločnosti dokonca naplnili svoje vlastné aplikácie správami súvisiacimi s kampaňou a vyzývali vodičov Uberu, aby hlasovali za návrh č. 22, za čo si Uber napokon vyslúžil žalobu. Tú však napokon sudca štátneho súdu zamietol.
Naliehanie malo zmysel: Spoločnosti verili, že zaobchádzanie so svojimi pracovníkmi ako so zamestnancami by narušilo ich spôsob fungovania a prenieslo ich už aj tak neisté obchodné modely na pokraj. Analýza spoločnosti Barclays odhadla, že presunutie vodičov Uber a Lyft do stavu zamestnanca v Kalifornii by spoločnosti stálo ročne stovky miliónov dolárov, uvádza magazín Wired. Spoločnosti hrozili opustením Kalifornie alebo aspoň dočasným odstavením služby v štáte, ak by prehrali. Teraz je status nezávislého kontraktora v Kalifornii takmer nezvratný. Hlasovacie právo je možné zmeniť iba sedem osminovou väčšinou zákonodarného orgánu štátu. Akcie Uber vzrástli v stredu o 14 percent a akcie Lyftu o 12 percent.
Právnička, ktorá viedla spor proti Uberu, Shannon Liss-Riordan, v nadväznosti na víťazstvo návrhu č. 22 považuje za znepokojivé: „Som veľmi znepokojená tým, čo [výhra v Proposition 22] predznamenáva pre budúcnosť práce v našej krajine. Dokázali zmeniť zákon spôsobom, ktorý im vyhovoval a umožnil im šetriť mzdové náklady na úkor pracujúcich v tejto krajine.“
Virtuálni influenceri sú postavy vytvorené počítačom, obyčajne grafickými štúdiami alebo aj šikovnými jednotlivcami.
Tieto postavy majú svoje účty na sociálnych sieťach, prevažne Instagrame, kde svojím spôsobom simulujú bežný život a umožňujú skutočným ľuďom, aby s nimi interagovali. Zdá sa vám to príliš absurdné, aby to bola pravda? Alebo, že sa jedná iba o záležitosť pre deti? Čítajte ďalej.
Virtuálni influenceri nie sú žiadnou novinkou. V Japonsku bola kultúra s virtuálnymi popovými hviezdami založená ešte v 90. rokoch 20. storočia, prišli spolu s rozmachom počítačovej animácie. V súčasnosti je asi najznámejšou virtuálnou speváčkou a hviezdou Hatsune Miku – nevyzerá fotorealisticky, pripomína skôr komiksovú postavičku, no svojim tvorcom, japonskej firme Crypton Future Media, zarába reálne peniaze. A nie malé, veď do koronakrízy „vystupovala“ nielen doma v Japonsku, ale aj v Spojených štátoch, a to v podobe hologramu.
Aby ste mali predstavu, ako vyzerá taký koncert hologramu, pozrite si toto video ešte z roku 2010:
Odvtedy sa pomery zmenili a virtuálni influenceri sa stali populárnejšími. V našom regióne na nich možno pozeráme s nepochopením, ale jedná sa o kreatívny spôsob, akým môžu šikovní grafici a kreatívne spoločnosti zarábať peniaze na niečom, čo ľuďom prináša radosť.
Napríklad Seraphine (@seradotwav) má na Instagrame 430-tisíc followerov, dokopy pritom jej tvorca Riot Games zverejnil iba 74 príspevkov. Jedná sa o postavičku z počítačovej hry, ktorú si môžete vybrať aj vy, tvorca ju pomocou instagramového účtu prenáša do reality a simuluje jej každodenný život. Stále sa však jedná o priznane virtuálnu a evidentne nereálnu postavu.
O niečo ďalej zachádza Miquela Sousa (@lilmiquela), ktorú vytvorili Trevor McFedries a Sara DeCou. Na rozdiel od dvoch predchádzajúcich je postava Lil fotorealistická a má až 2,8 miliónov followerov!
Okrem fotografií na Instagrame, ktoré sú prekvapivo realistické, má aj vlastný charakter a šíri posolstvá – sympatizuje napríklad s hnutím Black Lives Matter alebo vyzývala k účasti na voľbách prezidenta USA. V porovnaní s ostatnými postavičkami je Miquela Sousa vytvorená na základoch reálnej osoby, fotografie sú teda reálne, ale následne v počítači upravené do podoby, ktorá oslovuje takmer tri milióny ľudí z celého sveta.
