iNSTRID

Objektivizmus je filozofický smer, ktorý zavrhuje pomoc druhým a za najvyššiu ľudskú hodnotu považuje sebectvo. Prečítajte si o tejto téme viac.

Pred 118 rokmi sa v Petrohrade narodila Alisa Zinov’yevna Rosenbaum, ktorá sa neskôr v Spojených štátoch stala jedným z najvýznamnejších filozofov 20. storočia. Verila, že každý človek má byť výsostne orientovaný na seba a nepomáhať ostatným, sledovať výhradne vlastné záujmy a neprijímať pomoc ostatných. To je základ jej filozofie objektivizmu, ktorý sa často skloňuje aj ako „randizmus“.

Na prvé počutie tento koncept neznie veľmi pozitívne, ale ako vo všetkom ostatnom, aj v prípade tejto filozofie musíme ísť hlbšie k podstate, aby sme ju pochopili.

Ayn Rand v New Yorku, vpravo obálka jej prelomovej knihy Atlas pokrčil plecami (1953)

Alisa Zinov’yevna Rosenbaum sa narodila 2. februára 1905 v ruskom Petrohrade, ale po štúdiu histórie a filozofie v rodnom meste emigrovala do USA, kde neskôr nadobudla celé vlastné meno Ayn Rand O’Connor.

Jej filozofia objektivizmu dodnes vzbudzuje dešpekt, pretože navzdory svojmu židovskému pôvodu zásadným spôsobom poprela základné ľudské hodnoty ako altruizmus, cnosť a súdržnosť, ktoré sa práve v priebehu druhej svetovej vojny preukázali ako nevyhnutné pre prežitie.

Pravdou však ostáva, že objektivizmus ako filozofický smer začala rozvíjať vydaním knihy The Fountainhead (Zdroj), ktorá vyšla v roku 1943, ale napísaná bola skôr. Najprv ju odmietlo až 12 vydavateľov. Dalo by sa teda tvrdiť, že o utrpení Židov vtedy ešte nevedela a preto si neuvedomovala nemorálnosť svojich tvrdení, ale jej druhá kniha Atlas Shrugged (Atlas pokrčil plecami) vyšla až v roku 1953, kedy boli zverstvá páchané na ľuďoch v Európe známe celému svetu, obzvlášť intelektuálnej elite, do ktorej Rand patrila.

„Každý človek musí žiť ako svoj vlastný cieľ a musí nasledovať svoj vlastný racionálny záujem,“ tvrdila Rand v televíznom rozhovore s Mikom Wallaceom z roku 1959, ktorý sa stal na internete mimoriadne populárnym po rozmachu internetu. Ďalej uviedla aj to, že spochybňuje morálny kódex altruizmu.

Dokonca podľa vlastných slov altruizmus považuje za zlo. Nepáčil sa jej zaužívaný morálny kódex, ktorý z človeka robil obetný predmet (potreba obetovania sa pre druhých). Podľa Rand má človek nárok byť šťastný a že toto šťastie musí dosiahnuť sám, bez pomoci druhých ľudí.

Rand slová sú dnes mimoriadne pútavé pre konšpirátorov, odporcov proti systému, samozvaným bojovníkom proti veľmociam či politikom, ale len preto nemožno objektivizmus znehodnocovať. Je to skrátka jeden z filozofických smerov a stále nie je ten najradikálnejší. Poznáme predsa aj takú filozofiu, ktorá je založená na závere, že okrem mňa nič a nikto neexistuje a výhradne ja som centrom aj tvorcom celého súcna – solipsizmus.

Filozofia randizmu sa totiž nevylučuje s altruizmom, hoci sama Rand by možno tvrdila opak. Ak je pre človeka prirodzené, že ho robí šťastím šťastie ostatných ľudí a teší ho, že môže pomáhať, potom objektivizmus takéto altruistické konanie nevylučuje.

Sama Rand v uvedenom rozhovore hovorí, že takéto konanie objektivizmus nevylučuje, ak je výsledkom „dobrovoľného súhlasu jednotlivca, dobrovoľnej spolupráce slobodných ľudí, teda bez prinútenia“.

Na druhej strane zachováva názor, že aj tí druhí by mali byť dostatočne samostatní, aby si šťastie vedeli zabezpečiť. Samozrejme, situácia sa celkom mení v prípade, že je niekto chorý, slabý alebo inak trpí. Aj on má právo na šťastie, hoci sa k nemu sám nevie dopracovať. Možno by Rand mala odlišné názory, keby mala dieťa, ktoré by milovala. Aj na takéto špekulácie ale mala odpoveď, ktorú ako reakciu na inú otázku sformulovala tak, že nie každý je hoden lásky, respektíve lásky je hoden iba ten, kto spĺňa určité veľmi konkrétne predpoklady a vlastnosti. Predpokladáme, že tým myslela aj práve deti.

Ayn Rand s manželom Frankom O’Connorom (foto: sollanna2013.blogspot.com)

Kritike Randovej sa nevyhol ani samotný princíp demokracie, ktorý považovala za nesprávny: „Nemyslím si, že väčšina môže hlasovať o vašom živote, majetku, slobode a vziať vám tieto veci.“

S tým, že princíp rovnocenného hlasovania všetkých o verejných veciach nemusí byť vždy v poriadku, sa stotožňuje asi každý. V takomto systéme totiž platí, že vrah, násilník, alkoholik a vrcholne nemorálny človek má rovnaké hlasovacie právo ako človek, ktorý je vysoko cnostný, úprimný, morálne čistý a pomáhajúci ľuďom.

„Preto si nemyslím, že odhlasovaním niečoho pomocou väčšiny sa to niečo stáva automaticky správnym. Nestáva.“

Znie to nepríjemne? Určite áno, hoci mnohí sa v objektivizme a uvedených výrokoch nájdu.

"Behom posledných 2 000 rokov svetu dominovali iné filozofie. Pozrite sa vôkol a zvážte, k čomu to viedlo,“ obhajovala Rand svoje názory.

Ayn Rand zomrela 6. marca 1982 vo veku 77 rokov v New Yorku na karcinóm pľúc. Bola bezdetná a podľa vlastných slov bolo jej tehotenstvom písanie knihy a dieťaťom samotná kniha. Mala manžela Franka O’Connora.

Stavebníctvo sa ustavične vyvíja, vďaka novým materiálom a postupom máme bezpečnejšie, komfortnejšie a úspornejšie domácnosti v rekordne krátkom čase. Priestor na inovácie ani zďaleka nie je zaplnený, stavebníctvo novej éry počíta s modulárnymi bytmi na akomkoľvek povrchu a s 3D tlačou hrubých stavieb.

