iNSTRID

Magazín Sight and Sound raz za desať rokov organizuje anketu o najlepší film histórie. Najnovšie vydanie prevrátilo doterajšie trendy naruby, prvýkrát sa na najvyššie miesto dostala snímka, ktorú režírovala žena. Predstavujeme nový najlepší film všetkých čias: Jeanne Dielmanová, Obchodné nábrežie 23, 1080 Brusel.

Jedna žena vládne všetkým

Časopis Britského filmového inštitútu začal tradíciu v roku 1952. Tohtoročná (ôsma) edícia bola zatiaľ najväčšia, zapojilo sa do nej 1639 kritikov, kurátorov, archivárov a akademikov. Na prvú pozíciu vyniesli dielo Belgičanky Chantal Akermanovej z roku 1975, pričom do najlepšej desiatky sa predtým nedostal žiaden film od ženy. Jeanne Dielmanová sa v rebríčku po prvý raz objavila pred desiatimi rokmi, keď obsadila 35. priečku. Teraz sa postarala o triumf ženskej, ba možno až feministickej kinematografie. Na sedmičke je Francúzka Claire Denisová (Dobrá práca, 1998), v prvej stovke je jedenásť snímok od režisérok, dekádu dozadu boli iba dve.

Príbeh ženy, troch dní v živote vdovy v domácnosti, ktorá si privyrába príležitostnou prostitúciou, narúša zaužívané na špici rebríčka aj z formálneho hľadiska. Svojím štýlom má omnoho bližšie k avantgarde než k mainstreamu a trvá takmer tri a pol hodiny, čo si vyžaduje zanieteného a pozorného diváka. Len druhýkrát v existencii ankety zvíťazila európska snímka, v prvom vydaní rebríčka triumfovali Zlodeji bicyklov od Vittoria De Sicu. Ide o učebnicový príklad talianskeho neoralizmu s amatérskymi hercami a so zachytávaním sociálnych problémov v povojnovom Taliansku. Štyridsať rokov potom dominoval v hlasovaní Občan Kane (réžia Orson Welles, 1941), až v roku 2012 ho z piedestálu zosadilo Vertigo (r. Alfred Hitchcock, 1958). Tieto dve klasiky klesli o jedno miesto, Vertigo je druhé a Občan Kane tretí.

Kým Vertigo sa dekády postupne približovalo k Občanovi Kaneovi a oba sú hollywoodske filmy, Jeanne Dielmanová sa zjavila odnikiaľ. Vnáša to (staro)nový pohľad na to, čo by malo byť považované za najlepší film všetkých čias? Jeanne Dielmanová aj Zlodeji bicyklov sú príslušníci hnutí, na jednej strane ženského, na druhej neorealistického. Uvidíme, ako budú respondenti na túto problematiku nahliadať o ďalších desať rokov.

Top 10 filmov všetkých čias podľa odborníkov 2022:

1. Jeanne Dielmanová, Obchodné nábrežie 23, 1080 Brusel (r. Chantal Akermanová, Belgicko, Francúzsko, 1975)
2. Vertigo (r. Alfred Hitchcock, USA, 1958)
3. Občan Kane (r. Orson Welles, USA, 1941)
4. Príbeh z Tokia (r. Jasudžiro Ozu, Japonsko, 1953)
5. Stvorení pre lásku (r. Kar-wai Wong, Hongkong, Francúzsko, 2000)
6. 2001: Vesmírna odysea (r. Stanley Kubrick, USA, Spojené kráľovstvo, 1968)
7. Dobrá práca (r. Claire Denisová, Francúzsko, 1998)
8. Mulholland Dr. (r. David Lynch, Francúzsko, USA, 2001)
9. Muž s kinoaparátom (r. Dziga Vertov, ZSSR, 1929)
10. Spievanie v daždi (r. Gene Kelly, Stanley Donen, USA, 1951)

Kompletné poradie

Jeanne Dielmanová, Obchodné nábrežie 23, 1080 Brusel. Zdroj: screenshot, YouTube

Hlasovali aj režiséri

Štvrtýkrát vyberali najlepší film v dejinách aj režiséri. Takisto táto anketa sa rozrastá, v prvej edícii v roku 1992 ich hlasovalo 101, v minulom vydaní 358 a v najnovšom už 480. Magazín Sight and Sound oslovil tvorcov experimentálnych, umeleckých, mainstreamových i žánrových diel, boli medzi nimi Martin Scorsese, Gaspar Noé či Bong Joon-ho.

Kolegovia dopriali prvenstvo Stanleymu Kubrickovi a jeho sci-fi 2001: Vesmírna odysea z roku 1968. Aj tu ide o zmenu na čele, Vesmírna odysea sa posunula z druhej priečky a vystriedala japonský Príbeh z Tokia (r. Jasudžiro Ozu, 1953), v úvodných dvoch vydaniach triumfoval Občan Kane. Najlepšiu trojku uzatvára Krstný otec (r. Francis Ford Coppola, 1972), Príbeh z Tokia skončil štvrtý spoločne s Jeanne Dielmanovou. Na šiestej pozícii sú Vertigo a 8½ (r. Federico Fellini, 1963).

Top 10 filmov všetkých čias podľa režisérov 2022:

1. 2001: Vesmírna odysea (r. Stanley Kubrick, USA, Spojené kráľovstvo, 1968)
2. Občan Kane (r. Orson Welles, USA, 1941)
3. Krstný otec (r. Francis Ford Coppola, USA, 1972)
4. Príbeh z Tokia (r. Jasudžiro Ozu, Japonsko, 1953) a Jeanne Dielmanová, Obchodné nábrežie 23, 1080 Brusel (r. Chantal Akermanová, Belgicko, Francúzsko, 1975)

6. Vertigo (r. Alfred Hitchcock, USA, 1958) a 8½ (r. Federico Fellini, Taliansko, Francúzsko, 1963)

8. Zrkadlo (r. Andrej Tarkovskij, ZSSR, 1975)

9. Persona (r. Ingmar Bergman, Švédsko, 1966), Stvorení pre lásku (r. Kar-wai Wong, Hongkong, Francúzsko, 2000) a Detail (r. Abbas Kiarostami, Irán, 1989)

Kompletné poradie

2001: Vesmírna odysea (1968). Zdroj: screenshot, YouTube

Zdroje: bfi.org.uk, cfsd.cz

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Rýchly technologický vývoj znamená pre výrobcov dronov rozšírenie svojho pôsobenia do rôznych oblastí nášho života. Čo všetko nám vedia ponúknuť?

Poznáme ich potenciál?

Drony sa počas posledných rokov prepracovali aj na domáci trh a mnohokrát žasneme nad úžasnými zábermi, ktoré dokážu vytvoriť. Predovšetkým však slúžia na formovanie vzhľadu miest – používajú sa na plánovanie budov, výstavbu a zvyšovanie bezpečnosti.

Pôsobivé fotografie častokrát vznikajú ako pomôcka pri plánovaní mestskej infraštruktúry. zdroj: pexels.com

Nie každému je známe, že zariadenia bez pilotov sa objavili už počas prvej svetovej vojny. So základnými modelmi začala Veľká Británia a USA. Neskôr vznikali sofistikovanejšie stroje so zlepšenou odolnosťou a schopnosťou udržať si väčšiu výšku.

Napriek ich dlhému vývoju a pôsobeniu na trhu má verejnosť obmedzené znalosti o tom, ako možno drony prakticky použiť. Túto domnienku nedávno potvrdila štúdia ministerstva dopravy Spojeného kráľovstva, preto je dôležité ozrejmiť dopad dronov na našu budúcnosť. Súčasnosť a blízka budúcnosť vkladá nádej do využitia dronov prostredníctvom týchto piatich spôsobov.

