iNSTRID

Pôvodná ponuka spoločnosti Tesla pri predstavení Modelu Y v roku 2019 obsahovala štandardnú verziu pohonu zadných kolies, ale šéf spoločnosti, Elon Musk, o rok neskôr oznámil, že plán na výrobu bol napokon zrušený, pretože „jeho dojazd by bol neprijateľne nízky. “

Vyzerá to tak, že spoločnosť sa vrátila k pôvodnému plánu, čím sa základná cena Modelu Y výrazne znížila.

Európska verzia stránky Tesly zatiaľ neumožňuje konfiguráciu Modelu Y, ale v USA sa už verzia so štandardným dojazdom a pohonom zadných kolies začala objavovať za 42-tisíc dolárov (resp. 40 500 USD pre Kaliforniu s dotáciou).

Cena najlacnejšej verzie tak klesla výrazne, a to zo 49 990 USD. Predpokladaný dojazd tejto verzie je takmer 400 kilometrov.

Spoločnosť tiež začala prijímať objednávky na sedemmiestny model Ys. K základnej cene si za modernizáciu interiéru zákazníci budú musieť zaplatiť až 3 000 dolárov, čo im umožní sedenie v treťom rade pre dvoch s nabíjaním USB-C a druhý rad sedadiel dostanete nastaviteľné operadlá.

O téme informoval magazín Engadget.

Po krátkej vianočnej prestávke sa opäť hlásime o slovo s novým článkom.

A rovno pôjde o recenziu posledného väčšieho filmu, ktorý uzrel svetlo sveta koncom roka 2020. Ide o pixarovku Soul, ktorá mala svoju premiéru na Disney+. Pôvodne sme sa filmu mali dočkať v kinách ešte v lete 2020. Opäť však platí – producenti mienia, korona mení.

Za réžiou tohto animáku stojí na prvé počutie neznámy Pete Doctor. Keď si bližšie prezriete jeho staršiu tvorbu, narazíte na pecky ako Inside Out, Coco, Up, či Monsters Inc. Všetko sú to úspešné snímky štúdia Pixar.

Priblížila sa novinka Soul kvalitatívne k svojim starším bratom? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Zbystriť pozornosť by mali najmä fanúšikovia Inside Out. Práve s týmto animákom je Soul najviac porovnávaný.

Soul pochopia viac dospelí, než deti

Príbeh sa točí okolo stredoškolského učiteľa hudby Joa Gardnera, ktorému život tak trochu preteká pomedzi prsty, až jedného dňa dostane šancu zahrať si v profesionálnej kapele jeho milovaný jazz.

Lenže skôr, ako príde na samotný koncert, Joe nešťastnou náhodou zomrie. Teda, nie tak úplne. Jeho duša sa ocitne niekde medzi životom a smrťou a s vypätím všetkých síl sa snaží dostať späť k svojmu životu. Veľké dobrodružstvo sa môže začať.

Filmy z produkcie Pixar sú síce animované rozprávky, no väčšina z nich je tak emočne silná, že nenechá chladným ani dospelého diváka.

Častokrát obsahujú vtipy, ktoré si viac užijú dospelí diváci, ako deti. Prvotne sú však vždy venované práve detskému divákovi. A pri sledovaní filmu Soul (Duša) som často mal pocit, že tento film si skôr užije práve dospelý divák.

Svet medzi životom a smrťou, ktorý nám film ukáže, je úžasný, vtipný a krásny. Film vám dá odpoveď na to, čo sa deje s našou dušou pred narodením, keď robíme to, čo nás najviac naplňuje, alebo naopak čo sa s nami stane, ak prestaneme počúvať svoje vnútro a necháme sa pohltiť povinnosťami či zlými rečami nášho okolia. Toto sú všetko témy, ktoré trápia hlavne nás dospelých.

Detský divák si film užije viac od momentu, keď sa duša opäť dostane k telu Joa Gardnera, lenže nie všetko prebehne tak ako má, čo bude zdrojom nových problémov a komických situácií. Presne takých, na aké sme zvyknutí aj z predchádzajúcich snímkov štúdia Pixar.

Tým samozrejme nechcem povedať, že by úvod filmu mohol byť pre deti nudný.

Čo treba spomenúť je určite hudobná zložka filmu. Zo snímky sa najčastejšie ozýva jazzová tvorba, ktorej nie som veľký fanúšik. Hlavná postava sa však venuje hre na klavír a tieto hudobné čísla vás dokážu uniesť do iného sveta.

V častiach, kde sa hrdinovia pohybujú medzi životom a smrťou, sa ozýva zaujímáva hudobná tvorba. Miestami pôsobí zvláštne, no pútavo. Keď zistíte, že za hudobnou zložkou filmu stojí Trent Reznor z legendárnej alternatívnej kapely Nine inch Nails, pochopíte, prečo je hudba tak netypická pre animovaný film. Zvláštny výber tvorcu pre detský animák. V tomto prípade to však zafungovalo priam geniálne.

Po výtvarnej stránke nám vie film tiež ponúknuť veľa.

Snímky zo štúdia Pixar, vždy patrili k špičke a každým ďalším filmom posúvali hranice animovaného filmu. Často padajú otázky ako Kam sa môžu ešte posunúť? či Bude štúdio ešte schopné prísť s niečím, čo nás ohúri?

To, ako skvele dokázali znázorniť pocity vo filme Inside Out, bolo niečo neuveriteľné. Presne to isté sa tvorcom podarilo aj so svetom po smrti, prípadne medzi životom a smrťou, miestom kde sa naša duša formuje pred našim narodením, alebo po našej smrti.

Nápady a kreativita sršia z každej sekundy.

Aj napriek tomu, že sa jedná o animovaný film pre deti, odporúčam ho pozrieť každému jednému z vás – dospelých.

Vtipný, emóciami nabitý a silný príbeh o tom, ako treba nájsť tu správnu cestu životom. Popravde, vôbec nebudem protirečiť názorom, ktoré budú film Soul titulovať snímkou roka 2020. Filmu skutočne niet čo vytknúť. Dosť bolo čítania a okamžite si ho bežte pozrieť!

Chladné počasie a oneskorený začiatok tohtoročných aukcií povoleniek. To sú dva hlavné dôvody, prečo sú dnes ceny emisií oxidu uhličitého v Európe na svojom maxime. Plánované sprísňovanie klimatických politík v EÚ má navyše ceny ešte zvýšiť, čo sa považuje za stabilizáciu celého Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS).