Keď počujeme o 3D tlači, zvyčajne si predstavíme malé plastové produkty vyrobené špeciálnymi zariadeniami. Princíp ich výroby je však aplikovateľný v stavebníctve, iba v nepomerne väčšom meradle.

Postupným vrstvením betónovej hmoty je možné nielen rýchlejšie, ale údajne aj úspornejšie budovať celé bytové komplexy. V porovnaní s tradičným postupom výstavby táto nadrozmerná 3D tlač nahráva do kariet aj kreatívnej architektúre.

Houben Van Mierlo – Milestone

Holandskí architekti Houben a Van Mierlo nedávno prezentovali pôsobivý návrh stavieb vytvorených pomocou 3D tlače, ktoré ponúkajú alternatívu k mestskému i vidieckemu spôsobu bývania.

Projekt s názvom Milestone (Míľnik) pred zopár rokmi vznikal pri Eindhovene a predstavoval bývanie formou samostatných bytových jednotiek s nekonvenčným dizajnom, ktoré prirodzene dopĺňajú prírodné prostredie.

Jednotlivé mezonetové domčeky vyzerajú ako vysoké kamene s vyhĺbenými oknami. Pôdorys domácností je veľmi kompaktný, obytné jednotky tvoria pomyslený kruh, v strede kompozície je priestor na susedské spoločenstvo, hry a stretnutia. Realizácia projektu sa uskutoční postupne, pričom sa použijú prefabrikované betónové prvky. Ambíciou tvorcov je posledný z domov vytvoriť priamo na mieste.

Od roku 2018, kedy sa o tejto téme informovalo viac, však ubehlo dosť času na zhodnotenie, či sa tento projekt vydaril. Pravdou je, že hoci sa firme podarilo niečo zrealizovať, vo výsledku to však nevyzerá rozhodne tak pekne, ako na vtedajších vizualizáciách.

S odlišným, ale nemenej zaujímavým konceptom bývania prichádza portugalské štúdio s názvom Friday. Projekt Floatwing je vo svojej podstate hausbótom, ktoré sa v posledných rokoch úspešne udomácňujú aj v Bratislave a celkovo na Slovensku.

V minulosti boli hausbóty alternatívou k chatám, dnes majú plnohodnotné interiéry s kompletnou technickou vybavenosťou a vysokým komfortom.

Od tradičných hausbótov sa Floatwing odlišuje modularitou vnútorného priestoru. Obytná jednotka je postavená z ekologických materiálov a jej vplyv na okolie je minimálny.

Modularita a variabilita vnútorného priestoru pomocou pohyblivých priečok umožňuje dokonalú personalizáciu nielen dispozície, ale aj materiálového vyhotovenia a technického vybavenia.

Zaujímavosťou sú solárne panely na streche, ktoré poháňajú motory. Floatwing sa dokáže na vode pohybovať rýchlosťou 5,6 km/h (3,5 mph).

Viacgeneračné rodinné domy, bungalovy, byty a mezonetové apartmány budú vždy považované za štandard v bývaní, ale nová doba a technológie otvárajú dvere kurióznym a nezvyčajným projektom. Niektoré z nich sa v budúcnosti nepochybne stanú samozrejmou súčasťou realitného trhu a vyššie uvedené riešenia patria medzi tie s najväčším potenciálom.

Nové výzvy

Aké výzvy čakajú architektov a stavebníkov v nasledujúcich dekádach? Spýtali sa sa umelej inteligencie ChatGPT, aby nám povedala k tejto téme.

Architekti a stavebníci budú čeliť viacerým výzvam v nasledujúcich dekádach. Tu je niekoľko z hlavných výziev:

Udržateľnosť a environmentálna zodpovednosť: S narastajúcim povedomím o zmene klímy a potrebe ochrany životného prostredia budú architekti a stavebníci čeliť tlaku na vytváranie udržateľných a energeticky efektívnych budov. Budú sa musieť sústrediť na minimalizovanie environmentálneho odtlačku budov, znižovanie spotreby energie, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšovanie energetickej efektívnosti budov.

Urbanizácia a rast populácie: Rastúca svetová populácia a neustály proces urbanizácie kladú nároky na architektov a stavebníkov. Budú musieť navrhovať a stavať budovy, ktoré sú efektívne využívané, dobre organizované a prispôsobené pre rôzne potreby obyvateľov v husto osídlených mestských oblastiach.

Technologický pokrok a digitalizácia: Technologické inovácie a digitalizácia menia spôsob, akým sa budovy navrhujú, stavia a spravujú. Architekti a stavebníci budú musieť byť oboznámení s novými technológiami a využívať ich na zlepšovanie procesov navrhovania, konštrukcie a monitorovania stavieb.

Zmena spoločenských potrieb: Spoločenské potreby a preferencie sa menia a architekti a stavebníci musia byť schopní prispôsobiť sa týmto zmenám. Napríklad narastajúci dôraz na flexibilné pracovné prostredie, viacúčelové verejné priestory a inkluzívne dizajny vyžaduje nové prístupy k navrhovaniu budov a priestorov.

Starnúca populácia: S rastúcim počtom starších obyvateľov bude potrebné riešiť ich špecifické potreby v oblasti bytového a verejného priestoru. Architekti a stavebníci budú musieť navrhovať bezbariérové a prispôsobivé budovy, ktoré zohľadňujú potreby starších ľudí.

Globálna neistota a prispôsobenie sa: Zmeny v globálnom politickom, ekonomickom a environmentálnom kontexte prinášajú výzvy týkajúce sa prispôsobenia sa a odolnosti budov voči extrémnym podmienkam ako sú zmena klímy, prírodné katastrofy a bezpečnostné hrozby.

Tieto výzvy budú vyžadovať kreatívne a inovatívne riešenia, spoluprácu medzi odborníkmi a prijatie nových technológií a postupov. Architekti a stavebníci budú mať zásadnú úlohu pri formovaní budúcnosti a tvorbe udržateľných a funkčných prostredí pre ľudí.

Klimatická kríza je zrejme najväčším globálnym problémom, ktorému musí ľudstvo aktuálne čeliť. Avšak ešte pred 2. svetovou vojnou, presnejšie v roku 1938, Guy Callender prišiel na to, že vyššia koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére spôsobuje globálne otepľovanie. Avšak tento problém zostal dlho neriešený.

V súčasnosti si už väčšina populácie uvedomuje, aké dôsledky má globálne otepľovanie na našu planétu, ale aj na ľudský organizmus. Ako sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku, tohtoročný júl mal byť doposiaľ najhorúcejším mesiacom.

Vedúci predstaviteľ Organizácie spojených národov António Guterres skonštatoval aktuálnu situáciu takto: „Éra globálneho otepľovaná sa končí; začína éra globálneho varu.“ Aj z tohto dôvodu nemalá časť spoločnosti žiada systematické riešenia, ktoré môžu zabrániť ďalším následkom.

