iNSTRID

AUTOVÝROBA V RUSKU: V marci 2021 bol výrobný závod VW Group v ruskej Kaluge vyhlásený za jeden z najlepších závodov koncernu. Foto: VW Group RU

Ruská invázia na Ukrajinu dramatickým spôsobom ovplyvňuje ruský aj európsky autopriemysel. Analytické spoločnosti J.D. Power a LMC Automotive upravili svoje odhady celosvetového predaja nových áut v roku 2022 práve kvôli vojne na Ukrajine, odhad sa znížil o 400 000 automobilov na 85,8 miliónov kusov.

Dôvodom sú sankcie proti Rusku zo strany prakticky celého sveta a s tým súvisiace obmedzenia aj pre spoločnosti, ktoré na ruskom trhu vyrábajú a predávajú autá alebo kľúčové komponenty pre autopriemysel.

Mnohé krajiny prestali do Ruskej federácie dodávať polovodiče, pretože okrem autopriemyslu sa používajú aj v zbrojárskom priemysle. Predovšetkým čipy od firiem Bosch, NXP, Infineon a X-Fab boli distribuované prevažne do automobilových tovární.

Zásadným obmedzením pre tamojšie automobilky je tiež odpojenie Ruska od systému SWIFT a fakticky nemožnosť exportu – vrátane áut vyrobených v tejto krajine, hoci od európskych výrobcov Tento faktor je považovaný kľúčový, pretože montážne závody nachádzajúce sa v Ruskej federácii neslúžia len na výrobu vozidiel pre domáci trh.

Vo veľkej miere sa vyvážajú do celého sveta vrátane Európy, práve tak ako sú autá vyrobené na Slovensku vo väčšine exportované do zahraničia.

Najviac postihnutými automobilkami sú Renault, ktorý čiastočne vlastní aj ruský AutoVAZ, Volkswagen, ten má továrne v regióne Kaluga, Stellantis, Mitsubishi a problémy neobišli ani Ford, ten vlastní 50-percentný podiel v spoločnom podniku Ford Sollers, ktorý má v Rusku tri montážne závody.

Nielen čipy, ale už aj káble začínajú byť v globalizovanom autopriemysle problémom. Foto: Brett Sayles @Unsplash.com

Celkom nový problém – nedostatok káblov

Teraz však do popredia vystupuje celkom nový problém európskeho priemyslu, ktorý úzko súvisí so situáciou na Ukrajine. Výrobcovia automobilov ako Volkswagen, BMW a Porsche sa v týchto hodinách snažia získať dôležité káblové zväzky inou cestou ako doteraz, pretože dodávatelia na západnej Ukrajine boli zablokovaní ruskou inváziou, čo si vynútilo zastavenie výroby v automobilkách v Nemecku.

V jednom priemernom aute sa nachádza asi až 5 kilometrov káblových zväzkov a sú preto považované za kľúčový komponent nových automobilov.

Podľa analýzy údajov spoločnosti Comtrade za rok 2020 vykonanej poradenskou spoločnosťou AlixPartners boli káblové zväzky najdôležitejším automobilovým komponentom vyvážaným z Ukrajiny do Európskej únie, čo predstavuje takmer 7 percent všetkých dovozov tohto produktu.

Zdroje z odvetvia tvrdia, že dodávateľom môže trvať mesiace, kým zvýšia kapacitu na alternatívnych miestach – zmeny si vyžadujú továrenské priestory, stroje a nástroje, pracovníkov a financovanie.

Ovplyvnení dodávatelia sú Leoni, Fujijura a Nexans. Problémy s dodávkami už zasiahli niektoré montážne závody Volkswagenu, vrátane jeho domovskej továrne vo Wolfsburgu a jeho nemeckých závodov na elektromobily, zatiaľ čo Porsche pozastavilo výrobu vo svojom závode v Lipsku. BMW bolo nútené zastaviť výrobu automobilov BMW a Mini vo svojich nemeckých a iných európskych závodoch. Dôsledky sankcií však pocítia aj mnohé ďalšie automobilové spoločnosti, ako Mercedes-Benz (so závodom na Triedu E a modely SUV), BMW (v Rusku autá len montuje, nevyrába), Continental, ale aj Magna International a Visteon.

Zdroje:

• Automotive News Europe
• Autoviny.sk

Mexické lesy ich nechránia ako kedysi

Za pôvodom obojživelníka je potrebné ísť až do Mexika. Axolotl má domov v jazerách Xochimilco a Chalco. Sladká voda s teplotou 20 stupňov Celzia sa im postarala o ideálne podmienky na prežitie. Vo vodách si spoločne nažívajú so svojimi „príbuznými“, mlokmi. V ideálnych podmienkach a pri správnej starostlivosti sa dokážu dožiť aj 25 rokov.

Jazero Xochimilco je posledným pretrvávajúcim domovom axolotlov. zdroj: pixabay.com

V súčasnosti jazero Chalco v dôsledku ľudského zásahu neexistuje, dokonca bola ovplyvnená aj čistota jazera Xochimilco. To je momentálne iba sériou malých kanálov. Údaje z prieskumu z roku 1998 ukázali, že na jeden štvorcový kilometer pripadalo 6000 axolotlov. O 17 rokov neskôr to bolo 35 jedincov na km štvorcový. Predpovedalo sa, že axolotly do roku 2020 vyhynú, ale nejak sa im podarilo uniknúť pred ich osudom. Ich celkový počet nie je presne známy, no klesá.

Vzhľad, vývin a potrava

Dospelý axolotl (17-27 mesiacov) má zvyčajne dĺžku tela od 15 do 45 cm, no zriedkavé sú už 30 centimetrové jedince. Žiabre vychádzajúce z hlavy môžu pripomínať zahnuté pierka, preto niektorí obojživelníka nazývajú vodným drakom. Tri z nich sa využívajú na pohyb vo vode, štyri sa skrývajú za vonkajšími žiabrami, aby filtrovali mikróby.

Príbehy z aztéckej mytológie tvrdia, že axolotl dostal svoje meno podľa boha ohňa a bleskov, Xolotla. zdroj: pixabay.com

Kým mloky vonkajšie žiabre pri dospievaní strácajú, axolotlom kvôli neoténii nemiznú. Ide o stav živočícha, počas ktorého dosiahol pohlavnú dospelosť, no nezbavil sa adolescentných znakov. Počas rastu sa im však ústa ohýbajú do bezzubého úsmevu. Končatiny majú spojené membránami a na širokej hlave majú pár tmavých očí bez viečok. Najčastejšie sú sivo či hnedo zafarbené, pre chovateľov sú ale populárne skôr albíny. Dokážu sa pohybovať rýchlosťou 15 km/h, a to práve vďaka membránam na nohách. Samice sa od samcov odlíšia ľahko – majú širšie telo plné vajíčok.

