iNSTRID

Ľudia sa od nepamäti usilovali o to, aby si zjednodušili prácu. Najprv vynašli jednoduché nástroje a využili silu zvierat, neskôr vytvorili jednoduché až komplikované stroje. Týmto spôsobom sme sa dopracovali k robotom, ktoré sú súčasťou rôznych odvetví.

Industriálne roboty sú skvelé na prácu v továrňach, kde sa vyžaduje obrovská precíznosť, na iné využitia stále neboli pripravené. To sa zmenilo až príchodom umelej inteligencie, vďaka čomu sa technológia priblížila o kúsok bližšie k ľudom.

Stroje, ktoré sa podobajú na ľudí a dokážu s nami komunikovať, by mohli byť kľúčové pre úlohy vyžadujúce ľudský kontakt. V súčasnosti im však stále chýba jeden prvok, bez ktorého mnohí odmietnu pomoc od takéhoto stroja – vyjadrovanie emócií skrz mimiku tváre.

Vedecký tím z Tokijskej univerzity v Japonsku nedávno zverejnil svoju štúdiu, v ktorej opísali, ako vytvorili robotickú tvár s „ľudskou kožou“. Tá vyzerá na prvý pohľad desivo, výsledky ich prácu môžu pomôcť v rôznych odvetviach, nielen v robotike.

Dôležitá je sterilita

„V tejto štúdii sa nám podarilo do určitej miery replikovať ľudský vzhľad vytvorením tváre s rovnakým povrchovým materiálom a štruktúrou ako u ľudí,“ uviedol profesor Tokijskej univerzity a vedúci tímu výskumníkov Shoji Takeuchi v tlačovej správe.

Pri svojom výskume sa inšpirovali prirodzenou štruktúrou väzov ľudskej kože. Pomocou kolagénového gélu vytvorili takzvané „kotvy“, pričom tento gél nanášali do malých otvorov v tvare písmena V na povrchu robota, vďaka čomu dokázali kožu odolnejšie upevniť.

„Prirodzená pružnosť kože a silný spôsob priľnavosti znamenajú, že koža sa môže pohybovať spolu s mechanickými komponentmi robota bez toho, aby sa odtrhla alebo odlúpila,“ vysvetlil vedúci tímu Takeuchi a dodal, že tento proces je veľmi náročný.

Neskôr opísal svoju skúsenosť: „Manipulácia s mäkkými, vlhkými biologickými tkanivami počas procesu vývoja je oveľa ťažšia, ako by si ľudia mimo tejto oblasti mohli myslieť. Ak sa napríklad nedodrží sterilita, môžu sa do tkaniva dostať baktérie a tkanivo odumrie.“

Priestor na zlepšenie

Vedecký tím za touto štúdiou sa domnieva, že výsledky z nej by mohli robotom priniesť rad nových schopností – zvýšená mobilita, zabudované snímacie schopnosti, čoraz realistickejší vzhľad. Potenciál vidia aj v oblastiach lekárskeho výskumu.

Zaujímavá je myšlienka orgánu na čipe, ktorá však nie je nová. Doteraz našla využitie napríklad pri vývoji a testovaní nových liečiv. Tvár na čipe by mohla pomôcť pri výskume starnutia pokožky, kozmetiky, chirurgických zákrokov, plastickej chirurgie.

Moderné zdravotníctvo sa nezaobíde bez moderných technológií. Zdroj: unsplash.com/@nci

Avšak tomu bude predchádzať ďalší výskum. Takeuchi už teraz vidí, čomu by sa mohli venovať v ďalšej fáze výskumu: „Samoregenerácia je veľká vec – niektoré materiály na chemickej báze sa dokážu samoregenerovať, ale potrebujú spúšťače, ako je teplo, tlak alebo iné signály.“

Nové výzvy identifikovali aj v potrebe vloženia povrchových vrások a hrubšej pokožky, aby dosiahli prirodzenejší vzhľad tváre. Zamerať sa chcú aj vytvorenie výrazov, ktoré by boli podobné ľudským. Dosiahnuť to chcú zabudovaním aktuátorov alebo svalov do robota.

Nie sú jediní na trhu

Nejde však o ich prvý výskum v tejto oblasti. Portál New Scientist informuje o štúdii z roku 2022, v ktorej sa pokúsili vytvoriť prirodzene vyzerajúci robotický prst. Aj v tomto prípade na to použili zmes kolagénu a buniek ľudskej kože, čím vytvorili vrstvy.

Ich pokus bol úspešný, keďže palec sa dokázal ohýbať, pričom sa na ňom vytvárali vrásky ako na normálnom ľudskom palci. „Je to oveľa realistickejšie ako silikón,“ zhodnotil vtedy Takeuchi. Lenže onedlho ich prst vyschol, pretože nemal cievy, ktoré by dodávali vlhkosť.

Avšak nie sú jediní, ktorí sa pokúšajú vytvoriť robotov, ktorý sa podobajú ľudom. Robot Ameca je často považovaný za „najpokročilejšieho humanoidného robota na svete“, keďže využíva umelú inteligenciu, aby sa rozprávala s ľuďmi a primerane reagovala, uvádza CNN.

Prirodzene však pôsobí najmä kvôli jej očiam. „Oči sú oknom do duše. Podľa očného kontaktu čítame emócie druhých,“ zhodnotil Will Jackson, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Engineered Arts. Hovorí, že jej oči poskytujú „najväčšiu vyjadrovaciu schopnosť“.

Okrem toho však dokáže realisticky napodobňovať ľudské výrazy tváre, ako aj čiastočne replikovať aj gestiku človeka. Robot je modulárny, čo spoločnosti umožňuje ho vylepšovať tým, že vymenia niektoré jeho časti, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Tím holandských vedcov z Inštitútu Maxa Plancka sa zaoberal otázkou, čo u ľudí ovplyvňuje lateralitu (dominanciu alebo preferenciu jednej strany). Skúmali genetické mutácie z genómov viac ako 350-tisíc ľudí a chceli nájsť stopy dokazujúce, že určité aspekty DNA ovplyvňujú, ktorú ruku uprednostňujeme pri základných úkonoch, píše portál smithsonianmag.com odvolávajúci sa na odborný magazín nature.com.

Zistili, že to, ktorá ruka je dominantná, ovplyvňujú tubulíny – proteíny, ktoré vytvárajú vnútornú kostru buniek. Podľa Wikipédie je tubulín „dimérny proteín, skladajúci sa z dvoch podjednotiek – alfa-tubulínu a beta-tubulínu. Je predovšetkým základnou zložkou mikrotubulov a tieto tvoria dôležitú súčasť cytoskeletu eukaryotických buniek.“

V rôznych kútoch sveta sa percentá ľavákov líšia

Autori štúdie vysvetľujú, že v embryonálnom štádiu vývoja človeka sa ľavá a pravá strana mozgu zapájajú odlišne. Tieto rozdiely následne vedú k tomu, že ľudia majú v priebehu svojho vývoja špecifické preferencie – napríklad ku ktorej strane sa nakláňajú, keď sa objímajú, na ktorej strane úst majú tendenciu žuť a ktorou rukou držia ceruzku alebo pero.

