iNSTRID

Ako je možné, že je v pár eurách zahrnutá ľudská práca, materiál, doprava cez pol sveta a reťazce rýchlej módy napriek nízkym cenám zostávajú v zisku? Bude móda niekedy úplne ekologická a udržateľná? Čo môžeme pre to spraviť my? Odpovede nájdeme v samotnej podstate módneho priemyslu, ako aj v pochopení nášho nákupného správania.

Túžba byť trendy

Móda sa mení. Čo je tento rok in, o rok bude out. Zmena je základom prežitia módneho priemyslu. Hoci to tak vždy bolo, v súčasnosti nemáme štyri kolekcie do roka, ale vitríny obchodov sa menia takmer každý druhý týždeň. S každou ďalšou sezónou nás v obchodoch lákajú nové veci. Akoby kričali: „Kúp si ma.“

Staré oblečenie putuje do výpredaja, aby uvoľnilo miesto novým kúskom. Buď sa predá alebo vyhodí, to je rýchla móda. Americká agentúra pre ochranu životného prostredia odhaduje, že v roku 2017 skončilo na skládkach 10,2 milióna ton textilu, zatiaľ čo ďalších 2,9 milióna ton bolo spálených.

Práve rýchla móda priniesla najnovšie trendy strednej triede a zároveň zásadne zmenila nákupnú mentalitu. Konzument 21. storočia sa nepýta, či potrebuje 10 nových tričiek alebo koľko mu vydržia. Nezáleží mu na tom, pretože sú lacné a keď budú zlé, nebude mu ich ľúto vyhodiť.

Éra rýchlej módy

Podľa Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE) sa výroba odevov medzi rokmi 2000 až 2014 zdvojnásobila. Priemerný spotrebiteľ začal nakupovať o 60% viac oblečenia než tomu bolo pred pätnástimi rokmi. Napriek tomu nám prakticky každý kus oblečenia nevydrží v skrini ani spolovice tak dlho, ako tomu bolo kedysi.

Neustála produkcia oblečenia v krajinách s lacnou pracovnou silou pre uspokojenie konzumentov západného sveta spôsobuje, že práve móda znečisťuje planétu viac než medzinárodné lety a lodná doprava dohromady. Podľa UNECE, módny priemysel produkuje 20 % globálnej odpadovej vody a 10 % globálnych emisií uhlíka.

Cena nášho komfortu

Továreň v Indonézii. Zdroj: unsplash.com

Čína, India, Bangladéš, továrne na výrobu oblečenia sú od nás vzdialené tisícky kilometrov. Rovnako vnímame ekologické dopady, ako vzdialený problém, niečo čo sa nás netýka. Ľudia, ktorí šijú naše oblečenie, ich deti a rodiny, ktoré žijú v blízkosti tovární pociťujú dopady znečistenia už teraz. Rakovina, časté kožné a respiračné ochorenia, ktorých liečbu si väčšinou nemôžu dovoliť.

Nízka cena, vďaka ktorej si my môžeme kupovať viac oblečenia, priamo súvisí s nízkou mzdou. Kampaň Fashion Checker uvádza, že až 93% značiek neplatí svojim pracovníkom ani životné minimum. Továrne sú častokrát presúvané a umiestnené do krajín s najlacnejšou pracovnou silou, aby spoločnosť dosiahla čo najväčší zisk.

„Z fabriky nedostávam výplatnú pásku. Tvrdo pracujeme, aby sme vyrobili tieto šaty. Pracujeme 12 hodín denne, cez špičku až 24 hodín,“ vyjadrila sa portál Fashion Checker pracovníčka z Indie.

Udržateľná len na oko?

Hoci sa väčšina popredných fast fashion značiek snaží zaviesť určité zmeny, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu situácie, napríklad balenie objednávok do recyklovateľných plastov alebo využívanie organickej bavlny,  takmer polovica dámskeho oblečenia predávaného na britských online portáloch  je vyrábaná z nových plastov.

„Stále však existuje zásadný problém s obchodným modelom rýchlej módy, kde sú príjmy založené na predaní čo najväčšieho množstva produktov, a preto musia maloobchodníci neustále ponúkať nové kolekcie. Bolo by nereálne očakávať, že spotrebitelia zrazu prestanú nakupovať vo veľkom,“ pre UNEP vysvetľuje Patsy Perry, odborná asistentka pre marketing módy na univerzite v Manchestri.

Ako môžeme prispieť k zlepšeniu situácie my? Tvrdenie, že ekológia je len pre bohatých je mýtus. Ak sa pri kupovaní oblečenia uskromníme, pomôžeme nielen planéte, ale aj ušetríme.

Nakupujme menej

„V podstate najdôležitejšie je nakupovať menej,“ pre BBC sa vyjadrila ekologická aktivistka Tolmeia Gregory. Tvrdí, že sa musíme zbaviť celej kultúry nakupovania oblečenia pre konkrétne príležitosti, ako sú párty alebo oslavy.

Nakupovať len oblečenie, ktoré skutočne potrebujeme je najekologickejšie, najekonomickejšie a zároveň aj najťažšie. Ak sa rozhodneme kupovať nové oblečenie, dbajme na kvalitu, udržateľnosť ale aj pôvod oblečenia.

„Hľadám konope, ľan alebo organickú bavlnu, ktorá spĺňa Globálny štandard pre organický textil alebo Iniciatíva za lepšiu bavlnu – aj keď nie sú dokonalé,“ vysvetľuje.

Ak na nákup, tak do sekáča

Doba, kedy boli secondhandy pre chudobných je už dávno preč. Ak chceme nakupovať ekologicky, najlepšie je využiť už nosené oblečenie. Týmto spôsobom neprispievame k produkcii nového oblečenia a šetríme prírodné zdroje. Oblečenie, ktoré sa nám už nepáči, môžeme dať prešiť- teda upcyklovať a vyrobiť z neho trendy kúsky.