Deň strávia prevažne zahrabané do bahna, aby sa vyhli predátorom. Ich nepriateľmi sú hlavne väčšie ryby, bociany a volavky. V noci tíšia hlad vdychovaním kostných červov, hmyzu či malých rýb. Žiabre im umožňujú dýchať vo vode, občas aj tak vyskakujú nad hladinu, aby nabrali do pľúc vzduch. Chovatelia odporúčajú kŕmiť ich drobnými kôrovcami hneď po vyliahnutí – rastú tak rýchlejšie.  

Ak prídu o končatinu, narastie im nová

Tieto výnimočné stavovce majú regeneráciu zameranú nielen na telesné orgány, ale aj neuróny. Ak teda len o vlások uniknú predátorovi, nič nie je stratené. Pri strate končatiny sa prostredníctvom krvnej zrazeniny zastaví krvácanie. To isté dokáže aj naše telo, ale axolotly pokračujú v uzdravovaní. Po niekoľkých dňoch sa pod epidermou bunky začnú deliť a vytvárať kužeľovú štruktúru nazývanú blastém.

Axolotly dokážu prežiť aj rôzne úrazy mozgu ak si vo vodách nedávali dostatočný pozor. Sú tak jediným štvornohým stavovcom, ktorý dokáže premeniť bežné bunky späť na kmeňové bunky. Počas života si vytvoria nové neuróny, miechu či rôzne časti mozgu.

Mohli by sa ľudia v budúcnosti uzdravovať ako axolotly?

Stále nie je známe akým mechanizmom mení axolotl svoje bunky. Niektoré hlavné zložky sa výskumy postupne odhaľujú zaujímavé podobnosti s ľudskými bunkami. Zistenie, ktoré molekuly a bunky sú dôležité pri regenerácii, poňali vedci z opačného konca. Začali hľadať molekulárne zmeny spôsobujúce stratu týchto schopností.

Tieto sladkovodné živočíchy majú tuhý korienok, mohli by ho raz zúžitkovať aj ľudia? zdroj: unsplash.com

Makrofág je bunkou imunitného systému a má svoj význam pri procesoch spojených s regeneráciou. Vedci pred uskutočnením amputácie axolotlom vstrekli liek, ktorý v tele eliminuje makrofágy. Prišli na to, že namiesto regenerácie sa na zranenom mieste vytvorilo zjazvené tkanivo. Dospeli k záveru, že makrofágy sú aj pri ľuďoch nevyhnutné na zvýšenie uzdravovacej schopnosti.

Iný experiment zase zaznamenal, že si ľudia aj myši dokážu obnoviť tkanivo na poškodených prstoch bez zostávajúcej jazvy. Podľa všetkého túto schopnosť s prebiehajúcim rastom strácame. Štúdium axolotlov teda môže v ľuďoch odomknúť skryté „superschopnosti“, otázkou ale ostáva či to dokážeme než úplne vyhynú.

Zdroje:  www.craffic.co.in, www.ireceptar.cz

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Portrét Flory Yukhnovich (Artuk)

Flora Yukhnovich sa stáva naozajstnou umeleckou ikonou. Jej obrazy s cukríkovými farbami a rokokovým nádychom pôsobia historicky a zároveň moderne. Toto netradičné spojenie je vskutku podmanivé a púta oči kritikov aj klientov. Pri tvorbe svojich veľkorozmerných diel čerpá umelkyňa inšpiráciu od starých majstrov aj zo súčasnej ikonografie.

„Moja práca sa často zaoberá spojením medzi rokokom a popovou kultúrou. Vždy hľadám obrazy, ktoré akoby vychádzali z rokoka.“ Flora Yukhnovich

#AuctionUpdate: 10 bidders compete for Flora Yukhnovich's 'I'll Have What She's Having' which achieves £2,253,500 at the artist's auction debut pic.twitter.com/hUuuobbLvU

— Sotheby's (@Sothebys) October 14, 2021

Kariéra

Flora sa narodila v Norwichi v Spojenom kráľovstve. V súčastnosti žije v Londýne. Študovala výtvarne umenie na City & Guilds of London Art School a na The Heatherley School of Fine Art v Londýne, kde získala diplom v odbore portrét. Neskôr presedlala z portrétu na abstraktné umenie, v ktorom sa postupne prepracovala na špičku. Yukhnovich má za sebou samostatné výstavy v galériách ako Victoria Miro, Leeds Arts, Parafin a Brocket Gallery. V prvej polovici roka 2021 sa jej diela na papieri predávali za 16 500 libier (19 000 Eur) alebo na plátne za 120 000 libier (140 000 Eur). Prešlo len pár mesiacov a prekonala rekordy. Jej dielo I’ll Have What She’s Having sa predalo za rekordných 2,2 milióna libier! Tento úspech vyvolal otázku: „Kto je Flora Yukhnovich a ako sa jej podarilo získať takú popularitu zdanlivo cez noc?“

https://twitter.com/parafinlondon/status/1231200959205969926?lang=ca

Za rapídnym nárastom jej cien stojí prudko rastúci dopyt. Najväčší záujem prišiel hlavne z Ázie, kde bohatí zberatelia zvyšujú ceny na nevídanú úroveň.

„Je to móda, je to nové, je to pastva pre oči!“ Uviedla Michaela Neumeister de Pury, monacká poradkyňa pre umenie, ktorá umiestnila Florine obrazy u troch ázijských klientov.

V roku 2022 galéria Victoria Miro venuje samostatnú výstavu tejto „súčasnej majsterke v tvorbe“ (ako ju opisuje katalóg Sotheby’s).

https://twitter.com/parafinlondon/status/1092871532030889988

Inšpirácia

Yukhnovich sa podľa popisu od Galerie magazínu špecializuje na veľkorozmerné diela, ktoré pozostávajú z abstraktnej zostavy energických ťahov štetcom, vyznačujú sa žiarivou svetelnosťou, snovou farebnou paletou a zmyslom pre elegantnú ľahkosť. Spočiatku sa umelkyňa inšpirovala francúzskymi rokokovými majstrami, ako sú Jean-Honoré Fragonard a François Boucher, no potom si obľúbila Talianov, najmä diela Giovanniho Battistu Tiepola.

Rokoko

Rokoko je štýl hlavne v interiérovom dizajne, dekoratívnom umení, maliarstve, architektúre a sochárstve. Vznikol v Paríži začiatkom 18. storočia, ale čoskoro sa ujal v celom Francúzsku a neskôr aj v ďalších krajinách, najmä v Nemecku a Rakúsku. Vyznačuje sa ľahkosťou, eleganciou a bujným využívaním zakrivených prírodných foriem v ornamentoch. Termín rokoko sa taktiež používa na označenie ľahkej, elegantnej a vysoko ornamentálnej hudby komponovanej na konci obdobia baroka. Raná hudba Josepha Haydna a mladého Wolfganga Amadea Mozarta sa tak môže označovať ako rokoko, hoci väčšina diel týchto skladateľov patrí skôr do klasicistického štýlu.