Ľavá ruka je dominantná iba u 10 percent svetovej populácie, avšak skutočný počet ľavorukých sa môže v rôznych regiónoch sveta pohybuje 2 do 14 percent. Vedci predpokladajú, že rozdiely odrážajú vynucovanie používania pravej ruky v niektorých kultúrach, aj u nás bolo v minulosti bežné „preučovanie ľavákov.“

Predchádzajúca štúdia, ktorú vykonali pred štyrmi rokmi, spojila ľavorukosť so 48 génovými mutáciami. Väčšina z nich sa nachádzala v oblastiach DNA, ktoré neobsahujú gény pre tvorbu proteínov, ale môžu mať regulačné funkcie a podieľať sa na riadení génovej expresie. Podľa vedcov išlo o úseky, ktoré môžu riadiť gény súvisiace s tubulínmi.

Tubulíny sú dlhé trubicovité vlákna, ktoré riadia tvar a pohyby buniek. V novej štúdii genetík a tiež neurológ Clyde Francks uvádza, že mikrotubuly zrejme ovplyvňujú, ktorá ruka je dominantná, pretože tvoria riasinky – vláskom podobné objekty v bunkovej membráne, ktoré počas vývoja človeka usmerňujú tok tekutín.

Výsledky štúdie

Francks so svojim tímom dôkladne skúmal genetické údaje 313 271 pravákov a 38 043 ľavákov z britskej Biobanky. Aby sa predišlo skresleniu genetickej asociácie, definovali štyri samostatné, geneticky homogénne skupiny jedincov, a to s ázijskými predkami, černošskými predkami, čínskymi predkami a bielymi predkami. Ako sa následne ukázalo, miera ľavorukosti sa medzi týmito skupinami líšila.

Analýza objavila konkrétne mutácie v beta-tubulínovom géne TUBB4B, ktoré boli u ľavákov 2,7-krát častejšie ako u pravákov. Táto skutočnosť môže poukazovať na úlohu mikrotubulov a proteínov s nimi spojených v rozvoji laterality mozgu. Hoci sa táto štúdia týkala relatívne malého počtu ľudí, vzácne genetické varianty môžu napovedať o vývojových mechanizmoch mozgovej asymetrie u človeka.

Tieto genetické mutácie boli spojené s rozdielmi v štruktúre mozgu, najmä v bielej hmote, ktorá obsahuje cytoskelet mozgu spájajúcej oblasti súvisiace s jazykom. Štúdia okrem iného naznačuje, že ľavorukí jedinci môžu mať výhodu pri vykonávaní verbálnych úloh.

Ľaváci tiež často zastávajú vysoké posty či politické funkcie. Zdroj: unsplash.com

Majú ľaváci bližšie k umeniu?

Aj keď medzi umelcami je skutočne veľa ľavákov, priamy súvis s používaním ľavej ruky a umeleckými sklonmi žiadna štúdia zatiaľ nepotvrdila. Všeobecne sa však hovorí, že títo ľudia sú kretívnejší a preto sú prirodzene úspešnejší v oblasti umenia či hudby, ale často tiež zastávajú vysoké posty či politické funkcie.

K slávnym a úspešným ľavákom patria napríklad: Vincent van Gogh, Michelangelo Buonarroti, Isaac Newton, Albert Einstein, Marie Curie, Paul McCartney, Ringo Star, Kurt Cobaina, David Bowieh, ale napríklad aj Bill Gates, Mark Zuckerberg či bývalí prezidenti USA Bill Clinton a Barack Obama.

Bizarné, nebezpečné, úsmevné, aj takto by sa dali nazvať niektoré športy z tohto zoznamu.

Počuli ste už o nich alebo ste mali tú možnosť ich vyskúšať?

 

Buzkashi

Aj keď sa táto hra hrá v rôznych oblastiach Strednej Ázie, je národným športom Afganistanu.

Názov doslova znamená „biť kozu“ v turečtine a zahŕňa hráčov na koni, ktorí sa snažia potiahnuť koziu mŕtvolu k cieľu.

V minulosti mohli hry trvať niekoľko dní, ale dnešné zápasy majú časové limity.

Jazdci zvyčajne nosia ťažké oblečenie a fungujú na systéme cti, kde sa očakáva, že nebudú úmyselne zhadzovať ostatných hráčov alebo biť svojich súperov.

Zápasy sa zvyčajne konajú v piatok a priťahujú tisíce fanúšikov, pričom najobľúbenejší jazdci sú sponzorovaní bohatými Afgancami.

Buzkashi je jedným z najkontroverznejších športov na celom svete. Zdroj: azerhorse.org

Metlobal

Toto je splnený sen pre všetkých fanúšikov Harryho Pottera.

Idea metlobalu, fiktívnej hry pre čarodejníkov, bola taká chytľavá, že fanúšikovia z nej spravili realitu!

Tím siedmich hráčov hrá s metlou medzi nohami a kombinuje najmä prvky rugby a vybíjanej.

 

Nosenie manželiek

Vo Fínsku vymysleli šport „nosenie manželiek,“ známy aj ako „behanie s manželkami.“

Tento šport je každoročná súťaž, kde manželia bežia po prekážkovej dráhe s manželkami na chrbte.

Víťaz údajne dostane manželkinu váhu v pive.

Najznámejšia súťaž sa koná v Sonkjärvi vo Fínsku, kde bol tento šport vynájdený.

Existujú rôzne štýly nosenia, vrátane nosenia na chrbte, hasičského nosenia a estónskeho štýlu, kde žena visí dolu hlavou s nohami okolo mužových ramien.

Šport sa rozšíril aj do iných častí sveta, vrátane USA a Austrálie. 

 

Desivá, vražedná, ale aj krásna a umelecká. To je brazílska Capoeira. Zdroj: thecollector.com

Capoeira

Capoeira, známa aj ako tanec vojny, je brazílsky štýl boja, ktorý kombinuje tanec, hudbu a akrobaciu.

Takmer vždy sa vykonáva na hudbu, ktorá určuje tempo.

Hoci jej história nie je úplne presne známa, podľa väčšiny údajov sa vyvinula v Brazílii medzi africkými otrokmi v 19. storočí.

Dnes je capoeira inšpiráciou pre mnohé bojové scény v populárnych filmoch a televíznych reláciách.

 

Sepak Takraw

Sepak takraw je šport, ktorý má obzvlášť vysokú obľubu v Malajzii a Thajsku.

Prvýkrát sa hral v 15. storočí a stal sa takmer oficiálnym športom týchto dvoch juhovýchodných ázijských krajín.

Názov doslova znamená „kopaná lopta,“ používa malajské slovo pre „kop“ a thajské slovo pre „lopta.“

Je to niečo medzi futbalom a volejbalom: 2 tímy, každý zložený z 3 hráčov, sa stretnú na opačných stranách kurtu rozdeleného sieťou a snažia sa udržať loptu vo vzduchu. Háčik? Nemôžete používať ruky.

Hráči sepak takraw môžu udierať loptu len nohami, kolenami alebo bradou.

 

Zúrivosť vrhačov snehových gulí je často bezmedzná. Zdroj: mlb.com

Yukigassen

Tu je šport, s ktorým by sa mohli stotožniť mnohé deti: je to v podstate obrovská guľovačka.

