iNSTRID

Fitness, bio, eko. Pojmy, s ktorými sa v posledných rokoch stretávame na dennodennej báze. Vidine zdravého života prepadá čoraz viac ľudí. Je tento trend skutočne taký prospešný, ako sa na prvý pohľad zdá?

Článkov o tom, ako sa zdravo stravovať, cvičiť alebo ako viesť spokojnejší život nájdeme na internete tisíce. Každý človek si túži vytvoriť taký životný balans, aby sa vo svojom tele cítil čo najlepšie. Niekedy je však veľmi tenká hranica medzi zdravým životom a ochoreniami, ku ktorým môže tento trend smerovať.

Život posadnutý zdravou výživou

Je veľmi prospešné, ak sa človek rozhodne stravovať zdravšie. Namiesto fast foodov do jedálnička zaradí viac zeleniny a ovocia, začne čítať zloženie potravín a vyberá si jedlo s hodnotnejšími živinami.

Zdravé stravovanie však môže veľmi rýchlo smerovať k posadnutosti. Človek trpiaci poruchou zvaná ortoexia, sa stane závislým na biologicky čistých a nespracovaných potravinách. Okrem toho sa začne vyhýbať jedlu, ktoré obsahuje konzervanty, farbivá či „éčka“.

Ortoexia výrazne ovplyvňuje a obmedzuje náš život. Okrem toho môže viesť k vážnym zdravotným problémom.

„Ortorektik je na seba prísny, riadi sa striktnými pravidlami, a akýkoľvek prehrešok proti naordinovanej diéte je sprevádzaný silným pocitom viny. Kvôli honbe za zdravím sa ochotne vzdáva svojich obľúbených jedál, ak nespadajú do  čistého stravovania. Vyhýba sa všetkému spracovanému, dokonca odmieta zjesť čokoľvek, čo pripravil niekto iný,“ popisuje portál slovenskypacient.sk vo svojom článku.

Osoba trpiaca touto poruchou sa po čase úplne prestane venovať svojim záľubám, keďže všetok voľný čas a energiu začne venovať pozornosti na jedlo. Okrem toho môže výrazne ovplyvniť medziľudské vzťahy a napokon dokáže vyústiť do veľkých zdravotných problémov.

So zdravým stravovaním to niekedy netreba preháňať. Fotografia: pixabay.com

Cvičenie ako droga

Vďaka pohybu a aktívnemu životnému štýlu sa naše telo zaplaví hormónmi šťastia. Dokážeme sa cítiť lepšie vo vlastnom tele. Okrem toho cvičenie redukuje vznik nadváhy, obezity, cukrovky a srdcovo-cievnych ochorení.

Ak však cvičeniu prepadneme natoľko, že si nevieme predstaviť jediný deň bez tréningu, v posilňovni dokážeme stráviť hodiny a v každom kúsku pohybu vidíme spálené kalórie, mali by sme spozornieť.

Prehnaný pohyb môže viesť k psychickému ochoreniu, zvanému exorexia. To, že trpíte týmto ochorením si v začiatkoch ani nemusíte všimnúť.

„Ľudia trpiaci exorexiou bývajú natoľko posadnutí vlastným telom, že väčšinu myšlienok sústreďujú na športové aktivity a svalovú hmotu. Cvičenie sa stáva ich obrovskou vášňou a jedinou cestou k tomu, aby sa cítili zdravo, sviežo, na vrchole psychických i fyzických síl,“ uvádza portál slovenskypacient.sk.

Nadšenie z pohybu sa zväčšuje s nárastom svalov. Ak exoretik vynechá tréning alebo nevládze cvičiť s takou intenzitou, ako počas iných dní, je zavalený pocitmi viny a zlyhania.

Exorexia býva sprevádzaná aj prehnanou úpravou stravy, čo môže viesť ochoreniam, ktoré sú spojené s poruchami príjmu potravy. Toto ochorenie môže mať vážny dopad na zdravie, keďže zapríčiňuje pretrénovanie a celkové vyčerpanie organizmu.

Na liečbu exorexie je potrebné vyhľadať nie len psychológa, ale aj osobného trénera, ktorý dozrie nato, aby bol tréning efektívny a správne prevedený.

Život s porovnávaním a úzkosťami

Na sociálnych sieťach sa každý snaží prezentovať v najkrajšom svetle. Instagramové profily sú preplnené ľuďmi, ktorí chcú ostatných inšpirovať zdravou stravou a cvičením. Okrem toho odhaľujú svoje dokonalé fotografie, ktoré však vo väčšine prípadov ani zďaleka neodzrkadľujú reálny pohľad.

Porovnávanie sa s dokonalými postavami fitness modeliek alebo modelov môže viesť k frustrácii. To je len malý krok k zrodu psychických ochorení, depresií a porúch príjmu potravy.

„V určitom zmysle je tendencia porovnávať sa prirodzená. Aj vďaka tomu sa učíme a zdokonaľujeme, je to proces sociálneho učenia. Porovnávame sa s lepšími a na základe toho sa môžeme rozvíjať. Pozorovaní ľudia sa môžu pre nás stať vzorom. Každá minca má však dve strany. Často zabúdame na to, že málokedy máme šancu vyhrať, pretože zvyčajne porovnávame naše slabosti so silnými stránkami druhých. Zákonite ide o nepomer a málokedy si to uvedomujeme,“ tvrdí psychologička v rozhovore pre portál diva.sk.

Sociálnymi sieťami sa oplatí inšpirovať, no je potrebné ich brať do určitej miery s rezervou. Vo väčšine prípadov neodrážajú reálny pohľad a tak by nám mali slúžiť len na motiváciu a nie k porovnávaniu.

Ľudia trpiaci exorexiou dokážu tráviť v posilňovni hodiny. Fotografia: pixabay.com

Hranice zdravého života

Zdravý životný štýl nám môže zabezpečiť lepšiu náladu, pevné zdravie, krajšiu postavu a celkovú spokojnosť so sebou samým. Vždy si však treba nájsť správny balans a určiť hranice, kam chceme smerovať.

Prehnaná pozornosť výžive, cvičeniu alebo porovnávaniu sa, vedie k vážnym psychickým a aj fyzickým ochoreniam, ktoré nám môžu doživotne poškodiť zdravie.

Preto by sme okrem aktívneho života mali myslieť na každodenné maličkosti, a hlavne, nemali by sme zabúdať žiť plnohodnotný život. Tam patria dni, kedy si namiesto tréningu naordinujeme oddych a relax. Taktiež by sme si z času na čas mali dopriať jedlo, ktoré síce nie je úplne zdravé a nutrične hodnotné, no v obmedzenom množstve môže nášmu telu dokonca prospieť.

