iNSTRID

Graffiti vs street art (Foto: Алексей Васильев)

Pri prechádzke mestom takmer vždy narazíme na posprejované steny a múry. Čo z toho je umenie a čo vandalizmus? Vedeli ste o tom, že nasprejované a namaľované obrázky na budovách predstavujú pouličné umenie, street art, zatiaľ čo nápisy patria pod graffiti. V tomto článku si predstavíme oba tieto umelecké smery, ktoré by sme mohli nazvať aj subkultúrami. Povieme si aké sú medzi nimi rozdiely a čo majú spoločné.

Aj v našich mestách si pozorný pozorovateľ všimne tichý boj medzi členmi týchto dvoch klubov. Ako príklad si však uvedieme štvrť Bushwick v Brooklyne.  Podľa stránky columbia.edu  tvorí túto štvrť niekoľko blokov, kde majú pouliční umelci povolenie maľovať nástenné maľby na steny budov. Táto oblasť sa stala tak známou, že ju navštevujú umelci z celého sveta. Nedávno sa však na nástenných maľbách objavilo niečo nové, neónové smajlíky. Pre náhodných okoloidúcich zostanú tieto smajlíky buď nepovšimnuté, alebo si pomyslia, že je to dielo nejakého svojrázneho umelca. V skutočnosti sú však tieto smajlíky umeleckými nálepkami, ktoré používajú pouliční umelci, ktorí maľovali steny, aby zakryli značky na ich dielach od autorov graffiti. Takéto značkovanie a prekrývanie tvorby niekoho iného môžeme považovať za viac ako vandalizmus. Sledujeme a stávame sa súčasťou pouličnej bitky medzi umelcami graffiti a street art.

Čo sú to graffiti?

Podľa dictionary.com sú graffiti buď formou vandalizmu, alebo formou umenia, alebo oboje súčasne. Podľa definície sa graffiti týka označení,  slov, iniciál alebo kresieb, ktoré boli nastriekané, načrtnuté alebo dokonca poškriabané na steny, chodníky alebo iné verejne prístupné miesta.

Graffiti, ktoré dnes poznáme sa začali po prvý raz objavovať na stenách podzemného metra vo veľkých mestách ako je napríklad New York už v 20. rokoch 20. storočia. Graffiti sa najčastejšie vytvárajú nelegálne, čo prispieva k negatívnej povesti tejto umeleckej formy. Prítomnosť graffitov však nie je vždy negatívna. V priebehu histórie sa graffiti neustále používali ako prostriedok politického a sociálneho aktivizmu.

Takto vyzerajú originál graffiti (Foto: Cottonbro na pexels.com)

Street Art vs Graffiti

„Graffiti sa objavilo skôr ako street art umenie. To znamená, že street art umenie sa inšpirovalo graffitmi. Graffiti sú založené na slovách a ich autori sú väčšinou samoukmi. Umelecká forma graffiti vznikla z potreby sebavyjadrenia pre mestskú mládež,“  uvádza známy kurátor a autor publikácii o street arte Lois Stavsky.

Na druhej strane pouličné umenie, street art, robia najčastejšie umelci, ktorí prešli školením a umeleckou praxou. Na začiatku títo umelci síce  vychádzali z graffitov ale neskôr sa prispôsobili konvekcií a spoločenským normám. Ich diela majú zvyčajne pre verejnosť nejaký všeobecný význam. Sú namaľované so súhlasom alebo na objednávku. Väčšinou majú za cieľ skrášliť alebo oživiť ošarpané steny a sivé ulice, alebo prilákať turistov.

Street art (Foto: Eva Elijas)

Vandalizmus alebo sebavyjadrenie?

Niektorí majú radi graffiti, iný ich neznášajú. Úprimne sa zhodnú obyvatelia miest aj kritici umenia, že väčšina graffitov nemá hlboký význam, myšlienku alebo dostatočné umelecké prevedenie a môžeme ich považovať za vandalizmus. Len malé percento z graffitov nás donúti sa zastaviť a zamyslieť, alebo vyjadrí presne našu myšlienku. V takomto prípade, väčšina ľudí uprednostní street art umenie, ktoré sa viac prikláňa k našej predstave o umení a kráse. Zaujímavé však je, že graffiti z minulého storočia, boli v čase svojho vzniku považované za vandalizmus, ale dnes majú obrovskú historickú hodnotu. Vyjadrujú myšlienky a pocity tej doby a môžeme sa z nich veľa dozvedieť. Preto sa treba zamyslieť aj nad graffitmi, ktoré vznikajú teraz. Nám sa môžu zdať nepekné a hlúpe, ale možno nesú odkaz, ktorý odmietame vidieť.

„Myslím si, že graffiti umenie možno považovať za formu kolektívneho vyjadrenia, formu meta-umenia.“

Emilion Fanti, umelec a vyučujúci na univerzite v Miláne

„Morálna predstavivosť a kritická kapacita zimbabwianskych umelcov graffiti je výzvou pre trhovo orientovanú zdatnosť.“

Pauline Bullen Phd., vyučujúca na univerzite v Zimbabwe vyjadrila podporu umelcom graffiti, ktorí upozorňujú na veľké rozdiely medzi spoločenskými vrstvami v krajine a taktiež svojím umení budujú národnú kultúru.

„V Bogote máme graffiti. Mladí ľudí, ktorí sledujú futbal, píšu hip hopové piesne, robia umelecké nástenné maľby a politické graffiti majú veľa príbehov na vyrozprávanie.“

Germán Goméz, sociológ z Bogoty

„Graffiti sú pravdepodobne najrelevantnejšou umeleckou formou našej doby, napriek tomu sú napadané, ničené a bežne komodifikované v službách gentrifikácie.“

Sidd Joag, umelec a novinár z New Yorku

„Riziko spojené s produkciou umenia (z veľkej časti politického smeru) predstavuje nárok na právo žien na mesto. Je to požiadavka na bezpečnosť a schopnosť podieľať sa na vytváraní mestského priestoru.“

Laura Shillington, výskumníčka v oblasti sociálnej vedy na univerzite v Montreale upozorňuje na to, že graffiti často slúžia gangom na vymedzenie hraníc ich územia. Zo štatistík vyplýva, že väčšinu graffitov tvoria muži na okrajoch miest v nebezpečných a chudobných štvrtiach.

Ronnie Dean Coleman, víťaz 8 titulov Mr. Olympia, je známy ako jeden z najlepších kulturistov všetkých čias. Bol inšpiráciou pre každého nadšenca železa. Nielen to, ale ako profesionál IBFF držal pozoruhodný rekord – 26 rôznych titulov putovalo práve tomuto rodákovi z Ameriky.