Pochádza z Hokkaida v Japonsku a názov doslova znamená „snehová bitka.“

Yukigassen sa hrá medzi dvoma tímami, každý so 7 hráčmi.

Keď je hráč zasiahnutý snehovou guľou, je vyradený z hry.

Bezpečnostné opatrenia sú kľúčové: hráči nosia špeciálne prilby s ochrannými štítmi.

Pred zápasom sa vyrobí až 90 snehových gulí vopred.

Keď tímy vstúpia na kurt, zábava začína! Súťaže sa dnes konajú vo Fínsku, Nórsku, Švédsku, Austrálii, Kanade, Rusku a na Aljaške.

 

Závody tiav

Austrália nie je jediným fanúšikom závodov tiav, ale ponúka dve z najväčších udalostí: Camel Cup, ktorý sa koná každý rok v Alice Springs, a Boulia Desert Sands v Queenslande, ktorý má výhru 25 000 dolárov.

Ťavy môžu bežať až 65 km/h v šprinte a 40 km/h približne hodinu.

Závody tiav, podobne ako závody koní, sú populárnym diváckym športom a stávkovanie je neodmysliteľnou súčasťou.

Súťažiaci často prichádzajú z oblastí Blízkeho východu, ako je Bahrajn, Jordánsko, Katar a Saudská Arábia.

Súťaže krásy tiav sa často konajú v spojení so závodmi tiav, a na niektorých miestach je trh, kde predávajú alebo ponúkajú výrobky z tiav.

Aj v 21. storočí existujú miesta na Zemi, kde málokto vkročí.

Osamelé vrcholky hôr, púštne vnútrozemia, arktické ľadové kryhy alebo rozľahlé zamrznuté ľadové plochy Antarktídy sú miesta, ktoré sa nám medzi prvými vybavia ako odľahlé.

Ale čo vzdialené ostrovy plné dobrodružstiev, existujú nejaké aj v súčasnej dobe?

Niektoré z najodľahlejších bodov na planéte sú ostrovy tak ďaleko od ostatných pevnín (alebo ďaleko od leteckých trás a lodných ciest), že sú často zabudnuté zvyškom sveta.

Tu je zoznam niekoľkých takých ostrovov, ktoré naďalej inšpirujú predstavivosť dobrodruhov a prieskumníkov.

 

Tento pohľad nie je žiadnou raritou na Kerguelenoch. Zdroj: acadie.cheminsdelafrancophonie.org

Kergueleny

Kergueleny, alebo občas nazývané aj Kerguelenské ostrovy sú skupinou veterných ostrovov v Indickom oceáne plných ľadovcov, hôr, skalnatých výčnelkov a rozľahlých trávnatých plání.

S priemernou dennou teplotou od 2,1 do 8,2 °C nie sú vyhľadávanou voľbou pre ľudské osídlenie, no ostrovy sú útočiskom pre tulene, albatrosy, čajky a štyri druhy tučniakov.

Dnes sú ostrovy významným miestom vedeckého výskumu.

Francúzske výskumné stanice vykonávajú štúdie v oblasti geológie, klimatológie a biológie.

Ostrovy sú tiež dôležité pre sledovanie environmentálnych zmien a dopadov klimatických zmien na ekosystémy.

 

Spitsbergen. Zdroj: quarkexpeditions.com

Spitsbergen

S rozlohou 39 044 štvorcových km je Spitsbergen (na Slovensku často nazývaný aj Špicbergy), najväčším ostrovom súostrovia Svalbard a zároveň najväčším ostrovom Nórska.

Vzhľadom na jeho polohu približne 830 km východne od pobrežia Grónska a približne 950 km severne od pobrežia Európy, nie je prekvapením, že ostrov je pokrytý snehom a ľadom a žije tu značná populácia ľadových medveďov.

 

Bounty Bay na Pitcairnových ostrovoch. Zdroj: immigration.pn

Pitcairnove ostrovy

Sú jedným z najizolovanejších miest na svete a sú tvorené 4 vulkanickými ostrovovmi Pitcairn, Henderson, Ducie a Oeno.

Z nich je obývaný iba Pitcairn, ktorý má fascinujúcu históriu a jedinečnú kultúru.

Nachádzajú sa v Tichom oceáne a patria medzi Zámorské územia Spojeného kráľovstva.

Pitcairn je známy najmä ako útočisko vzbúrencov britskej lode HMS Bounty, ktorí sa tu usadili v roku 1790.

Ostrov má rozlohu iba 4,6 km², no ponúka rozmanitú krajinu plnú skalnatých útesov, úrodných údolí a krásnych pláží.

Je centrom jednej z najväčších morských rezervácií na svete, pokrývajúcej obrovskú oblasť 830 000 km² oceánu, čo poskytuje ochranu rozmanitému morskému životu.

 

Tristan da Cunha. Zdroj: telegraph.co.uk

Tristan da Cunha

Podľa Guinnessovej knihy rekordov je Tristan da Cunha najizolovanejším obývaným ostrovom sveta.

Je to najväčší ostrov z rovnomennej skupiny ostrovov, ktoré sa nachádzajú uprostred južného Atlantického oceánu.

Od ostrova Sv. Heleny je vzdialený 2 000 km a od Juhoafrickej republiky 2 800 km.

Trvalo má približne 270 obyvateľov, rádiovú stanicu, múzeum, bazén, supermarket a obchod so všetkým ostatným tovarom.

Ostrov objavil v roku 1506 portugalský moreplavec Tristão da Cunha, po ktorom je aj pomenovaný.

Prvé trvalé osídlenie vzniklo až v roku 1816, keď Briti povolali malú vojenskú posádku, aby zabránili Francúzom využiť ostrov ako základňu na oslobodenie Napoleona, ktorý bol v tom čase vo vyhnanstve na Sv. Helene.

Po odchode posádky tu zostalo niekoľko odvážlivcov, ktorí sa stali prvými stálymi obyvateľmi.

Dominantou ostrova je centrálny sopečný kužeľ Queen Mary’s Peak, ktorý dosahuje výšku 2 062 metrov.

Ostrov je obklopený strmými útesmi a prístup na neho je možný iba po mori, čo výrazne obmedzuje kontakt s vonkajším svetom.

 

Záhadné sochy na Veľkonočnom ostrove. Zdroj: nationalgeographic.com

Veľkonočný ostrov

Veľkonočný ostrov je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete.

Jeho najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov Pitcairn vzdialený 2 075 km.

Nachádza sa 3 767 km od Santiaga v Čile, ktoré ho spravuje.

Najznámejším a najikonickejším rysom ostrova sú obrovské kamenné sochy známe ako moai.

Tieto sochy, ktorých je na ostrove viac ako 900, boli vytvorené starými obyvateľmi ostrova medzi rokmi 1400 a 1650.

Moai, často vysoké až 10 metrov a vážiace niekoľko desiatok ton, predstavujú predkov ostrovného ľudu a sú symbolom ich duchovného a politického vyjadrenia.

Ich presný účel a spôsob, ako boli presunuté po ostrove, zostáva dodnes predmetom výskumu a fascinácie.