„Použité oblečenie dáva odevom druhý život a spomaľuje cyklus rýchlej módy,“ hovorí Fee Gilfeather, odborník na udržateľnú módu v charite Oxfam, „takže by som povedal, že secondhand je vlastne jedným z riešení problému nadmerného konzumu.“

Žijeme v dobe, keď psychické poruchy sú našou prirodzenou súčasťou. Neustále sa naháňame za lepším zajtrajškom a zabúdame na svoje duševné i fyzické zdravie, ktoré skôr či neskôr na seba nejakou formou upozorní. Zároveň v sebe živíme rôzne strachy (bojíme sa o rodinu, bojíme sa smrti, bojíme sa odmietnutia a  dokonca sa bojíme aj báť sa), skrátka je toho mnoho od čoho sa potrebujeme ,,očistiť“.

Terapia tmou a tichom je jednou z najvyhľadávanejších alternatívnych liečob | unsplash.com

Terapia tmou tiež nazývaná, ako Yangtik je stará liečebná metóda, ktorú využívajú aj tibetskí mnísi. Ide o celkovú regeneráciu fyzickej i psychickej schránky človeka za pomoci tmy, ticha a detoxu. Pobyt v tme trvá minimálne 7-8 dní, táto doba ma priamy vplyv na celkový zážitok z terapie. Odhaduje sa, že v prípade, ak ostanete 13 dní, tak si odnesiete hlbší spirituálny zážitok (lucidne snivanie, astrálne cestovanie a podobne).

Pobyt v tme vyhľadávajú rôzne skupiny ľudí, napríklad manažéri, ktorí si potrebujú oddýchnuť. Nájdu sa aj ľudia, ktorí prichádzajú ,,iba“ za osobnostným rozvojom alebo si potrebujú vyriešiť traumy z minulosti. Mnohí sa chodia liečiť aj z vážnych ochorení (napr. onkologické ochorenia, duševné poruchy).

Terapia má vplyv na zmysly

Naučíte sa existovať bez základného zmyslového orgánu, ktorým sú oči, pretože sa budete celý čas nachádzať v úplnej tme, bez ohľadu na to či je deň alebo noc. Prestanete mať pojem o čase, vôkol vás sa bude rozprestierať úplné ticho (žiadna príroda, žiadna hudba). V dôsledku prispôsobenia sa novej realite budete hľadať útočisko vo svojom vnútornom svete (vtedy začne proces regenerácie).

Miška s Peťom absolvovali v roku 2019 spoločný 4-dňový pobyt v tme. Na videu, ktoré sa nachádza na platforme YouTube sa podelili o svoj zážitok: ,,Na začiatku to bol nezvyk, chcel som vidieť aspoň svoju ruku“. Ďalej pár rozprával o tom, ako si razom začali vážiť svoj zrak, no priznávajú, že aj bez toho zmyslového orgánu sa dá žiť plnohodnotný život.

Tma ide ruka v ruke so zdravím

Počas noci (teda tmy) sa v našom tele tvorí melatonin (ľudovo nazývaný ako hormon tmy). V prípade, že ho máme nedostatok, tak môžeme trpieť poruchami spánku, chronickou únavou, cukrovkou II. typu či kardiovaskulárnymi chorobami. Práve preto pobyt v tme má priaznivý vplyv na zdravie (zlepšuje krvný obeh, tlak, metabolizmus, zabraňuje starnutiu a podobne).

Ako to prebieha?

Prídete do domčeka, ktorý je kompletne vybavený. Poriadne sa zoznámite s okolím, aby ste vedeli, kde sa čo nachádza. Môžete si so sebou vziať aj hudobný nástroj, no prísne je zakázaná elektronika, zápalky, zapaľovače, baterky, telefón. V rámci detoxu sa strava skladá z ovocia a zeleniny. K dispozícii máte, samozrejme, vodu z okolitého prameňa. Nasledujúcich 8 dní svoj čas venujete IBA SEBE, žiadne iné problémy neexistujú. V prípade, že podľahnete panike dvere domčeka nebudú zamknuté a vy môžete svoj pobyt predčasne ukončiť.

Na Slovensku sa najbližší pobyt v tme nachádza v meste Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš.

V marci 1974 sa rozhodla skupinka čínskych roľníkov vykopať studňu v provincii Šen-si na severozápade Činy. Túto provinciu v tomto období trápili veľké suchoty. Jeden z roľníkov pri kopaní studne natrafil na prvú hlinenú postavu – prvý dôkaz toho, čo by sa ukázalo ako jedným z najväčších archeologických objavov v modernej dobe. Tento objav poznáme v dnešnej dobe aj ako Terakotová armáda

Terakotová Armáda v Číne zdroj: asianstyle.cz

Terakotová armáda Qin Shi Huangdiho

V blízkosti nevykopanej hrobky Qin Shi Huangdiho – ktorý sa vyhlásil za prvého čínskeho cisára v roku 221 pred naším letopočtom, sa nachádzalo niečo neuveriteľné: celá armáda terakotových vojakov a koní ľudskej veľkosti, ktorá bola pochovaná pod zemou viac ako 2000 rokov.

Miesto, kde kedysi stálo starodávne hlavné mesto Qin Shi Huandiho, Sien-jang, leží pol hodiny od Xi’anu, mestečka s takmer 10 miliónom obyvateľov. Je to suchá krajina, ktorá je v zime neustále chladná a v lete zase horúca. Sien-jang je známy aj kopcami posiatymi jaskyňami.

Za posledných 45 rokov archeológovia kopali jamy po ploche 35 kilometrov štvorcových. To je zatiaľ odhalený komplex podzemných klenieb, ktoré nie sú celkom vykopané. K väčšine sa dá dostať ťažšie, ale tri jamy sú ľahko prístupné. V jednej z nich boli z rozbitých kúskov zhromaždené dlhé stĺpy bojovníkov vo formácii. Druhá jama v múzeu demonštruje, ako vyzerali, keď ich našli – niektorí stoja vzpriamene, niektorí zahrabaní v pôde a iní ležia zvrátene na chrbte vedľa padlých hlinených koní.