V súčasnosti je väčšina elektrickej energie vytvorená spaľovaním uhlia, zemného plynu alebo iných fosílnych palív, uvádza portál Statista. Avšak prejdením k používaniu obnoviteľných zdrojov energie by mohlo pomôcť v boji s touto krízou. Tento sektor taktiež zaznamenal niekoľko inovácií, ktoré ho robia atraktívnejším.

Energia zo slnka

Zelená energia alebo energia z obnoviteľných zdrojov zahŕňa niekoľko spôsobov získavania elektrickej energie, ktoré priamo neškodia našej planéte. Mnohí ľudia si však pod týmto pojmom ako prvé predstavia solárne panely, a teda s nimi spojenú fotovoltiku. Ich fungovanie je založené na polovodičoch, ktoré prostredníctvom fotovoltického javu menia dopadajúce slnečné lúče na elektrickú energiu, píše National Geographic.

Viacero skupín vedcov naprieč svetom sa snažia prísť na spôsob ako zefektívniť výrobu energie týmto spôsobom. The Guardian len pred mesiacom informoval o tom, že pomocou solárnych článkov vytvorených zo silikónu a perovskitu dokážu pretvoriť viac než 30 % slnečného svetla na elektrickú energiu.

Kombinácia pestovania plodín a solárnej energie sa nazýva agrovoltika. Zdroj: unsplash.com/@draufsicht

V súčasnosti najčastejšie využívane solárne články využívajú iba vrstvu silikónu. Tá však zachytáva iba červenú zložku svetla. Pridaním vrstvy perovskitu dokážu zachytávať aj modrú zložku svetelného spektra, čo zvyšuje celkovú efektivitu týchto panelov. Avšak portál ďalej uvádza, že komerčne dostupnými sa stanú až v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

Počas nocí však nedokážu generovať energiu vôbec, čo z nich robí užitočným nástrojom iba počas dňa. Netreba zabúdať ani na to, že ich efektivita klesá počas dní s malým množstvom slnečného sveta a počas vysokých teplôt. Taktiež vyžadujú pravidelnú údržbu, pretože vrstva špiny alebo snehu môže znemožniť produkciu energie.

Zelená, no neekologická

Systém, ktorým vytvárajú energiu je priamočiary – vietor sa opiera o čepele vrtule, ktorá sa roztočí a dynamo premení točivý pohyb na elektrickú energiu. Preto je ťažké vymyslieť novú prevratnú technológiu, ktorá by dokázala zvýšiť produkciu elektrickej energie. Avšak nemusí byť všetko len o novších, lepších technológiách.

Doposiaľ sa na veterne turbíny nazeralo ako na osobitné jednotky, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ďalších, aby sa znížila cena za pôdu, na ktorých stoja. Avšak portál MIT News uvádza, že správnym nastavením všetkých turbín môže narásť celková produkcia, ktorá je ekvivalentná postaveniu až 3600 nových veterných turbín, a to bez ďalších nákladov.

Veterné elektrárne však dostávajú nemalú kritiku za to, že nie sú ekologické. Ich čepele sa totiž vyrábajú zo sklolaminátu, čo ich robí ťažko recyklovateľnými. Po uplynutí ich životnosti tak väčšina z nich končí na skládkach, no to za môže zmeniť. Pokiaľ sa pomelú na miniatúrne častice, môžu byť použité pri výrobe cementu namiesto piesku alebo štrku, píše web televízie CNN.

Nový pohľad na vodné elektrárne

Vodné elektrárne fungujú na podobnom princípe, ako tie vzdušné. Tečúca voda roztočí turbínu, ktorá premení pohyb na elektrickú energiu. To však nie je jediný spôsob, ktorým dokáže zužitkovať vodu na produkciu elektrickej energie.

Jeden z nových spôsobov jej výroby môže byť takzvaná energia vĺn. Ide o koncept, kedy zariadenie využíva neustály pohyb vĺn nahor a nadol, uvádza portál Britannica. V súčasnosti môžete takéto zariadenie nájsť napríklad pri pobreží portugalského mesta Aguçadora.

Prvá vodná elektráreň bola postavená v roku 1878, aby napájala jedinú lampu. Zdroj: unsplash.com/@publicpowerorg

Avšak výroba energie za pomoci vĺn je zložitá. To sa odráža aj na finančnej podpore výskumu v tomto sektore, ktorá zaostáva oproti iným formám výroby zelenej energie. Slaná voda koroduje oceľ a iné kovy, čo znamená, že nie sú vhodnými materiálmi. Okrem toho vlny rýchlo opotrebujú káble a iné časti infraštruktúry.

V súčasnosti nedokážeme prejsť úplne na energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, a to aj napriek tomu, že vlády podporujú tento sektor. Ide o nespoľahlivé spôsoby produkcie energie, keďže nedokážeme ovládať počasie. Aj preto sa jadrová energia, o ktorej sme vás informovali v prechádzajúcom článku, zdá byť ako výhodná alternatíva.

Budúcnosť energie pravdepodobne nebude stáť na prevratnej technológii, ale na kombinácií tých, ktoré už máme. Teraz však musíme správne nastaviť pomer jednotlivých elektrárni, aby sme sa nedostali do energetickej krízy, no zároveň neškodili viac planéte Zem.

Vysoké teploty neutíchajú, ba naopak. Vlny horúčav pokračujú v Európe, Severnej Amerike, Ázii, severnej Afrike a ďalších oblastiach. Meteorológovia zaznamenali rekordné čísla aj na Slovensku. Sú firmy pripravené čeliť novým výzvam, ktoré so sebou prináša klimatická kríza?

V minulosti trvali extrémne teplá jeden až dva dni, po nich nasledovalo príjemné ochladenie či letná búrka. Tento interval sa predĺžil na tri až päť dní. Ľudia, ktorí nie sú na takéto podmienky zvyknutí, budú mať s dlhším trvaním oveľa viac problémov. Vedci predpovedajú, že teploty sa vzhľadom na klimatické zmeny budú naďalej zvyšovať, pričom sa bude musieť zmeniť na Zemi náš spôsob života. To ovplyvní aj fungovanie rôznych pracovných pozícií. Zamestnanci potrebujú vedieť, čo ich čaká – a spoločnosti sa tiež musia chopiť príležitosti, aby ich ochránili.

Zmeny nastanú nielen v exteriéri

Zmeny na pracovisku budú  do dvoch kategórií, hovoria odborníci. Prvým je vonkajšie a nechladené prostredie – ako je poľnohospodárstvo alebo výroba – v ktorých nie sú kontrolované vysoké teploty. V roku 2022 po práci zomrel madridský zametač ulíc na úpal v dôsledku extrémnych horúčav. V súlade s tým akademici tvrdia, že niektoré z najväčších zmien pravdepodobne nastanú hlavne v exteriéri. 