Ostrov bol osídlený Polynézanmi okolo roku 1200 nášho letopočtu.

Izolácia Veľkonočného ostrova viedla k rozvoju jedinečnej kultúry a spoločnosti, ktorá prežila až do 18. storočia, keď ostrov objavili Európania.

Ostrov bol pomenovaný po dni jeho objavenia – Veľkonočnej nedele roku 1722, keď holandský admirál Jacob Roggeveen pristál na jeho brehoch.

Môže mať rastúca skupina vegánov reálny vplyv na veľkochovy? A dokážu priaznivci životného štýlu zero-waste podnietiť zmenu v spôsobe, akým ako civilizácia nakladáme s odpadom a obalovým materiálom? Tieto dve a mnohé ďalšie súvisiace otázky sa stávajú čoraz závažnejšími v tieni hroziacej ekologickej katastrofy v celosvetovom meradle, rovnako dôležité je ale klásť si otázku o tom, kto za súčasný stav môže a do akej miery ho dokáže ovplyvniť zmena spotrebiteľského správania.

V tomto článku sa venujem aj nasledovným otázkam:

• Aký vplyv na výrobu majú eko-aktivisti?
• Skutočne je zákazník pánom výroby?
• Kto má moc prinútiť výrobcov vyrábať ekologicky a bezpečne?
• Prečo sú európske pravidlá v tieni ekologickej krízy oprávnené?

Ekologické hnutie

Takzvané biomatky, zero-waste jednotlivci a komunity, vegáni, priaznivci separovania odpadu či ľudia, ktorí vo svojom voľnom čase iniciatívne zbierajú odpad z ulíc a prírody. Tieto a početné iné skupiny ľudí majú osobný záujem na tom, aby ich osobný dopad na životné prostredie nebol negatívny, ale pozitívny, prípadne aspoň neutrálny. Je to cnosť, ktorá sa stáva čoraz potrebnejšou najmä v časoch, keď je vplyv ľudstva ako takého na životné prostredie mimoriadne nepriaznivý, a to azda v každom možno ohľade. Zdá sa, že ani cielená výsadba stromov nemusí byť nutne správnym riešením, pretože sa v konečnom dôsledku stále jedná o zásah človeka do prírody.

Tejto téme sme sa venovali v samostatnom článku na UnitedLife.sk. Vyzerá to tak, že najviac človek pre prírodu spraví vtedy, keď ju jednoducho nechá na pokoji. Hoci takí poľovníci by nepochybne vedeli podať silné argumenty, ako by premnoženie určitého druhu zvieraťa spôsobilo veľké problémy – nám, ľuďom.

Snahu jednotlivcov a komunít o dosahovanie neutrálneho dopadu na životné prostredie nemožno zosmiešňovať či dokonca považovať za nesprávnu. Prístup „ekologicky aktívnych“ ľudí len naráža na nepochopenie a na prirodzenú obavu o stratu životnej úrovne, ktorú si ľudstvo budovalo cielene a jej zvyšovanie je prirodzeným cieľom každého z nás. 

Tou pravou otázkou ale nie je to, či je apel na zmenšovanie dopadu ľudí na životné prostredie správy, pravá otázka spočíva v tom, kto má v rukách skutočnú zodpovednosť. Majú vôbec jednotlivci, hoci sú ich desiatky či stovky miliónov, vplyv na to, čo a ako sa bude vyrábať.

Neobmedzený dopyt, neobmedzená ponuka. Ilustračná fotografia. Autor: Bernard Hermant

Pánom výroby je dopyt, …

 „Copak si myslíte, že pánem výroby je ředitel? I toto, pánem výroby je poptávka,“ hovorí postava Busman v pôvodnej divadelnej hre R.U.R., ktorú napísal Karel Čapek. 

Jedná sa o silnú myšlienku, ktorá však prenáša zodpovednosť za výrobu na samotných zákazníkov. Predpokladá, že čím je väčší dopyt po určitom tovare, vždy sa nájdu výrobcovia, ktorí tento dopyt budú chcieť uspokojiť, a to prostriedkami, ktoré nemusia byť v súlade s pravidlami celospoločenskej zodpovednosti. Tento uzáver je ale iba časťou celej pravdy. Je to idea, ktorá odpovedá na otázky o kvantite a kvalite samotného produktu, nie o spôsobe jeho výroby. Ľudia nechcú produkt, lebo je škodlivý alebo preto, že pri jeho výroby sa skloňovali pojmy ako moderné otroctvo, vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry či znehodnocovanie pitnej vody.

Keď vegáni žiadajú stravu bez živočíšneho pôvodu, robia to aj z ideových dôvodov. Keby sme sa ale stali skutočne všetci vegánmi, mnohé druhy zvierat by vyhynuli (kravy, ošípané, sliepky), pretože by už nemali zmysel – sú chované iba pre ľudskú potrebu. Zrejme by sa muselo vyrúbať veľké množstvo ďalších lesov, aby bol priestor na pestovanie rastlinnej potravy pre celé ľudstvo. Teda ich zámer o ekologicky čistý produkt teda nutne neznamená, že pomôžu prírode. 

Zákazník môže svojím záujmom podnietiť bezpečnú výrobu nejakého produktu, ale  v skutočnosti tým len vytvorí nový produkt – ten pôvodný, nie celkom bezpečný z hľadiska výroby, sa bude vyrábať aj naďalej pre ostatných zákazníkov. 

Naozaj môže spotrebiteľ za to, čo sa predáva v obchodoch? On si napokon kupuje iba to, čo je k dispozícii. Ilustračná fotografia. Autor: Phuong Tran

… ale zákazníci kupujú to, čo je v predaji

“Some people say, ‘Give customers what they want.’ But that’s not my approach. Our job is to figure out what they’re going to want before they do. I think Henry Ford once said, ‘If I’d asked customers what they wanted, they would have told me, “A faster horse!”‘ People don’t know what they want until you show it to them. That’s why I never rely on market research. Our task is to read things that are not yet on the page.” – Steve Jobs (zdroj).

Steve Jobs v jednom zo svojich mnohých rozhovorov prezradil viac o spôsobe svojho pohľadu na trh.

Namiesto prieskumov trhu evidentne viac dôveroval intuícii a odbornosti špecialistov, ktorí vedia lepšie, ako sa má trh s produktmi vyvíjať. Jobs tvrdil, že zákazníci v skutočnosti nevedia, čo chcú. Jeho úlohou, v tomto prípade výrobcu a vývojára, je vytvoriť pre nich to, čo budú chcieť. Ako príklad uviedol priekopníka autopriemyslu Henryho Forda  ktorý by podľa neho neuspel, keby sa ľudí pýtal, čo chcú. Väčšina z nich si totiž na prelome 19. a 20. storočia také auto ani nevedela predstaviť.