Podľa stránky VirtualHumans.org dnes aktívne funguje viac ako 125 takýchto influencerov, pričom niektorí z nich sú fotorealistickí ľudia, iní sú kreslené postavičky (Body by Ralph @bodybyralph či Bee Influencer @bee_nfluencer). Patrí medzi ne napríklad aj ikonická Barbie @barbie.
Samozrejme, otázkou zostáva, kto vlastne reálne sleduje tieto fiktívne postavy, či to nie sú iba nakúpení falošní followeri.
Prečo sú tak atraktívni?
Fiktívne osobnosti sú nám vnucované už od detstva. Ako deti sme všetci sledovali rozprávky s káčerom Donaldom alebo Nindža korytnačky, seriály o Batmanovi či Supermanovi. A potom nám rodičia kupovali hračky, knihy, školské tašky a oblečenie s ich motívmi. Virtuálne – -alebo v našom kontexte fiktívne – postavičky sú teda samozrejmou súčasťou našich životov a nejedná sa o nič zlé.
Tieto postavy sú nositeľmi určitých charakterových vlastností, ktoré kopírujú a rôzne interpretujú ľudské charaktery.
Rovnako to funguje aj v prípade moderných virtuálnych influencerov. Tvorcovia majú možnosť dodať mu práve taký vzhľad a charakter, ktorý sa páči skutočným ľuďom. V čase, keď je možné internetový obsah monetizovať, sa tieto postavy stávajú aktívnym zdrojom príjmu.
Virtuálni influenceri sú, rovnako ako postavičky v seriáloch a animovaných filmoch, vytvorené cielene a s cieľom osloviť čo najviac ľudí. Ich charaktery nie sú reálne, iba realistické.
V porovnaní s reálnymi osobami majú hneď niekoľko výhod. Napríklad nestarnú, vedia byť na viacerých miestach naraz, eventuálne môžu mať kapacitu komunikovať s každým jedným fanúšikom samostatne.
Negatívna stránka veci
Virtuálni influenceri sú atraktívnym priestorom pre kreatívnych ľudí. Skrýva sa tu veľa peňazí, ak je charakter postavy budovaný systematicky, zodpovedne a ak majú fanúšikovia dojem, že aj tvorcom na nej záleží.
Je však samozrejmé, že virtuálne postavy nemusia spĺňať žiadne morálne či etické kritériá, pretože to, ako sa bude postava vyvíjať, záleží práve na tvorcoch a fanúšikoch. Čo ľudia chcú, to im ľudia dajú. Platí aj v prípade u nás ťažko pochopiteľnej kultúry v Japonsku, kde sa počítačom generované postavičky nápadne podobajú na školopovinné dievčatá. Majú dokonca školské uniformy či strojčeky na zuboch a dôvod, pre ktorý fanúšikovia tieto virtuálne postavy sledujú, býva aj naplnenie sexuálnych potrieb.
A tu sa dostávame do situácie, kedy nie je pre pre ľudí s problémovou sexualitou vytváraný reálny obsah, ale iba virtuálny, no stále minimálne pochybný. Internet je takéto niečo citlivý – pred časom Instagram zrušil mimoriadne dobre sledovaný účet reálnej osoby, 20-ročnej Belle Delphine, údajne aj preto, lebo sa jej fotografie pohybovali na hranici prípustnosti. Výzorom pripomínala vzhľad neplnoletého dievčaťa, no v polohách dospelých modeliek.
Oprávnenou obavou popularizácie podobných fiktívnych influencerov je sexualizácia detského zovňajšku.
Priemysel s obsahom pre dospelých už dávno objavil animovanú alebo CGI pornografiu, dokonca má vlastné herecké hviezdy žánra s názvom hentai, ktoré takisto predstavujú akýchsi virtuálnych influencerov. Na tomto sa údajne zarába najviac – fanúšikovia tejto špeciálnej pornografie sú ochotní platiť za prístupy k prémiovému obsahu. Ešte v roku 2017 magazín Inverse zverejnil grafy, z ktorých vyplýva, že hentai priemysel je z hľadiska záujmu internetovej populácie výrazne väčší ako konvenčný obsah pre dospelých.
Má zmysel investovať do podobných influencerov peniaze?
