Category: Archive

Sex je veľmi dôležitou súčasťou života každého dospelého človeka. Viac ako polovica populácie sa vo svojom živote aspoň raz stretne so stratou libida. Znížené libido or znížený sexuálny apetít sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. V modernej dobe žijeme rýchlym tempom života a často zabúdame na to, aký je sex dôležitý.

Pri dlhodobom vzťahu, je bežné, že to vzrušenie, ktoré bolo na začiatku, sa už pomaly vytráca. Ľudia sú zaneprázdnení sami sebou, prácou, deťmi a neraz sa prestanú v dostatočnej miere venovať partnerovi. Vtedy, nastávajú problémy aj v posteli a v najhoršom prípade, keď si partneri k sebe cestu nenájdu, takéto vzťahy sa končia rozchodom.

Dôležité je naznačiť, že sexuálna túžba je veľmi individuálna a subjektívna. Niekto túži po sexe každé tri hodiny a niekomu práve stačí, keď má sexuálny styk iba raz za týždeň. Aj jeden aj druhý prípad je v najlepšom poriadku, pokiaľ stále nejaká chuť na sex existuje. Problém nastáva, keď osoba celkom stratí záujem o sex, sexuálnu fantáziu a nepociťuje žiadnu rozkoš pri sexuálnom styku.

Ako sa prejavuje znížené libido?

• Človek nemá záujem o akúkoľvek sexuálnu aktivitu, vrátane masturbácie,
• nemá žiadne sexuálne myšlienky ani fantázie alebo sny,
• následne, pociťuje nespokojnosť s nedostatkom sexuálnej aktivity a fantázie.

Príčiny nízkeho libida môžeme rozdeliť do troch skupín: fyzické, psychické (emocionálne) a partnerské problémy.

Fyzické dôvody

K zníženiu sexuálnej chuti môžu prispieť rôzne ochorenia, užívanie liekov, vyčerpanosť z každodenných závezkov, nezdravý životný štýl.

Je samozrejmosťou, že keď je človek chorý, nemá chuť na sex. Otázne ale je, či sú tie ochorenia chronické alebo akútne a či sa snažíme ich vyliečiť alebo nie. Keď nejde o závažnejšie choroby, mali by sme sa snažiť dostať chorobu pod kontrolu a zabrániť jej, aby utýkala na náš život.

Ak je problém hormonálneho charakteru, treba sa poradiť s endokrinológom. So zodpovedajúcou liečbou, sa hormóny dajú dostať do fyziologických hraníc.

Pri konzumácii rôznych liekov, alkoholu, drog môže takisto dôjsť k zníženiu libida. Lieky vo väčšine prípadov nie je možné vysadiť, ale je možné, v kozultácii s lekárom, vymeniť za iný liek s podobným účinkom. Na druhej strane, alkoholu a drogám sa vieme vo veľkom vyhýbať, takže keď pocítime niektoré z príznakov nízkeho libida, treba sa snažiť, tieto škodlivé veci eliminovať z každodenného života.

Ešte jeden z fyzických dôvodov je málo spánku. Keď človek nie je dobre vyspatý, často je hneď z rána unavený. Únava zabíja chuť na sex.

Psychické (emocionálne) dôvody

V živote je veľmi dôležité, ako máme nastavenú myseľ. Hovorí sa, že väčšina problémov a chorôb pochádza z hlavy. Toto zatiaľ dokázané nie je, ale každý z nás bude súhlasiť s tým, že sa veľakrát problémy vyriešili „samé”, až keď sme vo svojoj hlave mali jasno. Každopádne, treba o tom pouvažovať a snažiť sa žiť v harmónii so svojím telom a mysľou.

Najčastejším a najdôležitejším psychickým dôvodom na zníženie libida, je nepochybne stres. Moderný život v 21. storočí je plný stresu. Následne, sa ten stres prejaví aj na našom zdraví a prinesie so sebou veľa negatívnych vecí. Aby sme tomu predišli, treba sa naučiť stres kontrolovať. Nie každý to môže sám, ale na to existujú psychológovia a psychoterapeuti. V súčasnej dobe, už ľudia konečne prestali brať týchto odborníkov ako doktorov pre bláznov. Je celkom normálne, že sa potrebujeme s niekým porozprávať, kto nás navedie na správny smer a pomôže nám vysporiadať sa s vecami okolo nás. Psychoterapia nie hamba!

Ďalším, veľmi vážnym psychickým dôvodom je nespokojnosť so svojím telom. V rozlišných situáciách v živote, sa môže prejaviť nespokojnosť so svojím výzorom. Najčastejšie sa s tým stretávame pri starnutí alebo keď priberieme a naopak keď príliš schudneme. Ak sa s tým nevieme vyrovnať, začíname mať z toho komplexy a toto nás odvedie k úzkosti a dokonca, aj k depresii. Samozrejme, aj tomuto vieme predísť, či už prácou na svojom tele, alebo sa musíme naučiť mať radi sami seba, aj s niekoľkými kilami navyše.

Partnerské problémy

Je väčšia pravdepodobnosť že vzťah bude dobre fungovať, ak je v ňom pravidelný sex. Keď sú vo vzťahu problémy, je ťažké túžiť po partnerovi. Časté hádky, nedôvera, nedorozumenie narúšajú stabilitu vzťahu a sex častokrát, začína absentovať. Taktiež, keď partner nevie uspokojiť naše potreby a túžby, alebo v prípade rutiny v spálni, prichádza ku zníženej chuti za sexom, hnevu a sklamaniu.

Kľúčom je komunikácia. Ak vo vzťahu stále pretrváva láska a vzájomná úcta, partneri by sa mali rozprávať o svojich problémoch a hľadať spoločné riešenie. Kompromis vo vzťahu musí existovať, takže musíme vedieť, že možno, na vyriešenie danej situácie, budeme musieť urobiť nejaký ten ústupok aj my. Snažte sa skúšať nové veci, experimentovať, možno aj prekročiť svoju komfortnú zónu. Nebude to ľahké, ale isto uznáte, že výsledok stojí za to. 🙂

Aj keď to tak možno nevyzerá, sex je veľmi dôležitou súčasťou života a často vie veľa vecí napraviť. Je iba na nás, či budeme žiť aktívnym sexuálnym životom a samym tým, aj v harmonickom vzťahu, alebo sex nebudeme brať ako jeden z faktorov úspešného spolunažívania a pustíme sa do rúk radu problémov a znechutenia z partnerského života.

Zdroje: slovenskypacient.sk, vysetrenie.zoznam.sk, zdravoteka.sk, stetoskop.info

Ochrana osobných údajov a bezpečnosť

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že účelom právnych predpisov ochrany osobných údajov je rešpektovanie rozhodnutí jednotlivcov v prípade, že ide o ich súkromie. Treba si uvedomiť, že medzi ochranou osobných údajov a ich bezpečnosťou je rozdiel. Ochrana osobných údajov sa zaoberá tým, ako budú zistené osobné údaje konkrétnych ľudí použité. Zaoberá sa tiež dodržiavaním ich súhlasov so sledovaním, spracovaním, predajom alebo zdieľaním. Údaje je možné doplniť, zmazať alebo pridať ďalšie požiadavky. Väčšina používateľov internetu si čím ďalej tým viac začína uvedomovať dôležitosť ochrany osobných údajov.

