Čína po koronavíruse nebude taká ako predtým. V článku sa dozviete, ako si Čína poradila s vírusom a aké zmeny možno očakávať v jej sociálno-ekonomickom systéme. To, či budú mať tieto zmeny pozitívny dopad na život bežného obyvateľstva, nie je jednoznačné, nakoľko prístup k osobným dátam obyvateľstva a možnosti ich použitia dostanú v post-COVID-19 Číne nový rozmer.
[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]
Ako si Čína poradila s koronavírusom?
Na začiatku vypuknutia koronavírusu, v januári tohto roka, nevyzerala situácia pre Čínu vôbec pozitívne. Počas prvých dní pribúdali každodenne tisícky nakazených a počet obetí relatívne rýchlo presiahol hranicu tisíc ľudí.
Vírus si vybral veľmi (ne)vhodný čas, keďže začal počas osláv Čínskeho nového roka, kedy Čína zaznamenáva najväčšiu migráciu obyvateľstva počas celého roka. Čínsky nový rok je pre Číňanov ako naše Vianoce, je preto samozrejmé, že ich chcú stráviť so svojimi rodinami. Vzhľadom na presun viac ako jednej miliardy obyvateľstva sa vírus rýchlo rozšíril z epicentra, mesta Wuhan, do celej Číny.
23. januára uzatvorila čínska vláda do karantény 11 miliónové mesto Wuhan, v ktorom koronavírus prepukol ako v prvom. V tom čase v ňom však už bolo iba 6 miliónov obyvateľov. Zvyšok medzičasom stihol vycestovať k rodine po celej Číne alebo na dovolenku do zahraničia.
Nasledovali týždne prísnych opatrení počas, ktorých sa ocitli v karanténe desiatky čínskych miest a dokopy cca 400 miliónov ľudí. V desiatkach čínskych miest bolo zavedené prísne vynucovanie zákazu vychádzania – raz za deň mohol jeden člen rodiny vyjsť von za účelom nákupu bežných zásob, niektoré mestá túto reguláciu postupne sprísnili na možnosť vychádzania raz za dva dni. Koronavírus v Číne sprevádzali aj prísne zákazy cestovania, hraničné kontroly medzi mestami, zatvorené diaľnice, či zrušené vlaky, lety, výstavy a športové podujatia.
Situáciu v Číne som pozorne sledovala aj pravidelným kontaktom s mojimi čínskymi známymi. Po viac ako mesiaci a pol od prepuknutia koronavísu hodnotím situáciu v Číne ako priaznivú. Opatrenia vlády sa aj napriek krátkodobému tvrdému zásahu do individuálnej slobody obyvateľstva ukázali ako efektívne. Koronavírus sa podarilo postupne odizolovať. Na začiatku marca sa už vyskytoval v Číne takmer výlučne v Hubei provincii, v ktorej začal.
Na aké spoločenské problémy poukázal koronavírus v Číne?
Prepuknutie koronavírusu poukázalo na viacero spoločenských problémov v Číne. Rovnako ako v prípade SARS v rokoch 2002 a 2003 sa informácia o šírení vírusu dostala k obyvateľstvu s istým časovým oneskorením. Kým pri novom koronavíruse išlo o zdržanie niekoľko týždňov, pri SARS to boli mesiace. V tomto prípade čínska vláda reagovala promptnejšie a došlo iba k minimálnemu počiatočnému zadržiavaniu informácií.
Prvé prípady koronavírusu sa objavili v ohnisku nákazy, meste Wuhan, už v decembri minulého roku. Centrálnou vládou však zostali nepovšimnuté až do januára, kedy už boli vírusom nakazené stovky až tisícky ľudí. Oneskorenie je dôsledkom príliš hierarchického systému moci, v ktorom sa ťažko dostávajú informácie z lokálnych stupňov rozhodovania (lokálnej vlády) na centrálny rozhodovací aparát.
Koronavírus odhalil aj slabiny čínskeho zdravotníctva. Aj napriek úctyhodnému pokroku, ktorý Čína dosiahla v ekonomickom rozvoji, jej zdravotníctvo zostáva stále poddimenzované. Mnohé nemocnice nemajú dostatočné vybavenie na liečenie špecifických chorôb a nedostatkoví sú aj lekári a zdravotné sestry. Čína si v dôsledku koronavírusu uvedomila, že mosty cez oceán a rýchlovlaky nie sú všetko. V budúcnosti preto možno očakávať, že dôjde k prioritizácii a automatizácii čínskeho zdravotného systému.
S pokrokom krajiny výrazne zaostávajú hygienické návyky obyvateľstva. Čínska vláda počas prepuknutia nákazy a aj po nej silne komunikovala nutnosť prísnejších hygienických opatrení. Všetko nasvedčuje tomu, že propaganda zameraná na hygienu bude pokračovať aj počas nasledovných mesiacov. Osobne by ma veľmi potešilo keby som pri mojej ďalšej návšteve Číny našla na verejných toaletách konečne mydlo na umytie rúk. Doteraz to bolo sci-fi.
Ako to vyzerá s výrobou na export?
Viac ako 85 % ekonomického outputu Číny tvoria v súčasnosti malé a stredné podniky. Tie spravidla nemajú finančné rezervy na zvládnutie viac ako mesačnej odstávky výroby. Pre tieto podniky je aj týždňová či dvojtýždňová odstávka počas Čínskeho nového roka silným negatívnym zásahom pre cash flow. Ďalším problémom po sviatkoch býva aj nedostatok zamestnancov, nakoľko mnohí sa rozhodnú zmeniť prácu práve počas osláv Čínskeho nového roka a už sa z nej nevrátia. Aj v normálnych rokoch sú preto týždne po najdôležitejšom čínskom sviatku pre zamestnávateľov extrémne stresujúce.