Jedna povolenka EUA dáva držiteľovi právo vypustiť jednu tonu oxidu uhličitého alebo ekvivalentné množstvo dvoch silnejších skleníkových plynov, oxidu dusného (N2O) a perfluórovaných uhľovodíkov (PFC). Čím viac emisií držiteľ vyprodukuje, o toľko viac musí zaplatiť. Aj toto je nástroj, akým môže Európska komisia vynucovať znižovanie produkcie skleníkových plynov.

Ďalšie reformy systém čakajú už tento rok, hovorí sa o jeho rozšírení na sektor námornej a leteckej dopravy a o obmedzení bezplatných povoleniek.

V decembri sa krajiny EÚ zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55% oproti úrovni z 1990. V polovici tohto roka zverejní Komisia sériu návrhov na reformu environmentálnej legislatívy a nástrojov, vrátane reformy ETS, uvádza Euractiv.

Cena jednej tony CO2 v pondelok podľa ember-climate.org predstavovala 33,58 eur, čo bolo historicky najviac. V súčasnosti sa hodnota jednej tony mierne znížila, v strednodobom horizonte sa ale očakáva jej významný rast – a to skutočne podstatný. Podľa odhadov analytikov z Refinitiv do roku 2030 narastie cena povoleniek na 89 eur za tonu.

Vývoj ceny povoleniek EUA od roku 2008 dodnes | Zdroj: https://ember-climate.org/data/carbon-price-viewer/

Nové Bentley Bentayga sa dočkalo tretieho zástupcu. Po modeloch Bentayga V8 a Bentayga Speed prišiel čas na formálne uvedenie verzie plug-in hybrid, ktorú Bentley označuje jednoducho „Hybrid“. Model má napĺňať predstavy spoločnosti o dosahovaní udržateľnosti v individuálnej mobilite, dvojmotorová Bentayga tak prejde na čisto elektrický pohon približne 50 kilometrov (31 míľ podľa metodiky NEDC).

Elektrický dojazd pritom významnejšie ovplyvňuje viacero faktorov, medzi inými aj aktuálne počasie, štýl jazdy, charakter a profil trasy, ako aj množstvo zapnutých spotrebičov na palube. Napriek tomu Bentley vo svojej tlačovej správe uvádza, že podľa jeho zistení z nedávneho školenia obchodníkov až 78 percent ciest na trase dlhej 800 kilometrov bolo uskutočnených bez lokálnych emisií – teda na elektrinu.

Britská značka aj takto pripomína, že plug-in hybridy s dojazdom okolo 50 kilometrov skutočne predstavujú riešenie ekologicky bezpečnej mobility.

Na krátkej trase toto luxusné SUV zákazník prevádzkuje na elektrinu, zatiaľ čo prevažne mimo mesta využíva benzínový motor V6 so zdvihovým objemom tri litre.

Kombinovaný dojazd je vďaka trakčným akumulátorom s kapacitou 17,3 kWh a benzínovej nádrži 862 kilometrov (536 míľ), avšak podľa metodiky NEDC. Podľa u nás platnej metodiky WLTP to bude o niekoľko kilometrov menej.

Samotný elektrický motor umiestnený v prevodovke má maximálny výkon 94 kW (126 koní) a dosahuje max. krútiaci moment solídnych 350 Nm. Elektrický motor dokáže auto rozbehnúť na rýchlosť 135 km/h.

Benzínový motor V6 je vybavený dvojitým preplňovaním.

Dizajn exteriéru novej Bentaygy je značne sviežejší, čistejší a modernejší, zároveň však neprichádza so zmenami, na ktoré by si súčasní zákazníci museli ťažšie zvykať. Neplatí to však celkom pre zadné partie, ktoré si v porovnaní s predfaceliftovaným modelom osvojili nápadne odlišné svetlomety (už sme videli v ostatných dvoch modernizovaných Bentaygach).

Prepracovaný bol aj interiér, ktorý teraz obsahuje nové kombinácie luxusných materiálov a vyniká špičkovým  remeselným spracovaním.

Infotainment novej generácie je integrovaný do ručne vyrobeného „krídlového“ dizajnu prístrojovej dosky Bentley a je vybavený 10,9-palcovou obrazovkou s grafikou od okraja po okraj. Úplne nový digitálny displej má vysoké rozlíšenie a dynamickú grafiku, ktorú je možné konfigurovať podľa preferencií vodiča.

Značka Bentley momentálne pracuje na napĺňaní svojej strategickej vízie Beyond100. Jej ciele nie sú vôbec malé: do roku 2026 má byť kompletné modelové portfólio automobilky elektrifikované, a to prostredníctvom plug-in hybridov alebo batériových elektrických vozidiel.

Advokátska kancelária DAGITAL Legal zverejnila začiatkom roka 2021 na svojich stránkach dokument „Správa o ochrane osobných údajov za rok 2020“, v ktorom prináša odbornej aj laickej verejnosti prehľad udalostí, ktoré sa na Slovensku udiali počas uplynulého roka v oblasti ochrany osobných údajov. Správa poukazuje jednak na nedostatky v aktuálnom legislatívnom procese a v činnosti Úradu pre ochranu osobných údajov, no zároveň vyzdvihuje, na základe konkrétnych rozhodnutí v tejto oblasti, rozhodovaciu prax slovenských súdov. 

Zverejnená Správa o ochrane osobných údajov za rok 2020 je jedinečný sumár v slovenských reáliách, keďže v oblasti ochrany osobných údajov boli doteraz dostupné len výročné správy Úradu pre ochranu osobných údajov SR („Úrad“). Tie sa ale zameriavali skôr na štatistiky o činnosti samotného Úradu a nevenovali sa dostatočne problematike samotnej. Komplexný dokument, ktorý pripravili advokáti z DAGITAL Legal mapuje relevantné legislatívne udalosti, činnosť a pokuty uložené Úradom a rozhodnutia súdov v skúmanej oblasti, ktoré doteraz neboli verejne dostupné.

