iNSTRID

Plávanie je skvelý spôsob, ako si precvičiť celé telo a kardiovaskulárny systém.

Hodina plávania spáli takmer toľko kalórií ako beh, no bez akéhokoľvek dopadu na vaše kosti a kĺby.

Pravidelným plávaním môžete získať množstvo výhod.

Výhody pravidelného plávania

1. Pracuje celé vaše telo

Jednou z najväčších výhod plávania je, že skutočne pracujete s celým telom od hlavy po päty.

Plávanie:

• zvyšuje vašu srdcovú frekvenciu bez stresu vášho tela
• tvaruje svaly
• buduje silu
• buduje vytrvalosť

Existujú rôzne štýly, ktoré môžete použiť na spestrenie svojho plaveckého tréningu, vrátane:

• prsia
• znak
• kraul
• motýlik
• voľný štýl

Každý sa zameriava na iné svalové skupiny a voda poskytuje jemný odpor, môžete si tak vyskladať tréning podľa svojich cieľov a preferencií.

Zatlačením na ktorýkoľvek z hlavných ťahov si precvičíte celé telo, no niektoré budú pôsobiť na určité oblasti o niečo viac ako iné.

2. Pracuje aj vaše vnútro

Rovnako ako iné formy aeróbneho cvičenia, aj plávanie môže zlepšiť vašu kardiovaskulárnu kondíciu.

Plávanie posilní vaše srdce a pľúca, a môže pomôcť znížiť krvný tlak a kontrolovať hladinu cukru v krvi.

Vaše srdce sa tak stáva silnejším a pľúca dokážu efektívnejšie využívať kyslík.

Môžete chodiť plávať do okolitých vodných plôch, čo dodá plávaniu úplne iný rozmer a zážitok. Zdroj: seattlemet.com

3. Zlepšuje vaše duševné zdravie

Cvičenie je známym zlepšovačom nálady, ale vedeli ste, že ďalšou výhodou plávania je, že môže pomôcť zmierniť účinky stresu aj chemicky?

Keď plávate, vaše telo prirodzene znižuje stresové hormóny kortizol a adrenalín a súčasne vytvára endorfíny pre dobrý pocit –  látky, ktoré zlepšujú náladu.

Zároveň je plávanie jedným z mála športov, ktoré vyžadujú, aby ste opustili okolitý svet a boli len sami so sebou.

Fyzicky sa nemôžete odpútavať inými aktivitami ako pozerať si sociálne siete a telefón, čo môžete robiť napríklad vo fitness centre.

Máte tak čas vypnúť myseľ z neustálej digitálnej stimulácie.

Veľa ľudí hovorí, že keď sú vo vode, cítia sa uvoľnenejšie a menej stresovaní.

Ďalšou obrovskou výhodou je, že pravidelné plávanie pomáha znižovať úzkosť a depresiu.

Tento šport môžete vykonávať aj v prírode, nie len v miestnom bazéne, čo perfektne spestruje samotnú aktivitu aj životný režim.

Môžete chodiť plávať do okolitých vodných plôch, čo dodá plávaniu úplne iný rozmer a zážitok.

4. Výborná voľba aj pre deti

Deti potrebujú každý deň minimálne 60 minút aeróbneho cvičenia.

Plávanie je zábavná aktivita a väčšina detí tento šport vykonáva s radosťou a neberie ho ako povinnosť.

Vaše dieťa môže absolvovať buď štruktúrované hodiny plávania, alebo byť súčasťou plaveckého tímu.

Plávanie je výborný šport pre deti a je zároveň cenovo dostupný. Zdroj: theconversation.com

5. Cenovo dostupné

Plávanie môže byť tiež cenovo dostupnou možnosťou cvičenia v porovnaní s niektorými inými, ako je napríklad hokej či cyklistika.

Mnoho bazénov ponúka rozumné ceny za vstup, a ďalšie náklady na tento šport sú skutočne minimálne.

Niektoré štátne školy a iné strediská ponúkajú hodiny plávania dokonca zadarmo.

6. Je vhodný pre ľudí so zraneniami, artritídou a inými obmedzeniami

Plávanie môže byť bezpečnou možnosťou cvičenia pre väčšinu ľudí s artritídou, či rôznymi zraneniami a postihnutiami.

Môže dokonca pomôcť znížiť niektoré bolesti alebo zlepšiť zotavenie po zranení.

Voda unesie až 90 percent hmotnosti tela, takže ak ste si vyvrtli členok pri futbale v pondelok večer alebo máte dlhodobé zranenie či chorobu, plávanie je skvelý spôsob, ako zostať aktívny.

7. Dobrá voľba pre ľudí s astmou

Vlhké prostredie krytých bazénov robí z plávania skvelú aktivitu pre ľudí s astmou.

Dychové cvičenia spojené so športom, ako je zadržiavanie dychu, vám môžu pomôcť rozšíriť kapacitu pľúc a získať kontrolu nad dýchaním.

8. Znižuje riziko chorôb

Okrem toho, že plávanie je skvelou formou kardiovaskulárneho cvičenia, môže plávanie len 30 minút týždenne pomôcť chrániť vás pred srdcovými chorobami, mŕtvicou a cukrovkou 2. typu.

9. Zlepšuje váš spánok

Cvičenie pomáha resetovať vnútorné hodiny vášho tela a obnovuje váš prirodzený cirkadiánny rytmus.

Ďalšou výhodou pravidelného plávanie je, že vďaka tejto fyzickej aktivite strávite viac času v regeneračnom hlbokom spánku.

10. Užitočné aj pre ľudí so sklerózou multiplex

Ľudia so sklerózou multiplex môžu tiež považovať plávanie za prospešné.

Voda nadnáša končatiny a pomáha im pri cvičení. 

Film Häxan vznikol pred viac než sto rokmi a dodnes vyvoláva zimomriavky. Zaslúži si však aj viac uznania, keďže bol vzorom pre Projekt Blair Witch a mnoho ďalších hororov, píše portál BBC Culture.

Häxan (1922)

Na časovej osi histórie hororovej kinematografie je rok 1922 jeden z najvýznamnejších. V tomto roku nakrútil Friedrich Wilhelm Murnau neoficiálnu adaptáciu románu Dracula s názvom Nosferatu. V rovnakom čase vznikol ďalší dôležitý, hoci v súčasnosti menej oslavovaný horor: Häxan – Čarodejníctvo v rôznych dobách od dánskeho režiséra Benjamina Christensena vo švédskej produkcii spoločnosti Svensk Filmindustri.

Kým Murnau definoval príbehový horor prostredníctvom silných vizuálov nemeckého expresionizmu, Christensen inovoval formu tohto žánra, keď vytvoril jeden z najzvláštnejších filmov celého obdobia. Jeho strašidelná atmosféra, prenikavé vizuály a experimentácia obstoja aj v roku 2023.

Häxan je čiastočne dokumentárna esej a čiastočne hororová náladovka. Je to epizódny film, ktorý v siedmich kapitolách skúma spektrum tém v histórii západného okultizmu, predovšetkým sa zameriava na čarodejníctvo v stredoveku, na dejiny prenasledovania žien, ktoré obvinili z čarodejníctva. Nikto neopísal snímku lepšie ako sám režisér: „Môj film nemá žiadny plynúci príbeh, žiadny dej. Zrejme najlepšie sa dá označiť za dejepisnú lekciu v pohyblivých obrázkoch.”