„Musela som sa naladiť na rokokovú estetiku, pretože som si ju začala všímať všade okolo seba: v reklame, obchodoch, kreslených filmoch, detských hračkách, hudobných videoklipoch. Čoskoro som si uvedomila, že väčšina týchto vecí je nejakým spôsobom zameraná na ženy a dievčatá. Myslím, že práve preto ma Fragonardove maľby tak zaujali. Na jednej strane sa mi páčila ich sladkosť, ale zároveň som sa cítila nesvoja, pretože ma priťahovalo niečo tak stereotypne ženské.“ Flora

soiNový nástroj proti internetovej šikane, vydieraniu, trollovaniu, ale najmä proti dezinformáciam by sa na Filipínach čoskoro mohol stať reálnym. Zákon o registrácii SIM kariet znemená prepojenie skutočnej identity obyvateľov Filipín s ich účtom na sociálnych médiách. Filipínsky parlament už schválil návrh zákona. Platným sa stane až po tom, ako ho podpíše prezident Filipín Rodrigo Duterte.

Keď zákon vojde do platnosti, pre Filipíny by to malo znamenať koniec skrývania sa za falošnými profilmi na sociálnych médiách. Pri zakladaní si účtov na sociálnych médiách budú od nových používateľov požadované údaje ohľadom ich celého skutočného mena a telefónneho čísla.

Takýto krok má za úlohu zablokovať prístup online trollom pred blížiacimi sa všeobecnými voľbami v krajine, kde sa v posledných rokoch dialo, že populistickí politici využívali dezinformácie vo svoj prospech.

Očakáva sa, že súčasný prezidemt Filipín Rodrigo Duterte zákon podpíše, a tak by mohli Filipíny svetu poskytnúť náhľad na to, ako by to mohlo fungovať. Nie len Filipíny majú problém s anonymnými účtami na sociálnych médiách, proti ktorým je potrebné prijať opatrenia. Je to celosvetový problém, ktorý zahrňuje aj Slovensko.

„Vzhľadom na to, že sa Filipíny stávajú akýmsi druhom globálnej trollovej farmy alebo ich centrom, táto skúsenosť môže mať ohlas po celom svete, a všimnú si ju aj ďalšie obkľúčené demokracie, ktoré sú tiež v zovretí autoritárskeho populizmu,“ prezradil Richard Heydarioan geopolotický autor a profesor z hlavného mesta Filipín – Manily pre VICE World Nsws.

Zákon o registrácií SIM kariet sa týka nových, ale aj už existujúcich účtov na sociálnych médiách

Toto nové opatrenie nesie názov „Zákon o registrácií SIM kariet“. Od poskytovateľov telekomunikačných služieb bude vyžadovať, aby pred aktiváciou zaregistrovali každú predanú SIM kartu. Používatelia sociálnych sietí budú musieť pri založení účtu zaregistrovať svoju skutočnú identitu a aj svoje telefónne číslo.

Prepojenie účtov na sociálnych médiách so skutočnou identitou používateľov sa bude týkať aj už existujúcich profilov. Účty, ktoré nebudú prepojené s overenými identitami do 6 mesiacov od prijatia tohto zákona, budú deaktivované. Každý, každému, kto bude pristihnutý pri tom, ako používa fiktívnu identitu na získanie SIM karty alebo na používanie sociálnych médií, hrozí odňatie slobody na najmenej šesť rokov, alebo bude pokutovaný až do výšky 200 000 pesos (približne 8 700€), alebo mu hrozí kombinácia oboch trestov.

„(Návrh zákona) je naším malým príspevkom k boju proti anonymite, ktorá poskytuje prostredie pre trollov a iné zlomyseľné útoky, ktorým sa v dobe sociálnych médií darí,“ uviedol vo vyhlásení pre VICE World News senátor Franklin Drilon, jeden z autorov zákona. „Dúfam, že to signalizuje koniec éry trollov, ktorá infikovala (krajinu) a spôsobila ďalšie rozdelenie v našej krajine,“ pokračoval.

Ako to má fungovať v praxi a čoho sa týka

Telekomunikačné spoločnosti majú odosielať informácie zadané pri registrácií používateľov do centralizovanej databázy, „ktorá bude striktne slúžiť ako register na spracovanie, aktiváciu alebo deaktiváciu predplatného a nebude sa používať na žiadny iný účel,“ uvádzajú autori návrhu zákona.

V návrhu zákona však chýba definícia „sociálnych médií“, kvôli čomu vzniká priestor k jeho nesprávnemu výkladu, presahovaniu či zneužívaniu. Definície odborníkov na marketing a sociálne média (napr. v tejto publikácií) za sociálne médiá považujú nasledujúcich 13 typov onlinových platforiem a obsahu: blogy, obchodné siete, spoločné projekty, podnikové sociálne siete, fóra, mikroblogy, zdieľanie fotografií, recenzovanie produktov/ služieb, social bookmarking, sociálne hry, sociálne siete, zdieľanie videa či virtuálne svety.

Sociálne médiá sú internetové aplikácie založené na Web 2.0. Obsah generovaný používateľmi je akousi „miazgou“ organizmu sociálnych médií.

„Odborníci na kyberbezpečnosť z mimovládnej organizácie Democracy.Net.PH však varujú pred zneužitím zákona na potlačenie práv a internetovej slobody občanov Filipín. Tvrdia, že vhodnejšie by bolo bojovať proti konkrétnym osobám a nie obmedzovať všetkých občanov krajiny,“ informuje na svojej Facebookovej stránke InfoSecurity.

Zdroje: Vice, Democravy.Net.PH, InfoSecurity

Tanky, rakety, vojaci, násilie, a to všetko v blízkosti Slovenska. Cítime sa ohrození a vystrašení, máme na to právo. Snažíme sa porozumieť situácii na Ukrajine, byť v obraze, no zároveň pociťujeme tlak negatívnych správ. Útočia na nás zo všetkých strán, situácia sa neustále mení, mnohé správy sú neúplne a mätúce, nedokážeme ich všetky vyhodnotiť.

Pociťujete aj vy stres alebo úzkosť? Je aj vám do plaču alebo vašim deťom? Psychológovia pripomínajú, že strach, plač aj úzkosť sú v súčasnosti oprávnené, nehanbite sa za ne.

Ako zvládať stres v súvislosti s vojnou?

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

Psychologická online poradňa IPčko spolu s Krízovou linkou pomoci vytvorili súhrn odporúčaní, ako zvládať stres zapríčinený vojnou na Ukrajine. Zhrnuli sme ich do nasledujúcich bodov:

1.Hovorte o vašich pocitoch a zaujímajte sa o pocity druhých

Vaše emócie môžu byť veľmi rôznorodé, intenzívne, dokonca môžete mať pocit, že ich v danej chvíli nemáte pod kontrolou. Dôležité je nájsť spôsob, ako ich dostať zo seba von. Dusiť v sebe strach, stres, úzkosť, či smútok situáciu len zhoršuje.

Nájdite človeka, ktorému plne dôverujete a porozprávajte sa s ním o tom, ako sa cítite. Môže to byť príbuzný, priateľ, psychológ, alebo duchovný. Ak je pre vás ťažké o svojich pocitoch rozprávať, nájdite iný spôsob uvoľnenia emócii, ktorý vám vyhovuje. Zapisujte si myšlienky, kričte, plačte, choďte si zabehať. Robte čokoľvek, čo vám pomáha.