Staroveké hradby mesta Xi’an zdroj: pinterest

Výstava Terakotovej armády

Pre väčšinu z nás, ktorí sa nemôžu vydať na cestu do Xi’anu, boli tieto sošky vystavené na turné po svete. Tieto vystavené sochy mapujú vládu Qin Shi Huangdiho (221 p. n. l. – 210 p. n. l.). Ako prvé predstavenie bolo názvom „Prvý cisár“ organizované múzeom v Británii, potom debutoval aj v Atlante, Amerike. Ďalšie predstavenie sošiek prebiehalo aj v Kalifornii až kým neskončilo v Houstone, Amerike.

Okrem predstavenia posledných nálezov sa na výstavách nachádza najväčšia zbierka postáv terakoty. Súčasťou zbierky je deväť vojakov usporiadaných do bojovej formácie (obrnení dôstojníci, pešiaci a kľačiaci lukostrelci) a aj terakotový kôň. Ďalším dodatkom sú aj bronzové vozy, z ktorých každý ťahal štyri bronzové kone (vozidlá sú bohužiaľ príliš krehké na prepravu a tak sú to iba repliky).

Tieto artefakty tak ponúkajú pohľad na sošky, ktoré lákajú návštevníkov z celého sveta do múzea v Xi’ane, kde doteraz bolo nájdených viac ako 2000 z odhadovaných 7000 bojovníkov.

Qin Shi Huangdi

Zdá sa, že tento ohromujúci nález spočiatku posilňoval zmýšľanie, že prvý cisár miloval vojnu – a staral sa iba o vojenskú moc. To nie je úplne pravda, pretože Qin Shi Huangdi možno svojou armádou dobyl Čínu, ale počas toho vynašiel aj civilný kód, pomocou ktorého držal nadvládu celé desaťročia a ktorý pretrval storočia aj po skončení jeho vlády. Medzi ďalší úspech cisára môžeme do určitej miery pripísať aj zavedenie rukopisu.

Qin Shi Huangdi – Čínsky cisár zdroj: allthatsinteresting.com

Qin Shi Huangdi v tom čase pristúpil k hromadnej výrobe – remeselníci vytvárali sošky skoro tak rýchlo ako v dnešnej dobe automobilky autá. Ale hliník, na rozdiel od bronzu, sa dá rýchlo a lacno vyrobiť. Najprv remeselníci vyrábali telá a potom im upravovali hlavu, pridali klobúky, topánky, fúzy a uši. Všetky postavy boli najprv vyrobené v menších formách.

Niektoré z postáv vyzerajú tak detailne, že sa zdajú byť modelované podľa skutočných ľudí, aj keď je to dosť nepravdepodobné. Najpravdepodobnejšie mali remeselníci vytvárať všetky typy ľudí, ktorí pochádzajú z rôznych kútov Číny. Hlavné mesto prvého cisára, Xianyang, bolo veľkou metropolou. Podľa odhadov postavil viac ako 270 palácov, o ktorých je známe, že prežil iba jeden jediný.

Zakaždým keď Qin Shi Huangdi dobyl novú provinciu, údajne previezol vládnucu rodinu do Xianyangu, kde odovzdali svoje bohatstvo. Súčasne cisár nariadil výstavbu svojho hrobového komplexu – ktorej sa ujalo asi 720 000 pracovníkov, ktorí pracovali na celom rozsiahlom projekte s názvom Terakotová armáda.

Ak ste sa teda tento rok rozhodli dovolenkovať na Slovensku, prinášame vám pár skvelých tipov, ktoré stoja za návštevu.

Bojnice

Bojnice patria k najkrajším miestam na Slovensku. Okrem toho, že sa tu nachádzajú známe kúpele, ktoré každoročne navštívia tisíce slovenských i zahraničných turistov, môžete navštíviť zoologickú záhradu alebo zámok.

Taktiež tu pred pár rokmi vybudovali vyhliadkovú vežu, ktorá stojí za návštevu. Nachádza sa tu aj niekoľko múzeí. V letných mesiacoch sa môžete schladiť na termálnom kúpalisku a večer sa poprechádzať po vynovenom kúpeľnom parku.

V centre mesta sa nachádza množstvo kaviarničiek, reštaurácií a barov. V lete sa na námestí taktiež konajú rôzne kultúrne akcie a koncerty. Bojnice sú momentálne plné atrakcii, takže sa tu určite nudiť nebudete. Odporúčame, aby ste si vyhradili niekoľko dní, ak sa rozhodnete toto mesto navštíviť.

Bojnice ponúkajú množstvo atrakcií, nudiť sa tu určite nebudete. Fotografia: osobný archív

Banská Štiavnica

Malebné banícke mestečko sa nachádza uprostred Štiavnických vrchov, takže je tu okrem prechádzok po historickom centre mnoho možností na turistiku.

Centrum Banskej Štiavnice je niekoľko rokov na Zozname UNESCO. Medzi najobľúbenejšie a najkrajšie objekty v meste patrí Štiavnická kalvária, Starý zámok, Nový zámok či Radnica v centre mesta. Taktiež môžete zavítať do Banského múzea, kde sa dozviete niečo z histórie baníctva na Slovensku.

Počas návštevy mestečka určite nevynechajte ani známe Námestie Svätej Trojice. V blízkosti sa nachádza aj obľúbená Banka lásky, ktorá je okrem zaľúbencov určená aj pre tých, ktorí momentálne zaľúbení nie sú. 🙂

V centre Banskej Štiavnice sa nachádza mnoho útulných kaviarničiek a reštaurácií. V letných mesiacoch môžete navštíviť Štiavnické tajchy, ktoré ponúkajú kúpanie v centre prírody. Okrem domácich obyvateľov sú veľmi obľúbené aj u turistov.