Titulná fotografia: pixabay.com

Alzheimerova choroba, demencia a umenie (Foto: Unsplash)

Je preukázané, že zmyslová stimulácia u ľudí s Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie znižuje rozrušenie a nepokoj, a tiež zlepšuje spánok. Za zmyslovú stimuláciu môžeme považovať čokoľvek, čo stimuluje jeden z našich piatich zmyslov. Z objektov nájdených okolo domu je veľmi jednoduché vytvoriť nekonečné možnosti stimulácie niektorého alebo viacerých zmyslov.

U pacientov s poruchami ako demencia alebo Alzheimerova choroba sa bežne vyskytujú neuropsychiatrické príznaky (zmena osobnosti, poruchy nálad, správania a vnímania), ktoré znižujú kvalitu ich života. Zatiaľ neexistujú vyhliadky na vyliečenie degeneratívnej demencie v blízkej budúcnosti. Momentálne sa liečba zameriava na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života pacientov.

Between neinvazívne metódy potláčania príznakov demencie  patrí Art terapia. Niekoľko nových štúdii naznačuje, že arteterapia zlepšuje pozornosť pacientov, poskytuje im potešenie, zvyšuje sociálne správanie and sebaúctu.

Foto: Eddy Klaus

Jednou z hlavných frustrácií pacientov s Alzheimerovou chorobou je vedomie, že nie sú schopní komunikovať s okolím.

Zaujímavá štúdia švédskych vedcov Boo Johanssona a Emelie Millerovej z roku 2016 zistila, že u ľudí s Alzheimerovou chorobou sa zachováva schopnosť maľovať. Vizuálna strana mozgu totiž býva chorobou ovplyvnená menej ako verbálna strana. V takom prípade môže byť maľba použitá ako cenná a prospešná aktivita pre ľudí s Alzheimerovou chorobou.  Pomocou kresby a maľby dokážu čiastočne vyjadriť, ako sa cítia, čo im vie poskytnúť veľkú úľavu. Pri pozorovaní umenia sa ich mozog sústreďuje a zlepšuje sa aj jeho schopnosť koncentrovať sa. Dochádza k istému spojeniu a ku komunikácii medzi mozgom a vnímanými obrazmi, bez potreby verbálnej komunikácie.

Pozitívne účinky majú aj rôzne remeselné sedenia. Prostredníctvom skupinovej práce môžu ľudia s demenciou, ktorí sa do sociálnych interakcií dostanú len veľmi málo, pridať svoje osobné príspevky a pracovať spolu v skupine.

Inšpirácia na vizuálnu stimuláciu ľudí trpiacich demenciou

Stimulácia zraku

Zrak je náš najdôležitejší zmysel, získavame cez neho najviac informácií a poskytuje nám najviac možností stimulácie. Vizuálna stimulácia u pacientov s Alzheimerovou chorobou môže zahŕňať svetlo, farbu, tvar či pohyb, alebo kombináciu týchto prvkov. Napríklad jemné svetlá, kaleidoskopy, farebné maľby. Niektoré z týchto zrakových podnetov môžu súbežne stimulovať aj pamäť.

Zvuková stimulácia

Pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a demenciou je zvuková stimulácia efektívna na zlepšenie nálady, relaxáciu and poznávanie. Vhodné sú prírodné and známe zvuky and piesne. Vnímanie a práca s rytmom pôsobí veľmi relaxačne a prináša pocity šťastia.

Filmy

Ľudia s demenciou rýchlo strácajú schopnosť sledovať zápletku. Staršie filmy s jednoduchou zápletkou sú dobrou voľbou. Dobrou alternatívou sú aj prírodopisné dokumenty. Mnohé sú vizuálne ohromujúce a obsahujú minimum príbehu.

Čuchová stimulácia

Niektoré z našich najsilnejších spomienok a asociácií spúšťa aróma. Rôznym vôňam a olejom sa pripisujú rôzne liečivé účinky.

Foto: Unsplash

Hmatová terapia

Predmety pre hmatovú terapiu sa dajú nájsť takmer všade. Rozpoznávanie rôznych tvarov and povrchov prináša pozitívny zážitok. Pri hmatovej terapii môžeme využiť priestor pre objavovanie a skúšanie nových vecí. Veľmi dobrým pomocníkom môžu byť napríklad lopty. Lopty môžu mať rôzne veľkosti, farby and povrchy. Mnohé sa dajú stlačiť. Niektoré sa rozsvecujú alebo pri údere vydávajú rôzne zvuky. Hry a práca s loptami sú veľmi obľúbené rovnako u malých detí, ako aj u starších ľudí.

Dokumentárny film o Artterapii : Pamätám si lepšie keď maľujem  „I Remember Better When I Paint” od  Erika Ellena a Berny Huebner.

Tento víkend sa začal každoročný svetový šampionát v ľadovom hokeji. Hostiteľskou krajinou je tentokrát metropola Lotyška – Riga. Práve tam upiera svoje zraky aj veľká časť Slovenska, keďže naša reprezentácia dlhodobo patrí k svetovej hokejovej elite. Je však očividné, že pri ročnej frekvencii (vynímajúc prestávku spôsobenú pandémiou COVID-19), sa o pozíciu najdrahších podujatí, pobijú najmä olympijské hry.

O tom, že šport je obrovský biznis netreba polemizovať. Astronomické platy futbalistov a hokejistov, drahé štadióny, príjmy z reklamy, o akých sa bežným ľuďom ani nesníva. Za týmto všetkým však musia stáť solventní investori, ochotní vložiť obrovskú časť svojich majetkov do podpory športovcov a športových podujatí. 

A práve ochota investorov a politikov zastupujúcich krajinu organizujúcu niektoré z veľkých podujatí, umožnila uskutočnenie týchto najdrahších športových sviatkov. Organizovať globálnu športovú udalosť sprevádza najmä obrovská prestíž. Za ňou sa však skrývajú neskutočné finančné náklady, a neraz aj nebezpečné a neľudské podmienky, v ktorých pracujú stavitelia potrebnej infraštruktúry.

1. Zimné olympijské hry v Sochi (2014)

Začneme hneď od najvyšších priečok. XXII Zimné olympijské hry, organizovala v roku 2014 Ruská federácia. Dovtedy pomerne neznáme letovisko na brehu Čierneho mora, sa v priebehu niekoľkých rokov, premenilo na veľké moderné mesto, plné športovísk. Táto premena znamenala jediné – organizovanie zimnej olympiády. 