Narodil sa 13. mája 1964 v Monroe v Louisiane. Ak by ste ho poznali skôr, absolútne by ste nepredpokladali že sa z neho stane víťaz Mr. Olympia. Ronnie najprv vyštudoval účtovníctvo na Gramblingskej štátnej univerzite. V tom čase bol futbalistom na pozícii stredného obrancu pod vedením Eddieho Robinsona.

Ronnie Coleman v jeho špičkovej forme zdroj: Youtube (Raiden Motivation)

Život Ronnieho Colemana

Ronnie Coleman, ktorý bol nazývaný aj ako „monštrum“, dosiahol azda najväčšie svaly, ktoré ktokoľvek dokázal vybudovať. Predsa len, kde je vôľa, tam je cesta. Kráľ kulturistiky Ronnie Coleman zaznamenal vďaka svojej vytrvalosti veľký úspech a prekonal viaceré svetové rekordy.

Po ukončení štúdia odišiel Ronnie za lepšou pracovnou príležitosťou až do Texasu. Keď sa Ronnie ťažko uživil a pracoval na minimálnej mzde, nakoniec skončil ako donáškar v pizzerií Dominos. S touto prácou ale nikdy nebol spokojný, pretože vždy veril, že mu bolo súdené robiť v živote omnoho väčšie veci.

Ronnie Coleman Zdroj: julienquaglierini.com

Pri hľadaní lepších pracovných príležitostí Ronnie prišiel až na policajnú stanicu v Arlingtone v Texase. Tam začal slúžiť v roku 1989, keď mal 25 rokov. Bola to oveľa lepšia príležitosť, pretože ho nakoniec priviedla k otestovaniu jeho vlastných schopností. Cvičiť začal v súkromnej telocvični, ktorá bola blízko policajnej stanice. Do telocvične začal chodiť pomaly každý deň až kým nenastúpil do novej, nazvanej Metroflex. Tam aj začal svoju kariéru v kulturistike.

Ronniemu bola ponúknutá prvá súťaž v jeho živote. Jeho zamilovanosť a nadšenosť pre kulturistiku stačili na to, aby mal motiváciu sa pripravovať každý deň. Pod vedením majiteľa telocvične Metroflexu bol zanedlho pripravený vystúpiť na pódium, aby pozdvihol svoju prvú trofej nad hlavu. Na súťaži prekvapil azda všetkých, porazil svojho mentora, mnoho ďalších športovcov a získal prvú trofej v 28 rokoch.

Ronnie Coleman ako profesionál

Tajomstvo úspechu kulturistu Ronnieho Colemana spočívalo v tom, že na sebe neustále tvrdo makal. Na ďalšej súťaži vždy ukázal väčšiu, vylepšenú verziu svojho tela. Po víťazstve vo svojej prvej súťaži odcestoval do Poľska na váženú súťaž Pro Card a v 28 rokoch sa stal profesionálnym kulturistom.

Ronnie Colman, prezývaný ako Hulk

Ronnie sa zúčastnil 10 rôznych súťaži, v ktorých dosiahol priemerné výsledky. Ako najlepšie umiestnenie, ktoré v nich získal, bolo tretie. Nikdy ale nedovolil, aby kvôli takémuto zlyhaniu prestal. Nebol človek, ktorý by akceptoval prehru. Nakoniec, po dlhých prípravách vyhral kanadský Pro cup a získal pre seba konečne veľké víťazstvo.

Od roku 1998 sa z neho pomaly stal najúspešnejší kulturista. V Texase vyhral prvé miesto (1999), v roku 2000 vyhral Grand Prix England, v roku 2001 Grand Prix New Zealand a Arnold Classic a posledne sa stal víťazom Mr. Olympia 8-krát! Možno neuveriteľne, od roku 1998 až po rok 2006 bol víťazom práve Ronnie Coleman.

Primeraná strava pomohla najviac

Jedlo je nepochybne najdôležitejším faktorom pre kulturistu akým je Ronnie Coleman. Ako počas svojej kariéry usilovne dodržiaval kompletnú a plánovanú stravu? Jeho gigantické telo, ktoré dnes vidíme, je nielen výsledkom jeho tréningu, ale správnej výživy a doplnkov.

Jeho strava zahŕňala hlavne klasické jedlá bohaté na kalórie a bielkoviny, vrátane mnohých druhov zeleniny, ovsených vločiek, hovädzieho mäsa, vajec, ryže a zemiakov. Ak nestíhal, doplnil si stravu aj srvátkovými bielkovinami. Nebolo to pre neho vôbec ľahké skonzumovať toľko jedla denne. Mimo sezóny väčšinou jedol hamburgery a vyprážal kuracie mäso. A kedykoľvek chcel schudnúť, začal jesť veľa zeleniny a kuracieho mäsa.

Jeden z najväčších hamburgerov vo svete Zdroj: Thenewsherald.com

Jeho deň začal s dávkou okolo 3 – 5 g arginínu, dvoma šálkami vaječného bielka, šálkou kávy a ¾ šálkou krupice, ktorým predchádzali stimulanty pred tréningom a doplnky po tréningu. Večer si dal dva krajce kukuričného chleba, 450 g kuracích pŕs, 1,5 šálky červenej fazule, 1,5 šálky hnedej ryže spolu s arginínom.

Možno to môže znieť divne, ale po večeri mal ešte jeden chod: pozostával z 250 g hovädzieho mäsa, 140 g kuracích pŕs, 230 ml limonády, 120 g hranoliek a pečenými zemiakmi spolu so štyrmi kopčekmi srvátkových bielkovín. Tento stravovací plán mu pomohol k dosiahnutiu 8 víťazstiev v najväčšej kulturistickej súťaži sveta, Mr. Olympia. Kto vie, možno jeho diéta pomôže aj vám k podobnému úspechu?

Samozrejme, pre normálneho človeka, ktorý ešte iba začína, nemusíte jesť toľko ako Ronnie. Čo si ale môžete vybrať si môžete prečítať tu.

V Grónskom ľade starom dva milióny rokov sa našli zvyšky rastlín, čo má byť dôkaz rýchlejšieho topenia grónskych ľadovcov. Nie je to dobrá správa pre nikoho z nás.

Magazín Wired v spolupráci s Atlas Obscura zverejnil článok o tom, ako sa nálezy takzvaných lyofilizovaných fosílií stali predmetom zvýšenej pozornosti vedcov. Pre laika ide o niečo celkom nepodstatné, ale z hľadiska predpovedania budúcnosti podnebia na Zemi majú nálezy veľký význam.

Stojí pritom za nimi vskutku zaujímavý príbeh.