Häxan (1922). Zdroj: screenshot, YouTube

Dokument ani docudrama

Film je vystavaný aj z kreatívneho čítania z knihy Malleus Maleficarum, nemeckej príručky pre lovcov čarodejníc z pätnásteho storočia. Kňaz Heinrich Krame v nej detailne opísal, ako si poradiť so všetkými formami diabolského správania. Úvodná kapitola je pomerne priamočiara lekcia s historickým kontextom, zatiaľ čo druhá kapitola hravo zobrazuje niektoré základné praktiky čarodejníc.

Christensen však neskôr pridáva znepokojivé dramatizujúce prvky. Sledujeme Mariu (Emmy Schønfeldová), ktorú mučia, až kým sa neprizná k najrôznejším okultistickým aktivitám vrátane toho, že čaká satanovo dieťa. Nakoniec ju upália na hranici. Po týchto drsných obrázkoch sa záverečné kapitoly zameriavajú na moderný psychologický potenciál fenoménu čarodejníctva a zaoberajú sa otázkou, či sama násilná inkvizícia nebola zodpovedná za mnohé priznania.

Häxan však v žiadnom prípade nie je dokument ani docudrama. Christensen preukazuje svoje schopnosti na poli špeciálnych efektov a po esejistickom úvode sa snímka môže rovnať so všetkými horormi danej éry. Vizuály patria k najstrašidelnejším v nemých filmoch, zachytávajú okultistické praktiky od obcovania s diablami po detskú obetu. „Film perfektne vyvažuje krásne a groteskné, niektoré scény sú naozaj bizarné,” povedal umelec Andy Paciorek, zakladateľ projektu Folk Horror Revival.

Plagát k filmu. Zdroj: screenshot, YouTube

Režisér stvárnil satana

„Je to živočíšny zážitok preoblečený za erudované tvrdenia. Ani náhodou si nemyslím, že zámerom autora bolo niečo iné, ako šokovať, ak nie vyviesť obecenstvo z prehnanej spokojnosti, čo dobré horory robia. Veľa sa hovorí o ,prekliatych filmoch naplnených zlom’, ale pri tomto filme sa tomu dá aj veriť. Zrejme to bude autenticitou staršej doby,” dodal scenárista hororov Stephen Volk. Patina, zrnitosť a staré filmárske techniky prirodzene spolupracujú a výsledkom je jedno z najvernejších zobrazení stredoveku, aké sú v histórii kinematografie.

V strašidelných scénach je využitých niekoľko vizuálnych trikov: stop-motion animácia, neuveriteľne inovatívny mejkap a „kolotočový” efekt, aby to vyzeralo, že čarodejnice letia na metle. Staré obrazy vyryté do dreva akoby niekedy ožívali a Christensen na to všetko rozradostene dohliada ako blasfemický vodca. Je teda príhodné, že režisér si zahral satana a že si užíval každú chvíľu v tejto úlohe.

"Christensen sa nevyhýba nemravnosti a surrealizmu historických listín, ktorými sa inšpiroval, ale stavia na tom. Napriek tomu, že ide o veľmi temnú tému, nedá sa ubrániť pocitu šibeničného humoru, ktorý musel sprevádzať natáčanie,” uzavrel Paciorek. Keď odhliadneme od hororových záberov, Häxan vyniká psychologickým pátosom a jeho kombináciou s esejistickou formou. Režisér úplne nezavrhuje možnosť existencie diablov a démonov, no ľudská bolesť je zobrazená zakaždým rovnako, nech je príčina akákoľvek. To je prekvapujúco humánnym odkazom filmu, ktorého jasným dedičom je na začiatku spomenutý Projekt Blair Witch s okultistickými témami and kvázidokumentárnym štýlom.

Zdroj: voľne preložené z bbc.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Od brutálnej vraždy poľského maliara Zdzislawa Beksinského uplynulo už vyše osemnásť rokov, no jeho obrazy stále udivujú celý svet. Otázkou zostáva, či je všeobecná fascinácia dielami výsledkom vlastných osobných tragédií umelca alebo jeho schopnosti zachytiť znepokojujúcu odvrátenú stranu ľudského vedomia.

Zdzislaw Beksinski

Zdzislaw Beksinski počas svojej dlhej kariéry tvoril vo viacerých odvetviach umenia: sochárstvo, fotografia, grafické umenie, kresba a v neposlednom rade maľba. Všetky jeho obrazy sú bez názvu, pretože chcel zabrániť ich akejkoľvek metaforickej interpretácii. Beksinského ako umelca fascinovali smrť, rozklad a temnota. To však neboli jeho jediné oblasti záujmu, venoval sa tiež erotizmu, abstrakcionizmu a východnému mysticizmu.

Od polovice šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bol v Poľsku veľmi populárny. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vystavoval aj v zahraničí vrátane Francúzska a Japonska a stal sa medzinárodne uznávaným umelcom. Jeho štýl občas prirovnávali k švajčiarskemu maliarovi Hansovi Gigerovi, ktorý navrhol mimozemských netvorov pre kultový sci-fi hororový film Votrelec z roku 1979.

Návrhár autobusov

Beksinski sa narodil v roku 1929 a študoval na Fakulte architektúry Krakovskej technologickej univerzity. Pracoval v stavebníctve a neskôr sa zamestnal v domovskom meste Sanok ako návrhár autobusov pre automobilovú fabriku. V päťdesiatych rokoch sa začal venovať fotografovaniu, niektoré jeho fotografie sa označujú ako surrealisticko-expresionistické. Sadistov korzet, jedna z jeho najznámejších fotografií, poukazuje na inklináciu k sadomasochistickým témam.

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa však fotografovania vzdal, prekážali mu obmedzené možnosti, ako upravovať zachytené zábery. Fotografia zrejme bránila jeho predstavivosti, takže sa preorientoval na kresbu a maľbu, ktoré mu poskytovali priestor „fotografovať sny”, ako tomu sám hovorieval. Skôr ako sa naplno oddal kresbe a maľbe, krátko sa venoval sochárstvu a vytvoril niekoľko abstrakcionistických reliéfov. Maľba sa ukázala ako médium, ktoré najviac vyhovovalo jeho osobným víziám. Po prvých maliarskych úspechoch ho v roku 1967 vyhodili z továrne na autobusy. Odvtedy pracoval výhradne ako umelec.

Sny a posadnutosti

Bez názvu. Zdroj: screenshot, YouTube

Beksinski príliš nedbal na trendy v umení, nikdy totiž nemal ambíciu stať sa miláčikom všetkých kritikov. Namiesto toho zostal verný svojim snom a posadnutostiam, ktoré ho napokon preslávili. V šesťdesiatych rokoch vytvoril sériu sadomasochistických kresieb. Od konca šesťdesiatych do polovice osemdesiatych rokov mal svoje najslávnejšie obdobie – „fantastickú” sériu. V týchto snových dielach dominujú pekelné krajinomaľby, ktoré zobrazujú desivé postavy a pochmúrnu nezemskú architektúru. Vďaka týmto prácam sa stal známym doma v Poľsku a získal si uznanie aj v zahraničí.

