Category: Archive

https://instrid.sk/

Od usporiadania výsledkov vyhľadávania okolo pandémie v boji proti dezinformáciám až po aktualizáciu organických výsledkov (Google Featured Snippets). V oblasti SEO prišlo k mnohým zmenám, vďaka ktorým sme všetci marketéri v konštantnom napätí, s akou novinkou príde Google na trh.

Nie je to samozrejme nič nové a môžeme očakávať neustále sa rozvíjajúce podmienky vo vyhľadávaní. Tento rok ale vyzerá byť obzvlášť špeciálny z hľadiska SEO. Čo nás teda ešte čaká v najbližších mesiacoch?

Branding v SEO

Okrem aktualizácie výkonnostných metrík chce Google pri prechode do nového roka merať silu vašej značky. Zatiaľ čo technologický gigant predstavil túto iniciatívu ako E-A-T (expertíza, autorita a dôvera) už v aktualizácii algoritmu z roku 2018, dôležitosť týchto signálov bude v novom roku naďalej rásť.

Čo má E-A-T spoločné s vašou značkou a prečo je to dôležité pre SEO? Google sa chce zamerať na expertízu, autoritu a dôveryhodnosť spojenú s vašou značkou a podľa toho zoradiť vaše webové stránky do výsledkov vyhľadávania.

Google zisťuje silu vašej značky na vašom vlastnom webe, ako aj na tom, čo ostatní hovoria alebo naznačujú o vašej značke. Ak sa nad tým zamyslíte, väčšinu z toho hľadáme aj v off-page SEO, čo znamená, že aktivita sa deje na iných webových stránkach.

Algoritmus EAT v brandingu zdroj: js-interactive.com

Vyhľadávanie hlasom

Už je to nejaké obdobie odkedy bolo vyhľadávanie hlasom na radare technologického giganta, čo sa týka SEO. Je to  čiastočne aj kvôli stavu technológie. Odvtedy Google zostavuje svoje stránky s výsledkami vyhľadávania tak, aby vyhovovali kratším výsledkom, hlavne vo forme featured snippets a polí s výsledkami. Všetko s pomocou AI a algoritmu BERT, ktoré boli predstavené koncom roka 2019.

Od príchodu pandémie Covid-19 hlasové vyhľadávanie v domácnosti prudko vzrástlo, keďže väčšina z nás trávi viac času doma. Čoraz častejšie využívame svoje inteligentné domáce zariadenia, aby nám poskytovali rýchle odpovede na naše otázky. Google pracuje na tom, aby vždy poskytol tie relevantné informácie v správny čas.

UX (používateľská skúsenosť)

Používateľská skúsenosť je metrika, ktorá má tento rok uzrieť svetlo sveta SEO. Aktualizácie UX je založená na tom, čo Google pomenúva ako zásady webových parametrov. Tá sa zameriava na metriky ako rýchlosť načítania stránky, odozva, interaktivita a to, či sa obsah pri načítaní stránky posúva alebo nie.

Stručne povedané, táto aktualizácia potvrdzuje stanovisko Google, ktoré chce vo výsledkoch vyhľadávania zobrazovať iba tie skutočne kvalitné obsahy. Čím lepšia je používateľská skúsenosť s webovou stránkou, tým je pravdepodobnejšie, že získa popredné priečky v algoritme vyhľadávača.

Ako sa pohybujeme už do druhého štvrťroka, internet je viac a viac preplnený blogmi a novými stránkami s obsahom. Preto je čoraz ťažšie sa umiestniť vyššie vo vyhľadávači a mnoho agentúr sa snaží nájsť spôsoby ako diverzifikovať ich dosah a typ obsahu ktorý produkujú. Infografiky sú jeden spôsob ako dosiahnuť vyššiu pozíciu, ale už aj tie boli posledné roky nadmerne využívané.

Oveľa sľubnejšou cestou pre rok 2021 sú videá. Tie môžu byť nahrané napríklad na Youtube ako samostatný obsah alebo vložené na vaše webové stránky. Tie vám pomôžu získať návštevnosť zo zobrazení na Youtube, ktorý generuje pre Google 15 miliárd dolárov. Preto je to platforma, ktorú si nemôžu dovoliť ignorovať. Tiež je dôležité podotknúť, že sú aj metriky, ktoré sa zameriavajú iba na video obsah a preto je dôležité vytvárať ho pravidelne.

Ako sa pripraviť na všetky tieto zmeny? Ako jeden z mojich tipov je určite zvýšiť rýchlosť načítania stránky. Ak chcete zistiť, či niečo z toho ovplyvňuje vašu webovú stránku, môžete vykonať audit stránky. Určite začnite robiť video obsah pravidelne, ktorý je prepojený s vaším contentom na webe.

Čo si z toho zobrať?

Google zavádza do svojich algoritmov viac ako 3600 malých zmien ročne. Pravidelne sa v tomto sektore objavujú trendy, ktoré nikto nepredpovedal. Musíte neustále držať krok s novinkami, aby ste boli vo svojej SEO hre špickoví a prečítanie článku na to nestačí. Napriek tomu som sa snažil vytvoriť tento článok čo najkomplexnejšie, aby ste boli pripravení na výzvy, ktoré vás budú čakať do konca tohto roka.

Bezplatne sa nerovná zadarmo

Všetci využívame verejné služby, za ktoré priamo neplatíme. Bezplatné verejné služby sú hradené najmä z verejných financií. Do verejného rozpočtu prispievame my, všetci občania krajiny, prostredníctvom daní a odvodov. To znamená, že občania platia za verejné služby nepriamo, prostredníctvom daní, alebo ich štát poskytuje na dlh. Malú časť príjmov  môže mať štát z predaja majetku, kolkov a z poskytovania platených verejných služieb.

Domácnosti, čiže bežní obyvatelia, platia sociálne a zdravotné odvody ako pracujúci, dane z príjmu, miestne dane a rôzne iné dane a poplatky. Portál Cena štátu uvádza, že tieto výdavky fyzických osôb tvoria až 80% daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

Aká je cena študenta?

Náklady verejných služieb je možné pekne ukázať na príklade vzdelávania. Podľa portálu cena štátu malo ministerstvo školstva v roku 2020 výdavky 1 582 miliónov eur. Je zaujímavé, že napríklad základné školy sú dotované z Ministerstva vnútra, zo sekcie výchova a vzdelávanie mládeže, ktorej prislúchala v minulom roku hodnota 1 439 miliónov eur. Náklady vzdelávacích služieb, ktoré sú financované z verejného rozpočtu je možné vyčísliť na jedného spotrebiteľa. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz – INESS vyčíslil v roku 2017 „cenu študenta“:

• Výdavky na jedného žiaka základnej školy sú 3048 € ročne.
• Výdavky na jedného stredoškoláka sú 3191 € ročne.
• Výdavky na jedného vysokoškoláka sú 4156 € ročne.

V týchto mesiacoch si študenti stredných škôl podávajú prihlášky na vysoké školy. V súčasnosti je na Slovensku 35 vysokých škôl, kde dokopy študuje  viac než 100 000 študentov. Zo sumy, ktorú malo ministerstvo k dispozícií sa do vysokých škôl investovalo 597 miliónov eur (cena štátu), čo vychádza okolo 109 eur na jedného obyvateľa. Na štúdium vysokoškolákov sa teda skladá každý, či už využíva túto službu, alebo nie.