Predajcovia predstavujú veľké riziko

Väčšina predajcov predstavuje v oblasti ochrany osobných údajov veľké riziko. Sú ľahko dostupnými cieľmi a spravujú veľké množstvo osobných údajov. Kybernetické útoky hackerov, ktorí kradnú osobné údaje používateľov je neskutočne veľa. Veľké spoločnosti sa preto snažia únikom zabraniť a na ochranu svojich spoločností vynakladajú obrovské prostriedky. Od roku 2017 bolo na kybernetickú bezpečnosť v globále minutých viac ako 1 bilión dolárov. Odhaduje sa, že ročne kyberkriminalita spôsobí škody v hodnote 6 biliónov dolárov. 

Porušenie ochrany osobných údajov môže byť pre spoločnosti v mnohých prípadoch zničujúce. Poškodenie značky, straty peňažnej hotovosti, produktivity a pokuty sú veľkou cenou za porušenie pravidiel. Vynaloženie finančných prostriedkov do ochrany osobných údajov zo strany spoločností je teda veľmi dobrou investíciou.

Digitálne trendy roku 2021

V roku 2018 vzniklo všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov známe ako GDPR. Viac ako 60 krajín prijalo návrh tohto zákona vrátane Brazílie, Japonska, Thajska a mnohých štátov Ameriky. Odhaduje sa, že v roku 2023 bude mať týmto zákonom  65 % svetovej populácie svoje údaje ochranné. 

Ďalší digitálny trend súvisí s využitím tretích strán. Všetky organizácie sú závislé od efektívneho fungovania poskytovateľov služieb alebo dodávateľov tretích strán. Táto závislosť sa stále zvyšuje, ale napriek tomu iba 35 % organizácií považuje svoje riadenie rizík vyplývajúce z tretích strán za efektívne. Viac ako 63 % porušení ochrany osobných údajov je pripisovaných zlyhaniam tretích strán. Z takéhoto zlyhania sa poučili aj známe spoločnosti ako Instagram, T-mobile alebo General Electric. Rok 2021 preto prinesie priestor pre zlepšenie ochrany osobných údajov a zlepšenie vzťahov s tretími stranami. 

Transparentnosť ochrany a spracovania osobných údajov bude kľúčovým prvkom v najbližších rokoch. Štúdia spoločnosti Cisco zistila, že až 50 % zákazníkov by bolo ochotných zmeniť spoločnosť kvôli politike ochrany údajov a jej zdieľaniu. Spoločnosti sa budú musieť v najbližších rokoch zamerať na zvýšenie dôveryhodnosti u svojich užívateľov. Najťažšie to budú mať spoločnosti vystupujúce iba v online svete, ktoré sa budú musieť snažiť udržať si digitálnu dôveru. 

Cieľom ako dosiahnuť čo najlepšiu ochranu osobných údajov je investovanie veľkých finančných prostriedkov do integrovaných technológií. Tie budú mať za cieľ zvyšovanie ochrany osobných údajov, a taktiež dodržiavanie predpisov. Používanými nástrojmi sú napríklad zahmlievanie, odstránenie totožnosti alebo homomorfné šifrovanie. 

Odhaduje sa, že v tomto a ďalších rokoch sa viacero organizácií prispôsobí rámcom ochrany osobných údajov. Tie pomáhajú k zníženiu nákladov a zvýšeniu efektivity programu na ochranu osobných údajov. Podporujú iniciatívy na zabezpečenie súladu bez zbytočného zdvojovania úsilia. Taktiež pomáhajú s dosahovaním súladu pri prispôsobovaní sa meniacim požiadavkám a dodržiavaní vyvíjajúcich sa nariadení a zákonov o ochrane osobných údajov.

Zvýšenie počtu sťažností a žiadostí

Zavedenie nových predpisov týkajúcich sa ochrany osobných údajov po celom svete poskytuje spotrebiteľom väčšiu kontrolu nad ich údajmi. S nárastom počtu porušení ochrany osobných údajov sa každoročne zvyšuje počet spotrebiteľov, ktorí chcú vedieť viac informácií o využití ich údajov. Spotrebitelia majú právo vedieť, vymazať, aktualizovať alebo obmedziť spracovanie osobných údajov, ktoré si o nich podniky uložili. V tomto roku sa preto čaká výrazný rast žiadostí a sťažností dotknutých osôb.

V zlatej ére kulturistiky doplnky azda neexistovali a jedli sa zväčša poctivo vyrobené jedlá doma. Ako však profesionáli ako Arnold Schwarzenegger aj tak dosiahli takú svalovú hmotu? Je to možné? Znovu prežite tajomstvá pláže Muscle beach a objavte tajomstvá kulturistiky v článku nižšie.

Základy stravy počas zlatej éry

Vitamíny, bielkoviny a niekoľko menších doplnkov. Aj napriek tomu, že kulturisti mali omnoho menej zdrojov ako získať potrebnú stravu na nabranie hmoty, dokázali zúročiť tréningy a pripraviť „pôdu“ pre niektoré z najkrajších mužských tiel všetkých čias.

Podľa Arnolda Schwarzeneggera bolo základom jedál mäso, vajcia a syr. Znie to trochu ťažko a nudne, ale fungovalo to. Populárne bolo chudé červené mäso. Kuracie mäso bolo na zozname číslo dva, ale dnes je prioritou. Červené mäso sa často viní za zvýšenie cholesterolu v tele.

Ako štandardné raňajky boli pre Arnolda hamburgre, vajcia a tvaroh. Uprednostňovalo sa použitie celého vajíčka, pretože tuk v žĺtku sa používal na energiu a neukladal sa ako tuk. Tvaroh bol dokonalým zdrojom bielkovín a tiež vápniku.

Vtedy používali na hamburgre Presto, ktorý bol štíhlou čiernou elektrickou tyčkou dostatočne veľkou na to, aby stlačil jedno hamburgerové mäso a za minútu uvaril obe strany. V kuchyni to bol šikovný nástroj na varenie. Dokonca niektorí bodybuilderi tento nástroj hľadajú roky, aby si nejaký znovu zaobstarali, no  nahradil ich gril George Foreman, ktorý je pre mnohých príliš veľký.

Aby sme sa ale vrátili k strave, myšlienkou bolo jesť veľké množstvo bielkovín a tukov a malé množstvo sacharidov. Táto strava nebola iba určená na budovanie svalov, ale aj na odbúravanie tukov, a fungovalo to. Čudné diéty prichádzali a odchádzali, rovnako ako Atkinsova diéta, čo je v podstate rovnaká strava, s ktorou prišli kulturisti dávno pred Atkinsom.