Táto idea je v našom kontexte nesmierne cenná, pretože poukazuje na realitu výroby a jej dopadu na životné prostredie. A na to, kto má v rukách skutočnú zodpovednosť. Ak je úlohou firiem, aby vyvíjali a vyvíjali produkty, je ich zodpovednosťou aj to, aby to robili bezpečne. Ich cieľom je lacný, kvalitný a bezpečný produkt, ako to mienil ďalší velikán, Tomáš Baťa:

„Blahobyt všeho obyvatelstva v zemi lze vybudovali jen tehdy, když výroba slouží obchodu a obchod výrobě. Takto získávají lidé, zaměstnaní ve výrobě, dostatek práce a dobrý výdělek a lidé, pracující v obchodě, docílí velkých obratů a velkých zisků ovšem proto, že výroba i obchod dopomohly zákazníkům k lacinému zboží. V hledání cest, jak pomoci svému zákazníku k dobrému a levnému zboží, je celý smysl a lidské poslání obchodu a obchodníka,“ uvádza Tomáš Baťa vo svojom prejave vydanom v knihe Úvahy a projevy. 

Baťa v prvej polovici 20. storočia ešte nemohol tušiť, ako negatívne veľkovýroba ovplyvní svet, no vieme naisto odhadnúť, že by skvalitňovanie výroby aj v prospech životného prostredia považoval za dôležité – vyplýva to z jeho celoživotného diela a osobného zámeru o zvyšovanie kvality prostredia, v ktorom žijeme. 

Platí, že hoci ľudia zdanlivo chcú produkty, ktoré už sú na trhu, nemožno na nich zvaľovať zodpovednosť za to, že si ho kúpili a tým fakticky podporili spôsob jeho výroby. Starať sa o bezpečnú výrobu má výrobca a na začiatku celého procesu je vývoj produktu, spoločne s koncepciou jeho bezpečnej výroby. Tlak na výrobcov majú a vedia vyvinúť vyššie autority – zákonodarcovia v Európe, Severnej a Južnej Amerike, Číne, Rusku a Afrike. V súčasnosti je evidentne najaktívnejšou autoritou v tomto kontexte Európska únia, respektíve Európska komisia. Jej snahy cítime na finančnej podpore ekologicky bezpečných spôsobov výroby nových i transformujúcich sa spoločností, na prijímaní prísnych emisných noriem pre automobilový priemysel, v podpore separovania odpadu a tak ďalej. Hračky a produkty, ktoré sa dovážajú do Európy z iných kontinentov, musia spĺňať kritéria aj na materiálové vyhotovenie a do predaja môžu ísť až po tom, čo boli homologizované. 

Odlišne sa k uvádzaniu produktov na trh stavajú Spojené štáty americké – zatiaľ čo v Európe platí prevencia, v USA preferujú otvorenosť všetkému a následné zakázanie nevhodného. Samozrejme, regulácie sú platné aj v USA, no nesúlad medzi politikou EÚ a USA bol predmetom takzvanej Transatlantickej dohody, o ktorej pre UnitedLife písal dnes už zosnulý profesor Baláž. 

Exteriérový sklad plný tovaru určeného na export. Jeho cena sa ešte zvýši kvôli clám a daniam. Ilustračná fotografia. Autor: Sean Foster

Clá a dane

Na globálnej úrovni do celej veci vstupujú  obmedzenia pohybu tovaru naprieč trhmi. Ak tovar nie je možné zakázať dovážať, existuje iná cesta, špeciálne populárna v USA ako spôsob ochrany domácej ekonomiky: clá a dane. Príliš vysokým ťažením dovážaných produktov a surovín, napríklad ocele či automobilov, možno dosiahnuť, že trh nebude mať o už drahé produkty a suroviny záujem a bude nachádzať uspokojenie dopytu práve doma. 

Týmto prístupom sa však deformuje trh a nepriaznivo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie – ak by aj zákazník preferoval produkt vyrobený s ohľadom na životné prostredie, nebude mať možnosť si ho vybrať, pretože ho nevyrobila spoločnosť, ktorú štát preferuje. V takomto prípade sa opäť dostávame k tomu, že zodpovednosť za ekologickú bezpečnosť výroby majú v rukách vyššie autority a vlády.

„Všichni rozumní lidí v Americe si přejí spolupráce hospodářské, neboť vědí, že prospívá oběma stranám. V praksi provádí se ale tato kooperace jednostranně. Američtí výrobci dovedli si zjednati v Evropě dokonce monopol na dodávání mnohých artiklů, jako jsou šicí stroje, počítací stroje, auta a j. Bohužel stejně energicky postupují američtí výrobci v zamezování protislužby. Sotva se některému evropskému výrobci podaří vyrovnati krok s konkurentem americkým, již tento doběhne do Washingtonu a prosadí zavedení, nebo zvýšení cla a když nedá evropský výrobce ani potom pokoj, zvýší clo ještě více. Mluvím z vlastní zkušenosti,“ píše Tomáš Baťa o clách a daniach. 

Má zmysel tlačiť na autority

Z vyššie napísaného vyplýva, že zmena spotrebiteľského správania môže mať vplyv na trh a ponuku produktov, ale zodpovednosť za ekologicky a zdravotne bezpečnú výrobu majú napokon samotní výrobcovia a zákonodarcovia, ktorí výrobcom stanovujú mantinely. Majú vedieť výrobcom poskytnúť jednoznačné pravidlá pre výrobu, stanoviť limity, kontrolovať ich dodržiavanie a sankcionovať firmy, ktoré zákony nedodržiavajú. 

Môže teda jednotlivec-spotrebiteľ zmeniť svet výroby a priaznivo ovplyvniť jej dopad na životné prostredie? Asi áno, ak sa sústredí na na správne zameranie svojho apelu práve na spomenuté vyššie autority, zákonodarcov. 

---

Pre zaujímavosť – ak vás zaujíma príroda vo svojej pôvodnej čistej podobe a rozmanitosť a vyhliadky života na Zemi, neprehliadnite najrozsiahlejší dokument od legendárneho Davida Attenborougha s názvom A LIFE ON OUR PLANET. 

 

Kolonizovanie iných planét či vesmírnych telies zostáva naďalej horúcou témou. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), rovnako aj súkromné spoločnosti SpaceX či Blue Origin už prejavili záujem o vybudovanie trvalej kolónie na prirodzenej družici Zeme.

Tu však ich ambície nekončia, keďže sa rozpráva aj o kolonizácií Marsu. V oboch prípadoch pôjde o náročne misie. Prostredia oboch telies sú totiž nehostinné, keďže sa tam bežne nevyskytuje pitná voda, dýchateľný vzduch či akýkoľvek zdroj potravy.

Takáto kolonizácia sa musí stať úplne samostatná, pretože z dlhodobého hľadiska sa nemôže spoliehať na pravidelné zásielky zo Zeme. Ich cena by bola totiž astronomická. Ďalší problém by predstavovala dlhá dobá donášky vzhľadom na diaľku medzi telesami.

Ide o naozaj komplexné problémy, ktoré si vyžadujú premyslené riešenia. Vyriešiť sa ich snažia stovky popredných vedcov a inžinierov, ktorí sa však na problémy pozerajú dospelým pohľadom. Európska vesmírna agentúra (ESA) sa teraz snaží vede vdýchnuť trochu hravosti.

Inšpirovali sa stavebnicou Lego

Výskumníci ESA v rámci programu NASA Artemis vymýšľali možné návrhy obydlí, odpaľovacích rámp a iných štruktúr pre astronautov na Mesiaci. Počas svojej práce mali objaviť viac než inšpiráciou, keď sa zahľadeli na obľúbené stavebnice Lego.