Bezplatnú službu vysokoškolského vzdelávania nevyužívajú všetci. V zahraničí, kde si musia štúdium platiť, študujú tí, ktorých štúdium skutočne napĺňa. Cena jedného vysokoškoláka bola vyčíslená na 4156 € ročne. Od roku 2017 sa táto suma o niečo zvýšila. Ak by sa vyberalo školné v plnej výške za vysokoškolské štúdium, mali by sme toľko študentov vysokých škôl?

Aj keď náklady na študenta nie sú malé a sú hradené štátom, je prospešné, že sa k štúdiu môžu dostať aj ľudia, ktorí sú šikovní, no nemajú možno toľko finančných prostriedkov na štúdium. No aj keď sú verejné služby zadarmo, netreba to zneužívať, aby sa nakladalo s našimi spoločnými peniazmi úsporne a aby nám zostali financie napríklad na zlepšenie kvality.

Mali by byť verejné služby bezplatné?

V oblasti služieb zdravotnej starostlivosti by sa takisto dali vyčísliť presné sumy za spotrebiteľa. Lieky, CT vyšetrenie, ale aj bežná preventívna prehliadka majú svoju cenu, ktorú však väčšinou priamo neplatíme. Avšak, tak ako je vhodné, že všetci študenti majú možnosť študovať na vysokej škole, aby mohli vykonávať svoju vysnívanú profesiu, tak by mali mať všetci chorí bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti.

Keď niekde nastane požiar, ľudia využijú služby hasičov. Ak je niekto v nebezpečenstve, využije služby policajtov. Aj ich výjazd stojí peniaze. Mnohí by sa asi zhodli, že tieto služby by mal štát zabezpečovať a poskytovať bezplatne, aby  k nim mal prístup každý, kto to potrebuje.

Rozdielne názory panujú v tom, či by mali byť vlaky zadarmo. Bezplatná železničná doprava patrí medzi takzvané selektívne podpory spoločenským skupinám, akými sú v tomto prípade žiaci, študenti a dôchodcovia. Odkedy sa zaviedli tieto výhody, počet cestujúcich vlakom sa výrazne zvýšil, no tržby nevzrástli.

Uprednostňovanie železničnej dopravy pred autobusovou alebo automobilovou dopravou má pozitívny vplyv na životné prostredie. Preto sú výhody pre cestovanie vlakom na mieste, ale je diskutabilné, akým spôsobom by mala byť podpora zavedená a je hlavne na nás všetkých, aby sme  neplytvali verejnými službami.

Ak chceme viac bezplatných služieb, tak sa na druhej strane musí z niečoho iného ubrať alebo sa musia zvýšiť dane či prehĺbiť štátny dlh. Mali by sme myslieť na to, že všetko, čo je bezplatné, nie je úplne zadarmo a v konečnom dôsledku sa to hradí z peňazí nás všetkých.

,,V Lykke máme pár pravidiel. Robíme svoju prácu najlepšie ako vieme. Používame najkvalitnejšie suroviny aké máme. A každé ráno nás štartuje zázvorový shot!“ – uviedli výrobcovia na svojom instagramovom profile

Čo obsahuje zázvorový nápoj?

V Lykke sa riadia heslom, že ich zázvorové shoty musia byť vždy čerstvé, chutné a funkčné. Obsahujú šťavy z citrónov, ktoré dopĺňajú pikantnú chuť zázvoru, a okrem toho sú nápoje obohatené o sladký domáci med z Turca. Využívajú technológiu studeného lisovania, vďaka ktorému sa môžu pýšiť najvyššou možnou kvalitou.Tajomstvom ich receptu je práve ich vlastná včelia farma, kvôli ktorej je med plný minerálov a enzýmov.

Zázvorový nápoj obsahuje vitamíny C, B, A, E a  vysoký podiel gingerolu (účinná látka zázvoru).

Svoju poctivú robotu dokazujú aj tým, že Lykke nápoje nie sú riedené žiadnou kokosovou alebo inou vodou a taktiež nie sú pasterizované. Teda, môžete sa tešiť na plnohodnotnú vitamínovú bombu, ktorú je potrebné skladovať v chladničke. Pozor výrobcovia varujú, že šťava vydrží čerstvá len 4 týždne.

Účinky zázvoru na zdravie

Antioxidačné a protizápalové účinky

Kyselina askorbová, terpenoidy, alkaloidy, flavonoidy, flavóny, flavónové glykozidy, rutín či b-karotén sú najdôležitejšie antioxidanty prítomné v zázvore. Tieto antioxidanty pomáhajú znižovať akékoľvek zápaly v tele. Môže byť užitočný pri liečbe reumatoidnej artritídy a osteoartritídy.

Posilňuje imunitu

Zázvor posilňuje imunitný systém a slúži ako prevencia počas chrípkovej sezóny.

Klinickou štúdiou z roku 2009, ktorá bola zameraná na tlmenie menštruačnej bolesti prostredníctvom konzumácie zázvoru, sa zistilo, že práve zázvor má rovnaké zmierňovacie účinky ako Ibuprofén.

Stimuluje krvný obeh

Ak bojujete so studenými končatinami jedením zázvoru sa  stimuluje cirkulácia krvi v dôsledku čoho  by ste mali cítiť hrejivé účinky. Gineroly v zázvore zlepšujú curkovku, zvyšujú citlivosť na inzulín a taktiež pomáha pri diabetických komplikáciách, ako napríklad retinopatia (ochorenie zraku).

Podporuje trávenie

Znižuje pravdepodobnosť výskytu tráviacich ťažkostí a znižuje nadúvanie. Je vhodný pri liečbe syndrómu dráždivého čreva, tiež pri zápche, nadúvaní či pri ostatných gastrointestinálnych poruchách.

Podporuje regeneráciu svalov

Výskumom z roku 2009, ktorý bol zameraný na zistenie či dopĺňaním zázvoru sa po ťažkom fyzickom tréningu zmierni svalovica  sa potvrdilo, že zázvor skutočne podporuje regeneráciu svalov, ale nie pri všetkých druhoch športu.

Aká je denná dávka zázvorového nápoja Lykke?

Nemala by sa prekračovať  maximálna denná dávka –  50ml.

Ako si mám zázvorový koncentrát pripraviť?

Na webovej stránke Lykke uvádzajú tri možnosti prípravy nápoja:

• Zázvorový shot
• ,,Čaj“ – zalejete 30 ml zázvorového koncentrátu 300 ml horúcej vody
• Pitný režim na celý deň – Zalejte 50ml Lykke 2l čistej vody a pridajte čerstvú mätu

Aká je cena produktu?

Ceny sa rôzna v závislosti od webstránky, ktorú navštívite. Aktuálne sa na oficiálnej stránke Lykke predáva za 16 eur plus tri eura poštovné. Najvýhodnejšie ho kúpite na zlavomate, tam stojí 14,99 eur, samozrejme plus poštovné. Zázvorové nápoje Lykke v kamenných obchodoch nehľadajte sú dostupné len na internete. Výrobcovia si chcú totiž zachovať Dánsky minimalizmus.

Slováci si Lykke pochvaľujú

Ľudia si zázvorový nápoj pochvaľujú, porovnávajú ho s konkurenčnými značkami, ktoré hoci uvádzajú vyššiu koncentráciu zázvorovej štavy, no ohnivú chuť zázvoru majú o poznanie slabšiu. Aj napriek vyššej cene sú Slováci ochotní priplatiť si za kvalitu. Pozitívom je aj lokálna výroba a minimalistický dizajn obalu.