Ak sa niekto zdôverí vám, vypočujte ho a podeľte sa s ním o svoje pocity. Každý z nás v súčasnosti pociťuje určité obavy, čo je v poriadku. Vytvorte bezpečný priestor, v ktorom vaši blízki môžu o svojich obavách a strachu otvorene hovoriť. Nezabudnite na povzbudenie.

2. Ak je treba, doprajte si prestávku od médií

Odborníci na duševné zdravie odporúčajú obmedziť pretlak informácií o vojne. Urobte si prestávky pri sledovaní, čítaní alebo počúvaní noviniek.

Zároveň si dávajte pozor na informácie z neoverených zdrojov a nešírte poplašné správy, ktorých cieľom je vyvolať paniku a obavy.

3. Udržujte normálnu rutinu

Vykonávanie bežných aktivít podľa psychológov prináša istotu a stabilitu, ktorú práve v týchto neistých časoch potrebujeme. Venujte sa aktivitám, ktoré sú pre vás upokojujúce a robia vám radosť.

4. Vytvorte si svoje útočisko

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com.

Pohodlné hojdacie kreslo, prechádzka v prírode, rozhovor s priateľmi. Všetko tuto môže byť útočiskom, ktoré ponúka čas aj priestor na vyrovnanie sa s obavami i stresom. Nájdite si svoj bezpečný priestor a zostaňte v ňom tak dlho, ako potrebujete.

Ak počas dňa pocítite nával úzkosti, paniky alebo nedokážete zaspať, psychológovia odporúčajú dychové cvičenie. Upriamte pozornosť na jeden bod, sústreďte sa naň a na svoje dýchanie. Pomaly sa nadychujte a vydychujte.

5. Buďte vnímaví a solidárni

Buďte viac vnímaví nielen k sebe, ale aj k vašim blízkym. Neignorujte zmeny, ktoré naznačujú, že váš blízky potrebuje pomoc alebo povzbudenie. Psychológovia odporúčajú zapojiť sa do aktivít, ktoré podporujú spolupatričnosť, pretože aj malé gestá sú v tejto chvíli veľkými krokmi pomoci a prejavmi ľudskosti.

Nemáte sa s kým rozprávať? Obráťte sa na krízové linky

Občianske združenie IPčko a Liga za duševné zdravie SR zároveň pripomínajú, že v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine sa ľudia môžu obrátiť na krízové linky. Tie v najbližšej dobe očakávajú zvýšený nápor a deklarujú svoju pripravenosť. Informoval o tom webový portál teraz.sk.

„Na linkách sa táto téma objavuje stále častejšie. Na Krízovej linke pomoci, IPčko.sk a Dobrej linke zaznamenávame od štvrtka rána desiatky prosieb o pomoc, stabilizáciu, podporu, vyjadrenie priateľstva, o vyjadrenie solidarity,“ uviedol pre TASR riaditeľ IPčka Marek Madro.

Aktuálnu situáciu priblížila aj riaditeľka Linky dôvery Nezábudka Monika Martinezová: „Za posledných 24 hodín sa výrazne nezmenil počet volajúcich, ale téma rozhovorov. Mnohí k nám volajú prvýkrát.“

Ak potrebujete odbornú pomoc, nebojte sa osloviť anonymné a bezplatné linky pomoci, napríklad Krízovú linku pomoci (0800 500 333) a Linku dôvery Nezábudka (0800 800 566) alebo odborníkov chatovej a emailovej poradne ipcko.sk.

Samozrejme, všetci chceme vyhrať. Mnohí z nás by peniaze použili na nezmyselnejšie veci, ako sú žreby, losy a podobne. Avšak existujú ľudia, ktorí sa stanú od tejto činnosti závislí. Míňajú veľmi veľa peňazí na ,,hazard“.

Lotéria je návyková

Lotéria je návyková z jednoduchého dôvodu. Očakávanie výsledkov v našich telách vytvára nával hormónov a neurochemikalií (dopamín), pre ktoré sa cítime lepšie. Špeciálne dopamín sa mylne nazýva ako hormón šťastia, potešenia alebo odmeny. V skutočnosti sa najviac uvoľňuje v čase, keď pracujeme na dosiahnutí cieľa. Je to neurochemická látka, ktorá robí z hrania hazardných hier niečo vzrušujúce. V podstate ide o úplne rovnakú závislosť, ako pri konzumácií čokolády, užívania heroínu či kokaínu.

V súvislosti s témou ,,lotéria“ sa dopamín uvoľňuje pri očakávaní odmeny. Dokonca aj keď prehráme, tak nám porážka neprekáža, pretože očakávanie je ten pravý pocit ,,radosti“. Teda mozog nám hovorí, že sme na správnej ceste a pokiaľ chceme získať odmenu, musíme na nej pracovať. V skratke práve dopamín môže za to, že sa naše správanie stáva návykovým.

Niektoré štúdie tvrdia, že hráči, ktorí vyhrajú zažívajú určitú formu smútku.

Psychológia zohráva v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Psychologické ťahy

Vytipujeme si sériu šťastných čísel, ktoré budeme každý týždeň podávať, s cieľom zvýšiť šancu na výhru. Je to možno dobrý strategický plán, no postupom času sa z nás stanú väzni. Prakticky sa uväzníme do lotérie, pretože nebudeme chcieť vynechať žrebovanie.

Pravdepodobnosť výhry jackpotu v lotérii je veľmi nízka (cca 1 : 16 000 000). Ovplyvňuje to niekoľko faktorov, napríklad počet čísel alebo počet ťahov. Museli by sme mať veľmi šťastnú súhru náhod, aby boli vyžrebované akurát naše čísla.

Je pravdepodobnejšie, že

• sa utopíte vo vlastnej vani (1 : 840 000)
• zomriete pri leteckej havárii (1 : 1 000 000)
• si odpílite časť tela motorovou pílou (1 : 4464)
• sa stanete prezidentom USA (1 : 10 000 000)
• vás zasiahne blesk (1 : 400 000)

Lotéria oberá o peniaze chudobných

Faktom je, že chudobní ľudia si častejšie kupujú lístky do lotérie ako ich bohatší kolegovia. Teda míňajú oveľa väčšie množstvo úspor. Dokonca mnohé americké štúdie zistili, že za väčšinou tržieb stoja tie najchudobnejšie oblasti Ameriky. Dôvodom má byť to, že ľudia chcú uniknúť chudobe, no takýto začarovaný kruh im zlú finančnú situáciu len prehĺbi.

Na druhej strane ani tí, ktorí vyhrajú na tom nie sú o nič lepšie. Nadácia zaoberajúca vzdelávaním v oblasti financií odhaduje, že až 70 percent ľudí, ktorí sa dostanú nečakane k veľkej finančnej výhre, príde o peniaze v priebehu niekoľkých rokov. Výhry v lotérii otvárajú dvere k drogám, bankrotu, rozpadu rodiny.

