Autor článku je freelancer viac ako desať rokov
"Nebudeš sa dobre učiť, nedostaneš sa na dobrú školu, nedostaneš dobré zamestnanie, nebudeš mať dosť peňazí na dobrý život a zlý život znamená zdravotné problémy, morálny úpadok, finančné problémy a napokon nevhodný základ pre ďalšiu generáciu.“
Takto nejak argumentujú staršie generácie tým mladším, keď príde reč na prácu, budúcnosť a život. Ak sa vám ale na vyššie uvedenom súvetí niečo nezdá, vedzte, že máte správny pocit. Život totiž ani zďaleka nie je tak jednoduchý, aby sa dal zhrnúť do jednej univerzálnej pravdy, ktorá navyše stojí na vrtkých základoch.
Z uvedeného totiž vyplýva, že podstatným prvkom v celej tejto reťazovej reakcii je získanie dobrého zamestnania, aby človek vedel napĺňať svoje životné potreby. Akoby bolo zamestnanie životnou istotou a garanciou prosperity.
Lenže realita nám ukazuje, že práve opak je pravdou.
Keď som v roku 2007 začal pracovať na svojej „pracovnej nezávislosti“, stretával som sa s mnohými pochybnosťami. Od okolia, ale aj s vlastnými. Vtedy ešte nebolo trendom byť freelancerom, ako je tomu dnes, boli sme skrátka živnostníci a tí boli vnímaní predovšetkým ako tí marginálni pracovníci, ako remeselníci, ako tí, ktorí nesú na ramenách ťarchu daní, odvodov, nulových výhod a perspektívy katastrofálneho dôchodku.
Moje freelancerstvo sa prirodzene uberalo smerom diverzifikácie prijímov a činností. V zamestnaní som robil niekoľko rôznych činností, ktoré však boli zastrešené jedným zamestnávateľom a jedným nízkym platom. A bol som nahraditeľný. Zámerom zamestnávateľa bolo, aby som ako jeden mladý lacný človek robil prácu troch profesionálov s dlhoročnými skúsenosťami. Mojím zámerom bolo vzdelávať sa a zveľaďovať schopnosti, preto som zamestnávateľov apel spočiatku vnímal skôr ako lichotenie. Aký som bol naivný…
Ale čoskoro som pocítil, že byť pripútaný na jednej pracovnej pozícii sa mi vypomstí. Uvedomoval som si, že ak z tohto zamestnania odídem (bez ohľadu na dôvod), budem musieť inde začínať od nuly. A ja som potreboval tie slávne istoty rovnako ako všetci ostatní. Jediná cesta bola „zbaviť sa falošnej istoty“ a začať budovať tú skutočnú.
Zamestnanci sú často na svoju prácu hrdí, ale ani to nie je istota, že ich zamestnávateľ čoskoro z firmy nevyleje. Zamestnanie totiž nezávisí iba od nás.
„Ľudia potrebujú istoty“
Istá politická strana vo svojej kampani použila dnes už nepopulárne slávny slogan, že ľudia potrebujú istoty. Tento výrok priam zľudovel a nadobudol groteskné rozmery, ale nikto nemôže poprieť, že je nanajvýš pravdivý. Ľudia naozaj chcú a potrebujú istoty, pretože vďaka nim sa môžu na niečo spoľahnúť a viesť tak spokojnejší život. Domnievať sa však, že zamestnanie je jednou z týchto istôt, je veľmi naivné.
Podľa portálu Teraz.sk je priemerná miera fluktuácie zamestnancov v slovenských firmách 14 až 16 percent. Zdravá fluktuácia je pritom okolo 6 percent.
To znamená, že približne každý šiesty človek sa na svoju predchádzajúcu prácu nemohol spoľahnúť, musel z nej odísť a preto nenapĺňala ten status životnej istoty. A ostatní zamestnanci? Skutočne je ich zamestnanie istotou? A čo nezamestnaní?
Pozrime sa na to z osobného hľadiska – spočítajte si, koľko ľudí vo vašom okolí je absolútne spokojných a stotožnených so svojím zamestnaním? A koľko z nich je takých, že aj keby čo bolo, nikdy ich z tejto práce nevyhodia. Bude ich desať percent? Päť? Alebo ani jedno?
Zamestnanie nie je životnou istotou, pretože to, či si ho udržíme, nezávisí iba od nás. Závisí to od aktuálnej legislatívy, od zamestnávateľa, od konkrétnej práce, záleží aj na perspektívnosti celého biznis modelu spoločnosti, v ktorej je ten-ktorý zamestnanec zamestnaný.
Istotou si je človek sám
V skutočnosti jedinou istotou pre človeka je on sám. Chce to čas na pochopenie, ale dáva to zmysel. Mnohí freelanceri a podnikatelia to nechápu, ale sú na správnej ceste k porozumeniu.
To, čo na trhu práce dáva zmysel, je budovanie vlastnej hodnoty – osobnostnej i profesionálnej. Keď si vybudujete vnútornú istotu v seba samého tým, že sa stanete žiadaným vo svojej oblasti alebo uchopíte každú príležitosť budovať niečo nové a lepšie, až vtedy budete môcť hovoriť o životnej istote.