Ruské mesto Sochi – dejisko najdrahších olympijských hier v dejinách. | Foto: sochi.com

A Rusi nenechali nič na náhodu. Napriek tomu, že oficiálne celkové náklady vynaložené na organizovanie tohto mega podujatia neboli po jeho skončení odtajnené, už odhadované náklady (ktoré bývajú spravidla výrazne nižšie), boli vyčíslené na neuveriteľných 51 miliárd  amerických dolárov (USD)! 

Samozrejme, výstavba nových štadiónov, celej mestskej infraštruktúry od ubytovacích a stravovacích kapacít, až po dopravné zariadenia si vyžiada neuveriteľné náklady. Otázkou však je, či to za to všetko skutočne stojí. V prípade Sochi, rovnako ako v mnohých iných prípadoch z minulosti, sa stali vynaložené investície len jednorazovými a dnes už väčšina zariadení stojí takmer nevyužívaných. Výnimkou je pár športovísk, ktoré využívajú miestne kluby a okruh F1, ktorý bol takisto otvorený v roku 2014.

Túto olympiádu trápili aj problémy so snehom. Keďže ide o letnú destináciu, voľba organizácie zimnej olympiády zrejme nebola úplne šťastnou. Napriek priebehu alpských disciplín v lyžiarskom rezorte východne od Sochi, museli organizátori zvážať sneh z iných oblastí a následne ho konzervovať, čo nezanedbateľne prispelo k zvýšeniu organizačných nákladov.

S rovnakými problémami sa však museli vysporiadať aj organizátori OH 2010 v kanadskom Vancouveri. A celkové náklady? „Len“ 6,4 miliardy USD. Avšak, treba spomenúť aj fakt, že obe tieto olympijské si na seba aj spätne zarobili. Výsledný profit z organizácie podujatia predstavoval v prípade Sochi viac ako 53 miliónov dolárov, pričom Vancouver si prilepšil len o približne 1,5 milióna USD. 

2. Letné olympijské hry v Pekingu (2008)

After roku 2008, kedy čínske hlavné mesto Peking organizovalo letnú verziu olympijských hier to vyzeralo, že ich investíciu len tak ľahko niekto neprekoná. Realita však bola iná už o šesť rokov neskôr, kedy sa na prvú priečku dostalo už spomínané Sochi.

Čína však do olympiády takisto naliala obrovské peniaze. Napriek tomu, že obrovské mesto ako Peking, disponuje potrebnou infraštruktúrou, jej stav nebol vždy vyhovujúci. Keďže vrcholné podujatia takéhoto rozmeru prilákajú státisíce ľudí z celého sveta, objem ubytovacích a stravovacích kapacít by nemusel stačiť. Preto sa Číňania pustili do hromadnej výstavby. Tá zahŕňala mnohé športoviská, vrátane toho najikonickejšieho. V strede olympijského parku vyrástol národný štadión, prezývaný pre svoju špecifickú architektúru Vtáčie hniezdo. 

Národný štadión v Pekingu – pre svoj tvar nazývaný aj Vtáčie hniezdo. | Foto: pinterest.com

Len výstavba tohto štadióna stála Čínu viac ako 357 miliónov dolárov. A celá olympiáda? Tá sa zmestila do rozpočtu 44 miliárd USD – vtedy suverénne najdrahšieho športového podujatia vôbec. V prípade Číny ani nemôžme hovoriť o takom extrémnom mrhaní verejnými zdrojmi ako v predchádzajúcom prípade.

Tieto olympijské hry si na seba totiž dokázali zarobiť až 146 miliónov USD. Navyše, Peking sa opakovane stal úspešným uchádzačom o organizáciu olympijských hier v roku 2022. Napriek tomu, že v tomto prípade pôjde o ich zimnú verziu, množstvo infraštruktúry vybudovanej v roku 2008 bude opätovne využiteľné.

3. Majstrovstvá sveta vo futbale (2022) a Olympiáda v Tokiu (2021)

Ak ste si mysleli, že horibilné sumy spomínané vyššie už nemôže tak skoro nič tromfnúť, ste na veľkom omyle. Už budúci rok sa totiž preruší dominancia olympijských hier v rebríčku najdrahších podujatí sveta. Na súčasné prvé miesto Sochi, sa zaradí finálový turnaj Majstrovstiev sveta vo futbale, ktorých organizátorom je Katar. Toto podujatie je už teraz mnohonásobne drahšie, ako ktorékoľvek iné.

Organizácia vrcholného podujatia zo strany Kataru vyvoláva množstvo otáznikov. Bude tak zaujímavé sledovať, či sa podujatie nakoniec uskutoční. | Foto: fifa.com

Katar nedisponoval v podstate žiadnou potrebnou infraštruktúrou, a tak pri uchádzaní sa o organizáciu šampionátu, predstavili šejkovia  megalomanské plány. Tie zahŕňajú výstavbu úplne nových štadiónov, budov zabezpečujúcich komfort ubytovania, stravovania a iných potrebných služieb pre účastníkov podujatia, ale dokonca aj také odvážne projekty, ako klimatizované futbalové štadióny.

Keďže v Katare je v letných mesiacoch (pôvodný termín MS) obrovské teplo, šampionát sa presunul do znesiteľnejšieho obdobia – na prelome novembra a decembra. Napriek tomu, že tento krok náklady čiastočne zníži, odhadovaná výška sumy vynaloženej na organizáciu tohto šampionátu je až 220 miliárd USD! Ide teda o viac ako štvornásobok najdrahšieho podujatia súčasnosti!

Tokio je na olympiádu už rok pripravené. Dovolí pandémia COVID-19 uskutočniť túto udalosť aspoň v roku 2021? | Foto: olympics.com

Lacná však nebude ani tohtoročná olympiáda v japonskom Tokiu. Tá by sa v celkovom rebríčku zaradila na tretie miesto, s nákladmi odhadovanými na 26 miliárd dolárov. Jej rozpočet musel byť o takmer 3 miliardy navýšený, keďže pôvodný termín v roku 2020, musel byť pre COVID-19 preložený, na aktuálne platný termín v lete 2021.

Športové podujatia tak vyžadujú vynaloženie neuveriteľného množstva finančných prostriedkov. Otázne zostáva, či investícia peňazí v takýchto objemoch je správnym riešením najmä v prípade krajín, ktorých obyvatelia nemajú zabezpečené práve najlepšie životné podmienky. Brazília investovala do OH v roku 2014 až 15 miliárd dolárov. Aj keď zďaleka nejde o najvyššiu sumu v rámci organizácie OH, v kontexte chudobného obyvateľstva krajiny, 2 miliardovej stratovosti olympiády a chátrajúcej infraštruktúry, to vyzerá ako doslova vyhodené peniaze. 