Legislatívne udalosti ovplyvnila pandémia

Pandémia a jej dôsledky priniesli veľký verejný a mediálny tlak na kvalitu právnych predpisov aj vo vzťahu k ochrane osobných údajov a súkromia. V priebehu roka 2020 bol na základe uznesenia Ústavného súdu SR zúžený rozsah údajov, ktoré telekomunikační operátori poskytovali Úradu verejného zdravotníctva SR, viackrát bol novelizovaný Zákon o ochrane verejného zdravia (napríklad kvôli využívaniu aplikácií na sledovanie dodržiavania karantény) a prezidentka odmietla podpísať novelu zákona o elektronických komunikáciách. Témou týchto udalostí bola aj ochrana súkromia a osobných údajov. „Pri každom strete GDPR, zákona o ochrane verejného zdravia a zákona o elektronických komunikáciách bolo v roku 2020 viac ako kedykoľvek predtým cítiť absenciu nezávislého orgánu, ktorý by dokázal poskytnúť metodickú a analytickú podporu pre zodpovedné osoby štátu. Táto agenda je riešená ad hoc, neriadene a bez rozpočtu, čo, ostatne potvrdil aj NKÚ vo svojej správe. Aj na úrovni EÚ máme dva samostatné orgány – výbor a dozorného úradníka,“ upozorňuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty. „Základné otázky týkajúce charakteru a fungovania právnych základov zákonnej povinnosti, verejného a oprávneného záujmu mali byť pritom v našom právnom poriadku dávno vyjasnené, no evidentne nie sú a absencia niekoho, ako je dozorný úradník spôsobuje v kombinácii s aktuálnym prístupom Úradu problémy,“ zdôrazňuje Jakub Berthoty.

Zaostávame za európskymi štandardmi

Veľká časť verejných a mediálnych vyjadrení Úradu sa v roku 2020 venovala témam spojeným s pandémiou. Úrad sa vyjadroval k projektu inteligentnej karantény, aplikáciám, či celoštátnemu testovaniu. Niektoré stanoviská Úradu súvisiace s plošným testovaním pritom považuje odborná verejnosť za problematické a vyslúžili si vlnu kritiky. Správa Úradu pre ochranu osobných údajov vyčíta aj niekoľko ďalších pochybení: „Hodnotiť pozitívne činnosť nášho regulátora, celkové riadenie tejto oblasti z pohľadu štátu a z pohľadu legislatívneho procesu by bolo klamanie seba samého. Existujú síce členské štáty ako Estónsko, kde dodnes neexistuje ani jediná pokuta udelená podľa GDPR. Ak sa však pozrieme na západné európske krajiny, zistíme, že Slovensko síce vykazuje určitú administratívnu činnosť, ale v skutočnosti sme na úplnom začiatku v budovaní tejto oblasti."

V zahraničí boli témou roka cezhraničné prenosy do USA a Spojeného kráľovstva, v dôsledku zrušenia EU-US Privacy Shield a Brexitu. Zahraničné dozorné orgány sa venovali posúdeniu používania produktov ako Microsoft 365 Office, Google Analytics, cieleniu reklamy cez sociálne siete a spracúvaniu cookies v kontexte pripravovaného nového ePrivacy nariadenia. Tieto nástroje používajú takmer všetci prevádzkovatelia aj na Slovensku a citlivosť týchto spracovateľských operácii je neporovnateľná s agendou COVID-19, kamerovými systémami, rodnými číslami, zverejňovaním zmlúv a podobnými témami, ktorým sa už tradične venuje náš Úrad. Ide však o nepochybne komplexnejšie témy, ktoré vyžadujú oveľa náročnejší výklad, ku ktorému sa prax Úradu ešte nedostala.

Nedostatky v činnosti regulátora

Správa tiež kritizuje Úrad za to, že od mája 2018 neprijal vyhlášky, s ktorými počíta zákon o ochrane osobných údajov od 25. mája 2018. „Úrad už viac ako dva a pol roka čaká na napísanie listu Výboru, v ktorom by si nechal potvrdiť akreditačné a certifikačné kritéria. Pritom návrh týchto kritérií, ako aj samotnú vyhlášku sme Úradu pripravili. Viaceré sektory, vrátane advokátov, bánk a poisťovní, majú kódexy správania, ale nemôžu pristúpiť k ich uplatňovaniu v praxi. Tieto kódexy sú pritom prospešné pre všetkých, keďže častokrát naprávajú výkladové medzery a nezrovnalosti v právnych predpisoch.“ dodáva k správe advokát Jakub Berthoty z DAGITAL Legal.

Alarmujúca je podľa správy aj neexistencia tzv. legislatívneho posúdenia vplyvu na ochranu osobných údajov, napriek viac ako 4 rokom na jeho prípravu. Na Slovensku stále neexistuje ustálený postup, v rámci ktorého by legislatívci hodnotili dopady legislatívy na základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Postup, ktorý odporúča na posúdenie vplyvu samotný Úrad, je podľa advokáta Berthotyho nepoužiteľný na legislatívny proces: „Vyhláška 158/2018 sa nedá použiť v legislatívnom procese z jednoduchého dôvodu. Písal ju totiž niekto, kto nevie ako má posúdenie vplyvu vyzerať. Má ísť o ľudsko-právnu dopadovú analýzu; stačí sa pozrieť ako vyzerajú zverejnené posúdenia vplyvu vládnych inštitúcii v zahraničí. Nemá to nič spoločné s obsahom tejto vyhlášky, ktorá sa navyše ani neaplikuje na režim GDPR.“  

Absencia právnych zástupcov pri kontrolách zo strany Úradu

Väčšina z rozhodnutí, ktoré Úrad vydal v roku 2020, sa týka spracúvania osobných údajov v režime podľa GDPR po 25. máji 2018. Najčastejšie pokutované subjekty zo strany Úradu boli v uplynulom roku mestá a obce, pričom najvyššia známa pokuta udelená mestu bola vo výške 10,000 eur a týkala sa informačných povinností pri obecnom kamerovom systéme (ešte v roku 2019). Najčastejšie porušenia zo strany miest a obcí v roku 2020 sa týkali problematického zverejnenia osobných údajov, či už v rámci povinne zverejňovaných zmlúv, obecných magazínov alebo informačných portálov a násteniek. Obce častokrát nesprávne zverejňujú informácie o jubilantoch, narodených deťoch alebo zosnulých osobách. GDPR zverejňovanie týchto informácií explicitne nezakazuje, no obce mávajú problém zabezpečiť súlad s platnou legislatívou. Okrem obcí boli pokutované aj obchodné reťazce, finančný sprostredkovateľ, dopravný podnik, ale aj ďalšie subjekty. „Z rozhodnutí Úradu vyplýva, že mnoho prevádzkovateľov nevyužíva pri kontrolách a konaniach o ochrane osobných údajov právnych zástupcov. Vo viacerých prípadoch absentovala kvalitná právna argumentácia, ktorá by sťažila Úradu prijatie rozhodnutia,“ konštatujte advokát Jakub Berthoty z DAGITAL Legal.  