Vytváranie digitálnych makiet

Drony dokážu zhotoviť fotografie budov, ktoré sa potom použijú na zostavenie 3D modelov budov v počítačovom softvéri. Tieto modely majú presnosť v rámci jedného centimetra. Kombinujú sa s inými údajmi, napríklad 3D skenmi interiérov, aby poskytli úplne presný obraz o štruktúre pre geodetov, architektov a klientov.

Používanie digitálnych vzorov šetrí čas a peniaze v procese výstavby tým, že predstavuje hlavný zdroj, ktorým sa môžu architekti a plánovači riadiť.

Pomoc pri nebezpečných opravách

Medzinárodný výskumný tím vedený odborníkom na drony Mirkom Kováčom z Empa a Imperial College London sa pri svojom abmicióznom projekte inšpiroval rojom včiel. Výsledkom sa stali kooperatívne drony so zabudovanou 3D tlačou. Pod ľudskou kontrolou tieto lietajúce roboty tímovo pracujú na tlači trojrozmerných materiálov.

Na otestovanie konceptu výskumníci vyvinuli štyri zmesi podobné cementu, s ktorými drony stavajú. Počas celej zostavy v reálnom čase vyhodnocujú stavebný materiál a prispôsobujú svoje správanie tak, aby spĺňali dané špecifiká. Jednou z hlavných požiadaviek bolo, aby výrobná presnosť neprekročila päť milimetrov.

Vedci tvrdia, že na rozdiel od alternatívnych metód, 3D tlač počas letu reálne zvyšuje šancu na opravu zničených miest. Stavby po prírodných katastrofách alebo prístupy k vysokým budovám sa vďaka tomu spustia skôr a bez menších problémov.

Mapuje pamiatky

Tím holandských umelcov Studio Drift používa drony na rôzne kultúrne podujatia, no poskytol ich aj na iné účely. Pomocou dronov vytvorili obrázky svetoznámych pamiatok – Notre Dame v Paríži, Koloseum v Ríme a Gaudího Sagrada Familia v Barcelone. Katedrálu vážne poškodil požiar v apríli 2019, na Koloseu sa podpísal zub času a barcelonská bazilika je najznámejšou nedokončenou stavbou na svete.

Je takmer nemožné predstaviť si baziliku bez vysokých žeriavov. Zmenia to drony so svojou technológiou? zdroj: pexels.com

Drony by v týchto a mnohých ďalších prípadoch pomohli pri reštauračných prácach. Zachytené snímky sa spracujú a vizualizujú dopad stavebných prác na poškodenú alebo čiastočne dokončenú budovu.

Lietajúci poslíček

Kuriérske služby vyhľadáva čoraz viac ľudí, no drony by posunuli vývoj zásielkovní opäť o niečo ďalej. Internetoví predajcovia a doručovacie spoločnosti, ako je Amazon, už prihlasujú patenty na vývoj viacúrovňových zásobovacích centier pre drony, ktoré by dokázali pristáť aj v uzatvorených budovách.

Spomedzi európskych krajín by najefektívnejšie výsledky prinieslo Spojené kráľovstvo, Nemecko, Taliansko a Francúzsko. Používanie dronov na doručovanie zásielok je výhodné najmä kvôli potenciálnemu zníženiu výdavkov. Menšie náklady na vodiča, žiadne zdržanie sa v zápche, a tým pádom aj rýchlejšie dodanie balíka robí z dronov skvelých pomocníkov.

Prítomné aj pri požiaroch

Drony na zemi ovláda pilot pomocou diaľkového ovládača. Zároveň zisťuje mieru škody, ktorú napáchal požiar. zdroj: pixabay.com

Drony sú pre hasičov očami na oblohe. Slúžia ako základný nástroj pre ľudí v hasičských zboroch, najmä v mestských centrách a ich okolí, kde sa vo výškovej budove môže vyskytnúť smrteľné peklo. Prepracovaná technológia sa pridáva k existujúcim zdrojom, ako sú hasičské autá, rebríky, špecializované obleky atď. Hasiči vďaka dronom získavajú  informácie z leteckého pohľadu rýchlym a šetrným spôsobom.

Skôr než na hasenie, drony sa využívajú pri získavaní situačného povedomia o požiari a jeho okolí. Hasiči použijú tieto informácie na kontrolu požiaru a efektívne naplánujú záchrannú akciu.

Zdroje: www.interestingengineering.com, www.flytnow.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com

Na Slovensku máme niekoľko zaujímavých vianočných tradícii, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú. Ako to je u vás doma počas sviatkov, praktizujete všetky vianočné zvyklosti a tradície?

Pred Vianocami

Vianočné obdobie začína už pred Štedrým večerom. A už od konca novembra sa pomaly pripravujeme na slávnostný vianočný čas. V dávnych časoch bol začiatok zimy považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Dokonca sa verilo, že v niektorých dňoch je táto temná aktivita väčšia. Takýmto dňom sa hovorilo stridžie dni,boli na (Katarínu – 25. november, Ondreja – 30. november, Barboru – 4. december, Luciu – 13. december a Tomáša – 21. december. V týchto dňoch na ochranu pre zlými silami jedli ľudia cesnak a kreslili ním kríže na dvere svojich obydlí. Vytvárali si rôzne masky, ktoré mali odohnať nepriateľské sily ďaleko od domova.

Lucia bola považovaná za hlavnú strigu. A ľudia sa pred ňou snažili chrániť rôznymi spôsobmi, svoje príbytky označovali kriedou nakresleným krížom, dobytok chránili voňavými bylinami a do dverí dávali oklepok slamy. (Foto: Unsplash)

Adventný čas

Adventné obdobie je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.

Začiatok adventu v rok  2022 pripadol na nedeľu 27. novembra. Advent končí v tomto roku 18. decembrom. V kostoloch aj v domácnostiach sa už prvú adventnú nedeľu objavuje typický adventný veniec so štyrmi sviecami. Každú adventnú nedeľu sa na ňom rozhorí ďalšia svieca. Obdobie adventu sa tiež volal malý pôst.

Prvá adventná sviečka znamená Mier. Druhá sviečka nám pripomína Vieru. Tretia adventná sviečka v sebe nesie posolstvo Lásky. A štvrtá sviečka symbolizuje nehasnúcu Nádej. (Foto: Siera Koder, Waldemart Brandt)

Hurá, Vianoce

Šupina pod obrusom

Šupina z kapra sa vkladala pod obrus počas štedrej večere. Tá mala zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok. Mnoho ľudí si šupinu dáva aj do peňaženky, aby sa im peniaze rozmnožili a bolo ich dostatok.

Medovníčky

Medovnikárstvo ako remeslo má korene v Nemecku. Medovníky sa vtedy piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách. Prvé medovníky boli nezdobené. Od 17. storočia sa medovnikárske technológie a výrobné postupy skvalitňovali a do cesta sa začali pridávať rozmanité chuťové prísady a aromatické koreniny.

„Mládenci a dievčatá si kupovali perníkové srdcia, ale piekli sa aj perníky s námetmi so spoločenského a náboženského života, napríklad perníkový betlehem,“ dopĺňa zaujímavosti historička a etnologička Katarína Nádaská. (Foto: Casey Chae, Unsplash)

Ilustračná foto: Vladimir Gladkov, Unsplash

Čo znamená „Zen“?

Zen je japonský názov pre budhistickú tradíciu, ktorú praktizujú milióny ľudí na celom svete.

Historicky zenová prax pochádza z Číny, Kórey, Japonska a Vietnamu, a neskôr sa dostala na Západ.

Zen má mnoho podôb, pretože každá kultúra, ktorá ho prijala, tak urobila s vlastným dôrazom a vkusom.

Slovo „Zen“ je japonský ekvivalent čínskeho „Ch’an“, čo znamená „meditácia“.