Po tomto takzvanom fantastickom období sa Beksinského štýl zmenil and prešiel do obdobia, ktoré sám maliar nazýval ako „gotické”. Maľby z gotického obdobia sú typické deformovanými hlavami a snovými postavami, ktoré znázorňujú špecifickú plastickú harmóniu. Keď počítačová technológia v deväťdesiatych rokoch minulého storočia umožnila úpravu obrázkov, Beksinski dostal možnosť pridávať do svojich fotografií surrealistické modifikácie. Kruh jeho kariéry sa uzavrel, Beksinski sa vrátil k svojmu prvému médiu.

Tragédie

Beksinski žil s manželkou Zofiou a synom Tomaszom vo Varšave, kam sa trojica presťahovala v roku 1977 zo Sanoku. V hlavnom meste Poľska viedol maliar pomerne jednotvárny život, väčšinu času pracoval v byte, počúval hudbu a sledoval filmy. Nerád chodil von, nerád sa socializoval, nerád cestoval.

Napriek tomu ho séria nešťastných udalostí, ktoré postihli Beksinského a jeho rodinu, dostala v uplynulých rokoch opäť do povedomia. V roku 1998 zomrela jeho manželka na rakovinu. O rok neskôr spáchal jeho syn Tomasz, vážený prekladateľ a novinár v oblasti populárnej hudby, samovraždu. V roku 2005 Beksinského v byte dobodal na smrť 19-ročný syn jeho upratovačky. Beksinski poznal vraha a odmietol mu požičať peniaze. Pochopiteľne, tragické posledné roky sa často spájajú s pochmúrnosťou jeho umenia.

Inšpirácia

Beksinského postava vo filme Posledná rodina. Zdroj: screenshot, YouTube

Beksinského dielo inšpirovalo mnohých, v Poľsku napríklad rokových hudobníkov či tvorcov dobrodružnej videohry Tormentum. Renomovaný mexický filmár Guillermo del Toro je jeho veľkým obdivovateľom. Poľský film o osude Beksinského rodiny po roku 1977, Posledná rodina, uviedli v roku 2016 a vyslúžil si pochvalu kritikov.

Zdroj: culture.pl

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Pri rozhodovaní o tom, kam ísť na safari, je toho veľa, čo treba zvážiť.

If you want vidieť veľkú päťku – levy, leopardy, slony, byvoly a nosorožce – Južná Afrika je solídnou voľbou s možnosťami pre všetky rozpočty, dobrou turistickou infraštruktúrou a nehnuteľnosťami vhodnými pre rodiny v oblastiach bez malárie.

Ak ste ostrieľanejší alebo sa len chcete vyhnúť rušnejším miestam, možno vás zláka pešie safari v Zambii alebo južnej Tanzánii.

Dôležitým faktorom je aj načasovanie – väčšina oblastí safari je najsuchšia medzi júnom a septembrom, no vlhké obdobie môže byť skvelé na pozorovanie vtákov a je to lacnejšie.

Národný park Serengeti

Je to jedna z najznámejších a najobľúbenejších safari destinácií, najmä pre začiatočníkov.

Ako lokalita svetového dedičstva UNESCO je Serengeti známa každoročnou migráciou pakoní a zebier, ktoré každý rok migrujú do Serengeti, aby porodili.

Vo februári sa pláne v južnej časti tohto parku stávajú rodiskom teliat pakoňov bielobradých.

Uvidíte tu aj rôzne druhy antilop, zaručené sú aj pozorovania levov a ak budete mať šťastie, môžete vidieť leoparda alebo geparda.

Táto chránená oblasť s rozlohou takmer 3,2 milióna hektárov pokrýva väčšinu severozápadného rohu Tanzánie.

Je desaťkrát väčšia ako Masai Mara.

Krugerov národný park. Zdroj: krugerpark.co.za

Krugerov národný park

Tento park s rozlohou viac ako 19 600km² má veľkosť malej krajiny!

Je to najstarší africký národný park a rozhodne jeden z najobľúbenejších.

V tomto národnom parku sa darí veľkej päťke, ale je tu aj veľa iných zvierat, ktoré môžete vidieť, ako napríklad:

• Gepardy
• Hrochy
• Nílske krokodíly
• Vzácny čierny nosorožec

Najlepší čas na návštevu tohto parku je od júna do septembra.

Národný park Etosha

Národný park Etosha sa nachádza v Namíbii a za národný park bol vyhlásený v roku 1907.

V tomto období mal park rozlohu 100 000 km² a bol najväčšou rezerváciou na svete.

Môže pochváliť nádhernou panorámou dolomitských kopcov a vyprahnutých saván.

Tento park je známy aj vďaka veľkej päťke a ochrane nosorožcov – bieleho aj čierneho.

V národnom parku Etosha uvidíte aj gepardy, karakaly, šakaly a hyeny.

Laikipia

Ak ste dobrodružný typ, náhornú plošinu Laikipia si zamilujete.

Plošina Laikipia je rozľahlá rovina, kde žije množstvo živočíchov vrátane zebry grévyho, divokých psov, no nájdete tu aj žirafy a čierne nosorožce.

Najlepší spôsob, ako preskúmať tento rozľahlý kus zeme, je jazdiť na ťave, čo je zábavný spôsob, ako vidieť rozsiahle pláne.

Park môžete preskúmať aj pri jazde na koni alebo počas pešieho safari so sprievodcom.

Počas obdobia sucha je veľa vody, ktorá napĺňa napájadlá, aby sa zvieratá mohli prísť napiť.

Táto atrakcia robí safari obzvlášť zaujímavým pre nadšencov fotografie, ktorí chcú zachytiť zvieratá v ich prirodzenom prostredí.

Národný park Mana Pools. Zdroj: isafari.nathab.com

Národný park Mana Pools

Národný park Mana Pools je jedným z najmalebnejších safari v Afrike.

It is známy svojou obrovskou populáciou slonov.

Toto safari je tiež skvelou destináciou pre dobrodružných ľudí, ktorí chcú vidieť leopardy, divé psy a levy.

Jednou z najlepších atrakcií tohto parku je, že môžete zostať v neoplotených kempingoch uprostred divočiny.

Ak chcete zostať v tomto type ubytovania, vyberte si to, ktoré sa nachádza v blízkosti rieky Zambezi, aby ste mali dokonalý zážitok.

Ak máte chuť na niečo jedinečné, vyberte sa na kanoistické safari.

Mana Pools je jedným z mála parkov v Afrike, kde môžete objavovať bez sprievodcu, aj keď to nie je ideálne pre začiatočníkov.

Špecifická vegetácia tohto parku z neho robí jednu z najlepších destinácií pre pešie safari, pretože ponúka neuveriteľnú viditeľnosť.

Pre tých, ktorí chcú vyskúšať výlety s vlastným pohonom, sa odporúča 4×4.

Delta Okavango

Delta je séria prepojených riek a jazier, kde žije rôznorodá divoká zver, vrátane geopardov, krokodílov, levov a čiernobielych nosorožcov.