Doplnky výživy v zlatej ére

Rheo H. Blair prišiel s jeho vlastnou diétou ktorá pozostávala z mlieka a vajec, ktoré dominovali na trhu. Jeho teória spočívala v ich zmiešaní zo smotanou, z ktorej ste dostali potrebné bielkoviny a tuky. Larry Scott, Don Howarth a niektorí velikáni vyskúšali túto diétu a podľa ich slov fungovala perfektne. Rheo tiež prišiel s radom vitamínov a tabletiek na trávenie, čo boli malé  guľôčky kyseliny chlorovodíkovej. Boli trochu silné a mohli by vám spáliť dieru v žalúdku, ak by ste nemali dostatok jedla.

V tých dňoch bolo kulturistom úplne jedno, ako chutí jedlo a boli ochotní jesť všetko, aby mohli rásť. Niektorí dokonca chvíľu používali dehydrovaný rybí prášok, keďže išlo o čistý proteín. Môžete si predstaviť chuť; bolo to odporné ako sa dalo. Nevydržali na tom ani mesiac. Jeden slávny kulturista vzal z trhu surovú pečeň, dal ju do mixéra a vypil. Povedal, že z toho mal najlepšie výsledky a keď mnohí keď sa na neho pozreli, verili tomu. Existujú príbehy chlapov, ktorí pili na pláži litre mlieka. Taktiež zvykli brať tabletky s bielkovinami, ktoré dnes neexistujú. Mali nielen vysoký obsah bielkovín, ale aj železo a vitamín B. Niekedy bolo normálne užiť ich aj päťdesiat denne. Po rokoch ich nahradili tabletky s aminokyselinami.

Joe Weider v tom čase vyšiel s niekoľkými rôznymi druhmi bielkovín a doplnkami a mnohé z nich sa uchytili.
Boli prezentované takým spôsobom, že ste si skutočne mohli predstaviť, že nabratia svalstva je jednoduchá záležitosť. Trik na zvýšenie hmotnosti tohto konkrétneho doplnku bol cukor, ktorý sa doň pridal. Veľká časť prírastku hmotnosti bola teda v podobe tuku. Nie príjemné, čo hovoríte?

Jedlá počas zlatej éry

Omelety a tvaroh boli medzi kulturistami obľúbené ako dobré občerstvenie. Boli vhodné ako spôsob získania dodatočných bielkovín pre podporu rastu svalov. Syr sa opäť považoval za dobrý tuk na spaľovanie tuku.

Postupne sa pridávalo kuracie a morčacie mäso, kedykoľvek to bolo možné. Ryby neboli najpríjemnejším výberom jedál, ale aspoň boli chutné. Problém s rybou bol v tom, že keď ste ju zjedli, o hodinu neskôr ste boli opäť hladní. Preto nie je práve najpopulárnejším zdrojom pre rast svalov.

Kľúčom k tréningu a stravovanie v tom čase bola konzistentnosť so stravou a samotným tréningom, ale aj experimentovanie s rôznymi spôsobmi stravovania, až kým nenašli to, čo fungovalo. Každý človek musí prispôsobiť svoju vlastnú rýchlosť metabolizmu a nájsť si systém, ktorý pre neho funguje. Ide skutočne o pokus a omyl, ale nakoniec to funguje. Dnešné diéty sa trochu zmenili a existujú stovky skutočne dobrých doplnkov výživy. Existujú kombinácie bielkovín, amino-kyselín, glutamánov, arginínu a ďalších, o ktorých vtedy kulturisti ešte ani nevedeli. Možno si viete predstaviť ako by sa samotný Arnold Schwarzenegger mohol ešte zlepšiť, ak by mal také informácie aké máme v dnešnej dobe my.

Mercedes-Benz

Značka Mercedes-Benz začala veľmi aktívne budovať svoje portfólio elektrických áut. Dokonca vytvorila vlastný sub-brand s názvom EQ, ktorý je zároveň východiskovým tvarom názvu pre jednotlivé modelové triedy vozidiel.

Spočiatku automobilka predviedla elektrické SUV Triedy EQC, dnes ale portfólio pozostáva z modelov EQV, EQA, EQS a najnovšie aj sedemmiestneho SUV EQB. Najvyspelejším a najluxusnejším elektromobilom a vôbec vlajkovou loďou značky Mercedes-Benz je model EQS, ktorý prišiel nielen s ultimatívnym elektrickým pohonom s dojazdom viac ako 700 kilometrov, ale aj s luxusným interiérom s obrovským obrazovým panelom MBUX Hyperscreen či automatickým zatváraním dverí povelom ruky.

Tesla

Tesla je považovaná za synonymum elektromobility nielen doma v Spojených štátoch, ale aj v Európe. Najmä sa jej darí v severských krajinách.

Tesle sa pred rokmi podarilo zaujať najmä tým, že vyhotovila krásny utilitárny dizajn karosérie, ale zaviedla minimalistické interiéry áut a tiež schopnosť autonómnej jazdy. Dnes však modely značky Tesla z estetického hľadiska starnú, pretože sa výrazne neinovovali a strácajú dych s konkurenciou. Tesla však prináša inovácie postupne a obyčajne sa stretávajú s veľkým záujmom verejnosti, vďaka aktualizáciám takzvane „cez vzduch“ sú k dispozícii majiteľom vozidiel prakticky ihneď. Nepredpokladá sa, že by o Teslu v tomto roku výraznejšie klesol záujem kvôli rastúcej konkurencii, ktorá rastie v značkách Mercedes-Benz či Volkswagen.

Volkswagen

Značka Volkswagen si k prvému aprílu spravila žart a vyhlásila, že sa v Spojených štátoch bude prezentovať ako „Voltswagen“. Hoci sa jednalo o vtip, ktorý síce vyzeral dosť dôveryhodne, poukazuje na snahu automobilky profilovať sa práve ako výrobca elektromobilov. V súčasnosti nemecký Volkswagen vyrába elektromobily pod značkou ID, jednotlivé modely sú označené jednoducho číslom. Aj my sme už mali skúsenosť s hatchbackom ID.3, momentálne sa do pozornosti verejnosti dostáva SUV ID.4, v zahraničí už Volkswagen predstavil veľký model ID.6 a v dohľadnej dobe očakávame aj príchod kompaktného modelu ID.2.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTI5MSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExMjkxIC0gUHJ2w6Egc2vDunNlbm9zxaUgcyByZXZvbHXEjW7DvW0gVlcgSUQuMzogQWtvIGphemTDrSBhIHByZcSNbyBqZSB2bGFzdG5lIHJldm9sdcSNbsO9PyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxMTM0MSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMC8xMC92dy1pZC4zLWZpcnN0LWVkaXRpb24tcHJ2YS1qYXpkYS0yNy5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlBydsOhIHNrw7pzZW5vc8WlIHMgcmV2b2x1xI1uw71tIFZXIElELjM6IEFrbyBqYXpkw60gYSBwcmXEjW8gamUgdmxhc3RuZSByZXZvbHXEjW7DvT8iLCJzdW1tYXJ5IjoiVm9sa3N3YWdlbiB2eXR2b3JpbCBhdXRvLCBrdG9yw6kgc2Egc3RhbmUgemxhdMO9bSDFoXRhbmRhcmRvbSBjZWzDqWhvIGV1csOzcHNrZWhvIHRyaHUuIE9ww6TFpSB0YWsgdWvDoXphbCwgYWvDvSB2w716bmFtbsO9IG3DoSB2cGx5di4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