Použité zdroje:

• webová stránka Lykke
• facebooková stránka Lykke
• instagramový profil Lykke
• sciencedirect.com
• wiley.com
• pubmed.gov
• pubmed.gov

Výzor je zárukou šťastia, zdravia a úspechu. O tom nás denne presviedčajú herci vo filmoch, modelky na billboardoch a v reklamách. Čoraz viac mladých ľudí začína rátať kalórie, pravidelne navštevovať fitnescentrum, jesť výlučne zdravé potraviny, cez víkend sa prejedať a tajne zvracať.

Poruchy príjmu potravy sú rôznorodé, nejde iba o anorexiu a bulímiu, netýkajú sa iba žien a dievčat. Aj muž, ktorý vyzerá zdravo, môže hladovať, no nikdy sa k tomu neprizná. Počuli ste už o bigorexii, ortorexii or záchvatovom prejedaní sa?

Nie som dosť štíhla, nie som dosť svalnatý

Nespokojnosť s vlastným telom sa môže začať formovať už v rannej puberte. Spúšťačom je zmes rôznych faktorov: nízke sebavedomie, tlak sociálneho prostredia a médií. Teenageri sú citliví na urážky od rovesníkov. To, čo si dospelí len šepkajú, deti povedia nahlas a častokrát zveličia. Ideál krásy propagovaný v médiách a na sociálnych sieťach zabíja.

Zatiaľ, čo dievčatá vnímajú samy seba ako príliš tučné, držia diéty a hladujú, chlapci túžia po svaloch a vyšportovanom tele. Napriek tomu, že nakoniec dosiahnu svoj cieľ a od okolia prijímajú komplimenty, cítia prázdnotu, smútok až depresiu. Vždy sa nájde niekto chudší, niekto svalnatejší a vtedy príde pocit zlyhania.

Strach z nedostatku svalovej hmoty

Bigorexia, alebo svalová dysmorphia, je typ psychickej poruchy, pri ktorej jedinec vníma svoje telo ako neatraktívne a nedostatočne svalnaté. Následne začína tráviť hodiny v posilňovni, napriek chorobe alebo zraneniu nie je schopný vynechať tréning a cvičí až do úplného vyčerpania.

Hoci bigorexia nie je zaraďovaná k poruchám príjmu potravy, častokrát je s nimi úzko prepojená. Okrem nadmerného cvičenia je pre ňu charakteristické aj striktné dodržiavanie stravovacieho plánu. Ten najčastejšie pozostáva z jedál bohatých na bielkoviny a chudobných na tuky, súčasťou stravy môžu byť aj steroidy, proteíny a iné výživové doplnky.

Jedinec má vytvorený presný harmonogram, pri ktorom konzumuje stravu každých pár hodín, aj keď nie je hladný. Pokiaľ niečo alebo niekto jeho režim naruší, kompenzuje to cvičením.

Na základe štúdie z roku 2019, do ktorej sa zapojilo 14 000 mladých Američanov, takmer štvrtina mužov trpela poruchami stravovania spojenými s cvičením a túžbou po vypracovanom tele. Vysoké riziko bigorexie je práve u kulturistov a iných športovcov.

Posadnutosť zdravým jedlom

Každý z nás túži byť zdravý. Kupujeme bio zeleninu a ovocie, vyhýbame sa chemickým látkam a obmedzujeme mastné jedlá. Čo ak sa túžba žiť zdravo zmení na posadnutosť? Ortorexia nervosa, alebo aj posadnutosť zdravým jedlom, spôsobí, že sa jedinec vyhýba všetkému, čo nie je zdravé, rozmýšľa o jedle niekoľko hodín denne a vopred plánuje, čo zje.

Spoločnosť ortorexiu často akceptuje a jedincov, ktorí ňou trpia obdivuje, tým aj nevedome podporuje. Napriek tomu sú dôsledky neliečeného ochorenia vážne. Zozačiatku dochádza k strate záujmov a sociálnej izolácii. Podobne ako pri anorexii môže dôjsť k výraznému úbytku hmotnosti až podvýžive, kedy je nutná hospitalizácia.

Zatiaľ čo anorektik sa zameriava na množstvo (kvantitu), ortorektik je posadnutý kvalitou potravín. Radšej zostane hladný, ako by mal zjesť niečo, čo je podľa neho nezdravé, napr. mäso, živočíšne produkty alebo sacharidy.

Záchvatové prejedanie sa- Binge Eating Disorder

Aj zdravý človek sa občas preje, na oslave, dovolenke alebo na návšteve u starej mamy. Veď kto by odolal švédskym stolom alebo babkiným haluškám? Je to normálne, pokiaľ sa neprejedáme pravidelne. Práve binge eating (BED), po slovensky záchvatové prejedanie, je charakteristické nekontrolovanou konzumáciou veľkého množstva jedla napriek tomu, že nie sme hladní.

Začarovaný kruh

O chorobe hovoríme vtedy, ak sa osoba preje minimálne raz za týždeň po dobu troch mesiacov. Po prejedaní prídu výčitky, hanba, pocit zlyhania. Napriek sľubu, že to bolo posledný raz, stane sa to znova a znova.

Obezita nie je pravidlom

Asi 50% ľudí s BED trpia obezitou, no táto porucha sa môže vyskytnúť aj u ľudí, ktorí sú dlhodobo v kalorickom deficite alebo držia určitý typ diéty, kedy je doplnenie energie prirodzeným obranným mechanizmom tela. Predpokladom môže byť aj genetika, pokrivené vnímanie vlastného tela, psychická trauma alebo iné mentálne ochorenie.

Hlavným rozdielom medzi bulímiou a BED je, že po záchvate prejedania jedinec napriek pocitom viny nezvracia, neužíva preháňadla alebo sa iným spôsobom nesnaží vyrovnať kalorický nadbytok.

Práve nedostatočná informovanosť medzi mladými ľuďmi spôsobuje, že nezdravý prístup k jedlu a negatívne vnímanie vlastného tela považujú za celkom bežné. Stereotypné označenie porúch príjmu potravy ako „ženské problémy“ odrádza mužov a chlapcov, aby sa zverili rodine, či priateľom a vyhľadali lekára.

Hovorím si, že byť v Aténach a nevidieť Akropolis je ako spať s otvorenými očami = nemožné. No, pravda je taká, že samotná cesta je vždy tŕnistá. Aj keď, nie tak celkom. Myšlienka navštíviť túto pamiatku vo mne vrela od samotného počiatku pobytu v Aténach, no keďže tu nie som ako turista, nebolo to časovo obmedzené.

A predsa sa to podarilo. V lete sa mi nechcelo, veď radšej more; v zime sa nechcelo, veď radšej ostať v teple; v jeseni sa nechcelo, lebo toto. Konečne, prišla jar a spolu s jarou aj Medzinárodný deň pamiatok, ktorý sa o to postaral.

Kedy je lepšie navštíviť také „posvätné“ miesto než na samotný medzinárodný deň? Už asi lepší termín z neba nespadne. Ale, poďme k pointe. V dnešnej dobe, dobe opatrení, kedy sa nevie čo a ako, človeka poteší každá maličkosť. Aj príjemný jarný deň. Pri Akropolise.

Grécko je známe históriou a práve 18. apríl sa nesie v duchu „pamiatky zadarmo“ – rozumej zadarmo vstupy na pamiatky (múzea nie).

Ako to vyzeralo?

S tušením, že davy ľudí budú sprevádzať tento deň som sa vybrala do centra mesta už pred desiatou ráno, a vysvitlo, že to bola výhra. Klasické ráno v Grécku nezačína raňajkami, ale kávou, najideálnejšie čiernou a s náznakom jari by to malo byť Fredo.