4 000 kilometrov tunelov pre jadrové zbrane

Ešte v roku 1966 sa z grónskeho ľadovca odobrali vzorky z hĺbky až 1,6 kilometra. Vedecký projekt s názvom Camp Century Climate Monitoring Program mal byť podľa magazínu Wired postavený práve na miestach, kde sa pred takmer šesťdesiatimi rokmi realizoval vojenský projekt ICEWORM. Ten bol tajnou misiou USA na plánovanie jadrových rakiet pod ľadom v Grónsku.

Zámer tkvel vo vykopaní tunelov s celkovou dĺžkou neuveriteľných 4-tisíc kilometrov (resp. 2 500 míľ), v ktorých sa malo uskladňovať, prípadne vystreľovať 600 rakiet s jadrovými zbraňami (source).

Grónsko bolo ideálnym miestom kvôli svojej blízkosti k Rusku, ale to tiež urobilo stavbu oveľa riskantnejšou. Tajilo sa to pred Dánskom, ktorého je Grónsko súčasťou. Ale nemôžete len ísť kopať tisíce kilometrov do ľadu a čakať, že si to nikto nevšimne. Ako krytie teda americká armáda tvrdila, že buduje „Camp Century“, „výskumné zariadenie“ sankcionované Dánskom. Postavený bol v roku 1960 v blízkosti leteckej základne Thule, jeho stanoveným účelom bolo štúdium stavebných techník a uskutočnenie vedeckých experimentov v arktických podmienkach.

Aj keď Camp Century využívalo niektoré tradičné stavebné materiály, ako drevo a oceľ , väčšina tunelov bola jednoducho vykopaná do ľadu (preto ten názov Iceworm – ľadový červ). Predpovedalo sa, že vydrží desať rokov bez podstatnej údržby, ale ľadovce sa pohybovali rýchlejšie, ako sa očakávalo, čo by nakoniec spôsobilo, že tábor by bol nepoužiteľný. Camp Century bol evakuovaný, niekoľko rokov používaný zriedka, až napokon roku 1967 úplne opustený.

Keď bol Camp Century opustený, zostal takmer úplne neporušený. Americká armáda predpokladala, že neustále bude snežiť a drviace ľadovce obkolesia výskumné zariadenie navždy.

Ilustračná fotografia: Výskum podobných vzoriek ľadu sa zdá byť ako triviálny, ale získať ich je finančne mimoriadne náročné.

Sneh sa začal topiť skôr, hrozí riziko únikov rádioaktivity

V roku 2016 však vyšetrovanie odhalilo, že globálne otepľovanie spôsobilo roztopenie ľadovej pokrývky pokrývajúcej Camp Century. Ak by došlo k výraznejšiemu topeniu, akýkoľvek odpad – rádioaktívny alebo iný – ktorý sa odhalí spolu so základňou, by mohol spôsobiť narušenie okolitých ekosystémov.

Najnovšie zistenia vedeckých pracovníkov jasne poukazujú na to, že hoci sa doteraz všetci domnievali, že Grónsko je v podstate permanentný ľadovec s hrúbkou miestami viac ako tri kilometre, v skutočnosti sa topí častejšie a rýchlejšie.

Vedci to zistili vďaka vzorke ľadovca z hĺbky 1,6 kilometra ešte pred desaťročiami – rôznymi cestami sa napokon táto vzorka, stále zamrazená, v roku 2019 dostala k Andrewovi Christovi, vedcovi z Vermontskej univerzity. To bol skoro zázrak, pretože získať dnes porovnateľnú subglaciálnu vzorku pomocou modernej technológie vŕtania by bolo neúnosne drahé. Kedysi to však financovala armáda Spojených štátov a takéto „drobné náklady“ pre ňu v čase studenej vojny neboli dôležité.

Grónsko nie je iba súvislý kus ľadu. 15 percent plochy tohto najväčšieho ostrova sveta tvorí „normálna pevnina“.

Zelené Grónsko je nebezpečenstvo pre celý svet

Christ vo vzorke objavil nálezy takzvaných lyofilizovaných fosílií, ktoré majú byť dôkazom toho, že v Grónsko nebolo vždy ľadové, ale že na ňom bujnela vegetácia.

Subglaciálna vzorka potvrdzuje, že masívna ľadová pokrývka sa pravdepodobne môže topiť oveľa ľahšie, ako naznačuje väčšina súčasných modelov – v prípade tavenia grónskeho ľadovca by sa hladina oceánov zvýšila až o 6 metrov, čo je dosť na to, aby sa z mapy sveta vymazali aj mestá ako Londýn či Boston!

Mimochodom, Grónsko je najväčší ostrov na svete, ale iba 15 percent jeho územia je trvalo bez ľadu.

Výskum ešte zďaleka neskočil

Christ, Schaefer a ich kolegovia pokračujú v analýze materiálu Camp Century, aby zúžili jeho vekové rozpätie a dozvedeli sa viac o zachovanom rastlinnom materiáli, ktorý je jedinečný, pretože masívne usadeniny ľadu zvyčajne ničia organický materiál. Ďalšia fáza výskumu, ktorá už prebieha, zahŕňa hľadanie stôp DNA, ktoré by sa mohli použiť na určenie prítomných druhov, a dokonca aj na rekonštrukciu celého ekosystému. Zatiaľ to vyzerá podobne ako v modernej arktickej tundre.

V Camp Century je však toho ešte veľa na preskúmanie. Spodné vrstvy vzorky zahŕňajú sediment, ktorý môže byť až tri milióny rokov starý, hovorí Christ, a môže obsahovať viac organickej hmoty, ktorá by mohla byť „najstarším materiálom, aký sa kedy získal spod ľadu“.

Fotografia z roku 2014 vznikla pri príležitosti uzatvorenia spolupráce na výrobnom závode GIGAFACTORY. Vľavo Yoshihiko Yamada (Panasonic), vpravo Elon Musk (Tesla). Panasonic naďalej spolupracuje s Teslou, hoci sa zbavil podielu v americkej automobilke. Zdroj: Panasonic

• Panasonic chce znížiť svoju závislosť od spoločnosti Tesla
• Zároveň sa Panasonic sa snaží získať peniaze na investovanie do rastu
• Tesla je naďalej dominantným zákazníkom Panasonicu

Spoločnosť Panasonic Corporation predala svoj podiel v spoločnosti na výrobu elektromobilov Tesla Inc. za zhruba 400 miliárd jenov (3,61 miliardy dolárov), potvrdil hovorca japonskej spoločnosti koncom júna. Stalo sa tak ešte pred uzatvorením svojho fiškálneho roka v marci.