Názov a popis článku asi napovie, o čom budú ďalšie riadky. Môže vás to naštartovať, namotivovať alebo inšpirovať. Alebo sa len dozviete niečo nové a rozšírite vaše poznatky. Cestovať a nepracovať je taká dokonalá idylka, avšak, málokedy sa podarí. Musíte mať veľké šťastie teda.

Sú tu aj iné možnosti. Práca. Pokiaľ by vás to zaujalo, tak pokračujte nižšie.

Zdroj: www.pixabay.com

3 tipy ako na to

Letuška

Krásne červené pery, dokonalý účes, vysoké topánky. Takto si viacerí z nás predstavujú vysnívané povolanie. Možnosti je veľa, záleží od preferencii. V súčasnosti je veľa leteckých spoločnosti, takže píležitosti sú vždy a všade. Väčšina nevyžaduje nič špeciálne a stačí maturita a cudzie jazyky.

Doslovne práca v oblakoch zaistí veľa cestovateľských zážitkov, no pozor, tu záleží aj od vašej základne. Niektoré spoločnosti nefungujú tak, ako to poznáme z amerických filmov. Teda, jeden deň v Európe a ďalší na opačnej strane v Austrálii.

Ako vyzerá život letušky pre jednu z najlepších leteckých spoločnosti si viete pozrieť aj na tomto FB profile. Dievčatá, ktoré sa tomu venujú dlhšie by vedeli rozprávať hodiny a hodiny ako tento dream job vyzerá, a či to vôbec dream job je.

Zdroj: www.pixabay.com

Zo slov jednej známej som vyrozumela, že to nie je až také ružové ako sa zdá byť. Jeden deň ste v Kanade a ten ďalší deň v Európe s niekoľko hodinovým časovým rozdielom. Vaše telo nevládze fungovať poriadne, keď každý deň či týždeň ste v inom časovom pásme, teplote a výške. Ono to je veľmi atraktívne, ale väčšina nevidí, čo je za tým. A pomedzi to sa musíte usmievať na každého jedného cestujúceho počas 9 hodinového letu. A pritom nikoho nezaujíma, že poslednú noc ste spali dve hodiny.

Aj taký môže byť život letušky. Samozrejme platí, že svet určite objavíte, pozriete si najkrajšie miesta planéty, spoznáte mnoho nových ľudí. Toto bol iba pohľad aj na tú druhú stranu mince, no stále platí, že je to dream job aspoň na krátky čas. Takže do toho!

Au Pair

Máte strach z výšky, no deti sa nebojíte? Tak teda au pair práca je dokonalá aj pre vás. Môžete sa vybrať, kde chcete. Najviac je to žiadané počas letných prázdnin. Teda v čase, keď deti nemajú školu, no rodičia do práce chodiť musia.

Zdroj: www.pixabay.com

Vyberte si krajinu podľa vlastných preferencii. Môže to byť juh Španielska, no taktiež môžete ísť aj za veľkú mláku. Uistite sa, že to s deťmi viete a máte k ním vzťah, pretože robiť niečo, čomu sa treba venovať na 100% a nemať k tomu vzťah je ubíjajúce.

Zaujímavé ponuky si viete pozrieť aj na tejto stránke.

Call centrum 

Stalo sa vám už niekedy, že ste volali na zákaznícku linku kvôli nejakej poruche? Nefungoval vám telefón, internet, pokazila sa vám práčka, chceli ste niečo vrátiť? Určite s tým máte skúsenosť. V takom prípade sa obraciame na slovenskú zákaznícku linku.

Veľké call centra majú zvyčajne základne vo zvučných európskych metropolách a hľadajú tam stále tzv. „native speakers“, čo znamená, že na slovenské oddelenie do Barcelony sa môžete dostať veľmi jednoducho.

Zdroj: www.pixabay.com

Týmto pracovným ponúkam je naklonených veľa mladých ľudí, ktorí chcú objavovať svet, no nie len počas víkendov. A tak sa vyberú niekde, pracujú tam, žijú tam, spoznávajú mesto, kultúru, ľudí. Práca je normálne na zmluvu, takže všetko je legálne.

Väčšinou sú zmluvy na tri mesiace a potom sa predlžujú. Prestane vás to baviť? Zbalíte kufor a idete ďalej. Veľmi jednoduché a zároveň plné skúsenosti. Takúto prácu si viete pozrieť aj na tejto stránke.

Umelo vyrobené diamanty sú lacnejšie, ale sú na ne kladené rovnaké kvalitatívne kritériá. Ich výhodou je pôvod, ktorý nemožno spochybniť.

Pandora, jeden z najväčších svetových dodávateľov šperkov, oznámila, že upustí od predaja vyťažených diamantov, keď uvedie na trh vôbec prvé laboratórne vytvorené diamanty.

Alexander Lacik, generálny riaditeľ Pandory, pre BBC uviedol,  že tento posun je súčasťou širšej snahy o udržateľnosť spoločnosti samotnej.

Uvedenie  udržateľne získaných diamantov na trh „predstavuje pre Pandoru nový míľnik, pretože už nebude ťažené diamanty využívať,“ uviedla spoločnosť vo svojom vyhlásení . „Do budúcnosti sa vyťažené diamanty už nebudú používať vo výrobkoch spoločnosti Pandora.“

Tieto „laboratórne“ vyrobené diamanty sú lacnejšie ako tradičné diamanty, ale z hľadiska optických, chemických, tepelných a fyzikálnych vlastností sú rovnako kvalitné ako diamanty vykopané zo zeme. Klasifikujú sa tiež podľa rovnakých štandardov: strih, farba, čistota a karát.

Problémom pravých ťažených diamantov sú ako environmentálne dôsledky ťažby, tak aj etické a morálne spory. Formovanie diamantov môže trvať miliardy rokov a často sa ich náleziská nachádzajú v krajinách, ktoré nemajú infraštruktúru, prekvitá v nich korupcia, ťažká práca dospelých a detí.

Správa od Bain z roku 2020/2021  zistila, že „udržateľnosť, transparentnosť a sociálna starostlivosť sú prioritné otázky pre spotrebiteľov, investorov a hodnotový reťazec“. Správa uvádza, že laboratórne vyrobené diamanty prichádzajú s nižšími nákladmi bez obáv z toho, odkiaľ diamant pochádza.

Správa organizácie Human Rights Watch z roku 2020  ukázala, že k zaisteniu zodpovedného získavania vyťažených diamantov zostáva ešte dlhá cesta. „Hlavné klenotnícke spoločnosti zdokonaľujú získavanie zlata a diamantov, väčšina však nemôže ubezpečiť spotrebiteľov, že ich šperky nie sú nepoškvrnené porušovaním ľudských práv,“ uvádza sa v správe.