Ch’an prišiel do Japonska, a stal sa „zenom“ okolo ôsmeho storočia nášho letopočtu.

Vznik a podstata

Keď asi pred 2000 rokmi prišiel budhizmus z Indie do Číny, stretol sa s taoizmom a konfucianizmom, pričom absorboval niektoré prvky oboch, zatiaľ čo iné odmietal.

V tomto kontexte Chan odkazuje na kvalitu mysle trénovanú meditáciou v sede, v japončine známou ako zazen, ktorú mnohí zenbudhisti považujú za najdôležitejšiu prax tradície.

Zen je rovnako rôznorodý ako jeho praktizujúci, ale medzi spoločné črty patrí dôraz na jednoduchosť, a učenie o nedualite a nekoncepčnom chápaní.

Nedualita sa niekedy popisuje ako „nie jeden, ani dva“, čo znamená, že veci nie sú ani úplne jednotné, ani sa od seba úplne odlišujú.

Zen napríklad uznáva, že telo a myseľ sú prepojené: nie sú ani rovnaké, ani úplne oddelené.

Nekoncepčné chápanie sa vzťahuje na vhľad do „vecí takých, aké sú“, ktoré nemožno vyjadriť slovami.

Mních medituje v parku na tráve. Zdroj: blog.sivanaspirit.com

Aby pomohli študentom objaviť nedualitu bez spoliehania sa na myslenie, učitelia zenu používajú koany – príbehy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nezmyselné, ale ako predmety kontemplácie v zazene, vedú k posunu perspektívy, od oddelenosti k prepojenosti.

Zen-budhizmus v konečnom dôsledku ponúka praktizujúcim spôsoby, ako vyliečiť svoje srdcia a mysle, a spojenie sa so svetom.

Tieto spôsoby sa v priebehu času, a od kultúry ku kultúre líšili.

Napríklad v stredovekom Japonsku, zenoví mnísi slúžili ako lekári chudobným, rozdávali lieky a magické talizmany, a ako ministri, ktorí ponúkali pohreby a obdobné služby.

Ako všetky školy budhizmu, aj zen začína pochopením, že ľudské bytosti trpia, a ponúka riešenie tohto utrpenia, prostredníctvom uznania vzájomnej prepojenosti všetkých bytostí, a učenia sa žiť spôsobom, ktorý je v súlade s touto pravdou.

Zen budhizmus je prax, kde sa žiak učí od svojho majstra prostredníctvom priameho porozumenia zazenu. Zdroj: originalbuddhas.com

Zazen

Hoci zenový budhizmus nakoniec vyvinul tradície štúdia a rituálov, jeho dôraz na osobnú skúsenosť z neho vždy urobil tradíciu orientovanú na prax.

Prax je meditácia. „Zen v sede“ (ako aj vyššie uvedené, japonsky: zazen) bol vždy ústredným bodom v zenových tréningových centrách, kde  na meditačné cvičenia, vstávajú mnísi každé ráno o skorej hodine.

Čo je zazen? Doslova to znamená „sediaci zen“, zjednodušene povedané, je to meditácia v sede.

V zazene praktizujúci sedia na vankúši, vo vystretej polohe s rovným chrbtom, očami napoly otvorenými a nohami prekríženými na protiľahlé stehno. (Pre tých, ktorí nemôžu sedieť v tejto polohe – zen budhisti podporujú niekoľko alternatív, vrátane meditácie v sede na stoličke.)

Zazen sa často vyučuje ako bezcieľna prax, v ktorej nie je čo dosiahnuť; len sedieť je samo o sebe výrazom už prebudenej mysle.

Prax: Trojkrokový proces

Keď sa chce človek zapojiť do zenovej meditácie, zen odporúča, aby praktizujúci postupoval v troch krokoch: úprava tela, dýchania a mysle.

Praktizujúci na začiatku postupuje podľa týchto úprav v uvedenom poradí. Pri ukončení sedenia sa postup obráti, aby sa mohol vrátiť do štandardného rozpoloženia.

Úprava tela

Všeobecne povedané, prispôsobenie tela znamená pripraviť sa tak, aby človek mohol dosiahnuť optimálny stav slobody.

Aby tak mohol urobiť, musí mať praktizujúci správnu stravu, zapojiť sa do primeraného fyzického cvičenia a vyhnúť sa vytváraniu návykov, ktoré sú v rozpore s udržiavaním zdravej mysle a tela.

Zen ďalej upravuje aj meditačné polohy v sede – existujú dve, ktoré zen odporúča: poloha lotosového sedu a poloha polovičný lotosový sed.

Dlhá zenová tradícia ich považuje za účinné na upokojenie mysle, a rozpustenie rôznych psychologických komplexov a psychosomatických porúch.

Ak však laik nemôže najprv zaujať tieto polohy, možno ich spočiatku nahradiť sedením na stoličke s vystretou chrbticou, pretože to môže priniesť podobný efekt.

Úprava tela je pre praktizujúceho nevyhnutná, aby mohol zažiť praktické výhody meditácie.

Úprava dýchania

Výhody zenovej meditácie sú úzko späté s praxou dýchania.

Všeobecne povedané, Zen neodporúča žiadne zložité, namáhavé dychové cvičenia ako v jóge.

Zenové dychové cvičenie sa nazýva „pozorovanie počtu dychov“ (sūsokukan).

V tomto cvičení cvičiaci počíta prichádzajúci nádych a výdych.

Pred počítaním dychu, sa praktizujúci niekoľkokrát nadýchne nosom a vydýchne ústami.

Potom človek začne počítať nádychy, ale tentoraz vdychuje, aj vydychuje cez nos.

Ide o brušné dýchanie – človek privádza vzduch až do spodnej časti brucha a odtiaľ vydychuje. Toto cvičenie má za následok naplnenie mysle a tela človeka čerstvou životnou energiou, a vylúčenie negatívnej toxickej energie zo systému cvičiaceho.

Z tohto dôvodu sa musí vykonávať na mieste, kde je dostatočné vetranie.

Kľúčom k úspešnému vykonávaniu dychových cvičení, je len pozorovanie prichádzajúceho a odchádzajúceho dychu.

Hoci sú to jednoduché pokyny, je ťažké ich vykonať, pretože nováčik má tendenciu rozptyľovať sa.

Súčasné obavy, strachy a spomienky, sa často vynárajú na povrch. Zen ich nazýva túlavé myšlienky – môže ísť o akýkoľvek mentálny objekt, ktorý bráni praktizujúcim sústrediť sa.

Ak chce niekto urobiť pokrok v meditácii, je to jedna z prvých vecí, ktorú sa musí praktizujúci naučiť prekonať.

Žena meditujúca v lotosovej pozícii, plus náčrt farebných čakier. Zdroj: dreamstime.com

Úprava mysle

Akonáhle sa upraví stav tela a dýchania, praktizujúci sa potom naučí lepšie pracovať s mysľou.

Praktizujúci sa teda účelovo dostáva do stavu meditácie, a tým sa učí odpútať sa od starostí každodenného života.

Túžby, obrazy a predstavy sú rozptýlením, ktoré je potrebné pri meditácií odstrániť.

Je to preto, že v meditácii sa musíte naučiť zamerať svoje vedomie na jednu vec.

Človek sa musí naučiť len pozorovať bez toho, aby sa zapájal.

V procese prehlbujúcej sa meditácie možno identifikovať tri štádiá: štádium koncentrácie, štádium meditácie a štádium absorpcie.

Vo fáze koncentrácie sa cvičenec sústredí, napríklad na spodnú časť brucha, čím sa vytvorí dualistický vzťah medzi koncentrujúcim sa cvičencom a spodnou časťou brucha, ktorá je stredobodom koncentrácie.

Tento dualistický vzťah sa postupne prerušuje, keď sa praktizujúci dostáva do štádia meditácie.