Predaj prichádza v čase, keď sa konglomerát snaží znížiť svoju závislosť od spoločnosti Tesla a získať peniaze na rastové investície.

V biznise s batériami spoločnosti Panasonic ako jeden z najväčších zákazníkov dominuje práve Tesla Elona Muska, ale tieto dve spoločnosti mali občas napäté vzťahy.

PANASONIC ostáva aj naďalej významným partnerom automobilky TESLA. Práve vďaka japonskej značke je Tesla považovaná za lídra, čo sa týka dojazdu elektromobilov a ich nabíjania.

Spoločnosť Panasonic kúpila 1,4 milióna akcií spoločnosti Tesla po 21,15 dolárov, zhruba za 30 miliónov dolárov, ešte v roku 2010. Tento podiel mal na konci marca 2020 hodnotu 730 miliónov dolárov. Akcie odvtedy vzrástli takmer sedemkrát a vo štvrtok uzavreli 3,5% na úrovni 679,82 USD za kus. Celková hodnota predaja tak dosahuje 3,6 miliardy USD.

Zatiaľ čo spoločnosť Panasonic poskytla spoločnosti Tesla finančnú podporu, keď bola menšia, expanzia automobilky znamená, že nie sú potrebné kapitálové väzby, tvrdí Hideki Yasuda, analytik Ace Research Institute.

Predaj podielu nebude mať vplyv na partnerstvo so spoločnosťou Tesla, potvrdil hovorca spoločnosti Panasonic.

Zdroj témy: Reuters, Panasonic sells Tesla stake for $3.6 bln

Zlá nálada posadne z času na čas každého človeka. Je len na nás, do akej miery sa necháme negatívnymi pocitmi ovplyvniť. Prinášame vám niekoľko účinných tipov, vďaka ktorým dokážeme zlú energiu premeniť na pozitívnu.

Nájdime si čas na blízkych

Komunikácia je dôležitá, obzvlášť, ak bojujeme s problémami a negatívnymi myšlienkami. Účinným spôsobom, ako zo seba zlé pocity vyplaviť, je vyrozprávať sa niekomu a prebrať záležitosti s blízkou osobou.

Vďaka komunikácii sa uvoľníme, poradíme sa s niekým, komu dôverujeme a možno sa nám spoločne podarí nájsť riešenia. Skvelým pomocníkom je aj fyzický kontakt. Objatím s človekom, ktorého máme radi môžeme účinne bojovať proti splínu.

V spoločnosti taktiež dokážeme účinne prísť na iné myšlienky. Ľudia nám môžu dobiť pozitívnou energiou, ktorá nám chýba a tak zabudneme nato, čo nás trápilo.

Venujme sa svojim hobby

Počas neľahkých životných období máme najlepšie možnosti rozvíjať našu kreativitu. Preto je skvelé venovať sa činnostiam, ktoré nás napĺňajú a dokážu nás zbaviť negatívnych myšlienok.

Aj keď sa nám počas zlých dní niekedy nič nechce a trpíme nedostatkom energie, najviac účinným riešením je premôcť sa a začať niečo robiť. Nech už je naše hobby akékoľvek, počas „depresívneho obdobia“ je to najlepší spôsob na trávenie času a dobytie bateriek.

Vývážená strava môže zlepšiť našu náladu. Fotografia: pixabay.com

Jedzme vyváženú stravu

Možno vás ani nenapadlo, že aj vyvážené stravovanie dokáže byť efektívnym bojovníkom proti negatívnym pocitom. Najmä potraviny s obsahom omega-3 mastných kyselín znižujú pocity smútku a dokážu nás dobiť správnou energiou.

Okrem rýb a rybích výrobkov je dobré do jedálnička zaradiť potraviny s obsahom selénu. Taktiež môžeme siahnuť po horkej čokoláde, káve či po bobuľovom ovocí.

Zlú náladu spôsobuje aj nefungujúce trávenie, keďže až 90 percent serotonínu sa tvorí v tráviacom trakte. V tomto prípade treba siahať po potravinách ako kvasená kapusta, cmar či po iných mliečnych výrobkoch s probiotickými kultúrami, ktoré zlepšujú trávenie a činnosť čriev.

Doprajme si dlhší spánok

Je veľmi ťažké mať dobrú náladu a dostatok energie, pokiaľ máme dlhšiu dobu spánkový deficit. Ak cítime, že na nás dolieha stres a vyčerpanosť, mali by sme zvoľniť a zrelaxovať.

Spánok a celkový oddych organizmu patrí k účinným bojovníkom proti zlej nálade. Spánkom sa z tela vyplaví negatívna energie a my sa cítime lepšie a oddýchnutejšie.

Športujme

Vykonávanie športových aktivít patrí k najúčinnejším spôsobom, ako predchádzať splínu. Pohybom zabúdame na všetky problémy, keďže myslíme len na činnosť, ktorú v danom momente vykonávame.

Počas športovej aktivity a taktiež po nej sa z tela vyplavujú hormóny šťastia, ktoré nás zbavia zlých pocitov. Pohyb nás taktiež dobije chýbajúcou energiou a tak sa budeme cítiť uvoľnenejšie a menej vystresovane.

Aj nedostatok spánku môže zapríčiniť, že máme zlý deň. Fotografia: pixabay.com

Počúvajme obľúbenú hudbu

Obľúbená hudba nás dokáže naladiť tým správnym smerom. V spojitosti s tancom je skvelým pomocníkom na vyplavenie zlých myšlienok.

Ešte efektívnejšie je, ak zájdeme niekam do spoločnosti. Či už ide o koncert alebo tanečnú zábavu, hudba v spojitosti so spoločnosťou ľudí účinne zatočí so zlou náladou. 🙂

Nepremýšľajme príliš veľa

Je vedecky dokázané, že nadmerné premýšľanie zapríčiňuje, že sa cítime frustrovane alebo máme zlú náladu.

„Podmienkou vyvolania zlej nálady je, že osoby porovnávajú to krásne, čo bolo, s tým zlým, banálnym, nezaujímavým, čo je teraz. Títo ľudia presviedčajú sami seba, že už nikdy lepšie nebude,“ popisuje portál eduworld.sk.

Súvisí to hlavne s neustálym prehrávaním spomienok na detstvo či na obdobia, kedy sme sa cítili veľmi príjemne. Takéto myšlienky v nás dokonca môžu vyvolať beznádej a prerastajú do depresívnych nálad.

Ak nás začínajú ovládať pocity melanchólie, najlepším spôsobom je zamestnať mozog prospešnejšími aktivitami. Presne v tomto období by sme sa mali začať venovať svojim hobby, športu alebo vyraziť do spoločnosti.