Vyzdvihnutie práce súdov 

Správa však hodnotí pozitívne rozhodovaciu prax slovenských súdov. „Na rozdiel od Úradu si súdy nevedia vybrať agendu tým, že začnú konanie z vlastnej iniciatívy. Judikatúra v tejto oblasti trpí tým, že je málo žalobcov. Avšak, v rozhodovacej praxi súdov neexistuje výslovne nesprávne, kontroverzné alebo niečím vyčnievajúce rozhodnutie v oblasti ochrany osobných údajov. Naopak, badať stopy po ustálení judikatúry v opakujúcich sa veciach, ako je stret s info-zákonom. Zároveň treba oceniť aj prvé pokusy o odvážnejšie výklady definície osobných údajov ale aj prípady, kde súdy namiesto zbytočného teoretizovania jednoducho zachovali zdravý rozum,“ uvádza Správa o ochrane osobných údajov od advokátskej kancelárie DAGITAL Legal, ktorá sa dlhodobo venuje problematike. 

Apple vo svojich najnovších počítačoch a notebookoch  predstavených koncom minulého roka používa vlastné čipy M1.

Podujatie malo názov One More Thing, ale v skutočnosti výrobca ukázal hneď niekoľko nových vecí. Spoločnosť Apple predviedla tri nové počítače Mac a uviedla dátum vydania ďalšej verzie systému MacOS.  Apple tiež oficiálne predstavilo svoje nové čipy vyrobené na mieru, ktoré budú poháňať nové MacBooky a desktopy Mac – volajú sa M1 Chip.

Za posledných 15 rokov sa Apple spoliehal na Intel, ktorý poskytoval svoje čipy, ale teraz sa uberá vlastným smerom. Apple vyvinul M1 úplne interne a dáva spoločnosti bezprecedentnú úroveň kontroly nad jej vývojovým procesom a dodávateľským reťazcom.

Americký gigant dlhodobo razí cestu úplnej nezávislosti svojho softvéru a hardvéru od ostatných dodávateľov, hoci ešte stále je na nich značne závislí. Jeho cieľom je dosiahnuť, aby mal celý svoj biznis kompletne v rukách a nepodliehal tlaku dodávateľov.

A aké budú silné stránky Apple M1 Chip? Výdrž batérie bola zmienená hneď na prvom mieste. V Apple hovorili o veľkých vylepšeniach s výdržou batérie s čipmi M1, takže napríklad najnovší MacBook Air má zvládať 15 hodín prehliadania webu a až 18 hodín pri prehrávania videa. Pri MacBook Pro sa uvažuje až o 20 hodinách. Druhým významným faktorom, za ktorý môžu čipy M1, je okamžité prebudenie počítačov zo spánku – skrátka nemusíte čakať na to, kým sa naštartuje, jednoducho vždy začnete v okamihu otvorenia alebo zapnutia počítača tam, kde ste predtým skončili.

Historicky podstatným detailom je aj fakt, že sa jedná o 8-jadrový procesor založený na 5-nanometrovej technológii so 16 miliardami tranzistorov. Spracovanie obrazu má byť 7,1-násobne rýchlejšie ako predtým a spracovanie videa až 3,9-násobne rýchlejšie ako doteraz.

Téme sa podrobne venoval podcast magazínu Wired

Veľké peniaze sa obracajú chrbtom k spoločnostiam, ktoré nesledujú jeden „jednoduchý“ cieľ – udržateľnosť.

Práve ona poháňa jeden z najväčších prevodov kapitálu, aký kedy svet videl.

Odhaduje sa, že až 77% inštitucionálnych investorov do roka prestane nakupovať akcie spoločností, ktoré nie sú akýmkoľvek spôsobom udržateľné.

A v čele tohto trendu je nový kráľ z Wall Street. BlackRock spravujúci aktíva v hodnote 7 biliónov amerických dolárov tvrdí, že jeho klienti zdvojnásobia svoje investície do ESG za mimoriadne krátky časový úsek piatich rokov. A „hlavné kritérium“ pri určovaní toho, kam dajú svoje peniaze, je to, ako sa verejne obchodované spoločnosti zúčastňujú na zlepšení situácie so zmenou klímy.

Udržateľné aktíva už teraz predstavujú hodnotu 17,1 bilióna dolárov, avšak trh je pripravený až na 120 biliónov dolárov.

A to je presne dôvod, prečo sa pojem udržateľnosť stáva kľúčovým nielen v samotnej výrobe, ale aj v obchode ako takom.

Udržateľnosť je novou investíciou a je jej predpovedaná priaznivejšia budúcnosť ako zlatu. Tento sektor je bezpečným útočiskom v tom, že cesta k udržateľnosti je dlhá.

Čo je to ESG?

Environmental, social and corporate governance – Environmentálne, sociálne a podnikové riadenie sa týka troch ústredných faktorov pri meraní udržateľnosti a spoločenského vplyvu investícií do spoločnosti alebo podniku. Tieto kritériá pomáhajú lepšie určovať budúcu finančnú výkonnosť spoločností. Investovanie do ESG sa teda zameriava aj na iné, než len finančné faktory, zohľadňuje aj celkovú víziu spoločnosti, jej schopnosť napĺňať ju. Medzi spoločnosti s najlepším ESG skóre patria napríklad firmy podnikajúce v sektoroch ako zdravotníctvo, výroba niektorých tovarov či softvér. Medzi spoločnosti s najhorším ESG skóre, naopak, patria spoločnosti zo sektorov ako sú zbrojný priemysel alebo ropný a tabakový priemysel:

Priemerné ESG skóre pri jednotlivých sektorov indexu S & P 500:

Podrobne sa téme udržateľnosti na burze v súvislosti s BlackRock venuje článok na Yahoo! Finance

Rok 2020 bol za poslednú dekádu bezprecedentným rokom a hneď na jeho začiatku nám pripravil nepríjemné prekvapenie v podobe vypuknutia pandémie COVID-19. Kým ešte v januári, keď sa k nám začali dostávať prvé informácie o novom víruse, ktorý sužuje Čínu, sme brali situáciu v Ázii na ľahkú váhu, koncom tohto roka si už plne uvedomujeme previazanosť sveta vyvolanú globalizáciou, ktorá sa dotýka nás všetkých. Pandémia COVID-19 zasiahla v roku 2020 do všetkých aspektov nášho života a ovplyvnila aj fungovanie medzinárodného obchodu. 