NIO

Značka Nio je na burze od septembra 2018 a hoci spočiatku sa jej darilo iba skôr mierne, volatilita bola slabá, napokon sa jej podarilo ceny akcií zdvihnúť nielen pre obchodné výsledky, ale snáď aj pre marketingovú komunikáciu zameriavajúcu sa na poukazovanie priaznivej budúcnosti. Zdá sa pritom, že nedávny rozmach značky Nio povzbudil mnohých čínskych výrobcov, aby tiež získavali prostriedky na rast v USA. Významnou inováciou automobilky je technologické riešenie rýchlej výmeny batérií, ktorou sa má nahradiť dlhý čas strávený nabíjaním.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjQzMCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNDMwIC0gVGVzbGEgYnVkZSBtdXNpZcWlIGJvam92YcWlIHNvIHpuYcSNa291IE5JTywgxI3DrW5za3kgdHJoIGJ1ZGUgxaVhxb5rb3Ugc2vDusWha291IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEyNDMxLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzAxL05JTy1DYXItMTIxMHg2NDItMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlRlc2xhIGJ1ZGUgbXVzaWXFpSBib2pvdmHFpSBzbyB6bmHEjWtvdSBOSU8sIMSNw61uc2t5IHRyaCBidWRlIMWlYcW+a291IHNrw7rFoWtvdSIsInN1bW1hcnkiOiJabmHEjWthIE5JTyBtw6EgdsOkxI3FoWl1IHRyaG92w7oga2FwaXRhbGl6w6FjaXUgYWtvIEdlbmVyYWwgTW90b3JzLCBhbGUgZGVzYXRpbm92w7ogdiBwb3Jvdm5hbsOtIHMgVGVzbG91LiBOYXByaWVrIHRvbXUgamUgZG9tYSB2IMSMw61uZSBwb3Zhxb5vdmFuw6EgemEgZmF2b3JpdGEuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

XPeng Motors

Ďalší čínsky vyzývateľ značky Tesla, Xpeng Motors s podporou čínskeho priemyselného giganta Xiaomi, by mohol zamiešať karty predovšetkým v Spojených štátoch. Automobily tejto značky by mali disponovať vyspelými technológiami a relatívne nízkymi cenami. Spoločnosť má sídlo v Kantone s kanceláriami v Mountain View v Kalifornii a je verejne obchodovateľná na newyorskej burze. Značka vyrába modely SUV (G3) aj sedany (G7).

BMW

BMW naďalej pokračuje v predstavovaní nových elektrických modelov, medzi najnovšie patria elektromobily iX a iX3. Model iX je nositeľom piatej generácie technológie BMW eDrive, ktorá pozostáva z dvoch elektromotorov, výkonovej elektroniky, technológie nabíjania a z vysokonapäťovej batérie, zaručuje výnimočnú účinnosť. Pohonná jednotka vyvinutá spoločnosťou BMW Group sa vyrába trvalo udržateľným spôsobom bez využívania nebezpečných surovín známych ako vzácne zeminy. Podľa najnovších výpočtov dosiahne maximálny výkon viac ako 370 kW (500 k). To znamená, že model BMW iX bude mať dosť sily na to, aby zvládol zrýchlenie z 0 na 100 km/h za menej ako 5 sekúnd.

Naším cieľom je žiť čo najlepšie a najdlhšie. Alebo aspoň sa mať čo najdlhšiu dobu najlepšie ako sa len dá.  Preto ľudia už celé desaťročia venujú pozornosť výskumom a štatistikám o tom, kde sa žije dobre a dlhšie.

Vo všeobecnosti panuje názor, že najdlhšie ľudia žijú v Číne a v Japonsku. Vždy, keď sa kdesi píše o dlhovekosti, článok je ilustrovaný fotografiami postarších pánkov žijúcich práve v ázijských krajinách v skromných podmienkach. Nie je to ale úplná pravda, že by sa ľudia dožívali vysokého veku najmä tam. Podľa magazínu ozy.com sú reálne štatistiky o dĺžke života prekvapivé.

V roku 2017 vyšla publikácia CIA World Factbook, ktorá sa sledovala priemernú dĺžku života obyvateľov všetkých krajín sveta.

Samozrejme, že Japonsko sa umiestnilo veľmi vysoko, dokonca na druhom mieste s priemernou dĺžkou života 85,3 rokov.

Na prvom mieste sa prekvapivo objavilo Monako. Priemerný obyvateľ Monaka sa dožíva až 89,4 roka, teda o štyri roky dlhšie ako v Japonsku.

Magazín Ozy ďalej uvádza, že je veľmi pravdepodobné, že táto dĺžka života úzko súvisí so životným štýlom a prirodzene s výškou príjmov, ktoré v Monaku predstavujú 115 700 amerických dolárov „na hlavu“.

Veľmi dobre sa umiestnili aj San Maríno, Island, Andorra, Luxembursko, Lichtenštajnsko, Jersey, Guernsey a Ostrov Man.

Až na Jersey sú všetky uvedené v rebríčku TOP30 s najvyšším príjmom na obyvateľa, čo celkom logicky stavia dlhovekosť do priamej úmery s kvalitným životným štýlom a dobrou zdravotnou starostlivosťou. Špeciálne v Monaku sú štatistiky mimoriadne priaznivé aj pre ľudí, ktorí túžia stať sa bohatými: vychádza to tak, že viac ako 31 percent obyvateľov Monaka má ročné príjmy na úrovni vyššej ako jeden milión dolárov.

Môžete si teda dlhovekosť kúpiť? Priamo nie, ale peniaze vám môžu pomôcť žiť lepšie a dlhšie.

Je dôležité  uvedomiť si, že samotné peniaze nie sú príčinou dlhovekosti, ale prostriedkom, ktorý umožňuje ľuďom žiť kvalitnejšie, zdravšie, vďaka nim rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na nepriaznivé životné situácie a zdravotné komplikácie. Aj keď by sa dalo bezpochyby tvrdiť, že bohatý človek kvôli vedeniu firiem alebo náročnej expertíze zažíva veľký stres, v skutočnosti sa nedá považovať za horší ako stres z existenčných problémov, ktorému čelia ľudia s hmotným a finančným nedostatkom. Chudoba, nezamestnanosť a s tým spojený nižší kvalitatívny štandard samotného života a závislosti na alkohole a drogách sú dôsledkom nedostatku peňazí a pochopiteľne sa nepriaznivo premietajú do zdravotného stavu.

Ako dlho budete žiť vy?

Stránka Blueprint Income zverejnila dotazník, ktorý vám dokáže s veľkým nadhľadom prezradiť odhad dĺžky vášho života. Takýto odhad by si vyžadoval nepomerne viac faktorov na celkové vyhodnotenie a nikdy nedokáže zohľadniť náhody, no vie poskytnúť odhad založený na štatistike.