Každý človek pracujúci v marketingu si uvedomuje význam influencerov v online marketingu. Sú to zaujímaví ľudia schopní osloviť desiatky či stovky tisíc ľudí, v zahraničí celé milióny, pričom ich fanúšikovská základňa môže byť veľmi lojálna, inokedy priam fanatická. Odprezentovať svoj produkt alebo službu vďaka influencerovi má za cieľ nielen predať, ale aj etablovať sa v novej cieľovej skupine, vytvoriť si pozitívny mediálny obraz.
V prípade virtuálnych influencerov je to fakticky rovnaké. Dokonca ani zistenie, že ich sledujú len deti, nie je negatívom, pretože tieto deti majú rodičov, ktorí im môžu kúpiť produkt, s ktorým sa obľúbená postavička ukázala v „storke“.
Pre zaujímavosť, Janky a Guggimon, fiktívne zvieraco-ľudské postavičky od firmy Superplastic, dostali minulý august od investorov 10 miliónov amerických dolárov pre budúci rozvoj svojho dosahu. No veríte tomu? A japonská spoločnosť Aww stojaca za postavou imma (@imma.gram) v septembri získala tiež závratný milión dolárov.
Otázkou nie je to, že či vôbec ísť do takejto spolupráce, ale skôr to, za koľko a čo od nej očakávať. Všetky marketingové aktivity nie sú merateľné, dokonca ani v online prostredí.
Pre spoločnosti, ktoré zvažujú investovanie do CGI/virtuálneho influencera, je dôležité dôsledné zvažovanie, či sa k značke a produktu hodí. Cieľom nemajú byť iba lajky, zdieľania a počty interakcií ako také. Spoločnosti si tiež musia uvedomiť svoju spoločenskú zodpovednosť, podpora eticky a morálne sporného obsahu sa im skrátka vypomstí. Jedná sa o fakticky rovnaké princípy, ktoré platia aj pri živých influenceroch.
Základ hybridného pohonu tvorí osvedčený turbodúchadlom prepĺňaný benzínový motor V6 3.0 TSI s výkonom 250 kW (340 k), doplnený elektromotorom s výkonom 100 kW (136 k). Elektromotor diskového tvaru je umiestnený v modifikovanej skrini 8-stupňovej automatickej prevodovky tiptronic, ostatné ústrojenstvo pohonu všetkých kolies 4MOTION so samosvorným medzinápravovým diferenciálom Torsen sa nelíši od verzií s benzínovým, resp. naftovým motorom.
Zdrojom elektrickej energie je lítiovo-iónová akumulátorová batéria s kapacitou 17,9 kWh brutto (14,3 kWh netto), uložená pod podlahou batožinového priestoru, ktorá sa dá dobíjať z vonkajšieho zdroja. Nabíjacia zásuvka krytá klapkou je umiestnená v ľavom zadnom blatníku. Batéria sa z bežnej elektrickej zásuvky v domácnosti so striedavým prúdom (nabíjací výkon 2,3 kW) dá úplne nabiť za 8 hodín. Pri použití nástennej nabíjacej stanice wallbox s výkonom 7,2 kW sa doba nabíjania skráti na 2,5 hodiny.
Hybridný agregát pohonu dosahuje maximálny systémový výkon 340 kW (462 k), čo je viac ako doterajší špičkový naftový motor V8 4.0 TDI (310 kW/421 k). Maximálny systémový krútiaci moment je 700 Nm, vďaka čomu môže vozidlo ťahať brzdený príves do hmotnosti 3,5 tony.
Pomocou tlačidla menu na ovládači systému pohonu všetkých kolies 4MOTION Active Control môže vodič prepínať medzi hybridným alebo čisto elektrickým pohonom, s ktorým môže Touareg R jazdiť rýchlosťou do 140 km/h. Pri pohone spaľovacím motorom je maximálna rýchlosť elektronicky limitovaná na 250 km/h. Na digitálnom displeji sériového zobrazovacieho a ovládacieho systému Innovision Cockpit vodič môže nastaviť dobíjanie batérie počas jazdy rekuperáciou – napríklad aby si pri dlhšej jazde mimo mesta zabezpečil dostatok energie na jazdu s elektrickým pohonom v lokalitách so sprísnenými limitmi ochrany ovzdušia.
Nový Touareg R má bohatú sériovú výbavu, ktorá okrem rozličných asistenčných systémov zahŕňa napríklad aj adaptívny tempomat ACC s prediktívnou funkciou, adaptívne svetlomety IQ.Light Matrix LED, 4-zónovú automatickú klimatizáciu Air Care Climatronic, elektrické panoramatické strešné okno a 18-smerovo elektricky nastaviteľné predné sedadlá. Z dizajnových prvkov je to komplet R-Line na karosérii a v interiéri, vonkajšie dizajnové prvky Black Style a 20-palcové disky kolies z ľahkej zliatiny Braga (na želanie disky až do veľkosti 22 palcov).