„Niekedy sa človek týmito predstavami umára každý deň a kvôli tomu si nestihne všímať všetko krásne, čo sa okolo neho nachádza. Je to naozaj veľmi vyčerpávajúce. I keď je to niekedy ťažké, každý deň by ste sa mali snažiť  nájsť  si dôvod na úsmev,“ odporúčajú na portáli eduworld.sk.

Titulná fotografia: pixabay.com

Vidíme farby rovnako ? (Foto: Greyson Joralemon)

Ľudské oko dokáže fyzicky zachytiť milióny farieb. Tieto farby však nevnímame všetci rovnako. Najprv si povieme niečo o tom, čo sú to farby a ako naše oči a mozog spolupracujú na vytváraní obrazu a videní.

Farba

Farba je vnem vyvolaný vstupom  viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka.

Ako vidíme

Do nášho oka vstupuje svetlo cez rohovku a čierny otvor nazývaný zrenica. Zrenice sa rozširujú a zužujú v dôsledku zmeny množstva svetla a upravujú koľko svetla vpustia do nášho oka. Za zrenicou nasleduje očná šošovka, ktorá zaostrujeme obraz premietaný na sietnici. Sietnicu tvorí tenká vrstva zložená z miliónov fotoreceptorov (tyčiniek a čapíkov). Tyčinky sú citlivé na odtiene sivej a umožňujú videnia za šera. Čapíky umožňujú farebné videnie. Fotoreceptory sú spojené s mozgom pomocou zrakových nervov, ktoré prenášajú informácie. Mozog spracuje informácie, ktoré dostal a vytvorí obraz.

Odchýlky v stavbe oka

Počet čapíkov aj tyčiniek v ľudskej sietnici nie je u každého jedinca rovnaký. Niekedy sú tieto fotoreceptory prítomné vo veľkom množstve a niekedy je ich zastúpenie minimálne. V závislosti na počte a druhu čapíkov na sietnici sa vytvárajú rôzne odchýlky od normálneho videnia. Neprítomnosť čapíkov na sietnici alebo porušenie zrakového nervu zapríčiňuje farboslepou, kedy človek nevníma rozdiely medzi jednotlivými farbami.

Skutočnosť, že počet čapíkov v našich očiach sa značne líši, naznačuje, že mozog musí byť schopný automaticky upravovať výstup zo sietnice.

Jednotlivé odchýlky vo vnímaní farieb sú záležitosťou druhu a počtu fotoreceptorov v sietnici, ale aj následkom rôzneho spracovávania týchto impulzov v mozgu.

Zaujímavú odchýlku vo vnímaní farieb predstavuje synestézia. Tento jav spočíva v tom, že akýkoľvek podnet pôsobiaci na jeden zmyslový orgán vyvoláva mimovoľne aj pocit špecifický pre iný zmyslový orgán. Synestézia sa často označuje ako spojenie zmyslov, kedy človek môže vidieť zvuky or počuť farby.

Vidíme farby rovnako? (Foto: Nick Fewings)s

Keď nevidíme farby rovnako

Okrem nášho individuálneho biologického zloženia, vnímanie farieb je aj o tom, ako náš mozog interpretuje farby, aby vytvoril niečo zmysluplné. Vnímanie farieb prebieha hlavne v našom mozgu, a preto je veľmi subjektívne a náchylné na osobnú skúsenosť.

Vnímanie farieb závisí aj od krajiny, v ktorej sme sa narodili a  od jazyka, akým hovoríme.

Niektoré jazyky nerozlišujú lexikálne modrú farbu od zelenej. Majú iba jeden základný farebný pojem, ktorý pomenúva svetelné stimuly v stredných a krátkych vlnových dĺžkach. Iné jazyky rozlišujú medzi modrou a zelenou farbou, ale majú aj „zmiešané“ farebné výrazy pre rôzne odtiene a variácie týchto farieb. Existujú aj „tmavé jazyky“, ktoré nerozlišujú modrú od šedej a čiernej. A niektoré jazyky dokonca rozlišujú iba tmavé od svetlého.

Niektoré ženy vidia viac farieb ako ostatní

To, že nevidíme farby rovnako potvrdzuje aj vedkyňa Kimberly Jameson , ktorá tvrdí, že existujú rozdiely vo farebnom videní medzi pohlaviami. Špekuluje, že až 40 percent žien má tetrachromatické farebné videnie.

Väčšina ľudí má tri typy kužeľov, ktoré absorbujú svetlo v rôznych oblastiach farebného spektra. Avšak 8 percent mužov (a zanedbateľný počet žien) má iba dva typy kužeľov. Táto porucha vzniká, keď vznikne geneticky mutantný červený alebo zelený gén pre fotopigment na chromozóme X.

Matky a dcéry ľudí s takouto poruchou môžu mať typický X chromozóm a X chromozóm, ktorý nesie jeden z deviantných červených alebo zelených génov pre fotopigment. Vtedy bude mať žena 3 druhy normálnych čapíkov ( pre zelenú, červenú a modrú farbu) a deviantný typ čapíkov z pozmeneného chromozómu.

Jameson tvrdí, že dôkazy o možnosti ženskej ľudskej tetrachromacie možno nájsť aj v živočíšnej ríši. Samice opíc pavúkovitých majú zvyčajne 2 druhy čapíkov, ale niektoré majú variant génu navyše a majú tri druhy čapíkov. Takéto samice opíc pavúkovitých môžu vnímať farebné odtiene, ktoré iné samice opíc nemôžu.

Opica pavúkovitá (Foto: InspiredImages z Pixabay)

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dr. Michaela Musilova (@astro_michaela)

Dr. Michaela Musilová (Instagram) je fenomén, ktorý je vzorom nielen pre nadšencov vedy a vesmírneho výskumu. Ide o osobnosť, ktorá vyniká svojou cieľavedomosťou a zdanlivou hyperaktivitou, ktorá je pre mnohých ľudí priam nepochopiteľná. Nedávno vyšla kniha, na ktorej Musilová spolupracovala s Luciou Lackovičovou, krátke zhodnotenie tohto diela sme vám priblížili v samostatnom článku „Žena z Marsu“ vás presvedčí, že aj dokonalí ľudia majú svoje trápenia a neúspechy.

Obálka knihy Žena z Marsu (2020) o Michaele Musilovej

Musilová vo svojej knihe s prekvapujúcou otvorenosťou píše o neúspechoch, ktoré ju stretli, a o osobných trápeniach, ktoré vyplývali z jej problémov v škole, so vzhľadom a neustálou potrebou druhým dokazovať svoje schopnosti. Zistíte, že hoci sa o nej hovorí, že je z privilegovanej rodiny, v skutočnosti sa musela uskromňovať podstatne viac, ako to robí bežný slovenský študent a musela robiť práce nehodné tak perspektívneho ambiciózneho človeka, aby si zarobila aspoň na bežné každodenné potreby. Alebo, že musela dokonca oslovovať aj charity.