Centrum Banskej Štiavnice patrí k najkrajším na Slovensku. Fotografia: osobný archív

Čičmany

V Čičmanoch zažijete kus slovenskej histórie. Obec v blízkosti Žiliny je vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. Nachádzajú sa tu dva objekty, Radenov dom a Dom č. 42, kde môžete na vlastnej koži zažiť, ako sa na Slovensku žilo v minulosti. V oboch domoch sa totiž nachádzajú expozície zobrazujúce život na slovenskej dedine.

Počas výstavy budete mať možnosť vidieť aj tradičné kroje s čičmianskymi výšivkami, ktoré patria k najkrajším na Slovensku. Historické drevenice sú zdobené známymi čičmianskymi ornamentami, ktoré v minulosti ľudia ručne maľovali. Okrem toho, že vzory domy skrášľujú, maľby so sebou skrývajú množstvo histórie, ktorá bola v minulosti spájaná s obrovskou chudobou ľudu.

V obci sa nachádza aj zrekonštruovaný Kaštieľ Čičmany, ktorý ponúka luxusnejšie ubytovanie a reštauráciu. Taktiež sa môžete najesť v reštauráciách, ktoré ponúkajú tradičné slovenské špeciality.

Maľby zdobia takmer každú drevenicu v Čičmanoch. Fotografia: osobný archív

Košice

Prechádzka historickým centrom metropoly východného Slovenska je skvelým nápadom na výlet. Určite nevynechajte návštevu Dómu sv. Alžbety, Jakubovho paláca a Halmiho dvora. Pristavte sa aj pri Spievajúcej fontáne, ktorá sa nachádza medzi Dómom sv. Alžbety a Štátnym divadlom. Vo večerných hodinách je fontána aj vizuálnym zážitkom, keďže je vysvietená do piatich odtieňov.

Ak by ste chceli mesto obdivovať z výšky, v Košiciach sa nachádza aj niekoľko vyhliadkových veží. Najlepší rozhľad na centrum budete mať zo severnej veže Dómu sv. Alžbety – zo Žigmundovej veže. Výhľad na celé mesto budete mať z vyhliadkovej veže Hradová. Tá sa nachádza v severnej časti mesta.

Okrem historických objektov sa v Košiciach nachádza aj niekoľko múzeí, Botanická záhrada, Zoolgická záhrada a Detská železnica. Samozrejmosťou je množstvo kaviarní, reštaurácií a barov, ktoré sa nachádzajú priamo v centre mesta, ako aj mimo neho.

Historické centrum Košíc stojí za návštevu. Fotografia: osobný archív

Štrbské pleso

K top miestam na Slovensku určite patria Vysoké Tatry. Štrbské pleso patrí k najvýznamnejším centrám Tatier. Okrem toho je známe najnavštevovanejším tatranským plesom s rovnomenným názvom a malebnými Jazierkami lásky.

Zo Štrbského plesa vedie niekoľko významných turistických trás. Taktiež sú tu výborné podmienky na lyžovanie a vykonávanie iných druhov športov. Nachádza sa tu aj niekoľko wellness hotelov, takže si na svoje príde každý dovolenkár.

Štrbské pleso ponúka mnoho možností na turistiku, šport ale aj wellness. Fotografia: pixabay.com

Titulná fotografia: osobný archív

Je dôležité tvoriť umenie s deťmi (Foto: Senjuti Kundu)

Keď malé deti tvoria umenie spolu so svojimi opatrovateľmi, rodičmi alebo kamarátmi, zdieľajú nové skúsenosti, ktoré posilňujú citové väzby medzi účastníkmi danej skúsenosti.  Rovnako ako pri arteterapii, tak aj pri kreatívnej činnosti s deťmi sa využíva proces tvorby umenia. Počas tohto procesu sa podporuje očný kontakt, príjemné dotyky, stanovenie spoločných cieľov a schopnosť reagovať. Môžeme si všimnúť, že počas umeleckej činnosti prebieha veľa vzájomnej pozornosti.  Takáto skúsenosť pomáha bábätkám naučiť sa lepšie sociálne zručnosti, ako je jazyk a pocit prepojenia s ostatnými.

Prežívanie nových vnemov a precvičovanie motorických schopností pri tvorivej činnosti má aj ďalšie vývojové výhody. Malé deti vidia, ako môžu robiť rozhodnutia a komunikovať s dospelými okolo nich. Dokonca aj niečo také jednoduché ako výber farby alebo urobenie značky im umožní vidieť fyzický výsledok ich výberu.

Kreatívna činnosť taktiež podporuje tvorivé myslenie a riešenie problémov. Buduje sebadôveru a umožňuje deťom komunikovať s okolím bez verbálnych prejavov. Niekedy deti ešte nevedia slovne vysvetliť a opísať ich pocity, ale prostredníctvom obrázkov vedia lepšie vyjadriť svoje obavy, spomienky a túžby.

4 najdôležitejšie výhody tvorby umenia u detí

• Umenie podporuje tvorivosť

Kreativita je schopnosť myslieť mimo reálneho a komfortného poľa. Spája navzájom nesúvisiace podnety a nápady a novým spôsobom poskytuje nové pohľady a riešenia problémov. Schopnosť tvoriť niečo nové je nevyhnutná pre úspech detí aj spoločnosti. Jednotlivci, organizácie a vlády každý deň hľadajú nové inovatívne riešenia pre zlepšenie fungovania spoločnosti.

„Dieťa, ktoré je vystavené umeniu, získava špeciálnu schopnosť tvorivo myslieť, byť originálnym, objavovať, inovovať a vytvárať duševné vlastníctvo, kľúčové atribúty individuálneho úspechu a sociálnej prosperity v dvadsiatom prvom storočí.“  Medzinárodná nadácia pre umenie dieťaťa

• Umenie podporuje neurálne spojenia

Umenie je činnosť, ktorá využíva viacero zmyslov, zrak, zvuk, hmat, čuch a vôňu. Detský mozog sa rozvíja, keď experimentuje a vytvára niečo nové. Ukladá si nové vnemy a vytvára nové prepojenia medzi jednotlivými predmetmi, aktivitami a následkami.