Nie, nie je to meno kávy, ale znamená to, že káva je ľadová. A teda pre priemerného Gréka by to malo znieť takto: fredo espresso sketo – čierna káva bez cukru s ľadom. Veľmi silná kombinácia.

A tak sa mohlo pokračovať vo výstupe na Akropolu, lepšie povedané, zaradiť sa do radu na ten výstup. Keďže už o desiatej ráno boli rady na bránach dlhšie ako by to človek predpovedal, bolo známe, že o tri hodiny neskôr, to nebude žiadna sranda.

Vstupné síce bolo zdarma, ale pravidlá nepustia. Vstup bol možný len tak, že ste museli počkať kým ľudia pred vami prejdú niekoľko metrov za bránu. Teda, aspoň to tak vyzeralo, no aké meridla v skutočnosti personál použil, to neviem s určitosťou povedať.

Aj napriek 30 minútovej čakačke sa to oplatilo. Vedela som, že Akropola je zážitok minimálne na jeden život, no ako nenáročný fanúšik histórie, som nečakala nemožné. Avšak, stálo to zato. Domáci hovoria, že najlepší čas na návštevu Atén, ak teda cieľom nie je pláž, ale pamiatky, je práve jar. Nie je horúco, nie je zima, no slnko je. A musím súhlasiť. Aj keď tie hranice našich teplôt sú rôznorodé. Čo je pre nich teplá jar, to je pre nás malé leto.

Počasie zamračené, no príjemné teplo. Aj keď výhľad na západne situovaný Hymettus bol skôr neviditeľný ako viditeľný, malo to svoju mystickú atmosféru.

Posádka Akropolu bola prevažne lokálna, veľmi malý náznak zahraničných turistov z pochopiteľných dôvodov. Aj keď niektoré grécke zdroje už hovoria o párty ľuďoch z Holandska prichádzajúcich na ostrovy, Atén sa to netýka.

Vidieť mesto zo samého centra diania je magické, človek tu pochopí veľa súvislosti s históriou a výkladov počas hodín dejepisu, ktoré prebiehali ešte na základnej škole. Taktiež, prezývka Atén ako biele mesto naberá živé rozmery a konečne tu pochopíte, prečo biele (zhora sú Atény celé biele). Hory Filopapus a Lycabetus sú ako na dlani.

Po slávnej Akropole prišla prechádzka historickým centrom cez Thiseo vlakovú stanicu pozdĺž blších trhov, kde sú veľmi pekné handmade veci. Blšími trhmi sa dá prejsť veľmi rýchlo a skončíte na Monastiraki, kde už miestni predavači ponúkajú čerstvé a sladké jahody. Práve na Monastiraki to vyzerá veľmi živo a nádejne, ľudia si užívajú teplý deň a čakajú na lepšie časy.

Kedysi sa ľudia domnievali, že Zem je stredom vesmíru a všetko sa točí okolo nás. Neskôr sa astronómia dopracovali k názoru, že stredom vesmíru je Slnko a až v uplynulých storočiach vieme, že je to ešte podstatne komplikovanejšie. Alebo skôr jednoduchšie, záleží na uhle pohľadu, pretože súčasný model vesmíru máme za fakt, pretože mu nasvedčujú aj každodenné pozorovania.  Tie si už vďaka pokročilej technike môže robiť každý sám doma.

No a Zem, Mesiac, Slnko i samotná galaxia Mliečna cesta sú v pohybe tiež – vzájomne, ale vzhľadom k vesmíru ako takému.

Vieme, že Zem obehne okolo Slnka za čas približne 365 dní, čo zodpovedá nášmu kalendárnemu roku.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzIxNCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMjE0IC0gQnVkZSBtb8W+bsOpIGludmVzdG92YcWlIGRvIFNwYWNlWCBzIG/EjWFrw6F2YW7DrW0gemlza3U/IE11c2sgb3puw6FtaWwsIMW+ZSBJUE8gYXNpIGJ1ZGUiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTMyMTUsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDMvc3BhY2V4LXRvdWNoZG93bi5naWYiLCJ0aXRsZSI6IkJ1ZGUgbW/Fvm7DqSBpbnZlc3RvdmHFpSBkbyBTcGFjZVggcyBvxI1ha8OhdmFuw61tIHppc2t1PyBNdXNrIG96bsOhbWlsLCDFvmUgSVBPIGFzaSBidWRlIiwic3VtbWFyeSI6IkVsb24gTXVzayBwb3R2cmRpbCDFoXBla3Vsw6FjaWUgbyB0b20sIMW+ZSBzYSBTcGFjZVggcHJpcHJhdnVqZSBuYSBzdm9qZSBJUE8uIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Ako rýchlo sa točíme?

Rýchlosť rotácie Zeme je konštantná, ale relatívna rýchlosť vás ako fyzickej bytosti závisí od toho, v akej zemepisnej šírke sa nachádzate. Tu je príklad: obvod (vzdialenosť okolo najväčšej časti Zeme) je podľa NASA zhruba 40 070 kilometrov. Táto oblasť sa nazýva rovník. Ak odhadujete, že deň má 24 hodín, vydelíte obvod dĺžkou dňa. Takto sa dosahuje rýchlosť na rovníku asi 1 670 km/h. Pre porovnanie, cestovné lietadlo Boeing 737 Next Generation dosahuje rýchlosť 852 km/h.

V iných zemepisných šírkach sa však nebudete pohybovať tak rýchlo. Ak sa posunieme v polovici našej planéty na 45 stupňov zemepisnej šírky (severnej alebo južnej), rýchlosť vypočítate pomocou kosínu (trigonometrická funkcia) zemepisnej šírky. Dobrá vedecká kalkulačka by mala mať k dispozícii kosínusovú funkciu, ak neviete, ako ju vypočítať. Kosínus 45 je 0,707, takže rýchlosť odstreďovania pri 45 stupňoch je zhruba 0,807 x 1037 = 1 180 km / h. Táto rýchlosť ďalej klesá, keď idete ďalej na sever alebo na juh.

Vesmírne agentúry radi využívajú rotáciu Zeme. Ak napríklad vysielajú ľudí na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, preferované miesto je blízko rovníka. Preto napríklad nákladné misie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu štartujú z Floridy. Tým, že rakety štartujú v rovnakom smere ako rotácia Zeme, dosiahnu rýchlosť, ktorá im pomôže vyletieť do vesmíru.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjg3NSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyODc1IC0gVmlyZ2luIEdhbGFjdGljIHBvc8O6dmEgdGVybcOtbiBwcnbDqWhvIGtvbWVyxI1uw6lobyBsZXR1IGRvIHZlc23DrXJ1IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEyODc2LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzAyL0ZsaWdodC1XaW5kb3ctV2ViLUhlYWRlci0yMDQ4eDEzNjYtMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlZpcmdpbiBHYWxhY3RpYyBwb3PDunZhIHRlcm3DrW4gcHJ2w6lobyBrb21lcsSNbsOpaG8gbGV0dSBkbyB2ZXNtw61ydSIsInN1bW1hcnkiOiJTcG9sb8SNbm9zxaUgVmlyZ2luIEdhbGFjdGljIG5hcGzDoW5vdmFsYSBzdm9qIMSPYWzFocOtIHRlc3RvdmFjw60gbGV0IG5hIG3DoWogcG8gdG9tLCDEjW8gc2EgdiBkZWNlbWJyaSBwcmkgxaF0YXJ0ZSDigJ5rb3ptaWNrZWogbG9kZeKAnCBuZXphcGxpIHJha2V0b3bDqSBtb3RvcnkuICIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Ako rýchlo obieha Zem okolo Slnka?