V júli je na Slovensku

"Konečne sa po dvoch rokoch intenzívnej práce pre vesmírne agentúry vrátila na Slovensko. Nie je to však žiadna dovolenka. Michaela Musilová má príjemné povinnosti, a to stretnúť sa so svojimi fanúšikmi na besedách a autogramiádach,“ uvádza TA3.

Musilová sa vrátila na Slovensku iba na krátky čas, naďalej totiž pôsobí na Havaji, kde je riaditeľkou výskumnej stanice HI-SEAS. Organizuje simulované misie v spolupráci s NASA, Európskou vesmírnou agentúrou a ďalšími vesmírnymi výskumnými organizáciami. Simulované misie ľudskej posádky na Mesiaci a Marse sú kľúčové, pretože umožňujú vesmírnym výskumným organizáciám nachádzať správne cesty organizácie takýchto misií, riešiť problémy a predvídať ďalšie, ktoré budú v reálnych misiách nepochybne vznikať.

Skúma extrémofilné organizmy, čo sú také, ktoré sú schopné prežívať aj v podmienkach, ktoré sú z nášho pohľadu pre život ako taký veľmi nepriaznivé.

Musilová práve vo svojej knihe oboznamuje čitateľa so svojou prácou, ale aj s tým, ako sa k nej dostala a čo všetko musela preskákať (metaforicky i doslovne), aby si vydobyla status uznávanej vedkyne. Je pritom ironické, že Slovensko k tejto úspešnej žene doteraz nebolo tak prívetivé a nápomocné, ako by boli iné krajiny ku svojim talentovaným krajanom pôsobiacim v zahraničí.

Dr. Michaelu Musilovú budete môcť oficiálne stretnúť, vypočuť si ju a nechať si podpísať jej knihu na nasledovných miestach:

• Bratislava, 6.7. o 17:30 v Petržalskej knižnici (Prokofievova 5)
• Festival Pohoda, 9.7. o 17:30 v Café Kušnierik a 18:30 v Literárnom stane
• Bratislava, 13. 7. o 17:00 v Letnej čitárni U červeného raka
• Bratislava 15. 7. o 17:30 v Kníhkupectve Panta Rhei na Poštove

https://www.unitedlife.sk/zena-z-marsu-vas-presvedci-ze-aj-dokonali-ludia-maju-svoje-trapenia-a-neuspechy/

https://www.unitedlife.sk/naozaj-slovenska-vedkyna-michaela-musilova-poleti-na-mesiac-a-co-ma-spolocne-s-elonom-muskom/

Od prvého júla platia nové pravidlá pre cla a dane na dovoz tovarov z tretích krajín.

Je tu júl, začiatok prázdnin, dovolenkového obdobia, užívania si letných slnečných dní. No prišlo aj obdobie letných zliav a výpredajov. Ľudia si cez pandémiu zvykli na nákupy cez internet. Online nákupy vzrástli v celej Európskej únií a Slovensko nie je výnimkou.

Ľudia trávili posledné mesiace veľa času online. Slováci výrazne viac nakupujú cez internet, za posledných desať rokov sa počet online nákupov dvojnásobne zvýšil. V Európe cez internet najviac nakupujú obyvatelia Holandska, Dánska a Nemecka. Slováci minú v internetových obchodoch približne od 100 € do 500 € (TREND). Aj vy ste si obľúbili čínske internetové obchody alebo nakupovanie cez e – shopy zo Spojených štátov amerických? Aké sú nové pravidlá, kto ich určuje a kto ich musí dodržiavať?

Zmeny, ktoré sú v platnosti od 1. júla 2021

Od prvého júla sa menia colné podmienky pre krajiny z tretích krajín, teda krajín, ktoré sa nachádzajú mimo Európskej únie. Na dovoz tovaru z tretích krajín je po novom potrebné podať elektronické colné vyhlásenie (Podnikajte.sk). Zmeny neobišli ani daň z pridanej hodnoty pre zásielky nepatrnej hodnoty. Tovar, ktorý nepresahuje hodnotu 22 €, môže byť oslobodený od DPH.

Elektronický colný systém, takzvaný eCommerce pomáha uplatňovať daň z pridanej hodnoty pri všetkých zásielkach dovozených z krajín mimo Európskej únie. Nové colné pravidlá platia pre tovary, ktoré prevyšujú hodnotu 150 €. Finančná správa informuje, že zásielky do hodnoty 150 € je možné precliť jednoduchším spôsobom.

Nové colné pravidlá a elektronický colný systém eCommerce platí pre všetky krajiny Európskej únie. Tento spoločný systém je vytvorený s cieľom podporiť spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi subjektami na trhu, ktoré majú záujem predávať z Európskej únie a tretích krajín.

Tovar, ktorého hodnota presahuje 150 €, alebo je predmetom spotrebnej dane, je možné preclievať prostredníctvom Centrálneho elektronického priečinka (CEP). Pravidlá platné od prvého júla sa týkajú všetkých právnických a fyzických osôb, ktoré nakupujú tovary z krajín mimo Európskej únie. To znamená, že všetkých nakupujúcich – občanov alebo aj firiem.

Na stránke Finančnej správy sú definované presné pravidlá pre výber daní a cla. Orgán štátnej správy vykonáva colný dohľad a plní úlohy aj v oblasti colných taríf, colnej sadzby, pôvodu tovaru, podieľa sa na realizácií colnej, daňovej a obchodnej politiky a takisto pomáha bojovať proti daňovým podvodom.

Všade sú aj nejaké výnimky

Finančná správa uvádza výnimky, ktoré je možné si uplatniť pri cle alebo pri dani z pridanej hodnoty.

Oslobodiť od cla je možné napríklad:

1. Osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z bydliska v tretej krajine na územie Európskej únie.
2. Tovar dovážaný pri príležitosti uzatvorenia manželstva.
3. Osobný majetok nadobudnutý dedením.
4. Výbavu, študijné potreby a vybavenie domácností žiakov a študentov.
5. Zásielky nepatrnej hodnoty odoslané z tretej krajiny príjemcovi v Európskej únii, ktorých hodnota nepresahuje 150 EUR na jednu zásielku (napr. internetový nákup).
6. Zásielky zasielané z tretej krajiny jednou fyzickou osobou druhej fyzickej osobe žijúcej na colnom území Európskej únie ( zásielka do 45 € ).
7. Tovar v osobnej batožine cestujúcich.