• Umenie buduje jemnú motoriku

Uchopenie štetca, kreslenie bodiek a čiar, miešanie farieb, strihanie nožnicami, kontrola lepiacej tyčinky alebo stláčanie fľaše od lepidla, miesenie a valcovanie hracieho cesta, trhanie papiera, všetky tieto úlohy si vyžadujú zvýšenú mieru obratnosti a koordinácie. Keď sa deti často venujú umeleckým aktivitám, zlepšuje sa ich jemná motorika.

• Umenie pomáha deťom začleniť sa do kolektívu

Umenie poskytuje priestor pre zoznámenie. Môže pomôcť ľuďom všetkých vekových skupín, rás aj jazykov zapojiť sa do spoločnej tvorivej činnosti a začleniť sa lepšie do kolektívu. Pri niektorých umeleckých projektoch je potrebná práca viacerých ľudí, takáto činnosť prirodzene podporuje fungovanie jednotlivcov vrámci celej skupiny.

Kreatívna činnosť v kolektíve (Foto: Artem Podrez)

A čo na to hovoria pedagógovia, terapeuti, umelci, deti a rodičia?

Pedagógovia hovoria:  "Umenie podporuje jemnú motoriku, nervový rozvoj a schopnosť riešiť problémy. Možno ho efektívne využiť na výučbu a porozumenie ďalších kľúčových predmetov, ako sú čítanie, písanie, matematika a prírodné vedy.“

Terapeuti hovoria:  „Umenie je cenné, pretože umožňuje deťom spracovať ich svet, bezpečným spôsobom zvládnuť niekedy strašidelné emócie a poskytuje im kritický zmyslový vstup.“

Umelci hovoria: „Umenie je dôležité samo osebe, pre zdroj krásy a pre proces tvorby.“

Deti hovoria:  „Umenie je zábavná činnosť, ktorá nás baví.“

Rodičia hovoria:  „Tvoriť umenie s deťmi je pre rodinný život veľmi dôležité, pretože každého člena udržiava v zábave a dobrej nálade aj počas zložitejších dní.“

S neustále pribúdajúcimi novými variantami vírusov to vyzerá, že pandémia ešte ani zďaleka neskončila. Napriek tomu krajiny a medzinárodné organizácie v súčasnosti vyčísľujú škody, ktoré spôsobila pandémiou ochromená ekonomika.

According to správy zverejnenej Konferenciou Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD), sa prepad trhu cestovného ruchu vyvolaný pandémiou COVID-19, na globálnom HDP odrazí deficitom až 4 biliónov dolárov, za roky 2020 a 2021! Táto, zatiaľ predpokladaná strata, je výsledkom priameho vplyvu pandémie na cestovný ruch a nepriameho ovplyvňovania sektorov, ktoré sú určitým spôsobom naviazané na toto odvetvie.

V správe, na ktorej tvorbe sa podieľala aj Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) sa uvádza, že len za rok 2020 utrpel cestovný ruch a s ním súvisiace odvetvia, celkovú stratu vo výške až 2,4 bilióna dolárov, spôsobenú poklesom medzinárodných turistov. Podobný ekonomický dopad môže mať podľa organizácií pandémia aj v tomto roku. Podľa nich je budúcnosť cestovného ruchu naviazaná na aplikovanie čo najväčšieho počtu vakcín v globálnom meradle. 

Nespravodlivosť vo svete

Práve to je podľa predstaviteľov UNCTAD cestou, ktorá zaručí bezpečnosť zamestnancom v cestovnom ruchu, ako aj jeho účastníkom. Generálny tajomník UNWTO Zurab Pololikashvili uviedol, že: „Cestovný ruch je záchranným lanom pre milióny ľudí a pokrok v očkovaní na ochranu miestnych komunít a bezpečného reštartu cestovného ruchu, je rozhodujúcim faktorom pre obnovu pracovných miest a generovanie potrebných zdrojov, najmä v rozvojových krajinách, ktoré sú od medzinárodného cestovného ruchu závislé.“

Poloprázdne letiská a stále pribúdajúce obmedzenia. Aj taká je realita cestovania súčasnosti. | Foto: pixabay.com

Rozvojové krajiny bojovali a stále bojujú s nerovnosťou v očkovaní. Kým niektoré krajiny majú nadbytok vakcín a očkovanie postupuje veľmi rýchlo, iné sa boria s ich nedostatkom a pomalým procesom očkovania. To priamo vplýva aj na ekonomiku prostredníctvom cestovného ruchu, ktorý sa v krajinách s rýchlym očkovaním zotavuje. Naopak, zvyšné krajiny hlásia zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu. 

Pre reálnejšiu predstavu – v niektorých krajinách hlásia zaočkovanosť na úrovni 60%, pričom v iných často len 1%. Práve táto nerovnomernosť tak vo výsledku len prehlbuje už aj tak veľké rozdiely medzi krajinami. V prípade rozvojových krajín, priamo závislých na cestovnom ruchu, môže podľa odhadov dôjsť až k 60% poklesu ročného HDP!

Znovu fungujúca ekonomika?

According to odborníkov z UNWTO, sa z aktuálnej situácie oveľa skôr zotavia krajiny ako Španielsko, Francúzsko, Veľká Británia či USA, v ktorých očkovacia kampaň už dávno beží naplno. Napriek tomu očakávajú, že obrovské výkyvy v cestovnom ruchu, budú trvať minimálne do roku 2023, kedy by sa podľa nich mohla situácia stabilizovať a počty turistov by mohli dosiahnuť tie spred pandémie. Hlavnými príčinami takéhoto neskorého dátumu sú cestovné obmedzenia, ich nejednotnosť a najmä strach cestovateľov či ekonomická situácia. 