Pre Touareg je k dispozícii aj verzia pohonu plug-in hybrid (eHybrid) so systémovým výkonom 280 kW (381 k) a maximálnym systémovým krútiacim momentom 600 Nm. Jeho základ takisto tvorí benzínový motor V6 3.0 TSI s výkonom 250 kW (340 k) a elektromotor s výkonom 100 kW (136 k), no regulácia hybridného pohonu je optimalizovaná pre priaznivú spotrebu paliva namiesto čo najvyššieho systémového výkonu. Touareg eHybrid je na výber v dvoch líniách výbavy Atmosphere a Elegance. Sériové vybavenie okrem špecifických prvkov pre jednotlivé línie výbavy navyše obsahuje Innovision Cockpit, 4-zónovú klimatizáciu a strešné okno, ako aj 19-palcové disky kolies Tirano. V obidvoch prípadoch má Touareg eHybrid rovnakú základnú cenu od 75 160 eur.
Rovnako ako k verziám s motormi TDI a TSI aj pri pohone eHybrid importér poskytuje na Touareg bezplatný komplet popredajných služieb v hodnote až do 5000 eur, zahŕňajúci registračný poplatok, predĺženú záruku na 5 rokov alebo 100.000 km a bezplatný servis na 5 rokov alebo 100.000 km.
Aj hybridný Touareg sa pre celosvetový trh vyrába v závode Volkswagen Bratislava, jeho sériová výroba bola spustená koncom septembra.
Airbnb schválila Share Split, rozdelenie akcií v pomere 2:1. Rozhodnutie nastalo v nadväznosti na plánované uvedenie akcií spoločnosti na burzu, kde sa stane verejne obchodovateľnou, uľahčí tak účasť na svojej verejnej ponuke IPO aj drobným investorom. IPO je očakávané v decembri na Nasdaqu.
Pre tých rizikových kapitalistov, ktorí už vlastnia akcie, sa hodnota každej z nich po rozdelení zvýši o 10,4 percenta.
IPO = Initial Public Offering = Počiatočná verejná ponuka Tento pojem sa využíva vtedy, keď sa súkromná spoločnosť uvedenie na burzu, ako napríklad Nasdaq či NYSE.
Airbnb dúfa, že otvorením verejnej ponuky získa 3 miliardy dolárov s tým, že k IPO by podľa správ mohlo dôjsť v decembri alebo neskôr.
Seth Borko, hlavný analytik spoločnosti Skift Research , vysvetlil, že rozdelenie akcií nemení základnú hodnotu podniku a málokedy má dlhodobé následky.
Airbnb podľa neho pravdepodobne rozdelil akcie z dôvodu logistických a marketingových faktorov.
„Možno existuje problém s počtom akcií v obehu a ich väčší počet uľahčuje upisovateľom ich rozdelenie a pridelenie investorom,“ uviedol Borko. „Alebo možno Airbnb očakáva veľkú účasť malých retailových investorov a myslí si, že nižšia cena akcií zatraktívni kúpu akcií pre túto triedu investorov.“
Dan Wasiolek, hlavný kapitálový analytik spoločnosti Morningstar, súhlasil s tým, že rozdelenie akcií nič nemení na základoch podnikania Airbnb.
„Zdá sa, že ide o ďalšiu predzvesť IPO, ku ktorému dôjde v tomto roku,“ uviedol Wasiolek. „Samotné rozdelenie nemá žiadny vplyv na vnútornú hodnotu spoločnosti. Tešíme sa na získanie prístupu k financiám, akonáhle bude sprístupnené podanie S-1. “
Zvýšené ocenenie tiež odráža obnovenie rezervácií , ku ktorému došlo na Airbnb po prehĺbení pandémie. Vtedy došlo k dotovaniu podniku, podobne ako u veľkej časti iných cestovných spoločností.
Mnoho retailových investorov, na rozdiel od penzijných fondov a iných inštitucionálnych investorov, hľadí na decembrový debut Airbnb s veľkým záujmom. Záujem o akcie spoločnosti majú mať podľa Skiftu jednotliví malí investori obchodujúci napríklad cez aplikáciu Robinhood alebo iné podobné platformy. Umožňujú aj nákup frakcií a všeobecne umožňujú prácu s menšími čiastkami.