Jej plastové dieliky použili ako predlohu, pričom pomocou 3D tlačiarní vytvorili podobné kocky. Chceli tým ukázať, že kolíky v hornej časti zapadajú do rúrok na spodnej časti vytlačeného dieliku, rovnako ako na hračke. Avšak využili nezvyčajný materiál.

Až 15 zo 16 kociek bude možné vidieť v Lego predajniach po celom svete. Zdroj: lego.com

„S mojím tímom milujeme kreatívne stavanie a napadlo nás preskúmať, či sa dá vesmírny prach sformovať do podobnej tehličky ako Lego, aby sme mohli otestovať rôzne stavebné techniky,“ uviedol vo vyhlásení spoločnosti Lego vedecký pracovník ESA Aidan Cowley.

Hovorí, že výsledok je úžasný, no priznáva, že jednotlivé kocky vyzerajú trochu drsnejšie než originálne dielce stavebnice. Za dôležité považuje fakt, že dielce sa dajú medzi sebou spájať, čo im umožňuje hrať sa a testovať ich rôznorodé návrhy.

Použili náhradu za mesačný prach

„Na Mesiaci ešte nikto nepostavil žiadnu stavbu, takže musíme vymyslieť nielen to, ako ich postavíme, ale aj to, z čoho ich postavíme, pretože so sebou nemôžeme vziať žiadne materiály,“ vysvetlil Cowley. Zvolili preto materiál, ktorého je na mesiaci nadmieru veľa.

Ide o regolit, čiže vrstvu sypkých hornín a prachu, ktorá pokrýva mesačný povrch. Tento materiál máme aj na Zemi, no v obmedzenom množstve, uvádza Space.com. Doviezli ho sem astronauti z misie Apollo, tri robotické ruské misie Luna, ako aj čínska sonda Čchang-e 5.

V súčasnosti prebieha čínska lunárna misia, ktorej súčasťou je nasledovník spomínanej sondy – Čchang-e 6. Čína s ňou pristála na odvrátenú stranu mesiaca, odkiaľ by mala získať asi dva kilogramy mesačnej hliny a kameňa, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Prach z meteoritu zvolili ako náhradu za mesačný prach, pretože mu je podobný. Zdroj: lego.com

Výskumníci z ESA však zvolili náhradu za regolit, a to prach zo 4,5 milióna rokov starého meteoritu. Ten bol pridaný do polylaktidu – biologicky odburáteľného polyméru – a simulantu mesačného regolitu, aby vytvorili surovinu pre ich 3D tlačiarne.

Spomínaný meteorit pôvodne objavili v severozápadnej Afrike pred 24 rokmi. Horninu po analýze klasifikovali ako L3-6. Hornina má byť brekciovitým kameňom, ktorý pozostáva z veľkých kovových zŕn, inklúzií, chondrúl a prvkov.

Zostanú na Zemi

Vzhľadom na to, že ide o prototyp potenciálneho lunárneho stavebného materiálu, vytlačené kocky zostanú na Zemi. Zaujímavejšie však je, že ich nebudú držať skryté v laboratóriu. Lego ich totiž vystaví vo vybraných Lego predajniach v niekoľkých krajinách.

Celkovo 15 dielikov bude vystavených od 24. júna do 20. septembra. Uvidieť ich môžete v amerických mestách Minnesota, Florida, Chichago, California a New York, ako aj v kanadskom Edmontone. Jedna kocka sa dostane aj do Londýna v Spojenom Kráľovstve.

Ďalšie dve budú v nemeckých mestách Mníchov a Kolín nad Rýnom. Nájdete ich aj v dánskej Kodani a Billunde, španielskej Barcelone či francúzskom Paríži. Posledné dva kusy vystavia v hlavnom meste Holandska Amsterdame a austrálskom meste Sydney.

Kreatívny líder spoločnosti Lego Group Daniel Meehan v stanovisku uviedol, že až 87 % detí z generácie Alfa sa zaujíma o objavovanie nových planét, hviezd a galaxií. „Dúfame, že to deti povzbudí, aby si vyskúšali stavbu vlastných vesmírnych prístreškov,“ skonštatoval.

Animované príbehy nemusia byť nutne pre deti. Dôkazom je úspešné pokračovanie animáku V hlave, ktorý rieši ťažké existenciálne otázky.

Ako uvádza portál Czechcrunch, keď v roku 2015 jeho prvé vydanie uzrelo svetlá kín, diváci nevedeli, čo presne od neho očakávať. Dielo z produkcie úspešného Pixaru im prinieslo prostredníctvom jednoduchej animácie pomerne dospelú tému týkajúcu sa vyrovnávania sa so smútkom a s veľkými životnými zmenami. Vzhľadom na jeho animované prevedenie, išlo o pomerne abstraktné spracovanie detských emócií v období dospievania.

Dojímavý animák zbieral úspechy hneď vo viacerých oblastiach. Nielenže sa stal miláčikom novinárskych recenzií, v rámci kín sa mu podarilo utŕžiť viac ako 585 miliónov dolárov. Jeho pokračovanie prinieslo tvorcom ešte uspokojujúcejšie výsledky.

V pätách ružovej mánie

Odhady na V hlave 2 boli pomerne sľubné. Očakávalo sa, že v amerických kinách za prvý víkend utŕži okolo 80 až 90 miliónov dolárov. Pokračovanie úspešného animáku čakal však ešte väčší úspech, a to v podobe 155 miliónov dolárov.

Doposiaľ ide o najlepšiu premiéru tohto roka. Predtým sa to podarilo len dlho očakávanému pokračovaniu Duny. Za úvodný víkend sa jej podarilo dosiahnuť tržby v hodnote 82,5 milióna dolárov.

Úspech v Hlave 2 možno prirovnať k minuloročnej ružovej mánii v podobe Barbie. Začínala s takmer podobnou sumou. Počas prvých dní sa jej podarilo zarobiť 162 miliónov dolárov.

Pokračovanie úspešného animáku V hlave trhá rekordy. Zdroj: Falcon

Okrem Spojených štátov amerických sa tohtoročnému rekordmanovi podarilo zaujať aj v ďalších krajinách. Mimo domáceho trhu predal lístky do kina za 140 miliónov dolárov. Ide opäť o výrazný rozdiel v porovnaní s Dunou, ktorej sa podarilo v začiatkoch v zahraničí dosiahnuť len 100 miliónov.

Vďaka tomu má V hlave 2 globálne na konte 295 miliónov dolárov. Jeho rozpočet pozostáva z približne 200 miliónov dolárov. Do jedného alebo dvoch týždňoch, ak bude pokračovať podobný scenár, sa mu ho môže podariť úplne zaplatiť.

Odvrátená stránka dospievania

Za úspechom snímky stojí prevažne jej hlavná myšlienka. Dej opäť nadväzuje na príbeh dospievajúcej dievčiny Riley, ktorá nedávno oslávila trináste narodeniny. Odohráva sa v jej mysli, v ktorej prebieha búrka emócií.