Oslobodiť od platenia DPH môžeme napríklad:

1. Zásielky nepatrnej hodnoty (zásielka do 22 €).
2. Zásielky zasielaných jednou fyzickou osobou druhej fyzickej osobe (zásielka do 45 € ).
3. Tovar v osobnej batožine cestujúceho.
4. Dovoz pohonných látok v bežnej nádrži motorového vozidla, alebo v prenosnej nádrži, ktorá nepresahuje 10 litrov.

Pozor na alkohol a cigarety

Oslobodenie od cla však nemožno uplatniť na alkoholické nápoje, tabak a tabakové výrobky, parfumy a toaletné vody a v týchto prípadoch sa DPH bude platiť. Avšak aj na tieto druhy tovarov existujú výnimky, ktoré sú podmienené určitým objemom alebo počtom kusov.

Presne definované množstvá vo výnimkách cigariet alebo litre liehovín, destilátov, či vína, sú nastavené ako malé príležitostné množstvá, na súkromnú alebo osobnú spotrebu. Tieto množstvá je možno kombinovať priamo úmerne.

Národný predseda Zhromaždenia prvých národov rozumie hnevu, frustrácií a bolesti, ktoré priniesol objav neoznačených hrobov v bývalých rezidenčných škôl. Nemyslí si však, že vypaľovanie kostolov prinesie očakávanú spravodlivosť. "Pálenie vecí nie je naša cesta,“ povedal Perry Bellegarde ešte v stredu. „My budujeme vzťahy a spájame sa,“ pokračuje. Ako spolu súvisia požiare kostolov v Kanade a rezidenčné školy?

Už niekoľko katolíckych kostolov zasiahol vandalizmus, prípadne boli poškodené ohňom, po objave neoznačených hrobov v bývalých rezidenčných  školách v Britskej Kolumbií a v Saskačevane.

Za uplynulé dni boli zničené 4 malé katolícke kostoly stojace na vidieckych indiánskych pozemkoch v južnej časti Britskej Kolumbie. Poškodený bol aj nefunkčný bývalý anglikánsky kostol na juhozápade Britskej Kolumbie. Tento incident bol Kráľovskou kanadskou jazdnou políciou označený za pravdepodobné podpaľačstvo. Ďalšie 2 prípady v Alberte sú tiež vo fáze vyšetrovania.

Okrem požiarov je problémom aj vandalizmus páchaný na kostoloch a sochách. Polícia v Calgary vyšetruje vandalizmus spáchaný na 10 kostoloch, ktorý sa udial počas noci 30. júna.

Exteriér kostolov je pokrytý oranžovou a červenou farbou, na jednom z kostolov bolo rozbité okno, aby farbu mohli vhodiť aj dovnútra. Odtlačky rúk, číslo „215″ a ďalšie symboly prezrádzajú, že vandalizmus je páchaný v súvislosti s nálezom hrobov na území, kde sa nachádzali bývalé rezidenčné školy.

Kanadský premiér Justin Trudeau sa spojil s národným predsedom a ďalšími indiánskymi lídrami, aby prízvukovali ukončenie vypaľovania. „Touto cestou ísť nechceme. Ničenie pobožných miest je neprípustné a musí sa to skončiť,“ povedal Trudeau.

V stredu v skorých ranných hodinách boli zničené dva kostoly. Jednalo sa o historický katolícky kostol v Alberte, ktorý oheň zničil a katolícky kostol v Novom Škótsku, ktorý oheň poškodil. Ďalšie štyri katolícke kostoly Britskej Kolumbie zničili podozrivé požiare. Poškodený bol aj nečinný bývalý anglikánsky kostol v severozápadnej Britskej Kolumbií.

Požiare sa objavili za menej ako mesiac po objavení neoznačených hrobov v lokalite bývalej rezidenčnej školy v Kamloops (Britská Kolumbia), pričom sa verí, že nájdené pozostatky patria 215 deťom.

Neoznačené hroby detských obetí rezidenčných škôl sa po rokoch začali konečne objavovať, Zdroj: Reuters

Rezidenčné školy a bolestivá minulosť

Kanadské rezidenčné školy boli povinné internátne školy, ktoré riadila vláda a náboženské úrady ešte v priebehu 19. a 20. storočia. Ich cieľom bola asimilácia indiánskej mládeže. Najväčšou rezidenčnou školou bola škola v Kamloops.

Cowessess First Nation (vláda) v juhozápadnom Saskačevane minulý týždeň oznámila, že georadar detekoval potenciálnych 751 neoznačených hrobov v lokalite bývalej Marieval Indian Residential School (rezidenčná škola v Saskačevane).

V stredu tá istá technológia lokalizovala pozostatky 182 ľudí v neoznačených hroboch v blízkosti lokality bývalej rezidenčnej školy v Lower Kootenay Band (Britská Kolumbia).

Približne 150 000 indiánskych detí bolo nútených navštevovať rezidenčné školy, ktoré v Kanade fungovali viac než 120 rokov. Deti boli odobraté od rodín a umiestnené do rezidenčných škôl. Viac než 60% týchto škôl riadila katolícka cirkev.

Kanadská komisia pre pravdu a zmierenie (TRC) podrobne popísala nevhodné zaobchádzanie na školách, ktoré zahŕňalo emočné, fyzické, ale aj sexuálne zneužívanie detí. Deti boli umiestňované do biedne postavených, zle vykúrených a nehygienických zariadení.

Komisia odhalila aj existenciu nevhodných podmienok súvisiacich s preplnenými školami, podvýživou a podpriemernou zdravotnou starostlivosťou, vďaka ktorej boli deti viac náchylné zomrieť v dôsledku ochorenia alebo infekcie.

Fotografia jednej z rezidenčných škôl, Zdroj: Reuters

V preplnených rezidenčných školách sa často šírili ochorenia ako napríklad týfus či tuberkulóza. Niektorí študenti boli bičovaní za priestupky, kopaní, mlátení či pripútavaní. Deti umierali aj pri požiaroch, prípadne umrzli pri pokusoch o útek z tohto pekla. Deti si na život často siahli aj z vlastnej iniciatívy.

Ich telá potom vo veľkom množstve prípadov končili práve v neoznačených hroboch, ktoré sa nachádzali v areáloch škôl.

Sexuálne násilie a znásilňovanie bolo tiež bežné. Ak dievča otehotnelo, čakali ju rôzne vyhrážky, ktoré ju mali donútiť nikomu o ničom nepovedať.

David Chartrand, viceprezident Národnej rady Métis, sa vyjadril, že množstvo indiánov patrí ku katolíckej cirkvi, a teda ničenie kostolov môže prehĺbiť traumu, ktorú už zažívajú.