Vlády zarábajú pomerne veľa peňazí prostredníctvom rôznych štátnych a regionálnych lotérií. Všetky tieto peniaze v konečnom dôsledku pochádzajú od ľudí, ktorí nie sú dobrí v matematike. Často sú to ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť míňať toľké peniaze pre nič. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Lotéria podporuje toxický vzťah medzi štátom a občanmi

Lotéria je jednoduchý nástroj na to ako oklamať občanov, aby dali štátu peniaze výmenou za nič. Pre štáty je to premyslený spôsob, ako zvýšiť príjmy bez zvyšovania daňových sadzieb. V podstate ide o vedomé nabádanie občanov k tomu, aby mrhali vlastnými úsporami. Dalo by sa povedať, že takýto spôsob stavia vládu do pozície, ktorá prehlbuje na jej území chudobu.

Odvrátená stránka lotérií nie je veľmi atraktívna. Vidíme, ako chudobní ďalej chudobnejú. Stávajú sa rovnako závislými ako narkomani. Takže v konečnom dôsledku sme sa dozvedeli, že je pravdepodobnejšie utopenie sa vo vani ako to, že vyhráme jackpot v lotérii. Láska k peniazom je koreňom všetkého zla.

Podzemné železnice boli jedinou cestou k slobode

Podzemné železnice zachránili život mnohým ľuďom hľadajúcim slobodu. Systém tajných ciest ponúkal zotročeným (prevažne) Afroameričanom cestu za útočiskom a pomocou. Presný dátum vzniku skrytých staníc nie je známy, ale vybudovala sa okolo roku 1830.  Najintenzívnejšie fungovala do vypuknutia vojny medzi Severom a Juhom (1861 – 1865), no ani potom neutíchla snaha o oslobodenie otrokov.

Otroci zbierajú cukrovú trstinu na ostrove Antigua (1823). zdroj: unsplash.com

Trasy často sledovali prirodzené vodné cesty, chodníky a viedli z miest zotročenia na juhu do severných a západných štátov, kde bolo otroctvo nezákonné. Cesty sa takisto využívali  na útek do Kanady, Mexika, Floridy, na karibské ostrovy a do Európy.

Utajenie bolo rozhodujúcim faktorom pri zaistení bezpečnosti ľudí na úteku. Preto sa dlhý čas verilo, že otvorené trasy a ich detailné umiestnenie ostanú navždy nenájdené. Tie čo sa zachovali, slúžia ako memento pre spoločnosť. Medzi historické pamiatky patrí napríklad dom Jacksonovcov v meste Newton (Massachusetts) či kostol Bethel AME v Greenwich Township (New Jersey).

Úteky do Kanady

Zákon zverejnený v roku 1793 znemožnil otrokom opustiť miesto, kde museli slúžiť. Ak ich chytili, bolo im odopreté právo postaviť sa pred súd a vrátili sa naspäť k svojím majiteľom. Štáty v severnej časti Ameriky do roku 1804 skoncovali s akýmkoľvek zákonom schvaľujúcim otroctvo, na juhu sa však dial presný opak.

Tisíce otrokov pracovali na plantážach s honosnými vilami, ktoré stoja dodnes. zdroj: unsplash.com

V roku 1850 sa zákon posilnil a uvalil tvrdšie sankcie nielen na otrokov, ale takisto na ľudí, ktorí im pomáhali. Počas tohto obdobia sa ale neprestávalo s pomocou pre otrokov. Podzemné  železnice označovali aj rôzne zastávky na povrchu, cez ktoré sa ľudia presúvali. Odhady počtu tých, ktorým zabezpečili útek sa uvádzajú v rozpätí od 40 000 do 100 000.

Kvôli snahe zabrániť odhaleniu, dostali skupiny aj miesta rôzne prezývky. Takzvaní „sprievodcovia“ viedli zhromaždenú skupinu ľudí tak, aby nepozorovane prešli na ďalšie miesto. Úkryty zahŕňali obytné domy, kostoly a školy. Nazývali sa „stanice“, „bezpečné domy“ a „sklady“. Ľudia, ktorí ich tam čakali sa nazývali „prednostovia stanice“. Keď skupina nabrala silu a doplnila si zásoby jedla, vydala sa na ďalšie putovanie. Väčšinou ľudia prechádzali severnými štátmi, aby sa dostali do zasľúbenej zeme – Kanady.

Nové technológie odhalili históriu

Počas uplynulých rokov archeológovia neprestajne analyzovali vymedzené územia. Niektoré cesty boli však tak dobre ukryté, že museli použiť viac technologických metód. Pomocou termálnych dronov a laserových impulzov nahliadli cez hustú vegetáciu a zasypané šachty. Našli tunely, jaskyne a útočiská, ktoré na nebezpečnej ceste za slobodou poskytli ľuďom aspoň chvíľu na odpočinok.

V Prospect Bluff (Florida) je vybudovaná španielska pevnosť, ktorá bola dôležitou zastávkou na južnej vetve podzemnej železnice. Impulzy laserového lúča však vo fotodetektore vyhodnotili, že sa pod pevnosťou skrývajú tajné cesty. Technológia sa nazýva LiDAR a používa sa nielen pri zobrazovaní 3D modelov máp.  Dopravní policajti ňou merajú rýchlosť a postupne sa stáva súčasťou autonómnych áut. V porovnaní so zdĺhavým archeologickým kopaním ide o rýchlejší proces objavovania. Zároveň poskytne kvalitný náhľad na okolité ruiny. V Kansase a Ontáriu objavil LiDAr pochované zvyšky štruktúr spojených s podzemnou železnicou v dnes už neexistujúcich mestách.

Prieskum v Južnej Karolíne sa pre zmenu obrátil na magnetometriu. Je to technika merajúca malé posuny v magnetickom poli Zeme na identifikáciu určitých kovov. Zámerom bolo nájsť potopenú loď Konfederácie, ktorú preslávil bojovník za slobodu – Robert Smalls. V rámci svojej práce sa stal známym ako jeden z najlepších námorných pilotov. Konfederácia však tento titul odmietala udeliť jemu či akémukoľvek zotročenému mužovi. Smalls oslobodil seba a svoju rodinu z otroctva v roku 1862, keď sa úspešne doplavil do bezpečia.

Zdroje: www.history.com, www.livescience.com, www.nationalgeographic.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

Aj keď aj tí najzarytejší obdivovatelia upírov uznávajú upírov ako fiktívne bytosti, boli časy, keď sa ľudia skutočne báli, že sa stanú obeťou týchto detí noci. Dávno, pred dňami emotívnych debát o výhodách Team Edward verzus Team Jacob, ľudia venovali veľa času a energie tomu, aby udržali svoje rodiny v bezpečí pred týmito krvilačnými pijavicami.

Vlad Napichovač. Zdroj: history.com

Odkiaľ upíri pochádzajú?