Riley má čoskoro nastúpiť na strednú školu. Jedného dňa sa v jej hlave spustí alarm, ktorý hlási príchod puberty. Po tom, čo technici rozšíria kontrolný panel, sprevádzať ju životom budú ďalšie štyri nové emócie. V čase, kedy si Radosť myslela, že má konečne všetko pod kontrolou, na scénu prichádza Úzkosť, ktorá spôsobí obrovský chaos.

Hlavná predstaviteľka tak na každý impulz reaguje intenzívnejšie ako doposiaľ. Prostredníctvom toho získava o sebe nový obraz, ktorý je prevažne negatívny. Prejavuje sa to najmä v jej nevhodnom správaní, kvôli čomu sa jej narúšajú vzťahy s blízkymi.

Automatický úspech ďalších blockbusterov?

Novému prevedeniu však chýba prekvapenie, ktoré publikum v roku 2015 zažilo. Niektorí kritici mu tak vytýkajú čiastočné opakovanie sa podobných pocitov, ktoré ponúkajú rovnaký filmový zážitok, ak nie dokonca ešte o niečo horší. Pozitívne recenzie sú však naďalej na výslní, pričom oceňujú ambiciózny koncept skúmania detskej, respektíve ľudskej mysle.

Aj preto známy koncept hrá veľkú rolu v budúcom úspechu. „Všetci hovoria: „Prečo nerobíte viac pôvodných vecí?“ Keď ich ale robíme, ľudia sa na ne nepozerajú, pretože ich nepoznajú. Pri pokračovaní si povedia, aha, toto som videl, to sa mi bude páčiť,“ priblížil divácke reakcie kreatívny riaditeľ Pixaru Pete Docter.

Dej odhalí ďalšie štyri nové emócie v mysli dospievajúcej dievčiny Riley. Zdroj: Falcon

Nie vždy to však funguje rovnako. Štúdio počas pandémie previedlo svojich divákov na streamovaciu platformu Disney+. Premiérovo tak vyšlo niekoľko animovaných blockbusterov, ako napríklad Duša, Premena či Medzi živlami. Ľudia si zvykli, že pokiaľ nejde o dlho očakávaný projekt, stačí počkať na jeho uvedenie online. Dané zmýšľanie vysvetľuje, prečo mal Rakeťák po uvedení do kín tak nízke čísla.

Čakajú teda po enormnom úspechu V hlave 2 zábavný priemysel svetlé časy? Aj keď toto animované dielo naznačilo, že za určitých podmienok môže fungovať spoliehanie sa na zavedené tituly, osud ďalších letných blockbusterov je otázny.

Päť detí, ktoré sa narodili ako úplne hluché, môže vďaka úžasným pokrokom vo vede a medicíne počuť na obe uši. Stalo sa tak potom, čo sa zúčastnili na prelomovej čínsko-americkej štúdie génovej terapie, ktorá zvyšuje nádej na ďalšiu liečbu. Detskí pacienti mohli po liečbe lokalizovať zdroje zvuku v priestore, rozpoznať ľudskú reč a taktiež tancovať na hudbu, informuje theguardian.com. V súčasnosti pritom nie je k dispozícii žiadna farmakologická liečba vrodenej hluchoty.

Spomínaným deťom po narodení chýbal sluch kvôli zdedeným genetickým mutáciám, ktoré narúšajú schopnosť tela vytvárať bielkoviny potrebné na zabezpečenie hladkého priechodu sluchových signálov z ucha do mozgu.

Lekári a odborníci z Univerzity Fu-tan v Šanghaji liečili sluch deťom rôzneho veku, a to od jedného roku do jedenásť rokov. Cieľom liečby bolo, aby deti získali dostatočný priestorový sluch a mohli rozpoznať, z ktorého smeru zvuky prichádzajú.

Ohromujúce výsledky

Počas niekoľkých týždňov po absolvovaní terapie deti skutočne získali sluch v dostatočnej miere, dokázali lokalizovať zdroje zvukov v priestore a rozpoznať reč v hlučnom prostredí. U dvoch detí dokonca zaznamenali, ako tancujú na hudbu, uviedol tím vedcov v časopise Nature Medicine.

Dr. Zheng-Yi Chen, vedec pôsobiaci na americkej klinike Massachusetts Eye and Ear, ktorá spadá pod špecializovanú Harvardskú fakultnú nemocnicu v Bostone, uviedol, že výsledky sú ohromujúce a dodal, že výskumníci aj naďalej vidia dramatický pokrok pokiaľ ide o sluchové schopnosti detí.

Terapia využíva neaktívny vírus na „prepašovanie“ funkčných kópií génu zvaného OTOF do vnútorného ucha – konkrétne adeno-asociovaný vírus (AAV) sérotypu 1 nesúci ľudský OTOF transgén alebo AAV1-hOTOF. Práve tento gén je u detí poškodený a nefunkčný.

Akonáhle sa vírusy so správnym „vzorovým“ génom dostanú pomocou injekcie dovnútra, bunky v uchu použijú tento nový genetický materiál ako šablónu na chrlenie funkčných kópií kľúčového proteínu dôležitého pre sluch, tzv. Otoferlinu.

U každého z detí nastalo zlepšenie

Vedci ukázali videozáznam dvojročného chlapca, ktorý tri týždne po liečbe reagoval na svoje meno a po 13 týždňoch dokonca tancoval na hudbu, pričom pred podaním liečebných injekcií nevykazoval žiadnu reakciu ani na jeden z podnetov.

Ďalšia pacientka, trojročné dievčatko, pôvodne nijako nereagovalo na zvuky, ale 13 týždňov po liečbe už rozumelo vetám a samo tvorilo niektoré slová. Najstaršou pacientkou bolo 11-ročné dievča, ktoré pôvodne pred terapiou nevykazovalo žiadnu odozvu na tóny prehrávané v rôznych výškach, ale o šesť týždňov neskôr už reagovalo na všetky. Tiež bola schopná zúčastniť sa od 13. týždňa rečového tréningu.

Viac ako 430 miliónov ľudí na celom svete trpí invalidizujúcou stratou sluchu. Z nich asi 26 miliónov nepočuje už od narodenia alebo od doby tesne po ňom. Až 60 percent detskej hluchoty je pritom spôsobených genetickými faktormi. Deti zahrnuté v štúdii trpeli ochorením DFNB9, ktoré je spôsobené práve mutáciami génu OTOF, ktoré spôsobujú zhruba 2-8 percent všetkých vrodených či tzv. prelingválnych (vzniknutých pred rozvojom reči) strát sluchu.

Cieľom liečby bolo, aby deti získali dostatočný priestorový sluch a mohli rozpoznať, z ktorého smeru zvuky prichádzajú. Zdroj: unsplash.com

Pokroky vo výskume

Už tento rok v januári rovnaký americko-čínsky tím oznámil pozitívny vývoj po podobnej liečbe hluchých detí, v tomto prípade však išlo len o jedno ucho. Avšak zámerom vedcov vždy bolo, aby deti mohli získať sluch na obe uši. Pokiaľ správne fungujú obe uši, môžu deti zistiť, odkiaľ zvuky prichádzajú, čo je dôležité v každodenných situáciách, ako sú hovory v rámci skupín ľudí alebo sluchová orientácia v prevádzke pri prechádzaní cesty, uviedli vedci.