Je to jeden z hlavných vnútorných deltových systémov, ktoré netečú do oceánu, a jeho mokraďový systém je takmer neprerušený.

Delta Okavango je tiež vynikajúcou destináciou, ak chcete pozorovať vtáky.

Mala Mala

Ako jedno z najlepších safari v Afrike je rezervácia Mala Mala Game Reserve jedným z najlepších miest na pozorovanie levov v ich prirodzenom prostredí.

Mala Mala hraničí s Krugerovým národným parkom, terén sa však od Krugera líši , pretože je plochý.

V tejto súkromnej luxusnej rezervácii sa darí veľkej päťke spolu s gepardmi, žirafami a divými psami.

Počas obdobia sucha, najmä počas mája, je to miesto, kde môžete vidieť rôzne zvieratá vrátane týchto:

• Pakone
• Hrochy
• Hyeny
• Gepardy
• Žirafy
• Zebry
• Kapské divé psy

Tento park je tiež považovaný za top destináciu pre fotografov. 

Levy môžete spozorovať cez deň, keď odpočívajú vo svojich brlohoch, alebo v noci, keď idú k napájadlám.

Ďalším dôvodom, prečo je Mala Mala Game Reserve jedným z najlepších safari v Afrike, je to, že môžete chodiť aj na prechádzky v buši.

Tu si užijete pohľad na divé psy a gepardy zblízka.

Už v minulosti sa psychadelické látky používali na rôzne liečebné účely. V súčasnosti ich spoločnosť a zákon považujú za drogy, avšak v medicíne sa čoraz viac hovorí o ich liečebných účinkoch.

Skalné umenie v austrálskom regióne Kimberley naznačuje, že ľudia ich používali už pred 10-tisíc rokmi na dosiahnutie stavov podobných tranzu, píše The Guardian. Podobné maľby sa našli aj vo východnej Tanzánii či v alžírskej Sahare. Od júla tohto roka čaká austrálske zdravotníctvo veľká zmena, nakoľko autorizovaní psychiatri môžu v tejto krajine predpisovať pacientom s depresiou psilocybín na liečbu. Zároveň pôjde o prvú krajinu, ktorá považuje psychadeliká za liečivo.

Ide o veľký krok vpred aj preto, že tradičné antidepresivá majú pomalý nástup. Okrem toho môžu mať výrazné negatívne účinky. Pokiaľ ide o liečbu psilocybínom, niekoľko klinických štúdií poukazuje na to, že jeho dve dávky v správnom prostredí sa javia ako nízkoriziková a účinná liečba depresie. Vo väčšine prípadoch ide o dve sedenia, kedy si pacient zoberie vysokú dávku tejto látky so psychoterapeutom, ktorý pôsobí v role sprievodcu zážitkom, informuje portál Vedátor. Počas štyroch hodín si pacient prejde zmeneným stavom vedomia, ktorého analýza sa figuruje ako centrálny pilier v nasledujúcich sedeniach.

Narastajúci záujem o psychadeliká

Na Slovensku zákon charakterizuje psychadelické látky ako drogy. Síce existuje mnoho výskumov zaoberajúcimi sa s ich liečebnými účinkami, Austrália si odnáša svoje prvenstvo.

Ako uvádza portál veda na dosah, psychadeliká pôsobia na zmeny vnímania, myslenia, emócií a vedomia. Môžu byť obsiahnuté v rastlinách a hubách, avšak môžu byť vyrobené aj synteticky v laboratóriu. Vedci v súčasnosti skúmajú ich účinky, pričom v Národnom ústave duševného zdravia v Prahe do výskumov zapájajú dobrovoľníkov, ktorí priebežne zaznamenávajú svoje pocity. Konzumácia týchto látok u účastníkov výskumu je nízka, ide o jeden miligram denne.

Na svete existuje mnoho výskumov ohľadom liečby psychadelikami. Zdroj: pexels.com.

The Guardian dodáva, že za posledných 15 rokov záujem o terapeutické účinky psychadelických drog výrazne vzrástol. V roku 2021 investície do psychadelického sektora dosiahli takmer 2 miliardy dolárov. Dôležité je však disponovať aj s vedomosťami ohľadom týchto látok, aby sme ich v liečbe dokázali efektívne využiť. Jedným z problémov je, že mnohé klinické štúdie nemajú tendenciu sledovať pacientov dlhší čas po liečbe.

Využitie v rôznych ochoreniach

Ich využitie nemusíme nachádzať len v liečbe depresie. Ako uvádza denník SME, môžu mať blahodarný účinok aj na liečbu obsedantno-kompluzívnej poruchy, posttraumatickej stresovej poruchy či závislosti. Zároveň podľa vedúceho lekára pražskej kliniky Psyon, Filipa Tylša, úspešnosť liečby depresie a úzkosti sa pohybuje okolo 70 až 80 %. Ide o prvú európsku kliniku, ktorá začala liečbu s asistovanou terapiou ketamínom.

Veľkú rolu môžu zohrávať aj pri liečbe rakoviny. Portál ScienceAlert píše, že psychadelické lieky ako psilocybín, LSD a MDMA môžu u ľudí s pokročilou rakovinou výrazne znížiť závažnosť symptómov depresie a úzkosti. Podľa štatistík približne 10 % onkologických pacientov pociťuje úzkosť, príznaky depresie uvádza 20 %.

Jedna zo štúdii prichádza s výsledkami, že užívanie psychadelických liekov znížilo skóre depresie merané Beckovým inventárom depresie o šesť bodov. Jednou zo zaujímavosti je, že skóre pod 10 podľa tohto merania znamená ľahkú alebo žiadnu depresiu. O ťažkú depresiu ide v prípade, ak skóre prekročí 30 bodov. Zároveň sa zaznamenalo aj zníženie skóre úzkosti merané pomocou State-Trait Anxiety Inventory, pričom išlo o zníženie skóre o 7 až 8 bodov.

Účinky psychadelík môžu byť prevratné najmä u ľudí s depresiou. Zdroj: pexels.com

Z klinických štúdií doposiaľ vyplýva, že jedno až dve sedenia psychadelickej terapie môžu dosiahnuť efektívnejšie účinky než denné užívanie antidepresív. Zároveň Vedátor píše, že približne 80 % pacientov antidepresíva vysadí už po mesiaci. Výskumy ďalej poukazujú aj na to, že tento spôsob liečby môže výrazne pomôcť aj pacientom s posttraumatickou stresovou poruchou, dodáva ScienceAlert. Prevrat môže nastať najmä v ochote pacienta rozprávať o svojich traumatických spomienkach, čo mu môže pomôcť ich spracovať.

Rovnako aj pacienti uvádzajú pozitívnu spätnú väzbu. Tvrdia, že tento druh terapie im pomohol spracovať intenzívne pocity, čo znížilo ich pocity izolácie. Jednou z nevýhod je to, že sa u nich zaznamenalo zvýšenie krvného tlaku. Na základe toho sa táto terapia neodporúča ľuďom, ktorí trpia srdcovým ochorením.

Pre mnohých z nás môže šetrenie predstavovať obrovskú výzvu. Plánovať všetky výdavky je náročné a do istej miery aj nepríjemné, keďže vidíme, ktorým smerom sa naša výplata kotúľa najčastejšie. Kávičky, obedíky a koláčiky v meste? Takýmto rutinám práve odzvonilo.