Priame slnko ohrozuje najmä ľudí pracujúcich v exteriéri. Tí by mali dodržiavať pitný režim a chrániť sa klobúkom či inou pokrývkou hlavy. Zdroj: Pexels.com

„Práca vonku v horúčavách si bude vyžadovať kratšie zmeny s väčšími prestávkami a viac práce cez noc,“ hovorí Abraham. Aj keď je pravdepodobné, že sa tejto skupine pracovníkov posunie pracovný čas na neskorší večer, tento prístup nie je riešením na všetko a stále predstavuje riziko. Nočné teploty sa otepľujú rýchlejšie ako denné. „Ak sú pracovníci v práci cez deň v horúčave, ale nočné teploty sú dostatočne vysoké na to, aby sa ich telo nedokázalo ochladiť, na druhý deň to budú mať oveľa ťažšie,“ vysvetľuje John P Abraham, profesor termálnych vied z Technickej univerzity Svätého Tomáša v USA. Problémy môžu predstavovať aj iné bezpečnostné problémy, ako napríklad viditeľnosť.

Teplo znižuje výkon zamestnancov

Abraham verí, že pre pracovníkov v prostredí bez regulácie teploty sa stanú klimatizované chladiace strediská bežnejšou záležitosťou. Zamestnávatelia budú musieť zaviesť prestávky pre zníženie telesnej teploty natoľko, aby mohli ďalej pracovať bez zdravotných rizík. Zamestnanci, ktorí pracujú vo vnútri alebo v chladenom prostredí, sú relatívne v bezpečí, no mali by tiež počítať so zmenami vo svojich pracovných postupoch.

„Ako užitočné sa ukázali aj niektoré súčasné pracovné podmienky, ako je práca na diaľku, hybridná práca, štvordňové týždne či šesť hodinové pracovné dni namiesto ôsmych,“ hovorí Mansoor Soomro, senior lektor v oblasti udržateľnosti a medzinárodný obchod, vedenie, manažment a ľudské zdroje na Medzinárodnej obchodnej škola Teesside University v Spojenom kráľovstve. „Zníži sa tým dochádzanie do práce, čo môže ešte viac zvýšiť výkon jednotlivcov. Aj vďaka neformálnemu oblečeniu sa doma môžu aj počas teplých dní cítiť pohodlnejšie.“ Či ide o povinnosti vykonávané v exteriéri alebo v interiéri, už teraz niektorí ľudia presúvajú svoje plány tak, aby začali skôr. Chcú skončiť ešte pred teplotným vrcholom na poludnie – to sa bude diať v budúcnosti oveľa častejšie. 

Ľudia pracujúci v reštauračných zariadeniach to nemajú o nič jednoduchšie ani teraz. Pri varení v uzatvorenom priestore bez dostatočného vetrania teplota rapídne stúpa. Zdroj: Pexels.com

Aká bude úloha zamestnávateľov?

Zamestnávatelia môžu zaviesť aj nové opatrenia. Soomro hovorí, že niektorí z nich pravidelne vyhodnocujú tepelné riziká, aby identifikovali skupiny, ktoré sú najviac ohrozené prudkými výkyvmi teplôt. Patria sem staršie osoby, tehotné ženy a zamestnanci so zdravotným postihnutím. „Týmto ľuďom potom môžu poskytnúť úľavy, aké budú potrebovať.“ hovorí. Očakáva, že počas trvania extrémnych horúčav bude tieto kontroly vykonávať viac zamestnávateľov. Realita však býva často diametrálne odlišná a zamestnávateľom ide prvotne o zisk.

Lektor Soomro však predpovedá, že spoločnosti budú čoraz viac dávať do povedomia iniciatívy v oblasti zdravia a fyzickej pohody. Tie môžu zahŕňať školiace semináre o zvládaní tepelného stresu alebo plánoch fitness a výživy, ktoré pomôžu pracovníkom prispôsobiť sa meniacemu sa podnebiu. Kľúčové budú aj investície do infraštruktúry. „Spoločnosti investujú do vytvárania tepelne odolných pracovných prostredí zahŕňajúcich udržateľnú infraštruktúru budov s lepším klimatizačným systémom,“ hovorí. 

V krajinách tretieho sveta sa však bezpečnosť ochrana a zdravia pri práci neberie do úvahy ani dnes. Zdroj: Pexels.com

Menšia produktivita = menší zisk

Hovorí sa, že sme to, čo jeme. Aký súvis to má ale skutočne s naším zdravím? Kým doposiaľ vznikali domienky, že v rámci zdravého stravovania je dôležité to, čo a v akom množstve jeme, nové vedecké poznatky prinášajú zaujímavé závery.

V porovnaní s našimi predkami jeme častejšie, pričom nie sme vystavení výraznejším obdobiam pôstu. Kým v minulosti boli ľudia odkázaní na to, čo im ponúkla príroda, súčasná doba nám ponúka v rámci stravovania neobmedzené možnosti. Reštaurácie a obchodné centrá podnecujú spoločnosť ku konzumácii, pričom priemerný človek zje v priebehu dňa približne štyri jedlá.

Zároveň sa nezvykne dbať na to, v akom čase ku konzumácii dochádza, nakoľko mnohí ľudia sú pracovne vyťažení do nočných hodín. Ide však o negatívny fenomén, ktorý je v rozpore s cirkadiánnym rytmusom tela. Na základe toho vzniká riziko nielen duševných ochorení, ale aj fyzických.

Riziká nepravidelného stravovania

Ľudské telo sa skladá z viacerých mechanizmov, ktoré mu umožňujú správne fungovať. Pokiaľ sa však dlhodobo zanedbávajú, prejavia sa rozličnými symptómami, ktoré môžu viesť ku vzniku rozličných ťažkostí.

Záťažou môže byť aj nepravidelné stravovanie, ktorému sú vystavení najmä zamestnanci pracujúci na zmeny. Ako je už vedecky potvrdené, najviac kalórií príjme telo na konci dňa, čo môže mať značný vplyv na metabolizmus. Ako uvádza portál ScienceAlert, na základe toho sa z biologického hľadiska odporúča jesť v častiach dňa, kedy sme najviac aktívni.

Vyvážená strava tvorí primárny atribút v rámci zdravej životosprávy. Zdroj: pexels.com

Pokiaľ sa však častejšie vystavujeme nočnému jedeniu, môžeme pocítiť prírastok na hmotnosti. Zároveň sa touto životosprávou vystavujeme aj väčšiemu riziku obezity, cukrovky a srdcových chorôb. Avšak spôsob stravovania, ktorý je v súlade s cirkadiánnymi hodinami, môže uvedené riziká značne znížiť.