Tento rok je situácia pre čínske malé a stredné podniky v dôsledku koronavírusu ešte náročnejšia. K zamestnancom, ktorí sa rozhodli po sviatkoch nevrátiť do práce je totiž potrebné pripočítať aj stovky až tisícky ľudí, ktorí by sa do práce vrátili radi ale nemôžu nakoľko zostali „visieť“ niekde v karanténe. Mnohé čínske veľkomestá, medzi nimi aj Peking a Šanghaj, uplatňujú povinnú 14. dňovú karanténu na všetkých ľudí, ktorí prišli z akékoľvek iného mesta. Zrušené sú aj stovky letov, autobusových liniek a ďalších spojov, ktoré prinášajú pracovníkov späť po sviatkoch. Problematické je aj selektívne uzatváranie infikovaných komunít v rámci mestských celkov, ktoré vyúsťovalo do stavu keď boli v karanténe napríklad iba 2/3 určitého mesta.
Tento rok si väčšina čínskych tovární brala voľno od 18. januára s tým, že mali byť opäť vo výrobnej prevádzke od 30. januára, resp. 3. februára. Už začiatkom februára však bolo avizované, že výroba sa obnoví až s niekoľkotýždňovým oneskorením. Prví dodávatelia začali vyrábať 17. februára. Na konci februára vyrábalo v Číne cca 85 % tovární. Ich výrobná kapacita sa však stále iba dostáva na pôvodnú úroveň. Problémom nie je iba nedostatok zamestnancov, ale aj materiálu a nadbytok finančných záväzkov, ktoré sa budú pri momentálnej situácii splácať iba veľmi ťažko. Za účelom ochránenia firiem pred bankrotom, naliala čínska vláda do ekonomiky za posledné týždne viac ako 180 miliárd amerických dolárov. Lokálne vlády zasa odpúšťajú firmám nájmy na dva až tri mesiace s tým, že privátni prenajímatelia majú odporúčanie spraviť to isté.
Ako bude vyzerať svet po koronavíruse? Má byť pre nás ponaučením
Prospešné pre vládu alebo pre ľudí?
Čína po koronavíruse určite nebude taká ako pred ním. Čínska vláda si uvedomila, že v ére sociálnych médií, smartfónov a internetu si nemôže dovoliť zatajovať informácie takého charakteru. Som presvedčená, že počas nasledovných mesiacov spraví všetko preto, aby mala ďalšiu zdravotnú krízu pod kontrolou hneď ako sa objaví.
Indikátorom toho čo pripravuje je „semafórový systém“ klasifikácie obyvateľstva, ktorý je v súčasnosti povinný v čínskych metropolách, napríklad meste Šanghaj a Guangzhou (Kanton). Systém funguje tak, že každý občan má svoj jedinečný identifikátor, ktorý mu generuje aplikácia Alipay od Alibaby alebo priamo aplikácia príslušného mesta, v ktorom žije. Každý občan môže mať jednu z troch farieb, ktorými sú zelená, žltá a červená a občan má povinnosť sa ňou preukazovať pri vstupe do verejných inštitúcií, dopravných prostriedkov, reštaurácií či zábavných zariadení. Ak má inú farbu ako zelenú, vstup mu bude zamietnutý a musí ísť do dobrovoľnej karantény.
Určite sa práve pýtate na základe akých kritérií je občanom pridelená farba? Aplikácie fungujú tak, že monitorujú lokalizačné údaje. V súčasnosti je pri vstupe do metra povinné skenovanie QR kód vlaku, v ktorom občan cestuje. Aplikácia teda monitoruje lokalizačné údaje všetkých občanov súčasne a vie v prípade ochorenia jednej osoby určiť osoby, s ktorými prišla táto chorá osoba do kontaktu počas posledných týždňov. Všetkým týmto občanom sa následne zmení farba zo zelenej na žltú a budú izolovaní a testovaní na nákazu.
Čínska vláda plánuje digitalizáciu lekárskych anamnéz obyvateľstva s monitorovaním na pravidelnej báze. Ako dôvod uvádzajú predchádzanie budúcim epidémiám, resp. ich rýchle potlačenie. Skeptici sa pýtajú do akej miery budú mať ťažší život osoby nakazené napríklad HIV a do akej miery bude obyvateľstvo skutočne kontrolované? V každom prípade ide o celkom novú úroveň kontroly obyvateľstva.
Čína koronavírus zvládla, teraz je rad na nás!
V Číne sa ľudia vo veľkom vracajú do práce, začínajú sa aj zabávať a opäť chodiť do reštaurácií a barov. Do miest sa vracajú autá a notorické zápchy, ktoré určite nikomu nechýbali. Čínski priatelia mi posledný týždeň píšu s tým, že mi dávajú rady ako sa pripraviť na koronavírus. Tvrdia, že u nich už je všetko v poriadku. „Teraz sa mám strachovať o seba.“
Väčšina Číny sa dáva do poriadku, výnimkou je zatiaľ provincia Hubei s centrom v meste Wuhan, v ktorom sa bežný život dáva po normálnych koľají pomalšie. O zlepšení situácie však vypovedajú správy o tom, že lokálna vláda zatvára nemocnice, ktoré boli sprevádzkované kvôli nedostatočným kapacitám po vypuknutí koronavírusu. Dôvodom ich uzatvorenia je nedostatok pacientov.
Všetko naznačuje tomu, že Čína bude za 2 až 3 mesiace opäť plne funkčná ako pred vypuknutím koronavírusu. Som zvedavá, ako dlho bude trvať zotaviť sa z efektov vírusu (či už zdravotných alebo ekonomických) nám v Európe.