Rotácia Zeme samozrejme nie je jediný pohyb, ktorý vo vesmíre máme. Naša orbitálna rýchlosť okolo Slnka je podľa Cornella asi 107 000 km/h . To môžeme vypočítať pomerne jednoducho, vezmeme si priemernú vzdialenosť Zeme od Slnka, čo je jedna astronomická jednotka, približne 149 miliónov kilometrov, vypočítame obvod tejto kružnice (dráha Zeme) a vydelíme 365 dňami, respektíve hodinami v roku. Samozrejme, Zem obieha okolo Slnka po elipse, pre jednoduchosť výpočtov ale môžeme počítať s kružnicou s priemerom dvojnásobku priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka.

Pretože rýchlosť sa rovná vzdialenosti prejdenej v danom čase, rýchlosť Zeme sa počíta vydelením 940 miliónov km o 365,25 dní a vydelením tohto výsledku 24 hodinami, aby sa získali kilometre za hodinu. Takže Zem prejde denne asi 2,6 milióna km, čo je 107 226 km/h. Reálny výpočet je o niečo komplikovanejší, ale v praxi môžeme uvažovať nad tým, že Zem krúži okolo Slnka rýchlosťou vyššou ako stotisíc kilometrov za hodinu.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDQ2OSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwNDY5IC0gU2F0ZWxpdHkgU3Rhcmxpbmsgb2QgU3BhY2VYIHXFviBuZWJ1ZMO6IHJvYmnFpSBhc3Ryb27Ds21vbSBwcm9ibMOpbXksIGRvc3RhbGkgdnlsZXDFoWVuaWEiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTA0NzcsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMDcvdmlzb3JzYXQucG5nIiwidGl0bGUiOiJTYXRlbGl0eSBTdGFybGluayBvZCBTcGFjZVggdcW+IG5lYnVkw7ogcm9iacWlIGFzdHJvbsOzbW9tIHByb2Jsw6lteSwgZG9zdGFsaSB2eWxlcMWhZW5pYSIsInN1bW1hcnkiOiJBbWJpY2nDs3pueSBwcm9qZWt0IFN0YXJsaW5rIHNwb2xvxI1ub3N0aSBTcGFjZVggLCBrdG9yw70gemFoxZXFiGEgemFzaWVsYW5pZSBkZXNpYXRvayB0aXPDrWMgc2F0ZWxpdG92IG5hIG9iZcW+bsO6IGRyw6FodSBaZW1lLCBzYSBtYWwgdiBzb2JvdHUgcG9zdW7DusWlIG8ga3JvayBibGnFvsWhaWUgayBzdm9qbXUgY2llxL51LCBrdG9yw71tIGplIHBvc2t5dG92YW5pZSBnbG9iw6FsbmVobyDFoWlyb2tvcMOhc21vdsOpaG8gaW50ZXJuZXRvdsOpaG8gcG9rcnl0aWEgxI9hbMWhw61tIHNwdXN0ZW7DrW0uIFXFviB0cmV0w61rcsOhdCBzYSB2xaFhayDFoXRhcnQgxI9hbMWhw61jaCBzYXRlbGl0b3Ygb2Rsb8W+aWwuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Pohybuje sa aj Slnko a galaxia

Aj Slnko má vlastnú obežnú dráhu v Mliečnej ceste. Slnko je asi 25 000 svetelných rokov od centra galaxie a Mliečna dráha má najmenej 100 000 svetelných rokov. Podľa Stanfordskej univerzity sme asi v polovici cesty z centra. Zdá sa, že Slnko a slnečná sústava sa pohybujú rýchlosťou 200 kilometrov za sekundu alebo priemernou rýchlosťou 720 000 km/h. Aj pri tejto vysokej rýchlosti by slnečnej sústave trvalo asi 230 miliónov rokov, kým prešla celú cestu okolo Mliečnej dráhy. Pre úplnosť, rýchlosť svetla je 300 000 kilometrov za sekundu.

Aj Mliečna cesta sa pohybuje vo vesmíre v porovnaní s inými galaxiami. O asi 4 miliardy rokov dôjde k zrážke Mliečnej dráhy s jej najbližším susedom, galaxiou Andromeda. Obe sa k sebe rútia rýchlosťou asi 180 kilometrov za sekundu.

Všetko vo vesmíre je preto v pohybe.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo4NDg4LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgODQ4OCAtIFZvIHZlc23DrXJlIHN0csOhdmlsYSByZWtvcmRuw71jaCAzMjggZG7DrS4gUHJlxI1vIHRhbSBib2xhIENocmlzdGluYSBLb2NoIHRhayBkbGhvPyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjo4NDkwLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzAyL2V4cDYxX2tvY2hfdGh1bWJzdXAtMzIweDI0MC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlZvIHZlc23DrXJlIHN0csOhdmlsYSByZWtvcmRuw71jaCAzMjggZG7DrS4gUHJlxI1vIHRhbSBib2xhIENocmlzdGluYSBLb2NoIHRhayBkbGhvPyIsInN1bW1hcnkiOiJLb2Nob3bDoSBwcm9wYWd1amUgbXnFoWxpZW5rdSwgxb5lIHZlc23DrXJueSB2w71za3VtIHBhdHLDrSBhaiDFvmVuw6FtLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Čo by sa stalo, keby sa Zem prestala točiť?

V súčasnosti sa má za to, že nie je šanca, že sa Zem len tak prestane točiť alebo že by bola vyvrhnutá do otvoreného priestoru mimo našu slnečnú sústavu.

NASA tvrdí, že pravdepodobnosť zastavenia rotácie Zeme je na nasledujúcich niekoľko miliárd rokov „prakticky nulová“.

Čisto teoreticky (ale nerealisticky) by však došlo k strašnému efektu, ak by sa Zem náhle zastavila. Atmosféra by sa stále pohybovala pôvodnou rýchlosťou rotácie Zeme, čo znamená, že všetko by bolo zmietnuté z pevniny, vrátane ľudí, budov a dokonca aj stromov, pôdy a skál, uvádza NASA.

Je možné, že v priebehu miliárd rokov by sa mohla Zem prirodzeným spôsobom spomaliť a vykonávať iba jednu rotáciu každých 365 dní. Táto situácia sa nazýva „synchrónna so Slnkom“ a prinútila by jednu stranu našej planéty vždy smerovať k Slnku a druhú stranu mať natrvalo odvrátenú. Napríklad náš Mesiac už v zemsko-synchrónnej rotácii je, preto jedna strana mesiaca vždy smeruje k nám a druhá strana je od nás odvrátená.