Aktivita vedomia ega sa postupne zmenšuje, a bariéry, ktoré si vytvára, sa postupne odstraňujú.

Keď praktizujúci vstúpi do štádia absorpcie, dualistické usporiadanie mysle sa odstráni.

Medzi objektom mysle a aktivitou samotnej mysle, nebude žiadne oddelenie alebo vzdialenosť.

Keď praktizujúci opakuje tento proces počas dlhého časového obdobia, zažije stav, v ktorom sa nič neobjaví. Zen používa frázu „bez mysle“ na označenie tohto stavu.

Ne-myseľ neznamená bezduchý stav. Ani to neznamená, že neexistuje žiadna myseľ.

Znamená to, že neexistuje žiadna vedomá aktivita mysle, ktorá by bola spojená s vedomím ega v každodennom pohľade.

Inými slovami, žiadna myseľ je slobodná myseľ, ktorá nie je ohraničená myšlienkami, túžbami a predstavami.

Najdôležitejšia práca je tá, ktorú ostatní nevidia.

Možno to poznáte aj vy. Pociťujete zahltenie povinnosťami a úlohami, stres vám spôsobuje tlak v hlave, na hrudi a emocionálne a energeticky vás to všetko vyčerpáva. Z času na čas sa pustíte do niečoho nového, čo vás veľmi nadchne, no potom sa necháte rýchlo odradiť a namiesto toho, aby ste pôvodný zámer dokončili, púšťate sa do niečoho celkom nového. Akoby ste hľadali niečo, čo bude vnútornú motiváciu vytvárať esenciálne, prirodzene, snáď bez vašej osobnej účasti.

Vedzte, že v tom nie ste len vy. Je to problém väčšiny ľudí a najmä v tomto období, keď sa nachádzame na prelome rokov. Je to celkom pochopiteľné, je to veľký koniec niečo starého a začiatok nového, kedy môžeme začať od začiatku.

Nepríjemnou pravdou je, že len veľmi málo ľudí sa v skutočnosti drží svojich každoročných cieľov.

Ale aj napriek všetkým zlyhaniam sa o to pokúšame každý rok a veríme, že teraz to bude iné. Väčšinou sa však dopúšťame stále rovnakých chýb a dosiahnutie našich cieľov je v nedohľadne.

Dobrou správou je, že stačí zmeniť spôsob stanovovania cieľov tým, že sa vyvarujete nasledujúcim piatim chybám:

1. Príliš veľa cieľov
Pravdepodobne je vo vašom živote veľa vecí, ktoré chcete zmeniť. Zmena, obzvlášť keď sa týka vašich zvykov, je však dosť ťažká. Vyberte si jeden alebo najviac dva ciele a rozhodnite sa, na ktorý sa zameriate ako na prvý.

2. Neurčité alebo nerealistické ciele
Jednou z vecí, v ktorých zlyhávate, je vágnosť alebo nepravdepodobnosť dosiahnutia vašich cieľov. Ak chcete byť úspešní, rozdeľte váš cieľ na kroky, ktoré je pravdepodobnejšie zvládnuť. Namiesto cieľa „naučiť sa po nemecky“ si dajte radšej cieľ „prihlásiť sa na kurz nemčiny“.

Vizualizácia plánov je silný nástroj, ktorý vám pomôže plánovať lepšie. Skúste si to a nebojte sa ani kreslenia. Foto: Kelly Sikkema

3. Nejasný časový plán
Pri stanovovaní cieľov ľudia najčastejšie zabúdajú na presný časový plán. Špecifikujte, kedy chcete začať s plnením cieľa a kedy plánujete dosiahnuť čiastkové kroky k jeho dosiahnutiu.

4. Nedostatočné plánovanie
Väčšina cieľov si vyžaduje dosť plánovania. Keď je vašim cieľom chodiť cvičiť trikrát týždenne, musíte si najprv položiť niekoľko otázok. Potrebujete niekoho k deťom? Musíte sa deliť o auto? Môžete rátať s tým, že skončíte v práci načas? Ak chcete byť úspešní, musíte poznať odpoveď na všetky podobné otázky a podľa nich plánovať svoj cieľ.

Je prínosné hovoriť o svojich plánoch s ostatnými ľuďmi? Niektoré štúdie zistili, že nie, pretože tak môžete nadobudnúť pocity, akoby ste už tie ciele splnili, a tak povolíte v snažení. Iné štúdie zasa tvrdia, že sa rozprávať máte, lebo si môžete svoje plány a ciele ujasniť a nájsť pomoc. Foto: LinkedIn Sales Solutions

5. Zanedbanie predvídania prekážok
Ak nie ste pripravení bojovať na dlhej ceste s prekážkami, veľmi rýchlo zničíte akúkoľvek snahu o sebazlepšenie. Predtým než začnete, nájdite si čas na to, aby ste si uvedomili, aké nástrahy vás na vašej ceste môžu čakať a ako s nimi budete bojovať.

Ak sa vyhnete týmto piatim chybám, vaša šanca na úspech pri dosahovaní cieľa sa zvýši. A nezabúdajte na to, že cenou neúspechu nie je len nedosiahnutie vášho cieľa, ale aj vplyv zlyhania na vašu sebaúctu, myslenie a vnímanie seba aj svojej budúcnosti.

ČO JE SNOEZELEN?

Ide o multisenzorickú terapiu, ktorá má korene v Holandsku. Koncom sedemdesiatych rokov dvaja holandskí terapeuti Jan Hulsegge a Ad Verheul sa snažili zvýšiť zmyslový zážitok ľuďom s mentálnym postihnutím. Ich experiment zožal relatívny úspech u hovoriacich i nehovoriacich pacientov. Terapiu pomenovali Snoezelen, čo má v preklade znamenať skúmať a uvoľniť sa.

Prvé snoezelen centrum otvoril Joe Kewin spolu s jeho tímom vo Veľkej Británii vo Whittington Hall v roku 1987. Išlo o inštitúciu, ktorá slúžila dospelým s mentálnym postihnutím. Vďaka terapii Snoezelen sa stala Whittington Hall priekopníkom v ranom výskume.

V posledných rokoch sa stala terapia Snoezelen vo svete populárna. Rozšírila sa do viac ako 30 krajín. Často sa používa ako terapeutický prístup na zmenu myšlienok, pocitov a správania pomocou senzorickej stimulácie. Ukázalo sa, že terapia je pre človeka prospešná.

Zmyslová miestnosť

Prakticky hovoríme o špeciálne upravenom terapeutickom prostredí, ktoré bolo vytvorené za účelom poskytovania určitej formy relaxu, uvoľnenia, ukľudnenia či vzdelávania. Vybavenie stimuluje zmysly pacientov. Miestnosť je vybavená optickými ilúziami, svetelnými efektmi, farbami, bublinkovými vodnými valcami, vodnou posteľou, zvukom, vôňami či relaxačnými prvkami. Veci sú efektívne usporiadané. Svetlo, zvuk, vôňa a hmatové materiály majú stimulovať zmysly.

Priestor je určený pre ľudí:

• s ťažkým zdravotným postihnutím alebo chorobami
• s mentálnym postihnutím
• s demenciou
• so psychickými poruchami
• s poruchami správania
• s poruchami učenia
• s poruchou pozornosti
• s autizmom
• s Alzheimerovu chorobu

Využitie miestnosti je veľmi univerzálne, úľavu ponúka pre pacientov so širokým spektrom diagnóz. Okrem nich sem môžu zavítať deti v rámci voľného času, rozvoja kreativity a komunikačných schopností.