Keďže takmer každá kultúra má svoj vlastný typ upírskeho mýtu, je ťažké nájsť presný čas, kedy bola myšlienka upíra vytvorená. Aby ste sa však dostali k pôvodu modernej legendy o upíroch, musíte sa vrátiť do Rumunska z 15. storočia a k Vladovi Draculovi, známemu aj ako Vlad Napichovač. Vlad bol vrah, nie upír, ale inšpiroval autora Brama Stokera, aby vo svojej knihe Dracula z roku 1897 pomenoval svoju dnes už slávnu postavu upíra „Gróf Dracula“.

V priebehu storočí sa vyskytlo množstvo upírich káuz, ktoré sú často spojené s rozšírenou chorobou, ako je európsky mor alebo nepochopené fyzické deformácie. Eric Nuzum vo svojej knihe The Dead Travel Fast: Stalking Vampires from Nosfuratu to Count Chocula uvádza, že viera ľudí v upírov im pomohla definovať veci, ktorým nerozumeli a nedokázali ich vysvetliť, konkrétne smrť a choroby.

Upírska povera prekvitala v stredoveku, najmä keď mor zdecimoval celé mestá. Choroba často zanechávala na svojich obetiach krvácajúce lézie z úst, čo pre nevzdelaných bolo neklamným znakom vampirizmu. Nebolo nezvyčajné, aby bol niekto s neznámou fyzickou alebo emocionálnou chorobou označený za upíra.

Neuveriteľne bizarný príbeh Mercy Brownovej, „prvej ženskej upírky“ na svete. Zdroj: scoopwhoop.com

Mercy Brown

Mercy Brown môže konkurovať grófovi Draculovi ako najznámejší upír.

Na rozdiel od grófa Draculu však bola Mercy skutočnou osobou, žila na Rhode Island, a bola dcérou farmára Georgea Browna.

Po tom, čo George koncom 19. storočia prišiel kvôli tuberkulóze o mnohých členov rodiny vrátane Mercy, jeho komunita použila Mercy ako obetného baránka na vysvetlenie ich smrti. V tom čase bolo bežné viniť niekoľko úmrtí v jednej rodine na „nemŕtvych“. Telá každého mŕtveho člena rodiny často exhumovali a hľadali známky upírstva.

Keď bolo telo Mercy exhumované a nevykazovalo vážny rozklad, obyvatelia mesta ju obvinili z toho, že je upír. Vyrezali jej srdce, spálili ho a popol potom dali jej chorému bratovi, ktorý krátko nato zomrel.

Porfyria zahŕňa Guntherovu chorobu a najmenej sedem ďalších stavov. Zdroj: sk.approby.com

Veda za mýtom

Dnes možno niektoré z najrozšírenejších mýtov o upíroch vysvetliť pomocou vedy.

Strach z dávnej minulosti, že mŕtvi môžu stále ubližovať živým, sa ešte zintenzívnil, keď boli mŕtve telá exhumované a zdalo sa, že im z úst tiekla krv. Bez pochopenia toho, ako sa telo rozkladá a čo je známe ako „čistiaca tekutina“, je ľahké pochopiť, ako ľudia mohli predpokladať, že ich milovaní vstali z mŕtvych a pili ľudskú krv.

Mnoho raných kostier zo stredoveku bolo nájdených s tehlami alebo kameňmi vyplnenými ústami alebo kosákmi okolo krku, kvôli tomu, aby sa zabránilo týmto mŕtvym ľuďom vstať a zaútočiť. Keď podozriví upírí zomreli, ich telá boli často vykopané, aby sa hľadali známky vampirizmu. V niektorých prípadoch bol cez srdce mŕtvoly vrazený kôl, aby sa zabezpečilo, že zostane mŕtva. Iné správy popisujú dekapitáciu a spaľovanie mŕtvol podozrivých upírov až do devätnásteho storočia.

Niektorí tiež tvrdili, že upíri boli v skutočnosti len ľudia, ktorí trpeli porfýriou, stavom, ktorý spôsobuje, že človek je citlivý na slnečné svetlo. Ľudia s touto chorobou sú odkázaní na život v interiéri, pretože vystavenie svetlu môže viesť k znetvoreniu pľuzgiermi. Niekedy sú potrebné aj denné krvné transfúzie. V čase obmedzeného chápania sa ľudia báli, že by mohli tento stav„chytiť“.

Upír pri útoku. Zdroj: theculturetrip.com

Upíri ako ikony popkultúry

Možno máme vedu na našej strane, ale ako čas plynul, upíri sa stali čoraz populárnejšími. Od kníh, cez cereálie, až po prosperujúci turistický priemysel na miestach ako Rumunsko a Forks vo Washingtone, zdá sa, že nemôžeme striasť našu fascináciu upírmi.

Ale čo skutoční upíri?

Existujú ľudia, ktorí skutočne konzumujú ľudskú a zvieraciu krv. Stav túžby po krvi kvôli energii, známy aj ako hematománia, je skutočný.

Rozdiel je v tom, že títo ľudia pijú od ochotných darcov – nechcú byť zamieňaní s desivými zobrazeniami upírov. Títo „skutoční upíri“ sú často len priemerní ľudia s nezvyčajným vkusom. Niektorí sa rozhodnú žiť v podobne zmýšľajúcich komunitách.

Komunity sebaidentifikovaných upírov možno nájsť na internete, v mestách a obciach po celom svete. Aby sa vyhli opätovnému podnecovaniu upírskych povier, väčšina moderných upírov sa drží oddelene od zvyšku spoločnosti a zvyčajne vykonávajú svoje „kŕmne“ rituály, medzi ktoré patrí pitie krvi ochotných darcov súkromne.

Niektorí upíri nepožívajú ľudskú krv, ale tvrdia, že sa živia energiou iných. Mnohí tvrdia, že ak sa pravidelne nekŕmia, sú rozrušení alebo depresívni.

CHOLERA DNES A KEDYSI

Pôvod cholery

Nie je jasné, kedy presne cholera prvýkrát postihla ľudí.

Prvé texty z Indie (Sushruta Samhita v 5. storočí pred Kristom) a Grécka (Hippokrates v 4. storočí pred Kristom a Aretaeus z Kappadokie v 1. storočí pred Kristom) opisujú ojedinelé prípady chorôb podobných cholere.

Jedna z prvých podrobných správ o epidémii cholery pochádza od Gaspara Correu, ktorý opísal na jar roku 1543 vypuknutie choroby v delte Gangy. Miestni ľudia túto chorobu nazývali „moryxy“ a údajne zabila obete do 8 hodín od vzniku symptómov a mala takú úmrtnosť, že miestni obyvatelia mali problém pochovať všetkých mŕtvych.

Počas niekoľkých nasledujúcich storočí nasledovali početné správy o prejavoch cholery pozdĺž západného pobrežia Indie od portugalských, holandských, francúzskych a britských pozorovateľov.