Ak by sa Zem prestala úplne točiť, mohli by sa vyskytnúť ďalšie podivné efekty, tvrdí NASA. Za prvé by magnetické pole pravdepodobne zmizlo, pretože sa predpokladá, že je čiastočne generované rotáciou. Stratili by sme svoje farebné polárne žiary a pravdepodobne by zmizli aj Van Allenove radiačné pásy obklopujúce Zem. Za druhá,  Zem by tak bola nahá proti zúrivosti slnka. Zakaždým, keď vyslalo na Zem výron koronálnej hmoty (nabité častice), dopadli by na povrch a všetko ožiarili, čo by bolo fatálne ohrozenie existencie života ako takého.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzE1NiwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMTU2IC0gTWVzaWFjIG3DoSB2ZcS+a8O9IG5ldmlkaXRlxL5uw70g4oCeY2h2b3N04oCcIGFrbyBrb23DqXRhLCBvYsSNYXMgcHJlamRlIGFqIFplbW91IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEzMTU4LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzAzL21lc2lhYy1tYS16YS1zZWJvdS1jaHZvc3Qtc29kaWtvdnljaC1jYXN0aWMuanBnIiwidGl0bGUiOiJNZXNpYWMgbcOhIHZlxL5rw70gbmV2aWRpdGXEvm7DvSDigJ5jaHZvc3TigJwgYWtvIGtvbcOpdGEsIG9ixI1hcyBwcmVqZGUgYWogWmVtb3UiLCJzdW1tYXJ5IjoiVG8sIMW+ZSBNZXNpYWMgemEgc2Vib3UgxaVhaMOhIHRpc8OtY2Uga2lsb21ldHJvdiBkbGjDvSBjaHZvc3QsIHNhIHZpZSB1xb4gdHJpZHNhxaUgcm9rb3YuIFRlcmF6IHNhIGFsZSBkb3p2ZWTDoW1lIHZpYWMgbyBqZWhvIHDDtHZvZGUuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Nekvalitné ovzdušie je neviditeľný zabijak

Údajne až 74 percent obyvateľov Európy v mestách dýcha vzduch, ktorý dosahuje nezdravých hodnôt drobných častíc PM 2.5. To sú častice s priemerom menším ako 2,5 mikrometra, ich vdýchnutie nepriaznivo ovplyvňuje pľúca aj srdce. Toto znečistenie sa má podľa World Economic Forum  podieľať až na 417-tisícoch predčasných úmrtiach ročne iba v Európe, čo je alarmujúce číslo.

Podstatne horšia je však bilancia predčasných úmrtí globálne: štatistiky od World Health Organization hovoria až o 7 miliónoch úmrtiach ročne (zdroj), pričom samotnému nekvalitnému ovzdušiu sú vystavené tri miliardy ľudí. Až 34 percent úmrtí pritom spôsobuje ischemická choroba srdca, ktorá vyvrchoľuje zlyhaním srdca. Azda každý z nás pozná aspoň niekoľko ľudí, ktorí zomreli práve na dôsledky ischemickej choroby srdca, teda sa jedná o tému dotýkajúcu sa nás priam bytostne. Takáto smrť totiž hrozí aj nám.

Nielen z tohto dôvodu má zmysel nachádzať a zavádzať do praxe aktívne opatrenia na redukciu znečistenia ovzdušia, ale aj tie pasívne. Jedným z nich sa zdá byť vysádzanie nových stromov, kríkov a zelene ako takej. Lenže aj medzi jednotlivými rastlinami existujú rozdiely, niektoré sa ukazujú ako podstatne vhodnejšie na použitie ako pasívnych „čerpadiel“ škodlivín z prostredia.

Vedci z Royal Horticultural Society (RHS) podľa všetkého objavili nový spôsob, ako efektívnejšie pracovať so znečistením a emisiami oxidu uhličitého z dopravy. Metóda spočíva v tvorbe „zelených križovatiek a ciest“ kríkmi, ktoré World Economic Forum označil ako „super rastlinu“. Téme sa venoval magazín The Guardian v článku z februára 2021.

O dvadsať percent efektívnejší skalník

Takzvaný skalník je schopný absorbovať až o 20 percent viac znečistenia z dopravy v meste ako bežná zeleň, ktorá sú obyčajne popri cestách.  Vďačí za to kombinácii hustého porastu a pevných listov s povrchovými chĺpkami.

Počas jedného týždňa je meter dlhý krík skalníka schopný absorbovať zo svojho prostredia toľko znečistenia, koľko jeden automobil vyprodukuje počas 800 kilometrov dlhej jazdy (zdroj uvádza ekvivalentných 500 míľ).

Vedci vo svojej štúdii porovnávali viaceré druhy rastlín a ich schopnosť absorbovať škodlivé emisie z dopravy. Najvýznamnejšie sa v tomto kontexte preukázali práve skalníky, ktoré boli priamo pri ceste a ideálne široké aspoň dva metre.

Skalníky sú v porovnaní so stromami vysadenými popri cestách vhodnejším riešením aj z toho dôvodu, že v ľudskej výške dokážu pohlcovať až 63 percent uhlíkových častíc.

Nezabudnime na ostatné druhy zelene

Nemožno ale zabúdať ani na ďalšie druhy rastlín, napríklad obyčajný brečtan. Keď sú zelené steny brečtanu na stenách budov, dokážu v lete fungovať ako izolácia a udržiavať budovy v chlade.

Hloh obyčajný a živé ploty zasa zadržiavajú dažďovú vodu a svojím dielom pomáhajú predchádzať povodniam.

Vytváranie zelených lokalít v zastavaných a dopravne vyťažených mestách má zmysel. A ukazuje sa, že rovnako ako ich tvorba má zmysel dôsledne ich študovať, aby sme si vedeli vybrať tie najlepšie riešenia.

Možno, že správne riešenia nás napokon dovedú k tomu, že nebude potrebné definitívne zakázať benzínové a naftové automobily, pretože  nové motory už budú v takmer úplnej miere redukovať akékoľvek emisie a ten zvyšok sa bude zachytávať napríklad pomocou zelene pri cestách. Uvidíme…