Správa, ktorú Kanaďania zverejnili ešte v roku 2015, obsahovala označenie týchto udalostí za „kultúrnu genocídu„. V roku 2008 dokumentácia dopadu tohto systému odhalila, že veľké množstvo týchto indiánskych detí sa už nikdy nevrátilo k svojim domovským komunitám. Kanadská vláda sa v roku 2008 za tento systém aj formálne ospravedlnila.

Sources: CBC, BBC, CNN, Global News, Pravda, iRozhlas

Ako je možné, že je v pár eurách zahrnutá ľudská práca, materiál, doprava cez pol sveta a reťazce rýchlej módy napriek nízkym cenám zostávajú v zisku? Bude móda niekedy úplne ekologická a udržateľná? Čo môžeme pre to spraviť my? Odpovede nájdeme v samotnej podstate módneho priemyslu, ako aj v pochopení nášho nákupného správania.

Túžba byť trendy

Móda sa mení. Čo je tento rok in, o rok bude out. Zmena je základom prežitia módneho priemyslu. Hoci to tak vždy bolo, v súčasnosti nemáme štyri kolekcie do roka, ale vitríny obchodov sa menia takmer každý druhý týždeň. S každou ďalšou sezónou nás v obchodoch lákajú nové veci. Akoby kričali: „Kúp si ma.“

Staré oblečenie putuje do výpredaja, aby uvoľnilo miesto novým kúskom. Buď sa predá alebo vyhodí, to je rýchla móda. Americká agentúra pre ochranu životného prostredia odhaduje, že v roku 2017 skončilo na skládkach 10,2 milióna ton textilu, zatiaľ čo ďalších 2,9 milióna ton bolo spálených.

Práve rýchla móda priniesla najnovšie trendy strednej triede a zároveň zásadne zmenila nákupnú mentalitu. Konzument 21. storočia sa nepýta, či potrebuje 10 nových tričiek alebo koľko mu vydržia. Nezáleží mu na tom, pretože sú lacné a keď budú zlé, nebude mu ich ľúto vyhodiť.

Éra rýchlej módy

Podľa Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE) sa výroba odevov medzi rokmi 2000 až 2014 zdvojnásobila. Priemerný spotrebiteľ začal nakupovať o 60% viac oblečenia než tomu bolo pred pätnástimi rokmi. Napriek tomu nám prakticky každý kus oblečenia nevydrží v skrini ani spolovice tak dlho, ako tomu bolo kedysi.

Neustála produkcia oblečenia v krajinách s lacnou pracovnou silou pre uspokojenie konzumentov západného sveta spôsobuje, že práve móda znečisťuje planétu viac než medzinárodné lety a lodná doprava dohromady. Podľa UNECE, módny priemysel produkuje 20 % globálnej odpadovej vody a 10 % globálnych emisií uhlíka.

Cena nášho komfortu

Továreň v Indonézii. Zdroj: unsplash.com

Čína, India, Bangladéš, továrne na výrobu oblečenia sú od nás vzdialené tisícky kilometrov. Rovnako vnímame ekologické dopady, ako vzdialený problém, niečo čo sa nás netýka. Ľudia, ktorí šijú naše oblečenie, ich deti a rodiny, ktoré žijú v blízkosti tovární pociťujú dopady znečistenia už teraz. Rakovina, časté kožné a respiračné ochorenia, ktorých liečbu si väčšinou nemôžu dovoliť.

Nízka cena, vďaka ktorej si my môžeme kupovať viac oblečenia, priamo súvisí s nízkou mzdou. Kampaň Fashion Checker uvádza, že až 93% značiek neplatí svojim pracovníkom ani životné minimum. Továrne sú častokrát presúvané a umiestnené do krajín s najlacnejšou pracovnou silou, aby spoločnosť dosiahla čo najväčší zisk.

„Z fabriky nedostávam výplatnú pásku. Tvrdo pracujeme, aby sme vyrobili tieto šaty. Pracujeme 12 hodín denne, cez špičku až 24 hodín,“ vyjadrila sa portál Fashion Checker pracovníčka z Indie.

Udržateľná len na oko?

Hoci sa väčšina popredných fast fashion značiek snaží zaviesť určité zmeny, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu situácie, napríklad balenie objednávok do recyklovateľných plastov alebo využívanie organickej bavlny,  takmer polovica dámskeho oblečenia predávaného na britských online portáloch  je vyrábaná z nových plastov.

„Stále však existuje zásadný problém s obchodným modelom rýchlej módy, kde sú príjmy založené na predaní čo najväčšieho množstva produktov, a preto musia maloobchodníci neustále ponúkať nové kolekcie. Bolo by nereálne očakávať, že spotrebitelia zrazu prestanú nakupovať vo veľkom,“ pre UNEP vysvetľuje Patsy Perry, odborná asistentka pre marketing módy na univerzite v Manchestri.

Ako môžeme prispieť k zlepšeniu situácie my? Tvrdenie, že ekológia je len pre bohatých je mýtus. Ak sa pri kupovaní oblečenia uskromníme, pomôžeme nielen planéte, ale aj ušetríme.

Nakupujme menej

„V podstate najdôležitejšie je nakupovať menej,“ pre BBC sa vyjadrila ekologická aktivistka Tolmeia Gregory. Tvrdí, že sa musíme zbaviť celej kultúry nakupovania oblečenia pre konkrétne príležitosti, ako sú párty alebo oslavy.

Nakupovať len oblečenie, ktoré skutočne potrebujeme je najekologickejšie, najekonomickejšie a zároveň aj najťažšie. Ak sa rozhodneme kupovať nové oblečenie, dbajme na kvalitu, udržateľnosť ale aj pôvod oblečenia.

„Hľadám konope, ľan alebo organickú bavlnu, ktorá spĺňa Globálny štandard pre organický textil alebo Iniciatíva za lepšiu bavlnu – aj keď nie sú dokonalé,“ vysvetľuje.

Ak na nákup, tak do sekáča

Doba, kedy boli secondhandy pre chudobných je už dávno preč. Ak chceme nakupovať ekologicky, najlepšie je využiť už nosené oblečenie. Týmto spôsobom neprispievame k produkcii nového oblečenia a šetríme prírodné zdroje. Oblečenie, ktoré sa nám už nepáči, môžeme dať prešiť- teda upcyklovať a vyrobiť z neho trendy kúsky.

„Použité oblečenie dáva odevom druhý život a spomaľuje cyklus rýchlej módy,“ hovorí Fee Gilfeather, odborník na udržateľnú módu v charite Oxfam, „takže by som povedal, že secondhand je vlastne jedným z riešení problému nadmerného konzumu.“