Jeden z najefektívnejších príkladov môžeme poznať aj ako prerušovaný pôst. Síce na základe názvu môže ísť o drastickú metódu, v skutočnosti sa netreba obávať, že budete hladovať. Skladá sa z viacerých benefitov, pričom dôraz sa kladie najmä na správne načasovanie jedenia bez zásahu do biologických hodín.

Podstata prerušovaného pôstu

Z hľadiska výživových poradcov ide o spôsob stravovania, ktorý je známy aj pod pojmom „krabičková diéta“. Existuje jeho niekoľko foriem, pričom jednu z nich tvorí časovo obmedzené jedenie. V praxi ide o konzumáciu všetkých kalórií v osem až 12 hodinovom časovom rozpätí. V niektorých prípadoch môže ísť dokonca ešte o kratšie intervaly.

Počiatočné fázy skúmania tohto fenoménu obľúbeného medzi celebritami sa skúmali na myšiach, u ktorých sa preukázal pozoruhodný úbytok na hmotnosti. Výnimky netvorili ani zdravotné prínosy. Netreba však zabúdať, že niektoré aspekty sa u ľudí môžu líšiť. Napríklad, kým u myší sa už počas jedného dňa pôstu preukázala 10 % strata telesnej hmotnosti, ľudia by dané výsledky dosiahli až o 14 dní.

Aj cez to, že mnohé štúdie majú protichodné názory na tento druh diéty, existuje niekoľko záverov potvrdzujúcich jeho benefity. Ako sme informovali v našom predošlom článku, v roku 2020 výskumy poukázali na to, že môže ísť o spôsob, ktorým možno znížiť krvný tlak alebo hmotnosť.

Pravidelné stravovanie zabezpečuje správne fungovanie tela. Zdroj: pexels.com

Zároveň môže ísť o blahodarný efekt aj pri bunkovej reparácii. Počas pôstu bunky v tele iniciujú reparačný proces, známy ako autofágia. Jeho primárny cieľ tvorí odstraňovanie poškodených buniek a bunkových metabolitov. V rámci zvýšenej autofágie dochádza k potenciálnej ochrane pred mnohými chorobami, vrátane rakoviny či Alzheimerovej choroby.

Odborníci na stravovanie zároveň dodávajú, že výnimku netvorí ani celková kvalita potravín. Na základe toho sa odporúča konzumovať stravu zloženú zo zdravých rastlinných a nutrične bohatých potravín, ktoré dokážu zasýtiť aj pri nízkej hladine kalórií.

Odvrátená strana postenia sa

Každá minca má dve strany a aj prerušované hladovanie môže prispieť k zdravotným rizikám. Niektorí ľudia sa rozhodnú podstúpiť oveľa dlhší čas pôstu, než sa odporúča. Mnohí z nich sa tomuto spôsobu stravovania vystavujú až po dobu 48 alebo 72 hodín. Ide o obrovský hazard so zdravím, nakoľko dlhšie obdobie pôstu sa spája s dehydratáciou, mdlobami, nedostatkom energie či neschopnosťou sa sústrediť, píše portál Svět plodů.

Počas prerušovaného pôstu sa odporúča si dať pozor na vznik porúch príjmu potravy. Zdroj: pexels.com

Na to, aby doba postenia prebehla bez zbytočných komplikácií, odporúča sa dbať na potrebné živiny v podobe železa, vápnika a vitamínu B12. Rovnako sa môžu prejaviť zmeny v oblasti reprodukčných hormónov, ktoré sú extrémne citlivé. Napríklad u žien, u ktorých dochádza k nepravidelnej menštruácii, sa tento druh stravovania neodporúča.

Zároveň si dať treba pozor aj na to, aby obdobie pôstu neskĺzlo do nejakej formy porúch príjmu potravy. Ohrozenú skupinu tvoria najmä deti a dospievajúci.

Minerálne kamene sú nositeľmi pozitívnych vibrácií a energií, prinášajú mnoho účinkov do našich životov, pôsobia na naše zdravie a slúžia ako amulety pre naše zámery.

Zatiaľ čo niektoré drahokamy sú dobre známe pre jednu konkrétnu farbu, väčšina drahokamov má v skutočnosti rôzne odtiene.

Napríklad diamanty sú dostupné v každej farbe dúhy a zafíry sú dostupné v každom odtieni okrem červenej.

Turmalíny sú jedným z farebne najrozmanitejších drahokamov a dokonca sa často vyskytujú s viacerými farebnými pruhmi v jednom kameni.

Achát: farebná krása s mnohými účinkami

Achát je krásny kameň, ktorý sa vyskytuje v mnohých farebných variantoch.

Patrí medzi kremičité minerály a je známy pre svoje výrazné pruhy a pásy rôznych farieb, ktoré sa vytvárajú vrstvením rôznych minerálov.

Názov „achát“ pochádza zo starovekého gréckeho slova „achates,“ čo bolo meno rieky na Sicílii, kde boli drahokamy prvýkrát objavené.

Označuje sa aj ako kameň vernosti.

Achát červený. Zdroj: fengsuej-obchod.sk

Tieto kamene sa používajú na vyjadrenie odvahy, sily, istoty a bezpečia.

Achát má povesť upokojujúceho kameňa, pomáha harmonizovať emócie a upokojovať myseľ.

Mnoho ľudí ho používa ako podporu pri meditácii a relaxácii.

Tento kameň má schopnosť podporiť vnútornú rovnováhu a stabilitu. Pomáha vyrovnávať emocionálne výkyvy a podporuje sebaovládanie.

Niektoré varianty achátu sú spájané s podporou komunikácie.

Pomáha zlepšiť schopnosť vyjadrovania sa a porozumenia druhým ľuďom.

Achát má tiež povesť kameňa ochrany. Má schopnosť blokovať negatívne energie a odvracať škodlivé vplyvy.

Môže podnietiť kreativitu a inšpiráciu – ľudia ho často používajú ako podporu pre umeleckú tvorbu a nové nápady.

Niektoré varianty achátu sú spájané s liečením emocionálnych rán a podporou srdca. Pomáhajú rozvíjať lásku k sebe samému aj druhým.

Liečivé účinky:

• posilňuje funkciu črevných orgánov, pečene, mozgu, sleziny
• posilňuje cievy a väzivo
• pomáha pri zažívacích ťažkostiach, cukrovke
• podporuje trávenie, vylučovanie, rast a regeneráciu
• zmierňuje negatívne účinky fajčenia a pôsobenie jedovatých látok

Nádherný a čarovný krištáľ. Zdroj: ceskekrystaly.cz

Prírodný krištáľ

Názov tohto kameňa pochádza z gréckeho slova pre „ľad“.

Starovekí grécki filozofi ako Theophrastus verili, že priehľadný kameň je formou trvalého ľadu, tak chladného, že sa nerozmrazí.