Prvá pandémia cholery

Prvá pandémia cholery sa objavila v delte Gangy, s vypuknutím v Jessore v Indii v roku 1817 v dôsledku kontaminovanej ryže. Choroba sa rýchlo rozšírila po väčšine Indie, dnešného Mjanmarska a dnešnej Srí Lanky cestovaním po obchodných cestách vybudovaných Európanmi.

Do roku 1820 sa cholera rozšírila do Thajska, Indonézie (len na ostrove Jáva zabila 100 000 ľudí) a na Filipíny. Z Thajska a Indonézie sa choroba dostala prostredníctvom infikovaných ľudí na lodiach do Číny v roku 1820, a Japonska v roku 1822.

Rozšírila sa aj mimo Ázie. V roku 1821 priniesli britské jednotky z Indie do Ománu choleru do Perzského zálivu. Choroba sa nakoniec dostala na európske územie a zasiahla súčasné Turecko, Sýriu a južné Rusko.

Pandémia vyhasla 6 rokov po tom, čo začala, pravdepodobne vďaka silnej zime v rokoch 1823–1824, ktorá mohla zabiť baktérie žijúce v zásobách vody.

Cholera infikuje Európu a Ameriku

Druhá pandémia cholery začala okolo roku 1829.

Rovnako ako tá predošlá, aj druhá pandémia má pôvod v Indii, a rozšírila sa pozdĺž obchodných a vojenských ciest do východnej a strednej Ázie, a na Blízky východ.

Na jeseň roku 1830 sa cholera dostala do Moskvy. Šírenie choroby sa počas zimy dočasne spomalilo, ale na jar roku 1831 sa opäť zvýšilo a zasiahlo Fínsko a Poľsko. Potom sa cholera rozšírila do Maďarska a Nemecka.

Choroba sa následne rozšírila po celej Európe, vrátane toho, že sa prvýkrát dostala do Veľkej Británie. Británia prijala niekoľko opatrení, ktoré mali pomôcť obmedziť šírenie choroby, vrátane zavedenia karantény a zriadenia miestnych výborov zdravia.

Verejnosť sa však zmocnila rozšíreného strachu z choroby a nedôvery k autoritám, predovšetkým k lekárom. Nevyvážené tlačové správy viedli ľudí k tomu, že si mysleli, že viac obetí zomrelo v nemocnici ako v ich domovoch, a verejnosť začala veriť, že obete prevezené do nemocníc zabili lekári na anatomickú pitvu. Tento strach mal za následok niekoľko „cholerových nepokojov“ v Liverpoole.

V roku 1832 sa cholera dostala aj do Ameriky. V júni toho istého roku zaznamenal Quebec 1 000 úmrtí na túto chorobu, ktorá sa rýchlo rozšírila pozdĺž rieky Svätého Vavrinca a jej prítokov.

Približne v rovnakom sa cholera dostala aj do Spojených štátov a objavila sa v New Yorku a Philadelphii. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa rozšírila po celej krajine. Do Latinskej Ameriky vrátane Mexika a Kuby sa dostala v roku 1833.

Ilustrácia zobrazujúca pacientov privážaných do nemocnice počas vypuknutia cholery v roku 1892 v Hamburgu. Zdroj: npr.org

Ako vedci študovali choleru

V rokoch 1852 až 1923 svet zažil ďalšie štyri pandémie cholery.

Tretia pandémia, trvajúca 1852–1859, bola najsmrteľnejšia. Spustošila Áziu, Európu, Severnú Ameriku a Afriku, a len vo Veľkej Británii v roku 1854, najhoršom roku cholery, zabila 23 000 ľudí.

V tom roku britský lekár John Snow, ktorý je považovaný za jedného z otcov modernej epidemiológie, starostlivo zmapoval prípady cholery v oblasti Soho v Londýne, čo mu umožnilo identifikovať zdroj choroby v tejto oblasti: kontaminovaná voda z čerpadla verejnej studne. Presvedčil úradníkov, aby odstránili rukoväť pumpy, čím sa okamžite zbavili prípadov cholery v oblasti.

Štvrtá a piata pandémia cholery – v rokoch 1863 – 1875 a 1881 – 1896 – boli celkovo menej závažné ako predchádzajúce pandémie.

Vrokoch 1872 až 1873 v Maďarsku zomrelo na choleru 190 000 ľudí, a Hamburg stratil takmer 1,5 percenta svojej populácie v dôsledku cholery v roku 1892.

V roku 1883 nemecký mikrobiológ Robert Koch, zakladateľ modernej bakteriológie, študoval choleru v Egypte a Kalkate. Vyvinul techniku, ktorá mu umožnila pestovať a opísať baktériu V. cholerae, a potom ukázať, že prítomnosť baktérie v črevách spôsobuje choleru.

Počas piatej pandémie boli Veľká Británia a Spojené štáty väčšinou v bezpečí,a to vďaka zlepšeným zásobám vody a karanténnym opatreniam.

Šiesta pandémia cholery (1899 – 1923) do značnej miery nezasiahla západnú Európu a Severnú Ameriku v dôsledku pokroku v oblasti verejného zdravia a hygieny. Choroba ale stále pustošila Indiu, Rusko, Blízky východ a severnú Afriku. Do roku 1923 sa prípady cholery rozptýlili vo veľkej časti sveta okrem Indie – v rokoch 1918 a 1919 zabila v Indii viac ako pol milióna ľudí.

Zdravotníci nesú telo obete cholery v Petionville na Haiti, február 2011. Prepuknutie cholery na Haiti sa začalo v októbri 2010. Zahynulo takmer 9 000 ľudí. Zdroj: npr.org

Cholera dnes

Na rozdiel od predchádzajúcich pandémií, ktoré všetky vznikli v Indii, siedma a súčasná pandémia cholery začala v Indonézii v roku 1961.

Rozšírila sa po Ázii a na Strednom východe a v roku 1971 zasiahla Afriku. V roku 1990 bolo viac ako 90 percent všetkých prípadov cholery hlásených z afrického kontinentu.

V roku 1991 sa v Peru objavila cholera, ktorá sa po 100 rokoch neprítomnosti vrátila do Južnej Ameriky. V tomto prvom roku zabila v Peru 3000 ľudí a následne sa rozšírila do Ekvádoru, Kolumbie, Brazílie a Čile, a potom do Strednej Ameriky a Mexika.

Hoci súčasná pandémia cholery zasiahla približne 120 krajín, je to prevažne choroba chudobných, menej rozvinutých krajín.

V posledných rokoch došlo k niekoľkým ničivým epidémiám, vrátane vypuknutia cholery v Zimbabwe v rokoch 2008 – 2009. Epidémia postihla približne 97 000 ľudí a vypuknutie na Haiti v rokoch 2010 – 2011, ktoré nasledovalo po zemetrasení na Haiti, a postihlo viac ako 500 000 ľudí. ľudí.

V roku 2017 vypukla cholera v Somálsku a Jemene. Do augusta 2017 epidémia v Jemene zasiahla 500 000 ľudí a zabila 2 000 ľudí.

Nostradamus, francúzsky astrológ a lekár, ktorého proroctvá si počas svojho života vyslúžili slávu a lojálnych nasledovníkov, sa narodil v roku 1503.