Borko zo Skiftu na záver pripomína, že by Airbnb nezaraďoval do rovnakej skupiny ako napríklad Hilton či Marriott, pretože svojimi aktivitami a modelom fungovania sa skôr približuje k službám ako Booking.com či Expedia. Aj toto môže ovplyniť, ako sa bude spoločnosti po IPO dariť.
Vyzerajú veľmi pôsobivo, skoro ako domčeky na prenájom kdesi na Bali. V skutočnosti stoja v Spojených štátoch a ich výroba je tak lacná a rýchla, že sa jednému ani nechce veriť. Stavebníctvo čaká významná zmena technologických postupov, pretože 3D tlač nadobúda celkom nových kvalít.
Keď čítame o 3D tlači v stavebníctve, zvyčajne takéto správy berieme s nadhľadom. Technológia vyzerá zaujímavo, ale kým sa etabluje na trhu a stane sa z nej štandard, vystrieda sa celá jedna ľudská generácia. Alebo je to inak? Pozrite sa s nami na jeden z novších projektov, ktoré využívajú práve „stavebnú 3D tlač“ a využívajú ju mimoriadne efektívne.
Domy od americkej firmy ICON zo Sana Fransisca sú skutočne vyrobené metódou postupného vrstvenia stavebného materiálu podľa vopred definovaného vzoru. Spoločnosť zostrojila zariadenie schopné takéto vrstvenie realizovať, výsledok jeho práce je cenovo dostupný a rýchly. To sú základné predpoklady pre všetky inovatívne postupy, technológie a materiály.
Malý samostatný domček s rozlohou 32 m2 s terasou, pôdorys presahujúcou strechou a štvorpriestorovým interiérom stojí 6 000 amerických dolárov (~5 200 eur) a stavebná firma ho dokáže kompletne zrealizovať v priebehu 24 hodín od spustenia prác.
Stavebným materiálom je v tomto prípade špeciálny rýchloschnúci betón, ktorý sa nanáša po vrstvách a vznikajú tak obvodové múry stavby.
Zatiaľ to nie je riešenie pre stavebný boom na Slovensku, cieľom tohto projektu je vytvoriť bezpečné a kultivované priestory na život pre veľmi chudobné časti sveta. Pred spustením vrstvenia sa však musí vyhotoviť štandardná základová betónová doska a strecha sa dorába samostatne.
Spomenutá firma ICON tento projekt realizuje v spolupráci s organizáciou NEW STORY. Ich spoločným zámerom je vytvoriť pre extrémne chudobných obyvateľov El Salvadoru, Bolívie, Haiti a Mexika dôstojné bývanie, ktoré naplní ich základné potreby. Títo ľudia dnes žijú v absolútne nevyhovujúcich podmienkach, ktoré sú pre nich veľkým bezpečnostným i zdravotným rizikom, nehovoriac o ich deťoch. Podobné nehostinné podmienky môžeme vidieť aj na Slovensku a nie je reč výlučne o rómskych osadách. Mnohí ľudia dožívajú v zdevastovaných domoch, o ktoré sa nedokážu alebo nemôžu postarať.
Je však otázne, či by nebolo finančne menej náročné zhotovovať takéto stavby tak, aby sa podobali našim známym unibunkám. Hlavný rozdiel medzi nimi a riešením od ICON spočíva v trvácnosti obydlia, to z betónu by malo slúžiť dlhodobo.
ICON a NEW STORY majú v pláne postaviť dovedna 100 kusov týchto obytných jednotiek v priebehu tohto roka.
Keď sa rozhodujete kúpiť si automobil poháňaný elektrickým motorom alebo plug-in hybrid, je veľmi dôležité hodnotiť automobily aj podľa ich maximálneho dojazdu. Ten totiž napovie viac o tom, ako praktické vozidlo bude a ako dlho ho bude možné používať bez nabitia.
Spoločnosti Tesla a General Motors sa ešte pred štyrmi rokmi rozhodli, že štandard v dojazde elektrických automobilov by mal byť 200 míľ, teda asi 320 kilometrov.
Larry Nitz, šéf v General Motors pre elektrifikáciu, v roku 2016 tvrdil, že napríklad 160-kilometrový dojazd elektromobilov núti vodičov, aby mali stále v dohľade nabíjacie stanice.