Mnoho krajín vidí jediné východisko v očkovaní. Preto upravujú svoje obmedzenia, pričom zaočkovaným uľahčujú vstup. Nezaočkovaní musia naopak prechádzať množstvom povinných procedúr a karanténou. | Foto: pixabay.com

Tento dlhý návrat do cestovného ruchu, aký sme poznali kedysi, si však bude vyžadovať aj vynaloženie množstva finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu začala UNWTO v spolupráci s regionálnymi organizáciami pracovať na schémach, ktoré majú do cestovného ruchu naliať miliardy dolárov. Tie budú primárne využité na podporu už existujúcej infraštruktúry, budovanie novej, či posilnenie bezpečnosti v hotelových rezortoch a destináciách. 

Zistenia prezentované v tejto správe sú výsledkom simulácií, ktoré sú založené výlučne na obmedzeniach v cestovnom ruchu. Neberú ale do úvahy ekonomické stimuly, poskytované vládami či rôznymi organizáciami, s cieľom stabilizovať sektor.

Podľa správy sú najviac postihnutými rozvojové krajiny, v ktorých prílev turistov poklesol často až o 80%. Najpostihnutejšími regiónmi sa tak stali severovýchodná a juhovýchodná Ázia, severná Afrika a Oceánia. Naopak, najmenej sa pandémia dotkla cestovného ruchu v Severnej Amerike, západnej Európe a v Karibiku. Tieto oblasti si totiž vďaka vzájomnej spolupráci dokázali vypracovať systémy, ktoré im počas pandémie zabezpečili aspoň čiastočné pokrytie dostupných kapacít.

V tejto podrobnej histórii virtuálnej reality sa pozrieme, ako sa vyvinula a ako sa transformovala do dnešnej technológie, ktorú poznáme ako virtuálna realita.

Virtuálna realita – definícia

Čo sa počíta ako „VR“ v dnešnom svete? Zmyslom virtuálnej virtuálnej reality je pretvoriť realitu v nejaký klam, aby náš mozog veril, že niečo je skutočné, aj keď to tak nie je. V začiatkoch filmového premietania existuje krásny príklad na virtuálnu realitu. V jednej scéne ukazoval vlak smerujúci priamo ku kamere.

Prítomní ľudia, ktorí nikdy predtým film nevideli, si mysleli, že to bol skutočný vlak. Aj keď možno tento príbeh v modernej dobe môžeme považovať za „legendu“.  To je ukážka toho, že je možné, aby filmové a televízne snímky aspoň do istej miery ovplyvňovali náš zmysel pre realitu.

Napriek tomu si o filmoch a VR nemyslíme, že sú jedno a to isté. Dnes existuje veľa definícií VR, ktoré sa všetky viac alebo menej prekrývajú v kľúčových oblastiach. Keď teraz použijeme slovo „VR“, konkrétne sa to týka počítačom generovaných snímok a hardvéru.

V historickom kontexte potom musíme rozšíriť to, čo sa vníma ako VR. Niektoré záchytné body ukázané v tomto článku sú preto tiež aj predchodcami filmov. Technológie sa rozvíjajú z histórie do viacerých smerov. V niektorých prípadoch je tým záchytným bodom skôr vytvorenie jednoduchej myšlienky o virtuálnej realite.

Panoráma 19. storočia

Virtuálna realita a začiatky – panorámy

Úplne prvý pokus o vytvorenie ilúzie sú panorámy z 19. storočia – tie sa používali ako vyobrazenie ilúzie. Tá ukazovala že sme prítomní niekde, kde v skutočnosti nie sme a najskorším pokusom sú určite 360-stupňové maľby. Boli určené hlavne na vyplnenie celého zorného poľa diváka, aby sa cítil prítomný pri historickej udalosti alebo scéne.

Prvý letecký simulátor

V roku 1929 vytvoril Edward Link (patentovaný v r.1931) pravdepodobne prvý príklad letového simulátora, ktorý bol úplne elektromechanický. Riadili ho motory, ktoré boli spojené so stĺpikom riadenia a upravovali tak sklon a náklon lietadla. Malé motorom poháňané zariadenie napodobňovalo turbulencie a poruchy.

V tom čase dokonca americká armáda kúpila šesť z týchto zariadení v tej dobe za 3 500 dolárov. Ako bola táto technológia prospešná? Počas druhej svetovej vojny využilo tento vynález viac ako 10 000 pilotov a celkovo až 500 000.

Letecký simulátor zdroj: vrs.org.uk

Morton Helig

V polovici 50. rokov vyvinul kameraman Morton Heilig úplne nový stroj Sensorama (patentovaný v roku 1962). Tento stroj simuloval nie len zrak, ale aj zvuk. Jeho súčasťou boli stereofónne reproduktory, stereoskopický 3D displej, ventilátory a vibračné kreslo. Bol určený na úplne ponorenie jednotlivca do filmu. Pre svoj vynález vytvoril aj šesť krátkych filmov, ktoré sám nakrútil, vyrobil a zostrihal. Jeden z nich sa volal Fľaša od Coca Coly.

Morton Helig bol tak talentovaný, že o 10 rokov neskôr , v roku 1960, vynašiel aj prístroj ktorý bol prvým príkladom displeja pripevneného na hlavu. O rok neskôr vyvinuli ďalší dvaja inžinieri podobný produkt, ktorý znova používala armáda a simuloval pohyb v 3D.

Virtuálna realita od spoločnosti Sega – 1993

Virtuálna realita – prelomový rok 1987

Ani po viac ako 100 rokoch vývoja vo virtuálnej realite neexistoval všeobecný pojem, ktorý by túto technológiu opísal. Všetko sa to zmenilo v roku 1987, keď Jaron Lanier, zakladateľ laboratória vizuálneho programovania (VPL), vytvoril pojem „virtuálna realita“. Zanedlho sa do tejto technológie dostala aj NASA v roku 1989.