DENNÉ ÚSPORY

Začneme dennými úsporami. Ísť s vlastnou desiatou do práce sa môže zdať ako klišé, ide však o jednoduchý spôsob, ako ušetriť peniaze. Len jeden sendvič môže stáť približne 4-6 eur, čo nie je zanedbateľná čiastka. No, keď si toto číslo odpočítame z pravidelných nákladov za rok, dostaneme zaujímavú sumu. Riešením je nosiť si jedlo so sebou.

Rovnaký scenár platí pri obedoch.

A čo káva?

Dobrú kávu v kaviarňach si môžeme dopriať za dve až štyri eurá. Nehovoriac o špeciálnych sezónnych ponukách, ktoré nám spravia poriadny prievan v peňaženkách. Ak si kupujete kávu každý deň, tak to ročne predstavuje výdavok až do výšky 1 000 eur. Preto si radšej kúpme dobrú kávu, ktorú si pripravíme v pohodlí domova.

Káva nám prináša nielen chuťové potešenie, ale aj spoločenské a kultúrne zážitky. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Minerálky, džúsy a iné sýtené nápoje počkajú. Pitie vody z kohútika je lacnejší, zdravší a ekologickejší spôsob, ako sa hydratovať. Avšak, ak nedokážeme povedať bublinkám „nie“, vhodným riešením sú prístroje na výrobu sódy.

Koniec mäsožravcom?

Mäso býva jednou z najdrahších potravín v nákupnom košíku. Mnoho ľudí ho konzumuje až príliš, čo môže mať negatívny dopad nielen na ich peňaženku, ale aj na zdravie a životné prostredie. Jednou z možností, ako ušetriť, je obmedziť konzumáciu mäsa. Môžeme ho nahradiť strukovinami, orieškami, semiačkami alebo tofu. Vegetariánske jedlá sú často cenovo výhodnejšie ako mäsová alternatíva.

Prebytok mäsa v strave môže zvýšiť riziko niektorých ochorení, ako sú srdcovocievne choroby alebo rakovina.

DLHODOBÉ HĽADISKO

Posledné zbohom?

Svet sa môže nachádzať uprostred šiesteho masového vymierania. katastrofálne dôsledky zmeny klímy, strata biotopov a ľudská činnosť, pri ktorej hrozí, že vyhubí viac zvierat, než si dokážeme predstaviť.  Niektorí vedci sa dokonca obávajú, že nás čaká hmyzia apokalypsa.  To sa nedá povedať o týchto 16 zvieratách. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) ich označuje ako kriticky ohrozené – patria medzi najpravdepodobnejšie, čo v priebehu nasledujúceho desaťročia zmiznú z povrchu zemského.

Leopard amurský (Panthera pardus orientalis)

Táto veľká mačka žijúca v lese je najohrozenejšia zo všetkých leopardov. Rozkošné stvorenie pochádza z oblasti Amur-Heilong, pomenovanej po mohutnej rieke, ktorá sa nachádza na hraniciach Ruska a severovýchodnej Číny. Podľa WWF zostalo vo voľnej prírode menej ako 100 leopardov amurských a asi 180 ich žije v zajatí. Tieto čísla sa vám môžu zdať drasticky malé – ale divoká populácia v posledných troch rokoch našťastie vzrástla. V roku 2017 sa predpokladalo, že vo voľnej prírode žije iba 67 leopardov – teraz sa predpokladá, že ich je viac ako 84.

Skupiny ako TRAFFIC, organizácia zameraná na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi zvieratami, a WWF pracujú na zastavení pytliactva, monitorovaní populácie a ochrane biotopu leopardov.  Víťazstvom bola v Rusku aktualizácia zákona z roku 2013, ktorá sprísnila postupy pre zastavenie nezákonného obchodu s leopardmi amurskými a inými druhmi veľkých mačkovitých šeliem.

Nielen leopard amúrsky, ale viacero veľkých mačkovitých šeliem je v ohrození. Zdroj: Shutterstock.com

Čierny nosorožec (Diceros bicornis)

Vďaka európskym lovcom, ktorí majú radi spúšť, populácia čiernych nosorožcov v 20. storočí dramaticky klesla. Pytliactvo zostáva problémom aj dnes. Čierne nosorožce žijú v Namíbii a východnej Afrike a sú menšie ako tie biele  – ich severný poddruh je vo voľnej prírode pravdepodobne už vyhynutý. Odhaduje sa, že vo voľnej prírode zostáva len 5 366 až 5 627 čiernych nosorožcov, uvádza Save The Rhino. Ochrancovia prírody sa snažia pytliactvo zastaviť a zvýšiť ich populáciu. Toto úsilie zahŕňalo prenášanie nosorožcov letecky do nových domovov, kde môžu prosperovať.

Nosorožec sumaterský (Dicerorhinus sumatrensis)

Nosorožec sumaterský je tiež na zozname kriticky ohrozených — spolu s množstvom ďalších zvierat, ktoré žijú na Sumatre, veľkom ostrove nachádzajúcom sa v západnej Indonézii. V minulosti predstavovalo pytliactvo pre tento druh najväčšiu hrozbu – no dnes je ešte väčším nebezpečenstvom strata biotopu, tvrdí aktivistická organizácia Save The Rhino. Ľudia ničia lesy kvôli palmovému oleju a papierovej buničine. Výsledná rozdelenie populácií nosorožcov poškodzuje spôsoby rozmnožovania.

A čo ich špecifiká? Majú množstvo odlišných vlastností, ktoré ich robia jedinečnými: Sú najmenším druhom nosorožca a jediným ázijským nosorožcom, ktorý má dva rohy. Podľa WWF zostalo vo voľnej prírode iba 80 jedincov. Ochranári pracujú na zastavení pytliactva, raste populácie nosorožcov a ochrane biotopu zvierat. Organizácia WWF dokonca niektoré z nich presunula, aby skonsolidovala populácie v oblastiach, ktoré sú lepšie chránené, pričom chová aj nosorožcov v zajatí.

Ochrancovia sa snažia ohrozené druhy držať v zajatí, pričom im poskytujú všetky potrebné podmienky na život a ďalšie rozmnožovanie. Potom ich môžu vypustiť do voľnej prírody. Zdroj: Pexels.com

Nosorožec jávsky (Rhinoceros sondaicus)

Nosorožec jávsky je najohrozenejší zo všetkých druhov nosorožcov, tvrdí WWF. Ich malá populácia znižuje ich šance na budúci život. Tento druh je tiež obzvlášť citlivý na prírodné katastrofy a choroby, uvádza správa Save The Rhino. Oba problémy budú so zmenou klímy len a len narastať.

Nosorožce jávske sú menšie ako ich bratranci, indické nosorožce. Obľubujú celú škálu rastlinnej potravy – výhonky, vetvičky i ovocie. Jávske nosorožce sú „najprispôsobivejšími“ medzi nosorožcami, ak ide o kŕmenie. Ich jedinou zásadnou požiadavkou je mať v strave soľ. No nie sú v tom sami – chuťové kanáliky nosorožca sumatranského vyžadujú to isté. Podľa Save The Rhino zostalo len 72 jávskych nosorožcov vo voľnej prírode. Medzinárodná a Indonézska nadácia pre nosorožce pracujú na rozšírení chránených biotopov a zastavení pytliactva.