Špeciálna oáza pokoja

Multisenzorické prostredie Snoezelen možno prispôsobiť potrebám klienta. To znamená, že terapeut na základe záznamu o pacientovi vie miestnosť pripraviť tak, aby sa tam cítil v bezpečí. Ak je napríklad klientovým obľúbeným zážitkom pobyt v tieni, prechádzka medzi stromami alebo prechádzka v daždi, tak terapeut zvolí vyhovujúce farby na bublinkových valcoch, optických vláknach, svetlách a podobne. Skratka postará sa o všetky jeho zmysly.  

Cieľom je, aby sa pacient úplne uvoľnil ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Čas v „oáze pokoja“ by mal byť zameraný len na klienta, aktivity určuje prevažne on. Reakcie ako prejavený záujem a radosť sú dôležité. Zmyslové stimuly sú pre každého individuálne, teda ak sa jednému páči imitácia lietajúceho vtáka na stene, tak to neznamená, že druhý ju rovnako ocení. Niekomu môžu jemné farby premietané na steny pripadať upokojujúce, no obrázky ich zmätú. Hudba môže byť pre niektorých klientov príjemná, no pre iných príliš stimulujúca. V ďalšom prípade môže nastať odpor k hmatovým aktivitám. Pacient sa nebude chcieť dotknúť predmetov, čo je úplne v poriadku. Terapeut by ho do činnosti nemal tlačiť a mal by mu navrhnúť inú zmyslovú alternatívu.

Výhody viaczmyslovej metódy Snoezelen

Čo sa týka výhod viaczmyslových miestností, tak je to veľmi náročné posúdiť. Neoficiálne dáta hovoria o zlepšenej nálade, menej rušivom správaní, znížení úzkosti či strachu, skvalitnení komunikácie a výsledkoch v rámci medziľudských interakcií. Vedeckých štúdií na túto tému je pomerne málo.

Zdá sa, že niektoré správanie, ako je agresivita a sebapoškodzovanie, sa zlepšuje, najmä keď je klient v multizmyslovom prostredí. Neustále však čítame o pozitívnych odozvách nie len v rámci klientov zo špeciálnych škôl alebo domovov dôchodcov, ale aj od zamestnancov. Teda v zmyslových miestnostiach môžu zrelaxovať ako terapeuti, tak ľudia s určitým mentálnym alebo fyzickým znevýhodnením. Snoezelen miesnosti môžu byť prijemným miestom pre návštevy príbuzných trpiacich demenciou. Zvyšuje sa tým pravdepodobnosť, že sa budú návštevy vracať.

Ďalšie zdroje poukazujú na zlepšenú koncentráciu a bdelosť. Učenie v multizmyslovom prostredí má byť úspešnejšie. Špeciálna miestnosť pomáha v rozvoji motoriky – vybavenie slúži na koordináciu, flexibilitu, svalovú silu či podporu rovnováhy. Tiež poskytujú klientom príležitosť preskúmať príčinu a následok. Učia sa, aký vplyv majú ich činy na svet okolo nich. V konečnom dôsledku je teda na zvážení tento typ terapie. Môže pomôcť, no nemusí byť účinný.

Na sociálnej platforme TikTok sa vyskytuje čoraz viac videí tínedžerov, ako sa snažia si privolať lásku pomocou mágie. Z novej globálnej štúdie vyplýva, že viac ako 40 % respondentov verí v určité formy čarodejníctva, uvádza portál ScienceDaily. Zúčastnilo sa jej viac ako 140 000 ľudí z 95 krajín. Publikovala sa v časopise PLOS ONE v novembri tohto roku, píše portál ABP Live.

Autori čerpali údaje z osobných a telefonických prieskumov, ktoré zahŕňali otázky o náboženskej viere a viere v čarodejníctvo, dodáva ScienceDaily. Uskutočnili ich profesionálne prieskumné organizácie v priebehu rokov 2008 až 2017.

Rôznorodosť výsledkov

Portál ScienceAlert uvádza, že štúdia prináša rozličné výsledky. Kým vo Švédsku uviedlo kladnú odpoveď len 9 % zúčastnených, v Tunisku sa priznalo k viere v čarodejníctvo až 90 % opýtaných. Autor štúdie Boris Greshman to pripisuje k pôsobeniu socio-demografických skupín.

Analýza okrem spomínaných faktorov zobrazuje aj mieru viery na základe individuálnych poznatkov jedinca, informuje ABP Live. Dané zistenia poukazujú, že presvedčenie medzi krajinami sa líši podľa rôznych inštitucionálnych, sociálno-ekonomických, kultúrnych a psychologických faktorov.

Pokiaľ ide o ľudí s vyšším vzdelaním, ktorí sú vystavení lepšej ekonomickej situácii, existuje menšia pravdepodobnosť, že budú veriť v čarodejníctvo. Naopak u skupín vyskytujúcim sa na územiach so slabými inštitúciami je pravdepodobnosť vyššia. Zväčša ide o osoby, ktoré sa správajú v súlade s prevládajúcimi normami a zvykmi. Pozitívna korelácia sa spája aj s vierou v božstvo, avšak príslušnosť ku kresťanstvu alebo islamu netvorila významný rozdiel, informuje ScienceAlert.

Výsledky štúdie môžu zúčastnené krajiny použiť na optimalizáciu politík a rozvojových projektov, ktoré zohľadňujú vieru v čarodejníctvo, dodáva ABP Live.

Stanovenie otázok

ScienceAlert uvádza, že predchádzajúci výskum už skúmal vieru v čarodejníctvo v rôznych častiach sveta. Jeho presnosť sa nedala určiť, nakoľko nedostatok údajov bránil výskumníkom vykonávať globálne analýzy čarodejníckych presvedčení.

Po nástupe kresťanstva a cirkvi začali vznikať záporne postoje voči pohanským poverám a mágii. Zdroj: pexels.com

Najnovší súbor údajov sa odvíjal zo zrealizovaných osobných a telefonických prieskumov. Anketári sa v nich pýtali na mágiu a čarodejníctvo rôznymi spôsobmi, avšak v každom prieskume sa objavila aspoň jedna relevantná otázka. Zväčša išlo o dotaz, či veria v myšlienku, že určití ľudia dokážu zoslať zlo alebo kliatby spôsobujúce určitému jedincovi zlé veci.

Druhá časť otázky sa orientovala na definíciu samotného čarodejníctva. Išlo o jedinečný spôsob, ako presne určiť priaznivcov čarodejníctva v celkovej vzorke prieskumu.

Z analýzy ďalej vyplýva, že pokiaľ by sa kladná odpoveď aplikovala na celkový počet obyvateľov zastúpených krajín, išlo by približne až 1 miliardu ľudí. Samotný autor tvrdí, že je dôkazom prítomnosti čarodejníckych presvedčení po celom svete.

Potreba ďalšieho výskumu

Okrem uvedených výrokov Greshman poukazuje na dôležitosť ďalšieho výskumu, ktorý môže získať skutočný globálny pohľad na skúmané súvislosti. Síce aktuálna štúdia obsahuje široký záber informácií, poznatky ohľadom Číny a Indie, ktoré sú známe aj ako najľudnatejšie krajiny sveta, sú nedostatočné.

Pozitívum výskumu tvorí aj lepšie pochopenie daných presvedčení, ktoré môže pomôcť chrániť ženy obvinené z čarodejníctva, nakoľko na niektorých miestach stále vedú ku konfliktom.

„Vidím čarodejnícke presvedčenia ako štandardizovanú nočnú moru skupiny a verím, že porovnávacia analýza takýchto nočných môr nie je len antikvariát, ale jeden z kľúčov k pochopeniu spoločnosti,“ cituje Greshman výrok zosnulej antropologičky Hunter Wilsonovej, ktorým vysvetlila potrebu daného výskumu.

História čarodejníctva na Slovensku

Portál Oravské múzeum približuje históriu čarodejníctva na území našej krajiny. Počas predkresťanského obdobia sa ľudia prikláňali k pozitívnemu vzťahu k veštcom a bylinkárkam. Až po nástupe kresťanstva a cirkvi vznikli záporné postoje voči pohanským poverám a mágii. Medzi nečisté sily sa pripísali aj mágovia či astrológovia.