Krištáľ je najuniverzálnejší a najúčinnejší liečivý polodrahokam. Tento kameň sa spája s čistotou a prizračnosťou na všetkých úrovniach.

Ma veľmi silné liečivé vlastnosti, pomáha nájsť harmóniu a podporuje duchovné poznanie.

Zlepšuje trpezlivosť, podporuje myseľ a dodáva energiu.

Odstraňuje negatívne emócie a uvoľňuje bloky v tele tak, aby ním mohla voľne prúdiť energia.

Pomáha pri problémoch so štítnou žľazou, trávením, krvným tlakom a tlmí migrény.

Pretože funguje tak, že zvyšuje vaše vibrácie a pomáha vám mať jasno v tom, čo chcete vytvoriť,  je ideálnym kameňom na manifestáciu.

A navyše, krištáľ dokáže zosilňovať účinok ostatných kameňov a neutralizuje elektormagnetický smog!

Ametyst

Pre jeho farbu starí Gréci spájali ametyst s bohom vína Dionýzom a verili, že drahokam môže zabrániť opitosti.

V skutočnosti slovo ametystos v starovekej gréčtine znamenalo „neopitý“.

Slávny umelec a vynálezca Leonardo da Vinci napísal, že ametysty zvyšujú inteligenciu a chránia pred zlými myšlienkami.

Budhisti veria, že ametyst podporuje meditáciu a drahokam sa často používa na výrobu tibetských modlitebných korálikov.

Vo všeobecnosti ľudia, ktorí meditujú, často využívajú ametyst ako podporu na dosiahnutie hlbšieho stavu sústredenia.

Rôzne kultúry spájali ametyst s pokojom, rovnováhou a odvahou, a pripisovali mu schopnosť liečiť nespavosť a zmierňovať bolesť.

Na fyzickej úrovni sa ametyst spája aj so zdravou regeneráciou buniek, podporuje kvalitný spánok, odpočinok a hormonálnu rovnováhu.

Pre tých, ktorí sa snažia obmedziť pitie, je tento drahokam skutočne nad zlato!

Ametyst totiž povzbudzuje svojho nositeľa, aby si zachoval triezvy rozum.

Je to kameň, ktorý slúži ako pripomienka toho, že na správne rozhodnutia v živote sú potrebné žiarivé myšlienky a vyrovnaná hlava.

Pripomína nám, že zahmlievaním mysle môže byť zložité vidieť cestu, ktorá dáva najväčší zmysel.

Výnimočná kniha Paradox prosperity konečne prichádza v slovenskom preklade.

Počuli ste už niekedy reči o tom, že keby mal ktosi viac peňazí, žil by oveľa lepšie a spravil by veľké veci? V skutočnosti to môže fungovať aj opačne – najprv treba žiť lepšie, organizovanejšie, zveľaďovať seba i svoju komunitu a strategicky pracovať na dosahovaní veľkých vecí, pričom peniaze sa stanú súčasťou celého procesu tak akosi prirodzene.

Chudoba totiž nie je iba o nedostatku peňazí. Je komplex rôznych faktorov, ktoré nepriaznivo vplývajú na životy ľudí – a naopak, nepriaznivý životný štýl vytvára nedostatok, traumy, problémy a chudobu.

Riešenie chudoby nie je jednoduchá záležitosť, pretože ak by ňou bola, pravdepodobne by chudoba už neexistovala. Problém je, že keď sa národy snažia chudobu vyriešiť, spravidla experimentujú a nedržia sa osvedčených postupov a teórií. Alebo, čo je horšie, sa všetok kapitál, personálny, časový i finančný, využije nesprávne, v dôsledku čoho sa národ uvedie do ešte väčšej chudoby ako predtým. Vidíme v praxi, že sa to tak deje.

Lenže už dnes poznáme osvedčené spôsoby, ako sa zbaviť chudoby, vypudiť ju z komunít i národov. Také postupy ponúka autorský kolektív zložený z troch špecialistov v ich knižnej publikácii Paradox prosperity, ktorá po štyroch rokoch od svojho debutu v zahraničí prichádza v slovenskom preklade aj na náš trh.

V knihe Paradox prosperity Clayton M. Christensen, Efosa Ojomo a Karen Dillon fakticky odhaľujú paradox, ktorý je jadrom väčšiny prístupov k riešeniu chudoby.

Podľa Christensena existuje niekoľko prístupov k riešeniu chudoby.

Vytváranie trhových inovácií: Christensen presadzuje, že efektívne riešenia chudoby vyžadujú vytvorenie nových trhov a inovácií, ktoré sú cenovo dostupné a prístupné pre ľudí s nízkymi príjmami. Tieto inovácie by mali byť navrhnuté s ohľadom na potreby konkrétnej cieľovej skupiny a mali by im prinášať skutočnú hodnotu.

Sociálne podnikanie: Christensen zdôrazňuje dôležitosť sociálneho podnikania pri riešení chudoby. Sociálne podniky majú za cieľ dosahovať sociálne a environmentálne zlepšenie, zatiaľ čo sú finančne udržateľné. Tento prístup kombinuje snahu o zisk s hľadaním spôsobov, ako slúžiť chudobným komunitám a pomáhať im vystúpiť z chudoby.

Zameranie sa na vzdelanie: Vzdelanie je kľúčovým faktorom pri riešení chudoby. Poskytnutie prístupu k vzdelaniu a rozvoj zručností môže pomôcť jednotlivcom získať lepšie príležitosti pre zamestnanie a podnikanie. Investície do kvalitného vzdelania na všetkých úrovniach by mali byť prioritou.

Spolupráca verejného, súkromného a neziskového sektora: Christensen tvrdí, že efektívne riešenie chudoby vyžaduje spoluprácu medzi rôznymi sektormi. Verejný sektor, súkromný sektor a neziskové organizácie by mali spoločne pracovať na identifikácii a implementácii inovatívnych riešení chudoby.

Zameranie na systematické zmeny: Kolektív autorov knihy Paradox prosperity tvrdí, že trvalé riešenia chudoby vyžadujú systematické zmeny v spôsobe, akým funguje spoločnosť. To zahŕňa zmenu vzorcov myslenia, politík a štruktúr, ktoré udržiavajú chudobu.

Identifikovanie a odstránenie prekážok, ktoré bránia chudobným jednotlivcom a komunitám, je v každom prípade kľúčovým prvkom tejto stratégie.

Už aj v slovenčine

Publikácia The Prosperity Paradox bola vydaná začiatkom roka 2019 a v nasledujúcich týždňoch sa dostane aj do predaja na Slovensku v slovenskom preklade.

Knihu na náš trh prináša Nadácia United Philanthropy, ktorá v minulosti vydala knižné publikácie ako Príbeh Singapuru: Z tretieho sveta medzi elitu and Dilema inovátora.