Prostredníctvom tejto spoločnosti Jaron vyvinul celý rad zariadení pre virtuálnu realitu vrátane Dataglove. Spoločne s Tomom Zimmermanom aj vytvoril prototyp displeja namontovaného na hlave. Boli prvou spoločnosťou, ktorá predávala okuliare pre virtuálnu realitu (EyePhone 1 za 9 400 dolárov, a EyePhone HRX za takmer 50 000 dolárov.

Google Street View a Oculus rift

Google v roku 2007 predstavil novinku, ktorú používame dodnes – Google maps do ktorého pridal 360-stupňové obrázky ulíc nasnímané špeciálnymi automobilmi. O 3 roky neskôr sa zrodila v hlave Lucky Palmera veľká novinka. Bola to súprava VR headsetu, ktorý sa volá Oculus Rift. V roku 2012 ho vydal na Kickstarter a nazbieral takmer 2,5 milióna dolárov počas celej kampane.

Model Oculus Rift zdroj: Amazon.com

Súčasnosť

Od roku 2012 vyšiel nesmierny počet VR headsetov. Oculus Rift, ktorý odkúpil Facebook, vyšiel iba o pár rokov neskôr. Táto technológia sa teda z panoramických obrázkov transformovala do súprav VR, ktoré poznáme do dnes.

Náklady na vytvorenie headsetov VR dramaticky poklesli a počítače, ktoré vedia spustiť tieto headsety sú už dnes prakticky bežné. Hovorí sa, že Apple pracuje na projektoch VR a zdá sa, že VR bude neoddeliteľná súčasť budúcnosti nášho života.

Ku krajinám s najväčším počtom depresií odborníci zaraďujú Island, Írsko, Nemecko či Turecko. Do rebríčka desiatich najdepresívnejších krajín sa, prekvapivo, dostalo aj Fínsko, Veľká Británia, Švédsko, Portugalsko, Luxembursko a Holandsko.

Vo väčšine prípadov ide o krajiny s vysokou životnou úrovňou. Prečo práve tu ľudia najviac trpia depresiami?

Spojitosť s prácou

Portál niesomdoma.sk uvádza, že najčastejšou príčinou vzniku depresií vo Veľkej Británii, je nespokojnosť obyvateľov v práci: „Ukázalo sa, že úroveň depresie závisí priamo od kvality vzdelávania a čím je vzdelanie vyššie, tým menšia je tendencia k depresii. Británia sa ocitla na siedmom mieste v zozname z 25 krajín, pričom jedenásť percent žien a osem percent mužov povedalo, že trpí týmto vyčerpávajúcim stavom. Minulý rok bolo vypísaných v britskom NHS až 64.7 milióna receptov na antidepresíva, čo je dvakrát viac, ako pred desiatimi rokmi."

Ďalšou príčinou narastajúceho počtu depresií sú podľa odborníkov „mileniáli“. Táto generácia sa charakterizuje ako večne nespokojná v mnohých životných oblastiach, čo sa prenáša aj do pracovného prostredia.

Obrovskou príčinou frustrácie sú aj smartfóny a používanie sociálnych sietí, bez ktorých si väčšina mladých ľudí nevie predstaviť život. Neustále sledovanie sociálnych sietí vedie k porovnávaniu. Následkom je klesajúce sebavedomie a nedôvera v seba samého.

„Posadnutosť životom našich priateľov a susedov na sociálnych sieťach spôsobuje, že sme si vlastnými životmi a úspechmi menej istí,“ uvádza portál forbes.sk.

Island je jednou z najdepresívnejších krajín sveta. Fotografia: pixabay.com

Na depresie vplýva aj počasie

Island, Írsko či Veľká Británia. To všetko sú krajiny na vrchole štatistiky, ktoré sú spájané s chladným, premenlivým a daždivým počasím. Aj to je dôsledkom rastúceho dopytu po antidepresívach.

„Počasie veľmi vplýva na zmeny nálad u citlivejších ľudí. Prípady depresie sa na jar a na jeseň zhoršujú. Je to najmä prehĺbením stavu, smútku, nedostatku energie. Človek sa cíti ako v bludnom kruhu,“ tvrdí psychológ Rastislav Bílik pre portál tvnoviny.sk.

Môže za to pandémia

Odborníci tvrdia, že za posledný rok rapídne stúpol predaj antidepresív. Veľký vplyv na vznik depresií má aktuálna situácia spojená s koronavírusom. Obdobie spútané so strachom a neistotou vedie k vzniku psychických ochorení.

Portál npz.sk uvádza, že s uvoľňovaním opatrení lekári zaznamenávajú veľký nárast žiadostí o hospitalizácie na psychiatrických oddeleniach: „Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že depresia sa v tomto roku stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete.“

Okrem toho, že sa v tomto období zvýšili prípady nových pacientov, odborníci zaregistrovali aj zhoršenie stavu u osôb, ktoré psychickými ochoreniami trpia už nejakú dobu. Predpokladá sa, že ak bude situácia pretrvávať, bude sa súčasný stav ešte zhoršovať.

Fínsko patrí dlhodobo ku krajinám s najväčším počtom depresií. Paradoxom je, že je to rovnako jeden z najšťastnejších štátov sveta. Fotografia: pixabay.com

Depresie vedú k samovraždám

Ďalšie štatistiky sa zameriavali na krajiny s najväčším počtom samovrážd. Na vrchole svetového rebríčka je už niekoľko rokov Litva. K ďalším krajinám v Európe, kde ľudia siahajú na svoj život najčastejšie, patrí Slovinsko, Maďarsko, Lotyšsko či Chorvátsko. Susedná Česká republika sa umiestnila na dvanástom mieste.

„V absolútnych číslach zaznamenali najviac samovrážd v Nemecku (10 166), Francúzsku (9 154), Poľsku (5 420), Veľkej Británii (4 681), Taliansku (3 989) a Španielsku (3 604), najmenej potom na Malte (38), kým na Slovensku si siahlo na život 480 osôb,“ dopĺňajú na portáli interez.sk.