Každoročné pozastavenie výroby v druhej najväčšej ekonomike, Číne, ktoré je dôsledkom osláv Čínskeho nového roka, trvalo v roku 2020 o niekoľko týždňov dlhšie, ako bol pôvodný plán. Štandardne si dávajú čínske továrne počas týchto najdôležitejších sviatkov výrobnú prestávku na 1 až 3 týždne. Na jar 2020 však bola výroba zastavená až na 4 až 10 týždňov v závislosti od lokality továrne. V dôsledku prepuknutia pandémie COVID-19 a s ňou spojenými lockdownami v Číne bola situácia na jar 2020 ohľadom výroby kritická. 

Keďže viac ako 50 % tovaru, ktorý nakupujeme v Európe, pochádza práve z Ázie a jej najväčším výrobcom tovaru je práve Čína, zastavenie výroby vyvolalo obavy medzi firmami, ktoré nakupujú tovar z Číny za účelom ich predaja konečným zákazníkom, ako aj medzi firmami, ktoré mali vo výrobe v Číne svoje objednávky výrobných komponentov, príslušenstva či strojov. 

Čínska spotreba sa zotavuje z COVID-19: počas Singles‘ Day Číňania minuli 74 miliárd USD!

COVID-19 ukázal flexibilitu čínskych výrobcov

S Čínou obchodujem niekoľko rokov a aj mňa prekvapilo, keď nám po niekoľkých týždňoch „zastavenej“ výroby začali ponúkať naši čínski dodávatelia ochranné pomôcky vlastnej výroby. Zarážajúce na tom bolo predovšetkým to, že naša firma s ochrannými pomôckami neobchodovala a naši dodávatelia, ktorí nám posielali vlastné ponuky už certifikovaných ochranných ffp2 rúšok, teplomerov, či ochranných oblekov, nám štandardne dodávali minibagre, USB kľúče, CNC stroje či reklamné predmety z textilu!

V tomto masívnom preorientovaní výroby na segment, v ktorom videli čínski výrobcovia príležitosť, svedčí o ich extrémnej flexibilite, adaptabilite a vytrvalosti.

Ďalším obdivuhodným úkazom bol následný návrat nových výrobcov ochranných pomôcok a ďalšieho anti-pandemického tovaru späť k ich hlavnému predmetu podnikania, čiže výrobe strojov, textilu a elektroniky, a to hneď po nasýtení globálneho trhu. 

JIT zásobovanie tovarom leteckou prepravou spravil COVID-19 nespoľahlivým a drahým

Zásobovanie tovarom v čase jeho potreby bez držby výraznejších alebo akýchkoľvek skladových zásob, tzv. „just in time“ zásobovanie – JIT, sa stalo doménou 21. storočia a bolo spôsobené predovšetkým zefektívnením globálneho logistického systému.

COVID-19 bol pre tento systém šokom a problémy zažívali hlavne automobilky, ktoré sa spoliehali na dodanie súčiastok a kľúčových komponentov práve v čase ich potreby.

Kvôli zrušeniu viac ako 17-tisíc letov vznikol nedostatok leteckých prepravných kapacít pre tovar a viaceré automobilky museli kvôli nedostatkovým súčiastkam a komponentov pozastaviť výrobu. To im spôsobilo straty v desiatkach až stovkách miliónoch dolárov. 

Problémy s leteckou prepravou tovaru zasiahli aj segment e-shopov, ktoré zažívajú v dôsledku pandémie značný boom. Aj z tých sa mnohé spoliehali na dodávky tovaru z Ázie bez držania zásob a zdržanie a predraženie prepravy tovaru im spôsobilo problémy. Kým v časoch pred pandémiou bolo možné letecky dodať tovar z Ázie na Slovensko bez problémov do 3 dní, počas pandémie je štandardným časom dodania tovaru letecky 7 až 14 dní s tým, že sa môže natiahnuť až na 21 dní.

Ďalším negatívnym faktorom je cena leteckej prepravy, ktorá sa zvýšila z cca 3 eur na kg až trojnásobne. V prípade tovaru s batériami dosiahla cena leteckej prepravy na kilogram v niektorých prípadoch aj sumu prevyšujúcu 20 eur. A teraz si predstavte, že potrebujete z Ázie prepraviť tovar s váhou viac ako 2 tony! V dôsledku vysokých cien leteckej prepravy sa preto začala čoraz viac využívať na prepravu z Ázii železničná preprava. Aj tá však zažila koncom roka 2020 otrasy, keď sa v polovici decembra naplnili všetky kapacity na železničnú prepravu celých kontajnerov z Číny.

Pri dovoze z Číny nás čakajú budúci rok zmeny: nákupy z Aliexpress a Wish zdražejú

Nadnárodné spoločnosti si uvedomili nutnosť diverzifikovať výrobu, ťažiť z toho bude Ázia

To, o čo sa roky snažil už v súčasnosti bývalý americký prezident, sa podarilo naštartovať pandémii COVID-19. Presun výroby z Číny sa však nekoná podľa plánu, čiže späť do USA, ale prevažne do iných ázijských ekonomík. Z presunu výroby budú ťažiť predovšetkým Vietnam, India, Indonézia a ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré už rozbehli  preteky v získavaní zahraničných investícií, ktoré sa presúvajú z Číny. 

India už v súčasnosti vyrába najnovšie iPhony, Microsoft a Samsung majú vlastné výroby vo Vietname a Thajsko a Malajzia sa špecializujú na automobilovú výrobu. Atraktivitu Vietnamu pre európske firmy zvýšila v roku 2020 aj dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou, ktorá má v dohľadnej dobe odstrániť väčšinu ciel uplatňovaných na dovoz tovaru z Vietnamu.