Ako aktívny cestovateľ môžem pozorovať rôzne prístupy k téme životnej úrovne. V Juhoafrickej republike som videl obrovské bohatstvo striedané devastujúcou chudobou, v Singapure vysoký ekonomicko-technologický level zabezpečený nie úplne demokratickým systémom. Kostarika zasa nepatrí k najbohatším krajinám sveta, no má najvyššiu mieru gramotnosti v regióne a vyrába 100% energie z obnoviteľných zdrojov. Všetky príklady potvrdzujú, že ak by sme životnú úroveň merali iba výškou HDP, bola by to chyba. Som rád, že Prospertiy Paradox túto tému otvára v širšom kontexte. Zároveň verím, možno naivne, že táto kniha môže byť inšpiratívne aj pre tých, ktorí majú podmienky na vznik prosperity nastavovať.

 – Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company

Kto sú autori knihy?

Elon Musk a Mark Zuckerberg, dvaja svetovo známi technologickí magnáti, sa dohodli na neobvyklom stretnutí – zápase v klietke. Päťdesiatdvaročný majiteľ platformy Twitter vyzval v júni Zuckerberga do ringu. Ten výzvu akceptoval a následne prehlásil, že už je pripravený.

Zakladateľ Mety na svojej novej platforme Threads uviedol, že by si s Muskom chcel zmerať sily 26. augusta. Avšak Elon zatiaľ nesúhlasil s navrhovaným termínom.

Cenovo dostupné tlačiarne umožnili bežným ľudom vytvoriť kópie potrebných dokumenty v pohodlí ich domova. Vývoj technológie pokračoval, na trh prišli nové, lepšie, tlačiarne a dokonca nová odnož tlačiarenských technológií.

Začiatkom nového milénia uzrel svet prvú komerčne dostupnú tlačiareň, ktorá odštartovala revolúciu. Ako uvádza portál Independent, na 3D tlačiarni môžete vytlačiť takmer čokoľvek a využiť pri tom môžete rôzne materiály. Avšak kvalita takto vytlačených objektov nie je rovnaká tým, ktoré vychádzajú z továrni.

Postupom času sa tlačiarne trojrozmerných objektov stáli ešte dostupnejšie, vďaka narastajúcemu záujmu. Prostredníctvom neustáleho vývinu sa na trh dostávajú čoraz lepšie tlačiarne a materiály, vďaka ktorým môžete vytvoriť kvalitnejšie výtlačky. Na výber máte z viacero značiek a modelov tlačiarní, vďaka ktorým si na svoje prídu nováčikovia, ale aj skúsení používatelia.

Začiatočníci môžu bezstarostne začať s trojrozmernou tlačou, vďaka obrovskej komunite, ktorá zdieľa svoje počítačové modely na rôznych webových stránkach. To znamená, že s 3D tlačou môže začať aj technicky nenadaný človek, pretože v mnohých prípadoch nie je potrebné, aby ovládal 3D modelovanie v niektorom z mnohých počítačových programoch.

Základy 3D tlače

Pokiaľ by ste sledovali sochára pri práci, zistili by ste, že postupným odstraňovaním materiálu vytvára požadovaný tvar. Ide o takzvanú substraktívnu metódu, ktorá však je úplným opakom aditívnej metódy. Tá sa využíva v 3D tlačiarňach, pretože postupným nanášaním materiálu vzniká požadovaný objekt.

Takto vytvorené objekty sú obvykle vytvorené z plastu, respektíve jedného z mnohých druhov plastov. Každý z nich má svoje špecifické vlastnosti, výhody a nevýhody. Možno vás však prekvapí, že tlačiarne na tlač trojrozmerných objektov používajú tie druhy plastov, ktoré môžete nájsť v autách či Lego kockách, píše portál Explain that Stuff.

Medhi najčastejšie používané plastové materiály pri 3D tlači radíme ABS, PLA a PETG. Zdroj: unsplash.com/@minkus

Lenže to nie je jediný materiál, ktorý viete zužitkovať pri tomto výrobnom procese. Materiál, ktorý je vhodný na takúto tlač, musí spĺňať niekoľko podmienok. Musí sa nahriať pri pomerne nízkych teplotách, čo umožní tryske ho jednoducho aplikovať. Následne musí stvrdnúť v priebehu chvíle, aby vytvoril pevný základ pre ďalšie vrstvy.

Spravodajský portál BBC ešte v roku 2011 informoval o prototype 3D tlačiarne pre čokoládové dobroty. Stojí za ním tím výskumníkov z anglickej University of Exeter. Neskôr z tohto úspechu vznikla aj firma Choc Egde, ktorá však ukončila svoje pôsobenie v minulom roku.

Trojrozmerná tlač naprieč odvetviami

Takáto tlač môže vyvolávať dojem, že ide iba o záľubu, ktorá nenájde reálne využitie vo väčšine odvetví. Pravde je však úplne iná, pretože už teraz dokážeme „postaviť“ dom pomocou špeciálnej tlačiarne, ktorá používa cement. Vytlačené domácnosti by mohli pomôcť v boji proti narastajúcemu bezdomovcovu, ale ja vysokým cenám nehnuteľností v Spojených štátoch amerických, uvádza NBC News. Výstavba takéhoto domu má totiž nižšie náklady, oproti domu, ktorý je postavený klasickým spôsobom.

Avšak využitie nájde aj v zdravotníctve. V tomto odvetví môžu pomocou 3D tlačiarní vyrábať jednotlivé kusy ľudského tela. The Guardian informoval o prípade ženy, ktorá podstúpila zákrok rekonštrukcie ucha, keďže trpí ochorením mikrócia.  Do ucha jej implantovali 3D výtlačok z kolagénového hydrogélového lešenia s bunkami chrupavky pacientky.

Trojrozmerné výtlačky v zdravotníctve vznikajú na základe špecifických potrieb pacienta. Zdroj: unsplash.com/@nci

V tomto odvetví nezaostáva ani slovenské zdravotníctvo, keďže Slovákovi ako prvému občanovi strednej Európy implantovali dve titánové platničky vytvorené 3D tlačiarňou. Podľa slov pacienta, takto vyrobené platničky boli lacnejšie než tie sériovo vyrábané a dokonca mu ich preplatila poisťovňa, uvádza portál Trend.

Aj mimo našej planéty

Táto technológie nezaháľa ani pri extraterestriálnych cestách, nakoľko spoločnosti ako Space X alebo Rocket Lab v súčasnosti používajú 3D tlačené diely nejakú dobu. V marci sme vás informovali o tom, že spoločnosť Relativity Space to chce dosiahnuť s ich prototypom Terran 1, ktorý je pozostáva z 85 % percent vytlačených komponentov.