Pandora tvrdí, že jej nový laboratórne vyrobený rad diamantov získal tiež uhlíkovo neutrálnu certifikáciu vrátane certifikácie pre balenie a prepravu, čo predstavuje krok k tomu, aby sa stala spoločnosťou s nízkymi emisiami uhlíka. Diamanty v zbierke boli vyrobené v priemere s využitím 60 percent obnoviteľnej energie a spoločnosť dúfa, že v čase, keď v roku 2022 vstúpia na globálny trh, môžu túto hodnotu zvýšiť na 100 percent obnoviteľnej energie.

Všeobecne sa kladie čoraz väčší dôraz na pojem udržateľnosť. Veľké spoločnosti si tento apel uvedomujú a udržateľnosť komponujú priamo do svojich dlhodobých stratégií. Jej súčasťou je prirodzene aj aktívna snaha o vylúčenie otroctva, ťažkej práce a detskej práce z celého procesu výroby a dodávania tovarov a služieb.

Čo je to Blockchain

Blockchain sa môže zdať ako komplikovaný systém, ale jeho koncept je v skutočnosti veľmi jednoduchý. Blockchain je vlastne typ databázy. Aby ste tomu bližšie porozumeli, pôjdeme postupne a vysvetlíme si, čo to v skutočnosti databáza v tomto príklade je.

Databáza a tabuľky

Databáza je súbor informácií, ktoré sú elektronicky uložené v počítačovom systéme. Informácie alebo údaje v databázach sú zvyčajne štruktúrované vo formáte tabuľky, čo umožňuje jednoduchšie vyhľadávanie a filtrovanie konkrétnych informácií. Aký je rozdiel medzi tým, kto na ukladanie informácií používa tabuľku a nie databázu?

Tabuľky sú určené pre jednu osobu alebo malú skupinu ľudí na ukladanie a prístup k obmedzenému množstvu informácií. Na rozdiel od toho je databáza navrhnutá tak, aby obsahovala podstatne väčšie množstvo informácií. K týmto informáciám má tak rýchly a ľahký prístup. Takto ju môže upravovať viacero používateľov naraz.

Veľké databázy to dokážu uložením údajov na serveroch, ktoré sú vytvorené z výkonných počítačov. Tieto servery možno niekedy postaviť na stovkách alebo tisícoch počítačov, aby mali dostatočný výpočtový výkon a úložnú kapacitu potrebnú na to, aby malo viacero používateľov prístup do databázy súčasne.

Zdroj: IntelliPaat.com

Aj keď tabuľky alebo databázy môžu byť prístupné pre ľubovoľný počet ľudí, často ich vlastní firma a spravuje ich menovaná osoba, ktorá má úplnú kontrolu nad jej fungovaním a nad jej údajmi. Čo je to teda Blockchain a ako sa odlišuje od databázy?

Blockchain a databáza – rozdiel

Jedným z kľúčových rozdielov medzi typickou databázou a blockchainom je spôsob, akým sú dáta štruktúrované. Blockchain zhromažďuje informácie spoločne v skupinách, ktoré sú tiež známe ako bloky. Tie obsahujú súbory informácií. Bloky majú určité úložné kapacity a po naplnení sa reťazou pripájajú k predtým naplnenému bloku a vytvárajú reťazec dát známy ako „blockchain“.

Všetky nové informácie, ktoré nasledujú po tom, sú čerstvo pridané. Takto pridaný blok sa spojí do novo vytvoreného bloku, ktorý sa potom po naplnení pridá do reťazca. Databáza štruktúruje svoje údaje do tabuliek, zatiaľ čo blockchain, ako už z názvu vyplýva, štruktúruje svoje údaje do blokov, ktoré sú navzájom spojené.

Vďaka tomu sú všetky blockchainy databázami, ale nie všetky databázy sú blockchainami. Tento systém tiež neodmysliteľne vytvára nezvratný časový harmonogram údajov, ak sú implementované v decentralizovanej podobe. Keď je blok naplnený, je pridaný na časovej osi. Každý blok v reťazci má po pridaní do reťazca presnú časovú značku.

Decentralizácia

Na porozumenie blockchainu je vhod pozerať sa na neho v kontexte toho, ako ho implementovala kryptomena Bitcoin. Rovnako ako databáza, aj Bitcoin potrebuje na ukladanie blockchainu počítače. Pre Bitcoiny je tento Blockchain iba špecifickým typom databázy, ktorá uchováva všetky Bitcoinové transakcie, ktoré sa kedy uskutočnili.

V prípade Bitcoinu nie sú tieto počítače na rozdiel od väčšiny databáz všetky pod jednou „strechou“ a každý počítač alebo skupina počítačov je prevádzkovaná jednotlivcom alebo skupinou. Predstavte si, že spoločnosť vlastni server zložený z 10 000 počítačov a databázou, ktorá obsahuje všetky informácie o účte jej klienta. Táto spoločnosť má sklad, ktorý obsahuje všetky tieto počítače.

Má tak plnú kontrolu nad každým z týchto počítačov a so všetkými ich informáciami. Podobne Bitcoiny pozostávajú z tisícov počítačov, ale každý počítač, ktorý má svoj blockchain, sa nachádza v inej geografickej polohe a je sprevádzaný samotnými jednotlivcami alebo skupinami ľudí. Tieto počítače, ktoré tvoria sieť Bitcoinov, sa nazývajú uzly.

V tomto modeli sa blockchain Bitcoinu používa decentralizovaným spôsobom. Súkromné centralizované blockchainy, kde počítače, ktoré tvoria jej sieť a sú vlastnené jednou entitou, však existujú. V blockchaine má každý uzol plný zoznam dát, ktoré boli uložené v blockchaine od jeho vzniku. V prípade Bitcoinu sú údajmi celá história všetkých Bitcoinových transakcií.

Dáta

Ak má jeden uzol chybu v dátach, môže na opravu použiť tisíce ďalších uzlov ako referenčný bod. Týmto spôsobom nemôže žiadny uzol v sieti meniť informácie, ktoré sú v nej obsiahnuté. Ak užívateľ narazí na Bitcoinový záznam transakcií, všetky ostatné uzly by sa navzájom krížili a ľahko by určili uzol s nesprávnymi informáciami. Tento systém pomáha stanoviť presné a transparentné poradie udalostí.

Pre Bitcoin sú tieto informácie zoznamom transakcií, ale je tiež možné, že blockchain obsahuje aj informácie ako sú napríklad právne zmluvy, štátne identifikácie alebo inventár produktov spoločností. Blockchain si už vybudoval uznanie a to nemalou mierou kvôli Bitcoinom a kryptomenám.