Viac ako 40 % zúčastnených štúdie verí v určité formy čarodejníctva. Zdroj: pexels..com

Spoločnosť začala zdieľať názor, že všetko, čo čarodejnica robí, uskutočňuje za pomoci diabla, ktorému upísala svoju dušu. Príkladom môžu byť predstavy ľudí o bosorkách, ktoré lietali na metlách za pomoci čarodejnej masti. Okrem toho vedeli začarovať nielen iného človeka, ale aj seba.

Z čarodejníctva bolo obviňované najmä ženské pohlavie. Podozrivou sa mohla stať hociktorá žena, ktorá sa zaoberala liečiteľstvom alebo bylinkárstvom. Výnimkou neboli ani v tom čase známe pôrodné babice. Procesy ohľadom bosoráctva sa konali na celom území Uhorska, výnimkou nebolo ani Slovensko.

Na území Oravy sa v 17. a 18. storočí danými prípadmi zaoberal nielen oravský stoličný súd, ale aj mestský úrad v mestečku Veličná. V priebehu rokov 1625 až 1677 boli vo Veličnej riešené štyri súdne spory týkajúce sa čarodejníctva, pričom jeden prípad skončil upálením.

Jedným príkladom čarodejníctva na našom území je prípad Doroty Mandrákovej z Hornej Lehoty. Zbierala liečivé byliny, z ktorých následne varila odvary. Liečila nimi chorý dobytok, pričom sa jej to stalo osudným. Približne 44 vypočutých svedkov sa domnievalo, že obžalovaná inklinuje k čarodejníckym praktikám. Konečné rozhodnutie súdu je neznáme, nakoľko sa nenachádza v písomnej agende.

Nadýchnite sa

Od Bridgertona po Gen Z – táto sexi spodná bielizeň zažíva comeback a spôsobuje hotový ošiaľ. V poslednej dobe priťahuje oveľa širšie publikum. Jeho online vyhľadávania prudko vzrástli, spolu s dopytom po posteliach s baldachýnom a vistérii –  záujem o všetko, čo dizajnéri zobrazili v dobovom romantický televíznom seriáli Bridgerton. Je korzet nástrojom mučenia alebo ženskou zbraňou?

Bridgeton vytvoril vlastný módny výraz – REGENCYCORE

Seriál odohrávajúci sa v rušnom Anglicku v roku 1813 prilákal Netflixu rekordné publikum – počas prvého mesiaca vysielania ju streamovalo až 82 miliónov domácností. To z neho robí najväčší seriálový debut streamovacej siete. Bridgerton dokonca vytvoril svoj vlastný módny výraz „Regencycore“: honosné šaty, saténové rukavice po lakte, čelenky posiate perlami a samozrejme – korzety. Tie sú priam nevyhnutné pre pútavý dekolt, ktorý je na prehliadke na poprednom mieste.

V centre pozornosti sú od prvej epizódy. Ikonickou je komickej scéne s Prudence, najstaršiou dcérou spoločensky vyššej postavenej panie Lady Featheringtonovej. Slúžka ju doslova vtláča do korzetu. Nech je štíhlejšia pri stretnutí s kráľovnou Charlotte. Šnúrky sa trhajú. Prudence ledva dýcha. Jej nesympatická matka sa len prizerá a hovorí, že keď bola v jej veku, pás mala „vo veľkosti pomaranča a pol“.

Scénka sťahovania korzetu zo seriálového trháku Bridgerton. Zdroj: Netflix

Korzet = spôsob, ako zaujať

Korzetová scéna skutočne odrážala realitu. Ženy ako napríklad slobodné Bridgertonky a Featheringtonky robili to, čo museli alebo to, čo im prikázali. „Stúpať vyššie spoločensky a dobre sa vydať“ bola ich najlepšia šanca na zlepšenie ich osudu. Efektová kostýmová dizajnérka Ellen Mirojnick sa snažila vytvoriť pre ženské herecké obsadenie Bridgertonovej, od mladej hlavnej úlohy Daphne až po zrelšiu Lady Danbury.

„To bol vtedy dôraz ženského tela, vaše oko smerovalo priamo na vrchol jej dekoltu,“ hovorí Mirojnick. Pri vytváraní „siluety 1813“ boli tento odev kľúčový. Na výrobu najali pána Pearla, ktorého meno je v korzetérii priam posvätné. Tvrdí, že bol dar od bohov. Pearl je dnes popredným výrobcom korzetov vo svete. Spolupracoval dokonca aj s britskou umelkyňou Leigh Bowery v londýnskej Royal Opera House aj s módnym návrhárom Thierrym Muglerom.

Ich milovníčkou je aj tanečníčka burlesky Dita von Teese

Jednou z jeho významných klientok je burleskná umelkyňa Dita von Teese, ktorá mala jeho korzet pod šatami Vivienne Westwood v deň, kedy sa vydávala. Von Teese, znalkyňa korzetov s 30-ročnou praxou, má vlastnú líniu spodnej bielizne. Sama pripustila, že tento odev nie je pre každého. Prirovnáva ho k vysokým podpätkom – „nie je to nevyhnutne ľahké“. Model vyrobený na mieru však bude takmer vždy pohodlnejší ako fast fashion kúsok. pretože „každé telo má iný tvar a miesta, kde chceme byť spevnení, sa môžu zmeniť“.

V posledných rokoch získala popularitu pojem pásový tréning, prax používania korzetu alebo elastického opasku s cieľom upraviť tvar tela. Von Teese však na základe svojich skúseností hovorí, že týmto spôsobom nie je možné trvalo zmeniť svoj tvar.

Tanečníčka burlesky Dita von Teese je špecifická svojim vintage štýlom, pre ktorý je korzet taktiež typický. Zdroj: People.com

Kov, slonovina a veľrybie kostice

Zatiaľ čo existujú dôkazy o používaní odevov podobných korzetom v minojskej kultúre a na Kréte v dobe bronzovej, prvý korzet údajne pochádza zo 16. storočia, pôvodne v Taliansku, potom vo Francúzsku, ktorý predstavila Catherine de Medici.

V alžbetínskych časoch korzet formoval trup skôr do valcového tvaru než do tvaru presýpacích hodín, ktorý vyhľadávali viktoriánci. História je plná životu nebezpečných vynálezov a to neobišlo ani slávne korzety. Rané korzety vystužené kovom, slonovinou alebo veľrybími kosticami nepochybne prispeli k trvalému presvedčeniu, že tento odev je zdraviu nebezpečný alebo dokonca nástroj mučenia.

Mučiaci nástroj alebo nádherné objatie?

Karolina Laskowska je britská návrhárka spodnej bielizne, ktorá vyrába ručne vyrábané korzety od roku 2012. Jej kúsky na mieru stoja dokonca až tisíc eur! Každý si však vyžaduje viac ako sto hodín práce. Myšlienku korzetu ako mučiaceho nástroja odmieta ako „lenivý tróp – taký, ktorý sa vracia k mužom rozhodujúcich o tom, čo by ženy mali a nemali nosiť“. Odvoláva sa na Dr. Warnera, ktorý rozhodol, že „korzety sú pre ženy zlé“. Vynašiel svoj vlastný „zdravý korzet“, aby dal ženám „dokonalý“ tvar – a zarobil mu. Stalo sa tak v roku 1873. Podľa jej názoru môže dobre padnúci korzet odbremeniť ramená a hrudný kôš, čím môže byť pohodlnejší ako podprsenka. Niektoré klientky povedali, že nosenie korzetu na mieru je jedným nádherným objatím.“

Prelomovými sú aj poznatky z knihy Korzet: Kultúrna história od Valerie Steele. Autorka pri tvorbe diela  spolupracovala s lekárom, ktorého úlohou bolo zistiť, do akej miery môže korzet spôsobiť ochorenie. Prišli k záveru, že nespôsobil žiadne zakrivenie chrbtice. Naopak. V skutočnosti to často pomohlo k náprave. Niekoľko žien však omdlelo alebo cítili, že látka ich odierala na koži. No tento kus kontroverzného odevu nespôsobil rozštiepenie pečene na dve časti, ani ďalšiu z vecí, z ktorých ho obviňujú.“

Šnurovanie na korzetoch je nežné a efektívne zároveň. Je obľúbeným prvkom hlavne na svadobných šatách. Zdroj: Pexels.com

ZDROJ: BBC.COM

Napriek chválam fanúšikov, Gončarov sa nikdy nezapísal do zoznamu kultových gangsterských filmov.