Aj keď tieto krajiny zatiaľ nedosahujú technologickú a infraštruktúrnu vyspelosť Číny, kvôli relatívne lacnej pracovnej sile a jej atraktívnej vekovej štruktúre sa stávajú destináciami výroby menej sofistikovaných tovarov, ako napríklad textilu, nábytku a výrobných komponentov, ktorých výroba je už v Číne príliš drahá.

V dohľadnej budúcnosti však nemožno očakávať výraznejší presun výroby hi-tech produktov z Číny. 

Súčasné preskupovanie výroby v Ázii je potrebné skôr chápať ako prirodzené vyústenie dlhoročného vývoja, počas ktorého sa Čína industrializuje skôr ako jej susedia v južnej a juhovýchodnej Ázii, pričom im postupne prenecháva už neefektívnu a neekonomickú výrobu. Rovnakú dynamiku sme mali možnosť pozorovať v 20. storočí v prípade Japonska a Južnej Kórey, Singapuru a ďalších ekonomík, ktoré boli kvôli ich rýchlej industrializácii označované ako „ázijské tigre“ a „ázijské tigríčatá“.

Európski výrobcovia sú kvôli nutnosti šetriť náklady čoraz otvorenejší dovozu strojov z Číny

COVID-19 spôsobil tlak na zefektívňovanie nákladov. Zasiahol aj európskych výrobcov, ktorí potrebujú obnoviť svoje výrobné stroje a technológie. Kým mnohí z nich sa pred COVID-19 vyhýbali čínskym strojov a výlučne kupovali stroje z Nemecka či Talianska, čoraz viac z nich si počas roka 2020 uvedomilo výrazné ušetrenie nákladov (niekedy až 2/3) pri nákupe kvalitných čínskych strojov. 

Rok 2020 bol kvôli pandémii problematickým rokom pre vývoz tovaru do Ázie

V dôsledku dynamicky rastúcej strednej triedy a bohatnutiu obyvateľstva nielen v Číne ale aj v mnohých ďalších ázijských krajinách, je Ázia čoraz atraktívnejším odbytovým trhom pre európske produkty. Aj napriek rastúcemu záujmu o európske suroviny, potraviny, či hotové výrobky v Ázii bol však rok 2020 náročným rokom pre export európskych produktov do Ázie, čo bolo spôsobené uzatvorením hraníc a zrušením veľtrhov a výstav, na ktorých sa väčšinou uzatvárajú nové spolupráce. 

Pre ázijských dovozcov sú mnohé európske produkty, napríklad potraviny, stále neznáme a preto uprednostňujú možnosť ich vyskúšania či ochutnávky priamo na veľtrhoch. Veľtrhy a výstavy sa však tento rok konali iba online, čím sa minuli svojej podstate, a to v kombinácii s vysokými cenami leteckej prepravy pre vzorky výrazne spomalilo rozvoj nových spoluprác v oblasti vývozu tovaru z Európy do Ázie. 

Kolaps medzinárodných prepravných kapacít spôsobil zdržania a predraženie tovaru

Od novembra 2020 začali kolabovať aj globálne námorné a železničné prepravné kapacity.

Bolo to spôsobené nedostatkom prepravných kontajnerov v medzinárodnej preprave.

Po začatí pandémie v Číne na jar 2020 sa prepravné spoločnosti zbavili kontajnerov a pracovnej sily, ktoré považovali za nepotrebné v dôsledku očakávaného nízkeho dopytu po preprave po zvyšok roka 2020.

Oživenie dopytu po preprave tovaru však nastalo oveľa skôr a vo výraznejších objemoch aké očakávali, čo spôsobilo nedostatok kapacít a 2- až 3-násobné zvýšenie cien železničnej a námornej prepravy. 

COVID-19 ako boost pre Áziu?

Pandémia okrem už spomínaných otrasov spôsobila aj nakopnutie čínskej ekonomiky. Tá po prvotnom poklese výkonnosti v priebehu niekoľkých mesiacov nastúpila na cestu rýchleho ekonomického rastu. V novembri 2020 bola napríklad spotreba elektrickej energie v Číne na dvojročnom maxime, čo bolo spôsobené zvýšenou výrobnou aktivitou v predvianočnom období a zásobovaním sa tovarom zahraničnými kupujúcimi, ktorí tento tovar potrebovali nakúpiť ale odkladali objednávky kvôli neistote. 

Kým z dlhodobého hľadiska možno očakávať pozitívny vplyv pandémie na organizáciu výrobných kapacít v Ázii, z čoho budú ťažiť tie krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie, ktorým sa podarí vytvoriť dlhodobo atraktívne podmienky pre investorov, z krátkodobého hľadiska zažívajú mnohé ázijské ekonomiky negatívne vplyvy v podobe výpadku príjmov z cestovného ruchu, na ktoré sa tak veľmi spoliehajú.

Všetko však naznačuje tomu, že Ázia bude po pandémii skôr víťazom ako porazeným. 

Cena prepravy z Číny je koncom tohto roka na historických maximách

https://www.unitedlife.sk/dopyt-alebo-vyroba-kto-moze-za-neekologicke-produkty/

Jeden mobil na celý život: Etická výroba sa stáva novým trendom

Pandémia koronavírusu spôsobila náhle a rozsiahle zmeny na celom svete, vrátane Slovenska. Potrebné opatrenia v rámci sociálneho dištancovania, práca na diaľku a firmy snažiace sa prispôsobiť novému normálu priniesli isté rozdiely v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Hovoriac v číslach, Slovensko bolo tento rok oproti minulosti oveľa lepšie chránené pred bankovými trójskymi koňmi, mobilným malvérom a stalkervérom, ale bolo oveľa viac pod tlakom ransomvéru. No aj keď počet kyberútokov na Slovensku klesá, v skutočnosti sú útoky oveľa vytrvalejšie a viac zamerané na konkrétne ciele.