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTY2NCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExNjY0IC0gSmUgbGVwxaFpZSBzYWRpxaUgc3Ryb215IGFsZWJvIG5lY2hhxaUgbGVzeSBvcMOkxaUgdnlyw6FzxaUgcHJpcm9kemVuZT8gVsO9c2FkYmEgbmVtdXPDrSBiecWlIHbFvmR5IG5hamxlcMWhw61tIHJpZcWhZW7DrW0iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTE2NjYsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTEvam9oYW5uZXMtcGxlbmlvLWdwMGVLZzJBSDBNLXVuc3BsYXNoLmpwZyIsInRpdGxlIjoiSmUgbGVwxaFpZSBzYWRpxaUgc3Ryb215IGFsZWJvIG5lY2hhxaUgbGVzeSBvcMOkxaUgdnlyw6FzxaUgcHJpcm9kemVuZT8gVsO9c2FkYmEgbmVtdXPDrSBiecWlIHbFvmR5IG5hamxlcMWhw61tIHJpZcWhZW7DrW0iLCJzdW1tYXJ5IjoiS3JhamlueSBuYSBjZWxvbSBzdmV0ZSBzYSB6YXbDpHp1asO6IHZ5c2FkacWlIG1pbGlhcmR5IHN0cm9tb3YsIGFieSB0w71tIHBvZHBvcmlsaSBvYm5vdnUgbGVzb3YuIE5vdsOhIMWhdMO6ZGlhIHbFoWFrIHVrYXp1amUsIMW+ZSBzbWUgcG9kY2VuaWxpIHNpbHUgcHJpcm9kemVuw6lobyBvcMOkdG92bsOpaG8gcmFzdHUgbGVzb3YgdiBib2ppIHByb3RpIHptZW5lIHBvZG5lYmlhLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo4NzgzLCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgODc4MyAtIEFya3TDrWRhIHplbGVuaWUsIGplIHRvIHpsw6Egc3Byw6F2YSBwcmUgdsWhZXRrw71jaCIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjo4Nzg1LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzAyL2Ryb24tc25pbW9rLWFya3RpZGEuanBnIiwidGl0bGUiOiJBcmt0w61kYSB6ZWxlbmllLCBqZSB0byB6bMOhIHNwcsOhdmEgcHJlIHbFoWV0a8O9Y2giLCJzdW1tYXJ5IjoiVmVkY2kgdsSPYWthIGRyb25vbSBhIHNhdGVsaXRvbSBuYSBvYmXFvm5laiBkcsOhaGUgc2xlZHVqw7ogQXJrdMOtZHUsIGFrbyBzYSBzdMOhdmEgxI1vcmF6IHplbGVuxaFvdS4gSmUgdG8gbmVwcmlhem5pdsOhIHNwcsOhdmEgcHJlIHJlZ2nDs24sIGFsZSBhaiBjZWzDuiBwbGFuw6l0dS4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzQ0MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzNDQwIC0gQWvDqSBtw6Egdmxhc3RuZSBFw5oga2xpbWF0aWNrw6kgY2llbGU/IFByZWjEvmFkIHTDvWNoIG5hamTDtGxlxb5pdGVqxaHDrWNoIGRvIHJva3UgMjAzMCIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMzQ0MSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wMy9ub2FhLTVoWkpWR1BHNnZvLXVuc3BsYXNoLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWvDqSBtw6Egdmxhc3RuZSBFw5oga2xpbWF0aWNrw6kgY2llbGU/IFByZWjEvmFkIHTDvWNoIG5hamTDtGxlxb5pdGVqxaHDrWNoIGRvIHJva3UgMjAzMCIsInN1bW1hcnkiOiJFdXLDs3Bza2Egw7puaWEgamUgbmEgamVkbmVqIHN0cmFuZSBrcml0aXpvdmFuw6EgemEgbcOhbG8gYW1iaWNpw7N6bmUgY2llbGUsIG5hIGRydWhlaiBzdHJhbmUgemEgYWdyZXPDrXZudSBlbnZpcm9ubWVudMOhbG51IHBvbGl0aWt1LiBaYWJ1ZG5pbWUgdsWhYWsgbmEgdGlldG8ga3JpdGlreSBhIHBvenJpbWUgc2Ega29ua3LDqXRuZSBjaWVsZSwga3RvcsOpIHNpIEXDmiBzdGFub3ZpbGEgc3BsbmnFpSBkbyBrb25jYSB0ZWp0byBkZWvDoWR5LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTc3OCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExNzc4IC0gxIzDrW5za2UgbGVzeSBhYnNvcmJ1asO6IG92ZcS+YSB2aWFjIHVobMOta2EsIGFrbyBzaSB2ZWRjaSBteXNsZWxpLiBVxb4gbWFqw7ogcHJlc27DqSDEjcOtc2xhIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjExNzgwLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzExL2NpbmEuanBnIiwidGl0bGUiOiLEjMOtbnNrZSBsZXN5IGFic29yYnVqw7ogb3ZlxL5hIHZpYWMgdWhsw61rYSwgYWtvIHNpIHZlZGNpIG15c2xlbGkuIFXFviBtYWrDuiBwcmVzbsOpIMSNw61zbGEiLCJzdW1tYXJ5IjoiQWdyZXPDrXZuYSDEjcOtbnNrYSBlbnZpcm9wb2xpdGlrYSB2w71zYWRieSBzdHJvbW92IHByYXZkZXBvZG9ibmUgem9ocsOhdmEgdsO9em5hbW7DuiDDumxvaHUgcHJpIHptaWVyxYhvdmFuw60gamVqIGtsaW1hdGlja8O9Y2ggZG9wYWRvdi4gU3RhbmUgc2EgbmFwb2tvbiBsw61kcm9tIHYgZG9zYWhvdmFuw60gdWhsw61rb3ZlaiBuZXV0cmFsaXR5PyIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzE0MSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzMTQxIC0gS3RvIGEgxI1vIG5hanZpYWMgem5lxI1pc8WldWplIHZ6ZHVjaCB2IEV1csOzcGU/IERvcHJhdmEgamUgYcW+IG5hIHRyZcWlb20gbWllc3RlIChpbmZvZ3JhZmlrYSkiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTMxNDIsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDMvaW5mb2dyYWZpa2EtbmFqdmFjc2ktcHJvZHVjZW50aS1jbzItdi1ldXJvcGUtZXVyYWN0aXYuanBnIiwidGl0bGUiOiJLdG8gYSDEjW8gbmFqdmlhYyB6bmXEjWlzxaV1amUgdnpkdWNoIHYgRXVyw7NwZT8gRG9wcmF2YSBqZSBhxb4gbmEgdHJlxaVvbSBtaWVzdGUgKGluZm9ncmFmaWthKSIsInN1bW1hcnkiOiJKZWRpbsOhIHBvxL5za8OhIGVsZWt0csOhcmXFiCB2eXByb2R1a3VqZSB6YSByb2sgdG/EvmtvIGVtaXNpw60gQ08yIGFrbyBjZWzDqSBTbG92ZW5za28gZG9rb3B5LiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Štúdio Universal nám novým trialerom pripomína očakávaný prírastok k nekonečnej sérii Fast and Furious. Tento krát už s číslovkou 9. Opäť sa jedná o film, ktorý sme mali vidieť už minulý rok. Situácia vo svete prinútila štúdio Universal túto snímku odložiť. Viac ako len jeden krát. Filmu sa však konečne dočkáme 17.6.2021. Teda dúfajme.

Po dlhšej pauze sa k réžii opäť vracia Justin Lin, ktorý režíroval štvrtú, piatu a aj šiestu časť tejto šialenej série. Následne ho vystriedali James Wan a F. Gary Gray. Tí, čo si mysleli, že sériu už nemožno posunúť do šialenejšej roviny, budú prekvapení. Nový trailer napovedá, že sa to stále dá. Mnohí si robili srandu, že Torreta a spol už treba len poslať do vesmíru. Zdá sa, že už v nasledujúcej časti by sa to mohlo stať skutočnosťou. Pozrite si najnovší trailer a posúďte sami.

Justin Lin už má vo vrecku zmluvu na režírovanie desiatej a aj jedenástej časti, ktoré budú spolu s deviatou časťou tvoriť jeden celistvý príbeh. K dispozícií je už aj oficiálna synopsia filmu, ktorá znie takto:

„Dom Toretto (Vin Diesel) vedie uzavretý život mimo spoločnosti s Letty a jeho synom Brianom, ale obaja vedia, že nebezpečenstvo vždy číha za hranicami ich pokojného života. Tentokrát táto hrozba prinúti Doma čeliť hriechom svojej minulosti, ak sa rozhodne zachrániť tých, na ktorých mu najviac záleží. Jeho crew bude musieť opäť spojiť sily, aby spoločne zastavili svetové sprisahanie vedené najprefíkanejším zabijakom, s akým sa kedy stretli – s mužom, ktorý je taktiež aj strateným bratom Doma.“

V hlavných úlohách sa opäť predstaví stará známa partia v podaní Vina Diesela, Michelle Rodriguez, Tyrese Gibson, Ludacris, Nathalie Emmanuel, Jordana Bowster, či Helen Mirren. Ako stratený brat Doma Torreta a aj ako hlavný záporák  v jednej osobe sa predstaví John Cena a sekundovať mu bude Charliez Theron, ktorá si zopakuje svoju úlohu z predchádzajúcej časti.

Pri ceste Kaliforniou som si nenechal ujsť vidieť miesta ako Bay Area a San Francisco (srdce Silicon Valley). Nie, nejdem tu opisovať, aké je to mesto, ani všetko ostatné, čo už bolo popísané.

To, čo by som chcel popísať je to, čo väčšine ľudí uniká a snažia sa uvedenú informáciu zo svojej mysle vymazať. Obrovské množstvo bezdomovcov, ktorí tam žijú. A hneď v prvom okamihu vstupu do mesta to uvidíte.