Povedal by som že rast blockchainu môže určite ďakovať hlavne týmto dvom „ťahačom“ a som zvedavý do budúcna, ako sa táto technológia bude rozvíjať ďalej. Napríklad Cardano (ADA) už spolupracuje aj s Etiópskou vládou, a s kryptomenami takto začínajú spolupracovať už aj štátne inštitúcie.

Známy český dezinformačný portál alternatívneho spravodajstva Aeronet opäť nezaháľal. Svojich verných čitateľov znova varuje pred veľkým nebezpečenstvom- vakcínami. Očkovaní ľudia proti COVID-19 majú byť veľkou hrozbou pre tých nezaočkovaných.

Majú spôsobovať potraty a dokonca krvácanie žien po menopauze. Vektorový vírus údajne nenapadá organizmus nosiča, dokonca ani hostiteľa, ale plod neočkovanej ženy, ktorá sa nachádza na blízku. Tento jav nazvali vektorovou genocídou (s otáznikom).

Nezmyselná, poburujúca a hlavne- dezinformačná správa spracovaná v článku alternatívneho spravodajstva sa ďalej odkazuje na ďalšie relevantné a aj menej relevantné zdroje.

Hneď prvým zdrojom je InfoWars, ktorému portál Media Bias Fact Check pripisuje veľmi nízku dôveryhodnosť (najnižšiu možnú uvedenú v rebríčku), zároveň sa InfoWars môže pýšiť aj najvyššou úrovňou na stupnici konšpiračného obsahu.

Na trhanie z kontextu bol zneužitý americký spravodajský portál komerčnej televíznej siete CBS Miami, ktorý píše o tom, ako súkromná škola Centner Academy nebude zamestnávať očkovaných zamestnancov pre ich údajnú nebezpečnosť pre neočkované okolie. Vakcínu tiež nazvali experimentálnou. Táto udalosť je síce pravdivá, avšak tvrdenie sa neodvoláva na žiadne fakty a zároveň je veľmi kritizované.

Globálna katastrofa kvôli očkovaniu

Varovanie belgického vedca Geerta Vandena Bosscheho pred globálnou katastrofou, ktorú by malo spôsobiť očkovanie kvôli COVID-19 sa internetom šírilo ešte v marci 2021.

Podľa vedca je očkovanie nebezpečnejšie ako samotný vírus, pretože má mať na svedomí imunitný únik nových vírusových mutácií. Experti však tvrdia, že plošná vakcinácia takejto katastrofe môže zabrániť. Zastavenie očkovania by nemalo vplyv na výskyt nových variantov vírusu.

Úlohou vakcín proti vírusu COVID-19 je ochrana pred závažným priebehom ochorenia a úmrtím na jeho následky. Očkovanie výrazne znižuje šancu na získanie infekcie s príznakmi alebo jej bezpríznakovú formu. Preto súčasné vedecké poznanie nepodporuje tvrdenie, že očkovaní ľudia proti COVID-19 by mohli viac rozširovať infekciu.

Vplyv očkovaných ľudí na neočkovaných

Medicínski experti spoločne s CDC vyslovili, že vplyv očkovaných ľudí na neočkované okolie je biologicky nemožný. A to aj napriek všetkým tvrdeniam z anti-vaxxerskej scény. tento hoax má celosvetový dosah, nanešťastie sa o ňom nehovorí len u nás.

Neexistuje dôkaz, ktorý by podporil tvrdenie, že očkovanie spôsobuje problémy s plodnosťou alebo menštruáciou. Nieto ešte aby vakcíny spôsobovali problémy ľuďom, ktorí ich ani nedostanú. Táto konšpirácia nie len, že ľudí od očkovania odhovára, ale aj spôsobuje paniku a izoláciu pred očkovanými jedincami.

Prečo je to biologicky nemožné?

"Neexistuje absolútne žiaden biologický mechanizmus, ktorý by spôsoboval, že vedľajšie účinky vakcíny proti COVID-19 alebo jej komponenty by sa mohli šíriť ďalej„, povedal Dr. Shruti Gohil, zástupca vedúceho lekára na oddelení epidemiológie a prevencie infekcií na University of California.

Vakcinácia nemá súvis ani s potratmi. CDC (Centers fo disease control and prevention) zistilo, že výskyt potratov a narodení mŕtveho plodu sa nelíšil medzi očkovanými a neočkovanými ženami.

"mRna vakcíny obsahujú len inštrukcie na výrobu spike proteínu, nie sú schopné generovať časti vírusu, preto sa nemá čo ďalej šíriť”, informuje Dr. Daniel Kuritzkes, riaditeľ divízie infekčných ochorení v Brighame a Women’s Hospital (nemocnica je śučasťou Harvard Medical School).

"Vakcína Johnson & Johnson je založená na replikácií defektného adenovírusu. To znamená, že adenovírus je tiež neschopný reprodukcie” Dr. Daniel Kuritzkes pokračuje.

Podľa Dr. Daniela Kuritzkesa očkovaní ľudia nemôžu ovplyvniť neočkovaných, pretože sa na nich nemá čo šíriť, Zdroj: Unsplash.com/CDC

Gynekologička Jennifer Gunter vo svojom blogovom príspevku  použila veľmi výstižný titulok. „Vakcína proti COVID-19 je vakcína, nie kúzlo. Nemôže ovplyvniť menštruačný cyklus alebo plodnosť inej osoby pomocou prostredníka (zaočkovaného človeka)“.

Za túto dezinformáciu viní „otrasných ľudí“, ktorí online čítali hlásenia očkovaných ľudí ohľadom nepravidelnosti menštruačného cyklu. Na takomto základe sa títo ľudia ďalej rozhodli informácie pretransformovať pre účely svojej kampane chaosu.

"Žiadna z vakcín, či už Pfizer alebo Moderna, ktoré používajú mRNA, alebo Johnson and Johnson (ktorá používa vektorový vírus), nemá silu ovplyvniť neočkovanú osobu. To zahŕňa jej menštruáciu, plodnosť, a taktiež aj tehotenstvo“ pokračuje doktorka Jen Gunter. Spomínané vakcíny uvádza, pretože pôsobí v USA, kde sa práve nimi očkuje.

Jennifer Reich, profesorka sociológie na University of Colorado- Denver, ktorá študovala váhavosť spojenú s vakcináciou, existenciu takýchto dezinformácií pripisuje faktu, že vakcíny sú nové. Ľudia teda nemajú niekoľkoročné údaje, ktoré by mohli odsledovať.