Blueprint Income na základe niekoľkých parametrov určil, že náš vzorový príklad sa dožije 95 rokov, respektíve, že je 75% šanca dožiť sa 87 rokov. Vzorovým príkladom bol muž vo veku 33 rokov vo veľmi dobrom zdravotnom stave s príjmom do 40 000 dolárov ročne, bez cukrovky, nefajčiar, občasný konzument alkoholu. Svoj odhad si môžete vypočítať aj vy na tejto stránke.

Pre zaujímavosť, podľa štatistík Across Private Investments sa na Slovensku muži dožívajú 73,8 roka a ženy o sedem rokov viac.

Európske umenie vznikalo na území Európy od praveku až do súčasnosti. Jeho podobu určovali hlavne antické a kresťanské tradície. Po 15. storočí začala európska kultúra významným spôsobom ovplyvňovať umenie v Amerike. Následne tieto dve kultúrne oblasti vytvorili jeden celok, ktorý dnes nazývame západné umenie.

S výnimkou pravekého umenia predstavuje umenie Mezopotámie najstaršie formy umenia v Ázii. Celok ázijského umenie zahŕňa širokú škálu umenia z rôznych kultúr, regiónov a náboženstiev po celom ázijskom kontinente. Stredoázijské umenie pozostáva predovšetkým z diel turkických národov euroázijskej stepi, zatiaľ čo východoázijské umenie zahŕňa diela z Číny, Japonska a Kórey.

Umelci

Kultúra a prostredie do značnej mieri ovplyvňujú samotného umelca a jeho tvorbu. Jeho osobnosť však zohráva naďalej dôležitú úlohu na formovaní diela. Je zaujímavé, že väčšina ázijských maliarov bola zameraná jednosmerne na vykonávanie umenia, zatiaľ čo európski umelci boli aj vedci, matematici a lekári.

Hlavné rozdiely medzi východným a západným umením

Motív

Európski umelci začali od obdobia renesancie zobrazovať svet s centrálnou perspektívou. Zameriavali sa hlavne na objekty na scéne. Ich hlavným motívom bolo vyobraziť bohatstvo.  Čínski umelci sa snažili vyobraziť  najmä vzťahy prevládajúce v prostredí a zobrazovať samotnú prírodu.

Materiál

Ázijské umenie používa ľahký a tenký materiál. Papier, látky alebo pergamen. Na maľbu sa používa zväčša  mäkký štetec, atrament a farby podobné vodovým farbám. Západné umenie využíva hlavne olejomaľbu, kedy sa olejové farby nanášajú vo viacerých vrstvách. Olejomaľba sa robila na drevených paneloch, neskôr sa začalo používať pružné plátno.

Čas potrebný na tvorbu

Obrazy zátišia namaľované západnými umelcami sú zvyčajne veľmi podrobné, dôraz sa kladie predovšetkým na detaily a tieňovanie. Západnému umelcovi zvyčajne trvá oveľa dlhšie, kým vyhotoví maľbu.

Perspektíva

Spôsob zobrazovania priestorových útvarov na ploche je v západných a východných maľbách zásadne odlišný. V minulosti sa západní maliari pokúšali vytvoriť presný pohľad na to čo vidia, alebo v čo veria. Vyvinuli geometrickú perspektívu na vytvorenie ilúzie trojrozmerného priestoru. Ázijský pohľad zdôrazňuje dynamickú štruktúru ľudských vzťahov s prostredím a vesmírom. Nezávisí od presných zobrazení alebo správneho napodobňovania objektov. Výskum T. Masudy a jeho kolegov na maľbách z 15. až 19. storočia z východoázijských a západných krajín poskytol dôkazy o tom, že východoázijskí umelci umiestnili horizontálne čiary vyššie ako západní umelci a veľkosť osôb vo východoázijských umeleckých dielach bola menšia ako v západných.

Sochárstvo

Na celom svete sa vyrábali sochy z rôznych materiálov. Dôležité postavenie vo východnej kultúre majú sochy vyhotovené v Indii. India je multikultúrna krajina, ktorej sochy propagujú rôzne náboženstvá. Najčastejšie však vyobrazujú bohov hinduizmu a dôležité postavy budhizmus. V západnom svete sa za najvýznamnejšie považujú sochy ovplyvnené kresťanstvom.

Kaligrafia

Kaligrafia je umenie pekne písať. Ide o návrh a realizáciu písma pomocou rôznych písacích nástrojov. Umenie kaligrafie bolo významné takmer pre všetky kultúry na svete. Azda najdôležitejšiu úlohu zohráva aj dodnes v arabskom svete. Islamské náboženstvo zakazuje vyobrazovanie boha, preto sa islamskí umelci snažia jeho vznešenosť preniesť do písma posvätných kníh. Najznámejší druh kaligrafie je nepochybne čínska a japonská kaligrafia. Západná kaligragia sa začala rozvíjať v období antiky a svoj najväčší rozmach dosiahla pošas baroka. Pre toto obdobie bola charakteristická ornamentálnosť písma často hraničiaca s nečitateľnosťou.

Podstata tohto termínu spočíva v spojení práce a cestovania. Digitálny nomád je zväčša zanietený cestovateľ, ktorý sa popri vykonávaní online práce presúva z jedného kúta sveta na druhý.

Tento trend je vo svete čoraz žiadanejší a preferujú ho prevažne mladí ľudia. Dokonca sa predpokladá, že sa v budúcnosti z nomádstva stane nový štandard, ktorý bude u pracovníkov vyhľadávaný. Už aj v aktuálnej dobe pracuje mnoho zamestnancov na home office. To je len malý krok k tomu, aby človek vycestoval a vykonával prácu z rôznych kútov sveta.

Má to svoje výhody aj nevýhody

Digitálne nomádstvo ponúka veľa výhod. Môžeme navštevovať vysnívané krajiny počas celého roka a popritom zarábať peniaze. Taktiež máme možnosť presúvať sa z miesta na miesto a žiť v ktoromkoľvek štáte na svete. Môžeme si zariadiť vlastný režim a pracovať presne podľa našich preferencií.

„Digitálnym nomádstvom môžeme získať väčšiu slobodu v osobnom a v rodinnom živote. A namiesto 80 percent času v danom dni v práci s kolegami ho strávime napríklad s rodinou a najbližšími. Celkom určite aj o niečo prídeme. Napríklad sa nebudeme osobne stretávať so spolupracovníkmi,“ popisuje pre portál nomadi.sk Jarko Mikeš, jeden z organizátorov Festivalu digitálneho nomáda.

Kvôli životu na cestách sa dá získať oveľa väčší rozhľad. Človek sa naučí riešiť komplikované situácie a vie si zachovať chladnú hlavu za akýchkoľvek okolností. A v neposlednom rade, keď cestovateľ uvidí, aká nízka životná úroveň je v niektorých štátoch, začne si oveľa viac vážiť krajinu, v ktorej žije.