Poctivá gangsterka

Krása strieborného plátna spočíva v rozmanitosti príbehov, ktoré sa naň dostanú. Filmovým  fanúšikom sa môžeme stať, aj keď preferujeme len jeden žáner. Čo robiť v prípade, že sme si pozreli slávne aj menej známe snímky a vyčerpali sme našu filmotéku? Niekedy by bolo najjednoduchšie vymyslieť si vlastný film s tým najlepším, čo daný žáner ponúka.

Posledné týždne zaplavil internet ošiaľ zvaný Gončarov (1973). V Mafiánskom filme pod režisérskou taktovkou Martina Scorseseho vystupujú v hlavných úlohách Robert De Niro, Al Pacino a Gene Hackman. Príbeh rozvíja osud Goncharova (De Niro), šéfa ruskej mafie, ktorý má komplikovaný vzťah so snúbenicou Katyou (Cybill Shepherd). Zamotaný je aj príbeh medzi ním a jeho starým priateľom/rivalom, Andreyom (Harvey Keitel).

Pridajte konfliktné vedľajšie postavy, motív hodín naznačujúci nevyhnutnosť smrti, očarujúcu neapolskú panorámu a vznikne vám instantná klasika. Film ospevujú kritici a medzi ľuďmi si vybudoval slušnú fanúšikovskú základňu.

Reklama na topánke

Práve fanúšikovia sú hlavným predmetom úspechu. Nie však preto, lebo napĺňali pokladnice kinosál. Pravdou je, že nejde o skutočný film. Ak by ste si našli pár minút na to, aby ste sa nad tým naozaj zamysleli, uvedomili by ste si, aké by to bolo nepravdepodobné. Scorsese bol v roku 1973 len vychádzajúcou režisérskou hviezdou.

Otázkou ostáva, či film režíroval Martin Scorcsese alebo Matteo JWHJ 0715, ktorého matka bola Talianka a ktorého otec bol zjavne poznávacou značkou. zdroj: pinterest.com

Nebol by to pravý internetový fenomén, ak by nezačal ako vtip. Používateľ siete Tumblr na svoju nástenku pridal fotku online zakúpených topánok. Miesto značky je na topánke napísané: „Najväčší film o mafii, aký bol kedy vyrobený. Martin Scorsese predstavuje: Gončarov.“ Zrejme išlo o výrobnú chybu, keďže Scorcese v roku 2008 produkoval film o talianskej mafii. Pôvodný názov Gomora sa zmenil na Gončarov a začala sa vytvárať reťaz ironických odpovedí.

„Neverím, že nevidel Gončarova.“
„Samozrejme, Gončarov je klasika.“

„Nepoznáte film Gončarov? Veď je to najväčší mafiánsky film, aký bol kedy vyrobený.“

Efekt snehovej gule

Posmešné komentáre striedali tie, kde používatelia zverejňovali úryvky deja, charakteristiky postáv či symboliku jednotlivých scén. Príspevok sa znovu objavil pred niekoľkými dňami a používateľ beelzeebub posunul fikciu o krok ďalej. Prepracovaný plagát zobrazuje nielen hercov, ale aj slogan: „Do Neapolu prichádza zima.“

Film neprináša nové koncepty, fanúšikovia šikovne spájajú prvky toho najlepšieho z povojnových gangsteriek. Krstný otec, Francúzska spojka alebo Chinatown priamo slúžia ako pomôcky na zobrazenie drsného sveta, ktorému Gončarov vládne. Vonkajší, vnútorný opis postáv a všadeprítomný symbolizmus robia z predstavy takmer reálne dielo.

Čerešničkou na torte je, ak sa k fanúšikovskej základni pridajú známe osobnosti. Herečka Lynda Carter spolu s predstaviteľom postavy Fonza na premiére filmu Gončarov. zdroj: tumblr.com/reallyndacarter

„Skutočný“ príbeh o náleze filmu len pozdvihuje záujem nič netušiacich filmových nadšencov. Gončarov sa po natočení stratil a na povrch vyplával po takmer päťdesiatich rokoch. Popri všetkých podrobných opisoch je takmer iróniou, že sa nenašiel nikto, kto by všetko spísal do jedného scenára. Popravde sa by to ani nešlo. Scény pribúdajú, každá je logicky prepracovaná a zapadá do tej nasledujúcej. Vždy sa vyskytne niečo, čo danej postave dodá na uveriteľnosti alebo posunie dej ďalej.

Predstavivosť bez hraníc

Keďže internet dokáže šíriť informácie rýchlosťou svetla, ľudí zaujímalo ešte jedno vyjadrenie. Pamätá si Martin Scorsese, že by tento mafiánsky thriller nakrútil?

Fiktívny plagát je na nerozoznanie od dizajnov zo 70. rokov. zdroj: tumblr.com/beelzeebub

Odpoveď ponúkla fanúšikom Scorseseho dcéra Francesca. Podľa otcovho vzoru sa venuje réžii, vo vlastných filmoch si občas aj zahrá. V TikTok videu zdieľala snímku obrazovky textovej konverzácie medzi ňou a jej otcom. V odpovedi – a nepochybne zo žartu – Scorsese odpovedal: „Áno. Ten film som nakrútil pred rokmi.“

Či kreatívna bublina vydrží a nepraskne, je skôr otázkou času. Ako každý virálny hit, Gončarov už teraz po sebe zanechal stopy, aj keď medzi nepatria lístky z premietania. Neexistuje skutočný trailer, scény, ale internetom sa šíri recenzia z roku 1973, filmová hudba a súčasné dojmy z novoobjaveného filmu. Kreatívna spolupráca ľudí, ktorí sa vlastne nikdy v živote nevideli a zrejme ani neuvidia, je zaujímavým javom súčasnej popkultúry. Rozdiel medzi realitou a fikciou možno raz inšpiruje skutočného producenta – filmový plagát je predsa hotový.

Zdroje: www.collider.com, www.vice.com

Zdroj titulnej fotografie: www.twitter.com/@_crimsss_

Korene šachu siahajú do dávnej minulosti, takže je logické, že ani tí najskúsenejší hráči nemusia poznať tieto fakty o jeho histórii.

Skutočné tajomstvá šachu sú zahalené starodávnym rúškom tajomstva.

Je to zrejme prvá stolová, ťahová a prvá strategická hra na svete.

O súčasnej hre šachu je veľa zaujímavých faktov, ktoré ľudia nepoznajú, napriek tomu, že ide o bežnú zábavu na medzinárodnej úrovni.

Hra, ktorú v súčasnosti poznáme ako šach, zažila skutočne fascinujúcu históriu, ktorá siaha takmer 1500 rokov späť do histórie.

Najstaršia verzia šachu bola vyvinutá v Indii v 6. storočí nášho letopočtu, a bola známa ako Chaturanga.

Odtiaľ sa hra rozšírila do Perzie a čoskoro sa stala populárnou v celom islamskom svete.