Dr. Paul A. Offit, ktorý napísal niekoľko kníh o anti-vaxxerskom hnutí nazval dezinformáciu spojenú s vplyvom očkovaných ľudí na nezaočkovaných „novým dnom“.

Vakcína proti COVID-19 nie je kúzlo, Zdroj: Unsplash.com/krakenimages

Ovplyvňuje samotná vakcína menštruačný cyklus zaočkovanej osoby?

"mRNA ani spike proteíny sa do okolia neuvoľňujú“ píše ďalej. mRNA vakcína však môže ovplyvniť menštruačný cyklus očkovanej osoby. Túto nepríjemnosť spôsobujú napríklad aj steroidné injekcie, informuje Dr. Jennifer v ďalšom zo svojich blogových príspevkov.

Vakcíny proti COVID-19 môžu potenciálne problémy s menštruačným cyklom spôsobovať hneď z niekoľkých dôvodov. Buď je to priamo vakcínou, ktorá by v tomto prípade ovplyvnila prenosy informácií medzi mozgom a vaječníkmi alebo vaječníkmi a maternicou, prípadne by mohla ovplyvniť aj maternicovú výstelku.

Problémy môžu byť spôsobené aj imunitnou odpoveďou na vakcínu. Tento nežiadúci účinok môže súvisieť aj s vyskytnutou horúčkou, „necítením sa dobre”, prípadne môže zaúradovať aj stres spojený s očkovaním. Je však stále pravdepodobné, že menštruačné problémy s vakcináciou nemajú žiaden súvis.

Nakoniec jeden príspevok z Facebooku, ktorí je k téme a na pobavenie. Alebo na zaplakanie?

Dopyt po neočkovaných pracovníkoch pre strach z prenášania nežiadúcich účinkov, Zdroj: Facebook.com

Zdroje: Reuters, Pravda, TA3, Politifact, CDC, Aktuálně

Ktoré dieťa by si pred pár rokmi neželalo zatvorené školy aspoň na mesiac? A ktorý rodič by si vtedy pomyslel, že sa tínedžeri budú do školy tešiť? Nielen zatvorené školy po celom svete, ale najmä celková strata sociálneho kontaktu s rovesníkmi negatívne ovplyvnila emocionálny vývoj detí.

Nezisková organizácia FAIR Health v marci tohto roka vydala štúdiu, v ktorej zozbierala dáta o zdravotnom stave amerických tínedžerov do 18 rokov a mladých ľudí vo veku 19 až 22 rokov. Vedci zaznamenali prudký skok v náraste psychických porúch medzi predpandemickým rokom 2019 a rokom 2020.

Strata kontroly nad životom a obavy z budúcnosti

Najväčšie znepokojenie vyvolal viac než 300 percentný nárast zámerného sebapoškodzovania u detí vo veku 13 až 18 rokov v auguste minulého roka v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2019. Mladí Američania častejšie upadali do depresie (nárast takmer 50%) a úzkostných stavov. Častejšie lekári  diagnostikovali aj iné psychické poruchy, napríklad OCD alebo ADHD a rástli aj prípady predávkovania.

Situáciu pre internetový portál TIME vysvetľuje psychologička Mery Alvordová: „Deti a tínedžeri si často myslia, že nemajú nad svojim životom dostatočnú kontrolu. V súčasnosti, keď boli zatvorené školy a nemohli sa stretávať s priateľmi, sa ich neistota prehĺbila.“

Aj Robin Gurwith, psychológ a profesor na Duke University, poukazuje na to, akým spôsobom pandémia koronavírusu zmenila plány mladých ľudí do budúcna, cituje ich vyjadrenia: „ Zvykol som sa túlať s priateľmi a zrazu je to preč. Tešil som sa na vysokú školu, ale môjho otca práve prepustili z práce a nemôžeme si to dovoliť.“

Výnimkou nie sú ani slovenskí vysokoškoláci

Niektorí prváci na vysokých školách sa so svojimi spolužiakmi naživo ešte nestretli, nevyskúšali si internátny život a nezažili ani jednu študentskú párty. Taký bol tohtoročný akademický rok. Dištančná výučba, bývanie s rodičmi, problém nájsť si brigádu. To je len niekoľko dôvodov prečo sa mladí cítili zle.

Podľa výskumu Univerzity Komenského až tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Online dotazník vyplnilo spolu takmer 2000 študentov a zamestnancov najstaršej slovenskej univerzity.

Až 72 % študentov uvádza, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Výskumníci upozornili, že ľudia, ktorí uvádzali zvýšenú mieru depresie a úzkosti, intenzívnejšie prežívajú stres. Zároveň menej často žiadajú o pomoc iných a pociťujú zhoršenú kvalitu spánku.

Situáciu u našich susedov porovnáva psychológ Michal Hajdúk: „Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí“

Dištančná výučba nie je ideálna

Slovenským vysokoškolákom chýba kontakt so spolužiakmi. Zdroj: unsplash.com

Na učení z domu študentom podľa prieskumu najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi.  Problém predstavuje aj nerovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Zamestnanci rovnako ako študenti uvádzajú zvýšenú nepohodu spojenú s učením. Tiež im chýba kontakt s kolegami, ako aj práca mimo obvyklého pracovného času.

Duševné zdravie študentov a pedagógov by malo byť pre vysoké školy prioritou nielen počas pandémie. „Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii Radomír Masaryk, prorektor Univerzity Komenského pre vonkajšie vzťahy.

Euro patrí medzi najpoužívanejšie meny na svete.

Slováci radi trávia leto v krajinách ako sú Chorvátsko a Bulharsko. Obe krajiny sú členmi Európskej únie. Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2013 a Bulharsko sa stalo členom spoločenstva Európskych krajín v roku 2007. Čo majú tieto dve krajiny ešte spoločné?

Obe krajiny majú záujem sa stať členom eurozóny – chcú prijať euro. Oficiálny proces  zmeny meny začal v obidvoch krajinách v ten istý deň, 10. júla 2020, kedy vstúpili do takzvaného Európskeho mechanizmu výmeny kurzov. Štandardne proces prípravy na novú menu a zotrvanie v mechanizme výmeny kurzov trvá minimálne 2 roky.

Od jesene 2020 je Chorvátsko členom bankovej únie. Chorváti plánovali prijať euro v roku 2022, avšak kornonakríza spomalila proces prípravy. Chorvátska kuna má zafixovaný výmenný kurz, čo je posledná fáza pred prijatím eura. Oficiálny koniec kuny bude pravdepodobne v roku 2023.