"Negatívom je náročnosť na energiu. Čakanie na letiskách, v prístavoch, na staniciach, ale aj v autách je energeticky veľmi zaťažujúce. Pokiaľ máte rodinu a deti, je to doslova adrenalínová jazda. Chápem ale, že niekto toto priamo vyhľadáva. Ja osobne to beriem ako negatívum,“ pokračuje pre portál nomadi.sk Mikeš.

Život digitálneho nomáda

Životný štýl nomáda môže byť rôznorodý, rozhodne sa však nepodobá bežnej pracovnej rutine. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že nomád neustále mení miesta a krajiny, kde sa na kratšiu či dlhšiu dobu usadí.

"Byť nezávislý a žiť kdekoľvek sa mi zachce, to sa mi veľmi páčilo. Vedel som, že ma láka spoznávať svet a iné kultúry. Vtedy som sa prvýkrát dostal k pojmu digitálneho nomádstva, aj keď v tom období to tak ešte nikto nevolal. Každý rozprával o pojmoch ako nezávislosť na lokalite či vlastný životný štýl,“ hovorí Ľubo pre portál websupport.sk. Presúvanie sa z miesta na miesto popri práci sa stalo jeho životným štýlom pred niekoľkými rokmi.

Analytici, grafici, programátori, finančníci či školitelia. Ľudia, ktorí vykonávajú tieto profesie najčastejšie preferujú život na voľnej nohe. Postupne sa pridávajú aj fitness tréneri, prekladatelia, právnici a účtovníci. Digitálnych nomádov je vo svete čoraz viac. Tento trend sa čoskoro stane bežnou realitou.

Ako sa stať nomádom?

Základom je vykonávať prácu, ktorá dovoľuje cestovať po svete. Ďalej musí mať človek dobrodružnú povahu a, samozrejme, pozitívny vzťah k cestovaniu.

Ako píše nomádka Gabka Koščová na svojom blogu blog.gabkakoscova.sk, tento životný štýl nie je pre každého: „Osobne si myslím, že digitálnym nomádom nemôže byť každý. Nie každého baví cestovanie či spoznávanie nového prostredia. Ak premýšľate o tom, že by ste digitálne nomádstvo vyskúšali, poriadne sa zamyslite nad tým, prečo to chcete urobiť. Spokojný digitálny nomád by mal mať podľa mňa určité predpoklady. Je to napríklad pozitívny vzťah k cestovaniu, mal by mať aj dávku sebadisciplíny, určitý cieľ, dostatok financií a taktiež by už mal mať niečo pocestované.“

Ak spĺňate tieto predpoklady a o digitálnom nomádstve už nejakú dobu premýšľate, rozhodne by ste to mali vyskúšať. Skúsenosti, ktoré pri cestovaní nadobudnete sú zaručene najlepším učiteľom do bežného a aj do pracovného života.

Titulná fotografia: pixabay.ocm

Možno si ešte spomeniete na situáciu spred dvoch rokov, kedy médiá zahltili správy z juhoamerickej Venezuely. Aj keď Južná Amerika nie je v našom regióne veľmi rozšíreným predmetom diskusií, udalosti z roku 2019 ju rozhodne dostali viac do povedomia. Nie však spôsobom, akým by si dotknuté krajiny želali. Všade sa skloňovalo slovo hyperinflácia, peniaze rozhádzané v uliciach miest, či dokonca benzín lacnejší ako pitná voda. Áno, aj taká bola realita v tejto juhoamerickej krajine.

Čo krízu spôsobilo?

Za vysokú mieru hyperinflácie – teda extrémnej inflácie, kedy peniaze strácajú svoju hodnotu o viac ako 1 000% – mohla v prípade Venezuely najmä rozšírená korupcia v krajine. Keď sa k tomu pridali nepremyslené kroky vtedajších vlád, krajina upadla do dlhého boja s infláciou.

To vyvrcholilo v rokoch 2018 and 2019, kedy hyperinflácia dosiahla mieru až 9 586%. Miestne autority sa snažili zraziť masívny rast krivky rôznymi opatreniami. Keďže vtedajšia mena – venezuelský bolívar fuerte (VEF) úplne stratila svoju hodnotu, vláda krajiny sa rozhodla pre stiahnutie pôvodnej meny z obehu a vydanie novej – venezuelský bolívar soberano (VES).

Vďaka tlačeniu novej meny, sa mieru hyperinflácie podarilo čiastočne zmenšiť. Zmiernili sa aj dopady tejto ekonomickej pohromy na obyvateľstvo krajiny, a tak sa podarilo ukľudniť situáciu sprevádzanú ozbrojenými konfliktami, rabovaním a všeobecným zvýšením kriminality.

Kým však k zmierneniu dopadov došlo, ekonomická and bezpečnostná situácia v krajine, vyústila do vysokej miery emigrácie, ktorej hlavný prúd smeroval najmä do okolitých juhoamerických krajín. Jedna z venezuelských migračných trás končila aj v stabilnejšej Európe a množstvo Venezuelčanov našlo svoje nové útočisko v Španielsku.

Keďže vláda Venezuely v období rokov 2016 – 2018 nepublikovala ekonomické dáta, rok 2019 bol v histórii venezuelskej ekonomiky oficiálne najhorším. Podľa odhadov niektorých ekonómov, sa však v roku 2018 vyšplhala miera hyperinflácie na neuveriteľných 130 060%!

V období po roku 2019 sa situácia začala postupne stabilizovať a miera inflácie sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom násobne znížila. V máji 2020 klesla na hodnotu 2 296% a v auguste toho roka sa zvýšila na 2 358%. Napriek výraznému percentuálnemu poklesu miery inflácie v porovnaní s minulými obdobiami, krajina ešte stále nie je z najhoršieho vonku.

Ako (ne)bojovať s hyperinfláciou – príklad z Afriky

Ďalšou krajinou, ktorá by sa mohla deliť o svoje bohaté skúsenosti s hyperinfláciou, je africké Zimbabwe. Za touto udalosťou tiež netreba pátrať ďaleko do minulosti. Svoj vrchol totiž hyperinflácia v Zimbabwe dosiahla v roku 2008.

Krajina bola v minulosti britskou kolóniou. Po odchode kolonizátorov, rovnako ako ostatné africké krajiny, aj Zimbabwe bojovalo s množstvom vnútorných problémov. V čase najväčšej krízy v krajine vládol dlhodobý diktátor Robert Mugabe.

Ten sa problémy s infláciou, ktorú vyvolali konfliktné postoje Zimbabwe na medzinárodnej úrovni, rozhodol riešiť svojským spôsobom. A zrejme tým najhorším. Finančnú podporu ozbrojených zložiek krajiny, začal realizovať prostredníctvom novo-tlačených peňazí. Tie začali pribúdať v stále väčších objemoch, čo spôsobovalo násobný pokles ich reálnej hodnoty.