Orangutan (Pongo abelii, Pongo pygmaeus)

Prečo sú orangutany ohrozené? Hlavným dôvodom je ničenie biotopu, uvádza organizácia Orangutan Foundation International. Legálna i nelegálna ťažba dreva, ničenie lesov pre palmový olej – obe sú sú na horných priečkach na zozname hrozieb. Dnes vo voľnej prírode zostalo asi 41 000 bornejských a 7 500 sumatranských. Žijú iba na Borneu a Sumatre, ostrovoch v juhovýchodnej Ázii.

Palmový olej je takmer všade. Aj ten je dôvodom, prečo populácie orangutanov vymierajú. Ľudia ničia ich biotopy pre lacnú, no stále žiadanú zložku. Zdroj: Pexels.com

Orangutan bornejský (Pongo pygmaeus)

Len za posledných 60 rokov sa počet orangutanov bornejských podľa WWF znížil na polovicu. Ťažba dreva a lov ohrozujú ich biotop a prežitie. Oba druhy orangutanov majú svoju charakteristickú huňatú, oranžovo-červenú srsť. Bornejci sa líšia v tom, že skôr zo svojho biotopu v korunách stromov zostúpia, aby strávili nejaký čas na zemi.  Borneo Orangutan Survival Foundation pracuje na opätovnom vysadení týchto zvierat v zajatí späť do voľnej prírody, na ochrane ich biotopu a na vzdelávaní blízkych komunít. Tie potom pomáhajú tento druh chrániť.

Orangutan sumaterský (Pongo abelii)

Rýchle odlesňovanie a nezákonný obchod s domácimi zvieratami spôsobujú, že tieto populácie orangutanov trpia. Vo voľnej prírode zostalo asi 7500 bornejských orangutanov. Program na ochranu orangutanov sumaterských pracuje na ich ochrane a rehabitalizuje zachránených. Opätovným ich postupne zavádza do voľnej prírody, zlepšuje ochranárske vzdelávanie a výskum.

ZDROJ: Inverse.com

Olivový olej pochádza z plodov olivovníka (Olea europae), ktorý pochádza z oblasti Stredozemného mora.

Už 5000 rokov je dôležitou súčasťou stredomorskej kuchyne.

Homér, známy grécky básnik, ho nazval tekuté zlato a Hippokrates, všeobecne považovaný za otca medicíny, nazval olivový olej veľkým liečiteľom.

V súčasnosti sa na celom svete pestuje niekoľko tisíc kultivarov olivovníkov v oblastiach s vhodnou klímou, vrátane častí Austrálie, Číny, Južnej Ameriky, Indie a Spojených štátov.

Ale 98 % všetkých olivovníkov sa stále pestuje v oblasti Stredozemného mora, pričom Španielsko, Taliansko a Grécko spolu produkujú 77 % svetového olivového oleja.

Zdravotné benefity olivového oleja sú legendárne

Je to hlavná zložka stredomorskej stravy, ktorá sa všeobecne považuje za najlepší spôsob stravovania pre celkové zdravie a dlhovekosť.

Niektoré zo známych zdravotných výhod olivového oleja zahŕňajú jeho schopnosť pomôcť posilniť imunitný systém, zvýšiť hustotu kostí, zabrániť srdcovým chorobám a znížiť riziko cukrovky.

Ďalšou rovnako dôležitou výhodou olivového oleja je jeho blahodarný vplyv na zdravie nášho mozgu a duševnú pohodu.

VÝHODY OLIVOVÉHO OLEJA PRE ZDRAVIE MOZGU A DUŠEVNÚ POHODU

Ako kľúčová súčasť stredomorskej stravy môže byť olivový olej dôvodom, prečo ľudia žijúci v oblastiach dlhovekosti, ako je Ikaria v Grécku, zriedka trpia depresiou, demenciou a Alzheimerovou chorobou.

Ilustračná fotografia (olivy a olivový olej). Zdroj: heinens.com

OLIVOVÝ OLEJ MÁ VYSOKÝ OBSAHU ANTIOXIDANTOV

Mozog využíva veľa kyslíka – až 20 % nášho celkového príjmu.

Vďaka tomu je obzvlášť náchylný na oxidáciu spôsobenú voľnými radikálmi.

Ak ste niekedy videli, ako rozrezané jablko zhnedlo alebo staré auto zhrdzavelo, videli ste oxidáciu.

Podobný proces prebieha v bunkách nášho mozgu.

Olivový olej má obzvlášť vysoký obsah prírodných antioxidantov nazývaných polyfenoly.

Obsahuje viac ako 30 fenolových zlúčenín, ktoré sú silnými antioxidantmi a lapačmi voľných radikálov.

OLIVOVÝ OLEJ MÁ VYSOKÝ OBSAHU ZÁKLADNÝCH MOZGOVÝCH VITAMÍNOV

Olivový olej je významným zdrojom vitamínov E a K, dvoch vitamínov s preukázanými prínosmi pre zdravie mozgu.

Vitamín E pomáha predchádzať mentálnemu úpadku, keď starneme.

Je to účinný antioxidant, ktorý chráni mozog pred poškodením voľnými radikálmi.

Vitamín E, najmä v prítomnosti vitamínu C, pomáha udržiavať dobrú pamäť, spomaľuje stratu pamäti a výrazne znižuje riziko Alzheimerovej choroby a demencie.

Vitamín K

Vitamín K sa nachádza najmä v zelenej listovej zelenine.

Ak jej nejete toľko, koľko by ste mali, môžete získať potrebný vitamín K z olivového oleja.

Vitamín K pomáha udržiavať náš mozog bystrý, keď starneme.

Môže zlepšiť schopnosť zapamätať si slová, čo je veľký problém pre mnohých z nás, keď starneme.

Užite si výhody olivového oleja a začlente ho do svojej každodennej stravy. Zdroj: pritikin.com

OLIVOVÝ OLEJ ZNIŽUJE RIZIKO DEPRESIE

Jednou z najneočakávanejších výhod olivového oleja je, že môže znížiť riziko depresie.

Ďalším známym faktom je, že čím viac trans-tukov konzumujeme, tým vyššie je riziko depresie.

OLIVOVÝ OLEJ ZVYŠUJE CHEMICKÉ LÁTKY NA POSILŇOVANIE MOZGU

Ďalšou prekvapivou výhodou olivového oleja je, že zvyšuje hladiny dvoch kritických mozgových chemikálií, mozgového neurotrofického faktora (BDNF) a nervového rastového faktora.

Tieto zlúčeniny podporujú tvorbu a opravu mozgových buniek.

BDNF je proteín, ktorý stimuluje tvorbu nových mozgových buniek.

Tiež môže kompenzovať negatívne účinky stresu na mozog – nízke hladiny sú spojené s depresiou.

Nervový rastový faktor zvyšuje rast, opravu a signalizáciu senzorických nervových buniek, ktoré sú zodpovedné za prenos informácií.