Podmienky pre realizáciu prijatia eura sú cenová stabilita, stabilita úrokových sadzieb a podobne. Pokles alebo zvýšenie výmenného kurzu kuny je možný do 15%. V deň výmeny chorvátskej meny za euro je kurz navrhnutý na 7,53450 kuny za euro. Bulharsko plánuje vstup do eurozóny v roku 2024. Centrálny výmenný kurz bulharskej meny bol stanovený na 1,95583 leva za jedno euro.

Prečo sa krajinám oplatí prijať euro?

Chorváti a Bulhari majú už veľa rokov k európskej mene veľmi blízko. Ľudia sporia, požičiavajú si, investujú a nakupujú v eurách. Prijatím eura budú ďalšie krajiny súčasťou veľkého spoločného menového systému, kde budú odstránené obchodné a investičné menové prekážky. Spoločná mena je nástrojom na stabilný ekonomický rozvoj a rozkvet obchodu. Euro priláka viac investícií a po prijatí eura budú pre Chorvátsko a Bulharsko pôžičky dostupnejšie.

Hlavne v lete, počas najväčšej turistickej sezóny, sa predajcovia v maloobchodoch často stretávajú s turistami zo zvyšných 19 členských krajín eurozóny. Teda aj pre obchodníkov, aj pre turistov bude výhodnejšie používanie rovnakej meny. Zníži sa neistota z kolísavého kurzu a v konečnom dôsledku môžeme ušetriť na poplatkoch za výmenu mien.

Čo sa zmení pre Slovákov?

Dve z najnavštevovanejších dovolenkových destinácií budú o niečo prístupnejšie. Bojíte sa, že si za dovolenky budeme musieť priplatiť?

Príchodom eura by sa v Chorvátsku a v Bulharsku nemali výrazne zvýšiť ceny. Aj v iných krajín sa po prijatí novej meny zdraželo len mierne, štandardne o infláciu. Preto sa nemusíte báť, že by ceny prudko vzrástli a dovolenky by boli nedostupnejšie.

Práve naopak, plánované prijatie eura bude mať výhody aj pre občanov Slovenskej republiky. Nebude potrebné si meniť euro na kuny a aj pre Slovákov bude menšie riziko prudkého výkyvu kurzu. Slovákom sa bude do krajín s rovnakou menou dovolenkovať pohodlnejšie.

Vedeli ste o eure, že…?

• Používanie eura začalo v roku 2002, pričom pred jeho zavedením predchádzal 40 – ročný proces náročných príprav.
• V súčasnosti je euro oficiálnou menou 19 štátov. Je zaujímavé, že niektoré časti eurozóny sa nenachádzajú priamo na Európskom kontinente. Európska mena sa používa aj v zámorských departmentoch, napríklad niektoré Francúzske ostrovy sa nachádzajú v Karibiku, alebo v Indickom oceáne.
• Naposledy bol ukončený proces prijatia eura v Litve, pred piatimi rokmi.
• Niektoré krajiny, napríklad Kosovo alebo Čierna Hora, používajú euro ako de facto domácu menu, čo vyplýva z histórie, kde sa takto používali nemecké marky.
• Monacké kniežatstvo, Republika San Marino, Vatikánsky mestský štát, Andorrské kniežatstvo uzavreli menové dohody s EÚ, s ktorými majú právo vyrábať obmedzené množstvá euromincí s ich vlastným dizajnom. Avšak bankovky s vlastným dizajnom vydávať nesmú.
• Dánsko je v Európskom mechanizme výmeny kurzov už od roku 1999, ale stále nepožívajú euro ako štátnu menu. Dánsko splnilo všetky podmienky k prijatiu eura, avšak má s EÚ osobitnú zmluvu a odsúhlasenú výnimku, ktorá im toleruje zostať mimo eurozóny.
• Euro sa používa ako fakturujúca mena pre viac ako 50% všetkých dovozov eurozóny a pre viac ako 65% všetkých vývozov eurozóny.
• Euro je druhou najaktívnejšie obchodovanou menou na devízových trhoch. Na celom svete približne 33% transakcií denne prebehne v európskej mene.                                                                                  (uvádza webová stránka Európskej komisie)

Budeme chodiť na školské exkurzie do virtuálneho sveta? | unsplash.com

Aj napriek všetkým mínusom, ktoré priniesla celosvetová pandémia koronavírusu nesmieme zabúdať na jej neodmysliteľné výhody. Primeraným príkladom môže byť napredovanie v dištančnom vzdelávaní.

Čo kedysi nebolo možné je dnes realitou!

Paradoxne ešte pred dvomi rokmi mnohé vysoké a stredné školy neposkytovali svojim študentom externý spôsob vzdelávania. Inštitúcie sa zväčša obhajovali tým, že daný odbor je potrebné vyštudovať prezenčne, aby sa zachovala kvalita vedomostí žiakov i poslucháčov.

Nie je tajomstvom, že tradičný školský systém zlyháva a je zastaraný. Učebnice, z ktorých čerpáme vedomosti ešte pamätajú Slovenskú korunu. Tým chceme povedať, že informácie, ktoré sa máme učiť (prevažne naspamäť) nie sú aktuálne, odhliadnuc od príkladu so Slovenskou korunou. Práve preto by bolo dobre prispôsobiť sa novým technológiám a trendom v tejto oblasti.

Zamysleli ste sa niekedy nad výhodami dištančného vzdelávania?

Je nad slnko jasné, že pre väčšinu populácie nie je ideálne študovať diaľkovo, no online prostredie môže odhaliť veľa benefitov, ktoré ste začali vnímať ako samozrejmosť.

Študenti majú viac voľného času, pretože nemusia denne cestovať a stáť v kolónach. Teda môžu prebytočný čas efektívne využiť na zárobkovú činnosť. Okrem toho  existuje možnosť/výhoda nahrávania si prednášok v dôsledku čoho sa k nim študenti môžu opätovne vrátiť. Nahrávanie prednášok skvalitňuje celkovú výučbu, najmä, preto, že poslucháči nie sú odkázaní len na vlastné poznámky. Zavedením dištančnej výučby sa aj náklady na prevádzkovanie samotných škôl sa znižujú.

Faktom zostáva, že ľudia sa učia a zachovávajú si iba tie vedomosti, ktoré sú pre nich zaujímavé alebo potrebné pre ich rutinu. | unsplash.com

Ako by mohla vyzerať budúcnosť vzdelávania?

1. Virtuálne výlety po celom svete

Vďaka inteligentným okuliarom či  iným nástrojom sa budeme môcť ocitnúť v rôznych kútoch sveta. V súčasnosti firmy pracujú na tom, aby mohli študenti virtuálne navštevovať medzinárodné pamiatky.

2. Virtuálne učebne