Situácia vo svete

Rok 2020 bol poznačený globálnou pandémiou, ktorá ovplyvnila všetky oblasti života. Nutnosť sociálneho odstupu a iné preventívne opatrenia viedli k bezprecedentnému nárastu počtu ľudí pracujúcich z domu. Prispôsobiť sa musel každý – spoločnosti aj zamestnanci. A práve práca na diaľku zmenila viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na jednej strane je veľa zamestnancov, ktorí predtým týmto typom práce skôr pohŕdalo, no teraz mu prišli na chuť. Na strane druhej, veľa spoločností, ktoré boli viac menej donútené prispôsobiť svoje pracovné procesy novým podmienkam, si uvedomilo výhody tohto prístupu a uvažujú o ňom dokonca ako o trvalej voľbe.

Takáto zmena v pracovných postupoch by len ťažko nemohla mať dopad na trh práce a pracovné postupy, vrátane bezpečnosti. Ako príklad slúži znepokojujúca štatistika: iba niečo viac než polovica zamestnancov je vybavená pracovnými zariadeniami a VPN, viac než jedna štvrtina nemala žiadne bezpečnostné školenie a väčšina sa vo svojom „pracovnom prostredí“ stretáva s novými výzvami. Technológie však zohrávajú dôležitú úlohu pri rozširovaní konektivity, získavaní nových zručností a zrýchlení digitálnej transformácie.    

Jeden príklad za všetky – škodlivé súbory PDF, MP4 a DOCX, ktorých názvy naznačujú, že obsahujú videonávody ako sa chrániť, obsahujú aktualizácie týkajúce sa hrozieb alebo dokonca postupy detekcie vírusov. V skutočnosti sú tieto súbory schopné ničiť, blokovať, upravovať alebo kopírovať údaje, ako aj zasahovať do činnosti počítača. Pripojenie môže byť takisto jedným z vektorov otvoreným pre kybernetický útok – zariadenia totiž už nie sú na internet pripojené káblom, ale pomocou chabo chránených domácich zariadení zabezpečujúcich internetové pripojenie. Pretrvávajúcou výzvou zostáva potreba zabezpečenia infraštruktúry, najmä cloudu.

Na globálnej úrovni sa čoraz väčším problémom stáva stalkervér. V roku 2019 zaznamenala bezpečnostná spoločnosť Kaspersky nárast stalkervéru na mobilných zariadeniach používateľov o 67 % v porovnaní s rokom 2018. Naproti tomu, začiatkom roka 2020 zaznamenali jeho pokles. Podľa odborníkov z bezpečnostnej spoločnosti môže tento pokles súvisieť s lockdownom zavádzaným krajinami po celom svete. Predpokladom totiž je, že stalkervér sa väčšinou používa na sledovanie intímneho partnera, a teda kvôli zavádzaniu rôznych obmedzení týkajúcich sa voľného pohybu potreba tohto typu aplikácií pravepodobne klesá.

„Zaujímavým zistením je, že cena ukradnutých dát kyberzločincami je vyššia pri zdravotníckych materiáloch než napríklad pri ukradnutých informáciách z platobných kariet. Môžeme to sledovať pri útokoch na zdravotnícke zariadenia, pričom citlivé zdravotné informácie sa stali žiadanou komoditou,“ tvrdí Miroslav Kořen, generálny riaditeľ Kaspersky pre východnú Európu. 

Situácia na Slovensku

Zmeny samozrejme neobišli ani Slovensko. V porovnaní s rokom 2019 bolo v roku 2020 zaznamenaných o 22,64 % menej útokov na počítače a najväčší medziročný úspech zaznamenali bankové trójske kone. Po prvom štvrťroku, kedy bol zaznamenaný vyšší počet útokov, je ku koncu roka bankových trójskych koní v medziročnom porovnaní o 85,8 % menej. Podobná situácia nastala aj v oblasti malvéru a stalkervéru. 

Avšak podliehať falošnému pocitu bezpečia by bolo predčasné. Situácia je stále vážna. Dobrým príkladom je oblasť mobilného malvéru, ktorý síce zaznamenal pokles v počte útokov na unikátnych používateľov o 12,42 %, no v počte detekcií sa zvýšili o 0,51 %. To znamená, že viackrát bol napadnutý menší počet používateľov, takže záverom je, že hrozby sa stávajú cielenejšími a vytrvalejšími a kyberzločinci tak dostávajú „viac za menej“. 

Jediná oblasť, ktorá na základe údajov  Kaspersky na Slovensku v medziročnom porovnaní rástla, sa týka ransomvéru. Len na rozdiel od mobilného malvéru, ransomvér stúpol v počte unikátnych používateľov o 86,64 % a počet detekcií sa znížil o 31,15 %. 

„Aj keď sme na Slovensku nezaregistrovali dramatický nárast celkového počtu hrozieb, štatistické údaje pri istých hrozbách naznačujú, že sa stali buď adresnejšími (napríklad mobilný malvér), alebo ovplyvňujú ešte väčší počet obetí (napríklad útoky ransomvéru). Je zaujímavé, že oproti regionálnym trendom celkový počet bankových trójskych koní tento rok na Slovensku nerástol“,“ uzatvára Kořen.

Irónia všedného dňa: Podnik s názvom „Optimizmus“ je dočasne zatvorený. Autor fotografie je Nick Bolton.

Každý z nás si pamätá krízu, ktorá v rokoch 2006-2010 bezprecedentne zasiahla globálnu ekonomiku. Množstvo nehnuteľností, ktoré ich majitelia nevedeli splácať, bolo skonfiškovaných bankami, a tieto problémy sa preniesli následne do bankového a poisťovacieho sektora. Záťaž bola tak vysoká, že ju banky samostatne nedokázali absorbovať.

2008

Pre úplnosť informácií, v roku 2008 bolo len v USA nesplatených viac ako 3,1 milióna domov, čo zasiahlo 861 000 rodín. Tieto nehnuteľností vo väčšine financovali gigantické inštitúcie ako Freddie Mac a Fannie Mae (Federálna národná hypotekárna asociácia). Priemerná hodnota domov v tom čase v USA bola 287 000 amerických dolárov.

Celková hodnota domov, ktoré neboli splácané, bola v roku 2008 dva bilióny USD.

Nebudeme viac popisovať, čo ešte nebolo splácané, ale pre celkový pohlaď na stav je nutné uviesť, že to boli aj:

• byty
• kreditné karty
• administratívne budovy
• obchodné priestory
• leasingy na autá

V tejto situácii FED, centrálna banka v USA, začala s kvantifikovaným uvoľňovaním (tlačením peňazí), ktorú následne nasledovali všetky centrálne banky na celom svete. V ďalšom kroku vláda USA zriadila program TARP (Troubled Asset Relief Program – záchranný plán) na pomoc finančným, poisťovacím a výrobným firmám v problémoch. Celková pomoc v tomto období sa odhaduje na 632 miliárd USD.