Nie je potrebné robiť všetko na sto percent; to sú bludy, ktoré do hláv zamestnancov tlačia zamestnávatelia. Je úplne v poriadku robiť tri veci naraz, každú čiastkovo, so zámerom diverzifikovať činnosti a príjmy. Časom možno z týchto pestrých činností vzíde jedna, ktorá sa stane prioritnou.
Buďme ale konkrétni: Naučili ste sa robiť webové stránky. Môžete pracovať pre jedného zamestnávateľa za XY eur, ale s neistotou, že vás môže vyhodiť. Namiesto toho si môžete klientov zabezpečovať vy a aj keď možno zarobíte menej, budete mať vnútornú istotu, že keď o nejakých prídete, stále budete mať ďalších v zálohe. Ale vy viete aj strihať videá and klásť dlažbu a obklady. Tak si nejakým spôsobom nájdete firmy či ľudí, ktorým budete takéto služby outsourcovať. Keď jeden z nich padne, stále máte dve ďalšie činnosti, ktoré viete robiť za honorár.
Ak sa k vám niektorý z klientov nespráva tak, ako vám to vyhovuje, nemusíte sa obávať jeho odchodu, pretože stále budete mať v zálohe iných a tento nový chýbajúci článok vlastnou hlavou čoskoro nahradíte.
Perfektným príkladom z praxe sú remeselníci. Kladú dlažbu a podlahy, montujú dvere, maľujú izby, robia záhradné práce. V posledných rokoch ich hodnota a uplatnenie na Slovensku vzrástli, pretože ich nie je tak veľa. Vo svojom okolí poznám hneď niekoľko ľudí, ktorí stoja na vlastných nohách (to znamená nechodia do klasickej práce), ale hľadajú si zákazníkov a robia pre nich dôležitú hodnotnú prácu za peniaze, ktoré vyhovujú obom stranám. Vedú si vlastné účtovníctvo a robia prácu, ktorá má zmysel, preto sa nemusia báť, že o ňu prídu.
Možno by sme tento článok mohli uzavrieť nasledovnou otázkou na zamyslenie:
Keby ste mali robiť svoju súčasnú prácu formou outsourcingu pre viaceré firmy, mali by o vás záujem?
– Ak áno, prečo to už tak nerobíte? A ak nie, prečo si myslíte, že vás práve váš súčasný zamestnávateľ odmení lojalitou a istou pozíciou?
Mýty a fakty o zamestnaní ako životnej istote
Nikto ti mimo zamestnania len tak nedá peniaze
To je pravda, už nie je rok 1980 a je potrebné peniaze si zaslúžiť prácou, ktorá má zmysel. A to je dobré. Ak robíte hodnotnú prácu dobre, nájde sa niekto, kto ju ocení aj finančne.
Ako zamestnanec nemusíš nič riešiť, všetko za teba vybaví zamestnávateľ
To, že neviete napísať daňové priznanie, neviete ako fungujú odvody, koľko vlastne odvádzate a nepoznáte princípy ročných zúčtovaní, nie je žiadna výhoda. Lepšie je o všetkom vedieť a mať to pod kontrolou.
Keď nie si zamestnaný, nebudeš mať dôchodok (ako všetci živnostníci)
Živnostníci si platia sociálne aj zdravotné odvody, teda si platia aj dôchodkové poistenie. Tí, ktorí majú finančnú gramotnosť na aspoň priemernej úrovni, si šetria na dôchodok aj pomimo štátu.
Keď nie si zamestnaný, nedostaneš žiadny úver či hypotéku
Všetko je závislé na tom, ako vás ako živnostníka posudzujú banky. Ak prihliadajú na reálne obraty na účte, bude smerodajné to; ak ich zaujíma daňové priznanie, opäť bude smerodajné to. Živnostník môže rovnako dobre dostať hypotéku či úver ako zamestnanec, ak je na takúto situáciu pripravený.
Keď budeš na PN, nikto ti nič nedá
Živnostník, ktorý si platí odvody, má rovnaké právo na PN ako zamestnanec. Výška dávok v PN je závislá na základe dane, z ktorého si živnostník platil odvody.
Ako živnostník sa musíš stále obracať a nič nemáš isté
Ak robíte prácu, ktorá si žiada neustále nových klientov, budete sa obracať. Ak poskytujete služby trom či štyrom väčším klientom, ktorí sú viacmenej stabilní, môžete nadobudnúť istotu.
Živnostníkom hádže štát polená pod nohy
Slovensko je k malým podnikateľom pomerne ústretové. Dane platia raz ročne a môžu si uplatňovať daňové bonusy, poznáme nezdaniteľné príjmy a tiež paušálne výdavky, ktoré dokážu daň z príjmu znížiť na minimum. Nepríjemnou povinnosťou je platiť sociálne a zdravotné odvody, tie je však potrebné vnímať ako nevyhnutnosť, ktorá má zmysel.