Šach  bol legálnou záležitosťou po tom, čo Mohamed zomrel v roku 642 n. l.

V roku 655 jeho zať, kalif Ali Ben Abu-Talib, nesúhlasil s hrou pre svoju skupinu moslimov, kvôli vyrytým obrazom na šachovnici.

V roku 680 bol ustanovený zákaz šachu.

Ešte v roku 725 ho Sulaiman ibn Yashar stále neschválil, ale medzi kalifmi bol  naďalej populárny, najmä keď v roku 750 presťahovali svoje hlavné mesto do Bagdadu, a vzali so sebou svojich najlepších šachistov.

Kalif al-Mahdí napísal v roku 780 list náboženským vodcom z Mekky, aby sa vzdali hazardných hier s kockami a šachom, ale v roku 785 zomrel, a k moci sa dostal kalif al-Rašíd, ktorý bol vášnivým šachistom.

V roku 810 boli špičkoví šachisti na svete známi a uznávaní, a všetci mali sponzorov mocných kalifov.

Pojem a označenie veľmajster, zaviedol kalif al-Ma’mun v roku 819 nášho letopočtu.

Do tejto podoby sa začal šach postupne vyvýjať. Zdroj: thearticle.com

Aj v Indii šach začínal byť vážený, no tolerovaný.

V roku 900 sa vyskytol problém, že hráči skutočne stávkovali prsty vo svojich šachových zápasoch – prehráte, odrežete si prst.

Egypťan al-Hakim zakázal šach v Egypte v roku 1005, a nariadil, aby sa v Egypte spálili všetky šachové súpravy a figúrky.

V Európe sa šach začal rozbiehať tiež, a čoskoro mnohí duchovní trávili viac času hraním šachu ako zachraňovaním duší.

V roku 1061 kardinál Damiani z Ostinu zakázal kléru hrať šach. Zomrel v roku 1072 a v jeho panstve bol obnovený šach.

V roku 1093 východná pravoslávna cirkev odsúdila šach. Cirkev vytlačila šach v Rusku ako pozostatok pohanstva. V roku 1100 bol šach v Anglicku akceptovaný ako bežná súčasť šľachtického života.

Hrať šach v roku 1106 pod vedením Petra Alfonsiho bol dokonca rytierskym úspechom. Šach hrali vyššie vrstvy a z hry vylučovali ženy.

V roku 1115 bol cisár Byzantskej ríše závislý na šachu. Napriek tomu bol v kostoloch zakázaný až do roku 1125. John Zonares, bývalý kapitán byzantskej cisárskej gardy, sa stal mníchom a vydal direktívu zakazujúcu šach ako istý druh zhýralosti.

Svätý Bernard zakázal svojim templárom hrať šach.

Šach sa stal populárnejším počas križiackych výprav, ale Alexander Neckam, britský autor, šach odsúdil ako frivolný.

V roku 1195 sa Židia vážne zaoberali hraním šachu, ale rabín Maimonides zaradil šach medzi zakázané hry pre Židov.

V roku 1197 opát z Persigny varoval ľudí, aby nehrali šach.

V roku 1208 parížsky biskup Odo Sully zakázal šach v Paríži pre svojich duchovných.

Náboženské vedenie to v roku 1240 zakázalo aj v anglickom Worcesteri.

V roku 1254 Svätý Ľudovít Francúzsky obmedzil šach na laikov. Provinčné rady zakazovali šach vo Francúzsku.

Kráľ Henrich III. nariadil duchovenstvu, aby nechalo šach na pokoji pod hrozbou odpornej vytrvalosti.

V roku 1291 arcibiskup z Cantebury, John Peckman, zakázal šach.

Každému sa vyhrážal, že ak bude hrať šach, nasadí diétu chleba a vody.

Kňazom bolo zakázané hrať šach až do roku 1299.

Šach v 14.storočí. Zdroj: historyextra.com

Šach bol v Nemecku zakázaný v roku 1310 po koncile v Trieri.

V roku 1322 židovský rabín Kalonymnos Ben Kalonymous odsúdil šach. V roku 1328 niektorí židovskí vodcovia vysvetľovali židovské zákony tak, že šach sa dá hrať, ale nie za peniaze.

Francúzsky Karol V. šach zakázal, a v roku 1380 William z Wickhamu, zakladateľ New College, Oxford a Winchester College, zakázal šach tiež. Bol dvakrát biskupom z Winchesteru a anglickým kancelárom.

Francúzsky Karol VI. naďalej zakazoval šach, a neskôr sa stal nepríčetným.

V roku 1405 Ján Hus, český náboženský reformátor, požiadal o pokánie za straty sebaovládania pri šachovom stole, počas partie v Prahe.

V roku 1416 Židia v Taliansku trochu poľavili, a zakázali všetky hazardné hry okrem šachu.

V roku 1420 Werner von Orseln, veľmajster rytierov Rádu nemeckých rytierov, zrušil zákaz šachu s odôvodnením, že šach je pre rytiera vhodnou zábavou.

V roku 1476 sa vo Francúzsku opäť hral šach pod vedením Karola Smelého.

V roku 1500 bol šach uznávanou zábavou Židov počas sabatu.

Cez Hodvábnu cestu

Šach nerozvinul len nové odvetvie v Európe.

Hodvábna cesta umožnila, aby si šach získal popularitu vo východnej Ázii, konkrétne v Číne a Japonsku.

Zo stredného východu na ďaleký východ, si pravidlá našli svoju vlastnú cestu a vyvinuli sa do hry Xiangqi v Číne, a Shogi v Japonsku.

Vďaka odlišným pravidlám, ako je umiestňovanie figúrok na čiary namiesto vnútorných polí, ako aj obmedzený box pre pohyb generála (ekvivalent kráľa), si Xiangqi udržal svoju vlastnú popularitu po celé roky, a hrá sa dodnes.

Kasparov vs. Karpov. Zdroj: id.pinterest.com

Moderný šach

Ako šach stúpal na popularite a vyvíjal sa do rýchlejších hier, s vývojom nových pravidiel, zaslúžil si svoje miesto, ako profesionálna hra.

Prvý turnaj sa konal v Londýne v roku 1851, a svetový šampionát v roku 1886.

Za viac ako polstoročie medzi prvým svetovým šampionátom a rokom 1940, sa u titulu majstra sveta, tešilo iba päť rôznych hráčov.

Titul držal 27 rokov nemecký matematik Emanuel Lasker, ktorý si stále najdhlšie udržiava rekord.

V 20. storočí sa štýl šachovej hry výrazne rozvinul spolu s ďalšou modernizáciou stratégií a taktiky.

Agresívnejší herný štýl kubánskeho hráča José Raúl Capablancu, získal titul od Laskera v roku 1921.

Niektorí veria, že prvé tituly veľmajstra pôvodne udelil ruský cár Mikuláš II., ale so založením FIDE (Svetovej šachovej federácie), v roku 1924 prišiel oficiálny začiatok tejto tradície.

Po smrti majstra sveta Alexandra Alekhina v roku 1946, sa v roku 1948 konal svetový šampionát s cieľom určiť nového držiteľa titulu.

Víťazstvo Michaila Botvinnika odštartovalo obdobie sovietskej nadvlády v šachu, kým Američan Bobby Fischer nebol v roku 1972 vyhlásený za majstra sveta.

Po spore s FIDE, Fischer v roku 1975 odovzdal titul majstra sveta Anatolijovi Karpovovi, ktorý vládol až do roku 1985, keď ho porazil Garry Kasparov.

Títo dvaja budú bojovať o titul po celé desaťročia, pričom Kasparov nakoniec vráti titul späť Karpovovi, keď v roku 1993 opustil FIDE.

Nasledujúce roky boli svedkom návratu medzinárodne vyrovnanejšej súťaže, s hráčmi reprezentujúcimi celý rad národností.