Drvivá väčšina majiteľov elektromobilov však nabíja svoje vozidlá každú noc doma. Nitz dodal, že 320 kilometrov dojazdu považuje za dostatok na to, aby nehrozilo vyčerpanie akumulátorov (batérií), dokonca aj počas zimy, kedy reálny dojazd elektromobilov výrazne klesá. Uvádza tiež, že všetci konkurenti budú musieť prejsť na zlatý štandard 200 míľ dojazdu: „Budú musieť. Tak funguje voľný trh.“
Naopak, podľa inej značky nie je elektrický dojazd až tak podstatný, vraj pritom vychádza z vlastných predajných čísiel. Jose Guerrero, hlavný produktový manažér EV značky BMW pre Severnú Ameriku, v rovnakom roku 2016 s Nitzom nesúhlasil: „Nevidíme exponencionálny nárast predaja s 200-míľovým dojazdom. Navyše vloženie 60 kWh batérie do modelu i3 by zabilo dynamiku vozidla.“
Prešli však štyri roky a zdá sa, že obaja sa mýlili.
Napokon je všetko jednoduchšie
Za najvýznamnejšieho hráča na poli elektromobilov v Európe dnes môžeme považovať Volkswagen, ktorý uviedol značku ID ako súčasť svojej stratégie stať sa lídrom na trhu elektromobilov. Modely ID.3 a ID.4 reprezentujú to najlepšie, čo dnes vie automobilka ponúknuť za stále akceptovateľnú cenu.
Volkswagen ID.3 1st Edition ponúka max. výkon 150 kW (204 koní) a dojazd v rozpätí až 408 – 424 kilometrov podľa metodiky WLTP.
Pokiaľ sa jedná o crossover ID.4, maximálny výkon jeho pohonného systému je 150 kW (204 k) a krútiaci moment dosahuje 310 Nm. Akumulátor má kapacitu 82 kWh (77 kWh netto), hmotnosť 493 kilogramov, maximálny nabíjací výkon až 125 kW a umožňuje automobilu dosahovať reálny dojazd do 520 kilometrov. Za pol hodinu nabíjania tak vozidlo prejde ďalších 320 kilometrov.
V prvom rade by ste sa mali pýtať seba samého, koľko kilometrov denne najazdíte a v akých podmienkach. Je potrebné počítať s tým, že reálny dojazd elektromobilu v zimnom období klesá až na polovicu a z tohto údaju by ste mali vychádzať ako z maxima. Každý kilometer navyše by ste mali považovať skôr za bonus. Ak je polovica maximálneho dojazdu stále vo vašom bežnom dennom nájazde, môže byť elektromobil vhodnou voľbou aj pre vás.
V prípade Volkswagen ID.3 s dojazdom 408 – 424 kilometrov sa už naozaj nemusíte obávať nedostatočného elektrického dojazdu. Navyše, s rastúcou infraštruktúrou nabíjacích staníc je možné dobiť ďalšie kilometre doslova v rozpätí niekoľkých minút. Stačilo, že od vyjadrení vyššie uvedených prešli štyri roky – a koľko vecí sa zmenilo k lepšiemu.
ⓘ Pracujeme s dôveryhodnými zdrojmi: sciencealert.com, eurekalert.org a sciencemag.org
Už viac ako desať rokov sa vedci domnievali, že na Mesiaci skutočne voda existuje, to na základe detekcií popísaných ešte v roku 2009. Bol tu ale priestor na rôzne interpretácie použitých vlnových dĺžok, ktorými sa chemické zloženie Mesiaca meralo. Teraz použili vedci odlišnú vlnovú dĺžku, ktorá je vlastná vode a oznamujú tak jej prvú jednoznačnú detekciu.
Nejasnosť vznikla z roku 2009 vznikla, pretože detekcie sa uskutočňovali v infračervenom pásme s dĺžkou 3 mikrometre. Pri tejto vlnovej dĺžke existovali dve možnosti – je to voda alebo iná hydroxylová zlúčenina obsahujúca vodík a kyslík.
Na Mesiaci je voda, to už majú vedci za potvrdené
Pod vedením astronóma Caseyho Honniballa z Goddardovho vesmírneho letového strediska NASA sa tím vedcov rozhodol preskúmať vlnovú dĺžku, ktorá by mohla potvrdiť alebo vyvrátiť tieto objavy. 6-mikrometrový infračervený pás by mal ukazovať čiaru, ktorú môžu vytvoriť iba dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka – čo sa nazýva vibrácia väzby H-O-H (alebo ohybová vibrácia).