Viaceré kroky miestnej vlády prispeli k zlej situácii v krajine. Poľnohospodárstvo, ako hlavný zdroj obživy, podliehalo prísnej regulácii, čo viedlo k zhoršeniu životných podmienok miestnych. Takmer všetky následne prijaté reformy situáciu len zhoršovali a vyústili až do konfliktu medzi etnickými skupinami Ndebele a Shona.

Rekordné cifry na bankovkách

Medzitým vláda pokračovala v tlačení peňazí a hodnotu najväčšej bankovky zimbabwianskeho dolára (ZWD), na svojom „vrchole“ tvorilo až 15 cifier. Išlo o 100 triliónovú bankovku, ktorú si aj dodnes môžete zakúpiť od miestnych. Stojí približne 5 eur, čo je ale násobne viac, oproti reálnej hodnote z roku 2008.

S ešte horším riešením prišiel Mugabe v roku 2007, kedy infláciu jednoducho zakázal. Všetko, čo s infláciou súviselo – zvyšovanie cien za produkty a služby – postavil mimo zákon a ozbrojené zložky zasiahli proti každému, kto na infláciu nejakým spôsobom poukazoval, resp. v jej dôsledku zvyšoval ceny.

Záchrana v podobe čiastočného zníženia miery inflácie, prišla až s reformou v roku 2009.  Tá umožnila niektorým obchodom v krajine prijímať platby v cudzích menách – najmä v eurách (EUR), amerických dolároch (USD) and juhoafrických randoch (ZAR). Následne boli tieto meny stanovené aj za oficiálne a pri finančných operáciách sa využívala ich kombinácia.

Napriek akceptácii platieb v cudzích menách, výplaty pre zamestnancov chodili stále v miestnych dolároch. V konečnom dôsledku teda mali zamestnanci na výplatných páskach sumy v biliónoch zimbabwianskych dolárov, ktorých hodnota však nepresiahla 1 USD.

Absolútny vrchol dosiahla hyperinflácia v novembri 2008, kedy jej miera bola až 79 600 000 000%! Od roku 2006, kedy bola miera inflácie okolo 1 281%, však vláda v Zimbabwe prestala tieto štatistiky uvádzať. A tak aj vrcholná hodnota tohto obdobia, je ekonomickým odhadom poverených autorít.

Návrat do krízy

V roku 2016 už malo Zimbabwe až 9 oficiálnych mien, ale väčšina transakcií aj tak prebiehala v amerických dolároch. Napriek postupnému klesaniu inflácie v krajine od vrcholu v roku 2008, sa v posledných rokoch začala situácia výrazne zhoršovať.

Podobne ako v prípade Venezuely, aj Zimbabwe v roku 2019 opäť zasiahla silnejúca vlna hyperinflácie. Čiastočne za to môže menová reforma, ktorá začala sťahovať z obehu cudzie meny a nahrádzať ich novým zimbabwianskym dolárom (ZWL).

Týmto ťahom miera inflácie opäť stúpla a z priemerného podielu 10,61 %  v roku 2018, vyrástla až na 622,78 %  v roku 2020. Keďže pandémia COVID-19 obmedzila aj prístup k spoľahlivým dátovým zdrojom, informácie o aktuálnom stave inflácie v Zimbabwe sú zatiaľ veľmi nejasné.

Tento článok je súčasťou dvojdielnej mini-série, ktorej témou je hyperinflácia v krajinách sveta. Na II. časť série sa môžete tešiť presne o týždeň.

Všetci sme si všimli za posledné roky, že zima trvá dlhšie, než to bolo kedysi. Letá sú príliš horúce s dažďovými búrkami, ktoré sú z roka na rok čoraz silnejšie a často aj nebezpečnejšie.

Poznáme našu pranostiku, že Martin chodí na bielom koni. Martinovia oslavujú meniny 11. novembra, čo v minulosti už znamenalo aj príchod chladného počasia a sneh už od toho dňa, nikoho neprekvapil. Dnes, sme svedkami toho, že často aj Vianoce oslavujeme bez snehu. Už nie sú také krásne idilické ako kedysi, keď sme boli deti.

V súčasnosti, poriadne sneží až v januári a neraz nás vie prekvapiť aj v apríli, ako je to príkladom tuhto roku. Na Veľkú noc sme mali počasie, aké očakávame na začiatku zimného obdobia. Veľké premeny teplôt, zo dňa na deň, spôsobuju to, že už máme pocit, že existujú iba dve ročné obdobia. Akoby jar a jeseň vôbec neprišli, ale z letných tričiek sa hneď prezliekame do zimných búnd.

Prečo sa toto deje? Čo zapríčiňuje tieto zmeny a aké sú možné následky? Je globálne otepľovanie hrozbou tohto storočia?

Príčiny

Hlavnou príčinou týchto javov sú klimatické zmeny. Keď povieme klimatické zmeny, tým máme na mysli práve globálne otepľovanie.

Globálne otepľovanie znamená, že sa zvyšuje priemerná teplota Zeme, čo v budúcnosti môže mať smrteľné následky pre každý ekosystém, vrátane človeka. Zmeny klímy už teraz majú vážne dôsledky na nás, ale aj na životné prostredie. Tie dôsledky sú väčšinou negatívneho charakteru a preto je nevyhnutné sa touto témou zaoberať.

Prečo prebieha globálne otepľovanie?

Pod pojmom globálne otepľovanie si väčšina z nás predstaví, že Slnko je čoraz silnejšie a preto je aj Zem horúcejšia, čo následne zapríčiňuje topenie polárnych ľadovcov a celkovo teplejšie počasie. Nie je to celkom tak. V skutočnosti, Slnko svojou aktivitou iba minimálne utýka na otepľovanie. Faktom ale je, že od roku 1750 Slnko nezvýšilo svoju priemernú aktivitu a množstvo energie ktoré od neho dostávame.

Taktiež sa uvádza, že aj sopečné erupcie sú jedným z faktorov na otepľovanie. Toto tvrdenie nebolo vyvrátené, ale je dokázané, že Slnko a sopky k otepľovaniu prispievajú minimálne, a to iba dvomi percentami.

Tak čo je hlavnou príčinou tohto javu? Je to práve ľudská činnosť.

Po priemyselnej revolúcii, sa do ovzdušia začalo dostávať čoraz viac oxidu uhličitého (CO2), (o tretinu viac než predtým), ktorý príroda nedokáže absorbovať. Lesy dokážu absorbovať najväčšie množstvo CO2, ale v súčasnoti lesy ničíme pre poľnohospodárske potreby a chov hospodárskych zvierat. Zvyšný plyn narúša rovnováhu na Zemi.

Oxid uhličitý je jeden s tzv. skleníkových plynov. Skleníkové plyny zachytávaju teplo vychádzajúce zo Zemi a blokujú jeho únik do vesmíru. Týmto spôsobom nastáva zvýšenie skleníkového efektu, ktorý je vlastne hlavnou príčinou globálneho otepľovania.

Následky globálneho otepľovania

Globálne otepľovanie nemá vplyv len na človeka. Od začiatku minulého storočia, sa na svete stalo viac ako 30 000 prírodných katastrof.