Okrem toho mononenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v olivovom oleji zvyšujú hladiny acetylcholínu, neurotransmiteru pamäti a učenia.

OLIVOVÝ OLEJ POMÁHA CHRÁNIŤ MOZOG PRED DEGENERATÍVNYMI CHOROBAMI

Posledným prínosom olivového oleja pre zdravie mozgu je, že dokáže odvrátiť kognitívny pokles.

Vyšší príjem mononenasýtených tukov zlepšuje pamäť a ďalšie kognitívne funkcie u seniorov.

Konzumácia stredomorskej stravy s vysokým obsahom olivového oleja môže znížiť riziko Alzheimerovej choroby až o 40 %!

Ak ste niekedy jedli olivový olej a všimli ste si, že vás z neho svrbí hrdlo, tento pocit spôsobila prirodzene sa vyskytujúca zlúčenina nazývaná oleocanthal.

Oleocanthal je protizápalový polyfenol, ktorý môže vyčistiť mozog od beta-amyloidných proteínov spojených s Alzheimerovou chorobou.

Bolo tiež zistené, že vitamín E v olivovom oleji spomaľuje progresiu Alzheimerovej choroby.

V moriach našej planéty je známych takmer 200 druhov medúz.

Zatiaľ čo mnohé z nich sú celkom neškodné, existuje niekoľko druhov, ktoré majú vysoko jedovaté bunky, ktoré môžu ľuďom spôsobiť vážne následky – napríklad extrémnu bolesť alebo dokonca smrť.

Obete by mali v prípade popŕhlenia vždy okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aby sa vyhli mnohým vážnym zdravotným rizikám, ktoré tieto jedovaté medúzy predstavujú pre ľudí.

Dajte si obzvlášť veľký pozor na tieto jedovaté a najsmrteľnejšie medúzy!

Chironex Fleckeri (morská osa)

Chironex Fleckeri je najjedovatejšia najsmrteľnejšia medúza na svete, prezývaná aj morská osa alebo štvorhranka smrteľná.

Je jedným z najsmrteľnejších druhov medúzy nielen kvôli svojmu smrteľnému jedu.

Táto medúza je takmer neviditeľná, takže je veľmi ťažké ju spozorovať.

Uprednostňujú lov cez deň a v plytkých vodách.

To zvyšuje pravdepodobnosť, že prídu do kontaktu s plavcami, ktorí si užívajú čas v mori a na pláži.

Jed Chironex fleckeri je najsilnejší zo všetkých druhov medúzy – má schopnosť zabiť dospelého muža dávkou, ktorá váži približne ako jedno zrnko soli.

Jediné bodnutie môže spôsobiť extrémnu bolesť a neznesiteľné pocity pálenia, a ak sa rýchlo nezasiahne, môže spôsobiť zástavu srdca a smrť.

Spoznáte ju podľa bledomodrej priehľadnej farby a štvorhrannej zvončekovej hlavy.

Každý roh jej zvonovej hlavy môže mať až 15 chápadiel, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 3 metrov!

Táto extrémne jedovatá medúza žije predovšetkým v pobrežných vodách Austrálie, Novej Guiney a v celom Indo-Pacifiku.

Za posledných 80 rokov jej bolo pripísaných približne 63 ľudských úmrtí iba v Austrálii.

Chironex Fleckeri. Zdroj: istockphoto.com

Chiropsalmus Quadrigatus (ohnivá medúza)

Tento druh medúzy je menšou verziou morskej osi.

Žije vo vodách Indo-Pacifiku a západného Atlantického oceánu. 

Uštipnutie Chiropsalmus Quadrigatus je veľmi bolestivé a v určitých prípadoch môže byť smrteľné.

Jej uštipnutie môže spôsobiť zástavu srdca, zlyhanie dýchania s akútnym pľúcnym edémom alebo smrť.

Medzi charakteristické znaky patrí prívesok na všetkých štyroch stranách zvona a sedem dlhých plochých chápadiel vyrastajúcich z každého z týchto príveskov.

Irukandji

Maličká Irukandji je ďalšou medúzou, ktorá sa nehrá, keď príde na jej jedovaté bodnutie.

Kedysi boli známe len v austrálskych vodách, no v posledných rokoch sa rozšírili a boli spozorované aj na Floride, v Japonsku, Thajsku a dokonca aj na Britských ostrovoch – čo viedlo k rastúcemu znepokojeniu nad možným globálnym šírením tejto smrteľne jedovatej medúzy.

Jej malá veľkosť – približne ako necht dospelého človeka – a takmer priehľadné telo, z nej robí neuveriteľnú hrozbu pre ľudí, ktorí vo väčšine prípadov pocítia popáleniny bez toho, aby videli útočníka.

Uštipnutie Irukandji spôsobí to, čo je známe ako Irukandji syndróm, pri ktorom obeť pocíti silnú bolesť, ktorá môže trvať až 12 hodín.

Medzi prejavy patria:

• pocity pálenia na koži,
• nevoľnosť a zvracanie,
• neznesiteľné žalúdočné kŕče,
• svalové kŕče v nohách a rukách,
• vážne srdcové problémy,
• zvláštny psychologický symptóm, ktorý spôsobuje, že obeť zažíva pocity blížiacej sa záhuby, čo ju núti prosiť o smrť.

Pacienti veria, že zomrú, a sú si tým takí istí, že veľa krát prosia svojich lekárov, aby ich zabili, len aby to mali za sebou.

Napriek tomu uštipnutie Irukandji nie je okamžitým rozsudkom smrti.

Aj keď je to bezpochyby jeden z najnebezpečnejších druhov medúzy na svete, pokiaľ ľudia dostanú rýchlu a správnu liečbu, zvyčajne prežijú.

Muž po útoku medúzy. Zdroj: journal.medizzy.com

Morbakka Fenneri (ohnivá želé)

Morbakka fenneri známa ako ohnivá želé, žije v teplých vodách východnej a severnej Austrálie. 

Je to o niečo väčší druh medúzy ako ostatné na tomto zozname.

Na dĺžku meria približne 10 centimetrov, má pevné telo a na vrchu sa nachádzajú jasne ružové výčnelky podobné bradaviciam.

Jej o niečo viditeľnejšia veľkosť znamená, že väčšina ľudí, ktorých Morbakka fenneri uštipne, zvyčajne dokáže nájsť zdroj útoku v blízkosti.

Aj keď sú popŕhlenia skutočne bolestivé a spájajú sa so závažným syndrómom Irukandji, zvyčajne nie sú život ohrozujúce.

Alatina Alata

Táto nebezpečná medúza sa hemží pri pobreží a zátokách na Havaji a iných častiach Pacifiku, ako aj pozdĺž pláží Pakistanu v Arabskom mori.

Jej popŕhlenie je miernejšie v porovnaní s inými druhmi na tomto zozname.

Pri popŕhlení by mali obete poliať postihnutú oblasť octom a aplikovať obklady, ktoré znížia bolesť a opuch.

Avšak jej uštipnutie môže spustiť syndróm Irukandji, preto je dôležité zostať ostražitý a pri uštipnutí okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Dezinformácie sa stali novodobým fenoménom virtuálneho priestoru. Podliehajú im najmä staršie vekové skupiny, avšak výnimkou nie sú ani stredoškoláci.