Lenže vykonať jednoznačnú detekciu v tomto pásme je zložité. Vyžaduje použitie stratosférického observatória pre infračervenú astronómiu (SOFIA), špeciálneho ďalekohľadu, ktorý letí v rovine nad väčšinou zemskej atmosféry.
„SOFIA je jediné súčasné a plánované observatórium schopné týchto pozorovaní,“ uviedol Honniball pre ScienceAlert.
„Súčasné lunárne kozmické lode nemajú prístroje, ktoré môžu merať pri 6 mikrometroch a zemská atmosféra blokuje zo zeme 6-mikrónové svetlo, takže sa to nedá robiť z pozemných observatórií. SOFIA letí nad 99,9 percenta atmosféry Zeme, čo umožňuje pozorovanie na šiestich mikrometrochA prístroj FORCAST spoločnosti SOFIA môže, našťastie, vykonať 6-mikrometrické merania a pozrieť sa na Mesiac.“
Tím pomocou FORCAST-u starostlivo preštudoval oblasť, v ktorej boli vykonané predchádzajúce 3-mikrometrické detekcie – okolo južného pólu.
Na základe detekcií tím odhaduje množstvo vody okolo 100 až 400 častíc na milión, čo je v súlade s detekciou 3 mikrometrov vykonanou mapovačom Moon Mineralogy Mapper .
Na mesačnom povrchu sa, samozrejme, nenachádzajú žiadne tekuté jazerá a akákoľvek zamrznutá voda by sa sublimovala, akonáhle by na ňu dopadlo slnečné svetlo. Existuje však niekoľko spôsobov, ako môže Mesiac stále zadržiavať povrchovú vodu.
„Domnievame sa, že sa táto voda nachádza v skle,“ prekvapivo hovorí Honniball.
„Keď mikrometeorit dopadne na Mesiac, roztopí nejaký mesačný materiál, ktorý sa rýchlo ochladí a vytvorí sklo. Ak tu už bola prítomná voda, vznikla počas dopadu alebo bola takto na povrch doručená, mohla byť časť vody zachytená do štruktúry skla, než sa ochladilo.“
Podľa astronóma Paula Haynea z University of Colorado Boulder vedci pripúšťajú aj ďalšiu možnosť – oblasti permanentného tieňa v polárnych kráteroch. Vo vysokých zemepisných šírkach vytvárajú vysoké okraje kráterov oblasti, ktorých sa slnečné svetlo nikdy nedotkne.
Na týchto miestach teploty nikdy nepresahujú približne -163° Celzia, čo vytvára studené pasce, ktoré by mohli skrývať akési škvrny vodného ľadu.
Na základe údajov z prieskumu Lunar Reconnaissance Orbiter NASA Hayne a jeho kolegovia vypočítali, že takto trvalo zatieneného povrchu môže byť až 40 000 štvorcových kilometrov. A 60 percent z toho je na južnom póle Mesiaca.
„Teploty sú v studených pasciach také nízke, že ľad by sa správal ako skala,“ povedal Hayne. „Ak sa tam raz dostane voda, nedostane sa odtiaľ po miliardy rokov.“
Voda na Mesiaci sa nachádza buď v skle, odkiaľ sa nemá ako vypariť, alebo na miestach, kde nikdy nedopadajú lúče zo Slnka
Oba odhady majú veľmi zásadný vplyv na budúce mesačné misie. NASA už plánuje zriadiť mesačnú základňu ako súčasť misie Artemis; ak sa v blízkosti nachádza bohatý zdroj vody, mohli by ho obyvatelia Mesiaca využívať na pitie, na pestovanie plodín alebo ich dokonca štiepiť pomocou elektrolýzy na vodík pre raketové palivo.
Musíme si však urobiť lepšiu predstavu o tom, kde by mohla byť voda a koľko jej vlastne je. Práca Haynesovho tímu pomôže zistiť, kde hľadať; práca Honniballovho tímu nám dáva návod . Všetko, čo teraz potrebujeme, je dať ďalekohľadu SOFIA viac času na výskum.
„Boli nám pridelené ďalšie dve hodiny na SOFIA a požadujeme ďalších 72 hodín,“ uviedol Honniball. „S ďalšími pozorovaniami budeme schopní charakterizovať správanie vody cez mesačný povrch a porozumieť jej zdroju, kde sa nachádza a ak sa pohybuje po mesačnom povrchu.“
Oba príspevky (odhady o pôvode vody) boli publikované v časopise Nature Astronomy. Nájdete ich tu a tu.