Okrem toho, že sa tieto spoločnosti predbiehajú v tom, kto vytvorí lepšiu raketu za pomoci 3D tlače, technológia pomáha aj kozmonautom na obežnej dráhe Zeme. Na webovej stránke Nasa 3D Resources nájdete modely rôznych vesmírnych telies, rakiet, satelitov, ale aj skrutkovač.

Trojrozmerná tlač má potenciál zmeniť mnohé odvetvia našich životov a je pravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch uvidíme čoraz viac úspechov tejto technológie. Mnohé spoločnosti už teraz skrátili výrobný čas a zmenšili náklady na ich výrobu zmenou výrobného procesu.

Prítomnosť mikroplastov možno zaznamenať všade okolo nás. Dlhodobo sa diskutuje o ich negatívnom vplyve na moria a oceány, ktorý ohrozuje kvalitu života mnohých živočíchov. Vplývajú však aj na ľudí, nakoľko sú obsiahnuté v kozmetických a hygienických výrobkoch alebo potravinách.

Ako sme uviedli v našom predošlom článku, medzinárodná nezisková organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace počas analýzy viac ako 7-tisíc výrobkov zistila znepokojivé výsledky. Výskum sa týkal Európskej únie, pričom prítomnosť týchto drobných častíc sa zaznamenala až v deviatich prípravkoch z desiatich.

Na základe toho sa holandská aplikácia Beat the Microbead snaží pomôcť svojim používateľom odhaliť ich prítomnosť v kozmetike. Jej použitie je jednoduché, stačí prostredníctvom mobilného fotoaparátu naskenovať zoznam ingrediencií obsiahnutých v ľubovoľnom výrobku. V súčasnosti je však dostupná len pre zariadenia značky Apple.

Zdrvujúci účinok na ľudský organizmus

Doposiaľ sa výraznejšia pozornosť venovala len dopadu mikroplastov na životné prostredie. Ide o závažný vplyv, ktorý sa týka najmä vody. Celý proces začína už počas ich smerovanie spolu s odpadovými vodami do čističiek, ktoré sa ich vo väčšine prípadoch nevedia úplne zbaviť. Vzhľadom na to, že ich nemožno odstrániť ani z morí a oceánov, stavajú sa bežnou súčasťou potravinového reťazca mnohých zvierat.

Dôraz sa kladie aj na veľké množstvo toxínov, ktoré je v nich obsiahnuté, nakoľko dokážu absorbovať látky z okolia. Aký vplyv majú ale na náš organizmus?

Plasty tvoria rizikový faktor pre moria a oceány. Zdroj: pexels.com

Ako informuje portál ScienceAlert, predbežné výskumy odhaľujú, že zvetrané mikroplasty môžu byť v porovnaní s ich čerstvou verziou pre ľudské mozgové bunky omnoho toxickejšie. Ide o druh, ktorý je vystavený prírodným živlom ako dážď, vietor či slnečné svetlo. Na základe toho mení svoj tvar a štruktúru, pričom sa opäť dostáva do živých organizmov.

Uvedený experiment sa v počiatočnej fáze realizoval prostredníctvom kŕmenia myší so zvetranými mikroplastmi, pričom počas týždňa sa im zvýšili hladiny zápalových častíc v krvi. Okrem toho výskumný tím zaznamenal aj vyšší počet mŕtvych buniek v mozgu. Na základe zistených poznatkov vedci začali skúmať vplyv tejto skupiny mikroplastov na ľudské mikroglie pestované v laboratóriu.

Ide o tkanivá, ktoré tvoria 10 až 15 percent mozgových buniek, pričom majú obrovský vplyv na náš centrálny nervový systém. Zároveň ich primárnou úlohou je hľadať predmety, ktoré by sa v ňom nemali nachádzať.

Nekončiaci boj s plastmi

Plasty sú súčasťou našich každodenných životov. Síce si to mnohí z nás možno ani neuvedomujú, tvoria značnú časť životne dôležitých predmetov, vrátane oblečenia, dopravných prostriedkov, kozmetických a hygienických produktov či dokonca jedla. Podľa štatistík z roku 2021 sa v priebehu daného roka vyprodukovalo 390 miliónov ton plastu.

V súčasnosti existuje niekoľko krajín, ktoré vedú boj s jednorazovými plastmi. Ako sme informovali už v našom spomínanom článku, medzi prvé sa zaradili Spojené štáty americké, ktoré zakázali používanie mikroplastov. Neskôr podobný zákaz začal platiť aj vo Veľkej Británii, v Taliansku či na Novom Zélande.

Mnohé krajiny dlhodobo bojujú s využívaním jednorazových plastov. Zdroj: pexels.com

Daný boj nie je ľahostajný ani Európskej únii, pričom v roku 2017 si Európska komisia vyžiadala, aby Európska chemická agentúra zriadila návrh odkazujúci na zákaz používania plastov v kozmetike, čistiacich prostriedkoch a hnojivách. Jeho finálna podoba sa zrealizovala v roku 2021, pričom jeho súčasť tvorí 20 druhov mikroplastov. Zákaz však vynecháva nanoplasty a rozložiteľné plasty, ktoré sú rizikovou skupinou, najmä kvôli tomu, že sa v skutočnosti tak ľahko nerozkladajú.

Problém plastov sa týka aj mnohých stravovacích zariadení. Na základe toho sa počas roku 2021 na Slovensku schválila legislatívna úprava Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorá sa týkala jednorazových plastov. Prostredníctvom tohto kroku sa zakázali v trvalých prevádzkach verejného a rýchleho stravovania.

Zákaz sa viaže aj na verejné podujatia, pričom výnimku netvorí ani štátna správa, pre ktorú platí od začiatku tohto roka.

Prítomnosť mikroplastov v čerstvo napadanom snehu

Ako je už známe, spomínané drobné častice sa do nášho krvného obehu môžu dostať prostredníctvom dýchania. Ich prítomnosť sa nezaznamenala však len v ľudskej krvi, ale aj dokonca v čerstvo napadanom snehu na území Antarktídy.

Podrobnejšie výskumy preukázali prítomnosť až 29 mikroplastov v jednom litri rozpusteného snehu. Ide o varovný signál ohľadom znečistenia planéty, nakoľko sa zaznamenali aj v odľahlejších oblastiach, ako je napríklad Rossovo more v Tichom oceáne.

Plasty tvoria veľkú časť nášho života, síce mnohí z nás si to neuvedomujú. Zdroj: pexels.com

Zároveň v prípade siahajúcom do Antarktídy sa dôraz kládol najmä na častice polyetyléntereftalátu, ktoré sú známe pod značkou PET. Ich využitie možno nájsť najmä pri obalových materiáloch potravín, nápojov či rozličných kvapalín.