Jeden z prieskumov GLOBSEC-u poukazuje na nie príliš pozitívnu skutočnosť, informuje portál eduworld.sk. Na Slovensku verí konšpiráciám až 56 % ľudí zúčastnených uvedeného prieskumu. Daným informáciám sa darí najmä prostredníctvom sociálnych sietí, pričom nepomáha ani ich prísna regulácia.

Novodobý problém Slovenska

Výraznú vlnu konšpirácií sme mohli zaznamenať počas covidovej pandémie, počas ktorej ľudia skúšali rôzne alternatívne liečby. Výnimkou neboli ani informácie o čipovaní v spojitosti s očkovaním proti covidovému ochoreniu.

Europoslanec Vladimír Bilčík pre eduworld.sk tvrdí, že jeden z prieskumov uvádza, že až 30 % učiteľov si myslí, že očkovanie je nástroj na čipovanie ľudí. Dané výsledky poukazujú na to, že naša spoločnosť má zrejme s očkovaním problém, nakoľko niečomu takému verí takmer tretina opýtaných učiteľov. V súčasnosti sú súčasťou nášho verejného priestoru aj rôzne konšpirácie ohľadom vojny na Ukrajine, ktoré v mnohých prípadoch šíria aj politici.

Na základe prieskumu AKO pre televíziu Joj, ktorý sa uskutočnil minulý rok, si 19,7 % ľudí myslí, že väčšina ľudí na Slovensku určite nedokáže rozoznať hoaxy od pravdy, informuje portál Pravda. Opačnú odpoveď uviedlo len deväť percent opýtaných, pričom sa k otázke nevedelo alebo nechcelo vyjadriť 5,4 % respondentov.

Mnoho Slovákov nevie rozoznať nepravdivé informácie od pravdivých. Zdroj: pexels.com

Jednou zo zaujímavosti je aj to, že najmä staršia generácia vo veku 66 a viac rokov verí, že Slováci dokážu rozoznať hoax od pravdy. Danú odpoveď vyslovilo až 44 % opýtaných. To, že Slováci nedokážu rozoznať nepravdivú informáciu od pravdivej, si myslia najmä ľudia od 18 do 33 rokov. V danom prípade išlo až o 59,6 % respondentov.

V porovnaní s Českom sme na tom horšie

Ako uvádza eduworld.sk, v začiatkoch pandémie urobil GLOBSEC prieskum ohľadom konšpiračných teórií. Vyplynulo z neho, že v priemere až 56 % Slovákov verí konšpiračným teóriám, čo bolo o dvakrát viac než v Českej republike.

Prieskumy verejnej mienky poukázali napríklad na to, že až 65 % Slovákov si myslí, že základne NATO by znamenali automatickú okupáciu Slovenska Američanmi. Na základe toho musel rezort zahraničia dané dezinformácie v roku 2019 debankovať, vyvrátiť a uviesť na pravú mieru.

Medzi ďalšie konšpiračné názory patrí aj to, že vo svete existujú tajné spolky, ktoré sa snažia vytvoriť totalitárnu svetovládu, pričom tejto informácii verí až 60 % Slovákov. Senior analytička organizácie GLOBSEC, Katarína Klingová, dodáva, že každý druhý Slovák si myslí, že Protesty za Slušné Slovensko, ktoré boli zorganizované po smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, boli zorganizované zahraničnými mocnosťami, pričom organizátori získali zisk.

Slováci veria dezinformáciám viac než Česi. Zdroj: pexels.com

Na základe uvedených konšpirácii novinár z denníka N, Vladimír Šindl, počas online diskusie o Fake News poznamenal, že síce v našej krajine nemáme diaľničnú infraštruktúru, avšak máme dobre vybudovanú dezinformačnú infraštruktúru.

Chýba nám kritické myslenie

Na to, aby sme bezpečne využívali sociálne siete, mali by sme disponovať s kritickým myslením. Aj preto je dôležité si uvedomiť, že nie každá informácia, s ktorou prídeme do kontaktu, je pravdivá. Zároveň sa odporúča dohľadať si zdroje o jednotlivých témach, ktoré nám môžu pomôcť určiť dôveryhodnosť informácií. Účinnou pomôckou sú aj stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR, Konspiratori.sk či Demagog.sk.

Výnimkou nie je ani lepšia mediálna a vedecká gramotnosť, ktorá by sa mala šíriť prostredníctvom vzdelávacieho systému. Na základe toho Peter Jančárik z Občianskeho združenia Konšpirátori vidí problém v tom, že naše školstvo podcenilo tento druh vzdelávania. Ako jeden z príkladov tohto podcenenia uviedol práve covidovú pandémiu.

Súťaž, ktorá učí stredoškolákov kriticky myslieť

Na slovenských školách sa zatiaľ nevyučuje mediálna a vedecká gramotnosť. Na základe toho na našom území funguje projekt, ktorý učí stredoškolákov kriticky myslieť a triediť informácie, píše Forbes.

Autorom myšlienky vytvoriť Olympiádu kritického myslenia je Ondrej Schütz, ktorý pôsobí ako riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie. Koordinátorom súťaže sa pred dvoma rokmi stal len 22-ročný Richard Vaško, ktorý je v asociácii aktívny už od svojich 12-tich rokov. K pilierom olympiády patrí mediálna gramotnosť, interpretácia dát, odolnosť voči manipuláciám a argumentácia.

„Cieľom Olympiády kritického myslenia nie je pretláčať konkrétnu ideológiu alebo hovoriť študentom, čo si majú myslieť. Naopak, súťažiacich vedie k vytvoreniu si vlastných názorov, ktoré sú podložené dôveryhodnými informáciami. Keď rozoznávajú spoľahlivé a nespoľahlivé médiá, pozerajú sa na formálne prvky článku, napríklad či je uvedený autor alebo zdroje,“ vysvetľuje pre Forbes Vaško.

Na slovenských školách chýba výučba mediálnej a vedeckej gramotnosti. Zdroj: pexels.com

Po minuloročnom pilotnom ročníku má na Slovensku projekt skvelú odozvu. Tento rok sa do školského kola prihlásilo takmer 6 000 študentov zo 70 okresov. Zároveň sa daný projekt začiatkom tohto roka stal víťazom trojmesačného mentoringovo-vzdelávacieho projektu,  ktorý organizovala nadácia Pontis. Odniesol si hlavnú cenu vo výške 30-tisíc eur.

Olympiáda pozostáva z troch kôl, pričom prvé dve prebiehajú online. Po ich úspešnom absolvovaní nasleduje celoslovenské finále, kde súťaží 40 najlepších účastníkov.

Počas prvých dvoch kôl majú študenti napríklad overiť pravdivosť nejakého statusu alebo interpretovať zdieľané články. V celoslovenskom finále absolvujú úspešní súťažiaci základné kola pozostávajúce z testu a argumentačnej reči, pričom traja najlepší z každej vekovej kategórie postúpia do finálovej prezentácie. V tejto kategórii dostane každý študent iné zadanie, pričom ho po vypracovaní odprezentuje pred porotou expertov a expertiek.