Topením polárnych ľadovcov hladina ocánov výrazne stúpla (v priemere o 19cm). Oceány vstrebávajú zhruba štvrtinu CO2 a dokážu pohltiť až 90% nadbytočného tepla. Toto však mení ich chemickú štruktúru, čo má negatívny dopad na živočíchy žijúce v oceánoch a moriach.

Taktiež, za následky globálneho otepľovania považujeme rýchlejšie vymieranie niektorých živočíšnych druhov. Takýmto príkladom je vymieranie včelích komunít, ktoré sa za posledné desaťročia zmenšili o 50% alebo niektoré úplne vymreli.

V neposlednom rade, jedným z následkov otepľovania sú extrémy počasia. Zaznamenávame rekordy vysokej a nízkej teploty, veľké horúčavy, suchá, následne búrky, hurikány, záplavy. Z týchto extrémov sa objavujú aj zdravotné problémy u ľudí.

Globálne otepľovanie je najväčšia hrozba 21. storočia. Očakáva sa že hladiny oceánov budú narastať, čo bude príčinou na zaplavenie mnohých miest. Letné teploty budú stúpať, tým bude znížená vlhkosť pôdy a samozrejme aj jej plodnosť. Mnohé živočíšne druhy nedokážu prežiť v zmenenom prostredí. V nepriaznivých podmienkách, vzniknutých klimatickou zmenou, nedokážu žiť ani ľudia a masove budú nútení opúšťať svoje domovy. V dôsledku znešistenia ovzdušia budú alergie, astma a infekcie veľmi častými ochoreniami, v porovnaní so súčasným stavom.

Tento proces vyzerá ako nezvratný. V podstate nezvratný naozaj je, ale predsa len sa táto zmena klímy dá spomaliť. Planétu zachránime znížením emisií skleníkových plynov. Každý jeden z nás sa môže podieľať na zachránení našej Zeme tým, že znížime svoju uhlíkovú stopu. Buďme zodpovednejší a chráňme si svoju planétu!

Zdroje: finreport.sk, ecohero.sk, nrdc.org

Bezplatne sa nerovná zadarmo

Všetci využívame verejné služby, za ktoré priamo neplatíme. Bezplatné verejné služby sú hradené najmä z verejných financií. Do verejného rozpočtu prispievame my, všetci občania krajiny, prostredníctvom daní a odvodov. To znamená, že občania platia za verejné služby nepriamo, prostredníctvom daní, alebo ich štát poskytuje na dlh. Malú časť príjmov  môže mať štát z predaja majetku, kolkov a z poskytovania platených verejných služieb.

Domácnosti, čiže bežní obyvatelia, platia sociálne a zdravotné odvody ako pracujúci, dane z príjmu, miestne dane a rôzne iné dane a poplatky. Portál Cena štátu uvádza, že tieto výdavky fyzických osôb tvoria až 80% daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

Aká je cena študenta?

Náklady verejných služieb je možné pekne ukázať na príklade vzdelávania. Podľa portálu cena štátu malo ministerstvo školstva v roku 2020 výdavky 1 582 miliónov eur. Je zaujímavé, že napríklad základné školy sú dotované z Ministerstva vnútra, zo sekcie výchova a vzdelávanie mládeže, ktorej prislúchala v minulom roku hodnota 1 439 miliónov eur. Náklady vzdelávacích služieb, ktoré sú financované z verejného rozpočtu je možné vyčísliť na jedného spotrebiteľa. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz – INESS vyčíslil v roku 2017 „cenu študenta“:

• Výdavky na jedného žiaka základnej školy sú 3048 € ročne.
• Výdavky na jedného stredoškoláka sú 3191 € ročne.
• Výdavky na jedného vysokoškoláka sú 4156 € ročne.

V týchto mesiacoch si študenti stredných škôl podávajú prihlášky na vysoké školy. V súčasnosti je na Slovensku 35 vysokých škôl, kde dokopy študuje  viac než 100 000 študentov. Zo sumy, ktorú malo ministerstvo k dispozícií sa do vysokých škôl investovalo 597 miliónov eur (cena štátu), čo vychádza okolo 109 eur na jedného obyvateľa. Na štúdium vysokoškolákov sa teda skladá každý, či už využíva túto službu, alebo nie.

Bezplatnú službu vysokoškolského vzdelávania nevyužívajú všetci. V zahraničí, kde si musia štúdium platiť, študujú tí, ktorých štúdium skutočne napĺňa. Cena jedného vysokoškoláka bola vyčíslená na 4156 € ročne. Od roku 2017 sa táto suma o niečo zvýšila. Ak by sa vyberalo školné v plnej výške za vysokoškolské štúdium, mali by sme toľko študentov vysokých škôl?

Aj keď náklady na študenta nie sú malé a sú hradené štátom, je prospešné, že sa k štúdiu môžu dostať aj ľudia, ktorí sú šikovní, no nemajú možno toľko finančných prostriedkov na štúdium. No aj keď sú verejné služby zadarmo, netreba to zneužívať, aby sa nakladalo s našimi spoločnými peniazmi úsporne a aby nám zostali financie napríklad na zlepšenie kvality.

Mali by byť verejné služby bezplatné?

V oblasti služieb zdravotnej starostlivosti by sa takisto dali vyčísliť presné sumy za spotrebiteľa. Lieky, CT vyšetrenie, ale aj bežná preventívna prehliadka majú svoju cenu, ktorú však väčšinou priamo neplatíme. Avšak, tak ako je vhodné, že všetci študenti majú možnosť študovať na vysokej škole, aby mohli vykonávať svoju vysnívanú profesiu, tak by mali mať všetci chorí bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti.

Keď niekde nastane požiar, ľudia využijú služby hasičov. Ak je niekto v nebezpečenstve, využije služby policajtov. Aj ich výjazd stojí peniaze. Mnohí by sa asi zhodli, že tieto služby by mal štát zabezpečovať a poskytovať bezplatne, aby  k nim mal prístup každý, kto to potrebuje.

Rozdielne názory panujú v tom, či by mali byť vlaky zadarmo. Bezplatná železničná doprava patrí medzi takzvané selektívne podpory spoločenským skupinám, akými sú v tomto prípade žiaci, študenti a dôchodcovia. Odkedy sa zaviedli tieto výhody, počet cestujúcich vlakom sa výrazne zvýšil, no tržby nevzrástli.

Uprednostňovanie železničnej dopravy pred autobusovou alebo automobilovou dopravou má pozitívny vplyv na životné prostredie. Preto sú výhody pre cestovanie vlakom na mieste, ale je diskutabilné, akým spôsobom by mala byť podpora zavedená a je hlavne na nás všetkých, aby sme  neplytvali verejnými službami.

Ak chceme viac bezplatných služieb, tak sa na druhej strane musí z niečoho iného ubrať alebo sa musia zvýšiť dane či prehĺbiť štátny dlh. Mali by sme myslieť na to, že všetko, čo je bezplatné, nie je úplne zadarmo a v konečnom dôsledku sa to hradí z peňazí nás všetkých.