Dal som si jednu otázku: Ako je to možné? Všade naokolo je obrovské množstvo moderných budov, v ktorých sídlia najznámejší technologickí giganti, ako SalesForce, Uber, Airbnb, Twitter, Stripe, Lyft… a zároveň San Francisco je srdcom startupovej scény. Točia sa tu miliardy a každý pri spomenutí Silicon Valley odpadáva od úžasu, aké je moderné a vyspelé. To je pravda, ale prečo je tu také množstvo bezdomovcov, pre ktorých je tento sen len vzdialenou fikciou?

Zamyslieť sa nad tým je na mieste.

Čo ak tento úžasný pokrok/napredovanie určitá časť ľudstva proste nestíha? Čo ak rozvoj otvára dvere tak rýchlo, že nie každý má rovnakú príležitosť?

Táto úvaha sa zakladá na základnom princípe, ktorý vraví, že len priama úmera medzi rozvojom komplexného pracovného trhu a nástupom inovácií odstraňuje chudobu.

Napriek tomu práve na uliciach nielen San Francisca vidíme, že to nie je pravda.

Ľudia, ktorí tam po uliciach žijú, nemajú sny, ktoré by naplnili stránky novín. Ich jedinou túžbou je prežiť nasledujúci deň, najesť sa a niekde prespať.

Technologicky založená spoločnosť odvrhne ľudí, ktorí tempo, ktoré udáva, nie sú schopní splniť a zároveň je ochotná odmeniť tých, ktorí spĺňajú jej náročné predpoklady.

Medzera medzi týmito skupinami sa tak rýchlo rozširuje, že určite sa nebavíme o zopár jedincoch. Kultúra a systém, ktorý žijeme, vzhliada na ikony a zároveň zabúda na ostatných.

Ale v čom sa líši tento typ ľudí od tých úspešných? Proste nie sú fit na programovanie a podnikanie. Ten neustály nátlak byť úspešným a vedieť si zabezpečiť svoj život je tak silný tlak, že aj tá časť populácie, ktorá nežije na ulici, má ťažkosti sa s tým dennodenne vyrovnať. Problém, ktorý tu je, nevznikol včera, existuje dlhodobo a stále sa zväčšuje.

Uspieť v Silicon Valley znamená zarábať dostatok peňazí na to, aby ste boli schopní v ňom žiť. Len za posledný rok sa priemerný ročný nárast bezdomovcov zvýšil o 15 percent.

Práve táto skupina zabezpečuje dennodenne služby, ktoré však cenovo nie sú schopné súťažiť s ohodnoteniami technologických gigantov. Nie je cenová úmera medzi úspešnými a menej úspešnými a tá vyháňa ľudí z ich domov, pretože aj keď pracujú, nie sú schopní tieto vysoké nároky plniť.

Hlavným problémom je nedostatok dostupného bývania práve pre tieto skupiny ľudí.

Tento problém však nie je len tam v San Franciscu, ale všade na svete, kde je výrazný rozdiel medzi najšikovnejšími a tými menej schopnými.

Obrovský cenový rozdiel v mzdách obyvateľov takýchto miest, nárast cien ubytovaní a stravy majú za dôsledok nastupujúci trend bezdomovcov na uliciach. Nižšia schopnosť takýchto ľudí sa transformovať alebo presťahovať tam, kde je situácia menej náročná a rozdielna.

Práve táto situácia, ktorá si vyžaduje riešenie, je mementom aj pre ostatné mestá a krajiny, ktoré chcú opakovať úspech Silicon Valley. Každé mesto potrebuje infraštruktúru, učiteľov, šoférov autobusov, sestričky, upratovačov ulíc, čašníkov, kuchárov, skupinu ľudí, ktorá robí bežné činnosti, ktoré nie sú až tak veľmi dobre platené. Je dôležité na týchto ľudí myslieť a nevytláčať ich. Sú súčasťou miest a pokiaľ si neustrážime ceny, ktoré sú schopní platiť za nájmy alebo kúpu nehnuteľnosti, budeme mať taký istý problém.

Sociálna solidarita voči ostatným by mala byť príkladom pri vytváraní miest ľudí pre ľudí.

Následkom zvyšujúcich sa nárokov na existenciu sa rozhodlo veľké množstvo technologických gigantov opustiť kremíkové údolie. Sťahuje svoje centrály mimo Kaliforniu, veľký záujem je o Texas, kde sú vytvorené podmienky pre podnikanie technologických spoločností, hlavne sú príjemnejšie a infraštruktúra schopná spĺňať ich požiadavky. Medzi prvými, ktorí majú takúto odvahu sú HP, SpaceX, Oracle a ďalší.

Sources:

• Silicon Valley Business Journal 27.jan 2020: Which came first in driving homelessness, the addiction or the eviction?
• Cbs local: Silicon Valley’s Homeless Population Explodes, According To New Survey
• CHM,29.5.2020,Michael Cassidy: HOMELESSNESS: THE PROBLEM THAT EVEN SILICON VALLEY CAN’T SEEM TO SOLVE
• Mercury news 7.nov 2017: Silicon Valley’s homeless: Everyday workers in shadow of tech affluence
• Fox KTVU,14.dec 2020, Silicon Valley exodus: Bay Area tech companies leaving for Texas

Vyznávači tohto „železného“ športu prisudzujú vznik fitness kultúry v 90.rokov 19. storočia, keď sa preslávil svojím telom pruský kulturista Eugene Sandow, po ktorom je postavená socha Mr. Olympia.

Avšak ako prví začali cvičiť s vlastnou váhou v starovekých gréckych Aténach. Muži ako substitúciu váhy používali kamene aby dokázali transformovať svoje telo na svoju vysnívanú postavu. Silný muž je jeden z gréckych ideálov krásy, po ktorom v dnešnej dobe poznáme fyziku ktorú voláme „grécky boh“.

Až v 11. storočí sa začali používať činky vyrobené z kameňa v Indii, odkiaľ sa tento trend rozšíril po celom svete. Vďaka tomu o necelých 500 rokov neskôr vznikali prvé jednoduché posilňovne, a kulturistika sa stala jedným z hlavných športov v Indii.

Prvá éra fitness kulturistiky (1890-1930)

Ku koncu 19. storočia fitness úplne zmenil svoj význam. Vzpieranie sa v Európe stalo populárnou zábavou. Zámer už nebol len na zlepšenie svojej postavy, ale aj na zabavenie publika. Ako otec kulturistiky sa považuje práve Eugene Sandow, ktorý vďaka svojej symetrickosti bol považovaný vo svojich rokoch ako najsilnejší muž sveta.

Rozvoj športu (1930-1980)

30. roky sú dnes známe ako začiatky zlatej éry kulturistiky. Steve Reeves sa stal najpopulárnejším bodybuilderom vďaka jeho perfektne symetrickej postave. Vyhral súťaže ako Mr. America a aj Mr. Universe a považuje sa za predchodcu Arnolda Schwarzennegera.

Arnold sa po jeho odchode veľmi rýchlo dostal do popredia aj vďaka používaniu steroidov, ktoré tento šport spopularizovali. Bol známy svojím obrovským definovaným telom a steroidy sa stali populárnou súčasťou sveta kulturistiky.

Koniec zlatej éry (1980)

V 80. rokoch bol tento šport populárny po celom svete a skvelá fyzika bola považovaná ako najlepšia cesta zlepšenia svojho imidžu. U nás na Slovensku boli populárny kulturisti ako Marián Prekop a Adam Cibuľa. Aj naša krajina sa môže pýšiť skvelým zastúpením v kulturistike vďaka Michalovi Križánekovi, ktorý vyhral Arnold Classic Europe a obdivuje ho aj samotný Arnold Schwarzenegger.