2020

Teraz sa môžeme preniesť do dnešnej situácie. Zásah, ktorý zažila svetová ekonomika, opäť nemá v histórii ľudstva precedens. Nič také sa proste ešte nestalo. Prečo? Pretože v určitom okamihu pandémia ochorenia Covid-19 zasiahla rovnako celú planétu.

Sektory, ktoré najviac trpia, sú turistický ruch, ktorý reprezentujú:

• letecké spoločnosti (65,5 milióna pracovných pozícií)
• hotelové siete
• autopožičovne
• predaj suvenírov
• reštaurácie, eventové organizácie (14,7 milióna pracovných pozícií)
• voľnočasové a oddychové aktivity
• dovolenkové rezorty

Celkom sa jedná o odhadom 350 miliónov pracovných pozícií, čo je 5% globálnej populácie a 12% pracovne schopného obyvateľstva na celej planéte.

Zásah je obrovský, v podstate v krátkom čase sa obmedzilo alebo zastavilo viac ako 20% ekonomického príjmu celej planéty.

Vyberme si len jeden sektor pre príklad, aký to má pre neho následok a čo to znamená:

Na jar 2020 bolo uzemnených 64% leteckých kapacít svetovej flotily lietadiel, čo predstavuje 17 000 lietadiel. Priemerná hodnota lietadla je 173 miliónov USD, z čoho vyplýva, že celková flotila, ktorá nelieta, má odhadovanú hodnotu tri bilióny dolárov.

Aktuálne je 150 spoločností, ktoré lietadlá financujú a dve z nich ovládajú 20% trhu. Za všetkými sú globálne finančné domy, ktoré ich úverujú alebo nakúpili ich cenné papiere, ktoré financujú tento obrovsky majetok.

Úroky, ktoré zaťažujú stojacu flotilu, sú vo výške 80 miliárd USD ročne, k tomu treba prirátať náklady na uskladnenie a servis, ktorý musia znášať aj v čase, keď nelietajú. V apríli 2020 boli predpovede ohľadom vakcín a zvrátenie pandémia Covid-19 veľmi optimistické, očakávali ukončenie pandémie do konca roka 2021 a znova nastolenie bežného života a návrat k normálu v roku 2022. Aktuálne očakávania a prognózy hovoria o roku 2025. Aktuálne pokles vyťaženia kapacít lietadiel je na úrovni -86,5% pred pandémiou.

V tomto krátkom výpočte som sa len zameral na to, aký obrovský problém máme, a to sme sa pozreli len na sektor leteckej dopravy. Je dôležité pochopiť, že pandémia Covid-19 najviac zasiahla spoločnosti a sektory, ktoré majú v prevádzke na uspokojovanie svojich potrieb veľký majetok, ktorý financujú (lietadlá, hotely, autá) a malú maržu, ktorá im dovoľuje existovať v dobrých časoch. Ale keď príde tsunami takýchto gigantických rozmerov, je naozaj veľmi ťažké, prakticky nemožné, všetko zachrániť.

Preto podľa všetkého príde k veľkej vlne bankrotov, ktoré môžu zasiahnuť aj finančný sektor. Vzhľadom na vysychanie protipandemickej pomoci, ktorá nebude môcť tak dlhodobo sanovať finančné suchoty mnohých sektorov, ktoré sú postihnuté.

2021 a ďalej

Čo to všetko znamená? V zásade tri dôležité aspekty pre náš život v najbližších rokoch.

1) Letecká doprava sa obmedzí a postupne bude drahšia, nakoľko nebude sa toľko lietať a úspora z objemu nebude možná. Vrátime sa k lokálnemu cestovaniu, hlavne autami do okruhu maximálne tisíc kilometrov.

V súvislosti s leteckou prepravou budú mať problém veľké hotelové siete a napriek poklesu globálneho cestovania budú prosperovať ubytovania typu Airbnb, nakoľko lokálny trh ich bude potrebovať, plus autopožičovne , ktoré budú ponúkať svoje služby na krátke a stredné vzdialenosti pri cestovaní.

2) Naše úspory budú znehodnotené, pretože objem záchranných balíkov, ktoré centrálne banky púšťajú do obehu, nie sú kryté, ale riadia len to, čo tu máme. Nehovoriac o tom, že globálna ekonomika má nižší výkon ako rok-dva dozadu. O koľko budú znehodnotené, je ťažko dnes odhadnúť, uvedené údaje nie sú verejné a presné (môj odhad je, že v najbližších 10 rokoch znehodnotíme úspory o 50-70% v reálnej hodnote nákupu, čo vieme dnes za ne nakúpiť).

3) Najlepším aktívom, ktoré dokáže týmto stavom odolávať, budú investície do akcií spoločností, ktoré vyrábajú dennodenné produkty a pomáhajú globalizovať globálnu ekonomiku a narúšať staré zaužívané systémy v prospech nových vyspelých. Tento sektor bude napredovať a dokáže aj v takýchto náročných rokoch doniesť majiteľom cenných papierov výnos, ktorý odolá tlaku inflácie a znehodnotenia svojich úspor.

Sources:

• 17.4.20 magazin Time: Two-Thirds of the World’s Passengers Jets Are Grounded Amid COVID-19 Pandemic. Here’s What That Means
• 3.9.20 PMC: Grounded aircraft: An airfield operations perspective of the challenges of resuming flights post COVID
• 16.1.2009 CNN Money: Foreclosures up a record 81% in 2008
• 25.6.2019 Market Watch: U.S. consumer debt is now above levels hit during the 2008 financial crisis
• 18.3.2019 Rolling Stone: Turns Out That Trillion-Dollar Bailout Was, in Fact, Real
• Boeing Current financial Market Outlook 2019

Aký spôsob dopravy bude prevládať po Covide a prečo?

Ako aktuálna situácia ovplyvní našu budúcnosť?

Ako bude vyzerať svet po koronavíruse? Má byť pre nás ponaučením

https://www.unitedlife.sk/co-dokaze-pretrvat/

https://www.unitedlife.sk/historia-a-vzostup-globalizacie/