Počas všetkých storočí od jeho smrti mu ľudia pripisovali zásluhy za presné predpovedanie kľúčových udalostí v histórii, od Francúzskej revolúcie až po vzostup Adolfa Hitlera, teroristické útoky z 11. septembra 2001, a dokonca aj koronavírus z roku 2020. Jeho kniha Proroctvá vyšla v roku 1555 a odvtedy mu priniesla celosvetovú slávu. Podľa Nostradama je koniec sveta naplánovaný na rok 3797.

Nostradamus a Hitler. Zdroj: flickr.com

Raný život

Nostradamus sa narodil ako Michel de Nostradame 14. alebo 21. decembra 1503 na juhu Francúzska v Saint-Remy-de-Provence. Bol jedným z deviatich detí, ktoré sa narodili Reyniere de St-Remy a jej manželovi Jaume de Nostradame, bohatému obchodníkovi s obilím a notárovi židovského pôvodu. Nostradamov starý otec Guy Gassonet konvertoval na katolicizmus pred polstoročím a zmenil si priezvisko na Nostradame, čiastočne preto, aby sa vyhol prenasledovaniu počas inkvizície.

Málo sa vie o jeho detstve, ale dôkazy naznačujú, že bol veľmi inteligentný, keďže rýchlo pokročil v škole. Na začiatku svojho života ho vychovával jeho starý otec z matkinej strany Jean de St. Remy, ktorý vo svojom vnukovi videl veľký intelekt a potenciál. Počas tohto obdobia sa mladý Nostradame naučil základy latinčiny, gréčtiny, hebrejčiny a matematiky. Verí sa, že jeho starý otec ho tiež zoznámil so starodávnymi obradmi židovskej tradície a nebeskými vedami astrológie, vďaka čomu sa Nostradame prvýkrát zoznámil s myšlienkou neba a toho, ako riadia ľudský osud.

Vzdelávanie

Vo veku 14 rokov vstúpil Nostradame na univerzitu v Avignone študovať medicínu. Už po roku bol však nútený odísť z dôvodu vypuknutia bubonického moru. Podľa vlastných slov v tomto období cestoval po vidieku, skúmal bylinné prípravky a pracoval ako lekárnik.

V roku 1522 vstúpil na univerzitu v Montpelier, aby dokončil doktorát z medicíny. Niekedy vyjadroval nesúhlas s učením katolíckych kňazov, ktorí odmietali jeho predstavy o astrológii. Existujú správy, že predstavitelia univerzity objavili jeho predchádzajúce skúsenosti ako lekárnika, a našli dôvod na jeho vylúčenie zo školy. Väčšina správ však uvádza, že nebol vylúčený a licenciu na vykonávanie lekárskej praxe dostal v roku 1525. V tom čase polatinizoval svoje meno – ako bolo zvykom mnohých stredovekých akademikov.

Nostradamus vytvoril „ružovú pilulku“, bylinnú pastilku vyrobenú zo šípok (bohatých na vitamín C), ktorá poskytla určitú úľavu pacientom s miernymi príznakmi moru.

Nostradamus a mor

Počas niekoľkých nasledujúcich rokov Nostradamus cestoval po Francúzsku a Taliansku a liečil obete moru. V tom čase nebol známy žiadny liek a väčšina lekárov sa spoliehala na elixíry vyrobené z ortuti, na prax krviprelievania a obliekania pacientov do šiat nasiaknutých cesnakom.

Nostradamus vyvinul niekoľko veľmi progresívnych metód na boj s morom. Svojim pacientom nepúšťal žilou, namiesto toho praktizoval účinnú hygienu a podporoval odstraňovanie infikovaných tiel z ulíc mesta. Stal sa známym tým, že vytvoril „ružovú pilulku“, bylinnú pastilku vyrobenú zo šípok (bohatých na vitamín C), ktorá poskytla určitú úľavu pacientom s miernymi príznakmi moru. Jeho miera vyliečenia bola pôsobivá, aj keď veľa možno pripísať udržiavaniu svojich pacientov v čistote, podávaniu nízkotučných diét a poskytovaniu dostatku čerstvého vzduchu.

Časom sa Nostradamus pre svoju liečbu stal miestnou celebritou a dostal finančnú podporu od mnohých občanov Provence. V roku 1531 bol pozvaný, aby spolupracoval s popredným učencom tej doby, Julesom-Cesarom Scaligerom v juhozápadnom Francúzsku. Tam sa oženil a v priebehu niekoľkých rokov mal dve deti.

V roku 1534 jeho manželka a deti zomreli — pravdepodobne na mor — keď cestoval na lekársku misiu do Talianska. Neschopnosť zachrániť manželku a deti spôsobila, že upadol do nemilosti komunity a svojho patróna Scaligera.

Nostradamus a okultizmus

V roku 1538 hanebná poznámka o náboženskej soche vyústila do obvinenia Nostradama z kacírstva. Keď dostal príkaz predstúpiť pred cirkevnú inkvizíciu, múdro sa rozhodol opustiť provinciu, aby niekoľko rokov cestoval po Taliansku, Grécku a Turecku. Verí sa, že počas svojich ciest Nostradamus zažil psychické prebudenie. Jedna z legiend o Nostradamovi hovorí, že počas svojich ciest po Taliansku narazil na skupinu františkánskych mníchov, pričom jedného označil za budúceho pápeža. Mních, zvaný Felice Peretti, bol v roku 1585 vysvätený za pápeža Sixta V., čím sa splnila Nostradamova predpoveď.

Nostradamus cítil, že sa zdržal dostatočne dlho na to, aby bol v bezpečí pred inkvizíciou, a tak sa vrátil do Francúzska, aby pokračoval vo svojej praxi ošetrovania obetí moru. V roku 1547 sa usadil vo svojom rodnom meste Salon-de-Province a oženil sa s bohatou vdovou menom Anne Ponsarde, a mali spolu mali šesť detí. Nostradamus v tom čase vydal aj dve knihy o lekárskej vede.

V priebehu niekoľkých rokov po tom, čo sa usadil v Salone, sa Nostradamus začal vzďaľovať od medicíny, a viac smeroval k okultizmu. Hovorí sa, že v noci trávil hodiny vo svojej pracovni meditovaním pred miskou naplnenou vodou a bylinkami.  Verí sa, že vízie boli základom jeho predpovedí do budúcnosti.

V roku 1550 Nostradamus napísal svoj prvý almanach astrologických informácií a predpovedí na nadchádzajúci rok. Almanachy boli v tom čase veľmi populárne, pretože poskytovali užitočné informácie pre farmárov a obchodníkov, a obsahovali predpovede budúceho roka. Nostradamus začal písať o svojich víziách a začlenil ich do svojho prvého almanachu. Publikácia mala veľký ohlas a poslúžila na šírenie jeho mena po celom Francúzsku, čo Nostradama povzbudilo, aby písal viac.

V druhej časti si priblížime jeho ďalšie predpovede a cestu životom.