Najšťastnejšie krajiny sveta

Stránka noizz.sk uverejnila rebríček krajín, kde sú ľudia v roku 2021 najšťastnejší. Na vrchole rebríčka sa umiestnili krajiny ako Fínsko, Dánsko, Švajčiarsko, Island a Holansko. Paradoxom je, že veľa štátov, ktoré sa označujú za najšťastnejšie, sa zároveň objavili na vrchole rebríčka štátov s najväčším počtom depresií.

Titulná fotografia: pixabay.com

Súčasná pandémia priniesla do života bežných ľudí, ale aj podnikateľov mnoho zmien. To sa na prvý pohľad dotklo najmä menších podnikateľov, ktorí museli neraz ísť až na samé dno – či už finančné alebo psychické. Naopak, veľkým podnikom sa stále darilo pomerne dobre a navyše na nich cielila aj finančná pomoc zo strany štátu.

Viaceré reformy mali za úlohu stabilizovať veľkých zamestnávateľov v rukách medzinárodných korporácií. Naopak, klasické rodinné biznisy zostali prvotne bez povšimnutia, a teda dlho aj bez pomoci štátu. Nie je prekvapivé, že HDP sa v krajinách sveta vplyvom koronakrízy prepadlo aj o niekoľko percent. Dlhé utlmenie trhov, si vybralo svoju daň aj na firmách všetkých veľkostí.

Dlhodobo však rôzne iniciatívy volali po pomoci lokálnym podnikateľom. Keďže menší podnikatelia sa musia primárne zameriavať na kúpnu silu spotrebiteľov z ich bezprostredného okolia, význam týchto iniciatív sa naplno ukázal po uvoľnení opatrení. Akýkoľvek preživší podnik totiž neraz vďačí za svoju existenciu práve týmto výzvam.

Podľa údajov z  výskumu realizovaného Ministerstvom hospodárstva SR v roku 2019, podiel malých a stredných podnikov na Slovensku predstavuje až 99%, zo všetkých podnikajúcich subjektov. Až 97% z nich, pritom tvoria mikropodniky, ktoré majú menej ako 10 zamestnancov. Pomerne prekvapivo vyznieva aj fakt, že tieto malé a stredné podniky, vytvárajú spolu takmer 75% všetkých pracovných príležitostí v krajine!

Online podnikanie

Pandémia so sebou priniesla nový fenomén, aplikovaný vo všetkých sférach podnikania. Či už išlo o menší podnik, alebo naopak veľké korporácie, všetky boli donútené, presunúť svoje aktivity do online priestoru. Jednoducho, dôležitosť internetovej komunikácie a sebaprezentácie sa ukázala ako kľúčová. Kto sa neprispôsobil, zväčša neprežil. 

Tým sa zmenilo aj nákupné správanie spotrebiteľov. Okrem online nakupovania, sa výrazne zvýšil aj podiel nákupov, vykonaných v lokálnych zariadeniach, nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti bydliska. Predpokladá sa, že v takomto správaní budú ľudia naďalej pokračovať aj po odznení pandémie, a tak sa finálny vplyv mikropodnikov na ekonomiku ešte zvýši. 

Práca z domu sa stala každodennou rutinou mnohých ľudí. | Foto: pexels.com

Nástup podnikov do digitálneho sveta však nebol bezproblémový. Keďže mnoho z nich nemalo predtým s online podnikaním takmer žiadne alebo vôbec žiadne skúsenosti, adaptovať sa do úplne nového sveta im trvalo nejaký čas. Práve naštrbenie niekdajšej dominancie veľkých podnikov v online priestore, sa môže pre každý malý podnik ukázať ako kľúčový krok vpred. Pohodlnou formou nakupovania, pri záruke lokálnej kvality, ktorú dlhodobo poskytujú, si totiž môžu vytvoriť sieť lojálnych klientov, ktorí sa rozhodnú „svoj podnik“ podporiť za každej situácie.

Vplyvom sociálnych médií a online kampaní, majú navyše široké možnosti prezentovania sa, aj mimo svoju primárnu cieľovú skupinu. To v praxi znamená viac návštev eshopu alebo kamenného obchodu, viac nákupov, a teda aj rast samotného podniku.

Ľahšia cesta k zmodernizovaniu podniku

Aby sa mohli menšie podniky etablovať na nový systém predaja a ponuky svojich produktov, potrebovali aj určitú pomoc z vonka. Tejto potreby sa okamžite zhostil technologický priemysel a zakrátko spoločnosti predstavili jednoduché, ľahko dostupné a prehľadné digitálne platformy, na integráciu do online trhov a do sociálnych médií. 

Nevyhnutným predpokladom pre úspech vo svete biznisu v budúcnosti, bude digitalizácia podnikania. | Foto: pexels.com

Trend podpory lokálnych prevádzok pretrváva aj v súčasnosti, viac ako rok od vypuknutia pandémie. Húfy ľudí sa rozhodli zavítať do  reštaurácií a barov vo svojom meste, či podporiť domácu ekonomiku a najviac zasiahnutý cestovný ruch, dovolenkou strávenou v rámci krajiny. Takéto rozhodnutia uvítali všetci. Od malých predajní, obchodov, barov a reštaurácií, až po prenajímateľov súkromných apartmánov, či hotelové komplexy.

Spoločne totiž dokázali poskytnúť komplexné balíky služieb, ktoré uspokojili túžbu zákazníkov po oddychu a zároveň podporili miestnu ekonomiku. S blížiacim sa letným dovolenkovým obdobím to vyzerá, že tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v tomto roku. Mnoho ľudí zvolí práve dovolenku doma, čím podporia lokálne trhy a ukážu perspektívu trávenia voľného času naprieč krajinou.

V súčasnosti však na pleciach technologického priemyslu zotrváva zodpovednosť, za budúcu perspektívu malých a stredných podnikov. Aby lokálni prevádzkovatelia dokázali držať krok s veľkými medzinárodnými firmami a konkurovať im, budú nevyhnutne potrebovať pomoc so zavádzaním trendov do svojho podnikania a s poskytovaním technologickej podpory.