Na podrobnejšie posúdenie prínosov a rizík spomínanej terapie však bude potrebných mnoho ďalších a rozsiahlejších štúdií. Génová terapia sa aplikuje pomocou injekcií počas minimálne invazívneho chirurgického zákroku, pričom ošetrenie oboch uší zdvojnásobuje dobu, ktorú pacienti strávia na chirurgii.

Injekčná liečba oboch uší ale tiež zvyšuje riziko silnejšej imunitnej reakcie, ktorá sa môže spustiť, keď obranný systém tela zareaguje na vírus, ktorý liečbu sprostredkováva. Avšak počas štúdie neboli zaznamenané žiadne závažnejšie nežiaduce účinky.

„Dúfame, že sa nám túto štúdiu podarí rozšíriť a že tento prístup môže byť tiež aplikovaný na hluchotu spôsobenú inými génmi, alebo dokonca aj negenetickými príčinami. Naším konečným cieľom je pomôcť ľuďom znovu získať sluch bez ohľadu na to, akým spôsobom bola jeho strata spôsobená,“ konštatoval Dr. Chen.

Nová éra v liečbe hluchoty

Minulý mesiac sa navyše britské batoľa stalo prvým človekom, ktorému bol po podobnej génovej terapii zameranej na stratu sluchu spôsobenú mutáciami v géne OTOF úplne obnovený sluch na jedno ucho. Chirurgický zákrok trval 16 minút.

Profesor Manohar Bance, hlavný výskumník tejto britskej štúdie, už vtedy povedal, že dotyčná terapia znamená novú éru v liečbe hluchoty.

S letom prichádza aj dovolenková sezóna. Užiť si ju poriadne dokážu aj Slováci, čomu nasvedčujú aj prieskumy z minulých rokov.

Ako sme písali v našom predošlom článku, z online prieskumu portálu Kariéra.sk vyplýva, že našincov pri kúpe dovolenky minulú sezónu neodradila ani nepriaznivá ekonomická situácia. Približne tretina respondentov na ňu plánovala použiť financie, ktoré boli výsledkom dlhodobého šetrenia.

Rovnako využili aj bonusy a prémie či pomocnú ruku od rodiny a blízkych. Výnimku však netvorilo ani riziko zadlženia sa. Na zaplatenie vysnívanej dovolenky si úver alebo pôžičku minulý rok zobralo 1,5 % Slovákov.

Lákavá bola pre nich aj možnosť zarezervovania si pobytu prostredníctvom cestovnej kancelárie, ktorá ponúka možnosť platenia na splátky. Podľa geografických faktorov išlo zväčša o obyvateľov stredného Slovenska. Akým spôsobom platia na samotnej dovolenke?

Digitálne pohodlie

Podľa aktuálnej štúdie spoločnosti Visa, ktorá zahŕňa sedem trhov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, takmer polovica Slovákov plánuje tento rok vycestovať za dovolenkou do zahraničia, informuje Forbes. Minúť na nej plánujú od 200 do 800 eur, pričom strávia na nej v priemere osem dní.

Kým ešte pred pár rokmi väčšina dovolenkárov uprednostňovala platiť v hotovosti, v súčasnosti sú na výslní digitálne platby. Nasvedčujú tomu aj výsledky uvedenej štúdie, pričom osem z desiatich ľudí, ktorí si doprajú letnú dovolenku, preferujú digitálne platby. Ide o najjednoduchšiu formu, ako platiť v krajinách s odlišnou menou. Aj preto jej význam medzi obyvateľmi strednej a východnej Európy neustále rastie.

Čoraz viac obyvateľov strednej a východnej Európy začína platiť digitálne. Zdroj: pexels.com

Daný spôsob ponúka hneď niekoľko možností. Možno zaplatiť kartou, šikovnými hodinkami či smartfónom. Daný výdobytok využíva až 78 % dovolenkárov. Zo sledovaných krajín sú na tom lepšie Česi (81 %), Rumuni (83 %) a Maďari (84 %). Pokiaľ to porovnáme s minulým rokom, ide o nárast o jedno percento.

Výhody používania platobnej karty si uvedomujú aj Slováci. Za najväčšie považujú rýchlosť a bezpečnosť platieb. Zväčša ide o mladšie generácie, pričom tretina opýtaných vo veku 18 až 34 plánuje na dovolenke platiť smartfónom alebo hodinkami. Zároveň 95 % mladých ľudí vo veku 18 až 25 rokov si chce zakúpiť dovolenku online. Kartou alebo digitálnou peňaženkou za ňu zaplatí 89 % percent z nich.

Zo štúdie tak vyplýva, že platiť prostredníctvom telefónu bude v priemere každý piaty Slovák.

Oddych na prvom mieste

Aj napriek tomu, že mladí ľudia pri výbere dovolenkovej destinácie vyhľadávajú skôr neprebádané miesta a adrenalín, 70 % respondentov si chce na dovolenke oddýchnuť. O aktívne trávenie voľného času má záujem len 17 %. O niečo lepšie je na tom objavovanie miestnych pamiatok, čomu sa prikláňa 49 % dovolenkárov.

Ako sme uviedli v našom minulom článku, ďalší prieskum európskej banky Revolut nadväzuje na to, o aké dovolenkové destinácie majú Slováci záujem. Väčšina z nich má záujem o pobyt pri mori. Na prvom mieste pri výbere finálnej destinácie dominuje Chorvátsko. Nebránia sa však ani krajinám, ako Taliansko, Grécko či Španielsko. Naopak, tretina opýtaných plánuje dovolenku stráviť na Slovensku.

Slováci považujú letnú dovolenky za ideálny čas na oddych. Zdroj: pexels.com

Výnimku netrávi ani trávenie dovolenky na letnom festivale. Daný spôsob však uprednostňuje len jedno percento opýtaných. Na Slovensku počas leta sa uskutoční niekoľko multižánrových festivalov. Medzi najobľúbenejšie patria Pohoda, Grape či Uprising.

„Slováci chcú na dovolenke navštíviť miestne pamiatky (44 %), ochutnať miestnu kuchyňu a spoznať miestne tradície (20 %). Pokiaľ ide o miesto pobytu, preferujú all inclusive hotely s nápojmi a so stravou v cene (37 %). Slovenskí turisti patrili medzi tých, ktorí si najčastejšie vyberali dovolenky s wellnessovými, zdravotnými a skrášľovacími procedúrami (17 %),“ priblížila európska banka.

Klesajúci záujem o last minute ponuky

Počas minulého roka sa zaznamenal aj výrazný pokles kúpy last minute dovoleniek. Medziročne sa znížila až o 20 %. Naopak, viac sa darilo takzvaných first moments ponukám.

Slováci si plánujú letnú dovolenku dopriať aj tento rok. Zdroj: pexels.com

Ako tvrdí riaditeľka cestovnej kancelárie Satur Eleónora Fedorová, výhodná je ešte dokonca viac než last minute ponuky. Pocítiť to možno najmä pri cene. Rozdiel sa nachádza len vo väčšej flexibilite.