Presne toto som si myslela aj ja a keď som odchádzala na polroka do Indonézie, počítala som so všetkým, hlavne vtedy, keď ma každý varoval. Našťastie sa nič nestalo a žiadny prírodný živel, až na menšiu erupciu sopky, nevyčíňal.
Človek z krajiny ako je Slovensko pozná zemetrasenie iba z katastrofických filmov s neželaným koncom a z televíznych novín. Nie sme na niečo také zvyknutí, nevieme ako reagovať a ako sa správať. Veď je to celkom prirodzené. Taký Filipínec by asi nevedel, čo robiť, keď napadne pol metra snehu. Tu je ten paradox, to čo sa nám zdá byť katastrofou, tak domáci považujú za bežný jav a naopak.
Zemetrasenie pre nás hotová pohroma, zemetrasenie pre nich bežná vec.
Ako sa správať, keď príde zemetrasenie som teoreticky ovládať mala, prešla som niekoľkými školeniami, no ako to zvyčajne býva, prax je iná ako teória. Keď prichádza cunami, tak rýchlo utekajte čo najďalej od pobrežia a keď cítite otrasy zeme, tak sa treba ukryť pod stôl alebo do zárubne dverí. Aké jednoduché.
Keď som začínala v práci, tak na začiatku sme boli poučení ako sa v takej situácii zachovať, ale povedala som si, že v Aténach zemetrasenie? Situáciu však nikdy netreba podceniť.
Zemetrasenie prišlo presne dňa 30.10.2020 – aký magický dátum. Našťastie, v Aténach nedošlo k ničomu veľkému, pretože boli to už iba dozvuky veľkého zemetrasenia, ktoré dosiahlo hodnotu až 7 na Richterovej stupnici. Udialo sa tak na ostrove Samos, ktorý je blízko tureckej metropoly Izmir. Otrasy zaznamenali aj v Istanbule, ale nedošlo k ničomu vážnejšiemu.
Atény sú od ostrova Samos vzdialené približne 450 kilometrov, no otrasy boli aj tak cítiť. Horšie to bolo v tureckom Izmire a najmä na smaotnom Samose. Zdroj: www.google.com
Oveľa horšie na tom je najmä samotný ostrov Samos ležiaci v Egejskom mori. Žiaľ, došlo aj k úmrtiam. Ešte nie je presne známe, koľko obetí zanechalo toto zemetrasenie, ale čísla sa pohybujú okolo 25.
Viac informácií na BBC: https://rb.gy/xve0dm
Bol to obyčajný deň a človek ho bral tak, že je piatok – posledný deň v týždni. Pre domácich sa to zmenilo na hotovú katastrofu. Ja som vtedy pracovala, bola som klasicky doma, keďže mám homeoffice.
Práve som sa naobedovala a sadla si za počítač a zrazu ten zvláštny nepoznaný pocit. Nevedela som, či sa mi točí v hlave alebo sa točím ja okolo zeme. Na chvíľu som sa cítila, tak zvláštne a keď som videla luster visiaci na strope ako sa kolíše, vedela som, že niečo nie je v poriadku. Do toho prišli dvere skrine, ktoré boli pootvorené a zrazu začali vŕzgať bez toho, aby som sa ich dotkla. Boli to jasné signály, ktoré mi napovedali, o čo môže ísť. Keď som sa pozrela smerom na balkón, bolo jasné o čo ide. Konár stromu sa hýbal ako keby ním niekto natriasal, pritom bol vo výške a vietor niečo také nedokáže.
Zemetrasenie bolo zaznamenané severne od gréckeho ostrova Samos, ktorý je veľmi blízko od tureckej pevniny. Zdroj: www.google.com
Bolo to jasné. Zemetrasenie. Nohy sa mi netriasli, ten pocit bol iný. Mala som pocit, že svet okolo mňa sa vlní. Raz, dva, tri a je koniec. Za tri sekundy sa život vrátil do pôvodných koľaji, no nie pre každého.
Niekto práve za tie tri sekundy prišiel o všetko.
Tri sekundy sú tak málo, no zároveň práve tie tri krátke sekundy dokážu zmeniť celý svet.
Človek nikdy nevie, čo ho stretne na ceste životom, a aj keď si my niečo naplánujeme, vesmír to za nás zariadi úplne ináč.
A je tu aj nejaké ponaučenie? Asi jedine to, aj keď to znie ako klišé, no život si treba užívať na plný dúšok a každú sekundu.
